Tie by mali byť vo forme zastavenia dodávok elektrickej energie na Ukrajinu, ako aj obmedzenia podpory ukrajinských občanov na našom území. Slovensko príde ročne o 500 miliónov eur na tranzitných poplatkoch vplyvom rozhodnutia prezidenta Volodymyra Zelenského o zastavení dodávok ruského plynu cez územie Ukrajiny. Uviedol to vo štvrtok na svojej sociálnej sieti premiér Robert Fico (Smer-SD). Koaličná strana je podľa svojho predsedu pripravená rokovať s koaličnými partnermi o prijatí recipročných opatrení.
„Verím, že aj koaliční partneri vnímajú situáciu okolo zastavenia tranzitu plynu za mimoriadne vážnu a hodnú suverénnej reakcie suverénneho Slovenska. Jedinou alternatívou pre suverénne Slovensko je obnovenie tranzitu alebo hľadanie kompenzačných mechanizmov, ktoré nahradia výpadky na verejných financiách vo výške takmer 500 miliónov eur,“ povedal Fico.
Vládna delegácia by sa mala na budúci týždeň zúčastniť rokovaní v Bruseli, po ktorých plánuje premiér zvolanie koaličnej rady a následne zasadnutia vlády, na ktorých by mali koaliční partneri rokovať o daných recipročných opatreniach.
Okrem straty pol miliardy eur pre Slovensko vyčíslil premiér finančnú záťaž vo výške 60 až 70 miliárd eur pre Európsku úniu ako celok. Túto sumu zaplatia členské štáty na vyšších cenách plynu a elektriny, spresnil Fico. „Ruská federácia nebude poškodená prakticky nijako. Z rozhodnutia prezidenta Zelenského budú profitovať len Spojené štáty zvýšeným dovozom plynu do Európy,“ doplnil./aktuality.sk
X X X
Ukrajina zabudla na pomoc, ktorú jej Slovensko poskytlo, tvrdí Matúš Šutaj Eštok
Zastavenie dodávok plynu však podľa neho nie je len ekonomickým problémom Slovenska. Rozhodnutie o zastavení dodávok plynu z Ukrajiny predstavuje zásadný krok, ktorý zrádza nielen doterajšiu dôveru, ale otvára aj otázky o férovosti a spoľahlivosti ukrajinského prístupu k vzájomným vzťahom. Uviedol to vo štvrtok predseda koaličnej strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Ukrajina podľa neho pri zastavení dodávok plynu zabudla na pomoc, ktorú jej Slovensko poskytlo.
Eštok pripomenul, že Slovensko od začiatku konfliktu poskytovalo Ukrajine výraznú vojenskú, politickú a humanitárnu pomoc a zároveň podalo pomocnú ruku aj všetkým ľuďom utekajúcim pred vojnou. „Slovenská republika príde na základe kroku prezidenta Zelenského o stámilióny eur – tak pri nákupe plynu od iného dodávateľa, ako aj pri ušlých poplatkoch za tranzit do iných krajín,“ uviedol Eštok.
Zastavenie dodávok plynu však podľa neho nie je len ekonomickým problémom Slovenska. Ide o signál, ktorý môže narušiť stabilitu a spoluprácu v celej Európe. „Je preto nevyhnutné, aby sa obnovil dialóg a hľadali riešenia a kompromisy, ktoré zabezpečia stabilitu energetických dodávok do ďalších rokov,“ dodal.
Šéf Hlasu-SD zdôraznil, že hoci Slovensko mohlo za svoju pomoc očakávať aspoň čiastočnú solidaritu zo strany Ukrajiny a prezidenta Zelenského pri dodávkach plynu, vláda situáciu nepodcenila a vopred sa na zastavenie dodávok pripravila. Na tento rok tak má krajina dostatočné zásoby plynu, aktuality.sk
X X X
Každý druhý Poliak sa chce odsťahovať do cudziny
Vysnívané krajiny pre Poliakov už nie sú hlavne Spojené štáty či Veľká Británia. Uprednostňujú radšej život v Španielsku, Taliansku či Nemecku.
Viac ako polovica Poliakov by sa chcela odsťahovať zo svojej krajiny. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky vo štvrtok zverejnil poľský inštitút pre výskum trhu ARC Rynek i Opinia. Najpreferovanejšou krajinou je Španielsko, informuje TASR podľa správy agentúry PAP.
V minulosti boli pre Poliakov na popredných priečkach ideálnych krajín Spojené štáty či Veľká Británia. Teraz USA skončili až štvrté za Španielskom, Talianskom a Nemeckom. Spojené kráľovstvo „kleslo na dno poľských preferencií“, uviedli autori prieskumu.
Nespokojní Poliaci
Ďalšia otázka v ankete sa týkala miery, do akej sa život opýtaných blíži k ideálu. Podľa odpovedí je zrejmé, že Poliaci nie sú spokojní. Život za veľmi blízky svojim predstavám považujú len obyvatelia štyroch zo 17 skúmaných krajín, uviedli autori prieskumu. Podľa neho najviac nespokojní sú obyvatelia krajín ako Japonsko, Grécko a Bulharsko.
„Často sa hovorí, že Poliaci sú národom sťažovateľov, ale výsledky štúdie ukazujú, že mnohí sa sťažujú ešte viac ako my. Najmä pokiaľ ide o sťažovanie sa na svoju krajinu,“ komentoval podpredseda spoločnosti ARC Rynek i Opinia Adam Czarnecki.
Prieskum uskutočnila spoločnosť IRIS, ktorú v Poľsku zastupuje inštitút ARC Rynek i Opinia. Uskutočnil sa v 18 krajinách od januára do marca 2024 na vzorke 500 ľudí vo veku od 18 rokov. V Poľsku tvorilo skúmanú vzorku tisíc ľudí, aktuality.sk
X X X
Gabčíkovo ako trpaslík. Čína postaví najväčšiu vodnú elektráreň na svete. Je to najdrahší projekt v dejinách ľudstva. Aké má riziká?
Na Evereste medzi riekami, ako je prezývaný najdlhší vodný tok v Tibete, vyrastie stavba, ktorá nemá vo svete obdobu. Platí to o jej veľkosti a tiež o finančných nákladoch na jej vybudovanie. Ide o obrovský projekt, ktorý v Pekingu schválili na konci decembra 2024. V okolí rieky Yarlung Zangbo postavia najväčšiu vodnú elektráreň na celom svete.
Pohľad na jednu z obrovských čínskych vodných elektrární, ktorá sa nachádza v provincii S’-čchuan. Vláda v Pekingu oznámila, že najväčšie vodné dielo postaví v Tibete. Veľkosťou mu bude patriť absolútne prvenstvo na celom svete.
Odhaduje sa, že výstavba bude stáť v prepočte približne 132 miliárd eur. Nič drahšie sa doteraz v dejinách ľudstva nepostavilo. Rozpočet Slovenskej republiky počíta v tomto roku s výdavkami v objeme 34 miliárd eur, takže čínsky projekt je porovnateľný so zhruba s nákladmi nášho štátu počas štyroch rokov. „Priehrada, ktorá sa bude nachádzať v dolnom toku Yarlung Zangbo, by podľa odhadov mohla ročne vyrobiť 300 miliárd kilowatthodín elektriny,“ napísala agentúra Reuters. Keď tento údaj porovnáme s kapacitou elektrárne v Gabčíkove, čínsky obor v Tibete by mohol produkovať až 115-násobne viac elektrickej energie ako vodné dielo na Dunaji.
Yarlung Zangbo má celkovú dĺžku 1125 kilometrov. V jednej časti, ktorá má 50 kilometrov, dosahuje prevýšenie až 2000 metrov, čo ponúka obrovský potenciál pre využitie vodnej energie. Rieka preteká cez Tibetskú náhornú plošinu, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 4-tisíc až 5-tisíc metrov.
Doteraz najväčšia vodná elektráreň na svete je na čínskom území, takže Čína sa chystá prekonať vlastný svetový rekord. Volá sa Tri rokliny. Túto priehradu s elektrárňou stavali viac ako dve desaťročia, práce dokončili v roku 2006. Vyrába necelú tretinu elektriny, ako bude produkcia ešte väčšieho vodného diela.
Denník Washington Post poznamenal, že Číňania vybrali pre svoj plán roklinu v Himálajach, ktorá je v priemere trikrát hlbšia ako Veľký kaňon (Grand Canyon) v americkej Arizone. „Projekt je hlavným krokom v prechode štátu na zelenú a nízkouhlíkovú energiu,“ napísala agentúra Nová Čína a dodala aj kúsok komunistickej propagandy: „Prinesie pocit šťastia a bezpečia ľuďom všetkých etnických skupín v Tibete.“
O tejto vete sa dajú vysloviť pochybnosti. Čína je totiž smutne známa necitlivým prístupom k životnému prostrediu, keď si zaumieni realizovať rôzne megaprojekty. V tomto prípade spolu s rizikom trvalého poškodenia ekosystému existuje aj obava zo zničenia tibetských historických pamiatok. A v neposlednom rade treba počítať s vysídlením miestnych obyvateľov podobne, ako sa to udialo pred výstavbou Troch roklín. Vtedy sa muselo opustiť svoje domovy až 1,4 milióna ľudí. „Čína nezverejnila podrobnosti o tom, kedy sa výstavba začne a skončí, ani o pravdepodobnom dopade projektu novej priehrady, vrátane počtu vysídlených ľudí alebo ekologických, environmentálnych a kultúrnych dopadov na to, čo Tibeťania považujú za jeden zo svojich najposvätnejších biodiverzných regiónov,“ upozornil server Radio Free Asia. Dodal, že dosahy budú určite výrazné: „Takmer istotne to ovplyvní podobu prúdenia vody a pôvodnú flóru a faunu.“
O nadšení mnohých miestnych obyvateľov nemôže byť reč: „Začiatkom roku 2024 čínske úrady zadržali stovky Tibeťanov, ktorí protestovali proti ďalšej vodnej priehrade na tibetskom území. Skončilo sa to zatýkaním a bitím, pričom niektorí ľudia boli vážne zranení,“ pripomenula stanica BBC. Zásahy do krajiny budú nepochybne zásadné: „Správy naznačujú, že kolosálny rozvoj by si vyžadoval vyvŕtanie najmenej štyroch 20 km dlhých tunelov cez horu Namča Barva, ktoré by odklonili tok Yarlung Zangbo,“ poznamenala BBC.
S evakuáciou ľudí aj psov pred povodňami pomáha v Poľsku armáda. / Zdroj: Poľské ministerstvo obrany
Výstavbu budú pozorne sledovať India, ktorá má hranice s Čínou. Yarlung Zangbo tečie ďalej do Indie, takže ju veľmi zaujíma, čo čínski inžinieri pripravili. Jej vláda už vyjadrila obavy z možných zmien v miestnej ekológii a tiež z prípadných úprav trasy toku i samotného prietoku rieky./agentury/
X X X
Rast cien plynu v Európe sa po strate ruských tokov cez Ukrajinu zmiernil
Rast cien plynu v Európe sa v prvý obchodný deň tohto roka spomalil po výraznom zvýšení v reakcii na stratu kľúčovej dodávateľskej trasy a mrazivé teploty na severe regiónu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame sa vo štvrtok o od 12.58 h miestneho času predával po 49,83 eura za megawatthodinu po tom, ako v predchádzajúci deň jeho cena prekročila 50 eur za megawatthodinu.
Referenčné ceny plynu vzrástli na najvyššiu úroveň od októbra 2023, keď sa dodávky ruského plynu cez Ukrajinu na Nový rok zastavili po vypršaní tranzitnej zmluvy s Ruskom.
Obchodníci očakávali stratu ruských tokov, dôležitého zdroja dodávok pre niekoľko stredoeurópskych krajín. A teraz sledujú, či zastavenie povedie k rýchlejšiemu odčerpávaniu plynu zo zásobníkov.
Tranzit plynu cez Ukrajinu sa zastavil v čase, keď teploty klesli pod nulu v niektorých regiónoch, čo zvýši dopyt po vykurovaní. Na Slovensku, v jednej z krajín najviac postihnutých zastavením dodávok plynu potrubím z Ruska, môžu teploty do polovice januára klesnúť až na mínus 7 stupňov Celzia.
Napriek tomu Európska komisia tvrdí, že bezpečnosť dodávok v strednej a východnej Európe nie je ohrozená.
Aj keď je nepravdepodobné, že by Európe došiel túto zimu plyn, vďaka zásobám a dodávkam z iných zdrojov, môže byť pre obchodníkov ťažšie doplniť zásoby na ďalšiu vykurovaciu sezónu. „Existuje čoraz väčšie riziko, že Európa ukončí zimu s nízkymi úrovňami zásob plynu, čo spôsobí, že ich doplnenie bude nákladné,“ povedal Arne Lohmann Rasmussen, hlavný analytik Global Risk Management v Kodani.
Ruský plyn prúdi potrubím do Európy už len jednou trasou – cez Turecko do Maďarska.
Väčšine stredoeurópskych zákazníkov ruskej spoločnosti Gazprom sa podarilo získať alternatívne dodávky. Rakúsko podľa správy od Austria Gas Grid Management dostáva viac plynu cez Nemecko a Taliansko.
Európa pravdepodobne zvýši svoju závislosť od skvapalneného zemného plynu (LNG). A to aj z Ruska, ktoré už v minulom roku dodalo do regiónu rekordné objemy LNG a stalo sa tak druhým najväčším dodávateľom po USA, ktoré nedávno spustili dve nové exportné zariadenia.
Pre vnútrozemské štáty v strednej a východnej Európe však náklady na námornú dopravu do Nemecka, Poľska alebo Grécka, následné splyňovanie LNG a jeho ďalší tranzit predstavujú drahú možnosť. Slovensko odhaduje, že mu dovoz plynu prinesie dodatočné náklady vo výške 177 miliónov eur.
Európa ako celok bude musieť tento rok viac bojovať o LNG, najmä v lete, keď dopyt po energii pre klimatizáciu v Ázii prudko stúpa. Zatiaľ čo na celom svete je vo výstavbe niekoľko nových zariadení na LNG, zmysluplné zvýšenie kapacity bude pripravené až o niekoľko rokov.
Pre Európanov to znamená vyššie účty za energiu na dlhšie obdobie, pričom veľkoobchodné ceny na rok 2025 prekračujú priemerné sadzby./agentury/
X X X
Liché úbytky: Päť slovenských miest, ktoré sa za desať rokov najviac vyprázdnili
Slovensko v posledných rokoch zažíva viditeľné demografické zmeny. Menšie mestá, najmä vo východnej časti krajiny, zápasia s postupným úbytkom obyvateľstva, ktorý je výsledkom dlhodobých ekonomických a sociálnych faktorov.
Priemysel sa vytratil, pracovné príležitosti sú obmedzené a mladí ľudia odchádzajú za lepšou budúcnosťou do väčších miest či zahraničia.
Pozrime sa na päť miest, ktoré za uplynulú dekádu najvýraznejšie pocítili tento trend. Päťka slovenských miest, ktoré sa za desať rokov najviac vyprázdnili
Čo tieto mestá spája?
Všetkých päť miest sa nachádza v Košickom kraji, regióne, ktorý už dlhodobo zápasí s ekonomickou transformáciou a vysokou mierou nezamestnanosti. Ich spoločnými faktormi sú:
Ekonomický úpadok: Strata tradičných priemyselných odvetví bola pre tieto mestá zničujúca.
Migrácia mladých: Mladí ľudia odchádzajú za vzdelaním či prácou do väčších miest ako Košice, Bratislava alebo do zahraničia.
Starnutie populácie: Úbytok mladých rodín vedie k starnutiu obyvateľstva a k prirodzenému poklesu pôrodnosti./agentury/
X X X
§ Opustila KDH a rokuje s SaS, PS aj Demokratmi. Martina Bajo Holečková podľa experta veľa vody nenamúti
Nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Martina Bajo Holečková rokuje s opozičnými stranami SaS a PS, ale aj s mimoparlamentnými Demokratmi. V septembri 2024 opustila KDH, za ktoré v parlamentných voľbách stála na treťom mieste kandidátky a následne pôsobila ako šéfka jeho parlamentného klubu. Po mesiacoch nezhôd však oznámila, že v klube končí a v súčasnosti je známe, aké má ďalšie možnosti.
Rozhovory s odídenkyňou z klubu KDH potvrdil predseda SaS Branislav Göhling. „S poslankyňou Holečkovou nás viac vecí spája ako rozdeľuje. Je výrazne ukotvená proti vláde Smeru, Hlasu a SNS a ich korupčnej politike, v ktorej sa starajú iba sami o seba a nestarajú sa o krajinu,“ uviedol Gröhling pre TASR s tým, že by šlo o vstup do poslaneckého klubu SaS.
Bajo Holečková nevylučuje ani vstup do samotnej strany, no prezradila že rokuje aj s inými subjektami. Výsledky rozhovorov by mohli byť známe ešte tento mesiac.
„Rokujem aj s SaS, ale sú tu ešte nejaké strany, s ktorými verím, že to v tomto mesiaci nejako dotiahneme do konca,“ uviedla pre Pravdu.
Na otázku, o aké subjekty ide, prezradila: „Demokrati, samozrejme, a aj Progresívne Slovensko.“ Návrat do KDH nezvažuje a potvrdila, že s hnutím nevedie žiadne debaty.
§ Témy, ktoré trápia ľudí
Podľa Gröhlinga SaS s Bajo Holečkovou spájajú viaceré témy. Poslankyňa sa sama zameriava na to, aby vstúpila do strany, v ktorej sa stotožní s pohľadmi na sociálne veci, zdravotníctvo či školstvo. „Pre mňa sú dôležité najmä tie témy, ktoré naozaj trápia ľudí,“ uviedla s tým, že práve s SaS, PS a Demokratmi má „určite prienik“.
„Samozrejme, hodnotovo tu sú isté rozdiely a práve to si musím najmä s PS a SaS nejakým spôsobom vydebatovať a povedať si, kam strany chcú v týchto témach ísť, posúvať sa a kde sa vidia,“ dodala pre Pravdu.
§ Veľa vody nenamúti
Líder liberálov Gröhling vyzdvihuje, že Bajo Holečková sa okrem iného venuje téme jednorodičovských rodín a SaS by sa podľa neho mala usilovať, aby boli rodiny silné a sebestačné. Sám by chcel, aby si ich SaS zastávala a pomohla im stať sa nezávislými od štátu a dávok.
„My môžeme každému jednému záujemcovi s podobnými hodnotami ponúknuť nejaké personálne zázemie a priestor na realizáciu. Ten sa musí potom rozhodnúť, či je to pre neho vyhovujúce,“ doplnil predseda SaS.
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka by vstup Bajo Holečkovej do SaS v prípade preferencií strane nepomohol.
„Pani Holečková nie je taká hviezda, o ktorej by sa až tak intenzívne hovorilo. Na druhej strane by to mohlo vyvolať rozporuplné reakcie vzhľadom na to, že predtým bola v Kresťanskodemokratickom hnutí. To znamená, že ideologicky je na opačnom póle ako práve SaS,“ uviedol odborník pre Pravdu.
Štefančík však pripomína, že v minulosti už rovnaký prestup medzi stranami skompletizoval Alojz Hlina, no ten bol podľa neho silnejším politikom než Bajo Holečková. SaS by s novou členkou teda nezískala viac percent, no na druhej strane by mohla zvýšiť váhu svojho poslaneckého klubu. „Ale myslím si, že to bude taká ojedinelá epizóda v slovenskej politike, ktorá veľa vody nenamúti,“ dodal politológ.
V Progresívnom Slovensku by sa Bajo Holečková podľa Štefančíka stratila a Demokratom by zas zrejme pomohla získať nejaké menšie preferencie, ktoré by im vo voľbách mohli pomôcť prekonať hranicu zvoliteľnosti. Mimoparlamentná strana pod vedením Jaroslava Naďa by tak mala v podobe Ľubomíra Galka a Martiny Bajo Holečkovej dvoch členov, ktorí sú aj poslancami národnej rady./agentury/
X X X
Opitý vojak v Poľsku strieľal na civilistov
Vojak, ktorý teraz čelí trestnému stíhaniu, uviedol, že pred činom vypil pol litra vodky a nechcel nikoho zabiť. Na krku má štyri obvinenia – z pokusu o vraždu, trestného činu vyhrážania sa, z prekročenia právomocí aj z toho, že bol v službe pod vplyvom alkoholu.
V poľskej obci Mielnik v Podlaskom vojvodstve, na východe krajiny neďaleko bieloruských hraníc, 24-ročný vojak strieľal na auto, v ktorom sa viezol muž a jeho 13-ročná dcéra. Poľský Onet informoval, že vojak slúžil v armáde len deväť mesiacov. Do armády vstúpil po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej služby.
Po niekoľkotýždňovom výcviku ho nasadili do pohraničnej oblasti s Bieloruskom v rámci operácie Bezpečné podlesie. Onet vidí problém v tom, že vojaci, ktorí sú takto povolaní do armády, neabsolvujú kompletné psychiatrické a psychologické vyšetrenia, a napriek tomu im dajú do rúk zbrane s ostrou muníciou.
Po čine sa ukrýval v lese
Vojak, ktorého už medzičasom obvinila prokuratúra, strieľal z útočnej pušky Grot. Keď padli prvé výstrely, vodič zastavil Volkswagen Golf. Dievča vyskočilo v panike zo sedadla spolujazdca aj z auta. Vodič sa v panike pohol dopredu. Na dcéru podľa informácií poľských médií kričal, aby utiekla.
Podľa dosiaľ známych informácií 24-ročný vojak vyprázdnil pri streľbe takmer celý zásobník, stopy po projektiloch našli takmer po celom aute od kufra po čelné sklo, rozstrieľané bolo aj sedadlo, z ktorého stihlo 13-ročné dievča včas vyskočiť.
Po čine sa mladý vojak ukryl v neďalekom lese. Našli ho vojaci z jednotky, od ktorej sa zatúlal.
Vraj vypil pol litra vodky
Okrem toho, že vojaka čaká trest za streľbu na civilistov, z vojenskej služby ho okamžite vylúčili. Na krku má štyri obvinenia – z pokusu o vraždu, trestného činu vyhrážania sa, z prekročenia právomocí aj z toho, že bol v službe pod vplyvom alkoholu.
Obvinený už čiastočne priznal vinu. Ku skutkom uviedol, že predtým, ako začal strieľať, vypil pol litra vodky, ale nechcel nikoho zabiť. Bielostocká prokuratúra chce vidieť vojaka vo väzbe. Žiadosť prokuratúry posúdi vojenský posádkový súd. Pojednávanie na súde sa začne v piatok ráno.
Velenie poľských ozbrojených síl incident v oficiálnom komuniké označilo za „odsúdeniahodný a neprípustný“ a tiež, že „je v rozpore s hodnotami a normami poľskej armády“.
Zločin nevrhá pekné svetlo na armádu
Operáciou Bezpečné podlesie si poľská armáda chcela budovať dôveru a dobré vzťahy s miestnou komunitou, keďže úlohou približne šesťtisíc vojakov je ochrana poľských hraníc pred nelegálnou migráciou. „Tento individuálny prípad vrhá tieň na náročnú a zodpovednú službu našich vojakov,“ stojí ďalej v komuniké velenia poľskej armády.
Velenie dodáva, že hoci nepozná motívy konania tohto vojaka, v radoch poľskej armády nie je miesto pre osoby, ktoré ohrozujú bezpečnosť ostatných. „Ku každému prípadu takéhoto správania pristupujeme s maximálnou vážnosťou,“ zdôraznila poľská armáda, aktuality.sk
X X X
Viliam Klimáček: Nemám tú pani rád, nie je to ministerka mojej kultúry. Je to jedna tragikomická postava
Viliam Klimáček: Nemám tú pani rád, nie je to ministerka mojej kultúry. Je to jedna tragikomická postava
Pevne verím, že sa v roku 2025 blížime k predčasným voľbám. Jednoducho tento bordel je neudržateľný.
Viliam Klimáček, zakladateľ a umelecký šéf legendárneho bratislavského divadla GUnaGU, hovorí, že sa obáva agresivity, ktorú tu vládni politici s radosťou udržiavajú. Má strach, že prídeme k bodu, keď to už bude nevratné a bude tu fungovať iba nenávisť.
Pred sviatkami sme boli svedkami výpovedí lekárov. Vy ste v minulosti pôsobili ako anestéziológ, vrátili by ste k vášmu predchádzajúcemu povolaniu?
Veľmi symbolicky som sa do tohto povolania vrátil tým, že robíme rozhovor v budove na Palisádach, čo bola jediná nemocnica, kde som pracoval. Nemienim už znova ísť do zdravotníctva. Ani by som nemohol, som už tridsať rokov mimo praxe. Ale tých deväť rokov v špitáli mi stačilo až-až.
X Máte dôveru v slovenské zdravotníctvo?
Moje osobné skúsenosti, ktoré mám ako príležitostný pacient, sú len dobré. A keď som ešte pracoval na kardiochirurgii, tak drvivá väčšina mojich kolegov boli fajn ľudia, zapálení do medicíny. Neviem, ako sa situácia vyvinula až do súčasnosti, ale verím, že je tam stále veľa ľudí, ktorým záleží na pacientoch a na tom, aby bolo zdravotníctvo slušné, aj keď sa dnes k zdravotníkom správa štát vyslovene neslušne. Vyhrážať sa väzením a nútenou prácou? Zúfalé chyby!
X Vaše predchádzajúce povolanie ste zanechali pre alergiu na umelé ochranné rukavice.
Tam bolo viac dôvodov, no keď si nemôžete navliekať gumené rukavice, lebo ste alergickí na antioxidanty v gume, tak nemôžete robiť veľa úkonov. Predtým som bol krátko ešte aj chirurgom. Odišiel som odtiaľ na anesteziológiu, no bez rukavíc sa ani tam nepohnete. Ale to nebol hlavný motív odchodu – už vtedy som uvažoval, že by som mal skúsiť divadlo a literatúru robiť profesionálne, aby som v budúcnosti neľutoval, že som to nikdy neskúsil. Tak som vtedy skočil do tej ľadovej vody a zdá sa, že mi to vyšlo.
Vaša publikačná činnosť siahala ešte do medicínskych časov.
Áno, básne som začal písať ako medik. V jednom kuse som si sám vydával „zbierky”, ktoré potom kolovali po kamarátoch. Najradšej som mal tú v škatuli od topánok, vylepenej znútra mapou sveta. Boli v nej básne, písmenkové grafiky aj malé objekty. Prvá skutočná kniha, zbierka básní „Až po uši“ mi vyšla až v osemdesiatych rokoch, aj to po niekoľkoročnom dištanci, lebo som sa súdruhom akosi nezdal. Veď viete – mladý, zamilovaný, rozhnevaný, radikálny. Divadelné hry a romány, to všetko prišlo až neskôr.
X Je Slovákom ľahostajný osud slovenskej kultúry?
Literatúra, umenie a kultúra sú záležitosťou drvivej menšiny Slovákov. Skutočne ich nie je veľa, ale zdá sa, že ich je dostatok na to, aby malo zmysel pre nich písať knihy a robiť divadlo. Rozhodne u nás kultúra nie je väčšinové hobby. Ale nejde len o obrazy, knihy, filmy, divadlá, to je len pôda, z ktorej vyrastá kultúra vzťahov a tolerancie a nad nimi by dnes jeden zaplakal, aktuality.sk
X X X
Rakúšania, Fíni a Švédi oslavujú 30. výročie vstupu do EÚ
Počas studenej vojny boli Rakúsko, Švédsko a Fínsko oficiálne neutrálne a formálne nepatrili k Západu. Krátko po skolabovaní sovietskeho bloku však všetky tri krajiny podali žiadosť o pripojenie sa k EÚ.
Rakúsko, Fínsko a Švédsko si pripomínajú 30. výročie vstupu do Európskej únie. Dovtedy neutrálne krajiny podali žiadosť o vstup krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, informuje TASR.
Historické hľadisko
Prianie vstúpiť do EÚ sa podľa portálu stanice Euronews objavilo v čase hospodárskeho poklesu na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia, keď plné členstvo v Únii umožňovalo rovnocenné zapojenie do jej jednotného trhu. Z historického hľadiska však boli Rakúsko, Švédsko a Fínsko počas studenej vojny oficiálne neutrálne a formálne nepatrili k Západu. Krátko po skolabovaní sovietskeho bloku však všetky tri krajiny podali žiadosť o pripojenie sa k EÚ.
Prístupové rokovania boli náročné najmä v otázkach poľnohospodárstva, regionálnej pomoci, rozpočtových záležitostí a rybolovných kvót. Vstup potom potvrdili v roku 1994 referendá. V Rakúsku bolo 66,58 percent voličov za, proti bolo 33,42 percenta pri účasti 82,35 percenta. Vo Fínsku bolo za vstup 56,88 percenta, proti bolo 43,12 percenta voličov pri účasti 70,4 percenta. A vo Švédsku bolo za vstup 52,3 percenta voličov, proti 47,26 percenta pri účasti 83,32 percenta.
V tom čase bola verejná mienka v týchto krajinách podľa Euronews pomerne euroskeptická a tamojšie vlády sa snažili dôrazne brániť svoje hospodárske záujmy. V prípade štvrtej kandidátskej krajiny – Nórska – sa euroskepsa potvrdila a v referende proti vstupu do EÚ bolo 52,5 percenta voličov, za vstup sa vyslovilo 47,5 percenta voličov.
Z dvanástky pätnástka
Krajiny oficiálne vstúpili do Európskej únie v rámci štvrtého rozšírenia 1. januára 1995, čím sa euroblok rozrástol z 12 na 15 členských krajín. Odvtedy študovalo v týchto troch krajinách prostredníctvom programu Erasmus+ viac ako pol milióna ľudí, ich export v roku 2023 predstavoval približne 287 miliárd eur a Únia v nich financovala asi 34.000 výskumných projektov. Všetky tri krajiny sú tiež súčasťou schengenského priestoru a s výnimkou Švédska aj členmi eurozóny, aktuality.sk
X X X
Kronerová, ktorá zaprela manžela, krach idylickej lásky českej dvojice či ‚utajený‘ syn slovenského sex-idolu: Tieto články vás v roku 2024 zaujímali najviac
Bilancovanie uplynulého roka sa týka aj materiálov, ktoré pútali vašu pozornosť. Medzi najsilnejšie témy patrili tie z domáceho šoubiznisu, ale odskočili sme si aj do Česka.
Herečka Zuzana Kronerová s manželom sa tiež objavili na Česko-Slovenskom plese v Prahe.
V roku 2024 sa darilo v sekcii Koktail kvízom, čo je však logické. Práve jeden z nich sa stal vôbec najklikanejším materiálom a aj dnes, niekoľko mesiacov od jeho zverejnenia ešte láka čitateľov šoubiznisovej sekcie, aby si otestovali svoje vedomosti. Ak sa chcete k nim pridať, tu je spomenutý kvíz: Idoly 70-tych, 80-tych či 90-tych rokov, určite ste ich milovali aj vy! Roky utekajú, spoznáte ich ešte? Mimochodom, aj kvíz z posledného dňa v roku sa dostal do TOP 10 – urobte si ho v odkaze nižšie.
V zozname nasledujú materiály, ktoré sa spájali s populárnymi programami – či už je reč o Inkognite, Záhadách tela alebo talkšou Neskoro večer. Práve ich hostia a hviezdy boli magnetmi čitateľov Pravdy. Ale niet divu, veď kto by sa nechcel pozrieť, prečo vlastne herečka Zuzana Kronerová zaprela vlastného manžela, alebo ako vyzerá syn známeho slovenského herca a sex-idolu Mila Kráľa. Hotoví z neho boli aj hádači v spomenutej šou Inkognito.
Z televízneho prostredia sa ušla poriadna dávka pozornosti aj seriálu Dunaj, k vašim službám. Áno, smrť jednej z postáv zamiešala karty na obrazovkách a atakovala aj rebríčky čítannosti v sekcii Koktail.
Ak príde reč na vážnejšie témy, rozpad jednej lásky sa zaradil tiež k najčítannejším článkom roka 2024. Po pätnástich rokoch sa rozpadol vzťah herečky Jany Bernáškovej a režiséra Rudolfa Merknera a tento koniec prekvapivo zaujal desaťtisíce čitateľov. O rozchodoch roka 2024 môžete viac čítať tu.
Z minuloročných materiálov si veľkú pozornosť získal aj článok o najbohatšom páriku v susednom Rakúšku. Dediči dvoch slávnych firiem a zároveň pohľadná dvojica Mark Dietrich Mateschitz a Victoria Swarovski boli magnetom azda pre všetkých, ktorí chceli vidieť idylickú lásku a dvojicu, ktorej majetok ďaleko presahuje aj sumy na kontách najbohatších Slovákov. Viac si pozrite tu./agentury/
X X X
Fico o plyne z Ruska podľa SaS klame a Saková sa divadlu mlčky prizerá
Slovensko je vďaka postoju predsedu vlády Roberta Fica (Smer) k ukončeniu prepravy ruského plynu cez Ukrajinu a jeho návšteve v Moskve v Európe na smiech. Absurdný je aj fakt, že ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas) sa celému divadlu a hlásaniu ruskej propagandy zo strany Fica len mlčky prizerá. Uviedla to opozičná strana SaS.
Podľa slov poslanca Národnej rady SR Karola Galeka slovenský premiér klame aj v tom, že ruský plyn je lacný. Podľa neho určuje cenu plynu jeho dostupnosť a tú Slovensku Rusi aktuálne zabezpečiť nevedia.
„Robert Fico o zastavení dodávok plynu cez Ukrajinu vedel už dlho, no za celý rok vo funkcii nebol schopný spraviť absolútne nič. Teraz hanebne klame a ohovára nášho suseda, ktorý čelí ruskej agresii. Ukončenie prepravy plynu cez Ukrajinu je na základe riadneho skončenia kontraktu medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Od začiatku ruskej agresie bolo verejne komunikované, že od 1. januára 2025 nebude možné využiť na dopravu ruského plynu na Slovensko a vôbec do Európy trasu cez vojnové územie Ukrajiny. Napokon, Ukrajinci by išli sami proti sebe, pokiaľ by predlžovali zmluvu s Gazpromom, vďaka ktorej dostáva Vladimír Putin peniaze na to, aby ich mohol bombardovať a zabíjať,“ povedal predseda SaS Branislav Gröhling.
Galek pripomenul, že ešte za pôsobenia SaS na ministerstve hospodárstva dokázalo štátny SPP ako dodávateľ s viac ako dvojtretinovým trhovým podielom na Slovensku zabezpečiť dodávky plynu z Nórska a skvapalneného zemného plynu z USA v objeme 70 % toho ruského.
Podľa SaS už dávno neexistuje „lacný“ ruský plyn, pretože cenu určuje nielen tovar, ale aj jeho dostupnosť. „A najdrahší plyn je ten, ktorý nemáme vo chvíli, keď ho potrebujeme. Na druhej strane nám však pomocnú ruku, pokiaľ to budeme potrebovať, ponúklo Česko, a to ako v prípade prepravy plynu cez jeho územie, tak aj zásobníkových kapacít. Nemecko tiež zrušilo kontroverzný poplatok za tranzit plynu cez svoje územie,“ podčiarkol Galek s tým, že premiér aj ministerka hospodárstva by o svojich rokovaniach v Rusku mali verejnosť riadne informovať.
„Ak chcela vláda rokovať o pokračovaní prepravy plynu cez územie Ukrajiny, tak mala ísť do Kyjeva. Na to však Fico evidentne nemal guráž a namiesto toho si radšej hľadal dôvody, aby mohol urážať prezidenta Volodymyra Zelenského a postaviť sa na stranu Vladimíra Putina. To, že nič nevybavil, je iba dôkazom, že je len obyčajný hlásateľ ruskej propagandy a jeho podliezanie sa vojnovému zločincovi bolo iba divadlom pre jeho voličov. Na druhej strane však pošpinili meno Slovenska v očiach celého demokratického sveta. Navyše, Denisa Saková sa tomuto divadlu celý čas len mlčky prizerá,“ uzavrel Galek./agentury/
X X X
Majiteľ podmorského kábla požiadal o zhabanie tankera, ktorý Fíni považujú za súčasť ruskej tieňovej flotily.
Fínsky prevádzkovateľ energetickej siete Fingrid podal na helsinskom súde žiadosť o zhabanie ropného tankeru Eagle S.
Firma sa týmto krokom snaží zabezpečiť pohľadávku na náhradu škôd spojených s poškodením podmorského energetického kábla Estlink 2. S odvolaním sa na štvrtkové oznámenie firmy o tom informovala agentúra Reuters.
Podmorský kábel spájajúci Fínsko a Estónsko bol poškodený 25. decembra. Nasledujúci deň fínska pohraničná stráž, ktorá velí v Baltskom mori, na palubu lode vstúpila a odplávala s ňou do fínskych vôd. Fínske úrady incident vyšetrujú ako sabotáž. Majú podozrenie, že posádka lode kábel poškodila zámerne, a to kotvou plavidla ťahanou po morskom dne. Fínska polícia z činu podozrieva sedem ľudí z asi 20-člennej posádky tankera. Námorníci majú zákaz vycestovať.
Fínske úrady predpokladajú, že loď plaviaca sa z Ruska pod vlajkou Cookových ostrovov je súčasťou ruskej tieňovej flotily. Tak sa označujú plavidlá, ktoré Rusko využíva iba neoficiálne, aby obišlo sankcie a mohlo vyvážať napríklad svoju ropu.
Od roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, zaznamenali štáty ležiace pozdĺž Baltského mora už viacero incidentov, pri ktorých boli poškodené podmorské energetické a telekomunikačné káble a tiež plynovody.
Zhruba 150-kilometrový kábel pre vedenie elektrickej energie Estlink 2 spojil v roku 2014 fínske Porvoo s estónskym mestom Püssi, čím nadviazal na podmorské spojenie kábla Estlink 1. Tento kábel, ktorý naďalej funguje, v roku 2006 prepojil fínske Espoo a estónske Harku./agentury/