Slovenka žijúca v USA: Demokrati sklamali mnohých ľudí. Ruské dronové útoky spôsobili v Kyjeve viaceré škody. Dav nahnevaných ľudí zasypal urážkami a hádzal blato na španělského krála. Smer po bojkote zavítal do Markízy. Minister Eštok šéfem parlamentu?

ch voliči inklinujú teraz k republikánom. Agnesa Marikovská Spišáková vyrastala v Moldave nad Bodvou, no už viac ako 19 rokov žije v štáte New Jersey v Spojených štátoch. USA čakajú po štyroch rokoch prezidentské voľby, v ktorých sa rozhodne či svetovú veľmoc povedie prvý raz žena prezidentka – demokratická kandidátka Kamala Harrisová, alebo sa hlavou štátu po druhýkrát stane republikánsky kandidát Donald Trump. Ako vyzerá kampaň pred americkými voľbami očami Slovenky za mlákou a aké volebné preferencie vníma v komunite Slovákov v USA?

Slovenka žijúca v USA: Voliči demokratov sú po štyroch rokoch sklamaní a teraz inklinujú skôr k republikánom

Právo voliť prezidenta USA prináleží každému, kto dovŕši 18. rok života a má americké občianstvo. Priamo vo volebnej miestnosti sa musí podobne ako aj u nás preukázať svojím ID, teda obdobou nášho občianskeho preukazu. Ľudia, ktorí majú len takzvanú zelenú kartu, čiže ešte nemajú občianstvo, prezidenta voliť nemôžu.

Ako Agnesa uviedla v rozhovore pre Pravdu, informácie o voľbách im štát zaslal domov do poštovej schránky. „Asi dva mesiace pred voľbami sme dostali prvý leták, ktorý nás oboznamoval, akým spôsobom môžeme voliť ,“ priblížila Slovenka. Možností, ako hlasovať za novú hlavu štátu má hneď niekoľko.

Kto vyhrá prezidentské voľby v USA?

Odovzdať svoj hlas vo voľbách mohla napríklad poštou, priamo domov jej prišla obálka a volebný lístok. Druhou možnosťou je voliť predčasne, až do nedele 3. novembra. „To znamená, že od minulej soboty sú otvorené volebné miestnosti a ľudia môžu ísť voliť aj pred volebným dňom,“ opísala. Treťou možnosťou je voliť priamo vo volebný deň, teda v prvý novembrový utorok, ktorý tento raz pripadol na 5. novembra.

V porovnaní so Slovenskom sa v USA hlasuje počas pracovného týždňa. Ide o historickú tradíciu, ktorá siaha až do roku 1845 a súvisí s tým, že USA boli v minulosti agrárnou krajinou. V novembri už bolo po žatve a predpokladalo sa, že účasť vo voľbách bude vyššia. V nedeľu sa voľby konať nemohli, čo zase súviselo s kresťanskou tradíciou. Do úvahy sa bralo aj cestovanie za volebnými schránkami.

Volebné miestnosti sa voličom prideľujú na základe bydliska, Agnesa pôjde voliť do miestnej školy. Voľbu si necháva na utorok. „Moja dcéra mala 18 rokov minulý týždeň, takže chceme ísť spolu v deň volieb, aby si to prvýkrát užila ako prvovolička,“ vyzdvihla.

Všíma si, že kým na Slovensku sú súčasťou predvolebnej kampane aj rozmerné billboardy s tvárami politikov, ktoré bijú do očí, v USA absentujú. Svojho favorita skôr propagujú sami ľudia. „Tu sú skôr menšie reklamy, volá sa to yard sign, ktoré si dávajú ľudia pred dom na dvor. Sú to menšie tabuľky, ktoré sa vpichujú do zeme. Sú na nich vypísané len mená kandidátov. Keď idem po ceste autom, tak sú všade, má ich každý druhý-tretí dom,“ priblížila.

Sympatizantov konkrétneho kandidáta spoznáte aj podľa auta. „Majú vlajky. Veľmi často vidíte autá, kde veje obrovská vlajka s nápisom Trump alebo Harris,“ opísala ďalej. Najrozsiahlejšiu kampaň však vníma na sociálnych sieťach. Obdobu slovenských stretnutí kandidátov s politikmi v mestečku, kde žije nezažila. Veľké predvolebné mítingy, ako tie v takzvaných swing states, ktoré majú tradične a historicky vyrovnanú podporu politických zástupcov, sledujú online.

Agnesa hovorí, že veľa sa o prezidentských voľbách hovorilo aj v komunite Slovákov, do ktorej patrí. No čím sa voľby blížia, ľudia nimi začínajú byť presýtení. „Keď niekto spomenie voľby, tak sa už skôr nechcú o tom rozprávať, lebo ich to stresuje a majú toho už dosť,“ všimla si. Agnesa, ktorú ľudia na sociálnych sieťach poznajú ako Slovenku za mlákou, sa vo svojich videách snaží búrať mýty a skreslenú a často až neznášanlivú predstavu o Amerike. Ako hovorí, „hejty“ Ameriky sa jej väčšinou dotknú, keďže je to krajina, kde sa síce nenarodila, no žije tam a má ju rovnako rada ako rodné Slovensko.

V súvislosti s novým prezidentom alebo prezidentkou najviac Slovákov New Jersey podľa nej zaujíma imigračná politika a ekonomika, ale nedá sa to podľa nej zovšeobecniť, keďže témy závisia od presvedčenia a životných priorít. „Ľudia, ktorí majú deti riešia školstvo. Tam sú tiež veľmi kontroverzné plány na dvoch stranách,“ priblížila.

Voľby v štáte New Jersey vyhral pred štyrmi rokmi s náskokom nad Donaldom Trumpom demokratický kandidát Joe Biden. „Musím povedať, že po štyroch rokoch, ktoré demokrati boli vo vedení, je veľa ľudí, ktorí boli sklamaní z toho, ako viedli štát a USA. Poznám veľa ľudí, ktorí podporovali demokratov a teraz sú sklamaní a prikláňajú sa skôr k republikánom, takže sa to mení,“ skonštatovala. Pocitovo hodnotí, že v komunite Slovákov žijúcich v New Jersey by sa našlo viac republikánov ako demokratov, čo je pre ňu „prekvapujúce“.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že výsledok medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom môže byť veľmi tesný. Podľa Agnesy vnímať polarizáciu aj v spoločnosti. „Áno, veľmi. Toto vnímam už od roku 2020, keď sa to začalo. Polarizácia sa ešte prehlbuje. Je to výrazné aj tu,“ zhodnotila s tým, že vyhrotenú komunikáciu pozoruje najmä na sociálnych sieťach a najviac na Facebooku. „Ten vie byť veľmi krutý,“ podotkla.

I keď má prehľad medzi priateľmi, kto má akú volebnú preferenciu, hovorí, že sa o politike nehádajú. „Snažíme sa rešpektovať, že všetci nemusíme byť na tej istej strane. Máme všetci právo voliť za to, o čom sme presvedčení,“ doplnila. Na druhej strane, počula i príbehy rodín a kamarátov, ktorým sa pre odlišné názory rozvrátili vzťahy.

V porovnaní s poslednou kampaňou pred voľbami v roku 2020, ktorá bola podľa Agnesy aj pre pandémiu covidu emotívnejšia, je tá aktuálna viac-menej pokojná. Najväčší rozdiel podľa nej spôsobili sociálne siete, vďaka ktorým je však kampaň 2024 oveľa intenzívnejšia. Najmä na TikToku, kde zasahuje aj tínedžerov.

Agnesa hovorí, že keď prišla do USA ako 24-ročná voľbami sa príliš nezaoberala, iba keď zapla televíziu a pustila si americké správy. Dnes dokonca kandidáti na senátorov posielajú smsky, aby sa svojim potenciálnym voličom predstavili.

A kto podľa Agnesy voľby vyhrá? V komunite Slovákov v New Jersey sa podľa nej skôr zhodujú, že voľby vyhrá republikánsky kandidát. „Tu si všetci myslia, že vyhrá Trump. Nehovorím, že v to aj dúfame, ale možno Kamala prekvapí a vyhrá,“ mieni Slovenka. Zaujímavé bude podľa nej tiež sledovať, ako sa ktorý kandidát postaví k výhre a prehre. Ak by vyhral Trump, Agnesa očakáva, že by sa mohli zmeniť limity na sociálne dávky alebo imigračná politika./agentury/

X X X

V Moldavsku došlo k „rozsiahlym zásahom“ do prezidentských volieb zo strany Ruska

Moldavské úrady zaznamenali „rozsiahle zásahy“ do druhého kola nedeľňajších prezidentských volieb z ruskej strany, uviedol poradca úradujúceho prezidenta pre národnú bezpečnosť. Podľa jeho slov ide o „snahy, ktoré majú veľký potenciál ovplyvniť výsledky“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Prozápadná prezidentka Moldavska Maia Sanduová v prezidentských voľbách bojuje o udržanie postu hlavy štátu s bývalým generálnym prokurátorom Alexandrom Stoianoglom, ktorého podporuje tradične proruská Socialistická strana. V prvom kole volieb zvíťazila Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo úspešné a za hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.

Polícia v tomto kole volieb podnikla prísnejšie kroky v snahe zabrániť opakovanému kupovaniu hlasov, ktoré v prvom kole podnietil aj proruský podnikateľ Ilan Šor. Rusko zasahovanie do volieb popiera, zatiaľ čo Šor pochybenie odmietol. Podnikateľ žijúci v Rusku pritom prostredníctvom sociálnych sietí otvorene vyzýval ľudí, aby hlasovali proti Sanduovej a sľuboval za to odmenu. Podľa moldavskej polície použil tento mesiac 24 miliónov dolárov na podplatenie voličov rozhodujúcich o budúcom prezidentovi Moldavska a o vstupe do EÚ, uvádza Reuters.

Moldavská prezidentka skonštatovala, že zásahy ovplyvnili výsledky volieb z 20. októbra a že Šor sa snažil kúpiť hlasy 300 000 ľudí, čo predstavuje viac ako 10 percent obyvateľstva krajiny, aktuality.sk

X x x

Výbuch v plynárni v Afganistane má za následok hlásia najmenej dve obete a vyše 100 zranených

Výbuch taktiež spôsobil vysoké finančné škody.

V plynárni v Kábule došlo v sobotu večer k výbuchu a následnému ničivému požiaru. Pri incidente zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalších viac než 100 utrpelo zranenia. V nedeľu o tom informovali tamojšie úrady, píše TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Údaje o počte mŕtvych a zranených sú predbežné a môžu sa ešte zvýšiť. Príčina nešťastia nie je bezprostredne známa a v tejto súvislosti sa už začalo vyšetrovanie.

Výbuch a následný požiar, ktorý sa rozšíril aj do ďalších oblastí, spôsobil podľa úradov značné finančné škody, ktoré podľa prvotných informácií odhadujú na viac ako 1,2 milióna dolárov (1,1 milióna eur).,aktuality.sk

X X X

Smer po bojkote zavítal do Markízy. Tibor Gašpar poučoval moderátorku a poslal odkaz skupinke okolo Huliaka

Predseda KDH Milan Majerský povedal Tiborovi Gašparovi, čím si to vláda u KDH „pobabrala“.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Smer dlho bojkotoval diskusnú reláciu Markízy Na telo. To sa zmenilo dnes. Do televízie zavítal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý je práve z tejto strany. Ten odmietol, že by v prípade paralyzovaného parlamentu z utorka išlo o vládnu krízu. Okrem toho poslal odkaz poslancom okolo Rudolfa Huliaka.

Povedal, že správanie skupinky poslancov z utorka nebolo korektné a mali o tom koalícii povedať vopred. Gašpar sa taktiež viackrát počas relácie sťažoval na moderátorku.

Bolo to nekorektné

Gašpar ako prvé okomentoval nedávne dianie v parlamente, najmä v súvislosti s tromi bývalými poslancami SNS, ktorí neotvorili utorňajšiu schôdzu. „Rozhodne to nepovažujem za korektné. (…) Bolo potrebné avizovať, že sa takto chcú správať,“ odkázal trojici poslancov podpredseda parlamentu.

Gašpar však vraví, že verí, že sa situácia v koalícii vyrieši. „Chcem veriť, že si všetko usporiada aj pán Huliak aj dvaja jeho kolegovia.“ Rovnako povedal, že dúfa v to, že aj naďalej budú huliakovci podporovať vládu v parlamente. „My s nimi komunikujeme a myslím si, že sa nájde nejaká dohoda na podpore vládnej koalície,“ opísal vzťahy medzi vládou a huliakovcami.

Rovnako ako povedal dnes minister práce Erik Tomáš z Hlasu, aj Tibor Gašpar tvrdí, že situáciu s poslancami musí vyriešiť v prvom rade Slovenská národná strana. Práve z jej klubu poslanci odišli. Podpredseda parlamentu však tvrdí, že rozhodne sa v koalícii nenechajú vydierať.

Gašpar okrem toho počas relácie neraz poučoval moderátorku Karolínu Lacovú, aby mu neskákala do reči, hoci ide o bežnú prax pri moderovaní politických diskusií. Sťažoval sa, že moderátorka údajne viac skáče do reči jemu ako jeho oponentovi Milanovi Majerskému z KDH. Lacová, ktorá prišla z STVR, nahradila Michala Kovačiča, ktorý sa v máji sťažoval na dianie v redakcii televízie a upozorňoval na orbanizáciu médií. Napokon ho televízia prepustila.

Vláda si to u KDH „pobabrala“

„Som presvedčený, a myslím, že aj verejnosť to podobne vníma, že máme vládnu krízu,“ spomenul Milan Majerský z KDH na margo Gašparových slov v relácii, že nešlo o krízu, ale „komplikáciu“. Predseda KDH taktiež pripomenul, že poslanecký klub musel pred zánikom zachraňovať prestup poslanca Smeru Dušana Muňka. Majerský vraví, že ide o nevídanú situáciu v slovenskej politike.

Šéd KDH povedal, že vládna koalícia si to u kresťanských demokratov „riadne pobabrala“ podobou novely Trestného zákona, a tým, aké „zákony poprechádzali“ v parlamente počas funkčného obdobia vlády Roberta Fica, aktuality.sk

X X X

Vysokopostavený veliteľ iránskych Revolučných gárd zopakoval v nedeľu hrozby nového vojenského úderu na Izrael, bližšie informácie však neposkytol. Uviedla to iránska tlačová agentúra Tasním, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Agentúra Tasním, ktorá je považovaná za blízku Revolučným gardám, informovala, že zástupca hlavného veliteľa gárd Alí Fadaví novinárom v Teheráne povedal, že nová operácia sa určite uskutoční. „Nie je možné vyjadriť sa k jej detailom,“ dodal.

Vyhlásenie prišlo po podobných varovaniach iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího zo soboty.

Napätie medzi Iránom a Izraelom rastie od apríla, keď Teherán po prvý raz priamo zaútočil na Izrael vyše 300 dronmi a raketami. Predchádzal tomu útok pripisovaný Izraelu na budovu iránskeho veľvyslanectva v sýrskom Damasku, pri ktorom zahynuli dvaja iránski generáli. Iránske vedenie to označilo za útok na územie islamskej republiky, aktuality.sk

X X X

Ruské dronové útoky spôsobili v Kyjeve viaceré škody

Drony boli údajne všetky zničené. Úlomky zničených dronov zasiahli viaceré budovy, poškodené bolo aj elektrické vedenie.

Ruské letecké útoky na Kyjev poškodili v noci na nedeľu budovy, cesty a niekoľko elektrických vedení v meste, uviedli tamojšie úrady. TASR sa odvoláva na agentúru Reuters.

Útok na hlavné mesto Ukrajiny prichádzal vo viacerých vlnách z rôznych smerov. Podľa predbežných informácií neutrpel nikto zranenia, objasnil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na sociálnej sieti Telegram. Popko podľa Reuters spresnil, že v meste nedošlo po útoku k žiadnemu požiaru. Tým korigoval predošlé informácie úradov o požiari vo štvrti Ševčenkivskyj.

Podľa prvotných informácií boli všetky drony zničené. Úrady však bezprostredne neuviedli, koľko bezpilotných lietadiel bolo na Kyjev vyslaných.

Padajúce úlomky dronov ale poškodili vchod a okná najmenej piatich budov vrátane ubytovne a administratívnej budovy. Armáda podľa agentúry zverejnila na Telegrame niekoľko fotografií, na ktorých je vidieť poškodené budovy či elektrické vedenie spadnuté na ceste. Kyjev, jeho okolie a prevažná časť východnej polovice krajiny boli podľa upozornení ukrajinskej armády väčšinu noci v stave leteckého poplachu, aktuality.sk

X X X

Majerský je presvedčený, že Huliak dostane od Fica podiel na moci

Poslanec Rudolf Huliak si vypýtal podiel na moci a dostane ho. V diskusnej relácii Na telo televízie Markíza to vyhlásil predseda opozičného KDH Milan Majerský.

„Či už to bude rozdelením ministerstva športu a cestovného ruchu, alebo nejakým iným spôsobom, ale tie signály prichádzajú,“ skonštatoval Majerský.

Podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) je celá vec ohľadom trojice poslancov okolo Rudolfa Huliaka záležitosťou SNS, keďže na jej kandidátke sa dostali do parlamentu. Možnosť, že by „huliakovci“ dostali v rámci koalície nejaké ministerstvo, zatiaľ podľa neho nie je v hre. „Aspoň nie z pohľadu politickej strany Smer,“ skonštatoval Gašpar s tým, že dohodnúť sa najskôr musia Rudolf Huliak a šéf SNS Andrej Danko.

Gašpar doplnil, že jemu by neprekážalo, keby sa Huliak ako zástupca trojice poslancov zúčastňoval na koaličnej rade. „Keby sme mali možno väčšinu 85 (poslancov), tak sa toto vôbec nerieši,“ dodal Gašpar.

Gašpar tiež uviedol, že nový predseda parlamentu by mohol byť zvolený do konca roka, keďže odchod trojice poslancov z klubu SNS „zdynamizoval“ tento proces. Ako doplnil, vedel by si predstaviť, že by sa novým šéfom zákonodarného zboru stal predseda strany Hlas a súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

„Dokonca by som privítal, keby kolegovia z Progresívneho Slovenska dali návrh na podpredsedu parlamentu a mohli sme zvoliť aj ich podpredsedu,“ doplnil Gašpar s tým, že momentálne musia schôdze riadiť pre chýbajúceho predsedu aj podpredsedu zvyšní traja podpredsedoviaMajerský v tejto súvislosti povedal, že opozičné hnutie by v tejto chvíli nehlasovalo za Šutaja Eštoka, ale ani za Richarda Rašiho, ktorý sa v súvislosti s postom predsedu parlamentu tiež spomína. „Uvidíme, čo prinesú parlamentné dni, parlamentné rokovania, ale v tejto chvíli nie,“ vyhlásil s tým, že vládna koalícia si to u KDH „pobabrala“ tým, aké zákony prijala. Zároveň však Majerský doplnil, že druhá najvyššia ústavná funkcia, ktorou je predseda parlamentu, musí byť obsadená. „Parlament je častokrát paralyzovaný, jednoducho chýbajú tam tí ľudia,“ dodal Majerský./agentury/

X X X

Tvrdý zápas pre Slafkovského. Bodoval, no po zákroku na hlavu sa na ľad už nevrátil. Ovečkin opäť úradoval

Slovenský hokejový útočník Juraj Slafkovský zaznamenal jednu asistenciu v nočnom zápase zámorskej NHL, no jeho Montreal Canadiens prehral na ľade Pittsburghu Penguins 1:3.

Draftová jednotka z roku 2022 zápas nedohrala. Slafkovský sa dostal pred koncom zápasu do tvrdého stretu s Noelom Acciarim.

Keď sa pozviechal z ľadu, opustil hraciu plochu a zápas sa pre neho skončil. Cestou do tunela frustrovane odhodil svoju prilbu.

Bývalý obranca NHL Kevin Bieksa v pozápasovom štúdiu Sportsnet kritizoval Acciariho zákrok. „Toto je v v hokeji špinavý hit. Dvaja hráči išli za pukom a ten, ktorý ho mal získať sa zrazu o puk nezaujímal a vrazil súperovi do hlavy. Škaredý zákrok,“ povedal Bieksa pre Sportsnet.

Jeho slová podporil aj ďalší expert v štúdiu, bývalý útočník NHL Luke Gazdic. Incident mal v závere dohru, v posledných sekundách sa strhla na ľade mela po tom, čo Arber Xhekaj v snahe pomstiť Slafkovského zaútočil na Acciariho.

Najskôr ho zasiahol kolenom na koleno a potom sa pobili viacerí hráči. „Nebolo pekné, že Xhekaj zaútočil na Acciariho koleno, ale bola to dobrá reakcia tímu. Montreal musel pomstiť zákrok na svoju hviezdu, tak to v NHL chodí, oko za oko,“ pokračoval Bieksa.

„V takýchto chvíľach je v hráčoch veľa adrenalínu. Vidíte, ako vám zranili draftovú jednotku, vášho kamaráta, vášho brata, hráča, ktorého na ľade milujete, ‚Slaf‘ je stále usmiaty.

Keď vidíte ako ho starší hráč zasiahne lakťom do brady, tak vás to nahnevá. ‚Slaf‘ je na pozorovaní v súvislosti s otrasom mozgu a to ma poriadne štve.

Canadiens na to museli zareagovať a niečo spraviť. Možno bola chyba trénera Pittsburghu Mikea Sullivana, že poslal na konci Acciariho na ľad,“ dodal Gazdic. Canadiens o stave Slafkovského po zápase neinformovali.

Pre Montreal to bola už tretia prehra v sérii a prepadol sa na predposledné miesto tabuľky Východnej konferencie.

Slafkovský nastúpil v druhej formácii, odohral 17:08 minút a okrem asistencie si do štatistík pripísal aj tri strely na bránku, dva hity a dve zblokované strely.

Domácich potiahol kapitán Sidney Crosby, ktorý strelil dva góly a už len tri mu chýbajú na to, aby pokoril hranicu 600 presných zásahov v základnej časti NHL.

Z víťazstva sa tešil Martin Fehérváry, ktorého Washington zdolal Columbus vysoko 7:2, dosiahol tretí triumf v sérii a figuruje už na druhej priečke Východnej konferencie.

Slovenský obranca strávil na ľade najviac zo svojho tímu 22:02 minút, pripísal si jeden plusový bod a päť zblokovaných striel. Kapitán Washingtonu Alexander Ovečkin strelil gól a pridal dve asistencie.

Hokejisti Floridy Panthers zvíťazili v piatom zápase NHL za sebou. V dueli Global Series zdolali vo fínskom Tampere hráčov Dallasu Stars 4:2.

Víťazný gól strelil v úvode tretieho dejstva A.J. Greer a triumf „panterov“ spečatil v závere Sam Reinhart do prázdnej bránky.

Obhajcovia Stanleyho pohára tak zdolali Stars aj v druhom zápase vo Fínsku. V sobotu to mali opäť rozohrané dobre, po prvej tretine viedli zásluhou Evana Rodriguesa a v polovici druhého dejstva šli do dvojgólového náskoku vďaka zásahu Matthewa Tkachuka.

Potom však prišli dva góly Dallasu v priebehu 34 sekúnd. Presilovú hru najskôr využil Jevgenij Dadonov a o vyrovnanie sa vzápätí postaral Matt Duchene.

Misky váh v prospech Floridy napokon preklopil Greer po víťaznom vhadzovaní v útočnom pásme v 43. minúte. Minútu pred koncom zápasu pridal poistku Reinhart.

Philadelphia utrpela siedmu prehru v sezóne, Bostonu doma podľahla 0:3. V drese Bruins sa dvoma bodmi blysol Brad Marchand, ktorý zaznamenal gól a asistenciu., aktuality.sk

X X X

Kto zradil generálov? Ako, kde a kedy zomreli Viest a Golian

Zradcov dolapili. Padla pasca. Pomsta za zradu, Týmito a podobnými titulkami oznamovali ľudácke noviny pred 80 rokmi zajatie povstaleckých veliteľov komandom SS. Generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana vypočúvali najprv na Slovensku, neskôr ich eskortovali do Berlína, kde ich väznili a podrobovali výsluchom až do februára 1945. O ich ďalšom osude nie sú k dispozícii žiadne nemecké ani iné dokumenty. Len sa predpokladá, že ich popravili v koncentračnom tábore Flossenbürg a pochovali nevedno kde.

Generáli Rudolf Viest a Jána Golian.

„Velitelia vzbury čechoboľševických bánd Vest a Golian padli do nemeckého zajatia“, oznamovali ľudácke médiá. Stalo sa to vo štvrtok 3. novembra 1944. Na druhý deň informoval prezidenta Jozefa Tisa o „úspešnom záťahu“ Hermann Höfle, veliteľ nemeckých okupačných vojsk. Noviny vtedy vychádzali aj v nedeľu, a tak denník Slovák už 5. novembra udalosť komentoval slovami:

„Slovenská verejnosť prijíma správu o zajatí Viesta a Goliana s najväčším uspokojením. Spravodlivému trestu neuniknú práve tí, ktorí nesú za zákerný útok na slovenský štát a národ najväčšiu zodpovednosť.“

„Kto čím hriešni, tým trestaný býva,“ citoval Gardista, denník HG, známe slovenské porekadlo.

Zatiaľ čo Slovenský rozhlas priniesol životopisy „zradcovských generálov“ a opakoval, že „zrada sa im vypomstila“, obaja vysokopostavení zajatci už museli vedieť alebo aspoň tušiť, kto ich zradil. Najskôr niekto z najbližšieho okolia. Napokon Golian i Viest o tom vypovedali na jednom z výsluchov. Podozrievali zraneného vojenského lekára, ktorý sa k ním pripojil na ceste do hôr a padol medzi prvými do zajatia.

A ako to bolo v skutočnosti?

Kto zradil generálov. Nadporučík Tordai?

Pred dvadsiatimi rokmi sme sa o tom zhovárali s Jánom Beharkom, vtedy jedným z dvoch ešte žijúcich členov povstaleckej Národnej rady. Hoci už mal 92 rokov, dobre si pamätal na poludnie 26. októbra 1944 v hlavnom štábe povstalcov.

Nemci sa nebezpečne priblížili k Banskej Bystrici. Vrcholili prípravy na ústup velenia na Donovaly, v štábe sa práve balili. Vtom zazvonil telefón, zdvihol ho prednosta 3. operačného oddelenia povstaleckej armády Karol Pekník.

„Zo Zvolena volal generál Höfle,“ spomínal Beharka, „a chcel k telefónu generála Viesta. Čo mu mám povedať? Spýtal sa Pekník. Nič, odpovedal Viest. Höfle mu teda odkázal: Vzdajte sa!“

Presunuli sa na Donovaly, kde zriadili štáb v budove obecnej školy. Pôvodne sa plánovalo, že generáli sa letecky dostanú do poľského Przemyslu, vtedy už obsadeného Červenou armádou. Už 28. októbra však museli z Donovál utekať – s menšími skupinami sa pokúšali preraziť nepriateľské obkľúčenie. Pekníka zajali 1. novembra príslušníci eštebáckeho komanda a ešte v ten deň ho pri pokuse o útek zastrelili. Beharkovi sa podarilo nemeckým pasciam uniknúť.

Generáli s desiatimi nižšími dôstojníkmi sa 2. novembra dostali až nad dedinku Pohronský Bukovec, asi šesť kilometrov od Brusna. Čo sa stalo potom, názorne ukázala rekonštrukcia udalostí počas oficiálneho vyšetrovania v novembri 1946.

Podrobné svedectvo podal horár Ján Babiak, ktorý poskytol obom generálom a jednému chorému vojenskému lekárovi úkryt. Išiel po nich až po zotmení v sprievode troch povstalcov.

„Generáli boli oblečení v civile a Viest bol taký vyčerpaný, že ho museli asi štyristo metrov niesť dvaja ľudia do dediny,“ rozprával horár. „Lekára som zaviedol k sebe domov na dolnom konci dediny, Viesta a Goliana do susedných dvoch domov.“

Všetkých ukryl v šopách na seno, ráno však do Bukovca vpadli esesáci a hneď išli ako naisto za Babiakom. V dome mu urobili prehliadku, šopu vynechali, a tak nič nenašli. Ale pri odchode začuli ston. Ako sa o chvíľu ukázalo, stenal chorý lekár, ktorého hneď brali so sebou. Predpokladalo sa, že práve on pri mučení prezradil Nemcom, kde majú hľadať generálov. Potom ho zastrelili a o hodinu sa vrátili do dediny.

Obsadili posledné tri domy na dolnom konci, vyzvali obyvateľov, aby vyšli von, a potom začali do ich príbytkov strieľať z automatov. Keď nik ďalší z domov nevychádzal, nemecký veliteľ nariadil ich zapáliť. Ale z požiaru nakoniec zišlo.

V roku 2006 ešte žil v Bukovci Ján Rybár, ktorý to zažil, videl a v rozhovore nám dosvedčil: „Najprv vyšiel zo senníka Viest a po ňom aj Golian. Asi zistili, že všetko je márne, a nechceli, aby chudobní ľudia utrpeli škodu. Preto Nemci tie domy nezapálili.“

Vyšetrovatelia v novembri 1946 zaznamenali aj svedectvo farára z obce Svätý Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna). Ten tvrdil, že uňho býval nemecký dôstojník, ktorý sa zmienil o nemenovanom nadporučíkovi zo sprievodu Viesta a Goliana. Deň pred ich zajatím mal upozorniť Nemcov, že dvaja povstaleckí generáli sa blížia k Bukovcu.

Spravodajské orgány Československej armády sa po vojne zamerali na zistenie totožnosti toho nadporučíka. Išlo o istého Tordaia, muža rumunského pôvodu, ktorý v Banskej Bystrici pôsobil na propagačnom oddelení povstaleckej armády. Nemcom sa ho podarilo zverbovať do svojich služieb. Ako agent poskytoval jednotke Schill cenné informácie o sile obrany povstalcov v meste aj o smere ich ústupu do hôr. Zomrel za nejasných okolnosti začiatkom roku 1945.

„Jedného obesiť v Prahe, druhého v Bratislave“

Čo nasledovalo po zajatí generálov? Eskortovali ich do Banskej Bystrice a odtiaľ do Bratislavy. Tam ich 9. novembra vypočúval SS-Sturmbannführer Josef Goltz, dôstojník v hodnosti, ktorú možno voľne preložiť ako „vodca útočnej jednotky“. Prítomní boli Höfle a Josef Witiska, veliteľ nemeckých policajných a bezpečnostných síl na Slovensku.

Na výsluchu sa však zúčastnil aj Karl H. Frank, nemecký štátny minister v protektoráte Čechy a Morava. Česi ho nazvali mäsiarom z Lidíc, lebo to bol Frank, kto nariadil po atentáte na Reinharda Heydricha vyhladenie tejto obce a popravu všetkých jej mužov. Hovorilo sa, že jediné ľudské na tomto fašistickom netvorovi je jeho sklené oko.

Pokladám eventuálne za vhodné, aby jeden z nich bol obesený v Prahe a druhý v Bratislave.

Karl H. Frank, nemecký štátny minister v protektoráte Čechy a Morava

Frank pricestoval do Bratislavy špeciálne kvôli tomuto vypočutiu. „Frank mal panický strach z toho, že sa ozbrojené povstanie prenesie zo Slovenska, ktoré považoval za podbrušie protektorátu, na Moravu, preto robil všetko možné, aby sa potlačilo už v zárodku,“ približuje historik Stanislav Mičev. „Trest smrti čakal každého, kto sa pokúsil o prekročenie protektorátnej hranice. Frank vtedy nariadil nechávať verejne popravených visieť na šibenici 48 hodín.“

Hneď po vypočutí generálov Frank poslal správu ríšskemu vodcovi SS a šéfovi gestapa Heinrichovi Himmlerovi. Za „významný úlovok“ v nej označil najmä generála Viesta, pretože niekoľko rokov pôsobil v exilovej londýnskej vláde po boku prezidenta Edvarda Beneša. Môže o tom poskytnúť cenné informácie. Zároveň navrhol Himmlerovi, ako zajatie generálov využiť politicky čo najlepšie:

„Pokladám eventuálne za vhodné, aby jeden z nich bol obesený v Prahe a druhý v Bratislave, avšak tie veci je potrebné čo najstriktnejšie uvážiť,“ napísal Frank.

Ďalšieho vypočutia generálov sa v Höfleho pracovní zúčastnil aj vtedajší predseda vlády Štefan Tiso (bratranec prezidenta Tisa z tretieho kolena) a šéf Úradu propagandy Tido Gašpar. Höfleho zaujalo – vypovedal o tom pred Národným súdom v Bratislave – že vládni činitelia sa ho nepýtali na možnosť vydania generálov slovenskej strane. „Zrejme už vedeli, že ich odsunieme do Berlína na ďalšie vypočutie,“ povedal.

A naozaj, na druhý deň, 10. novembra, oboch generálov dopravili autobusom do Viedne a odtiaľ vo zvláštnom vagóne rýchlikom do Berlína.

V Berlíne väzňov brutálne mučili

V Berlíne ich zrejme umiestnili najprv vo väznici Moabit, druhej najväčšej po Sing Singu pri New Yorku. Takmer nič nevieme o tom, akou tortúrou tam Viest a Golian prešli. Niečo si možno domyslieť zo spomienok Imricha Karvaša, bývalého guvernéra Slovenskej Národnej banky a financmajstra Povstania. Karvaša však väznilo a vypočúvalo gestapo najprv v Brne a do Berlína ho previezli až začiatkom januára 1945. To už povstaleckí generáli mali v hlavnom meste nacistického Nemecka za sebou takmer dva mesiace výsluchov.

Je však doložené spoľahlivými svedectvami, že ich vypočúvali na Hlavnom úrade ríšskej bezpečnosti (RSHA), konkrétne na oddelení IV. B 2c, ktorému šéfoval SS-Obersturmbannführer Kurt Lischka.

Vypočúvali tam aj ďalších uväznených Slovákov, napríklad generála Augustína Malára a pravdepodobne aj „Železného kapitána“ Jána Staňka, bývalého šéfa spravodajstva na Ministerstve národnej obrany, neskôr veliteľa časti povstaleckých vojsk. Po vojne to potvrdil sám Lischka počas výsluchu na Povereníctve vnútra v Bratislave 14. mája 1947.

Karvaš opísal drastické metódy gestapákov, ktoré použili počas výsluchov aj na ňom. Napríklad pichali mu ihly pod nechty na ruke, zrazili ho na zem a kopali do hlavy čižmami. „Omdlel som, vodou ma síce prebrali, ale pre silnú bolesť som opäť omdlel,“ spomínal.

Výsluchy prebiehali v čase, keď Spojenci podnikali pravidelné denné a nočné nálety na Berlín. Často išlo o tzv. kobercové nálety, ktoré trvali aj dve hodiny. Väzňov nechávali na samotkách, nepremiestňovali ich do protileteckého úkrytu. Počas jedného takéhoto náletu dostal Karvaš prvý záchvat, ktorý sa neskôr opakoval a väzenskí lekári ho diagnostikovali ako epileptický.

Pritom Karvaš mal postavenie zvláštneho politického väzňa, ktorých označovali skratkou PSH (Politischer Sonderhäftling), ktorých mali čo najdlhšie držať pri živote. O ich usmrtení rozhodoval buď Himmler, alebo sám Hitler.

Ako potom asi zaobchádzali s Viestom a Golianom? Karvaš sa s nimi v Moabite nestretol, zato so Staňkom na chvíľu áno. Bolo to 26. februára 1945 a „Železný kapitán“ mu povedal, že tam mali byť väznení aj obaja generáli. Dokedy, to nevedel. Lischka po vojne vypovedal, že obaja boli popravení, ale do konca januára 1945 vraj určite žili. Viac by mohol vedieť Heinrich Müller, prednosta 4. oddelenia RSHA, ktoré vyšetrovalo oboch generálov. Müller však pád Berlína s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil.

Z bombardovania Berlína Spojencami na sklonku vojny vychádza aj jedna z viacerých verzií tragickej smrti Viesta a Goliana. Tido Gašpar v liste Ferdinandovi Čatlošovi v roku 1967 tvrdil, že obaja generáli mohli zomrieť pri jednom z anglo-amerických náletov, keď väznicu, v ktorej ich držali, zasiahla bomba.

Gašpar bol hneď po vojne internovaný s ďalšími členmi slovenskej vlády na úteku v jednom americkom koncentračnom tábore. A tam sa o tom vraj dozvedel od troch zajatých Nemcov, ktorí ho vyhľadali. „Bomba zasiahla práve ten trakt väznice, v ktorom boli slovenskí generáli,“ oznámili mu. „Trakt bol zničený. Generáli zahynuli.“

Ale čo ak si to Nemci vymysleli. Alebo Tido Gašpar, ten predsa vedel fabulovať!

Podľa ďalšej verzie povstaleckí generáli zomreli v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg neďaleko českej hranice (len 27 km od Rozvadova). Mali ich tam previezť z berlínskej väznice niekedy v polovici februára 1945.

Od konca decembra 1944 sa seriózne informácie o ďalšom osude gen. Rudolfa Viesta strácajú.

Martin Gabčo, historik ÚPN

Do Flossenbürgu presunuli o čosi neskôr, presne 17. apríla 1945, aj Karvaša, ktorý však medzitým pobudol nejaký čas aj v koncentráku Dachau. Tam sa zoznámil s jedným plukovníkom francúzskeho pôvodu zo Švajčiarska.

Nuž a tento plukovník, Armand Mottet, väznený predtým v Berlíne, tvrdil, že ho vo Flossenbürgu držali v cele, ktorá susedila s inou, v ktorej sa koncom februára a začiatkom marca 1945 nachádzali slovenskí generáli. S jedným generálom, Štefanom Jurechom (zúčastnil sa na príprave Povstania) si dokonca vymenili niekoľko viet morzeovkou. Plukovník si s určitosťou pamätal, že 7. marca bola susedná cela č. 36 už prázdna. Slovákov z nej odviedli.

Karvaš po návrate na Slovensko túto príhodu porozprával spravodajským orgánom ČSR, ktoré pátrali po povstaleckých generáloch. Motte im potvrdil to, čo už povedal Karvašovi, a niektoré informácie doplnil. Zo svojej cely mal vraj výhľad na popravisko. Jedného dňa videl – bolo to niekedy v polovici marca 1945 – ako Jurecha a ďalších troch vysokých československých dôstojníkov, zrejme generálov, Nemci popravili. Ani po 80 rokoch sa však nepodarilo nájsť dokumenty, ktoré by to potvrdzovali.

Treba dodať, že Flossenbürg považovali za likvidačný tábor. Od apríla 1945 tam vykonali 1 500 rozsudkov smrti. Intenzita poprav rástla zároveň s tým, ako sa ku koncentráku približovali americké vojská. Napríklad 9. apríla 1945 popravili generála Hansa Ostera a admirála Wilhelma Canarisa. Obaja boli zapletení do pokusu o atentát na Adolfa Hitlera. Tábor oslobodili Američania 23. apríla. To si zapamätajme, lebo sa dostávame k tretej verzii tragického konca povstaleckých generálov.

O falošnej sovietskej stope

Po roku 1989 sa v tlači a neskôr aj na internete začalo špekulovať o tzv. sovietskej stope v prípade Viesta a Goliana. Niektorí historizujúci autori sa chytili tvrdenia Dušana Viesta ml., generálovho synovca, podľa ktorého jeho strýka i Goliana odvliekli vojská NKVD po oslobodení tábora Flossenbürg do Sovietskeho zväzu. Tam ich držali najprv v neslávne známej moskovskej väznici Butyrka a potom v jednom z gulagov, kde aj zahynuli.

Dušan Viest ml. sa odvolával na anonymný list od nejakého „pplk. XY“, ktorý ho informoval o pracovno-nápravnom tábore v Piťme, kde sa mali obaja generáli sa po vojne nachádzať spolu s ďalšími vojenskými osobami z bývalého Československa. Túto skutočnosť mal Dušanovi Viestovi ml. potvrdiť plk. František Urban, ktorého Sovieti v roku 1951 vrátili po siedmich rokoch väzenia a vyhnanstva na Slovensko.

Už pred piatimi rokmi označil tento príbeh za legendu docent Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu v Bratislave. Jeho hlavné argumenty:

Predovšetkým Flossenbürg oslobodili nie sovietske, ale americké vojská. Ďalej: v Butyrke väznili od konca septembra 1944 do konca januára 1947 ďalších dvoch slovenských generálov Ferdinanda Čatloša, bývalého ministra obrany slovenského vojnového štátu, a Jozefa Turanca, prívrženca Tisovej vlády aj po vypuknutí Povstania. Potom ich odovzdali čs. súdom. Nikdy sa nezmienili o tom, žeby s nimi v Moskve sedeli aj Viest s Golianom.

Plukovník Urban tiež prešiel Butyrkou, bol tam za mrežami od septembra 1944 do augusta 1945. Po odsúdení na päť rokov straty slobody putoval do tábora NKVD v Piťme. Pred dvanástimi rokmi sa nám dostala do rúk čerstvo vydaná kniha Urbanových spomienok, ktorú lektoroval vojenský historik Petr Švanda. Ukazuje sa, že Urbana skutočne väznili najprv v hlavnom tábore v Piťme a potom striedavo v jeho filiálkach na okolí. Ale bol jediným Slovákom a nikde nepočul, žeby tam predtým väznili Viesta alebo Goliana.

Napriek tomu legenda si žije ďalej svojím životom. V roku 2013 vyšla z pera troch profesionálnych slovenských historikov objemná kniha medailónov Slovenskí generáli 1939 – 1945. Uvedenú legendu v nej ponúkajú ako najviac akceptovateľnú verziu tragického konca Viesta a Goliana. Obaja vraj neprežili „útrapy sovietskych koncentrákov, a tak sa ich stopy končia v nekonečných sibírskych priestoroch“.

Nedávno knižne vydané spomienky Dušana Viesta ml. už túto verziu smrti strýka neobsahujú. Spomienky opatril odbornou štúdiou historik ÚPN Martin Gabčo. V poznámke pod čiarou konštatuje:

„Od konca decembra 1944 sa seriózne informácie o ďalšom osude gen. Rudolfa Viesta strácajú. Predpokladá sa, že zahynul v koncentračnom tábore Flossenbürg.“/agentury/

X x x

V koalícii je diskusia, že by sa Šutaj Eštok posunul na šéfa parlamentu. Petrík: Vláda sa potápa ako Titanic

Voľbou koaličného Hlasu na post predsedu Národnej rady je stále minister investícií Richard Raši. V koalícii však prebieha diskusia, že by sa na tento post posunul šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (obaja Hlas). V diskusnej relácii V politike na televízii TA3 to uviedol minister práce Erik Tomáš (Hlas). O tom, kto by mohol byť novým ministrom vnútra, špekulovať nechcel. Opozičná poslankyňa Simona Petrík (PS) označila chýbajúci post šéfa parlamentu za medzinárodnú hanbu.

Tomáš zároveň zachytil vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý doteraz podporoval na pozíciu predsedu NR SR Andreja Danka (SNS), že sa zmenili pomery v parlamente a klub SNS má len sedem poslancov. „To by malo dynamizovať procesy pri voľbe predsedu parlamentu. Čiže máme veľké očakávania pri zmene pomerov, že sa tá voľba pohne a strana Hlas bude mať predsedu parlamentu,“ povedal.

Žiadne mená na post šéfa NR SR podľa Petrík oficiálne na stole nie sú. Až keď nominácie prídu, bude sa klub PS baviť o tom, koho podporia. „To, že to Peter Žiga (podpredseda NR SR, pozn. TASR, Hlas-SD) nejako zvláda, je síce fajn, ale doteraz sme sa nedozvedeli ani premiérove nominácie alebo koaličné nominácie na nového predsedu parlamentu,“ skonštatovala poslankyňa.

Vláda sa podľa Petrík potápa ako Titanic. Tvrdí, že namiesto pokoja a stability priniesla koalícia chaos a hádky a Fico vládnutie nezvláda. Tento týždeň v NR SR ukázal, čo sa môže stať, ak sa traja poslanci vzbúria. „Je to dôsledok toho, že vy ste si za koaličného partnera vybrali stranu, ktorá je vnútri nestabilná. Danko nevie zaručiť, že títo poslanci budú aj naďalej podporovať vládnu koalíciu, to môže zaručiť len Huliak,“ uviedla Petrík.

X X X

Vrahovia! Nahnevaní ľudia po záplavách zahádzali kráľa blatom, v zuboch je najmä šéf regiónu Mazón

Dav nahnevaných ľudí zasypal urážkami a hádzal blato na španielskeho kráľa Felipeho VI. a vládnych predstaviteľov, ktorí prišli na návštevu najhoršie zasiahnutých miest po záplavách z tohto týždňa. Kvôli zaisteniu poriadku zasahovali policajti na koňoch. Návšteva kráľovského páru bola následne ukončená, informovala agentúra AFP. Ničivé záplavy si na juhovýchode krajiny vyžiadali najmenej 217 mŕtvych.

Španielsky kráľ Felipe VI. odchádza zo scény po tom, čo dav nahnevaných ľudí, ktorí prežili ničivé záplavy, hádzal blato a kričal urážky na kráľa a vládnych predstaviteľov, keď prvýkrát navštívili jedno z najviac postihnutých miest Paiporta pri Valencii v nedeľu 3. novembra 2024.

„Vrahovia,“ kričali preživší na panovníka a jeho sprievod v Paiporte, čo je zničená okrajová časť Valencie, kde žije zhruba 25 000 ľudí. Bodyguardi chránili kráľa a premiéra Pedra Sáncheza za pomoci dáždnikov. Podľa novinárov AFP sa nepriateľstvo obyvateľov obracia najmä proti pravicovému šéfovi regiónu Valencie Carlosovi Mazónovi a proti socialistickému premiérovi Sánchezovi.

„Mazón, demisia! Koľko mŕtvych? Vypadnite!“ kričal dav a obviňoval úrady, že miestnych nechali napospas osudu.

Nevídaný incident

Kráľ zachoval pokoj a niekoľkokrát sa pokúsil porozprávať s jednotlivými obyvateľmi. Podľa agentúry AP mu jeden človek plakal na ramene. Jednému mužovi podal kráľ ruku. „Vedeli to, vedeli to. A aj tak nič neurobili,“ kričal na kráľa jeden mladý muž. Mladá žena potom udrela jedného bodyguarda dlhou tyčou, píše AP. Pre kráľovskú rodinu, ktorá si dáva záležať na vytváraní obrazu obľúbeného monarchu, to bol doposiaľ nevídaný incident. Kráľa sprevádzala kráľovná Letizia, ktorá porozprávala s miestnymi ženami a mala pritom kropaje blata na rukách a na rukách.

Návšteva španielskych politických špičiek v regióne prichádza v čase, keď meteorologický úrad Aemet vydal novú oranžovú výstrahu pred silným dažďom v oblasti Valencie. Miestami by tam podľa neho mohlo spadnúť až 100 litrov vody na meter štvorcový, teda desať centimetrov. Červenú výstrahu, ktorá značí extrémne nebezpečenstvo, meteorológovia vydali kvôli riziku záplav aj v provincii Almeria v južnej Andalúzii.

Podľa čínskeho veľvyslanectva v Madride sú medzi obeťami záplav aj dvaja Číňania. Ďalší dvaja čínski občania sú nezvestní.

„Upratujeme už tri dni. Všetko je pokryté blatom,“ povedala agentúre AFP tridsaťročná Helena Danna Daniellová, majiteľka baru a reštaurácie v Chive. „Je to ako koniec sveta,“ dodala. Vysvetlila, že je päť dní po záplavách stále v šoku. Ľudia uväznení rozbúrenými vodami podľa nej „prosili o pomoc a my sme nemohli nič robiť (…) Človeka to privádza k šialenstvu. Hľadáte odpovede a nenachádzate ich.“/agentury/

X X X

Bytostne dôležitý most v Donovaloch dosluhuje. Ak obec nezoženie peniaze na kompletnú opravu, demontujú ho

Turisti pobehujúci po hlavnej ceste v lyžiarkach a návrat pred rok 1995. Takýto scenár podľa starostu Donovál hrozí v prípade, ak sa nenájdu peniaze na kompletnú opravu dreveného mosta pre peších, ktorý je v havarijnom stave. Ten je už pár mesiacov uzavretý, no aby mohol opäť slúžiť aspoň v najbližšej zimnej sezóne, obec zabezpečila jeho stabilitu. V prevádzke však zostane len do mája.

Mostu, ktorý má takmer tridsať rokov, hrozilo zrútenie. Obec sa ho kvôli bezpečnosti rozhodla v lete, ešte v júli, uzavrieť. Donovalský starosta Miroslav Daňo objasnil, že postavený bol v roku 1995, pričom štrnásť rokov ho vlastnil štát. O jeho údržbu, ako napríklad opravu strechy, podláh či náterovej hmoty, sa však už vtedy starala samospráva.

„Potom sa ho štát zbavil. Na predaj ho ponúkol, za symbolickú sumu, obci,“ hovorí starosta. „Neskôr sa, aj v projekte, zistili konštrukčné vady – je tam napadnutá statika. Strecha je užšia ako most a počas dažďov všetko steká na dva nosné oblúky, ktoré celú tú stavbu držia. Tie začali hniť a teraz ich napadol červotoč,“ vysvetlil, čo spôsobilo súčasné problémy.

Cez cestu na lyžiach

Starosta dal už pred piatimi rokmi urobiť, autorizovanému statikovi, diagnostiku mosta. „Zhodnotil, že sa mu bude treba povenovať, lebo zub času na ňom zanecháva stopu. Teraz, keď sme videli, ako na tom je a trošku sme sa zľakli, som ho zavolal znovu. Povedal, že ho máme okamžite zavrieť, lebo je v havarijnom stave a hrozí jeho pád,“ priblížil Daňo. Aby nedošlo k ohrozeniu ľudí, hneď to aj urobili. „K tomu, že bez podopretia toho mosta by hrozilo jeho zrútenie, sa vyjadrili aj ďalší statici. Dendrologický posudok tiež potvrdil, že je to napadnuté hmyzom,“ podotkol.

To, že funkčnosť tohto mosta vedúceho ponad frekventovanú cestu chýba, podľa starostu cítiť. „Väčšina ľudí, ktorí prídu na Donovaly, stojí na centrálnom parkovisku – bolo budované ako súčasť medzinárodného ťahu. Vleky na jeho druhej strane tu postavili už začiatkom sedemdesiatych rokov,“ vysvetlil s tým, že lyžiari sa z parkoviska potrebujú dostať na kopec práve cez cestu.

„Hlavný územný plán z roku 1985, robený ešte za socializmu národným výborom, dosvedčuje, že v tom období tu tie vleky už pätnásť rokov stáli. Vtedy tu riešili cestu aj premostenie – malo byť pomerne veľké. Lenže časy sa zmenili a nič sa nerealizovalo,“ poznamenal. Zároveň upozornil, čo sa v obci dialo začiatkom deväťdesiatych rokov, teda krátko pred vybudovaním mosta.

„S lyžiarkami na nohách chodilo množstvo ľudí po hlavnej ceste. Niektorí mali ešte aj lyže pripnuté a tak po nej ťapkali,“ opísal starosta bizarnú situáciu. „Intenzita dopravy tu prudko narástla, čiže ten most je veľmi potrebný,“ podčiarkol. Zdôraznil, že štátna cesta preťala obec na dve časti, preto už v spomínaných osemdesiatych rokoch v územnom pláne konštatovali, že treba vyriešiť prechod peších ľudí z jednej strany na druhú.

„Podarilo sa to až v roku 1995. Malo sa však hneď skonštatovať aj to, že projekt nebol dobre urobený a treba prerobiť strechu. Aby sa jednoducho izolovali vody, ktoré most zatápajú,“ podotkol.

Dočasné riešenie

Obec už zisťovala, koľko by stáli nové nosníky. Komplet s opravou strechy a výmenou všetkých poškodených častí by to vyšlo na približne 140-tisíc eur. „Takto nám to nacenili, keď sa k tomu urobila, na základe znaleckých posudkov, nová projektová dokumenácia. No keďže sme sa k zdrojom nedostali, pristúpili sme len k najnutnejšiemu opatreniu – most sa podoprel a zafixoval špeciálnymi vežami. Keby totiž nosný oblúk sadol, v strede sa zlomí a spadne na cestu,“ naznačil, čo mohlo nasledovať, ak by situáciu neriešili.

Najakútnejšie záchranné kroky – prenajatie podperných veží, zabezpečenie panelov, štrkových lôžok a podvihnutie konštrukcie tak, aby most zastabilizovali, ich vyjdú na 15-tisíc eur. „Viacerí sa tu na to skladáme – obec, aj podnikatelia, keďže momentálne na tom nie sme finančne dobre,“ tvrdí starosta.

Ak im dá statik súhlas, že most je už dobre zabezpečený a môžu ho pre ľudí opäť otvoriť, urobia to v priebehu novembra. „Chceme to stihnúť do štartu lyžiarskej sezóny, lebo v opačnom prípade by to tu v zime bola iná katastrofa,“ predpokladá. Ozrejmil ale, že podopreté to bude len do mája.

„Je to dočasné riešenie. Potom uvidíme, či sa nám podarí získať prísľub na nejaké financovanie na takýto havarijný stav. Ak nie, jediná varianta je demontáž. Potom sa však situácia ešte zhorší, lebo ľudia budú zase chodiť v lyžiarkach po ceste. Znamenalo by to návrat pred rok 1995, čiže lyžiarov na hlavnom ťahu, prekračujúcich zvodidlá, ktorí si takto krátia trasu ku kopcu,“ mieni.

Na Donovaloch je ešte jeden most pre peších, no ten je od vyhľadávaného svahu vzdialený asi sedemsto metrov. Ľudia z parkoviska však podľa starostu určite nebudú k nemu kráčať toľký kus, aby mohli prejsť na druhú stranu – každý predsa hľadá najkratšiu cestu a nie možnosti, ako to obísť. Poukázal tiež na to, že frekventované je to tam aj v ostatných ročných obdobiach, keď tam mnohí vyhľadávajú prechádzky v prírode. „Takže ten most je bytostná vec pre celý turizmus,“ uzavrel.

Jeho slová nám potvrdili aj náhodne okoloidúci ľudia, ktorí si na Donovaly prišli oddýchnuť počas jesenných dní. „Všimli sme si, že tento most je uzavretý. Teraz nám to síce až tak neprekáža, lebo sme tu v podstate na pešej turistike a pár krokov navyše, keď chceme použiť ten ďalší, nás neodrádza. V zime sa sem ale chodievame aj lyžovať a brodiť sa s výstrojom snehom, aby sme sa dostali ku kopcu, dobreže nie o kilometer naviac, by bolo dosť vyčerpávajúce,“ zhodla sa skupinka Zvolenčanov, na ktorú sme natrafili. Podobne reagovali aj ďalší. „Ten nadchod je tu nutnosťou. Jednoznačne treba hľadať možnosti, aby sa tu zachoval, a nie demontoval,“ reagoval zamestnanec jednej z tamojších prevádzok./agentury/

X X X

Rusko rieši vysoké ceny masla dovozom z Turecka a Emirátov

Nedostatok potravín pripisujú aj západným sankciám. Vysokú cenu masla riešia dovozom masla z iných krajín.

Rusko začalo s dovozom masla z Turecka a zo Spojených arabských emirátov (SAE). Moskva tak rozhodla po tom, ako ceny masla v krajine vzrástli od konca minulého roka o viac než štvrtinu. Dôvodom je nedostatok potraviny na trhu, za čím sú podľa ruských predstaviteľov čiastočne aj západné sankcie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruský veterinárny a fytosanitárny úrad Rosselchoznadzor cez víkend uviedol, že od 18. októbra začalo Rusko s dovozom masla zo SAE. „Predtým sme z tejto krajiny maslo nedovážali,“ dodal.

Podľa štatistického úradu sa cena masla v Rusku zvýšila od decembra o 25,7 %. Na porovnanie, medziročná miera inflácie predstavuje 8,6 %. Výrazný rast cien jednej z najpoužívanejších potravín tak viedol k častým krádežiam masla v obchodoch. Od 18. októbra dodali Spojené arabské emiráty do Ruska približne 90 ton masla. Minulý mesiac začala Moskva aj s dovozom masla z Turecka.

Rusko si od dovozu z týchto krajín sľubuje zvýšenie objemu masla na domácom trhu a stabilizáciu jeho cien. Moskva pôvodne dovážala maslo vo väčšej miere z krajín Latinskej Ameriky. Objem dovozu však podľa úradu Rosselchoznadzor tento rok klesol na 2800 ton z 25.000 ton v roku 2014. Ako jeden z dôvodov uviedol úrad západné sankcie.

„Pokles dovozu masla z Latinskej Ameriky do Ruska je možné pripísať sankciám, problémom v doprave a logistike a malému počtu dohôd medzi príslušnými podnikmi,“ uviedol Rosselchoznadzor. Kľúčovým dodávateľom masla do Ruska je však naďalej Bielorusko. Susedná krajina zvýšila v tomto roku objem dodávok o 9 % na 110.000 ton, aktuality.sk