SR, Nemecko deklaráciu o dialógu na roky 2022 – 2024, Bulhari otvorili Pandorinu skrinku na Balkáne

 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok a nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok v Bratislave podpísali deklaráciu o prehĺbenom dialógu medzi SR a Nemeckom na roky 2022 až 2024. Na základe tejto deklarácie SR a Nemecko do konca roka prijmú aj akčný plán, ktorý sa bude týkať konkrétne jednotlivých oblastí spolupráce. Ministri počas dňa rokovali aj o dianí na Ukrajine, slovenskom predsedníctve vo Vyšehradskej štvorke (V4) či západnom Balkáne.

V deklarácii podľa Korčoka podčiarkujú princípy spolupráce, ktoré sú teraz v medzinárodnej politike pošliapavané, vrátane medzinárodného práva a princípov právneho štátu.

„Pre Slovensko je Nemecko strategický partner. Spája nás silné hodnotové puto, spoločný pohľad na mnohé témy vrátane rešpektovania ľudských práv a demokracie, právneho štátu, posilňovania mieru a bezpečnosti nášho kontinentu,“ povedal Korčok.

Pripomenul, že Nemecko je najvýznamnejším hospodárskym partnerom Slovenska. Vzájomný obchod za minulý rok dosiahol objem takmer 36 miliárd eur. Na SR pôsobí viac ako 600 nemeckých firiem, ktoré zamestnávajú dovedna viac než 150 000 ľudí. „Nemecký kapitál hrá dôležitú úlohu v rozvoji strojárstva a automobilového priemyslu,“ povedal.

Tieto dva piliere boli v posledných mesiacoch podľa neho posilnené aj o tretí – vojensko-obrannú spoluprácu. Baerbockovej sa poďakoval za prítomnosť systémov protivzdušnej obrany Patriot na Slovensku vrátane obslužného vojenského personálu, čím sa podľa neho výrazne posilnila obranyschopnosť krajiny.

Korčok: Slovensko chránime tým, že podporujeme Ukrajinu

Minister Korčok na tlačovej konferencii so svojou nemeckou kolegyňou Baerbockovou zdôraznil dôležitosť podpory Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej agresii. Nemecká ministerka zároveň potvrdila podporu svojej krajiny voči Slovensku v oblasti obrany.

Ako povedal Korčok, Slovensko a Nemecko sa zhodujú, že ruská vojna na Ukrajine pošliapava medzinárodné právo a do výraznej miery zničila európsku bezpečnostnú architektúru. Tomuto sa treba podľa neho postaviť na odpor, predovšetkým jednoznačnou podporou Ukrajiny. Dodal, že Slovensko aj Nemecko robia pre to maximum v humanitárnej, ekonomickej, politickej i vojenskej oblasti. Pripomenul, že členské krajiny EÚ sa nedávno zhodli na udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine. Nemecko a SR spolupracujú aj na poskytnutí obrannej výzbroje Ukrajine.

Korčok zdôraznil, že okrem pomoci Ukrajiny je potrebné chrániť aj občanov SR vrátane ekonomického hľadiska, a to je podľa neho najúčinnejšie cez jasné postoje. „Chránime našu krajinu tým, že podporujeme Ukrajinu,“ vyhlásil.

V tejto súvislosti pripomenul utorkové rokovanie Rady EÚ pre energetiku, ktorá prijala rozhodnutie o šetrení zemného plynu v prípade, že Rusko bude pokračovať v používaní dodávok plynu ako zbrane. Toto rozhodnutie v Bruseli podporilo aj Slovensko. Zdôraznil, že tento krok Slovensko nepoškodí. Odsúdil podľa neho demagogické tvrdenia, že za súčasný rast cien môžu sankcie proti Rusku. Upozornil, že za ne v skutočnosti môže ruská vojna na Ukrajine.

Baerbocková ocenila Slovensko za podporu Ukrajiny a prijatie státisícov ukrajinských utečencov. Potvrdila tiež záväzok Nemecka k článku 5 Severoatlantickej zmluvy. „Preto podporujeme a posilňujeme východné krídlo NATO,“ povedala.

Systémy protivzdušnej obrany Patriot spolu s vojenským personálom z Nemecka ostanú podľa nej na Slovensku tak dlho, ako to bude potrebné./agentury/

X X X

 Dlhy a nový majiteľ. Prečo skončilo známe biokúpalisko pri Bratislave

 „Areál chcem kúpiť naspäť a rekonštruovať,“ hovorí František Vajarský. Zatvorená brána, kopa kamenia a burina. Takto dnes vyzerá areál ešte nedávno vychyteného kúpaliska neďaleko Bratislavy. Biobazén Borovica medzi Stupavou a Malackami lákal od roku 2013 ľudí na prírodne filtrovanú vodu bez chémie. O jej čistenie sa mali starať vodné rastliny vysadené po obvode veľkého bazéna. Kapacita kúpaliska bola 700 návštevníkov.

Pred pár rokmi tam chodievali ľudia nielen z neďalekého hlavného mesta, ale aj Česi či Rakúšania. Už tretiu letnú sezónu však kúpalisko nefunguje, a tak skoro zrejme ani nebude. Pár mesiacov po bazéne ukončila prevádzku aj priľahlá reštaurácia.

Dôvodom môžu byť finančné ťažkosti pôvodného prevádzkovateľa. Spoločnosť Kamenný Mlyn Vajarský má totiž podľa aktuálne zverejnených záznamov dlhy voči finančnej správe vyše 125-tisíc eur aj voči zdravotným poisťovniam spolu viac ako 60-tisíc eur. Ďalší nedoplatok vyše 150-tisíc eur vykazuje zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne.

 Nový majiteľ sa nechce rozprávať

Areál má navyše nového majiteľa. Podľa katastra je ním Stefan Elias s trvalým bydliskom v Bratislave. Pozemky získal na základe kúpnej zmluvy z decembra 2020. Pri prvom telefonáte bol celkom zhovorčivý. Rozprával o situácii v gastre aj problémoch s nedostatkom kvalitných zamestnancov.

Oficiálne sa však vyjadriť nechcel, kým aktuálny stav kúpaliska neuvidíme na vlastné oči. Tam sa však situácia skomplikovala.

 Od tohto momentu už totiž telefón nedvíhal a neodpovedal ani na správy. Nepomohlo ani to, keď sme ho navštívili osobne v lozornianskom hoteli Karpatský dvor. Čas si nenašiel a neskôr už bol opäť nekontaktný. Tak sme sa na areál niekdajšieho kúpaliska pozreli z výšky. V bazéne je aj dnes voda, prežila aj časť vodných rastlín, ktoré mali zabezpečovať prírodnú filtráciu. Areál je aj z veľkej časti pokosený, ale zíva prázdnotou.

Elias zrejme nie je v gastre a službách žiadnym nováčikom. Ako konateľ a jediný spoločník figuruje vo firme GASTRO – PEN, s. r. o., ktorá vznikla ešte v roku 2004. Pohľad do obchodného registra však ukazuje aj ďalšiu zaujímavú firmu. Tou je spoločnosť 3D GAME, ktorú v minulosti spoluzakladal medzičasom zosnulý takáčovec Martin Mikulec.

 Chce rekonštruovať

V médiách v minulosti v mene kúpaliska vystupoval František Vajarský. Práve on je aj na známych fotkách, ako popíja vodu z bazéna s tým, že je „ako bylinkový čaj“.

Vajarský tvrdí, že netuší, ako sa spoločnosť dostala do komplikovanej finančnej situácie. „Neviem, čo sa stalo, nebol som tam päť rokov,“ reagoval pre náš portál. Podľa vlastných slov má však záujem vrátiť kúpalisku zašlú slávu.

„Na budúci rok by mohol byť biobazén opäť otvorený, budem sa na tom asi podieľať, budeme to rekonštruovať. Areál chcem kúpiť naspäť, ak sa mi to podarí,“ dodal.

 Starosta Lozorna Ľuboš Tvrdoň hovorí, že ho osud kúpaliská trápi. Na jeho riešenie však obec nemá peniaze.

„Nie je obecné, nemám na to dosah, takže s tým nič nenarobím. Jedine, že by som to mohol odkúpiť, ale máme v dedine iné priority než riešiť kúpalisko,“ vysvetlil.

V minulosti sa objavili špekulácie, že na pozemkoch majú vyrásť apartmánové domy.

„Na stavebnom úrade zatiaľ nemám informáciu, že by sa malo stavať. Je povolené búranie starých budov,“ doplnil starosta. V areáli kúpaliska je okrem bazéna polozrekonštruovaná budova bývalého kamenného mlyna aj pôvodný hotel Rozália a pár domčekov kempingového mestečka.

V Lozorne je aj priehrada, kde sa ľudia kúpu, hoci to nie je oficiálne kúpalisko. Kvalitu vody nekontroluje ani úrad verejného zdravotníctva. Priamo vedľa priehrady je obrovský a nezvykle honosne oplotený pozemok. Zatiaľ je to len lúka bez akýchkoľvek stavieb. Aj tá podľa katastra patrí Eliasovi, aktuality.sk

X X X

Bulhari otvorili Pandorinu skrinku na celom Balkáne. Prečo sa rozširovanie Únie zaseklo

Až sedem krajín zatiaľ márne čaká na vstup do Európskej únie. Každá z nich má iné problémy a nateraz vyzerajú takmer nevyriešiteľné. Niektorým to trvá len pár rokov, iným, ako napríklad Slovensku, približne desaťročie. No mnoho krajín sa ani napriek oficiálnej pozvánke nedostane do Európskej únie v priebehu jednej celej generácie.

Keď šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom apríla priamo v Kyjeve odovzdávala ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému povestný dotazník obsahujúci prihlášku do EÚ, prisľúbila mu, že jeho vyplnenie „nebude otázkou rokov ako zvyčajne, ale týždňov“.

Už o mesiac Ukrajina poslala vyplnený dotazník späť do Bruselu a koncom júna sa stala oficiálne aj kandidátskym štátom Únie.

Ukrajina sa tak zaradila medzi ďalších šesť krajín, ktoré sa ocitli na začiatku rokovaní o vstupe a majú takzvaný kandidátsky štatút. No príklad balkánskych krajín usilujúcich sa neúspešne a dlhé roky o vstup do Únie ukazuje, aká náročná, dlhá a občas aj neférová vie byť táto cesta.

To posledné dnes platí najmä o Severnom Macedónsku – o asi dvojmiliónovej krajine bývalej Juhoslávie, ktorá má rozlohu asi ako polovica Slovenska a kedysi bola považovaná za najhorúcejšieho kandidáta na vstup hneď po Chorvátsku. Práve Chorváti boli poslední, ktorí sa pridali do EÚ v roku 2013, odvtedy sa žiadne rozširovanie Únie nekonalo.

Dôvodov, prečo sa proces prijímania nových členov do EÚ zasekol, je viacero. Jedným z tých hlavných je právo veta, ktoré si môžu uplatňovať súčasní členovia Únie voči tým potenciálnym. A špeciálne na Balkáne nikdy netreba chodiť ďaleko po historické krivdy, ako ukazuje aj najnovší spor medzi Severným Macedónskom a Bulharskom.

„Na Balkáne sa otvorila Pandorina skrinka a bude to mať nedozierne následky aj pre ostatných kandidátov na členstvo v EÚ,“ hovorí pre Aktuality.sk odborník na tento región Ján Cingel z think-tanku Strategic Analysis.

 Bulhari: Macedónci neexistujú

Na to, aby sa Macedónsko pred dvoma rokmi konečne mohlo stať členom NATO, muselo si zmeniť názov pre odpor Grécka a začať používať prívlastok „severné“. Grécko totiž Macedónsko považuje len za pozostatok časti svojej historickej provincie, ktorá dnes leží na jeho území.

V hre bolo dokonca premenovanie Macedónska na štát menom Skopje, podľa jeho hlavného mesta. Organizácia Spojených národov zase pre odpor Grécka už od 90. rokov oficiálne používala generickú a pre Macedóncov ponižujúcu anglickú skratku FYROM (Former Yugoslav Republic of Macedonia, teda Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko).

Spor sa podarilo urovnať a Macedónsko si v roku 2019 zmenilo názov na Severné Macedónsko, hoci kompromis sa rodil ťažko.

Teraz balkánskej krajine pri vstupe do EÚ kladie prekážky pre zmenu Bulharsko, členský štát Únie, ktorého politici dlhodobo tvrdia, že macedónsky jazyk je len bulharským nárečím a macedónsky národ je umelý výtvor.

Historické krivdy, ktoré sa nedajú spočítať

Macedónsko je pritom hneď po Turecku druhou najdlhšie čakajúcou krajinou na členstvo v EÚ. Kandidátsky štatút dostalo už v roku 2005, teda pred bezmála dvoma desaťročiami.

Širokej európskej verejnosti doteraz málo známy spor medzi Macedónskom a Bulharskom siaha mnoho storočí dozadu, ale jeho stopy sa dajú nájsť aj v nedávnejšej histórii v období druhej svetovej vojny.

„Bulharsko bolo vtedy spojencom nacistického Nemecka a okupovalo Macedónsko. Vláda v Sofii deportovala aj tisícky Židov do nemeckých nacistických táborov,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk bulharská analytička Ruža Smilovová.

„V niektorých macedónskych učebniciach sú Bulhari opisovaní ako fašisti. A to Bulharom hrá na city,“ dodáva.

„Všetko je to v zásade o macedónskom jazyku a o tom, kedy vznikol a či vznikol umelým spôsobom. To je spojené aj s otázkou vzniku macedónskeho národa ako takého. Bulharsko tvrdí, že macedónsky jazyk prakticky neexistuje, že je to len bulharské nárečie,“ vysvetľuje bulharská politologička z Univerzity v Sofii.

Spor mala vyriešiť komisia historikov, ktorú pod tlakom Bruselu zriadili ešte v roku 2017. Témou bolo napríklad to, ako v školských učebniciach v oboch krajinách opisovať spoločné dejiny bez toho, aby to urážalo druhú stranu. Bulhari však z komisie v roku 2019 vystúpili.

Bulharsko, podľa mnohých ukazovateľov najchudobnejšia krajina EÚ, dala teraz Macedóncom ultimátum: buď zmeníte ústavu a dáte do nej zmienku, že macedónsky jazyk vychádza aj z bulharčiny, alebo zabudnite na členstvo v Únii.

Kompromis, ktorý nie je žiadnym kompromisom

Tento „kompromis“ podporovalo aj Francúzsko, ktoré je dlhodobo považované za jednu z najskeptickejších krajín, pokiaľ ide o rozširovanie Únie o bývalé juhoslovanské štáty vrátane Macedónska.

Macedónsky parlament návrh tento mesiac tesne schválil, no spor stále nie je zažehnaný. Po prvé pre masový odpor medzi bežným obyvateľstvom. Po druhé pre odpor opozície, bez ktorej vládna väčšina nepresadí zmenu macedónskej ústavy. A bez toho Macedónsko opäť nemôže naštartovať rokovania o vstupe do Únie.

„Je to ponižujúce a veľmi ma mrzí, že Únia sa zachovala tak, ako sa zachovala,“ tvrdí Cingel a dodáva, že pôvodne nevinne vyzerajúci spor medzi oboma krajinami môže „zabiť“ proces rozširovania EÚ.

„Môže to vyústiť do ešte väčšej frustrácie v krajinách nášho bezprostredného susedstva a ešte viac ho destabilizovať.“

Zablokuje Orbán vstup Ukrajiny?

Môže sa to týkať aj spomínanej Ukrajiny, s ktorou má nevyrovnané účty súčasná vláda premiéra Viktora Orbána v Maďarsku.

„Budapešť by mohla vetovať progres Ukrajiny v rokovaniach pre otázku Zakarpatia,“ tvrdí pre Foreign Policy analytik Zoran Bechev s odvolaním sa na západnú časť Ukrajiny, ktorú obýva 150-tisíc etnických Maďarov.

Vláda premiéra Viktora Orbána pritom Ukrajine pohrozila, že bude blokovať jej vstup do NATO, ak nezmení jazykový zákon, a to ešte pred inváziou Ruska.

 Rozširovanie najskôr v roku 2025. Nový člen: Čierna Hora

Celkovo sedem štátov má v súčasnosti štatút kandidátskej krajiny EÚ: Turecko (od roku 1987), Severné Macedónsko (2004), Čierna Hora (2008), Albánsko a Srbsko (obe od roku 2009) a najnovšie Ukrajina a Moldavsko.

Každá z týchto krajín má pritom rozdielne problémy. Turecko je prakticky z hry von, pretože Únia pred pár týždňami definitívne zmrazila proces vedúci k jeho členstvu, ktorý trvá už od roku 1974. Albánsko by sa zase stalo najchudobnejším štátom EÚ s najväčšou mierou korupcie. Navyše jeho rokovania o vstupe sú zmrazené, kým Macedónsko nevyrieši spor s Bulharskom (Macedónsko má veľkú, asi 20-percentnú albánsku menšinu).

Srbská vláda prezidenta Alexandra Vučiča je zase proti sankciám voči Rusku a tamojšia verejnosť je po agresii Moskvy na Ukrajine prvýkrát väčšinovo proti vstupu do EÚ.

Vučiča navyše prirovnávajú k Orbánovi v spôsobe, akým postupne a pomaly likviduje demokraciu a slobodné médiá.

Bosna a Hercegovina a Gruzínsko si už takisto podali prihlášku, ale Únia im zatiaľ kandidátsky štatút neudelila. Kosovo by tiež chcelo byť členom, ale jeho nezávislosť stále neuznáva päť krajín a do EÚ dovtedy nemôže vstúpiť.

Jednou z týchto piatich krajín je aj Slovensko.

Únia sa najskôr rozšíri v roku 2025 a na prijatie nového člena tak bude čakať takmer najdlhšie v histórii ako vidieť aj z grafu vyššie. Najhorúcejším kandidátom je Čierna Hora, takisto bývalá juhoslovanská republika so 600-tisíc obyvateľmi, aktuality.sk

X X X

Bývalý hráč maďarského šampióna Michal Škvarka: Čivič povedal, že Slovan má výborné mužstvo

 V sezónach 2019/20 a 2020/21 patrilo miesto na trávniku Groupama Arény jemu, minulý týždeň zasadol na tribúnu štadióna Ferencvárosu. Michal Škvarka, ktorý v oboch spomenutých ročníkoch oslavoval v slávnom budapeštianskom klube zisk titulu, si prišiel osobne pozrieť prvý zápas 2. predkola Ligy majstrov Ferencváros – Slovan Bratislava (1:2).

VÝBORNÉ ŤAHY

Skúsený stredopoliar, ktorý minulú sezónu strávil v poľskej Wisle Krakov, si zápas užil. „Čakal som, že pre Slovan to bude niečo úplne iné ako v 1. predkole proti Batumi. Myslel som si, že to bude remízový duel, prípadne sa skončí rozdielom jedného gólu. Moje očakávania sa teda viac-menej naplnili. Stretli sa dve top mužstvá s kvalitnými hráčmi,” povedal 29-ročný odchovanec žilinského futbalu.

Odborná verejnosť ocenila skutočnosť, že Slovan dokázal eliminovať ofenzívnu silu súpera. Mnohí čakali, že domáci budú mať proti „belasým” veľa šancí, ale s výnimkou gólu hrozili skôr zo štandardných situácií a striel z diaľky.

„Nepovedal by som, že je to pre mňa úplný šok. Takto Ferencváros hráva dlhodobo. Nie je to mužstvo, ktoré vyslovene valcuje súperov. Skôr si vždy počká na svoje šance, ktoré dokážu využiť výrazné individuality tímu. Tak to bolo aj teraz, keď ‚Fradi’ išli do vedenia v druhom polčase.

Akurát som si myslel, že s prvým gólom budú domáci ešte agresívnejší, vytvoria si ďalšie šance, no skôr to bolo naopak. Slovan sa dostával do brejkových situácií a dve využil,” skonštatoval Michal Škvarka.

A ďalej pokračoval: „Slovan ukázal, že má skvelé individuality a tiež, že tréner Vladimír Weiss dokáže urobiť výborné rozhodnutia, mužstvu veľmi pomohol striedaniami. Na ihrisko poslal pripravených a čerstvých hráčov.”

Mnohí odborníci tvrdia, že víťazstvo Slovana je aj dôsledok toho, že tréner Vladimír Weiss st. prevýšil kouča Ferencvárosu Stanislava Čerčesova. „Neviem, či by som to povedal práve takto. Vladimír Weiss však predviedol naozaj výborné taktické ťahy. Ale kto už, keď nie on? Tréner s obrovskými skúsenosťami…,” glosoval tieto názory Michal Škvarka.

Zo strany maďarského šampióna zazneli v médiách na adresu Bratislavčanov slová uznania. „Bol som v kontakte najmä s obrancom Eldarom Čivičom, ktorý v minulosti hrával aj v Trnave. Hovorili sme spolu pred zápasom aj po ňom. Vďaka nemu som mal aj vstupenky na zápas. Povedal mi, že Slovan má výborné mužstvo. Jednoducho, ocenil kvalitu súpera. Akurát bol prekvapený, ako bol Slovan vzhľadom na svoju silu zalezený,” doplnil bývalý kapitán Žiliny.

Fakt je, že Slovan neuspel len zásluhou pozornej defenzívy. Po zisku lopty dokázali Bratislavčania hroziť. „Bolo vidieť, že to mali dobre pripravené. Z obrany vyrážali do rýchlych protiútokov a nejeden bol sľubný. Odveta bude pre oba tímy náročná, všetko je otvorené,” poznamenal bývalý stredopoliar „Fradi” Michal Škvarka.

 SKVELÍ ĽUDIA

Najmä prvá sezóna v Maďarsku patrí medzi najúspešnejšie obdobia v kariére Michala Škvarka. V ročníku 2019/20 získal Ferencváros s Michalom Škvarkom titul, dostal sa do skupiny Európskej ligy, kde v konkurencii Espanyolu, Ludogorca Razgrad a CSKA Moskva obsadil so siedmimi bodmi tretie miesto.

Náš stredopoliar si zahral v štyroch zápasoch. „Pre mňa osobne bolo príjemné vrátiť sa. Verte, že to tam milujem. Mám rád Ferencváros a ľudí, ktorí v klube pracujú. Veľmi som si to užil, atmosféra na zápase bola výborná,” skonštatoval.

V maďarskom klube zažil Michal Škvarka nielen pekné momenty. V ročníku 2020/21 síce s „Fradi” získal ďalší titul a mužstvo sa kvalifikovalo do Ligy majstrov, no skúsený stredopoliar si v jej skupinovej fáze nezahral a aj v lige si odkrútil len jedenásť štartov. Napriek tomu na Ferencváros spomína len v dobrom.

„Je to práve vďaka ľuďom, ktorí klub tvoria. Všetci boli féroví a priami, nikto nerobil nič poza chrbát. Spomínam si na každého veľmi rád a to od pani po upratovačky až po prezidenta Gábora Kubatova.

Prístup zamestnancov Ferencvárosu mi veľmi pripomínal to, s čím som sa stretával počas pôsobenia v Žiline. Možno sa mýlim, no ja som to tak cítil, že Ferencváros je obľúbený v celom Maďarsku,” povedal Michal Škvarka.

Spýtali sme sa ho aj na to, aké momenty boli pre neho najkrajšie počas pôsobenia u južných susedov: „Nemôžem zabudnúť na zápas na pôde Honvédu, v ktorom sme víťazstvom 2:0 potvrdili zisk titulu a mne sa podarilo skórovať do siete Tomáša Tujvela.

Rád si spomínam na všetky stretnutia na medzinárodnej scéne. Vždy to bol obrovský zážitok. Obzvlášť rád sa v mysli vraciam k duelu s Espanyolom (2:2), v ktorom som dal z penalty gól Diegovi Lopezovi.”

Vrátil by sa Michal Škvarka ešte niekedy do Ferencvárosu? Na jasnú otázku sme dostali jasnú odpoveď: „Nebudem klamať, určite áno.”

 PREFERUJE ZAHRANIČIE

V minulej sezóne už pôsobil Michal Škvarka vo Wisle Krakov, za ktorú v poľskej Ekstraklase odohral 28 zápasov, strelil v nich dva góly, no na uplynulý ročník napriek tomu nemôže spomínať v dobrom. Krakovský klub skončil predposledný, zostúpil do druhej ligy a skúsený stredopoliar si hľadá nový angažmán. V úvode ho v Poľsku viedol náš tréner Adrian Guľa, ktorého vo februári nahradil Jerzy Brzeczek.

„Žiaľ, dopadlo to zle pre klub a aj nás hráčov. Všetkých nás to veľmi mrzí. Nikto si nepredstavoval, že taká značka ako Wisla môže zostúpiť. Aj taký býva futbal. Robili sme všetci všetko pre to, aby sa to zmenilo, vrátane trénera Adriana Guľu. Vo vedení si mysleli, že pomôže zmena trénera. Nemám pocit, že by to tak naozaj aj bolo… Od jeho príchodu sme vyhrali jediný ligový zápas,” rozhovoril sa Michal Škvarka.

A ďalej pokračoval: „Sám neviem, čo za tým hľadať. Úvod bol super, hrali sme dobre a mali sme aj výsledky. Prišli však zranenia, v zime nejaké transfery kľúčových hráčov ako bývalý kapitán Trenčína Achraf El Mahdioui a Yaw Yeboah. S novým trénerom potom prišli síce výborní hráči, klub po odchode Adriana Guľu doviedol asi štyri skvelé posily, mali sme ešte lepšie mužstvo, ale napriek tomu sme sa nedokázali naštartovať.”

Bývalý reprezentant do 21 rokov si dnes hľadá nový angažmán. „Už mi je doma trochu dlho. Najradšej by som trénoval s mužstvom. Asi žiadny futbalista nemá rád obdobie, keď len behá po hrádzi a chodí do posilňovne. Mrle ma doma žerú, ale veci riešime a uvidíme, čo bude.

Trochu ma zbrzdilo aj to, že sa naťahoval proces rozviazania kontraktu vo Wisle. Chvíľu trvalo, kým sme našli spoločnú reč o detailoch, za akých podmienok sa rozlúčime. Definitíva padla asi pred dvoma týždňami. Verím, že čoskoro budem mať nový klub,” uviedol Michal Škvarka, ktorý dnes neuvažuje nad tým, že by sa vrátil do našej najvyššej súťaže.

„Preferujem zahraničie,” dodal na záver, aktuality.sk

X X X

Nemecko zostáva v otázke ruskej agresie nekompromisné. Nepoľavíme, odkazuje Rusku

Jedinou možnosťou na ukončenie ruskej agresie sú sankcie, iný nástroj nemáme. Hovorí minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok s nemeckou šéfkou diplomacie Annalenou Baerbockovou budú počas jej pracovnej návštevy diskutovať o bilaterálnych vzťahoch či o pretrvávajúcej ruskej agresii na Ukrajine. Venovať sa chcú aj otázkam obrany či možnému rozširovaniu Európskej únie.

 V úvode stretnutia podpísali Deklaráciu o prehĺbenom dialógu oboch krajín na roky 2022 až 2024. „Nemecko je náš najvýznamnejší ekonomický partner. Minulý rok náš vzájomný obchod dosiahol 36 miliárd eur,” hovorí minister Korčok. Nemecko tak aj naďalej zostáva našim partnerom a spolupráca sa ešte viac prehĺbi.

Nemecko je v otázke Ruska nekompromisné

Ešte začiatkom júla Baerbocková pre nemecký magazín Stern uviedla, že rokovania s Ruskom momentálne neprichádzajú do úvahy. Postoj Nemecka je aj naďalej nemenný.

„Medzi Slovenskom a Nemeckom panuje absolútna zhoda v tom, že je to vojna, ktorá pošliapala medzinárodné právo,” dodáva Korčok. Vysvetľuje, že medzi ministrami obrany sú diskusie o poskytnutí obranných prostriedkov a výzbroji pre Ukrajinu zhodné.

„Ruský režim sa pokúša energiami bojovať. Aj tu stojíme spolu, nepozeráme na naše národné záujmy,” dopĺňa nemecká ministerka Baerbocková. Kľúčová v tomto procese je jednota a neustála diskusia. Putin podľa šéfky nemeckej diplomacie nepočítal s tým, že krajiny začnú takmer okamžite hľadať alternatívne zdroje, ktoré odstrihnú Rusko.

Nemecká ministerka potvrdila, že sankčné balíky tvrdo zasiahli Rusku. Európa tak vyslala jasný signál, že odmieta agresiu. „Nemecko nepoľaví, kým Ukrajinci nebudú opäť slobodní,” zdôrazňuje šefka nemeckej diplomacie. Vojnu podľa jej slov nepredlžujú dodávky zbraní, ale ruský prezident, aktuality.sk

X X X

V okrese Žarnovica dochádzajú zásoby pitnej vody roky, sucho to len zhoršilo

V Novej Bani mali problém najmä na vyšších poschodiach bytoviek, stromy v lesoch sú žlté už v júli, záhrady vysychajú.

NOVÁ BAŇA/ŽARNOVICA: Okres Žarnovica trápi nedostatok vody dlhodobo, počas uplynulých extrémne suchých mesiacov sa to však ešte zhoršilo. Od aktuálne hlásených búrok veľké zlepšenie stavu neočakávajú.

V niektorých častiach Novej Bane mali problém aj v bytových domoch. „Na sídlisku Vstup, kde sú výškové bytovky, mali na vyšších poschodiach problém s tlakom, pitnou vodou ich preto musela zásobovať cisterna,“ hovorí primátor Novej Bane Branislav Jaďuď.

Žlté stromy už v júli

Nedostatok zrážok pociťujú aj záhradkári. „Zásoby vody na polievanie, ktorú sme si nachytali, nám už došli, museli sme si nejakú navoziť z potoka, aby nám celá úroda nevyschla. Ale napríklad kvety na uhorkách, paradajkách na slnku vyschli a mrvia sa, nepomáha ani polievanie. Aj stromy v okolitých lesoch sú žlté, čo v júli nebývalo,“ opisuje sucho chalupár Ján z Novej Bane.

Výdatnosť zdrojov Žarnovického skupinového vodovodu v lete výrazne poklesla. „Pri zdrojoch z oblasti Píla a Veľké Pole, ktoré zásobujú aj väčšiu časť Novej Bane, sa hovorí o poklese na zhruba 50 percent ich výdatnosti,“ približuje. K limitovaniu dodávok vody v meste pristúpiť nemuseli, podľa Jaďuďa pomohlo hlavne to, že vodári s predstihom dopĺňali rezervoáre cisternami.

Aj v Žarnovici pre sucho výrazne poklesla hladina Kľakovského potoka, ktorý tečie cez mesto. Problémy s nedostatkom pitnej vody hlásili najmä z časti Revištské Podzámčie.

V Novej Bani zapojili mestských policajtov

Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť pre pokles výdatnosti vodných zdrojov vyzvala aj v týchto mestách a okolitých obciach na obmedzenie používania pitnej vody. Už koncom júna žiadali zákaz polievania trávnikov a záhrad, napúšťania bazénov, ale aj polievania cestnej zelene, ihrísk a verejných priestranstiev, či zákaz umývania áut s výnimkou tých zdravotníckych.

„Tento stav stále trvá. Samozrejme, platí to pre pitnú vodu z verejného vodovodu. Ak majú napríklad hotel alebo kúpele svoj vlastný zdroj vody, jeho využívanie je na nich,“ spresňuje Slavomíra Vogelová, hovorkyňa Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti.

Vodári však dodržiavanie zákazov nekontrolujú, to je na mestách a obciach. „U nás to počas hliadok kontrolujú mestskí policajti. Ak by ľudia videli nejaké nehospodárne využívanie pitnej vody, napríklad napúšťanie bazéna z verejného vodovodu a podobne, môžu ich kontaktovať,“ hovorí primátor Novej Bane. Ak niečo také mestskí policajti zistia, riešia to upozornením.

Viceprimátorka Žarnovice Alena Kazimírová si naopak myslí, že kontrolovať dodržiavanie zákazu nie je prakticky možné. „Čo sa budeme ľuďom chodiť pozerať do záhrad, či tam majú napustený bazén. Niektorí majú pritom vlastné studne. Neviem si to predstaviť,“ hovorí a dodáva, že v čase, keď je vody nedostatok by mali ľudia sami vedieť posúdiť, na čo tú pitnú využiť.

Vládu požiadali o pomoc, zatiaľ ju nevidia

Obe mestá a ich okolie napojené na Žarnovický skupinový vodovod majú problém s nedostatkom vody už roky, extrémne suchá ho len zvýraznili.

„Už pred časom nás vodári pri aktualizácii územného plánu upozornili, že nám hrozí stop stav a prakticky stavebná uzávera pre nemožnosť pripojiť ďalšie objekty na vodovod. S problémom sme sa obrátili aj na vládu, zatiaľ sme sa však nejakej konkrétnej pomoci nedočkali,“ pripomína Jaďuď vlaňajšiu návštevu ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej, ktorá vtedy samosprávam prisľúbila pomoc.

Desaťročia plánovaný nadregionálny vodovod je v nedohľadne, chýbajú zdroje. Samosprávy opakovane žiadajú napojenie na diaľkový vodovod z Turčeka, respektíve Harmanca s prepojením na vodovod zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

V Novej Bani riešia akútny problém aspoň novým lokálnym vrtom, ktorý by mal od roku 2024 zásobovať napríklad aj novú bytovku na sídlisku Pod sekvojou. „Nový zdroj je na hranici s Veľkou Lehotou, teraz riešime, ako ho napojiť na vodovod. Vyžiada si to rekonštrukciu potrubia, čo je pomerne náročné a sú na to potrebné zdroje. Nebude to hneď,“ hovorí Jaďuď.

Problémy s vodou vidia ako brzdu rozvoja a investícií aj v Žarnovici. „U nás napríklad investor, ktorý v areáli niekdajšej Pozany postavil nákupné centrum a plánuje aj asi tristo bytov, počíta s vybudovaním vlastného zdroja vody, inak by stavať nemohol,“ hovorí o konkrétnom prípade žarnovická viceprimátorka.

Tému chýbajúcich vodovodov a kanalizácií v obciach podľa nej zanedbali predchádzajúce vlády.

„Je nepredstaviteľné robiť akýkoľvek regionálny rozvoj, keď ľudia v 21. storočí nemajú prístup k vodovodom s kvalitnou pitnou vodou,“ hovorila pred rokom v žarnovickom regióne ministerka Remišová. Primátorov ubezpečovala, že na zlepšenie prístupu k pitnej vode v najbližších rokoch vyčlenia z eurofondového balíka viac ako 600-miliónov eur. Tému podľa nej zanedbali predchádzajúce vlády.

Remišovej rezortu sme sa spýtali, akým spôsobom za rok regiónu s problémom pomohli. Jej tlačový odbor zopakoval, že „je hanbou, že v 21. storočí vyše 400 obciam stále chýba bezpečný prístup k pitnej vode.“ Problém chýbajúcich vodovodov chce ministerstvo vyriešiť do konca nového programového obdobia. Akú konkrétnu pomoc si predstavuje vo vzťahu k samosprávam v žarnovickom regióne a vodárenskej spoločnosti, ktorá v ňom pôsobí, ministerstvo nepovedalo, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.