Spomienky na tornádo ich vydesia pri každej búrke. Domy zničené živlom by ste ale po roku nespoznali. Človek by takmer neveril, že obce na južnej Morave pred rokom zasiahla živelná pohroma. Regina Lanová pochádza zo Slovenska, ale svoj životný osud spojila s južnou Moravou. Pred rokmi sa usadila v Moravskej Novej Vsi. Vo štvrtok 24. júna minulého roka využil jej partner slnečné popoludnie na dolaďovanie posledných detailov na terase pred domom – začiatkom leta si tam namontovali solárnu sprchu.

Nikdy ju nepoužili. Ešte v ten deň sa im život obrátil naruby, dedinou sa prehnal prírodny živel, ktorému padla za obeť aj časť Regininho domu. „Bolo ticho ako v hrobe. Nebolo počuť ani vtáčika. Nikdy som nič také nezažila,“ spomína Regina. Začal fúkať vietor, ktorý postupne zmocnel tak, že začal brať veci, ktoré mu stáli v ceste.

Žena teda začala z terasy spratávať paradajky, ktoré pestovala v črepníkoch, aby ich vietor nepolámal. Keď sa po ne zohla, zbadala, ako k nebu vyleteli neďaleké statné stromy aj celá strecha terasy. To už ju partner reflektívne stiahol do domu, aby vietor neublížil aj im.

Práve sa totiž obaja stali svedkami vyčíňania tornáda, ktoré sa nikdy predtým ich krajom neprehnalo. „Sotva sme sa ukryli, všetko padlo nazad na dvor. A tiež tam popadali stromy, komíny, škridlice, kusy striech, hocičo od susedov. Terasu sme mali v momente plnú popadaných vecí.“

Zo všetkých síl sa snažili zatvoriť dvere domu, no tlak bol taký silný, že to nedokázali. Vtedy sa ozvala rana, explodovali všetky sklá na dome. Regina opisuje, ako im začal lietať nábytok aj obrazy. Muž ju poslal skryť sa. „Myslela som si, že ho už živého neuvidím.“

Desivá udalosť napokon trvala len niečo vyše dvoch minút, ale z napáchaných škôd sa celá lokalita spamätáva už rok. Šesť miestnych ľudí však nemalo toľko šťastia ako pani Lanová s partnerom – živel ich pripravil o život.

Niektoré veci nenapravíte

Rok po tornáde sa rozprávame s Reginou na už zrekonštruovanej terase. Jediné, čo na nej zostalo pôvodné, je murovaná lavica a udiareň. Všetko ostatné museli postaviť nanovo. Pomohli im peniaze z charity aj dotácia zo štátneho programu Živel, určeného na pomoc po tornáde.

Dom má v poriadku, zahojili sa už aj rany, ktoré pri tornáde s partnerom utŕžili. Obaja totiž museli ísť do nemocnice, lebo lietajúce črepy im zranili nohy. Prvú noc po tornáde strávili u syna v neďalekej obci.

Keď sa vrátili domov, čakalo ich tam prekvapenie. Na dvore zastihli dobrovoľníkov, ktorí im pomohli odpratať neporiadok.

Živelná pohroma však spôsobila aj škody, ktoré nevyriešia ani dobrovoľníci, ani finančné príspevky. „Brat partnerovho švagra pri tornáde zomrel. Keď sa blížilo k jeho domu, chcel ujsť z vrchného poschodia, no zasiahla ho škridla do hlavy. Tornádo ho pripravilo o život, zničilo krčmu, ktorú spoluvlastnil a zbúrať museli aj jeho dom,“ opisuje Regina príbeh jednej zo šiestich obetí tornáda.

Nepríjemné spomienky na vyčíňanie tornáda sa jej navyše vybavia vždy, keď sa začína búrka, a tohto nepríjemného pocitu sa nevie zbaviť. V takých chvíľach sa jej zmocňuje panika. Vyhľadala aj odbornú pomoc, aby sa so situáciou vyrovnala. „Ten strach tam však už asi zostane navždy,“ priznáva.

Tento problém nám na Morave opisovalo viacero ľudí, nielen ona.

 Miliardové škody

Regina nie je jediná, ktorej sa už podarilo dom zrekonštruovať. Keď dnes prechádzate dedinami na južnej Morave, na prvý pohľad by ste nepovedali, že ich len pred rokom zasiahol druhý najsilnejší variant tornáda.

Živel vtedy dosiahol štvrtý z piatich stupňov Fujitovej stupnice. Tornáda v tejto kategórii dosahujú rýchlosť až 420 kilometrov za hodinu. Obyvatelia južnej Moravy poznajú, čo takýto vietor dokáže – hravo zborí aj dobre postavené domy, odfúkne tie so slabšími základmi a sťahuje kôru zo stromov.

Okrem ľudských obetí tornádo napáchalo škody v hodnote viac ako 15 miliárd českých korún (vyše pol miliardy eur). Necelý rok po tornáde však majú obce poriadne ďaleko od záberov po katastrofe, ktoré pripomínali postapokalyptické filmy.

Okrem hŕstky zničených obydlí svedčia o zvláštnej udalosti najmä poškodené kostoly a diery alebo trhliny na fasádach niektorých domov. Trosky totiž pri takej rýchlosti vetra pôsobia doslova ako projektily. Budovy, na ktorých ešte nestihli zrekonštruovať fasádu, preto vyzerajú, akoby si prešli ostreľovaním. Takýto vzhľad má stále aj obecný úrad v Moravskej Novej Vsi.

Ak by však do moravských dedín Hrušky, Moravská Nová Ves, Lužice či Mikulčice prišiel neznalý návštevník, zrejme by nadobudol dojem, že miestni ľudia len využili slnečný pracovný deň na hromadnú rekonštrukciu priečelí svojich domov.

 Dobrý punk

Moravská Nová Ves má vyše 2,5 tisíca obyvateľov, tornádo zasiahlo domy veľkej časti z nich. Celkovo tornádo zničilo a poškodilo vyše 1200 budov.

Napríklad zo staršieho domu 39-ročného Lukáša zostali stáť len obvodové múry, vietor ho takmer celý zbúral. Jeho rodina spávala pol roka na zemi. „Teraz už všetko máme, už je to dobré,“ kričí z lešenia. Dlhé mesiace strávil opravami, pracoval každý deň bez prestávky neskoro do večera. Aj napriek ťažkej situácii berie všetko s nadhľadom.

„Bol to dobrý punk. Zážitok. Prvé štyri mesiace sranda, ľudia si pomáhali, prišli dobrovoľníci. Teraz sa však už opäť vracajú k tomu, akí boli – k svojej typickej českej náture. Ale človek spoznal všetkých susedov,“ zhrnie s humorom zážitok z posledných mesiacov. Na rozdiel od mnohých ďalších obyvateľov sa ďalších búrok až tak neobáva.

„Keď to príde, tak to príde. Čo máme robiť. Keby sa niečo stalo, vlezieme do kúpelne, tam nie sú okná.“

 Nechce, aby deti videli búrku

Lukáš je však skôr výnimkou. Potvrdzuje to napríklad 32-ročná Zdenka. Minulý rok 13. mája sa presťahovali do domu v susedných Lužiciach. Bývali tam len šesť týždňov, v minúte ho zmietlo tornádo. Hoci po roku intenzívnej práce opäť bývajú vo svojom, strach v nich zostal. Keď prichádza búrka, zaťahuje závesy.

„Deti z toho majú traumu. Keď sa začne zaťahovať alebo prichádza búrka, veľmi sa boja.“

Strach potvrdzujú viacerí miestni aj starostovia zasiahnutých obci. „Keď prichádza búrka a zdvihne sa vietor, vnímam obrovskú nervozitu ľudí, strach. Neviem, či by uniesli, keby sa niečo podobné zopakovalo,“ hovorí starosta Lužíc Tomáš Klásek.

A neďaleko ich domov sa to už skutočne aj stalo. V dedine Lanžhot, ktorá leží len 15 kilometrov od Lužíc, sa nedávno prehnalo ďalšie tornádo – našťastie však nemalo takú veľkú silu a zasiahlo len časť zastavanej oblasti. V ten deň bolo aj v Lužiciach zvláštne počasie a domáci sa poriadne vystrašili. „Stále hľadali na internete, aké silné majú byť búrky a o koľkej budú.“

Mnohé rodiny si polepšili

Tornádo vzalo polovicu domu aj starostovi. Aj jeho sa preto týkala niekoľkomesačná rekonštrukcia domu. „Ľudia sú psychicky unavení, domy majú takmer spravené, dali do toho veľa energie, peňazí – či už svojich, alebo z darov. Dnes sa desím aj toho, že by vietor zobral aj jedinú strechu,“ priznáva a dodáva, že keby sa malo zopakovať niečo podobné ako kedysi, nečudoval by sa nikomu, kto by sa rozhodol odsťahovať.

Lužice sa síce po skaze stále viac podobajú obdobiu pred tornádom, podľa neho však už nikdy nebudú také ako kedysi. Domy možno budú lepšie, horšie to však bude s ľuďmi. „Zvonka budú Lužice vyzerať lepšie. Obec bude upravenejšia. Ale jej vnútro bude zasiahnuté a poškodené,“ vysvetľuje.

Obáva sa, že nálady v dedine sa môžu rozvinúť možno až do absurdnej situácie. Nezasiahnutá časť obce by mohla závidieť ľuďom s poškodenými domami, že dostali od štátu a charity peniaze na opravu príbytku alebo si postavali úplne nové domy. Mnohí z nich si totiž nakoniec reálne polepšili: spravili aj rekonštrukcie, ktoré roky spraviť nemohli, a dom si postavili aj rodiny, ktoré mali finančné ťažkosti.

Absurdný pocit závisti

To, že pocit závisti sa možno začne pozvoľna šíriť dedinou, pripúšťa aj starostka obce Hrušky Jana Filipovičová. Takéto hundranie ale nechce ani len počuť. Sama totiž prišla na osem mesiacov o bývanie. Dnes už opäť býva vo svojom.

„Nemám veľkú radosť z toho, že mám nový nábytok či nové steny. Nedokážem sa z toho radovať. Keby som tieto opravy plánovala, vybrala by som si podľa svojich predstáv, ako to bude vyzerať, bolo by to úplne iné. Myslím si, že tieto pocity majú aj ostatní: radšej by sme mali to staré, nepoškodené a postupne by sme si to opravovali,“ hovorí starostka.

V obci museli zbúrať až 63 domov. Takmer všetky sa už začali stavať, niektoré už dokonca stoja. A to napriek tomu, že pandémia skomplikovala dostupnosť niektorých stavebných materiálov a zdvihla ich ceny.

Domov, ktoré vôbec neobnovia, zostalo minimum. Aj tak boli roky prázdne alebo zostali opustené na pozemkoch, kde by sa malo v budúcnosti stavať. V obci už nemajú nikoho, kto by zostal bez strechy nad hlavou.

„Keď sa pozriete smerom od kostola, nepovedali by ste, že tu bolo nejaké tornádo. Pracovitosť a snaha ľudí mať opäť strechu nad hlavou bola ohromná. Nezastavili sa ani cez zimu. Vďaka tomu už obec vyzerá inak,“ hovorí starostka Filipovičová.

Domy majú nové strechy, prípadne sú pred nimi rozostavané lešenia a panuje okolo nich pracovný ruch. Aj školy sú už v poriadku a deti sa v nich môžu od februára učiť. Dovtedy museli cestovať do inej školy v neďalekom Lanžhote.

Hoci obec prešla veľkou premenou, starostku stále trápi, že zostáva zničená záhrada materskej školy či ihrisko. „Asi som mala predstavu, že to urobíme všetko naraz.“

Malý zázrak

Dedina sa postavila na nohy najmä vďaka solidarite, darom a ochote ľudí z celej republiky prísť a fyzicky pomôcť. Pomoc prišla aj zo Slovenska či Rakúska, zapojili sa aj súkromné firmy.

„Je výnimočné postaviť alebo zrekonštruovať toľko domov, dokonca celú ulicu za takú krátku dobu, je to malý zázrak,“ uznáva starostka obce Hrušky. Ľudia, ktorí sú ochotní pomáhať, sa im pritom hlásia dodnes.

O tornáde sa jej však už veľmi rozprávať nechce. Podľa nej by všetci miestni najradšej na tú hrôzu zabudli. Keď sa však pýtame, či sa niekto plánuje odsťahovať, iba krúti hlavou.

„O tom budú uvažovať, keď nám to tu tornádo rozbije druhýkrát. To by už nikto nechcel zažiť.“

 Nová príležitosť

To, čo v moravských dedinách stihli postaviť za 12 mesiacov od tornáda, by zrejme v bežných podmienkach nepostavili ani za desať rokov. Hoci s mnohými prácami pomohli neziskové organizácie, dnes sa po dedinách zvyknú šíriť aj všelijaké negatívne zvesti o ich pôsobení.

„Rozmohli sa tu reči o tom, čo si nechali alebo nenechali neziskovky a koľko toho rozdelili a nerozdelili. Ľudia nechápu, že tretí sektor v drvivej väčšine tvoria zamestnanci, ktorí to robia profesionálne a sú normálne platení – nie sú to dobrovoľníci, ktorí robia všetko zadarmo len preto, že ich to baví,“ opisuje starosta Moravskej Novej Vsi Marek Košút.

Takéto znevažovanie neziskoviek ho mrzí o to viac, že na rozdiel od štátu boli rýchle a nebyrokratické. Zarazilo ho aj zistenie, ktoré sa ukázalo až po tornáde: mnoho ľudí nemalo svoje nehnuteľnosti vôbec poistené.

Na udalosti spred roka sa snaží nájsť aspoň niečo pozitívne. Zmeny, ktoré dnes môžu v obci urobiť, by za bežných okolností možné neboli.

„Keď príde takáto deštrukcia, jediné, ako sa to dá vnímať, je príležitosť pre nejakú kvalitatívnu zmenu v obci a snažiť sa obec čo najviac pozdvihnúť,“ uzatvára, aktuality.sk

X X X

Strana Za ľudí sa nerozpadla, jej preferencie stúpajú

Vláda napriek neúčasti SaS na koaličných radách funguje, čerpanie eurofondov sa zlepšilo a preferencie strany Za ľudí stúpajú – tvrdí v rozhovore Veronika REMIŠOVÁ.

 X Strana SaS odmieta a ešte aj bude odmietať chodiť na koaličné rady. Dá sa podľa vás takto vládnuť?

Vládnuť sa dá. Je to ale ťažšie. Najradšej by som bola, keby si aj koaliční partneri uvedomovali zodpovednosť, ktorú voči ľuďom majú.

Považujem za veľký problém, že namiesto toho, aby sme sa bavili o riešeniach, faktoch a viedli odbornú diskusiu, možno s odborníkmi, rozprávame sa o tom, čo kto na koho povedal a ako sa niekto s niekým háda v rámci koalície. Neprišla som robiť politiku tak, že namiesto toho, aby sa koalícia venovala riešeniam ľudom, budú na verejnosť prenikať hádky.

Ale áno, je pre mňa problém, že nechodia na koaličné rady.

X Na koaličnej rade máte dohodu, že čo ňou neprejde, nemôže prejsť vládou ani parlamentom. Keby sa to malo dodržiavať, tak by vám ako vláde neprechádzali žiadne ďalšie návrhy. Má zmysel takto vládnuť?

Zmysel to určite má z troch dôvodov. Táto vláda nie je alternatíva. Ako by bola zostavená vláda, keby táto vláda padla? Boli by tam Hlas, Smer a fašisti.

To, čo robili s naším štátom za ich vlád, je totálna katastrofa. Na úrade vlády sedeli najvyšší ústavní činitelia spolupracujúci s ľuďmi prepojenými na podsvetie – tak ako o tom rozprávali aj u vás v štúdiu spolupracujúci obvinení – a dohadovali sa na tom, aké údaje zo štátnych registrov vytiahnu, ktorú nepohodlnú osobu budú diskreditovať, koho budú vypaľovať, korumpovať a komu budú dávať úplatky.

Pre mňa táto vláda má zmysel, aj keď s ťažkosťami. Samozrejme, že nie sme ideálna vláda. Najradšej by som bola, keby všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky.

Druhý dôvod, prečo to má zmysel, je, že sa Slovensko posúva neodškriepiteľne dopredu. Slovensko necúva. V mnohých veciach, ktoré sme presadili, boli to reformy…

X Otázka je, či ešte niečo presadíte, keď cez koaličnú radu nič neprejde. Buď prestane fungovať koaličná rada ako orgán a vy si poviete, že to presadíte cez vládu a parlament bez toho, aby sa na tom dohodla koaličná rada, alebo vám už žiadne ďalšie reformy prechádzať nebudú.

Myslím si, že reformy budú prechádzať. Dnes sme napríklad predstavovali zásadný krok v informatizácii štátu – budovanie takého celého nového ekosystému, prihlasovanie sa do elektronických služieb štátu pomocou mobilu. To je niečo, o čom rozprávali predchádzajúce vlády dlhé roky. Nikdy to neurobili a len sa vysávala z informatizácie miliarda eur.

Nie je to ale o tom, že sa nič nepodarí presadiť. Dnes máme napríklad Slovensko v mobile – to je len jedna vec, ktorá je z môjho rezortu.

X Ako však chcete presadzovať veci, keď cez koaličnú radu nebudú prechádzať, lebo sa neschádza?

Považujem za problém, že sa neschádza. Určite budem hovoriť aj s predsedom strany, s pánom Sulíkom, že sa takto fungovať nedá. Budem aj osobne apelovať na koaličných partnerov, lebo to sťažuje fungovanie. Zároveň sa ale veci reálne posúvajú dopredu. Či už je to moje ministerstvo, alebo aj ostatné rezorty.

Prijímajú sa reformy. Vláda Ivety Radičovej neprijala ani jedinú reformu. Za vlády Smeru neboli žiadne rozpory a vôbec sa nehádali, pretože neboli žiadne reformy. Tam bolo jediné – ty ma nechaj rabovať ministerstvo pôdohospodárstva a ty si nechaj rezort školstva, kde si môžeš robiť, čo chceš.

X Platí podľa vás ešte koaličná zmluva?

Zatiaľ ju nikto nevypovedal, takže platí.

X To, čo je v nej napísané, sa nedodržiava. Sama o tom zrejme viete najviac. V koaličnej zmluve je napísané, že Za ľudí kontroluje rezort spravodlivosti, no v realite to tak nie je. Koaličná zmluva tiež hovorí o tom, že sa schádza koaličná rada – to sa nedeje. Preto sa pýtam, či ešte koaličná zmluva platí.

Myslím si, že platí. Keď už chcem byť taká veľmi puntičkárska, nie je tam napísané, koľkokrát do mesiaca sa koaličná rada schádza. Je tam napísané, že sa len schádza. Keď hovoríme o probléme koaličnej rady, platí.

Ale je to pre mňa problém. Každý politik, keď už ide do politiky a do vlády, má si plniť svoje povinnosti. O tom je osobná zodpovednosť, poctivý prístup k politike a neklamanie ľudí. Jednoducho si plniť čestne, poctivo svoje povinnosti v prvom rade voči ľuďom a aj voči svojim partnerom.

X Keď sme už pri klamstvách, veľká časť tejto koalície sa pasuje za antikonšpirátorskú. Na viacerých štátnych úradoch a ministerstvách sú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú. V koalícii je však predseda Boris Kollár, ktorý financoval niektoré konšpiračné a dezinformačné weby – aj tie, ktoré sú zablokované Národným bezpečnostným úradom. Dokonca v jednom rozhovore povedal, že bude ďalej financovať konšpiračné weby, ak im Národný bezpečnostný úrad znova umožní činnosť. Ako to vnímate?

Veľmi sa čudujem, že sú ľudia ochotní čítať portály alebo weby, ktoré financujú politici. Ak je niečo neobjektívnou informáciou par excellance, tak to je web, ktorý financujú politici bez toho, aby bolo označené, že to financujú politici a že je to platená inzercia. V mediálnom priestore sú jasné etické pravidlá, akým spôsobom sa inzercia označuje. Naozaj sa ale čudujem, že niekto číta weby platené politikmi.

X Politická reklama sa ale objavuje v rôznych médiách. Nie je to niečo extrémne raritné.

A je označená ako reklama. Aj u vás.

X Ide skôr o to, komu tú reklamu dáte alebo v ktorom médiu si ju zaplatíte. Nepýtam sa na to, či ľudia veria webom, kde inzerujú politici. Pýtam na Borisa Kollára a jeho konanie. Je to váš koaličný partner vo vláde, ktorá bojuje proti konšpiráciám.

Nikdy by som neplatila články alebo neprispievala Hlavným správam, ktoré preukázateľne šíria klamstvá. Ak sa nemýlim, tak bolo začaté trestné konanie v súvislosti s prispievateľom Hlavných správ, ktorý mal byť ruským špiónom. To znamená špiónom nepriateľskej mocnosti vyvíjajúcim nepriateľské aktivity proti národnému záujmu Slovenska. Špeciálne pri tomto je to veľký problém.

X Ale váš koaličný partner Boris Kollár platí peniaze tomuto portálu. Denník SME publikoval, že tým webom poslal 57-tisíc eur.

Toto je časť, keď si to musia vyhodnotiť voliči. Médiá o tom musia informovať a voliči si musia vyhodnotiť, komu chcú dať hlas. Nemôžem ovplyvniť, ako bude strana Borisa Kollára vynakladať stranícke peniaze, komu ich dá a už vôbec nie, ako vynakladajú svoje peniaze. Som zodpovedná za to, ako vynakladáme peniaze v strane Za ľudí.

Je to problém a vidíme to nielen na Slovensku, ale aj vo Francúzsku, kde obrovskú časť hlasov, 10-krát lepší výsledok, mala extrémistická pravicová strana Marine Le Pen, ktorá šírila konšpirácie, klamstvá a bola veľmi blízko spojencom Ruska. Vidíme, kam tieto konšpirácie národné vlády dovedú.

X Marine Le Pen je napríklad aj spojenkyňou Borisa Kollára. Pred eurovoľbami ju dotiahol do Bratislavy a na Európskej úrovni s ňou kandidoval v jednom bloku, hoci sa Sme rodina nedostala do europarlamentu. Vidíte to ako systematickú politiku vášho koaličného partnera?

Však aj preto spomínam príklad Marine Le Pen. Pán Boris Kollár atakuje takú určitú voličskú základňu. Myslím si, že podpora webov, ktoré šíria klamstvá a nepriateľské články voči národnému záujmu Slovenska, nie je cesta. Rozkladá to naše spoločnosti.

X Neprekáža vám s ním vládnuť a byť v jednej koalícii, keď sa voči tomu takto vymedzujete?

Momentálne táto koalícia nemá alternatívu. Lebo alternatíva k tomuto sú ešte väčší konšpirátori a doslova fašisti – Fico a Pellegrini, ktorí rabovali náš štát.

Či mi prekáža vládnuť s Borisom Kollárom alebo nie, tie karty namiešali a rozdali ľudia. Takýchto partnerov v koalícii mám. Nie sme tu preto, aby sme sa medzi sebou kamarátili, ale aby sme presadzovali veci, ktoré sme napísali do programového vyhlásenia vlády. My to tak robíme a je to pre mňa mimoriadne dôležité. Som hrdá na to, že z volebného programu strany Za ľudí máme presadených 149 opatrení. Nie je to málo. Stojím si za tým a pokladám to za poctivú politiku. K ostatným kolegom sa ešte dostaneme.

Keď niečo sľúbim vo volebnom programe a následne to podpíšem v programovom vyhlásení vlády, tak poctivá politika je doručiť to ľuďom. Nemôžem napísať v programovom vyhlásení vlády, že budeme presadzovať zníženie daňového zaťažovania ekonomickej aktivity ľudí – daňový bonus – a potom zaň nezahlasujem v parlamente alebo to blokujem.

Koho konkrétne myslíte?

Pri tomto myslím Richarda Sulíka.

Áno, on je vytrvalo proti zvyšovaniu daní a tvrdí, že je proti tomu, aby sa menil daňový mix. Ale to je iná téma.

Nie, daňový bonus je o tom, že sa znižujú dane z príjmu – z ekonomickej aktivity pracujúcim rodičom. V programovom vyhlásení vlády máme napísané, že zvýšime daňový bonus. To sme podpísali všetci štyria koaliční partneri.

Mne príde veľmi nepoctivé, keď to podpíšeme v programovom vyhlásení vlády, povieme ľuďom, že to budeme presadzovať a potom to následne blokujem. Takto si poctivú politiku nepredstavujem. Mal vetovať v programovom vyhlásení vlády a nesľúbiť to. Keď je tam ale raz napísané, že zvýšime daňový bonus, tak očakávam, že za akýchkoľvek podmienok zahlasuje za to, čo je v programovom vyhlásení vlády.

To som si vybrala príklad Richarda Sulíka alebo strany SaS, ale to isté platí pri konšpiráciách a dezinformáciách. V programovom vyhlásení vlády máme jasne napísané, že budeme bojovať proti hoaxom, dezinformáciám a hybridným hrozbám.

X Práve preto som sa pýtal na Borisa Kollára. V zásade ste mi odpovedali, že volič si vybral, takže s tým neviete nič urobiť.

Nie, odpovedala som vám, že keď niečo sľúbim v programovom vyhlásení vlády a následne to neplním, tak ja si tak poctivú politiku nepredstavujem. Za nás, stranu Za ľudí, sa snažíme splniť všetko, čo sme sľúbili v našom volebnom programe alebo prvom vyhlásení vlády. Keď raz sľúbim, že budú mať Slovensko v mobile, tak ho budú mať.

Ale s Borisom Kollárom neviete nič urobiť. Ani na koaličnej rade mu neviete povedať, že čo hovorí o tých konšpiráciách?

Takýchto stretov aj na koaličnej rade máme, samozrejme, viacero. Na koaličnú radu som predložila napríklad návrh zmeny paragrafu 363. Takisto to máme zakotvené v programovom vyhlásení vlády a zatiaľ nie je u koaličných partnerov vôľa presadiť to. Čiže áno, pokladám neplnenie programového vyhlásenia vlády za problém.

X Televízia Markíza zverejnila prieskum, podľa ktorého by 49 percent jeho účastníkov už druhýkrát nevolilo Zuzanu Čaputovú za prezidentku. Rozmýšľali ste už o tom, ako sa strana Za ľudí zachová v prezidentských voľbách? Boli by ste ochotná ešte podporiť Zuzanu Čaputovú?

Prezidentské voľby sú za dva roky. Teraz máme oveľa urgentnejšie problémy. Chcem vyriešiť a doručiť pomoc ľuďom, to je prvoradá úloha. Chcem bojovať s infláciou a s celosvetovým nárastom cien. Prezidentským voľbám sa budeme venovať v decembri, koncom roka.

X Opýtam sa inak, je podľa vás Zuzana Čaputová dobrá prezidentka?

Má svoje zrejme kladné stránky, ktoré priniesla do výkonu prezidentského paláca. Má rozhodnutia, ktoré jej možno vyčítať. Nechcem ju teraz hodnotiť. Mimochodom, také prieskumy považujem za zbytočné.

X Zbytočné, pretože sú predčasné alebo prečo?

Nevidím význam každý týždeň otravovať ľudí s tým, že teraz niekto stratil napríklad pol percentuálneho bodu, tohto nechcú a podobne.

X To sú trendy a trend je, že Zuzana Čaputová v prieskumoch popularity – v tom, do akej miery schvaľujú voliči jej konanie v funkcii – ide zjavne dolu vodou. Preto sa pýtam, či s tým súhlasíte alebo či sa stotožňujete s kritickým postojom, ktorý prezentuje pravidelne Igor Matovič. Považujete Zuzanu Čaputovú za človeka na správnom mieste?

Zopakujem to. Tieto prieskumy sú zbytočné. Viete čo potom robia?

X Pýtam sa na váš názor odhliadnuc od prieskumov.

K tomu sa dostanem. Dôsledok tých prieskumov je, čo robí politik, keď vidí prieskum – a to vidíte aj na koaličných partneroch. Keď vidí, že niektoré veci sú populárne, tak robí populistické veci, ktoré sú nerealizovateľné – lebo napríklad nemáme neobmedzený štátny rozpočet – alebo sú priamo škodlivé pre budúce generácie. To spôsobuje, že politik je neustále konfrontovaný s tým, čo si o ňom ľudia myslia.

Obranná dohoda – pani prezidentka tam nemusela dať doložku, ale v zásade sa zachovala správne. Máme extrémne zložitú situáciu, čo sa týka vojny na Ukrajine. Polovica ľudí verí hoaxom, konšpiráciám alebo že nebodaj vojnu spôsobila Ukrajina, hoci Rusi napadli Ukrajinu.

Spoločnosť je extrémne polarizovaná a ešte ju polarizuje aj opozícia. Vnášať do toho ešte tlak na politikov, aby svoje rozhodnutia – napriek tomu, čo je správne a dobré – prispôsobovali nejakým trendom, považujem vyslovene za škodlivé.

X Tie trendy ale vždy niečo ukazujú. Keď už sme pri prieskumoch, tak aj strana Za ľudí v nich figuruje extrémne nízko, pod hranicou zvoliteľnosti do parlamentu – a to už pomerne dlho. Ste s tým spokojná?

Dlhodobý trend strany Za ľudí je stúpajúci. Posledné prieskumy, ktoré sme mali, boli stúpajúce.

X Ale stále ste pod hranicou zvoliteľnosti…

Áno, ale verím, že budeme úspešní, pretože robíme poctivú politiku. Nerobíme politiku, že niečo sľúbime, podpíšeme a potom sa na ľudí vykašleme. Alebo že ľuďom sľubujeme niečo, čo sa nedá splniť. My robíme poctivú politiku, nemáme kauzy, nezháňame si peniaze „vlastnou hlavou“ ako niektorí a vieme to aj dokladovať. Tejto politiky sa budeme jednoducho držať. Aj keď to máme ťažšie.

X Máte to dosť ťažké, keďže sa strana rozpadla, časť vám odišla a dlhodobo figurujete pod hranicou zvoliteľnosti. Aký je váš plán do budúcna? Je vízia strany Za ľudí kandidovať v najbližších parlamentných voľbách samostatne alebo ísť napríklad k niekomu na kandidátku?

Prvá vec, nerozpadla sa. Máme druhý najvyšší počet členov zo strán vládnej koalície. Nie sme žiadny elitný klub, nie je nás pár ľudí. Sme naozaj ukotvení v regiónoch. O tom svedčí aj to, že sme postavili kvalitných kandidátov. Najbližšie voľby sú komunálne a verím tomu, že ak chceme mať dobre spravovaný štát, tak musíme mať dobre spravované regióny, mestá a obce. Ak nebudete mať pokosené a opravené chodníky, ľudia sa nebudú cítiť dobre.

Postavili sme kandidáta na bratislavského župana – to je pán profesor Dušan Velič. Myslím si, že v oblasti životného prostredia a skvalitnenia života v Bratislavskom kraji, kde je veľký potenciál, vie urobiť mnoho dobrých vecí. Postavili sme kandidáta na primátora Košíc. Postavíme kandidátov aj na primátorov veľmi ťažkých miest, kde dlhodobo vyhrávajú smerácki kandidáti alebo dokonca fašisti. Máme desiatky ľudí, ktorí idú do obecných, miestnych, župných zastupiteľstiev. Sme priamo previazaní s potrebami regiónov. Toto je naša vízia.

X Takže vaša vízia je, že postavíte regionálnych kandidátov, ktorých spopularizujete a potom si budete ako samostatná strana Za ľudí trúfať na päť percent vo voľbách? Alebo pripúšťate aj niečo také, že kandidáti, členovia strany Za ľudí, skončia na kandidátke nejakej väčšej strany alebo väčšieho celku?

O tomto sa môžeme rozprávať pol roka pred voľbami. Vtedy to bude relevantná otázka. Teraz sú relevantné fakty také, že máme druhý najvyšší počet členov, z môjho pohľadu najviac kandidátov z koaličných strán v regionálnych voľbách – našich vlastných – a sme strana, ktorá je pevne previazaná s regiónmi.

Prečo sme hovorili, že ľudia potrebujú pomoc? Pretože chodíme po regiónoch, máme tam ľudí, máme lekárov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, a preto aj tak veľmi tlačíme na to, aby sa zvýšili platy učiteľov. Poznáme konkrétnu situáciu v školách na východe a v chudobných častiach Slovenska. Poznáme, ako je to v regióne. Toto je naša silná stránka, nie sme bratislavský elitný klub.

X Na Markíze ste dostali otázku, či si viete predstaviť samu seba na kandidátke OĽaNO, čo ste vylúčili. Platí to pre celú stranu Za ľudí?

Povedala som veľmi jasne, že sa chceme sústrediť na budovanie vlastnej značky a komunálne voľby. Viete veľmi dobre, ako sa veci menia a prevracajú zo dňa na deň. Debatu, čo bude, keď bude, si nechajme pred voľbami. Teraz sme to vylúčili.

Chceme sa sústrediť na budovanie značky a na úspech v komunálnych voľbách, čo považujeme za veľmi dôležitú vec. Máme dobrých kandidátov, ktorí budú dodržiavať etické štandardy, ktoré aj ako strana dodržiavame. Toto je náš najbližší cieľ.

X Vašou agendou sú aj eurofondy. Minulý týždeň bol hosťom v relácii Vladimír Šucha, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ten povedal, že Slovensko čerpá eurofondy veľmi zle, pomaly a nedostatočne. Napríklad Poľsko čerpá oveľa viac v pomere, koľko čerpať môže. Dokonca povedal, že sú peniaze, ktoré ležia na stole a nikto ich nezdvihne.

X Keď som sa ho pýtal, kto je za to zodpovedný, kto by mal vypisovať projekty a kto by mal byť aktívnejší, tak medzi menami, ktoré zazneli z jeho úst, bolo vaše ako prvé. Čerpáme eurofondy dostatočne a ak nie, koho je to chyba?

Sme v osem a pol roku čerpania. Toto programové obdobie trvá od roku 2014 a mali sme naň obálku viac ako 15 miliárd eur – obrovské peniaze. Od roku 2014 do roku 2020, keď nastupovala nová vláda, naša, tak sa vyčerpalo necelých 30 percent – jedna tretina. Za tri roky, čo teraz ostávajú, má táto vláda dočerpať 70 percent.

Áno, predchádzajúce vlády čerpali eurofondy katastrofálne. Pán Šucha má takisto pravdu v tom, že sú zle nastavené. V roku 2014, keď ich nastavoval Smer, boli katastrofálne nastavené.

X Už ste vo vláde dva roky, mohli by ste vedieť niečo s tým urobiť.

Poviem vám, čo sme urobili. Ešte sa vrátim k tomu, čo sa stalo za tých sedem rokov a čoho dôsledky nesieme dodnes. Obrovský škandál s eurofondmi v školstve, kde prakticky zanikol mimoriadne dôležitý operačný program výskum a inovácie, ktorý sa musel zlúčiť s programom na betónovanie ciest.

X Áno, vtedy SNS presunula eurofondy a minister Plavčan odstúpil. To si pamätám.

A prišli sme o desiatky miliónov eur.

X Ale teraz sa pýtam, čo ste urobili odvtedy, čo ste tam nastúpili, či sa to radikálne zlepšilo a či práve Vladimír Šucha nemá pravdu v tom, že by ste mali urobiť viac.

V roku 2021 sme mali historicky najvyššie čerpanie v rámci tohto operačného programu za celé obdobie od roku 2014. To asi hovorí za všetko. Momentálne z poslednej priečky, ako nám to odovzdávala vláda Smeru, sme poskočili o niekoľko priečok. Vypísali sme viac ako 203 výziev v celkovej alokácii 4,1 miliardy eur.

Nemáme škandály v eurofondoch. Eurofondy išli na takmer desaťtisíc nových miest v škôlkach, budú nové miesta v jasliach a obnovilo sa viac ako tisíc tried. Eurofondy idú na zmysluplné a dobré veci.

Máme desať operačných programov. Za každý operačný program zodpovedá daný rezort.

Vladimír Šucha hovoril o tom, že keby chcela vláda nejakým spôsobom odľahčiť peňaženky našich občanov, ktorí sú najviac postihnutí zdražovaním, najmä energií, tak by sa dali z eurofondov zaplatiť tepelné čerpadlá alebo zateplenie budov, alebo solárne panely.

Doslova povedal, že sú to peniaze, ktoré Európska komisia s radosťou poskytne, a môžete ich presmerovať z hocijakého nevyčerpaného programu. A zároveň to bude zelená obnova, zároveň odstrihnutie sa od ruských fosílnych palív a zároveň ľudia ušetria za účty za plyn.

Zazneli tri mená, kto by mal vypísať tie výzvy – minister životného prostredia Budaj, minister hospodárstva Sulík a vy, lebo ste zodpovedná za eurofondy.

Nemôžem vypisovať žiadnu výzvu v oblasti energetiky. Energetika patrí do operačného programu a je za ňu zodpovedný pán minister Sulík.

X Ak by však obce chceli dávať peniaze na zateplenie, tak by ste to mali mať pod sebou.

Zateplenie je štátny fond rozvoja bývania, ktorý má na starosti pán Doležal. Tam išlo veľa a tam sme aj vybavili peniaze z riek, že sa navyšovalo. Len výzvy musí manažovať ŠFRB.

Ponúkali sme aj, lebo to považujem za veľmi dôležité, aby sme financovali napríklad fotovoltiku alebo výmenu kotlov. Ponúkali sme aj ministerstvu hospodárstva, že z našich peňazí presmerujeme nejaké na ministerstvo hospodárstva, aby sa to navýšilo.

X Podarilo sa to?

Implementačná kapacita ministerstva hospodárstva hovorí, že nemá na to, aby to zimplementovalo.

X Takže ste ponúkali, že z eurofondov môžu na fotovoltiku použiť viac peňazí a oni povedali, že nie?

Máme ešte nejaké peniaze z informatizácie, ktoré by sa mohli použiť, a tie sme ponúkali ministerstvu hospodárstva. Kvôli zbabranému projektu pána Pellegriniho a Rašiho budú veľké korekcie, nepreplatí ich Európska komisia, a tie peniaze by sa dali nadkontrahovať.

X Takže Richard Sulík odmietol peniaze na tieto veci, lebo povedal, že nemá úradnú kapacitu to sprocesovať?

To sa treba spýtať pána ministra.

X Pýtam sa to vás.

V zásade, áno. Nemá implementačnú kapacitu na to, aby mohli sprocesovať veľké objemy peňazí.

Čo sa týka životného prostredia, na hospodárstve je nevyčerpaná ešte jedna miliarda eur. Na ministerstve životného prostredia je nevyčerpaná miliarda – tam sú tie tepelné čerpadlá.

Áno, pán Budaj má výzvy na tepelné čerpadlá v náplni práce alebo v popise operačného programu na ministerstve životného prostredia. Aj sme sa s ním rozprávali a idú to robiť, chcú to sprocesovať.

Nemôžete vypisovať výzvy na niečo, čo nemáte v oprávnených aktivitách.

X Spomenuli ste ministra dopravy, ministra hospodárstva a ministra životného prostredia. Eurofondy však máte vo svojej agende vy.

Nie, nie.

X Nemáte práve na starosti manažment, aj keď to vypisujú oni? Nie je vaša práca, aby ste im povedali, keď vidíte, že majú miliardu na stole, že čerpajte to a nastavte? Nie je to vaša hlavná agenda? Lebo oni majú aj iné agendy ako eurofondy.

Mám takisto na starosti iné agendy. Súčasné eurofondy sú nastavené toto programové obdobie tak, že každý rezort má svoj vlastný piesok. Nemôžem im prikázať, aby niečo vypísali, a ani to, aby niečo presunuli. Skrátka, ministerstvo dopravy je zodpovedné za operačné programy integrovaná infraštruktúra. Jeho hlavou je minister dopravy.

X Nie ste ale človek, ktorý má na to dohliadať a ktorý má komunikovať s ministrami o eurofondoch?

Komunikujeme. Každý mesiac dávame na vládu materiál, čo je veľmi dôležitá vec. Chceme, aby to bolo transparentné, aby ľudia vedeli, ako sú na tom jednotlivé rezorty. Komunikáciu zabezpečujeme, ale samotný výkon musia zabezpečiť jednotlivé rezorty.

Čo sa týka budúceho programového obdobia, tam sme ich zjednotili pod jednu strechu. Už nebude mať každý svoj vlastný piesok. Budeme mať operačný program Slovensko. V rámci toho napríklad, keď budeme vidieť, že niektorý rezort nečerpá alebo nejaká aktivita nejde a ide nejaká druhá, tak to môžeme presunúť.

Pretože teraz nemôžeme ani presunúť peniaze z jedného operačného programu do druhého. Aj keby sme chceli presunúť nejaké peniaze do operačného programu ľudské zdroje, nedá sa.

X Nedá sa to, rozumiem. V tejto chvíli hovoríte, že to neviete presunúť.

Vieme to len v rámci operačných programov a za to sú zodpovední jednotliví ministri.

X Ján Budaj, Richard Sulík, Andrej Doležal podľa vás nečerpajú dostatočne?

Všetci ministri, ktorí sú zodpovední za operačné programy, zdedili mimoriadne nepriaznivú situáciu. Nebudem svojich kolegov kritizovať, že nečerpajú. Áno, nastavujeme im aj ročné plány, ktoré kontrolujeme mesiac po mesiaci. Môžem im len povedať a upozorniť ich, že ich neplnia. Aj pán premiér si to zobral ako premiérsku prioritu, lebo je to veľmi dôležitá vec. Kritizovať ich za to ale v médiách nebudem, pretože si myslím, že zdedili extrémne neutešenú situáciu.

Zastanem sa aj pána ministra životného prostredia, ktorý hovoril, keď sme mali diskusiu práve o jeho operačnom programe, že podával trestné oznámenia a boli tam obrovské podvody. V prvej fáze čelil obrovským až trestným veciam, ktoré mali v eurofondoch, ktoré mu zanechala predchádzajúca vláda. To isté bolo u nás napríklad v informatizácii.

Nebudem ich kritizovať, ale zároveň vedia, že máme ročné plány, ktoré sa musia plniť. Sú zodpovední.

Zatiaľ ich ale neplnia.

Nie.

X Vo Francúzsku boli voľby. Francúzske prostredie poznáte. Prezident Emmanuel Macron a jeho vláda nemajú väčšinu v parlamente. Pasoval sa do úlohy lídra Európy po tom, čo odišla Angela Merkelová, a teraz nebude zrejme vedieť presadiť veci ani doma. Oslabí to jeho pozíciu napríklad v Európskej únii?

Myslím, že týmito voľbami dosť výrazne. Situáciu vo Francúzsku sledujem dlhodobo, lebo ešte počas štúdia na Sorbonne som robila aj spolupracovníčku francúzskych médií. Sledovala som ten vývoj veľmi dlhodobo. V podstate jeho protipartnermi budú extrémna ľavica – oproti tomu sú naši komunisti nič – a extrémna pravica. To sú dve absolútne na opačnú stranu ťahajúce sa zoskupenia. Sú to dva obrovské extrémy. S tým, že jeden z nich si nárokuje, aby mal premiéra.

Kohabitácia medzi napríklad pravicovým prezidentom a ľavicovým premiérom nie je nová. Mali sme to v minulosti vo Francúzsku – Chirac Jospin. Tým, že vyhrali extrémy, tak dohody – aj čo sa týka Európy, lebo tam sú postoje najmenej zmieriteľné – budú mimoriadne ťažké.

Prezident Macron bude mať obrovský problém, aby aj na Európskej scéne presadil veci, s ktorými išiel do volieb, keď má takú situáciu v parlamente.

X Máme sa teraz na európskej úrovni začať pozerať na niekoho iného ako na Emmanuela Macrona?

Myslím si, že na Európskej úrovni sa vždy očakávala veľká spolupráca hlavne medzi Nemeckom a Francúzskom, ktoré boli v tomto lídrami. Teraz je príležitosť, aby malé krajiny prevzali iniciatívu, aby sme sa nedelili a nerobili v Európskej únii bloky. Lebo zatiaľ také sú – staré členské krajiny, nové členské krajiny, čistí prispievatelia verzus poberatelia, čo sme napríklad my. Prispievatelia sú napríklad škandinávske krajiny.

Bude aj príležitosť, aby sa možno preskupili jednotlivé bloky a aby sme ako malé krajiny začali aktívnejšie presadzovať naše záujmy. Tu vidím veľký prínos pána premiéra Hegera, ktorý si aj medzi partnermi získal veľký rešpekt. Ukrajina dostala povolenie, aby sa začali prístupové rokovania a náš pán premiér tam zohral obrovskú úlohu. Málo sa o tom vie u nás na Slovensku. Doma nie je nikto prorokom, ale zohráva tam kľúčovú úlohu.

Myslím si, že je chvíľa, aby aj malé krajiny spoločným postupom aktívnejšie presadzovali témy, ktoré sú im blízke, aktuality.sk

X X X

Ukrajina bude potrebovať najmenej desaťročie, kým odstráni všetky míny

Takmer 300.000 štvorcových kilometrov – zhruba polovica rozlohy ukrajinského územia – je stále vnímaných ako „zamorené“.

Ukrajina bude potrebovať najmenej desať rokov, kým odstráni po vojne všetky míny a výbušniny zo svojej pevniny a teritoriálnych vôd. V piatok to povedal hovorca ukrajinskej štátnej pohotovostnej služby Olexandr Chorunžij, na ktorého sa odvolal portál britského denníka The Guardian.

Ukrajina zatiaľ dokázala vyčistiť 620 štvorcových kilometrov súše posiatej tisíckami výbušných zariadení vrátane 2000 bômb zhodených zo vzduchu, informoval Chorunžij na tlačovej konferencii.

Takmer 300.000 štvorcových kilometrov – zhruba polovica rozlohy ukrajinského územia – je stále vnímaných ako „zamorené“, doplnil Chorunžij.

„O desať rokov, to je optimistické číslo. Pretože nevieme, čo sa deje na územiach, kde práve teraz prebieha aktívny boj. Len si predstavte to množstvo bômb, ktoré na nás zhodil nepriateľ,“ uviedol hovorca pohotovostnej služby.

Prvoradé bude odmínovať infraštruktúru, obytné oblasti a cesty a dlhšie potrvá, kým vyčistíme lesy, rieky a pobrežia, dodal Chorunžij, aktuality.sk

X X X

Von der Leyenová spotrebiteľov v EÚ vyzvala, aby šetrili energiu

Moskva obmedzila dodávky zemného plynu do Európy.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok spotrebiteľov v EÚ vyzvala, aby šetrili energiu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Európania sa pripravujú na výpadky v dodávkach zemného plynu spôsobené ruskou vojnou na Ukrajine, píše DPA. Ak občania členských krajín znížia teplotu na vykurovanie o dva stupne Celzia a zvýšia teplotu klimatizácie o dva stupne Celzia, dosiahnu podľa von der Leyenovej úsporu energie v objeme rovnajúcom sa všetkému zemnému plynu dodanému z Ruska plynovodom Severný prúd 1 (Nord Stream 1) s dĺžkou 1224 kilometrov vedúcim po dne Baltského mora. „Je v tom veľký potenciál,“ povedala šéfka EK. Dodala, že je potrebné diverzifikovať zdroje energie a investovať do obnoviteľných zdrojov.

Moskva obmedzila dodávky zemného plynu do Európy v reakcii na sankcie, ktoré voči Rusku prijal Západ po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Mnohé európske krajiny sú do veľkej miery závislé od ruských zdrojov energie. Von der Leyenová pripomenula, že Rusko obmedzilo dodávky do 12 členských krajín EÚ, aktuality.sk

X X X

Uhlie znovu zažíva renesanciu. EÚ však stále trvá na svojich zelených cieľoch

Kroky Moskvy, ktorá už viackrát obmedzila dodávky zemného plynu do Európy, nakoniec prinútili viaceré krajiny, aby znovu naštartovali uhoľné elektrárne.

Uhoľné elektrárne zatiaľ vôbec neodchádzajú do minulosti. Na ich výrobu sa bude musieť Európska únia napriek svojim pôvodným plánom spoliehať dlhšie. Niektoré krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko či Veľká Británia totiž znovu spúšťajú už pred časom zatvorené uhoľné elektrárne.

Otázne tak zostáva, ako to ovplyvní celoeurópsku zelenú politiku zavádzania obnoviteľných zdrojov energie.

Mimoriadne opatrenie

Rakúsko tento týždeň oznámilo, že obnoví produkciu v uhoľnej elektrárni, ktorá sa nachádza približne 200 kilometrov južne od Viedne. Pritom výroba v tejto prevádzke sa zastavila už pred dvoma rokmi. Náš sused patril k pionierom EÚ, ktorí úplne vylúčili uhlie pri výrobe elektriny.

Ešte pred rozhodnutím Rakúska oznámili podobné kroky aj ďalšie krajiny Únie – Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia.

„Zažívame mimoriadnu situáciu, v ktorej je potrebné prijímať aj mimoriadne opatrenia. Treba si zároveň uvedomiť, že je to dočasná situácia. A to treba jasne odlíšiť od dlhodobého smerovania a cieľov. Takže dlhodobé ciele EÚ znížiť emisie stále zostávajú v platnosti, a to napriek tomu, že teraz bude mimoriadne zapnutých viac špinavších uhoľných zdrojov,“ hodnotí rozhodnutia o zapnutí uhoľných elektrární analytik zo spoločnosti JPX Ján Pišta.

Aj ďalšie krajiny

Ak si neuvedomíme rozdiel medzi mimoriadnosťou a dočasnosťou aktuálnej situácie a dlhodobým a stabilným smerovaním a cieľmi, potom sa podľa Pištu môže zdať úplne absurdné, že na jednej strane dochádza k aktivácii starších uhoľných zdrojov a na druhej strane Európsky parlament schvaľuje prísnejšie environmentálne ciele.

„Pri akceptovaní tejto odlišností je to však v poriadku, pretože zapnutie tých zdrojov je len dočasné a bude slúžiť len na preklenutie tejto mimoriadnej situácie. Takže to nepovažujem za porušenie zelenej energetickej politiky EÚ,“ dodáva.

Faktom je, že ak Rusko nenavýši dodávky plynu a obyvateľstvo a firmy sa nerozhodnú výrazne šetriť na spotrebe elektriny, zapnutie týchto zdrojov je nevyhnutné. Odborníci nevylučujú, že sa k rovnakému kroku odhodlajú aj ďalšie krajiny, pokiaľ bude na trhu pretrvávať nedostatok zemného plynu.

Ani analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský nekritizuje rozhodnutie o obnove produkcie elektrickej energie z uhlia.

„V prípade výpadku plynu sú uhoľné elektrárne jeden z mála zdrojov, ak nie jediný, pripravené naskočiť na výrobu. Vnímam to nateraz ako preventívny krok. Aktuálne treba napĺňať plynové zásobníky na zimu, takže majú prednosť,“ hovorí.

Vyššie zelené ciele

Ako ďalej doplnil Vlachynský, ani vplyv na emisie nebude musieť byť až taký negatívny. Odvoláva sa na niektoré existujúce štúdie, ktoré tvrdia, že ruský plyn má vďaka obrovským únikom metánu pri ťažbe podobný emisný náklad ako čierne uhlie.

„Musím len pripomenúť, akou ekonomickou tragédiou bolo hysterické vypnutie jadrových elektrární v Nemecku,“ dodáva.

Napriek návratu k uhliu si EÚ naďalej stojí za svojimi cieľmi pri znižovaní emisií. Ako tento týždeň vyhlásil hovorca Európskeho parlamentu Jaume Duch Guillot, Únia si stanovila tri piliere, ktorých sa bude naďalej držať.

„Ten prvý sa týka toho, že v súčasnosti hľadáme dočasnú alternatívu ruským fosílnym palivám, ktoré nám poslúžia počas tranzície. Na druhej strane chceme zvyšovať ciele pre obnoviteľné zdroje. Do roku 2030 by mali tvoriť aspoň 45 percent energetického mixu,“ vysvetlil Guillot.

Brusel zároveň plánuje zvýšiť energetickú efektívnosť zo súčasných 9 percent na 13 percent. Všetky tieto zmeny musia byť v súlade s klimatickým zákonom, ktorý si Únia odsúhlasila v marci tohto roku, aktuality.sk

X X X

Summit NATO bude pod dohľadom 10-tisíc policajtov. Vyjde na 50 miliónov eur

Na bezpečnosť summitu Severoatlantickej aliancie, ktorý sa na budúci týždeň zíde v Madride, bude dohliadať približne 10-tisíc policajtov, čo je podľa miestnych médií najväčšie policajné nasadenie na podobnej akcii v novodobej histórii krajiny.

  Na vrcholnú schôdzku majú doraziť predstavitelia štyroch desiatok krajín, ktorí budú ubytovaní vo viac ako štyroch desiatkach hotelov, väčšinou päťhviezdičkových. Kapacita všetkých hotelov v meste je podľa denníka El Mundo zaplnená takmer na sto percent.

Španielsko, ktoré tento rok oslavuje 40. výročie svojho vstupu do NATO, hostí summit tohto bloku druhýkrát. Prvýkrát sa vrcholná schôdzka aliancie konala v Madride v júli 1997, keď sa jej zúčastnil aj vtedajší český prezident Václav Havel, pretože práve na tom summite aliancie rozhodla, že ponúkne členstvo Česku, Maďarsku a Poľsku. Tieto tri krajiny potom do NATO vstúpili o dva roky neskôr.

Nadchádzajúci summit je považovaný za jeden z najdôležitejších v histórii, keďže sa koná v čase ruskej invázie na Ukrajine, kvôli ktorej sa rozhodli požiadať o členstvo v NATO Švédsko a Fínsko. Stretnutie má rozhodovať aj o stratégii aliancie na ďalšie desaťročia.

Hlavnými rokovacími dňami vrcholnej schôdzky budú streda a štvrtok, väčšina účastníkov ale dorazí už v utorok, keď sa okrem iného o 20.30 h uskutoční slávnostná večera v kráľovskom paláci. Už pred ňou sa premiér usporiadateľskej krajiny Pedro Sánchez a španielsky kráľ Felipe VI. stretnú s americkým prezidentom Joom Bidenom. Okrem oficiálnych akcií je pripravený program pre manželky štátnikov, ktorý má na starosť kráľovná Letizia.

Takmer všetka oficiálna agenda summitu sa uskutoční v rozľahlom veľtrhovom areáli IFEMA, ktorý leží na severovýchodnom okraji Madridu blízko medzinárodného letiska a v ktorom bola napríklad počas pandémie COVIDU-19 provizórna nemocnica. Ďalšie podujatia sa budú konať okrem iného v kráľovskom paláci v centre mesta či v národnej galérii Prado, kde je okrem prehliadky obrazov na programe v stredu aj pracovná večera.

Podľa španielskych médií bude v Madride ubytovaných asi päťtisíc ľudí, ktorí sa zúčastnia na summite. Tento počet zahŕňa oficiálne delegácie, členov ochranky či novinárov. Najpočetnejšia bude podľa agentúry Europa Press americká delegácia, ktorá si rezervovala vyše tisíc lôžok v madridských hoteloch.

 Okrem predstaviteľov členských krajín NATO sa očakávajú aj zástupcovia ďalších štátov, napríklad Austrálie, Nového Zélandu, Japonska či Južnej Kórey. Prostredníctvom videokonferencie sa stretnutia zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, osobne by mal podľa španielskych médií doraziť ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

Pokojný priebeh summitu bude zabezpečovať približne 10-tisíc policajtov a stovky hasičov aj členov súkromných bezpečnostných agentúr. Už v nedeľu sa v Madride očakáva demonštrácia proti NATO, ktorá má prejsť centrom mesta.

Od utorka do štvrtka bude v španielskej metropole obmedzená doprava, najmä okolo areálu IFEMA. V jeho blízkosti bude tri dni uzavretá stanica metra Feria de Madrid, ktorej budú vlaky len prechádzať, a dočasne premiestnené budú aj niektoré zastávky autobusov. Madridské metro posilní niektoré linky a jazda mestskými autobusmi bude bezplatná.

Náklady na organizovanie summitu miestne médiá odhadujú na 50 miliónov eur, z toho 35,5 milióna eur pripadá na prenájom a úpravu areálu IFEMA a ďalších miest konania a na logistiku. Zvyšok sú najmä náklady na výdavky polície a zabezpečenie bezpečnosti./agentury/

X X X

Komunisti ju chceli prevychovať vo fabrike, nakoniec získala doktorát na univerzite

Marta Marsinová sa ocitla vo väzení po tom, čo ju komunisti odsúdili za údajné rozvracanie republiky. Patrila medzi desiatky tisíc ľudí, ktorí boli v temných 50. rokoch protiprávne odsúdení dohromady na viac ako 85-tisíc rokov.

Pred vyše 70 rokmi poslali súdruhovia uznávanú vedkyňu na prevýchovu do výroby. Neskôr ju za údajné rozvracanie republiky odsúdili na 18-mesačné väzenie. Napriek komunistickým perzekúciám sa Marte Marsinovej po takmer desiatich rokoch od rozsudku podarilo vrátiť k vedeckej práci.

V roku 2022 sa pamätníčka totalitných represií dožila okrúhleho jubilea – 100 rokov. Pri tejto príležitosti budú jej dramatické osudy témou konferencie venovanej perzekúciám žien v období komunizmu, ktorá sa dnes koná v Múzeu obetí komunizmu v Košiciach.

Jednou z hostiek konferencie je aj redaktorka portálu Aktuality.sk a autorka knihy Jedna svieca stačí Ivana Hečková, ktorá vo svojom knižnom debute dokumentuje verejnosti málo známu tému likvidácie ženských reholí v komunistickom Československu.

  Desaťtisíce protiprávne odsúdených

Marta Marsinová sa narodila 11. mája 1922 v Žiline. Po skončení gymnázia vyštudovala slovenský jazyk, nemecký jazyk a všeobecnú jazykovedu na Univerzite Komenského v Bratislave.

Po niekoľkých rokoch v školstve sa stala referentkou Jazykového odboru Matice slovenskej v Martine. Navštevovala teologické krúžky, aktívne sa zapájala do slovenského katolíckeho skautingu a spoluorganizovala letné dievčenské tábory.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 odštartovali na všetkých úrovniach verejného života čistky, ktoré sprevádzali perzekúcie a vykonštruované súdne procesy. Výsledkom bolo, že počas temných 50. rokov bolo podľa Ústavu pamäti národa protiprávne odsúdených viac ako 71-tisíc ľudí na dohromady viac ako 85-tisíc rokov väzenia. Jednou z obetí najdrastickejšej dekády komunistického režimu bola aj Marsinová.

Továrenská prevýchova vedcov

Hneď na začiatku temných 50. rokov súdruhovia zlikvidovali vedecké odbory v Matici Slovenskej. Marsinovú i ďalších presunuli do Slovenskej akadémie vied (SAV). Netrvalo dlho a zo žilinskej rodáčky sa stala uznávaná jazykovedkyňa.

Už koncom júna 1951 však nastal ďalší zlom. V rámci prevýchovy vytypovaných osôb, naoko označovanej za záchranu priemyslu, posielali komunisti do výroby mnohých vedcov a intelektuálov. Nariadenie sa dotklo aj Marsinovej.

„Poslali nás do našich rodných miest, aby nás tam robotnícka trieda zlikvidovala ako svojich nepriateľov. Ja som musela ísť do Žiliny a pridelili ma do závodu Štefana Bašťovanského,“ povedala Marta vo svedectve pre Ústav pamäti národa.

V továrni na výrobu podvalov však dlho nezostala. Vedúci pracovník ju totiž poslal na pracovný úrad, odkiaľ smerovala do žilinskej súkenky. V textilke zostala dva roky a tri mesiace. Potom sa opäť vrátila do SAV.

Previerka bola komédiou

V roku 1958 začali v SAV s previerkami, ktoré musela podstúpiť aj vedecká pracovníčka Marsinová. Na celý priebeh spomína ako na „veľkú komédiu“, pretože ju ako radovú pracovníčku prišlo preverovať 12 členov Ústredného výboru Komunistickej strany a rovnaký počet členov zo SAV.

„Povedzte nám, pani Marsinová, ako vy, o ktorej je známe, že máte katolícky svetonázor, chcete v tejto Akadémii robiť vedu?“ spýtal sa jej predseda komisie. Marta mu odpovedala, že kresťanskí realisti a marxisti majú z hľadiska teórie poznania to isté stanovisko.

„Teraz to bolo ohromenie na nich všetkých, pretože boli na previerkach zvyknutí, že ľudia hovorili, že stará mama chce, aby mi deti chodili do kostola, žena chce a tak ďalej. A ja som s nimi začala takúto akademickú debatu,“ opísala atmosféru na previerke. Nasledovala asi 20-minútová diskusia, po ktorej padol záver – pracovníčku si nechávajú.

Za literatúru do väzenia

Komunistický režim už v roku 1949 označil cirkev za svojho posledného a najväčšieho nepriateľa a rozhodol sa ju zničiť všemožnými spôsobmi. Po likvidácii mužských a ženských reholí či gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 vyšetrovala ŠtB viaceré rehoľné komunity, s ktorými bola v tom čase v kontakte aj Marta.

V rámci prenasledovania cirkvi sa koncom 50. rokoch dostali do hľadáčika františkáni, konkrétne páter Metod Lucký, ktorý prekladal zakázanú literatúru. Zopár nepovolených kníh mala doma aj Marta. V januári 1959 ju tak zatkla ŠtB.

Odsúdili ju za rozvracanie republiky, šírenie náboženskej literatúry, za náboženskú činnosť v III. ráde sv. Františka a protištátne reči na 18 mesiacov odňatia slobody. Najvyšší súd v Prahe jej trest znížil na jeden rok. Po návrate na slobodu pracovala šesť rokov v bratislavskom Figare.

Počas pražskej jari a uvoľňovania pomerov sa jej podarilo v roku 1968 dostať naspäť do jazykovedného ústavu. V roku 1973 sa jej podarilo obhájiť doktorskú prácu na tému Slovesá z neslovesných základov. Po odchode do dôchodku v roku 1980 sa angažovala v ekumenickom a ženskom hnutí v Cirkvi, aktuality.sk

X X X

 Porošenkove poslankyne: Rusku neustúpime ani o centimeter. Porazíme ho, aby nezaútočilo aj na vás

Slovenským politkom, ktorí odmietajú posielať zbrane na Ukrajinu, by sme odkázali toto: Je to tá najväčšia humanitárna pomoc, akú nám viete dať.

Musíme ich vykopnúť za hranice našej krajiny, žiadny kompromis s Ruskom neprichádza do úvahy. „Ako môžete rokovať s niekým, kto za vami prišiel, aby vás vyvraždil?“ hovoria v rozhovore pre Aktuality.sk ukrajinské poslankyne Maria IONOVA a Ivana Klympuš-TSINTSADZE, ktorá bola aj ukrajinskou vicepremérkou.

Obe dnes pôsobia v strane Európska solidarita, bývalý Blok Petra Porošenka, ktorú založil a dodnes vedie exprezident Porošenko.

V rozhovore pre Aktuality.sk hovoria aj o sklamaní zo západných krajín na čele s Nemeckom a Francúzskom. Slovensku sú však vďačné za zbrane aj postoj voči ukrajinským utečencom.

 X V roku 2014 ste sa stali terčom fyzického útoku priamo v parlamente, keď vás zbil poslanec za Janukovyčovu Stranu regiónov. Ako prebiehal ten incident?

Ionova: Pamätám sa, že to bolo presne 16. januára. Bolo to počas hlasovania, ktoré bolo ilegálne, pretože sme mali hlasovať len zdvihnutím ruky. Rozhodovali sme o zákonoch, ktoré sme nazývali diktátorské zákony, pretože išli proti duchu revolúcie dôstojnosti, ako nazývame protesty počas majdanu.

Snažili sme sa protestovať proti takémuto spôsobu hlasovania a v istej chvíli na mňa poslanec za Janukovyčovu Stranu regiónov Volodymyr Malyšev fyzicky zaútočil. Chránili ma moji kolegovia zo strany UDAR, kde som vtedy pôsobila (strana Vitalija Klyčka, pozn.). Napriek tomu som skončila v nemocnici. Matyšev sa mi neskôr ospravedlnil, ale povedala som mu, že sa musí ospravedlniť pred mojimi rodičmi. A to odmietol.

Takéto útoky sa však už u nás v parlamente nedejú. Teraz bojujeme primárne proti ruskej agresii, pretože režim v Rusku je absolútne diabolský a neplatí to len o samotnom Putinovi, armáde či ozbrojených zložkách.

X Ešte späť k roku 2014, Ukrajina je odvtedy vo vojne s Ruskom. Prečo si myslíte, že mnoho západných krajín vtedy nereagovalo tak rázne ako teraz, keď Putin anektoval Krym a zabral časť Donbasu?

Ionova: Podľa mňa to súvisí s plynom a ropou, od ktorej je Západ závislý. Ale keďže svet vtedy nereagoval, teraz prišla ešte väčšia agresia zo strany Ruska 24. februára tohto roka. My Ukrajinci však od roku 2014, keď u nás prebehla revolúcia dôstojnosti, rozumieme tomu, čo sú to hodnoty a dôstojnosť. Prezident Petro Porošenko vtedy presadil reformu ozbrojených síl a ďalšie reformy. Pre nás je odvtedy veľmi dôležité byť členom Európskej únie a NATO.

Ale späť k vašej otázke. Myslím, že politická situácia v EÚ sa zmenila, ale nezmenila sa dostatočne. Vidíme to pri diskusiách o sankciách voči Rusku alebo pri dodávkach zbraní. Ale odpoveď na to je veľmi jednoduchá: ak slobodný svet nezastaví Putina, Rusko pôjde ešte ďalej. Keď niekto dnes bojuje za európske hodnoty, sme to my Ukrajinci. Tento boj nás však stojí obrovské ľudské obete.

Tsintsadze: To, na čo sa pýtate, je dôsledkom politiky appeasmentu voči Ruskej federácii. Táto politika siaha dávnejšie do minulosti ako len do roku 2014, keď na nás zaútočilo Rusko. Západ dostatočne nereagoval už na vojnu voči Gruzínsku v roku 2008. Presne v tom istom roku sa Merkelová a Sarkozy rozhodli neprijať nás do NATO na samite v Bukurešti.

Viete, keď sa Rusko po anexii Krymu rozhodlo zaútočiť aj na Donbas, západným lídrom sme rok a pol vysvetľovali, že to nie je preto, že tam prebieha občianska vojna. Nič také tam neexistovalo. Celý ten konflikt zorganizovalo, financovalo a vyzbrojovalo Rusko.

Mnohé európske krajiny vtedy Rusko doslovalo skorumpovalo. Takisto vtedy Moskva spustila rozsiahlu deziformačnú kampaň, ktorá žala úspech aj v mnohých slobodných médiách v západných krajinách.

Spomínam si na jeden moment v roku 2017. Bola som vtedy vicepremiérkou pre európsku integráciu a podieľala som sa na iniciatíve za zrušenie ruských sociálnych sietí na Ukrajine. Európski dipomati nám vtedy hovorili, že potláčame slobodu prejavu a ľudské práva. To ale nemalo nič spoločné s realitou.

Bojovali sme tým len proti hrozbám voči našej národnej bezpečnosti. Mnohé západné krajiny to pochopili až neskôr, keď videli, ako Rusko zasahovalo do amerických volieb či prvých prezidentských volieb vo Francúzsku, ktoré vyhral Macron. Takisto si možno spomeniete na referendum v Holandsku, keď sa rozhodovalo o tom, či EÚ bude súhlasiť s Asociačnou dohodou s Ukrajinou v roku 2016, a ako do toho Rusko už vtedy zasahovalo (referendum neprešlo, pozn.). Mohla by som pokračovať. My sme boli v prvel línii tejto ruskej informačnej vojny, takže sme si ju všimli aj oveľa skôr ako iní.

Keď sa snažíte viesť dialóg s niekým, kto o žiadny dialóg nemá záujem a dokonca snahy oň považuje za vašu slabosť, máte vopred zaručené, že to neprinesie žiadne výsledky.

Rusko bolo týmto celým len ďalej povzdbudené a zvýšil sa mu apetít, ktorý vyústil do tejto agresie voči Ukrajine. Ale keď si Rusko myslelo, že toto rozdelenie a neochota konať zo strany zvyšku sveta nás Ukrajincov oslabí a budeme ľahkým sústom, potom sa kruto mýlilo.

X Myslíte si, že ak by Európa a Spojené štáty reagovali tak rázne ako po 24. februári už v roku 2008 alebo 2014, Rusko by sa nikdy nepokúsilo o inváziu na celom území Ukrajiny?

Tsintsadze: Absolútne. Rusko rozumie jazyku sily, moci a jednoty. Tí, ktorí nám hovoria, že by sme sa mali pokúsiť o mierovú dohodu s Ruskom a že by sme mali ustúpiť, nerozumejú Rusku. Ak by sme Rusku ustúpili, nezachránili by sme žiadne ďalšie životy. Iba by sme poslali pozvánku Rusom na ďalšie a nové útoky.

Takže jedinou šancou, ako môžeme my na Ukrajine prežiť ako krajina, je bojovať. Našou jedinou šancou je vykopnúť ich z našej krajiny späť za ich hranice a obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny, jej nezávislosť a slobodu.

Prečítajte si veľmi pozorne, čo Putin hovoril vo svojom ultimáte voči NATO v decembri minulého roka. Ak to urobíte, pochopíte, že keď Putin porazí Ukrajinu, pôjde ďalej. Chce sa vrátiť k hraniciam NATO spred roka 1997 a to by sa predsa dotklo aj vás.

Ionova: Päť dní pred vypuknutím tejto vojny sme navštívili Európsky parlament a Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde sme sa pýtali západných lídrov, prečo už voči Rusku neprijali preventívne sankcie. Pýtali sme sa ich, na čo čakajú, keď vidia, že na hraniciach s Ukrajinou sa zhromažďuje 170-tisíc ruských vojakov. Pýtali sme sa ich, kde majú červenú čiaru. Nikto nám na to nevedel odpovedať.

X Ktoré európske krajiny vás počas tejto krízy najviac sklamali? Myslím, že všetci poznáme odpoveď, ale chcel by som to počuť priamo od vás.

Ionova: Rozumieme tomu, že odstrihnúť sa od Ruska spôsobuje ekonomické problémy všetkým, takisto vieme, čoho je schopná ruská propaganda. Rozumieme aj historickým spojeniam medzi Nemeckom a Francúzskom s Ruskom.

Ale nehovorím len o týchto veľkých krajinách EÚ. Všetko je to o hodnotách a princípoch. Chápeme, že odstrihnutie sa od ruských energií je drahé, ale hodnoty sú predsa drahšie.

X Lenže v prípade napríklad Slovenska odstrihnutie, špeciálne od ruského plynu, nie je len drahé. Ak to chceme spraviť okamžite, je to najmä technicky nemožné. Máte pre to na Ukrajine nejaké pochopenie?

Tsinkadze: Myslím, ze je to aj o politickej vôli. Chápame, že sa nemôžete odstrihnúť od ruského plynu zo dňa na deň. Ale keď vidíme všetky tie argumenty, prečo to nie je možné, radšej by sme počuli to, ako by sa to dalo dosiahnuť.

Ukrajina dokonca nemusí byť len súčasťou problému, ale aj riešenia. V súčasnosti by sme boli schopní exportovať napríklad časť elektrickej energie, ktorá by mohla nahradiť časť výpadkov v dodávkach plynu. Odhadujeme, že to môže byť až na úrovni troch až siedmich percent výpadkov.

Chápeme, že odstrihnutie sa od Ruska je problémom. No zároveň treba dodať, že je to aj výsledkom tejto dlhoročnej politiky, v rámci ktorej sa táto závislosť od jedného zdroja stále len zvyšovala.

Ionova: Vieme, že táto závislosť sa nedá znížiť rýchlo. Ale čas je dôležitý. Pretože každý deň na Ukrajine strácame životy a Rusi chcú vymazať celú našu krajinu z mapy. Ukážte nám aspoň plán, ukážte nám, že hodnoty sú vám drahšie ako čokoľvek iné.

Viete, koľko stojí lacný ruský plyn? Stojí mnoho životov, stojí absolútnu devastáciu našich miest a v tomto zmysle nie je lacný, ale drahý.

X Európa posiela Rusku za ropu a plyn denne asi miliardu eur. Pozeráte sa na nás ako na vrahov, ktorí financujú zabíjanie Ukrajincov?

Tsintsadze: Povedala by som to takto: tieto peniaze pumpujú krv do žíl ruskej ekonomiky a Rusku to umožňuje pokračovať v teroristických aktivitách na Ukrajine a proti ukrajinskému ľudu. Je to bohužiaľ tak. Je to však oveľa komplexnejší problém, je to aj o firmách, ktoré stále obchodujú s Ruskom, je to aj na ich zodpovednosti. Je to aj o ochote niektorých firiem platiť Rusku v rubľoch. Urobte aspoň toto, nenechajte sa prinútiť, aby ste im platili v rubľoch.

Ionova: Nezabúdajte ani na potravinovú krízu, ktorú táto invázia spôsobila. Rusi nám bránia exportovať potraviny do Afriky a Európe bude teraz hroziť ďalšia migračná kríza.

Ale musím zdôrazniť, že sme extrémne vďační za pomoc, ktorú nám poskytujete, napríklad pokiaľ ide o prijímanie utečencov a to sa týka aj Nemecka, Poľska či Slovenska. Ale ak nám chcete pomôcť, potrebujeme aj zbrane. Slovensku sme extrémne, extrémne vďační, ako sa zachovalo, a my Ukrajinci si to budeme pamätať.

X Na Slovensku je však stále množstvo politikov a patrí k nim aj náš expremiér a líder opozície Robert Fico, ktorí hovoria, že sú proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. Hovoria, že chcú mier a že zbraňami nechcú podporovať vojnu. Čo by ste im odkázali?

Tsintsadze: Že by nám mali poslať zbrane, predovšetkým ťažkú bojovú techniku. Krajiny, ktoré to robia, v skutočnosti ochraňujú životy. Toto je najväčšia humanitárna pomoc, akú nám dnes môže poskytnúť akákoľvek krajina. Pretože ak budeme mať len naše odhodlanie, guráž a heroizmus a nebudeme mať s čím bojovať, Rusko bude pokračovať v ničení našich miest a zabíjaní našich civilistov.

Zbrane v našom prípade v skutočnosti chránia životy. Naopak, ak nebudeme mať zbrane, budeme Rusov len povzbudzovať v ďalších útokoch.

Ionova: Je to aj o európskej bezpečnosti. Nežiadame, aby ste sem posielali vojakov. My tu prichádzame o naše životy, my prichádzame o vojakov, ženy a deti. Keď nám posielate zbrane, pomáhate nám, ale prispievate v skutočnosti aj k bezpečnosti celej Európy.

X Aké ústupky ste schopní urobiť voči Rusku výmenou za mier?

Tsintsadze: Žiadne.

Absolútne žiadne?

Tsintsadze: Absolútne žiadne. Je len veľmi malý priestor pre dialóg a kompromis s niekým, kto k vám prišiel s jediným cieľom: zabiť vás, páchať genocídu na vašom ľude a vymazať vás. Neviem si predstaviť, aké ústupky by sme mali urobiť voči Rusku a aký dialóg by sme s ním mohli viesť.

X Nie ste ochotní vzdať sa ani ambície na členstvo v NATO a byť neutrálnou krajinou?

Tsintsadze: Nie. Pozrite, neutralita pre Ukrajinu dnes znamená otroctvo už zajtra. Nikdy už viac nebudeme schopní zostať neutrálni. V roku 2014, keď na nás zaútočilo Rusko, sme boli aj podľa našej ústavy fakticky neutrálni. To však Rusku nezabránilo v tom, aby na nás zaútočilo a ukrojilo z časti nášho územia. Rusko bolo dokonca garantom našej bezpečnosti, suverenity, územnej celistvosti na základe Budapeštianskeho memoranda.

My Ukrajinci preto musíme teraz urobiť nasledovné: po prvé, vykopnúť ich z našej krajiny. Po druhé, vyhrať túto vojnu. A po tretie, poraziť Rusko, potrestať ich a prinútiť, aby za túto agresiu zaplatili. Musíme oslabiť Rusko tak, aby už nikdy nebolo schopné ohroziť kohokoľvek.

Hneď ako podpíšeme mierovú dohodu s Ruskom o jeho kapitulácii, na druhý deň by sme mali byť prijatí do NATO. Pretože ak sa táto vojna skončí akokoľvek inak, Rusko sa neskôr otrasie, pripraví sa a začne nový útok, aktuality.sk

X X X

Alergia chorobou západnej civilizácie. Jej pôvod môžeme nájsť aj v črevách

Pri alergii musíme pozerať na organizmus ako na celok. Ak sme permanentne v strese, nemôžeme sa čudovať, že sa náš stav zhoršuje, hovorí odborník.

Vo svete sú i dnes oblasti, kde nie sú alergie na takom vzostupe ako u nás. Európania sa stále viac vzďaľujú prírode, čo sa prejavuje aj v stúpajúcom počte alergikov, hovorí imunológ a alergológ Boriš Hruškovič.

 X Alergie sú aktuálne najčastejším chronickým ochorením v Európe. Aké typy alergií zaznamenali najväčší nárast za posledných 10 až 15 rokov?

Vo všeobecnosti sa rozvíjajú inhalačné aj potravinové alergény. U nás na Podunajskej nížine môžeme badať výrazný nárast alergií na ambróziu. Je za tým extrémne sucho v auguste a septembri, ktoré umožňuje drobným čiastočkám peľu šíriť sa desiatky či dokonca stovky kilometrov. Tradičné alergény ako pele tráv sú zasa vytlačené.

Pri ambrózii sa môžu objaviť aj skrížené alergie – kto je alergický na ambróziu, môže mať alergiu na banán či kiwi. Hoci na Slovensku je to zriedkavé, pri zhoršujúcej sa situácii sa to bude objavovať aj u nás.

X Trpia Slováci nejakou špecifickou alergiou?

Ani nie, alergénne druhy sú dané regionálne, u nás je to stredoeurópsky typ. V Stredomorí sú to alergie na citrusové či olivové dreviny, ktoré sú u nás minimálne zastúpené. Iné alergie sú zase v Japonsku alebo v Kanade či USA.

X Alergia súvisí s regionálnymi faktormi aj genetikou. Vieme identifikovať skupinu ľudí, a to na základe genetických faktorov, u ktorej sa alergie rozvíjajú častejšie?

Skôr ide o typy alergií vo všeobecnosti. Za alergiami stoja desiatky génov. Nedá sa povedať, že tento konkrétny gén môže za túto konkrétnu alergiu. Dlhé desaťročia sa hľadá gén pre ťažkú astmu, no zatiaľ sa ho nepodarilo nájsť.

Vykorenení z prírody

X V súvislosti s alergiami sa často hovorí o vplyve chemizácie, znečisťovania životného prostredia či vôd. Vieme dnes určiť faktory, ktoré stoja za stúpajúcim počtom alergikov?

Pred sto rokmi žila väčšina ľudí v súlade s prírodou, mnohých živilo poľnohospodárstvo. Ak aj pracovali v priemysle, bola to menšina alebo mali vlastnú pôdu. Človek bol milióny rokov v kontakte s rastlinstvom a so zvieratami vrátane ich produktov – vajec či mlieka, na ktoré sú dnes mnohí alergickí.

Súčasný človek sa vydelil z prírody. Skreslene povedané: z prirodzeného bytia na Zemi si vytvoril vlastný svet. A smeruje tam stále viac strmhlavým pádom.

V 60. či 70. rokoch 20. storočia sa o alergiách nechyrovalo, respektíve veľmi málo v našej zemepisnej šírke. Ja som vyrastal vonku, na ulici. Dnešné deti žijú absolútne inak, väčšinu času trávia za počítačom. Možno by niektorí kolegovia chceli relevantné dôkazy a výskumy, no pre mňa je odpoveďou spomínané „vydelenie z harmónie prírody“.

X Ako sa mení náš vzťah k prírode?

V hlbšom podvedomí sa príroda stáva pre nás nebezpečenstvom. Často možno počuť, ako rodičia hovoria deťom: „Nebež po tráve! Nelíhaj si do trávy! Nezbieraj to ovocie! Umy si ruky!“ Je za tým aj prílišná hygiena a nadužívanie čistiacich prostriedkov v domácnosti. Neuvedomujeme si, ako tým zabíjame dobré baktérie, ktoré potrebujeme pre zdravý vývoj imunitného systému.

Samozrejme, nehovorím teraz o znečistení vôd a ovzdušia, ale o tom, čo máme doma a čo si myslíme, že je dobré. Napríklad ovocie zo Španielska je postriekané, aby sa k nám dostalo, a nadprodukuje stresové bielkovinové alergény, ktoré sa v ňom vyskytujú. Nehovoriac o kamiónoch, ktoré znečisťujú ovzdušie. Žiaľ, nevieme, čo jeme.

Hovorí sa, že jablká od babičky nám nerobia problémy. Taká je realita, no ľudstvo si ju neuvedomuje. Ľudia radšej odletia na inú planétu a túto zničia, než aby zásadne zmenili svoje návyky. Namiesto toho, aby sme si dopestovali kvalitné ovocie a zeleninu, dovážame ju z ďalekej cudziny a musíme ju mať po celý rok. Nejde pritom o exotické plodiny, dovážame aj uhorky, paradajky či papriky. To je komplex, ktorý postihuje západnú civilizáciu.

X Ak sa pozrieme na krajiny tretieho sveta, respektíve menej vyspelé krajiny, čo ukazujú dáta o alergiách?

Smerujú tam mnohí výskumníci, ktorí hľadajú príčiny alergií. Aj my to sledujeme na svetovej úrovni. Hodnotné práce sú napríklad od anglických autorov, ktorí skúmali život v Chorvátsku. Hľadali oblasti, kde majú ľudia studne a využívajú ich aj ako zdroj pitnej vody. Zistili, aké typy baktérií sa v nich nachádzajú a že ľuďom neškodia, ale pozitívne vplývajú na imunitný systém už od narodenia. Majú vplyv aj na ich črevný mikrobióm.

Intolerancia vs. alergia

x O črevnom mikrobióme sa hovorí ako o základe celkového zdravia a viaceré štúdie potvrdili jeho vplyv na rôzne ochorenia. Ako súvisí s alergiami?

V našich črevách žijú miliardy prospešných buniek, ktoré vyškoľujú imunitný systém od narodenia. Už dávno sa vie, že dieťa, ktoré sa nenarodilo prirodzenou cestou (prišlo na svet cisárskym rezom) a nestretlo sa s baktériami v pôrodných cestách, má oveľa vyššie riziko vzniku alergií aj iných ochorení.

Dobrých baktérií v čreve je viac, ako máme buniek v tele a sú veľkým predmetom výskumu. Vedcov zaujíma aj Afrika, kde sú stále určité oblasti, kde nie sú alergie. Ako však ľudia prechádzajú na západný spôsob života, stačí 10 až 20 rokov a alergie sa tam začnú vyskytovať, resp. vyskytovať viac.

X Hovoríme najmä o inhalačných alergiách. Ako je to s výskytom potravinových alergií?

Alergie súvisia s imunoglobulínmi E. Imunoglobulíny G (IgG) niektorí lekári spájajú s tzv. intoleranciami, ale imunológovia túto teóriu neuznávajú. Vedú sa o tom sporné diskusie už desiatky rokov. IgG vznikajú u každého jedinca, aj u zdravého. V niektorých prípadoch je to tak, že ak zjem veľké množstvo určitej potraviny, mám tráviace problémy. Alebo keď vypijem viac alkoholu, horšie mi trávi. Ale to nie je intolerancia.

Potom sú tu baktérie v čreve a enzýmy, pričom črevo môže byť narušené aj z iných dôvodov. Navyše problémy s trávením spôsobujú aj rôzne toxíny či chémia. Výsledkom je, že za nárastom diagnóz treba hľadať viacero faktorov.

X V súčasnosti sa objavuje stále viac pacientov s histamínovou intoleranciou. Prečo?

Je to dané aj našimi stravovacími návykmi. Napríklad plesňové syry, ktoré obsahujú veľké množstvo histamínu, dnes konzumujeme častejšie. Výsledkom je, že si sami, vlastným stravovaním dopĺňame do tela histamín. Ak však máme vyváženú stravu a stále problémy, vtedy sú na mieste ďalšie vyšetrenia. Histamínová intolerancia je však pomerne sporná a nie všetci odborníci ju uznávajú.

Treba si dávať pozor na tzv. módne vlny aj v medicíne, ktoré sú potom zneužívané na komerčné účely. Bohužiaľ, ľudia sú často krátkozrakí a chcú jednoduché odpovede. Ja som vyrastal v dobe, keď na električkách bola reklama „Jedno vajce denne“. Potom sa stali vajcia (žĺtka) toxické a teraz sú zase v poriadku.

X Prečo sa o histamínovej intolerancii v odborných kruhoch diskutuje?

Histamín je produkt imunitného systému a je súčasťou alergickej reakcie, takže to prischlo alergológom. Vyplaví sa aj vtedy, keď sa idete schladiť do studenej vody. Ak netrénujete a skočíte do vody, ktorá má desať stupňov Celzia, môže vás to aj zabiť. Sú lekári, ktorí sa týmto problémom zaoberajú, a sú takí, ktorí pacienta otočia vo dverách.

X Ako sa staviate k takýmto pacientom vy?

Môj postoj je taký, že keď niekto príde, vieme pomôcť. Časť vyšetrení si však musí pacient zaplatiť, lebo to poisťovne nehradia, čo považujem za opodstatné, pretože musíme hradiť liečbu ťažších stavov. Veľká časť sa dá zistiť aj bez vyšetrenia – skúšaním a pozorovaním.

X Na jednej strane tu máme nárast počtu histaminikov, na druhej lepšiu diagnostiku. Nie je aj tá zodpovedná za vyššie čísla?

Niektorí odborníci spochybňujú práve diagnostické metódy. Vyšetrenie jedného samostatného enzýmu, ktorý sa bežne vyšetruje, nestačí.

Opomenúť nemožno ani komerčný tlak laboratórií, ktoré sa snažia pacientov presvedčiť, že my toto vyšetríme a je to 100-percentná diagnóza. Nie je. V rámci medicíny založenej na dôkazoch odborníci zhodne tvrdia, že neexistuje nejaká superkvalitná a jediná diagnostická laboratórna metóda. . Navyše máme tri druhy histamínovej intolerancie.

X Aké?

Primárnu, ktorá je veľmi zriedkavá a geneticky podmienená. Sekundárnu, ktorá vzniká, keď už nejakú alergiu máme a náš organizmus produkuje histamín vo zvýšenej miere. Terciárna histamínová intolerancia súvisí s baktériami v čreve. V zásade platí, že treba použiť viacero diagnostických metód.

Z mojej skúsenosti má veľa pacientov nízke hodnoty vitamínu C, ktorý nám reguluje hladinu histamínu v tele. Keď ho doplníme, je po probléme. Ale je to len malá časť, ako sa dá na to pozrieť.

Kortikoidy iba dočasne

X V mnohých prípadoch odborníci odporúčajú pravidelné testovanie, pretože alergia môže vekom „zmiznúť“. Aké faktory nám v tom môžu pomôcť?

Väčšina je daná v genetickej výbave a spôsobe života. Ak dodržujete režim alergika – keď je maximálna sezóna, nepôjdete sa korčuľovať na hrádzu, alebo v auguste, keď kvitne ambrózia, pôjdete na dovolenku do Chorvátska –, tak sa môže stav zlepšiť. Organizmus treba brať ako celok.

Ak sme neustále v strese a robíme 12 hodín denne, väčšinu mesiaca sme vyčerpaní a nenájdeme si čas ísť do prírody, prispieva to k chronickému zápalu v tele, ktorý zhoršuje alergiu. A potom tu je genetika.

Alergie sa v súčasnej medicíne liečia antihistaminikami, inhalátormi, nosovými sprejmi – príznaky teda potláčame. Ako inak ich vieme liečiť?

V anglosaských krajinách, kde je veľmi rozšírená alergia na arašidy, robili štúdiu, do ktorej zaradili dve skupiny detí. Prvá konzumovala v priebehu roka malé množstvo alergénu, druhá nič. Ukázalo sa, že skupina, ktorá alergén neužívala, mala vyšší výskyt alergií na arašidy ako skupina, ktorá konzumovala malé množstvo.

Momentálne sa čaká na ďalšie skúmanie a stanovenie presných dávok akýchkoľvek potravinových alergénov i na to, či sa bude desenzibilizovať, alebo sa bude alergénom meniť alergenicita. Podobá sa to tomu, čo robíme v rámci peľovej alergie. Podávame alergén, na ktorý je dotyčný alergický a časom sa alergická reaktivita v imunitnom systém potlačí. Vznikajú tzv. T regulačné bunky. Sú to takí dobrí politici, ktorí potláčajú zlé reakcie imunity. Vznikajú počas liečby a prirodzene sa tak mení reaktivita imunity.

X V rámci podávania alergénu hovoríme o imunoterapii, ktorá sa už roky využíva aj na Slovensku pri peľových alergiách. Sú skupiny pacientov, pre ktoré vyslovene nie je vhodná?

Neexistuje nejaká konkrétna skupina. Jedine, ak by boli prítomné nejaké vážnejšie ochorenia, napríklad onkologické alebo nedostatočne kontrolované autoimunitné ochorenie. Ale ide skôr o nejakú fázu.

X V minulosti sa často využívali kortikoidy, ktoré sú dnes zaznávanými strašiakmi. Hovorí sa o ich nadužívaní, celom spektre nežiaducich účinkov aj o ťažkom odvykaní. Kedy sú opodstatnené?

Kortikoidy sú strašiakom už od 60. rokov, keď sa dostali do praxe. Ide však o tabletové a infúzne formy, ktoré sa dostávajú do celého tela. Pri lokálnych formách používaných pri astme alebo atopickom ekzéme je obava minimálna, ak sa neopužívajú na veľké plochy a lieči sa nimi akútny zápal maximálne 70 dní. V rámci atopickej dermatitídy sa po nich prechádza na imunomodulačné látky.

V súčasnosti prichádzajú na trh rôzne monoklonálne protilátky, ktoré blokujú imunitné pochody v bunke priamo alebo potom v kaskáde následných zápalových procesov. V priebehu najbližších 5 až 10 rokov budú pre najťažších ekzematikov dostupné veľmi moderné lieky.

X Mali by byť kortikoidy lieky prvej voľby?

Ako som uviedol, v daných prípadoch je to optimálna liečba a potom vypadáva. Nastavenie alergika s ekzémom je komplexné – treba eliminovať oblečenie, ktoré ho dráždi, posilňovať oslabenú imunitu, sledovať hladinu vitamínu D, vyhýbať sa tvrdej vode… Ak sa to vyskladá z rôznych liečebných metód, kortikoidy sa používajú iba minimálne. Ja som mal napríklad veľký úspech s infúziami vitamínu C u dospelých s ťažkým ekzémom.

X Keď príde pacient k lekárovi, často nedokáže zasadiť svoje problémy do kontextu. Nedokáže si spomenúť, kedy mal ťažkosti, čo jedol, prípadne určiť približný dátum na zistenie alergénu v ovzduší. Čo vám ako lekárom pomáha pri diagnostike a s akými informáciami by sme ako pacienti mali chodiť do ambulancie?

Dnes už má väčšina z nás smart mobily, tak ich treba používať a všetko si do nich zapisovať. Je to dôležité, pretože alergológ je ako detektív. Zisťuje, kedy sa pacient zle cítil, v akom prostredí, čo zjedol. Už na základe týchto informácií vieme zistiť 80 percent pravdy. Lekár nemá röntgenové oči a nevidí všetko, čo pacient za posledný rok robil a ako žil.

Mozog hrá veľkú úlohu

X V posledných rokoch sa čoraz častejšie zdôrazňuje vplyv psychosomatiky na naše zdravie. Ako sa rôzne psychické ochorenia odrážajú v alergiách?

Mozog je prepojený s imunitným systémom. Najmä chronický strach a úzkosť môžu zhoršovať stav. Týka sa to napríklad onkologických pacientov, kde je imunita kľúčová. Optimisticky ladení pacienti prežijú dlhšie alebo ľahšie ako tí, ktorí sa postavia k ochoreniu negatívne. Psychika je pri onkologických ochoreniach integrálnou súčasťou.

X Platí to aj pre alergie?

Mozog má veľmi silný vplyv, rovnako ako trávenie. A naopak, mozog ovplyvňuje cez inerváciu črevné baktérie. Nazýva sa to „diskusia medzi črevom a mozgom“ (angl. crosstalk).

X Je v našich podmienkach reálne, aby sa pri alergikoch podieľali na liečbe aj psychológovia, psychoterapeuti?

Je to môj sen. U nás to zatiaľ nie je úplne bežná prax. Neviem, ako je to v onkológii.

X V čom Slovensko zaostáva za západnými krajinami v liečbe alergií?

V zásade nie je veľký rozdiel medzi tým, čo nájdete v Rakúsku alebo Nemecku a u nás. Liečba aj diagnostické metódy sú rovnako dostupné. Problémom je skôr spolupráca medzi prvou líniou – všeobecnými lekármi a alergológmi.

V západných krajinách manažujú alergické ochorenia dlhodobo všeobecní lekári. K alergológovi sa pacient dostane raz za tri až päť rokov, keď dôjde k zhoršeniu. U nás majú alergológovia pacientov neustále v kontrole, čo stojí zbytočne veľa peňazí. Boli by sme radi za osem až desať pacientov denne, ktorých by sme vedeli kvalitne zmanažovať a posunúť informáciu kvalitnému praktickému lekárovi.

Poisťovňa by však musela namiesto šesť eur za vyšetrenie pacienta platiť minimálne 300 eur. To je podstatný rozdiel medzi východnou a západnou Európou. Špecialista potom bude motivovaný diagnostiku dokončiť a nie pacienta poslať o dvere ďalej. Hovorí sa o tom už 30 rokov, no tým, že všeobecní lekári aj pediatri vymierajú, sa dostaneme do želaného stavu možno o 50 až 100 rokov, ak vôbec.

X V čom by sa mali zlepšiť pacienti?

Netýka sa to len pacientov imunológie a alergológie, ale všetkých. Treba dbať na prevenciu. V rámci Európy sme na popredných miestach vo výskyte rakoviny ženských orgánov, pretože ženy zanedbávajú prevenciu. A to je len jedna malá časť.

Štát by mal ľudí nabádať na prevenciu, vycvičiť ich, vyčleniť na to financie a jasne si určiť, čo chce dosiahnuť. Nemôžu to robiť neziskové organizácie, ako to vidíme dnes.

X Alergológii a imunológii sa venujete 30 rokov. Čo považujete za najväčší posun v tejto oblasti medicíny?

Určite internet a elektronické služby, ktoré urýchlili našu prácu. Keď príde pacient a niečo neviem, veľmi rýchlo si dokážem nájsť danú informáciu a implementovať ju. To kedysi nebolo možné. Elektronická komunikácia s pacientom je dobrá, no nedá sa všetko vyriešiť cez mail. Najmä počas pandémie koronavírusu to tak robili mnohí lekári, no niekedy sa nedá diagnóza stanoviť elektronicky, čo niektorí pacienti požadovali.

X A čo posun v liečbe?

Je to najmä biologická liečba, molekulárne mechanizmy a blokátory rôznych ciest. V onkológii je to veľká revolúcia. Myslím si, že za päť rokov tu budú lieky, ktoré výrazne zlepšia onkologické ochorenia. Týka sa to imunitného systému. V rámci alergológie sú to monoklonálne protilátky, aktuality.sk