Prepravu ruského plynu zastavíme koncom roka, zbavte sa jeho závislosti. Ukrajina nebude pokračovať v tranzitnej dohode o plyne s Ruskom po vypršaní jej platnosti. Zdôraznil to po rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády v Užhorode ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.„Strategickým cieľom je uvaliť sankcie na ruskú infraštruktúru a zbaviť Kremeľ tak možností, z ktorých financuje vojnu. Vyzývame preto všetky krajiny, aby sa plne odpojili od ruského plynu.
My chápeme pálčivosť tejto otázky v niektorých krajinách, ale rátame s postupnou diverzifikáciou dodávok. Dohodli sme sa na vytvorení východoeurópskeho energetického hubu (bodu),“ priblížil Šmyhaľ.
Zdôraznil, že Ukrajina je vďačná Slovensku za energetickú podporu. „Zvlášť chcem prízvukovať, že Slovensko je druhou krajinou podľa objemu havarijnej aj komerčnej dodávky elektrickej energie. Ukrajina a Slovensko realizujú ambiciózny projekt pri elektrickom konektore Mukačevo-Veľké Kapušany. Projekt má byť ukončený na oboch stranách do konca roku 2028,“ poznamenal ukrajinský predseda vlády.
„Vítam, že náš rozhovor potvrdil, že máte záujem tak ako my, na tom, aby tranzitný systém, ktorý na území Ukrajiny máte, bol ďalej používaný, a to tak pre ropu, ako aj pre plyn. Toto je veľmi dôležitá informácia pre nás všetkých,“ doplnil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).
Obe vlády podľa ukrajinského premiéra rokovali aj o dopravnej infraštruktúre. „Máme progres pri úprave hraničného priechodu Užhorod-Vyšné Nemecké. Je už čiastočne obnovený. Vytvárame možnosti, aby jeho kapacita vzrástla o 1000 automobilov,“ informoval Šmyhaľ.
Ukrajinský premiér dodal, že obe susedné krajiny spolupracujú aj pri budovaní železničných tratí Kyjev-Košice, ako aj na certifikácii vozňových súprav./agentury/
X X X
Slovenská a ukrajinská vláda rokovala na Ukrajine.
Diskutovať budú o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu.
KOŠICE: Po takmer polroku sa opäť uskutoční stretnutie slovenskej a ukrajinskej vlády. V apríli sa konalo v Michalovciach. Teraz slovenskí ministri vycestujú do hotelového komplexu Verkhovyna Resort, vzdialenom od mesta Užhorod približne 20 kilometrov.
Predsedovia vlád budú diskutovať o cestovnej mape – pláne spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, ktorú Robert Fico a Denys Šmyhaľ podpísali na prvom spoločnom rokovaní vlád v apríli tohto roka.
„Cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa aj podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite,“ informuje tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Členovia vlád budú diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny.
Slovenská vláda už na zasadnutí 2. októbra rokovala o zapojení Slovenska do obnovy Ukrajiny. Má sa to urobiť modernizáciou diaľnic, výstavbou vlakového spojenia či zvýšením kapacít na hraničných priechodoch.
Vláda Slovenskej republiky na výjazdovom rokovaní v Galante 27. marca schválila „Návrh projektu zabezpečenia verejnej železničnej osobnej dopravy s Ukrajinou využitím širokorozchodnej trate na trase Kyjev – Košice cez pohraničný priechod Pavlovo – Maťovské Vojkovce“, ktorým určila konkrétne úlohy podpredsedovi vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov, ministrom financií dopravy a vnútra s cieľom realizovať projekt do 14. decembra 2024.
Hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod je určený pre cestnú osobnú, nákladnú a autobusovú dopravu, s nepretržitou prevádzkou pre občanov všetkých štátov bez obmedzenia. Je jediným cestným hraničným priechodom SR s Ukrajinou pre cestnú nákladnú dopravu motorovými vozidlami s hmotnosťou nad 3,5 tony.
„Lokalizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké však už neposkytuje žiadne priestorové kapacity na jeho ďalšie rozširovanie. Z rovnakého dôvodu sú obmedzené aj možnosti zvyšovania počtu vstupujúcich a vystupujúcich osobných, ale aj nákladných dopravných prostriedkov a tovaru na tomto hraničnom priechode,“ píše sa v materiáli vlády z 2. októbra.
„Vzhľadom na skutočnosť, že aktuálna kapacita exteriéru hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom je naplnená, javí sa ako jediná možnosť rozšírenia pracoviska určeného pre nákladnú dopravu na hraničnom priechode Vyšné Nemecké odkúpením susediacej parcely.“
Rozšírením pracoviska pre nákladnú dopravu takýmto spôsobom by sa výraznou mierou zvýšila priepustnosť hraničného priechodu. Už aktuálne prebieha modernizácia hraničného priechodu s ohľadom na osobnú cestnú dopravu a priechod pre peších a cyklistov s plánovaným ukončením do konca roku 2025.
Vlády Slovenska a Ukrajiny sa stretli v apríli v Michalovciach v priestoroch mestského úradu. Nad mestom lietal vrtuľník aj dron, na strechách boli pripravení ostreľovači.
(Predseda slovenskej vlády Robert Fico spolu so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom podpísali Spoločnú cestovnú mapu SR a Ukrajiny. Fico zdôraznil, že Slovensko chce byť Ukrajine dobrým a solidárnym susedom a ukrajinskej vláde ponúkol maximálnu súčinnosť pri hľadaní mierových riešení. Zdôraznil, že „použitie vojenskej sily Ruskom v Ukrajine bolo závažné porušenie medzinárodného práva“. Vláda sa totiž na spoločnom rokovaní s ukrajinským premiérom a ministrami rozhodla podporiť „integráciu Ukrajiny do európskych a euro-atlantických komunít“, aktuality.sk
X X X
Hamas tvrdí, že svojím útokom na Izrael spred roka ohrozil jeho existenciu
Bývalý vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Chálid Mišál v pondelok vyhlásil, že vpád palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023 vrátil židovský štát do bodu nula.
\„Povodeň al-Aksá vrátila okupačnú entitu na nulu a ohrozila jej existenciu,“ povedal Mišál v televíznej stanici al-Arabíja, pričom vo svojom vyhlásení použil kódový názov operácie Hamasu.
K prvému výročiu teroristického vpádu palestínskych kománd do pohraničia Izraela sa v pondelok vyjadrilo aj libanonské proiránske hnutie Hizballáh, informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), píše TASR.
Vo svojom vyhlásení proiránske hnutie konštatuje, že Libanončania a Hizballáh platia vysokú cenu za rozhodnutie otvoriť od 8. októbra 2023 „podporný front“ pre Pásmo Gazy, napriek tomu však proiránske hnutie bude pokračovať v boji proti „izraelskej agresii“.
\Izraelská armáda v posledných týždňoch zintenzívnila svoj boj proti Hizballáhu, pričom sa jeho ozbrojencov snaží vytlačiť od spoločnej hranice Izraela s Libanonom – cieľom je umožniť následne návrat tisícov obyvateľov severu Izraela do svojich domovov, z ktorých boli v uplynulých mesiacoch evakuovaní kvôli cezhraničnému ostreľovaniu.
Pri územne obmedzenej pozemnej operácii izraelskej armády a jej náletoch na juh Libanonu a južné predmestia Bejrútu, ktoré sú považované za bašty Hizballáhu, prišla v posledných týždňoch o život veľká časť veliteľov Hizballáhu vrátane jeho vodcu Hasana Nasralláha.
X X X
Erdogan tvrdí, že Izrael zaplatí za genocídu v Pásme Gazy
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok prisľúbil, že Izrael zaplatí za genocídu v Pásme Gazy. Vyhlásil to v deň prvého výročia útoku palestínskych militantov Hamasu na Izrael. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Nemalo by sa zabúdať, že Izrael skôr či neskôr zaplatí za za túto genocídu, ktorú vykonáva už rok a naďalej pokračuje,“ uviedol turecký prezident v príspevku na sociálnej sieti X.
Erdogan často kritizuje Izrael. Premiéra Benjamina Netanjahua nazýva „mäsiarom Gazy“ a niekoľkokrát ho prirovnal k Adolfovi Hitlerovi.
„Rovnako ako Hitlera zastavilo spojenectvo ľudstva, bude zastavený Netanjahu a jeho vražedná sieť,“ vyhlásil Erdogan. „Svet, v ktorom sa nebude vyvodzovať zodpovednosť za genocídu v Gaze, nikdy nenájde mier,“ dodal.
Turecký prezident často chváli Hamas ako bojovníkov za slobodu. Teraz povedal, že „v skutočnosti všetka ľudskosť a všetka nádej ľudstva na lepšiu budúcnosť“ je po celý rok masakrovaná pred očami celého sveta.
Erdogan kritizoval aj medzinárodný systém za zlyhanie pri zastavení vojny v Pásme Gazy a teraz aj v Libanone. Dodal, že izraelská dlhodobá politika genocídy, okupácie a invázie musí skončiť.
Netanjahu prisľúbil, že dosiahne návrat všetkých rukojemníkov z Pásma Gazy
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok prisľúbil návrat všetkých rukojemníkov, ktorí sú palestínskymi militantmi zadržiavaní v Pásme Gazy od 7. októbra 2023. Uviedol to v Jeruzaleme na zhromaždení pri pamätníku obetí tohto útoku a následných vojen.
Spravodajský web The Times od Israel (TOI) podľa TASR napísal, že udalosti spred roka označil Netanjahu za masaker a vyzdvihol statočnosť a odhodlanosť izraelského národa v období, ktoré nasledovalo po vpáde palestínskych kománd na juh Izraela.
Na zhromaždení v Jeruzaleme Netanjahu zdôraznil, že ľudí, ktorí sú stále v palestínskom zajatí, „sme povinní priviesť späť“, rovnako ako „našich hrdinov, ktorí padli pri obrane vlasti a národa“.
V podobnom duchu sa vo svojom vyhlásení vyjadril aj izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý ubezpečil, že izraelská armáda je naďalej odhodlaná viesť boj proti nepriateľom krajiny.
„Sme hlboko odhodlaní pokračovať v prijímaní všetkých opatrení potrebných na porážku našich nepriateľov a na obranu našej vlasti,“ uviedol Galant vo vyhlásení s tým, že je „našou povinnosťou urobiť všetko pre návrat rukojemníkov do Izraela“.
Celkovo je v rukách palestínskeho hnutia Hamas stále zrejme 97 rukojemníkov, z ktorých 34 považovaných za mŕtvych, napísal TOI.
Posledné oznámenie o smrti niektorého zo zadržiavaných zverejnili v pondelok. Týka sa 28-ročného Idana Štiviho, ktorého palestínski militanti zabili počas útoku na hudobnom festivale Nova predne pred rokom a Hamas jeho telo naďalej zadržiava v Pásme Gazy.
X XX
Meloniová podporila právo Izraela brániť sa, kritizuje devastáciu Pásma Gazy
Talianska premiérka Giorgia Meloniová si v pondelok pripomenula prvé výročie teroristického útoku Hamasu na juh Izraela návštevou hlavnej synagógy v Ríme. Opätovne tiež potvrdila právo Izraela brániť sa, informoval spravodajský server The Times of Israel (TOI), píše TASR.
Meloniová odsúdila „latentný a nekontrolovateľný antisemitizmus“, ktorý sa objavil po útokoch palestínskeho hnutia Hamas na Izrael. Pripomenula najmä propalestínske a protiizraelské protesty v Taliansku cez víkend, pričom niektoré prerástli do násilností.
Talianska premiérka podľa TOI uznala právo Izraela na bezpečný život v rámci jeho hraníc, ale vyjadrila zároveň poľutovanie nad devastáciou, ktorú v Pásme Gazy rozpútali izraelské jednotky. Upozornila, že tamojší Palestínčania sa stali „obeťami dvakrát: najprv cynizmu Hamasu, ktorý ich zneužíva ako ľudské štíty, a potom izraelských vojenských operácií“.
Meloniová avizovala, že Taliansko bude pokračovať v snahách o okamžité prímerie v Pásme Gazy ako zástupkyňa krajiny predsedajúcej skupine siedmich priemyselne najvyspelejších štátov sveta (G7), o prepustenie izraelských rukojemníkov a stabilizáciu na izraelsko-libanonskej hranici prostredníctvom plnej implementácie rezolúcií OSN./agentury/
X X X
Moskva dobyla mesto Vuhledar na východe Ukrajiny, vyhlásila ruská armáda
Mesto odolávalo ruským útokom viac ako dva roky.
Ruský rezort obrany vo štvrtok oznámil, že ruská armáda obsadila mesto Vuhledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Správa prišla deň po oznámení ukrajinských síl, že sa odtiaľ sťahujú, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.
Mesto, ktoré Rusko nazýva Ugledar, odolávalo ruským útokom viac ako dva roky. O tom, že nad ním získali úplnú kontrolu ruské sily, informovali ešte v stredu proruskí vojnoví blogeri.
Vuhledar sa Rusko dlho snažilo obsadiť vzhľadom na jeho polohu. Mesto leží na vyvýšenom mieste na priesečníku východného a južného frontu a má veľký význam pri zásobovaní vojsk oboch strán. V blízkosti zároveň prechádza železničná trať spájajúca Krym s Donbasom.
Len 30 kilometrov severne sa nachádza strategické a logistické centrum Pokrovsk, ktorého dobytie Ruskom by vážne ohrozilo ukrajinskú obranu, napísala agentúra AP.
Ukrajinské jednotky sa z obliehaného mesta stiahli s cieľom ochrániť osoby i vojenskú techniku, uviedla v stredu ukrajinská pozemná formácia Chortycia. „Hlavnou taktikou (Rusov) bolo obkľúčiť nás z bokov, čo robili nepretržite už šesť až sedem mesiacov prostredníctvom neustálych leteckých útokov. Vďaka tejto taktike sa im podarilo vyčerpať naše zdroje, pretože ich nemáme toľko ako oni,“ povedal vedúci tlačového oddelenia 72. brigády, ktorá bránila Vuhledar od augusta 2022.
Banské mesto Vuhledar malo pred vojnou približne 14.000 obyvateľov. Od invázie Ruska na Ukrajinu z februára 2022 je miestom bojov, ktoré mesto zdevastovali a vyhnali z neho takmer všetkých obyvateľov, aktuality.sk
X X X
Rok od napadnutia Izraela: Ako odpovie na rakety z Iránu? A hrozí veľký konflikt?
Už dávno dozrel čas, aby celé medzinárodné spoločenstvo ešte viac tlačilo na dvojštátne usporiadanie, ktoré ako jediné spravodlivé a udržateľné riešenie môže stabilizovať vzťahy medzi Izraelom a Palestínou,“ vyjadril sa dnes ku konfliktu na Blízkom východe minister Blanár.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Dnes ubehol rok od momentu, čo teroristi z Hamasu zaútočili na Izrael. Po ňom prišla ničivá odveta izraelskej armády v Pásme Gazy. V posledných týždňoch sa konflikt rozšíril aj na južné územie Libanonu. Izrael medzičasom zlikvidoval šéfov Hamasu aj Hizballáhu. Do konfliktu sa zapojil aj Irán, ktorý poslal dve stovky rakiet na územie Izraela.
V texte pripomíname, čo sa udialo pred rokom, čo sa deje dnes a či hrozí, že konflikt prerastie do väčšej vojny.
Čo sa udialo pred rokom?
Teroristické hnutie Hamas 7. októbra vniklo na juh Izraela. Zhruba tisíc teroristov zabilo približne 1200 ľudí a ďalších asi 240 Izraelčanov vzalo za rukojemníkov. Izraelská armáda reagovala ničivou odvetou, ktorá do dnešného dňa v Pásme Gazy stála život desaťtisíce Palestínčanov. Gazanské ministerstvo zdravotníctva, ktoré spadá pod Hamas, hovorí o viac ako 40-tisícoch obetí. Toto číslo však nemožno overiť. Medzinárodný súdny dvor nazval v júli okupáciu Pásma Gazy za nezákonnú.
Čo sa deje dnes?
Konflikt sa v uplynulých týždňoch rozšíril aj na juh Libanonu. Časť krajiny momentálne bombarduje Izrael. Izraelská armáda okrem politických špičiek teroristického hnutia Hamas zlikvidovala aj šéfa hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha. Na to reagoval minulý týždeň v utorok Irán — ktorého spojencom číslo jedna je práve toto hnutie — poslaním približne dvoch stoviek rakiet na územie Izraelu. Väčšinu z nich odrazili protivzdušnou obranou, pri ktorej pomáhali aj Spojené štáty či Jordánsko.
Prečo sa zapojil aj Irán?
Irán je dlhodobým spojencom Hamasu a Hizballáhu v regióne. Už v apríli reagoval na aktivity Izraela. V tom čase Irán poslal na jeho územie zhruba 120 balistických rakiet. Irán sa tentoraz zameral predovšetkým na letecké základne Izraela. Rovnako ako ten aprílový, aj utorkový útok mal pre Izrael minimálne následky. Napriek tomu sa však skloňuje odveta. Irán dnes urobil veľkú chybu a zaplatí za ňu, vyhlásil po raketovom útoku izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Zároveň Izrael hovorí o „masívnej odvete“, ktorá má zahŕňať útoky na rafinérie či atentáty na vysokopostavených iránskych politikov.
Aké to môže mať následky?
Minulú stredu prišla aj odpoveď z Iránu. Ak by sa Izrael rozhodol pre odvetný úder, Teherán bude reagovať ešte silnejšie. Vyhlásil to iránsky prezident Masúd Pezeškján. K akej odvete Izraela príde, v tejto chvíli stále jasné nie je.
„Ak by Izrael svoj odvetný krok naozaj viedol ako eskalačný — napríklad atentátom na nejakého čelného predstaviteľa Iránu alebo plošným bombardovaním s následkami v podobe desiatok mŕtvych a veľkých materiálnych škôd – tak ďalšie kolo bude Irán tým, kto uskutoční ďalší útok s omnoho väčšou razanciou,“ opisuje možný scenár vývoja bezpečnostný expert Josef Kraus z Masarykovej univerzity. Dodáva, že v tomto prípade by to celé mohlo skončiť špirálou násilia, čo bude znamenať pomstu za pomstou. Ak by k takémuto scenáru prišlo, bude to ťažké zastaviť, vraví.
Kraus však spomína aj iný scenár. Ak by Izrael vykonal odvetu podobným spôsobom ako Teherán, teda s minimálnymi následkami, je možné, že Irán by to mohol akceptovať bez ďalšej vlastnej reakcie. Formou protiútoku si nie je istý ani analytik Matej Kandrík z Adapt Institute: „Izrael to nenechá bez reakcie. Ale načasovanie a formu, akú bude mať odveta, ešte nepoznáme,“ vysvetľuje. Vraví však, že veľkú rolu zohráva to, že dôležití spojenci Iránu, či Hamas alebo Hizballáh, sú dnes výrazne zdecimovaní útokmi izraelskej armády. To výrazne rozväzuje ruky Izraelu.
Ako je možné, že o útoku Iránu vopred vedeli Spojené štáty aj Rusko?
O nedávnom útoku na Izrael zo strany Iránu vopred vedeli Spojené štáty a aj Rusi. „Irán sa snaží do istej miery zmierniť svoje kroky a nevyprovokovať Izrael k prehnanej reakcii,“ myslí si Kandrík. Izrael totiž vďaka protivzdušnej obrane a pomoci Spojených štátov a Jordánska dokázal dôsledky útoku zmierniť. Ide o podobný scenár ako z apríla, keď Irán poslal na Izrael rakety. Irán, ako vysvetľuje Kraus, o plánovanom útoku informuje jednak štáty, ktorých vzdušným priestorom jeho strely preletia, svetové veľmoci, u ktorých považuje za nutné varovať ich, ale aj tých, u ktorých očakáva zapojenie sa do obrany izraelského vzdušného priestoru. „Inak povedané, Irán nechcel nechať na náhodu, že by útok mohol byť nechcene úspešný a spôsobiť závažné škody v Izraeli, čo by vyprovokovalo násobne silnejšiu reakciu, napríklad aj zo strany Spojených štátov,“ hovorí Kraus.
Čo to znamená pre medzinárodnú bezpečnosť a vojnu na Ukrajine?
Otázkou ostáva, aký vplyv bude mať situácia na Blízkom východe na medzinárodnú bezpečnosť. „Sme oveľa bližšie k veľkému ozbrojenému regionálnemu konfliktu, než sme boli veľmi dlhú dobu,“ tvrdí analytik Kandrík z Adapt Institute. Tento konflikt však môže eskalovať aj ďalej, myslí si. Podľa jeho slov však bude záležať i na reakcii medzinárodných trhov či vývoja ceny ropy, ktorej producentom je aj Irán.
Svet však rieši aj ďalší konflikt — ten na Ukrajine, ktorý trvá už takmer tri roky. Podľa Kandríka eskalácia konfliktu medzi Iránom a Izraelom znamená pre ňu zmiešané správy. Irán podporuje dodávkami zbraní Rusko a ak by musel vo veľkom riešiť agresiu voči sebe a okoliu, znamenalo by to menšiu podporu Rusom. Dodáva však, že budeme vidieť väčšiu podporu Izraela aj vzhľadom na to, že sa blížia americké voľby a USA sú kľúčovým spojencom tejto krajiny. Ako bude pokračovať podpora Ukrajine od USA pri situácii na Blízkom východe, je pre Kandríka najväčším otáznikom.
Kraus pripúšťa, že pre situáciu na Blízkom východe môže prísť k oslabeniu podpory Ukrajiny. „Ani zbrojárske produkčné kapacity USA nie sú nekonečné. Konflikt takejto intenzity, ktorý navyše nasleduje po skoro ročnej intenzívnej vojenskej kampani v Pásme Gazy, je niečo, čo výrazne vyčerpá izraelské vojenské sily a zásoby,“ tvrdí Kraus. Izrael bude teda nutne potrebovať pomoc zo zahraničia. A jej miera bude závisieť od výsledku amerických volieb, podotýka. Odhaduje, že ak by prišlo k výhre republikána, pomoc Izraelu bude na úkor Ukrajiny, a ak demokrat, výrazné zmeny neočakáva. Republikánskym kandidátom na prezidenta je Donald Trump a demokrati do súboja o kreslo vyslali Kamalu Harrisovú.
Ako sa ku konfliktu stavia Slovensko?
Slovenský šéf diplomacie Juraj Blanár dnes vyhlásil, že rok od teroristického útoku Hamasu je Blízky východ stále bližšie k vojne ako k mieru. Načrtol aj riešenie konfliktu, ktoré si predstavuje. „Už dávno dozrel čas, aby celé medzinárodné spoločenstvo ešte viac tlačilo na dvojštátne usporiadanie, ktoré ako jediné spravodlivé a udržateľné riešenie môže stabilizovať vzťahy medzi Izraelom a Palestínou,“ vyjadril sa minister Blanár.
Zároveň odsúdil útok Hamasu, no skritizoval aj vojenské aktivity Izraelčanov. „Odvtedy (od 7. októbra, pozn. red.)sme svedkami ničivej vojny v Gaze s desiatkami tisíc obetí a obrovským utrpením civilistov, humanitárnej krízy a porušovania medzinárodného humanitárneho práva. Apelujem na návrat k medzinárodnej diplomacii a zastavenie bojov. Mierové úsilie musí dostať šancu,” dodal, aktuality.sk
X X X
Vojna na Ukrajine: Putinov hovorca odmieta myšlienku dočasného rozdelenia Ukrajiny
Ukrajinský prezident odmieta takéto riešenie a požaduje návrat všetkých okupovaných území.
Hlavný hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina v pondelok odmietol myšlienku ukončiť vojnu na Ukrajine dočasným rozdelením krajiny, čo navrhli niektoré západné krajiny. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.
Dmitrij Peskov uviedol, že sa objavilo mnoho nápadov na možné mierové dohody, „ale zatiaľ žiadna z týchto úvah nemá reálny základ“. Hovoril tiež o „nemeckom scenári“, pretože podľa mediálnych správ nemecká vláda údajne diskutovala o myšlienkach v tomto smere.
Taliansky denník La Repubblica v septembri uviedol, že Nemecko navrhlo mierovú dohodu, podľa ktorej by Rusko dočasne okupovalo časť Ukrajiny, zatiaľ čo zvyšok územia by sa stal členom NATO alebo by dostal podobne silné bezpečnostné záruky.
Nemecká vláda sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj takéto riešenie odmieta a naďalej požaduje návrat všetkých okupovaných území, pričom nedávno povedal, že jeho krajina potrebuje mier „bez akéhokoľvek obchodu so suverenitou alebo obchodu s územím“.
Na druhej strane, jedným z cieľov vojny Ruska je zabrániť členstvu Ukrajiny v NATO, aktuality.sk
X X X
Šéf Rozpočtovej rady Ján Tóth: Konsolidáciu si najviac odnesie stredná trieda, čaká nás pritom ešte ďalšia citeľná konsolidácia (podcast)
Bremeno vyše 2,5-miliardovej konsolidácie si na svojich bedrách odnesie predovšetkým stredná pracujúca trieda. Tvrdí to šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Navyše, výrazný nepomer nových príjmov voči vládnym škrtom môže pridusiť ekonomiku a odštartovať ďalšiu ešte citeľnejšiu konsolidáciu.
Dobrou správou je, že konsolidujeme, oveľa horšou správou však je forma, ako sa vláda rozhodla priškrtiť Slovensku, jeho občanom i firmám, opasky. 71 versus 29 percent v neprospech vládnych škrtov, to je nelichotivé zrkadlo, ktoré môže priškrtiť slovenskú ekonomiku a odštartovať ďalšie kolo konsolidácie.
Väčšina – teda presnejšie 71 percent vládneho balíčka, je totiž vo vládnej koncepcií konsolidácie totiž na strane nových príjmov a iba necelých 30 percent stojí na vládnych škrtoch. No a vo vzduchu pritom visí ešte aj takmer jedna miliarda nad rámec nevyhnutnej konsolidácie, o ktorej použítí pritom nič presnejšie verejnosť nevie, no vláda si ale i takto môže poistiť ďalšie rozhadzovanie, ktorým by prípadne mohla utlmiť spoločenskú nespokojnosť s uťahovaním opaskov.
Aké sociálne a spoločenské dopady teda bude mať vládny balíček a ako vládna podoba uťahovania opaskov pribrzdí slovenskú ekonomiku a naštartuje infláciu? Dalo sa to robiť aj inak a lepšie a v čom sú achilovky takto postaveného uzdravovania verejných financií?
„Najväčšou otázkou je, nakoľko tento balíček zneatraktívni naše ekonomické prostredie. To zneatraktívnenie môže znamenať i to, že firmy tu budú menej investovať, menej expandovať a z toho vyplýva i menší ekonomický rast, menej medzinárodného kapitálu a to potom môže znamenať to, že občanom i firmám budeme musieť uťahovať opasky viac než v ekonomike, ktorá by nám – inou formou konsolidácie, výraznejšie rástla. Ešte nás určite čaká ďalšia citeľná konsolidácia,“ tvrdí Ján Tóth, aktuality.sk
X X X
Demonštranti prerušili švédsku parlamentnú rozpravu. Na ministerku zahraničných vecí hodili tašku s paradajkami
\Parlament diskutoval o izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu.
Demonštranti vo štvrtok prerušili švédsku parlamentnú rozpravu o izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu. Podľa tamojších médií hodili na šéfku diplomacie Mariu Malmer Stenergardovú tašku s paradajkami, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Propalestínski demonštranti začali kričať, keď sa Stenergardová po prejave v parlamente vrátila na svoje miesto, dodala poslankyňa Ann-Sofie Almová. Následne podľa jej slov hodili na ministerku zahraničných vecí tašku. Ako informovali švédske médiá, taška údajne dopadla dva rady za Stenergardovou. Tá následne opustila svoje miesto a rýchlo odišla z miestnosti.
Predseda parlamentu Andreas Norlén vyzval ochranku, aby protestujúcich odviedla, a dočasne prerušil rozpravu. Tlačová agentúra TT informovala, že ochranka zadržala tri osoby a odovzdala ich polícii.
Švédsky premiér Ulf Kristersson konanie protestujúcich odsúdil. „Teraz očakávam dôkladnú analýzu toho, ako sa to mohlo stať, a rázne opatrenia na zachovanie bezpečnosti poslancov a ministrov v rokovacej sále,“ vyhlásil Kristersson.
Opatrenia v jednodňovej zdravotnej starostlivosti boli prvým krokom.
Proces optimalizácie v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP), ktorej cieľom je zvýšiť efektivitu vynakladania zdrojov z verejného zdravotného poistenia, bude prebiehať vo viacerých fázach. Poisťovňa potvrdila, že opatrenia v jednodňovej zdravotnej starostlivosti boli prvým krokom. Zároveň ubezpečila, že poistencov sa optimalizácia nedotkne. TASR o tom informovali z oddelenia komunikácie poisťovne.
„Robíme všetko pre to, aby sme ponechali zdroje z verejného zdravotného poistenia v systéme. Má zmysel smerovať finančné prostriedky do nemocníc a na poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti. Poistenci sú pre nás na prvom mieste. Chceme ich chrániť od zbytočných doplatkov a zároveň vytvárať udržateľné a efektívne riešenia pre zdravotný systém,“ uviedlo predstavenstvo VšZP.
Ďalšie kroky
Štátna poisťovňa uviedla, že v najbližšom období plánuje po dôkladnej analýze pristúpiť k ďalším krokom, ktorých cieľom je zvýšiť mieru efektivity zdravotnej starostlivosti u jednotlivých poskytovateľov. „Poistencov VšZP ubezpečujeme, že predmetná optimalizácia sa ich nedotkne a naďalej dostanú potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je zákonom garantovaná,“ dodala VšZP.
Zároveň podotkla, že naďalej rozširuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti a skvalitňuje svoje služby. „Aby poisťovňa mohla aj naďalej poskytovať tieto služby, je nevyhnuté, aby racionalizovala výdavky z verejného zdravotného poistenia tak, aby tieto boli investované do zdravia pacientov čo najefektívnejšie,“ vysvetlila VšZP s tým, že takmer všetky peniaze z verejného zdravotného poistenia (97 percent) investuje do liečby svojich poistencov.
VšZP plánuje od 1. novembra nepredĺžiť zmluvy s poskytovateľmi jednodňovej zdravotnej starostlivosti, pri ktorých identifikovala neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov. Zástupcovia ambulantného sektora aj opozícia krok VšZP skritizovali. Okrem iného upozornili, že môže priniesť predĺženie čakacích lehôt na zákroky, aktuality.sk
X X X
IĽP: Za rok od útoku Hamasu na Izrael na slovenskom internete markantne vzrástol antisemitizmus
Za rok od teroristického útoku Hamasu na Izrael (7. októbra 2023) na slovenskom internete markantne vzrástol antisemitizmus. Ukazuje to výskum Inštitútu ľudských práv (IĽP). Podľa jeho výsledkov sa antisemitizmus zvýšil o 300 percent.
Inštitút monitoroval od začiatku roka 2023 sociálne siete a diskusie najnavštevovanejších spravodajských portálov, nenávistné príspevky kontroloval pomocou nástrojov umelej inteligencie. Ako informoval riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher, systém od minuloročného 7. októbra analyzoval viac ako 200-tisíc príspevkov na sociálnych sieťach, a to na Instagrame, Facebooku a TikToku.
Analyzoval tiež ďalších viac než 100-tisíc príspevkov na spravodajských weboch. Šéf IĽP skonštatoval, že antisemitizmus bol v internetových diskusiách rozšírený aj predtým, ale za posledný rok vzrástol trojnásobne. Príspevky, ktoré umelá inteligencia označila ako antisemitské, následne kontroloval tím dobrovoľníkov. Tí boli školení podľa podkladov od partnerských zahraničných organizácií.
„Softvér totiž vychádza z naučeného modelu, ktorý má nevyhnutne určitú chybovosť, navyše slovenčina je mimoriadne zložitý jazyk. Manuálne sme ho museli napríklad naučiť, že niektorí antisemiti svoje nenávistné príspevky maskujú slovami ako chazari. Rovnako sme museli vylúčiť stovky príspevkov, ktoré softvér neadekvátne považoval za antisemitské len preto, že obsahovali kritiku Izraela a jeho armády, ktorá však bola v rámci slobody prejavu,“ vysvetlil Weisenbacher.
IĽP pred časom zverejnil výsledky podobného výskumu, ktorý sa venoval problematike online nenávistí voči Rómom. Avizuje tiež prípravu výskumu o homofóbii a transfóbii. Celkové výsledky monitoringu antisemitizmu za roky 2023 a 2024 by mali byť známe začiatkom budúceho roka. „Výskum je realizovaný v rámci projektu MACEU (Monitoring Antisemitism in Central Europe, v preklade Monitorovanie antisemitizmu v strednej Európe), ktorý sa začal na Slovensku a postupne by sa mal rozšíriť aj do Maďarska, Česka a Poľska,“ uvádza IĽP.
„Manažérka projektu Miriam Schwartzová podotkla, že takýto výskyt antisemitizmu v online priestore desaťročia po holokauste je strašný, je toho názoru, že boj proti antisemitizmu by mal byť aj prioritou vo vzdelávaní. Za šokujúcu označila aj mieru islamofóbie a protiarabského rasizmu, ktorú našli v príspevkoch. „Veľmi časté je aj zneužívanie pojmu antisemitizmus na onálepkovanie názorového oponenta, čím sa tento nebezpečný fenomén relativizuje, skresľuje a v očiach laickej verejnosti vyprázdňuje od svojho obsahu. Musím preto aj na tomto mieste jasne povedať, že kritika Izraela, jeho politiky, politikov a armády nie je antisemitizmus. Nazvať sériu vojnových zločinov v Gaze genocídou nie je antisemitizmus, je to názor, ktorý zdieľa aj veľa Židov a Židoviek po celom svete,“ vyjadrila sa.
Scholz vyjadril podporu Izraelčanom a vyzval na prímerie v Pásme Gazy
V pondelok sa v Nemecku konajú spomienkové zhromaždenia a vigílie pri príležitosti prvého výročia vojny v Pásme Gazy. Nemecký kancelár Olaf Scholz pri tejto príležitosti opätovne vyzýval na mier a riešenie situácie na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Spomienkové podujatia sa začali už skoro ráno súčasne v desiatkach miest po celom svete. Organizátori uviedli, že cieľom je „zdieľať smútok Židov, prejaviť solidaritu so židovským štátom bez ohľadu na súčasnú politiku a postaviť sa proti antisemitizmu a antisionizmu“.
Aktivisti sa zhromaždili pri Brandenburskej bráne v centre Berlína, aby prečítali mená vyše 1170 ľudí, ktorí zahynuli pri útoku militantného hnutia Hamas na Izrael v októbri minulého roka, a mená ďalších 255 osôb, ktoré hnutie zajalo.
„Drahí priatelia v Izraeli, cítime s vami…, stojíme na vašej strane,“ povedal Scholz na otvorení konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji v meste Hamburgu na severe krajiny.
„Z každodennej skúsenosti s násilím a hladom nemôže vzísť nič dobré,“ zdôraznil kancelár. „Spolková vláda preto žiada prímerie, prepustenie rukojemníkov a politické rozhovory, aj keď sa zdá, že sú momentálne vzdialenejšie než kedykoľvek predtým,“ dodal. Jediným riešením konfliktu je podľa Scholza dvojštátne riešenie, aby „Izraelčania a Palestínčania mohli žiť natrvalo bok po boku“.
Úrady v nemeckom hlavnom meste v pondelok nasadili viac ako 2000 policajtov, aby zabezpečili vigílie a udržali pokoj v metropole. V nedeľu večer sa v Berlíne uskutočnili aj protesty proti vojne v Pásme Gazy, pri ktorých došlo k zrážkam účastníkov s políciou.
Von der Leyenová a Borrell na výročie teroristického útoku vyzvali na prímerie
Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vzdala v pondelok hold obetiam teroristického útoku spáchaného pred rokom palestínskym islamistickým hnutím Hamas na juhu Izraela a zopakovala výzvu Európskej únie na okamžité prímerie v Pásme Gazy. Potrebu prímeria opätovne zdôraznil aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje spravodajca TASR.
Von der Leyenová vo svojom písomnom vyhlásení uviedla, že pri príležitosti tragického výročia si chce uctiť pamiatku obetí a vyzvala na bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov. Presne pred rokom, 7. októbra 2023 ráno, vstúpili komandá hnutia Hamas do južného Izraela, kde zabili 1205 ľudí, väčšinou civilistov a 251 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
„Európska únia stojí pri všetkých nevinných ľuďoch, ktorých životy boli od toho katastrofálneho dňa hlboko poznačené. Útok spáchaný Hamasom spôsobil obrovské utrpenie nielen izraelskému ľudu, ale aj nevinným Palestínčanom,“ pripomenula šéfka exekutívy EÚ.
Vo vyhlásení prisľúbila humanitárnu a finančnú pomoc pre palestínsky ľud a obyvateľov Libanonu, kde prebiehajú pozemné operácie izraelských ozbrojených síl.
Von der Leyenová zároveň zdôraznila, že antisemitské incidenty v Európe pribúdajú a zaviazala sa vyčleniť dodatočné finančné zdroje na boj proti tomuto fenoménu.
Borrell na sociálnej sieti X uviedol, že myšlienky predstaviteľov EÚ sú s rodinami vyše 1200 obetí brutálne zavraždených Hamasom vlani 7. októbra, ako aj s rukojemníkmi, ktorí musia byť okamžite oslobodení.
„Po roku sa utrpenie a násilie špirálovito rozrástli. Je čas na regionálne prímerie. Hneď teraz,“ odkázal Borrell./agentury/
X X X
Demonštranti prerušili švédsku parlamentnú rozpravu. Na ministerku zahraničných vecí hodili tašku s paradajkami
Parlament diskutoval o izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu.
Demonštranti vo štvrtok prerušili švédsku parlamentnú rozpravu o izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu. Podľa tamojších médií hodili na šéfku diplomacie Mariu Malmer Stenergardovú tašku s paradajkami, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Propalestínski demonštranti začali kričať, keď sa Stenergardová po prejave v parlamente vrátila na svoje miesto, dodala poslankyňa Ann-Sofie Almová. Následne podľa jej slov hodili na ministerku zahraničných vecí tašku. Ako informovali švédske médiá, taška údajne dopadla dva rady za Stenergardovou. Tá následne opustila svoje miesto a rýchlo odišla z miestnosti.
Predseda parlamentu Andreas Norlén vyzval ochranku, aby protestujúcich odviedla, a dočasne prerušil rozpravu. Tlačová agentúra TT informovala, že ochranka zadržala tri osoby a odovzdala ich polícii.
Švédsky premiér Ulf Kristersson konanie protestujúcich odsúdil. „Teraz očakávam dôkladnú analýzu toho, ako sa to mohlo stať, a rázne opatrenia na zachovanie bezpečnosti poslancov a ministrov v rokovacej sále,“ vyhlásil Kristersson, aktuality.sk
X X X
Známy policajt Ján Čurilla uspel na Ústavnom súde. Za prieťahy v spore s Borisom Kollárom dostane mierne odškodné
Bývalý predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina v roku 2021 nazval obvinených vyšetrovateľov „čurillovskou mafiou”. Policajt Ján Čurilla ho žaluje, no súd sa ani po troch rokoch nezačal.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Ústavný súd dal za pravdu obvinenému vyšetrovateľovi, ktorý dlhé roky pôsobil na Národnej kriminálnej agentúre a riešil závažné aj politicky citlivé kauzy. Ján Čurilla s obhajcom sa obrátili na Ústavný súd s tým, že sa im nepozdáva, ako dlho Mestský súd IV v Bratislave rieši ich žalobu na politika Borisa Kollára.
Čurilla ju podal na jeseň 2021, teda pred tromi rokmi. Proces sa však dodnes nezačal.
Keď sudkyňa, ktorá prípad dostala, konečne nariadila termín na máj 2024, vzápätí ju preložili na iný súd. A tak kauzu dostala jej ďalšia kolegyňa, ktorá si prípad musela opäť študovať.
Medzitým sa však Čurilla cez svojho advokáta Petra Kubinu obrátili na Ústavný súd. Ten uznal, že „bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov”. Zároveň prikázal bratislavskému súdu, aby konal.
„Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 1500 eur,” píše sa v rozhodnutí. Peniaze musí vyplatiť práve Mestský súd Bratislava IV, rovnako musí zaplatiť aj necelých 860 eur trovy konania pre právneho zástupcu.
Prípad sa však po dlhej nečinnosti a po sťažnosti na Ústavnom súde však rozhýbal. Novej sudkyni trvalo naštudovanie prípadu podstatne kratšie, hlavné pojednávanie nariadila na koniec októbra, teda už o pár dní.
Ospravedlnenie a 100-tisíc eur
Predseda parlamentu Boris Kollár vyhlásil slová o tzv. čurillovskej mafii len pár dní po tom, čo skupinu vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržala inšpekcia a obvinila ich zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
„Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská‘, a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon,“ povedal Kollár 17. septembra 2021.
Advokát Kubina potom verejne prezentoval, že jeho klient Čurilla od Borisa Kollára očakáva ospravedlnenie, v opačnom prípade budú riešiť vec súdne.
K sebareflexii neprišlo, nasledovala žaloba. Čurilla v žalobe na ochranu osobnosti žiadal okrem verejného ospravedlnenia aj odškodné 100-tisíc eur.
„K sume sme dospeli v prvom rade na základe konkrétnych okolností tohto prípadu, ktoré priamo zvyšujú intenzitu poškodenia dobrého mena nášho klienta. Tieto okolnosti sú dané tým, kto, čo, o kom, kde, kedy a akým spôsobom povedal. Rovnako sme sa riadili aj súdnou praxou v porovnateľných prípadoch. Náš klient túto žalobu nepodal preto, aby získal majetkový prospech pre seba, takže prípadnú priznanú sumu po odpočítaní nákladov venuje na dobročinný účel,“ vysvetlil pred tromi rokmi advokát Kubina.
Boris Kollár v minulosti povedal, že sa neospravedlní, kým budú vyšetrovatelia, vrátane Jána Čurillu, obvinení. Na veci podľa neho nezmenil nič ani verdikt Krajského súdu v Bratislave, ktorý policajtov prepustil z väzby a označil ich stíhanie za neopodstatnené.
„Pán vyšetrovateľ Čurilla je stále trestne stíhaný. Pokiaľ mu bude zrušené stíhanie generálnym prokurátorom alebo rozhodne súd, ktorý povie, že trestný čin nenaplnil, potom sa k tomu postavím čelom a pánovi Čurillovi sa ospravedlním. Dovtedy nemám dôvod to urobiť,“ skonštatoval ešte na jeseň 2021.
Je pravdou, že Čurilla a jeho piati kolegovia sú naďalej stíhaní za zneužitie právomoci verejného činiteľa. V ich prípade prokurátor podal obžalobu na súd. Nikdy však neboli obvinení alebo odsúdení za zosnovanie zločineckej či organizovanej skupiny, ktoré sú typické pre mafiu.
„Z vyjadrení predsedu parlamentu je zrejmé, že keď hovorí o ‚druhej strane‘, myslí tým skutočných mafiánov a členov organizovaných zločineckých skupín, proti ktorým žalobca ako vyšetrovateľ NAKA spolu so svojimi kolegami celý svoj profesijný život bojovali a bojujú a rozhodujúcou mierou sa pričinili o elimináciu tých najnebezpečnejších zločineckých skupín, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobili,“ píše sa v žalobe, aktuality.sk
X X X
Prečo premiérovi Ficovi patril víkend na STVR? Pomohol aj večerný telefonát z úradu vlády
Zdroje z prostredia STVR hovoria o nečakanej zmene v dramaturgii relácie, a to pre požiadavku úradu vlády. Telerozhlas to odmieta.
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Počas víkendu obsadil politické diskusné relácie na STVR premiér Robert Fico. Prišiel do Sobotných dialógov v rozhlase, ale aj do nedeľnej televíznej relácie O 5 minút 12. Pôvodne mal byť pritom iba v jednej z nich.
Nebýva zvykom, že by sa rovnaký hosť objavil v oboch diskusiách. V Sobotných dialógoch pôvodne premiér nemal byť. Vo štvrtok večer však podľa našich informácií prišiel telefonát z úradu vlády s tým, že premiér má záujem zúčastniť sa. Informáciu o tomto kroku nám potvrdili dva zdroje. O stanovisko sme požiadali aj úrad vlády, ktorý však zatiaľ neodpovedal.
Podľa zamestnanca z STVR mal byť pôvodne v sobotnom vysielaní Robert Fico až na konci októbra. „Dramaturgia mala byť úplne iná, Fico tam v sobotu nemal byť. Z úradu vlády zavolali, že chcú, aby prišiel v sobotu. Nástojili na tom. Riešila to aj šéfka spravodajstva Hlucháňová,“ povedal spolupracovník z telerozhlasu s tým, že to medzi zamestnancami a zamestnankyňami spôsobilo nevôľu a pobúrenie. Zdroj tiež priznal, že medzi kolegami prebiehajú diskusie o tom, kde sú hranice a čo ešte sú ochotní tolerovať.
STVR však odmieta, že by sa hostia menili na poslednú chvíľu. Rozhodnutie o výbere moderátorov je podľa nej autonómnym rozhodnutím vedenia. „Ohradzujeme sa voči tvrdeniam, že účasť premiéra Roberta Fica v politickej diskusnej relácii Sobotné dialógy mala byť v inom termíne a bola dohodnutá na poslednú chvíľu,“ informovala Andrea Pivarčiová, poverená vedením sekcie marketingu a komunikácie. Dodala, že účasť predsedu vlády aj v O 5 minút 12 – špeciál bola výnimočnou situáciou.
Nepriznaný dramaturg
Štatút relácie, ktorý je dostupný na webovej stránke telerozhlasu, umožňuje premiérovi vystúpiť raz za mesiac. „Jedna sobota v mesiaci patrí diskusii s predsedom vlády SR,“ píše sa na webstránke STVR. Nie je však bežné, že túto možnosť využije v rovnaký víkend v televízii aj v rozhlase.
„Premiér SR býva štandardne (niekoľko rokov) hosťom relácie Sobotné dialógy raz za 4 až 5 týždňov a tomuto intervalu zodpovedala aj jeho účasť v ostatných Sobotných dialógoch,“ poskytla STVR stanovisko pre Aktuality.sk.
Obsadenie relácií má v STVR na starosti dramaturg. Dnes však poslucháči a poslucháčky rozhlasu netušia, kto ním je v Sobotných dialógoch. Zdroj pre Aktuality.sk potvrdil, že ide o akéhosi „zamlčiavaného dramaturga“. Na konci relácie táto informácia za posledné obdobie nezaznieva. Moderátor Matej Baránek dramaturga nemenoval. Spomenul iba seba a zvukového technika Juraja Timu – obaja podľa jeho slov reláciu „pripravili“. V minulosti pritom moderátori spomínali aj to, kto je dramaturgom. V reláciách býva zvykom toto meno spomenúť.
Podľa našich informácií by to mal byť dlhoročný novinár, kňaz a spisovateľ Karol Lovaš, ktorý sa premiérovi Ficovi po atentáte ospravedlňoval v mene všetkých novinárov a novinárok. „Odpustite nám, pán premiér, ako novinárom všetky tie veci, ktoré neboli profesionálne a neboli v poriadku,“ vyhlásil v minulosti v O 5 minút 12.
Informáciu nám potvrdil aj zdroj, ktorý pôsobí v telerozhlase. „Koluje to a všetci vedia, že dramaturgom je Karol Lovaš. Nikto ho v rozhlase nevidel. Nie je tajomstvom, že sú si s Baránkom blízki. Lovaš ho aj ženil a bol jeho učiteľom,“ povedal redakcii Aktuality.sk zdroj z prostredia STVR. Telerozhlas však tvrdí, že dramaturgom relácie je jej moderátor Matej Baránek, ktorý okrem Sobotných dialógov moderuje aj relácie Z prvej ruky a Rádiožurnál.
STVR: Dramaturgom je moderátor
Karol Lovaš pre Aktuality.sk potvrdil, že spolupracuje s STVR, no odmietol, že by sa dramaturgicky podieľal na Sobotných dialógoch. Podľa centrálneho registra zmlúv Lovaš vykonáva pre Slovenskú televíziu a rozhlas rešerše a analytické spracovanie vysielania za dvetisíc eur mesačne. „Karol Lovaš je uznávaným odborníkom v oblasti žurnalistiky, pričom pôsobí v Inštitúte komunikačních studií a žurnalistiky na FSV UK v Prahe. Pre naše potreby vypracúva hodnotenia a analýzy spravodajských relácií televízie a rozhlasu,“ odpovedal telerozhlas na otázku, čo konkrétne je Lovašovou náplňou práce.
Moderátor Matej Baránek post dramaturga komentovať nechcel, rovnako ako ani údajné zasahovanie do plánovania návštevy Roberta Fica v STVR.
Predseda vlády v relácii povedal, že ak by prišli nezmyselné návrhy ku konsolidácii, zvážil by spojenie hlasovania o konsolidačnom balíku s hlasovaním o dôvere vláde. Nedeľné O 5 minút 12 patrilo téme 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Išlo o mimoriadne vysielanie rovno z Dukly. Moderátorka Monika Šebová čelila kritike za slabú oponentúru v diskusii a dokončovanie viet za premiéra.
„Relácia O 5 minút 12 – špeciál bola súčasťou mimoriadneho vysielania STVR k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie, preto bolo potrebné zo strany Slovenskej televízie a rozhlasu prispôsobiť dramaturgiu a koncept relácie O 5 minút 12 – špeciál slávnostnej atmosfére dňa,“ okomentoval verejnoprávny vysielateľ netradičné nedeľné vydanie s tým, že aj pri tejto relácii o dramaturgii rozhodovala STVR.
V reláciách tiež Fico využil priestor na prezentáciu postojov k automobilovému priemyslu či k voľbe nového predsedu parlamentu. Neopomenul ani demisiu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, ku ktorej sa však vyjadril zdržanlivo. „Džentlmensky sa v tom nebudem hrabať, to je celé, čo na to môžem povedať,“ ozrejmil v Sobotných dialógoch, aktuality.sk
X X X
Vo Francúzsku pred voľbami vyjdú o každom kandidátovi minimálne dve knihy, okrem tej, ktorú o sebe napíšu oni. Keď som o tejto žalobe hovoril kolegom vo Francúzsku, tak sa veľmi začudovali, že je také niečo na Slovensku možné, hovorí Pavol Szalai z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc.
X Súhlasíte s tým, že tento prípad je o hraniciach – hraniciach moci na jednej strane a hraniciach slobody slova či tvorby na druhej?
Určite súhlasím. Sloboda slova má hranice, nie je dovolené všetko. Novinári nemôžu napísať hocičo a rovnako aj politici majú svoje povinnosti. Nemôžu si dovoliť všetko a musia strpieť, že sú vystavení väčšej kritike ako bežní občania.
X Platí teda, že v prípade novinárov a ich slobody tvorby je ohraničením pravda, fakty a kontext, v akom sú podávané?
Určite. Všetky médiá, dnes už aj internetové, majú zo zákona povinnosti. Nemôžu šíriť nenávisť, nemôžu napríklad vyvolávať paniku a takisto nemôžu ohovárať a zasahovať do práv na ochranu osobnosti.
Keď sa však pozrieme na žalobu Roberta Fica, nám sa zdá postavená na vode. Argumentuje síce právom na ochranu ľudskej dôstojnosti, ktoré malo byť porušené použitím jeho podobizne bez súhlasu. Avšak takáto argumentácia neobstojí, pretože fotografia bola použitá s rešpektovaním všetkých práv a je to novinárske dielo, ktoré bolo napísané vo verejnom záujme.
X Platí, že politik musí zniesť viac kritiky, keďže je verejnou osobou vystavenou verejným hodnoteniam?
Určite áno. Peter Bárdy zachoval základný rešpekt voči premiérovi na ľudskej úrovni. Čo je veľmi dôležité, v knihe píše, že Fica oslovil so žiadosťou o rozhovor niekoľkokrát rôznymi spôsobmi, ale nikdy nedostal pozitívnu odpověď, aktulity.sk
X X X
Penzisti sa po zverejnení týchto čísel začali báť o dôchodky. Sociálna poisťovňa upokojuje situáciu, nie je to tak, ako sa zdá
Najvyšší kontrolný úrad informoval, že pre tento rok nebude rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov určený na dôchodkový systém na úrovni 1,6 miliardy eur dostatočný, keďže za prvých šesť mesiacov tohto roka sa z neho minulo už 81 percent.
Poistenci Sociálnej poisťovne sa napriek jej vysokým výdavkom nemusia obávať, že by nemali vyplatený dôchodok.Sociálna poisťovňa ubezpečuje svojich poistencov, že o svoje nároky na dôchodkové a ostatné dávky sa nemusia obávať. Podľa zákona o sociálnom poistení je zabezpečené, že poisťovňa vždy disponuje dostatkom finančných prostriedkov na výplatu týchto dávok. Najvyšší kontrolný úrad informoval, že pre tento rok nebude rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov určený na dôchodkový systém na úrovni 1,6 miliardy eur dostatočný, keďže za prvých šesť mesiacov tohto roka sa z neho minulo už 81 percent.
Platobná schopnosť je garantovaná
Výdavky Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky v prvom polroku presiahli 4,7 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 17 percent. Výrazne narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, medziročne až o 289 percent a dosiahli za prvých šesť mesiacov takmer 239 miliónov eur. Ako uvádza hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr transfer finančných prostriedkov zo Všeobecnej pokladničnej správy sa realizuje podľa zákona, čo garantuje platobnú schopnosť Sociálnej poisťovne. Transfer závisí od výšky príjmov z odvodov a výdavkov poisťovne v danom období a o potrebe dodatočných prostriedkov sa priebežne konzultuje s Ministerstvom financií.
„Pri príprave rozpočtu na rok 2024 v roku 2023 nebol predmetom rozpočtu 13. dôchodok, nakoľko v danom čase išlo stále o štátnu dávku, ktorú vyplácala Sociálna poisťovňa. V apríli prišlo ku schváleniu zákona č.87/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003. Týmto zákonom sa mení charakter 13. dôchodku zo štátnej dávky na dávku sociálneho poistenia. Z tohto dôvodu sa zvýšia výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2024 o 800 miliónov eur,” vysvetlil Martin Kontúr. Podľa jeho slov rozpočtovaný transfer zo štátneho rozpočtu bol z tohto dôvodu navýšený v očakávanej skutočnosti predkladanej Ministerstvu financií SR v máji 2024 na sumu 2,5 miliardy eur.
Výdavky za tento rok
Sociálna poisťovňa k 31. augustu očakávala celkové výdavky za rok 2024 v celkovej výške 14,3 miliardy eur, čo predstavuje zvýšenie o jednu miliardu eur oproti schválenému rozpočtu. Hovorca uviedol, že takéto výrazné navýšenie výdavkov spôsobili najmä zmena štátnej dávky na riadny 13. dôchodok (800 miliónov eur) a zvýšené výdavky dôchodkového poistenia (dvesto miliónov eur).
„Sociálna poisťovňa robí všetky úkony a rozhodnutia v záujme hospodárnosti a efektívnosti. Náklady na chod inštitúcie nespôsobujú nadmerné výdavky Sociálnej poisťovne. V oblasti vyplácania dávok (sociálnych alebo štátnych) je vykonávateľom rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou,” uviedol na záver hovorca Martin Kontúr./agentury/
X X X
Holandský futbal sa zahalil do smútku. Zomrel dvojnásobný vicemajster sveta Neeskens
Vo veku 73 rokov zomrel bývalý holandský futbalista Johan Neeskens, ktorý patril medzi kľúčové postavy národného tímu „Oranjes“.
Johan Neeskens (vpravo) s Johanom Cruijffom a Hugom Sotilom v roku 1974 počas pôsobenia v FC Barcelone.
Vicemajster sveta z rokov 1974 a 1978 podľa Holandského futbalového zväzu (KNVB) v nedeľu podľahol bližšie nešpecifikovanej chorobe. Neeskens sa preslávil počas éry legendárneho Johana Cruijffa, s ktorým spoločne obliekal aj dres FC Barcelona.
„S Johanom stráca holandský a medzinárodný futbalový svet legendu,“ uviedla KNVB vo svojom vyhlásení. Neeskens dokázal počas kariéry vyhrať trikrát trofej v Európskom pohári majstrov (predchodca Ligy majstrov).
Podarilo sa mu to v troch sezónach za sebou v drese Ajaxu Amsterdam (1970/71, 1971/72, 1972/73). V týchto rokoch získal najúspešnejší holandský klub aj dva zo svojich 36 titulov v Eredivisie.
Po štvorročnom pôsobení v Ajaxe zamieril jeden z najlepších stredopoliarov na svete v roku 1974 do FC Barcelona. V drese „Blaugranas“ sa stretol s Cruijjfom, pričom koučom bol ich krajan Rinus Michels, ktorý Neeskensa priviedol aj do Ajaxu. Neeskens strávil na Camp Nou päť rokov a následne si vyskúšal angažmán v americkom klube New York Cosmos, v ktorom dva roky pred ním pôsobil aj legendárny Brazílčan Pele.
Za Holandsko odohral dovedna 49 stretnutí, v ktorých nastrieľal 17 gólov. „Svojimi charakteristickými sklzmi, výsostným prehľadom a ikonickými penaltami zostane navždy jedným z popredných hráčov, akých kedy náš futbal vyprodukoval,“ dodal KNVB.
Po hráčskej kariére pôsobil pri národnom tíme aj ako asistent trénera na žiadosť Guusa Hiddinka spolu s Frankom Rijkaardom a Rolandom Koemanom. „Oranjes“ sa na MS 1998 prebojovali do semifinále, v ktorom stroskotali na neskorších domácich majstroch Francúzoch a v súboji o bronz nestačili ani na Chorvátsko. Po svetovom šampionáte z funkcie odstúpil Hiddink, no Neeskens pokračoval aj pod vedením Rijkaarda.
V roku 2006 sa vrátil do Katalánska, kde pôsobil v realizačnom tíme Rijkaarda. „FC Barcelona prijal s hlbokým zármutkom správu o úmrtí Johana Neeskensa. Je legendou klubu, ktorá navždy zostave v našej pamäti. Odpočívaj v pokoji,“ napísal na sociálnej sieti katalánsky klub./agentury/
X X X
Kvôli slovenskému filmu odmietol Ridleyho Scotta: Najočakávanejší film jesene dorazí do kín už čoskoro
S natáčaním pomáhal aj Vladimír Furdík, hollywoodsky herec, ktorý si vo filme zahral tiež. Počas natáčania trénoval a dozeral na všetky kaskadérske kúsky.
Kultový film Lóve, ktorý sa v roku 2011 stal najnavštevovanejším domácim filmom v slovenských kinách, sa po trinástich rokoch konečne dočkal voľného pokračovania. Novinku Lóve 2 si teda naplno užijú všetci diváci, aj tí, ktorí prvý film nevideli. Novinka prichádza do kín už 24. októbra.
S natáčaním pomáhal aj Vladimír Furdík, hollywoodsky herec, ktorý si vo filme zahral tiež. Počas natáčania trénoval a dozeral na všetky kaskadérske kúsky. Slováci majú teraz jedinečnú príležitosť stretnúť sa s ním osobne, Lóve 2 totiž vyráža na turné po Slovensku. Meet & Greet akcie sľubujú, že diváci uvidia film medzi prvými a navyše sa stretnú so známymi tvárami, ktoré v ňom účinkovali.
Režisér a scenárista Jakub Kroner hovorí, že “nemalo predsa zmysel robiť zase tú istú lovestory. Posunuli sme postavy, príbeh, skočili sme do exotickej krajiny, aj do iného žánru. Film vznikal dlho – aj kvôli pandémii – a bolo náročné udržiavať sústredenie a energiu celého tímu. Scenár sme viackrát prepisovali, nespočetnekrát sa nám menili plány, ale v konečnom dôsledku si myslím, že filmu to prospelo, postupne vyzrieval. Uvidíme, čo nám povedia diváci teraz.”
Príbeh Lóve 2 nás vtiahne do sveta, kde láska veci len komplikuje a “lóve“ vládnu všetkému. Hlavný hrdina Maťo (Michal Nemtuda) sa proti svojej vôli stane súčasťou boja o moc a peniaze, ktorý nikdy nekončí. Sú v ňom nielen intrigy, ale aj politická vražda, zlí chlapci versus ešte horší… a v tom všetkom je on ako osamelý bojovník, ktorý bojuje s tieňmi vlastnej minulosti.
Pre Michala Nemtudu sa práca na filme Lóve 2 rovná tvrdej drine na sebe. “Tri roky dopredu som tvrdo makal, aby som vyzeral ako ten Maťo, ktorého chcel mať vo filme Jakub. Každú voľnú chvíľu popri práci som bol na tréningu, učil som sa zápasiť, narábať so zbraňami, prísne som upravil stravu, žiadny alkohol… Bol to tvrdý režim, musel som si stále opakovať, prečo to robím. Ale keď som videl, čo sme natočili, som hrdý, stálo to za to.”
Kristína Svarinská (Veronika) so širokým úsmevom prezrádza, aké bolo stretnúť sa po rokoch na pľaci s Lóve partiou: “Fantastické! Ihneď sme nabehli na tú istú vlnu. Podobný pocit, ako na stretávke zo strednej. Všetci ste si už niečím prešli, ale v istom momente ste akoby okamžite späť v čase, akoby sa nič nezmenilo.”
V Lóve 2 okrem Michala Nemtudu, Kristíny Svarinskej, Jakuba Gogála a Dušana Cinkotu opäť uvidíme aj Tinu, Zuzku Porubjakovú či Sama Spišáka a Daniela Fischera. Skvelé herecké obsadenie dopĺňa Gregor Hološka, Jana Kolesárová a Alexander Bárta, ako aj vynikajúci thajskí herci Bella Boonsang a Beam Saranyoo Prachakit. Svoju prvú filmovú rolu si v ňom zahral aj rapper Separ.
Na kaskadérske choreografie dohliadal Vladimír Furdík, ktorý je celosvetovo známy ako Night King (Hra o tróny), ale jeho kaskadérske výkony sme mali možnosť vidieť v mnohých zahraničných produkciách, naprílad v projektoch ako Zaklínač či Prometeus. Vo filme sa predstaví nielen ako autor choreografií a kaskadér, ale aj ako herec. “Už veľmi dlho som nerobil na slovenskej produkcii. Za tento film som veľmi rád, aj keď som si nebol istý, ako ho kvôli pracovnej vyťaženosti budem stíhať. Dokonca som kvôli nemu odmietol aj pár veľkých zahraničných ponúk, vrátane Ridleyho Scotta. Nakoniec som sa pri tejto práci cítil tak trochu ako na dovolenke, výborná atmosféra. Kvalita slovenských filmov stúpa a dúfam, že si diváci užijú aj ten náš.”
„Veľká časť filmu sa natáčala v exotickom Thajsku, tisíce kilometrov od Slovenska. To znamenalo obrovskú výzvu pre celý tvorivý tím, ktorý na filme pracoval ďaleko od domácich podmienok, spolu s veľkým zahraničným štábom,“ hovorí producentka Adriana Kronerová. Dodajme len, že na výrobe filmu Lóve 2 sa podieľali Mário Ondriš (hlavný kameraman), Erik Ivančík (architekt), Sandra Žigová (kostýmy), Michal Kondrla (strih), Lukáš Kasprzyk (zvuk), Lukáš Kobela, Jureš Fallgrap a Jimmy Pé (hudba)./agentury/