Viac ako jedna miliarda eur denne do ruského štátneho rozpočtu. Takáto bola realita spred dvoch rokov z predaja ruských fosílnych palív. Západné sankcie v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine znamenajú, že Rusko denne prichádza o stámilióny eur. December 2023 bol dokonca pre Rusko a jeho príjmy z predaja druhý najhorší mesiac od začiatku ruskej invázie. Z predaja Rusko inkasovalo len 640 miliónov eur. Denne tak Kremeľ prichádza zhruba o 380 miliónov eur, ukazujú dáta Centra pre výskum energetiky a čistého vzduchu (CREA).

Aj tieto údaje jasne dokazujú, že západné sankcie fungujú. Ak by ich Rusko sčasti neobchádzalo, dosah na rozpočet by bol ešte tvrdší. Aj preto Európska úniauž vo svojom 12. sankčnom balíku koncom vlaňajška odobrila opatrenia, ktoré sťažia obchádzanie sankcií EÚ. Balík sankcií napríklad zahŕňa posilnenie dvojstrannej a viacstrannej spolupráce s tretími krajinami, s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií, či prísnejšie presadzovanie cenového stropu pre ropu. Eurokomisia avizovala, že vďaka novým opatreniam sa bude dôkladnejšie monitorovať predaj tankerov tretím krajinám a požadovať ich podrobnejšie osvedčovanie.

 V minulosti sa totiž stávalo, že Rusko pomocou „tieňovej flotily tankerov“ obchádzalo cenový strop. Ruská ropa sa tiež na mori prečerpávala z tankera na tanker, čo znemožňovalo vystopovať jej skutočný pôvod. V neposlednom rade sa ruská ropa spracovávala napríklad v indických rafinériách a neskôr sa už ako neruské ropné produkty bez problémov dostávala na európsky trh. Takéto obchádzanie západných sankcií sa využíva dodnes.

Ruský rozpočet drží nad vodou hlavne ropa

Najviac príjmov, teda až vyše 1,2 miliardy eur denne, malo Rusko vďaka exportu fosílnych palív v marci 2022. Ťažilo napríklad aj z nepriaznivej situácie na trhoch, keď bola cena plynu na úrovni zhruba 90 eur za megawatthodinu. Na porovnanie, pred inváziou to bolo okolo 15 eur a v súčasnosti je to 33 eur za rovnaké množstvo. Európa bola hlavným odberateľom ruského plynu. Vyššie príjmy Rusko malo aj vďaka vyšším cenám ropy a ropných palív.

Európa však začala postupne nahrádzať ruský plyn alternatívnymi dodávkami a na konci roka 2022 zaviedla na ruskú ropu sankcie. Postupne tak bolo vidieť, ako začali príjmy Ruska z predaja palív postupne od svojho vrcholu na jar 2022 kontinuálne klesať. Vo výsledku má Rusko o 380 miliónov eur denne nižšie príjmy z predaja palív, ako malo v časoch maximálnych prímov, ukazujú dáta za december.

„Pred pandémiou, energetickou krízou a vojnou na Ukrajine pokrývalo Rusko 28 percent importov ropy a 45 percent importov zemného plynu do EÚ. Teraz tieto podiely klesli na 18 a 16 percent,“ informujú štátni analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy. Došli tak k záveru, že sankcie Západu na ruské fosílne palivá majú väčší vplyv, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Pozreli sa tiež na to, čo tvorilo hlavnú časť poklesu príjmov za december. Najväčší podiel na tomto poklese má potrubný zemný plyn, pri ktorom Rusko prišlo o 130 miliónov eur za deň, nasleduje ropa prevážaná tankermi, kde príjmy klesli o 80 miliónov eur denne, a v neposlednom rade sú to ruské ropné palivá, kde klesli príjmy o 70 miliónov eur denne.

V súčasnosti má najvyšší podiel na príjmoch z ruských palív predaj ropných produktov, tie tvoria až 30 percent. Nasleduje predaj ropy, či už prevážanej tankermi, alebo ropovodom. Hneď za nimi sú príjmy z predaja plynu a skvapalneného plynu. Najmenší podiel má uhlie, ktoré sa na príjmoch podieľa len takmer piatimi percentami.

Slovensko na čele rebríčka

Analytici z CREA sa tiež bližšie pozreli na to, do ktorých členských štátov najviac prúdia ruské dodávky palív. Dáta za december ukázali, že Slovensko sa stalo najväčším dovozcom ruských fosílnych palív v EÚ. Za palivá sme v tomto mesiaci zaplatili až 316 miliónov eur. Dovoz ropy potrubím predstavoval sumu 189 miliónov eur a plynu na úrovni 127 miliónov eur.

Ešte v októbri a novembri minulého roku dominovalo rebríčku Maďarsko. Situácia sa však v decembri otočila a Slovensko sa dostalo na prvú priečku. Nasleduje Belgicko, ktoré v decembri nakúpilo ruský skvapalnený plyn (LNG) za niečo vyše 300 miliónov eur. Tretiu priečku obsadilo Španielsko, ktoré v decembri doviezlo z Ruska LNG v hodnote 288 miliónov eur. Štvrtí boli Bulhari, ktorí doviezli ruské palivá za 275 miliónov eur. Česká republika bola v decembri piatym najväčším dovozcom ruských fosílnych palív do EÚ, pričom doviezla ropu v hodnote 117 miliónov eur a potrubný plyn v hodnote 140 miliónov eur.

Analytik Radovan Potočár z portálu energieprevas.sk upozorňuje, že údaje o dovozoch ropy a plynu z Ruska medzi jednotlivými mesiacmi výrazne kolíšu, a to z dvoch dôvodov. „Prvým dôvodom je, že sa rôznia množstvá surovín, ktoré prechádzajú ropovodom, resp. plynovodom. Napríklad na plynárenskom bode Veľké Kapušany – Užhorod, kadiaľ ruský plyn tečie na Slovensko, sú na rozdiel od minulosti veľké výkyvy a dodávky sú rozkolísané. Druhým a možno ešte dôležitejším faktorom je kolísanie cien ropy a plynu. Ak ceny na burzách stúpnu, stúpne aj objem dovozu vyjadrený v eurách, hoci kubíkov plynu alebo ton ropy nemuselo byť viac,“ tvrdí pre Pravdu. Podľa neho tak neplatí, že ruský plyn je zázračne lacnejší ako plyn z iných zdrojov. Aj kontrakt, ktorý má Slovensko s Gazpromom, je postavený tak, že Gazprom pri fakturácii zohľadňuje cenový vývoj na burze v predošlom mesiaci.

Slovensko síce je na čele rebríčka, ale treba mať na pamäti, že dochádza tiež k obchádzaniu sankcií. To môže mať za následok, že v skutočnosti je dovoz ruských palív do iných členských krajín väčší. Tieto údaje však už v štatistike nie sú zaznamenané. Ak sa ruská ropa dovezie a spracuje napríklad v Indii, ropné produkty tam vyrobené a dovezené do Európy sú zaznamenané v štatistikách ako pôvodom z Indie.

Situácia je tiež iná, ak sa pozrieme, kto sú najväčší importéri palív z Ruska od januára 2023. Celosvetovo obsadilo Slovensko 12. priečku.

Nahradiť Európu nie je ľahké

Pred dvoma rokmi, teda tesne pred začiatkom invázie, pripadalo na Európsku úniu až 63 percent ruských príjmov z predaja palív. Dnes je to už len 13 percent. Rusko presmerovalo svoje dodávky ropy a plynu do Číny, Indie či Turecka. V prípade Číny bol pred dvoma rokmi export na úrovni desať percent, dnes je to už 38 percent. Do Indie neprúdili pred vojnou na Ukrajine žiadne ruské palivá, dnes je export až na 14 percentách. Aj tieto dáta jasne dokazujú, že Rusko stratilo Európu ako významného odberateľa pre svoje fosílne palivá. Ázijské krajiny využili situáciu a ruské palivá nakupujú s výraznou zľavou. Ak si Rusko chce udržať exportné trhy, musí na nižšie ceny pristúpiť.

Väčšinu ruskej ropy v súčasnosti kupuje Čína (45 %) a India (33 %). Naopak, EÚ kupuje len sedem percent. Ešte pred inváziou bol export ropy do EÚ na úrovni 50 percent. Podobné je to aj v prípade dodávok plynu. Ešte v roku 2021 dovážala EÚ z Ruska až 45,4 percenta všetkých dodávok plynu, dnes je to len 14,5 percenta. Posledné funkčné trasy vedú ruský plyn do Európy cez potrubie na území Slovenska a cez plynovod Turkstream./agentury/

X X X

Adrenalín i peniaze. Vyčerpaným ukrajinským vojakov v boji s Ruskom pomáhajú stovky „ostrieľaných“ profesionálov z Kolumbie

Ukrajinské bojové rady sú vyčerpané dvoma rokmi bojov s ruskou vojnovou mašinériou, vítajú preto aj zocelených bojovníkov z jedného z najdlhšie trvajúcich ozbrojených konfliktov na svete – profesionálnych vojakov z Kolumbie. Tí posilňujú rady dobrovoľníkov z rôznych kútov sveta, ktorí už reagovali na výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zapojiť sa do vojny jeho národa s Ruskom, napísala agentúra AP.

 Kolumbijský vojak Oscar Triana, ktorý používa volací znak Oso Polar a do ukrajinskej armády vstúpil v auguste 2023, varí na fronte v Doneckej oblasti na Ukrajine.

Kolumbijská armáda bojuje desaťročia s drogovými kartelmi a povstaleckými gerilami, čo z jej vojakov robí jedny najskúsenejších na svete. S 250 000 vojakmi má Kolumbia druhú najväčšiu armádu v Latinskej Amerike po Brazílii. Každý rok kolumbijskú armádu opúšťa viac ako 10 000 vojakov. Stovky z nich potom mieria bojovať na Ukrajinu, kde mnohí berú aj štyrikrát viac ako v Kolumbii skúsení poddôstojníci.

„Kolumbia má veľkú armádu s veľmi dobre trénovanými vojakmi, ale ich platy nie sú také veľké v porovnaní s armádami v iných krajinách,“ hovorí Andrés Macías z univerzity v Bogote.

 Kolumbijskí vojaci po odchode do výsluhu začali mieriť na začiatku nového tisícročia do zahraničia, aby pracovali pre americkú armádu, napríklad ako ochranka ropných vrtov v Iraku. Vyslúžilí členovia kolumbijskej armády boli tiež najatí na výcvik bojovníkov v Spojených arabských emirátoch, ktorí sa potom zapojili do vojny v Jemene proti povstalcom húsíom, podporovaným Iránom.

Movitáviou peniaze

Úloha Kolumbie ako náborového miesta pre svetové „bezpečnostné odvetvie“ má tiež svoje temnejšie stránky. Dvaja kolumbijskí žoldnieri boli zabití a 18 bolo zatknutých v súvislosti atentátom na haitského prezidenta Jovenela Moïseho v roku 2021.

Héctor Bernal, bývalý vojenský zdravotník, ktorý vedie stredisko taktickej medicíny pri Bogote, povedal, že v posledných ôsmich mesiacoch zaučoval viac ako 20 Kolumbijčanov, ktorí sa chystali ísť bojovať na Ukrajinu. „Sú ako latinskoamerickí migranti, ktorí sa vydávajú do Spojených štátov hľadať lepšiu budúcnosť,“ myslí si Bernal. „Nie sú to dobrovoľníci, ktorí chcú bojovať za nejaký národ, ich motivácia je finančná,“ dodal.

 Zatiaľ čo generáli v Kolumbii majú plat vrátane bonusov a prémií okolo 6 000 dolárov mesačne, rovnako ako ministri, radoví vojaci majú oveľa menej. Desiatnici v Kolumbii dostávajú základný plat okolo 400 dolárov mesačne, zatiaľ čo skúsení seržanti si môžu zarobiť až 900 dolárov. Kolumbijská minimálna mesačná mzda je teraz 330 dolárov.

Odškodné až 400-tisíc dolárov

Na Ukrajine má každý príslušník ozbrojených síl bez ohľadu na štátne občianstvo nárok na mesačný plat až 3 300 dolárov podľa hodnosti a typu služby. Ak sú zranení, majú nárok až na 28 660 dolárov, podľa závažnosti zranenia. Keď padnú v boji, ich rodinám patrí odškodné 400-tisíc dolárov.

 Vo vojenskej nemocnici, ktorá obvykle ošetruje ukrajinských vojakov, je skupina asi 50 kolumbijských bojovníkov, ktorí väčšinu času medzi zdravotnými procedúrami trávia s mobilnými telefónmi – volajú domov, surfujú po internete či počúvajú hudbu. Cez sociálne siete sa tiež v Kolumbii dozvedeli o regrutovaní vojakov Ukrajinou. Ale keď sa im stane niečo vážne vo vojne, ich rodiny sa to len ťažko dozvedia.

Adrenalín z boja

Diego Espitia stratil kontakt so svojim bratrancom Oscarom Trianom, ktorý sa k ukrajinskej armáde pripojil vlani v auguste. Šesť týždňov na to Triana prestal o sebe dávať správy na sociálne siete. Keďže v Bogote nie je ukrajinská ambasáda, Trianova rodina zháňa informácie cez ukrajinskú ambasádu v Peru či kolumbijský konzulát v Poľsku, odkiaľ sa Triana dostal na Ukrajinu. Nikto neodpovedal.

„Chceme, aby nám úrady v oboch krajinách poskytli informácie o tom, čo sa stalo, aby odpovedali na naše e-maily,“ povedal Espitia. Dodal, že nevie, čo prinútilo jeho štyridsaťtriročného bratranca ísť bojovať na Ukrajinu. V kolumbijskej armáde strávil viac ako 20 rokov a odísť z nej bolo pre neho „psychicky ťažké“. „Možno to urobil kvôli peniazom alebo preto, že potreboval adrenalín z boja,“ povedal Espitia.

V patovej situácii na bojisku s Ruskom Ukrajina rozširuje systém umožňujúci ľuďom z celého sveta pripojiť sa k ukrajinskej armáde, povedal Oleksandr Šahuri z oddelenia pre koordináciu cudzincov v ozbrojených silách Ukrajiny. Na začiatku roku 2022 úrady uviedli, že na Ukrajine bolo 20 000 ľudí z 52 krajín. Teraz, v súlade s utajením vojenských údajov, úrady neuvádzajú, koľko cudzincov je na bojisku.

 Profil bojovníkov sa ale zmenil. Prvé vlny dobrovoľníkov pochádzali väčšinou z postsovietskych alebo anglicky hovoriacich krajín. Znalosť ruštiny či angličtiny im uľahčila integráciu do ukrajinskej armády, povedal Šahuri. Vlani armáda vytvorila sieť španielsky hovoriacich náborárov, inštruktorov a nižších operačných dôstojníkov, dodal./agentury/

X X X

Právnik Jána Čurillu avizuje žalobu na poslanca Romana Michelka. Policajta označil za neschopáka, ktorý spackal vyšetrovanie

Predseda výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko označil Jána Čurillu v Sobotných dialógoch za „absolútneho neschopáka, ktorý nedokáže nikdy nič urobiť, len isť po politických veciach“. Podľa Michelku Čurilla skazil aj vyšetrovanie vraždy Daniela Tupého.

Keďže poslanci vládnej koalície odhlasovali v parlamente novelu Trestného zákona, ktorou sa upravujú premlčacie lehoty, advokátovi Adamovi Puškárovi, ktoré ho súd medzičasom prepustil z väzby a nariadil mu nosiť elektronický náramok, môžu už o niekoľko týždňov obvinenie zrušiť a označiť skutok za premlčaný.

„Absolútny neschopák Čurilla, ktorý nedokáže nikdy nič urobiť, len ísť po politických veciach to totálne skazil,“ vyhlásil predseda výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko v Sobotných dialógoch RTVS.

Kubina avizuje civilnú žalobu

„Aj by som sa opýtal, čo také dokázal vo svojej profesii pán Michelko. Ale nespýtam sa, lebo po prvé odpoveď poznám a po druhé si túto a iné otázky na neho radšej necháme na súd. Je sympatické, že aj tento pán sa chce takýmto nenápadným spôsobom zapojiť do finančnej pomoci nezákonne stíhaným policajtom nezákonne postaveným mimo službu. Takúto možnosť mu poskytneme a peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy od neho s vďakou prijmeme,“ raagoval Čurillov advokát Peter Kubina o niekoľko hodín neskôr na sociálnej sieti. Kubina to vidí na civilnú žalobu, od ktorej si sľubuje peniaze od Michelka pre policajného vyšetrovateľa mimo služby.

Michelko presviedčal, že sa o kauze vraždy Daniela Tupého informoval „u špičkovo informovaných právnikov“. Politik tvrdil, že je až frustrujúce, že prípad možno nedobehne do konca.

„Ukázalo sa, že Čurilla úplne ignoroval časť ľudí, ktorí tam boli. Išiel po nesprávnej stope. Boli tam piťovci, ktorí po roku ich museli pustiť. Ignorovali sa dôkazy. To bola absolútne spackaná paseka jedného arogantného, nekompetentného tímu od Čurillu, ktorý nedokázal robiť nič iné iba prenasledovať politických ľudí,“ rečnil eseneskár.

„Áno, treba pekne povedať, kto to skazil a skazil to niekto úplne šialený,“ pokračoval Michelko v kritike. Ten okrem iného zároveň pripustil zmeny v novelizovanom Trestnom zákone kvôli krátkym premlčacím dobám, ak novelu napadne prezidentka Zuzana Čaputová.

Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží v bratislavskej Petržalke. Jeho vrah či vrahovia dosiaľ neboli odsúdení a pre možné premlčanie pravdepodobne ani nikdy nebudú, aktuality.sk

X X X

Maďarská prezidentka Nováková nečakane abdikovala z funkcie: Urobila som chybu

Maďarská prezidentka Katalin Nováková sa nečakane rozhodla abdikovať. Reaguje tak na kritiku, že udelila milosť mužovi, ktorý kryl nadriadeného, ktorý roky zneužíval chlapcov v detskom domove.

 Štyridsaťšesťročná Nováková svoje rozhodnutie oznámila v prejave vysielanom štátnou televíziou. „Urobila som chybu. Rozhodnutie o milosti a jeho nezdôvodnenie vyvolali pochybnosti. Tu niet pochýb a nemôže byť. Nikdy by som neodpustila nikomu, kto by zneužíval deti. Ochrana detí je našou spoločnou zodpovednosťou. Ospravedlňujem sa tým, ktorým som ublížila, ako aj všetkým obetiam, ktoré môžu mať pocit, že som sa ich nezastala. Ako hlava štátu sa k vám dnes prihováram poslednýkrát, vzdávam sa funkcie prezidenta republiky,“ vyhlásila prezidentka.

Nováková vlani omilostnila zástupcu riaditeľa detského domova, ktorý pomáhal bývalému šéfovi kryť jeho trestnú činnosť. Riaditeľ bol odsúdený na osem rokov za zneužitie najmenej desiatich maloletých chlapcov v rokoch 2004 až 2016, jeho zástupca na viac ako tri roky odňatia slobody.

Proti udeleniu milosti tento týždeň pred sídlom maďarskej prezidentky demonštrovala najmenej tisícka ľudí. Maďarská opozícia vyzvala Novákovú, ktorá je spojenkyňou a bývalou ministerkou premiéra Viktora Orbána, aby odstúpila. Prezidentkou bola od mája 2022.

Bývalá ministerka spravodlivosti Judit Vargová vrátila svoj mandát a sťahuje sa z verejného života. Kontrasignovala (tiež podpísala, pozn. red.) totiž kontroverznú prezidentskú amnestiu podpísanú Novákovou. Vargová pôsobila ako predsedníčka výboru parlamentu pre európske záležitosti a poslankyňa parlamentu. Podľa tlačových správ mala byť lídrom kandidátky strán vládneho bloku Fidesz-KDNP v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Socialisti: Prevziať zodpovednosť musí aj Orbán

Nováková a Vargová prevzali zodpovednosť za svoje činy, konštatovala opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorá však podľa servera hirklikk.hu žiada vyvodenie zodpovednosti aj od premiéra Viktora Orbána.

Vo vyhlásení MSZP sa uvádza, že je potrebné obnoviť funkciu inštitúcie prezidenta republiky, ktorá vyjadruje jednotu národa a bdie nad demokratickým fungovaním štátu. „Jednu Orbánovu bábku nemôže nasledovať dosadenie ďalšej,“ uvádza sa v dokumente MSZP, ktorá vyzvala k tomu, aby bola v Maďarsku zavedená priama voľba prezidenta republiky.

„Špinavý Fidesz!“

Socialisti avizovali, že iniciujú zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru, ktorého úlohou bude okrem prehodnotenia praxe udeľovania milostí a kontrasignácie aj ucelené vyšetrenie tohto konkrétneho prípadu.

V sobotu podvečer sa pred budínskym Sándorovým palácom, ktoré je sídlom hlavy štátu, zhromaždila stovka demonštrantov, uviedol server blikk.hu. Na Novákovej prejav, ktorý počúvali naživo z reproduktorov, reagovali potleskom a skandovaním „Špinavý Fidesz!“.

Nováková v sobotu prerušila zahraničnú cestu v katarskej Dauhe a predčasne sa vrátila do vlasti. Jej rozhodnutie musí byť podľa platnej legislatívy písomne oznámené parlamentu, ktorý ju zvolil, konštatoval server telex.hu. Mandát hlavy štátu sa skončí až vtedy, keď to zákonodarný zbor schváli. Znamená to, že Nováková formálne zostane prezidentkou republiky až do hlasovania parlamentu. Jarná schôdza parlamentu sa má začať 26. februára. Či po dnešnom oznámení bude zvolaná mimoriadna schôdza, zatiaľ nie je známe, píše server.

Nového prezidenta musí zvoliť parlament do tridsiatich dní od zániku mandátu. Povinnosti a právomoci prezidenta republiky dovtedy vykonáva predseda parlamentu László Kövér.

X X X

Historici pre BBC: Putin si vymýšľal a klamal. A obhajoval Hitlera

Konzervatívny moderátor Tucker Carlson dostal od ruského prezidenta Vladimira Putina prednášku z dejín, ktorá však mala veľmi málo spoločné s faktami. Historici, ktorých oslovila britská BBC, tvrdia, že litánie šéfa Kremľa sú nezmysly. Predstavujú selektívne zneužívanie dejín na ospravedlnenie ruskej vojny proti Ukrajine. A mimochodom, ani táto „obhajoba“ nemá nič spoločné s realitou.

 Šéf Kremľa Vladimir Putin počas rozhovoru s Tuckerom Carlsonom.

„Bez ohľadu na historické skutočnosti, žiadne z Putinových tvrdení by netvorilo právne ospravedlnenie jeho invázie,“ pripomenul portál BBC.

 Rusi zaútočili na Charkov iránskymi šáhidmi. Drony zasiahli čerpaciu stanicu, od ktorej sa vznietili domy. Zomrelo najmenej 13 ľudí. Medzi obeťami sú aj tri deti vo veku od šesť mesiacov do sedem rokov. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Americký moderátor Carlson musel za šírenie konšpirácii a trumpovskej propagandy skončiť aj v konzervatívne ladenej televízii Fox News. Jeho rozhovor, ktorý odvysielali vo štvrtok, sa niesol v duchu, že on položil otázku, a Putin si odpovedal, ako chcel.

Poľsko vraj spôsobilo druhú svetovú vojnu

Šéf Kremľa zašiel dokonca tak ďaleko, že obvinil Poľsko so spolupráce s Hitlerom, ale zároveň z toho, že Varšava vlastne spôsobila druhú svetovú vojnu.

Putin vyhlásil, že Hitler pred globálnym konfliktom od Poľska chcel, aby mu odovzdalo mesto Gdansk, čo bol v roku 1939 slobodný štát, a tiež kontrolu nad časťou svojho územia. Varšava to odmietla a výsledkom bola vojna.

 „Druhá poľská republika odmietla Hitlerove nároky, ako aj jeho návrh uzavrieť poľsko-nemeckú alianciu proti ZSSR. Bolo to hitlerovské Nemecko a sovietske orgány, ktoré podpísali 23. augusta 1939 dohodu proti Poľsku (pakt Molotov-Ribbentrop), ktorá umožnila Nemecku zaútočiť na Poľsko 1. septembra 1939. Sovietske Rusko a hitlerovské Nemecko spolupracovali v zhode až do júna 1941,“ reagovalo poľské ministerstvo zahraničných vecí.

Emeritná profesorka histórie Anita Prazmowska z London School of Economics pre BBC povedala, že Putinova interpretácia histórie je chybná. Odborníčka vysvetlila, že aj keď je pravda, že medzi Poľskom a nacistami existovali diplomatické kontakty – prvá zmluva, ktorú Hitler podpísal po nástupe k moci, bol pakt o neútočení s Poľskom v roku 1934 – ruský prezident to spája so spoluprácou.

 „Obvinenie, že Poliaci kolaborovali, je nezmysel. Nemôžete si tieto veci vykladať tak, ako keby to bola spolupráca s nacistickým Nemeckom, pretože sa takisto stalo, že Sovietsky zväz podpísal zmluvy s Nemeckom,“ hovorí Prazmowska.

„Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa Poľsko ocitlo medzi dvoma agresívnymi susedmi: Nemeckom a Ruskom, z ktorých ani jeden prakticky neuznával právo poľského národa na samostatný štát. V roku 1934 bola v Berlíne podpísaná nemecko-poľská deklarácia o neútočení, ktorá mala zaručiť urovnanie sporov mierovými prostriedkami. Ešte predtým, v roku 1932, bol podpísaný podobný pakt o neútočení so ZSSR,“ pripomenul poľský rezort diplomacie.

Okrem toho minister zahraničných vecí Radek Sikorki na sociálnej sieti Twitter (X) „vytrolil“ šéfa Kremľa. „Poľsko kategoricky odmieta domienky, že sme inšpirovali Tucker Carlsona, aby navrhol Vladimírovi Putinovi návrat k hraniciam z 50. rokov 17. storočia vo východnej Európe,“ napísal ironicky politik a pridal mapu Poľsko z časov jeho najväčšieho územného rozmachu, ktorý zahŕňal aj časť dnešného Ruska.

​ Putin sa v rozhovore usiloval najmä vykresliť Ukrajinu ako umelý štát. Nebolo to po prvý raz. Podobné vyhlásenia, že Ukrajinci v skutočnosti ani neexistujú, sú podľa mnohých pozorovateľov základom obhajoby genocídy.

 Putin začal interview s tým, že ruský štát vznikol v roku 862. V tom čase škandinávske knieža Rurika pozvali, aby vládol nad mestom Novgorod, vtedy najvýznamnejším ruským sídlom, nad ľuďmi, z ktorých sa nakoniec vyvinuli dnešní Rusi. Podľa BBC tak chcel šéf Kremľa dať do protikladu údajnú neprerušenú tradíciu ruskej štátnosti siahajúca do 9. storočia s tým, že Ukrajina vznikla až v 20. storočí. Sergej Radčenko, historik z Univerzity Johnsa Hopkinsa, však vraví, že prezidentovo vyhlásenie je úplné klamstvo. „Vladimir Putin sa snaží vytvoriť spätné tvrdenie a hovorí, že Rusko ako štát začalo svoj vývoj v 9. storočí. Rovnako by ste mohli povedať, že Ukrajina ako štát začala svoj vývoj v 9. storočí, presne s rovnakým druhom dôkazov a dokumentov,“ ozrejmil pre BBC expert.

Podobne to vidí historik Roland Suny z Michiganskej univerzity. „Putin opakuje zavedenú mytológiu vytvorenú v určitých bodoch v minulosti moskovskými cármi, ktorí vystopovali svoj rodokmeň až k Rurikovi. Táto mytológia sa vykryštalizovala v Moskve, aby ospravedlnila imperiálnu kontrolu nad Ukrajinou,“ povedal Suny pre BBC.

Putin tiež Carlsonovi povedal, že v 17. storočí, keď Poľsko začalo vládnuť častiam dnešnej Ukrajiny, zaviedla sa myšlienka, že obyvateľstvo týchto oblastí neboli úplne Rusi. „Pretože žili na okraji, boli to Ukrajinci,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Prazmowska pripomína, že hoci sa národné povedomie medzi Ukrajincami objavilo neskôr ako u iných stredoeurópskych národoch, v tom období to už boli Ukrajinci. „Putin používa koncepciu štátu 20. storočia založenú na ochrane definovaného národa ako niečo, čo siaha dozadu. Nie je to tak,“ tvrdí historička.

Ruský prezident tiež povedal, že oblasti na juhu a východe Ukrajiny nemali žiadne historické spojenie s Ukrajinou. Tieto regióny v 17. storočí dobyla od Osmanskej ríše cárovná Katarína Veľká. Vraj to znamená, že tieto oblasti sú v skutočnosti právom ruské, a Putin ich označil výrazom z 18. storočia Novorusko.

 Historik Suny poukázal na to, že obyvatelia týchto regiónov, keď ich dobylo Rusko, neboli ani Rusi, ani Ukrajinci, ale Osmani, Tatári alebo kozáci. A tvrdenie, že sú to v skutočnosti ruské územia, slúži záujmom Putina, pretože práve tieto ukrajinské regióny sa pokúša okupovať.

Putin tiež hlása, že Ukrajina je umelý štát, ktorý vytvorilo sovietske vedenie v 20. rokoch minulého storočia, a dostala územia, na ktoré nemala historický nárok.

V istom zmysle má pravdu, hovorí profesor Radčenko. „Sovietske vedenie načrtlo hranice sovietskych republík takmer ako západné koloniálne mocnosti nakreslili hranice v Afrike – akosi náhodne. To však neznamená, že Ukrajinci neexistovali,“ zdôraznil odborník.

 V širšom zmysle Radčenko popiera výroky Putina, že Ukrajina nie je skutočným štátom, pretože vo svojej modernej podobe vznikla až v 20. storočí. (Čo by znamenalo, že ani Slovensko nie je skutočný štát). „Každá krajina je falošná krajina v tom zmysle, že je vytvorená ako výsledok historického procesu. Rusko vzniklo v dôsledku rozhodnutí ruských cárov, ako bola kolonizácia Sibíri, ktorá išla na značný úkor miestneho obyvateľstva. Ak je falošným štátom Ukrajina, potom je falošnou krajinou aj Rusko,“ dodal Radčenko./agentury/

X X X

Opozícia kričí, koalícia tlieska. Kauzy Tupý či Kažimír môžu byť premlčané. Psychologička: Skrátenie lehoty nie je motivácia

Prerazené dno, zavraždená spravodlivosť a koaličný potlesk. Poslancov malo vo štvrtok čakať nočné rokovanie. Nestalo sa tak. Predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini síce otvoril tretie čítanie k novele trestných kódexov, no krátko pred pol deviatou rozpravu zarezal. Koalícia 78 hlasmi novelu schválila. Nasledovali emotívne reakcie celej opozície, ktoré v pozadí sprevádzali úsmevy koaličných poslancov. Silné vášne vzbudilo najmä skracovanie premlčacích lehôt v prípade znásilnenia, ale aj hrozbe premlčania niektorých kľúčových káuz. Organizácie schválenie novely kritizujú, odborníci sa obávajú dôsledkov a prezidentka Zuzana Čaputová urobí všetko pre to, aby zákon nikdy nevstúpil do platnosti. Možnosti sú obmedzené a odborníci dvíhajú varovný prst.

Opozičné poslankyne kritizujú skrátenie premlčacej doby pri znásilnení. Poslanec Smeru Tibor Gašpar (Smer) odmieta, že by koalícia bagatelizovala problém. Zmenou trestných kódexov môžu byť niektoré kauzy vrátane kauzy Petra Kažimíra (vpravo) premlčané.

Je však viac než isté, že vládny valec nezastaví nič. Koalícia totiž na rozdiel od opozície disponuje potrebnou väčšinou, ktorá zmarí plány všetkých protestujúcich. Poslednou možnosťou je podanie na Ústavný súd, ktoré zatiaľ avizovala len opozícia. Prezidentka zvažuje, akou cestou sa vybrať.

Susko: Zmeny trestnej politiky vracajú Slovensko zo stredoveku do modernej doby

V hľadáčiku opozície je od štvrtkového podvečera skracovanie premlčacích lehôt. Poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Zuzana Števulová na to upozornila ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) už v stredu. Verila, že koalícia urobí nápravu. Náprava však neprišla. Rovnako ani odozva ministra po viacerých výzvach opozície ešte pred hlasovaním.

 Premlčacia lehota sa má pri znásilnení skrátiť z 20 na 10 rokov. „Odkedy je znásilnenie majetkový trestný čin?“ pýtal sa poslanec za SaS Alojz Hlina. Na jeho vystúpenie zareagoval čerstvý poslanec Smeru Richard Glück, ktorý je známy najmä kvôli bitke s lídrom bývalého OĽaNO Igorom Matovičom. Blysol sa vlastným z papiera čítaným argumentom, ktorým skrátenie lehoty hájil.

Podľa neho to bude motivovať ženy, aby znásilnenia nahlasovali čo najskôr. „Premlčacia doba začne plynúť momentom znásilnenia tej ženy. Tak asi o tom vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní, a môže ten trestný čin nahlásiť,“ vyhlásil. Dodal, že ženy si znásilnenie niekedy aj vymýšľajú a argumentoval „očierňovanými mužmi“ v Amerike, ktorí musia čeliť verejnému aj mediálnemu lynču.

 Klinická psychologička Mária Jančiarová však pre Pravdu uviedla, že ide o veľmi neodborný argument. „Po znásilnení ako po výraznej traume, môže dôjsť k odpojeniu od emócií, žena nie je schopná o čine hovoriť, a preto v tomto kontexte hovoriť o tom, že skrátenie premlčacej doby je nejakým motivačným faktorom je úplne mimo,“ zhodnotila.

Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková v piatok ráno na tlačovke po boku ostatných opozičných poslankýň Glücka vyzvala, aby sa ospravedlnil všetkých ženám a obetiam sexuálneho násilia. „Neexistuje žiadny dôvod, aby takýmto spôsobom vláda mocensky, cynicky, bez akejkoľvek diskusie a verejného upozornenia zasiahla do trestného stíhania a premlčania trestného činu znásilnenia,“ uviedla Števulová.

Skracovanie premlčacej doby je poľutovaniahodné

Susko neskôr vysvetlil, že premlčacie doby skracovali v celom zákone a len sa prispôsobili okolitým štátom ako je Rakúsko, Česko či Nemecko. „Je to úplne štandardné a normálne,“ vysvetľoval. Po takom čase je podľa neho prakticky nemožné získať dôkazy potrebné pre vyšetrovanie. „Po desiatich rokoch je problematické dokázať spáchanie trestného činu, lebo nie je možné dodať vecné dôkazy, biologické materiály,“ povedal.

Opozícia podľa neho vyvoláva v občanoch strach a začali sa šíriť polopravdy. „Je to hra s emóciami. Ide len o harmonizáciu premlčacích lehôt. Je to absolútne vytrhnuté z kontextu,“ zhodnotil s tým, že pri sexuálnom zneužití maloletej osoby je premlčacia doba 18 rokov a začína plynúť dňom dovŕšenia 18. roku života. Podľa Tibora Gašpara (Smer) poslanci situáciu okolo trestných činov páchaných na ženách vôbec nebagatelizujú a plánujú ďalšiu iniciatívu, aby sa ženy nebáli trestné činy nahlásili.

Gašpar uviedol, že nie je pravda ani to, že premlčacia doba má vplyv na množstvo trestných činov. „Nehovorme, že lehota desať rokov nestačí na to, aby sa trestný čin objasnil,“ uviedol. Ešte pred schválením novely minister Susko hovoril, že po takom čase už spoločnosť nemá záujem potrestať páchateľa v prípade, že sa počas desiatich rokov podobného skutku znova nedopustil. Podľa klinickej psychologičky to ani zďaleka nie je akceptovateľný argument a skrátenie premlčacej doby na polovicu je poľutovaniahod­ný krok.

 „Ktokoľvek, kto toto urobí – agresor – by mal znášať adekvátny následok svojho činu. To, či páchateľ počas desiatich rokov nikoho ďalšieho neznásilnil, je naozaj veľmi surový a neempaticky pohľad,“ uviedla Jančiarová s tým, že znásilňovanie nemôže byť v žiadnom prípade v spoločnosti akceptované a nepotrestané.

Obete týchto činov sú často viktimizované a spoločnosť na nich často pozerá, že si za to môžu sami. Mnohým ženám trvá niekoľko rokov, kým akceptujú, čo sa stalo a kým nájdu silu čin nahlásiť. „Znásilnenie je zásah do toho najintímnejšieho, čo ako ľudia máme, prirodzene môže žena zamrznúť – zamrznutie ako strachová reakcia, byť psychicky aj fyzicky paralyzovaná. Náš mozog môže v takýchto situácia spustiť proces disociácie, keď zažijeme život ohrozujúcu situáciu telo sa vypne. Znásilnenie zanechá veľmi silne rany na duši, hlboko sa zakorení do pamäti a obeť môže byť dlhodobo paralyzovaná a neschopná o znásilnení hovoriť,“ hovorí klinická psychologička.

Agresormi pritom môžu byť známi z blízkeho okolia, vplyvní ľudia a pre obeť môže byť nahlásenia znásilnenia ihneď niečo nepredstaviteľné. „Nahlásenie po rokoch môže byť ovplyvnené tým, že žena našla v sebe vnútornú silu, možno sa niekomu zdôverila, možno vyhľadala odbornú pomoc, má vo svojom okolí oporu, ktorú predtým nemala,“ vysvetľuje Jančiarová. „Z mojej psychoterapeutickej praxe viem, že keď sú obeťami znásilnenia deti alebo tínedžeri, často ani nevedia a nerozumejú, že ide o znásilnenie. Uvedomia si to až v dospelosti alebo často až v procese psychoterapie,“ dodáva. Okrem znásilnení sa premlčacia doba z 20 na 10 rokov skracuje pri ublížení na zdraví, obchodovaní s ľuďmi, kupčení s deťmi, vydieraní či hrubom nátlaku.

Kauza Tupý aj Kažimír môžu byť tiež premlčané

Okrem toho môžu do zabudnutia môžu ísť aj niektoré z najznámejších káuz, nehovoriac o tom, že závažnou korupciou budú prípady, v ktorých budú figurovať až vyše polmiliónové sumy. Aj šéf Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, bývalý minister za Smer, si možno bude môcť 22. marca vydýchnuť. Kažimír totiž čelí obžalobe z trestného činu podplácania. Podľa obžaloby Kažimír ešte ako minister financií opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imrecze sa priznal a povedal, že Kažimír mu mal odovzdať úplatok 48-tisíc eur. Kažimír trvá na svojej nevine.

 Dokazovanie bolo ukončené v piatok 9. februára ukončené. Hlavné pojednávanie má na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať 22. marca prednesom záverečných rečí. Guvernéra NBS opätovne obvinili z prečinu podplácania na jeseň 2022. Ak nadobudnú schválené zmeny v Trestnom zákone účinnosť, Kžimírova kauza bude premlčaná a konanie bude musieť byť zastavené. Vlani v apríli vydal sudca ŠTS trestný rozkaz, ktorým Kažimíra neprávoplatne uznal za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Keďže prokuratúra aj obžalovaný podali proti trestnému rozkazu odpor, koná sa hlavné pojednávanie.

Poslanec Ondrej Dostál (OKS, SaS) v pléne poukázal aj na informáciu denníka SME, že premlčanou by sa mohla stať aj vražda študenta Daniela Tupého, ktorá sa stala v roku 2005. Pri trestnom čine vraždy skracujú premlčaciu lehotu z 20 na 15 rokov. „Dnes vám neviem povedať, či bude premlčaný. Je to na posúdení súdu,“ povedal minister Susko s tým, že každým ďalším úkonom začína plynúť nová premlčacia lehota.

„Nechceme sa vyjadrovať k živým veciam. Nepoznám všetky podrobnosti skutku,“ uviedol Susko s tým, že od roku 2005 nastalo viacero zmien v Trestnom zákone. „Medzitým boli vznesené aj nejaké obvinenia. Dnes je vyjadriť k tomu, či bude, alebo nebude premlčaný, komplikované,“ povedal. Podľa Suska je potrebné posúdiť, podľa ktorej verzie zákona sa nakoniec bude skutok posudzovať. Bývalý policajný prezident v súvislosti s týmto prípadom obhajoval skracovanie premlčacích lehôt. Gašpar hovoril, že „premotivovaná polícia v úzkom kruhu“ dokáže vyrobiť páchateľa a aj toto je podľa neho riziko vysokých premlčacích lehôt. Súdy o obžalobe Puškára doposiaľ nerozhodli.

Gašpar reagoval aj na to, či sa pozeral aj na to, ako ovplyvní novela kauzy, v ktorých figuruje. „Ja sa obhájim tam, kde je to príslušné z hľadiska orgánov vo vzťahu k môjmu obvineniu. Od začiatku hovorím, že je účelové a vytvorili ho čurillovci,“ uviedol. „Zákon sa prijíma pre všetkých občanov Slovenska, nie pre Tibora Gašpara,“ dodal.

Čaputová má dve možnosti

Schválená novela Trestného zákona oslabuje ochranu pred sexuálnym násilím. Aj to je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej jedným z dôsledkov prijímania zásadných zmien narýchlo. Pripomenula, že urobí všetko pre to, aby takáto úprava novely nikdy nenadobudla účinnosť. „Namiesto toho, aby sme posilňovali ochranu pred sexuálnym násilím na ženách, dievčatách, ako aj mužoch a chlapcoch, schválená novela Trestného zákona ju, naopak, oslabuje,“ upozornila. Slová obhajoby ku skráteniu doby premlčania za znásilnenie a sexuálne násilie sú podľa slov hlavy štátu výsmechom bolesti a traume, ktorú zažívajú obete.

Mrzí ju, že koaliční poslanci nevypočuli hlasy verejnosti a odbornej obce a nestiahli materiál z rokovania. Novela v oblasti trestného práva pripravená bez odbornej oponentúry môže podľa jej slov spôsobiť celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou.

Čaputová má aktuálne dve možnosti. Prvou je, že zákon nepodpíše a vráti ho do parlamentu. V tom prípade by ho parlament musel prerokovať znova a buď by sa pokúsil prelomiť vetovaný zákon ako celok, alebo časti, ktoré by prezidentka namietala. V tom prípade je otázne, ako dlho by o ňom poslanci rokovali. Veto by tak mohli prelomiť tesne pred nadobudnutím účinnosti, čo by značne skrátil čas na posudzovanie pre sudcov po prípadom podaní na Ústavný súd.

Druhou možnosťou je, že prezidentka zákon podpíše a na Ústavný súd sa obráti okamžite. V tom prípade by mal súd na rozhodovanie viac času a je reálnejšie, že by stihol rozhodnúť pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ústavný súd má na posudzovanie 60 dní. „Nevieme, čo spraví pani prezidentka. Počkáme si, aké kroky spraví a tomu prispôsobíme naše kroky. Pri vetovaní je postup štandardný,“ dodal Susko.

Zvýši sa kriminalita?

Schválenie novely kritizujú aj mimovládne organizácie Transparency International Slovensko (TIS) a Nadácia Zastavme korupciu. „Koaliční poslanci schválili novelu Trestného zákona, ktorá závažným spôsobom oslabí bezpečnosť občanov Slovenska a zatraktívni korupčnú a inú majetkovú trestnú činnosť,“ upozornila nadácia na sociálnej sieti.

„Napriek tomu sa Slovensko dnes ocitlo už veľmi blízko k revolúcii v trestnej politike, ktorej dosahy možno ťažko predpovedať. V posledných hodinách rozpravy to najlepšie ukázala aj emotívna diskusia o skracovaní premlčacej doby za znásilnenie či možnom premlčaní vraždy Daniela Tupého,“ zdôraznila organizácia TIS. Najväčšou výhradou je to, že rozsiahle zmeny neprešli štandardným legislatívnym procesom ani diskusiou v odborných kruhoch.

Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že tak prehnané emócie, ktoré prezentovali zástupcovia opozície pri skracovaní premlčacej lehoty, nie sú na mieste. Politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Mrušiak si však len sotva dokáže predstaviť v trestných činoch, ktorých sa novely týkajú, restoratívnu justíciu.

„Je možná napr. mediácia medzi násilníkom a obeťou?“ pýta sa. Restoratívna justícia je proces, pri ktorom všetky strany majúce účasť na určitom trestnom čine sa stretávajú spoločne za účelom kolektívneho posúdenia, ako vyriešiť nepriaznivé následky trestného činu a jeho budúce dôsledky. Restoratívna justícia vo všeobecnej rovine je vnímaná a prezentovaná ako iné nazeranie na trestný čin, čo si kontinuálne vyžaduje aj iný prístup k riešeniu následkov trestného činu.

 Schválenie trestného balíka považuje Lenč za pyrrhovo víťazstvo vládnej koalície. „Týmto možno pomohla malej časti „svojich“ ľudí a iným, ktorí dosiaľ pociťovali skrivodlivosť, no výrazne si pošramotila svoj imidž. Domnievam sa, že celý proces a výsledok zmien v trestných kódexoch bude najvýraznejšie ľutovať Peter Pellegrini, ktorý si výrazne znížil šance na úspech v prezidentských voľbách,“ uviedol pre Pravdu.

Najproblematickejší je podľa Lenča z hľadiska parlamentarizmu pri novele trestných kódexov spôsob presadenia zmien. „Z hľadiska právneho systému si ako človek, ktorý nie je právnik, myslím, že najväčším problémom je to, že sa týmito zmenami potenciálne znižujú tresty tým, ktorí za ne hlasujú a znižuje sa miera bezpečia v spoločnosti,“ skonštatoval s tým, že v oboch prípadoch ide o nebezpečný precedens. Marušiak považuje za problematický celý spôsob, akým bol zákon prijatý. „Nielenže spojil sadzby za trestné činy so štruktúrou prokuratúry, ale navyše bol prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, čo je zneužívanie tejto inštitúcie,“ hovorí politológ.

Podľa Marušiaka novela trestných kódexov zločinnosť nezníži. „Skôr naopak. Neviem si ani predstaviť, ako by takáto novela mohla chrániť obete trestných činov,“ zhodnotil. Lenč si však nemyslí, že by kriminalita narástla. „Nemyslím si, že páchatelia trestných činov hľadia primárne na to, aká je premlčacia doba za skutok, ktorého sa dopúšťajú,“ dodal./agentury/

X X X

Bestseller Fico: Strašenie Sorosom, objednávka u Orbána a maďarský „azyl“ pre Fica

Keď viac ako štyri roky po vražde čelil Robert Fico trestnému stíhaniu, v druhej polovici roku 2022 mu vraj Viktor Orbán prisľúbil, že v prípade hrozby väzobného stíhania sa môže spoľahnúť na to, že Maďarsko by ho slovenským orgánom nevydalo.

Bestseller Fico – Posadnutý mocou môžete čítať aj online. Každý víkend exkluzívne na Aktuality.sk. Kúpou knihy v tlačenej forme alebo ako audioknihy podporíte nezávislú žurnalistiku.

Objednaný Orbán?

„George Soros a jeho sieť využíva každú príležitosť na zvrhnutie vlád, ktoré sa bránia imigrácii,“ komentoval maďarský premiér Viktor Orbán situáciu na Slovensku len 12 dní po tom, ako sa verejnosť dozvedela o vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Snaha spájať vraždu s konšpiračnými teóriami sa objavila takmer okamžite.

Premiér Orbán nebol prvý, kto sa pokúsil vraždu a udalosti po nej dávať do súvisu s americkým podnikateľom a filantropom Georgeom Sorosom, ktorým zvyknú strašiť najmä konšpirátori, rasisti a antisemiti. Celé to nenávistným statusom a útokom na nášho kolegu odštartoval admin facebookovej stránky Kotleba ĽSNS – Bratislavský kraj, ktorý po vražde zverejnil komentár, že „v podstate bol popravený medzinárodný zločinec (Ján Kuciak, pozn. autora), ktorý sa nabúral do osobných údajov, mailov a osobných bankových účtov, ktoré sú chránené zákonom. Pochopte, že Kuciak bol len biely kôň sorosoidných rozvratných fondov.“

Kotlebovci sa po dvoch dňoch od statusu dištancovali a zmazali ho.

Sorosovou kartou zahral pred Orbánom aj Robert Fico, keď zaútočil na prezidenta Andreja Kisku: „Chcem dnes na tejto tlačovej konferencii pánovi prezidentovi postaviť jednoduchú otázku – 20. septembra 2017, New York, Piata avenue – pýtam sa, prečo hlava štátu Slovenskej republiky išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno, a ten človek sa volá pán Soros. Prosím si odpoveď od prezidenta, o čom bolo to stretnutie, na ktorom nemal Kiska so sebou žiadneho zástupcu slovenského ministerstva zahraničných vecí.“

Prezident cez hovorcu Romana Krpelana Ficovi odkázal, že na stretnutí bol aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. O tom, že Kiskovo stretnutie so Sorosom nebolo tajné, svedčil aj prezidentov status zo septembra 2017, kde o tom napísal: „Krátku diskusiu o rómskej problematike sme mali aj s podnikateľom a filantropom Georgeom Sorosom. Stretnutie inicioval na základe minulotýždňovej titulky v New York Times, kde písali o úspešnom príbehu Rómov v Spišskom Hrhove. Už roky sa jeho nadácia venuje práve rómskej problematike.“

Orbán tak bol až tretí v poradí, keď sa 9. marca pripojil k strašeniu Sorosom. Ficova vláda, ktorá po vražde čelila vážnej politickej kríze, podľa neho bráni imigrácii, pretože nechce z vlastnej krajiny urobiť krajinu imigrantov. Orbán tvrdil, že na takýchto premiérov nemilosrdne útočili organizácie Georgea Sorosa: „To, čo vidím, ma neprekvapuje, v tejto brandži sa pohybujem už dlho, čítam aj medzi riadkami,“ hovoril Orbán.

Orbán hovoril aj o tom, že Slováci a Maďari si v posledných rokoch vybudovali strategické partnerstvo, z čoho majú prospech obe strany. „To je dobrá vec, chceme v tom pokračovať, preto potrebujeme stabilné Slovensko.“

Reakcia Slovenska na seba nenechala dlho čakať. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok si predvolal maďarského veľvyslanca v Bratislave Tibora Petőho. Veľvyslancovi tlmočil protest proti vyjadrovaniu sa premiéra Orbána k vnútropolitickej situácii na Slovensku a jej spájaniu so Sorosom.

Pár dní nato zasadala vláda. Ministri a štátni tajomníci už sedeli v rokovacej miestnosti. Ešte pred začiatkom rokovania sa stali svedkami toho, ako sa Fico podráždeným hlasom pýtal, kto si dovolil predvolať maďarského veľvyslanca a riešiť s ním Orbánove vyjadrenia. Z tónu hlasu bolo jasné, že sa mu to nepáčilo.

Ivan Korčok sa ohradil. Orbánove výroky a zaťahovanie Sorosa boli podľa neho učebnicovým príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny, a preto je profesionálnou povinnosťou rezortu diplomacie v takejto situácii tlmočiť protest.

Členovia vlády, ktorí jeho reakciu sledovali, nechápali, o čo ide. Jeden z účastníkov sa neskôr dozvedel, že Fico si u Orbána objednal, aby sa zapojil do diania na Slovensku a priživil konšpirácie o vplyve Georgea Sorosa na dianie na Slovensku. Orbánovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Využil akúkoľvek zámienku, aby na Sorosa zaútočil.

Ficovmu a Orbánovmu konšpirovaniu o Sorosovi pomáhalo aj známe prokremeľské konšpiračné médium.

Český dezinformačný web Aeronet zverejnil článok, v ktorom rovnako spojili Kuciaka so Sorosom: „Problém je v tom, že objednávka na vraždu neprišla zo Smeru, ale už omnoho skôr zo zahraničia, spoza oceánu. Alebo si snáď nikto z vás nevšimol, ako slovenský neziskový sektor je infiltrovaný americkou štátnou mocou, peniazmi a hlavne ľuďmi a novinármi Georgea Sorosa?“

Proruskí dezinformátori tiež šírili konšpiráciu, že na Slovensko priletel Marcello Fabiani, vraj pravá ruka Georgea Sorosa, ktorá organizuje štátne prevraty. Konšpirátori tým navodzovali dojem, že Soros chystá prevrat aj na Slovensku. No ich teória má jeden háčik. Žiadny Sorosov Marcello Fabiani s najväčšou pravdepodobnosťou neexistuje.

Dokonca to priznali aj dezinformátori z webu Hlavné správy: „Fáme o existencii osoby menom Marcello Fabiani naleteli žiaľ ‚nákupom‘ z neoverených zdrojov aj Hlavné správy, hoc nie priamo, ale ,pustili von‘ bez vedomia, že ide o fámu, aj vyjadrenia Jána Čarnogurského, redaktor Zem a Vek svoj článok na webe spracoval prevzatím celých pasáží z https://aeronet.cz/news….“

Kombinácia Fico, Orbán, konšpirátori však v tom čase, krátko po vražde Jana a Martiny, so svojimi vymyslenými historkami neuspela. No naznačila, že spojenie Fico – Orbán môže byť oveľa pevnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, aktuality.sk

X X X

Celosvetová epidémia ničí starších ľudí, zvyšuje riziko smrti a nie vždy sa dá pred ňou brániť

Zneužívanie a násilie sa nepácha len ženách a deťoch, často sú obeťou aj seniori. Niektorú z foriem takéhoto násilia zažije ročne každý desiaty človek vo vyššom veku.

 Zneužívanie starších jedincov je stále celosvetovým a často prehliadaným problémom. Zhodujú sa na tom oraganizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).

Podľa WHO sa zneužívanie starších osôb definuje ako „jedno či opakované konanie alebo nedostatok vhodného konania, ktoré sa vyskytuje v akomkoľvek vzťahu, kde sa očakáva dôvera, a ktoré spôsobuje staršej osobe škodu alebo úzkosť.“ Môže mať rôzne formy, vrátane fyzického, emocionálneho, psychologického, finančného a sexuálneho zneužívania, ako aj zanedbávania.

 Štatistiky CDC odhaľujú, že približne jedna z desiatich starších dospelých osôb každý rok zažije nejakú formu zneužívania alebo zanedbávania. Avšak tieto čísla nie sú úplne presné, keďže mnoho osôb sa k týraniu buď neprizná alebo si ho často ani neuvedomuje.

Následky zneužívania

Dôsledky zneužívania starších osôb sú hlboké a ďalekosiahle. Okrem okamžitých fyzických zranení alebo finančných strát často staršie obete trpia zhoršujúcim sa duševným zdravím, zníženou kvalitou života a zvýšeným rizikom úmrtia.

Okrem toho traumy spôsobené zneužívaním môžu podkopať dôveru a pocit bezpečia, ktoré by si staršie osoby mali vychutnávať vo svojich zlatých rokoch.

Týranie a zneužívanie často vyskytuje v prostrediach, kde by sa mali cítiť najbezpečnejšie, ako sú ich vlastné domovy, zariadenia poskytujúce starostlivosť o seniorov.

OHCHR zdôrazňuje, že násilie a zneužívanie starších osôb nie sú len individuálne alebo rodinné problémy, ale sú hlboko zakorenené v širších spoločenských postojoch a systémovom zanedbaní. Vekizmus, diskriminácia a nedostatočné sociálne oporné systémy prispievajú k udržiavaniu zneužívania starších osôb, ďalej marginalizujúc tento už tak zraniteľný segment populácie.

Ako riešiť situáciu

Riešenie pohromy zneužívania starších osôb vyžaduje viacstranný prístup zahŕňajúci legislatívne opatrenia, intervencie na základe komunity a zlepšené podporné služby. Vlády musia prijímať a presadzovať zákony chrániace práva starších osôb, poskytovať prístupné kanály na oznámenie zneužívania a zabezpečiť, aby boli páchateľom za ich konanie vykonané dôsledky.

Komunitné organizácie, zdravotnícki pracovníci a agentúry sociálnych služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii známok zneužívania starších osôb, poskytovaní podpory obetiam a implementácii preventívnych opatrení. Vzdelávacie kampane s cieľom zvýšiť povedomie o zneužívaní starších osôb a podporovať úctivé a inkluzívne postoje k starším osobám sú tiež nevyhnutné na odstránenie problému.

Vytváraním súdržných a starostlivých komunít, ktoré si vážia a dodržiavajú práva seniorov, môžeme vytvoriť bezpečnejšie a podporujúce prostredie pre všetkých členov spoločnosti./aktuality/

X X X

SNS žiada Mikasa, aby pre pandémiu odstúpil. Nebránim sa prešetrovaniu, reagoval hlavný hygienik

Slovenská národná strana (SNS) vyzvala hlavného hygienika Jána Mikasa, aby odstúpil zo svojej funkcie. Ten následne reagoval na výzvu.

 SNS o tom informovala na svojej sociálnej sieti s tým, že ak Mikas nevyvodí zodpovednosť za predchádzajúce tri roky, najmä v období pandémie ochorenia COVID-19, požiadajú na najbližšej Koaličnej rade zástupcu strany Hlas-SD, aby bol odvolaný.

 Ako SNS uviedla, Mikas po boku s Igorom Matovičom (hnutie Slovensko) zavádzali „neprehľadné nebezpečné testovanie a očkovanie“. „Mikas musí bezodkladne vo svojej funkcii skončiť. SNS sľúbila vo svojom volebnom programe vyšetrenie obdobia COVIDu. Náš poslanec Peter Kotlár bol poverený bezodkladne po zvolení, tak ako sme sľúbili vo volebnom programe, vyšetrením covidového manažmentu,“ uviedla strana s tým, že obdobie COVIDu vláda nezvládla. „Nesmieme opomenúť bezbrehé míňanie peňazí, chaotické riadenie štátu, ktorému Mikas asistoval. Tak, ako musel z funkcie odísť Igor Matovič, musí bezodkladne skončiť aj Mikas,“ dodala SNS a uzavrela, že ak ich výzva nebude vypočutá, požiadajú ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD) aby konala.

 Mikas v reakcii uviedol, že sa nebude brániť prešetrovaniu manažmentu pandémie. V danej súvislosti už poskytol plnú súčinnosť Generálnej prokuratúre aj Najvyššiemu kontrolnému úradu. „Som otvorený a nebránim sa prešetrovaniu manažmentu pandémie COVID-19 zo strany GP SR, NKÚ SR a splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19,“ skonštatoval Mikas. Upozornil zároveň, že vládny splnomocnenec Peter Kotlár ho zatiaľ nekontaktoval.

Hlavný hygienik považuje vynášanie účelových rozsudkov pred riadnym preverením za nekorektné. Vníma to ako ďalší útok nielen na seba, ale aj jeho kolegov a ďalších odborníkov, ktorí sa snažili, aby boli dopady na zdravie a životy občanov SR počas pandémie čo najmenšie. „Neodišiel som preto, lebo som bol pri pandémii a zotrval som pri jej riešení. Ani dnes zbabelo neutekám pred otázkami, ktoré treba z odborného hľadiska zodpovedať a naďalej znášam aj osobné útoky,“ dodal Mikas.

Predseda opozičného KDH Milan Majerský argumentoval, že problémom slovenského zdravotníctva sú chýbajúce nemocnice, nie Mikas. „Andrej Danko by si mal skôr vyhrnúť rukávy a bojovať na koaličnej rade za nové nemocnice, to je vec, ktorú Slovensko potrebuje ako soľ, nie ďalšie nezmyselné a neodborné nominácie pre svojich blízkych zo SNS,“ poznamenal./aktuality:/

X X X

Herečka, ktorá obvinila kolegu Depardieua zo znásilnenia, je po smrti. Skočila z mosta do Seiny

Francúzski vyšetrovatelia sa zaoberajú úmrtím herečky Emmanuelle Debeverovej. Bola jednou z prvých žien, ktoré obvinili francúzskeho herca Gérarda Depardieua zo sexuálneho obťažovania. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.

Viacero francúzskych médií informovalo, že Debever zomrela 7. decembra vo veku 60 rokov, pričom príčinou jej smrti bola samovražda. V tento deň bola pritom odvysielaná televízna relácia, ktorá sa zaoberala obvineniami zo sexuálneho obťažovania a násilia, ktorým Depardieu čelí.

Pred verejným lynčom sa môžem brániť iba slovom, vyhlásil Depardieu a poprel obvinenia zo znásilnenia

Debeverovej partner ešte 29. novembra povedal polícii, že herečka opustila domov a zanechala mu znepokojujúci odkaz, uviedla v stredu večer francúzska prokuratúra. Polícia potom objavila telo ženy, ktorá skočila z mosta nad riekou Seina a okamžite ju previezli do nemocnice.

Záber z filmu Danton z roku 1983, na snímke herec Gerard Depardieu a herečka Emmanuelle Debever.

Po jej smrti médiá informovali, že herečka sa sťažovala na nevhodné správanie Depardieua. V príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook ešte v roku 2019 sa Debever sťažovala na správanie Depardieua počas nakrúcania filmu Danton z roku 1983. Dej snímky sa odohráva v období Francúzskej revolúcie. Depardieua napríklad obvinila z toho, že jej strkal ruky pod sukňu, spresňuje AFP.

Podľa viacerých osôb podala Debever v roku 2019 na Depardieua sťažnosť za znásilnenie a sexuálne napadnutie. S jej sťažnosťou však údajne nikto nič nerobil. Francúzka prokuratúra pritom v stredu tieto tvrdenia nevedela potvrdiť.

Úrady začali Depardieua vyšetrovať pre obvinenie zo znásilnenia v roku 2020. Zo sexuálneho obťažovania alebo napadnutia ho obvinilo celkovo už najmenej 13 žien, píše AFP. /agentury/

X X X

U mužov užívajúcich pilulku na potenciu zrejme klesá riziko Alzheimerovej choroby

Muži, ktorí užívajú lieky na erektilnú dysfunkciu, ako je Viagra, si takto môžu znížiť riziko obávanej Alzheimerovej choroby. Naznačuje to štúdia, ktorá skúmala viac ako 260 tisíc mužov. U tých, ktorí mali predpísané lieky na erektilnú dysfunkciu, bola o 18 percent nižšia pravdepodobnosť vzniku demencie. Bude však potrebný výskum, aby sa dokázalo, že za to skutočne môžu tieto lieky.

 Lieky ako Viagra boli pôvodne navrhnuté na liečbu vysokého krvného tlaku a anginy pectoris. Pôsobia však tiež pozitívne na receptory spojené s pamäťou. Je tiež známe, že ovplyvňujú aktivitu mozgových buniek a výskum na zvieratách naznačuje, že majú určitý ochranný účinok na mozog.

V novej štúdii v oblasti neurológie sa výskumníci z University College London zamerali na lekárske záznamy tisícok mužov s erektilnou dysfunkciou, pričom porovnávali tých, ktorým boli podané lieky, s tými, ktorí ich nedostali.

Muži, ktorí dostali najviac receptov na lieky na erektilnú dysfunkciu, mali najmenšiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby, čo naznačuje, že pravidelné užívanie lieku by mohlo pôsobiť preventívne proti vzniku tohto ochorenia.

Vedci tvrdia, že ich štúdia nepreukazuje, že samotné lieky znižovali u ľudí riziko Alzheimerovej choroby, ale mohla by poukázať na nový smer výskumu./agentury/

X X X

Rakovinu má Karol III. v rodine. Windsorovci sa však pýšia aj génmi dlhovekosti

Britskému kráľovi Karolovi III., ktorý bojuje s onkologickým ochorením, môže nádej do žíl vliať aj vedomie, že jeho predkovia sa v dobrom zdraví často dožívali veľmi vysokého veku. Jeho babička prekročila stovku, hoci predtým dvakrát prekonala práve rakovinu.

Britský kráľ Karol III. trpí onkologickým ochorením, oznámil pred pár dňami Buckinghamský palác. Prišlo sa na to počas monarchovej hospitalizácie v nemocnici, kde mu operovali zväčšenú prostatu. Podrobnosti o diagnóze kráľovská rodina nezverejnila, nemá sa však týkať operovanej prostaty, ale iného orgánu. Britský premiér Rishi Sunak oznámil, že rakovinu sa podarilo odhaliť v štádiu, keď ju možno úspešne riešiť.

Britský kráľ už začal s liečbou, napriek ochoreniu sa chce venovať niektorým pracovným povinnostiam a verí, že rakovinu dokáže poraziť. Nádej mu do žíl môže vliať aj vedomie, že jeho predkovia sa v dobrom zdraví dožívali často veľmi vysokého veku, a to dokonca aj napriek prekonanému onkologickému ochoreniu. Britský panovnícky rod sa celkovo vyznačuje dlhovekosťou, čo je okrem genetiky určite dané aj výnimočnou zdravotnou starostlivosťou, ktorej sa šľachticom dostáva.

Dve rakoviny? Žiadny problém…

Kráľova babička, matka nedávno zosnulej panovníčky Alžbety II., dokonca zomrela vo veku takmer 102 rokov po tom, čo v dávnejšej minulosti dvakrát prekonala onkologické ochorenie. To, že kráľovná matka bojovala s rakovinou, sa poddaní, mimochodom, dozvedeli až sedem rokov po jej skone v roku 2002. Vo veku 66 rokov jej zistili nádor na hrubom čreve a ako 78-ročnú ju postretla rakovina prsníka, ochorenia však úspešne prekonala.

Nie každý v panovníckej rodine Windsorovcov mal však také šťastie. S rakovinou pľúc sa trápil Karolov dedko, kráľ Juraj VI. Bol vášnivým fajčiarom a kvôli onkologickému ochoreniu mu museli odstrániť jednu časť pľúc. Cigarety mu privodili aj kôrnatenie tepien, bezprostrednou príčinou jeho smrti už v 56 rokoch tak bol infarkt. Dožil sa najmenej zo všetkých panovníkov rodu a na trón po ňom nastúpila vo veku len 25 rokov jeho dcéra Alžbeta II.

 Na rakovinu, tentokrát pažeráku, zomrel ďalší vášnivý fajčiar, kráľ Eduard VIII. Dlho si však na tróne nepobudol, opustiť ho musel v roku 1936 kvôli zamýšľanej svadbe s neurodzenou a rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Keďže lásky sa vzdať odmietol, po abdikácii nastúpil na trón jeho brat, už spomínaný kráľ Juraj VI.

Choroby vládnucu dynastiu neobchádzajú ani v súčasnosti, princezná Kate sa podrobila zákroku v oblasti brucha, konkrétnu diagnózu však nezverejnili. Rakovinu kože diagnostikovali pred krátkym časom Sarah Fergusonovej (64), vojvodkyni z Yorku. Bývalá manželká britského princa Andrewa, mladšieho kráľovho brata, si pritom len pred pol rokom vypočula od lekárov správu, že trpí rakovinou prsníka, našťastie v ranom štádiu.

Dlhovekosť v génoch

Na druhej strane sa veľa príslušníkov dynastie dožilo či dožíva veľmi vysokého veku. Ako uvádza internetová encyklopédia Wikipédia, celkom dvadsaťosem členov britskej kráľovskej rodiny sa dožilo veku 80 alebo viac rokov. Asi nikoho neprekvapí, že z tohto počtu bolo 20 žien a len osem mužov. Desať šľachticov zomrelo vo veku viac ako 90 rokov a dve ženy prekročili stovku. Zaujímavou je tiež informácia, že osemnásť členov pochádzalo priamo z vládnucej dynastie a desať sa do nej priženilo či vydalo.

 Najdlhšie žijúcim členom britskej kráľovskej rodiny bola princezná Alica, ktorá sa vydala za syna kráľa Juraja V. Dožila sa takmer 103 rokov, zomrela v roku 2004. Hneď za ňou nasledovala Alžbeta, kráľovná matka. Na svete si pobudla takmer 102 rokov. Jej dcéra, nedávno zosnulá Alžbeta II., sa rovnako dožila úctyhodného veku, presne 96 rokov a 140 dní. Mimochodom, bola vôbec najdlhšie panujúcim britským monarchom, na tróne strávila 70 rokov a 214 dní./agentury/

X X X

Mesežnikov: Matovič komplikuje Korčokovi situáciu. Pellegrini ako prezident? Ficov sluha

Šéf hnutia Slovensko Igor Matovič svojou kandidatúrou na post prezidenta do istej miery komplikuje situáciu kandidátovi Ivanovi Kočokovi, ktorého podporujú opozičné strany Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita. Myslí si to politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

 Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, prieskumy, ktoré sa uskutočnili predtým ako Matovič oznámil svoju kandidatúru, hovorili o tom, že dve tretiny voličov OĽaNO by podporili Ivana Korčoka. „V prvom kole zrejme Matovič Korčokovi nejakých voličov zoberie, ale v druhom kole skôr podporia títo voliči Ivana Korčoka. Matovič síce deklaroval na svojej tlačovej besede, že svojou kandidatúrou pomáha Korčokovi, podľa mňa mu však týmto svojím krokom situáciu do istej miery komplikuje,“ zhodnotil.

 Mesežnikov zdôraznil, že prezidentská kancelária musí pôsobiť ako úplne nezávislá, nestranícka inštitúcia. Musí prispievať k bezproblémovému chodu inštitúcií, ale nemôže byť súčasťou nejakého politického monolitu. „Prezident má predstavovať vždy protiváhu, bez ohľadu na politické pomery. Ficova vláda začala budovať mocenský monopol, a to dosť úspešne. Prezident by to podľa môjho názoru mal vyvažovať a svoju funkciu má vykonávať nezávisle a nadstranícky,“ povedal.

Predseda parlamentu a líder Hlasu-SD Peter Pellegrini už podľa neho dokázal, že jeho fasáda umiernenejšieho politika je falošná maska. Politológ sa domnieva, že v prípade zvolania za prezidenta, by to bol „sluha Roberta Fica a Ivan Gašparovič číslo dva“. „Ak by bol zvolený do prezidentskej funkcie, tak sa nestane niekým takým, ako bol prezident Michal Kováč, ktorý sa politicky odštiepil od Vladimíra Mečiara. Medzi ním a Robertom Ficom je úplne iný typ vzťahov. Očakávam, že bude servilný,“ skonštatoval.

 Prezident Inštitútu pre verejné otázky si nemyslí, že by premiér Robert Fico niesol ťažko, ak by sa Petrovi Pellegrinimu podarilo dosiahnuť to, čo sa jemu osobne nepodarilo – stať sa prezidentom. Fico prehral v prezidentských voľbách v roku 2014 s Andrejom Kiskom. „Pre Fica je momentálne hlavná méta dosiahnuť beztrestnosť. Toto je pre neho dnes dôležitejšie ako to, že v minulosti boli nejaké problémy medzi ním a Pellegrinim. Pripomeniem, že Fico Pelleginiho označoval za zradcu a Pellegrini sľuboval, že s Ficom už nepôjde nikdy, že Fico je minulosť,“ dodal Mesežnikov.

 Šéf národniarov Andrej Danko podľa Mesežnikova kandiduje za prezidenta s cieľom poškodiť Petrovi Pellegrinimu. „Matovič deklaroval, že chce pomôcť Korčokovi tým, že bude kandidovať, aby prilákal voličov, no Danko je presne opačný prípad – on chce poškodiť Petra Pellegriniho. Povedal, že nevstúpil do vládnej koalície preto, aby bol Pellegrini prezidentom. Ale či sa mu podarí Pellerginiho oslabiť, no neviem… Nemyslím si to,“ povedal. Andrej Danko má podľa neho problémy so svojou vlastnou stranou a vo vládnej koalícii sa cíti byť obchádzaný, preto sa pokúša z toho nejako vykorčuľovať. Nemusí však dopadnúť dobre. „Ak bude robiť ‚šarapatu‘ väčším koaličným partnerom, tak si myslím, že Robert Fico ho dokáže ‚upratať‘. A to pomocou ľudí, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidačnej listine Slovenskej národnej strany,“ myslí si politológ. Zdôraznil, že Fico pri rôznych príležitostiach demonštruje ich podporu, ale zatiaľ nepočul, že by podporil Danka. „Stačí, ak títo ľudia vystúpia z poslaneckého klubu SNS a tento klub zanikne, tým pádom sa zmení aj väzba medzi koaličnými stranami,“ podotkol Mesežnikov./agentury/

X X X

Prázdne pridlhé reči a násilie v parlamente majú dávnu tradíciu

Nekonečné rečnenie o tom istom alebo o ničom v snahe zmariť alebo oddialiť prijatie nejakého zákona nie je objavom súčasnej opozície v Národnej rade. Pred 150 rokmi vymyslel túto formu obštrukcie Joe Biggar.

Joseph G. Biggar (1828 – 1890), bežne známy ako Joe Biggar, bol írsky nacionalistický politik a do Dolnej snemovne ho zvolili v rodnom Belfaste. V roku 1874 sa mu podarilo prelomiť tradičnú zdržanlivosť opozície a prešiel do útoku nielen proti vláde, ale i väčšine v zákonodarnom zbo­re.

Dokázal rečniť aj niekoľko hodín bez prestávky a nikto, vrátane spíkrov snemovne ho nevedel zastaviť. O štvrťstoročie neskôr o tom vydal svedectvo írsky novinár Timothy Sullivan vo svojej spomienkovej knihe.

„Niektorí utekali pred jeho chrapľavým hlasom a ulsterským prízvukom, Joe Biggarovi však bolo jedno, či ho počúvajú, alebo nie, išiel tvrdo za svojím cieľom. Raz, keď hovoril dve hodiny v kuse, sa zdalo, že už nemá čo povedať a skončí s vystúpením. Predseda snemovne však neprezieravo poznamenal, že Biggara nebolo počuť a že mu nerozumel. Na čo poslanec vyhlásil: „Nič to, ja som ochotný všetko zopakovať a podstatne hlasnejšie.“ A aj to opakoval ďalšie dve hodiny.

 V minulosti ktosi pomenoval túto zdržovaciu taktiku záhadným termínom „filibuster“. Je odvodený z holandského slova, ktoré znamená „pirát“. Politickí vedci dnes delia obštrukcie na „technické“ a „divoké“. V prvom prípade ide o využívanie alebo zneužívanie rokovacieho poriadku. Patrí sem pridlhé rečnenie, neustále podávanie pozmeňovacích návrhov, čítanie petícií a interpelácií a podobne.

Divoké obštrukcie nazýval klasik právnej teórie Rakúšan Hans Kelsen (1881 – 1973) aj „fyzickými“. Ide totiž o násilné akty – potýčky medzi poslancami, obsadenie rečníckeho pultu či pokrikovanie.

Cieľ oboch typov obštrukcií je však ten istý – menšina v parlamente sa usiluje donútiť väčšinu stiahnuť navrhovaný zákon alebo pristúpiť na nové rokovanie a kompromis.

Biggar mal početných nasledovníkov. Na každé vrece sa však nájde záplata. Zmenou rokovacieho poriadku v Dolnej snemovni dostal jej predseda väčšie právomoci. Okrem iného mohol rozpravu sám ukončiť, ale až po tom, čo usúdil, že ako opozícia, tak aj vládna pozícia mali primerané možnosti sa vyjadriť. A keď uplynul primeraný čas na prerokovanie určitého návrhu zákona.

Dosť pritom záviselo od trpezlivosti spíkra parlamentu a od jeho subjektívneho hodnotenia miery primeranosti. Ináč by sa nemohlo stať, že ešte v roku 1983 nechal vtedajší predseda britskej snemovne rečniť labouristu Johna Goldinga 11 hodín, pravda, s prestávkami. A o dva roky neskôr predniesol konzervatívny poslanec Ivan Lawrence prejav, ktorý bez prerušenia trval štyri hodiny a 23 minút. Pritom predmetom rozpravy bola fluoridácia, čiže spôsob liečby zubov pri ich zvýšenej citlivosti. Sir Lawrence napriek tomu nedosiahol, aby sa návrh stál zákonom.

Stojí za zmienku, že snemovni vtedy predsedal Bruce B. Weatherill, známy tým, že bol posledným spíkrom, ktorý nosil predpísanú parochňu. Tvrdil, že je to skvelá vec, lebo mu umožňuje predstierať, že niektoré veci nepočuje.

Odvtedy, čiže už takmer štyri desaťročia, sa podobný filibuster za múrmi britského parlamentu neudial. Na rozdiel od českej snemovne, kde minulý mesiac šéf opozičnej SPD Tomio Okamura prekonal národný rekord v dĺžke rečnenia. V rozprave k zákonu o korešpondenčnej voľbe brojil proti nemu bez prestávky 10 hodín a 44 minút!

Dlhšie ako sir Lawrence rečnil pred Vianocami pri debate v Národnej rade SR aj poslanec za Slovensko (OĽaNO) Gábor Grendel. Slovenský parlament by sa bol zapísal do Guinnessovej knihy rekordov, keby vyšiel Matovičov zámer s „absolútnou obštrukciou“. Navrhoval, aby každý opozičný poslanec rečnil v rozprave o trestnom zákone 24 hodín (!) s cieľom zachrániť špeciálnu prokuratúru.

 Ako si poradili s rečníckymi maratónmi a obštrukciami tohto druhu v americkom Kongrese? V Snemovni reprezentantov zakázali zdržovaciu taktiku kongresmanov ešte v 19. storočí. V Senáte ju však umožňujú dodnes.

V roku 1935 sa demokratický senátor zo štátu Louisiana Huye Long pokúsil zhatiť návrh zákona tým, že viac ako 15 hodín prednášal aj recepty na rokfortový šalát a podrobne diskutoval o najlepšom spôsobe vysmážania ustríc.

To však nebolo ešte nič. Rekord dosiaľ drží senátor Strom Thurmond z Južnej Karolíny, ktorý v roku 1957 dokázal rečniť 24 hodín a 18 minút bez prestávky! Zdržoval tak prijatie legislatívy, ktorá rozširovala práva Afroameričanov. Thurmond postupne čítal volebné zákony jednotlivých štátov v abecednom poriadku, rôzne iné dokumenty, vrátane Deklarácie nezávislosti a nakoniec sa dostal k obľúbenému receptu na sušienky svojej babičky.

Ako je možné, že vydržal tak dlho? Podľa Thurmondovho životopisca Josepha Crespina bol senátor vo vynikajúcej zdravotnej kondícii a bol aj perfektne pripravený. Mal so sebou väčšie zásoby vody a ovocných štiav, hovoril ticho a monotónne, aby si zachoval hlas. Reportéri sa ho po rekordom výkone pýtali, ako tak dlho udržal močový mechúr. Vraj pred vystúpením navštívil parný kúpeľ, dehydroval sa a telo mu potom absorbovalo tekutiny „ako huba“.

V 21. storočí sa nástupcovia Thurmonda v americkom senáte už ani nepokúšajú napodobniť jeho maratónsky prejav. Jednak Senát má dnes možnosť odhlasovať ukončenie rozpravy k zákonu, ak súhlasí najmenej 60 zo 100 hlasov (predtým, sa vyžadovala trojpätinová väčšina zákonodarcov).

Ale nie je to jediný dôvod. Podľa politológa Georgea J. Wawra z Cornellovej univerzity v Ithake (USA) sa senátori v dobe priamych televíznych prenosov a nepretržitého spravodajstva sotva túžia zviditeľniť pred voličmi tým, ako do omrzenia čítajú nahlas telefónne zoznamy alebo kuchárske knihy. „Kto by ich pochválil za takéto plytvanie času?“ pýta sa profesor.

Napokon, technické obštrukcie s rovnakým poslaním sa dajú robiť aj ináč. Napríklad novozélandskí poslanci prekazili v roku 2009 schválenie vládnej reformy miestnej správy tak, že predkladali tisíce pozmeňovacích návrhov. Mnohé z nich boli v maorijčine, čo je jazyk pôvodného obyvateľstva Polynézie. Museli sa preložiť do angličtiny, čím sa naťahoval čas.

 Poďme však bližšie k našej domovine. V bývalom Rakúsko-Uhorsku fungovali dva parlamenty. Ríšska rada vo Viedni a Uhorský snem v Pešti. Činnosť oboch trpela neplodným rečnením a zdržovacími obštrukciami. V uhorskom sneme, vzhľadom na temperament poslancov z južných oblastí, boli tieto diskusie „okorenené“ častými výtržnosťami a fyzickými potýčkami. Denník Slovenské noviny vychádzajúci v Budapešti od roku 1899 ich už vtedy nazval „divokými obštrukciami“.

Parlament v Pešti sa menil na arénu škandálov už koncom 19. storočia. Statkár Demeter Lyka zasadol do jeho lavíc už ako 20-ročný v roku 1873 a v roku 1912 vydal o svojich skúsenostiach spomienkovú brožúru, v ktorej napísal:

„Za dve či tri desaťročia snemovňa stratila dôstojnosť, pokojné spôsoby a vznešený štýl. Ustavičné obštrukcie opozičníkov splodili drsný jazyk a násilie.“

Podľa súčasného maďarského historika Andrása Ciegera roztržky prekonali všetky hranice únosnosti v júni 1912, keď sa v sneme strieľalo. Najprv 4. júna predseda snemu István Tisza ukončil v rozpore s rokovacím poriadkom 11 mesiacov trvajúcu obštrukciu opozície a dal hlasovať o reforme ozbrojených síl v rámci spoločnej rakúsko-uhorskej legislatívy.

Jablkom sváru bola najmä otázka jazyka pri výcviku nováčikov (maďarčina verzus nemčina). Nasledoval krik, hulákanie a trúbenie z opozičných lavíc. Tisza vzápätí povolal do rokovacej sály asi stovku policajtov, ktorá z nej vyviedla 36 odporcov prijatého zákona.

O tri dni neskôr sa vtedy 38-ročný poslanec Gyula Kovács pokúsil zastreliť Tiszu priamo v snemovni. Tri strely však minuli predsedajúceho. Kovács potom obrátil revolver proti sebe, ale iba sa zranil. „Atentát na člena politickej elity za múrmi parlamentu bol na európske pomery aktom bezprecedentného násilia,“ konštatuje Cieger.

 Treba ešte pripomenúť, že Kovács vyvolal škandál už 22. mája 1912. Po voľbe Tisza, bývalého uhorského premiéra za predsedu snemu schmatol volebnú urnu a rozbil ju o podlahu, čo vyústilo do bitky s vládnymi poslancami. Imunitný výbor mu potom na 30 dní zakázal zúčastniť sa rokovaní parlamentu. Napriek tomu sa 7. júna dostal na galériu určenú pre zástupcov médií. V osudnej chvíli preskočil zábradlie a začal v sále strieľať.

Nie je preto náhoda, že práve v roku 1912 ustanovil uhorský snem svojím rokovacím poriadkom parlamentnú stráž, ktorá zasahovala proti nespratníkom s poslaneckým mandátom.

V čase najdivokejších obštrukcií pôsobili v sneme aj niekoľkí Slováci. V čase pokusu o atentát na Tiszu tam boli traja, všetci za Slovenskú národnú stranu. Traja zo 413 (!) poslancov snemu.

 V Ríšskej rade, kde zasadali aj českí poslanci, bolo „fyzických“ obštrukcií menej ako v uhorskom sneme, ale jedna sa zapísala do historických análov. Predchádzalo jej rekordne dlhé rečnenie poslanca Otta Lechera z Nemeckého národného zväzu. V noci z 28. na 29. októbra 1897 dokázal hovoriť 12 hodín v kuse!

Celú noc prebiehala rozprava o tom, či sa bude rokovať o takzvaných Badeniho jazykových zákonoch, ktoré mali posilniť postavenie češtiny v úradnom styku a nemeckí nacionalisti boli zásadne proti. O štvrť na sedem ráno Lecher stále rečnil, zdrvení poslanci začali trieskať do lavíc a žiadať zrušenie schôdze.

Predsedajúcim bol podpredseda Rady Karel Kramář, budúci prvý premiér Československej republiky. A Kramář vytrvalo opakoval, že podľa rokovacieho poriadku má poslanec Lekár právo pokračovať vo vystúpení.

Nemeckí nacionalisti robili obštrukcie až do konca decembra 1897. A na záver vyprovokovali bitku, o ktorej informovala aj dobová tlač. „Poslanci sa mlátili horšie ako neuvedomelá sedliacka cháska pri muzike.“

Žiaľ, niektoré móresy z uhorského snemu a Ríšskej rady sa preniesli aj do Národného zhromaždenia, parlamentu mladej Československej republiky. Napríklad 2. decembra 1920 vylepil Bohuslav Vrbenský, poslanec za Čs. stranu socialistickú poriadne zaucho jednému ľudáckemu poslancovi, načo sa strhla bitka. Hlavných aktérov potýčky vylúčili z piatich zasadnutí snemovne.

Poriadková služba Národného zhromaždenia mala veľa práce 13. decembra 1929, keď poslanci za KSČ výkrikmi „preč s vládou fašistov a sociálfašistov“! prerušovali vystúpenie premiéra Františka Udržala z Agrárnej strany. Protesty pokračovali pískaním na píšťalky, hádzaním praskajúcich guličiek na ministerské lavice a spevom Internacionály. Niekoľkých členov snemovne vylúčili z rokovania na 10 schôdzí, čo vtedy bola podľa rokovacieho poriadku najvyššia možná sadzba.

A takto by sme mohli pokračovať. Nepomohli ani ustanovenie parlamentnej stráže, ani sprísnenie rokovacieho poriadku, divoké obštrukcie v československom parlamente pokračovali.

Rokovacie poriadky Národného zhromaždenia po roku 1945 postupne zmierňovali postihy za neprístojné správanie sa poslancov. Napríklad poriadok z roku 1945 umožňoval predsedovi vylúčenie poslanca maximálne z troch schôdzí, ak neuposlúchol jeho výzvu, urazil ústavného činiteľa alebo pokračoval v marení rokovania.

O päť rokov neskôr, po ďalšej úprave rokovacieho poriadku už bolo možné vylúčiť poslanca len z jednej schôdze a od roku 1960 ani z jednej. V tých časoch sa však už nedalo hovoriť o skutočnej politickej opozícii v parlamente ani mimo neho.

 Medzitým parlamenty v západnej Európe zvyšovali kultúru svojej činnosti a obmedzovali zbytočné obštrukcie. Máloktorý však nasledoval britský vzor. Ak predsedajúci dostal právomoc ukončiť rozpravu, tak len vo výnimočných prípadoch.

Išlo sa skôr cestou proporcionálneho rozdelenia rozpravy podľa sily poslaneckých klubov. Tento spôsob uplatňujú zákonodarné zbory v Nemecku, Rakúsku, Španielsku či Portugalsku. Ako ďalšia možnosť sa využíva fixné stanovenie maximálnej dĺžky vystúpení a počtu vystúpení jedného poslanca v jednej rozprave.

Napríklad v rakúskom parlamente sa hlasovaním určí, koľko minút môžu jeho členovia vystupovať, čo sa riadi podľa pomeru strán v snemovni. Kluby si musia na schôdzi rozdeliť pridelené minúty podľa svojich preferencií a nahlásia to predsedovi, ktorý pripraví program.

Uznesením pléna môže byť rečnícka doba skrátená na menej ako 20 a viac ako desať minút. Ale takisto možno počas rozpravy napríklad o skrátenom rokovaní obmedziť rečnenie od tretieho vystupujúceho poslanca za jeden klub na päť minút. Takto sa predchádza neodôvodneným technickým obštrukciám.

V poľskom sneme môže poslanec hovoriť v rozprave maximálne desať minút, vedúci klubu 20 minút, každý poslanec môže vystúpiť k určitému bodu len dvakrát, pričom druhýkrát len päť minút. Výnimku môže povoliť predseda – maršalek, ale iba v mimoriadnych prípadoch. Vo švédskom parlamente má každý poslanec zaručené len štyri minúty a o dve minúty menej pri druhom vystúpení.

V českom parlamente zrejme pristúpia k podobným obmedzeniam najmä po nedávnom „supervýkone“ poslanca Okamuru. Najnovšie obmedzili faktické poznámky na dve minúty.

Platný zákon o rokovacom poriadku umožňuje predsedajúcemu v Národnej rade vykázať poslanca z rokovacej miestnosti, ak „svojimi prejavmi alebo činmi prekročil hranice slušnosti“ a „ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave“. Ale koľkokrát sa to stalo? A kedy „vykázaný“ aj poslúchol a odišiel? Pričom už rok ho možno donútiť s pomocou parlamentnej stráže.

Rokovací poriadok Národnej rady je v porovnaní s rakúskym alebo povedzme aj so slovinským dosť liberálny a súčasná parlamentná väčšina uvažuje nad jeho novelizáciou. Naposledy ho menili v októbri 2016 po tom, čo rokovania „zdramatizoval“ svojimi úletmi (vrátane fyzických potýčok) Igor Matovič. Začal platiť napríklad zákaz vnášania plagátov, letákov, makiet do rokovacej sály, ktoré mali zrejme nahradiť výkriky a hulákanie v predvojnovom československom parlamente.

Český ústavný právnik Jan Wintr však oprávnene varuje pred prílišným obmedzovaním obštrukcií a vôbec parlamentných debát, lebo aj to musí mať svoje limity:

Niekto by najradšej vylúčil z parlamentu všetky slovné útoky opozície a umlčal polemiku, samozrejme, len dovtedy, kým on sám je vo vládnej koalícii.

Jan Wintr, český ústavný právnik

Najstaršia parlamentná stráž

V anglickej Dolnej snemovni pôsobí parlamentná stráž od jej začiatkov pred dvoma storočiami podnes. Píše o tom Oonagh McDonaldová v pútavej knihe o fungovaní britského parlamentu (sama bola členkou Dolnej snemovne v rokoch 1976 – 1987 za labouristov). Poslanca, ktorý hrubo poruší pravidlá komory, môže spíker – spravidla po niekoľkých varovaniach – vylúčiť z účasti na ďalšom rokovaní.

McDonaldová spomína, ako raz protestujúci priviezli do Dolnej snemovne kravský hnoj a musela zasahovať snemová stráž. Na príkaz predsedu komory vyviedla nespratníkov z budovy.

Ak potrestaný poslanec ani po opakovanom vyzvaní strážou príkaz neuposlúchne a tá musí na jeho odvedenie použiť silu, je automaticky vylúčený nielen z denného rokovania, ale až do konca polročného zasadania snemovne.

Nebýva to často, ale stáva sa. Podľa štatistík za roky po druhej svetovej vojne išlo v priemere o dva – tri prípady vylúčenia poslancov z rokovaní na jedno zasadanie snemovne.

Treba však pripomenúť, že predseda Dolnej snemovne sa teší veľkej autorite u poslancov i u britskej verejnosti, a to už od čias sira Arthura Onslowa, ktorý bol jej spíkrom najdlhšie v celej histórii (1728 – 1761).

 Predseda snemovne po zvolení do tejto funkcie sa dobrovoľne vzdáva straníckej činnosti a stáva sa predstaviteľom nie svojej strany, ani nie vlády, ale práve snemovne.

„Aj Betty Boothroydová sa musela vzdať členstva vo výkonnom výbore labouristickej strany, keď sa v roku 1992 stala prvou ženou zvolenou do čela Dolnej snemovne,“ prízvukuje McDonaldová.

V etickom kódexe tejto komory britského parlamentu sa uvádza: „Poslanci sa vždy musia správať tak, aby prispievali k upevneniu verejnej dôvery voči parlamentu, k jeho dôveryhodnosti a nikdy nespáchali čokoľvek, čo by poškodzovalo dobrú povesť parlamentu i poslancov všeobecne.“/agenturyI

X X X

Hlavný hygienik Mikas sa nebude brániť prešetrovaniu covidového manažmentu

Ján Mikas tvrdí, že vládny splnomocnenec Peter Kotlár ho zatiaľ nekontaktoval.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas sa nebude brániť prešetrovaniu manažmentu pandémie COVID-19. V danej súvislosti poskytol plnú súčinnosť Generálnej prokuratúre (GP) SR aj Najvyššiemu kontrolnému úradu (NKÚ) SR. Uviedol to pre TASR v reakcii na výzvu koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS), týkajúcu sa jeho odstúpenia.

Otvorený prešetrovaniu

„Som otvorený a nebránim sa prešetrovaniu manažmentu pandémie COVID-19 zo strany GP SR, NKÚ SR a splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19,“ skonštatoval Mikas. Upozornil zároveň, že vládny splnomocnenec Peter Kotlár ho zatiaľ nekontaktoval.

Hlavný hygienik považuje vynášanie účelových rozsudkov pred riadnym preverením za nekorektné. Vníma to ako ďalší útok nielen na seba, ale aj jeho kolegov a ďalších odborníkov, ktorí sa snažili, aby boli dopady na zdravie a životy občanov SR počas pandémie čo najmenšie.

„Neodišiel som preto, lebo som bol pri pandémii a zotrval som pri jej riešení. Ani dnes zbabelo neutekám pred otázkami, ktoré treba z odborného hľadiska zodpovedať a naďalej znášam aj osobné útoky,“ dodal Mikas.