Myslia si Rusi o tajných dokumentoch Pentagónu. Americké spravodajské dokumenty, ktoré unikli na internet, môžu byť podvrhy a ich cieľom môže byť zmiasť Rusko. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to uviedol námestník ruského ministra zahraničia Sergej Riabkov, ktorý zároveň označil Spojené štáty za jednu zo strán konfliktu na Ukrajine.

Ten rozpútala pred vyše rokom Moskva, ktorá do susednej krajiny vyslala invázne vojská. Ruskí komentátori špekulujú o tom, že ide o podvrh, ktorý má pripraviť pôdu pre ukrajinskú protiofenzívu.

 „Vzhľadom na to, že sú USA stranou konfliktu a fakticky proti nám vedú hybridnú vojnu, sú možné také prostriedky ako nepriateľa – teda Ruskú federáciu – uviesť do omylu. Nič netvrdím, jednoducho pripúšťam, že tu prichádzajú do úvahy rôzne scenáre a modely,“ uviedol námestník ruského šéfa diplomacie.

Strategické veliteľstvo USA oznámilo, že začalo cvičenie jadrového velenia a riadenia Global Thunder 23 (Globálny hrom 23). Zistite o ňom viac vo videu US Air Force a pozrite si zábery bombardérov B-52 Stratofortress z predchádzajúcich cvičení.

Koncom minulého týždňa sa objavili informácie o tom, že na internete kolujú tajné americké dokumenty, ktorých únik podľa Pentagónu predstavuje vážne riziko pre národnú bezpečnosť USA. Dokumenty sa okrem iného zmieňujú o pochybnostiach Spojených štátov o šanciach na úspech pripravovanej ukrajinskej protiofenzívy, píše agentúra AFP.

 Americké bezpečnostné úrady a ministerstvo spravodlivosti teraz úniky vyšetrujú a vyhodnocujú škody, ktoré to mohlo napáchať na národnej bezpečnosti a vzťahoch so spojencami a ďalšími krajinami vrátane Ukrajiny.

Prokremeľskí komentátori špekulujú tiež o tom, že dokumenty sú podvrh, ktorý má pripraviť pôdu pre ukrajinskú protiofenzívu, upozornil idnes.cz.

„V protiruských médiách pokračuje informačná kampaň okolo úniku dokumentov americkej rozviedky, ktoré sa majú týkať pripravenosti ukrajinských ozbrojených zložiek na ofenzívu. Dôraz je pritom kladený na to, že sú pripravené zle,“ cituje idnes.cz analytika Sergeja Markova.

„To len potvrdzuje domnienku, že únik údajov americkej rozviedky organizovala sama americká rozviedka. Je to súčasť dezinformačnej kampane namierenej proti ruskému generálnemu štábu. Cieľom je vzbudiť dojem slabosti ukrajinskej armády a urobiť jej úder ešte silnejší,“ dodal Markov.

 a, že sa zoznámila s viac ako 50 dokumentmi s označením „tajné“ a „prísne tajné“, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach v marci a ktoré údajne odhaľujú podrobnosti o zraniteľných miestach ukrajinskej armády a informácie o spojenectve vrátane Izraela, Južnej Kórey a Turecka./agentury/

X X X

Američania opäť udreli na Usmanovo vrecko. Sankcie dopadli aj na Maďarsko

 Spojené štáty oznámili novú vlnu sankcií proti Rusku kvôli jeho invázii na Ukrajinu. Američania sa v spolupráci s Britmi zamerali okrem iného opäť na finančnú sieť jedného z najbohatších Rusov Ališera Usmanova, uviedla agentúra AP.

 Usmanov, ktorý má veľmi blízko k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, sa už stal terčom sankcií zo strany USA aj Európskej únie ihneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ako uviedlo americké ministerstvo financií, nové postihy majú za cieľ „posilniť existujúce tresty a ďalej narušiť ruský dovoz kritických technológií používaných vo vojne proti Ukrajine“. Sankcie sa týkajú 25 jednotlivcov a 29 spoločností.

 „Vzhľadom na to, že Kremeľ hľadá spôsoby, ako obísť rozsiahle sankcie a kontroly exportu uvalené na Rusko kvôli jeho vojne proti Ukrajine, budú Spojené štáty a naši spojenci a partneri pokračovať v narušovaní únikových plánov, ktoré podporujú Putina na bojisku,“ uviedol námestník ministra financií pre terorizmus a finančné spravodajstvo Brian Nelson. Nové postihy tiež ukazujú, že USA dodržiavajú záväzok skupiny krajín G7, ktorý hovorí o uvalení sankcií „aj na aktérov z tretích krajín, ktorí podporujú ruskú vojnu“, dodal Nelson.

Terčom sankcií sa tak tiež stala Medzinárodná investičná banka (IIB), Ruskom kontrolovaná finančná inštitúcia sídliaca v Budapešti. Postih mieri aj na troch súčasných alebo bývalých vysoko postavených predstaviteľov banky, ruských občanov Nikolaja Nikolajeviča Kosova a Georgyho Nugzaroviča Potapova a maďarského občana Imreho Laszloczkiho.

Ako stojí vo vyhlásení ministerstva financií, banka „umožňuje Rusku navyšovať svoju spravodajskú prítomnosť v Európe, otvára dvere zákerným aktivitám Kremľa v strednej Európe a na západnom Balkáne a môže slúžiť ako mechanizmus pre korupciu a nezákonné financovanie, vrátane porušovania sankcií“.

 X X X

Macron pri Taiwane polichotil Číne a nepotešil USA: Európa by nemala byť vazalom

 Byť spojencom USA neznamená byť vazalom. Povedal to podľa agentúry AFP francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii počas návštevy Holandska. Nadviazal tak na svoje predchádzajúce kritizované vyjadrenia o potrebe väčšej nezávislosti Európy na USA napríklad vo vzťahu k Číne a Taiwane. Šéf Elyzejského paláca dnes tiež zdôraznil, že postoj Francúzska voči Taiwanu sa nezmenil a že uprednostňuje terajší „status quo“ vo vzťahu k ostrovu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu 12. apríla 2023 počas návštevy Prírodovedeckej fakulty Univerzity v Amsterdame.

Nečakané vyjadrenie francúzskeho prezidenta vyzdvihli v Číne ako „brilantné rozhodnutie“. Výhrady zazneli z oboch strán Atlantiku, informuje TASR na základe agentúr AFP, Reuters a PAP. Čínske štátne médiá i používatelia sociálnych sietí venovali francúzskemu lídrovi značnú pozornosť, všíma si AFP. Peking mohol podľa nej dosiahnuť určitý úspech v snahe narušiť západnú jednotu v prípade Taiwanu, ktorý považuje za súčasť jedinej Číny.

Francúzsko na strane Číny? Nereálne

Objavili sa však aj apely na triezvejší pohľad. Ako zdôraznil popredný politický komentátor Chu Si-ťin, bývalý šéfredaktor vládnych novín Global Times, vzhľadom na geopolitickú realitu nie je reálne myslieť si, že by sa Francúzsko pridalo na stranu Pekingu proti Washingtonu.

„Európa a Spojené štáty majú spoločné hodnoty a spája ich NATO,“ napísal Chu. „Pokiaľ sa však bude Čína k európskym krajinám správať rozumne a čestne, kým USA ich nútia stavať sa proti Číne, potom vyplávajú na povrch rozpory v ich strategických záujmoch.“

Macron zožal rad nesúhlasných reakcií, keď po nedávnej návšteve Číny hovoril o väčšej nezávislosti EÚ na Spojených štátoch. V rozhovore s denníkmi Politico a Les Echos dokonca varoval pred zatiahnutím Európy do konfliktu medzi USA a Čínou o autonómii Taiwanu. Európa by sa podľa neho mala usilovať o pozíciu „tretej superveľmoci“ a posilniť svoju „strategickú autonómiu“. USA sa v posledných rokoch snažia čeliť rastúcemu čínskemu vplyvu a dávajú najavo, že ochránia Taiwan pred možnou snahou Pekingu ostrov vojensky ovládnuť.

Macron podporuje jednu Čínu

„Byť spojencom neznamená byť vazalom, neznamená to, že už nemáte právo myslieť samostatne,“ povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii s holandským premiérom Markom Ruttom v Amsterdame. „Francúzsko je pre status quo na Taiwane,“ dodal francúzsky prezident. Francúzsko podľa neho „podporuje politiku jednej Číny a usiluje sa o mierové urovnanie situácie“. Podľa agentúry Reuters Macron vyhlásil, že sa treba vyhnúť eskalácii v indopacifickom regióne.

 Denník Wall Street Journal napísal, že „neužitočné vyjadrenia“ francúzskeho lídra oslabia odstrašujúcu politiku USA a Japonska voči Číne. Súčasne povzbudia amerických politikov, ktorí chcú zredukovať angažovanosť USA v Európe. Americký prezident Joe Biden by sa preto mal Macrona spýtať, či sa snaží o opätovné zvolenie jeho predchodcu Donalda Trumpa. Samotný Trump v utorok večer obvinil Macrona, že sa podlizuje čínskemu lídrovi Si Ťin-pchingovi.

Nesúhlas Varšavy

Americký republikánsky senátor Marco Rubio napísal, že ak Macron hovorí za celú Európu, potom by Spojené štáty mali zvážiť zameranie svojej zahraničnej politiky na obmedzovanie Číny a nechať Európu, aby sama riešila vojnu na Ukrajine, všíma si denník The Guardian.

Hovorca poľskej vlády uviedol, že Varšava s názorom Macrona nesúhlasí. Poľsko namiesto „strategickej nezávislosti“ hovorí o „strategickom partnerstve“ medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktoré chce ďalej budovať. Zdôraznil, že obe strany majú spoločné demokratické hodnoty a na nich založené ekonomické systémy./agentury/

X X X

Štát prispeje školákom na nákup nového notebooku – o príspevok pre svoje dieťa môžete požiadať aj vy

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v spolupráci s Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR (Digitálna koalícia) spustilo novú schému pomoci pre rodiny so školopovinnými deťmi. Viac ako 152-tisíc žiakov základných a stredných škôl tak môže historicky po prvý raz získať finančný príspevok vo výške 350 eur na kúpu nového notebooku či tabletu s klávesnicou. Prinášame vám súhrn kľúčových informácií o projekte Digitálny žiak a o možnostiach, ktoré prináša.

 Príspevky v tomto roku dostanú desaťtisíce žiakov

Cieľom projektu Digitálny žiak je vyrovnať štartovacie pozície a podporiť rovný prístup vo vzdelávaní medzi žiakmi, bez ohľadu na to, z akého socio-ekonomického prostredia pochádzajú. Pomoc je preto primárne určená pre päť skupín žiakov – príspevok na nákup nového digitálneho zariadenia môžu v tomto školskom roku získať všetci prváci na stredných školách, vrátane žiakov prvého a piateho ročníka na osemročných gymnáziách a prvákov na päťročnom gymnaziálnom štúdiu. Štát tiež podporí žiakov a študentov zo sociálne slabšieho prostredia, a tiež z domácností, ktoré neprekračujú 60% mediánu príjmu.

Ako je možné príspevok získať?

O príspevok na nákup novej digitálnej techniky môžu žiaci a ich zákonní zástupcovia požiadať do konca júna. Podmienkou získania príspevku je vyplnenie registračného formulára na www.digitalnyziak.sk. Digitálna koalícia v systémoch aktuálne eviduje už viac ako 40-tisíc registrovaných žiakov. „Registrácií každý deň pribúda. Na to, aby mohli žiaci čo najskôr začať pracovať so svojimi zariadeniami je potrebné, aby štátne orgány v čo najkratšom možnom čase dáta zaregistrovaných overili a potvrdili ich nárok na príspevok,“ pokračuje predseda Digitálnej koalície, Mário Lelovský. MIRRI v súčinnosti s ministerstvom školstva postupne začali s overovaním dát údajov žiakov a ich zákonných zástupcov, ktorých registrácia prebieha prostredníctvom www.digitalnyziak.sk. Prvé zariadenia by tak žiaci mohli mať doma už začiatkom mája.

Aké zariadenie si môže žiak s uplatnením digitálneho príspevku zakúpiť?

Zariadenia musia byť v prvom rade vhodné na domácu prípravu na štúdium, ale aj na prípadné diaľkové štúdium. Voľba typu/značky zariadenia je na žiakoch a ich rodičoch. Prioritne ide o notebook alebo tablet s klávesnicou. Je však potrebné, aby hardvér spĺňal technické špecifikácie:

zariadenie musí byť vyrobené minimálne v roku 2022 a neskôr, displej s minimálnym rozlíšením 1366 × 768 pixelov, minimálne jeden fyzický port pre pripojenie periférií, fyzickú (hardvérovú) slovenskú klávesnicu ako súčasť zariadenia alebo pripojiteľnú fyzickými portami zariadenia, alebo bezdrôtovo, funkcia ovládania kurzora, vstavané alebo pripojiteľné fyzickými portami zariadenia alebo bezdrôtovo (myš, dotykový displej, touchpad a pod.),

zabudovaná kamera, reproduktory a mikrofón, funkcionalita pripojenia na Wi-Fi, rozhranie pre možnosť pripojenia k mobilným dátovým službám – napríklad zabudovaný SIM slot alebo možnosť pripojenia modemu pre 4G sieť.

Môže sa digitálny príspevok použiť aj na softvér či doplnkového príslušenstva?

Áno. Dotácia sa dá uplatniť na softvér a školenia, ako aj na doplnkový tovar ako je myš, klávesnica, webkamera a i., avšak podmienkou je, že tento tovar musí byť súčasť dodávky zariadenia spĺňajúceho ostatné definované parametre.

Nie je možné uplatniť si príspevok na nákup bielej alebo spotrebnej elektroniky, herných konzol, mobilných telefónov, audio systémov, televízorov a podobne.

Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti ministerstvo informatizácie a slúži na digitalizáciu krajiny.

X X X

Na trhu sú nové investičné príležitosti – dlhopis Proxper s fixným výnosom 8 % ročne

 Mentalita Slovákov ako investorov sa zásadne mení. Kým doteraz boli synonymom zhodnocovania peňazí bankové vklady, dnes túto pozíciu zaujímajú investície. O tom, aké možnosti investovania trh ponúka, sme sa rozprávali s Raymondom Kopkom, viceprezidentom predaja investičných produktov skupiny Proxenta.

X Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska bol minulý rok prvým v histórii, keď vklady domácností v bankách poklesli. Aké sú podľa Vás dôvody tohto poklesu?

Jedným z nich sú vyššie výdavky na spotrebu. Ceny všetkého rastú. Nesporíme teda tak intenzívne ako v minulosti. Miera úspor je pod šiestimi percentami, čo je blízko historického minima. Ďalším faktorom je presun peňazí z bankových účtov do investičných produktov. Cítime to aj v Proxente, počet nových investorov nám významne rastie.

X Dá sa povedať, že vám situácia na trhu hrá do karát?

Už teraz vieme, že v marci dosiahneme najlepšie mesačné čísla v histórii. Okrem našich tradičných klientov nám pribúdajú noví investori, ktorí sa chcú správať zodpovedne k svojim peniazom.

X Aké možnosti im ponúkate? Kam môžu investovať?

Máme viacero investičných produktov. Pre opatrných a začínajúcich investorov sú ideálne dlhopisy. Majú vopred stanovený výnos a ohraničenú dobu investície. Pri dlhopisoch klienti, na rozdiel od akcií, ETF či podielových fondov, neznášajú riziko výkyvu výnosov.

X Čo konkrétne to znamená? Koľko môžu zarobiť?

Aktuálne máme v ponuke dlhopis Proxper 8/2026 s výnosom 8 % ročne. O jeho nákup je veľký záujem najmä u nových klientov. Splatnosť dlhopisu sú tri roky. Za tento čas teda klienti u nás zarobia 24 percent, čo je na trhu bezkonkurenčná ponuka, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou porazí aj infláciu.

X To je slušný výnos. Ako sa ho Proxente darí dosahovať?

Proxenta používa investície klientov na podnikanie. Financujeme investičné projekty a dosahujeme adekvátny výnos. To nám umožňuje vyplácať investorom dohodnuté percentá.

V bratislavskom Starom Meste Proxenta v týchto dňoch ukončuje výstavbu projektu Kesselbauer so 115 bytmi a apartmánmi.

X Aké sú to projekty?

Portfólio našich projektov je veľmi dobre diverzifikované a zahŕňa rezidenčný development v hlavnom meste a v top lokalitách krajských miest, cez priemyselné parky až po potravinársku výrobu, ktorá je anticyklickým segmentom. Ide vždy o konzervatívne investície.

X Je dnes na trhu dostatok investičných príležitostí?

Súčasné obdobie pre nás vytvára atraktívne príležitosti. Máme preto záujem o nové zdroje. Chceme totiž využiť aktuálnu situáciu na nové akvizície za výhodné ceny. Máme možnosť dobre nakúpiť napríklad pozemky na novú výstavbu.

X Prečo tieto projekty nefinancujete bankovým úverom?

Robíme aj to. Nedávno sme napríklad získali od UniCredit bank záväznú ponuku financovania v objeme 32 mil. eur na výstavbu projektu Stockerka v Devínskej Novej Vsi. Našim projektom teda veria aj banky. No potrebujeme diverzitu zdrojov. Dlhopismi financujeme projekty v ich počiatočných fázach, v ktorých nie je možné použiť úverové financovanie.

X Banky vám nechcú požičať 100 % zdrojov?

Je trhovým štandardom, že banky vyžadujú prefinancovať 20 až 50 percent nákladov na projekt z iných zdrojov. Až potom nastupujú úvery. Tento model nám, bankám aj klientom dlhodobo funguje.

X Majú investori záruku, že dostanú svoje vklady späť?

Na trhu pôsobíme už 13 rokov. Za toto obdobie Proxenta aranžovala už 25 emisií dlhopisov v celkovej hodnote 76,5 mil. Eur. Splatných už bolo celkovo 8 emisií a všetky boli klientom riadne a včas vyplatené. Investori nám veria a zarábajú s nami peniaze. Sme jednou z najdôveryhod­nejších spoločností v oblasti investícií na Slovensku./agentury/

X X X

V SaS si budú voliť šéfa, Sulík opäť kandiduje

Na straníckom kongrese v Jasnej sa chystajú predstaviť zostavu kandidátnej listiny do nadchádzajúcich volieb.

Opozičná strana SaS predstaví 22. apríla na kongrese v Jasnej volebný program, ako aj zostavu kandidátnej listiny. TASR o tom informoval hovorca Ondrej Šprlák. Na kongrese sa bude voliť aj predseda strany a členovia orgánov SaS. Súčasný šéf strany Richard Sulík sa bude opäť uchádzať o post predsedu na ďalšie štyri roky.

Sulík opakovane hovorí, že ponuku byť lídrom kandidátky SaS dostal exminister zahraničných vecí Ivan Korčok. Ak by považoval za vhodné byť aj predsedom strany, Sulík by s tým problém nemal.

Sulíka zvolili za predsedu strany opätovne v roku 2019, tento rok mu vyprší mandát. Ešte v decembri minulého roka pripustil, že do budúcna by sa mali v strane zamýšľať nad jeho nástupcom, aktuality.sk

 X X X

Predstavili luxusný komplex pod Bratislavským hradom.

Práce na projekte Vydrica v bratislavskom podhradí napredujú. Prvé byty by mali byť odovzdané novým majiteľom už v druhej polovici budúceho roka.

„Vydrica je naším vlajkovým projektom, v ktorom sa stretáva to najlepšie z pohľadu lokality, architektúry, ale aj použitia moderných technológií a kvalitných materiálov. Je úžasné sledovať, ako Vydrica napreduje, a že už čoskoro sa budeme môcť reálne prejsť jej ulicami. Nové video ukazuje, ako sa po dokončení Vydrica prirodzene prepojí s historickým centrom mesta a svojím bezprostredným okolím,“ hovorí predseda predstavenstva spoločnosti Vydrica development Zoltán Müller./agentury/

X X X

Liberálna demokracia podľa Danka likviduje krajinu. Spojil sa s Tarabom, do strany chcú aj Tabák

 Mimoparlamentná SNS ide do volieb spoločne so stranou Život – Národná strana. Informovali o tom ich predsedovia Andrej Danko (SNS) a Tomáš Taraba (Život-NS). Nezlučujú sa, nevytvárajú koalíciu, ale spoločnú kandidátnu listinu. Jej lídrom bude Danko.

Líder SNS Andrej Danko sa spája s Tomášom Tarabom (Život-NS). Do volieb pôjdu na spoločnej kandidátke.

Bývalý predseda parlamentu avizoval rokovania aj s ďalšími stranami, jeho cieľom je vytvoriť po voľbách stabilnú vládu. Taraba uviedol, že chce vytvoriť tzv. slovenský Fidesz.

 „Spájanie národných, kresťanských a sociálnych síl sa stáva realitou,“ uviedol Danko s tým, že Tarabova strana bude na kandidátnej listine SNS. Ozrejmil, že v rámci spoločnej kandidátky plánujú uzatvárať individuálne zmluvy s jednotlivými osobami na kandidátnej listine.

 Ťaženie proti liberálnej demokracii

Danko poukázal na situáciu v uplynulých troch rokoch. Hovorí o hlbokej spoločenskej a ekonomickej kríze či deštrukcii štátu. Spojenie s tarabovcami oznámil za účelom ťaženia proti liberálnej demokracii. „Liberálna demokracia likviduje Slovensko,“ povedal predseda SNS. Do strany s ním vstupuje aj Filip Kuffa, jeho otec Štefan na tlačovej konferencii prítomný nebol.

 Líder SNS Andrej Danko sa spája s Tomášom Tarabom (Život-NS). Do volieb pôjdu na spoločnej kandidátke.

„Ja budem v prvej päťke, kolega Kuffa bude v prvej dvadsiatke, pričom v prvej dvadsiatke budeme mať ešte jedno miesto,“ doplnil Taraba. Na kandidátke by podľa Tarabu mala byť aj bývalá poslankyňa OĽaNO a neskôr hnutia Sme rodina Romana Tabák či bývalá poslankyňa Sme rodina Martina Šimkovičová.

Kvety pre Romanu, ktorú chcú na kandidátke

„Robert Fico by mal Romane Tabák každý deň kupovať kvety. Nebyť nej, bol by vo väzení,“ povedal Danko. Parlament nevydal Fica na väzobné stíhanie kvôli dvom chýbajúcim hlasom. Tie patrili Romane Tabák a Kataríne Hatrákovej, kvôli čomu OĽaNO obe poslankyne vylúčilo z klubu.

 Líder SNS Andrej Danko sa spája s Tomášom Tarabom (Život-NS). Do volieb pôjdu na spoločnej kandidátke.

Predseda SNS si hneď dal aj podmienky, za akých bude ochotný vstúpiť do vlády. Podčiarkol potrebu zostavenia stabilnej vlády po voľbách, ktorá môže byť po voľbách nádejou pre Slovensko na spoločenské zmeny. Ak by sa SNS nedostala do parlamentu, podľa lídra národniarov by mohlo byť veľmi ťažké vládu zostaviť.

Výzva pre Hlas

Strany ako Hlas musia podľa neho odmietnuť „vládu liberalizmu“ a lídra Hlasu Petra Pellegriniho vyzval, aby po voľbách nevytváral koalíciu s Progresívnym Slovenskom, Saskou či s hnutím Sme rodina. Zopakoval, že sa bude snažiť o ďalšie rokovania aj so Smerom a Hlasom. Za vzor označil vlády v Poľsku a Maďarsku. Taraba doplnil, že chce vytvoriť „slovenský Fidesz“ s narážkou na stranu Viktora Orbána.

 Líder SNS Andrej Danko sa dohodol s Tomášom Tarabom. Do volieb pôjdu na spoločnej kandidátke.

Danko zopakoval, že rokujú aj s ďalšími subjektami, ktoré sa pohybujú v prieskumoch pod piatimi percentami. Zamedziť chcú tomu, aby v septembrových voľbách neprepadli hlasy národných, kresťanských a sociálne cítiacich voličov. Líder SNS uviedol, že rokujú aj s europoslancom Miroslavom Radačovským, ktorý sa do Európskeho parlamentu dodal na kandidátke ĽSNS, potom však oznámil založenie vlastnej strany Slovenský Patriot.

Danko v Ide o pravdu: V politike sa úprimné slová vypomstia. Bola na mňa štvanica

„Okrem toho chceme miesta na kandidátke ponúknuť aj ďalším osobnostiam, napríklad politológom či ľuďom z médií,“ dodal Danko. Líder SNS rokoval aj s Rudolfom Huliakom, šéfom Národnej koalície. Taraba ocenil, že Danko si uvedomil politickú zodpovednosť SNS. Pripomenul jej dlhoročnú tradíciu.

Deklaroval, že nechcú Slovensko dostať zo západných štruktúr, ale chcú hájiť jeho záujmy. Poukázal pritom na zadlžovanie Slovenska. Vo voľbách sa podľa neho rozhodne, či bude ďalej vládnuť typ politikov, ktorí škodia Slovensku a „urobili si z neho trampolínu na medzinárodnú kariéru“.

Danka v raste preferencií limituje Smer aj Republika

Danko sa snaží o vytvorenie tzv. národného bloku už niekoľko mesiacov. Jeho snahy o spoločný postup so Smerom a Hlasom zatiaľ nevychádzajú. A aj keď sa chce pokúsiť o ďalšie rokovania, podpredseda Smeru Juraj Blanár v jednej z diskusných relácii vylúčil, že by išla SNS do volieb na kandidátke Smeru.

 Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika limituje Danka v raste preferencií práve Smer, ale aj hnutie Republika, ktoré založili odídenci z ĽS NS. „Bude pre neho ťažké presvedčiť voličov Smeru, aby dali hlas SNS. Predpokladám, že prilákaním Kuffovcov, Tarabu či Rudolfa Huliaka (predseda Národnej koalície, pozn. red.) sa snaží do istej miery zaujať predovšetkým voličov Republiky,“ zhodnotil pre Pravdu sociológ.

Huliak navyše získal v spojených voľbách ako kandidát na župana viac ako 20-tisíc hlasov. Ak by dokázal preklopiť tieto hlasy do podpory SNS, tak by to národniarom mohlo výrazne pomôcť k dosiahnutiu piatich percent. SNS je dlhoročná značka, ktorá je v poslednom období naviazaná na popularitu lídra strany.

 Líder SNS Andrej Danko sa spája s Tomášom Tarabom (Život-NS). Do volieb pôjdu na spoločnej kandidátke.

„Danko nie je až natoľko komunikačne zdatný, aby mohol kradnúť voličov Republike alebo Smeru. Preto sa bude spoliehať na každý ďalší hlas, ktorý mu môžu doniesť práve mikrostrany, prípadne na verejnosti známejšie osobnosti. Danko vlastne iba kopíruje scenár Igora Matoviča. Je na škodu veci, že z takej známej značky sa môže stáť druhé OĽaNO,“ dodal politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

 Skupina okolo vtedy neznámeho poslanca Tomáša Tarabu rokovala o predvolebnej spolupráci s Dankom ešte na jeseň roku 2019. Nakoniec ho vymenili za vtedy perspektívnejšieho Mariana Kotlebu. Do parlamentu sa tak Taraba spolu so Štefanom Kuffom a Filipom Kuffom dostal na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS).

Krátko po voľbách sa však ich cesty rozišli a tarabovci pôsobia ako nezaradení poslanci. Taraba sa snažil na jeseň 2021 spojiť so Smerom, neskôr sa hovorilo o jeho spolupráci s hnutím Sme rodina, no Boris Kollár ich nakoniec na kandidátke nechcel, aj keď pôvodne prejavil záujem.

Predčasné voľby sa budú napriek niekoľkým pokusom opozície o skorší termín konať 30. septembra. Kandidátky sa odovzdávajú do 2. júla a dovtedy je ešte stále otvorený aj rokovací priestor. Najskôr môžu byť voľby vyhlásené 23. mája, najneskôr 12. júna./agentury/

X X X

Exmoderátora Markízy už rieši generálna prokuratúra, jeho obeti za deň pribudlo vyše 110-tisíc sledovateľov

Utorkové odhalenie fyzického a psychického týrania zaznamenalo ďalší posun.

 Po tom, ako podnikateľka a influencerka Ráchel Karnížová zverejnila na sociálnej sieti svoj strašidelný príbeh o tom, ako ju, dnes už bývalý, moderátor Markízy Tomáš Drahoš (Tomy Kotty) surovo týral, sa prípadu chytil generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Pri domácom násilí a týraní niet miesta pre mlčanie a nevšímavosť okolia, falošnú ilúziu či ospravedlnenie, a to bez ohľadu na status obete. Boj proti násiliu je dlhodobou prioritou prokuratúry. Preto ani medializovaný prípad podozrenia z domáceho násilia voči mladej influencerke nezostane zo strany OČTK nepovšimnutý a bude dôkladne objasnený,“ napísal generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti.

  o tom, ako ju bývalý partner mlátil vo vani, ťahal ju za vlasy, kopal do nej, nadával jej. Po incidente skončila v nemocnici a svoj vzťah ukončila. Pričom nešlo o jednorazovú záležitosť. Po mesiaci mlčania sa rozhodla v utorok všetko zverejniť.

Podnikateľka s módou a influencerka zažila od utorka boom na Instagrame. Kým doteraz mala na konte 60-tisíc sledovateľov, za 24 hodín ich pribudlo viac ako 110-tisíc. Aktuálne jej profil sleduje viac ako 177-tisíc sledovateľov a číslo neustále rastie. Ako Karnížová uviedla v jednom z najnovších príbehov, chce sa intenzívnejšie venovať téme domáceho násilia a pomáhať ženám, ktoré majú rovnaké skúsenosti.

 Ráchel Karnižová na sociálnej sieti zverejnila sériu fotiek, v ktorej ukázala následky fyzického násilia.

Kotty moderoval Farmu Extra, kde diváci videli viac z obľúbenej reality šou a nezmestilo sa to do klasickej epizódy. Objavil sa ako hosť aj v relácii Bez ruže, čo je obdobný televízny magazín mapujúci zákulisie Ruže pre nevestu.

 „Nebudem sa k tomu siahodlho vyjadrovať. Áno, žiaľ, je to pravda a veľmi, ani neviete ako, ma to po ľudskej a mužskej stránke mrzí. Toto, čo som spravil, je niečo, čo sa nedá ospravedlniť a nemá sa toto stávať, nikdy za žiadnych okolností. Aj preto som sa rozhodol dnešným dňom nastúpiť na liečbu, a tak ako som Ráchel veľmi miloval a stále milujem, mi to doteraz moja hlava neberie, čo sa stalo, chcem nielen jej, ale aj sebe dokázať, že sa viem zmeniť a byť lepším človekom a mužom,“ povedal pre televíziu Markíza Drahoš.

„Televízia Markíza odsudzuje akékoľvek formy násilného správania. Takéto správanie u kohokoľvek považujeme za prekážku spolupráce,“ znie oficiálne stanovisko televízie a zároveň kompetentní podčiarkujú potrebu hlásenia domáceho násilia na bezplatnej linke Zastavme násilie./agentury/

X X X

Šmyhaľ rokoval s Austinom o vojenskej pomoci pre Ukrajinu

Televízia CNN citovala Šmyhaľa, ktorý počas stretnutia zopakoval požiadavku o dodanie amerických stíhačiek F-15 a F-16 a striel s dlhou dráhou doletu.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa stretol v stredu v Pentagóne s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, aby hovorili o vojenskej pomoci pre Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Hovorili o „prioritách bezpečnostnej pomoci ako napríklad vzdušnej obrane a delostrelectve a výcviku ukrajinských ozbrojených síl“, uvádza Pentagón vo vyhlásení.

„Minister Austin ocenil statočnosť Ukrajincov a potvrdil, že podpora Spojených štátov bude pokračovať tak dlho, ako bude treba,“ dodal americký rezort obrany.

Televízia CNN citovala Šmyhaľa, ktorý počas stretnutia zopakoval požiadavku o dodanie amerických stíhačiek F-15 a F-16 a striel s dlhou dráhou doletu. „Túto vojnu vyhráme, no aby sme to dosiahli rýchlejšie a s menším počtom obetí, Ukrajina potrebuje intenzívnu vojenskú podporu,“ uviedol Šmyhaľ po anglicky.

Austin podľa CNN nekomentoval konkrétne požiadavky Ukrajiny, no prisľúbil, že Spojené štáty rozšíria na svojom území produkciu vojenských prostriedkov pre Ukrajinu, aktuality.sk

X X X

Najväčší televízny prepadák Veľkej noci: Mal to byť divácky hit, RTVS dostala ľadovú sprchu

RTVS si pre divákov pripravila prekvapenie počas Veľkej noci, nečakane do vysielania vrátila šou Pečie celé Slovensko.

 Takto bude vyzerať veľkonočný špeciál šou Pečie celé Slovensko.

Dalo by sa predpokladať, že veľkonočný špeciál zbúra všetky rebríčky sledovanosti. Predsa len, prvé dve série Pečie celé Slovensko boli obrovským diváckym hitom a pre RTVS boli obrovskou istotou v boji o najväčšie publikum.

 Druhú sériu odštartovala Jednotka RTVS 2. októbra. Pekárska šou si v nej zopakovala predošlý úspech a pripísala si status najsledovanejšej jesennej šou, hoci jej sledovanosť voči mimoriadne úspešnej prvej sérii mierne klesla. Priemerne si každú z jedenástich súťažných epizód pozrelo 493-tisíc divákov v univerzálnom publiku, viac ako pol milióna divákov mali okrem okrem finále ešte dve epizódy. V obchodnej cieľovej skupine 12 – 54 si pripísala priemernú sledovanosť 7,4% a podiel na trhu 20,7%.

Aj preto tvorcovia zvolili túto stratégiu a namiesto vianočného špeciálu sa tento rok diváci dočkali veľkonočného vydania. Telerozhlas postavil šou do nedeľného prime-timu, teda proti Let’s Dance na Markíze a Einsteinovi na Jojke. RTVS však zostala zaskočená výsledkom.

Pečie celé Slovensko pohorelo na celej čiare. Let’s Dance v cieľovej skupine 12 – 54 dosiahlo doposiaľ druhý najvyšší rating 8,5% a trhový podiel 26%. Túto epizódu si vychutnalo celkovo 537-tisíc divákov. Einstein na Jojke si takisto polepšil, keď po minulé týždne čelil odlivu divákov. Počas Veľkej noci sa dočkal nárastu. V cieľovke 12 – 54 premiérová epizóda uhrala 6,3% sledovanosť s 16,5% trhovým podielom. Jojku si v nedeľu zvolilo 271-tisíc divákov.

Sviatočný špeciál šou o pečení stroskotal s iba 4,1% sledovanosťou a 10,7% trhovým podielom v cieľovej skupine 12 – 54. RTVS si zvolilo iba 276-tisíc divákov. Večerný program predbehla aj Jojka s poobednou reprízou romantického filmu Predtým, ako som ťa spoznala (4,1% sledovanosť/18% podiel na trhu) alebo Hriešneho tanca (4,5% sledovanosť/18,4 trho­vý podiel)./agentury/

X X X

Šimkovičová môže opäť poslúžiť. Tentokrát Dankovi a spolu s ním aj Ficovi

Bývalá moderátorka Markízy, ktorá pomohla dostať sa Borisovi Kollárovi do parlamentu, by sa mohla obajviť na kandidátke SNS.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil redaktor domáceho spravodajstva Tomáš Kyseľ.

1. Posily pre SNS

Predseda SNS Andrej Danko sa spája s poslancom Tomášom Tarabom zo strany Život. Na spoločnej tlačovej besede dnes obaja politici oznámili, že Taraba by mal byť v prvej päťke na kandidátke národniarov. Objaviť by sa na nej mohli aj poslankyňa Romana Tabák či známa exmoderátorka Markízy Martina Šimkovičová. Zdanlivo marginálna správa, no v skutočnosti môže ísť o prelomovú vec. Akurát si to všimneme až po voľbách.

SNS sa dnes v prieskumoch pohybuje tesne pod hranicou zvoliteľnosti. V praxi to znamená, že Danko niekde potrebuje zohnať zopár desiatok tisíc voličov, aby sa do Národnej rady dostal. S Tarabom či Šimkovičovou by to nemusel byť problém. Áno, Tarabu v roku 2020 na kandidátke ĽSNS krúžkovalo ani nie osemtisíc ľudí. No vtedy ho ešte takmer nikto nepoznal, dnes je jeho výtlak nepochybne omnoho väčší. Ak by sa do politiky po krátkej pauze opäť rozhodla vstúpiť aj Šimkovičová, zrejme by išlo o ďalšiu významnú posilu pre SNS, aktuality.sk

X X X

Kauza Dobytkár: Vybavovač Kropil je po smrti, jeho trestné stíhanie súd formálne zastavil

 Svedkovia pred súdom vypovedali o tom, že do hotela Albrecht chodili aj šéf PPA Kožuch či predseda SNS Andrej Danko.

Špecializovaný trestný súd zastavil trestné stíhanie Ľubomíra Kropila. Tento obžalovaný v kauze Dobytkár totiž začiatkom marca vo veku 62 rokov zomrel. Dlhšie sa liečil na vážne ochorenie a posledné mesiace pojednávanie pokračovalo bez jeho prítomnosti. „Sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie stíhania,“ oznámil v úvode stredajšieho pojednávania predseda senátu Ján Giertli po tom, čo sa oboznámil s kópiou úmrtného listu.

Obžaloba v prípade opisuje korupciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre počas jednofarebnej vlády Smeru aj v nasledujúcom období, keď agrorezort prevzali nominanti SNS.

Na súde otočil

Kropil v minulosti pôsobil v regionálnych štruktúrach Mečiarovho HZDS, pôsobil v Ladomerskej Vieske na strednom Slovensku a v kauze podozrení korupcie pri prideľovaní agrodotácií na PPA čelil obžalobe z opakovaného prijímania úplatku aj z účasti na praní špinavých peňazí.

Medzi obžalovanými sú okrem iných aj nitriansky oligarcha Norbert Bödor blízky Smeru, finančník Martin Kvietik spájaný s SNS a niekdajší šéfovia PPA Ľubomír Partika a Juraj Kožuch. Prvý bol výkonným riaditeľom v agentúre v ére Smeru, druhý generálnym riaditeľom za SNS.

Kropila zadržala Národná kriminálna agentúra medzi prvými v kauze, a to začiatkom marca 2020. Našla u neho cenné obrazy a umelecké diela za zhruba milión eur, ale aj množstvo zlatých a strieborných mincí.

Podľa obžaloby mal v reťazci postavenie takzvaného „lobistu“ alebo „vybavovača“, keď za úplatok vedel zariadiť, aby žiadatelia o dotáciu uspeli. Pomáhať mu mali priamo ľudia v štruktúrach PPA, ktorí sú obžalovaní spolu s ním. Vysoké úplatky mali prúdiť napríklad k Partikovi.

Práve vo vzťahu k tomuto bývalému vysokému funkcionárovi však Kropil svoju výpoveď zmenil. Kým v prípravnom konaní päťkrát vypovedal, že mu na stretnutiach na benzínkach a parkoviskách postupne odovzdal približne tri milióny v hotovosti, vlani v júni na súde úplne otočil. Vyhlásil, že od konca roku 2012 až do februára 2016 dal Partikovi za informácie, ktoré sa dali nájsť aj na internete, zhruba 40-tisíc eur. Prečo by vôbec za takéto informácie platil, nevysvetlil. O Partikovi hovoril ako o kamarátovi z ministerstva ešte z mečiarovskej doby.

Krivočenko zomrel na covid

Kropil sa priznával iba čiastočne, a to k nepriamej korupcii, respektíve k podplácaniu. Trestné činy prijímania úplatku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti popieral.

Nie je prvým z kauzy Dobytkár, ktorý sa nedožil verdiktu súdu. Na jar v roku 2020 polícia obvinila z legalizácie príjmov z trestnej činnosti aj právnika Ľubomíra Krivočenka. I cez neho totiž mali tiecť úplatky od žiadateľov o dotácie PPA, ktorí si schválenie projektov zabezpečovali cez premyslený korupčný systém.

Krivočenko vinu po celý čas odmietal. Nedožil sa ani začiatku procesu, počas väzby vo februári 2021 dostal covid, na následky ktorého vo veku 59 rokov zomrel. Aktuality o tom písali.

Izba číslo osem v hoteli Albrecht

Pred súdom vypovedali v stredu aj ďalší štyria svedkovia, všetci v súvislosti s vplyvom Kvietika a dobou, keď agrorezort aj PPA riadila SNS. Kľúčovým svedkom proti finančníkovi je Marek Kodada, kedysi vplyvný muž z ministerstva pôdohospodárstva, ktorý sa neskôr pohyboval v oblasti eurofondového poradenstva a čerpal práve zo svojich známostí v agrorezorte.

Kodada hovoril o Kvietikovi ako o „straníckom gestorovi SNS“. Kožucha ako šéfa PPA s ním mala nakontaktovať samotná ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS).

Trojica v zložení Kodada, Kvietik a Kožuch sa mala stretávať v bratislavskom hoteli Albrecht v miestnosti číslo osem. Kodada opisoval, že jeho úlohou bolo, aby lobisti vybavujúci dotácie pre svojich klientov nechodili priamo na PPA.

Od Kropila, ktorý bol v kontakte so žiadateľmi, prevzal Kodada postupne v hotovosti zhruba 1,5 milióna. Tieto peniaze potom „distribuoval podľa určeného kľúča“.

Väčšiu časť z nich nosil Kvietikovi, ktorý už na ich prvom stretnutí naznačovať, „že je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky pre systém“. Malo ísť o stranícke a personálne výdavky a podobne. Kodada tvrdil, že Kvietikovi dával peniaze v predsieni hotelovej izby, napríklad v taškách od vína.

O tom, že v týchto rokoch sa jedna z izieb hotela zmenila na akýsi Kvietikov súkromný salónik, kde sa stretával, s kým potreboval, vypovedali viacerí svedkovia. Hotel v minulosti vlastnila skupina Slavia Capital a svedkovia, ktorí v ňom v tom čase pôsobili ako personál, označovali Kvietika pred súdom ako zamestnávateľa.

V stredu prevádzkový manažér reštaurácie, recepčná aj čašník hovorili o tom, že miestnosť číslo osem slúžila práve pre potreby Kvietika. S kým sa tam stretával, však ani jeden z nich nepovedal, nikto nič nevedel ani o možnom odovzdávaní úplatkov. Bližšie sa vraj o Kvietikove stretnutia nezaujímali, lebo „do hotela chodilo veľa ľudí“.

Obžalovaný finančník sa s nimi ešte pred začiatkom pojednávania pred súdnou sieňou srdečne zvítal.

 Vídal tam Kožucha aj Danka

„Dosť často“ videl v hoteli Kožucha, aj keď si už nepamätal, či aj v miestnosti osem, Szilárd Deák, ktorý pracoval v reštaurácii a hotelovom bare práve v tých rokoch.

„Obsluhoval som aj pána Danka (Andreja Danka z SNS – pozn. red.), chodili tam viaceré osoby z politického života, ich mená uviesť neviem, no väčšinou to boli muži,“ vypovedal.

Súdu však povedal, že táto miestnosť mala fajčiarsku terasu, pričom zvyšok hotela fungoval v nefajčiarskom režime.

Obžalovaný Kožuch na ich výpovede reagoval, že do hotela chodil na obedy, na kávu a zúčastnil sa tam aj niekoľkých eventov. Chodil tam aj s Kodadom, pričom sa pri nich v reštaurácii zastavil aj Kvietik. Akékoľvek dohody s ním aj celý korupčný systém popiera.

„Keď boli eventy išli sme si viacerí sporadicky zapáliť na nejakú terasu, kde v hoteli to bolo, to fakt neviem,“ zmienil sa Kožuch v reakcii na svedkov. Fajčiarsku terasu mala pritom práve miestnosť, o ktorej obšírne vypovedal Kodada.

Kvietik rovnako odmieta, že by k nemu prúdili peniaze z úplatkov, existenciu izby číslo osem či stretnutia s politikmi a Kožuchom na pôde hotela nepopiera.

„Odmietam démonizovanie jedného z priestorov hotela Albrecht a predvolaní svedkovia, zamestnanci hotela k žiadnej korupčnej činnosti v žiadnom z priestorov hotela nevypovedajú,“ komentoval stredajšie výpovede.

Práve podozrení z korupcie na PPA z čias SNS by sa mali dotýkať aj ďalšie svedectvá, pojednávanie bude pokračovať budúci týždeň, aktuality.sk

X X X

Martin Behula: Spomienkový optimizmus vyhovuje iba Smeru

Úpadok politiky a politikov dáva šancu tým, ktorých éra sa mala dávno skončiť.

Keď sa Peter Pellegrini stretol na jeseň 2019 v diskusii Hospodárskych novín s Mikulášom Dzurindom, ktorý sa vtedy začal opatrne vracať do verejného života, vtedajší premiér sa pri jednej výmene názorov trochu zaplietol:

„Pán premiér…,“ zaváhal Pellegrini osloviac Dzurindu. „… bývalý,“ dodal vzápätí. „Už som sa zľakol, že budúci,“ zareagoval na to pobavený Dzurinda. „Niektoré etapy, ktoré sa skončili, by mali zostať skončené,“ dodal s sebavedomo Pellegrini, no tiež sa usmieval.

Ironický dialóg publikum rozosmial a viacerým divákom zrejme napadlo, či Pellegrini hovoril len o Dzurindovi, alebo aj o svojom straníckom šéfovi Robertovi Ficovi. Čo však bol v roku 2019 neškodný nostalgický humor, je dnes tragikomédia. A realita sa začína podobať na retroparódiu.

Cítia šancu na návrat

Dzurinda a jeho ľudia vyzbierali podpisy potrebné na registráciu strany. Aj preto, lebo ako prvý sa im na hárok podpísal Dzurindov dlhoročný politický súpútnik Ivan Mikloš, s ktorým Modrí konzultujú program.

O bývalom predsedovi SDĽ Petrovi Weissovi sa dnes špekuluje ako o možnom prezidentskom kandidátovi. Sám Weiss to nevylúčil a priznáva, že s Pellegrinim sa rozpráva o obnove sociálnej demokracie na Slovensku.

Denník Sme priniesol správu, že Vladimír Mečiar na jeseň obvolával starostov, pretože mal ambíciu založiť stranu pre nadchádzajúce voľby. Stretol sa napríklad s primátorom Žiliny Petrom Fiabanem a kontaktoval aj primátora Trenčína Richarda Rybníčka. A prieskumy preferencií už pár týždňov naznačujú, že ani etapa Roberta Fica nemusí zostať taká skončená, ako by si bol Pellegrini želal.

Ak to takto pôjde ďalej, prvovoliči si budú 30. septembra pripadať presne ako v septembri 1998, keď išli prvýkrát voliť ich rodičia. Samozrejme, Dzurindove šance na parlament sú zatiaľ minimálne, Mečiarovi návrat vôbec nevyšiel, Weiss nakoniec kandidovať nemusí a ani Fico sa možno nestane premiérom. Prečo však ľudia, ktorých éra mala dávno skončiť, zrazu cítia šancu na návrat?

Úpadok politiky

Možno to súvisí s tým, ako vnímame súčasnú politiku a ako uvažujeme, keď ju porovnávame s minulosťou. „V rokoch po revolúcii boli v parlamente aj ľudia ako Húska, Tóthová, Slobodník. Boli ideologicky pomýlení a zlí, ale boli to formálne vzdelaní ľudia s obstojnou slovnou zásobou, dalo sa s nimi na nejakej úrovni diskutovať. Teraz sú v politike ľudia, ktorí nemajú ani slovnú zásobu, ani žiadne myšlienky,“ povedal vlani karikaturista Martin Shooty Šútovec.

Podobné pocity zrejme nemá len on. Človek nemusí byť fanúšikom pravicových reforiem, aby ocenil, že Mikuláš Dzurinda dokáže povedať niekoľko súvislých rozvitých súvetí za sebou a udržať pri tom myšlienku, ktorá navyše dáva zmysel.

Ďalšou príčinou bude zrejme všeobecný úpadok politických zručností a remeselnej úrovne politiky či štandardnej politiky vôbec. Ukázalo sa to, keď koaliční partneri pol roka len bezradne sledovali, ako sa im vlastným pričinením rúca parlamentná väčšina, koalícia i vláda.

Všetci aktéri vedeli, že to príde, no nikto tomu nedokázal zabrániť a nikto z toho nič nevyťažil. Ani SaS, ktorá to celé vymyslela a jej postoje a zámery smerom k vláde Eduarda Hegera museli byť v závere nejasné aj jej členom.

Triumf bezradnosti

Pôsobilo to, ako keby nikto nemal žiaden plán ako riešiť vládnu krízu, keď sa diala, ani žiadnu predstavu, ako sa vyrovnať s tým, čo príde po páde vlády. Vládni politici nevedeli ani rokovať. Vedeli len dúfať, že tá druhá strana ustúpi, lebo je to tak správne, a čudovať sa, keď sa tak nestalo.

Všeobecnú bezradnosť ešte viac obnažili absurdné pokusy o spájanie či integráciu strán, ktoré vyvrcholili odchodom premiéra vo vláde bez dôvery do mimoparlamentnej strany, ktorý mal byť triumfom demokratickej politiky. Namiesto politikov máme iba ľudí, ktorí majú ambície presadiť sa v politike a za najväčšiu politickú zručnosť považujú nekradnutie.

Nikomu potom nepripadá čudné, že vo vláde máme dve strany, ktoré majú v parlamente len jedného poslanca. Namiesto strán totiž máme len volebné atrapy, ktorých jediným cieľom je dostať ľudí do politiky, lebo inak sa to nedá. A nech sa Demokrati, ktorí mali za mesiac tri názvy, alebo OĽaNO, ktoré nie je schopné ani len zvolať snem, hoci mu to ukladá zákon, nesnažia tvrdiť opak.

Aj majstri sa uťali

Kedysi bolo skrátka lepšie. Strany mali členov a politici vedeli robiť politiku. No nemali by sme podliehať spomienkovému optimizmu. Aj starí „majstri“ sa niekedy uťali. Aj vtedy politiku riadili egá a emócie, no nebolo to až tak vidno, lebo bez sociálnych sietí sme od nej mali ďalej. Mečiar bol mimoriadne paranoidný a dokázal si znepriateliť aj vlastných spojencov. V marci 1994 sa mu to vypomstilo, keď jeho menšinová vláda padla.

Vzápätí urobil chybu Peter Weiss, ktorý žiadal predčasné voľby, lebo si myslel, že jeho ľavicová koalícia Spoločná voľba ich vyhrá. Ledva sa dostala do parlamentu a Weiss nikdy nedostal žiadnu vládnu funkciu. A Dzurinda už tiež nie je taký technológ moci ako v na prelome storočí. Dnes s ním vybabre aj Miroslav Kollár a nahradí ho Eduard Heger.

Ani s tým chválením inteligencie politikov 90. rokov by sme to nemali preháňať. Nezabúdajme na to, že podpredsedom Národnej rady bol aj predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. A ak nám prekáža úpadok kultúry v politike, tak nie tak dávno v nej bol aj Ján Slota, podľa ktorého sú homosexuáli „zvrhlíci“ a prostitúciu by riešil „nakladačkou pelendrekom“.

Politika dnes už nie je remeslo, ale predstavenie pre verejnosť. Viac ako na procesoch a princípoch politikom záleží na prezentácii. Je prirodzené, že sa nám cnie za časmi, keď sa politici zaoberali politikou, a nie sami sebou. Politika zostávala na stránkach novín a televíznych obrazovkách a neliezla nám tak do životov. Dzurinda, Mečiar a Weiss sa na náš spomienkový optimizmus spoliehajú. No ten v skutočnosti vyhovuje iba jednej strane, ktorej predseda ešte vie robiť politiku – Smeru a Robertovi Ficovi, aktuality.sk

X X X

Milióny z plánu obnovy: Heger potvrdil takmer všetky Lengvarského nemocnice

Z pôvodne ôsmich nemocníc, dostane peniaze na modernizáciu zatiaľ sedem. Otázna ešte ostáva nemocnica v Čadci, kde preverujú dátumy.

Sedem z ôsmich nemocníc, ktoré uspeli v pláne obnovy ešte za exministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, dostane peniaze na modernizáciu.

Audit, ktorý rozbehol nový manažment rezortu, potvrdil, že splnili kritériá a budúci týždeň by s nimi mali byť podpísané zmluvy. Ide o nemocnice v Poprade, Bardejove, Skalici, Leviciach, Zvolene, Spišskej Novej Vsi a v Bojniciach.

Otázna zostáva ešte nemocnica v Čadci. „Tu potrebujeme ešte hlbšie preskúmať niektoré informácie ohľadom dátumov,“ povedal poverený premiér a minister zdravotníctva Eduard Heger.

Niektoré dátumy vraj nesedia. Podľa medializovaných informácií nemocnica nestihla termín na podanie žiadosti o dotácie, napriek tomu ju ministerstvo vrátilo do hry a pridelilo jej milióny eur.

Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič hovorí, že s predstaviteľmi nemocnice v Čadci o tom hovorili dnes na ministerstve. Nemocnica patrí pod Žilinský samosprávny kraj.

Heger: bolo to správne rozhodnutie

Výzva z plánu obnovy bola určená pre regionálne nemocnice a alokovaných v nej bolo vyše 200 miliónov eur. Ministerstvo ju vyhodnotilo ešte za šéfovania ministra Lengvarského a výsledky zverejnilo deň pred jeho odchodom. Heger to označil za vysoko neštandardné a výzvu si nechal preveriť.

Aj dnes opakuje, že sled udalostí zaváňal problémom a museli to preveriť.

„Spätne nemám čo prehodnotiť, bolo to správne rozhodnutie, že sme audit urobili,“ povedal poverený premiér. Podľa neho audit urobili veľmi kvalitne.

Výsledkom teda je, že z ôsmich nemocníc potvrdili zatiaľ sedem.

Na výsledky tohto auditu sa čakalo dlhšie, ako pôvodne Heger s Palkovičom avizovali. Obaja sľubovali podpisovanie zmlúv s nemocnicami už pred pár týždňami. Nakoniec sa termín natiahol.

Ešte minulý týždeň ministerstvo tvrdilo, že musí overiť žiadosti kvôli námietkam od niektorých nemocníc, zisteniu NIKA ako aj interným zisteniam.

Bude ich viac?

Sedem spomínaných nemocníc si rozdelí takmer 200 miliónov eur.

Nemocnica v Skalici (Agel) – 22,7 mil. Eur, Nemocnica v Leviciach (Agel) – 42,4 mil. Eur, Nemocnica vo Zvolene (Agel) -25,7 mil. Eur, Nemocnica v Spišskej Novej Vsi ( Svet zdravia)- 39,5 mil. Eur, Nemocnica Poprad (štát) – 42,3 mil. Eur, Nemocnica v Bardejove (štát a nezisková organizácia)- 9,7 mil. Eur, Nemocnica Prievidza so sídlom v Bojniciach (župa) – 15,2 mil. eur

Posledná nemocnica v Čadci, ktorú ešte preverujú a nemá v tejto chvíli nič isté, sa uchádzala o 7 miliónov eur.

Otázkou je, či sa zoznam podporených nemocníc bude ešte rozširovať. Po nedávnom rozhodnutí zobrať 22 miliónov eur záchrankám, by tieto mali smerovať práve do nemocníc.

„Či rozhodneme o nejakej ďalšej nemocnici, budeme komunikovať následne,“ povedal Heger. Informovať o tom chcú do polovice mája.

Mimoriadny výbor

Aj keď sa zatiaľ nepotvrdilo, že by rezort za Lengvarského pochybil pri výzve pre regionálne nemocnice, kritika pretrváva v prípade nemocnice na Rázsochách. Projekt totiž mešká.

Vo štvrtok má zasadnúť kvôli Rázsochám aj mimoriadny zdravotnícky výbor v parlamente.

Heger ale stále ubezpečuje, že robia všetko preto, aby ich stihli. Podľa neho Palkovič priniesol nový vietor a dynamika práce je výrazne vyššia.

V tomto momente vylúčil, že by sa balík peňazí určený na výstavbu Rázsoch presunul na iné projekty, aktuality.sk

X X X

Zákazníci by mohli nakupovať v lacnej sieti s potravinami, chystá sa na Slovensko

Lidl, Tesco či Kaufland môžu mať na Slovensku konkurenciu. Na trh zvažuje vstúpiť najväčšia poľská sieť potravín.

Poľský reťazec Biedronka nie je na severe Slovenska neznámy pojem. Skôr naopak. Vyhľadávajú ju tamojší ľudia a je populárna. Do poľských predajní ich lákajú nízke ceny tovarov.

O príchode siete aj pod druhú stranu Tatier sa už pár dní špekuluje práve v Poľsku.

„Biedronka alebo Lienka. Ako sa bude volať diskont na Slovensku?“ pýtal sa u severných susedov Business Insider.

Portál informoval o tom, že generálny riaditeľ Biedronky Luis Araujo – vlastniaci firmu Jeronimo Martins sa chystá vstúpiť na slovenský trh a otázny je názov reťazca.

„Biedronka môže zostať aj pri poľskom názve. Pri type blízkych jazykov to nemusí byť zložité vo vyslovovaní za hranicou. Ale môže to byť aj tak, že Biedronka vstúpi na trhy s miestnymi názvami. Na Slovensku by Biedronka bola v preklade Lienka. Keby sme išli do Nemecka, mohla by sa volať Marienkafer,“ zamýšľal sa.

V Poľsku sú na návaly našincov za lacnými nákupmi zvyknutí. Vlani napríklad v prípade tohto reťazca informovali, ako „Slováci vyčistili Biedronku“ v Piwnicznej neďaleko Mníška nad Popradom.

Splašení zákazníci po vypuknutí konfliktu na Ukrajine nabehli do predajne a doslova ju vykúpili. „Báli sa Slováci, že prichádza zásobovacia kríza pre vojnu? Že bude nedostatok potravín alebo ich ceny stúpnu?“ referoval web sadeczanin.info.

Lacné nákupy

Slováci prirovnávajú Biedronku k Lidlu či „lacnejšej Jednote“. Počas trhov v Jablonke si odskočia aj doň a čo si o diskonte myslia, napísali do internetových recenzií.

„Slováci sú pre nižšie ceny ochotní strpieť aj nižšiu kultúru predaja a dlhé rady pri pokladni,“ podelil sa o postreh zákazník Michal.

„Dobrý výber. Ceny sú lepšie ako u nás a výhodnejšie pri niektorých výrobkoch. Je dobré si stiahnuť ich vernostnú kartu, na ktorej ušetríte a kde sú dobré akcie. Jedinou nevýhodou je, že uličky sú dosť úzke a košíky široké,“ napísal Tomáš.

Že ľudia zo severu Slovenska vo veľkom nakupujú v Biedronke potvrdzuje tiež starosta hornooravského Liesku Milan Volf.

„Je to najmä kvôli cene a nájdu tam relatívne veľký výber tovaru. Nakupujú sa mliečne výrobky ako syry, mlieko, tvaroch či jogurty. Taktiež lacnejšie je mäso. Viacerí tunajší ľudia si ho vedia dochovať aj sami, ale vyrazia nakupovať napríklad salámy, šunky, klobásy či hydinové výrobky. Všetko, čo je u nás veľmi drahé,“ konštatoval starosta.

„Cenový rozdiel je dosť zaujímavý na to, aby si rady odstáli a nakúpili. Alebo si odsledujú výhodný kurz, aby sa im to oplatilo ešte viac,“ dodal pre Aktuality.sk.

Dobrá správa pre zákazníkov, kto sa má báť?

Analytik maloobchodu Ľubomír Drahovský hovorí, že v prípade novej konkurencie bude záležať aj od toho, v akých regiónoch otvorí prevádzky.

„Môžu byť konkurenciou napríklad Lidlu. Ale predpokladám, že nie kvalitou. Skôr kvantitou ponúkaného sortimentu a jeho cenou. Lebo kvalitu nemeckého obchodu na Slovensku ťažko niekto v najbližšom čase dosiahne,“ vyjadril sa pre Aktuality.sk

„Bude to niečo podobné, ako keď prišiel Action. Ale každá senzácia trvá mesiac a názory spotrebiteľov sa napokon po čase stabilizujú. Potom začnú hľadať aj pozitíva i negatíva. Každopádne cena a nižšia kvalita bude hrať stále prím. Na druhej strane ľudia by mali vedieť, že za lacné ceny nemôžu očakávať vysokú kvalitu,“ pokračoval.

Dlhoročná skúsenosť Slovákov z Poľska, nemusí byť podľa Drahovského pre Biedronku výhodou.

„Je to skôr otázka expanzie na trh. Samozrejme, analytici aj v zahraničí pozorujú, že zákazníci aj vzhľadom na svoju kúpyschopnosť začínajú hľadať sortiment, ktorý sa skladá z menej cenovo náročnejších tovarov,“ pripomenul.

„Bude to každopádne konkurencia najmä pre domáci maloobchod. Našťastie spotrebný obchodník ako je napríklad COOP Jednota Slovensko takýto príchod ustane. Ale veľké množstvo menších obchodných spoločností, ktoré sú roztrúsené po regiónoch – kam dorazí Biedronka – budú mať strategickú nevýhodu,“ predpokladá.

Čakanie na príchod

Poľská mutácia Busines Insidera tiež dodala, že podrobnosti vstupu Biedronky na Slovensko zatiaľ nie sú známe. S najväčšou určitosťou sa to v tomto roku nepodarí,“ napísala.

Araujo pre News Italian Food reagoval, že v prípade Slovenska je investičný proces spustený a prvé kroky podniknuté.

„Procesy prebiehajú, takže si na predajne budete musieť počkať. Vždy sme hovorili o našej internacionalizácii a rozširovaní a teraz je ten moment, keď podnikáme konkrétne kroky, aby sa tieto vyhlásenia stali skutočnosťou,“ dodal.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) uviedla, že momentálne nemá žiadne bližšie informácie o možnej expanzii obchodnej siete Biedronka.

„Každé zvyšovanie konkurenčného prostredia je však pozitívnou správou pre spotrebiteľov, pretože konkurenčné prostredie tlačí objektívne ceny nadol. Naopak, regulácia tlačí vo väčšine prípadov ceny nahor, ako to vidíme aj dnes v Maďarsku,“ pozamenal šéf SAMO Martin Krajčovič, aktuality.sk

X X X

Expolitik Andrej Hrnčiar chce stavať byty za 36 miliónov eur, firma jeho rodiny kupuje luxusnú chatu

 Majetok exprimátora Martina a exposlanca Andreja Hrnčiara sa opäť rozrastá. Získal byt v bratislavskom Starom Meste, firma jeho rodiny kupuje luxusnú chatu v lyžiarskom stredisku Valča. Okrem toho má bývalý politik podiel vo firme, ktorá chce v Martine postaviť 300 bytov.

V centre Martina leží obrovský areál bývalého pivovaru, ktorý dnes patrí do portfólia firmy Pebyco. Podľa listu vlastníctva ho tvoria pozemky s výmerou vyše 30-tisíc metrov štvorcových, ktorých cena predstavuje milióny eur. Aj to je len zlomok hodnoty veľkého rezidenčného projektu, ktorý Pebyco plánuje v areáli vybudovať.

Podľa zverejneného zámeru sa v ňom bude nachádzať „9 bytových domov, 5 tzv. villa domov a 21 rodinných domov“ – spolu 299 bytov s celkovými stavebnými nákladmi 36 miliónov eur.

Spoločnosť vznikla len pred troma rokmi a figurujú v nej ľudia blízki exprimátorovi Martina a bývalému politikovi za strany Most-Híd či Sieť – Andrejovi Hrnčiarovi. Ten redakcii Aktuality.sk potvrdil, že aj on osobne má v tejto eseročke svoj podiel.

„Áno, Pebyco, v tom som akcionárom,“ povedal nám Andrej Hrnčiar.

Už pred ôsmimi rokmi kúpil totiž od svojho brata Martina podiel v akciovke Geonet Invest a tá teraz vlastní väčšinu firmy Pebyco.

Expolitik však odmieta povedať, koľko za akcie Geonet Investu bratovi zaplatil. „Ide o rodinnú záležitosť. My sme rodina, ktorá si pomáha, môj brat si zarobil, je to bohatý človek, iba na daniach zaplatil od roku ’89 viac ako 10 miliónov eur. Len dodám, že areál firma Pebyco kúpila v medzinárodnom tendri od zahraničnej spoločnosti.“

Prvé husle vo firme hrá Hrnčiarov priateľ Dušan Kubinec, ktorý je šéfom spoločnosti a cez spomínanu akciovku Geonet Invest tam drží 40-percentný podiel – rovnako 40 percent má aj Hrnčiar. Zostávajúcich 20 percent vlastní Milan Duhár.

 Chata vo Valči, byt v Starom Meste

Fakt, že bývalému podpredsedovi parlamentu Andrejovi Hrnčiarovi sa po odchode z politiky darí zveľaďovať vlastné podnikanie aj majetok, potvrdzujú ďalšie skutočnosti.

V roku 2022 kúpil byt v bratislavskom Starom Meste na Mudroňovej ulici. Podľa podielu na spoločných častiach v bytovom dome by malo ísť o jeden z menších bytov v tejto budove, ktorá leží v najbonitnejšej časti hlavného mesta.

Hrnčiar tvrdí, že byt nekúpil z vlastných peňazí. „Momentálne je to financované zo súkromnej pôžičky, ale pribudne tam záložné právo v prospech banky,“ vyhlásil. V katastri nehnuteľností zatiaľ nie je uvedené žiadne záložné právo na túto nehnuteľnost, podľa Hrnčiara tam čoskoro pribudne. O svojom veriteľovi však hovoriť nechcel, jeho identitu neodhalil. „Určite nie som ochotný,“ odpovedal na otázku, od koho si pôžičku zobral.

Okrem bytu v Bratislave Andrej Hrnčiar kúpil aj sklad v meste Turany. Podľa jeho vlastných slov stál niekoľko desiatok tisíc eur. „Odtiaľ budeme voziť potraviny na Chatu pod Chlebom,“ priblížil Hrnčiar dôvody kúpy tohto skladu. Spomínaná Chata pod Chlebom patrí firme MaH Servis, ktorú od apríla 2021 vlastnia manželka a dcéra expolitika, teda Martina a Karin Hrnčiarové. Pôvodne táto eseročka patrila Hrnčiarovi, dnes je v nej konateľom.

Rodinnná firma Hrnčiarovcov MaH Servis v decembi minulého roka získalaaj ďalšiu nehnuteľnosť v radovej zástavbe chaletov v lyžiarskom stredisku Valča vo Valčianskej doline pri Martine. Hrnčiar opisuje finacovanie stavby na tomto pozemku podobne ako v prípade bytu.

„Nevidím dôvod to ako súkromná osoba detailne rozoberať, ale poviem vám toľko, že kúpa ešte neprebehla, zatiaľ bol kúpený pozemok, ten stál nejakých 30-tisíc, čo bolo financované z vlastných zdrojov, a stavba bude plne financovaná zo Slovenskej sporiteľne úverom vo výške 100 % z ceny nehnuteľnosti,“ uvádza exposlanec.

 Hrnčiar: Vyvážam ratrakom zásoby na chatu

Andrej Hrnčiar na margo zveľaďovania svojho majetku vyhlásil, že kúpy nehnuteľností nefinancuje iba z peňazí, ktoré získal z platu vo verejných funkciách, ale aj z podnikateľských príjmov. V roku 2015 vtedajší primátor Martina a poslanec parlamentu vstúpil do spomínanej spoločnosti Geonet Invest, kde sa stal spoluakcionárom martinského podnikateľa a kamaráta Jozefa Kubinca. V nasledujúcom roku Hrnčiar založil spoločnosť MaH servis. Odmietol zverejniť, či vlastní aj iné firmy.

V súčasnosti je podľa vlastných slov zamestnaný na chate, ale má aj ďalšie podnikateľské zámery.

„Mám ďalšie plány, nevidím dôvod ich spomínať, aj v zahraničí mám plány, podnikanie v turistickom ruchu ma baví. Dnes pracujem pre Chatu pod chlebom, som tam zamestnaný ako zamestnanec normálne, často vyvážam hore na ratraku zásoby na chatu, ide o veľmi úspešný projekt a chodia tam tisíce ľudí,“ dodáva expolitik.

 Majetky expolitika Hrnčiara

Bývalému podpredsedovi parlamentu Andrejovi Hrnčiarovi sa po odchode z politiky zjavne darí zveľaďovať vlastné podnikanie aj majetok, ktorého hodnotu možno už teraz odhadovať na milióny eur.

Majetkové pomery exprimátora Martina a bývalého politika za strany Most-Híd či Sieť vzbudzovali pozornosť už v období, keď zastával verejné funkcie. Najprv médiá – v čase, keď kandidoval za primátora Martina – písali o jeho honosnej vile.

Hrnčiarova vila v Dolnom Kalníku zatieňuje svojou rozlohou aj dom hokejistu Richarda Pánika, ktorý podľa hokejových portálov v poslednej sezóne zarobil 2,8 milióna dolárov. Hrnčiarova vila je o niečo väčšia ako Pánikov dom, ktorý sa nachádza hneď oproti cez ulicu. Pánikov prízemný dom má zastavanú plochu 252 metrov štvorcových, Hrnčiarov poschodový dom je postavený na zastavanej ploche až 325 metrov štvorcových.

Hrnčiar vraví, že do domu sa nasťahoval tri mesiace predtým, ako sa stal primátorom mesta Martin, teda v septembri 2006. Dovtedy bol riaditeľom divadla, kde podľa neho herci zarábali 10-tisíc korún a on ako šéf 60-tisíc korún. Pripomína však, že už predtým, ako pôsobil v divadle, podnikal.

„Mal som dve kaviarne a už v tom čase som bez hypotéky vlastnil dva byty,“ dodal.

Keď Hrnčiar pôsobil ako poslanec, týždenník Plus 7 dní napísal, že si kúpil apartmán na Floride za 50-tisíc eur. Potom ho spomínal aj v ďalšom článku, keď si Hrnčiar spoločne s podpredsedom parlamentu Martinom Glváčom zaobstarali apartmány v Chorvátsku či keď zrekonštruoval horskú chatu pod Chlebom. Rekonštrukcia chaty mala stáť pol milióna eur.

 Opäť blízko Lučanských

Viaceré majetky Andreja Hrnčiara sa nachádzali v rovnakých lokalitách ako majetok zosnulého exprezidenta polície Milana Lučanského, ktorý si vo väzobnej cele siahol na život.

Hrnčiar mal rozsiahly pozemok v obci Bystrička pri Martine, ktorý susedí s Lučanského honosnou chatou. Expolitik ho však nedávno predal.

Rovnako ako Lučanský, aj Hrnčiar vlastnil apartmán v meste Sarasota na Floride. Aj najnovší prírastok Hrnčiarovcov vo Valči sa nachádza v lokalite, ktorú obľuboval aj Lučanský. O Lučanského chate v lyžiarskom stredisku napísal portál Refresher v decembri 2020, aktuality.sk

X X X

Zúfalí rodičia: Pár kilometrov od Bratislavy nevedia nájsť školu pre svoje deti, kde sa učí po slovensky

 Štát roky ignoruje, že deti z menšín sa nevedia dostať k výučbe vo svojom rodnom jazyku, hoci to garantuje ústava. Doplácajú na to rómske, maďarské aj rusínske deti. Tentokrát problém zasiahol aj deti Slovákov.

Lucia Boďová sa do Hornej Potône nasťahovala pred šiestimi rokmi. Dedina vzdialená necelých 30 minút cesty autom od Bratislavy ju zlákala nižšími cenami nehnuteľností a dobrou dostupnosťou do hlavného mesta.

V tom čase vedela, že v obci je len maďarská škola a škôlka, no nemala s tým problém – jednoducho dcéru zapísala do maďarskej škôlky, keďže do nej brali aj slovenské deti. „Neprekážalo mi to, povedala som si, že sa aspoň naučí po maďarsky a bola som presvedčená, že so základnou školou už nebude problém,“ poznamenala Boďová. Dlhé roky bola totiž v obci zaužívaná prax, že Slováci z väčšinovo maďarskej obce navštevovali slovenskú základnú školu v susedných Lehniciach.

Situácia sa však zmenila. Kapacity lehnickej základnej školy sa naplnili, a preto zrušila prijímanie detí z niektorých okolitých obcí. Pre Boďovú prišlo zrušenie školského obvodu v najhoršej možnej chvíli: práve v čase, keď jej dcéru čaká zápis do prvého ročníka.

Najbližšie riešenie, ktoré starosta zatiaľ dokázal nájsť, je 13 kilometrov vzdialená škola vo Štvrtku na Ostrove. Ďalšie dve možnosti sú v Šamoríne a Dunajskej Strede. Všetky tri návrhy sú pre Boďovú nepredstaviteľné: je totiž matka samoživiteľka, nemá auto a nešoféruje.

V nepríjemnej situácií sa ocitlo viacero rodín. Na napĺňajúce sa kapacity materských aj základných škôl a pribúdajúci počet Slovákov v obci pritom rodičia upozorňovali aj v minulosti. Starosta už avizoval, že sa na maďarskej škole pokúsi vytvoriť aspoň jednu triedu so slovenskou výučbou, nič však ešte definitívne nepotvrdil. Podobných prípadov pritom bude zrejme v obciach na juhu pribúdať.

Obec sa mení

Do Hornej Potône sa oficiálne za posledné vyše tri desaťročia prisťahovalo zhruba tristo ľudí, no reálne čísla môžu byť vyššie – nie každý si totiž z praktických dôvodov nahlási trvalý pobyt v obci. Paradoxne, keby tak spravili, prišli by okrem iného aj o možnosť prihlásiť deti do slovenskej školy v meste, z ktorého sa prisťahovali.

Dobrá dostupnosť do Bratislavy a lacnejšie pozemky prilákali okrem Boďovej aj veľa ďalších rodín, ktoré túžili po dome neďaleko hlavného mesta. V obci tak vyrástli celé nové ulice, ktoré neraz obývajú mladé rodiny.

O tom, že sa obec zmenila, hovorí aj jej obyvateľka, 48-ročná Andrea. Sama je maďarskej národnosti a tvrdí, že sa jej zdá, že väčšinu z nových obyvateľov tvoria Slováci: či už z Bratislavy, alebo Dunajskej Stredy. Spolunažívanie v obci je podľa miestnych bezproblémové. Otázka na možné nezhody medzi Slovákmi a Maďarmi ju preto zaskočila. „Nie sú medzi nami žiadne problémy,“ krúti hlavou.

Príchod nových obyvateľov zmenil národnostné zloženie obce. Kým pred dvadsiatimi rokmi bolo 78 percent obyvateľstva maďarskej národnosti a slovenskej 20, pri poslednom sčítaní si maďarskú národnosť ako prvú zvolilo 66 a slovenskú už 28 percent obyvateľov. V prípade detí sa pomer dokonca vyrovnáva: podľa sčítania z roku 2021 v obci žije vo vekovej skupine 0 až 14 rokov 129 detí slovenskej a 142 detí maďarskej národnosti. Príchod nových rodín do obce sa pritom nekončí: svedčí o tom aj ulica s pripravenými prípojkami, ktorá čaká na svojich obyvateľov.

V bezprostrednom okolí je pritom len jediná základná škola so slovenským vyučovacím jazykom, ktorá poskytuje vzdelávanie na oboch stupňoch. A jej kapacity sa naplnili aj vplyvom sťahovania slovenských rodín do obcí v okolí.

„Je pravda, že Slováci už dlho chcú mať vlastnú školu a bolo by dobré, keby tu bola. Každý by sa mal najprv učiť svoj jazyk. Riešilo sa to aj v minulosti, obec to zamietla,“ hovorí Andrea.

Aktuálne riešenie situácie, ktoré starosta navrhol – teda školy v spomínanom Štvrtku na Ostrove, Šamoríne a Dunajskej Strede –, sú však pomerne vzdialené. Boďová opisuje, že spoje do Šamorína sú veľmi zlé a netuší, ako by tam dcéru dostala.

„Dunajská Streda je dostupnejšia, pracujem však v Bratislave a je to pre mňa presne opačným smerom. Štvrtok na Ostrove je aspoň v smere jazdy do Bratislavy, no ako pre nešoférku, ktorá pracuje na zmeny, je pre mňa takmer nemožné dcéru tam dostať,“ konštatuje.

 Poloprázdna škola?

S otázkami o možnom riešení situácie v obci sme sa obrátili aj na starostu obce Horná Potôň – Tivadara Sidóa.

„Kým školská rada a obecné zastupiteľstvo obce Horná Potôň nerozhodnú v danej veci, nemôžem sa k tomu vyjadriť,“ odpovedal. Posledná informácia, ktorú smeroval aj k rodičom, bola, že okrem troch spomínaných škôl pracuje aj na tom, aby v obci vznikla slovenská trieda.

Rodičia zatiaľ nič nemajú isté. Preto vymýšľajú rôzne spôsoby, ako zo situácie vykľučkovať tak, aby komplikovanejšiu školskú dochádzku zvládli ako rodina čo najefektívnejšie. Svojsky bude situáciu riešiť aj učiteľka Michaela. Do Hornej Potône sa presťahovala pred desiatimi rokmi. Tiež má dcéru v maďarskej škôlke a pochvaľuje si to: „Naučila sa krásne po maďarsky, má jazyk k dobru.“

Od ďalšieho roka by však mala nastúpiť do prvého ročníka a najlepšie riešenie, ktoré doteraz s manželom našli, je nástup do školy neďaleko Bratislavy, v ktorej pracuje Michaela.

„Keby som nebola učiteľka, neviem, ako by sme to riešili. Doteraz sa hovorilo len o školách v Dunajskej Strede a Šamoríne, čo je opačným smerom, než denne s manželom dochádzame do práce. Štvrtok na Ostrove je aspoň v našom smere, ale stále by nám to komplikovalo život,“ konštatuje.

Tiež si myslí, že najlepším riešením by bolo, keby pribudlo slovenské vyučovanie v miestnej maďarskej škole. Okrem toho, že by to bolo pre dieťa praktické, by podľa nej mohla dcéra vyrastať s rovesníkmi z obce. „Tá škola je momentálne poloprázdna,“ zhodnotila.

Školu s vyučovacím jazykom maďarským momentálne navštevuje zhruba 80 detí, jednotlivé triedy majú tri až 16 detí a maďarské školy sú aj vo viacerých obciach v bezprostrednej blízkosti.

 Výnimka

Viacerí oslovení rodičia hovoria, že ideálnym riešením by bolo, keby sa daná škola pretransformovala na základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Takéto školy fungujú napríklad vo Štvrku na Ostrove, Neniciach v okrese Veľký Krtíš, v Dolných Obdokovciach či Čechynciach pri Nitre. Ministerstvo školstva do marca tohto roku evidovalo zhruba 50 škol s obomi vyučovacími jazykmi.

Tento rok už podobná škola v Hornej Potôni nevznikne. Starosta by bol musel podať žiadosť na ministerstvo školstva do 31. marca. Hlavné slovo v tejto otázke má totiž samospráva.

Nestalo sa tak, no starosta očividne pracuje na sľube zriadiť aspoň jednu triedu: „Ministerstvo neprijalo žiadosť od zriaďovateľa o zmenu vyučovacieho jazyka pre základnú školu v obci Horná Potôň, ale evidujeme žiadosť o udelenie výnimky na zriadenie jednej triedy s vyučovacím jazykom slovenským na vami spomínanej základnej škole,“ uvádza ministerstvo školstva. Návrh na zriadenie slovenskej školy bol na mestskom zastupiteľstve už v roku 2021, avšak dostal stopku od všetkých poslancov.

Nejde pritom o jediný takýto prípad. Pred niekoľkými rokmi sa podobná situácia odohrala v obci Rohovce, odkiaľ boli rodičia nútení voziť deti do 20 kilometrov vzdialeného Gabčíkova alebo do osem kilometrov vzdialených Lehníc, prípadne si prehlásiť trvalý pobyt do Šamorína. Vtedy sa o situáciu zaujímal aj premiér Peter Pellegrini (vtedy Smer, dnes Hlas) a poslanci parlamentu v novembri 2018 odsúhlasili novelu zákona o štátnej správe, ktorá dáva obciam povinnosť zriadiť slovenské triedy, ak sa v okruhu šiestich kilometrov nenachádza škola, kde sa vyučuje v štátnom jazyku. Ak starostovia nekonajú, zriadenie slovenskej školy im môže prikázať okresný úrad.

Dlhoročný problém

Sociológ, bývalý člen strany Most-Híd a bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz upozorňuje, že štát roky vie, že má problém so zabezpečovaním vyučovania v materinskom jazyku.

Štát podľa Ravasza donútia spozornieť zväčša len prípady, keď sa na určitom území Slovenska do menšiny dostanú Slováci.

„Štát vie, že desiatky tisíc detí nemajú prístup k vzdelaniu v materinskom jazyku, a nekoná. Ide o tisícky detí maďarskej národnosti v obciach na južnom Slovensku, o desiatky tisíc rómskych detí, pri ktorých toto vzdelávanie nie je zabezpečené vôbec a podobné je to aj pri deťoch rusínskej národnosti,“ hovorí. Povinnosť zabezpečiť vzdelanie v materinskom jazyku menšinám a etnickým skupinám pritom určuje ústava.

Ravasz je presvedčený, že podobných prípadov, ako sa odohráva v Hornej Potôni, bude pribúdať. Dôvodom je obľúbenosť satelitov Bratislavy na juhu Slovenska, čo sú pôvodne maďarské dediny. Ich národnostná štruktúra sa postupne mení a štát dlhodobo nekoná v otázke zabezpečovania vzdelania v materinskom jazyku všetkým deťom.

„Napriek tomu, že obraz obcí sa postupne mení, relatívnu väčšinu tam majú Maďari a vo veľa prípadoch si tam slovenské rodiny ani neprepíšu trvalý pobyt a nemajú veľké slovo v obecnej samospráve,“ vysvetľuje.

Aj Lenka Jusko z občianskeho združenia Potôň+ vysvetľuje, že niektorí Slováci si pri sťahovaní nemenia trvalý pobyt. „Títo rodičia sa boja, že keď si dajú trvalý pobyt v obci, stratia možnosť dať dieťa do školy či škôlky napríklad v Bratislave alebo budú mať problémy s parkovaním,“ opisuje.

Ravasz vidí riešenie v tom, aby štát na úrovni legislatívy povedal obciam, čo majú svojim obyvateľom zabezpečiť. „Každý má svoje dôvody, prečo potrebuje, aby bolo zabezpečené vzdelávanie v materinskom jazyku. Štát by mal systematicky nariadiť obciam, aby zabezpečovali pre každé dieťa vyučovanie v materinsom jazyku.“

Uznáva však, že v súčasnosti, keď sú samosprávy pod finančným tlakom, nemusia reagovať na podobné požiadavky pozitívne, aktuality.sk

X X X

USA a Británia uvalili ďalšie sankcie na jednotlivcov a firmy z Ruska

Sankcie USA sa týkajú 120 právnických a fyzických osôb spájaných s ruskou inváziou vo viac ako 20 krajinách vrátane Turecka, Spojených arabských emirátov a Číny.

Spojené štáty a Británia oznámili v stredu nové sankcie proti ruským oligarchom Ališerovi Usmanovovi a Romanovi Abramovičovi a ich spoločnostiam. Cieľom sú finančné siete dvoch z najbohatších podnikateľov Ruska a blízkych spojencov prezidenta Vladimira Putina. TASR informuje podľa agentúry AP.

Na Usmanova už krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalili sankcie USA a Európska únia. Abramovič, ktorý získal majetok v ropnom a hlinikárenskom odvetví po rozpade Sovietskeho zväzu, bol vlani pre sankcie nútený predať futbalový klub Chelsea.

Americkí predstavitelia uviedli, že cieľom nových opatrení je posilniť existujúce sankcie a zamedziť Rusku v dovoze kritickej technológie pre vojnu proti Ukrajine.

Sankcie USA sa týkajú 120 právnických a fyzických osôb spájaných s ruskou inváziou vo viac ako 20 krajinách vrátane Turecka, Spojených arabských emirátov a Číny. Spojené kráľovstvo menovalo 14 jednotlivcov a firiem.

Podľa britskej vlády ide o súčasť úsilia zabrániť týmto osobám v prístupe k peniazom využívaným na vojnu, o ktorých si mysleli, že ich „úspešne ukryli“.

Sankčné opatrenia zaviedli USA a Británia aj voči súkromnej vojenskej spoločnosti Patriot. Podľa Washingtonu je spojená s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a je konkurentom žoldnierskej Vagnerovej skupiny, uviedla televízia Sky News, aktuality.sk

X X X

Koncern najbohatšieho muža planéty zaznamenal v prvom štvrťroku slušný rast tržieb

Módny koncern LVMH má pod palcom Bernard Arnault, ktorý je aktuálne považovaný za najbohatšieho človeka s majetkom presahujúcim 211 miliárd dolárov.

Módny konglomerát LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton oznámil „excelentný štart“ do nového roka, keď za prvé tri mesiace zvýšil tržby o takmer pätinu. Prispel k tomu najmä vysoký dopyt po jeho produktoch v divízii kožených výrobkov či divízii selektívneho maloobchodu zahrnujúceho obchody Sephora. Informovala o tom agentúra Reuters.

Módna divízia prekonala očakávania analytikov

Najväčší producent luxusného tovaru na svete v stredu uviedol, že tržby na organickej báze za 1. štvrťrok dosiahli 21,04 miliardy eur. To znamená rast o 17 % a zrýchlenie rastu v porovnaní so 4. štvrťrokom, v ktorom sa tržby zvýšili o 15 %. Spoločnosť to docielila napriek „geopolitickému a ekonomickému prostrediu, ktoré je naďalej veľmi neisté,“ uviedla LVMH.

Všetky divízie zaznamenali dvojciferný rast tržieb, až na divíziu vín a liehovín. Koncern zároveň poukázal na veľmi dobré výsledky v Európe a Ázii, najmä v Japonsku, pričom predaj podporili domáci zákazníci aj zahraniční turisti.

Výrazný rast tržieb zaznamenala najväčšia divízia Fashion and Leather Goods, a to o 18 %. Prekonala tak očakávania analytikov, keď analytici banky Barclays predpokladali zvýšenie tržieb v tejto divízii o 11 % a analytici banky HSBC o 15 %.

Tržby v divízii Selective Retailing vzrástli o 28 %, pod čo sa podpísal najmä kozmetický gigant Sephora. Podľa LVMH dosiahla Sephora „mimoriadne výsledky,“ a to najmä na trhoch Európy, Severnej Ameriky a Blízkeho východu, aktuality.sk

X X X

Na Slovensku vzniknú tri nové chránené územia

Vyhlásenie týchto troch chránených území má podľa rezortu životného prostredia prispieť k plneniu úloh vyplývajúcich z Envirostratégie 2030, programového vyhlásenia vlády a záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Na Slovensku vzniknú od 1. mája prírodná rezervácia Homoľa a chránené areály Pramenná oblasť Rimavy a Tisovský kras. Vyplýva to z návrhov Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré schválila v stredu vláda.

„Pri zonácii Národného parku Muránska planina došlo k úprave vymedzenia tohto národného parku a bolo dohodnuté, že samostatne budú vyhlásené štyri chránené územia, ktoré k národným parkom priliehajú,“ poukázalo MŽP s tým, že okrem týchto troch má pribudnúť aj chránený areál Stolica.

Homoľa by mala mať rozlohu 22,18 hektára (ha). Nachádzať sa bude v okrese Brezno v katastrálnom území Telgárt. Územie tvorí krasový ostrov Švermovského hrdla, pod ktorým je rozsiahly jaskynný systém. Vytvoril ho vodný tok a je pravidelným zimoviskom vzácnych druhov netopierov. Envirorezort priblížil, že platiť tam bude štvrtý stupeň ochrany.

Tisovský kras sa nachádza na juhozápadnom výbežku Spišsko-gemerského krasu a bude mať výmeru 1558 ha. Rozdelený by mal byť na tri zóny s piatym, tretím a druhým stupňom ochrany. Vyhlásením chráneného areálu Tisovský kras dôjde k zrušeniu dvoch existujúcich území, s ktorými sa prekrýva. „Sú to prírodná rezervácia Hlboký jarok, kde platí piaty stupeň ochrany, ktorá sa stane súčasťou zóny A a prírodná rezervácia Suché doly, kde platí štvrtý stupeň ochrany, ktorá sa stane súčasťou zóny C,“ skonštatovalo ministerstvo.

V chránenom areáli Pramenná oblasť Rimava bude podľa návrhu platiť tretí stupeň ochrany. Nachádzať sa bude v okrese Rimavská Sobota v katastrálnom území Tisovec a bude mať 2058,67 ha. „Územie predstavuje mozaiku trvalých trávnych porastov a lesov, od prípravných formácií tvorených pionierskymi krovinami a stromami až po prirodzené lesy. Charakteristický ráz krajiny dotvárajú roztrúsené horské usadlosti – lazy alebo ich ruiny,“ priblížil envirorezort.

Vyhlásenie týchto troch chránených území má podľa MŽP prispieť k plneniu úloh vyplývajúcich z Envirostratégie 2030, programového vyhlásenia vlády a záväzkov vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, aktuality.sk

X X X

Z brehu Turzovského jazera odstránili kultúrnu pamiatku. Vilu Praha sa už nedalo zrekonštruovať

 Košický kraj do vyhodnotenia medzinárodnej súťaže plánuje vyčistiť tajch a zameniť pozemky s Gelnicou a štátom.

TURZOV/KOŠICE: Vila Praha, národná kultúrna pamiatka na brehu jazera v Turzove pri Gelnici je už minulosťou. Zbúranie bolo nevyhnutné, odporučil to aj posudok statika. Ide zatiaľ o najviditeľnejšiu časť procesu revitalizácie. Asanácia má stáť takmer 106-tisíc eur.

Košický samosprávny kraj, ktorý areál Turzovských kúpeľov odkúpil od súkromnej osoby v roku 2021, vyhlásil medzinárodnú architektonicko-urbanisticko krajinársku súťaž. Výsledky by mali byť známe na jeseň. V pláne je vytvorenie wellness rezortu s prvkami klimatických benefitov danej lokality.

 Termín zmenili pre nosníky zo stropov

Košický kraj plánoval zbúrať vilu Praha ešte vlani na jeseň, preto v júni 2022 vyhlásil výzvu na predkladanie ponúk na búracie práce. Dôvodom meškania bolo, že po predložení ponúk Košický kraj kontaktoval Montánny spolok Fénix. Požiadalo o železné nosníky zo stropov, ktoré by vedeli využiť na paženie štôlne Jozef v Gelnici.

Areál Turzovských kúpeľov v rukách bývalého vedenia župy a neskôr súkromníka schátral podľa Rastislava Trnku, predsedu Košického samosprávneho kraja, na nepoznanie.

 „V areáli beží hneď viacero procesov súbežne. Prebieha pasportizácia existujúcich objektov a všetkých inžinierskych sietí tak, aby celá lokalita bola pripravená na výstavbu,“ poznamenal.

Zámerom župy je pripraviť areál Turzovských kúpeľov pre potenciálnych investorov s dostatočnou prípravou územia a zabezpečením všetkých potrebných inžinierskych sietí.

Rozhodli sa pre wellness

Kraj vlani v januári vypísal výzvu na predloženie ponuky s názvom „Podnikateľský koncept obnovy a rozvoja kúpeľného areálu Turzov, podnikateľský zámer, investičný a prevádzkový finančný plán, vizualizácie stavebných objektov v orientácii pohľadu na vodnú plochu“.

Župa uvažovala o dvoch variantoch využitia areálu – ako kúpeľné miesto alebo wellness rezort. Rozhodla sa pre druhú alternatívu.

Košický kraj vyhlásil medzinárodnú architektonicko-urbanisticko krajinársku súťaž, ktorá určí nielen podobu budúceho objektu po zbúranej vile Praha, ale celého areálu.

Súťažne podmienky a zadanie vyhlásenej súťaže konzultoval kraj s odborníkmi zo Slovenskej komory architektov, Krajským pamiatkovým úradom aj externými odbornými poradcami.

 „Naším cieľom je, aby architekti dokázali prepojiť národnú kultúrnu pamiatku a jej okolie s požiadavkami modernej doby,“ doplnil Trnka.

Presnú podobu nového objektu na mieste bývalej vily určí až úspešný projekt súťaže, ktorej výsledky budú známe do 15. septembra 2023. Predpokladaná hodnota zákazky pre víťazný návrh je 360-tisíc eur.

Podmienkou župy je zachovanie a rozvíjanie historického, turistického a prírodného potenciálu územia, ktoré môže v budúcnosti vytvoriť až 45 priamych pracovných miest.

Zavolajú aj hasičov

Košický kraj pripravuje tento rok aj hydrologický prieskum podzemných aj povrchových vôd. Cieľom je získať podrobné informácie o výdatnosti zdrojov vody.

V areáli bývalých Turzovských kúpeľov pribudne aj nové, moderné a voľne dostupné ohnisko s vlastným skladom na drevo. Ohnisko bude vybavené nabíjacou stanicou pre bicykle a kolobežky, osvetlením, ako aj elektrickými zásuvkami, ktoré získajú energiu z fotovoltaických panelov.

 „Počas jesene je naplánované aj čistenie tajchu od komunálneho odpadu za pomoci dobrovoľných hasičov, občianskych združení i dobrovoľníkov pod odborným dohľadom,“ informoval Michal Hudák, hovorca Košického samosprávneho kraja.

Župa zrealizovala aj archívny výskum a rieši tiež majetkovo-právne vysporiadanie dodatočných okrajových pozemkov s mestom Gelnica a Slovenským pozemkovým fondom.

„Pre plne funkčnú obnovu kúpeľov je nutná aj výmena dvoch menších parciel v majetku Košickej župy za parcelu bezprostredne pri brehu tajchu, ktorá patrí mestu Gelnica. Košický samosprávny kraj má taktiež záujem o dlhodobý nájom parcely pri príjazdovej ceste od Slovenského pozemkového fondu,“ doplnil Hudák.

Škola aj tábory

Košický kraj areál Turzovských kúpeľov kúpila vo február 2021 za 346-tisíc eur. Kraj získal štyri budovy, banské jazero a pozemky vo výmere viac ako 20-tisíc metrov štvorcových

Turzovské kúpele vznikli na prelome 19. a 20. storočia a zamerané boli na liečbu nervových a respiračných chorôb. V čase socializmu tam bola škola v prírode a v lete organizovali pionierske tábory. Areál bol využívaný ešte v rokoch 1990 až 2007.

Košický kraj bol vlastníkom rozsiahleho areálu v rokoch 2002 a 2011. Areál sa stal prebytočným majetkom, ktorý neskôr predal, aktuality.sk