Bývalý český premiér a šéf hnutia ANO v nedeľu večer oznámil, že bude kandidovať na post prezidenta. Podľa prieskumov verejnej mienky by postúpil do druhého kola, v ňom by však prehral s generálom Petrom Pavlom, ktorý je v súčasnosti jeho najvážnejším súperom.
Andrej Babiš bude kandidovať za prezidenta. Predseda opozičného hnutia ANO a bývalý premiér to oznámil v nedeľu večer v televízii Nova. V pondelok plánuje požiadať o dôveru predsedníctvo hnutia a ak ju získa, obráti sa na poslancov ANO, aby jeho kandidatúru podporili.
„Keď vidím, ako nefunguje vláda, ako nepomáha ľuďom, ako je neakčná, tak som sa rozhodol do toho ísť,“ vyhlásil Babiš v nedeľu večer, aktuality.sk
X X X
Najsilnejší bol v župách Hlas a Maďari: Pohoreli strany menšinovej vlády, ale aj Smer či krajná pravica
V tohtoročných spojených voľbách sa vytvorilo množstvo rôznorodých koalícií. Pri niektorých stranách je preto takmer nemožné určiť, ktorá z nich bola v rámci všetkých krajov najsilnejšia. Podľa dát Štatistického úradu však jednoznačnej dominovali nezávislí kandidáti a o veľkom úspechu môžu hovoriť najmú Maďari. Naopak stranou s najmenej kandidátmi bolo napríklad najsilnejšie parlamentné hnutie OĽaNO, strana Za ľudí, ktorá sa viac presadila v koalíciách so silnejšími subjektami, ale úspechom sa nemôže pýšiť ani Smer či krajná pravica.
Námestie SNP v Banskej Bystrici počas tlačovej konferencie strany Hlas ku výsledkom spojených volieb.
Neuspeli ani mnohí poslanci vrátane šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša, z hnutia Igora Matoviča neuspel ani Andrej Stančík či Lukáš Kyselica, neuspel ani Juraj Šeliga a Jana Žitňanská (obaja Za ľudí) či SaS-kári Ondrej Dostál alebo Vladimír Ledecký. V krajských parlamentoch nebude sedieť ani veľa extrémistov. Z poslancov uspel len Milan Mazurek v Prešovskom kraji. Početné kluby nebude mať v zastupiteľstvách ani Smer, vo väčšine prípadov ho predbehol konkurenčný Hlas.
Spomedzi 419 volených župných poslancov bolo až 159 nezávislých, čo je takmer 38 percent všetkých poslancov. Druhou najsilnejšou samostatnou politickou stranou bola Aliancia – Maďari (54). Koalícia Progresívne Slovensko (PS), Sloboda a solidarita (SaS) a Team Bratislava bude zastúpená 27 poslancami, v tomto zložení všetci v Bratislavskom kraji. PS a SaS sa však spájali aj s ďalšími stranami.
X X X
Kto vyhral voľby vo vašom meste, vo vašej obci?
Nasleduje volebnými prieskumami favorizovaný Hlas. Strana síce získala samostatne len 20 poslancov, no v koalíciách so Smerom, Slovenskou národnou stranou (SNS), Alianciou a hnutím Sme rodina získala ďalších 35 mandátov. Spojenie Kresťanských demokratov (KDH), liberálov (SaS), hnutia Borisa Kollára Sme rodina a najmenšej vládnej strany Za ľudí vynieslo tejto koalícii 16 poslancov. Dokopy má teda Hlas 55 poslancov, čím sa stala stranou s najsilnejším mandátom v rámci všetkých žúp. O veľkom úspechu však môže hovoriť najmä mimoparlamentná Aliancia – Maďari.
Za ľudí a SaS však samostatne nezískalo ani jedného poslanca, Sme rodina jedného, KDH má piatich. V koalíciách fungoval aj opozičný Smer, ktorí samostatne získal troch poslancov. V koalícii s Republikou, s ktorou sa v rámci župných volieb spojil len v Banskobystrickom kraji, však úplne pohoreli.
Pre šéfa Smeru Roberta Fica a lídra Republibky Milana Uhríka to bola sľubná spolupráca, ktorá však neuspela. Zo 41 nominovaných poslancov získali len jedného. V spojené so Sme rodinou získal Smer piatich poslancov, so SNS ďalších šiestich a najviac získal v už spomínanej koalícii s Hlasom, SNS, Sme rodinou a Maďarmi (35 poslancov).
Bratislavský kraj
V zastupiteľstve Bratislavského kraja budú mať jasnú prevahu poslanci koalície PS, SaS a Team Bratislava. Za rovnakú koalíciu kandidovali aj Matúš Vallo a Juraj Droba, ktorí obhájili posty primátora a župana. Okrem toho získali aj štyroch starostov mestských častí. V krajskom zastupiteľstve získali celkovo 27 poslancov, čo je viac ako polovica. Druhou najsilnejšou skupinou boli nezávislí kandidáti, do parlamentu ich zasadne 13, medzi nimi je aj Ján Hrčka, ktorý zároveň obhájil aj post starostu Petržalky.
Svojich zástupcov budú mať v zastupiteľstve aj menej známe strany ako SOM Slovensko (6) či Starostovia a nezávislí kandidáti (2). Lokálnu stranu Tím Ružinov budú zastupovať dvaja poslanci. Jedným z nich je aj staronový starosta Ružinova Martin Chren. Po jednom poslancovi budú mať tri strany. Hlas bude reprezentovať Štefan Gašparovič, bývalý poslanec parlamentu za Smer, ktorý obhájil aj post starostu Slovenského Grobu. Dobrú voľbu a Umiernených bude reprezentovať Rudolf Kusý, neúspešný kandidát na župana. Jednu poslankyňu bude mať aj Aliancia – Maďari.
Nitriansky kraj
V Nitrianskom kraji bola naopak strana Aliancia – Maďari najúspešnejšia. V krajskom zastupiteľstve ju bude reprezentovať spolu 18 poslancov. Rozsiahla stredo-pravá koalícia v zložení niekoľkých strán vrátane KDH, Spolu, lokálnej strany Tím Kraj Nitra, opozičnej SaS či vládnej strany Za ľudí získalo v zastupiteľstve 14 mandátov. Nezávislých kandidátov bude 11, za koalíciu Smer a SNS zasadnú do poslaneckých lavíc šiesti poslanci a za Hlas a Sme rodina to bude päť zástupcov, medzi nimi aj Igor Kršiak, ktorý kandidoval aj za primátora Nitra. Jedným z piatich poslancov je aj Branislav Becík, ktorý zvíťazil v boji o župné kreslo. V krajskom zastupiteľstve teda bude musieť mať náhradníka.
Trnavský kraj
V Trnavskom kraji sa najviac darilo opäť nezávislým kandidátom a Maďarom, ktorí budú mať zhodne po 14 poslancov. Tretím najsilnejším subjektom je široká koalícia vrátane KDH, OĽaNO, SaS, hnutie Sme rodina či Za ľudí. Obsadia osem stoličiek a na jednu z nich zasadne aj šéf finančného výboru za opozičnú SaS Marián Viskupič. K trom najslabším stranám patria Starostovia a nezávislí kandidáti, ktorí budú mať dvoch poslancov a po jednom poslancovi získali Smer a SNS.
Trenčiansky kraj
Situácia v kraji, kde už tretíkrát zvíťazil Jaroslav Baška, je odlišná. Zhodne po 19 poslancov získali nezávislí kandidáti a koalícia strán Hlas, SNS, Sme rodina a Smer. Medzi nezávislými je aj Miloš Mičega, ktorý bol jediným a niekoľkonásobným vyzývateľom Richarda Rybníčka v boji o primátorskú stoličku Trenčína. Smer a Sme rodinu budú reprezentovať aj súčasní poslanci parlamentu Petra Hajšelová a Richard Takáč. Ďalšiu širokú koalíciu strán Dobrá voľba a Umiernení, KDH, SaS či Spolu bude v krajskom zastupiteľstve reprezentovať päť poslancov a jednu stoličku získali Starostovia a nezávislí kandidáti.
Žilinský kraj
Žilinskú župu povedie druhýkrát Erika Jurinová. V parlamente však bude mať väčšinovo zastúpených nezávislých kandidátov a zástupcov opozíčných strán. V kraji s 30 poslancami, čo je viac ako 52 percent, dominujú nezávislí kandidáti. Druhou najsilnejšou stranou bol Hlas. V krajskom parlamente získali 12 mandátov. Koalícia Dobrá voľba a Umiernení a KDH získali osem poslancov, zastúpi ich aj Igor Janckulík, ktorý neuspel v boji o župana. SNS a Smer budú mať v zastupiteľstve zhodne dvoch poslancov. Krajná pravica v zastúpení strany Domov – NS získala jeden mandát, ktorý obsadí Pavol Slota. Koalíciu v zložení OĽaNO, ODS, Sme rodina, Za ľudí, Šanca, DS a ODS, za ktorú kandidovala aj Jurinová, bude v župnom parlamente reprezentovať len jedna poslankyňa Marianna Bebčáková.
Banskobystrický kraj
Banskobystrickej župe takisto dominujú nezávislí kandidáti v počte 22. Deväť mandátov získala strana maďarská Aliancia, sedem poslancov bude mať koalícia, ktorej súčasťou sú strany KDH, PS či SaS a päť poslancov získal Hlas. Po jednom poslancovi budú mať strany NOVA, SNS, Sme rodina a koalícia DS, ODS a Šanca. Kamil Danko bude ako jediný poslanec zo 41 nominovaných reprezentovať koalícia Smeru a Republiky.
Prešovský kraj
Aj v zastupiteľstve Prešovského kraja budú najviac zastúpení nezávislí kandidáti (27). Zhodne po 16 poslancov budú mať koalície Hlas, Smer, Aliancia – Maďari a KDH, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Starostovia a nezávislí získali dvoch poslancov. Ďalšie štyri strany – OľaNO, Republika, Úsvit a koalícia piatich strán vrátane PS a Spolu – budú mať v krajskom parlamente po jednom zástupcovi.
Košický kraj
Takmer rovnaká situácia platí aj pre košickú župu, rozdielne je len rozdelenie strán v koalíciách. Aj tu získali najviac mandátov nezávislí kandidáti (23). Druhou najsilnejšou stranou v krajskom zastupiteľstve bude Aliancia – Maďari (12), päť poslancov bude zastupovať dvojkoalíciu Sme rodina a Smer. KDH zastúpia štyria poslanci, po troch budú mať Starostovia a nezávislí a koalícia Dobrá voľba a Umiernení, PS, SaS. Dvoch poslancov získal Hlas, aj OĽaNO a po jednom majú strany OKS a SNS.
X X X
Psychológ: LGBTI+ ľudia sú vykresľovaní, že chcú špeciálne práva. To môže vyvolať pocity nenávisti
Slovenská spoločnosť je dlho netolerantná k LGBTI+ ľuďom a iným menšinám, napríklad rómskej. Vidíme tie prejavy v mnohých aspektoch života. Ľudia z politiky a verejného života, ktorí patria medzi LGBTI+ ľudí, sa málokedy prihlásia k svojej inakosti, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk psychológ Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie.
Z výskumov zo Slovenska aj zo zahraničia vieme, že dôvera ku konšpiračným teóriám je častejšia u ľudí, ktorí zažívajú pocity frustrácie — pocity, že ich potreby sú dlhodobo nenaplnené. Ak človek dlhú dobu vníma, že sú mu odopreté niektoré veci, o ktorých je presvedčený, že mu náležia, môže to viesť k pocitom hnevu a k agresii, hovorí psychológ Jakub ŠROL pre Aktuality.sk
Šrol pracuje v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied, ktoré spadá pod Slovenskú akadémiu vied. Vo svojej praxi sa venuje psychologickým aspektom šírenia a prijímania nepodložených informácií. Je taktiež spoluautorom vedecko-popularizačných kníh Prečo ľudia veria nezmyslom a Prečo ľudia potrebujú krízy.
X Strelec zo Zámockej zavraždil pod vplyvom konšpiračných teórii dvoch ľudí. Vy sa ako psychológ venujete práve tomu, aký vplyv majú na ľudí tieto teórie. Aj podľa výskumov vieme, že ľudí, ktorí im veria, nie je málo, no nevraždí takmer nikto. Čo sa musí v človeku udiať, aby pod vplyvom konšpiračných teórií vraždil?
Existujú výskumy o tom, ako sa dôvera ku konšpiračným teóriám môže spájať s pocitmi hnevu a prejavmi agresie s negatívnymi pocitmi voči nejakým skupinám ľudí, ale aj schvaľovaním násilných činov. Vražda je extrémne vyhrotenie týchto pocitov, na to si odpovedať netrúfam.
Z výskumov zo Slovenska aj zo zahraničia však vieme, že dôvera ku konšpiračným teóriám je častejšia u ľudí, ktorí zažívajú pocity frustrácie — pocity, že ich potreby sú dlhodobo nenaplnené. Ak človek dlhú dobu vníma, že sú mu odopreté niektoré veci, o ktorých je presvedčený, že mu náležia, môže to viesť k pocitom hnevu a k agresii.
Zároveň je pre konšpiračné teórie príznačné, že upriamujú pozornosť na nejakú skupinu, ktorá je podľa nich zodpovedná za daný stav. Často ide o mocné, bohaté skupiny ľudí — farmakologické firmy a napríklad židovských magnátov. Niekedy však, naopak, ide o menšiny — z hľadiska rasy, náboženstva, sexuálnej orientácie či rodovej identity.
Ten, kto šíri konšpiračné teórie, využije práve takúto skupinu a vykresľuje ich ako niekoho, kto nás ohrozuje alebo nás vykorisťuje a upiera nám naše práva. LGBTI+ ľudia sú vykresľovaní tak, že si žiadajú špeciálne práva — takýmto spôsobom sa to môže spojiť s pocitmi nenávisti, hnevu, agresie a z frustrácie to môže vyústiť do násilia voči týmto skupinám.
x Tento trend vidíme aj inde vo svete. Radikalizujeme sa prostredníctvom konšpiračných teórií?
Konšpiračné teórie určite prispievajú k tomu, že sa ako spoločnosť polarizujeme. Rozdeľujeme sa na skupiny, ktoré vzájomne nevedia spolu komunikovať a nevedia si navzájom porozumieť.
Konšpiračné teórie sú zaujímavé z hľadiska skupinovej dynamiky — vždy prinášajú pocit, že existuje vonkajšia hrozba, ktorá ohrozuje našu skupinu. Tým pádom sa vyhraňujeme voči tým skupinám, či už sú to Židia, LGBTI+ ľudia a migranti.
V tomto kontexte bývajú konšpiračné teórie využívané ako nástroj politickej propagandy. Ako príklad vieme použiť migračnú krízu v roku 2015 — politici hovorili, že sem prichádzajú migranti, ktorí nás ohrozujú, a oni ako politickí lídri sú jediní, kto dokáže Slovensko proti nim ochrániť. Takýmto spôsobom sa aj z obetí — či už ide o migrantov, menšiny alebo LGBTI+ ľudí — môžu stať hrozby alebo vinníci. Vykresľujú ich ako niekoho, kto prišiel ohroziť našu identitu alebo spôsob života — takto vzniká polarizácia a odtrhnutie od tých skupín.
X Môžu byť konšpirácie a dezinformácie legitimizované aj vďaka politikom?
Áno. Šírenie dezinformácií je jedným z nástrojov propagandy — nie všetko, čo je propaganda, je šírenie dezinformácií. Propaganda môže zahŕňať aj to, že odpútavame pozornosť od nejakej témy, alebo šírime veľmi jednoznačný pohľad na nejakú tému. Šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií býva súčasťou politickej propagandy.
X Máme toto vnímať ako niečo, čo sa bude opakovať, že ľudí konšpiračné teórie a sprisahania dostávajú až k vraždám?
Neviem predpovedať, či sa to bude opakovať. Dúfam, samozrejme, že nie. Pri tejto dvojnásobnej vražde sme si uvedomili, že keď niekto šíri alebo pomáha šíriť konšpiračné teórie, keď niekto ponižuje alebo osočuje LGBTI+ ľudí, nie sú to iba slová. Môže to mať katastrofálne následky.
Je veľmi smutné, že muselo prísť až k tomuto, aby sme si to uvedomili. Ako ľudia by sme mali chápať, že keď sa nejaká verejná osobnosť vyjadruje o týchto ľuďoch necitlivo, tak to nie sú iba slová. Naozaj to ovplyvňuje verejnú mienku, čo sa môže prejaviť v extrémnych prípadoch.
X Začíname byť menej citliví na útoky a konšpirácie mierené proti LGBTI+ ľuďom?
Slovenská spoločnosť je dlho netolerantná k LGBTI+ ľuďom a iným menšinám napríklad rómskej. Vidíme tie prejavy v mnohých aspektoch života. Ľudia z politiky a verejného života, ktorí patria medzi LGBTI+ ľudí, sa málokedy prihlásia k svojej inakosti. Je to, samozrejme, ich vec a musíme rešpektovať, že sa k tomu hlásiť nemusia. Dáva nám to však istý signál, prečo sa k tomu nechcú prihlásiť. Máme pocit, že takíto ľudia v politike nie sú, čo nie je pravda. Vytvára to začarovaný kruh, že ľudia si myslia, že nepoznajú nikoho z LGBTI+ ľudí, a potom sa o týchto ľuďoch dozvedajú iba z vyhlásení verejných osobnosti — tie sú niekedy zámerne manipulatívne alebo extrémne necitlivé.
X Môžu tomu pomôcť verejné coming outy? Nedávno sa po útoku na Zámockej verejne vyoutoval moderátor Rastislav Iliev v priamom prenose a viacero osobností verejného života.
Nie som si istý, či to nevyhnutne musí pomôcť. Prinajmenšom to dokáže ukázať verejnosti, že LGBTI+ ľudia sú medzi nami, že sú to ľudia ako každí iní, sú vo verejnom živote a že si zaslúžia rešpekt. Myslím, že je to prvý dobrý krok.
X LGBTI+ ľudia čelia na Slovensku roky verbálnym útokom z prostredia cirkvi aj politiky. Môžu mať takéto vyjadrenia vplyv na činnosť človeka, ktorý žije konšpiráciami?
Politici aj predstavitelia cirkvi sú v našej spoločnosti isté autority. Ak sa vyjadrujú necitlivo voči LGBTI+ ľudom, samozrejme, ľudia, ktorí týmto autoritám dôverujú, môžu ich názory preberať. Môžu si tiež vytvárať negatívne postoje, pocity a predsudky voči týmto ľuďom. Takéto vyjadrenia verejných osobností neovplyvňujú iba ľudí, ktorí dôverujú konšpiráciám, ale aj širokú verejnosť.
Dôležitým momentom je aj to, že menšiny sa nemajú často samé voči takýmto útokom a vyjadreniam ako brániť. A ak sa aj na ich obranu postaví nejaká organizácia, často sa k tým ľuďom už tá správa, že sa niekto postavil na obranu týchto ľudí, nedostane. Treba však povedať, že nemôžeme všetkých cirkevných predstaviteľov ani politikov hádzať do jedného vreca, pretože niektorí sú, naopak, voči LGBTI+ ľuďom citliví.
X Podľa medializovaných informácií boli cieľom vraha nielen koaliční, ale aj opoziční politici. Aká veľká časť slovenskej spoločnosti neverí nikomu a ničomu?
V psychológii to nazývame politický cynizmus. Je to pocit, že všetci politici kradnú, že ak zvolíme do parlamentu kohokoľvek, nič sa nezmení a že všetci politici sú v politike iba na to, aby získali moc.
Nedôvera v demokratický systém a systém volebných strán je na Slovensku silne prítomná. Tieto veci však závisia aj od konkrétnej situácie. Treba spomenúť, že to mohla do veľkej miery ovplyvniť pandémia, kedy bolo ťažké situáciu manažovať spoločnosť demokraticky, teraz vojna na Ukrajine. Tento pocit je — aj podľa našich výskumov — v slovenskej spoločnosti prítomný a pomerne silný. Platí to aj pre voličov koaličných aj opozičných strán.
X Vieme to kvantifikovať?
Napríklad v jednom z našich výskumov, ktoré sme robili tesne po začiatku vojny na Ukrajine, silné pocity politického cynizmu vyjadrovala viac ako tretina ľudí.
X Aké je východisko zo situácie, do ktorej sme sa ako spoločnosť dostali, že dezinformácie a konšpirácie majú takúto silu?
Je to tak komplikovaný problém, že si treba v prvom rade uvedomiť, že to nie je niečo, čo vieme vyriešiť jedným opatrením, nech je akokoľvek celostné. Spôsobujú to nedostatky vo vzdelávaní v informačnej a mediálnej gramotnosti, to znamená: ako si preverovať informácie, ktorým médiám môžem alebo nemôžem dôverovať a ako vedieť rozlišovať dezinformácie.
Zároveň treba budovať dôveru demokratickými inštitúciami. Tá dôvera, ako som povedal, je na Slovensku dlhodobo slabá a erodovaná. Tretím bodom je boj proti dezinformáciám, aj na takej úrovni, že ak sa objaví nejaká dezinformácia na sociálnych sieťach, mali by sme mať inštitúcie, ktoré dokážu zabezpečiť, že sa tá dezinformácia stiahne, alebo je tam dostupný fact-checking. Sú to prepojené systémy, kde je toho naozaj veľa a treba na tom dlho pracovať.
x Ako sa baviť s človekom, ktorý verí konšpiračným teóriám a dezinformáciám?
Môže to byť ťažké. Veľmi závisí od toho, čo chceme dosiahnuť. Pokiaľ ten človek hovorí niečo, čo sa nás dotýka alebo nás zraňuje, niekedy sa s ním rozprávať nemusíme. Niekedy si stačí povedať, že sa s týmto človekom rozprávať nebudeme, alebo sa aspoň nebudeme rozprávať o určitej téme, ako je napríklad politika.
Keď máme k človeku dobrý vzťah a nechceme si ho pokaziť a chceme sa dozvedieť, aký je jeho názor, najúčinnejšou stratégiou je sa pýtať otázky. Nie sarkasticky, ale úprimne sa zaujímať o to, čo si ten človek myslí, čomu verí a na čom sú jeho presvedčenia založené. Môžeme sa spýtať, odkiaľ má určitú informáciu a či je to spoľahlivý zdroj.
Ak už takýmto spôsobom nadviažeme rozhovor, môžeme povedať, s čím nesúhlasíme a vysvetliť, prečo. Dobré je, ak je to vôbec možné, nájsť nejaké spoločné veci. Ak sa to týka vojny na Ukrajine, môžeme obaja súhlasiť, že vojna je zlá a chceme, aby skončila, že sa toho bojíme. Je to aspoň niečo, čo máme spoločné, i keď už to, ako tú vojnu vnímame, je iná kapitola.
X Nie je v niektorých prípadoch nemožné baviť sa s takýmto človekom?
Ako hovorím, závisí to od toho, čo chceme dosiahnuť. Ak je našim cieľom presvedčiť toho človeka, tak to je v niektorých prípadoch naozaj nemožné. Cieľ snažiť sa niekoho k niečomu v jednej konverzácii presvedčiť, ak taký človek verí konšpiračným teóriám a dezinformáciám, je takmer nemožný. Ak začneme veľmi silno protiargumentovať, ten človek sa často zaryje a utvrdí v svojom pôvodnom názore.
Treba si uvedomiť, že ak človek niečomu verí, spravidla tomu verí, lebo to zapadá do jeho videnia sveta. Môže sa tiež s takými informáciami stretávať dlhodobo. Na základe jednej konverzácie jeho názor pravdepodobne nezmeníme. Môžeme mu dávať rôzne informácie, ale ak v tom žije dlhodobo, nemá nám prečo veriť. V tomto prípade si s ním skôr pokazíme vzťah. Je nemožné, alebo prinajmenšom náročné presvedčiť takéhoto človeka o opaku, aktuality.sk
X X X
Mladí a extrémizmus: Sú ponechaní len na seba a nenachádzajú podporu. Je to priestor na radikalizáciu
Podľa sociologičky Kriglerovej sa môže zradikalizovať akýkoľvek mladý človek bez dostatku priestoru na realizáciu. Prieskum CVEKU priblížil, prečo môže mladých lákať extrémizmus.
Mladí sú voči kultúrnej rozmanitosti otvorenejší ako staršie generácie. Prajú si viac práv pre gejov a lesby a podporujú demokraciu. V prípade ťažkostí však nenachádzajú podporu okolia a inštitúcií, čo môže viesť k radikalizácii. Najnegatívnejšie postoje majú k moslimom a ťažko rozoznávajú prejavy pravicového extrémizmu.
Ukazuje to prieskum, ktorý na prelome rokov 2021 a 2022 robilo Centrum pre výskum etnicity (CVEK) medzi vyše tisíckou mladých od 16 do 25 rokov. Vo výskume hľadali dôvody ich radikalizácie a extrémizmu.
Podľa Eleny Gallo Kriglerovej z CVEK-u je najzásadnejším zistením fakt, že inštitúcie stále neposkytujú mladým ľuďom dostatok podpory. „Mladí ľudia sú často ponechaní sami na seba. Inštitúcie ich nepodporujú a rodičia neraz nemajú dostatok možností a zdrojov na to, aby deti podporili a dobre nasmerovali. Navyše sú v prostredí silných sociálnych sietí a konšpiračných webov, kde vzniká priestor na radikalizáciu,“ vysvetľuje.
Práve radikalizácia dohnala 19-ročného muža k vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha pred kaviarňou Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave. Dôvodom útoku bola nenávisť k LGBTI+ ľuďom, polícia prípad vyšetruje ako teroristický čin.
Učenie a podpora
Podľa Kriglerovej sa môže zradikalizovať akýkoľvek mladý človek bez dostatku priestoru na realizáciu. „Môžu to byť mladí ľudia, ktorí nedôverujú svojmu okoliu a nemajú dostatočnú podporu – ani v rodine, ani v škole, kde sa cítia ako outsideri. Nikto s nimi nehovorí, cítia sa nevypočutí, ignorovaní dospelými.“
Do situácie, keď sa nemajú na koho obrátiť, sa občas dostáva zhruba tretina mladých. Veľmi často sa s touto situáciou stretáva 12 percent ľudí a stále tri percentá. Viac ako polovica respondentov nenachádzala podporu len zriedka alebo nikdy.
Úlohu zohráva aj to, či majú okolo seba dostatok inštitucionálnej podpory. Aj preto prieskum zisťoval, či ju mladí ľudia nachádzajú v najkľúčovejšej inštitúcii, ktorú navštevujú – v škole.
Až 80 percent mladých sa prikláňalo k názoru, že škola by nemala byť len o učení, ale aj o podpore. Zároveň však priznali, že ju v škole nenachádzajú. Pomoc v ťažkých chvíľach našlo v škole 39 percent mladých. Až 44 percent tvrdí, že o ich problémy sa v škole nikdy nikto dospelý nezaujímal.
„Pre študentov by tu mali byť nielen učitelia, ale aj ďalší personál – napríklad školskí psychológovia. Väčšina detí však takúto podporu nikdy v škole nedostala. Nedostávajú ju ani vo voľnočasových aktivitách. Máme tiež nedostatok poradenských zariadení,“ vysvetľuje Kriglerová.
Dôležitosť inštitúcií
Podporu nenachádzali ani v rámci samosprávy – 60 percent označilo, že nikdy nepočuli, že by sa samospráva zaujímala o problémy mladých. Zvyšok uviedol neutrálnu odpoveď. Podľa Kriglerovej však samospráva ako verejná inštitúcia, ktorá má najbližšie k svojim obyvateľom, môže tvoriť veľmi dôležitú úlohu koordinátora podpory pre mladých ľudí.
Podľa prieskumu mladí nedôverujú ani polícii. Až tretina mladých sa priklonila k názoru, že polícia nechráni a nepomáha. Polícia je však podľa tvorcov prieskumu veľmi dôležitá v otázke možného príklonu k extrémizmu. Jej úlohou je udržiavanie poriadku v spoločnosti a môže plniť aj úlohu v prevencii radikalizácie – a ak jej ľudia nedôverujú, môžu sa prikláňať k alternatívnym formám nastoľovania poriadku.
Podľa Kriglerovej na Slovensku dobre nechápeme, akú zásadnú úlohu zohrávajú inštitúcie. „Ak mladí vyrastajú v podmienkach, kde nezažívajú podporu, potrebujú inštitúcie. Na to ich tu máme. A keď nefungujú dobre, mladí začnú prepadávať cez podpornú sieť. Cítia sa nevypočutí. Vtedy sa môže stať, že ich začnú oslovovať alternatívne alebo extrémistické skupiny, prípadne politické strany. Dajú im pocit, že ich niekto počúva. Je to veľmi dôležitý faktor, ktorý zohráva úlohu pri radikalizácii.“
Dodáva tiež, že extrémisti si vedia dobre podchytiť aj ľudí v menej rozvinutých regiónoch. „Ak nemajú dostatok možností tráviť zmysluplne svoj čas, môžu sa chopiť čokohoľvek, čo sa vyskytne. Keď ich oslovia extrémisti, môžu sa k nim pridať. Platí to aj pre sociálne slabé skupiny či pre tých, ktorí nemajú dostatok pozornosti. Platí však, že to môžu byť aj mladí, inteligentní a mimoriadne nadaní ľudia, ktorým niečo v živote chýba, niečo nedostávajú. Zradikalizovať sa môže človek z ktorejkoľvek sociálnej skupiny,“ hovorí Kriglerová.
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že mladí ľudia najviac dôverujú pomoci od psychológa (60 percent z nich), dokonca viac ako online linke pomoci (33 percent) a telefonickej linke (32 percent).
Chudoba a životné prostredie
Medzi najväčšie problémy mladí zaradili málo pracovných príležitostí a chudobu (15,9 percenta), málo možností trávenia voľného času (13,4 percenta), poškodzovanie životného prostredia (11,8 percenta) a nedostupnosť niektorých verejných služieb (11,5 percenta).
Prieskum tiež zisťoval, na základe čoho mladí identifikujú pravicový extrémizmus. Väčšina mladých ho vníma cez nacistické symboly, napríklad na oblečení (73 percent), či cez to, že niekto fyzicky útočí na menšiny, ako sú Rómovia, moslimovia či LGBTI+ ľudia (72 percent).
Menej pripisujú extrémizmu vyhlásenia ako napríklad, že niektoré skupiny občanov by nemali mať volebné právo (61 percent) či prejavy antisemitizmu (49 percent). Dokázali teda identifikovať hlavne priame prejavy. Citlivejšie vnímali prejavy pravicového extrémizmu liberáli.
Prieskum tiež ukázal, že väčšina mladých podporuje skôr demokraciu, než autoritárstvo. Až 69 percent ľudí úplne alebo čiastočne súhlasilo s výrokom, že demokracia je najlepšia možná forma usporiadania spoločnosti. S opakom, teda že vláda tvrdej ruky je efektívnejšia než demokracia a mala by sa častejšie využívať, súhlasilo úplne alebo čiastočne len 11 percent mladých.
LGBTI+ a moslimovia
Napriek udalostiam na Zámockej a ďalším útokom na LGBTI+ ľudí po celom Slovensku, práve táto skupina vyšla v prieskume ako menšina, ktorú mladí ľudia najviac tolerujú. Hoci Slovensko je jednou z mála európskych krajín, v ktorej podľa Eurobarometra klesá miera akceptácie tejto skupiny, v prípade mladých to neplatí. Dovedna 59 percent ľudí vo veku od 16 do 25 rokov tvrdilo, že gejovia a lesby by mali byť v spoločnosti prijatí ako každý iný človek. Deklarovali tiež, že by mali získať rovnaké práva ako majorita – vrátane možnosti uzavretia manželstva.
Na opačnú stranu názorového spektra, teda k tvrdeniu, že gejovia a lesby predstavujú ohrozenie tradičnej rodiny a budúcnosti krajiny, sa postavilo 27 percent oslovených.
„Tolerancia medzi mladými je oveľa vyššia ako u staršej generácie. Ale napriek tomu, že mladí vnímajú LGBTI+ ľudí pozitívnejšie, žijeme v spoločnosti, ktorá nepodporuje ich ochranu. Keď človek cíti hnev, má pocit, že sa môže so svojou nenávisťou obrátiť na ľudí, ktorých spoločnosť legitimizovala ako skupinu, ktorú netreba chrániť,“ poukazuje Krigelová v súvislosti s útokom na Zámockej.
Kým gejov a lesby rešpektujú, veľmi negatívne vnímajú moslimov. Až 41 percent mladých sa prihlásilo k tvrdeniu, že moslimovia žijú podľa pravidiel, ktoré sú v rozpore so zvykmi a tradíciami našej krajiny, preto by nemali žiť na Slovensku. Vnímali ich ešte negatívnejšie než Rómov či cudzincov.
Podľa Kriglerovej za to môže aj fakt, že moslimovia na Slovensku nežijú a mladí s nimi nie sú v kontakte. Preto v povedomí zostávajú výroky politikov z migračnej krízy v roku 2015, keď vykresľovali moslimov ako hrozbu. „V spoločnosti sa vytvoril obraz moslimov akonepriateľa našej kresťanskej kultúry. Rezonuje to dodnes, hoci to už ani nie je téma a nežije tu veľa moslimov. Zostáva to však v povedomí ľudí, aj mladých,“ uzatvára sociologička, aktuality.sk
X X X
Sociologička Porubänová: Extrémisti pohoreli, lebo neprinášajú riešenia
Sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová po relácii V politike zdôraznila, že síce človek môže rezignovať na veľkú politiku, no tá regionálna rozhoduje o tom, aké budú školy, cesty či zdravotná starostlivosť. Výsledky spojených volieb, v ktorých neuspeli extrémisti, sú podľa nej apelom pre parlamentné voľby. Ľudia by sa podľa nej nemali rozhodovať len podľa emócie či charizmy jednotlivých uchádzačov a uchádzačiek – no podľa monitorovania ich skutočného prínosu.
Osvedčilo sa spojenie volieb? Účasť predsa len bola o niečo nižšia ako pri posledných komunálnych voľbách v roku 2018.
Účasť nebola katastrofálne nízka. Využilo sa niekoľko divov vrátane školských prázdnin, no neviem, či by sa to malo zopakovať znova. No podľa mňa to výsledky volieb nejako neovplyvnilo. Dušičky sú zároveň jediná možnosť, ako ľudí primať aj k tomu aby sa vrátili tam, kde majú trvalý pobyt. Tí, ktorí nemali šancu zmeniť si trvalý pobyt, mali možnosť si uvedomiť, že regionálne voľby sú veľká vec. Týka sa to najmä veľkých miest ako napríklad Košíc a Bratislavy. Nie je to žiadnym tajomstvom, že sú tam desaťtisíce ľudí bez trvalého pobytu.
Hlasov do VÚC však bolo viac ako po minulé roky.
Človek môže rezignovať na vysokú politiku. Nemusí ho zaujímať politický zápas medzi koalíciou a opozíciou či jednotlivými stranami. No to, aká bude zdravotná starostlivosť, aké budú školy, cesty, otázka parkovania či zdravotná starostlivosť pre odkázaných členov rodiny závisí od regionálnej politiky.
Kto vyhral voľby vo vašom meste, vo vašej obci?
Jednoducho a rýchlo si vyhľadajte kto je u vás novým primátorom či starostom.
X X X
Extrémisti vo voľbách, aj napriek tomu, že mali stovky kandidátov na poslancov, či známe tváre za županov, veľmi neuspeli. Hovorí to niečo o Slovensku?
Hovorí to to, že nie sme žiadnou nevzdelanou a neinformovanou populáciou. Ľudia si uvedomujú špecifiká volieb, teda dôsledky pre každodenný život. Keď si ľudia uvedomili, že treba voliť odborníkov, ľudí so skúsenosťou, tých čo majú oduševnenosť a odvahu či niečo pre svoju komunitu či obec spravili. Zároveň aj apel pre parlamentné voľby, keď by sa ľudia nemali rozhodovať len podľa emócie či charizmy jednotlivých uchádzačov a uchádzačiek – no podľa monitorovania ich skutočného prínosu.
Ako vnímate to, že v Bratislave vyhral progresívno-liberálny blok? Je hlavné mesto štátom v štáte?
Dá sa to tak povedať, no zatiaľ to nie je žiaden odkaz ani indícia k parlamentným voľbám. Skôr to svedčí o tom, že ostatní kandidáti nepresvedčili.
Voľby vyhrávali najmä nezávislí kandidáti – o čom to hovorí?
Aj to vypovedá o tom, že tí, ktorí chcú uspieť vo svojom prostredí, si uvedomujú, že je to jednoduchšie. Pre ľudí je to cestou, ako sa dá na lokálnej úrovni angažovať. Ak je kandidát dobrý, dobrá a má istotu čo dať, čím prispieť, má väčšiu šancu ísť sám za seba, za svoj tím. Politická príslušnosť môže niekoho zvoliť, no rovnako môže byť prekážkou.
Druhou najsilnejšou stranou v komunálnych voľbách je strana Hlas. Čo to znamená?
Hlas má aj bez ohľadu na osobnosť Petra Pellegriniho, ktorému sa pripisuje najväčší diel popularity, silný regionálny potenciál zvoliteľnosti.
Niektoré známe mená z parlamentu ako Andrej Stančík, Michal Šipoš v týchto voľbách neuspeli. Dáva im to nejaký odkaz?
Ľudia si to veľmi dobre uvedomujú, že nie je možné kumulovať prácu poslanca, poslankyne Národnej rady z reálnou autentickou a efektívnou prácou v mestskom zastupiteľstve. Nie je to možné ani časovo, ani človek to nedokáže zvládať. Nejde ani tak o politickú príslušnosť kandidátov a kandidátok, ktorí neuspeli. Skôr ide o to, že ľudia tam chcú mať ľudí, ktorí sa budú na sto percent venovať svojej práci.
Má veľká – parlamentná – politika vplyv na to, ako sa ľudia pri voľbách rozhodovali?
Má to vplyv na to, ktorí neuspeli. Nie na to, ktorí uspeli./agentury/
X X X
Holanďan Max Verstappen z tímu Red Bull triumfoval na Veľkej cene Mexika, dvadsiatom podujatí sezóny F1.
Bolo to pre neho rekordné 14. víťazstvo v jednom ročníku, čím prekonal historické zápisy Nemcov Michaela Schumachera a Sebastiana Vettela. Na druhom mieste prišiel do cieľa Brit Lewis Hamilton na Mercedese, tretí finišoval domáci Mexičan Sergio Pérez na Red Bulle.
Verstappen dosiahol už svoje 34. víťazstvo v kariére a štvrté v Mexiku. Už v predstihu si na VC Japonska zabezpečil svoj druhý titul majstra sveta, na čele priebežného poradia má už nedostihnuteľný náskok. Už pred pretekmi bol istý aj celkový víťaz Pohára konštruktérov, ktorým je Verstappenov tím Red Bull. Pérez sa tretím miestom posunul pred Charlesa Leclerca (Ferrari) na priebežnú 2. priečku v celkovom hodnotení jazdcov.
Verstappen predviedol suverénny štart, pole position si nenechal vziať a okamžite si vytvoril náskok. Úvod pretekov sa zaobišiel bez kolízií a dramatických momentov. Z elitných pozícií sa štart nevydaril druhému Russellovi, cez ktorého sa okamžite dostal Pérez a krátko na to aj Hamilton. Poradie na čele Verstappen – Hamilton – Pérez – Russell sa nezmenilo až do prezúvania, ktoré v 24. kole odštartoval domáci pretekár Pérez.
Prezutie mu trvalo 5 sekúnd, na trať sa vrátil za oba monoposty Ferrari, ktoré dovtedy jazdili za elitnou štvoricou. Verstappen dostal v 26. kole stredne tvrdé pneumatiky. Po tom, čo prezuli aj ostatné tímy, sa na pódiových priečkach opäť zoradili jazdci z Red Bullu a Mercedesu v pôvodnom poradí.
Verstappen si udržiaval dostatočný náskok, ktorý sa v 50. kole pohyboval na úrovni 10 sekúnd. V 51. kole došlo k prvej kolízii, v ktorej Ricciardo nenechal priestor Cunodovi a po kontakte kolesami ho poslal mimo trate.
Japonec si šiel po výmenu predného krídla aj pneumatík, ale v pretekoch napokon nepokračoval po tom, čo mu zhasol motor. V 65. kole sa preteky skončili pre Alonsa, ktorý si robil zálusk na body, ale technický problém ho donútil odstúpiť. Ani záver pretekov nepriniesol dramatické momenty a Verstappen si už rekordné víťazstvo nenechal vziať.
Do konca sezóny 2022 zostávajú ešte dve podujatia. Nasledujúce je na programe 13. novembra v Brazílii, sezóna vyvrcholí 20. novembra v Abú Zabí, aktuality.sk
X X X
Varechovce: Starostom v komunálnych voľbách 2022 sa stal Matúš Kuzma
Starosta Matúš Kuzma (Hlas – sociálna demokracia) získal 37 platných hlasov. Do volebných miestností prišlo v sobotu 29. októbra 77 voličov, obálku odovzdalo 74 ľudí.
V meste Varechovce kandidovalo 1 kandidátov na poslanca mestského zastupiteľstva. Odovzdaných bolo 74 platných hlasov. Zvolených bolo 5 poslancov.
O 2915 kresiel starostu alebo primátora v mestách, obciach alebo mestských častiach sa uchádzalo 6755 kandidátov. Vo zvyšných šiestich sa nikto o funkciu starostu neuchádzal.
Do zastupiteľstiev v komunálnych voľbách si voliči mohli vybrať z viac ako 42-tisíc kandidátov, ktorí sa uchádzali o takmer o 21-tisíc poslaneckých miest, aktuality.sk
X X X
Škriniar hral a veľké zviera ultras zatiaľ krvácalo. Počas zápasu zabili kápa Interu
Neznámi útočníci zastrelili počas futbalového zápasu Serie A niekdajšieho šéfa fanúšikov Interu Miláno. Vittorio Boiocchi bol nebezpečný zločinec s tesnými väzbami na mafiu, medzi ostatnými priaznivcami talianskeho klubu však mal naďalej veľký rešpekt. Mal 69 rokov. Akonáhle sa počas zápasu proti Sampdorii Janov ľudia dozvedeli o jeho skone, okamžite opustili štadión.
Vittorio Boiocchi bol nebezpečný mafián a rešpektovaný ultras Interu Miláno.
Vittorio Boiocchi ešte pred pár dňami nadšene tlieskal, keď jeho Inter v Lige majstrov deklasoval Plzeň 4:0. Bol posledný, lebo v sobotu ho niekto zastrelil priamo pri stretnutí milánskeho klubu proti Sampdorii. Bývalého bossa fanúšikov Interu zasiahlo v štvrti Figino pred vlastným domom prinajmenšom päť striel.
Pre priaznivcov Interu bol ikonickou postavou. Akonáhle sa ultras klubu dozvedeli o jeho smrti, okamžite opustili štadión.
Boiocchiho možno označiť za prinajmenšom kontroverznú osobnosť. Zďaleka nebol spätý iba s futbalom, v milánskom podsvetí bol známy pre väzby na mafiu.
Vo väzení strávil dokopy 26 rokov, prvýkrát sa do problémov so zákonom dostal už v roku 1974 kvôli sérii ozbrojených lúpeží. Neskôr bol niekoľkokrát odsúdený aj za obchodovanie s drogami, krádeže, nedovolené držanie zbraní, únos, zločinné zoskupenie.
V rokoch 1996–1997 tiež patril k organizátorom dovozu kokaínu z Kolumbie a heroínu z Turecka, začal obchodovať aj s predstaviteľmi samotnej Cosa Nostry. Nejakú dobu obstarával distribúciu drog pre Miláno a Janov.
Patril ku kriminálnikom, ktorých ani pobyt za mrežami zjavne nenapravia. Ešte pred dvomi rokmi mu bola preukázaná spolupráca s mafiánskymi štruktúrami z Bari, svedkovia ho uvideli pri jednom stole s obávanými gangstrami Vincenzom Facchinerim či Antoniom Francescom Canitom, zvaným Caniggia.
Naposledy bol zatknutý vlani, keď ho polica zadržala v ukradnutom aute. Vnútri vozidla sa našli neregistrovaná zbraň so siedmimi nábojmi, falošné doklady, elektrický paralyzér, veľký kuchynský nôž a dvoje putá. Vyšetrovatelia ho následne obvinili z vydierania podnikateľa Enza Costu./agentury/