Slovensku hrozia astronomické pokuty, Kollárova Sme: Sulíkova SaS zostať vo vláde, Kaštiele aj kšeftov

Kontrolóri spochybnili projekty za vyše 2 miliardy z eurofondov. Slovensko môže prísť pre nezrovnalosti o milióny z európskej finančnej pomoci. Z predošlého programového obdobia eviduje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy.

 Kontrolóri tvrdia, že pri podozrivých čerpaniach mohlo dôjsť k porušeniu európskych či národných pravidiel zo strany prijímateľov financií, ako aj sprostredkovateľských orgánov štátu. Úrad upozornil zároveň na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí.

Ide napríklad o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií.

„Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu,“ zdôrazňuje NKÚ. Národní kontrolóri upozorňujú tiež na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže.

 NKÚ sa v rámci kontroly zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období rokov 2014–2020, konkrétne na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna.

Nevymožené nezrovnalosti oberajú Slovensko o milióny.

Kontrolóri potvrdili aj riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Chýba alebo mešká aj evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov.

„Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

 „Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal Ivančo.

„Aktuálne programové obdobie 2014–2020 bude ukončené 31.12.2023. Je preto potrebné vyvinúť vysoké úsilie na úspešné vysporiadanie nezrovnalostí s prijímateľmi, aby bolo uzatvorené programové obdobie bez negatívneho dopadu na štátny rozpočet,“ uzavrel podpredseda slovenských kontrolórov./agentury/

X X X

Blinken telefonoval s Lavrovom. Bol to ich prvý kontakt od začiatku vojny

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval v piatok telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára.

 Blinken po rozhovore povedal médiám, že Lavrovovi predložil návrh na prepustenie dvoch amerických občanov zadržiavaných v Rusku. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Mali sme otvorený a priamy rozhovor. Tlačil som na Kremeľ, aby prijal zásadný návrh, ktorý sme predložili,“ vyhlásil Blinken pred novinármi. Neuviedol však, ako na to reagoval Lavrov, píše agentúra AP.

Blinken o plánovanom telefonáte prvýkrát verejne hovoril v stredu. Informoval, že sa nebude týkať Ukrajiny, ale amerických priorít vrátane snahy o prepustenie zadržiavaných občanov USA Paula Whelana a Brittney Grinerovej. Podľa médií by ich mali vymeniť za ruského priekupníka so zbraňami Viktora Buta, ktorého už viac než desať rokov väznia v USA.

 Blinken podľa vlastných slov v telefonáte vyzval Rusko, aby dodržalo dohodu o umožnení vývozu ukrajinského obilia po mori, ktorú podpísali separátne Rusko i Ukrajina so sprostredkovateľmi procesu Organizáciou Spojených národov a Tureckom pred týždňom v Istanbule.

Zároveň upozornil Lavrova, že „svet nikdy neuzná anexiu“ ukrajinských území Ruskom a v prípade záboru bude Moskva čeliť ďalším následkom. „Je veľmi dôležité, že Rusi počuli priamo od nás, že takéto niečo nebudeme akceptovať – a nielenže to nebudeme akceptovať, ale povedie to pre Rusko k ďalším výrazným nákladom,“ vyhlásil Blinken.

Dodal, Rusko sa chystá usporiadať na obsadených ukrajinských územiach zmanipulované referendá, aby ukázalo, že sami obyvatelia si želajú byť pripojení k Rusku.

Vrátenie k „tichej diplomacii“

Lavrov počas rozhovoru s Blinkenom „dôrazne odporučil“ Spojeným štátom, aby sa vrátili k „tichej diplomacii“ týkajúcej sa prípadnej výmeny väzňov, a „bez špekulatívnej informačnej vaty“. V piatok vo vyhlásení to uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, na ktoré sa odvolala americká televízia CNN.
Blinken v piatok na tlačovej konferencii povedal, že sa rozprával s Lavrovom. Telefonát trval približne 25 minút, uviedol iný predstaviteľ amerického ministerstva. Minister Blinken dodal, že v telefonáte „vyvíjal tlak na Kremeľ, aby prijal zásadný návrh, ktorý sme predložili ohľadne prepustenie Paula Whelana a Brittney Grinerovej“.

 Tento návrh obsahuje ponuku na výmenu spomínaných dvoch Američanov za odsúdeného ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta, napísal portál CNN tento týždeň.

Na tému „prebiehajúcej špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine Lavrov Blinkenovi povedal, že „ciele a zámery Ruska budú úplne splnené“, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.

„V týchto súvislostiach bola pozornosť amerického ministerstva upriamená na fakt, že pumpovanie zbraní USA a NATO ukrajinským ozbrojeným silám a národným práporom, ktoré sa rozsiahlo používajú proti civilnému obyvateľstvu, iba predlžuje agóniu režimu v Kyjeve, predlžuje konflikt a znásobuje počty obetí,“ dodávalo sa v ruskom vyhlásení.

Obaja politici sa „podrobne“ rozprávali o súčasnej svetovej potravinovej kríze, dodala ruská strana.

Známu americkú basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorá je aj dvojnásobnou zlatou olympijskou medailistkou, zadržali v Moskve 17. februára po tom, ako pri kontrole na letisku Šeremetievo našli v jej batožine konopný olej v náplniach do elektronických cigariet. Aktuálne s ňou prebieha súdny proces, pričom za pašovanie drog jej v Rusku hrozí až desaťročný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Paula Whelana, ktorý má americký, britský, kanadský aj írsky pas, zatkla Federálna bezpečnostná služba (FSB) v moskovskom hoteli 28. decembra 2018, pričom u neho údajne našla USB kľúč s utajenými informáciami. V júni 2020 ho odsúdili za špionáž na 16 rokov väzenia v nápravnom zariadení s vysokým stupňom stráženia. Whelan od začiatku všetky obvinenia odmieta. Tvrdí, že bol v Moskve, aby sa ako hosť zúčastnil na priateľovej svadbe. Podľa svojich právnych zástupcov si pritom myslel, že USB kľúč obsahuje fotografie z dovolenky./agentury/

X X X

Ministera Krajniaka pobúrila na dovolenke návšteva katedrály. Turisti majú prednosť pred kresťanmi, pýta sa

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) si rovnako ako väčšina jeho kolegov užíva letnú dovolenku. So svojimi sledovateľmi na sociálnej sieti sa podelil o nemilý zážitok.

 Krajniak v statuse na Facebooku opisuje zážitok z návštevy Dómu v talianskej Siene. „Kľakol som si k stĺpu napravo odo mňa a začal som sa modliť. Po piatich minútach došiel ku mne zriadenec a oznámil mi, že miesto na modlenie je v kaplnke na boku. Tak som sa ho opýtal, či sa nemôžem modliť v celom Dóme, veď na to sú chrámy určené… Odpovedal mi, že nie, lebo to môže vyrušovať turistov,“ napísal Krajniak.

A práve táto informácia Krajniaka pobúrila. Ako ďalej uviedol, ako kresťanovi mu turisti v kostoloch neprekážajú. Samozrejme, pokiaľ rešpektujú ticho a správajú sa v chrámoch s úctou k ich účelu.

„Krásne tisícročné katedrály sú pre mňa dôvodom na obdiv, pretože si uvedomujem, koľko úsilia a peňazí ľudia pred stáročiami investovali, aby si uctili Boha. Keď už nie sme ako Európania schopní a ochotní stavať takéto veľkolepé chrámy dnes, zachovajme aspoň rešpekt k účelu, na ktorý boli tieto architektonické skvosty stavané,“ uzavrel Krajniak svoju skúsenosť z Toskánska.

X X X

Kollárova Sme rodina chce, aby Sulíkova SaS zostala vo vláde

Podľa hnutia je dôležité, aby liberáli zostali súčasťou Hegerovej vlády.Hnutie Sme rodina považuje za dôležité, aby strana SaS zostala vo vláde. Je jedno, koľko bude mať poslancov. Pre TASR to uviedla Linda Tribusová z tlačového oddelenia Sme rodina v reakcii na vstup odídenca z OĽANO Juraja Krúpu do poslaneckého klubu SaS.

„Je to prirodzené vyústenie, pán Krúpa bol vždy viac liberál ako konzervatívec,“ podotkla Tribusová. Ako ďalej uviedla, hnutiu záleží na tom, aby vláda dovládla vo štvorkoalícii.

Krúpa oznámil svoj prechod do klubu SaS v piatok. Odchod z OĽANO zdôvodnil hodnotovými obratmi hnutia a príklonom hnutia k ultrakonzervativizmu. Za červenú čiaru označil úvahy o pripustení možnosti vytvorenia menšinovej vlády s podporou „rôznych kriminálnikov, extrémistov a fašistov“ počas koaličnej krízy, aktuality.s

X X X

Antony Blinken sa chystá do Afriky vyvažovať Sergeja Lavrova

Samantha Powerová nedávno navštívila Keňu a Somálsko.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken v auguste navštívi Juhoafrickú republiku, Konžskú demokratickú republiku a Rwandu, oznámilo v piatok americké ministerstvo zahraničných vecí. Podľa agentúry AFP sa bude snažiť vyvážiť diplomatickú ofenzívu svojho ruského náprotivka Sergeja Lavrova, ktorý je v súčasnosti na africkom turné, informuje TASR.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová pôjde v auguste do Ghany a Ugandy. Šéfka americkej vládnej agentúry pre medzinárodný rozvoj Samantha Powerová zas nedávno navštívila Keňu a Somálsko.

Vyslanie signálu

Blinken chce podľa vyhlásenia svojho úradu vyslať signál, že „africké krajiny sú geostrategickými hráčmi a kľúčovými partnermi v najpálčivejších otázkach dneška – od podpory otvoreného a stabilného medzinárodného systému až po klimatickú zmenu, potravinovú bezpečnosť, globálne pandémie a tiež technologickú a ekonomickú budúcnosť“.

JAR, ktorá je jedným z lídrov rozvojového sveta a partnerom Ruska v zoskupení BRICS, zaujíma neutrálny postoj voči rusko-ukrajinskej vojne. V Rwande sa bude Blinken prihovárať za prepustenie Paula Rusesabaginu, ktorému sa pripisujú zásluhy za záchranu stoviek životov počas rwandskej genocídy v roku 1994 a podľa ktorého natočili film Hotel Rwanda.

Agentúra AP sumarizuje, že Lavrov v týchto dňoch navštívil Egypt, Kongo, Ugandu a Etiópiu. Počas rokovaní obviňoval Spojené štáty a európske krajiny z globálneho rastu cien potravín, ktorý podľa neho súvisí s „bezohľadnou“ zelenou politikou a hromadením potravín na Západe počas pandémie ochorenia COVID-19.

Macron v Afrike

Niekoľko afrických krajín tento týždeň navštívil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tamojších predstaviteľov nabádal, aby sa nespájali s Ruskom.

„Je to akoby nová studená vojna v Afrike, v ktorej sa súperiace strany snažia získať si vplyv,“ povedal pre AP juhoafrický politológ William Gumede.

Agentúra pripomína, že vplyv Ruska na kontinente bolo vidno už pri marcovom hlasovaní vo Valnom zhromaždení OSN o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu. Za rezolúciu síce hlasovalo 28 afrických krajín, ale až 25 sa zdržalo alebo sa rozhodlo nehlasovať, aktuality.sk

X X X

Šturdíková: Kaštiele boli pýchou, dnes sa za niektoré hanbíme. Využívali ich ako posilňovňu či diskoklub.

Obyvatelia niektorých obcí hovoria aj o tom, že ruiny kaštieľa by sa mali zbúrať.

Počas minulého storočia plného spoločenských zmien mali kaštiele rôzne funkcie. V niektorých vznikli liečebne, školy či archívy, v iných sýpky či sklady. Storočie plné politických zmien a vystriedania dvoch totalít pritom zanechalo stopy, s ktorými sa Slovensko nevyrovnalo ani vyše 30 rokov po nástupe demokracie. Dnes sa ľudia za chátrajúce kaštiele hanbia alebo úplne rezignujú.

Súčasnú situáciu chátrajúcich kaštieľov naprieč Slovenskom zdokumentovala fotografka Jana Šturdíková. V najnovšom vydaní knihy s príznačným názvom Chateaux po našom podáva obrazovú správu o stave 135 niekdajších stánkov blahobytu a kultúry.

„Po politických zmenách 20. storočia sa tieto budovy postupne dostali na okraj spoločnosti a napokon sa stali najväčšou hanbou v obci,“ vraví fotografka.

 X Vo vašom poslednom vydaní knihy Châteaux po našom je 135 fotografií chátrajúcich kaštieľov po celom Slovensku. Kvôli tejto práci ste museli hovoriť s obyvateľmi mnohých obcí. Ako sa stavajú k tomu, že sa z ich kaštieľov stávajú ruiny?

Je im to ľúto. Veľmi radi by s tým niečo robili, ale obec na to nemá prostriedky a štát dostatočne nepodporuje zachovávanie kultúrneho dedičstva, preto často veľa nedokážu urobiť.

Na niektorých miestach sa za kaštiele hanbia a neradi o nich hovoria. Kedysi išlo o najreprezentatívnejšie budovy v obci – boli to kultúrne a hospodárske centrá. Sú to architektonicky hodnotné stavby a ich pôvodný majiteľ mal nielen financie, ale tiež vytváral kultúrne zázemie.

Po politických zmenách 20. storočia sa tieto budovy postupne dostali na okraj spoločnosti a napokon sa stali najväčšou hanbou v obci. Neexistujú totiž finančné prostriedky, aby sa udržiavali alebo zveľaďovali.

X Boli aj miesta, kde to ľudom bolo jedno?

Nikde im to nebolo jedno. Skôr ku kaštieľom zaujímajú rezignovaný postoj – že s nimi nič nedokážu urobiť. Niekedy hovoria, že ruiny kaštieľov by sa mali zbúrať. Je to prirodzené – suma, ktorá by sa musela investovať do opätovného postavenia kaštieľa, je pre nich nepredstaviteľná. Nepovažovala by som to však za známku toho, že im to je jedno. Len si nevedia predstaviť východisko.

X Veľkú časť kaštieľov u nás postavila maďarská alebo rakúska šľachta. Kam sa podela?

Po vzniku prvej Československej republiky ušla veľká časť šľachty do Maďarska. Po zániku Rakúsko-Uhorska ich k novému štátu nič neviazalo a neboli si istí, čo by pre nich nové pomery znamenali. Majetky predávali aj preto, lebo po pozemkovej reforme mohli vlastniť iba určitú časť pôdy. Zvyšnú museli odovzdať štátu. Zdalo sa im to nevýnosné. Išli teda do iných krajín, kde mali tiež majetky.

X Dokázali si Slováci vytvoriť ku kaštieľom pozitívny vzťah? Šľachtici mali rakúsky alebo maďarský pôvod a za Rakúsko-Uhorska vnímali Slováci Maďarov ako utláčateľov.

Práve preto si Slováci ku kaštieľom nevytvorili až taký blízky vzťah. Pokiaľ to bol majetok maďarskej šľachty, vnímali ho ako majetok utláčateľov. Ak boli majiteľmi kaštieľa príslušníci rakúskej šľachty, vnímali ho ako cudzí. Za socializmu došlo k zmenám: veľa kaštieľov pripadlo do rúk štátu. Niektoré z nich využívali na verejnoprospešné účely, napríklad ako školy. Vtedy si k nim vytvorili vzťah. Veľa starších ľudí si pamätá, ako tam chodili do školy a že to tam mali radi. Dnes im je nesmierne ľúto, v akom sú stave.

Posilňovňa v kaštieli?

X Kaštiele ste nielen fotografovali, ale tiež ste zisťovali, na aký účel sa naposledy využívali. Boli medzi nimi bývalé sklady, školy, liečebne aj archívy. Jednou zo zvláštností bol aj diskoklub. Ktoré využitie kaštieľov vás najviac prekvapilo?

Zarazila ma posilňovňa. Neskôr som si však povedala: prečo nie? Aspoň sa tie priestory využívali. Navyše, keď si v ňom ľudia zriadili posilňovňu, len si doň priniesli náradie a cvičili. Nebúrali interiér a podobne. Boli však funkcie, ktoré kaštieľom veľmi ublížili. Boli to tie, ktoré sa najviac odklonili od pôvodného využitia a najviac sa poškodil interiér a exteriér. Najhoršie teda boli sklady a sýpky. Priestory týchto kaštieľov často neboli vykurované a zatekalo do nich.

X Z mnohých kaštieľov zostal už iba skelet. Prečo podľa vás nechali ľudia zájsť situáciu až tak ďaleko?

V prvom rade by som nepovedala, že za to môžu ľudia – obyvatelia obcí. Keď som začínala s fotografovaním kaštieľov, myslela som si, že ich nechali schátrať miestni. Ale nie je to také jednoduché. Navonok máme tendenciu všetko zjednodušovať, ale keď človek nazrie do hĺbky problematiky, zistí, že to nikdy nie je čierno-biele. Tých problémov je veľmi veľa.

Ide najmä o vlastnícke vzťahy a o to, kto vlastní daný kaštieľ. Niektoré patrili napríklad pod ministerstvo vnútra, zdravotníctva alebo kultúry. Majetkom obce sú len v niekoľkých prípadoch. Okrem štátnych inštitúcií môže byť majiteľ aj súkromný, ktorému sa kaštieľ síce vrátil po reštitúcii, ale v takom hroznom stave, že nemal peniaze na opravu. Preto ho predal alebo naďalej chátra.

 X Niekedy sa stáva, že kaštieľ je v súkromnom vlastníctve a jeho majiteľ s ním nič nerobí, a tak naďalej chátra. Niektorí ľudia preto môžu mať na týchto majiteľov ťažké srdce. Patria podľa vás kaštiele, mnohé z nich zaradené aj do zoznamu kultúrnych pamiatok, do súkromných rúk?

Kde inak by štát zobral peniaze? Štát nedokáže opraviť ani kaštieľ v Rusovciach. Kaštiele vždy boli súkromným vlastníctvom – boli v rukách bohatého šľachtica. To, že sa niektoré dostali do rúk štátu, je len dôsledkom socializmu, počas ktorého boli zhabané. V západnej Európe sú však kaštiele, až na niekoľko výnimiek, bežne súkromným vlastníctvom. Potomkovia šľachty dodones vlastnia mnohé z nich.

Aj tam sa síce zmenili spoločneské pomery, zrušil sa šľachtický stav, ale neexistovalo nič ako u nás – že by im to niekto zobral a stali by sa personou non grata. Na Slovensku za socializmu štát zobral kaštiele pôvodným majiteľom, a tak sa narušili pôvodné vlastnícke vzťahy.

Socializmus však pred vyše 30 rokmi skončil a štát sa o to dodnes nevie postarať. Zostal mu majetok, s ktorým si nevie rady.

 X V niektorých kaštieľoch vznikli byty či hotely. Myslíte si, že je to lepšie, ako keď tieto objekty chátrajú?

Možete nájsť aj kaštiele, ktoré sú prerobené na hotely a obnova prebehla veľmi kvalitne, lebo spolupráca s pamiatkovým úradom alebo s odborníkmi, ktorí sa venujú opravám týchto historických stavieb, prebehla veľmi dobre. Takže to môže byť urobené veľmi pekne a vkusne, zároveň majitelia môžu byť otvorení tomu, že tam pustia aj verejnosť. Napríklad keď sa nájde väčšia skupina ľudí, zorganizujú prehliadku. Tak je kaštieľ prístupný aj širokej verejnosti, nielen veľmi bohatým, ktorí si môžu dovoliť pobyt.

Podobne je to napríklad v Halíči – je tam pobytové zariadenie, ale keď sa nazbiera dostatočne veľká skupina, párkrát do týždňa tam organizujú aj prehliadku. Keď je to urobené dobre, rozumne, myslím si, že je dobré spraviť v kaštieli aj hotel. Problém je, keď sa pri obnove nerešpektujú historické hodnoty stavby. Alebo keď sa po kúpe kaštieľ úplne uzavrie a už sa tam nikdy nikto nedostane ani neuvidí, ako to vyzerá, lebo to oboženú vysokým plotom.

X Kaštiele sú neraz aj objektom kšeftov. Stretli ste sa aj s tým?

Áno, ale to je tiež dôsledok socializmu a divokých 90. rokov. Ako som spomínala, často sa stávalo, že sa reštituovalo, ale reštituenti nemali prostriedky na opravu. Preto ho predali a nový vlastník buď dúfal, že kaštieľ spadne a on získa stavebné pozemky. Prípadne čakal, kým narastie hodnota pozemku a bude to môcť predať. Vznikajú tak rôzne neprehľadné situácie.

 Kultúra po slovensky

X Vy ste svoju knihu nazvali Châteaux po našom. Máte pocit, že je „slovenské“ postaviť sa ku kultúrnemu dedičstvu tak, že nám chátra, prípadne že je využívané ako sklad?

Snažím sa byť pozitívna a kniha nebola myslená ako obžaloba, skôr ako nakopnutie k tomu, aby sme s tým začali niečo robiť. Nechcela som to kritizovať, len som chcela ukázať, že tu máme problém a mali by sme k nemu zaujať stanovisko. Myslím si, že nie sme kultúrny národ, ale dá sa na tom pracovať. Pravdou však je, že iniciatíva musí vychádzať zhora. Ľudia často majú dobrú vôľu, nie je im to jedno, ale ak im štát nedá prostriedky a nepodchytí sa to dlhodobou stratégiou, tak je veľmi ťažké urobiť s tým niečo.

X Ak by ste mohli rozhodnúť o tom, aká by bola budúcnosť kaštieľov? Čo by ste s nimi spravili?

Ideálne by bolo, keby v nich boli školy. Mohla by sa spraviť kvalitná obnova vzhľadom na všetky historické hodnoty, ktoré tam sú. Školu potrebuje v podstate každá obec, bolo by to ideálne využitie, pretože deti by tam chodili od mala, a tak by si k týmto miestam mohli vytvoriť vzťah. Trávili by tam čas, viazali by sa naň rôzne zážitky, kamarátstva, vďaka čomu by sa vzťah nestratil ani v dospelosti. Vidím to aj na pamätníkoch. Bolo by to pekné využitie, slúžilo by na vzdelávanie, a tak by budoval vzťah všetkých ľudí, ktorí v danej obci žijú.

X Ak by ste mali vybrať tri kaštiele, ktoré by ste rozhodne chceli z rôznych dôvodov zrekonšturovať, ktoré by to boli?

Rusovce.

Horné Lefantovce, kde bol kedysi liečebný ústav.

A jednoznačne Holíč. Je to budova, ktorá má za sebou bohatú históriu, svojho času to bolo miesto európskeho významu. Vybudoval ho František Lotrinský, manžel Márie Terézie a spolu s ním aj barokovú krajinu naokolo. Bolo to kultúrne centrum a tiež fungujúce hospodárstvo – suroviny odtiaľ sa vyvážali do celej Európy. Keby sa tiadne obnovil a naviazal by sa naň cestovný ruch, mohli by ho navštíviť ľudia z celej Európy. Zatiaľ nie je v takom stave, ale snažia sa ho opraviť. V jednej časti je múzeum prístupné verejnosti.

 X Prečo je podľa vás dôležité, aby sa opravovali kaštiele?

Dal by sa na ne nadviazať perfektný cestovný ruch aj kultúrna infraštruktúra. Stačí ísť do Čiech a tam môžeme vidieť, ako to majú spracované: o pamiatky sa starajú lebo vedia, že následne tam prídu turisti. Nedá sa to však vybudovať ani za rok, ani za dva, ale keby sme mali nejakú stratégiu, za 30 rokov ktoré ubehli od pádu socializmu by sme už niečo vybudovali. Podobne je to aj s návratnosťou investície – vráti sa vám to, ale z dlhodobého hľadiska. Nie len v peniazoch, ale najmä v budovaní kultúrnej identity, na ktorú naviažu ďalšie generácie. Vytvorí sa kontinuita, odkaz, ktorý tu zostane pre tých, čo prichádzajú po nás.

Je to obrovská investícia, ale ľudia by sa tam naučili chodiť. Len im to niekto musí ponúknuť. Musí im ukázať, že tá možnosť existuje.

X S akým pozitívnym príkladom v oblasti snahy o obnovu kaštieľa ste sa stretli počas vašich ciest po Slovensku?

V Jelšave je pozitívny príklad, ktorý je však z veľkej časti iniciatívou jedného človeka – pani Vierky Kozárovej, ktorá zburcovala celé mesto a snaží sa o to, aby sa s kaštieľom niečo robilo. Veľmi dobre sa jej v tom darí, hoci postupuje pomaly. Buduje tam povedomie a vzťah k tomu miestu.

Pozitívny príklad je aj v Jablonici. Je to v súkromnom vlastníctve a opravujú to súkromní majitelia, ktorí k tomu tiež majú vzťah. Robia to veľmi poctivo.

Jana Šturdíková (1983)

vyštudovala dramaturgiu VŠMU v Bratislave a fotografiu na VŠVU v Bratislave. Tvorivú fotografiu študovala aj na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Vystavovala na festivaloch Mesiac fotografie v Bratislave, Mois de la Photo v Paríži, Warszawski Festiwal Fotografii Artystycznej, Off Festival Bratislava a ďalších na Slovensku a v zahraničí. V roku 2018 jej vyšlo prvé vydanie knihy Chateaux po našom, v ktorom zozbierala fotografie slovenských chátrajúcich kaštieľov, aktuality.sk

 X X X

Jednota dôchodcov Slovenska spúšťa petíciu. Nechceme dopadnúť ako zdravotníci, chceme vyššie penzie

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) spúšťa petíciu, v rámci ktorej začína zber podpisov na presadenie pomoci pre seniorov. Požiadavky zahŕňajú čo najskoršiu mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 8 %, ale aj výplatu 14. dôchodku v novembri. Oznámil to v piatok na tlačovej konferencii predseda JDS Michal Kotian. Chcú, aby sa požiadavkami zaoberala Národná rada (NR) SR už na septembrovej schôdzi. V auguste a septembri chcú oslovovať koaličných aj opozičných poslancov, aby lobovali za svoje priority.

Téma stretnutia je Presadenie programových cieľov JDS na septembrovú schôdzu Národnej rady a predstavenie petície s názvom „Aj seniori chcú dôstojne žiť“ spojené so zberom podpisov.

 „Chceme zbierať podpisy na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 8 percent do konca roka 2022,“ hovorí predseda JDS Michal Kotian. Ďalej chcú zvýšenie štátneho príspevku na rehabilitačné pobyty z 50 na 100 eur. Ďalej rozmrazenie minimálnych dôchodkov a ešte aj 14. dôchodok.

 Chceme vyjsť do ulíc, budeme sa snažiť cez parlament a vládu či ministrov rokovať a presadiť požiadavky, hovorí Kotian.

JDS chce presadiť mimoriadnu valorizáciu do konca tohto roka, vyplatenie 14. dôchodkov v novembri, rozmrazenie minimálnych dôchodkov, zvýšenie štátneho príspevku na rehabilitačno-liečebné pobyty pre seniorov z 50 eur na 100 eur a nulové doplatky na všetky lieky pre všetkých seniorov. „Sú to naozaj otázky, ktoré nás dávajú smerom dole v porovnaní s ostatnými občanmi tejto republiky,“ skonštatoval Kotian v súvislosti s aktuálnou situáciou dôchodcov na Slovensku.

Uistil, že podpisy určite doručia, keďže JDS má štruktúry až do úrovne obcí a miest. „Verím tomu, že podpisy nazbierame do konca augusta tak, aby sme ich mohli k septembru odovzdať v Národnej rade SR, aby vedeli, čo vlastne chcú dôchodcovia, čím sa majú zaoberať,“ poznamenal.

Valéria Pokorná z JDS dodala, že na presadenie požiadaviek budú v priebehu augusta a septembra oslovovať aj koaličné, aj opozičné parlamentné strany. Chcú žiadať poslancov i členov vlády, aby akceptovali potreby dôchodcov. Podotkla, že výplata 13. dôchodku skôr, už v júli, nebola žiadna pomoc. Zdôraznila tiež množstvo seniorov, ktorí sú pod hranicou chudoby. Predstavitelia JDS poukázali aj na to, že inflácia je mimoriadne vysoká už teraz, pričom valorizácia dôchodkov v tomto roku je len 1,3 %./agentury/

 X X X

Prvú obeť opičích kiahní v Európe hlásia zo Španielska

Prvé úmrtie mimo afrických krajín potvrdila takisto v piatok Brazília.

V Španielsku v piatok potvrdili prvé úmrtie na opičie kiahne. Ide súčasne o prvú známu obeť súčasnej vlny šírenia tohto ochorenia v Európe, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Madride bolo v Španielsku potvrdených už 4298 prípadov nákazy vírusom opičích kiahní. Hospitalizovaných muselo byť 120 ľudí a jedna osoba ochoreniu podľahla. Ministerstvo o tomto úmrtí neposkytlo ďalšie detaily.

Prvé známe úmrtie v Európe

Podľa Sky News ide o prvé známe úmrtie na toto vírusové ochorenie v rámci Európy a druhé mimo Afriky, keď sa berie do úvahy len súčasná vlna šírenia opičích kiahní.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v sobotu vyhlásila šírenie opičích kiahní vo viac ako 70 krajinách sveta za stav globálnej zdravotnej núdze. V minulosti k takémuto kroku pristúpila napríklad v súvislosti s pandémiou COVID-19 v roku 2020, vírusom zika v Latinskej Amerike v roku 2016 či s vírusom eboly v západnej Afrike v roku 2014.

Európske riziko

Podľa WHO je v súčasnosti globálne riziko šírenia opičích kiahní mierne, len v Európe je vysoké.

Opičie kiahne sú pomerne zriedkavé ochorenie vyskytujúce sa väčšinou v krajinách strednej a západnej Afriky. Výskyt vírusu, ktorý ho spôsobuje, bol donedávna mimo afrického kontinentu evidovaný len zriedka. Od mája tohto roku sa však rozšíril aj do mnohých krajín Európy či do Severnej Ameriky, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.