V rozhovore pre agentúru TASS hovoril tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Sergej Šojgu o úspechoch tzv. špeciálnej vojenskej operácie, dialógu medzi Moskvou a Washingtonom, nebezpečenstve začiatku tretej svetovej vojny kvôli plánom „koalície ochotných“ a podmienkach pre Rusko na obnovenie jadrových skúšok. V rozhovore popísal pohľad najvyšších ruských predstaviteľov na súčasnú situáciu vo svete, v ktorom sa Rusko cíti stále byť veľmocou.

 Sergej Kužugetovič, od vášho vymenovania do funkcie tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie uplynul takmer rok. Ako hodnotíte situáciu v oblasti národnej bezpečnosti a zmeny v tejto oblasti? O akých otázkach rozhoduje Bezpečnostná rada?

Situácia v oblasti národnej bezpečnosti Ruskej federácie zostáva zložitá. Nepriateľské štáty chápu, že sa im nepodarilo spôsobiť Rusku strategickú porážku, podkopať jeho medzinárodnú autoritu, zničiť jeho ekonomiku ani oslabiť jeho domácu politickú stabilitu. Rusko úspešne odoláva rastúcemu politickému, vojenskému, ekonomickému a informačnému tlaku, ktorý je naň vyvíjaný. Neschopnosť kolektívneho Západu dosiahnuť svoje ciele je sprevádzaná zhoršovaním rozporov medzi jeho členmi, ich vnútornými sociálno-ekonomickými problémami a ideologickými rozdielmi, ako aj rozkolom vládnucich elít. Zároveň krajiny, ktoré sa nepripojili k protiruským sankciám, sú čoraz viac presvedčené o nekompetentnosti tých, ktorí sa ešte donedávna snažili prinútiť celý svet žiť podľa vlastných jednostranne stanovených pravidiel. Tento neočakávaný vývoj udalostí pre Západ ho núti hľadať nové spôsoby, ako si udržať svoju dominanciu. Víťazstvo nad Ruskom, ak nie na bojisku, tak diplomaticky – zachovanie Ukrajiny ako „antiruska“, hlavného antipóda našej krajiny – zostáva pre západné elity najdôležitejšou prioritou. Zároveň sa vynakladá značné úsilie na vyvolanie vnútornej nestability v Ruskej federácii, v susedných štátoch, predovšetkým v Zakaukazsku a Moldavsku, na prípravu „farebných revolúcií“ v krajinách globálneho Juhu usilujúcich sa o skutočnú nezávislosť – v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike. Toto všetko sprevádza zmena v charaktere prejavov hrozieb pre národnú bezpečnosť Ruskej federácie, vznik nových výziev a rizík, ako aj príležitostí pre našu krajinu. Bezpečnostná rada Ruskej federácie je ústavný poradný orgán, ktorý pod vedením prezidenta Ruskej federácie zabezpečuje prípravu a uplatňovanie operačných a dlhodobých opatrení na ochranu národných záujmov Ruska a elimináciu hrozieb pre národnú bezpečnosť, koordinuje činnosť verejných orgánov, ako aj medzinárodnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti. Medzi hlavné úlohy Bezpečnostnej rady patrí predpovedanie, identifikácia, analýza a hodnotenie hrozieb pre národnú bezpečnosť, dlhodobých trendov a faktorov a tvorba a monitorovanie implementácie štátnej politiky v oblasti bezpečnosti.

X Ktoré faktory majú podľa vášho názoru najväčší vplyv na formovanie medzinárodnej situácie a situácie v Rusku?

Hlavným faktorom teraz samozrejme zostáva situácia v oblasti, kde sa špeciálna vojenská operácia vykonáva. Ozbrojené sily Ruskej federácie doteraz oslobodili viac ako 99 % územia Luhanskej ľudovej republiky a približne dve tretiny Chersonskej oblasti, Doneckej ľudovej republiky a Záporožskej oblasti. V súčasnosti ruské jednotky vykonávajú aktívne útočné operácie pozdĺž celej línie bojového kontaktu a oslobodzujú nové osady. Situácia sa mení v náš prospech každý deň. V rámci protiteroristickej operácie sa dokončuje čistenie Kurskej oblasti od militantov. Brilantné prevedenie operácie Potok s využitím úseku strategického plynovodu Urengoj-Pomary-Užhorod sa už zapísalo do dejín vojenskej vedy. Podľa odhadov vojenského velenia bude v blízkej budúcnosti vyčistené celé územie Kurskej oblasti. Je dôležité zdokumentovať, kým sú stopy ešte čerstvé, zločiny spáchané teroristami z Ukrajiny a iných krajín, ako aj škody, ktoré spôsobili. Vzhľadom na zverstvá, ktoré militanti spáchali na kurskej pôde, nikomu nebude udelená zhovievavosť. Tí, čo tam zostali, budú súdení ako teroristi a každý z nich dostane trest, aký si zaslúži. V tejto súvislosti bol vojenský, ekonomický a mobilizačný potenciál Ukrajiny výrazne oslabený. Ekonomika je v stave hlbokej krízy a je závislá od západnej pomoci, štátny dlh rastie a do konca roka 2024 dosiahol 167 miliárd dolárov. Pre kyjevské úrady je otázka politického prežitia čoraz naliehavejšia. Z tohto dôvodu predlžujú vojenské operácie a zároveň sa snažia predať prírodné zdroje Ukrajiny, jej územie a budúcnosť ukrajinského ľudu za vyššiu cenu. Zároveň štáty, ktoré ich podporujú, napriek hlasným vyhláseniam nedokážu uspokojiť všetky požiadavky Kyjeva vo vojenskej oblasti. Zároveň sa v Európe odohráva neskrývaná kampaň na prípravu vojenského konfliktu s Ruskou federáciou. Na rôznych úrovniach sa hovorí o možných časových rámcoch takejto kolízie – od troch do piatich rokov. Už v roku 2030 chcú byť európski politici a vojaci pripravení bojovať s nami.

 To všetko naznačuje ani nie tak možnosť zníženia úrovne konfrontácie v Európe, ako skôr rast vojenských hrozieb pre Ruskú federáciu.

Áno, vidíme to jasne. Za posledný rok sa počet príslušníkov vojenských kontingentov krajín NATO nasadených v blízkosti západných hraníc Ruskej federácie zvýšil takmer 2,5-krát. Pokračuje systematické rozvíjanie vojenskej infraštruktúry na území východoeurópskych štátov, rozmiestňovanie strategických systémov protiraketovej obrany a opatrenia zamerané na udržanie vysokej bojovej pohotovosti taktického jadrového potenciálu v Európe. NATO prechádza na nový systém bojovej pohotovosti, ktorý umožňuje nasadiť do 10 dní 100 000-člennú skupinu vojakov pri hraniciach Ruska, do 30 dní 300 000-člennú skupinu a do 180 dní 800 000-člennú skupinu. Tieto úlohy boli otvorene precvičované počas cvičení v rokoch 2023 – 2024. Pobaltské krajiny používajú západné peniaze na budovanie obranných zón a vojenských základní pre vojenské formácie NATO na svojom území. Okrem amerických tankov Abrams Poľsko aktívne nakupuje juhokórejské obrnené vozidlá. Do konca roka 2026 plánuje prijať 180 tankov K2 Black Panther. Okrem toho sa nakupuje viac ako 200 juhokórejských samohybných delostreleckých systémov K9, ako aj raketových systémov K239. Nie je ťažké pochopiť, proti komu sa táto „úderná päsť“ formuje. Štáty bloku aktívne modernizujú svoje systémy protivzdušnej obrany. Nórsko, Belgicko a Holandsko modernizujú svoje flotily bojových lietadiel nákupom amerických lietadiel F-35, zatiaľ čo Rumunsko a Bulharsko nakupujú taktické stíhačky F-16. Zároveň na „východnom krídle“ prebiehajú prípravy na sieť letísk pre prijímanie lietadiel NATO. Zároveň paradoxne platí, že čím je daný štát ekonomicky závislejší od Bruselu, tým agresívnejšiu rétoriku uplatňuje. Vysvetľuje sa to jednoducho: politici týchto krajín sa boja, že zostanú bez finančných injekcií a svojou zbesilou rusofóbiou si zarábajú na dotáciách z rozpočtov NATO a paneurópskych krajín. V opačnom prípade budú musieť čeliť vnútorným ekonomickým a sociálnym problémom, ktoré nedokážu vyriešiť. Celkové vojenské výdavky krajín NATO sú viac ako 14-krát vyššie ako ruský vojenský rozpočet. Americká administratíva Donalda Trumpa požadovala, aby európski spojenci zvýšili svoje vojenské rozpočty na 5 % HDP, čo vyvolalo v krajinách aliancie zmiešané reakcie. Návrh Donalda Trumpa podporilo Poľsko a pobaltské krajiny. Varšava plánuje v roku 2025 zvýšiť výdavky na obranu na 4,7 % HDP. Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys uviedol, že od roku 2026 a minimálne do roku 2030 plánuje Vilnius vynaložiť 5 až 6 % HDP na obranu. Tallinn tiež plánuje zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP. Inými slovami, závislé štáty žijúce z dotácií EÚ sú pripravené tieto prostriedky minúť nie na sociálne programy, ale na ochranu pred imaginárnou „hrozbou z Východu“.

 X Čo si myslíte o Trumpových vyhláseniach o jeho ochote stiahnuť 20 000 amerických vojakov z Európy? Nie je to záruka uvoľnenia napätia v Európe?

Zatiaľ je to len vyhlásenie o zámere. Zo strany USA nie sú v tomto smere žiadne konkrétne praktické kroky na dohľad. Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 2024 bola pod zámienkou konania manévrov Spojených ozbrojených síl NATO zameraných na nácvik presunu vojsk do európskeho deja vojenských operácií nasadená ďalšia skupina okrem amerického kontingentu, ktorý už bol trvalo umiestnený v Európe. V dôsledku toho počet amerických vojakov dosiahol takmer 100 tisíc ľudí. Po ukončení manévrov zostala určitá časť týchto síl v Európe na rotačnom základe. Stiahnutie 20 000 amerických vojakov len priblíži ich počet k úrovni z rokov 2020 – 2022. Samotná iniciatíva Washingtonu ako prvý krok k uvoľneniu napätia si však určite zaslúži pozornosť.

 V súčasnosti prebieha aktívny proces rokovaní medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Ako hodnotí Bezpečnostná rada súčasný stav rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom o obnovení bilaterálnej spolupráce?

Administratíva Donalda Trumpa podniká určité kroky na obnovenie bilaterálnych vzťahov s Ruskom. Prvé výsledky v tomto smere svedčia o jej praktickom postoji. Spojené štáty preukazujú realistický pohľad na vec a odmietajú mnohé stereotypy svojich predchodcov, ktoré v skutočnosti viedli ku kríze v celom systéme medzinárodných vzťahov a vyprovokovali ukrajinskú a ďalšie regionálne krízy. Tento prístup vítame a sme pripravení ho akceptovať. Čas ukáže, či sú Američania pripravení riešiť nahromadené systémové problémy, ktoré si vyžadujú riešenia. Tento proces je zložitý a v žiadnom prípade nie rýchly.

História našej interakcie so Spojenými štátmi ukazuje, že možno dôverovať iba konkrétnym činom a faktom, nie slovným uisteniam. Ale, ako hovoria naši čínski priatelia, „cesta dlhá tisíc míľ začína jediným krokom“. Dnes môžeme konštatovať, že prvé kroky boli podniknuté na oboch stranách – tak americkej, ako aj ruskej.

Sergej Šojgu

Aké sú vyhliadky rokovaní o Ukrajine a rýchleho prímeria?

Vždy sú nejaké vyhliadky. Ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin sa k tejto téme vyjadril celkom jasne. Prímerie je možné, ak je začiatkom dlhodobého mieru, a nie pokusom o zorganizovanie ďalšieho oddychu a preskupenia ukrajinských ozbrojených síl. Ruské vedenie vychádza z potreby odstrániť prvotné príčiny ukrajinskej krízy a zaistiť garantovanú bezpečnosť Ruskej federácie. Chcel by som ešte raz zopakovať: sme pripravení k zastaveniu paľby, na prímerie, na mierové rokovania, ale len ak sa plne zohľadnia naše záujmy a realita „v teréne“. Naše stanovisko bolo oznámené americkej administratíve a bolo prijaté s pochopením. Zároveň sú niektoré západné elity stále odhodlané pokračovať vo vojenských akciách na Ukrajine a snažia sa narušiť alebo ohroziť začatý rusko-americký dialóg. Napriek dohodám o vzájomnom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru, dosiahnutým za účasti Spojených štátov, kyjevské úrady s aktívnou podporou európskych krajín pokračujú v každodenných útokoch na takéto zariadenia. Pokračujú ostreľovania ruských pohraničných oblastí, sabotáže a teroristické akcie a masívne používanie bezpilotných lietadiel. Veľkonočné prímerie vyhlásené Ruskom na 30 hodín ukrajinská strana prakticky nedodržala ani hodinu, došlo k 4 900 porušeniam, vrátane 1 400 delostreleckých strelieb, 90 pokusom o útoky bezpilotnými lietadlami a 6 útokom. Hoci, spravodlivo poznamenám, že zo strany nepriateľa bol pozorovaný všeobecný pokles bojovej aktivity. Po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO 4. apríla 2025 generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že aliancia bude naďalej dodávať zbrane a poskytovať spravodajské informácie Ukrajine. Navyše, Rusko zostane hrozbou pre NATO, aj keď sa ukrajinský konflikt skončí.

 Vedenie EÚ sa snaží transformovať EÚ na vojenskú organizáciu namierenú proti Rusku. S cieľom znovu vyzbrojiť Európu bol ohlásený program rozvoja európskeho obranného priemyslu v hodnote 800 miliárd eur. Zaznamenávame pokusy Európanov o vytvorenie vlastného systému protiraketovej obrany. Zvažuje sa možnosť nasadenia 120 stíhačiek na Ukrajinu, ktoré by pôsobili nezávisle od NATO pod európskym velením. Zároveň takzvaná koalícia ochotných plánuje nasadiť vojenský kontingent na Ukrajinu pod rúškom mierotvorcov. Slovo „mierotvorcovia“ sa tu používa na zakrytie skutočných cieľov – kontroly nad územím Ukrajiny a jej zdrojmi. Bolo by správnejšie nazvať takýto kontingent intervencionistami alebo okupantmi. Odkiaľ sa títo „mierotvorcovia“ vezmú? Budú to jednotky tých istých krajín NATO, proti ktorých prítomnosti Rusko vystupovalo ešte pred začiatkom Nového svetového poriadku, ktorý sa začal do značnej miery kvôli tejto hrozbe – rozmiestneniu vojenskej infraštruktúry NATO na Ukrajine, na našom historickom území. Tí istí Briti ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny veľmi aktívne budovali svoju námornú základňu v Očakove v Nikolajevskej oblasti, kde nielen cvičili špeciálne námorné jednotky ukrajinského námorníctva, ale aj vykonávali svoje operácie proti nám. Ukazuje sa, že sa tam budú môcť znova vrátiť, ale pod vlajkou mierových síl? Toto má na mysli francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď hovorí, že Ukrajina má právo požiadať o nasadenie kontingentov NATO bez súhlasu Ruska. Pravda, rozumní politici v Európe chápu, že realizácia takéhoto scenára by mohla viesť k priamemu stretu medzi NATO a Ruskom a následne k tretej svetovej vojne. A čo potom budú títo „mierotvorcovia“ chrániť na Ukrajine? Nacistický režim, pochody a fakľové sprievody so symbolmi divízií SS? Podporovať prenasledovanie pravoslávnych? Zbaviť rusky hovoriace obyvateľstvo práva hovoriť svojím rodným jazykom, zachovať si vlastnú kultúru a tradície? Toto nie je mierová misia. Zdá sa, že z týchto dôvodov, okrem iného, ​​štáty, ktoré tvoria väčšinu v reálnom svete, neprejavujú žiadnu konkrétnu túžbu zúčastňovať sa na takýchto „mierových“ iniciatívach.

 Sergej Kužugetovič, Ukrajina je len jedným zo smerov v dialógu, ktorý sa začal medzi Ruskom a USA, aj keď veľmi dôležitým. Považuje Bezpečnostná rada za potrebné diskutovať s Američanmi o problémoch strategickej stability a ďalšieho znižovania jadrových arzenálov?

Súčasná krízová situácia v oblasti strategickej kontroly zbraní a vlastne aj v oblasti odzbrojenia a kontroly zbraní vo všeobecnosti je priamym dôsledkom nezodpovednej politiky bývalej americkej administratívy. Joe Biden a jeho tím napriek dohodám s nimi dosiahnutým vo februári 2021 o predĺžení Zmluvy o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní na ďalších päť rokov úmyselne podkopali jej základné princípy – nedeliteľnosť bezpečnosti, ako aj budovanie vzťahov založených na dôvere a spolupráci. Pri vykonávaní vzájomných inšpekcií boli vytvorené umelé ťažkosti, počnúc uzavretím vzdušného priestoru pre lety ruského ministerstva obrany až po nevydávanie víz ruským zástupcom. Práve táto politika Washingtonu prinútila Rusko pozastaviť svoju účasť v novej dohode START. Ruská strana zároveň naďalej prísne dodržiava všetky kvantitatívne obmedzenia stanovené dohodou.

Administratíva Donalda Trumpa v súčasnosti preukazuje ochotu obnoviť dialóg o otázkach strategickej stability. Sme pripravení na takúto prácu. Táto konverzácia je však pre nás možná len s komplexným zvážením všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť.

Sergej Šojgu

Ich spektrum je široké a zahŕňa problémy rozširovania NATO, budovania globálneho systému protiraketovej obrany a nasadenia pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu. Nie je žiadnym tajomstvom, že Spojené štáty realizujú rozsiahly program modernizácie svojich jadrových síl vrátane strategickej triády a „nestrategickej“ zložky. Už v minulom roku boli v Európe a ázijsko-tichomorskom regióne rozmiestnené pozemné komplexy schopné odpaľovať rakety stredného a kratšieho doletu. Podobné systémy boli opakovane nasadené v Dánsku v rámci cvičení a od apríla 2024 sa na Filipínach nachádza perspektívny komplex Typhon, z ktorého možno použiť najmä strely Tomahawk s dlhým doletom. Vieme aj o plánoch Washingtonu umiestniť ich v Japonsku. Okrem toho boli oznámené plány na rozmiestnenie podobných zbraní v Nemecku od roku 2026. Viacerí spojenci USA spustili programy na nákup amerických pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu a začali tiež vyvíjať analógy na národnej alebo spoločnej výrobnej základni. Takéto akcie vytvárajú pre Ruskú federáciu ďalšie vojenské nebezpečenstvo. Chceme tiež pochopiť, ako nová zmluva zohľadní arzenály nielen Spojených štátov, ale aj ďalších jadrových mocností NATO – Spojeného kráľovstva a Francúzska. Táto otázka sa stala ešte naliehavejšou vzhľadom na nedávne iniciatívy Emmanuela Macrona poskytnúť francúzsky „jadrový dáždnik“ ostatným európskym štátom. Francúzsko, dovoľte mi pripomenúť, podľa údajov OSN má približne 290 jadrových hlavíc a riadených striel s jadrovými hlavicami odpaľovaných zo vzduchu. Toto je vážna zbraň, ktorú nemôžeme nezohľadniť v novej zmluve. Preto očakávame od našich amerických partnerov konkrétne návrhy k týmto otázkam.

 X  Myslíte si, že je potrebné obnoviť jadrové testy?

Ruská federácia v posledných rokoch vyvinula a prijala do výzbroje celú škálu moderných typov zbraní vrátane strategických, ktoré nemajú vo svete analógy. Vojenský potenciál našej krajiny výrazne vzrástol. Za týchto podmienok nie je naliehavo potrebné vykonávať jadrové testy. Zároveň je náš postoj k tejto otázke priamo ovplyvnený konaním USA v tejto oblasti. V súčasnosti končia záručné doby na niektoré typy jadrových zbraní a vývoj nových typov zbraní je v plnom prúde. A to by mohlo Washington prinútiť k obnoveniu jadrových skúšok. V tomto prípade by Rusko mohlo nasledovať ich príklad. Ruské ministerstvo obrany a Rosatom sú pripravené vykonať takúto prácu.

 Ak USA upustia od plánov na rozmiestnenie pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Nemecku, mohlo by Rusko upustiť od plánov na rozmiestnenie rakiet Orešnik v Bielorusku?

Chcel by som zdôrazniť, že opatrenia na budovanie dôvery nie sú výmenou gest, ale zložitým procesom, ktorý si vyžaduje zohľadnenie absolútne všetkých faktorov. Rusko súhlasilo s nasadením systémov Orešnik v Bielorusku na priamu žiadosť bieloruskej strany a s ohľadom na hrozby pre bezpečnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť nášho najbližšieho spojenca. Zatiaľ tieto hrozby zostávajú relevantné. Európske krajiny zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti západných hraníc Únie a neprejavujú žiadnu pripravenosť na deeskaláciu situácie. Práve naopak: čoraz častejšie sa objavujú bojovné vyhlásenia, rastú vojenské výdavky, diskutuje sa o možnosti rozmiestnenia jadrových zbraní v tesnej blízkosti hraníc Únie a neskrýva sa ani túžba dosiahnuť zmenu moci v Bielorusku, a to aj silou.

 X Čo robí Rusko a Bezpečnostná rada v týchto podmienkach?

Pozorne sledujeme vojenské prípravy európskych krajín. V súlade so Stratégiou národnej bezpečnosti Ruskej federácie v prípade nepriateľských akcií zahraničných štátov, ktoré predstavujú hrozbu pre zvrchovanosť a územnú celistvosť Ruskej federácie, naša krajina považuje za legitímne prijať symetrické a asymetrické opatrenia potrebné na potlačenie takýchto akcií a zabránenie ich opakovaniu. V novembri 2024 boli prijaté zmeny v Základoch štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania, podľa ktorých si Rusko vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie voči nemu alebo Bieloruskej republike, a to aj s použitím konvenčných zbraní. Jadrové odstrašovanie sa vykonáva vo vzťahu k štátom a vojenským koalíciám, ktoré považujú Rusko za potenciálneho nepriateľa a vlastnia zbrane hromadného ničenia alebo významný bojový potenciál. Takéto akcie sa vzťahujú aj na štáty, ktoré poskytujú svoje územie a zdroje na prípravu a realizáciu agresie proti Ruskej federácii. Úlohy zabezpečenia integrity jednotného obranného priestoru Ruska a Bieloruska, spoločná implementácia opatrení strategického odstrašovania boli zakotvené v Koncepcii bezpečnosti Únie a Zmluve medzi Ruskou federáciou a Bieloruskou republikou o bezpečnostných zárukách prijatej v decembri 2024, ktorá bola vypracovaná za priamej účasti aparátov bezpečnostných rád oboch krajín. Okrem toho je jedným z kľúčových smerov ruskej zahraničnej politiky ďalší rozvoj mnohostrannej medzinárodnej spolupráce s cieľom vytvoriť euroázijský bezpečnostný systém.

 Spomínané dohody v rámci Únie, uzavretie zmlúv o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR a medzi Ruskom a Iránom mali pozitívny vplyv na geopolitickú situáciu v Eurázii. V súčasnosti prebieha aktívna práca na nadviazaní dialógu s potenciálnymi účastníkmi budúcej bezpečnostnej architektúry eurázijských krajín, a to aj v rámci SNŠ, ODKB, EAEU, ŠOS a ďalších organizácií. V októbri minulého roka Rada ministrov zahraničných vecí SNŠ prijala vyhlásenie o zásadách spolupráce pri zaisťovaní bezpečnosti v Eurázii a usporiadala aj II. Minskú medzinárodnú konferenciu o eurázijskej bezpečnosti, ktorej sa zúčastnilo 600 zástupcov z 35 krajín a viacerých medzinárodných organizácií. Rozvinula sa iniciatíva Bieloruska na vypracovanie charty multipolárnosti a rozmanitosti v 21. storočí. Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan sa k nej už pripojili. Čína je pripravená zapojiť sa do práce na dokumente. Návrh na pripojenie sa k charte bol zaslaný krajinám ASEAN-u.

Je dôležité, aby vznikajúci euroázijský bezpečnostný systém bol otvorený všetkým štátom na kontinente vrátane európskych krajín. Ak si chce Európa udržať miesto ako jedno z nezávislých centier rozvoja, určite musí mať dobré vzťahy s Ruskom a ďalšími euroázijskými štátmi.

Sergej Šojgu

Toto je obzvlášť dôležité vzhľadom na prebiehajúci posun „ťažiska“ americkej politiky do ázijsko-tichomorského regiónu (ATR), kde Európania čoraz viac pôsobia ako akýsi učeň presadzujúci americké záujmy.

 X Zaistenie bezpečnosti v Eurázii je sotva možné bez účasti Číny. Vo februári ste boli v Pekingu. Ako hodnotíte situáciu v ázijsko-tichomorskom regióne?

Situácia v ázijsko-tichomorskom regióne je zložitá a má tendenciu sa zhoršovať. Je to do značnej miery spôsobené snahami Západu oslabiť mechanizmy multilaterálnej spolupráce v oblasti zaisťovania regionálnej bezpečnosti, a to aj v rámci ASEANu, a vytvoriť dlhodobé ohniská napätia. Dochádza k dôslednej militarizácii ázijsko-tichomorského regiónu. Situácia okolo Taiwanu sa zámerne vyostruje, krajina je neustále zásobovaná zbraňami a na Kórejskom polostrove sa podnikajú provokatívne akcie. Zároveň podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho nová administratíva USA už jasne vyjadrila svoju túžbu získať pomoc od svojich spojencov v bloku pri realizácii stratégie „projekcie kolektívnej sily“ v ázijsko-tichomorskom regióne. Úsilie Západu smeruje k formovaniu rôznych uzavretých vojensko-politických združení v ázijsko-tichomorskom regióne – trilaterálneho bloku USA, Japonska a Kórejskej republiky a vojenského bloku AUKUS (USA, Veľká Británia a Austrália). Zároveň Londýn, Paríž, Ottawa a Brusel, ktoré sa vytrvalo snažia integrovať do formátov zameraných na ASEAN, presadzujú tézu o neschopnosti ASEANu adekvátne reagovať na bezpečnostné výzvy. Západ v podstate nastolil kurz na kolaps organizácie a v podstate na vytvorenie ázijského analógu NATO. Zvláštny dôraz sa kladie na možnosť zapojenia Indie do takýchto štruktúr, ale všetkými spôsobmi sa ukazuje, že nemá veľký záujem o účasť v takýchto alianciách. Negatívnym faktorom sa stáva aj colná politika Donalda Trumpa, ktorá vyvoláva obchodné vojny a politické napätie.

 X Ako sa vyvíjajú vzťahy medzi Ruskom a Čínou?

Rusko-čínske vzťahy sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni v celej svojej histórii. Sme strategickí partneri. Naše krajiny dôsledne implementujú dohody dosiahnuté ruským prezidentom Vladimirom Vladimirovičom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktoré predpokladajú výrazný nárast rozsahu bilaterálneho obchodu, rozvoj logistických projektov, zvýšenie úrovne finančnej a priemyselnej spolupráce, posilnenie partnerstva v energetickom sektore a kvalitatívne rozšírenie spolupráce v oblasti technológií a inovácií, poľnohospodárstva a zásobovania zdrojmi. Počas mojej pracovnej návštevy Pekingu sa potvrdila osobitná povaha rusko-čínskych vzťahov. Uskutočnila sa výmena názorov na aktuálne otázky bilaterálnej agendy vrátane perspektív zintenzívnenia dialógu prostredníctvom bezpečnostných rád. Osobitná pozornosť sa venovala koordinácii prístupov Moskvy a Pekingu v rámci multilaterálnych združení a fór a úlohám posilnenia úlohy OSN ako kľúčovej platformy pre riešenie najnaliehavejších medzinárodných problémov.

Peklo na nebi: Ukrajinci bránia Odesu pred Rusmi

 X Do akej miery sa môžeme spoliehať na Čínu pri riešení ukrajinskej krízy a, ak sa vyhrotí, aj širšej patovej situácie so Západom?

Určite si vážime a sme vďační našim čínskym priateľom za ich úsilie o nájdenie mierového riešenia ukrajinského konfliktu. Čína je zodpovedným členom medzinárodného spoločenstva, ktorý robí nezávislé rozhodnutia. Na rozdiel od agresívnej rétoriky Západu Peking vyzýva na ukončenie eskalácie a posun smerom k hľadaniu riešení zameraných na dosiahnutie dlhodobého udržateľného mieru. Obzvlášť oceňujeme, že Čína si uvedomuje potrebu riešiť základné príčiny konfliktu./agentury/

X X X

 Pápežov pohreb sledovali aj vo farnosti v Pásme Gaze

 Pohreb pápeža Františka sledovali aj katolíci v Gaze, kde jeho pravidelné telefonáty prinášali útechu a nádej počas vojnových útrap.

Pohrebné obrady pápeža Františka sledovali prostredníctvom priameho TV prenosu aj katolícki veriaci vo farskom Kostole sv. Rodiny v palestínskej Gaze, ktorý je jediným katolíckym chrámom vo vojnou zničenom Pásme Gazy. Podľa agentúry DPA o tom v sobotu informovala tlačová agentúra Kathpress, píše TASR.

„Modlíme sa tu v duchovnej jednote spojení s Rímom za dušu pápeža Františka,“ uviedol správca farnosti Gabriel Romanelli. V jeho komunite v súčasnosti už viac ako rok žije približne 500 utečencov, ktorí počas vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas prišli o svoje domovy, prácu a mnohí i o svojich rodinných príslušníkov.

Pápež František, ktorý rovnako ako Romanelli pochádzal z Argentíny, udržiaval pravidelný telefonický kontakt s farnosťou v Gaze až do konca svojho života – do farnosti telefonoval každý deň o 20:00 h, zaujímal sa, ako sa majú, či a čo jedli, a uistil ich, že na nich pamätá vo svojich modlitbách.

Veriaci sa necítili opustení

Poslednýkrát pápež do Gazy telefonoval na Bielu sobotu – dva dni pred svojím skonom. Pravidelnými telefonátmi chcel pápež povzbudzovať tamojšiu katolícku komunitu trpiacu vojnou. Dal im pocítiť, „že pastier je im veľmi blízko“ a že „nie sú opustení,“ zdôraznil Romanelli hneď po pápežovej smrti.

„V našej farnosti sa naďalej modlíme za pápeža Františka a chválime Boha za veľký dar, ktorý nám v ňom dal. Pápež František bol pastier, ktorý miloval našu malú komunitu, modlil sa a pracoval pre mier,“ uviedol Romanelli.

Vyjadril tiež nádej, že pápežovo volanie po mieri vo Svätej zemi bude vypočuté, „aby sa táto vojna skončila, aby boli rukojemníci a väzni oslobodení a aby sa mohla obnoviť a pravidelne dodávať humanitárna pomoc.“

Pápeža Františka, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok vo veku 88 rokov, v sobotu po pohrebnej omši pred Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne pochovali v Bazilike Panny Márie Väčšej v Ríme. Vatikán po obradoch informoval, že pohrebnú omšu na Námestí sv. Petra a v priľahlých uliciach sledovalo približne 250 000 ľudí. Ďalších asi 150 000 veriacich, pútnikov a turistov lemovalo trasu, po ktorej v špeciálne upravenom papamobile, sprevádzanom policajtmi na motorkách, prevážali rakvu s telom k Bazilike Panny Márie Väčšej. Prevoz rakvy sprevádzal hlahol zvonov, potlesk a skandovanie ľudí: „Il Papa! (Pápež)“ či „Papa Francesco! (Pápež František).“, aktuality.sk

X X X

  Chýbal by nám už, keby sa tu nedal pochovať, tvrdí slovenský spovedník zo Santa Maria Maggiore 

 „Fantastická krajina. Fantastickí ľudia. A normálni. Aspoň takto sa vtedy vyjadril,“ hovorí dominikán Ľudovít Melo, ktorý je spovedníkom v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.

Dominikán Ľudovít Melo je v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore spovedníkom už viac ako dve desaťročia. S pápežom Františkom sa prvýkrát stretol ráno po jeho zvolení. „Prišiel sem s kyticou ruží za Pannou Máriou,“ spomína. „Boli sme v bazilike akurát traja spovedníci. Stretol sa s nami. Mne povedal, aby sme boli vo svojej službe milosrdní,“ hovorí rehoľník Melo.

Teraz, keď pápež zomrel a dal sa pochovať neďaleko miesta, kde páter Melo spovedá, hovorí, že si na seba už zvykli a chýbal by im.

V rozhovore zachytáva aj moment, keď sa pápež František vrátil zo Slovenska. Rozprával mu o tom.

Zistenie, že ide o nového pápeža

Aký to je pocit, keď budete mať pár metrov od vašej spovednice ostatky pápeža Františka, ktorý bol taký blízky svetu?

No však pápeža Františka sme tu mali 12 rokov stále, tak už sme si naňho tak zvykli, že by nám chýbal.

Chýbal by vám dominikánom, ktorí spovedáte v Santa Maria Maggiore?, aktuality.sk

X X X

Trumpove clá začínajú ohrozovať americké firmy, ceny letia nahoru.

  Clá na dovoz z Ázie zvyšujú ceny materiálov, čo ohrozuje miestnu zamestnanosť a etické podnikanie značky mnohých zamestnávateľov.

Niektoré americké firmy už začínajú pociťovať prvý tlak ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa. Medzi ich zamestnancami tak narastajú obavy zo straty práce. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Výrobca spodnej bielizne Cantiq z Los Angeles používa totiž často materiály, ktoré pochádzajúcich z Ázie. A nové clá znamenajú vyššie výrobné náklady aj potenciálne prepúšťanie.

Trump uznáva, že jeho clá spôsobia Američanom zo začiatku určitú bolesť, ale verí, že z dlhodobého hľadiska pomôžu priviesť priemyselnú výrobu späť do Spojených štátov.

Chelsea Hughesová, ktorá založila Cantiq pred desiatimi rokmi ako „etickú“ spoločnosť, zamestnáva ľudí z miestnej komunity, vyplácala im primerané mzdy a udržiava slušné pracovné podmienky. Ale s Trumpovými tarifami by to všetko podľa nej mohlo ísť von oknom. „Sťažia mi snahu udržať prácu pre ľudí, ktorí sú tu, udržať všetku moju produkciu,“ povedala Hughesová pre agentúru AFP.

Ceny budú pre zákazníkov príliš vysoké

Najobľúbenejším kúskom tejto značky sú elegantné nohavičky za 35 USD (30,82 eura). Sú vyrobené z troch rôznych materiálov: dva pochádzajú z Číny a jeden z Taiwanu. Keďže dovoz z Číny teraz podlieha clám až vo výške 145 %, Hughesová odhaduje, že ich cena môže vyskočiť na 42 USD, takže si ich mnohí zákazníci nebudú môcť dovoliť.

Nákup materiálov v Spojených štátoch by vyšiel ešte drahšie, povedala Hughesová. „Máme úžasnú škálu neuveriteľne šikovných ľudí, ale pokiaľ ide o výrobu strečových látok, tu to nikto nerobí tak nákladovo efektívne ako v zámorí,“ skonštatovala.

A upozornila tiež, že nejde len o zisky, clá ovplyvnia aj jej záväzok podporovať miestnu zamestnanosť. „Išlo mi o to, že som chcela vytvárať pracovné miesta etickým spôsobom a teraz mi to znemožňujú. Potrebujem programy, ktoré ma finančne podporia, inak budem musieť zredukovať svoju pracovnú silu, čo je v rozpore s tým, čo hovoria (politici), že chcú urobiť.“ Dodala, že clá ublížia každému, firmám aj zamestnancom, otázka je len, ako tvrdo ich zasiahnu., aktuality.sk

X X X

Trumpova aministratíva obnovuje legálny status tisícom zahraničných študentov

Imigrační úradníci vymazali záznamy tisícom zahraničných študentov, čím im hrozila deportácia. Vláda teraz pozastavila kampaň proti študentom.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa obnovuje legálny status tisícom zahraničných študentov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Legálny status im bol odobraný po tom, ako imigrační úradníci vymazali ich záznamy z databázy držiteľov študentských víz. Študentom následne hrozila deportácia. Vláda tak pozastavila kampaň proti zahraničným študentom, ktorú začala pred tromi týždňami. Rozhodnutie oznámil právnik vlády pri vypočúvaní pred federálnym sudcom v Bostone, ktorý prejednával žalobu jedného z mnohých zahraničných študentov, ktorí sa v krajine súdia kvôli postupu administratívy.

O záznamy prišlo viac ako milión študentov

Začiatkom apríla vymazali imigrační úradníci záznamy tisícom zahraničných študentov z databázy 1,1 milióna držiteľov študentských víz, ktorú vedie americký Imigračný a colný úradu (ICE). Záznamy v databáze týmto študentom zabezpečujú legálne postavenie v USA. Od Trumpovho nástupu do úradu 20. januára boli z databázy vymazané záznamy viac ako 4700 zahraničných študentov.

Aby držitelia študentských víz zostali v databáze, musia dodržiavať určité podmienky, ako sú obmedzenia týkajúce sa zamestnania sa a vyhýbanie sa nelegálnej činnosti. Administratíva uviedla, že je oprávnená ukončiť možnosť študentov zdržiavať sa v USA, ak napríklad dostanú záznam do registra trestov. Stovky študentov v súdnych sporoch podaných v posledných týždňoch však uviedli, že ich záznamy boli vymazané na základe zamietnutých obvinení alebo menej závažných priestupkov, pričom zákon umožňuje zrušiť status iba v prípade odsúdenia za násilné trestné činy., aktuality.k

X X X

Belgické letiská pre plánovaný štrajk rušia lety

 Štrajk zamestnaneckých zväzov v Belgicku zasiahol letiská. Bruselské letisko Charleroi úplne zastaví odlety, iné bruselské letisko Zaventem obmedzí prevádzku o tretinu.

Hlavné belgické medzinárodné letisko Brusel-Zaventem v utorok 29. apríla pre celoštátny štrajk zruší viacero letov a bruselské letisko Charleroi zruší dokonca všetky odlety na daný deň. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bruselské letisko Zaventem vo vyhlásení uviedlo, že na štrajku by sa mali zúčastniť aj niektorí poskytovatelia batožinových či bezpečnostných služieb. Tlačová agentúra Belga tvrdí, že najmenej 30 percent odletov z letiska Zaventem bude zrušených a dôjsť môže i k narušeniu prichádzajúcich letov.

Letisko Charleroi vyhlásilo, že utorkový nedostatok personálu úplne znemožní bezpečnú prevádzku odchádzajúcich letov, no prílety budú pokračovať v normálnom režime.

Belgické zamestnanecké zväzy v utorok organizujú ďalší celoštátny štrajk proti politike novej vlády, ktorá zahŕňa aj dôchodkovú reformu. Novela systému po novom odmení tých, ktorí pracujú aj po dosiahnutí dôchodkového veku a majú odpracovaných aspoň 35 rokov života, pričom ostatných naopak znevýhodňuje., aktuality.sk

X X X

Ukrajina popiera tvrdenia Moskvy o ovládnutí Kurskej oblasti, boje podľa Kyjeva pokračujú

Kyjev tvrdí, že ukrajinské jednotky si v Kurskej oblasti držia svoje pozície a spôsobujú nepriateľovi značné škody, zatiaľ čo obkľúčenie im nehrozí.

Ukrajinská armáda v sobotu poprela tvrdenie Moskvy o oslobodení Kurskej oblasti na západe Ruska od ukrajinskej armády, ktorá tam prenikla v rámci svojej ofenzívy v auguste 2024. Kyjev tvrdí, že boje v tomto ruskom regióne hraničiacom s Ukrajinou stále pokračujú, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Vyhlásenia o porážke ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti „nie sú ničím iným ako propagandistickými trikmi“ a „zbožným prianím,“ uvádza sa v statuse generálneho štábu ukrajinskej armády.

Ukrajinské velenie pritom priznalo, že „operačná situácia je zložitá“, ale ukrajinské jednotky „si naďalej držia svoje pozície, pričom nepriateľovi spôsobujú účinné palebné škody zo všetkých typov zbraní vrátane použitia aktívnej obrannej taktiky.“

Obkľúčenie nehrozí

Vo vyhlásení generálneho štábu sa píše, že od soboty rána bolo v Kurskej oblasti odrazených päť útokov ruských jednotiek a ďalší boj prebieha. Ukrajinským vojakom však obkľúčenie nehrozí.

Ukrajinské velenie okrem toho informovalo, že jednotky ukrajinskej armády pokračujú aj „v aktívnych operáciách v určitých regiónoch Belgorodskej oblasti“ ležiacej tiež na západe Ruska a hraničiacej s Ukrajinou.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred tým v sobotu informoval, že náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov v sobotu podal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi hlásenie o oslobodení Kurskej oblasti – ako posledná sa pod kontrolu ruských vojakov dostala obec Gornaľ. Gerasimov vo svojom hlásení vyzdvihol aj vojenský personál Severnej Kórey za významnú pomoc pri oslobodzovaní Kurskej oblasti na západe Ruska od ukrajinských ozbrojených síl., aktuality.sk

X X X

Šéfka Európskej komisie a Donald Trump si vo Vatikáne dohodli stretnutie

 Brusel pozastavil protiopatrenia na americké tovary, ale rokovania o komplexnej dohode o clách medzi USA a EÚ stále pokračujú.

Americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa počas sobotňajšej krátkej interakcie na okraji pohrebu pápeža Františka vo Vatikáne dohodli, že sa niekedy stretnú. Bez ďalších podrobností to na sieti X uviedla hovorkyňa Paula Pinhová, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Trump od januárového návratu do úradu prezidenta prijal niekoľko európskych lídrov vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej či britského premiéra Keira Starmera.

Brusel prišiel s protinávrhom

Šéfke EK sa však stretnutie s prezidentom USA zrejme až doteraz nepodarilo dohodnúť, aj keď je tento výkonný orgán EÚ zodpovedný za obchodnú politiku bloku a otázky, ako sú clá. Tie vo výške 25 percent Trump uvalil v marci na dovoz áut, ocele a hliníka z EÚ a následne v apríli vo výške 20 percent na ďalšie tovary.

Dvadsaťpercentnú sadzbu potom do 8. júla znížil na polovicu a stanovil 90-dňové obdobie na rokovania s cieľom dosiahnuť komplexnejšiu dohodu o clách. Brusel v reakcii pozastavil svoje plány zaviesť protiopatrenia na niektoré americké tovary a navrhol nulové clo na všetok priemyselný tovar na oboch stranách.

Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis v piatok povedal, že ponuka nulového cla si získala len mierny záujem zo strany USA a že Spojené štáty a Európska únia potrebujú ešte veľa práce na dosiahnutie dohody, ktorá by zabránila zavedeniu ciel.,aktuality.sk

X X X

 Rusko podľa Putina pripravené rokovať s Ukrajinou, Trump Moskve hroznkciami?

 Ruský prezident Vladimir Putin pri piatkovom rokovaní s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom povedal, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou bez predbežných podmienok. Dnes to podľa agentúry Interfax oznámil kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.

 Plánoval operácie proti Ukrajine: Bomba zabila ďalšieho „špičkového“ ruského generála. 

 Trump medzitým na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Putin vzhľadom na útoky na civilistov v ukrajinských mestách možno vojnu nechce zastaviť, takže bude nútený rokovať s Ruskom inak, a to cez sankcie, vrátane tých bankových. Spojené štáty sa snažia dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.

 „Putin nemal v posledných dňoch dôvod posielať strely do civilných oblastí a na mestá. To ma privádza na myšlienku, že vojnu možno nechce zastaviť,“ povedal Trump. „Príliš veľa ľudí zomiera!!!“ uviedol americký prezident, ktorý ako možnú reakciu spomenul bankové a sekundárne sankcie.

Trump vo svojom príspevku tiež kritizoval niektorých novinárov, ktorí šéfovi Bieleho domu vyčítajú jeho prístup k Rusku a ochotu ponechať Moskve okupované ukrajinské územia. Trump v tejto súvislosti znovu zopakoval, že za krádež Krymu bez jediného výstrelu môže niekdajší americký prezident Barack Obama, za ktorého vlády Rusko ukrajinský polostrov v roku 2014 anektovalo. Zodpovednosť za vojnu na Ukrajine potom Trump opäť pripísal svojmu predchodcovi Joeovi Bidenovi.

„Snažím sa len vyčistiť neporiadok, ktorý mi po Obamovi a Bidenovi zostal. A že je to teda nejaký binec,“ dodal.

Americký prezident dnes na sociálnej sieti Truth Social tiež vyjadril presvedčenie, že Ukrajina a Rusko sú veľmi blízko mierovej dohode. V piatok o ceste k možnému mieru rokoval s Putinom v Moskve Witkoff. Putinov poradca Jurij Ušakov k tomu uviedol, že diskusia sa týkala aj možného obnovenia priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Potvrdil to dnes aj Peskov, podľa ktorého Putin americkému vyslancovi povedal, že je Rusko pripravené na priame rozhovory s Ukrajinou. /agentury/

X X X

SNS chváli Fica za otvorenosť upraviť transakčnú daň, návrhy čaká koaličná rada

 Premiér Robert Fico pripustil zmeny v transakčnej dani, SNS navrhuje oslobodiť malé firmy a živnostníkov a odstrániť diskrimináciu podnikateľov pri povinných platbách.

Koaličná SNS oceňuje prísľub predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), že je ochotný a otvorený diskutovať o zmene v transakčnej dani. Je ochotná na koaličnej rade predložiť súhrnný systém opatrení, ktoré transakčnú daň upravia, respektíve ju v celom rozsahu zrušia. TASR o tom informovala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

„Vyhlásenie predsedu vlády nás utvrdzuje v tom, že kroky SNS vo vzťahu k transakčnej dani boli správne,“ uviedla Škopcová. Pripomenula, že strana podala do Národnej rady SR návrh, na základe ktorého malé firmy s obratom do 100 000 eur a živnostníci nebudú platiť transakčnú daň. Súčasne je otvorená tomu, aby ministerstvo financií, respektíve Smer-SD navrhli úpravu transakčnej dane v rozsahu, ktorý neporušuje medzinárodné záväzky SR vo vzťahu k slobode podnikania.

Žiadajú elimináciu diskriminácie

SNS zároveň poukázala na to, že je nutné eliminovať diskrimináciu v súvislosti s transakčnou daňou. „Po druhé, je nepredstaviteľné, aby podnikatelia platili transakčnú daň zo stanovených platieb podľa zákona, respektíve z vyplácania miezd,“ tvrdí.

Štát má podľa SNS dostatočné množstvo nástrojov a daňových mechanizmov, aby doplnil výpadok v oblasti transakčnej dane. „Veríme, že už na najbližšej schôdzi Národnej rady SR Smer-SD, ako aj Hlas-SD podporia návrh Slovenskej národnej strany,“ dodala Škopcová.

Premiér počas svojho príhovoru na výročnom sneme Republikovej únie zamestnávateľov pripustil možnosť zmien v transakčnej dani. „My sme museli konsolidovať verejné financie, jednoducho museli sme niekde získať zdroje. Napriek tomu hovorím, poďme sa na tú transakčnú daň pozrieť, čo budeme môcť, opravíme v tej transakčnej dani,“ povedal., aktuality.sk

X X X

 Sýrsky minister vztýčil novú vlajku Sýrie v sídle OSN

  Minister vyzval na zrušenie sankcií, ktoré podľa neho brzdia návrat utečencov a obnovu krajiny, a označil novú vlajku za symbol víťazstva sýrskeho ľudu.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šajbání vztýčil v piatok v sídle OSN v New Yorku novú vlajku svojej krajiny, čo označil za „historický moment“. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na sýrsku štátnu agentúru SANA, píše TASR.

Na agentúrnych záberoch je vidieť Šajbáního ako vztyčuje trojhviezdičkovú vlajku, oficiálne prijatú po decembrovom zvrhnutí dlhoročného vládcu Bašára Asada. Vlajka sa stala symbolom revolty proti jeho represívnej vláde.

V rozhovore pre panarabskú televíznu stanicu al-Džazíra Šajbání povedal, že vztýčenie novej vlajky bolo krokom, na ktorý „Sýrčania čakali 14 rokov“, odkedy Asad potláčal pokojné demonštrácie a rozpútal občiansku vojnu. Dodal, že tento krok nebol len symbolickým gestom, ale „vzdáva hold pamiatke sýrskeho ľudu a korunuje jeho víťazstvo“.

Sankcie brzdia rozvoj krajiny

Šéf sýrskej diplomacie opätovne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zrušilo sankcie z čias Asada, a umožnilo tak úľavu a hospodársky rozvoj krajiny. Sankcie sú podľa neho prekážkou návratu utečencov, stability, investícií a obnovy infraštruktúry zničenej Asadovým režimom.

Niektoré európske a ďalšie západné štáty zmiernili určité sankcie voči Sýrii, zatiaľ čo iné, vrátane Spojených štátov, sa rozhodli počkať ako nové orgány uplatnia svoju moc a zabezpečia ľudské práva, a udelili len cielené a dočasné výnimky.

Británia vo štvrtok (24. apríla) zrušila sankcie voči sýrskym ministerstvám vnútra a obrany i niekoľkým spravodajským službám. Tieto rezorty už podľa jej vyhlásenia nepodliehajú zmrazeniu majetku.

Krajinu čakajú nové príležitosti

„Sme tu, aby sme svetu povedali, že existuje nová Sýria a že v arabskom regióne sa vytvára nová príležitosť,“ povedal Šajbání pre televíziu Al-Džazíra. „Dajte týmto ľuďom právo na život a zrušte nespravodlivé sankcie, ktoré boli na nich uvalené,“ dodal.

„Nová sýrska administratíva podáva ruku medzinárodnému spoločenstvu a čaká, že ono urobí to isté,“ vyhlásil Šajbání.

Šajbáního návšteva OSN prichádza po tom, ako sa guvernér sýrskej centrálnej banky a minister financií tento týždeň prvýkrát po 20 rokoch zúčastnili jarných stretnutí s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou., aktuality.sk

X X X

 Kríž pre pápeža Františka vyrábali v dielni neďaleko Bratislavy:

Bola to veľká česť, nikdy na to nezabudnem, hovorí tvorca

Dlhý bol takmer šesť metrov, vážil 150 kilogramov a jeho súčasťou bola socha Krista v nadživotnej veľkosti. Kríž, ktorý bol umiestnený počas slávnostnej omše v Šaštíne za pápežom Františkom vyrobili v Zálesí neďaleko Bratislavy. Pracoval na ňom aj Juraj Meško, ktorý si zaspomínal, ako pápežský kríž u nich v zámočníckej dielni pred rokmi vznikal. „Bola to pre mňa veľká pocta, na ktorú budem veľmi dlho spomínať,“ hovorí.

 Kríž pre pápeža Františka vyrobili v Zálesí, smeroval do Šaštína. Výroba trvala zhruba dva týždne, váži 150 kilogramov

 Pápež odslúžil omšu v Šaštíne pred viac ako troma rokmi počas jeho štvordňovej návštevy Slovenska. Meško nezabudol spomenúť, že autormi návrhu areálu a pódia na pútnickom mieste bol kolektív Bogar architekti, a kríž ako umelecké dielo navrhol akademický sochár Martin Lettrich. V dielni u Meška v Zálesí vznikal 150-kilogramový kríž a pracovali tam aj na jeho povrchovej úprave.

 Samotný hliníkový kríž bol dlhý 5,8 metra a široký 2,9 metra. „Na výrobe kríža sme pracovali ja s bratom Samuelom a s našimi zamestnancami. Trvalo nám to približne dva až tri týždne. Bolo to celkom narýchlo, ale dalo sa to zvládnuť,“ zaspomínal si Meško.

Na hliníkovom kríži podľa návrhu Lettricha umiestnili torzo dreveného trámu z Kostola svätého Jakuba z obce Moravská Nová Ves, ktorú spustošilo tornádo. Symbolizovalo silu prírody. Kríž dotváral strieborný korpus Ježiša Krista v nadživotnej veľkosti, ktorú vytvoril Lettrich.

 Hliníkový kríž vyrobili v dielni v Zálesí, na výrobe sa podieľal aj Juraj Meško.

Nešlo pritom o ich prvú spoluprácu. Lettrich a Meškovci sa poznajú už viac ako dvadsať rokov a majú za sebou viacero zaujímavých projektov.

Z obce, ktorá leží 13 kilometrov od Bratislavy, previezli kríž na západ Slovenska, do Šaštína, kde zostal ako pamiatka na návštevu dnes už zosnulého pápeža Františka. „Bola to veľká výzva, ktorá sa už nikdy v živote nezopakuje,“ uzavrel Meško.

 X X X

 Rusko si z Ameriky uťahuje?

Trump pred Putinom kapituloval, myslí si dánsky vojenský analytik

„Môžeme hovoriť o rokovaniach, ale faktom je, že vojnové ciele Kyjeva a Moskvy nie sú kompatibilné. Boje sa naozaj skončia len vtedy, keď jedna zo strán bude veľmi blízko prehry a kolapsu,“ povedal pre Pravdu vojenský analytik Anders Puck Nielsen z Dánskej kráľovskej obrannej akadémie.

 „Americký prezident Donald Trump v šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi posilňuje pocit, že je na ceste k víťazstvu a že čas hrá v jeho prospech,“ reagoval odborník na snahy vládcu Oválnej pracovne rýchlo dospieť na Ukrajine k mieru, a to aj za cenu veľkých ústupkov Rusku. Washington vraj Moskve ponúka uznanie anexie Krymu a aj okupácie obsadených častí štyroch oblastí na východe Ukrajiny.

 Dánske ozbrojené sily plánujú vyslať neozbrojených vojakov na Ukrajinna krátkodobý výcvik, aby študovali taktiku boja proti bezpilotným lietadlám. Nakoľko je to dôležité pre obe strany – pre Kodaň a Kyjev? Myslíte si, že by to mohlo byť príkladom aj pre ďalších spojencov Ukrajiny?

Je to veľmi dôležitý krok. Zdá sa, že si konečne uvedomujeme, že dnes už nejde o to, aby sme učili Ukrajincov, ako bojovať, ale v skutočnosti my môžeme čerpať z ich skúseností. Západní vojaci jednoducho nie sú pripravení na to, čo vidíme na Ukrajine. Je to iný typ vojny, než aký poznáme z minulosti. V takomto konflikte sme ešte nikdy nebojovali, najmä ak zohľadníme vplyv dronov na bojisku. Musíme sa z toho poučiť, pretože to mení mnohé veci, ktoré sme doteraz považovali za samozrejmé. Na Západe sme si zvykli na asymetrické konflikty, v ktorých máme v istom zmysle úplnú dominanciu. Teraz však čelíme situácii, keď proti sebe stoja dve relatívne rovnocenné strany. A ak k tomu pripočítame už spomínané drony, ktoré zásadne menia naše predstavy o vojne a veľkých manévroch jednotiek, je jasné, že to zásadne ovplyvňuje naše modely bojových situácií. Musíme sa z toho poučiť. Takže áno, to, čo robí dánska armáda, je veľmi dôležité a určite nie je jediná.

  Rusko reagovalo s tým, že dánski vojaci budú na Ukrajine legitímnym cieľom. Mohla by na nich Moskva zaútočiť?

Je to možné. No do veľkej miery vnímam tieto vyjadrenia Ruska ako niečo, čo jednoducho muselo povedať. Ale je to pokrytecké. Rusi spolupracujú so Severokórejčanmi, s Číňanmi či Iráncami, ktorí veľmi pozorne sledujú, čo sa deje na bojisku. Nie je preto nič čudné na tom, že sa aj my učíme z ukrajinských skúseností. Je to úplne normálne.

 Predpokladáte, že sa Dánsko zapojí do diskutovanej európskej vojenskej misie na Ukrajine, ktorá by mohla v budúcnosti pomôcť chrániť prímerie alebo mier?

Dánsko sa zvyčajne ochotne zapája do podobných iniciatív, takže očakávam, že by sa tak stalo aj v tomto prípade. Otázne však je, či na to máme dostatočné kapacity, pokiaľ ide o vojakov a techniku. Nemôžeme si totiž dovoliť obmedziť napríklad misie v pobaltských štátoch, v ktorých sa angažujeme. Tie musia fungovať paralelne. Vo všeobecnosti je pozícia Dánska taká, že je ešte priskoro hovoriť o takejto operácii. Vláda v Kodani hovorí, že v tejto chvíli by sme sa mali viac zamerať na to, aby sme skutočne pomohli Ukrajine, aby mohla ďalej bojovať, respektíve, aby mala pri rokovaniach o mierovej dohode silnejšiu pozíciu. Z dánskeho pohľadu je to efektívnejší prístup než diskutovať o niečom, čo sa možno stane. Ale ako som povedal, ak by sme sa rozhodli vyslať na Ukrajinu vojenskú misiu, Kodaň by sa pravdepodobne zapojila.

V jednej zo svojich posledných videoanalýz ste uviedli, že Rusko potrebuje jarnú ofenzívu na Ukrajine. Prečo?

Potrebuje ju ruský prezident Vladimir Putin. Musí ľuďom doma ponúkať stále ten istý vojnový príbeh, že ich krajina vojnu vyhráva. Že to síce nejde tak rýchlo, ako by si priali, ale Rusko stále napreduje. A deje sa to aj napriek podpore, ktorú Ukrajine poskytuje Západ. Bez tejto podpory by už Kyjev nebojoval, no aj tak to vraj bude len otázka času, kedy Rusko zvíťazí. Toto je Putinov príbeh. Každý deň ruské médiá hlásia, že vojaci dobyli nejaké mesto či dedinu. Putin to potrebuje, lebo v opačnom prípade by sa jeho konštrukcia zrútila. Rusi teraz postupujú tak, že proti ukrajinským pozíciám posielajú pechotu. Je to jediný spôsob, ale na takéto útoky Moskva potrebuje neustály prísun mužov.

 Má ich k dispozícii?

Putin je ochotný v tomto prístupe pokračovať, pretože verí, že Rusko nakoniec zvíťazí. Myslím si, že momentálne si iný scenár ani nepripúšťa. Je presvedčený o tom, že Rusko predsa musí nad Ukrajinou vyhrať. Preto tlačí armádu do neustálej ofenzívy, no nie som si istý, či je to dlhodobo udržateľné. Ruské ozbrojené sily aj ekonomika sú pod obrovským tlakom. Je veľmi nákladné platiť ľuďom vysoké sumy za to, aby išli do vojny. Podľa mňa Putin čoskoro narazí na bod, keď bude musieť buď boje ukončiť, alebo nariadiť rozsiahlejšiu mobilizáciu. A myslím si, že si zvolí druhú možnosť. Je to v podstate ďalší logický míľnik vo vojne. Uvidíme, čo to spraví s ruskou spoločnosťou, ak Ukrajina dokáže dotlačiť Kremeľ do bodu, že sa režim bude musieť spoľahnúť na rozsiahlejšiu mobilizáciu. Potom zistíme, či to vo vnútri Ruska povedie k nejakým protestom.

 Vravíte, že Putin verí vo víťazstvo a tlačí armádu do ofenzívy. Čo to znamená pre mierový proces? Uťahuje si z Američanov?

Áno. Z pohľadu Moskvy majú všetky rokovania s Američanmi viesť k jedinému cieľu – aby Washington prestal podporovať Kyjev. Rusko verí, že ide o zástupnú vojnu medzi ním a Spojenými štátmi. Kremeľ si nemyslí, že Ukrajina má vlastnú agendu, a Európu považuje za amerického vazala. Preto chcú Rusi rokovať výlučne s Američanmi, a ich cieľom je dosiahnuť kapituláciu Ukrajiny. To je všetko, čo ich zaujíma.

Keď si Rusi myslia, že je to zástupná vojna s Amerikou, veria aj tomu, že prezident USA Donald Trump už pred nimi minimálne do istej miery kapituloval?

Áno. No aj Američania si postupne uvedomujú, že ich moc má limity. Stačí sa pozrieť na to, čo Trump hovoril v posledných mesiacoch. Zjavne si myslel, že Ukrajine môže nadiktovať podmienky a vojnu ukončiť. No vo Washingtone postupne prichádzajú na to, že realita je zložitejšia, a týka sa to aj Ruska. Napríklad sme videli, že Trump a Putin sa dohodli na námornom prímerí. Potom sme však zistili, že to v skutočnosti záviselo od toho, či Európska únia zmierni sankcie proti Rusku, no tá povedala, že to neurobí. Ukázalo sa teda, že vplyv americkej vlády je obmedzený. Moskva zároveň tieto rokovania využíva na to, aby vrazila klin medzi krajiny NATO a oslabovala západnú alianciu. Bohužiaľ sa zdá, že jej tento prístup funguje celkom dobre. Medzi Spojenými štátmi a Európou sa vytvorila jasná priepasť, čo je pre Rusko skvelé. Lebo snaha oslabiť NATO bol jeden z dôvodov, pre ktorý Putin začal vojnu proti Ukrajine. Ak by sme ju teraz chceli ukončiť, v skutočnosti by sme sa mali zamerať na presný opak toho, čo robí Trump.

 Čo teda odporúčate?

Mali by sme zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine a naozaj jej poskytnúť zbraňové systémy, ktoré potrebuje, aby dostala Rusov pod veľký tlak. Nie je to ani také zložité. Ukrajina sa zatiaľ s ruskou inváziou vyrovnala celkom dobre, hoci mala takpovediac jednu ruku zaviazanú za chrbtom. Kyjev nikdy nedostal dostatočný počet zbraní, a aj tie, ktoré získal, musel neraz nasadiť len s nejakými čudnými obmedzeniami. Napríklad ich Ukrajinci nemohli použiť na ruskom území. Stále im ale môžeme dodať ďalšie zbrane a poslať Putinovi signál, že túto vojnu nedokáže vyhrať. Trump však robí presný opak. V šéfovi Kremľa posilňuje pocit, že je na ceste k víťazstvu a že čas hrá v jeho prospech. Môžeme hovoriť o rokovaniach, ale faktom je, že vojnové ciele Kyjeva a Moskvy nie sú kompatibilné. Boje sa naozaj skončia len vtedy, keď jedna zo strán bude veľmi blízko prehry a kolapsu. Nemyslím si, že je to prípad Ukrajiny. Dokonca ani vtedy, keby ju Američania úplne prestali podporovať a stiahli by sa zo starého kontinentu. Pravdou je, že tom prípade by bolo pre európske krajiny ešte dôležitejšie, aby Ukrajina vyšla z vojny čo najlepšie. Mali by sme nad Kyjevom držať ochrannú ruku a neustále ho podporovať. Musíme spraviť to, čo sme mali urobiť už roku 2022. Keby bol vtedy najmä americký prezident Joe Biden ešte oveľa výraznejšie reagoval na inváziu, Putin by bol videl, že z vojny musí vycúvať.

X X X

 Na sobotňajší pohreb pápeža Františka sa prišlo pozrieť najmenej 400-tisíc ľudí, vyplýva to z odhadu talianskeho ministerstva vnútra. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

 „Odhadujeme, že medzi prítomnými na Námestí svätého Petra a tými, ktorí sa nachádzajú pozdĺž trasy, je najmenej 400 000 ľudí,“ povedal minister vnútra Matteo Piantedosi pre spravodajskú reláciu TG5. Jedná sa o súčet ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na pohrebné obrady na Námestí svätého Petra a skupín lemujúcich ulice na ceste do rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore, kam rakvu so zosnulým pápežom dopravila kolóna.

X X X

 Rakvu s telom zosnulého pápeža Františka v neverejnom obrade uložili v jeho obľúbenej Bazilike Santa Maria Maggiore. Najväčšia rímska mariánska bazilika je od Vatikánu vzdialená asi šesť kilometrov.

Cestu, cez ktorú prechádzal pohrebný sprievod, lemovali davy veriacich, niektorí skandovali pápežovo meno.

Špeciálne upravený papamobil sprevádzala kolóna motocyklov. Sprievod po odchode z Námestia svätého Petra prekročil rieku Tiber a cez ulicu Corso Vittorio Emanuele II. pokračoval na námestie Piazza Venezia a ďalej ulicami Via del Fori Imperati a Via Merulana. Kolóna tiež prešla popri významných rímskych pamiatkach – Hrobe neznámeho vojaka, Rímskom fóre či Koloseu.

 Uloženie pozostatkov pápeža do jednoduchého hrobu označeného nápisom Franciscus (‚František‘ v latinčine) bolo neverejné. V obľúbenej mariánskej bazilike zosnulej hlavy katolíckej cirkvi je pochovaných sedem ďalších pontifikov. Františka v nej uložili ako prvého pápeža po viac ako 350 rokoch.

X X X

  Bavorský premiér Söder zožal kritiku za selfie pri príchode do Ríma na pohreb pápeža

Predseda vlády nemeckého štátu Bavorsko Markus Söder v sobotu zožal kritiku za fotografiu, ktorú zverejnil pred pohrebom pápeža Františka. Na selfie fotografii sa politik usmieva a v popise informuje o príchode do Ríma. TASR o tom píše na základe správy agentúry DPA.

 „Práve som pristál v Ríme: Aktuálne sme v konvoji spolu s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom na ceste do Vatikánu na pohrebnú omšu za zosnulého pápeža Františka,“ napísal Söder na platforme X, kde zverejnil fotografiu s prezidentom. Obaja politici sa na nej usmievajú.

Na príspevok pohotovo reagovali nemeckí politici. „Selfie z ciest na pohreb sú pomerne nedôstojné. Pápežov pohreb nie je Oktoberfest,“ napísala na X europoslankyňa Marie-Agnes Strack-Zimmermannová z liberálnej strany FDP s odkazom na mníchovský pivný festival, ktorý bavorský premiér obľubuje. „Mali by sme byť radi, že Söder nedrží v ruke kebab,“ dodala.

Po príchode na Námestie svätého Petra, kde sa konal pohreb, Söder zverejnil viacero ďalších fotografií, avšak už bez úsmevu. Chvíľu označil za výnimočnú a uviedol, že je dojímavé koľko ľudí prišlo na poslednú rozlúčku so zosnulým pontifikom.

Söder do Vatikánu pricestoval v rámci nemeckej delegácie. Okrem Steinmeiera na pohreb dorazil aj odchádzajúci kancelár Olaf Scholz.

K otázke nevhodných fotografií sa v piatok vyjadril aj Vatikán. Návštevníkov smerujúcich vzdať hold pápežovi Františkovi, ktorý bol v tom čase vystavený v rakve v Bazilike svätého Petra, vyzval, aby si nerobili selfie fotografie s pápežovým telom. /agentury/

X X X

 Český tréner sa posťažoval Rusom na Hašeka: Nepáči sa mi jeho správanie. Keď som o ňom hovoril, doma ma išli zabiť

Český hokejový brankár Dominik Hašek sa v posledných dňoch stal terčom tvrdých slov zo strany bývalého ruského premiéra a prezidenta Dmitrija Medvedeva a téma českého šampióna z Nagana rezonuje aj v ruských médiách. Pre ne sa opäť vyjadril Haškov krajan a kritik, futbalový tréner Vlastimil Petržela.

 Dominik Hašek.

„Nechcem hovoriť o Hašekovi. Nepáči sa mi jeho správanie,“ cituje Petrželu agentúra RIA Novosti. „Nechcem hovoriť za neho. Ale v Rusku sa mi páčilo,“ dodal tréner, ktorý viedol futbalový veľkoklub Zenit Petrohrad v rokoch 2002 až 2006 a v Rusku má stále veľa priateľov.

Medvedev, podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady, sa do Hašeka pustil po tom, čo ruský hokejista a známy obdivovateľ prezidenta Vladimira Putina Alexander Ovečkin prekonal strelecký rekord Waynea Gretzkého a stal sa najlepším strelcom v histórii NHL.

„895 je výsledok veľkého ruského hokejistu! P.S. Čakáme na samovraždu šialeného Čecha Hašeka,“ napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. O niekoľko dní neskôr padli na adresu českého gólmana ešte tvrdšie slová.

„Poradil by som mu, aby bol opatrný pri prechádzaní cez cestu, nepil pivo na neoverených miestach a pravidelne navštevoval psychiatra,“ uviedol bývalý ruský prezident prostredníctvom svojho asistenta Olega Osipova.

 Ide o ďalšiu vlnu obvinení a urážok medzi oboma tábormi. Olympijský šampión zo zimnej olympiády v Nagane Hašek je v Rusku verejným nepriateľom od vypuknutia vojny na Ukrajine, neúnavne kritizuje účasť ruských športovcov na medzinárodnej scéne, ruských legionárov v NHL či ruskú elitnú hokejovú súťaž KHL za propagáciu vojny. Na odpoveď z Ruska zvyčajne nemusí čakať dlho.

„V Česku je postoj k Hašekovi nejednoznačný. Niektorí s jeho slovami o Rusku súhlasia, iní nie. Nerozumiem, prečo tak vehementne vystupuje proti ruským hokejistom,“ povedal Petržela pre Odds.ru.

Český futbalový kormidelník sa dostal k téme Hašek aj v rozhovore pre web Sports.ru, ktorý chcel vedieť, či sa 71-ročný Petržela ukáže na konci mája v Petrohrade, kde je na programe oslava 100. výročia založenia Zenitu a s tým spojený zápas legiend.

„Nie som si istý, či prídem, pretože teraz je veľmi ťažké cestovať do Ruska. Atmosféra v Česku je taká, že by moja cesta mohla niekoho uraziť.

Nechcem však o tom príliš hovoriť, pretože moje slová doma ihneď niekto preloží a obrátilo by sa to proti mne. Raz som už doma hovoril o Dominikovi a skoro ma tu zabili, haha,“ citoval Sport.cz odpoveď svojrázneho trénera.

 „Veľmi rád by som prišiel na zápas legiend. Ak by bola situácia normálna a nebola by žiadna špeciálna vojenská operácia, do Ruska by som stopercentne išiel.

Mám tam veľa priateľov, s ktorými sa teraz rozprávam len telefonicky. Rád by som ich opäť videl, aby som zistil, ako sa im darí. Ale bohužiaľ nemôžem,“ dodal.

Zo strany Petrželu nejde o prvé kritické slová na adresu českej hokejovej legendy. Keď sa v Česku pred troma rokmi riešila účasť ruských hokejistov na zápase NHL v Prahe, Hašek sa staval proti a Petržela ho označil za hlupáka.

„Viete, sú hlupáci, ktorí nadávajú tým, ktorí pracujú v Rusku. Ale viem, že Hašek – najväčší hlupák zo všetkých hlupákov – nechcel, aby ruskí hokejisti z NHL nastúpili v Prahe,“ referoval Petržela pred tromi rokmi ruskému RB Sportu./agentury/