Robert Fico však prekrúcal a zavádzal. Robert Fico a Tomáš Taraba tvrdia, že zástupcovia štátu a mimovládok žiadali v Bruseli NATO, aby zasiahlo voči opozícii. Je to úplný nezmysel, tvrdia všetci, ktorí na stretnutiach boli. „Toto je slovenský Watergate,“ s vážnou tvárou dnes ráno na tlačovej besede strany Smer vyhlásil poslanec Tomáš Taraba, ktorý sa pred voľbami spojil s SNS.

Taraba spolu s Robertom Ficom na vopred ohlásenej tlačovke informovali o pracovnej ceste predstaviteľov niekoľkých ministerstiev, štátnych úradov a mimovládnych organizácií do Bruselu, kde vraj mali žiadať Európsku komisiu a NATO o zákrok voči slovenskej opozícii.

Hovorili o škandále, o veciach nevídaných a vyzývali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby vec začal prešetrovať. Realita sa napokon ukázala byť značne odlišná od obvinení, s ktorým prišli budúci potenciálni koaliční partneri.

Čo tvrdil Smer

Pozrime sa však najskôr na to, čo dnes Fico s Tarabom tvrdili. Už vopred avizovali, že zverejnia písomné dôkazy „o koordinovanom postupe vlády a mimovládnych organizácií s cieľom diskreditovať politickú opozíciu v štruktúrach EÚ a NATO“.

Zopár dokumentov skutočne ukázali, preposlali novinárom a nakoniec publikovali aj na sociálnej sieti. Ide o dvojstranový údajný zápis zo zahraničnej pracovnej cesty, ktorý mali vyhotoviť zamestnanci ministerstva obrany, a zoznam osôb, ktoré sa na tejto ceste zúčastnili.

Sú medzi nimi ľudia z rezortov vnútra, obrany, kultúry, školstva, ale aj z NBÚ, SIS, polície či organizácií ako Globsec, Memo98 alebo projektu konšpirátori.sk – dovedna 21 osôb.

Podľa Fica sa týchto 21 ľudí skoordinovalo a prišlo do Bruselu s „neuveriteľnými požiadavkami“, aby orgány NATO a Európskej komisie intervenovali na našom území proti opozícii. Slovenskú opozíciu vraj títo ľudia „bez akéhokoľvek zaváhania“ nazvali „hybridnou hrozbou“.

„Ako môže ísť predstaviteľ úradu vlády, NBÚ, SIS na stretnutie na úrovni NATO a Európskej komisie a rozprávať, že opozícia je hlavnou hybridnou hrozbou a že ju treba zlikvidovať? To sú veci nevídané, to sa prekračujú akékoľvek červené čiary,“ rozhorčoval sa šéf Smeru.

Z dokumentu, ktorý Fico zverejnil, zvlášť vypichol dve veci. Po prvé, Daniel Milo z rezortu vnútra vraj na jednom stretnutí povedal, že NATO musí riešiť otázku volieb, lebo ak vyhrá Fico a Pellegrini, Slovensko vystúpi z NATO.

Po druhé, Dávid Púchovský, ktorý spravuje stránku polície o hoaxoch na Facebooku, mal žiadať o zaslanie špeciálneho tímu, ktorý by sa na Slovensku zaoberal opozíciou.

Ako to bolo

Skúsme teraz Ficove a Tarabove obvinenia konfrontovať s realitou. Faktom je, že k takýmto stretnutiam v Bruseli v apríli skutočne došlo a zúčastnili sa na nich ľudia, ktorých dnes politici spomínali. Nešlo však o žiadne konšpiračné mítingy, ako to Smer naznačoval.

Stretnutia organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Podľa jeho hovorkyne Ingrid Ludvikovej išlo o „informačno-poznávaciu návštevu bruselských inštitúcií pre skupinu slovenských odborníkov, ktorí sa venujú problematike boja s hybridnými hrozbami a dezinformáciami“.

Hybridnú vojnu rozpútalo Rusko a po vypuknutí vojny na Ukrajine ide o tému, ktoré EÚ prikladá ešte väčší význam. „Témou neboli žiadne žiadosti o nejakú intervenciu proti Smeru, to je úplná hlúposť. Diskutovali sme o tom, ako veľmi je nebezpečné Rusko pre Európu ako celok aj pre členské štáty ako Slovensko,“ rozpráva náš zdroj z Bruselu, ktorý na jednom zo stretnutí so Slovákmi bol.

Jedným z návštevníkov Bruselu bol Michal Trnka z firmy Gerulata, ktorá po vypuknutí ruskej agresie zverejnila zoznam skupín a ľudí, ktorí na Slovensku šíria ruskú propagandu. V zozname boli aj niektorí politici Smeru, napríklad Ľuboš Blaha.

Trnka však odmieta, že by ktokoľvek v Bruseli označoval celú opozíciu za hybridnú hrozbu, ako to hovorí Fico. „Riešilo sa ohrozenie Slovenska zvonka, budovanie odolnosti proti hybridným hrozbám, ktoré prichádzajú zvonka. V žiadnom prípade sa nijako neriešila politická opozícia a nijaké zasahovanie proti opozícii. Ani si neviem predstaviť, čo by s tým Európska komisia alebo NATO mali robiť,“ tvrdí.

Čo z dokumentu nesedí

Trnka navyše upozorňuje na ďalší problém, vyplývajúci z tlačovky Fica s Tarabom. Dokument, ktorý politici zverejnili, podľa neho nie je obsahovo pravdivý. „Vyzerá to ako nejaký dokument ministerstva obrany, ale ja neviem, či to niekto napísal spamäti neskôr, ale ak áno, tak zle, lebo takto to nebolo. Alebo je to zmanipulované a nie je to z ministerstva,“ dodáva.

Trnka naráža najmä na tú časť, podľa ktorej mal Dávid Puchovský z polície žiadať o zaslanie ľudí z NATO na Slovensku. Tiež je podľa neho lož, že by on sám, ako sa v dokumente uvádza, označil celé spektrum slovenskej opozície za hybridnú hrozbu.

„Slovenská opozícia vôbec nie je hybridnou hrozbou, niektorí jej predstavitelia možno predstavujú, sú napojení na nejakú hybridnú hrozbu, ale určite nie celá opozícia od Smeru po Progresívne Slovensko,“ doplnil.

Autenticitu samotného dokumentu sa nám overiť nepodarilo. Z ministerstva obrany, kde mala zápisnica údajne vzniknúť, nám na našu otázku, týkajúcu sa jej pravosti, neodpovedali.

Polícia vidí dva hoaxy

Problém s ňou však majú aj na polícii, ktorá sa ohradila voči dnešným útokom Smeru. „Zástupca Policajného zboru (Dávid Púchovský, pozn. red.) sa štandardnej zahraničnej služobnej cesty do Bruselu zúčastnil na základe pozvania od Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike. Cieľom stretnutia bola vzájomná výmena informácií a skúseností, získanie vedomostí o pôsobení medzinárodných útvarov voči hybridným hrozbám a prezentovanie výročnej správy Policajného zboru o dezinformáciách za rok 2023,“ napísali nám z komunikačného oddelenia policajného prezídia.

Fico dnes podľa policajtov zverejnil dva hoaxy. Prvý, keď o Púchovskom hovoril ako o „vysokom predstaviteľovi Policajného zboru“. Podľa polície však nezastáva žiadnu riadiacu ani vedúcu funkciu, je len radovým referentom.

Druhý, keď tvrdil, že mal Púchovský žiadať NATO, aby poslalo na Slovensko špeciálny tím, ktorý by sa zaoberal opozíciou.

„Na rokovaní s kolegami z NATO takáto požiadavka nezaznela. Pravosť dnes šíreného dokumentu polícia nevie potvrdiť, ani vyvrátiť, keďže nejde o materiál z dielne Policajného zboru. Avšak jeho obsah vo vzťahu k polícii je vytrhnutý z kontextu a nezakladá sa na pravde,“ dodala polícia.

Voči obvineniam Smeru postupe ohradili nielen polícia, ale aj ministerstvá obrany, zahraničných vecí či úrad vlády, aktuality.sk

X X X

Rusko zničilo poslednú ukrajinskú vojenskú loď? Podľa Britov Moskva stráca iniciatívu?

Rusko od začiatku tohto mája čoraz viac stráca iniciatívu vo svojom ťažení na Ukrajine a skôr reaguje na ukrajinské akcie, než aby aktívne postupovalo smerom k dosiahnutiu vlastných vojnových cieľov. Vo svojej dnešnej analýze vývoja bojov to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Jurij Olefirenko je stredne veľká výsadková loď určená pre vojakov a vozidlá.

Ruský rezort obrany medzitým oznámil, že jeho armáda pri vzdušnom údere na Odese zničila poslednú funkčnú ukrajinskú vojenskú loď, podľa agentúry Reuters pre svoje tvrdenie neposkytol dôkazy. Veliteľ ukrajinského námorníctva naopak povedal, že Ukrajinci zničili od začiatku konfliktu už 18 ruských plavidiel.

„Vysoko presný útok ruských leteckých a kozmických síl na miesto so zakotvenými loďami v prístave v Odese zničil 29. mája poslednú vojenskú loď ukrajinského námorníctva Jurij Olefirenko,“ vyhlásil podľa agentúry TASS hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

 Nebude reagovať na žiadne vyhlásenie z Ruska. Dodal, že ukrajinské ozbrojené sily neinformujú o stratách počas vojny. Ruská redakcia BBC dodala, že v pondelok ukrajinskí predstavitelia potvrdili, že v odeskom prístave po ruských vzdušných útokoch vznikol požiar. Ukrajinskí činitelia sa o prípadných škodách a obetiach ruských útokov nezmienili. A ukrajinské námorníctvo disponuje ešte mínonoskou Balta a viac ako desiatimi bojovými kutrami a rôznymi pomocnými plavidlami, pripomenulo Rádio Sloboda.

Agentúra AFP poznamenala, že Jurij Olefirenko je výsadkové plavidlo, ktoré sa predtým volalo Krivohrad a v roku 2016 ho námorníctvo premenovalo po dôstojníkovi, ktorý padol o rok skôr pri Mariupole. Vlani v júni ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj posádku tejto lode vyznamenal za hrdinstvo pri obrane krajiny pred ruskou inváziou.

 Veliteľ ukrajinského námorníctva Oleksij Nejužnpapa podľa agentúry Ukrinform dnes v televíznom vysielaní uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily od začiatku ruskej ozbrojenej agresie zničili 18 ruských vojnových lodí a člnov, vrátane veľkej výsadkovej lode a výsadkových plavidiel triedy Serna a Raptor. Ukrinform v tejto súvislosti pripomenul tiež minuloročné potopenie vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily ruského krížnika Moskva.

Konašenkov ďalej podľa Reuters okrem iného tvrdil, že ruské invázne sily vytlačili ukrajinské jednotky z ich pozícií okolo obcí Krasnohorivka a Jasynuvata v Doneckej oblasti na východe krajiny. Najprudšie boje sa podľa neho odohrávajú pri Avdijivke, ktorá leží neďaleko okupovaného Donecka.

 Ukrajinský generálny štáb vo svojom pravidelnom rannom hlásení okrem iného informoval o pokračujúcej ruskej snahe plne sa zmocniť Luhanskej a Doneckej oblasti a tiež o odrazení 22 ruských útokov za posledný deň. Pri Avdijivke podľa neho Rusi podnikli neúspešnú útočnú operáciu blízko obce Severne.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

Rusko počas tohtoročného mája podniklo 20 nočných útokov pomocou dronov a riadených striel na miesta hlboko vo vnútri Ukrajiny, píše britský rezort obrany, podľa ktorého invázne sily dosiahli len malý úspech vo svojej pravdepodobnej snahe „neutralizovať“ vylepšenú ukrajinskú protivzdušnú obranu a zničiť ukrajinské sily určené na protiofenzívu.

 „Na krajinu (Rusko) presunulo bezpečnostné sily, aby reagovali na partizánske útoky vo vnútri západného Ruska,“ uvádza ďalej ministerstvo. Ruskí velitelia sa podľa neho zrejme pokúšajú vytvoriť záložné sily a umiestniť ich v miestach, kde sa domnievajú, že Ukrajina podnikne očakávanú protiofenzívu. „To však pravdepodobne narúša vyslanie neangažovaných síl na vyplnenie medzier na frontovej línii okolo Bachmutu,“ myslia si Briti.

Zakladateľ žoldnierskej armády, známej ako Vagnerova skupina, Jevgenij Prigožin dnes ohlásil, že poslal federálnej kriminálnej centrále a prokuratúre žiadosti, aby preverili podozrenie, že sa „mnoho vysokopostavených predstaviteľov ministerstva obrany dopustilo zločinov pri príprave a v priebehu špeciálnej vojenskej operácie“, ako Rusko nazýva svoju vojnu proti Ukrajine.

Europoslanec Štefanec: Výroba munície pre Ukrajinu podporí naše podniky

Prigožin je v dlhodobom konflikte s rezortom obrany. Terčom jeho kritiky za neschopnosť pri vedení vojny je aj minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov, ktorý bol poverený priamym velením operácií proti Ukrajine.

Ruské médiá dnes Prigožin zaujal návrhom na všeobecnú mobilizáciu. „Ďalej bude ťažko,“ vysvetľuje miliardár potrebu zmobilizovať státisíce Rusov do vojny proti Ukrajine. „Predpovedám, že docestujeme do Kyjeva, ak nám dajú toľko ľudí, koľko treba,“ uviedol Prigožin podľa denníka Moskovskij komsomolec a dodal, že 200 000 vojakov stačí len na dobytie Donbasu, na dobytie Kyjeva je nutné „zmobilizovať celú spoločnosť“ a previesť celú ekonomiku na výrobu zbraní a munície. Prigožin na sociálnej sieti Telegram spresnil, že do vojny treba zmobilizovať dva milióny Rusov./agentury/

X X X

Na Ficovo odhalenie reaguje Naď aj prezídium. Je to klamstvo, polícia upozornila na dva hoaxy

 Člen Demokratov a bývalý minister obrany Jaroslav Naď reagoval na tlačovej konferencii na vyjadrenia lídra Smeru Roberta Fica. Podľa neho klame a zavádza a skupinu, o ktorej hovoril, zriadil sám Fico ešte počas prvej vlády. Podľa Fica to je škandál, Tomáš Taraba to prirovnal k afére Watergate.

 Naď apeloval na demokratické strany, aby odsúdili tvrdenia z dnešnej tlačovej konferencie strán Smer a Slovenskej národnej stany (SNS). Šéf Smeru dnes informoval o „šokujúcom odhalení“, podľa ktorého mala delegácia 21 ľudí zložená zo zástupcov rezortov a Úradu vlády, zástupcov mimovládnych organizácií v štruktúrach Európskej únie (EÚ) a NATO informovať o tom, že slovenská opozícia je hybridnou hrozbou.

Naď: Fica považujú za trola, v Bruseli nechcú, aby vládol?

„Robert Fico dennodenne ukazuje, že je vážnou hrozbou pre demokraciu, pre dobrú, pozitívnu budúcnosť našej vlasti. Štve ľudí, straší ľudí, klame, zavádza, obviňuje, vymýšľa si… Robí čokoľvek preto, aby zaujal voliča a je mu úplne jedno, aké dopady to má na Slovensko a demokraciu,“ reagoval Naď.

 Podľa neho je dokument, ktorý vytiahli poslanci Smeru a Tomáš Taraba na tlačovke, neoficiálnym zápisom z cesty pre interné potreby rezortu. Pokračoval citáciou z dokumentu Európskej komisie s názvom ,Zvyšovanie odolnosti a posilňovanie spôsobilosti riešiť hybridné hrozby, ktorý komisia v roku 2018 s cieľom napredovania v oblasti boja proti hybridným hrozbám.

Naď: Mečiar sa môže schovať do kúta oproti Ficovi

Naď uviedol, že v tom čase bol predstaviteľom SR v Európskej rade práve šéf Smeru. „Fico bol ten predstaviteľ SR, ktorý si uvedomil zásadné problémy v oblasti hybridných hrozieb a vyzval EK, aby urobila v boji proti hybridným hrozbám vrátane zasahovania Ruskej federácie do volebných procesov zásadné opatrenia,“ povedal.

Skupinu vytvorili ešte v roku 2018

V rámci týchto opatrení prijala Ficova vláda v roku 2018 „Koncepciu pre boj SR proti hybridným hrozbám“. „Tento dokument vytvára inštitucionálny rámec pre boj proti hybridným hrozbám,“ uviedol s tým, že sú tam zástupcovia relevantných rezortov, zastúpenie NBAC (Národné bezpečnostné analytické centrum), NBÚ a aj predstavitelia mimovládnych organizácií.

Naď reagoval na vyjadrenia Smeru. Skupina mala vzniknúť ešte počas Ficovej vlády

„Čiže tá skupina, ktorá sa v apríli tohto roka zúčastnila toho, podľa Fica šokujúceho, rokovania v Bruseli, bola skupina, ktorú vytvorila vláda Roberta Fica,“ povedal s tým, že aprílová cesta nebola prvá, ale deje sa pravidelne. Naď dodal, že nejde o vysokých štátnych úradníkov, ale o ľudí, ktorí sa venujú hybridným hrozbám.

 Jeho kolega, europoslanec Vladimír Bilčík doplnil, že nikto nemusí chodiť do Bruselu, aby sa sťažoval na Fica a Smer. „V Bruseli to veľmi dobre dlho vedia a sledujú to pozorne,“ povedal. Fico podľa Naďa zavádza, a to len preto, aby pomýlil voličov.

 Smer okrem toho uviedol, že kvôli tomu, že sú hrozbou, mali predstavitelia Slovenska na stretnutí žiadať štruktúry o intervenciu v podobe zaslania tzv. „counter-hybrid support teams“ na Slovensko. Ide však o skupinu, ktorá chodí monitorovať možné ovplyvňovanie volieb. Podobne bola v Čiernej Hore, či Litve.

Rovnako vyzval i na to, aby demokratické subjekty deklarovali, že nebudú po predčasných parlamentných voľbách vytvárať koalíciu so Smerom, a tiež sa prihlásili k nevyhnutnosti členstva v EÚ a NATO pre demokratickú budúcnosť Slovenska. Spoločný postup demokratických síl má podľa Naďa potenciál vytlačiť Smer i extrémistov mimo vládu, čo považuje za podstatné pre budúcnosť Slovenska.

Polícia upozorňuje na dva hoaxy

Na vyjadrenia poslanca Fica reagovalo aj policajné prezídium. „Ohradzujeme sa voči tlačovej besede politickej strany, ktorá pokračuje v útokoch na príslušníkov Policajného zboru, ktorí svoju prácu vykonávajú vysoko profesionálne a v záujme ochrany bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky,“ reagovalo prezídium.

 Schôdza parlamentu

Zástupca Policajného zboru sa štandardnej zahraničnej služobnej cesty do Bruselu zúčastnil na základe pozvania od Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike. Cieľom stretnutia bola vzájomná výmena informácií a skúseností, získanie vedomostí o pôsobení medzinárodných útvarov voči hybridným hrozbám a prezentovanie výročnej správy Policajného zboru o dezinformáciách za rok 2023.

Polícia zároveň upozornila, že na besede zazneli dva hoaxy súvisiace s policajným zborom. Prvým hoaxom je tvrdenie o „vysokom predstaviteľovi policajného zboru“. „Rokovaní so zahraničnými partnermi sa zúčastnil radový referent Prezídia Policajného zboru, ktorý nezastáva žiadnu riadiacu ani vedúcu funkciu,“ reagovala polícia.

Druhým hoaxom je, že ich predstaviteľ žiadal od NATO, aby poslalo na Slovensko špeciálny tím, ktorý by sa zaoberal opozíciou. „Na rokovaní s kolegami z NATO takáto požiadavka nezaznela,“ dodala polícia s tým, že obsah je vytrhnutý z kontextu a nezakladá sa na pravde.

Slovenský Watergate?

Skupina úradníkov a mimovládok mala podľa Fica žiadať európske štruktúry, aby na Slovensku zasiahli vzhľadom na nepriaznivý vývoj v neprospech „rozpadnutej vládnej koalície“ a prezidentky Zuzany Čaputovej. Mali tiež skonštatovať, že NATO musí čo najskôr riešiť otázku volieb, „pretože vyhrá Fico a Pellegrini a Slovensko vystúpi z NATO“. Fico to označil za koordinovaný postup na diskreditáciu opozície. Považuje to za zásah do volebnej kampane.

Fico: Nevídané. O intervenciu proti opozícii žiadali v EÚ a NATO štátni úradníci a mimovládky

Šéf Smeru odmieta vyhlásenia o tom, že pokiaľ jeho strana vyhrá voľby, Slovensko by opustilo NATO. „Rešpektujeme a vážime si záväzky, ktoré má SR voči týmto organizáciám,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii. Dodal, že nikto z opozície nie je žiadnou hrozbou pre demokraciu.

Smer chce požiadať predsedov kontrolných výborov parlamentu o zvolanie spoločného zasadnutia, na ktorom by si predvolali všetkých účastníkov výjazdu a budú chcieť predloženie všetkých záznamov z tejto cesty. Chcú sa tiež obrátiť na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby zvážil, či nedošlo k spáchaniu trestných činov. Avizuje aj iniciovanie mimoriadnej schôdze.

 SNS zastupoval Tomáš Taraba. Ten disponoval podobnými informáciami ako Smer, preto spojili, aby si informácie overili. „Toto je slovenský Watergate,“ reagoval Taraba. Fico sa pýta, kto stál za organizáciou tohto výjazdu. Na tlačovú besedu boli pozvaní aj zástupcovia Hlasu, no pozvanie odmietli.

 Líder SNS Andrej Danko sa spája s Tomášom Tarabom (Život-NS). Do volieb pôjdu na spoločnej kandidátke.

Hlas neskôr reagoval, že ak sú informácie o rokovaní slovenskej delegácie na pôde NATO a EÚ pravdivé, žiadajú zverejnenie kompletnej informácie o zložení, cieľoch a obsahu rokovaní. Poslanci Hlasu sú pripravení zúčastniť sa na rokovaniach kontrolných výborov parlamentu aj na prípadnej mimoriadnej schôdzi.

„Účasť na parlamentných voľbách je jednou z posledných demokratických možností, ktorá občanom Slovenskej republiky ostala na rozhodovanie o správe vecí verejných. Musia byť nielen slobodné a demokratické, ale sa takými aj javiť. Preto je neprípustné, aby bola verejnosť zahlcovaná podozreniami o možnej manipulácii volieb z tej či onej strany, a zároveň na ne nedostávala jasné vysvetlenia,“ uviedol líder Hlasu Peter Pellegrini./agentury/

X X X

Bojovali proti nemu exministri Sulík aj Mikulec, on však ďalej úraduje. Postrachu developerov už štát nestojí v ceste

Marcel Slávik a jeho Združenie domových samospráv sa v uplynulých rokoch zapojilo do stoviek stavebných konaní naprieč celým Slovenskom. Kým v minulosti mu chceli viaceré ministerstvá klepnúť po prstoch, aktuálne dávajú jeho činnosti voľný priebeh.

Postrach developerov, kontroverzný ekoaktivista, občan S. To je len zlomok prívlastkov, ktoré počas uplynulých rokov prischli predsedovi Združenia domových samospráv Marcelovi Slávikovi. Ten sa „preslávil“ svojskými praktikami v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Jeho združenie totiž na pravidelnej báze podávalo podnety po celom Slovensku voči stavebným zámerom, pričom pozornosť pútali najmä jeho zvláštne požiadavky.

Keďže na Slávikove praktiky sa sťažovalo stále viac slovenských developerov, koncom roka 2020 voči nim zakročil vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík. Ten na Slávika podal viacero trestných oznámení. Následne sa k nemu pridal rezort vnútra, ktorý hrozil rozpustením združenia, a ministerstvo životného prostredia, ktoré zvažovalo legislatívnu úpravu.

Dnes je však zrejmé, že ani spojenie troch rezortov Slávikovi nezabránilo v jeho aktivitách. Združenie domových samospráv len nedávno podalo podnet voči výstavbe novej predajne Lidl v Martine, námietky má aj voči vybudovaniu rekreačného areálu v blízkosti seneckých Slnečných jazier či výstavbe skladu vo vinárskom závode v Seredi.

Ministerstvá už Slávika neriešia

Aktuality.sk sa preto snažili zistiť, v akom stave je sľubovaný boj voči postrachu slovenských stavebníkov. „Polícia a následne aj prokuratúra trestné oznámenie odmietli, nestotožnili sa s návrhom, konanie podľa nich nenaplňuje definíciu trestného činu,“ ozrejmil nám šéf SaS Richard Sulík.

Ten v roku 2021 ako minister hospodárstva inicioval výzvu, v rámci ktorej dostal vyše 250 sťažností na konanie Združenia domových samospráv a iných, podľa jeho slov často očividne prepojených osôb a združení.

Konaním Združenia domových samospráv sa prestal zaoberať aj rezort vnútra. Ten pritom pred pár mesiacmi potvrdil, že jeho činnosť je v rozpore so zákonom o združovaní, dokonca mal podozrenie zo spáchania zločinu vydierania. Preto 19. februára 2021, ešte za vedenia Romana Mikulca, zaslalo Združeniu domových samospráv „výzvu na upustenie od nezákonnej činnosti podľa zákona o združovaní občanov“. ​Jej splnenie malo byť poslednou šancou na záchranu Slávikovho zoskupenia.

„Ak v nezákonnej činnosti pokračuje, ministerstvo ho v rámci druhého kroku rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu sa nebude môcť odvolať,“ vysvetlil v tom čase pre Hospodárske noviny Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.

K rozpusteniu však nakoniec nedošlo a z vyjadrenia rezortu vyplýva, že takýto osud mu už ani nehrozí. Ministerstvo totiž od minulého roka nedostalo žiadny podnet, ktorý by preukázal, že občianske združenie naďalej vykonáva činnosť, na ktorú bolo upozornené.

Rezort hospodárstva, ktorý proti združeniu brojil ešte za šéfovania Richarda Sulíka, na naše otázky ani po niekoľkých výzvach nereagoval. Podľa našich informácií má však k veci podobný postoj ako ministerstvo vnútra.

Stačila zmena rétoriky

Podnikatelia, ktorí reagovali na Sulíkovu iniciatívu, sa sťažovali najmä na nezmyselné požiadavky, ktoré im Slávik kládol v rámci stavebných konaní. Chcel od nich, aby postavili fontány na streche pripravovaných budov, vybudovali verejne prístupné parky priamo v priemyselných areáloch či vysadili dreviny na parkovacích plochách.

Aktuálne sa však zdá, že zmenil postup, čo môže byť jedným z dôvodov, prečo sa mu kompetentné orgány prestali venovať. Vyplýva to z vyjadrenia Miloslava Dureca, ktorý bol v roku 2020 poradcom vtedajšieho ministra Sulíka a zároveň jedným z ľudí zaoberajúcich sa agendou boja proti Slávikovým praktikám. V súčasnosti je Durec konateľom spoločnosti Valaliky Industrial Park, ktorej majiteľom je práve ministerstvo hospodárstva.

Durec tvrdí, že Slávikovo združenie po podaní trestného oznámenia načas úplne prestalo vstupovať do konaní. Neskôr síce začalo opäť podávať podnety, no námietky a pripomienky v konaniach, do ktorých vstupuje, zmenilo.

„Už sú oveľa špecifickejšie, nenabáda na kúpu konkrétnych materiálov a služieb ako formy odpustkov, vyhýba sa možnému napadnutiu z dôvodu zištného postupu. Konštruktívnym a nezištným prístupom sa môže stať relevantným partnerom prebiehajúcej diskusie o ochrane životného prostredia, tak ako to deklaruje,“ uviedol Durec.

Samotný Marcel Slávik však za zmenou postoja štátu voči jeho praktikám nevidí nič iné než to, že „ministri, ktorí zneužili svoju funkciu na šikanu nezávislých ekologických spolkov, už ako súčasť vlády chaosu skončili“.

Slávikovmu konaniu nahráva aj legislatíva

Podnikatelia aj časť odbornej verejnosti v minulosti kritizovali legislatívu, ktorá mala nielen Slávikovmu združeniu umožňovať zapájať sa do konaní často nezmyselnými návrhmi a spôsobovať tak prieťahy.

Aj preto bola na stole otázka, či ministerstvo životného prostredia, pod ktoré EIA spadá, neplánuje v tomto smere zakročiť. Odpoveď znela celé roky jasne: právo jednotlivcov a inštitúcií vstupovať do konaní je nespochybniteľné. Možnú zmenu pripustil až exminister Ján Budaj. Ten koncom roka 2020 pre Hospodárske noviny uviedol, že „v súvislosti s podnetmi, ktoré vykazujú znaky zneužívania práva zapájať sa do procesov, zvažujeme niektoré legislatívne úpravy, ktoré by takémuto konaniu mohli zabrániť“.

Nakoniec neostalo len pri slovách. V auguste minulého roka predložila skupina poslancov návrh na úpravu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Cieľom novely je zrýchlenie niektorých procesov v rámci zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom so sebou prináša viacero zmien.

„K tým najzásadnejším patrí zavedenie možnosti správneho orgánu neprihliadnuť na pripomienky verejnosti, na záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov doručené po uplynutí lehôt alebo neprihliadnuť na zjavne nedôvodné pripomienky,“ vysvetľuje Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.

Nutné zlo

Sprvu sa preto zdalo, že novela pristrihne krídla aj Slávikovmu združeniu. Prezidentka Zuzana Čaputová mala však voči zákonu výhrady, a preto ho vo februári tohto roka vetovala. Hlava štátu upozornila, že zákon obsahuje viacero ustanovení, ktoré vykazujú znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami, rovnako aj s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie. Podotkla tiež, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu.

Súhlasí s ňou aj advokát Ondřej Majer, ktorý tvrdí, že právo verejnosti vyjadrovať sa ku konaniam, ktoré majú vplyv na životné prostredie, má mimoriadny význam pre zabezpečenie práv občanov na priaznivé životné prostredie.

Poslanci však napriek prezidentkinmu upozorneniu novelu znova schválili, takže platí od 1. apríla. „Keďže Združenie domových samospráv vykonávalo svoju činnosť práve prostredníctvom využívania zákonom garantovaných práv verejnosti, snaha o obmedzenie aktivít pána Slávika so sebou nevyhnutne priniesla aj obmedzenie práv verejnosti aktívne participovať na konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ objasňuje Majer.

Ako malo prebiehať Slávikovo „vypaľovanie“?

Počas uplynulých rokov viaceré podnikateľské subjekty naznačili, že Združenie domových samospráv ich dlhodobo vypaľuje. Tvrdili, že požaduje finančné plnenie výmenou za to, že ich zámer nebude pripomienkovať. Rovnako sa zhodli v tom, že ich navádza na využívanie služieb či kúpu materiálov od spriaznených dodávateľov, ktorých tovar je oproti konkurencii predražený.

Šéf SaS Richard Sulík aj naďalej odporúča každému, kto sa stane objektom vydierania, „aby nepodľahol naoko jednoduchému riešeniu zaplatiť výpalné a obrátil sa s konkrétnym podnetom na orgány činné v trestnom konaní.“ Podľa jeho názoru je len tak možné dosiahnuť potrebnú zmenu, zastaviť korupciu a rozkvet ekoteroristických aktivít a aktivistov, aktuality.sk

X X X

NATO vysiela do Kosova 700 vojakov, ďalší sú v pohotovosti, vyhlásil Jens Stoltenberg

Generálny tajomník NATO odsúdil násilie v Kosove a povedal, že „takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť“.

V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.

Po rokovaniach s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle o tom v utorok podľa agentúry AP informoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky,“ spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1000 vojakov.

Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že „takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť“. Upozornil, že jednotky NATO „podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove“. Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa „ďalšieho nezodpovedného správania“ a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.

S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.

Vučič chce stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách

Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.

„Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne,“ napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí so západnými diplomatmi.

Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.

Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich „odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu“.

Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.

Dav rozohnali slzotvorným plynom

Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia — i vážne — pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.

Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne „musia zabrániť ďalšej eskalácii“, uvádza sa vo vyhlásení misie.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom, aktuality.sk

X X X

Macron tvrdí, že Európska Únia potrebuje inovatívne formáty členstva, aby uspokojila aj Ukrajinu

Európska únia by sa mala inovovať, o tom niet pochýb. Vymyslieť by mala viacero formátov a objasniť ciele každého z nich, povedal Macron.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave vyzval na rozšírenie Európskej únie o ďalšie krajiny. Podľa neho by EÚ mala prísť s inovatívnymi formátmi členstva, aby mohla vyhovieť integračným ambíciám krajín z Balkánu či východnej Európy vrátane Ukrajiny, informuje TASR.

„Európska únia by sa mala inovovať, o tom niet pochýb. Vymyslieť by mala viacero formátov a objasniť ciele každého z nich,“ povedal Macron.

„Toto je jediný spôsob, ako môžeme splniť legitímne očakávania krajín západného Balkánu, Moldavska či Ukrajiny… a zároveň zachovať aj geopolitickú efektívnosť súčasnej Európskej únie spolu s dosiahnutým stupňom integrácie v oblasti klímy, právneho štátu a hospodárstva,“ zdôraznil francúzsky prezident.

Podľa neho je alternatívou k takémuto prístupu buď nechať kandidátske krajiny čakať „donekonečna“, alebo ich prijať do Únie zrýchlene, čo by však narušilo fungovanie súčasnej Európskej únie.

Macron sa vo štvrtok v moldavskom Kišiňove zúčastní na druhom summite Európskeho politického spoločenstva, ktorého vznik sám inšpiroval. Prvý takýto summit sa uskutočnil vlani na jeseň v Prahe, do Kišiňova by malo prísť 47 lídrov štátov. Európske politické spoločenstvo má ambíciu „prekročiť mantinely rozširovania“ Európskej únie a slúžiť na politický dialóg, koordináciu – predovšetkým v bezpečnostných otázkach – a stabilizáciu susedstva EÚ, popísal jeho ciele vlani predseda Európskej rady Charles Michel, aktuality.sk

X X X

Viktor Orbán rokoval s tureckým prezidentom, ktorý ho pozval na sobotňajšiu inauguráciu

Orbán zablahoželal Erdoganovi k víťazstvu v prezidentských voľbách.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán rokoval v stredu večer telefonicky so znovuzvoleným prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý ho pozval na svoju sobotňajšiu inauguráciu. Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán zablahoželal Erdoganovi k víťazstvu vo voľbách.

„Rozhodnutie tureckých voličov a stabilita Turecka sú dobrou správou pre celú Európu, keďže kontinent čelí mnohým bezpečnostným výzvam, preto je potrebné silné a spoľahlivé Turecko,“ povedal maďarský ministerský predseda.

Erdogan sa poďakoval za blahoželanie a vyjadril ochotu ďalej rozvíjať maďarsko-turecké vzťahy. Súčasne zablahoželal Orbánovi k jeho dnešným 60. narodeninám, uviedol Havasi, aktuality.sk

X X X

Ursula Von der Leyenová ocenila pokrok Moldavska v ceste k členstvu v Európskej Únii

Moldavsko je v srdci Európy. Moldavsko je Európa. A dnes a zajtra je celá Európa Moldavskom, povedala predsedníčka EK.

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zablahoželala v stredu Moldavsku k „veľkému pokroku“ v reformách potrebných na vstup do Európskej únie (EÚ). TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Von der Leyenová vystúpila na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou v Kišiňove v predvečer summitu lídrov Európskeho politického spoločenstva.

„Moldavsko je v srdci Európy. Moldavsko je Európa. A dnes a zajtra je celá Európa Moldavskom,“ povedala predsedníčka EK.

Európska únia v utorok večer oznámila, že uvalila sankcie na sedem osôb, ktoré obvinila z pokusu o destabilizáciu Moldavska. Sankcie majú podobu zmrazenia aktív v EÚ a zákazu vstupu do Únie. Na summite Európskeho politického spoločenstva 1. júna v Moldavsku sa zíde 47 hláv štátov a vlád.

Moldavsko leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má táto 2,6-miliónová krajina prozápadnú orientáciu, čo vyvoláva nevôľu Ruska. Kišiňov odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a Moskvu zároveň obvinil zo snahy destabilizovať vládu v Moldavsku, aktuality.sk

X X X

Europoslankyňa Nicholsonová je pripravená odstúpiť z volieb. Čaká na fúziu s Demokratmi

Strana Jablko by mala byť oficiálne zaregistrovaná o pár dní. V prieskumoch sa podľa jej predsedníčky pohybuje okolo jedného percenta.

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová a jej strana Jablko je pripravená odstúpiť z volieb a vyzvať voličov na voľbu inej väčšej strany. Podľa predsedníčky to závisí na tom, či sa im podarí spojiť so stranou Demokrati Eduarda Hegera alebo od predvolebných preferencií.

„Jablko veľmi jasne povedalo, že kvôli nám neprepadne ani jeden demokratický hlas,“ zdôraznila. Strana Jablko sa podľa jej slov pohybuje v prieskumoch okolo jedného percenta a malo byť v najbližších dňoch riadne zaregistrované.

„Ak by sme sa aj dohodli s Demokratmi, tak by som bola veľmi rada, ak by k tomu pristúpili aj ďalšie subjekty, ktoré sú na scéne a potĺkajú sa okolo tých dvoch až troch percent,“ dodala, aktuality.sk

X X X

Letecká spoločnosť SAS začne predávať letenky na lety elektrickým lietadlom

SAS uviedla, že na každom z troch letov bude k dispozícii 30 miest pre pasažierov, pričom dátum a čas odchodu sa cestujúci dozvedia prostredníctvom e-mailu. Online rezervácia vstupeniek sa otvorí 2. júna.

Letecká spoločnosť Scandinavian Airlines (SAS) v stredu oznámila, že cestujúci si už čoskoro budú môcť zakúpiť letenky na prvé lety jej elektrického lietadla. SAS plánuje tieto lety prevádzkovať od roku 2028 zo Švédska, Nórska a Dánska. TASR správu prevzala z agentúry AP.

SAS uviedla, že na každom z troch letov bude k dispozícii 30 miest pre pasažierov, pričom dátum a čas odchodu sa cestujúci dozvedia prostredníctvom e-mailu. Online rezervácia vstupeniek sa otvorí 2. júna.

Aerolínie dodali, že cena za letenku bude rovnaká v menách všetkých troch škandinávskych krajín – 1946 švédskych, dánskych či nórskych korún. Táto suma je zároveň symbolická, keďže má pripomínať rok, v ktorom SAS začala s lietaním.

„Fakt, že našich pasažierov pozývame byť súčasťou ďalšieho míľnika budúcnosti leteckej prepravy, je prirodzeným pokračovaním priekopníckeho ducha a ďalším krokom k udržateľnému letectvu,“ vyhlásil riaditeľ SAS Anko van der Werff.

Van der Werff tým odkazoval na fakt, že SAS začali v roku 1957 ako prvé lietať ponad severný pól, čím výrazne skrátili čas letu na linke Kodaň – Tokio.

Agentúra AP pripomína, že SAS vlani v septembri podpísali predbežnú dohodu so spoločnosťou Heart Aerospace o výrobe elektrických lietadiel, ktoré aerolínie plánujú prevádzkovať na regionálnych linkách, aktuality.sk

X X X

V Anglicku pred súd predstúpili členovia kastračného gangu

Pred britský súd v stredu predstúpil 45-ročný Nór Marius Gustavson a jeho komplici, ktorí podľa obžaloby vykonávali kastrácie a iné extrémne telesné modifikácie.

Gustavson (45) je obvinený z toho, že v rokoch 2018 a 2019 takýmito praktikami úmyselne spôsobil závažné ublíženie na tele trom mužom. V súdnej sieni však akúkoľvek vinu poprel.

Jeden z jeho spoločníkov, 22-ročný Jacob Crimi-Appleby, sa k rovnakému bodu obžaloby priznal. Zároveň uviedol, že v rámci extrémneho rituálu zamrazil Gustavsonovi nohu, ktorú mu potom museli amputovať.

Ďalší dvaja muži sa v apríli priznali, že odrezali Gustavsonovi penis a jednu z prsných bradaviek. Vinu priznal aj 66-ročný Peter Wates, ktorý bol údajne Gustavsonovou „pravou rukou“.

Polícia vyhlásila, že Gustavson bol hlavou skupiny, ktorá si natáčala a následne zverejňovala na internete videá zachytávajúce extrémne telesné modifikácie. Našli sa dokonca aj užívatelia, ktorí za takýto obsah platili.

Gustavsonova skupina je podľa AFP prepojená so subkultúrou, v rámci ktorej sa muži stávajú eunuchmi, keď im odstraňujú penis aj semenníky. Polícia v súvislosti s Gustavsonom zadržala dohromady deväť ľudí, pričom vyšetrovatelia identifikovali 13 obetí ich praktík. Súdne konanie s členmi skupiny by malo potrvať do marca 2024, aktuality.sk

X X X

Nemecká armáda vykonáva v súčasnosti výcvik niekoľko desiatok slovenských vojakov na obsluhu systémov protivzdušnej obrany Mantis, ktoré dokážu na malú vzdialenosť ničiť rakety, delostrelecké granáty, mínomety či drony. V stredu to oznámili nemecké vzdušné sily, informuje agentúra DPA.

Slovenskí vojaci pri systéme protivzdušnej obrany Mantis počas výcviku vo výcvikovom priestore v nemeckom Todendorfe 31. mája 2023.

Nemecko plánuje poskytnúť Slovensku dva systémy Mantis a päť radarov na kontrolu vzdušného priestoru, ktoré majú byť integrované do slovenských vzdušných síl. DPA približuje, že systémy Mantis slúžia na ochranu konkrétnych zariadení a infraštruktúry pred vzdušnými útokmi.

 Spolkové ozbrojené sily (Bundeswehr) pomôžu zaistiť bezpečnosť počas júlového samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Na tento účel presúvajú systémy protivzdušnej obrany Patriot zo Slovenska do Litvy.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už predtým ohlásil, že jeho krajina bude Slovensko naďalej podporovať početnými projektmi a posilnenou prítomnosťou vojakov.

 Slovenské ministerstvo obrany v stredu potvrdilo, že od Nemecka dostalo ponuku na spoluprácu v oblasti ochrany vzdušného priestoru SR. Dodalo, že o jej využití bude rokovať. Nemecké ministerstvo obrany informovalo o ponuke na podporu slovenskej protivzdušnej obrany prostredníctvom tzv. air policingu./agentury/

X X X

Počet voľných pracovných miest v Spojených štátoch počas apríla nečakane vzrástol

Aktuálna štatistika ilustruje, že trh práce zostáva odolný v čase, keď sa americká centrálna banka snaží v boji proti vysokej inflácii ochladiť ekonomiku.

Počet voľných pracovných miest v USA minulý mesiac nečakane vzrástol. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Zamestnávatelia v USA v apríli zverejnili 10,1 milióna voľných pozícií, najviac od januára, po tom, ako ich v marci bolo 9,7 milióna. Ekonómovia pritom očakávali, že počet voľných pracovných miest klesne pod 9,5 milióna.

Počet ľudí, ktorí ukončili pracovný pomer, v apríli klesol najnižšie od marca 2021. To signalizuje oslabenie dôvery v šance nájsť si iné zamestnanie s lepšími platovými alebo pracovnými podmienkami, číslo však zostalo výrazne nad úrovňami z obdobia pred pandémiou nového koronavírusu, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: V Bachmute zostalo už len 500 obyvateľov, tvrdí starosta

Vzhľadom na to, že toto mesto malo pred vojnou 70.000 obyvateľov, ide o obzvlášť zarážajúci pokles. Vo východoukrajinskom meste Bachmut, ktoré bolo dlhé mesiace dejiskom ťažkých bojov, zostalo podľa tamojšieho starostu Olexija Revu len 500 obyvateľov. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy denníka The Guardian.

Vzhľadom na to, že toto mesto malo pred vojnou 70.000 obyvateľov, ide o obzvlášť zarážajúci pokles.

Dobytie Bachmutu 20. mája – po mesiacoch krutých bojov – oznámil šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevegnij Prigožin. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať. Ukrajina, ktorá v posledných týždňoch zaznamenala isté územné zisky na predmestiach Bachmutu, tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí mesta poprela.

Západní vojenskí analytici uvádzajú, že Bachmut je podľa dostupných informácií už prakticky úplne pod kontrolou ruských síl. Naopak ukrajinské jednotky podnikajú protiútoky severne a južne od mesta a ovládajú dopravné tepny v jeho okolí.

O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva tvrdila, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup v Donbase, aktuality.sk

X X X

Ani na štvrtý pokus nebol Igor Matovič úspešný. Hlasovanie ste zarezali, odkazuje poslancom, ktorí mimoriadnu schôdzu neotvorili

Poslanci opäť neotvorili mimoriadnu schôdzu, ktorú hnutie inciovalo k nedorokovanému balíku zákonov. Igor Matovič hovorí, že takéto správanie si nedovolil ani Mečiar a na tlačovú besedu si priniesol niekoľko plagátov.

Pár minút pred začiatkom hlasovania sa z poslaneckých lavíc ozýval pokrik – hlasovať. Nakoniec nebol ani tretí pokus o otvorenie mimoriadnej schôdze úspešný. Prezentovalo sa len 56 poslancov a v laviciach chýbali aj štyria zákonodarcovia hnutia OĽaNO, ktoré schôdzu iniciovalo. Predseda Národnej rady Boris Kollár posunul hlasovanie o hodinu.

 Ani po hodine sa nič nezmenilo a počet poslancov, ktorí sa prezentovali, nestačil na otvorenie schôdze. Prítomných bolo len 66 zákonodarcov.

 Na tlačovú besedu po neúspešnom rokovaní prišiel Igor Matovič s niekoľkými plagátmi, ktoré držali členovia hnutia.

„Dnes môžeme konštatotvať to, čo je napísané na týchto malých plagátikoch – ani Mečiar si nedovolil to, čo PS, SaS a Demokrati,“ hovorí Igor Matovič po neúspešnom rokovaní.

Na plágatoch chýbali strany Smer, Hlas či Republika. Matovič hovorí, že od nich demokratické správanie nečakal, a preto ich na plagát ani nenapísal.

 Aj keď sa Demokrati prezentovali na rokovaní, napriek tomu šéf OĽaNO Matovič hovorí, že „hlasovanie zarezali“, pretože v parlamente neboli všetci.

Demokrati hovoria, že na hlasovaní boli prítomní. Odmietajú však podporovať „atómovky“ a kampaň na štýl Roberta Fica. Líder strany Eduard Heger vysvetľuje, že sú pripravení podporiť dobré návrhy zákonov. „Dnes je mimoriadna schôdza. Keď prejdú prvým čítaním, my veľmi radi dáme hlasy, aj podporíme, aj zahlasujeme za všetky dobré návrhy, aby prešli druhým čítaním,“ hovorí poslanec Eduard Heger.

Ani liberáli dnešné neotvorenie schôdze nevidia tak negatívne. „Keď niečo prejde do druhého čítania, je možné sa dohodnúť na balíku návrhov a obratom sa zvolá mimoriadna schôdza,“ vysvetľuje predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová.

Veronika Remišová zo strany Za ľudí to vidí inak a hovorí, že ak poslanci nesúhlasia s návrhom zákonov, tak majú hlasovať proti. „Blokovať schôdzu a nedovoliť, aby sa zákony prerokovali, tak to považujem za popretie parlamentnej demokracie. Majú dostatočne veľký plat,“ hovorí Remišová po neúspešnej mimoriadnej schôdzi. Už teraz avizovala, že podporí každú mimoriadnu schôdzu.

Poslanci zo Sme rodina boli pripravení toto mimoriadne rokovanie otvoriť. „Argumentovať tým, že sú tam zákony, ktoré sa nám nepáčia, veď nemusia hlasovať za tie zákony, to je úplne v poriadku. My by sme tiež nehlasovali za úplne všetky zákony, ktoré sú v tom balíku, ale nevidím problém, prečo nemohla byť schôdza otvorená,“ povedal po hlasovaní podpredseda parlamentu Peter Pčolinský zo Sme rodina.

O čo ide v parlamente

Pôvodne poslanci OĽaNO iniciovali rokovanie o všetkých neprerokovaných bodoch. Ešte včera však strana Igora Matoviča stiahla návrh na mimoriadnu schôdzu a predložila nový. Ten zahŕňal 46 zákonov vrátane troch vládnych návrhov.

Hnutie OĽaNO vysvetlilo, že mimoriadnu schôdzu inicovali preto, lebo parlament si odhlasoval predčasné ukončenie májovej schôdze. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič nepovedal, či bude iniciovať aj ďalšie mimoriadne schôdze.

O legislatívnych návrhoch by sa tak malo rokovať na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa začne už 13. júna. Viacerí poslanci v parlamente dnes hovoria, že si vedia predstaviť mimoriadne rokovania k balíku zákonov v druhom čítaní aj po skončení sa júnovej riadnej schôdze. Návrhy by sa tak mohli prijať ešte do volieb, aktuality.sk

X X X

Robert Fico ukázal, prečo s ním Peter Pellegrini nechce nič mať

Od zajtra štartuje vlajková loď vlády Eduarda Hegera, ktorá prežila troch premiérov, no trikrát sa zdalo, že z nej nič nebude.

 1) Štartuje súdna mapa, ktorá prežila Matoviča i Hegera

Slovenská justícia sa od zajtra dočká zásadných zmien. Otvoria sa tri správne súdy (v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach), ktoré budú riešiť spory medzi občanom a štátom. Vznikne aj päť nových mestských súdov, ktoré sa budú špecializovať na konkrétne agendy. V Bratislave budú štyri a jeden v Košiciach.

Namiesto 54 okresných súdov zostane len 36 a zväčšia sa ich obvody. Ako však pripomína ministerstvo, okresné súdy sa nerušia, len sa menia na detašované pracoviská. Krajské súdy sa budú špecializovať. Odvolacie konanie vo veciach rodinného práva tak budú riešiť súdy v Trnave, Žiline a Prešove. Obchodným právom sa budú zaoberať krajské súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, aktuality.sk

X X X

Scorsese nadchol Cannes svojím 206-minútovým eposom. DiCapria a De Nira kritici vychválili, no film zrodil aj novú hviezdu

 Dlho očakávaná premiéra historickej snímky o chamtivosti a vykorisťovaní sa stala hlavnou udalosťou filmového festivalu v Cannes. Kritici označujú film Killers of the Flower Moon za ďalšie Scorseseho majstrovské dielo, ktoré odmenili dlhým standing ovation.

Na aktuálnom prestížnom filmovom podujatí na Francúzskej riviére predstavila svoje nové diela plejáda známych režisérov a hereckých hviezd. Snímky Wesa Andersona, Pedra Almodóvara, Todda Haynesa, či nový Indiana Jones s Harrisonom Fordom, si vyslúžili veľa pozornosti, no tento ročník si zrejme budú filmoví fanúšikovia i novinári pamätať najmä v súvislosti s premiérou filmu Killers of the Flower Moon legendárneho režiséra Martina Scorseseho.

Ten bol stredobodom pozornosti v Cannes 20. mája, keď sa objavil na červenom koberci nielen v spoločnosti hlavných hviezd filmu, Leonarda DiCapria či Roberta De Nira, ale aj členov indiánskeho kmeňa Osage, o ktorých je nová snímka.

Spolu s nimi zožal Scorsese po premiére filmu deväťminútové standing ovation, doposiaľ najdlhšie na aktuálnom ročníku festivalu. Ostrieľaný 80-ročný režisér to podľa novín Washington Post okomentoval slovami, že nič podobné doposiaľ nezažil. Nadšeniu divákov neubrala ani extrémna stopáž snímky, ktorá je so svojimi 3 hodinami a 26 minútami dlhšia než film Titanic.

Americký režisér sa vrátil do festivalového paláca Grand Théâtre Lumière po 38 rokoch, keď v ňom odpremiéroval svoj film After Hours. Špeciálnosť tohtoročnej premiéry tiež podčiarkuje fakt, že Scorsese a Robert De Niro sa spolu objavili v Cannes prvýkrát od roku 1976, keď tu prezentovali film Taxi Driver, neskoršieho víťaza Zlatej palmy.

Killers of the Flower Moon je tiež prvým Scorseseho celovečerným filmom, v ktorom sa stretli De Niro a Leonardo DiCaprio, režisérove dve najväčšie herecké múzy. Film je jeho siedmou spoluprácou s DiCapriom a už jedenástou s De Nirom.

 Kritici, ktorí mali možnosť vidieť premiéru filmu v Cannes, ho označili za ďalšie Scorseseho majstrovské dielo a výkony DiCapria a De Nira zaradili medzi najlepšie, aké kedy predviedli. V prípade DiCapria dokonca hovorí portál IndieWire o doposiaľ najlepšom výkone jeho kariéry. Oscarový herec stvárnil rolu Ernesta Burkharta, veterána z prvej svetovej vojny, ktorý sa zamiluje do Mollie, členky kmeňa Osageovcov, i tak však zohrá úlohu v ich vraždách.

Ako však informuje magazín Variety, najhlasnejšie výkriky prítomných smerovali k objavu filmu, 36-ročnej herečke Lily Gladstone, stvárňujúcej domorodú ženu, ktorú zradil jej chamtivý manžel pre jej bohatstvo. Kritici označili herečku, ktorá sama vyrastala v indiánskej rezervácii Blackfeet, za „dušu a srdce filmu“ a jej výkon za prelomový v jej kariére. Okrem hlavnej hereckej trojice si vo filme zahrali aj Jesse Plemons, nedávny oscarový víťaz Brendan Fraser či John Lithgow.

Krátko po premiére sa stránky novín a filmových magazínov začali napĺňať väčšinou veľmi pochvaľnými recenziami. Na stránke Rotten Tomatoes má zatiaľ film skóre 95 %, pričom medzi reakciami sa neraz objavilo označenie „majstrovské dielo“, aj keď niektorí kritizovali jeho dĺžku. Filmová kritička New York Times, Manohla Dargis, nazvala film „šokujúcim, miestami až zdrvujúco smutným,“ z ktorého až „mrazí v kostiach a môže sa približovať hororu“. Kritik Peter Howell z Toronto Star napísal, že film svojimi 206 minútami „testuje divácku trpezlivosť“, no predpovedá, že bude „určite figurovať na poprednom mieste v nasledujúcich oscarových pretekoch“.

Robbie Collin z novín The Telegraph zasa napísal, že Scorsese „prekonal sám seba“ a dodal, že DiCaprio a De Niro sú v „skvelej forme“. Stránka The Independent uviedla, že „DiCaprio a De Niro sú skvelí, no je to práve relatívne neznáma Lily Gladstone, ktorá je skutočne výnimočná“.

 Film za 200 miliónov dolárov uvidíme na streamovacej službe

Jedna z najambicióznejších snímok kultového newyorského režiséra sa v Cannes premietala mimo súťaž, takže nebude mať nárok na zisk Zlatej palmy, najvyššej ceny festivalu. To však rozhodne nie je problém, keďže premiéra svoj účel splnila nad očakávania – o filme diskutujú kritici z celého sveta a ohlasy sú také pozitívne, že filmoví nadšenci už teraz odpočítavajú mesiace do jeho premiéry.

Ohlas, aký vyvolal film na festivale v Cannes, nepochybne teší aj spoločnosť Apple Original Films, ktorá Scorsesemu vyčlenila viac ako 200 miliónov dolárov na realizáciu tohto diela. Premiéra filmu v amerických kinách je naplánovaná na 20. október 2023, neskôr bude dostupný na streamovacej službe Apple TV+. Práve jesenné uvedenie filmu má dopomôcť tomu, aby sa stal dôležitým hráčom v ďalšej oscarovej sezóne.

Westernový krimi thriller rozpráva príbeh temnej, do značnej miery nepreskúmanej kapitoly amerických dejín. Príbeh, ktorý vznikol podľa non-fiction knihy novinára Davida Granna z roku 2017, sa zameriava na vyšetrovanie vrážd členov indiánskeho kmeňa Osage v Oklahome krátko po tom, čo bola v 20. rokoch 20. storočia na ich území objavená ropa a stali sa jednými z najbohatších ľudí tej doby – jazdili na autách so šoférmi, stavali si domy a posielali svoje deti študovať do Európy. Kvôli tomu sa však stali terčom chamtivých bielych mužov, ktorí chceli svoje bohatstvo pre seba. Tento prípad patril medzi prvé, ktorých sa chopila FBI.

Scorsese uviedol, že práce na tomto projekte trvali päť rokov, čo bolo spôsobené výraznými omeškaniami natáčania v dôsledku pandémie (pôvodne sa malo s nakrúcaním začať práve v marci roka 2020), ale aj nespočetnými zmenami v scenári vplyvom úzkej spolupráce s členmi Osage. Z pôvodného príbehu o FBI sa film zmenil na príbeh o ľuďoch z kmeňa Osage, ktorí sa postavili za seba napriek desivému nedostatku pozornosti zo strany vlády.

Členovia Osage sa podieľali na väčšine aspektov filmu – od konzultácií pre čo najväčšiu historickú presnosť, cez kostýmy až po komparz. To, že si dal Scorsese záležať, aby bol film vyrozprávaný tak, aby im vzdal hold, ocenil po premiére v Cannes aj Geoffrey Standing Bear, šéf národa Osage: „Moji ľudia dodnes veľmi trpia, ale v mene Osage môžem povedať, že Martin Scorsese a jeho tím obnovili dôveru a vieme, že táto dôvera nebude zradená.“

Je zrejmé, že projekt je Scorseseho srdcovkou, iné by však už nerobil. „Som vo veku, keď chcem, aby všetko, čo skúšam, malo pre mňa nejaký zmysel. Vždy to tak bolo, ale teraz to tak je ešte viac, pretože sa nám míňa čas,“ povedal režisér podľa Washington Post na koktejlovej párty v Cannes.

Dlhoročná Scorseseho strihačka, 83-ročná Thelma Schoonmaker, ktorá s ním začala pracovať už na filme Raging Bull s Robertom De Nirom, tiež potvrdila, že kreatívny režisér neustále hovorí o tikajúcich hodinách. „V hlave má veľa vecí, ktoré chce robiť. Neviem, či budeme žiť dosť dlho na to, aby sme ich stihli.“, aktuality.sk

X X X

Zomrela legendárna Milka Zimková. Ako na ňu spomína Ľubomír Paulovič a Etela Farkašová?

 Vo veku 71 rokov zomrela slovenská herečka, prozaička, režisérka a autorka monodrám Emília Zimková. Diváci ju poznajú aj z kultového filmu Pásla kone na betóne. Informovala o tom RTVS.

 Emília Zimková zomrela podľa informácií RTVS v utorok 30. mája v nemocnici. Informáciu o úmrtí televízii potvrdil bývalý manžel herečky Ondrej Zimka, ktorý je známym akademickým maliarom.

Jednou zo životných filmových úloh herečky bola postava svojráznej Johany Ovšenej z dnes už legendárnych filmov Pásla kone na betóne (1982) a …kone na betóne (1995). Milka Zimková však patrila na Slovensku aj k najvýraznejším predstaviteľkám divadla jedného herca.

Na svojom konte má aj viaceré prozaické diela, okrem iných aj poviedkovú knihu Pásla kone na betóne (1980), ktorá sa stala predlohou úspešných filmov o trápeniach, ale aj malých radostiach obyvateľky malej obce na východe Slovenska.

 Milka Zimková (Emília, rodená Lešková) sa narodila 1. augusta 1951 v obci Okružná. Po maturite na SVŠ v Prešove študovala v rokoch 1969 – 1973 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Po ukončení štúdií pôsobila v Divadle pre deti a mládež v Trnave, ale od roku 1975 pôsobí v slobodnom povolaní a desiatky rokov sa venuje divadelnému žánru monodrámy. Patrí totiž na Slovensku k zakladateľkám tzv. divadla jedného herca a pre svoje monodramatické predstavenia si sama píše divadelné texty. So svojimi monodrámami reprezentovala Slovensko v Česku, Maďarsku, Poľsku, Bulharsku, Nemecku, Rusku, ale aj na Kube.

Významný zdroj inšpirácie pre svoje diela našla v rodnom kraji. Šarišský dialekt, temperament a originálny zmysel pre humor ľudí z východosloven­ského regiónu úspešne preniesla nielen do knižného debutu Pásla kone na betóne (1980), za ktorý dostala cenu Ivana Kraska, ale aj do kníh No a čo (1985), Bez slov (1999), alebo InterCity (2009), či do textov monodrám ako Ňeveľo nás idze, ňeveľo nam treba (1979), Čas kikiríkania (1980), Žniva (1986), To len tak naoko (1989).

 Filmových či televíznych divákov si Milka Zimková získala účinkovaním vo filme Pásla kone na betóne (1980). Kultová snímka odohrávajúca sa v Zimkovej rodnom kraji, ktorú režíroval Štefan Uher, vznikla na základe jej rovnomenného knižného debutu. Vo filme stvárnila hlavnú postavu Johany Ovšenej, slobodnej matky, ktorá sa snaží pre svoju tehotnú dcéru vydobyť kúsok šťastia, napríklad hľadaním vhodného ženícha. Úspešný film sa dočkal aj voľného pokračovania pod názvom …kone na betóne (1995), pod ktoré sa režisérsky podpísal Stanislav Párnický.

 Herec Ľubomír Paulovič

X Kedy ste sa prvýkrát stretli s Milkou Zimkovou?

Milka končila Vysokú školu múzických umení, keď som ja začínal, takže sme sa len letmo stretávali na chodbách. Medzitým som sem-tam videl niektorú jej monodrámu, ale to už je veľmi dávno. Samozrejme, niekoľkokrát sme sa stretli aj po nakrúcaní jej filmu Pásla kone na betóne a rozprávali sme sa o našich životoch. Prvé pracovné stretnutie teda bolo pri filme Pásla kone na betóne v roku 1982 a druhé o trinásť rokov neskôr, keď sa nakrúcalo voľné pokračovanie …kone na betóne.

X Čím bola pre vás výnimočná?

Boli sme kamaráti. Milka bola svojská. Začína ako herečka v divadle v Trnave, ak sa nemýlim, boli tam viacerí spolužiaci z ročníka. Potom účinkovanie v divadle zanechala, pretože ju viac zaujala samostatná práca na monodrámach, ktoré si sama tvorila – teda písala aj režírovala, sama si navrhovala aj scénu, hudbu, kostýmy, všetko vo svojich predstaveniach si „poupratovala“. Zaujímavá bola aj jej zvláštna extravagancia v obliekaní, záľuba v klobúkoch, ale vždy to malo čaro, bolo to vkusné a originálne.

X Aké miesto mala vo vašej filmografii snímka Pásla kone na betóne?

Nemal som tam rozsahom veľkú postavu, ale mnohí diváci si ju zapamätali, a to dokonca rôznych vekových kategórií. To ma veľmi potešilo. Keďže film sa často reprízuje, aj doteraz sa sem-tam ku mne dostane reakcia, že sa film aj jeho voľné pokračovanie páči aj mladým ľuďom. Pripomenú mi moje česko-slovensko-východniarske repliky, napríklad: Ďepak na nás. To bolo v scéne, kde nás s kamarátom zmlátili vandali. My sme sa pozviechali, učesali si frajersky vlasy a povedali sme: Ďepak na nás. Niektoré hlášky z filmov, hlavne z prvého, sú teda stále živé, vryli sa ľuďom do pamäti.

X Nemali ste problém s východniarčinou, keď ste nakrúcali?

Nie, práve naopak, užíval som si to ako zábavnú a zmysluplnú tvorivú činnosť.

Katarína Sedláková

Etela Farkašová: Milka vedela, že k životu patrí aj smútok a slzy

 Spisovateľka Etela Farkašová.

Mala krásny, charakteristický úsmev, no v podstate bola vážna. Jej prózy i drámy sú sčasti humorno-ironické, niekedy až groteskné, no hovoria o vážnych témach, neraz je v nich prítomné clivé, melancholické podfarbenie.

Milka vedela veľmi dobre, že aj clivota, smútok a slzy patria k životu tak ako radosť a smiech, napokon, sama to veľmi pekne vyjadrila v rozhovore s Antonom Blahom, ktorý uzatvára jej najnovšiu knižku Barvinek, keď povedala: „Aj smútok môže byť pekný, len mu treba nájsť správny tón…“

Knižku som od nej dostala ako darček pod stromček, dosť dlho sme o nej potom trochu neskôr spolu hovorili, bol to náš posledný telefonát: o literatúre vôbec, o chorobe, o všeličom, čo nás v tejto chaotickej dobe znepokojuje… Mala som ju rada pre jej priamosť, otvorenosť, kritickosť, pre jej schopnosť nadchnúť sa niečím a konať nezištne, bez akejkoľvek kalkulácie, pre vernosť svojim ideálom…

Je mi teraz, Milka, veľmi smutno, že si odišla, no pousilujem sa nájsť pre smútok „správny tón“, aby som zacítila jeho krásu…

Herečka Michaela Čobejová.

Michaela Čobejová: Milka Zimková priniesla do kinematografie niečo úplne výnimočné

Správu o úmrtí herečky a spisovateľky Milky Zimkovej zastihla jej filmovú dcéru Michaelu Čobejovú na nakrúcaní televízneho seriálu. „Cez pauzu som si čítala správy a toto som zahliadla na Facebooku. Vrátili sa mi všetky spomienky na celé natáčanie,“ povedala pre TASR herečka a producentka Čobejová. So Zimkovou ju spojilo voľné pokračovanie filmu Pásla kone na betóne, ktorý v roku 1980 nakrútil Štefan Uher na základe Zimkovej rovnomenného knižného debutu.

Vo voľnom pokračovaní … kone na betóne (1995) si Čobejová zahrala Paulínu, dcéru hlavnej hrdinky Johany Ovšenej v podaní Zimkovej. „Neboli sme v priamom kontakte, natočili sme film a odvtedy sme sa nekontaktovali, párkrát sme sa stretli na trhu na Miletičke, tam sme sa porozprávali. Tým, že mala iný druh profesijnej kariéry a ja iný, nemali sme príležitosť sa spolu niekde stretnúť,“ priznala Čobejová.

Podľa jej slov sa Zimkovej v pokračovaní príbehu východniarky Johanky podarilo niečo, čo filmári na Slovensku nevytvorili od čias Nežnej revolúcie. „Je to mimoriadne autentický film, kde je hlavná ženská hrdinka veľmi uveriteľná, citlivá a je taká strašne slovenská, toto bolo veľmi výnimočné,“ podčiarkla Čobejová. Milka Zimková bola podľa nej výnimočná nielen ako herečka.

„V úlohe autorky priniesla do kinematografie autentický prvok, ktorému diváci veria od začiatku do konca. Keď sa s odstupom čase pozerám na …kone na betóne, boli výpoveďou o svojej dobe, o trošku naivných podnikateľských začiatkoch, ale aj tak to považujem za najlepší porevolučný film, aký tu vznikol,“ vyhlásila Čobejová s tým, že výnimočnosť filmu dokazuje aj jeho sledovanosť. „Neustále ho opakujú a zakaždým má svojich divákov,“ poznamenala herečka k snímke, ktorú nakrútil režisér Stanislav Párnický.

„Milka Zimková priniesla do kinematografie niečo úplne výnimočné. V jej prípade autorská tvorba bola rovnocenná s hereckou prácou, to bolo na nej vzácne, bola priekopníčka v kinematografii, v umení vôbec, ako autorka, ale aj ako scenáristka a herečka,“ uzavrela Čobejová.

Herečka, spisovateľka, scenáristka Milka Zimková, prvá dáma divadla jedného herca, zomrela vo veku 71 rokov v utorok 30. mája v Bratislave.

 Medzi známe filmy, v ktorých sa predstavila Milka Zimková, patria aj snímky Kosenie jastrabej lúky (1981), Zrelá mladosť (1983), Sedmé nebe (1987), Proč? (1989), alebo Montiho čardáš (1989).

Za svoju hereckú a autorskú prácu získala mnoho ocenení, medzi inými napríklad Hlavnú cenu medzinárodnej poroty na 40. festivale Divadla jedného herca v poľskom Vroclave.

RTVS si jej výraznú osobnosť pripomenie v stredu 31. mája o 17.30 h na RTVS 24 v relácii Interview, o 18.00 h na Dvojke v talkshow Anjeli strážni a večer o 20.30 h na Jednotke vo filme …kone na betóne./agentury/

X X X

Militantný a politický Djokovič? Kompetentní rozhodli, čo urobia s vyjadrením Srba

 Francúzska ministerka športu Amélie Oudéaová-Castéraová označila vyjadrenia srbského tenistu Novaka Djokoviča k etnickým konfliktom na severe Kosova za nevhodné.

 Ťažko odhadnúť, či Novak Djokovič tušil, aký rozruch vyvolá jeho nápis na televíznej kamere.

Prezident Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) David Haggerty vyzval hráčov, aby si dávali pozor na politické názory.

„Keď ide o obranu ľudských práv a zbližovanie ľudív súvislosti s univerzálnymi hodnotami, môže to robiť každý športovec,“ uviedla Oudéaová-Castéraová pre agentúru DPA.

Djokovičovo posolstvo však bolo podľa nej „militantné, veľmi politické“ a nemalo by sa opakovať. ITF nezačala disciplinárne konanie.

 Jej prezident David Haggerty však pre agentúru AP povedal, že hráči by mali byť opatrní vo svojich politických názoroch:

„Dostali sme list z Kosova, na ktorý sme odpovedali. V podstate sme však ich list postúpili francúzskej federácii a ATP, je to ich turnaj. Tieto dve organizácie majú spoločné pravidlá pre toto podujatie. Športovci si však musia dávať pozor. O športe a politike sme hovorili a naozaj ich chceme oddeliť.“

 „Kosovo je srdcom Srbska. Zastavte násilie,“ napísal Djokovič v srbčine na objektív kamery po víťazstve nad Američanom so srbskými koreňmi Aleksandarom Kovačevičom 6:3, 6:2 a 7:6 (1) v prvom kole Roland Garros.

Tenisová federácia Kosova (FTK) v utorok uviedla, že „Djokovičove komentáre sú poľutovaniahodné“, pretože podnecujú napätie medzi Srbskom a Kosovom. Organizátori turnaja z Francúzskej tenisovej federácie (FFT) sa rozhodli konanie Djokoviča nekomentovať.

 Približne 25 vojakov mierových síl NATO, ktorí bránili tri radnice v severnej časti Kosova, utrpelo v pondelok zranenia pri zrážkach so srbskými demonštrantmi. Srbský prezident Aleksandar Vučič uviedol armádu do najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti.

K incidentom došlo deň po tom, ako generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval Kosovo, aby zmiernilo napätie so Srbskom po zrážkach medzi kosovskou políciou a demonštrantmi. Tí nesúhlasia s tým, aby v etnicky srbských oblastiach úradovali albánski starostovia.

 V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vyšle ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty.

Srbsko ani Rusko ako jeho tradičný spojenec neuznávajú nezávislosť Kosova, pričom Moskva zablokovala snahu tejto krajiny stať sa členom Organizácie Spojených národov (OSN). Srbsko stále považuje Kosovo za súčasť svojho územia./agentury/