Odkazuje mu, aby si doštudoval zákony. Referendum o základni amerických vojakov v Sliači vyvoláva vášne. Šéf rezortu obrany hovorí o politikárčení tamojšej samosprávy. Primátorka nad tým rozhorčene krúti hlavou. „Ak si nevie preštudovať zákon, na ministerstve nemá čo robiť,“ mieni.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sa vyjadril k plánovanému referendu v Sliači, v ktorom by obyvatelia mali rozhodnúť o základni amerických vojakov. Naznačil, že ide o zbytočný krok, ktorý nemá logiku.

„Všetci ľudia, ktorí nie sú zaslepení nejakými útokmi extrémistov a tých, ktorí si robia politickú kariéru na klamstve, vedia, že na Sliači dnes nie je ani jeden americký vojak,“ povedal Naď. Takéto referendum je vraj rovnaké, aké by bolo o tom, či tam má, alebo nemá byť základňa UFO. Pokračoval, že od tamojších podnikateľov sa k nemu dostali informácie, že z prítomnosti zahraničných vojakov z Holandska a Nemecka majú radosť. „V meste míňajú veľa peňazí a z toho majú, samozrejme, ďalšie zisky. Nechcú, aby sa na tom niečo zmenilo,“ podotkol.

Naď: Na Sliači nebude ani základňa USA, ani ufónov. Aj bez referenda

Naď si neodpustil ani tvrdú poznámku na vedenie sliačskej radnice. „Samospráva by mala svojich občanov vzdelávať a adekvátne ich informovať. V tomto prípade robí zásadnú nadprácu s cieľom politických ziskov pred komunálnymi voľbami na úkor toho, že straší ľudí nezmyslami, ktoré tam nikdy neboli, nie sú a nebudú,“ tvrdí minister.

V tejto veci podľa neho rezort neplánuje nejaké extra kroky. „Veľmi tam nemáme ďalej čo robiť. Akurát budeme poctivo ľuďom hovoriť, že žiadna americká základňa tam nebola, nie je a nebude,“ zopakoval. „Letisko zostáva v našich rukách, komplexne ho modernizujeme v hodnote viac ako 100 miliónov eur. Zároveň sú tam systémy Patriot, ktoré intenzívne bránia práve aj oblasť Zvolena, Banskej Bystrice a Sliača,“ doplnil.

Primátorka Ľubica Balgová netají, že slová ministra ju rozhorčili. „Ak si niekto nedokáže preštudovať zákon a aplikovať ho do praxe, nemá čo v rezorte robiť a šéfovať mu,“ reagovala nahnevane. „Ja ako primátorka mesta nemôžem nedodržať zákon. Občania sa rozhodli, že spíšu petíciu. Došlo k tomu ešte v čase, keď sa podpísala obranná dohoda Slovenska s USA. Obyvatelia v tom cítia paralelu s okupáciou sovietskymi vojskami,“ pripomenula.

Balgová pokračovala, že sme členmi NATO a ľudia sa nebránia prítomnosti vojakov tejto organizácie. Ľudia však citlivo vnímajú prípadný príchod práve amerických vojakov. „Občania sa rozhodli pre petíciu, v ktorej vyzbierali také množstvo podpisov, že nemám inú možnosť, ako postupovať v intenciách zákona, a musím to referendum vyhlásiť,“ zdôraznila. Je podľa nej zbytočné zamýšľať sa nad tým, či je to opodstatnené, alebo to má logiku. „Zákon hovorí, musíme to urobiť,“ dodala./agentury/

X X X

Šéf Kremľa v stredu podpísal zákony o ruskej anexii štyroch ukrajinských regiónov. Kyjev a Západ túto anexiu neuznávajú, podobne ako predtým ruskú anexiu Krymu z jari 2014.

Ukrajina 224. dňom pokračuje v odpore proti ruskej invázii, ktorá si vyžiadala tisíce obetí a vyhnala milióny ľudí z domovov, a postupne oslobodzuje okupované územia. Putin v prejave pred ruskými učiteľmi prisľúbil, že situácia sa na pripojených ukrajinských územiach „stabilizuje“.

„Vždy sme pristupovali a nehľadiac na tragédiu súčasných dní aj dnes s obrovskou úctou pristupujeme k ukrajinskému ľudu a k ukrajinskej kultúre, k ukrajinskému jazyku, literatúre a tak ďalej. A nikdy sme sa nedopustili ničoho takého, čoho sa na Ukrajine dopúšťajú voči ruskej kultúre a ruskému jazyku,“ povedal Putin pri stretnutí s účastníkmi súťaže Učiteľ roka.

K vojenskému konfliktu by nikdy nedošlo, keby sa Ukrajina a západné štáty nepokúšali „prerušiť dejiny“, vyhlásil ďalej Putin.

 Uviedol, že mu výsledky referend, ktoré Rusko na konci septembra usporiadalo na okupovaných územiach kvôli anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, nielen urobili radosť, ale aj ho prekvapili. „Výsledok je viac ako presvedčivý, ale tento výsledok je aj úplne priezračný a nepodlieha žiadnemu spochybneniu,“ vyhlásil ruský prezident.

V uvedených ukrajinských regiónoch za pripojenie k Rusku hlasovalo od 87 po 99 percent voličov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a tiež lídri európskych krajín považujú referendá za nelegitímne a kroky Ruska za okupáciu./agentury/

X X X

 Schválili veľkú reformu dôchodkov. Pozrite si najväčšie zmeny 

Seniori v dôchodkovom veku budú môcť od svojich detí dostávať rodičovský dôchodok. Možnosť odísť do predčasného dôchodku zároveň bude po odpracovaní 40 rokov. Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú v stredu schválila Národná rada (NR) SR hlasmi 73 zo 133 prítomných poslancov. Zmeny platia od 1. januára 2023.

 1. Rodičovský dôchodok (alebo tzv. rodičovský bonus)

Rodičovský dôchodok má byť vyrátaný na každého rodiča ako 1,5 percenta z jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie.

Z minuloročnej priemernej hrubej mzdy vo výške 1 211 eur by maximálny rodičovský dôchodok v budúcom roku dosiahol 21,80 eura pre každého rodiča. Takýto rodičovský dôchodok by svojim rodičom mohli dopriať deti, ktorých hrubá mzda alebo vymeriavací základ dosahuje 1 453,60 eura a viac.

 „Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe,“ uviedol rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v dôvodovej správe k materiálu. Zákon o sociálnom poistení však podľa rezortu doposiaľ takúto možnosť neupravuje.

Na základe pozmeňujúceho návrhu poslankyne Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorý plénum rovnako schválilo, sa upravil aj moment vzniku nároku na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu. Nárok na rodičovský dôchodok vznikne odo dňa poberania starobného dôchodku, invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Obdobie dôchodkového poistenia na účely vzniku nároku na rodičovský dôchodok a určenia jeho sumy sa bude hodnotiť až od momentu zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie v správnej sume. Rodičovský dôchodok v budúcom roku by sa mal vyplatiť za celý rok 2023 v jednej úhrnnej splátke.

Opatrenie má stáť rozpočet budúci rok približne 250 miliónov eur. Nárok na rodičovský dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2023.

2. Končí tabuľka, odchod do penzie sa naviaže na automat

Dôchodkový vek sa bude zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať stredná dĺžka života. Penzijný vek by mal po naviazaní na strednú dĺžku života stúpať o dva mesiace ročne. Súčasne sa zachová to, že ženám sa bude dôchodkový vek za každé dieťa znižovať o šesť mesiacov.

Tento krok chvália ekonómovia najviac zo všetkých. „Je nevyhnutné zlepšiť finančnú stabilitu dôchodkového systému znovuzavedením dôchodkového automatu,“ zdôrazňuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

3. Predčasný dôchodok po odpracovaných 40 rokoch

Novela ráta tiež s možnosťou odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Ak teda nastúpi do zamestnania v 18 rokoch, do dôchodku môže ísť v 58 rokoch. Každý, kto sa rozhodne odísť do dôchodku za týchto podmienok, bude mať penziu krátenú o 0,3 percenta za každý mesiac, o ktorý odíde do penzie skôr oproti oficiálnemu aktuálnemu dôchodkovému veku.

Do tohto obdobia by sa však nemali rátať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, ako napríklad doba štúdia. Za každý mesiac skoršieho odchodu do dôchodku po získaní 40 rokov poistenia sa bude penzia krátiť o 0,3 percenta.

 Nárok na predčasný starobný dôchodok má vzniknúť v prípade, ak suma predčasného starobného dôchodku bude vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Do odpracovaných rokov by sa zároveň nemali započítavať doby štúdia a nezamestnanosti získané podľa právnych predpisov iných štátov. Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ak nárok vznikol pred 1. novembrom tohto roka, sa budú posudzovať podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2022.

4. Zvyšovanie penzií bude pomalšie

Suma aktuálnej dôchodkovej dávky, od ktorej závisia sumy novopriznaných dôchodkov, sa bude zvyšovať pomalšie ako v súčasnosti. Kým v súčasnosti aktuálna dôchodková hodnota pravidelne k 1. januáru stúpa o rast priemernej mzdy, po novom pôjde o rast len o 95 percent priemernej mzdy.

Ak minulý rok vzrástla mzda o šesť percent, aj ADH sa zvýšila o šesť percent. V záujme vyššej udržateľnosti rozpočtu však nebude rásť o celých 100, ale len o 95 percent tej zmeny. Čiže ak po novom porastú mzdy o šesť percent, hodnota ADH sa zvýši iba o 5,7 percenta.

5. Príspevky do II. piliera sa na dva roky zmrazia

Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa v najbližších dvoch rokoch nebude zvyšovať. Sadzba vo výške 5,5 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby sa bude uplatňovať aj v rokoch 2023 a 2024. Aktuálne platný zákon pritom počíta s tým, že sadzba príspevkov do druhého piliera sa zvýši od budúceho roka na 5,75 percenta a od roku 2024 na 6 percent. Na 5,75 percenta sa sadzba do druhého piliera zvýši až od začiatku roka 2025 a bude sa uplatňovať aj v roku 2026. Od roku 2027 sa má sadzba do sporivého piliera zvýšiť na 6 percent hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu SZČO. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v stredu schválil parlament.

To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 % na 6 % hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý pri hlasovaní v parlamente podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 % na 4 % s účinnosťou od septembra 2012./agentury/

X X X

Kallasová: Veľmi prominentní ľudia tlačia na mier na Ukrajine, Putinovi nesmieme ustúpiť

 Estónska premiérka Kaja Kallasová vyhlásila, že Západ nesmie ustúpiť pred jadrovými hrozbami Moskvy ani predčasnými mierovými návrhmi, ale rozhodne sa postaviť na podporu Ukrajiny. Podľa nej v ostatnom čase prichádzajú „veľmi nebezpečné“ výzvy na rokovania o mieri na Ukrajine od „veľmi prominentných ľudí“.

Kallasová nemenovala nikoho konkrétneho, ale jej komentáre prišli po tom, ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Elon Musk zverejnil na Twitteri návrh na ukončenie vojny, ktorý vyvolal zúrivý nesúhlas Kyjiva. Musk sa vyjadril, že Rusko by si malo ponechať polostrov Krym anektovaný v roku 2014 a „pseudoreferendá“ v štyroch ukrajinských oblastiach, ktorých anektovanie Moskva oznámila minulý týždeň, by sa mali opakovať pod dohľadom OSN. Musk tiež povedal, že na dosiahnutie mieru by Ukrajina mala prijať neutrálny štatút a vzdať sa snahy o vstup do NATO.

 V rozhovore pre agentúru AP Kallasová pripomenula sovietsku okupáciu Estónska, počas ktorej bola uväznená, deportovaná alebo zabitá významná časť tamojšej politickej a spoločenskej elity. „Aj keď bude mier, neznamená to, že sa ľudské utrpenie pre tieto územia skončí,“ povedala Kallasová.

Zdá sa, že vojna na Ukrajine v ostatných týždňoch vstúpila do novej, nebezpečnejšej fázy. Ruský vodca Vladimir Putin oznámil mobilizáciu záložníkov, oznámil nelegálnu anexiu Rusmi okupovaných ukrajinských území a sľúbil brániť ruské územia „akýmikoľvek prostriedkami“ vrátane jadrových zbraní.

 Kallasová tvrdí, že takéto vyhrážky treba brať vážne, ale nie v štýle „Ó, poddajme sa“. Dodala, že Putinovi netreba ustupovať. „Jadrové mocnosti sveta dali Rusku veľmi jasný signál: ‚Keď použijete jadrové zbrane, niet cesty späť.‘“

Premiérka vyjadrila nádej, že zahanbujúce neúspechy Ruska na bojisku, domáci odpor voči vojenskej mobilizácii Moskvy a narastajúca kritika zo strany Putinových spojencov znamenajú, že „sme svedkami začiatku konca tejto vojny“. Mobilizácia i rýchle oznámenie anexie sú podľa nej známky paniky a potvrdením toho, že vojna sa nevyvíja podľa ruských plánov./agentury/

X X X

Opitý vodič zrazil matku s dvoma deťmi. Boli na chodníku

 Opitý 37-ročný vodič zrazil v stredu na chodníku v Čadci matku s dvomi deťmi, informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Gabriela Kremeňová.

Doplnila, že nehoda sa stala na ceste druhej triedy v smere z Rakovej do Čadce. „Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania bolo zistené, že vodič viedol osobné auto Peugeot. Z doposiaľ presne nezistených príčin v smere jazdy prešiel vozidlom na chodník, kde došlo k stretu s chodkyňou a dvoma maloletými deťmi,“ uviedla hovorkyňa.

Po dopravnej nehode chodkyňu s deťmi aj vodiča motorového vozidla previezli na ošetrenie do nemocnice. „Vodič sa po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,86 miligramu na liter (1,79 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania,“ dodala Kremeňová.

 „Môžem potvrdiť zásah záchranárov, ktorí ošetrili a do nemocnice previezli dve dospelé osoby a dieťa. Viac detailov k zásahu nemôžem nateraz poskytnúť,“ uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová.

Podľa riaditeľa Kysuckej nemocnice v Čadci Martina Šenfelda hospitalizovali po nehode s odreninami, pomliaždeninami a tržnými ranami matku s jedným dieťaťom a vodiča auta. „Dieťa je hospitalizované na detskej JIS a momentálne absolvuje ďalšie vyšetrenia, matka je hospitalizovaná s pomliaždeninami dolnej končatiny. Šofér mal pomliaždeniny a odreniny a momentálne tiež absolvuje vyšetrenia,“ dodal.

Za dva dni došlo k dvom zrážkam áut s chodcami, ktorí išli po priechode

Policajti za dva dni zaznamenali dve dopravné nehody, pri ktorých došlo na priechode pre chodcov k zrážke auta s chodcom. Z toho bolo jedno dieťa. Informovala o tom v stredu banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti.

„V pondelok (3. 10.) sa stala nešťastná udalosť v Banskej Bystrici. Na priechode pre chodcov došlo ku kontaktu auta so starším mužom, ktorý utrpel zranenia. V utorok (4. 10.) policajtov privolali k dopravnej nehode v Žiari nad Hronom, kde na priechode pre chodcov malo auto zraziť dieťa. Pri kolízii takisto utrpelo zranenia,“ uviedla polícia.

Vodičov vyzýva na zvýšenú opatrnosť, najmä v miestach, kde je možné počítať so zvýšeným pohybom chodcov ako sú priechody pre chodcov, autobusové zastávky, okolie škôl, nákupných centier a miesta, kde ľudia trávia voľný čas./agentury/

X X X

Nové zistenia v prípade opitého Dědečka: Pil už počas dňa, cestné pravidlá ignoroval dlhodobo

 Niekoľko dní po tragédii na bratislavskej zastávke Zochova, kde opitý Dušan Dědeček zrazil a zabil päť študentov, vychádzajú na povrch nové skutočnosti. Čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia a hrozí mu až doživotie. Prokurátor tiež žiada jeho väzbu.

 Prokurátor žiada väzbu z obavy, aby obvinený neutiekol a nepokračoval v trestnej činnosti. Podľa informácií televízie Markíza Dušan Dědeček za jedenásť rokov spáchal 16 priestupkov na úseku dopravy. Najčastejšie ho policajti riešili práve za rýchlosť.

 V čase nehody dlhoročnému generálnemu sekretárovi Deaflympijského výboru Slovenska namerali 1,69 promile alkoholu. Podľa informácií Markízy mal funkcionár popíjať tvrdý alkohol už doma. Následne si sadol za volant a vydal sa na cestu do práce, kde v požívaní alkoholu pokračoval. Potom opäť šoféroval a spôsobil tragickú nehodu, pri ktorej zahynulo päť ľudí a ďalších päť utrpelo zranenia. V nemocnici skončil aj jeho syn, ktorý bol na mieste spolujazdca. Pod vplyvom alkoholu bol aj on. Namerali mu vyše jedného promile.

 K nehode došlo v nedeľu večer 2. októbra po 22.20 hodine v centre Bratislavy. Auto značky Škoda Superb idúce rýchlosťou pravdepodobne viac ako 100 km/h narazilo do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova, kde v tom čase čakalo približne 20 ľudí. Mnohí tam prestupujú na autobusy do Petržalky a študenti, ktorí pricestovali do Bratislavy vlakom, z tejto zastávky pokračujú smerom k fakultám a internátom do Mlynskej doliny./agentury/

X X X

Amnestie, pokuty, prieťahy: 15 nehôd osobností, ktoré sa skončili tragicky

 Nedeľňajšia havária generálneho sekretára Deaflympijského výboru Slovenska Dušana Dědečka (60) rozvírila množstvo diskusií o následkoch pre opitých vodičov. Zarezonovalo aj viacero konštatovaní, že známi ľudia, politici či rôzni funkcionári, sa väčšinou trestnému stíhaniu vyhli.

Viacerí ľudia na sociálnej sieti konštatovali, že ani tento opitý vodič, ktorý spôsobil tragickú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami, do väzenia nepôjde, keďže má „funkciu“. Polícia ho však už obvinila z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie.

 V histórii samostatného Slovenska viaceré známe osoby spôsobili dopravné nehody s vážnymi následkami alebo so smrťou. Niektoré vyšetrovania boli priam bleskové, iné trvali aj tri roky. Vybrali sme 14 nehôd osobností, z ktorých väčšina nebola pod vplyvom alkoholu. Výnimkou boli hokejista Marcel Hanzal a dcéra exministra Alexandra Rezeša, Eva Varholíková.

 Jeden z týchto prípadov sa navyše čoskoro opäť dostane pred súd. Ide o prípad modelky a podnikateľky Daniely Kralevich. Pri nehode zahynula 18-ročná chodkyňa, študentka Linh. K nešťastiu došlo 21. septembra 2020 na Tomášikovej ulici v Bratislave. Kralevich zrazila mladé dievča na priechode pre chodcov.

 Obžalovaná, ako aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, následne podali proti trestnému rozkazu odpor, preto bude súd opäť rozhodovať. Termín hlavného pojednávania je stanovený na 27. októbra./agentury/

X X X

Tragédia na Zochovej: Dědeček odstúpil z postu generálneho sekretára Deaflympijského výboru Slovenska

Vodič z víkendovej tragickej nehody v centre Bratislavy odstúpil v stredu podvečer z postu generálneho sekretára Deaflympijského výboru Slovenska (DVS). Informovala o tom Milena Fabšičová z DVS. „Dnes podvečer bola na mail DVS doručená od právneho zástupcu Dušana D. jeho rukou písaná abdikácia na post generálneho sekretára DVS,“ informoval výbor.

Dušan Dědeček čelí obvineniu z trestného činu všeobecného ohrozenia. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov alebo na doživotie. Obvinený pod vplyvom alkoholu šoféroval v nedeľu (2. 10.) neskoro večer auto, ktoré narazilo v centre Bratislavy do zastávky mestskej hromadnej dopravy Zochova. Nehoda si vyžiadala piatich mŕtvych a niekoľko zranených, aktuality.sk

X X X

Fico podal trestné oznámenie pre možné úplatky od kajúcnikov

 Šéf opozičného Smeru Robert Fico hovorí o možnom podplácaní niektorých policajtov a prokurátorov zo strany tzv. kajúcnikov. V stredu preto podal na Generálnej prokuratúre (GP) SR trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Týka sa spôsobu získavania finančných prostriedkov, ktoré mohli byť použité na podplácanie. Informoval o tom na tlačovej konferencii.

 Poukázal na „neštandardne vysokú odmenu“ vo výške takmer 500 000 eur dvom advokátom od podnikateľa Michala Suchobu. Tie mali byť potom podľa Fica použité na fiktívny nákup strieborných mincí. „Nás to absolútne oprávňuje na konštatovanie, že tieto zdroje môžu byť používané ako úplatky pre policajtov a prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry, aby sa vybavovali rôzne ústupky týmto udavačom,“ zdôraznil.

 Predseda Smeru opakovane spochybňoval dôveryhodnosť tzv. kajúcnikov. Konkrétne bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa a exšéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka. Zverejnené nahrávky majú podľa neho potvrdzovať, ako sa pripravujú ich výpovede na Úrade špeciálnej prokuratúry, tiež „intelektuálnu nízkosť týchto udavačov“.

 Fico ďalej zdôraznil, že by mali byť zastavené všetky trestné stíhania, kde ako svedok vystupuje Bernard Slobodník. „Nie je možné pristupovať k takýmto dôkazom spôsobom, že až keď budú na základe takýchto vyfabulovaných výpovedí ľudia odsúdení, potom to budeme vyšetrovať,“ uviedol bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý čelí spolu s Ficom a Robertom Kaliňákom obvineniu v kauze Súmrak. Advokát Marek Para, obvinený v kauze Kaifáš, poukázal na to, že nemajú prístup ku všetkým dôkazom./agentury/

X X X

Peskov: Miesta, z ktorých sa stiahli ruskí vojaci, ostanú aj tak navždy ruské

 Stiahnutie ruských vojakov z ukrajinských oblastí, o ktorých Moskva predtým tvrdila, že už budú navždy ruské, nepredstavuje rozpor, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Mŕtve telá ruských vojakov v meste Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré oslobodila ukrajinská armáda

Reagoval tak na otázku novinárov týkajúcu sa ruského ústupu z viacerých miest na Ukrajine vrátane stiahnutia z mesta Lyman v Doneckej oblasti, ktorý Moskva ohlásila len deň po tom, čo prezident Vladimir Putin podpísal zmluvu o pripojení tohto regiónu k Rusku s predstaviteľom tamojšej proruskej správy. Západ ani Kyjev ruskú anexiu ukrajinského územia neuznávajú.

„Nie je v tom žiadny rozpor. Budú s Ruskom navždy, budú vrátené,“ odpovedal Peskov na stredajšom brífingu na otázku, či nevidí rozpor v tom, že sa ruskí vojaci stiahli z viacerých obcí, ktorých obyvateľov predtým Moskva ubezpečovala, že už budú „navždy s Ruskom“.

„Naša krajina sa počnúc dnešným dňom de jure zväčšila, čo je veľmi dôležité,“ povedal Peskov v pripomienke toho, že Putin v stredu podpísal zákony o anexii.

 Putin vo svojom piatkovom prejave povedal, že ľudia na Moskvou okupovaných územiach sa stanú „navždy“ ruskými občanmi. Heslá ako „Navždy s Ruskom“ a „Svoje neopúšťame“ sa napokon objavovali na demonštráciách na podporu hlasovania o pripojení ukrajinských území k Rusku, ktoré Moskva narýchlo zorganizovala a ktorých výsledky teraz odôvodňuje anexiou týchto oblastí.

K účasti na demonštráciách boli podľa nezávislých ruských médií nútení študenti a pracovníci verejných inštitúcií, pričom niekedy vraj boli za účasť ponúkané peniaze.

V sobotu Moskva priznala stiahnutie ruských jednotiek zo strategického Lymanu v Doneckej oblasti. Podľa ukrajinskej armády okrem toho ruskí vojaci v posledných dňoch stratili kontrolu nad radom obcí aj na juhu krajiny v Chersonskej oblasti, ktorú Rusko taktiež vyhlásilo za svoju súčasť. Kyjev ani Západ túto anexiu neuznávajú a ako nelegitímne odmietajú aj vynútené hlasovanie, ktoré jej predchádzalo.

Hovorca Kremľa okrem toho označil za falošné správy viacerých médií, že sa Putin v stredu chystá vystúpiť s prejavom o „špeciálnej vojenskej operácii“, ako Rusko svoju inváziu na Ukrajinu označuje./agentury/

X X X

Putin rozpútal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny

 Vladimir Putin oslávi 7. októbra 70 rokov. Ako vyzerala cesta bývalého agenta sovietskej tajnej služby KGB, kým sa stal najsilnejším človekom jadrovej veľmoci?

Ruský prezident Vladimír Putin sleduje vojenské cvičenie Cencer-2019 na strelnici Donguz, pri Orenburgu v Rusku.

Vladimir Putin úplne ovláda ruskú politiku ako premiér alebo prezident už 23 rokov. Do histórie vstúpi tento bývalý agent sovietskej tajnej služby KGB ako politik, ktorý rozpútal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny a ktorý svetu pripomenul nebezpečenstvo stále hroziaceho jadrového konfliktu. Jadrová veľmoc na Putinov rozkaz napadla 24. februára Ukrajinu, vojna si vyžiadala už desiatky tisíc mŕtvych.

Rusko sa v poslednom čase vyhráža použitím jadrových zbraní, Putin vyhlásil mobilizáciu a Rusko anektovalo, po nikým neuznaných referendách, štyri ukrajinské oblasti. Väčšina západných krajín to odmietla. Šéf Kremľa vyhlásil, že Rusko bude anektované územia hájiť „všetkými dostupnými prostriedkami“.

Od augusta 1999 bol Putin premiérom a v decembri 1999 si ho vtedajší prezident Boris Jeľcin prekvapivo vybral ako svojho nástupcu. V marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách a v máji 2000 zasadol do prezidentského kresla. O štyri roky neskôr víťazstvo s prehľadom zopakoval. S ohľadom na ústavu sa potom nemohol uchádzať o tretí mandát v rade, stal sa preto premiérom a ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle si vybral Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 si s Medvedevom svoje funkcie vymenili: Putin opäť vyhral prezidentské voľby a znova sa ocitol na čele štátu. V roku 2018 bol opäť zvolený a mandát by mu mal vypršať v roku 2024.

 V januári minulého roku Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní ešte dvakrát kandidovať na post hlavy štátu. Právny predpis vychádza z navrhnutých úprav ústavy, ktoré Rusi odhlasovali v referende v roku 2020. Prezident je v Rusku volený na šesť rokov a doteraz posledné voľby sa uskutočnili v roku 2018, Putin tak môže byť prezidentom až do roku 2036, keď by mal 83 rokov a mal by za sebou 36 rokov pri mocenskom kormidle. Tým by prekonal aj komunistického diktátora Josifa Stalina, ktorý bol pri moci v rokoch 1927–1953, teda 26 rokov, ale ešte by sa nevyrovnal cárovi Petrovi Veľkému. Ten v období 1682–1725 vládol 42 rokov.

Putin je zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine, mnohí ju označujú za Putinovu vojnu. Tento rok 24. februára dal súhlas na „špeciálnu vojenskú operáciu“, potom ruské vojská vtrhli na Ukrajinu. Ruská armáda vo vojne, ktorej sa však v Rusku slovom vojna, pod prísnymi trestami, hovoriť nesmie, útočí aj na civilistov a civilné objekty. Ostreľuje humanitárne koridory, drží civilistov v obliehaných mestách a podľa dostupných informácií používa zakázané zbrane a útočí aj na jadrové zariadenia. V niektorých mestách zvolila taktiku „spálenej zeme“. Od pomoci Ukrajine sa Západ pokúsil zastrašiť aj hrozbou použitia jadrových zbraní – 27. februára šokoval svet, keď nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti.

 Spočiatku si Putin, ako nie príliš známy politik, popularitu získal rozhodným postupom v druhej rusko-čečenskej vojne; najvýraznejšie zmeny, upevňujúce moc Kremľa, priniesli zákony, ktoré presadil v rámci boja proti terorizmu po prepadnutí školy v severoosetskom mestečku Beslan, kde v roku 2004 pri teroristickom útoku zahynulo vyše 330 ľudí.

Už onedlho po Putinovom nástupe do prezidentského úradu bolo ťažké nájsť vo svete hlavu štátu, ktorá má taký vplyv a popularitu ako on. Rusi v Putinovi objavili ideálneho vodcu, pretože podľa nich dokáže tvrdo hájiť záujmy krajiny v zahraničí a z Ruska po rokoch chaosu a úpadku opäť urobil stabilizovanú veľmoc. Putin má stále vysokú popularitu u mnohých Rusov, ktorí oceňujú, že sa postavil Západu a obnovil národnú hrdosť.

 Aj nedávny prejav, ktorý predchádzal podpisu zmlúv o pripojení ukrajinských oblastí k Rusku, Putin venoval predovšetkým kritike Západu, ktorý podľa neho z chamtivosti vedie hybridnú vojnu proti Ruskej federácii. Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská vpadli na konci februára na Ukrajinu, obvinil „kolektívny Západ“, že kríza vznikla jeho vinou, v dôsledku jeho politiky, vedenej roky pred ruskou inváziou. Na Západe sú podľa ruského vodcu odmietané tradičné hodnoty, zavrhovaný človek a vzývaný satanizmus.

Putinovo vyhlásenie k národu k vojne na Ukrajine.

V rokoch 2008 až 2012 bol Putin šéfom hlavnej politickej strany v krajine Jednotné Rusko, ktorá ovláda Štátnu dumu. Centralizácia ústrednej moci na čele s Putinom sa premieta aj do ekonomiky.

Putinovi odporcovia kritizujú stav demokracie v Rusku, rastúcu koncentráciu moci a budovanie kultu osobnosti, zvyšujúci vplyv štátu na médiá a ekonomiku alebo neobjasnené vraždy novinárov. Kritické hlasy sa ozývali už skôr aj zo zahraničia, hlavne pri ťažení Kremľa proti opozícii, počas rusko-gruzínskej vojny v Osetsku v roku 2008, pre ruskú anexiu Krymu v roku 2014 či pre uväzneného opozičného politika Alexeja Navalného, pokladaného za jedného z Putinových protivníkov na domácej scéne. O sankciách zo strany USA a EÚ Putin povedal, že vďaka nim sa Rusko zmobilizovalo.

 Napäté vzťahy má Rusko najmä s USA, čo vygradovalo po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. USA už vlani uvalili na Rusko sankcie a krajiny si navzájom vyhostili niekoľko diplomatov. Putin odmieta rozšírenie NATO o Ukrajinu, čo za súčasnej krízy niekoľkokrát zopakoval. Stále tiež obviňuje Spojené štáty, že sa snažia udržať dominantné postavenie vo svete a všetko ovládať. Americký prezident Joe Biden Putina kvôli vojne na Ukrajine označuje za vojnového zločinca.

Putin pritvrdzuje aj vo výrokoch na adresu Ukrajiny. Vyslovil sa za demilitarizáciu Ukrajiny, ktorá by sa v ideálnom prípade sama zriekla ambícií vstúpiť do NATO a stala sa neutrálnou. „Po zuby ozbrojená krajina s jadrovými ambíciami je úplne neprijateľná,“ povedal. Zdôraznil, že juhovýchod dnešnej Ukrajiny, kde sa nachádzajú územia ovládané povstalcami, „býval historicky súčasťou Ruska“ a že „súčasná Ukrajina bola úplne vytvorená Ruskom, ruskými komunistami“.

„Sovietska Ukrajina vznikla v dôsledku boľševickej politiky, tvorcom Ukrajiny je Lenin,“ zdôraznil. Už na konci minulého roka označil rozpad Sovietskeho zväzu za zánik historického Ruska. Inváziu zdôvodnil bez dôkazov nutnou „denacifikáciou“ Ukrajiny, ktorú označil za kolóniu USA s bábkovým režimom a krajinu bez tradície nezávislej štátnosti. Už vlani v júni Putin obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že svoju krajinu odovzdal pod plnú kontrolu zahraničia.

Putin opakovane varoval Severoatlantickú alianciu, aby na Ukrajine neprekročila „červenú čiaru“. Tou by podľa neho bolo rozmiestnenie určitých útočných rakiet na ukrajinskom území. V takom prípade by Rusko „bolo nútené konať“, zdôraznil šéf Kremľa. Vlani v decembri Putin pri rokovaní prostredníctvom videokonferencie s prezidentom USA Joeom Bidenom opäť žiadal spoľahlivé a právne záväzné záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Biden Putina uistil, že USA a ich spojenci zareagujú na prípadnú vojenskú eskaláciu medzi Ruskom a Ukrajinou tvrdými ekonomickými a ďalšími opatreniami. Po ruskej invázii na Ukrajinu nasledovali sankčné balíčky zo strany USA aj EÚ a západné krajiny pomáhajú Ukrajine aj vojenskou pomocou.

 Pred minuloročnými parlamentnými voľbami začal Putinov režim tvrdo potláčať aktivity kritické voči Kremľu. Súčasťou tohto ťaženia proti odporcom prezidenta Vladimira Putina bol aj zákon, ktorý zakazuje poslaneckú kandidatúru členom organizácií vyhlásených za extrémistické či teroristické. Dvojtretinovú väčšinu v Štátnej dume si v nich udržala vládna strana Jednotné Rusko, podľa opozície voľby sprevádzalo množstvo nezrovnalostí či priamo podvodov.

 Súčasne ale mnohí zahraniční vodcovia Putina označovali za svojho priateľa. Bývalý americký prezident George W. Bush ho vítal ako „pozoruhodného vodcu“, na obdiv bolo dávané jeho priateľstvo s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a talianskym premiérom Silviom Berlusconim. Bývalý americký prezident Donald Trump zase kedysi označil Putinovu priazeň za „bonus“ a o Putinovi vyhlásil, že je „fajn“. A pochvalne sa o ňom zmienil aj za súčasnej krízy, keď Putinovo počínanie okolo Ukrajiny označil za múdre a geniálne. Dobré vzťahy mal Putin aj s českým prezidentom Milošom Zemanom, s ktorým sa niekoľkokrát stretol. Inváziu na Ukrajinu ale prezident Zeman ostro odmietol.

Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Petrohrade. Jeho otec bojoval na fronte pri námorníctve a matka bola robotníčkou v továrni. Putin mal dvoch bratov, ktorí zahynuli ešte pred jeho narodením počas blokády Leningradu. V roku 1991 opustil kedysi obávanú sovietsku tajnú službu KGB, do ktorej vstúpil hneď po štúdiách práv v roku 1975. V KGB mal povesť zástancu tvrdej línie a kolegami z tajných služieb sa obklopuje v politike.

Po dráhe špióna v Nemecku, vďaka ktorej perfektne ovláda nemčinu, sa stal asistentom prorektora Leningradskej štátnej univerzity. Na začiatku 90. rokov sa jeho niekdajší profesor Anatolij Sobčak stal primátorom Petrohradu a Putina vymenoval za svojho zástupcu.

V júni 1996 sa Putin objavil v blízkosti vtedajšieho prezidenta Jeľcina ako zástupca šéfa správy kremeľského majetku. V marci 1997 bol menovaný za zástupcu šéfa prezidentskej kancelárie a v júni 1998 nastúpil na čelo nástupkyne KGB – Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

Putin je známym a zapáleným džudistom, rád sa tiež ukazuje na lyžiach alebo s hokejkou a tradičné sú aj zábery Putina odpočívajúceho v tajge. S manželkou Ľudmilou, s ktorou sa zoznámil v roku 1980 počas jej štúdií v Leningrade, má Putin dve dcéry – Mášu a Katu, je už dvojnásobným dedkom. V roku 2013 sa Putinovo manželstvo oficiálne rozpadlo.

V roku 2007 americký časopis Time menoval Putina osobnosťou roka za to, že stabilizoval Rusko./agentury/

X X X

Minister zdravotníctva verí, že vyššie mzdy presvedčia lekárov ostať pri pacientoch

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) verí, že vyššie platy zdravotníkov, ktoré odobril parlament, presvedčia lekárov ostať pri pacientoch.

„Je to signál, že súčasná vláda to myslí so zdravotníctvom vážne,“ skonštatoval na tlačovej konferencii. Ide podľa neho o jeden z krokov, ktorý pomôže k stabilizácii zdravotníckeho personálu. Upozornil, že na ďalších systémových zmenách sa pracuje.

Šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽaNO) podotkol, že ide o historicky najvyššie zvýšenie platov. „Stáť to bude veľa, a to mimoriadnych 232 miliónov eur navyše voči bežnému zvyšovaniu platov, ktoré vyplýva zo mzdového automatu,“ vysvetlil. Zároveň podotkol, že nevidí dôvod, aby Lengvarského odvolali preto, že „niekto“ sa vyhráža výpoveďami.

Aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) potvrdil, že minister zdravotníctva má jeho dôveru. Zdôraznil, že pre súčasnú vládu je zdravotníctvo prioritou, pričom iné vlády podľa neho preň neurobili nič. „Dokázali nanajvýš mávať v ruke fotkami plesní. My nebudeme ľuďom ukazovať plesne, my tie plesne budeme odstraňovať,“ doplnil. Vyzdvihol i prácu exministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO).

Zvýšenie miezd ocenila aj poslankyňa parlamentu a predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká (OĽaNO). „Uvedomujem si, že nie všetci zdravotníci budú úplne spokojní. V týchto ťažkých časoch je to však historicky najvyššie zvyšovanie platov naprieč všetkých zdravotníckych povolaní,“ dodala.

Národná rada SR v stredu schválila zvýšenie miezd zdravotníkov. Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Zohľadňovať sa po novom majú aj roky praxe. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 132, proti jeden, aktuality.sk

X X X

Zdravotnícke komory reagujú na zvýšenie platov zdravotníkov, ktoré schválil parlament

Parlament v stredu schválil zvýšenie miezd zdravotníkov.

Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov (SK MTP) nie je spokojná so zvýšením miezd zdravotníkov, ktoré schválil parlament. „Koeficienty nekorešpondujú s našimi návrhmi a takisto nie sme spokojní so zohľadnenými rokmi praxe,“ uviedla prezidentka komory Iveta Šluchová.

„Zdravotnícky pracovník sa po odpracovaní 20 rokov zasekne v systéme a nebudú sa mu ďalšie odpracované roky započítavať,“ poznamenala Šluchová. Schválenie návrhu považuje za fatálne, bezprecedentné zlyhanie.

Komora zároveň vyzýva predstaviteľov štátu na stabilizovanie zdravotníctva zastavením hromadiacich sa výpovedí. „Žiadame, aby sa prestalo hazardovať s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti,“ uviedla.

Schválené zvýšenie miezd neudrží sestry a pôrodné asistentky v systéme

Zvýšenie miezd zdravotníkov, ktoré schválil parlament, neudrží sestry a pôrodné asistentky v systéme. Na sociálnej sieti to uviedla Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).

„Teší nás, že k zvyšovaniu miezd dôjde, avšak nedosiahne sa tým cieľ, ktorým malo byť zastabilizovať sestry a pôrodné asistentky v systéme. Dnes zaznamenávame katastrofálny nedostatok sestier – takmer 15 000,“ skonštatovala.

Komora skritizovala, že poslanci Národnej rady SR neakceptovali jej požiadavky. „Oslovili sme každého poslanca, aby zvážil možnosť zvýšenia miezd o približne 150 eur, pretože inflácia 14 percent spôsobí, že k reálnemu zvýšeniu miezd vlastne ani nedôjde, a teda toto zvýšenie nepovažujeme za dostatočné,“ upozornila.

Komora tiež podotkla, že platy sa nezvyšujú sestrám v zariadeniach sociálnych služieb, ambulanciách či v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Parlament v stredu schválil zvýšenie miezd zdravotníkov. Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Zohľadňovať sa po novom majú aj roky praxe. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 132, proti jeden, aktuality.sk

X X X

Voľby v KSK: Trebuľove kauzy, sklamaný Raši, neznámy aktivista a U. S. Steel za euro

 Úspešný štart IT sektora, kauza nevýhodnej zmluvy na dodávku energetických služieb vykurovania, CT prístrojov aj teplomerov. A hutnícka fabrika za euro.

Historicky prvé voľby do vyšších územných celkov sa konali 2. decembra 2001. Cieľom vzniku druhého stupňa samospráv bola decentralizácia, aby sa časť kompetencií preniesla zo štátu priamo na regióny.

Košický samosprávny kraj je rozlohou štvrtý najväčší, sídli v ňom jedenásť okresov a s viac ako 782-tisíc obyvateľmi je v rámci Slovenska na druhej priečke.

Pre funkciu odišiel z parlamentu

Historicky prvým predsedom sa stal nie veľmi výrazný Rudolf Bauer (KDH, DS). Záujem o funkciu župana prejavilo až 24 kandidátov. V druhom kole súperil s Alojzom Englišom (HZDS, SDĽ, SOP). Volebná účasť predstavovala len 18,06 percenta, víťaz získal viac ako 59 percent z odovzdaných hlasov.

Skúsenosti s politikou mal od roku 1990, keď sa stal prvýkrát poslancom mestského zastupiteľstva. Neskôr pôsobil dva roky ako zástupca primátora, v rokoch 1993 a 1994 bol primátorom Košíc. Chcel ním byť aj v ďalšom období, porazil ho Rudolf Schuster, stal sa však jeho zástupcom na ďalšie štyri roky.

 Z mesta prešiel v roku 1998 do parlamentu, stal sa poslancom za Slovenskú demokratickú koalíciu. Po voľbách do samosprávneho kraja pri zložení sľubu 19. decembra 2001 sa vzdal miesta poslanca v Národnej rade. Do parlamentu sa však vrátil v rokoch 2006 až 2010.

Županom sa chcel stať ešte dvakrát, v rokoch 2005 a 2013, v oboch prípadoch skončil na druhom mieste.

Pomáhal zakladať IT sektor

Úlohou prvého predsedu kraja bol najmä prechod kompetencií, delimitácia majetku a župa začala pripravovať a realizovať rozvojové dokumenty. Do majetku Košického samosprávneho kraja prešiel majetok v hodnote viac ako 6,4 miliardy korún. Najvýznamnejšie investície smerovali do škôl. Úrad zamestnal na začiatku 120 ľudí.

Bauer dal základ IT Valley v Košiciach. Ide o klaster, ktorý zohráva dôležitú úlohu vo vývoji IT odvetvia v košickom regióne. Tvoria ho tri základné piliere, a to regionálne inštitúcie ako mestá, vzdelávacie inštitúcie a tiež IT firmy. V čase jeho úradovania bola v Košickom kraji prvou IT firmou spoločnosť NESS.

Počas pôsobenia Bauera sa Košický samosprávny kraj na jeseň 2003 stal druhým, ktorý mal kanceláriu pre styk s Európskou úniou v Bruseli. Prvým bol Bratislavský samosprávny kraj, ktorý sa s Košickou župou delil o kancelárie.

Úspech trikrát za sebou

Zdenko Trebuľa sa stal druhým predsedom Košického samosprávneho kraja v roku 2005. O post župana sa vtedy uchádzalo deväť kandidátov, najsilnejším bol Rudolf Bauer. V druhom kole získal Trebuľa (HZD, Smer) viac ako 57 percent hlasov.

V kresle predsedu zostal aj po voľbách v roku 2009, keď kandidoval za Smer-SD, SMK-MKP, ĽS-HZDS, SF, HZD, S.O.S., Most-Híd. Vtedy „bojoval“ s ďalšími siedmimi kandidátmi. Druhé kolo ani nebolo potrebné, volilo ho vyše 77-tisíc obyvateľov, čo predstavovalo 60,2 percenta.

 Úspešný bol aj v roku 2013, keď sa do druhé kola dostal opäť s Rudolfom Bauerom. Dokopy sa o post predsedu kraja uchádzalo desať kandidátov. V druhom kole získal Trebuľa (Smer-SD, SMK-MKP, Most-Híd) 53 percent.

Syn niekdajšieho primátora Košíc Jána Trebuľu dostal školy od Rudolfa Schustera, s ktorým aj zakladal a rozbiehal Stranu občianskeho porozumenia.

Trebuľa so silnou podporou Smeru už mal skúsenosti v komunálnej politike. V roku 1999 bol námestníkom primátora mesta Košice, v tom istom roku ho Košičania zvolili v doplňujúcich voľbách za primátora namiesto Rudolfa Schustera, ktorý sa stal prezidentom republiky. Vo funkcii pokračoval aj od roku 2002, funkcie sa vzdal predčasne v roku 2005, po svojom zvolení za predsedu Košického kraja.

Nevýhodná zmluva aj nákup CT prístrojov

Trebuľa bol po prvom volebnom období spokojný s tým, že kraju pribudol majetok za vyše 58 miliónov eur, župe sa podarilo opraviť viac ako 500 kilometrov ciest vo vlastníctve kraja, transformoval štyri nemocnice s poliklinikami v pôsobnosti kraja z príspevkových organizácií na akciovky. Vtedajšia opozícia kladne ohodnotila racionalizáciu škôl a kultúrne podujatia, na ktoré kraj prispel.

Vyčítali mu, že kraj neúnosne zadlžil až na úroveň zhruba polovice rozpočtových príjmov, takmer neinvestoval do štyroch krajských nemocníc a do ciest neprišlo ani euro zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Problematická je kritizovaná zmluva na dodávku energetických služieb pre stredné školy a školské zariadenia v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Predseda Trebuľa ju uzavrel v roku 2012 so spoločnosťou Dalkia Komfort (v súčasnosti Veolia Energia Komfort Košice). Platiť má až do roku 2030.

Kontrolóri Národného kontrolného úradu pri preverení obdobia rokov 2013 až 2018 identifikovali 96-miliónovú zmluvu v prospech dodávateľa. Upozornili na nedostatky najmä v nevýhodnom nastavení zmluvných podmienok medzi krajskou samosprávou, jej školami a dodávateľom. K nim patrí aj 18-ročná dĺžka trvania zmluvy, počas ktorej majetok – technické zariadenia kotolní – nie sú majetkom školy ani KSK.

V súčasnosti prebieha súdne konanie na Okresnom súde Bratislava V. Žaloba bola podaná ešte v roku 2020, no v roku 2021 bola prerušená z dôvodu rokovania s cieľom mimosúdneho urovnania sporu.

Medzi kauzy za vedenia úradu Trebuľom patrí aj sporné nehospodárne vynakladanie s prostriedkami daňových poplatníkov na Spojenej škole Zimná 96 v Dobšinej na elokovanom pracovisku v Sečovciach. Nevýhodnú zmluvu v roku 2013 a jej neskoršie dodatky mala uzavrieť vtedajšia riaditeľka školy s prenajímateľkou objektu a jej firmou. Za päť rokov plnenia zmluvy malo dôjsť k spôsobeniu škody pre KSK vo výške viac ako štyri milióny eur.

Lekárske odborové združenie v roku 2016 kritizovalo, že Košický samosprávny kraj kupoval pod Trebuľovým vedením CT prístroje do štyroch župných nemocníc. Do tendra na počítačové tomografy sa prihlásila len jedna spoločnosť, ktorá ho aj vyhrala. Každé malo byť predražené o 65-tisíc eur v porovnaní s ponukou pre súkromníka.

Tesná výhra skončila na Ústavnom súde

Zdenko Trebuľa sa po troch volebných obdobiach rozhodol ďalej nekandidovať. V roku 2017 sa voľby do orgánov vyšších územných celkov po prvý raz konali jednokolovo. O post predsedu Košického samosprávneho kraja sa uchádzalo 15 kandidátov.

Víťazom sa stal Rastislav Trnka (KDH, SaS, OĽaNO, NOVA, Šanca), ktorý získal 37,8 percenta hlasov oprávnených voličov, volilo ho 59 599 obyvateľov kraja. Jeho meno nebolo známe, v Košiciach ho poznali ľudia hlavne vďaka kampani proti parkovacej spoločnosti EEI.

 Jeho vyzývateľom bol bývalý primátor Košíc Richard Raši (vtedy Smer-SD), ktorý získal 58 724 hlasov, teda len o 875 hlasov menej. Na Ústavnom súde SR podal návrh vyhlásiť voľby za neplatné. Po vyše roku Ústavný súd na neverejnom zasadnutí jeho sťažnosť zamietol.

Trnka sa stal historicky najmladším predsedom vyššieho územného celku. V roku 2010 sa stal poslancom mestskej časti Košice-Staré Mesto, kde dva roky pôsobil aj ako zástupca starostu. Od roku 2013 bol aj poslancom Košického kraja.

U. S. Steel za euro a drahé teplomery

Trnkovi sa podarilo počas jeho pôsobenia dostať v transparentnosti kraja z posledného miesta na druhé. Župa masívne investuje do opráv ciest a rekonštrukcie mostov či školských zariadení. Kraj kúpil areály Turzovských a Sobraneckých kúpeľov a podporuje cestovný ruch.

Predseda kraja sa neslávne preslávil v roku 2019 návrhom na odkúpenie spoločnosti U. S. Steel za symbolické euro. Dočasným vstupom do podniku chcel kraj predísť následkom negatívneho vývoja v závode, najmä prepúšťaniu ďalších zamestnancov. Podnik hodnotil jeho konanie ako neférové a urážajúce manažment firmy i všetkých zamestnancov.

 V roku 2020 nakúpil kraj prostredníctvom spoločnosti Správa ciest KSK štyri nákladné vozidlá značky Tatra na zimnú i letnú údržbu komunikácií v správe župy. Cena za jedno vozidlo s príslušenstvom mala byť približne o 100-tisíc eur vyššia, než za akú kúpili vozidlá s podobným príslušenstvom iné organizácie vykonávajúce údržbu ciest.

Župa vysvetlila, že disproporcia v cenách vznikla z dôvodu rozdielnej technickej špecifikácie predmetu zákazky. Okrem samotných štyroch sypačov bolo predmetom technickej špecifikácie aj príslušenstvo, teda nadstavby a radlice. Hlavný kontrolór župy Ľubomír Hudák vtedy poznamenal, že podľa znenia zmlúv z Košického a Prešovského samosprávneho kraja boli predmetom dodávky rozdielne typové označenie podvozkov, nadstavieb, radlíc aj počet dodaných radlíc.

S menom Trnku sa spája sporný nákup bezkontaktných teplomerov. Košický kraj mal podľa Úradu pre verejné obstarávanie porušiť zákon o verejnom obstarávaní. Župa kúpila 191 prístrojov na meranie teploty pri vstupe ľudí do objektov kraja. Mali byť dvakrát drahšie ako v prípade Banskobystrického a Nitrianskeho kraja.

„Ja mám, čo sa týka kauzy teplomery, čisté svedomie. Momentálne sa to vyťahuje účelovo pred voľbami,“ reagoval Trnka.

Najprv 16, potom 12, nakoniec 8

Úvahy boli najprv o rozdelení Slovenska na 16 samosprávnych krajov. Vládou premiéra Mikuláša Dzurindu bol schválený návrh na 12 žúp. Časť politikov bola za model 3 + 1, teda tri kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a samostatná Bratislava. Parlament schválil napokon osem vyšších územných celkov alebo samosprávnych krajov, ktoré ľudovo dostali pomenovanie župa.

Voľby pred Dušičkami

Voľby do orgánov samospráv obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra 2022. Volebná kampaň už prebieha a skončí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.

Komunálne voľby sú tento rok po prvýkrát spojené s voľbami do vyšších územných celkov. V komunálnych voľbách si v každej obci obyvatelia volia starostu alebo primátora a obecné či mestské zastupiteľstvo.

V Bratislave a Košiciach si ľudia navyše volia aj starostu mestskej časti, ako aj zastupiteľstvo mestskej časti. Voľbami do vyšších územných celkov si ľudia volia predsedu svojho samosprávneho kraja a krajských poslancov, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: Šéf MAAE odcestoval do Kyjeva. Bude diskutovať o elektrárni v Záporoží

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v stredu na Twitteri oznámil, že je na ceste do Kyjeva, kde bude diskutovať o vytvorení bezpečnostnej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES).

Uviedol to krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojej vláde prevziať kontrolu nad touto elektrárňou, informuje agentúra AFP.

„Sme na ceste do Kyjeva na dôležité stretnutia,“ napísal Grossi v príspevku na Twitteri. Dodal, že potreba vytvorenia ochrannej zóny okolo elektrárne je „dôležitejšia než kedykoľvek predtým“.

MAAE ešte v utorok informovala, že Grossi navštívi tento týždeň Kyjev aj Moskvu, kde bude pokračovať v rozhovoroch o zaistení bezpečnosti v okolí záporožskej elektrárne.

Záporožskú jadrovú elektráreň a jej okolie vrátane neďalekého mesta Enerhodar okupujú od marca ruské invázne sily, pracuje tam však ukrajinský personál. Počas vojny sa opakovane dostala pod delostreleckú paľbu, z ktorej sa Rusko a Ukrajina navzájom obviňovali. Tieto udalosti vyvolali obavy z možnej jadrovej katastrofy, aktuality.sk

X X X

Tragédia na Zochovej: Obvinený oľutoval čin, ktorého sa dopustil, tvrdí prokurátor Remeta

Krajský prokurátor Rastislav Remeta bol vo vyjadreniach zdržanlivý. Uviedol, že nechce ohroziť trestné konanie. Obvinený vodič však podľa jeho slov použil auto ako zbraň.

Generálny sekretár Deaflympijského výboru Slovenska Dušan Dědeček čelí po tom, ako autom usmrtil päť ľudí a ďalších štyroch-piatich ťažko zranil, obvineniu pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia. Podľa krajského prokurátora Rastislava Remetu je právna kvalifikácia trestného činu, pri ktorej hrozí obvinenému trest vo výške 20 až 25 rokov či doživotie, adekvátna.

Remeta poukázal na skutočnosť, že obvinený ohrozil viac ako sedem osôb. „To v tomto prípade bolo značnej prekročené,“ uviedol krajský prokurátor.

Prokurátor: O bezpečnosť obvineného je postarané

Obvinený mal podľa krajského prokurátora minimálne nepriamy úmysel spáchať zločin tak, že si minimálne musel byť vedomý, že po požití alkoholu môže byť jeho schopnosť ovládať auto do určitej miery obmedzená. Dědeček mal po nehode 1,6 promile alkoholu v krvi. Podľa informácií TV Markíza popíjal už počas dňa a dlhodobo porušoval cestné predpisy.

„Obvinený oľutoval čin, ktorého sa dopustil. Ďalšie detaily rozoberať nebudem,“ uviedol prokurátor Remeta. Dodal, že o bezpečnosť obvineného je dostatočne postarané. V médiách sa totiž objavila informácia, že by mu chcel niekto ublížiť alebo, že by si chcel ublížiť sám.

Sudca pre prípravné konanie bude o väzobnom stíhaní obvineného rozhodovať vo štvrtok od 16:00. Prokurátor je presvedčený, že obvinený by sa mohol pokúsiť o útek v snahe vyhnúť sa trestu.

O spravodlivosti a treste

„Len prísnosť trestov nezaručí primeraný a spravodlivý trest,“ tvrdí krajský prokurátor. Je presvedčený, že je potrebné skôr venovať sa otázke možného zaisťovania motorových vozidiel, respektíve náhradnej hodnoty za takéto vozidlo, ak vozidlo vlastní aj niekto iný.

Použité auto Remeta označil za zbraň použitú voči osobám, ktoré boli zasiahnuté.

Podľa prokurátora nie je vhodné, aby sa ktokoľvek vyjadroval k okolnostiam dopravnej nehody, ak nejde o orgány činné v trestnom konaní či súd, aktuality.sk

X X X

Matovič chcel brať autá opitým vodičom. Schladili ho odborníci aj Heger

Návrh lídra OĽaNO nemusí byť vo svojej podstate zlý, podľa dopravného analytika je však úplne nedomyslený.

V pondelok v priebehu dňa, keď množstvo ľudí ešte len spracovávalo informáciu, že opitý vodič zabil na autobusovej zastávke v Bratislave niekoľko ľudí, minister financií Igor Matovič už aj prišiel s nápadom, ako problém alkoholu za volantom riešiť.

Ešte skôr, než o návrhu mohol informovať svojich koaličných partnerov, podelil sa oň so svojimi sledovateľmi na Facebooku.

Zjavne pod vplyvom emócií na sociálnej sieti písal o „ožratom debilovi“ a oznámil, že na koaličnej rade navrhne „zavedenie nemilosrdného trestu pre vodičov s 1 a viac promile“. Vozidlá takýchto šoférov by mal podľa lídra OĽaNO automaticky zhabať štát.

„Bez debaty. Nemilosrdne. Okamžite na mieste. A čo keď bude mať auto požičané? To isté. Nech sa páči, nech si dotknutý u ožrana uplatní náhradu škody. Zadržané autá pôjdu následne do verejnej dražby a z výťažku sa bude financovať odškodnenie obetí a ich príbuzných,“ predostrel Matovič svoj návrh.

Heger: Nie pod náporom emócií

Myšlienkou ministra financií sa v pondelok koaličná rada skutočne zaoberala. Podľa našich informácií však prítomní návrh vnímali ako nie úplne domyslený a až príliš šitý horúcou ihlou.

Nápad šéfa OĽaNO si koalícia neosvojila, ale poverila ministra vnútra Romana Mikulca a nového šéfa rezortu spravodlivosti Viliama Karasa, aby spolu s dopravným inšpektorátom našli riešenie.

„Mali by pripraviť návrh, ktorý bude problém riešiť komplexne,“ povedal nám predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Igora Matoviča schladil aj premiér Eduard Heger.

Keď sa ho v utorok na problém alkoholu za volantom pýtali novinári, odpovedal, že ide o odbornú debatu a že očakáva dáta od ministrov vnútra a spravodlivosti.

„Aby sme urobili správne rozhodnutie. Robiť rozhodnutia pod nejakým náporom emócií nie je správne. Dnes sú emócie vybičované, ale ak chceme Slovensku pomôcť, potrebujeme zachovať rozvahu a nie sa nechať unášať emóciami,“ dodal predseda vlády.

Môže odstrašiť, ale treba to domyslieť

Matovičov návrh pritom nemusí byť vo svojej podstate zlý. Krajský prokurátor Rastislav Remeta dnes na tlačovej besede vyhlásil, že by bolo potrebné venovať sa otázke „možného zaisťovania motorových vozidiel“.

Viliam Karas v rozhovore pre Denník N tiež pripustil, že by mohlo ísť o riešenie. „Nebolo by to len v našej krajine. Môžeme sa inšpirovať aj susednou Českou republikou. Už aj dnes je možnosť prepadnutia veci. Sú prípady, keď sudcovia nariadili prepadnutie veci, hoci sú to len raritné rozhodnutia. Už dnes je teda možné nariadiť takýto trest,“ poznamenal.

Nápad brať autá opilcom za volantom môže za istých okolností fungovať aj podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského. Ten Matovičov však podľa neho vôbec nie je premyslený.

„Pri takomto návrhu to treba vždy domyslieť do detailov. Pokiaľ ide o vozidlo, ktorého majiteľom je vodič, tak súhlasím s tým, že by to malo odstrašujúci vplyv. Ale pokiaľ je to vozidlo zapožičané, napríklad zamestnávateľom, je to komplikovanejšie,“ vysvetľuje Drahovský.

Prišli by o autobus?

Analytik uvádza ako príklad autobusára, ktorého podľa neho pred časom prichytila polícia s viac ako dvoma promile. Ak by platil Matovičov zákon, podnik, pre ktorý muž pracoval, by prišiel o svoj autobus.

„Tiež bol chytený opitý vodič kamióna z medzinárodnej kontajnerovej dopravy. V tomto prípade by o vozidlo prišiel nielen dopravca, ale aj tretia osoba, ktorá vlastnila kontajner. A pred asi polrokom chytili rušňovodiča, ktorý mal tých kontajnerov vo vlaku viac než sto. Takže je to detailovo nedomyslený návrh,“ dodal Drahovský.

Muž, ktorý v pondelok nehodu spôsobil, je v súčasnosti obvinený z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. Hrozí mu trest vo výške 20 až 25 rokov či doživotie, aktuality.sk

X X X

Ceny energií ohrozujú recykláciu

Recyklačné firmy avizujú, že ak sa situácia s energiami nezmení, budú musieť utlmiť alebo odstaviť výrobu.

Negatívny vývoj cien energií straší aj firmy, ktoré recyklujú plasty, kovy či sklo. Podľa Asociácie pre recykláciu obalov sa jej členovia pripravujú na možnú odstávku výroby. Tá by podľa prezidenta asociácie Michala Figúra ohrozila plnenie recyklačných cieľov Slovenska.

Rezort hospodárstva zatiaľ o návrhoch na zmiernenie dopadov vysokých cien elektriny, plynu a tepla nielen pre domácnosti, ale aj pre podnikateľský a verejný sektor rokuje s ostatnými rezortmi. Na rokovanie vlády sa dostanú po tom, ako budú ukončené.

Recyklátori deklarujú, že ak bude situácia pretrvávať, sú pripravení podniknúť ďalšie kroky.

Odpad prestanú recyklovať

Prezident asociácie Michal Figúr tvrdí, že firmy sa práve nachádzajú v období tvorby stratégií a rozpočtovania na ďalší rok a doslova varia z vody.

„Ak by sme zohľadnili vo výslednej cene recyklátu aktuálne zverejnené ceny energií, dostali by sme sa na úroveň, pri ktorej by používateľ recyklátu zvážil jeho použitie. Recyklácia by stratila význam, pretože primárna surovina bude pre neho omnoho lacnejšia alternatíva,“ povedal Figúr s tým, že podobnú situáciu už recyklačné firmy zažili v 2. a 3. kvartáli roka 2020. Vtedy sa prestali vykupovať druhotné suroviny, pretože recyklát bol nepredajný. Podobný scenár by bol pre nich, podľa Figúra, kritický.

„Ceny energií, ktoré sú dnes na trhu, nedokážeme zaplatiť a v konečnom dôsledku ich nedokáže zaplatiť ani konečný spotrebiteľ,“ hovorí Figúr. Podľa neho môže nastať situácia, kedy sa vyseparovaný odpad bude hromadiť a nebude sa recyklovať, alebo zhodnocovať inak.

Napĺňajú recyklačné ciele

Figúr vysvetľuje, že recyklácia obalov je proces náročný na spotrebu elektrickej energie, a preto je pre prevádzku kľúčová ich dodávka za cenu, ktorú sú schopní zvládnuť zaplatiť. „Pre príklad recyklačná spoločnosť, ktorá v rokoch 2021 až 2022 zaplatila v priemere 250 eur za megawatthodinu za elektrickú energiu a za plyn 70 eur za megawatthodinu by mala podľa aktuálnej ceny zaplatiť v roku 2023 za elektrickú energiu 660 eur a 280 eur za plyn,“ vysvetlil s tým, že ide o zvýšenie nákladov rádovo o milióny eur na jednu prevádzku v priebehu jedného roka.

Firmy budú musieť zvážiť zastavenie alebo útlm výroby, čo by znamenalo aj redukciu zamestnancov. „Reálne si neviem predstaviť, čo sa stane, ak to skrátka neutiahneme a zavrieme. Naši členovia spracovávajú takmer 300-tisíc ton separovaného odpadu ročne,“ povedal.

Prezident asociácie zároveň pripomína, že recyklačné firmy sú hlavným článkom, ktorý napĺňa cieľ miery recyklácie odpadov. Treba pripomenúť, že za recyklačnými cieľmi EÚ stále zaostávame. Do roku 2025 sa máme dostať na 55% a v roku 2035 až na 65%. V roku 2020 bola miera recyklácie na 44%.

Pripravujú návrh na zmiernenie dopadov

Rezort hospodárstva vo vyjadrení uvádza, že pripravuje návrhy, ktoré pomôžu zmierniť dopady vysokých cien elektriny, plynu a tepla na domácnosti, podnikateľský a verejný sektor. Zatiaľ o nich rokuje s ostatnými rezortmi. „Súbor opatrení bude po ukončenom medzirezortnom rokovaní predložený na rokovanie vlády,“ uviedol tlačový odbor rezortu hospodárstva.

„Zároveň je nutné zdôrazniť aj potrebu riešenia energetickej krízy na úrovni EÚ, pričom minister hospodárstva Karel Hirman už predniesol na pôde EÚ návrhy, ktoré sú výhodné aj pre Slovenskú republiku, a to návrh nazastropovanie veľkoobchodnej ceny zemného plynu, čo bude mať vplyv aj na zníženie ceny elektriny,“ uviedol rezort hospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa k téme nevyjadrilo, aktuality.sk