Trumpom ponížená EÚ, Leyenová, ťahá za kratší koniec. Ešte azda nikto v moderných dejinách tak neponížil Európu, presnejšie EÚ, ako sa to darí Donaldovi Trumpovi. Zametá s ňou, ako sa mu zachce, najmä v colnej vojne. Americký prezident je kráľ a európski lídri pôsobia ako jeho poslušní ministri. Nie preto, že sa nebúria, no keď nemajú v rukách žiadne dobré karty, zostávajú im iba oči pre plač.

 Legendárny (údajný) výrok slávneho amerického diplomata Henryho Kissingera o jednom telefónnom čísle, ktoré by mal vytočiť, keď chce hovoriť s Európou, je aktuálnejší ako kedykoľvek v minulosti. S kým má rokovať Trump, keď sa chce dohodnúť s úniou na clách? S Ursulou von der Leyenovou? Hoci je predsedníčka Európskej komisie, v únii hrá oveľa nižšiu úlohu ako francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Friedrich Merz. Tí však nemajú mandát. Či má nebodaj Trump rokovať s komisárom pre obchod Marošom Šefčovičom?

A to sa týka aj obrany. Kto hrá prvé husle v európskej obrane? Francúzsko má jadrový potenciál, ale mimo štruktúry NATO. Veľká Británia je už mimo EÚ a v jadrovom arzenáli je čiastočne závislá od USA. Či nebodaj najsilnejšia európska krajina Nemecko?

Preto Trump udáva taktovku: určuje témy a pretláča pohľad USA. Objem obchodu medzi USA a EÚ bol v minulom roku 1,68 bilióna eur. Trump má pravdu, že jeho krajina má s úniou deficit – v minulom roku 157 miliárd dolárov. A on chce iba dosiahnuť „remízu“. Potiaľ je to v poriadku, no vládca Bieleho domu akosi zabúda dodať, že to sa týka tovarov a v službách majú Američania prebytok 109 miliárd USD. Trump obviňuje Európu, že pri niektorých produktoch zaviedla rôzne neférové bariéry. Lenže môže únia ustúpiť pri štandardoch v potravinách, kozmetike alebo poľnohospodárskych produktoch? Práve o ústupkoch v týchto oblastiach sa roku 2015 intenzívne rokovalo v prísne tajnom režime v rámci TTIP, teda o zóne voľného obchodu medzi USA a EÚ. Roku 2016 Trump TTIP „hodil do koša“.

To je problém Európy. Hoci prišli viaceré varovania i návrhy riešení, našich lídrov zaujíma všetko iné, len nie to podstatné (nedostatok inovácií, nejednotný kapitálový trh, vysoké ceny energií): veľa ideológie, málo pragmatizmu.

Ak ide o služby, Trump odmieta akékoľvek zdanenie obrích technologických firiem. Tie platia dane buď v USA, alebo v daňových rajoch: presnejšie povedané, platia symbolicky. No keďže v európskych štátoch podnikajú, mali by platiť riadne dane. Ak sa na pôde OECD dohodlo zdanenie na globálnej úrovni, Trump ho nedávno stopol. Ak americký prezident neustúpi z 30 % ciel, únii nezostane nič iné, len si „posvietiť“ na technologické firmy. Naberú lídri odvahu?

Čo povedia občania? Všetci totiž používame Microsoft (Windows, Office), Apple, Google, Meta (Facebook), najnovšie OpenAI, nakupujeme na Amazone a zabávame sa cez Netflix. Ak tieto najväčšie svetové korporácie (nepriamo) zarátajú nové dane či clá do svojich cien, budú si Európania ochotní priplatiť? To však nie je najhoršia vec. Kameň úrazu leží úplne inde. V Európe, vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Británii či kdekoľvek inde neexistuje žiadna veľká technologická korporácia, ktorá by ponúkala obdobné konkurenčné služby. A aké najmodernejšie technologické produkty ponúka EÚ? USA sa únii v ekonomickej výkonnosti vzďaľujú míľovými krokmi: roku 2010 bol HDP oboch blokov zhruba na rovnakej úrovni, teraz EÚ dosahuje iba 2/3 výkonu USA.

To je problém Európy. Hoci prišli viaceré varovania i návrhy riešení, našich lídrov zaujíma všetko iné, len nie to podstatné (nedostatok inovácií, nejednotný kapitálový trh, vysoké ceny energií): veľa ideológie, málo pragmatizmu. Príliš ambiciózne ekologické ciele a krkolomné cesty k nim úniu ekonomicky devastujú a konkurenti jej veľkou rýchlosťou unikajú.

To je dôvod, prečo si Trump môže dovoliť byť na Európu tvrdý a príkry, prečo ju Putin ignoruje, prečo ju Čína dobehla a predbehla. Mali by sme sa konečne spamätať. Je otázne, či rozdelená Európa je toho schopná./agentury/

X X X

 Fico zverejnil list od von der Leyenovej a kritizuje opozíciu: Dala košom eurokomisii, Slovensko žiada odklad hlasovania o sankciách, chce výnimku pre Gazprom

Premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti zverejnil list od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Ide o garancie, ktoré chce eurokomisia dať Slovensku, ak podporí 18. balík protiruských sankcií. Fico ho poslal predsedom relevantných politických strán.

  „Predkladám verejnosti schválený list, ktorým Európska komisia reaguje na naše výhrady k návrhu zastaviť dodávky ruského plynu po 1. 1. 2028. Európska komisia vie svoj návrh presadiť aj bez Slovenska, pretože sa naň nevzťahuje právo veta. Európska komisia nám ponúka určité záruky len preto, lebo odmietame podporiť 18. sankčný balík proti Ruskej federácii, na ktorý je potrebná jednomyseľnosť,“ napísal premiér. Dodal, že list bol doručený aj predsedom všetkých relevantných politických strán.

„Ich reakcia je, že garancie Európskej komisie pre Slovensku republiku sú nedostatočné, ba dokonca označené za NIČ. Nesklamali. Byť za 18. sankčný balík a aj za zastavenie ruského plynu od roku 2028 sa nedá nijako komentovať, len tak, že opozícia napĺňa svoj politický program – hlúpo škodiť za každú cenu,“ reagoval Fico.

Vládna koalícia podľa slov premiéra odmieta „imbecilný návrh“ Európskej komisie zastaviť toky ruského plynu od roku 2028. Je však pripravená rokovať o garanciách, ktoré Slovenskej republike zabezpečia po roku 2028 určitý komfort pri dodávkach plynu. „Európska komisia by si za daných okolností mala urobiť poriadok so svojimi obľúbencami v opozícii, to isté by mali urobiť premiéri členských štátov EÚ, ktorí sa k nej otvorene hlásia,“ nešetril kritikou premiér.

 Fico informoval, že zástupca Slovenskej republiky dostal pokyn, aby požiadal o odklad hlasovania o 18. sankčnom balíku. Ako dôvod uviedol postoj slovenskej politickej scény. „Najlepším riešením danej situácie by bolo udelenie výnimky Slovensku umožňujúcej naplniť kontrakt s ruským Gazpromom až do jeho konca v roku 2034, čo nateraz Európska komisia principiálne odmieta, pretože by presadením tohto návrhu poprela podstatu protiruských sankcií,“ uzavrel Fico.

Predstavitelia slovenskej opozície kritizovali premiéra Fica pre ruský plyn a 18. balík protiruských sankcií. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka uviedol, že „Fico nič pre Slovensko v Bruseli nevyjednal, iba poškodil naše meno, urobil krajine hanbu a napokon vyhlásil kapituláciu.“ Predseda vlády podľa neho zlyhal a ex post sa usiluje zaťahovať do hry opozíciu, aby oklamal svojich voličov. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) uviedla, že Fico vydieral EK a usiluje sa do tejto hry zatiahnuť aj opozíciu.

Ako vyplýva z listu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, Slovensko dostalo viacero garancií. Predsedníčka dokonca Robertovi Ficovi napísala, že sa plne stotožňuje s jeho cieľmi zabezpečiť dostupnú a bezpečnú energiu pre všetkých občanov EÚ a podniky. „V tejto súvislosti si uvedomujem národné špecifiká a výzvy, ktorým čelia členské štáty. Je to obzvlášť dôležité v kontexte nášho spoločného cieľa postupne vyradiť ruské fosílne palivá z našej energetickej sústavy,“ napísala Ursula von der Leyenová.

Európska komisia má v rámci garancií objasniť spúšťacie mechanizmy a kritériá tzv. „núdzovej brzdy“ (emergency break), pri uznaní rizika extrémnych cenových skokov spolu s rizikami bezpečnosti dodávok súvisiacimi s nedostatkom plynu na trhu alebo úzkymi miestami v infraštruktúre.

Komisia má taktiež vypracovať a zaviesť s využitím vhodných právnych opatrení uspokojivé a právne kompatibilné riešenie cezhraničných poplatkov v sektore ropy a zemného plynu pre Slovensko alebo región, zamerané na zníženie nákladov a zohľadňujúce osobitnú situáciu Slovenska. „V prípade potreby sa v rámci regionálneho rozmeru bude touto otázkou zaoberať aj novozaložená pracovná skupina pre energetickú úniu. Komisia zároveň bude ďalej skúmať a uľahčovať implementáciu riešení a možností riešenia problémov súvisiacich s cezhraničnými poplatkami za plyn s cieľom minimalizovať akékoľvek negatívne vplyvy vyplývajúce z postupného ukončenia dodávok ruského plynu,“ dodala v liste Ursula von der Leyenová.

Európska komisia má objasniť mechanizmy využívania spotových operácií, ktoré umožňujú plnú realizáciu existujúcich dlhodobých zmlúv, a umožní zmeny a doplnenia týchto zmlúv počas prechodnej fázy s cieľom zaviesť výhodnejšie podmienky pre Slovensko.

„Budeme pomáhať Slovensku a spolupracovať s ním na nových a existujúcich opatreniach zameraných na zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie koncových cien energie v oblasti elektrickej energie a plynu, a to aj prostredníctvom zrýchleného spracovania schém štátnej pomoci,“ píše v liste Ursula von der Leyenová.

Komisia je podľa nej pripravená rokovať so Slovenskom o právnych záležitostiach a v prípade potreby zasiahnuť počas prípadných rôznych súdnych sporov vyplývajúcich z implementácie Nariadenia o postupnom ukončení dovozu ruského plynu.

V neposlednom rade chce Európska komisia spolu so Slovenskom pripraviť možné riešenia na využitie fondov EÚ, najmä v prípade rizík zrušenia záväzkov, na účely súvisiace s energetikou, na kompenzáciu negatívnych vplyvov na domácnosti a priemysel a na podporu diverzifikačného úsilia, v súlade s platnými pravidlami.

„Komisia má v úmysle kladne posúdiť tieto otázky pod podmienkou riadneho odôvodnenia, ak o to Slovensko požiada v legislatívnom procese vzhľadom na svoje špecifické výzvy spojené s postupným ukončovaním dodávok ruského plynu,“ konštatovala Ursula von der Leyenová.

V blokovaní sankcií Slovenskom by podľa Lipavského mohol v stredu nastať posun

V súvislosti so slovenským blokovaním 18. balíka protiruských sankcií EÚ by podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského mohlo dôjsť v stredu k posunu. Lipavský to povedal v utorok popoludní počas rokovania Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajkyňa TASR.

Podľa českého ministra bol v tejto téme na utorňajšom zasadnutí ministrov vyvíjaný na Slovensko pomerne veľký tlak. „Zajtra by mohlo dôjsť k určitému posunu, tak verím, že sa tú situáciu podarí vyriešiť. Takže z tohto vychádza môj určitý optimizmus. Samozrejme, nemôžem hovoriť za to, čo urobí Európska komisia a ako sa zachová slovenská strana,“ povedal Lipavský. Verí, že sa v tejto veci podarí nájsť konštruktívne riešenie.

Lipavský nemá informácie o tom, že by balík sankcií blokovali nejaké ďalšie štáty. Maďarské blokovanie sa podľa neho viaže na podporu slovenského stanoviska./agentury/

X X X

 Preverili sme to a bolo to v poriadku, tvrdí štátna komisia o utajenej pôžičke od Evy Pellegrini. Hlas sa môže pokute vyhnúť

 Najneskôr v priebehu februára minulého roku mal Hlas o pôžičke informovať na svojej stránke, neurobil tak ešte ani v marci tohto roku.

Strana Hlas by mohla dostať pokutu 5000 eur za to, že na svojom webe nezverejnila informáciu o prijatých peniazoch od Evy Pellegrini, sestry svojho niekdajšieho predsedu.

Podľa zákona musí každá politická strana priznať akékoľvek pôžičky do 30 dní od uzavretia zmluvy. Hlasu to trvalo viac ako rok, napriek tomu sa možno pokute vyhne.

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorú vedie nominant Hlasu, tvrdí, že všetko preverovala a žiadne pochybenia nenašla, aktuality.sk

X X X

 WP: Prečo ešte nehorí Moskva? Pýtal sa Trump Zelenského. Ukrajine ponúkol špičkové strely, ktoré nedávno útočili v Iráne

Americký prezident Donald Trump pôvodne zvažoval, že Ukrajine dodá aj riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku na Rusko. V stĺpčeku v americkom denníku The Washington Post (WP) to v utorok uviedol redaktor David Ignatius s odvolaním sa na nemenované zdroje. Podľa nich by Trump mohol dať Ukrajine tiež súhlas na použitie amerických taktických rakiet ATACMS, ktoré má Kyjev k dispozícii, s cieľom udrieť hlboko na území Ruska, informuje TASR.

 Trump v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Zároveň vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Ignatius, ktorý je podľa britskej stanice BBC považovaný za jedného z najpovolanejších novinárov píšucich pre WP o Ukrajine a Rusku, v názorovom stĺpčeku o najnovších Trumpových krokoch uviedol, že ešte v piatok sa diskutovalo aj o zahrnutí rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorými USA nedávno zaútočili na iránske jadrové zariadenie Isfahán, do dodávok vojenskej pomoci Ukrajine.

 „Ak by boli vypálené z Ukrajiny, mohli by zasiahnuť Moskvu a Petrohrad. Tomahawky sú však zatiaľ mimo zoznamu dodávok, ako mi bolo povedané. Mohli by byť nasadené neskôr, ak bude chcieť Trump dosiahnuť ešte väčší vplyv,“ napísal americký novinár.

Americký prezident sa podľa nemenovaných zdrojov rozhodol pohroziť Rusku sankciami a poskytnúť Ukrajine zbrane z troch dôvodov: domnieva sa, že ho Putin nerešpektuje a úsilie o mier iba predstiera, pričom ignoruje výzvu na prímerie; videl účinnosť vojenskej sily USA pri použití rakiet Tomahawk, popri využití neviditeľných bombardérov B-2 proti Iránu; a nazdáva sa, že Putin bude súhlasiť s rozhovormi len pod hrozbou väčšej sily.

 Šéf Bieleho domu sa údajne počas nedávneho telefonického rozhovoru opýtal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo Ukrajina ešte nezasiahla ruské hlavné mesto Moskva.

„Trumpovo odhodlanie zatlačiť na Putina bolo vyjadrené v minulotýždňovom rozhovore so Zelenským, povedal mi zdroj. Trump sa Zelenského opýtal, prečo neudrel na Moskvu. ‚Môžeme, ak nám dáte zbrane,‘ odvetil Zelenskyj. Trump odpovedal, že Ukrajina musí vyvinúť väčší tlak na Putina, a to nielen na Moskvu, ale aj na Petrohrad,“ napísal Ignatius. Totožnú informáciu priniesol aj Financial Times s odvolanými sa na svoje zdroje.

Novinár tvrdí, že Trump by v rámci vojenskej pomoci Ukrajine mohol dať Kyjevu povolenie používať aj niektoré výkonné útočné zbrane. Takéto rozhodnutie by podľa jedného zo zdrojov pravdepodobne zahŕňalo súhlas na použitie 18 taktických balistických rakiet ATACMS, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine. Maximálny dolet majú 300 kilometrov, avšak USA ho zatiaľ pre Ukrajinu obmedzujú. Moskva ani Petrohrad by nimi ohrozené neboli, ale rakety by dokázali zasiahnuť vojenské základne, letiská a zásobovacie sklady pomerne hlboko v Rusku. Balík by mohol zahŕňať aj ďalšie rakety ATACMS, dodal Ignatius.

 Trump je z Putina sklamaný, ale ešte s ním neskončil

Americký prezident Donald Trump je z ruského prezidenta Vladimira Putina sklamaný, ale ešte s ním neskončil. Povedal to v telefonickom rozhovore s BBC. Už štyrikrát si myslel, že sa s Ruskom podarí uzavrieť dohodu o mieri na Ukrajine, ale vždy, keď sa zdala blízko, zbúral Putin v Kyjeve nejakú budovu, poznamenal Trump. Americký prezident, ktorý predtým kritizoval NATO ako zastarané, tiež BBC povedal, že verí v kolektívnu obranu. Vyjadril presvedčenie, že Británia by prišla Spojeným štátom v prípade vojny na pomoc, čo vraj nemôže povedať o krajinách EÚ.

„Máme skvelý rozhovor. Poviem: ‚To je dobré, myslím, že sme blízko dohody,‘ a on potom zbúra budovu v Kyjeve,“ uviedol Trump k svojej frustrácii z ruského prezidenta, ktorý vojnu proti Ukrajine začal vo februári 2022.

Zelenskyj: Ak bude Rusko súhlasiť, prímerie sa môže začať okamžite

 Na otázku, či Putinovi verí, čo predtým hovoril, odpovedal, že nedôveruje takmer nikomu. Keď sa reportér BBC pýtal, ako teda Spojené štáty donútia ruského prezidenta zastaviť krviprelievanie, povedal Trump: „Pracujeme na tom, Gary.“

Trump v pondelok pohrozil Rusku a jeho obchodným partnerom uvalením až stopercentných ciel a ďalších sankcií, ak nebude do 50 dní uzavretá dohoda o ukončení vojny s Ukrajinou. Oznámil tiež, že Spojené štáty predajú svoje najmodernejšie zbrane krajinám aliancie, ktoré zbraňami podporujú Ukrajinu.

V asi dvadsaťminútovom rozhovore, ktorý vznikol po tom, ako Trump sám BBC zatelefonoval, sa šéf Bieleho domu tiež postavil za Severoatlantickú alianciu. Stáva sa teraz podľa neho opakom zastarané, pretože členské krajiny vraj teraz platia svoje vlastné účty. Poznamenal tiež, že verí v kolektívnu obranu, pretože to znamená, že sa menšie krajiny môžu brániť tým väčším.

Trump vyjadril presvedčenie, že Británia by v prípade potreby pomohla USA s obranou a zároveň spochybnil, či to isté platí aj pre únijných členov NATO, a to aj po tom, ako súhlasili s navýšením výdavkov na obranu. To tiež podľa neho zohralo úlohu v jeho rozhodnutí nepodpísať obchodnú dohodu s EÚ.

 „Jedným z problémov NATO, ako som povedal, je, že my za ne musíme bojovať, ale budú oni skutočne bojovať za nás, ak by sme boli vo vojne? „pýtal sa Trump a vzápätí si odpovedal: „Nie som si istý, či to môžem povedať, ale poviem toto, verím, že Spojené kráľovstvo by s nami (po našom boku) bojovalo. „Myslím, že by boli s nami. Nemyslím si to o množstve ďalších krajín,“ dodal šéf Bieleho domu. Viaceré krajiny Európskej únie, vrátane vojakov z Česka, sa pritom po boku Spojených štátov v minulých rokoch podieľali napríklad na operáciách v Afganistane či v Iraku.

Trump povedal, že to bol aj faktor v jeho ochote zabezpečiť Británii niektoré výnimky z jeho colného programu. Trump naopak pohrozil zaťažením európskeho tovaru 30-percentnými clami od 1. augusta./agentury/

X X X

 Auto za 50-tisíc Ficovmu šéfovi úradu vlády nestačilo. Po kráľovských odmenách získal aj luxusné BMW

Vedúci úradu vlády môže nakupovať vozidlá maximálne za 48-tisíc eur bez DPH. Juraj Gedra našiel spôsob, ako sa aj napriek tomu dostať k luxusu.

Nestačil mu šesťtisícový plat a neuspokojil sa ani s vozidlom, ktoré jeho úradu podľa zákona prináleží. Šéf úradu vlády Juraj Gedra si užíva výhody, akoby bol ministrom.

Jeden z najlepšie platených úradníkov v štáte berie popri plate kráľovské odmeny a šikovným ťahom získal aj luxusné auto, ktoré by si inak nemal ako zaobstarať.

 Mladí vlci

Juraj Gedra je predstaviteľom novej generácie politikov Smeru. Spolu s europoslancom Erikom Kaliňákom, štátnym tajomníkom Igorom Melicherom a poslancami parlamentu Jánom Mažgútom a Richardom Glückom sú známi ako „mladí smerácki vlci“.

Gedra pôsobil už v mnohých funkciách, no vrchol kariéry zažíva práve teraz. Aktuality.sk už písali o tom, ako si vedúci úradu vlády svoj plat dorovnáva vysokými odmenami na úroveň členov vlády. Minulý rok boli mesiace, keď si Gedra privyrobil rovnako ako premiér Robert Fico.

 Najnovšie už môže Gedra ako minister aj jazdiť. S rezortom vnútra uzavrel zmluvu „o zámene správy hnuteľného majetku štátu“, za ktorou sa skrýva jednoduchá výmena dvoch vozidiel., aktuality.sk

X X X

  Slovensko na utorkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli zdôraznilo, že Rusko musí ukončiť útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine a zapojiť sa do zmysluplného dialógu. Zároveň však nepodporilo politickú dohodu o 18. balíku protiruských sankcií. Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval štátny tajomník MZVEZ SR Marek Eštok.

 21:28 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte varoval Brazíliu, Čínu a Indiu pred veľmi silnými sekundárnymi sankciami, pokiaľ budú pokračovať v obchodovaní s Ruskom. „Moje odporúčanie týmto trom krajinám je najmä to, že ak bývate v Pekingu alebo Dillí alebo ste prezident Brazílie, mali by ste sa na to pozrieť, pretože vás to môže zasiahnuť veľmi silno,“ povedal Rutte novinárom po stretnutí s americkými senátormi v Kongrese. Deň predtým rokoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý pohrozil kupcom ruského exportu 100-percentnými sekundárnymi clami, pokiaľ Moskva s Ukrajinou do 50 dní neuzavrú mierovú dohodu.

„Zavolajte preto prosím (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi a povedzte mu, že by mal začať brať mierové rokovania vážne, pretože inak sa to masívne odrazí na Brazílii, Indii a Číne,“ dodal Rutte.

Trump v uplynulých dňoch opakovane vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

Podľa republikánskeho senátora za štát Severná Karolína Thoma Tillisa sú Trumpove kroky správne, ale „50-dňová lehota ho trápi“. „Putin sa pokúsi využiť tých 50 dní na vyhratie vojny alebo na získanie lepšej vyjednávacej pozície pre rokovania po tom, čo vyvraždí a potenciálne získa viac územia,“ uviedol.

Podľa Rutteho Európa nájde peniaze na zaistenie toho, aby mala Ukrajina pri mierových rokovaniach najlepšiu možnú pozíciu. Podľa jeho slov po dohode s Trumpom budú Spojené štáty „masívne zásobovať Ukrajinu zbraňami, nielen systémami protivzdušnej obrany, ale aj raketami a muníciou zaplatenou Európanmi“. (tasr/reuters)

X X X

 Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Ukrajina by sa nemala snažiť cieliť svoje útoky na ruskú Moskvu. Reagoval tak na zistenia denníka Financial Times (FT), podľa ktorých Trump v súkromnom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podporil Kyjev v jeho leteckých útokoch hlboko na ruskom území a pýtal sa, či by Ukrajinci dokázali zasiahnuť Moskvu, ak by im Spojené štáty poskytli zbrane dlhého doletu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Nie, nemal by cieliť na Moskvu,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, či by mal Zelenskyj inštruovať armádu, aby zaútočila na ruské hlavné mesto. Záporne odpovedal i na nadväzujúcu otázku, či pošle Ukrajine zbrane dlhého doletu. „Nie som na nikoho strane. Som na strane ľudstva, pretože chcem skoncovať so zabíjaním,“ zhrnul Trump.

Denník Financial Times sa vo svojej utorkovej správe odvoláva na dva anonymné zdroje oboznámené s telefonátom zo 4. júla. Z ich vyjadrení vyplýva, že Trump so Zelenským rokovali aj o novej dodávke amerických taktických rakiet dlhého doletu ATACMS.

„Volodymyr, dokážete zasiahnuť Moskvu? Dokážete zasiahnuť aj Petrohrad?“ citovali Trumpa zdroje denníka FT. Zelenskyj podľa nich odpovedal, že „určite, pokiaľ im na to Spojené štáty poskytnú zbrane“.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo vyhlásení informácie denníka spochybnila a uviedla, že médium je „notoricky známe vytrhávaním slov z kontextu s cieľom získať kliknutia“. „Prezident Trump len položil otázku, nevyzýval na ďalšie zabíjanie,“ napísala.

Podobnú správu o priebehu telefonátu priniesol v utorok aj denník The Washington Post. Podľa jeho informácií sa Trump so Zelenským zhováral o útoku na Moskvu a Petrohrad a zvažoval pritom Ukrajincom poskytnúť riadené rakety dlhého doletu Tomahawk ako spôsob nátlaku.

Trump v uplynulých dňoch opakovane vyjadril nespokojnosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a varoval Rusko, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do 50 dní, uvalí na jeho obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá.

X X X

 Šéf ukrajinských tajných odhalil Kelloggovi plány Ruska na útok proti NATO

Ukrajina vie o plánoch Ruska na najbližšiu dekádu. Ako uviedol šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov, Moskva počas tohto obdobia počíta s ozbrojeným konfliktom s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), na ktorý sa pripravuje.

 Budanov to povedal na spoločnom brífingu so splnomocnencom amerického prezidenta pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Americkú stranu oboznámil s aktuálnou operačnou situáciou, vyhodnotil ruské plány do roku 2036 a tiež správy o prípravách Kremľa na ozbrojený konflikt nielen proti Ukrajine, ale aj proti krajinám NATO.

 „Imperiálne ambície Kremľa sa neobmedzujú len na Ukrajinu. Zahŕňajú celú Európu. S podporou Spojených štátov sme však schopní zastaviť Rusko a anulovať jeho vojenský potenciál,“ poznamenal Budanov.

Šéf rozviedky vyjadril vďaku vláde a ľudu Spojených štátov za ich pokračujúcu politickú, ekonomickú a vojenskú podporu Ukrajiny. „Rusko uznáva iba silu. A silou preto dosiahneme trvalý mier,“ dodal./agentury/

X X X

 Fico vraj pocítil bič. Kremeľ má „na háčiku“ svoje trójske kone v EÚ, vraví niekdajší šéf ukrajinskej diplomacie

Niektorí politici v Európskej únii sú už dlho pod vplyvom Kremľa a stali sa jeho trójskymi koňmi. Tieto proruské sily predstavujú hrozbu pre jednotu Európskej únie.

 V rozhovore pre Espreso TV to uviedol niekdajší ukrajinský minister zahraničných vecí Volodymyr Ogryzko, ktorý spomenul premiérov Slovenska a Maďarska – Roberta Fica a Viktora Orbána.

„Na jednej strane je Fico závislý od dodávok energií z Ruska, takže ‚bozkáva topánky‘ kremeľským lídrom, na druhej strane – od peňazí z Bruselu, ktoré dostáva, podobne ako Orbán. EÚ milujú len pre dotácie, všetko ostatné sa im nepáči. Pre mnohomiliardové dotácie sú pripravení na čokoľvek. My už dlho žiadame EÚ nielen o perníčky, ale aj o biče,“ poznamenal Ogryzko.

Podľa ukrajinského diplomata sa zdá, že Fico už pocítil bič a chápe, že strata európskych peňazí bude znamenať koniec jeho kariéry. „Orbánova situácia je horšia – podľa vyšetrovaní je už dlho na háčiku moskovských špeciálnych služieb pre svoje kontakty s Mogilevičom (vplyvným šéfom ruskej mafie) v 90. rokoch. To umožňuje jeho vydieranie a manipuláciu.“

 Kremeľ podľa Ogryzka využíva Fica ako torpédo proti európskej jednote. Tvrdí, že ak EÚ nezrýchli vnútorné reformy, zmení sa na Organizáciu Spojených národov (OSN), kde sa veľa hovorí, ale nič sa nerobí.

„Aby sme sa tomu vyhli, musíme teraz zmeniť pravidlá hlasovania, aby niekoľko trójskych koní Moskvy nemohlo blokovať prácu Európskej únie a kontrolovať proces zvnútra,“ zdôraznil Ogryzko./agentury/

X X X

Na cyklochodníku v Tatrách turisti padali. Úrazy odhalili možný podvod s eurofondami

Primátor Vysokých Tatier hovorí, že stavebná firma reklamáciu povrchu cyklochodníka odbíjala tvrdením o počasí. Firma reagovala tak, že poslala dve právničky.

 Medzi podozrivé projekty, ktoré sa financovali eurofondovými peniazmi, patrí aj cyklochodník vo Vysokých Tatrách medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou. Šlo o prvú cyklotrasu, ktorú vybudovalo a prevádzkuje mesto Vysoké Tatry.

Český europoslanec Tomáš Zdechovský odovzdal európskym vyšetrovacím úradom viac ako 300 podnetov týkajúcich sa podozrení zo zneužívania eurofondov na Slovensku. Ide o výsledok rozsiahleho zberu informácií po nedávnej kontrolnej misii výboru pre rozpočtovú kontrolu z európskeho parlamentu.

Tomáš Zdechovský tvrdí, že zhotoviteľ stavbu cyklochodníka vo Vysokých Tatrách „pekne odflákol“. Cyklochodník z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Kotliny stavala spoločnosť Arprog z Popradu.

 Stavba takmer deväť kilometrov dlhej cestičky pre cyklistov stála dokopy približne 1,8 milióna eur, z toho až takmer 1,4 milióna eur preplatila Európska únia. Za tieto peniaze vznikla štrková cesta, ktorá podľa českého europoslanca, ako píše vo svojom blogu, nespĺňa základné požiadavky projektovej dokumentácie.

Tomáš Zdechovský hovorí, že „zvršok cyklochodníka pokrývajú tak veľké kamene, po ktorých neprejdete traktorom nieto ešte bicyklom“. Zo znaleckého posudku, ktorý si k stavbe objednalo mesto Vysoké Tatry, vyplýva, že zhotoviteľ nedodržal predpísanú hrúbku vrstvy kameniva až vo štyroch z piatich sond.

„Použité kamenivo malo vyššiu frakciu, ako bolo dohodnuté, a ak by stavba zodpovedala špecifikáciám, muselo byť dodaného viac materiálu a vykonaných viac stavebných prác v hodnote cez 276-tisíc eur s DPH. Inak povedané – niekto buď odflákol prácu, alebo vyfakturoval niečo, čo neurobil. A pritom to všetko Brusel zaplatil,“ tvrdí Tomáš Zdechovský, aktuality.sk