OĽANO nechce zvyšovať poplatky. Lekári sú sklamaní. Stovky pediatrov naďalej trvajú na výpovediach z pohotovostných služieb. Poslanci Národnej rady však nedokázali otvoriť schôdzu, na ktorú vláda predkladala vecné návrhy k riešeniu krízovej situácie na detských pohotovostiach, na ktorých sa vopred dohodla s pediatrami. Predstavitelia viacerých politických strán svoje konanie vysvetľujú aj tým, že majú vlastné riešenia problému.
Parlament mal na mimoriadnej schôdzi prerokovať návrh vlády na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšenie poplatkov za ich neodôvodnené návštevy. Zlepšiť by sa malo i platové ohodnotenie slúžiacich lekárov. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc. Vláda chcela návrh riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, aby tento návrh bolo možné prerokovať v rozumnom čase.
Túto víziu sa ale nepodarilo naplniť, ani vo štvrtok ani v piatok sa nenašiel potrebný počet poslancov pre otvorenie schôdze k problémom pediatrov. Mimoriadnu schôdzu k téme sa tak otvoriť nepodarilo. V piatok ráno podporilo otvorenie rokovania 61 poslancov, potrebných ich ale bolo aspoň 76.
Strany majú vlastne nápady
Za otvorenie schôdze v piatok hlasovali poslanci strán Hlas, Sme rodina, Demokrati a časť poslancov OĽaNO. Zvyšok zákonodarcov sa v rokovacej sále neprezentoval. Strana SaS po neotvorení rokovaní vysvetľovala, že komplexné riešenie problému má schváliť nový parlament po voľbách. „Namiesto systémových riešení sme svedkami absolútneho chaosu a predvádzania sa v populizme. Navyše účinnosť zákona je až od januára 2024 a aj preto sme premiéra Ódora žiadali, aby tento návrh prerokoval až nový parlament,” uviedla poslankyňa Jana Bittó Cigániková.
Aj keď poslanci nechceli o návrhu vlády rokovať na pôde parlamentu, rozoberali ho vo víkendových diskusných reláciách. Predseda hnutia Republika Milan Uhrík v relácii RTVS O 5 minút 12 vysvetlil, že strana nepodporila otvorenie mimoriadnej schôdze, pretože išlo podľa nej o hasenie situácie nedomysleným spôsobom. Nesúhlasili napríklad s návrhom zvýšenia poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach. Riešením krízy je podľa Uhríka napríklad rozšírenie zdravotníckeho vzdelávania. „Treba sa dohodnúť so staršími lekármi, aby tu ešte pár rokov vydržali a treba rýchlo nahnať mladých lekárov na školy,” doplnil.
Člen predsedníctva Smer Robert Kaliňák po diskusii v relácii TA3 V politike uviedol, že krízová situácia na detských pohotovostiach sa dá vyriešiť zvyšovaním platov lekárom. „Vždy sme sa snažili, aby lekári boli práve tí, ktorí boli nadštandardne zaplatení, vrátane stredného zdravotníckeho personálu a je to predo všetkým o financiách,” uviedol. Ďalej doplnil, že návrh úradníckej vlády podľa neho krízu nevyrieši a prinesie len zníženie dostupnosti zdravotníckej starostlivosti.
Predseda KDH Milan Majerský označil návrh vlády Ľudovíta Ódora za krátkodobé opatrenie, zdravotníctvo podľa neho však potrebuje dlhodobé riešenie. „Určite táto úradnícka vláda nedokáže vyprodukovať nejaké významne kroky. My v KDH máme návrh, ktorý by riešil v rámci rezidenčného programu pre začínajúcich medikov už to, aby sa sústredili na pediatrickú disciplínu alebo oblasť, aby sa mal postarať o malé deti,” uviedol politik.
Predseda OĽANO Igor Matovič síce súhlasil, že problém s pediatrami treba riešiť akútne, návrh vlády ale skritizoval. Podľa neho totiž treba viac peňazí pre lekárov na ambulantných pohotovostiach, ako aj navýšenie počtu medikov na fakultách. Odmietol však podporiť zvýšenie poplatkov na urgentoch a pohotovostiach.
Majersky: Vláde má iba krátkodobé riešenie pre krízu s pediatrami
Ódor ako aj minister zdravotníctva Michal Palkovič zo správania sa poslancov zostali sklamaní. Podľa predsedu vlády zákonodarcovia občanom vyslali jasný signál. „ Vážení pediatri, kašleme na vás, neotravujte tu, sme vo volebnej kampani,” zhodnotil.
„Mrzí ma, že časť poslancov nepochopila, v akej kritickej situácií sa nachádza pediatria,“ povedal minister zdravotníctva Palkovič, ktorý návrh predkladal. V najbližších dňoch plánuje zvolať krízové stretnutie so všetkými zainteresovanými stranami, aby hľadali rýchle riešenia. Priestor, aby sa pokúsili zmeny presadiť ešte raz cez tento parlament, už nevidí. Podľa ministra sa ale možno naskytne priestor po voľbách a zmeny by preložili na rokovanie nového parlamentu.
Pediatri sú z diania v Národnej rade takisto rozhorčení. Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti opätovne vyzvala politikov, aby prevzali zodpovednosť a pridali sa k záchrane „potápajúcej sa lode”./agentury/
X X X
V Žehre si poradie vymenili, v niektorých obciach bol rozdiel hlasov minimálny
Vo Vyšnom Mirošove bude starostkou sestra predchádzajúceho, ktorý skončil vo väzení a Bystranoch si ľudia zvolili toho istého ako pred rokom.
KOŠICE: V 28 obciach sa konali doplňujúce komunálne voľby, v niektorých sa starostovia vzdali mandátov, niektorí skončili vo väzbe, v ďalších sa konali po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, ktorý vlaňajšie riadne voľby vyhlásil za neplatné.
Najväčšiu pozornosť pútala obec Žehra v spišskonovoveskom okrese. Zvíťazil Marián Mižigár, získal 646 hlasov. Druhý skončil minuloročný víťaz Jozef Mižigár, ktorému dalo svoj hlas 114 obyvateľov.
Najvyšší správny súd rozhodol o neplatnosti volieb v Žehre v roku 2022, dôvodom bolo, že množstvo voličov sa osobne volieb nezúčastnilo, no volebné právo za nich uplatnili iné osoby, ktoré boli voliť opakovane. Vyhral vtedy Jozef Mižigár pred Mariánom Mižigárom o 33 hlasov. Po oznámení výsledkov došlo v obci k výtržnostiam. V Žehre opäť kandidovali obaja.
„Voľby prebehli bez problémov, až na niekoľko slovných útokov,“ povedal Miloš Pacovský, prednosta obecného úradu v Žehre. V okrsku pri osade otvorili volebnú miestnosť až o hodinu neskôr a v priebehu dňa tam prerušili voľby na 25 minút, preto namiesto 22.hodiny bola táto volebná miestnosť otvorená až do 23:25 hodiny
Nový starosta mal pred voľbami rušný týždeň. V pondelok ho zadržali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Obvinili ho z volebnej korupcie, no sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby a prepustil ho na slobodu.
Brata nahradí sestra
V obci Vyšný Mirošov v okrese Svidník uspela Jana Stešková s počtom hlasov 166. Druhé miesto obsadil Jozef Savčák so 159 hlasmi, ďalší dvaja kandidáti mali 29 a 9 hlasov.
Stešková je sestra bývalého starostu Michala Petraníka, ktorého Krajský súd v Prešove odsúdil na dva roky väzenia nepodmienečne. Uznal ho vinným zo zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku a z prečinu podvodu v štádiu pokusu. Petranik sa vo februári funkcie vzdal. Urobil to krátko pred vyhlásením rozsudku.
Potvrdil víťazstvo
Starostom sa v obci Bystrany v okrese Spišská Nová Ves stal, rovnako ako pred rokom, Gejza Kandráč. Získal 707 hlasov, druhý v poradí bol bývalý starosta František Žiga so 496 hlasmi.
Vlani bol medzi oboma tesnejší výsledok, keď Kandráč mal len o 49 hlasov viac ako protikandidát. Druhý v poradí upozornil, že víťaz nespĺňa „podmienky na výkon pasívneho volebného práva“. Bol totiž právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom jeho odsúdenie nebolo zahladené.
Najvyšší správny súd požiadal o odpis z registra trestov, podľa ktorého mal úspešný kandidát štyri záznamy. Tresty si odpykal, no neskoro požiadal okresný súd o ich zahladenie. O jeho žiadosti rozhodol až po voľbách.
Väčší rozdiel
Iba o tri hlasy viac mala v minuloročných voľbách Anna Prekopová, ktorá sa tak stala vtedy starostkou obce Slavnica v okrese Ilava. Druhá vtedy skončila Gabriela Petrúšková. Obrátila sa na Najvyšší správny súd, ktorý rozhodol o ich neplatnosti. Dôvodom bola dokázaná účasť viacerých osôb v priestore pre hlasovanie.
Obe ženy kandidovali aj tento rok, no rozdiel medzi nimi je už oveľa väčší. Prekopová v sobotu získala 263 hlasov, Petrúšková 148. Tretí Peter Hutyra iba deväť.
Starosta zomrel
Úmrtie starostu obce Uhliská v okrese Levice bol dôvodom doplňujúcich komunálnych volieb. Ferdinand Ďurdík zomrel 25.apríla 2023. Novým sa stal Daniel Štubňa so ziskom 91 hlasov, na druhom mieste skončila Katarína Gáliková so 43 hlasmi. Najvyšší správny súd sa zaoberal minuloročnými voľbami, napokon ich označil za platné.
Iba štyri hlasy
O opätovnom konaní komunálnych volieb v obci Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom rozhodol Najvyšší správny súd SR. Pred minuloročnými komunálnymi voľbami zrazu v dedine pribudlo 24 nových voličov a ihneď po ich konaní sa 17 z obce odhlásilo.
Žalobu podala neúspešná kandidátka na starostku obce Martina Jamborová, ktorá získala o 12 hlasov menej, ako vtedajší víťaz Miloš Madila. Kandidovala aj teraz a opäť skončila druhá, Madila nekandidoval. Novou starostkou bude Silvia Hadbábná, ktorá zvíťazila o štyri hlasy.
Starí sa vzdali mandátu
Len týždeň po minuloročných voľbách sa funkcie starostu obce Brunovce v okrese Nové Mesto nad Váhom Pavol Jedlička. Po roku ho nahradí zástupca starostu Jozef Pekarovič, ktorý získal 183 hlasov. Druhá protikandidátka dostala iba 78 a tretia len 28.
Jediným kandidátom na starostu obce Dlhá v okrese Trnava bol Roman Horváth. Hlas mu odovzdalo 75 obyvateľov. Predchádzajúci starosta Peter Fandl sa mandátu vzdal koncom januára.
Rovnaká situácia bola aj v obci Šimonovce v okrese Rimavská Sobota. Starostom sa stal Ladislav Lang, ktorý nemal protikandidáta. Obec viedol od mája, keď sa vtedajší starosta Štefan Gál vzdal mandátu.
V obci Chanava v okrese Rimavská Sobota zvíťazil Gabriel Maczko. Od apríla zastupoval dovtedajšieho starostu Ludevíta Czókolyho, ktorý sa v marci vzdal svojho mandátu. Vo voľbách mal dvoch nezávislých protikandidátov.
V obci Šarišská Poruba v okrese Prešov sa v polovici apríla vzdala mandátu starostka Ľudmila Beňová. Nahradí ju Viera Cinová pred protikandidátom Jaroslavom Ferencom. Tretí uchádzač o tento post sa napokon rozhodol nekandidovať.
Bez informácií
Voľby starostov sa konali aj v ďalších obciach, no nepodarilo sa skontaktovať so zapisovateľmi a informácie nezverejnili na webovej stránke.
V obci Svinia v okrese Prešov Predchádzajúceho starostu krajský súd ho odsúdil za útok na verejného činiteľa, aktuality.sk
X X X
K manipulácii volebných výsledkov malo dôjsť v obci Vojany, kde rozdiel medzi prvým a druhým uchádzačom o miesto starostu bol len štyri hlasy.
Zdravotné ťažkosti či problémy s čítaním alebo písaním malo v obci Dolné Semerovce v Levickom okrese až 109 obyvateľov.
Nemajú záujem
Doplňujúce komunálne voľby sa v sobotu 9.septembra konali v 28 obciach. Pôvodne ich malo byť o štyri viac, no v troch nikto nepodal kandidátnu listinu a v jednej obci odstúpil kandidát. Ide o obce Starina v okrese Stará Ľubovňa a Brezovec v humenskom okrese. Jediný kandidát na starostu odstúpil v obci Drňa v okrese Rimavská Sobota. V Kvačanoch v okrese Liptovský Mikuláš nemá nikto záujem o kreslo poslanca.
Poslanca alebo poslancov si volili v Dolnom Kubíne a v obciach Malé Borové, Veľké Borové, Báhoň, Trenčianska Teplá, Veľké Chyndice, Vysoká nad Kysucou, Bobrovček, Baláže a Šarišské Bohdanovce, aktuality.sk
X X X
KDH na scéne 30 rokov. Pretrhne smolnú šnúru? Jeho šancu ohrozujú Majerského prehrešky
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je na scéne viac ako tridsať rokov. Prešlo si vzostupmi i pádmi. Na čele sa vystriedalo niekoľko predsedov a posledné dve volebné obdobia sa hnutie nedokázalo prebojovať do parlamentu. Tentokrát vedie hnutie do volieb Milan Majerský a aj keď sú šance na vstup do parlamentu podľa prieskumov reálne, odborníci sú skeptickí. Hnutiu môže uškodiť výrok na adresu LGBTI+ komunity či nie veľmi zručná a vyhýbavá komunikácia nového lídra. Volič KDH by mohol prebehnúť aj k Progresívnemu Slovensku (PS).
Milan Majerský je predsedom KDH od augusta 2020.
„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Prvou stranou, ktorú vám predstavíme, je Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).“
Základné údaje o strane, vznik: 17. február 1990 po sneme v Nitre, bývalí predsedovia: Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský, Ján Figeľ, Alojz Hlina, Pavol Zajac (dočasný), predseda a volebný líder: Milan Majerský, motto predsedu: „Za každým oblakom je slnko, hlavné priority strany: zdravotníctvo, školstvo, sociálna pomoc rodinám, seniorom a ľuďom v núdzi a udržateľná hospodárska a finančná politika štátu
KDH bolo v parlamente, či už v koalícii, alebo opozícii, od svojho vzniku až do roku 2016. Odvtedy hnutie nedokázalo osloviť viac ako päť percent voličov. Dnes sa síce KDH preferenčne pohybuje okolo hranice šiestich percent a má šancu pretrhnúť smolnú šnúru, no nedávne vyjadrenie lídra môže KDH výrazne uškodiť.
Vznik, vzostupy, rozkoly a pády
KDH malo svoj ustanovujúci snem v Nitre 17. februára 1990 a je tak jedným z najstarších politických subjektov, ktorý na Slovensku pôsobí. Po páde komunistického režimu zohrali pri formovaní KDH úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu a ľudia blízki Verejnosti proti násiliu (VPN). Prvým predsedom sa stal Ján Čarnogurský, ktorý tento post zastával desať rokov a od apríla 1991 do júna 1992 bol predsedom vlády SR potom, čo predsedníctvo Slovenskej národnej rady z postu odvolalo Vladimíra Mečiara. Zmena sa udiala na základe dohody koaličných strán VPN, KDH, DS a maďarskej MNI.
Do roku 2016 bolo KDH striedavo v opozícii či v koalícii. Kresťanskí demokrati však stále mali v parlamente svoje zastúpenie. Po páde vlády HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom bolo KDH na krátky čas súčasťou koalície v dočasnej vláde Jozefa Moravčíka, no po voľbách v roku 1994 skončili v opozícii.
Veľký úspech prišiel o štyri roky neskôr v kľúčových voľbách 1998. KDH bolo súčasťou Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá na čele s Mikulášom Dzurindom zložila s ďalšími štyrmi stranami vládu. Označili sa za „vládu zmeny“, čo bol aj volebný slogan SDK v kampani, za ktorú bolo do veľkej miery zodpovedné práve KDH.
Ako päťkoalícia však SDK formálne existovala len jedno volebné obdobie, už v roku 2000 došlo v strane k rozkolu. Časť poslancov KDH na čele s Dzurindom sa rozhodlo odísť a založiť si vlastnú stranu SDKÚ. V KDH sa po desiatich rokoch zmenilo vedenie a predsedom sa stal Pavol Hrušovský.
Dzurinda svoj úspech zopakoval aj vo voľbách 2002, opäť napriek Mečiarovmu víťazstvu. Vládu zložil spolu s ANO, SMK a KDH. Druhá Dzurindova vláda bola reformná a zamerala sa na celkovú liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia. Slovensko sa stalo členom NATO a Európskej únie.
KDH však odvtedy upadalo, v ďalších voľbách si vytýčilo ciel dosiahnuť 10 percent a ideálne nevstupovať do koalície so Smerom, čo viedlo k ďalšiemu rozkolu. Časť KDH to odmietala, no časť s ňou problém nemala vrátane Ivana Šimka, ktorý nedávno zastával v úradníckej vláde post ministra vnútra. Hrušovského postoj bol rezervovaný. Rada KDH nakoniec po hlasovaní odsúhlasila vstup do koalície so Smerom, no ten medzitým vytvoril koalíciu s HZDS a SNS.
Kvôli rozhodnutiu Rady však zo strany odišli dlhoroční členovia ako František Mikloško či Vladimír Palko. O štyri roky neskôr sa v roku 2010 podarilo opäť zložiť vládu vedenú SDKÚ, a to napriek tomu, že Smer získal viac ako dvojnásobok hlasov. KDH skončilo vo voľbách na štvrtom mieste. Koalíciu tvorili štyri strany pod vedením premiérky Ivety Radičovej – SDKÚ, KDH, SaS a Most-Híd, no vládnuť vydržali len jedenásť mesiacov.
Nová vízia Majerského a jeho prehrešky
Rok 2012 bol porážkou pre všetky pravicové strany, KDH síce bolo druhou najsilnejšou stranou, no Smeru sa so ziskom viac ako 44 percent podarilo zostaviť jednofarebnú vládu. Stranu v máji opustila skupina okolo vtedajších podpredsedov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, založili projekt Nová väčšina. Kritizovali skostnatenosť pravice a zle vedenú kampaň.
Bolo to posledné volebné obdobie, keď KDH preskočilo hranicu piatich percent. Pád KDH sa zavŕšil pod vedením Jána Figeľa, keď sa v roku 2016 prvýkrát nedostalo do parlamentu. Figeľ preto po voľbách odišiel z postu predsedu.
Novým lídrom sa stal Alojz Hlina, ktorý ostro kritizoval spoluprácu so Smerom a ĽS NS. KDH riešilo svoje ďalšie smerovanie. Víziu o vytvorení veľkej politickej strany sa však nepodarilo naplniť ani pod vedením Hlinu a KDH sa do parlamentu neprebojovalo ani vo voľbách v roku 2020. Hlina podobne ako Figeľ na post predsedu KDH abdikoval.
Hlinov odchod z hnutia bol búrlivý. Viacerí nesúhlasili so štýlom jeho politiky, Hlina kritizoval fungovanie či financovanie strany. Novým predsedom sa stal prešovský župan Milan Majerský, ktorý na sneme v roku 2020 dal spolustraníkom ultimátum, že „vyvodí dôsledky“, ak by na post podpredsedu zvolili Hlinu, ktorý má na fungovanie v politike iný pohľad. Majerský neskôr predstavil novú víziu, vrátane redizajnu loga, grafiky a nového spôsobu komunikácie. Kresťanskí demokrati sa postupne začali zviditeľňovať a nemali za sebou ani väčšie škandály.
Majerský však po spojených voľbách čelil kauze okolo nejasného financovania kampane vtedajšieho kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého, podozrivého z korupcie v inom prípade. Vyjadrenia šéfa KDH vyvolali polemiku, či Kusý takýmto spôsobom v predvolebnej kampani nevyužil čierne peniaze „vyprané“ cez účet hnutia.
KDH potom uviedlo, že išlo o chybu, no nedošlo k žiadnemu zákonnému pochybeniu a zverejnením zoznamu všetkých darcov považuje tému za uzavretú. Majerský pripustil, že mal použiť vhodnejší administratívny postup a žiadal odchod vedenia bratislavskej vetvy KDH.
Komunikačne nezručný líder
Oveľa viac mu však uškodil jeho nedávny výrok. Komunitu LGBTI+ označil za nešťastie a „pliagu“, ktorá Slovensku škodí podobne ako korupcia. Neskôr sa ospravedlnil. „Keď som dnes použil slovo „nešťastie“ či „pliaga“, mal som na mysli ideológiu, vonkoncom nie konkrétnych ľudí,“ povedal. Kritike do vlastných kresťanských radov sa však vyhýba.
V časti verejnosti, ale aj medzi politikmi to vyvolalo pobúrenie a ospravedlnenie nepovažovali za dostatočné. „Predseda KDH je v neľahkej situácii, ktorú komplikuje aj fakt, že komunikačne nie je veľmi zručný,“ uviedol politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. „Nech by sa rozhodol pre ktorýkoľvek variant odpovede, odradí tým časť svojich voličov,“ uviedol.
Výrok o „pliage“ podľa Lenča vyvolal pobúrenie len v časti spoločnosti, ktorá by KDH nevolila. „V tomto je oná problematická situácia pre KDH. Na jednej strane sú tu postoje, ktoré sú akceptovateľné veľkou časťou spoločnosti, no v rozpore s predstavami väčšiny voličov KDH a na druhej strane konzervatívne vyjadrenia predstaviteľov KDH, ktoré očakávajú voliči, ale neprijímajú ich média a veľká časť spoločnosti,“ skonštatoval Lenč.
Hnutie sa snaží v tomto prostredí balansovať, no zvyčajne im to nevychádza. Podobne ako v prípade odpovede na otázku, či je Majerskému bližší Boris Kollár alebo Michal Šimečka. Pred letom odpovedal, že je to hnutie Sme rodina, v relácii Na telo v septembri už odpovedať nevedel a zrejme ani nechcel. „A toho sa následne chytia ich „spojenci“, ktorí sa snažia „kanibalizovať“ aj tak dosť preriedenú voličskú základňu KDH,“ uviedol Lenč.
Priority z programu KDH
Pre KDH sú kľúčové oblasti zdravotníctvo, školstvo, sociálna pomoc rodinám, seniorom a ľuďom v núdzi a udržateľná hospodárska a finančná politika štátu. V tomto ohľade sa voliči KDH stotožňujú s hlavnými prioritami hnutia. „Voliči medzi dôležité témy zaraďujú aj ochranu právneho štátu. Samozrejme, od hnutia očakávajú, že bude v parlamente hájiť konzervatívny pohľad na spoločnosť a bude klásť dôraz na postavenie cirkvi v spoločnosti, no skôr nekonfrontačnou cestou,“ zhodnotil pre Pravdu analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Podľa politológa je program KDH na pomery strany štandardný a zachováva si ducha kresťanskej strany. Každá z oblastí je determinovaná desatorom opatrení. „V kontexte riešení, ktoré predkladajú, sa snažia držať „pri zemi“ a nesľubujú úplne nerealistické opatrenia. Osobne za slabinu programu pokladám to, že niektoré opatrenia sú viazané na plán obnovy, ktorý sa už fakticky realizuje a nemyslím si, že v ňom bude priestor na napĺňanie aktuálnych sľubov a opatrení z programu KDH,“ ozrejmil Lenč.
Za čiastočne irelevantnú vníma politológ problematiku vysokých škôl, kde KDH (po vzore programov z volieb 2020) sľubuje, že sa zasadí za to, aby sa niektorá z univerzít dostala do TOP 500 univerzít sveta. „Okrem štandardných fráz neponúka žiadne relevantné opatrenia, ktorými by to chceli dosiahnuť,“ dodal.
Kam môžu odísť voliči KDH?
Napriek preferenciám okolo šiestich percent a potenciálom vo výške okolo siedmich percent to KDH s voličským jadrom na úrovni 3,5 percenta nemá ani tentokrát isté. A aj keď témy spojené s LGBTI+ komunitou nie sú pre voličov KDH kľúčové, o istú časť voličov hnutie prísť môže.
„Volič KDH neočakáva, že hnutie pôjde pri tejto téme „na barikády“ a bude proti nej aktívne bojovať. Skôr majú predstavu, že KDH nebude tému vôbec otvárať a bude sa venovať iným, pre nich dôležitejším témam,“ ozrejmil Hanes.
Hnutie má dnes dve skupiny voličov. „Prvú tvoria najmä starší ľudia z menších obcí a mestečiek z východu a severu Slovenska, v druhej skupine nájdeme mladých kresťanov z väčších miest, často aj s vysokoškolským vzdelaním,“ zhodnotil.
Spomínané vyjadrenia môžu podľa analytika zneistiť tú časť elektorátu KDH, ktorá si zakladá na pokojnej a slušnej politike s dôrazom na ľudskú dôstojnosť. „Najmä u mestských umiernených konzervatívcov môže takéto vyjadrenie oslabiť silu ich presvedčenia o tom, že budú voliť KDH a môžu vďaka tomu uvažovať napr. o Demokratoch, ktorí sa voči tomuto vyjadreniu silne ohradili,“ uviedol Hanes.
Na Slovensku sa na jeseň 2022 konali historicky prvé spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov. Milan Majerský obhájil post prešovského župana.
Elektorát KDH je pomerne stabilný a hnutie sa môže oprieť o pomerne silnú podporu v Prešovskom kraji. „KDH oslovuje voličov, ktorí majú dopyt po štandardnej konzervatívnej politike bez silných extrémov a rozdúchavania vášní v spoločnosti,“ hovorí Hanes.
KDH zdieľa voličov najmä so stranami OĽaNO a PS. „Pri OĽaNO je to spôsobené konzervatívnou politikou, pri PS ich láka aura novej a silnej strany, ktorá by dokázala vyhrať voľby a poraziť Smer,“ konštatuje Hanes. „Pomerne významný prekryv je aj so stranami Smer a Hlas. Ide najmä o starších voličov z východného Slovenska, ktorí dávajú silný dôraz na sociálne témy,“ dodal s tým, že naopak najväčšiu šancu prebrať časť voličov má KDH od Demokratov či strany Modrí, Most-Híd, ale aj od hnutia Republika.
Na rozdiel od menších strán s podporu pod päť percent sa KDH zatiaľ javí ako istejšia voľba. „V ostatnom čase vidieť možný návrat časti voličov od OĽaNO späť ku KDH, kde sa im darí oslovovať najmä umiernených konzervatívcov,“ hodnotí Hanes. „Svoju úlohu mohol zohrať aj fakt, že sa KDH podarilo na kandidátku angažovať viacero osobností z konzervatívno-kresťanského spektra, čo bola v minulých rokoch skôr doména OĽaNO,“ zhodnotil.
Aké je miesto KDH?
Politológ Lenč si nemyslí, že KDH je aktuálne na výslní, aj keď im preferencie mierne stúpli. Už niekoľko rokov sa nachádza v rovnakej pozícii. „Strana je úspešná vo voľbách do Európskeho parlamentu a patrí k tým úspešnejším v komunálnych a regionálnych voľbách. Lenže v rozhodujúcej chvíli – v parlamentných voľbách – pohorí,“ uviedol.
Dnes sa podľa Lenča opakuje v kampani situácia podobná rokom 2016 a 2020. „Vyzeralo to nádejne a dopadlo to beznádejne. Domnievam sa, že aj v týchto voľbách kráča KDH po podobnej ceste. Po ceste, ktorá nesmeruje k povolebnému výslniu,“ myslí si politológ.
V kampani je zatiaľ veľmi veľa komunikačných chýb podobných tým z kampane pred voľbami v roku 2020. „Z tohto hľadiska vidím len malú šancu na to, že sa KDH v týchto voľbách prehupne cez hranicu zvoliteľnosti,“ myslí si Lenč.
KDH z povolebnej spolupráce vylúčilo Smer, Republiku a ĽS NS. Pri Hlase im svieti kontrolka. Ak by však chceli byť súčasťou vlády bez Hlasu, čo sa zdá byť nateraz nereálne, museli by sa dohodnúť s PS či SaS. Je to reálne? „Ja si to predstaviť viem, lenže by si to vyžadovalo mimoriadne ústupky na jednej či druhej strane, no a tu sa obávam, že lídri uvedených strán nie sú schopní uvedomiť si dôležitosť kompromisov v politickom, volebnom a straníckom systéme, ktorý máme na Slovensku,“ zhonotil Lenč./agentutury/
X X X
Odmena za voľby či odmietanie návrhov PS. OĽaNO predstavilo desať podmienok na vstup do vlády
Hnutie OĽANO a priatelia predstavilo desať podmienok pre vstup do demokratickej vlády. Obsahujú napríklad opatrenia na podporu rodín, odmenu 500 eur za účasť vo voľbách, ale aj bod, v ktorom sa hnutie vyhraňuje voči niektorým návrhom Progresívneho Slovenska (PS). Informoval o tom v nedeľu predseda hnutia Igor Matovič.
Hnutiu podľa Matoviča nestačí, aby sa body z tzv. zmluvy so Slovenskom dostali do programového vyhlásenia vlády. „Trváme na tom, aby všetky návrhy a body boli schválené na prvých dvoch-troch schôdzach nasledujúceho volebného obdobia,“ vyhlásil Matovič.
Čo najnižšiu cenu potravín chce hnutie zabezpečiť zavedením podobného systému ako pri liekoch, kde funguje tzv. referenčný systém. Rovnaký výrobok by tak nemohol mať na Slovensku vyššiu cenu ako v iných krajinách. „Keď to dokážu predávať lacnejšie v Rakúsku, Slováci si zaslúžia maximálne takú cenu,“ skonštatoval Matovič.
Matovič: OĽaNO je zrkadlom Slovenska. ‚Zmrdom‘ v politike smrdíme, nedá sa s nami kradnúť
Podmienkou vstupu do vlády má byť aj predĺženie príspevku na dieťa vo výške 200 eur. Presadiť chcú aj daňový bonus 100 eur mesačne mamám s deťmi do 15 rokov a mladým ľuďom, ak pracujú na plný úväzok. Sumou 50 eur mesačne by chceli podporiť športové krúžky žiakov základných škôl prvého až ôsmeho ročníka.
Rodinám s deťmi do šesť rokov by chcelo hnutie umožniť úľavu na splátkach, „hypotekárne prázdniny“, ak im bude hroziť neschopnosť splácať hypotéku.
Zamestnancom chce hnutie umožniť, aby mohli chodiť do práce len štyri dni, ak im to dovolí povaha práce a ak vykonajú rovnaké množstvo práce ako za päťdňový týždeň.
Podmienkou je tiež posun termínu na vyplácanie mzdy. Namiesto posledného dňa nasledujúceho mesiaca by mohli zamestnanci dostávať výplatu najneskôr desiaty deň ďalšieho mesiaca.
Hnutie trvá aj na spätnom vyplatení 500 eur za účasť vo voľbách. „Ide o to, aby ľudia prejavili záujem o veci verejné,“ zdôvodnil Matovič. Odmieta, že by na odmenu neboli finančné zdroje.
Ďalší bod tvoria návrhy, ktoré Matovič označil za DNA hnutia. Chce zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov, zmeniť paragraf 363, naďalej zabezpečiť voľné ruky pre vyšetrovateľov a netolerovať korupciu či kradnutie.
OĽANO a priatelia sa tiež vyhranili voči niektorým programovým bodom Progresívneho Slovenska. Odmietajú zavedenie bezplatných kondómov pre deti od 16 rokov a bezplatnej antikoncepcie, hnutie nepodporí ani bezplatné potraty pre dievčatá bez rozdielu veku na počkanie bez informovania rodičov. Namieta tiež zámer zrušiť informovanie ženy pred interrupciou o možnosti utajeného pôrodu, osvojenia dieťaťa či psychologickej pomoci, ako aj šírenie LGBTI propagandy na školách. Odmietajú aj manželstvá homosexuálov či transsexuálov, ako aj adopcie detí takýmito pármi. Hnutie nepodporí ani zmenu pohlavia u mladistvých či preplácanie umelých oplodnení lesbickým párom.
Z povolebnej spolupráce hnutie vylúčilo Smer, Hlas, SNS, Republiku a ĽSNS./agentury/
X X X
Chodníková novela vyvolá nespokojnosť, tvrdí analytik. O koľko predraží parkovanie?
Ľudovo nazývaná chodníková novela vstupuje do platnosti už budúci mesiac. Kým doteraz mohli autá parkovať na chodníkoch, ak im do značenie nezakazovalo, od budúceho mesiaca sa to mení. Obce a mestá majú ešte zopár týždňov na to, aby si spravili poriadok v parkovacích miestach a označili ich. Niektoré miesta, kde motoristi zvykli stáť, zaniknú úplne. Dopravný analytik Jozef Drahovský uvádza, že skôr než kolaps, zmena vyvolá nespokojnosť občanov.
Novela zákona o cestnej premávke nadobudne účinnosť od 1. októbra. Hoci tomu tak malo byť už vlani v marci, do 30. septembra platí prechodné obdobie, aby sa na ňu samosprávy stihli pripraviť. Tzv. chodníková novela neumožní autám stáť na chodníku ani v prípade, ak na ňom zostane priestor 1,5 metra pre chodcov. Samosprávy preto museli vo svojich katastroch spraviť poriadok a vyznačiť, kde autá stáť môžu a kde nie. Najväčší problém predstavuje pre mestá a obce s najnižším rozpočtom.
Dopravný analytik vysvetľuje:
čo bude znamenať chodníková novela pre Bratislavu, či vznikne v mestách dopravný kolaps, čo znamená pre motorky, bicykle a kolobežky, či ide o absolútny zákaz parkovania na chodníkoch, aké možnosti majú motoristi,
o koľko sa predraží parkovanie, ako to bude s parkovaním pred rodinnými domami, aké budú pokuty za porušenie predpisov.
X Absolútny zákaz parkovania na chodníku mal byť platný od februára 2022, účinnosť novely však poslanci parlamentu odložili na 1. október 2023, aby sa samosprávy mohli na zmeny pripraviť. Hrozí podľa vás v niektorých mestách začiatkom októbra kolaps?
Nejde o absolútny zákaz parkovania na chodníkoch. Doteraz osobné a ľahké nákladné vozidlá mohli parkovať na chodníkoch keď im to dopravné značenie nezakazovalo. Po novom budú môcť parkovať len keď im to dopravné značenie povolí. Motorky, bicykle, kolobežky mohli a aj naďalej budú môcť parkovať na chodníkoch ak ponechajú 150 cm pre chodcov.
Keďže ide o zmenu logiky zákona, tak to predstavuje pomerne rozsiahle zmeny v dopravnom značení. Ak z titulu zmeny logiky zákona odrazu nebude môcť zaparkovať veľký objem občanov, tak to nevyvolá kolaps, ale nespokojnosť z vedením miest a štátu.
X Novela sa stala za posledné mesiace terčom kritiky. Je podľa vás oprávnená? Prečo si zmeny nezískali sympatie? Čo to spôsobilo?
Samotná zmena logiky zákona pri parkovaní na chodníku bola schválená podvodom. Skupina poslancov pol hodinu pred hlasovaním o bezpečnom obchádzaní cyklistov 1,5 metra, dala pozmeňovací návrh zákona, do ktorého vložila aj zákaz parkovania na chodníkoch. Pričom pred hlasovaním poverená osoba oznámil poslancom, že ide len
x Aby sme boli konkrétni, čo všetko bude môcť vodič a čo všetko nebude môcť v súvislosti s chodníkovou novelou od 1. októbra?
Po starom § 143 do 30. septembra 2023 umožňoval mimo zóny zákazu státia alebo parkovacej zóny zastaviť alebo stáť s vozidlom s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2 800 kg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m aj vtedy, ak to nie je určené dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Pri zastavení alebo státí podľa prvej vety možno vchádzať na chodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia alebo státia vozidla a nemožno pritom prekonávať zábrany chrániace chodník pred zastavením alebo státím vozidiel.
Po novom § 52 (2) hovorí, že iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, pre automatizované doručovacie vozidlo, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla, kolobežky s pomocným motorčekom alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
X Pre ktoré mestá podľa vás predstavuje najväčší problém?
Najväčší problém je pre mestá s najnižším finančným rozpočtom a najmä také, kde sa pri domoch robili širšie chodníky s tým, že vozidlá budú parkovať dvomi kolesami na vozovke a dvomi na chodníku.
X Ak sa pozrieme na hlavné mesto, o koľko parkovacích miest ukráti Bratislavu, ktorá čelí každodenne náporu áut z okolitých satelitov aj vzdialenejších miest? Vidíte v rámci hlavného mesta konkrétne lokality, kde bude dochádzať k porušovaniu pravidiel?
Veľmi záleží od toho, koľko dopravného značenia sa stihne do termínu zrealizovať. Bratislava postupne zavádza nový parkovací systém, ktorý rieši aj problematiku parkovania na chodníkoch, a zrejme bude musieť túto činnosť prerušiť a narýchlo riešiť aktuálnu situáciu dočasným značením z dôvodu zmeny logiky zákona.
X Čo bude čakať ľudí, ktorí prídu o parkovacie miesto? Aké majú možnosti parkovania v hlavnom meste alebo v iných krajských mestách?
Možností je viacero, od kúpenia si plateného miesta, ak je nejaké v danej lokalite dostupné, cez predaj vozidla, odsťahovaní sa z Bratislavy, až po občianske nepokoje.
X O koľko sa im predražia náklady na auto a na parkovanie?
Miesto na pakovanie v Bratislave prenajíma od 50 do 250 eur mesačné parkovanie podľa atraktivity lokality, lenže v niektorých lokalitách parkovacích miest niet.
X Čo bude novela znamenať pre cezpoľných v Bratislave? Predpokladáte, že časť presadne do MHD prípadne začnú viac využívať bicykle?
Bicykle používajú len relatívne zdraví ľudia za prívetivého počasia a nie na veľké vzdialenosti. Nie je to univerzálny všeliek. Určite dôjde k zmenám a ľudia si prepočítajú aké náklady a aká strata času je pre nich akceptovateľná a podľa toho sa zariadia.
X Chodníková novela síce absolútne obmedzí parkovanie áut na neoznačených parkovacích miestach, čo však bude znamenať pre iné dopravné prostriedky ako sú motorky alebo kolobežky? Vzťahuje sa aj na ne?
Nie je to pravda. Bude naďalej možné parkovať aj na neoznačených parkovacích miestach, napríklad vo vyznačenom parkovacom páse, alebo na vozovke, pokiaľ sa ponechajú tri metre pre každý jazdný pruh.
Čo sa týka chodníkov, tak tam naďalej budú môcť parkovať motorky, bicykle, samovyvažovacie dopravné prostriedky, elektrické kolobežky a podobne, ak nechajú 150 cm pre chodov.
X V prechodnom období dopravné prostriedky mohli zastaviť mimo zákazu státia na chodníkoch, no musela na nich zostať voľná šírka aspoň 1,5 metra pre chodcov. Zlepšia sa podmienky pre chodcov od októbra? Znamená novela automaticky väčšiu bezpečnosť?
V zmysle zákona nie, ale štatisticky áno, lebo motoriek, bicyklov a podobne neparkuje na chodníkoch toľko koľko parkuje áut.
X Mnohí vodiči odstavujú svoje vozidlá na chodníkoch pred rodinnými domami. Čo sa zmení pre nich? Bude pre nich jedinou možnosťou zaparkovať auto vo dvore alebo budú môcť stáť aj na ceste pred domom?
Môžu parkovať vo dvore, môžu parkovať na vozovke ak je dostatočne široká cesta, môžu požiadať o dopravné značenie, ktoré im to umožní naďalej, respektíve môžu požiadať o stavebnú úpravu tak, aby bol aj chodník aj parkovacie miesto.
X A čo v prípade, že si pred domami ľudia v minulosti označili miesto na parkovanie ako „súkromný pozemok“?
Označenie „súkromný pozemok“ je len informácia a nie dopravné značenie. Ľudia, ktorí majú namaľované schválené vodorovné dopravné značenie, prípadne aj zvislé, si to už vyriešili zavčasu.
X Z ktorých skupín obyvateľstva zaznieval najväčší dopyt po zmene?
Zo strán politikov, ktorí si dokazujú svoje ego.
X Kto bude mať v kompetencii udeľovanie pokút za porušenie zákazu státia na chodníku bez vyznačeného parkovacieho miesta? Budú musieť pre nové nariadenie hlboko siahnuť do vrecka?
Riešenie má v kompetencii štátna a mestská polícia. V hotovosti je to pokuta do 50 eur a cez objektívnu zodpovednosť fixná 78 eur.
X Budú existovať nejaké výnimky, kedy bude povolené státie na chodníku aj bez vyznačenia? Čo ak na neoznačenom mieste zastaví napríklad sanitka alebo polícia?
Zo zákona majú výnimku len vozidlá s majákom. Nepredpokladám, že sa budú udeľovať individuálne výnimky.
X Aké možnosti mali mestá na vytvorenie náhradných miest? Čo ich obmedzovalo?
Tu nejde o vytvorenie náhradných miest, ale o označenie existujúcich miest dopravným značením. Mesto muselo najprv na zastupiteľstve prerokovať dopad z titulu zmeny zákona. Muselo spraviť návrh, kde sa bude a akým spôsobom parkovať a kde nebude parkovať. Zastupiteľstvo muselo schváliť do rozpočtu na nasledujúci rok príslušnú čiastku na výdavky pre dopravného projektanta, na stavebné úpravy, na dopravné značenie. Muselo vysúťažiť a osloviť dopravného projektanta, aby naprojektoval zmenu dopravného značenia.
Následne tento projekt išiel na schválenie príslušnému cestnému správnemu orgánu. Ak schválený nebol, tak bolo potrebné odstrániť chyby v projekte a dať opätovne na schválenie. Ak schválený bol, tak mesto muselo vypísať súťaž na dodávateľa dopravného značenia, pripadne dodávateľa stavebných úprav. Objednať náležité úkony. Dodávatelia museli zadať do výroby dopravné značenie, vykonať stavebné úpravy, namontovať nové dopravné značenie. Všetky tieto úkony sú časovo náročné a nie všade sa to podarí stihnúť./agentury/
X X X
Odmena za voľby či odmietanie návrhov PS. OĽaNO predstavilo desať podmienok na vstup do vlády
Hnutie OĽANO a priatelia predstavilo desať podmienok pre vstup do demokratickej vlády. Obsahujú napríklad opatrenia na podporu rodín, odmenu 500 eur za účasť vo voľbách, ale aj bod, v ktorom sa hnutie vyhraňuje voči niektorým návrhom Progresívneho Slovenska (PS). Informoval o tom v nedeľu predseda hnutia Igor Matovič.
Hnutiu podľa Matoviča nestačí, aby sa body z tzv. zmluvy so Slovenskom dostali do programového vyhlásenia vlády. „Trváme na tom, aby všetky návrhy a body boli schválené na prvých dvoch-troch schôdzach nasledujúceho volebného obdobia,“ vyhlásil Matovič.
Čo najnižšiu cenu potravín chce hnutie zabezpečiť zavedením podobného systému ako pri liekoch, kde funguje tzv. referenčný systém. Rovnaký výrobok by tak nemohol mať na Slovensku vyššiu cenu ako v iných krajinách. „Keď to dokážu predávať lacnejšie v Rakúsku, Slováci si zaslúžia maximálne takú cenu,“ skonštatoval Matovič.
Podmienkou vstupu do vlády má byť aj predĺženie príspevku na dieťa vo výške 200 eur. Presadiť chcú aj daňový bonus 100 eur mesačne mamám s deťmi do 15 rokov a mladým ľuďom, ak pracujú na plný úväzok. Sumou 50 eur mesačne by chceli podporiť športové krúžky žiakov základných škôl prvého až ôsmeho ročníka.
Rodinám s deťmi do šesť rokov by chcelo hnutie umožniť úľavu na splátkach, „hypotekárne prázdniny“, ak im bude hroziť neschopnosť splácať hypotéku.
Zamestnancom chce hnutie umožniť, aby mohli chodiť do práce len štyri dni, ak im to dovolí povaha práce a ak vykonajú rovnaké množstvo práce ako za päťdňový týždeň.
Podmienkou je tiež posun termínu na vyplácanie mzdy. Namiesto posledného dňa nasledujúceho mesiaca by mohli zamestnanci dostávať výplatu najneskôr desiaty deň ďalšieho mesiaca.
Hnutie trvá aj na spätnom vyplatení 500 eur za účasť vo voľbách. „Ide o to, aby ľudia prejavili záujem o veci verejné,“ zdôvodnil Matovič. Odmieta, že by na odmenu neboli finančné zdroje.
Ďalší bod tvoria návrhy, ktoré Matovič označil za DNA hnutia. Chce zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov, zmeniť paragraf 363, naďalej zabezpečiť voľné ruky pre vyšetrovateľov a netolerovať korupciu či kradnutie.
OĽANO a priatelia sa tiež vyhranili voči niektorým programovým bodom Progresívneho Slovenska. Odmietajú zavedenie bezplatných kondómov pre deti od 16 rokov a bezplatnej antikoncepcie, hnutie nepodporí ani bezplatné potraty pre dievčatá bez rozdielu veku na počkanie bez informovania rodičov. Namieta tiež zámer zrušiť informovanie ženy pred interrupciou o možnosti utajeného pôrodu, osvojenia dieťaťa či psychologickej pomoci, ako aj šírenie LGBTI propagandy na školách. Odmietajú aj manželstvá homosexuálov či transsexuálov, ako aj adopcie detí takýmito pármi. Hnutie nepodporí ani zmenu pohlavia u mladistvých či preplácanie umelých oplodnení lesbickým párom. Z povolebnej spolupráce hnutie vylúčilo Smer, Hlas, SNS, Republiku a ĽSNS./agentury/
X X X
Krajina slepých politikov
Spôsob, ako poslanci odignorovali riešenie krízy s pediatrami a zabezpečenie lepšej ochrany prenasledovaných žien, naznačuje, že o občana im ide až v druhom rade. Zároveň je však veľmi zvláštne, že tí istí politici, ktorí takto trestuhodne pristupujú k problémom potenciálnych voličov, sa uchádzajú o ich hlasy. Ako to nazvať? Schizofrénia?
Zhruba v tom istom čase, keď zákonodarcovia v parlamente hrali hru na neprítomných, prišlo varovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pred bankrotom. Jej členovia upozorňujú, že je nevyhnutné začať s konsolidáciou verejných financií, ktoré sú v totálnom rozvrate.
Nuž, aj slepý musí vidieť, že sa nám tu nahromadili problémy, no politici akoby nevideli, že ich riešenie už neumožňuje žiadny odklad. Táto situácia pripomína knihu José Saramaga Mesto slepých. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v nej opisuje katastrofickú víziu sveta postihnutého náhlou epidémiou slepoty. Kataklizma sa napokon skončí, no medzitým si ľudia museli veľa vytrpieť a uvedomiť si, že boli vlastne slepí aj predtým, keď videli.
Či bude mať takúto dohru aj súčasný príbeh Slovenska a politikom sa napokon otvoria oči, zatiaľ nevieme. Z ich vyjadrení je zrejmé, že ani jeden z nich nemá chuť pristúpiť k razantným úsporám, po ktorých volá rozpočtová rada.
Väčšina tvrdí, že po voľbách chcú presadzovať konsolidáciu vo výške max. 0,5 percenta ročne, tak ako to stanovujú pravidlá EÚ, pretože razantnejšia konsolidácia by podľa nich poslala Slovensko do recesie.
Tomu, kto príde do vlády, niet veľmi čo závidieť, lebo vzhľadom na napätý rozpočet sa skôr či neskôr stane terčom hnevu ľudí.
Robert Fico už otvorene povedal: „Zabudnite na vyrovnaný rozpočet!“ Nuž keď sme sa ho nedočkali ani v dobrých časoch, je zrejmé, že teraz sa ho asi ťažko dočkáme. Celkom by postačilo, keby politici, ako napr. Andrej Danko, prestali vyhlasovať, že si máme ďalej požičiavať. Pretože potom naozaj skončíme zle./agentury/
X X X
Hrdinská ukrajinská 93. brigáda vymení tank Zajačik za západné stroje
Ukrajinská 93. mechanizovaná brigáda sa momentálne prezbrojuje v tyle na švédske bojové vozidlá CV90. Je prvou zo „starých“ brigád, ktoré dostali západnú techniku. Tú doteraz dostávali novo vznikajúce jednotky. Brigáda s čestným názvom Cholodny Jar si prezbrojenie zo starých jednotiek zaslúži najviac. V jej radoch bojoval aj najúspešnejší ukrajinský tank s prezývkou Zajačik.
Magazín Forbes ju už vlani na jeseň opísal ako „jednu z brutálne najefektívnejších brigád“ ukrajinských ozbrojených síl. Jej výzbroj pritom tvorila len stará technika sovietskeho pôvodu – rôzne verzie tankov T-64 a T-80 a bojové vozidlá BMP-1 a BMP-2. Zo západných zbraní mali jej vojaci na začiatku len protitankové rakety Javelin a drony.
Vďaka kombinácii dobrého výcviku, skúseností a s trochou bojového šťastia však 93 echanizovaná brigáda dokázala aj napriek starej technike víťaziť všade, kde sa objavila. Podnikala úspešné protiútoky aj vtedy, keď všade inde Rusi postupovali. Oslobodzovala okupované dediny, šírila skazu medzi ruskými jednotkami, zaháňala ich na ústup a v jej stopách ostávala zničená a opustená technika nepriateľa.
Po tom, čo bola v rámci rotácie stiahnutá od Bachmutu, pôsobia na fronte striedavo len jednotlivé časti 93. brigády. Väčšina je v tyle a po potrebnom oddychu teraz jej vojaci cvičia so švédskymi bojovými vozidlami CV90. Mimochodom, tie sa v decembri 2022 rozhodlo kúpiť aj Slovensko. Ozbrojené sily SR dostanú 152 týchto vozidiel. Z nich bude 122 v bojovej verzii s kanónom kalibru 35 mm a raketami Spike. Ostatné stroje budú veliteľské a ženijné.
Aj Slovensko nahradí vozidlami CV90 staré BVP-1 a BVP-2. Ide o rovnaké stroje, aké používala aj 93. brigáda, odlišné bolo len označenie BMP. V ukrajinských službách nesú CV90 pôvodný švédsky kanón kalibru 40 mm, proti ktorému nepriateľskej pechote nepomôžu ani zákopy. Má totiž k dispozícii programovateľnú muníciu, ktorá vybuchuje nad zákopmi a vojakov v nich zasypáva črepinami zhora.
Jedna z najstarších jednotiek
Tradície 93. brigády siahajú až do roku 1943, kedy bola v rámci Červenej armády sformovaná 93. gardová strelecká divízia. Bojovala pri Kursku, Charkove, Budapešti a Prahe. V roku 1965 sa z nej stala 93. gardová motostrelecká divízia. Po rozpade ZSSR ju začlenili do Ozbrojených síl Ukrajiny a po roku 1999 sa z divízie zmenila na brigádu.
Po tom, čo sa v roku 2014 začala vojna na Donbase, patrila 93. brigáda k jednotkám, ktoré bránili letisko v Donecku. V tomto období sa tiež vzdala všetkých čestných titulov z čias ZSSR. Neskôr prijala názov Cholodny Jar (Studená roklina). Bola to partizánska republika, ktorá v rokoch 1919–22 existovala v lesoch v Čerkaskej oblasti a bola posledným nezávislým ukrajinským územím ktoré boľševici dobyli.
Keď vlani vo februári Rusi zaútočili na celú Ukrajinu, bola táto jednotka nasadená na severe. Rusi tam poslali 1. gardovú tankovú armádu, ktorá veľmi rýchlo utrpela veľké straty vinou príliš natiahnutých línií, sústavných partizánskych útokov a zlého zásobovania. Nakoniec prišiel protiútok hlavných ukrajinských síl. V bitke o Trosťanec v Sumskej oblasti 93. brigáda v polovici marca 2022 porazila ruskú 4. gardovú tankovú divíziu, čo je o úroveň väčšia jednotka.
Neskôr bola presunutá do okolia Iziumu. Kde ako jedna z mála ukrajinských jednotiek podnikala aktívne protiútoky. V auguste 2022 oslobodila niekoľko dedín ešte skôr, ako sa začala hlavná ukrajinská protiofenzíva. Tá prišla v septembri a v rámci nej sa 93. mechanizovaná brigáda podieľala aj na oslobodení samotného mesta Izium. Mimochodom, ruská 1. gardová tanková armáda, ktorá na začiatku vojny na severe prišla o 80 percent tankov, bola v tejto oblasti práve na odpočinku a doplnení strát – a bola rozbitá opäť. Jej 4. gardová tanková divízia bola práve v Iziume, takže sa opäť stretla s ukrajinskou 93. brigádou.
Potom sa táto brigáda presunula k Bachmutu, kde svojimi protiútokmi viackrát zahnala žoldnierov zo skupiny wagnerovcov na ústup. Koncom roka však bola po mesiacoch prakticky nepretržitého nasadenia stiahnutá do tyla na oddych. Medzitým sa poriadne rozrástla. Početný stav techniky vylepšila ukoristenými ruskými strojmi a do svojich štruktúr začlenila niekoľko dobrovoľníckych jednotiek. Kým bežne majú ukrajinské brigády tohto typu štyri mechanizované a tankové prápory, 93. brigáda má šesť práporov. Môže si teda dovoliť rotovať svoje jednotlivé prápory na fronte, kým väčšina brigády oddychuje, alebo cvičí na novú techniku.
Jeden z práporov 93. brigády sa tak mohol pochváliť aj v máji tohto roka, že západne od Bachmutu zostrelil ruský vrtuľník Ka-52. Vojaci naň vypustili dve rakety – Stinger a Igla. Jedna z nich ruskú helikoptéru zasiahla.
Najúspešnejší tank
Bojovú cestu 93. mechanizovanej brigády veľmi dobre ilustruje príbeh jedného tanku. Ide o pôvodne ruský stroj T-80BVM, ktorý sa stal najznámejším a najúspešnejším tankom v ukrajinských službách. Ukrajinskí vojaci ho našli opustený a prakticky nedotknutý osem dní po začiatku ruskej invázie. Podrobná prehliadka ukázala, že išlo o takmer nový stroj. Vyrobený bol dva roky pred inváziou a z jeho kanóna bolo vystrelené iba 50-krát.
redstavilo verziu T-80BVM prvýkrát v roku 2017. Pred pásmi má dve radlice na vyorávanie mín. Tank tiež dostal vylepšený automatický nabíjač, ktorý zvýšil rýchlosť streľby a umožnil používať viacero nových typov munície. Ukoristený stroj dostal meno Bunny (Zajačik) podľa plyšového zvieratka, ktoré posádka mala ako maskota. V rámci 93. brigády sa zapojil do bitky o Trosťanec, v ktorej zničil 24 ruských vozidiel a dva tanky.
V tejto bitka ruská armáda stratila aj unikátny T-80UM2. Ten Rusi postavili koncom 90. rokov v čase, keď sa snažili vyvinúť tank Black Eagle (Čierny orol) na export. Z neho však vznikla len maketa a nakoniec sa nevyrábal. T-80UM2, ktorý mal poslúžiť pri vývoji Čierneho orla, ostal v jednom kuse. Dostala ho 4. gardová tanková divízia, ktorá ho ukazovala na cvičeniach a prehliadkach.
T-80UM2 sa vyznačoval novou hranatejšou zváranou vežou, novým reaktívnym pancierom Kaktus a systémom aktívnej ochrany Drozd-2. Zničený bol 17. marca 2022 pri Trosťanci spolu s kolónou nákladných áut. Na svedomí ho má práve Zajačik. Ten sa potom presunul na východ a pridával ďalšie úspechy, ktoré si posádka značila namaľovanými krúžkami na hlavni.
„Pri Iziume sme zničili ďalšie tri alebo štyri tanky. Tri sú potvrdené a pri štvrtom nie je plne potvrdené, že sme ho zničili práve my,“ povedal vlani v máji pre CNN veliteľ tanku Alex. Ten nebol profesionálny vojak. Pred vojnou pracoval ako softvérový inžinier v Charkove a prihlásil sa dobrovoľne na obranu vlasti. Jeho firma i dom v Charkove boli zničené ruským ostreľovaním. Alex bol jedným z vojakov, ktorí Zajačika ukoristili a už sa ho nevzdal. „Je to môj osobný tank. Som jeho veliteľom aj majiteľom,“ povedal s úsmevom pre CNN.
Medzi nasadením pri Trosťanci a na východe bol ruský prídavný pancier na bokoch podvozku nahradený typickými kockami ukrajinského reaktívneho panciera. Zajačik tiež dostal ukrajinský náter. V priebehu nasledujúcich bojov bol ťažko poškodený, pravdepodobne výbuchom míny. Objavila sa totiž fotka z opravárenskej haly, na ktorej mu dávali dokopy doriadený podvozok na pravej strane.
Bojová cesta Zajačika sa skončila v Bachmute na začiatku decembra minulého roka. Uviazol tam v rozbahnenej priekope tak, že ho posádka nevedela vyslobodiť. Následne ho tiež poškodil ruský ťažký mínomet. Preto sa ukrajinskí vojaci rozhodli zapáliť ho a zničiť, aby nepadol do rúk nepriateľa. Krátko na to sa 93. brigáda z Bachmutu stiahla.
Mimochodom, tento T-80BVM patril k takmer 600 pôvodne ruským tankom, ktoré ukrajinské ozbrojené sily od začiatku invázie ukoristili. Rusko je tak suverénne najväčším dodávateľom ťažkých zbraní Ukrajine. Západ totiž Kyjevu dodal tiež rovnaký počet tankov – takmer 600 kusov – ale tie prišli dokopy zo 14 krajín./agentury/
X X X
Sergej Surovikin bol považovaný za jedného z najdôležitejších spojencov šéfa žoldnierov z Vargnerovej skupiny Jevgenija Prigožina.
Ruský generál Sergej Surovikin povedie koordinačný výbor Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) pre otázky protivzdušnej obrany. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v nedeľu napísala agentúra DPA.
Protivzdušná obrana exsovietskeho bloku
O vymenovaní Surovikina informovala aj ruská spravodajská platforma EurAsia Daily, ktorá je lojálna vláde. Odvolávala sa na radu ministrov obrany SNŠ s tým, že rozhodnutie bolo jednomyseľné. Kremeľ sa k záležitosti zatiaľ nevyjadril.
SNŠ je regionálna medzivládna organizácia združujúca väčšinu z bývalých republík Sovietskeho zväzu.
Surovikin bol veliteľom ruských inváznych síl na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Bol považovaný za jedného z najdôležitejších spojencov šéfa žoldnierov z Vargnerovej skupiny Jevgenija Prigožina pri jeho spore s ruským vojenským vedením. Prigožin zahynul koncom augusta pri dosiaľ neobjasnenom páde lietadla severne od Moskvy.
Na verejnosti sa Surovikin neobjavil od júnovej krátkej vzbury Prigožinových jednotiek, hoci ju vo videoodkaze kritizoval. V polovici augusta ho podľa mediálnych správ odvolali z postu veliteľa ruských vzdušno-kozmických síl. Prvá fotografia generála odvtedy sa objavila začiatkom tohto týždňa, aktuality.sk
X X X
Počíta sa do dôchodku aj obdobie PN? Alebo ho budete mať skrátený či výrazne nižší?
Na výšku penzie má vplyv viacero vecí. Ako sa ale počíta penzia, ak bol niekto viackrát na PN alebo je dlhodobo chorý a blíži sa mu odchod do dôchodku?
Suma starobného dôchodku závisí od počtu odpracovaných rokov a od vymeriavacích základov, ktoré zamestnanec dosiahol v zamestnaní. To znamená, že pre výpočet starobného dôchodku sa hodnotí od roku 1984 každý kalendárny rok s vymeriavacím základom až do roka pred rokom dovŕšenia dôchodkového veku. Ak poistenec v takomto období je práceneschopný a poberá nemocenské dávky, tak má za toto obdobie nižší vymeriavací základ a následne je nižší aj osobný mzdový bod pre výpočet dôchodkovej dávky. Obdobie práceneschopnosti sa ale do výšky dôchodku započítava.
Osobný mzdový bod je definovaný ako podiel osobného vymeriavacieho základu (t.j. zárobku) dosiahnutého počas obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok a všeobecného vymeriavacieho základu. Všeobecný vymeriavací základ predstavuje 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve.
Na výpočet sa používa nasledujúci vzorec: priemerný osobný mzdový bod x počet odpracovaných rokov x aktuálna dôchodková hodnota.
V čase, keď nastane doba odchodu do dôchodku, Sociálna poisťovňa zozbiera všetky osobné mzdové body za celé obdobie sociálneho poistenia a spraví z nich priemer./agentury Calzona s ním počítal na Lichtenštajnsko. Vážne zranenie na tréningu uťalo dobrú náladu po Portugalsku
Po piatkovom súboji sa na nich spustila vlna pozitívnych reakcií. Po záverečnom hvizde ich chválili fanúšikovia, tréneri aj experti.
Slovenskí futbalisti síce prehrali s Portugalskom 0:1, ale už zajtra môžu zložiť víťazný reparát. Zverenci Francesca Calzonu nastúpia o 20.45 (prenos vysiela Sport 1) proti Lichtenštajnsku a nič iné ako tri body si nepripúšťajú.
„Musíme byť trpezliví. Vieme, aký súper nás čaká. Futbal sa hrá na góly. Treba šance premeniť, aby sa zápas vyvíjal podľa našich predstáv. Iste sa však súper neporazí sám. Ak nadviažeme na posledný výkon, zvládneme to,“ povedal na nedeľňajšej tlačovej konferencii útočník Róbert Polievka.
Aj jeho mrzelo, že nedokázal svoju šancu z prvého polčasu proti Portugalsku premeniť na úvodný gól. Teraz už však na ňu nemyslí.
„Sme pripravení aj na to, že ten výkon môže byť iný ako s Portugalskom. Potrebujeme takýto duel zvládnuť najmä výsledkovo. Tréner nás pripravuje skvele po taktickej stránke.
Na niektoré veci som z klubu nebol zvyknutý. Niekedy sa čudujem tomu, na čo všetko sa môžeme pripraviť takticky. Verím silu v trénera i kolektív. Ak budeme robiť to, čo kouč chce, výsledky sa dostavia,“ doplnil Polievka.
Slovenský tím momentálne trápi efektivita a gólová produkcia. V piatich kvalifikačných dueloch dali päť gólov.
Pomohol by nám rýchly gól. Lichtenštajnsko k nám príde kaziť hru. Máme dosť skúsený tím, aby sme tieto situácie zvládli a ukázali kvalitu v našom tíme. Vo Vaduze sa nám to nepodarilo, ale prvý a rýchly gól by pre mňa alebo spoluhráčov veľmi cenný,“ uzavrel Polievka.
Po piatkovom súboji s Portugalskom mali Slováci v sobotu regeneračný tréning. Dnes a zajtra už pôjdu na ostro. Žiaľ, bez útočníka Warty Poznaň Adama Zreľáka.
„Adam sa včera na tréningu vážne zranil. Má roztrhnutý postranný väz v kolene. Je mi to ľúto, lebo som s ním počítal do zápasu. Jeho fyzické parametre by nám v šestnástke súpera pomohli,“ povzdychol si Calzona.
Zvyšok mužstva je zdravý a pripravený naskočiť. Taliansky kouč naznačil, že zostava na Lichtenštajnsko bude odlišná ako proti Portugalsku.
„Určite prídu zmeny. Portugalsko nám vzalo fyzické i mentálne sily. Kto je tu, šancu si zaslúži. Potom musí na ihrisku dokázať, že je tu právom,“ vyhlásil Calzona. / agentury/