Ráž vysvetlil, prečo „IC-čka“ skončia. Viac vlakov, zľavy a častejšie odchody. Minister dopravy Jozef Ráž mladší (nominant Smeru) sľubuje, že od polovice decembra budú vôbec po prvýkrát v histórii na trase medzi Bratislavou a Košicami jazdiť vlaky každú hodinu. Zároveň potvrdil, že InterCity vlaky, takzvané „IC-čka“, prestanú premávať. Zmeny začnú platiť od 15. decembra.
Novinkou bude, že namiesto súčasných 11 vlakov (4 IC + 7 expresov) bude jazdiť 16 expresov. Z týchto 16-tich expresov budú dva páry zrýchlených vlakov, ktoré z Bratislavy do Košíc dorazia do 5 hodín. „Bude to ten istý čas, ktorý majú IC vlaky, a možno to bude ešte o minútu menej,“ povedal na tlačovej besede šéf rezortu dopravy.
IC vlaky zvládnu trasu za 4 hodiny a 53 minút a jazdný čas expresov je 5 hodín a 26 minút. Znamená to, že štyri vlaky, ktoré budú jazdiť v zrýchlenom režime, sa z hlavného mesta do Košíc a naopak dostanú o 33 minút skôr ako teraz. Ranný zrýchlený pár vlakov bude z Bratislavy a Košíc vyrážať o pol šiestej hodine ráno. Poobedný spoj bude z hlavného mesta vyrážať o pol štvrtej a z metropoly východu o pol šiestej.
Železničná spoločnosť Slovensko aktuálne na tejto trase prevádzkuje 11 vlakov, ktoré jazdia každé dve hodiny. Po novom to bude inak. Riaditeľ Národného dopravcu Peter Helexa upozornil na to, že najväčšou novinkou nového grafikonu „je pravidelná doprava na hodinovej báze medzi Bratislavou a Košicami a späť“. Šéf železničného dopravcu tiež zdôraznil, že zmena prinesie prospech aj cestujúcim v regionálnej doprave. Podľa jeho slov sa skrátia aj časy prestupov medzi vlakmi a autobusmi.
Stratové „IC-čka“
Po tom, ako sa pred niekoľkými dňami začala šíriť správa, že rýchle IC vlaky premávajúce z východu na západ Slovenska a naopak skončia, sa na hlavu ministra Ráža spustila vlna kritiky zo všetkých strán. Napríklad opozičná strana Progresívne Slovensko žiadala ministra, aby tento krok zvrátil. „V najbližších dňoch spustíme aj petíciu za zachovanie týchto vlakov a najmä zachovanie rýchleho efektívneho udržateľného spojenia medzi Košicami a Bratislavou,“ povedal predseda poslaneckého klubu strany Martin Dubéci.
Proti rušeniu rýchlych vlakov sa postavil aj podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Ten v nedávnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 povedal, že rušenie IC vlakov je „choré“. „Čo ja môžem byť proti zrušeniu, keď to je ministerstvo Smeru. Nech sa vadia zástupcovia Smeru. Verím, že rušenie nedovolia,“ povedal šéf národniarov v spomínanej relácii. Pre pripomenutie – práve Danko sa v rokoch 2015 a 2016 pri podobnej situácii zasadil za to, aby populárne vlaky premávali ďalej.
Proti rušeniu tohto typu vlakov sa postavilo aj opozičné KDH. Šéf hnutia Milan Majerský v relácii STVR označil plánované nahradenie IC vlakov expresmi za zlé rozhodnutie. „Minimálne jeden IC vlak ráno a jeden večer musí ísť,“ povedal.
Do kritiky návrhu sa okrem politikov pustila aj nezisková organizácia Greenpeace Slovensko. Tá hovorí o absurdnej situácii, pretože vlaky sú podľa neziskovky najekologickejším spôsobom dopravy. „Do vlakovej dopravy potrebujeme investovať, nie rušiť najrýchlejšie vlaky. Minister dopravy namiesto toho, aby hľadal zdroje, ako zlepšiť fungovanie železníc, plánuje navyše obnoviť letecké spojenie medzi Bratislavou a Košicami,“ zhrnula hovorkyňa organizácie Miroslava Ábelová.
Rezort dopravy však argumentuje tým, že IC vlaky boli každoročne stratové a ich obsadenosť bola iba na úrovni 50 percent. Podľa ministra Ráža to v konkrétnych číslach vyzerá tak, že tieto rýchle spoje v priemere na jeden vlak medzi Bratislavou a Košicami prevezú len 46 ľudí. Expresy, na ktoré prispieva štát, pritom v priemere prevezú na rovnakej trase až tisíc ľudí denne.
Pribudne viac spojov
Šéf rezortu dopravy rovnako upozorňuje aj na to, že v expresoch, ktoré majú nahradiť IC vlaky, bude zároveň zachovaný aj systém zliav a cestovania „zadarmo“ pre študentov a seniorov, ktorý v rýchlych vlakoch nefungoval. Ráž tak zdôrazňuje, že cestovanie vlakmi, ktoré budú premávať častejšie, bude o dva mesiace pre ľudí lacnejšie, ako keby využívali spomínané „IC-čka“. „Prvá trieda v Exprese stojí 25 eur, zatiaľ čo v IC vlaku to je 33 eur. V druhej triede je to 18,70 eur, a v IC je to 24,90 eur,“ priblížil minister.
Okrem zrušenia IC vlakov a toho, že expresy z Bratislavy do Košíc a naopak budú po novom premávať každú hodinu, prinesie nový grafikon, ktorý bude platný o dva mesiace, aj viacero iných noviniek. Ráž cestujúcim sľubuje na trase viac spojov a taktiež osem zastávok navyše. Expresy majú po novom stáť v Trenčíne, Považskej Bystrici, Púchove, Vrútkach, Kraľovanoch, Ružomberku, Štrbe a Margecanoch.
Šéf rezortu dopravy si od tohto kroku sľubuje menej preplnené vlaky či nárast obslužnosti cestujúcich o 2,5 milióna za rok. Zrýchlené ranné a večerné expresy budú stáť namiesto bežných 17 zastávok len na 10 zastávkach. Ich kapacita bude pritom takmer dvojnásobná, takmer 550 miest. Zároveň platí, že expresy na trase Bratislava – Košice budú od decembra povinne miestenkové.
Riaditeľ národného dopravcu taktiež verejnosti oznámil, že okrem spomínaných expresov bude pridaných aj ďalšie desiatky iných spojov. „My, samozrejme, nekončíme len úrovni Bratislava – Košice. Rádovo pridávame ďalších viac ako 60 párov vlakov,“ podotkol Helexa s tým, že železničný dopravca bude denne vypravovať viac ako 1 800 vlakov denne.
Od decembra tak budú posilnené spoje na tratiach Galanta – Trnava, Senica – Kúty, Zvolen – Banská Bystrica. Spoločnosť predĺži regionálny expres z Nitry až do Bratislavy a posilní spoje Košice – Prešov – Lipany, ďalej Košice – Poprad, Trenčín – Žilina, zavádzajú aj nový medzinárodný spoj Púchov – Horní Lideč. Posilnený bude tiež spoj na trase Žilina – Liptovský Mikuláš./agentury/
X X X
Zelenskyj musí zúriť. Ukrajinskí prokurátori si zaplatili za falošné potvrdenie o invalidite. Ich šéf odstúpil z funkcie
Možno by to vydalo na tragikomický zápis do Guinnessovej knihy rekordov: tušíte, v ktorom regióne je asi najviac prokurátorov na svete so zdravotným postihnutím? Odpoveď znie, že zrejme v Chmeľnyckej oblasti na Ukrajine. Takmer štvrtina tamojších prokurátorov má potvrdenie o invalidite. Nejde však o mužov a ženy zákona napríklad s amputovanými končatinami či s poškodeným zrakom alebo s iným hendikepom. Možnože všetci z ich sa stali invalidmi po odovzdaní veľkého úplatku.
Andrij Kostin, ktorý odstúpil z funkcie ukrajinského generálneho prokurátora.
Škandál, ktorý vypukol na Ukrajine, veľmi rýchlo viedol k rezignácii generálneho prokurátora Andrija Kostina. Nemá prsty v korupčnej schéme, ale rozhodol sa vyvodiť osobnú zodpovednosť za zahanbujúce počínanie svojich podriadených. Rýchlo konal aj prezident Volodymyr Zelenskyj: zvolal zasadnutie Národnej rady bezpečnosti a obrany Ukrajiny, aby sa jej členovia zaoberali škandálom s falošnými potvrdeniami o invalidite. „Parlamentu a ministerstvu zdravotníctva odporučil s účinnosťou od 31. decembra tohto roku zrušiť lekársko-sociálne odborné komisie,“ informovala agentúra UNIAN s tým, že má vzniknúť nový systém posudzovania prípadov zdravotného postihnutia štátnych zamestnancov.
Zelenskyj nariadil kompetentným, aby vyšetrili doterajšie fungovanie ešte existujúcich komisií, pričom zistenia musia predložiť do troch mesiacov. A prokurátori, ktorí získali doklad o invalidite, sa môžu pripraviť na preskúmanie svojho zdravotného stavu.
Škandál sa spája so zmienenou Chmeľnyckou oblasťou, ktorá má približne 1,3 milióna obyvateľov. Hlavami veľkej korupčnej chobotnice boli šéfky dvoch lekársko-sociálnych komisií. U Viery Beljakovej policajti našli počas domovej prehliadky 450-tisíc amerických dolárov a šperky skryté na rôznych miestach. Vyšetrovatelia sú presvedčení, že sú to úplatky od prokurátorov.
Ešte väčšou rybou sa ukázala byť šéfka druhej komisie Tatiana Krupová. Kriminalisti objavili nielen 100-tisíc dolárov v jej kancelárii a zoznam prokurátorov, ktorým zariaďovala falošné potvrdenia aj s fiktívnymi diagnózami. „Doma jej zobrali 5 miliónov a 244 tisíc amerických dolárov a viac ako 5 miliónov hrivien,“ informoval server Pravda. Keď Krupovú zatýkali, snažila sa vyhodiť cez okno kufrík, v ktorom sa nachádzalo 500-tisíc amerických dolárov. Nepríjemné pre Zelenského určite je, že Krupová je členka vládnucej politickej strany Sluha národa.
V Chmeľnyckej oblasti pracuje 225 prokurátorov. „Ich miestny šéf Oleksij Olejnik povedal, že potvrdenie o invalidite má 48 z nich,“ uviedol server Strana. Mimochodom, medzi hendikepovanými sa nachádza aj on. Tvrdí, že pred niekoľkými rokmi utrpel úraz na pracovisku, keď skúmal predmety, ktoré boli použité pri páchaní trestnej činnosti. Invalidom je od roku 2017, k údajnému poškodeniu jeho zdravia došlo ešte v roku 2005.
Možno prvé, čo človeku napadne, je to, že prokurátori si vybavovali falošné potvrdenia, aby nemuseli vstúpiť do armády. S nimi sa však na fronte neráta, potrební sú na svojich pracoviskách. (Až 80 percent predpokladaných falošných potvrdení bolo vystavených ešte pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.)Pointa by mala spočívať v tom, že vďaka invalidite sa prokurátorom naskytla možnosť odísť do predčasného dôchodku, keď by to uznali za vhodné. Zároveň s takýmto potvrdením by potom poberali výrazne vyššiu penziu.
Kostin oznámil na sociálnej sieti svoju demisiu hneď po skončení rokovania Národnej rady bezpečnosti a obrany Ukrajiny. Nie je vylúčené, že na jeho odstúpenie apeloval Zelenskyj za zatvorenými dverami. Prezidentovi veľmi záleží na dôraznom boji proti korupcii zvlášť v období, keď veľa Ukrajincov riskuje vlastný život v boji proti ruským agresorom./agentury/
X X X
Klub SNS sa rozpadol: Huliak s Ľuptákom a Ševčíkom opúšťajú Danka. Ficovu vládu budú podporovať
Rudolf Huliak spolu s poslancami Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom opúšťajú klub SNS. Budú pôsobiť ako nezaradení poslanci, ktorí budú podľa Huliakových slov aj naďalej podporovať Ficovu vládu.
Poslanec Národnej rady a líder mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti Rudolf Huliak a členovia jeho partaje Ivan Ševčík (vpravo) a Pavel Ľupták počas tlačovej konferencie v Bratislave v utorok 1. októbra 2024.
Huliak sa ako predseda Národnej koalície spolu s dvoma poslancami rozhodol dištancovať od SNS začiatkom októbra. Klub SNS tak príde o troch poslancov.
Huliak spolu so Ševčíkom a Ľuptákom odchádzajú z klubu SNS: Spájanie bol prospechársky projekt Andreja Danka
„My, členovia Národnej koalície v klube SNS, ideme okamžite do podateľne. Máme tu žiadosť, kde deklarujeme, že odchádzame z poslaneckého klubu SNS a stávame sa nezávislými poslancami v parlamente. V plnej miere však podporujeme vládu Roberta Fica a budeme hlasovať v rámci koaličnej zmluvy a dodržiavať vládny program,“ povedal na tlačovej konferencii Huliak.
Predseda Národnej koalície uviedol, že Danko si stále „dupká“ to svoje a nechce pristúpiť na voľbu šéfa NR SR, aj keď post podľa koaličnej zmluvy patrí Hlasu. Dištancovať sa Huliak chce aj od „diletantského“ prístupu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). „Sám sa mediálne vyjadril, že nás v klube nepotrebujú,“ uviedol Huliak.
Huliak so Ševčíkom a Ľuptákom deklarujú, že budú naďalej hlasovať za vládny program, ďalší postup chcú koordinovať spolu s Hlasom a Smerom. „Nebudeme robiť radosť nikomu, rozkladať vláda sa nebude,“ zdôraznil. Čo sa týka poslaneckých návrhov, budú hlasovať za tie, ktoré sú prospešné pre ľudí. „Doteraz sme nič nežiadali a ani nežiadame,“ reagoval Huliak na to, či budú niečo výmenou za podporu vládnej koalícii chcieť. „Spájanie síl bol Dankov prospechársky projekt, na to sme prišli,“ dodal.
Dankovi sa rozpadol klub
Z desiatich tak Andrejovi Dankovi ostanú siedmi. Na založenie klubu je potrebných osem poslancov. Zánik klubu automaticky neznamená problém pre vládnu koalíciu. Na to, aby išlo o vládnu menšinu, by musela SNS z koalície vystúpiť. Koalícia sa bude teraz opierať o tesnú, ale minimálnu potrebnú väčšinu – teda 76 poslancov. Koalícia aj menšinová vláda je len politickou kategóriou, kým existenciu poslaneckého klubu formálne a právne upravuje zákon o rokovacom poriadku NR SR.
„Ak by napr. z klubu Hlasu odišli piati poslanci a pridali by sa k opozícii, klub Hlasu bude existovať, ale vláda by bola menšinová. Ak by nejakí poslanci odišli z klubu koaličnej strany, ale ostanú podporovať koalíciu, vláda nebude menšinová,“ vysvetlil pre Pravdu pred časom poslanec za SaS Ondrej Dostál.
Poslanec Ľupták o možných dopadoch na koalíciu v prípade zániku poslaneckého klubu SNS povedal, že predseda národniarov Danko sa vyjadril, že on ich nebude odvolávať alebo vyhadzovať z klubu. „Pripomenul nám však, že má aj nejaké iné riešenia, aby mu klub nezanikol. Tie však nekonkretizoval,“ dodal.
Šimečka: Ak nemáte záujem riešiť problémy, choďte od toho
Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka reagoval, že v koalícii sú namiesto stability a pokoja chaos a hádky. „Zlepenec sa rozpadá, Fico sa prizerá a rieši už len svoju osobnú pomstu. Výsledkom je, že pandémiu skúma konšpirátor a minister vnútra naraz, parlament nemá vedenie a nebude mať ani do Vianoc. Lekári hrozia výpoveďami. Na ľudí sa valí drahota a premiér sa zaujíma len o to, ako na opozíciu hodiť atentát. Páni, ak nemáte záujem riešiť problémy ľudí a riešite len seba, choďte od toho a vyhláste predčasné voľby. My sme pripravení,“ dodal.
Nezaradená poslankyňa Martina Holečková pripomína, že po dnešku sú vo vláde už štyri strany spolu s Národnou koalíciou. „Táto strana má vo svojom programe vystúpenie z EÚ a NATO, čo je v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré má Slovensko uzavreté, pričom strana Hlas pred voľbami sľubovala, že s takouto stranou nikdy vo vláde nebude,“ uviedla. Predstaviteľov Hlasu sa pýta, či dodržia svoje slovo a odmietnu spoluprácu s Huliakom a ďalšími poslancami Národnej koalície. „Považujem za veľmi nebezpečné, ak sa vládna koalícia bude opierať o hlasy poslancov z tejto strany, ktorá úplne otvorene bojuje proti členstvu Slovenska v EÚ a NATO,“ dodala.
KDH na margo odchodu uviedlo, že koalícia nebude môcť predkladať návrhy v mene troch poslaneckých klubov. „Koalícii rozpadom poslaneckého klubu SNS pribudol ďalší koaličný partner. Je zaujímavé, že odchádzajúci traja poslanci z klubu SNS chcú aj naďalej podporovať koalíciu, ale zároveň rázne kritizujú ministra Tarabu či Danka, ktorí sú jej súčasťou. KDH preto očakáva, žiaľ, ďalší chaos vo vládnej koalícii,“ dodalo hnutie.
Národná koalícia sa stane de facto štvrtou koaličnou stranou
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je to pre koalíciu jeden „jeden logistický problém navyše“. „De facto sa Národná koalícia stane štvrtou koaličnou silou. Pravdepodobne budú požadovať účasť na koaličnej rade a ďalšie záležitosti (programové, personálne),“ komentoval pre Pravdu politológ.
Klub SNS bol podľa Cirnera od začiatku výbušný a bolo to každému jasné. „Preto mnohí šli do exekutívy (Šimkovičová, Kuffovci…) alebo dostali iné „hračky“ (Kotlár ako splnomocnenec pre pandémiu). Niečo sa musí udiať, aby koalícia vyzerala aspoň naoko súdržnejšie. Fico je predsedom najväčšej vládnej politickej strany, mal by koalíciu manažovať, dôležité je, či budú prechádzať zákony a či bude funkčný parlament, a to zatiaľ je,“ hovorí Cirner.
Nemyslí si, že by nejakí koaliční poslanci Smeru prešli k SNS. „Nemyslím si, že dôjde k takému krkolomnému konaniu, aby ostal zachovaný klub SNS, skôr by do klubu Smeru mohli vstúpiť zostávajúci poslanci za SNS,“ uviedol. Chod koalície ako takej zatiaľ podľa neho ohrozený nie je. „Menia sa politické tričká a kluby, ale nikto neopúšťa koalíciu. Koaličný koláč sa však bude musieť deliť na viac častí,“ uviedol.
Huliak nie je celý svet
Danko deň po ozname troch poslancov nevidel dôvod, aby spor v SNS riešil, lebo Huliak podľa neho „nie je celý svet“. Na koaličných radách ho nahradila ministerka kultúry Martina Šimkovičová. „Čo som chcel som povedal, už to nie je dôvod riešiť,“ reagoval Danko. Medzi Huliakom a Dankom to začalo vrieť v utorok potom, čo zasadlo predsedníctvo Národnej koalície, ktorej je Huliak predsedom. Traja poslanci žiadali zmenu názvu klubu.
Reakcie na seba nenechali dlho čakať a z niekdajších blízkych spolupracovníkov sa stali nepriatelia. Danka požiadavky členov jeho klubu šokovali. Hovoril o „zrade“ či „malej nevere“. Huliak sa necítil byť zradcom. Huliak sa sťažoval, že sa mu vyhrážajú a vyhadzujú jeho nominantov z envirorezortu. „Bolo mi odkázané, že všetci naši odborníci, ktorých sme odporučili, končia. Bolo mi dokonca sa vyhrážané, nebudem to tu komunikovať,“ povedal. „Myslím si, že je to pomsta,“ povedal Huliak s tým, že je to cez čiaru, ale situáciu nechce viac komentovať. „Pre mňa je tá téma uzavretá a nebudem na také dezinformácie reagovať,“ odpovedal Danko.
Líder SNS po schválení konsolidačného balíka na tlačovke lídrov koalície uviedol, že pnutie medzi koaličnými partnermi neznamená vždy konflikty. Pripustil, že v koalícii „to iskrí“, no nakoniec sa dokázali na koaličných opatreniach dohodnúť. „So zaťatými zubami som súhlasil s niektorými úpravami,“ povedal na tlačovke. Fico vyzdvihol, že za balík hlasovalo všetkých 79 poslancov.
Danko vždy garantoval jednotu klubu SNS, no odchod troch poslancov z klubu SNS jednotu nenaznačuje. Líder SNS pritom ukazoval prstom na stranu Hlas, ktorej traja poslanci nehlasovali za odvolanie podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Odborníci už od začiatku varovali práve pred možnou nestabilitou SNS a že práve Dankov nesúrodý klub bude najväčšou slabinou koalície./agentury/
X X X
Neďaleko slovenských hraníc objavili ohnisko vtáčej chrípky
Chovateľ nahlásil zvýšený úhyn husí. Inšpektori na mieste ihneď zaviedli predbežné opatrenia, ktorých cieľom bolo zabrániť šíreniu nákazy.
V českom meste Hodonín pri hraniciach so SR sa potvrdilo ďalšie ohnisko vtáčej chrípky. Od začiatku roka ide už o ôsme ohnisko v českom komerčnom chove a ďalších 27 ich bolo potvrdených v drobnochovoch. V utorok to na svojom webe uviedla česká Štátna veterinárna správa, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
7000 vtákov v chove
Ohnisko sa objavilo v chove hydiny spoločnosti Rybárstvo Hodonín, v ktorom sa nachádza asi 7000 vtákov – chovných aj výkrmových husí či kačíc. Chovateľ krajskej veterinárnej správe nahlásil zvýšený úhyn výkrmových husí.
„Uhynuli necelé dve stovky husí, pri ďalších kusoch boli pozorované príznaky nervového charakteru typické pre vtáčiu chrípku,“ uviedla veterinárna správa s tým, že jej inšpektori na mieste ihneď zaviedli predbežné opatrenia, ktorých cieľom bolo zabrániť šíreniu nákazy.
„Vyšetrenie odobraných vzoriek v Štátnom veterinárnom ústave potvrdilo pri uhynutých kusoch vtáčiu chrípku H5N1. Zvyšné kusy v hospodárstve budú utratené. Okolo ohniska bude vymedzené trojkilometrové ochranné pásmo a desaťkilometrové pásmo dozoru,“ napísala veterinárna správa. Dodala, že v pásmach budú vyhlásené mimoriadne veterinárne opatrenia, ktoré okrem iného obmedzia presuny hydiny, uskutoční sa súpis chovov hydiny a zakážu sa hromadné akcie, ako napríklad burzy či výstavy vtákov, aktuality.sk
X X X
Menej známe príznaky RAKOVINY: Jeden si všimnete v podpazuší!
Menej známe príznaky RAKOVINY: Jeden si všimnete v podpazuší!
Rakovina prsníka je najčastejším ochorením u žien a predstavuje takmer 30 % prípadov.
Rakovina prsníka je najčastejšou formou rakoviny u žien, ale rýchle odhalenie zvyšuje šancu na prežitie, informuje The Mirror. Závažnosť ochorenia závisí od veľkosti, od toho, či sa rakovina rozšírila, a od celkového zdravotného stavu pacienta. Hoci je najrozšírenejšia, šanca na prežitie je tiež vysoká a za posledných 50 rokov sa zdvojnásobila vďaka včasnému odhaleniu a lepšej liečbe.
Ženy by si mali pravidelne kontrolovať prsia a dať si vyšetriť každú nájdenú hrčku. Väčšina hrčiek nie je zhubná, najlepšie je však nechať si ich aj tak skontrolovať lekárom. Existujú aj ďalšie včasné príznaky rakoviny prsníka, aktuality.sk
X X X
Christine Lagardová sľubuje ďalšie zníženie úrokových sadzieb
Inflácia v eurozóne postupne spomaľuje. Trhy očakávajú, že Európska centrálna banka bude pokračovať v nastavenom trende.
Inflácia v eurozóne sa postupne spomaľuje a je možné, že na úroveň inflačného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB) sa dostane skôr, než sa pôvodne predpokladalo. To posilňuje dôvody na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb zo strany ECB, uviedla v utorok šéfka banky Christine Lagardová. Informovala o tom agentúra Reuters.
ECB v tomto roku znížila úrokové sadzby už trikrát, pričom naposledy tak urobila minulý týždeň. Trhy očakávajú, že v tomto trende bude banka pokračovať na každom svojom zasadnutí až do jarných mesiacov budúceho roka.
Lagardová si je absolútne istá
„Som si absolútne istá, že tento cieľ (inflačný cieľ ECB) dosiahneme udržateľným spôsobom počas budúceho roka,“ povedala Lagardová na podujatí organizovanom agentúrou Bloomberg. Na otázku, či by sa tak mohlo stať skôr ako vo 4. kvartáli 2025, čo predpokladá ostatná projekcia ECB, dodala, že „v to dúfa“.
Zároveň však upozornila, že je potrebné byť naďalej opatrný a ECB stále nie je v pozícii, keď by mohla povedať, že má vyhraté. To znamená, dodala šéfka ECB, že smerovanie menovej politiky je „jasné,“ avšak tempo znižovania kľúčovej depozitnej sadzby stále závisí od prichádzajúcich ekonomických dát.
Odpovedi na otázku súvisiacu s konečnou úrovňou sadzby sa Lagardová vyhla, pričom uviedla, že takzvaná neutrálna úroková sadzba, ktorá ekonomiku nepodporuje, ale ani nespomaľuje, nie je jednoznačná. Ekonómovia považujú za neutrálnu úrokovú sadzbu na úrovni zhruba 2 % až 2,25 %. Podľa Lagardovej je táto úroveň momentálne podľa všetkého vyššia než pred pár rokmi, avšak pod úrovňou súčasnej úrokovej sadzby, ktorá je stále jednoznačne reštriktívna, aktuality.sk
X X X
Robert Kaliňák rokoval o ochrane slovenského vzdušného priestoru maďarskými gripenmi
Maďarský minister obrany potvrdil pomoc Slovensku aj v nasledujúcich rokoch.
Kým Slovensko neobnoví vlastnú národnú kapacitu bojových lietadiel, Maďarsko je naďalej odhodlané podieľať sa na úlohách susednej krajiny v oblasti kontroly vzdušného priestoru. Uviedol to v utorok v Kecskeméte maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky po schôdzke s podpredsedom vlády SR a ministrom obrany Robertom Kaliňákom. S odvolaním sa na server magyarhirlap.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarský minister povedal, že v tomto roku sa Maďarsko podieľa na plnení úloh SR v oblasti ochrany vzdušného priestoru a podľa dohody podpísanej Kaliňákom v Kecskeméte sa na tejto práci bude podieľať aj v roku 2025.
Szalay-Bobrovniczky zdôraznil, že rozvoj spoločných obranných kapacít a vzájomná podpora sú nevyhnutné pre udržanie stability v strednej Európe.
„V súlade s našimi záväzkami voči NATO sú bojové lietadlá JAS 39 Gripen už roky prítomné vo vzdušnom priestore Slovenska, Slovinska a každé tri roky vo vzdušnom priestore pobaltských štátov,“ spresnil maďarský minister obrany, aktuality.sk
X X X
Európska únia nepotrebuje redistribúciu migrantov, ale ochranu vonkajších hraníc, myslí si Robert Fico
Lídri Slovenska, Srbska a Maďarska pricestovali do Komárna, aby rokovali o nelegálnej migrácii.
Európska únia nepotrebuje redistribúciu migrantov či povinné kvóty, ale opatrenia v spolupráci s krajinami, ktoré chcú spoločne chrániť vonkajšie hranice Únie. Povedal to v utorok v Komárne predseda vlády SR Robert Fico po schôdzke s prezidentom Srbskej republiky Aleksandarom Vučičom a predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Informuje o tom spravodajca TASR.
„Mali sme pravdu, keď sme na začiatku veľkej migračnej krízy veľmi jasne hovorili, že základom boja proti nelegálnej migrácii je ochrana vonkajších hraníc EÚ. Únia nepotrebuje redistribúciu migrantov či povinné kvóty, ale opatrenia v spolupráci s krajinami, ktoré chcú spoločne chrániť vonkajšie hranice,“ povedal Fico.
Slovenský premiér sa poďakoval Vučičovi za opatrenia, ktoré Európe výrazne pomohli riešiť problémy migrácie, a vyslovil podporu Srbsku v jeho snahách o čo najskorší vstup do EÚ. „Neviem si predstaviť, že by niektorá krajina predbehla Srbsko pri vstupe do Únie,“ podotkol.
Predseda slovenskej vlády ocenil Orbánov návrh pokračovať v rokovaniach v tomto formáte ďalej s poznámkou, že pre všetkých účastníkov komárňanského stretnutia je dôležitou témou okrem iných aj vývoj vojny na Ukrajine.
Podľa jeho slov sa opakujú pokusy zlikvidovať zoskupenie Vyšehradskej štvorky (V4). „Odmietame, aby sme skončili v tomto formáte (V4), ktorý má obrovský význam. Verím, že Srbsko bude členom EÚ a stane sa účastníkom tejto regionálnej spolupráce,“ dodal Fico.
Orbán k migračnému paktu EÚ povedal, že ho treba zavrhnúť a vytvoriť nové pravidlá. Podľa neho schengen, ktorý je jedným z najdôležitejších výdobytkov Únie, sa práve rozpadáva. Pripomenul, že od roku 2015 bolo v EÚ podaných osem miliónov žiadostí o azyl. Hranice Únie sa ilegálne pokúsilo prekročiť 3,8 milióna osôb, z ktorých Maďarsko zadržalo jeden milión. „Západní lídri sú teraz v panike, z ktorej sa zrodili zlé rozhodnutia,“ podčiarkol.
Vučič označil za spoločný úspech, že sa počet migrantov v Srbsku oproti vlaňajšku podarilo znížiť. „V srbských utečeneckých táboroch je aktuálne 477 migrantov. S našimi európskymi priateľmi budeme pokračovať v spoločnej práci v záujme zníženia migrácie,“ dodal srbský prezident, aktuality.sk
X X X
Rusi ovplyvnili moldavské voľby. Vidím paralely medzi Robertom Ficom a proruským kandidátom
Nedá sa vylúčiť, že sa Rusko o niečo podobné pokúsi aj v krajinách EÚ a NATO. Som si istý, že Rusko vykonáva podobné operácie v krajinách EÚ aj teraz, hovorí odborník na postsovietske krajiny.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Moldavské referendum o zakotvení zmienky o Európskej únii do ústavy dopadlo mimoriadne tesne. Za bolo 50,38 percenta účastníkov, proti 49,62 percenta. Súčasná hlava štátu Maia Sanduová ho spojila s prezidentskými voľbami, aby prilákala proeurópskych voličov. Svojich priaznivcov však zmobilizovali aj proruské sily.
Referendum malo skôr symbolický význam, ale odhalilo aj niečo iné – pomerne úspešnú ruskú vplyvovú operáciu. Na letiskách zadržali ľudí s tisíckami dolárov. „Moldavská polícia ukázala schémy, prostredníctvom ktorých ľudia letmi z Moskvy do Kišiňova pašovali hotovosť. Ľuďom dajú kupóny či peniaze do ruky na nejakú konkrétnu potrebu, aby si za to zabezpečili ich hlasovanie v prospech proruských kandidátov,“ tvrdí v rozhovore odborník na postsovietsky priestor JÁN CINGEL z think-tanku Strategic analysis.
Ukázalo sa, že Moldavsko je ako najchudobnejšia európska krajina zraniteľné. Referendom sa to však neskončilo. „Moldavsko je pre ruské bezpečnostné zložky len cvičiskom na náročnejšie operácie na Západe. Ďalším cvičiskom bude o týždeň Gruzínsko. A som si istý, že sa pokúsia aj o ovplyvňovanie druhého kola prezidentských volieb v Moldavsku. Teraz, keď im len tesne nevyšla operácia ohľadne referenda, budú motivovaní sa prekonať a napraviť si reputáciu,“ hovorí expert.
Proruskí voliči sa zmobilizovali
X Dá sa povedať, že sa v Moldavsku v nedeľu písala budúcnosť? Rozhodovalo sa o tom, či sa ako krajina otočí smerom na Východ alebo na Západ?
Až tak dramaticky by som tú geopolitickú situáciu nebral. Určite ide o veľmi dôležitý signál smerom k domácemu voličstvu, aj smerom k Európskej únii. Významná časť obyvateľov Moldavska stále cíti sentiment k postsovietskemu priestoru a môže sa otočiť smerom k nemu, a nie k Únii. Keď to zhrniem: moldavskí voliči sú stále značne polarizovaní v tom, ako má vyzerať ďalšie smerovanie krajiny.
X Prekvapil vás výsledok referenda o zakotvení EÚ do ústavy?
Áno. Očakávalo sa, že k referendu prídu len voliči, ktorí chcú zmienku o Európskej únii v ústave. Proruská opozícia totiž pred niekoľkými dňami hovorila o bojkote referenda, že sa ho voliči nezúčastnia, aby nebolo platné. Moldavské kvórum je v prípade referenda 33 percent. No proruské strany si pred voľbami evidentne urobili prieskum, vďaka ktorému zistili, že môže prísť viac ako 33 percent proeurópskych voličov. Na poslednú chvíľu preto zmobilizovali svojich voličov, aby sa referenda zúčastnili. Preto sme videli veľmi tesný rozdiel.
X Zmobilizovali proruských voličov, pretože úspešné referendum by považovali za svoju hanbu?
Pre prezidentku Maiu Sanduovú by úspešne referendum, v ktorom by sa významná väčšina voličov vyjadrila za členstvo v Európskej únii, bolo dobrým argumentom. Mohla by hovoriť: pozrite sa, väčšina Moldavcov chce ísť do Európskej únie. Naopak, proruským silám išlo o to, aby mohli hovoriť: pozrite sa, nenájde sa ani 33 percent voličov, ktorí by pristúpili k referendu a k tomu, či chcú patriť do Únie. Teraz sa pokúšali aspoň o to, aby referendum nebolo úspešné a delegitimizovalo by tak zahraničnú politiku prezidentky.
X Platné referendum s tesnou väčšinou za zmienku EÚ v moldavskej ústave je skôr symbolické. Má aj právne dosahy?
Ide skôr o politický signál smerom k prezidentke Maii Sanduovej. Referendum bolo trochu politickou fintou ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám. Nie je až tak dôležité, aby v ústave bolo napísané, že cieľom krajiny je členstvo v EÚ. Napríklad Gruzínsko vo svojej ústave uvádza, že jeho cieľom je členstvo v NATO a v Európskej únii, no vidíme, kam dnes gruzínska vláda ťahá krajinu. Ešte to nič neznamená.
Treba tiež zdôrazniť, že nešlo o referendum o tom, či Moldavsko vstúpi, alebo nevstúpi do Európskej únie, ale len o zmienke do ústavy. Moldavsko ešte musí prejsť celým prístupovým procesom, ktorý môže trvať roky.
Rozhovor s Jánom Cingelom si môžete vypočuť aj ako podcast:
Ako sa zapojila Moskva
X Objavili sa informácie, že sa do kampane veľmi výrazne zapojila Moskva. Je to potvrdené, alebo to máme skôr vnímať ako špekulácie a dohady?
Ide o potvrdené informácie. Moldavská polícia ukázala schémy, prostredníctvom ktorých ľudia letmi z Moskvy do Kišiňova pašovali hotovosť v hodnote, ktorá sa ešte môže prevážať cez letisko. Peniaze distribuovali proruským aktivistom.
X Čo s nimi mali aktivisti robiť?
Využiť ich na ovplyvňovanie verejnej mienky, napríklad na zvážanie ľudí z Podnesterska. Ide o odštiepenú časť Moldavska, ale obyvatelia majú právo hlasovať aj vo voľbách a referendách. Prevážali ich na územia kontrolované vládou v Kišiňove, aby hlasovali za proruských kandidátov.
Podobný prípad bol aj v Gagauzsku, ktoré je tiež prorusky naladené. Prezidentský kandidát (pozn. autora: Alexandr Stoianoglo) je etnický Gagauz. Tí etnicky patria k turkickým národom, ale hovoria po rusky. Rusko ruskojazyčnosť využíva na podporu svojich naratívov.
Financie sa ešte využívali na billboardy a kampane v médiách. Boli financované prostredníctvom viacerých oligarchov, proti ktorým je v Moldavsku vedené trestné stíhanie. Napríklad najznámejší oligarcha na úteku Ilan Šor žije v Moskve a má v Moldavsku svojich aktivistov. Skúpil tam mediálny priestor, snažili sa vytvárať pred voľbami istý obraz.
X Moldavská prezidentka dokonca hovorí o jasných dôkazoch, že si skupiny podporované Ruskom chceli kúpiť až 300-tisíc hlasov. To je veľmi závažné obvinenie. Mohlo to tak byť?
Hlasy sa kupovali.Moldavsko je najchudobnejšia krajina Európy. Momentálna sociálna situácia je veľmi zlá. Mnohí voliči tak uprednostnili krátkodobý pôžitok pred nejakým dlhodobejším strategickým cieľom. Určite k tomu prišlo.
Ak sa ale pozrieme na výsledky, v referende hlasovalo za okolo 730-tisíc ľudí a proti bolo 700-tisíc. Ak by z nich 300-tisíc bolo kúpených, išlo by až o 40 percent hlasov. Neviem, či ide o objektívne číslo. Ale určite je tam nejaké percento kúpených hlasov.
X A boli to hlasy kúpené priamo Ruskom?
Áno, priamo Ruskom. Niektorí sa k tomu otvorene hlásia, iní sú menej otvorení. Druhý prezidentský kandidát Alexandr Stoianoglo o sebe otvorene nehovorí, že je proruský. Hovorí, že bude presadzovať zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany.
Ak by v druhom kole zvíťazil s podporou silno proruských voličov, svoju zahraničnú politiku a rétoriku bude musieť prispôsobovať ľuďom, ktorí ho volili. Aj pri ňom môžeme očakávať posun smerom na Východ, hoci sa teraz tvári, že má politiku na všetky štyri svetové strany.
Jedna vec sú zásahy do volieb, druhá proruské naratívy. Ako sa ešte pracovalo na ovplyvnení výsledku?
Tú prvú rovinu som už trochu naznačil: kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie proruských médií a priestor na sociálnych sieťach. Platenie aktivistov, ktorí chodia od domu k domu a agitujú za kandidátov. Ale aj také úplne jednoduché veci, ako je kupovanie hlasov – ľuďom dajú kupóny či peniaze do ruky na nejakú konkrétnu potrebu, aby si za to zabezpečili ich hlasovanie v prospech proruských kandidátov.
Prevládali naratívny o vojne: ak budete hlasovať v referende za Európsku úniu, hlasujete za vojnu s Ruskom. Zdá sa, že strašenie vojnou je efektívne. Využívajú ho aj v Gruzínsku pred voľbami.
Druhý naratív bol tradičné hodnoty verzus zlý Brusel. A ďalšie naratívy ako budete musieť prijímať LGBTI. Pridala sa k tomu aj pomerne vplyvná moldavská pravoslávna cirkev, ktorá je podriadená moskovskej. Šírila naratív, že ak vstúpia do EÚ, budú musieť zavrieť kláštory a chrámy. Odôvodňovali to slovami: pozrite sa, čo sa deje na Ukrajine. Tam sa ukrajinská cirkev odtrhla od matičky Rusi. Moldavsko je pomerne konzervatívna krajina a časť obyvateľstva je významne religiózna, takže zabrali aj tieto naratívy.
X Na Slovensku sa v kampani pred prezidentskými voľbami tiež strašilo zatiahnutím do krajiny do vojny. Aj u nás bolo za tým Rusko, alebo sa nami inšpirovali?
Rusi sa nami určite neinšpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom. Povedal by som, že niektorí aktéri sa v predvolebnej kampani inšpirovali Ruskom. Respektíve inými krajinami, ktoré sú nám bližšie. Napríklad Maďarskom, kde sa podobné naratívy používajú roky. Viaceré prvky predvolebnej kampane vykazovali znaky kopírovania Budapešti. Tam niekde by som hľadal.
Moldavské bezpečnostné zložky dávajú pomerne jednoznačne najavo, že vedia, čo sa dialo. Zverejnili aj konkrétne príklady a videá zo zásahov. Robili razie proti niektorým dezinformačným médiám, ktoré boli v hotovosti financované z Ruska.
Samozrejme, slovenské bezpečnostné zložky musia vyhodnotiť, či došlo k ovplyvňovaniu zo strany Ruska, alebo ako sme na tom z pohľadu hybridných hrozieb a ovplyvňovania verejnej mienky zo strany Ruska.
X Český Deník N publikoval rozhovor s hlavným policajným inšpektorom Moldavskej republiky Viorelom Cernăuțeanom. Hovoril, že Moldavsko je pre Rusko len cvičiskom a čo Rusom vyjde v Moldavsku, skúsia aj v Česku. Súhlasíte s tým, čo Rusi cvičia v Moldavsku, budú skúšať aj u nás?
Áno. Súhlasím, že Moldavsko je pre ruské bezpečnostné zložky len cvičiskom na náročnejšie operácie na Západe. Ďalším cvičiskom bude o týždeň Gruzínsko. A som si istý, že sa pokúsia aj o ovplyvňovanie druhého kola prezidentských volieb v Moldavsku. Teraz, keď im len tesne nevyšla operácia ohľadne referenda, budú motivovaní sa prekonať a napraviť si reputáciu.
Na druhej strane bezpečnostné zložky Moldavska majú povesť, že sú dosť slabé a infiltrované prorusky zmýšľajúcimi príslušníkmi. Moldavsko bolo pre ruské služby skôr ľahší cieľ. Nie je možné vylúčiť, že sa Rusko o niečo podobné pokúsi aj v krajinách EÚ a NATO. Som si priam istý, že Rusko vykonáva podobné operácie v krajinách EÚ už teraz.
Čo sa týka Slovenska a bezpečnostných zložiek, verím, že v ich radoch je veľa ľudí, ktorí sú odborne zdatní, majú integritu a ešte stále im funguje strategický kompas. Chcem len veriť, že ich prípadné varovania pred hrozbami, ktoré predstavuje Rusko a iní aktéri, budú patrične vypočuté aj na najvyšších stupňoch velenia týchto inštitúcií.
X Spomínali ste, že súperom súčasnej prezidentky je kandidát, ktorý chce praktizovať zahraničnú politikou na všetky štyri svetové strany. O takej zahraničnej politike hovorí aj náš premiér Robert Fico. Vidíte medzi nimi podobnosť?
Určite sú tam určité paralely. Alexandr Stoianoglo je bývalý generálny prokurátor. Do minulého roka spolupracoval s vládou PAS-u. Potom došlo k vnútorným treniciam a vystupovali proti niektorým zákonom. PAS potom zmenil zákony tak, aby ho mohli z funkcie odvolať. To je tiež jedna z motivácií, prečo kandidoval. Zároveň sú proti nemú vedené trestné stíhania v prípadoch korupcie. Takže pochopiteľne jeden z dôvodov, prečo kandiduje, je získanie imunity.
A ako som už spomínal, ak vyhrá voľby so silne proruskými hlasmi, bude to limitovať aj jeho zahraničnopolitickú rétoriku. Na budúci rok sú v Moldavsku parlamentné voľby. Ak nezačne vládna strana pracovať s voličmi, mohli by vyhrať opoziční socialisti. A prezident by sa mohol opierať o ideologicky podobnú vládu, ktorú by tvorili aj proruské sily. Moldavsko by sa potom geopoliticky posunulo inde.
X Takže sa budúca podoba Moldavska ukáže o rok v parlamentných voľbách. Ak by aj teraz vyhrala proeurópska prezidentka, keby proruské sily po parlamentných voľbách zložili vládu, bola by bezmocná. V Moldavsku je totiž parlamentná demokracia.
Presne tak. Druhé kolo prezidentských volieb bude prvým signálom, či voliči dajú súčasnej prezidentke Maii Sandu ešte jednu šancu. No parlamentné voľby budú definitívne rozhodujúce. Hlavnú politiku formuje predseda vlády a vládny kabinet.
Putin nechce prísť o slávu Sovietskeho zväzu
X Aj v minulosti, alebo aj napríklad v prípade európskych volieb, boli obavy z ovplyvnenia volieb. Dá sa povedať, že na príklade Moldavska sa prvýkrát verejne a podložené dôkazmi ukázalo, že Rusko sa pokúša o ovplyvňovanie volieb?
V Moldavsku vidíme, že ovplyvňovanie bolo pomerne úspešné. Ukázalo sa, že relatívna chudobná krajina je voči ruskému vplyvu zraniteľná. Veď o výsledku rozhodli desiatky hlasov. Išlo o pomerne úspešnú ruskú vplyvovú operáciu.
Tým že je Moldavsko vo veľmi zraniteľnej geopolitickej pozícii, snaží sa brániť zubami-nechtami. Bránili sa aj tak, že zverejňovali, čo sa v krajine deje. Publikovali, ako ľudia nosia finančnú hotovosť z Ruska. Doslova na letisku kontrolovali ľudí, ktorí mali pri sebe tisíce a tisíce dolárov. Nie rubľov, z Moskvy sa vozili doláre. Možno niektoré krajiny Európskej únie zvolili opatrnejšiu taktiku.
X Prečo Moskve tak veľmi záleží na tom, aby Moldavsko nebolo súčasťou Európskej únie?
To je veľmi dobrá otázka. Má to dve roviny: geopolitickú a geostrategickú. Moldavsko bolo dlho súčasťou Sovietskeho zväzu a ruského sveta. Pre Rusko je otázkou prestíže udržať si tieto krajiny vo svojej dráhe. Preto robí konkrétne kroky v Gruzínsku, Moldavsku, Arménsku, teda v krajinách, ktoré sa snažia priblížiť k Európskej únii a budovať s ňou konštruktívne vzťahy. Rusko nechce prísť o zašlú slávu Sovietskeho zväzu, na ktorom Vladimirovi Putinovi veľmi záleží. Veď poznáme jeho výrok, že najväčšou tragédiou dvadsiateho storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu.
Druhý spomínaný aspekt je geopolitické preťahovanie sa s Európskou úniou. V zmysle: vidíte, vieme ovplyvniť dianie v Moldavsku aj napriek tomu, že vy tam investujete. Dve tretiny tovarov z Moldavska idú na európsky trh. Paradoxne drvivá väčšina ľudí z Moldavska aktuálne pracuje v Európskej únii. Mnoho obyvateľov má pasy z Rumunska.
Rusko zároveň robí napriek Európskej únii. Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko sa môžu stať členskými krajinami, ak sa tak rozhodnú. Rusko sa snaží hodiť hasák do motora, aby sa zastavil. Aby sa zasekol integračný proces týchto krajín.
Ako moldavské voľby nezaujímali Západ
X Pred pár mesiacmi Moldavsko vyjadrilo obavu, že v blízkej budúcnosti sa môže krajina stať dejiskom ďalšej ruskej invázie, a že sa bude opakovať ukrajinský scenár. Dôvodom bola žiadosť moldavského separatistického regiónu Podnestersko smerovaná Rusku: žiadali o ochranu. Mohla sa Moskva angažovať v týchto voľbách aj z tohto dôvodu?
Áno, určite to s tým súvisí. V rámci moldavskej politiky existuje proruský element, ktorý by umožnil intenzívnejšie spolupracovať a otvoriť Podnestersko Rusku. Aby išlo opäť o ekonomické a možno aj bezpečnostné prepojenie. Ale nevnímam tam vojenský zámer. A to kvôli geopolitickej situácii Moldavska. Na svoje šťastie nesusedí s Ruskom.
X Pred dvomi rokmi sme spolu nahrávali rozhovor a hovorili sme o západnom Balkáne a o tom, že veľmi dlho trvá, kým sa tieto krajiny stanú členmi EÚ. Spomínali sme proeurópske Srbsko, ktoré sa vplyvom ruských operácií a dezinformácií stalo krajinou s množstvom euroskeptických hlasov. Nesledujeme niečo podobné aj dnes v prípade Moldavska? Západ mu venuje málo pozornosti. Uvediem aj príklad. Česká novinárka Petra Procházková sa tam bola pozrieť počas volieb a napísala, že sa na moldavské voľby akreditovalo len 55 novinárov a bol veľmi nízky záujem zahraničných médií. Nemôže si Rusko povedať, že keď sa Západ až tak nepozerá, znamená to, že môžeme pritvrdiť?
Možno išlo aj o podcenenie situácia zo strany Európskej únie, respektíve nás ako členských krajín. Výsledok referenda je budíčkom pre všetkých, že v Moldavsku nie je všetko ideálne. Použili ste správnu paralelu so západným Balkánom. Naozaj sme čakali veľmi dlho, až sa situácia v krajinách obrátila na euroskepticizmus. Nie je to už len Srbsko, ale aj Severné Macedónsko. A udalosti sa komplikujú aj v Čiernej Hore. Európska únia musí byť v Moldavsku aktívnejšia. Ale je to úloha aj moldavskej vlády a prezidentky, aktuality.sk
X X X
Do Francúzska prišla prvá skupinka ruských vojakov. Dezertérov. Čo by im doma hrozilo, keby ich postavili pred súd?
Ocitli sa proti vlastnej vôli v ruskej armáde, ktorá bojuje proti Ukrajine, vysnívali si preto cestu na Západ. V ústrety im vyšlo Francúzsko. Stalo sa vôbec prvou členskou krajinou Európskej únie, ktorá prijala niekoľko dezertérov z Ruska. Pricestovalo ich šesť, pribudnúť môžu ďalší. „Je to prvýkrát, čo nejaká celá skupina ruských prebehlíkov mohla získať európske víza a požiadať o azyl v EÚ,“ poznamenal server Courier International.
Niekoľko mesiacov po začiatku invázie na Ukrajinu bola v Rusku pred dvomi rokmi vyhlásená čiastočná mobilizácia. Do armády povolali 300-tisíc mužov. Veľa Rusov prijalo toto rozhodnutie s nevôľou. Snímka zo septembra 2022 je z vojenského komisariátu v Rostove nad Donom.
Šesť Rusov sa nachádza v troch rôznych francúzskych mestách (Paríž, Metz a Caen). Úrady udelili všetkým povolenie na dočasný pobyt dovtedy, než sa rozhodne o ich žiadosti o poskytnutí azylu. „Francúzsko ich prichýlilo po mesiacoch dôsledného overovania ich príbehov niekoľkými mimovládnymi organizáciami,“ ozrejmil denník Le Figaro. Po dezercii utiekli z Ruska do susedného stredoázijského štátu, do Francúzska všetci šiesti pricestovali z Kazachstanu. „Prileteli do Paríža každý iným letom počas posledných mesiacov,“ informovala verejnoprávna rozhlasová stanica Radio France. Médiá to oznámili teraz po tom, čo sa ich redaktori mohli s ruskými dezertérmi porozprávať.
Keď sa 24. februára 2022 začala ruská invázia na Ukrajinu, Alexander slúžil v armáde na okupovanom Kryme (z bezpečnostných dôvodov jeho priezvisko agentúra AFP neuviedla, čo platí aj o väčšine ostatných). „Bol som v šoku, nechápal som, čo sa deje. Velitelia nám povedali, že to potrvá desať dní a potom sa to skončí.“ Boje sa však odohrávajú už 32 mesiacov. Alexander zostal v oblasti frontu šesť mesiacov. Tvrdí, že nebojoval – inštaloval vojenské komunikačné siete.
V lete 2022 Alexander získal priepustku domov a potom požiadal o odchod z armády. Rýchlo však pochopil, že nepochodí, pretože v septembri toho roku prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Ministerstvo obrany vzápätí povolalo do vojska 300-tisíc mužov. Alexander sa rozhodol emigrovať do Kazachstanu. Rovnako postupoval Andrej. Ten však na Ukrajinu nevkročil, pretože keď na jeseň 2022 dostal povolávací rozkaz, ponáhľal sa prejsť cez rusko-kazašské hranice. „Hneď som pochopil, že ma použijú ako potravu pre delá, lebo brali všetkých bez rozdielu. Boli sme ako dobytok,“ povedal pre Radio France.
Iný Andrej, ktorý súhlasil so zverejnením svojho celého mena (volá sa Amonov), žil a pracoval v Jakutsku na Ďalekom východe. „Po desiatich odpracovaných rokoch si ho v septembri 2022 zavolal šéf stavebnej firmy, aby mu oznámil, že dostáva výpoveď a musí vstúpiť do armády,“ napísal denník Le Figaro. Na druhý deň ho s ďalšími mužmi posadili do lietadla. Premiestnili ich do vojenského výcvikového strediska. O päť dní sa však Amonovovi podarilo utiecť cez okno.
Ako radoví vojaci títo Rusi nemohli mať u seba cestovný pas, do zahraničia sa napriek tomu dostali. „Do Kazachstanu mohli vstúpiť bez pasu,“ objasnil denník Guardian. Súvisí to s tým, že táto republika podobne ako Arménsko a Bielorusko, ktoré majú nadštandardné vzťahy s Moskvou, uznávajú pri prechode hraníc aj ostatné ruské doklady totožnosti. Alexander zdôraznil, že ani v Kazachstane sa však ešte nemohol cítiť bezpečne. Objavili sa totiž informácie, že Rusko sa snaží dostať dezertérov do svojich rúk silou-mocou, aby ich postavilo pred súd. Alexander preto poznamenal, že v Kazachstane žil bez SIM karty v mobilnom telefóne a aj bez bankového účtu, aby ho nemohli vystopovať.
Keby dezertérov v Rusku súdili, asi by sa ocitli na niekoľko rokov za mrežami. Po invázii na Ukrajinu došlo k sprísneniu legislatívy súvisiacej s útekom z armády, respektíve v prípadoch vyhýbania sa vojenskej povinnosti. Po novom môžu súdy poslať dezertéra do väzenia až na 15 rokov, pričom mu hrozí aj zhabanie majetku.
Mimochodom, všetci Rusi, ktorí sa nakoniec dostali do Francúzska, mali v Kazachstane šťastie. Táto krajina má totiž s Ruskom podpísanú dohodu o vydávaní hľadaných osôb. Server Challenge napísal, že ľudskoprávne organizácie odhadujú, že na kazašskom a arménskom území sa skrýva najmenej 500 ruských dezertérov. Bez ruského pasu by mohli prekročiť aj hranice s Bieloruskom, ale samozrejme, že tam by sa nikto z nich nevybral. Samozvaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko ako veľký spojenec Putina by sa totiž nepochybne postaral o to, aby v štáte plnom tajných agentov vypátrali každého dezertéra a odovzdali ho Moskve./agentury/
X X X
Abstinujúci alkoholik Maroš: Chcel som sa upiť k smrti, lebo na obesenie som bol slaboch
Alkohol Maroša pripravil o milovanú manželku a takmer aj o život. Precitol až vtedy, keď sa ho psychiater opýtal, či má spísaný závet.
Článok je súčasťou seriálu Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi, v ktorom prinášame príbehy ľudí, ktorí padli na dno, no nevzdali sa a dnes abstinujú. Nechýbajú ani rozhovory s odborníkmi a dátové články, v ktorých mapujeme situáciu na Slovensku v súvislosti so závislosťami.
Maroš Škrobák pochádza z malebnej obce Lutiše na severozápade Slovenska, no stretávame sa v centre Žiliny. Hneď po našom rozhovore totiž prejde o pár metrov ďalej, do priestorov miestneho kostola, kde má každý piatok sedenie s desiatkami abstinentov. Sám je už takmer desať rokov jedným z nich.
Je koniec júla roku 2024 a mesto vonia po rozkvitnutých čerešniach a muškátoch. Na Mariánskom námestí lemovanom rôznofarebnými historickými domami s podlubiami si deti máčajú ruky vo fontáne. Zovšadiaľ sa ozýva radostný huriavk. S Marošom si sadáme na terasu malej kaviarne. Objednávam si napenené cappuccino, Maroš zas domácu limonádu.
Skôr ako začnem rozhovor nahrávať a prvýkrát si odpijem z kávy, potykáme si. Maroš sa chce uistiť, že chápem, s kým vlastne idem hovoriť. Keď sme si dohadovali stretnutie, naznačila som mu, že by som si rada vypočula príbeh človeka, ktorý dokázal poraziť svojho démona. „Ale závislosť sa nedá poraziť, ona sa dá iba dostať pod kontrolu,“ ozrejmí mi hneď na úvod.
Marián ŠkrobákZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
Viem, že má pravdu. Závislosť, či už od alkoholu, drog alebo sociálnych sietí, je doživotné ochorenie. Nad závislým človekom visí neustála hrozba recidívy. Návrat do kolotoča závislosti môže prísť po šiestich mesiacoch, ale aj po desiatich či tridsiatich rokoch. „Keby som prišiel do skupiny alkoholikov, nikdy by som ich neprehovoril, aby abstinovali. Skôr by prehovorili oni mňa, aby som si vypil, hoci viem, že to by bol môj koniec,“ priznáva Maroš, ktorý sa pred pár rokmi takmer upil k smrti.
Prvé tínedžerské pivá
Šesťdesiatnik, ktorý budúci rok oslávi desiaty rok abstinencie, sa zadíva do diaľky a snaží sa vybaviť si začiatky svojich problémov. „S pitím som začal pomerne skoro. Už keď som chodil na internát, pri každom prestupe na vlak som si dal nejaké to pivko,“ spomína na obdobie, keď mal zhruba pätnásť rokov. Dnes vie, že chcel jednoducho zapadnúť. Starší kamaráti boli nonstop „pod parou“ a on nechcel trhať partiu. Priznáva aj to, že keď mal vypité, cítil sa sebavedomejší, zábavnejší, dospelejší.
Na tínedžerské roky nemá zlé spomienky. Pitie mal podľa svojich slov pod kontrolou a vedel, že po alkohole siaha iba príležitostne. To pokračovalo aj v ďalších rokoch. „Aj keď som prišiel z vojny, vypil som si len na zábave. Nikdy to nebolo pravidelne.“ V príležitostnom režime pokračoval aj po tom, čo sa oženil, a aj keď sa stal otcom dvoch detí. Pohárik na rodinných oslavách nikdy neodmietol. „Pivečko“ si doprial aj pri práci v záhrade.
„Kedy prišiel zlom?“ pýtam sa. Na presný moment si však Maroš nespomína. Vie len, že deti už boli viac-menej dospelé. S manželkou zostali sami a konečne chceli začať cestovať. Navštíviť mestá na Slovensku, kam plánovali ísť roky, alebo odletieť k moru a oddychovať na pláži. „Chceli sme si užívať, chodiť na dovolenky. No ja som sa namiesto toho začal zbližovať s alkoholom,“ konštatuje so smútkom v hlase.
Ako tiger v klietke
Príležitostné pitie pri práci v záhrade či na oslavách vystriedala pravidelná konzumácia alkoholu. Maroš si vždy našiel dôvod, aby si mohol vypiť, pretože tak to u alkoholikov chodí. A keď ho nenašiel, umelo si ho vyrobil. „Neraz som sa pohádal s manželkou, len aby som si mohol vypiť,“ priznáva. Alkoholici sú skvelí herci a improvizátori. Každý moment či situáciu v živote si dokážu prispôsobiť tak, aby si mohli naliať, aktuality.sk