Naďalej Moskve platíme obrovské sumy za energie. Za prvých osem mesiacov v tomto roku Slovensko zaplatilo za dovoz ruského plynu a ropy viac ako v rovnakom období roku 2021.Slovensko naďalej zostáva závislé na ruskej rope a plyne. Aj po takmer dvoch rokoch odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu naša krajina sa nedokázala zbaviť svojej energetickej závislosti od svojho dlhoročného hlavného dodávateľa.
Slovensko tak stále výrazne prispieva Moskve na jej financovanie vojny. Vyplýva to z údajov o zahraničnom obchode, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.
Jediná rafinéria u nás Slovnaft tvrdí, že sa postupne odpútava od ruskej ropy. „Naša spoločnosť diverzifikuje svoje zdroje ropy postupne už od roku 2016 a momentálne postupujeme v súlade s embargom na ruské komodity. Počas tohto roka sme testovali viaceré druhy rôp dostupných na trhu, aby sme potvrdili pripravenosť rafinérie na spracovanie rôznych ropných zmesí,“ tvrdí hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Podľa neho už Identifikovali úzke miesta v rafinérii a zahájili technologické zmeny, ako napríklad dobudovanie kapacít na zmiešavanie rôp a nevyhnutnú výmenu metalurgie, smerujúce k budúcemu spracovaniu rozličných druhov ropy v ešte väčšej miere.
„Uplatňovanie embarga na ruskú ropu pre nás znamenalo nutnosť rýchlo sa zorientovať na trhu, vybudovať si vzťahy s dodávateľmi, dokázať negociovať výhodné podmienky a pod. Zabezpečenie nákupu suroviny z mora a aj prepravy je náročnejšie a drahšie. Situáciu zároveň komplikuje skutočnosť, že chorvátsky prevádzkovateľ ropovodov JANAF násobne prekračuje ceny za transport ropy s porovnateľnými subjektmi v iných častiach Európy,“ vysvetľuje Molnár.
Odklon od Ruska
Ročne rafinéria Slovnaft spracuje 5 až 6 miliónov ton ropy, čo je jeho technologická kapacita. Podľa výročnej správy pre rok 2022 spracoval podnik 5,4 milióna ton ropy a podobne by to malo byť aj v tomto roku.
Ako ďalej uvádza Molnár, firma v tomto roku spracovala zhruba 70 percent ropy pochádzajúcej z Ruska. Zvyšných 30 % predstavovali rôzne druhy iných rôp – z Blízkeho východu, Ázie aj z USA. Vlani bol tento pomer 95 percent ruskej komodity a len zvyšných 5 percent bolo zo zvyšku sveta. V roku 2021 Slovnaft spracovával všetku ropu z Ruska.
Na základe týchto údajov by sa mohlo zdať, že sa Slovensko energeticky odpútava od Moskvy. Lenže ako vyplýva z dát Štatistického úradu SR, naďalej platíme agresorskej krajine obrovské sumy peňazí, ktoré od vypuknutia vojny na Ukrajine v podstate neklesli.
Za prvých osem mesiacov v tomto roku sme doviezli ruskú ropu v hodnote takmer 1,5 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide síce o pokles o viac ako miliardu eur. Lenže oproti prvým ôsmym mesiacom roku 2021 narástli platby o zhruba 200 miliónov eur.
A rovnaká situácia je aj v prípade zemného plynu. Slovensko medziročne importovalo za prvých osem mesiacov v roku 2023 menej tejto komodity z Ruska o viac ako 1,5 miliardy eur, avšak v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 došlo k nárastu dovozu zemného plynu o približne 200 miliónov eur.
Posun embarga
A k výraznému odkláňaniu od Moskvy nebude dochádzať ani v nasledujúcom obdobím. Brusel totiž predĺžil výnimku pre dovoz ruskej ropy, ktorá sa týka aj Slovnaftu. Pôvodne malo začiatkom decembra začať platiť embargo na túto komoditu aj pre našu rafinériu, avšak Európska komisia posunula zákaz o ďalší rok.
Jedným z dôvodov je, prípadný nedostatok nafty u našich západných susedov. Česko je totiž závislé na jej dovoze a zhruba polovicu svojho deficitu pokrýva práve Slovnaft.
To, že napriek sankciám ruský ropný biznis v podstate neutrpel, potvrdzuje v najnovšom článku aj portál The Moscow Times.
„Vývoz ropy napriek európskemu embargu a sankciám s požiadavkou dodržiavať cenový strop klesol vo fyzickom objeme o 7 %. Ropa na rozdiel od plynu utrpela menej, pretože existujú alternatívne trasy dodávok,“ citoval portál šéfa Federálnej colnej služby Ruskej federácie Ruslana Davydova. Ten tak narážal na „tieňovú flotilu“ stoviek tankerov, ktoré prepravujú ruské barely do Ázie a obchádzajú tak západné obmedzenia.
V prípade plynu je situácia pre Kremeľ bolestivejšia. Dodávky zemného plynu totiž poklesli o objeme 34 percent. Vo finančnom vyjadrení sa však znížili až o 69 percent oproti minulému roku. Moskva tak postupne stráca európsky trh, ktorý pred vojnou predstavoval polovicu celkového vývozu Ruska, aktuality.sk
X XX
Vladimir Putin prisľúbil splnenie cieľov Moskvy. Vyzdvihol aj výkon ruskej armády na Ukrajine
Ruský prezident tiež zdôraznil dôležitosť posilnenia jadrových síl svojej krajiny. Ako dôvod uviedol „meniaci sa charakter vojenských hrozieb a vznik nových vojensko-politických hrozieb“.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že armáda na Ukrajine prevzala iniciatívu po tom, ako odrazila protiofenzívu Kyjeva a Moskva je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov. Uviedla to agentúra AP.
Putin na stretnutí najvyššími predstaviteľmi armády pochválil ruské jednotky za ich výkon počas letnej ukrajinskej protiofenzívy. Vyzdvihol ich odvahu a odolnosť a dodal, že nepriateľ utrpel veľké straty a vyčerpal svoje zálohy.
„Všetky pokusy Západu vojensky a strategicky nás poraziť, zmietla odvaha a statočnosť našich vojakov, rastúca sila našich ozbrojených síl a potenciál nášho vojenského priemyslu,“ povedal Putin.
Putin poznamenal, že v armáde je potrebné zlepšiť komunikáciu, zefektívniť využívanie spravodajských a zvýšiť dodávky presnej munície a bezpilotných lietadiel. Rusko tiež potrebuje rozšíriť kapacity svojich satelitov.
Cieľov na Ukrajine sa nevzdá
Putin zopakoval, že sa Rusko nemieni vzdať svojich cieľov na Ukrajine: „Západ neupúšťa od stratégie izolácie Ruska a svojich agresívnych cieľov na Ukrajine, ani my neupúšťame od cieľov špeciálnej vojenskej operácie“.
Rusko je podľa Putina otvorené rokovaniam o ukončení konfliktu, no varoval, že sa nevzdá „toho, čo je naše“.
„Chcú rokovať? Môžeme začať rokovať. My budeme vychádzať z našich národných záujmov,“ povedal Putin. Ruský minister obrany Sergej Šojgu na tomto stretnutí uviedol, že počas „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine získalo bojové skúsenosti 650-tisíc vojakov. Ruská armáda je podľa Šojgua „najlepšie pripravenou a najschopnejšou armádou na svete vyzbrojená vyspelými zbraňami otestovanými v boji“, aktuality.sk
X X X
Prístupový proces Európskej únie s Ukrajinou uviazne ako v prípade Turecka, tvrdí Recep Tayyip Erdogan
„Nie je správne, že Turecko, ktoré je pripravenejšie na vstup do EÚ než niektoré členské štáty, nechajú roky čakať pred dverami pre politické prekážky,“ povedal turecký prezident.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tvrdí, že prístupové rokovania Ukrajiny a Moldavska s Európskou úniou uviaznu — podobne ako v prípade jeho krajiny. O jeho vyjadreniach informovala v utorok podľa agentúry Reuters prezidentská kancelária v Ankare, píše TASR.
Lídri členských štátov EÚ rozhodli minulý týždeň o otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to privítal ako „víťazstvo“ pre Ukrajinu i celú Európu.
Erdogan novinárom v lietadle počas návratu z návštevy Maďarska povedal, že Turecko si svojím strategickým a ekonomickým potenciálom už dávno zaslúžilo právo vstúpiť do Únie. Proces podľa neho uviazol z politických dôvodov.
Čaká pred dverami
„Dať im štatút kandidáta neznamená, že sa stanú členmi EÚ. Začne sa s nimi (prístupový) proces a tiež uviazne,“ citovala tureckého prezidenta jeho kancelária.
Turecko je kandidátskou krajinou EÚ od roku 2005. Prístupové rokovania sú však už roky zastavené vzhľadom na obavy Únie v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv v Turecku a regionálnymi rozpormi, týkajúcimi sa najmä Cypru. EÚ sa pritom spolieha na pomoc Turecka napríklad v oblasti migrácie.
Erdogan sa domnieva, že pokrok v procese vstupu do EÚ, ktorý Ankara označuje za svoj strategický cieľ, by mohol nastať počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2024. S Budapešťou má Turecko dobré vztahy, aktuality.sk
X X X
Zelenský navrhuje mobilizovať ďalších pol milióna ľudí
Vedenie ukrajinskej armády navrhuje mobilizovať ďalších 450- až 500-tisíc Ukrajincov, vyhlásil podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
S novinármi hovoril na tlačovej konferencii v Kyjeve, ktorá má zhrnúť, ako si Ukrajina brániaca sa ruskej vojenskej agresii viedla v tomto roku. O návrhu povolať do zbrane až pol milióna ďalších ľudí budú podľa Zelenského teraz rokovať vládni predstavitelia a následne vec zváži parlament.
X X X
Ruský prezident Vladimir Putin je presvedčený, že Západ sa snažil rozdeliť Rusko na päť častí.
Ruský vodca to povedal v utorok v prejave na kolégiu ministerstva obrany Ruskej federácie. „A samotné Rusko, ako vieme, sa podľa plánov malo rozdeliť na časti… na päť… Netajili sa tým. O všetkom sa diskutovalo otvorene, otvorene diskutovalo,“ vyhlásil Putin. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
X X X
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok povedal, že Moskva by bola pripravená viesť rozhovory o budúcnosti Ukrajiny s Kyjevom, Spojenými štátmi a európskymi krajinami, ak by si to želali. Zdôraznil však, že Rusko bude brániť svoje národné záujmy.
Putin, ktorý vlani vo februári poslal vojakov na Ukrajinu, opakovane vyhlásil, že by bol ochotný hovoriť o mieri. Podľa západných predstaviteľov však ešte čaká na výsledky prezidentských volieb v USA v novembri 2024.
„Na Ukrajine, tí, ktorí sú agresívni k Rusku, a v Európe a v Spojených štátoch – chcú rokovať? Nech rokujú. Ale my to budeme robiť na základe našich národných záujmov,“ uviedol Putin na zasadnutie vedenia ministerstva obrany v Moskve. „Nevzdáme sa toho, čo je naše.“
X X X
Rusko podľa Putina teraz rozvíja jadrový arzenál. Ruský minister obrany Sergej Šojgu dodal, že krajina plánuje do konca budúceho roka navýšiť počet vojakov na 745 000, napísala agentúra TASS, a rozšíriť výrobu zbraní a munície, vrátane hypersonických striel Kinžal.
Rusko podľa ministra Šojgua od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pokrylo mínami pozdĺž niekoľkostokilometrovej frontovej línie oblasť s rozlohou 7000 kilometrov štvorcových a viac ako päťnásobne navýšilo výrobu tankov. Tieto údaje nemožno nezávisle overiť.
Ukrajinskí a ruskí vojaci teraz najintenzívnejšie boje vedú pri Avdijivke v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Sýrskeho je ale situácia zložitá aj severnejšie, v smere na Bachmut, Lyman a Kupjansk.
X X X
Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok predvolalo fínskeho veľvyslanca v reakcii na pondelkový podpis dohody o obrannej spolupráci medzi Helsinkami a Washingtonom.
Ruský rezort diplomacie fínskemu veľvyslancovi Anttimu Helanterovi oznámil, že Moskva prijme odvetné opatrenia voči údajne agresívnym rozhodnutiam Fínska a jeho spojencov v NATO. Ruský režim pritom už takmer dva roky vedie masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.
„Rusko nenechá bez odozvy nárast vojenskej prítomnosti NATO na svojich hraniciach a príjme nevyhnutné opatrenia s cieľom brániť sa agresívnym rozhodnutiam Fínska a jeho spojencov v NATO,“ vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.
X X X
Ruské vojská majú na ukrajinskom fronte iniciatívu, uviedol dnes na schôdzke s ministerstvom obrany ruský prezident Vladimir Putin. Ukrajinská armáda, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskému vpádu, podľa neho pri protiofenzíve v posledných mesiacoch zaznamenala vysoké straty a takmer vyčerpala rezervy. Ruskojazyčný server BBC upozornil, že o vysokých stratách naopak na ruskej strane dnes hovoril veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj, podľa ktorého má ale Rusko výhodu čo do počtu zbraní a vojakov.
Putin dnes hovoril na zasadnutí, ktorého cieľom bolo podľa ruskej štátnej agentúry TASS zhrnúť aktivity ruskej armády v uplynulom roku a stanoviť ciele na rok 2024. „Pri hodnotení súčasnej situácie na mieste na línii bojového kontaktu môžeme s určitosťou povedať, že naše vojská majú iniciatívu,“ uviedol ruský prezident. Podľa neho ruskí velitelia na miestach, kde je to potrebné, držia obranné pozície, na iných postupujú.
Najintenzívnejšie boje teraz vedú ukrajinskí a ruskí vojaci pri Avdijivke v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa Sýrskeho je ale situácia zložitá aj severnejšie, v smere na Bachmut, Lyman a Kupjansk.
„Musíme bojovať za nevýhodných podmienok s nepriateľom, ktorý má prevahu v zbraniach i mužoch,“ uviedol Syrskyj. „Vo všetkých troch smeroch naši vojaci držia obrannú líniu a ničia nepriateľa,“ dodal generál, podľa ktorého Rusko naďalej pokračuje v útočných operáciách.
X X X
Erdogan má ďalšiu podmienku pre vstup Švédska do NATO
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan má ďalšiu podmienku pred tým, ako turecký parlament ratifikuje vstup Švédska do NATO. Kanada by podľa neho mala zrušiť embargo, ktoré uvalila na zbrane a vojenský materiál z Turecka. Za posledné týždne ide o ďalšiu otázku, ktorú Erdogan pred novinármi spojil s tureckou podporou vstupu severskej krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Pôvodne Ankara tvrdila, že schválenie rozšírenia NATO o Švédsko blokuje kvôli postoju Štokholmu k skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Ide napríklad o niektoré kurdské organizácie či skupiny blízke klerikovi Fethullahovi Gülenovi, ktorého turecká vláda podozrieva zo zosnovania neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016.
Podľa Ankary švédske úrady mali k týmto skupinám príliš mierny postoj. V snahe Turecku vyhovieť Švédsko okrem iného sprísnilo svoje protiteroristické zákony.
Na začiatku decembra Erdogan uviedol, že by turecký parlament mal schváliť žiadosť súbežne so schválením predaja bojových lietadiel F-16 zo strany amerického Kongresu. Erdogan tak na verejnosti prvýkrát spojil obe záležitosti.
O tom, že Turecko otáľaním okolo vstupu Švédska tlačí na USA, sa už dlho dobou hovorilo v kuloároch. Erdogan tvrdí, že mu Biden v telefonáte, ktorý mali v decembri, sľúbil, že žiadosť pretlačí Kongresom, pokiaľ turecký parlament vstup Švédska schváli.
Turecko chce od Spojených štátov kúpiť 40 nových lietadiel F-16 a modernizovať 79 lietadiel rovnakého druhu, ktoré už prevádzkuje. Bidenova administratíva zákazku schválila, vyjadriť sa k nej má aj Kongres, ktorý však podľa Ankary sa schválením otáľa.
Svoju zatiaľ poslednú požiadavku Erdogan spomenul pri návrate z Maďarska, kde rokoval v pondelok s premiérom Viktorom Orbánom. Týka sa to odvolania embarga, ktoré Kanada zaviedla na turecké zbrane a vojenský materiál.
O zrušení embarga začali krajiny rokovať po júlovom summite NATO vo Vilniuse. „Pozitívny vývoj ohľadom problému s (lietadlami) F-16 v Spojených štátoch a naplnenie sľubov by zo strany Kanady by mohli urýchliť vyjadrenie pozitívneho pohľadu nášho parlamentu (na vstup Švédska do NATO),“ povedal Erdogan novinárom s tým, že tieto tri záležitosti sú prepojené.
Erdogan síce po dlhých mesiacoch otáľania poslal ratifikáciu švédskeho vstupu do aliancie parlamentu, harmonogram prerokovania tam ale zostáva neistý. Žiadosť zatiaľ leží v zahraničnom výbore a nie je jasné, kedy sa dostane na plénum. Erdogan navyše musí presvedčiť svojich spojencov, aby za rozšírenie hlasovali, pretože jeho Strana spravodlivosti a rozvoja nemá v parlamente väčšinu./agentury/
X X X
Poľský súd obvinil 14 cudzincov zo špionáže v prospech Ruska
Obžalovaní mali podľa prokuratúry okrem iného pripravovať vykoľajenie vlakov prepravujúcich zbrane a humanitárnu pomoc na Ukrajinu alebo sledovať vojenské objekty a kritickú infraštruktúru v Poľsku.
Okresný súd v poľskom meste Lublin v utorok uznal 14 občanov Ruska, Bieloruska a Ukrajiny za vinných z prípravy sabotážnych činov v prospech Moskvy v rámci špionážnej siete. Uložil im tresty v trvaní od 13 mesiacov do šiestich rokov, ako aj finančné pokuty. Jeden z nich bol v čase spáchania skutku maloletý, informuje TASR na základe správ agentúr PAP a AFP.
Vyšetrovatelia uviedli, že členovia skupiny dostávali úlohy prostredníctvom aplikácie Telegram. Medzi ich úlohy patrilo aj rozdávanie propagačných materiálov podnecujúcich nenávisť voči Ukrajine. Platby dostávali v krypomenách, podľa poľských médií sa výška odmeny pohybovala od 300 do 10.000 dolárov.
Obvinení z pôsobenia v organizovanej zločineckej skupine
„Súd po preskúmaní prípadu (…) uznal všetkých obžalovaných za vinných zo spáchania trestného činu vyzvedačstva a v mnohých prípadoch aj z pôsobenia v organizovanej zločineckej skupine,“ uviedol sudca Jaroslaw Kowalski počas vynášania rozsudku.
Všetci 14 obžalovaní boli odsúdení v neprítomnosti po tom, ako sa ku skutkom priznali a na procese sa nezúčastnili. Ďalší dvaja obžalovaní budú súdení v samostatnom procese, pretože svoje predchádzajúce priznania stiahli.
Medzi odsúdenými je podľa denníka Rzeczpospolita aj ruský hráč poľského hokejový klubu zo Sosnowca, ako aj dvaja ukrajinskí právnici a politológ, učiteľ francúzštiny, farmaceutický technik a softvérový inžinier, aktuality.sk
X X X
Hrozí, že Slovensku zastavia eurofondy, tvrdí PS. Odvoláva sa na list Európskej prokuratúry
„Ide o vôbec prvú právnu analýzu európskej inštitúcie novely Trestného zákona,” pripomenul Michal Šimečka.
„Európska inštitúcia nám hovorí, že je tu vážny problém,” povedal na úvod tlačovej konferencie predseda strany PS a podpredseda parlamentu Michal Šimečka. Reagoval na Európsku prokuratúru, ktorá upozornila eurokomisiu na zmeny v našom Trestnom zákone.
„Ide o vôbec prvú právnu analýzu európskej inštitúcie novely Trestného zákona,” pripomenul. Všetky stanoviská inštitúcií Európskej únie (EÚ) sa doteraz týkali procesu prijímania týchto zákonov — teda skráteného legislatívneho konania.
Podľa Šimečku je to podstatný krok, pretože EPPO má právomoc podávať podnety a informovať Európsku komisiu o dopadoch novely. Eurokomisia môže na základe toho rozhodnúť napríklad o obmedzení eurofondov na Slovensku.
Zo stanoviska EPPO vyplýva, že by novela mohla minimalizovať odhalenia možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. „Bola by to amnestia pre mnohých tých, ktorí boli stíhaní a vyšetrovaní za podvody s eurofondami. Znamená to vážne riziko narušenia právneho štátu,” konštatuje Šimečka.
Opozícia je podľa jeho slov pripravená rokovať cez sviatky či po nociach. Strana PS by súhlasila s prerušením aktuálnej rozpravy o kompetenčnom zákone, aby sa mohlo začať rokovať o štátnom rozpočte.
Pre skrátené legislatívne konanie príde podľa Šimečku určite ku prezidentkinmu vetu a následnému podaniu na Ústavný súd zo strany PS. „Viem vám garantovať, že o tom bude rozhodovať Ústavný súd,” povedal na záver.
Podpredseda parlamentu Šimečka opätovne vyzval vládu Roberta Fica, aby novelu stiahla z parlamentu. Ľudí tiež pozval na dnešný protest, ktorý sa uskutoční v Bratislave a tiež v iných mestách na Slovensku, aktuality.sk
X X X
Poslanci definitívne schválili vyššie dane. Pozrite si, čo všetko je v balíčku
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, schválili v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Za zákon hlasovalo 78 zo 135 prítomných zákonodarcov. Proti bolo 49 poslancov, ôsmi sa hlasovania zdržali.
Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Odvod bude mať prvý rok sadzbu 30 %, ktorá bude následne klesať o 5 percentuálnych bodov (p. b.) ročne až na úroveň 15 % v roku 2027. Nebude sa platiť z pasív očistených o vlastné imanie ako v minulosti, ale z hospodárskeho výsledku. Banky a ďalšie subjekty ho tak budú platiť, iba ak dosiahnu zisk.
Ďalším zo schválených opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu o jeden rok, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.
Od začiatku budúceho roka sa tiež zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 % na 20 %, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.
Od 1. februára sa zvýši spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur.
Opätovne sa zavedie minimálna daň z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňová licencia. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu má priniesť 102,4 milióna eur.
Odvod do 2. dôchodkového piliera sa zníži zo súčasných 5,5 % na 4 %. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur. Vládna koalícia to prezentovala ako riešenie, ktoré umožní v roku 2024 vyplatenie 13. dôchodku aj rodičovského dôchodku v plnej výške a nebude pritom potrebné vstupovať do mechanizmu venovania 2 % dane z príjmov.
Od budúceho roka sa zvýši aj zrážková daň z dividend z doterajších 7 % na 10 %. Opätovne sa tiež zavedie zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien.
Poslanci k zákonu prijali viaceré pozmeňujúce návrhy z výborov. Upravili napríklad termín zvýšenia dane z dividend, ktoré sa prvýkrát použije na príjmy za rok 2024, teda až v roku 2025. V konsolidačnom balíku nechali zvýšenie zdanenia tabaku a cigariet týkajúce sa iba budúceho roka. Vynechali teda zmenu dane v ďalších rokoch, s ktorou sa naďalej počíta, ale upraví sa osobitne v ďalšej legislatíve. O mesiac tiež predĺžili možnosť dopredaja tabakových výrobkov s pôvodnou nižšou sadzbou dane.
Naopak, pri záverečnom hlasovaní parlament odmietol viacero návrhov opozičných poslancov. Marián Viskupič (SaS) navrhoval napríklad vypustiť z konsolidačného balíka zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, či zvýšenie DPH na alkohol v reštauračných zariadeniach. Navrhol tiež vypustenie ustanovení, ktoré súvisia so znižovaním odvodov do druhého piliera, ako aj zníženie mimoriadneho odvodu pre banky na polovicu. Vypustenie znižovania sadzieb do druhého piliera navrhol aj Štefan Kišš (PS).
V platnosti chcel Viskupič ponechať zrovnoprávnenie zdaňovania slovenských podielových fondov so zahraničnými, ako aj prijateľnejšie zdaňovanie ziskov z kryptoaktív. Taktiež navrhol zníženie sadzby dane z dividend na 0 %, čo by podľa neho malo zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Chcel vypustiť aj niektoré novelizačné body týkajúce sa zvyšovania poplatkov v oblasti dopravy.
Jozef Hajko (KDH) zase navrhoval zachovať novozavedený inštitút rodinného stavebného sporenia, ktorý mal podľa doterajšej právnej úpravy začať fungovať od 1. januára 2024. Ešte pred jeho spustením sa však v rámci balíka konsolidačných opatrení ruší./agentury/
X X X
Nočné rokovania a sviatky v práci. Tempo parlamentu diktuje opozícia, Matovič straší s ‚absolútnou obštrukciou‘
Bežný pracovný čas je pre poslancov parlamentu aktuálne minulosťou. V sále trávia tento týždeň dni bežne do polnoci a prijímanie zákonov či posun v programe narúšajú ustavičné obštrukcie. Opozícia využíva tieto prostriedky, aby ukázala v pléne svoju taktickú silu. Čím dlhšie totiž trvá rozprava, tým viac blokuje vládny valec a maže ašpiráciu vlády na presadenie kľúčových zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
Príkladom je vystúpenie Ľubomíra Galka z hnutia známeho ako OĽaNO, ktorý v utorok popoludní pri čítaní spravil chybu, následne si vypýtal priestor na opravu a takto obsadil rečnícky pultík na viac ako hodinu. Aby zdržovania nebolo málo, Galko mal pri prednese kadenciu jedného slova priemerne za dve sekundy a neodpustil si ani dramatické pauzy.
Hnutie známe ako OĽaNO avizovalo slovami svojho predsedu Igora Matoviča, že je pripravené ísť do absolútnej obštrukcie. Cieľom je rečniť celé dni a pomôcť mu má využitie rokovacieho poriadku, podľa ktorého nie je možné pri rokovaní o rozpočte obmedziť rozpravu. „Slovensku však ide o život. Mali by sme zabojovať tak, aby ľudia na uliciach, ale aj tí, ktorí nás volili, boli na nás hrdí,“ vyhlásil Matovič. Keďže opozičných poslancov je 71, znamenalo by to 142 dní rozpravy. Matovič vraj oslovil aj ostatné opozičné strany, no ich reakcia zatiaľ nie je známa.
Matovič deklaroval, že jeho hnutie zvolalo stretnutie opozičných strán a poslanci vyhlásili, že sú pripravení siahnuť na dno svojich síl. Podľa Matovičových výpočtov môže obštrukcia trvať aj štyri či päť mesiacov. „Môže sa stať, že niekto pri tom aj odpadne,“ podotkol šéf Obyčajných.
Napriek ambíciám koalície stihnúť veľké legislatívne upratovanie do Vianoc tak bude parlament definitívne rozhodovať o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) až v januári. Dôvodom je, že aj napriek snahe vlády rozlúčiť sa so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom musí mať štát pre svoje fungovanie iné priority. Tou najväčšou z nich je, že do konca roka musia poslanci schváliť štátny rozpočet.
Jedine tak totiž štát nevykročí do nového roka v rozpočtovom provizóriu. Situácia sa však komplikuje, pretože rozpočtový zákon nemôže byť schválený bez kompetenčného zákona, ktorý okrem iného vytvára nové ministerstvo športu pre národniarov. Opozíciu dráždi natoľko, že je ochotná nocovať v laviciach a predlžovať rozpravu tak dlho, ako to len bude možné. Balík zákonov známy ako kompetenčný totiž nie je len o cestovnom ruchu, ale v skutočnosti má cez rôzne pozmeňujúce dodatky zásadne zmeniť podobu celej štátnej správy. Poslanci opozície napríklad vyčítajú vláde, že chce ovládnuť nielen Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Protimonopolný úrad. Nepáčia sa im ani zmeny v zbrojárstve a v parlamente aj naďalej hovoria o návrhu ako o „legislatívnom paškvile“.
Opozícia je odhodlaná rokovať vo dne, v noci a možnosť, že parlament bude plný aj počas sviatkov, postupne pripúšťa nielen premiér Robert Fico (Smer), predseda parlamentu Peter Pellegrini, predseda najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka (PS), ale aj kandidát na ministra športu Dušan Keketi (nom. SNS). Ten v utorok pripustil, že je pripravený aj na možnosť, že ministerstvo vznikne neskôr ako 1. januára 2024. „Verím, že po týchto peripetiách v parlamente stíhame ten termín 1. januára , ale pripravujeme sa aj na iné varianty,“ povedal Keketi.
Až na doraz
Po každom vystúpení poslanca nasledujú faktické poznámky v rozsahu dvoch minút. To v praxi znamená, že opozícia na jedno vystúpenie hodinu reaguje. Aj preto šéf Hlasu a predseda parlamentu Peter Pellegrini skonštatoval, že sa o rozpočte bude rokovať až do Silvestra.
„Opozícia si myslí, že sme všetci spadli z jahody a oni nám budú v pondelok hovoriť to a v stredu to pretočia úplne naopak a že aj tých ľudí vonku obalamutia. Opozícia sa už minulý týždeň rozhodla, že ide extrémnym spôsobom využiť možnosti naťahovať rozpravu, ako sa len dá a odďaľovať ten pre ňu najhorší zákon o trestnom poriadku a zrušení UŠP až na neviem kedy a začala už pri kompetenčnom zákone,“ ozrejmil Pellegrini v relácii Ide o pravdu.
Zdôraznil, že vzhľadom na to, ako dlho opoziční poslanci rokujú, nakoniec nebude žiadne skrátené legislatívne konanie, lebo všetko to trvá dni a sú až stovky vystúpení. „Tak som im odkázal, že keď opozícii tak chutí rečniť a chcú sa všetci vyrozprávať… tak im umožním, ak takto chcú pokračovať, aby sme rokovali aj pomedzi sviatky, každý jeden pracovný deň, tak ako všetci občania na Slovensku po Vianociach musia ísť do práce, tak prídu pravdepodobne do práce aj poslanci Národnej rady,” povedal šéf parlamentu. „Veď za to sú dobre platení,“ dodal. Pellegrini už tradične necháva poslancov rokovať do polnoci, no v utorok sa spomínala aj možnosť schôdze bez prerušenia.
Šéf liberálov Richard Sulík označil rozhodnutie parlamentu rokovať v prípade potreby aj v noci za nehoráznosť. Prekvapuje ho, že sa k tomu uchýlil Peter Pellegrini. „Takéto znásilňovanie parlamentných procesov sa nerobí,“ povedal predseda SaS. „Ani do polnoci nie je korektné a rozumné rokovať, ale rokovanie nonstop je mimo chápania a slušnosti,“ vyhlásil s tým, že preto nebudú pristupovať na žiadne dohody s koalíciou.
Európska prokuratúra zdvíha prst
Vďaka opozičným obštrukciám majú čas aj európske inštitúcie na to, aby k avizovaným zmenám v slovenskej legislatíve zaujali stanovisko. Nemajú síce možnosť zasiahnuť do suverenity štátu, no ich rozhodnutia nahrávajú opozícii. Ide najmä o vyhrážky, že Európa zastaví tok eurfondov na Slovensko.
S legislatívnymi zmenami, ktoré navrhuje Ficova vláda v oblasti trestného práva, má problém zase Európska prokuratúra. Hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesi v liste Európskej komisii varuje pred vládnymi návrhmi na zmeny Trestného poriadku, zákona o prokuratúre aj zákona o ochrane oznamovateľov.
„Už aj Európska prokuratúra bije na poplach, návrhy podľa jej slov predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu,“ vyhlásil podpredseda Národnej rady Šimečka.
Záver Európskej prokuratúry je podľa neho pre premiéra Fica zdrvujúci. „Konštatuje, že Ficov „promafiánsky” balíček ohrozí schopnosť slovenských orgánov chrániť finančné záujmy EÚ, lebo znižuje odstrašujúci účinok trestného práva. Explicitne hovorí o riziku ohrozenia právneho štátu na Slovensku v kontexte tzv. mechanizmu kondicionality, na základe ktorého boli Maďarsku obmedzené eurofondy,“ konštatuje Šimečka a dodáva, že to je veľmi nebezpečné nielen pre spravodlivosť na Slovensku, ale aj pre náš budúci ekonomický rozvoj.
Dankovo ministerstvo
Od januára dostal Danko od koalície prísľub, že vznikne nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. To by podľa národniarov malo prebrať úradníkov z jednotlivých rezortov a nezvyšovať štátne náklady na dodatočný personál. Avizuje zvýšenie financií pre športové zväzy a Fond na podporu športu, ale aj vznik fondu na podporu cestovného ruchu. Odmieta, že nové ministerstvo má byť miestom na zamestnávanie funkcionárov SNS.
„Snažíme sa, aby od prvého januára historicky športové zväzy dostali o 20 percent viac finančných prostriedkov, čo je zhruba 20 miliónov. Ďalších 30 miliónov pôjde na zdvihnutie podpory Fondu na podporu športu. To sú peniaze z hazardu,“ priblížil Danko s tým, že preto je dôležitý kompetenčný zákon aj štátny rozpočet.
Do pripravovaného fondu na podporu cestovného ruchu by malo smerovať ďalších 30 miliónov eur. „Komunikujeme so zástupcami cestovného ruchu, hotelierov, aby v tom fonde peniaze opäť rozdeľovali stavovské organizácie,“ načrtol./agentury/
X X X
Dohoda ministrov energetiky Európskej únie prispieva k stabilite cien za energie, vyhlásila Denisa Saková
Dohoda na Rade ministrov podľa šéfky hospodárstva prispieva k stabilite cien energií v EÚ, čo prispieva k zachovávaniu konkurencieschopnosti priemyslu a životnej úrovne obyvateľstva.
Dohoda, ktorú v utorok v Bruseli dosiahli európski ministri pre energetiku, prispieva k stabilite cien za energie. Uviedla to ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre energetiku, informuje spravodajca TASR.
Saková sa na úvod poďakovala všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby Slovensko dostalo výnimku z 12. balíka sankcií EÚ voči Rusku. Európska komisia uvedený sankčný balík predstavila v pondelok (18. 12.).
Podľa jej slov pre Slovensko to znamená pokračovať v predaji výrobkov z dovážanej ruskej ropy do Česka a na Ukrajinu, čo zvýši príjem do štátneho rozpočtu a zachová zamestnanosť v bratislavskej rafinérii.
Rokovania ministrov pre energetiku Saková označila za úspešné, lebo sa podarilo odsúhlasiť predĺženie platnosti balíka troch nariadení predložených ešte v roku 2022.
Zastropovanie cien plynu či solidárnosť členských krajín
„Prvé nariadenie hovorí o zastropovaní cien plynu v prípade krízy, druhé o tom, že členské krajiny budú v prípade energetickej krízy solidárne, čo sa týka dodávok plynu, a že na dobrovoľnej báze môžu uzatvárať kontrakty na nákup plynu, a tretie nariadenie uľahčuje podporu obnoviteľných zdrojov tým, že sa zefektívňuje proces povolení a zapájania obnoviteľných zdrojov do energetických systémov členských krajín,“ dodala Saková.
Spresnila, že princíp solidarity má zaistiť, že žiadna krajina EÚ nezostane bez plynu v prípade, ak zlyhajú dohodnuté dodávky a neohrozí to ani podniky ani zraniteľné obyvateľstvo. Uviedla, že Slovensko, ktoré má naplnený zásobník plynu, zatiaľ nedostalo žiadnu prosbu o pomoc, dodávky plynu do Európy naďalej prúdia, ale v prípade krízy je pripravené poskytnúť pomocnú ruku iným štátom.
EÚ od januára zaisťuje možnosť spoločných nákupov plynu cez agregované ponuky a dopyt. Saková povedala, že Slovensko sa na tomto procese priamo nezúčastňuje, ale funguje ako pozorovateľ.
Na Rade ministrov prostredníctvom videoprenosu vystúpil aj ukrajinský minister pre energetiku. Saková spresnila, že svojim rezortným partnerom z EÚ poďakoval za materiálnu pomoc, ktorá pomohla zachovať fungovanie energetického systému na Ukrajine.
Rokovali aj o jadrovej energii
Za významné považuje aj rokovania „jadrovej aliancie“, skupiny krajín vedenej Francúzskom, ktoré sa zhodli, že jadrová energia má mať pevné miesto v energetickom mixe členských krajín a z hľadiska podpory eurokomisie rovnaký význam ako obnoviteľné zdroje energie.
„Vypracováva sa energetická koncepcia na rok 2040 a takéto nastavenie jadrovej energie by malo byť zachované“, odkázala Saková.
Ministerka svoj pobyt v Bruseli využila aj na stretnutie s výkonným podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, aby mu predstavila spoločnú iniciatívu viacerých krajín strednej Európy, ktoré žiadajú, aby neprestali dodávky ruského plynu cez Ukrajinu ani v roku 2025./agentury/
X X X
100 kubíkov za sekundu. Na Islande sa po erupcii valí láva, vyhlásili stav núdze
Na juhozápade Islandu v noci na utorok vybuchla sopka na polostrove Reykjanes. Podľa tlačových agentúr o tom informovali miestne úrady, podľa ktorých je erupcia výrazne väčšia ako minulé prípady v tejto vulkanicky aktívnej oblasti. Výbuch by mohol ohroziť neďaleké rybárske mesto Grindavík, ktoré je však už od novembrovej evakuácie 3 000 obyvateľov prázdne.
Obrázok z videa poskytnutého islandskou pobrežnou strážou ukazuje jeho helikoptéru letiacu blízko magmy, ktorá tečie po kopci neďaleko Grindaviku na islandskom polostrove Reykjanes v noci z 18. na 19. decembra 2023.
Erupciu podľa úradov zrejme vyvolali ďalšie z radu otrasov, ktoré oblasť v minulých týždňoch zažívala opakovane. Zábery na sociálnych sieťach ukazujú lávu striekajúcu vysoko do vzduchu a tečúcu po svahoch sopky.
„Prúd lávy má zrejme objem sto kubických metrov za sekundu, možno viac. Takže to bude brané ako veľká erupcia, aspoň v tejto oblasti,“ povedal podľa agentúry AP šéf islandskej civilnej ochrany Vidir Reynisson.
Pre erupciu na Islande vyhlásili núdzový stav. Všetky cesty do Grindavíku sú uzavreté, informovalo slovenské ministerstvo zahraničia. „Erupcia zatiaľ výrazne neobmedzuje prevádzku letiska Keflavík, avšak letecké spoločnosti budú prevádzkovať lety na základe predpovedí o množstve popola a ďalších faktorov. V tejto súvislosti odporúčame kontaktovať konkrétnu leteckú spoločnosť,“ upozornil rezort.
Podľa Islandského meteorologického úradu (IMO) merania ukazujú, že láva sa pohybuje smerom na juhozápad a erupcia môže pokračovať smerom do Grindavíku. Rozsah erupcie a rýchlosť pohybu lávy podľa meteorológov „mnohonásobne prevyšujú“ parametre iných erupcií z poslednej doby.
Island je jedným z vulkanicky najaktívnejších regiónov na svete. Nachádza sa tu približne 30 aktívnych vulkanických lokalít.
V okolí sopky Fagradalsfjall na polostrove Reykjanes, ktorý leží juhozápadne od metropoly Reykjavíku, boli od októbra zaregistrované desaťtisíce otrasov. Výbuchy sopky boli zaznamenané v rokoch 2021, 2022 a tento rok v lete. Vo všetkých prípadoch im predchádzali dlhšie série zemetrasení. Pri žiadnej z týchto erupcií neboli ohrozené obývané oblasti./agentury/
X X X
Ak Kanada zruší zbrojné embargo, Turecko schváli vstup Švédska do NATO, vyhlásil Recep Tayyip Erdogan
Turecký prezident predložil prístupový protokol Švédska parlamentu v októbri, odvtedy však ratifikačný proces nepokročil.
Ratifikácia členstva Švédska v NATO tureckým parlamentom závisí od toho, či Kongres USA schváli žiadosť Ankary o nákup stíhačiek F-16. Podmienkou je tiež zrušenie zbrojných embárg voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO. Uviedol to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, oznámila v utorok jeho kancelária. TASR správu prevzala od agentúry AP.
„Pozitívny vývoj zo Spojených štátov ohľadom otázky F-16 a splnenie prísľubu Kanady urýchli pozitívny pohľad nášho parlamentu na (členstvo Švédska),“ povedal Erdogan. „Všetko je to spojené.“
Turecký líder sa vyjadril v pondelok večer počas návratu z návštevy Maďarska. Práve Maďarsko a Turecko sú jedinými členmi NATO, ktorí zatiaľ neratifikovali vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Erdogan novinárom povedal, že turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan tento týždeň na stretnutí s americkým kolegom Antonym Blinkenom navrhol súbežné schválenie v tureckom parlamente a americkom Kongrese. „Ak to budeme robiť súčasne, máme možnosť presadiť to v parlamente oveľa ľahšie,“ uviedol podľa Erdogana Fidan./agentury/
X X X
Poľský súd obvinil 14 cudzincov zo špionáže v prospech Ruska
Obžalovaní mali podľa prokuratúry okrem iného pripravovať vykoľajenie vlakov prepravujúcich zbrane a humanitárnu pomoc na Ukrajinu alebo sledovať vojenské objekty a kritickú infraštruktúru v Poľsku.
Okresný súd v poľskom meste Lublin v utorok uznal 14 občanov Ruska, Bieloruska a Ukrajiny za vinných z prípravy sabotážnych činov v prospech Moskvy v rámci špionážnej siete. Uložil im tresty v trvaní od 13 mesiacov do šiestich rokov, ako aj finančné pokuty. Jeden z nich bol v čase spáchania skutku maloletý, informuje TASR na základe správ agentúr PAP a AFP.
Vyšetrovatelia uviedli, že členovia skupiny dostávali úlohy prostredníctvom aplikácie Telegram. Medzi ich úlohy patrilo aj rozdávanie propagačných materiálov podnecujúcich nenávisť voči Ukrajine. Platby dostávali v krypomenách, podľa poľských médií sa výška odmeny pohybovala od 300 do 10.000 dolárov.
Obvinení z pôsobenia v organizovanej zločineckej skupine
„Súd po preskúmaní prípadu (…) uznal všetkých obžalovaných za vinných zo spáchania trestného činu vyzvedačstva a v mnohých prípadoch aj z pôsobenia v organizovanej zločineckej skupine,“ uviedol sudca Jaroslaw Kowalski počas vynášania rozsudku.
Všetci 14 obžalovaní boli odsúdení v neprítomnosti po tom, ako sa ku skutkom priznali a na procese sa nezúčastnili. Ďalší dvaja obžalovaní budú súdení v samostatnom procese, pretože svoje predchádzajúce priznania stiahli.
Medzi odsúdenými je podľa denníka Rzeczpospolita aj ruský hráč poľského hokejový klubu zo Sosnowca, ako aj dvaja ukrajinskí právnici a politológ, učiteľ francúzštiny, farmaceutický technik a softvérový inžinier./agentury/
X X X
Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová pricestuje na Slovensko
Ide o jej prvú oficiálnu návštevu Slovenska. Na Slovensko pricestuje na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej v utorok večer slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová so svojím partnerom Alešom Musarom. Oficiálny privítací ceremoniál na nádvorí Prezidentského paláca sa uskutoční v stredu (20. 12.) predpoludním. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
„Hlavnými témami zajtrajších spoločných rokovaní prezidentiek budú okrem bilaterálnych vzťahov aj riešenie klimatickej krízy a zelená tranzícia. Prezidentky budú diskutovať aj o aktuálnej medzinárodnej situácii,“ načrtol hovorca.
Slovinská prezidentka sa večer pred návratom do vlasti stretne aj so slovinskými vojakmi, ktorí pôsobia v mnohonárodnej bojovej skupine NATO na základni Lešť.
Predchodca súčasnej slovinskej prezidentky Borut Pahor navštívil Slovensko naposledy vlani v novembri, aktuality.sk
X X X
Cyklotrasu na nábreží Bratislava nezruší, Matúš Vallo ale isté nedostatky priznáva
Primátor hlavného mesta avizuje zlepšenie dopravnej priepustnosti v okolí Šafárikovho námestia, kde vníma najväčší problém.
Cyklotrasu na Vajanského nábreží v Bratislave, ktorá sa stretla s kritikou i pozitívnymi ohlasmi, hlavné mesto neplánuje zrušiť. Skonštatoval to v utorok primátor Bratislavy Matúš Vallo. Považuje ju za dôležitú súčasť cyklistickej infraštruktúry, hoci priznal niektoré nedostatky.
Cyklotrasu hodnotí primátor celkovo ako „dobré rozhodnutie, avšak zle načasované.“ Iné by to podľa neho bolo, ak by ju otvorili v máji, nie až v septembri. „Hystéria“, ktorá sa pred voľbami okolo toho vyvolala, je podľa neho neprimeraná. Okrem zlého načasovania však priznal aj podcenenie komunikácie v tejto veci, magistrát mal podľa neho o tom hovoriť viac. Význam cyklotrasy však obhajuje, odvoláva sa aj na zvýšenie počtu cyklistov v danom úseku za vhodného počasia.
Nešlo o rýchle rozhodnutie
„Vajanského nábrežie je príklad toho, kde hľadáme najlepší kompromis, najlepšie vyváženie rôznych druhov dopravy po meste,“ povedal Vallo s tým, že pri neustále rastúcom počte áut bude už len ťažšie hľadať balans medzi jednotlivými druhmi dopravy. V budúcom roku pripravuje magistrát zároveň veľkú debatu o doprave.
Primátor opätovne pripomenul, že dopravné riešenie na Vajanského nábreží nie je „rýchlym rozhodnutím“ terajšieho vedenia hlavného mesta. Argumentuje napríklad odporom občanov z roku 2014 voči rozšíreniu Vajanského nábrežia v úseku Štúrovho námestia či odporúčaniami o utlmení dopravy na nábreží z roku 2016 po participácii. Odvoláva sa tiež na architektonickú súťaž mestskej časti Staré Mesto v roku 2022, kde víťazný návrh odporúča znížiť počet jazdných pruhov na nábreží.
Kolaps sa podľa Valla nekonal
Tvrdenia o dopravnom kolapse sa podľa neho nepotvrdili, čakania sú, ako tvrdí, v priemere minimálne, najmä v smere od Mosta SNP na Šafárikovo námestie. Priznáva však problémy v okolí Šafárikovho námestia v smere k Mostu SNP, ktoré sa snažia vyriešiť, napríklad aj nastavovaním svetelnej signalizácie. Vodičov žiada o trpezlivosť i o to, aby na tranzit využívali mosty a Einsteinovu ulicu. Situácia na nej bude podľa neho ešte lepšia po spoplatnení tranzitnej dopravy i dobudovaní križovatky diaľnic D1 a D4.
Hlavné mesto taktiež avizuje zvýšenie viditeľnosti obrubníkov, ktoré budú mať nový reflexný náter. Vyriešiť by sa mal tiež problém so šírkou pruhov v krátkom úseku pred Slovenskou národnou galériou. Problém nastal po tom, ako bola výkresová dokumentácia síce v súlade s normami, projekt odsúhlasil aj krajský dopravný inšpektorát, avšak priestor bol fyzicky chybne zameraný. Vypracovaný bol preto opravený projekt organizácie dopravy, zrealizovaný bude za vhodných poveternostných podmienok., aktuality.sk
X X X
Poľský rozpočtový deficit bude v budúcom roku vo výške 184 miliárd zlotých
Premiér Donald Tusk na utorkovej tlačovej konferencii potvrdil, že vláda v rozpočte garantuje 30-percentné zvýšenie miezd pre učiteľov a 20-percentné zvýšenie platov vo verejnom sektore.
Poľsko bude v roku 2024 hospodáriť s rozpočtovým deficitom 184 miliárd zlotých (42,4 miliardy eur). Vláda očakáva, že výdavky dosiahnu 866 miliárd PLN a príjmy 682 miliárd PLN, oznámil v utorok minister financií Andrzej Domanski. Rozpočtové plány podľa neho vychádzajú z predpokladu, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v budúcom roku zväčší o 3 % pri inflácii na úrovni 6,6 %. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Premiér Donald Tusk dodal, že mesačné rodinné prídavky vo výške 800 PLN na dieťa, ako aj 13. a 14. dôchodok zostanú zachované. Penzie sa zároveň budú valorizovať dvakrát ročne. Peniaze na tieto účely sú garantované, povedal Tusk, aktuality.sk
X X X
Vladimir Putin prisľúbil splnenie cieľov Moskvy. Vyzdvihol aj výkon ruskej armády na Ukrajine
Ruský prezident tiež zdôraznil dôležitosť posilnenia jadrových síl svojej krajiny. Ako dôvod uviedol „meniaci sa charakter vojenských hrozieb a vznik nových vojensko-politických hrozieb“.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že armáda na Ukrajine prevzala iniciatívu po tom, ako odrazila protiofenzívu Kyjeva a Moskva je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov. Uviedla to agentúra AP.
Putin na stretnutí najvyššími predstaviteľmi armády pochválil ruské jednotky za ich výkon počas letnej ukrajinskej protiofenzívy. Vyzdvihol ich odvahu a odolnosť a dodal, že nepriateľ utrpel veľké straty a vyčerpal svoje zálohy.
„Všetky pokusy Západu vojensky a strategicky nás poraziť, zmietla odvaha a statočnosť našich vojakov, rastúca sila našich ozbrojených síl a potenciál nášho vojenského priemyslu,“ povedal Putin.
Putin poznamenal, že v armáde je potrebné zlepšiť komunikáciu, zefektívniť využívanie spravodajských a zvýšiť dodávky presnej munície a bezpilotných lietadiel. Rusko tiež potrebuje rozšíriť kapacity svojich satelitov.
Cieľov na Ukrajine sa nevzdá
Putin zopakoval, že sa Rusko nemieni vzdať svojich cieľov na Ukrajine: „Západ neupúšťa od stratégie izolácie Ruska a svojich agresívnych cieľov na Ukrajine, ani my neupúšťame od cieľov špeciálnej vojenskej operácie“.
Rusko je podľa Putina otvorené rokovaniam o ukončení konfliktu, no varoval, že sa nevzdá „toho, čo je naše“.
„Chcú rokovať? Môžeme začať rokovať. My budeme vychádzať z našich národných záujmov,“ povedal Putin. Ruský minister obrany Sergej Šojgu na tomto stretnutí uviedol, že počas „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine získalo bojové skúsenosti 650-tisíc vojakov. Ruská armáda je podľa Šojgua „najlepšie pripravenou a najschopnejšou armádou na svete vyzbrojená vyspelými zbraňami otestovanými v boji“, aktuality.sk
X X X
Polícia povolila prejazd kamiónov počas sviatkov
Výnimka na dni 24., 25. a 26. 12. 2023 a 1.1. i 6.1. 2024 platí pre všetky nákladné vozidlá prichádzajúce na územie SR z niektorých susedných štátov, ktorých cieľ cesty, napríklad stanovište vozidla alebo miesto vykládky, je na území Slovenska.
Polícia povolila počas nadchádzajúcich sviatočných dní všeobecnú výnimku na prejazd kamiónov prichádzajúcich na územie Slovenska. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
„Povolením výnimky nie je dotknuté oprávnenie policajta zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak si to vyžiada bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,“ doplnila policajná hovorkyňa, aktuality.sk
X X X
Gazprom očakáva v tomto roku hlboký prepad prevádzkového zisku
Vývoz do Európy, ktorá bola predtým hlavným exportným trhom Gazpromu, v dôsledku širších politických súvislostí vojny na Ukrajine výrazne klesol.
Ruský plynárenský gigant Gazprom očakáva, že jeho hrubý prevádzkový zisk (EBITDA) klesne v tomto roku o takmer 40 % na približne 2,2 bilióna rubľov (22,6 miliardy eur). V roku 2022 zisk EBITDA predstavoval 3,6 bilióna RUB. TASR o tom informuje na základe správy, ktorú zverejnila v utorok agentúra Reuters.
Výsledky zahŕňajú činnosti skupiny v oblasti plynu, ropy a výroby elektrickej energie. Gazprom, podobne ako mnohé iné ruské spoločnosti, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nezverejňuje svoje výsledky v plnom rozsahu.
Vývoz plynu, ktorý je kľúčovým zdrojom príjmov Gazpromu, nie je priamym terčom sankcií zo strany Západu, jeho objem sa ale vlani znížil o takmer polovicu na 101 miliárd kubických metrov. Gazprom tiež oznámil, že jeho správna rada schválila investičný program na rok 2024 v hodnote 1,57 bilióna rubľov, v súlade s návrhmi vedenia spoločnosti z novembra, aktuality.sk
X X X
Európska únia sa dohodla na konečnom znení Euro 7, ministerstvo dopravy privítalo kompromis
Slovensku spolu s ďalšími členskými štátmi Európskej únie (EÚ) sa podarilo dosiahnuť kompromisné nastavenie termínov ukončenia registrácie vozidiel, ktoré nespĺňajú emisnú normu Euro 7.
O konečnom znení emisnej normy Euro 7 rozhodla Európska únia (EÚ) v pondelok (18. 12.) v Bruseli. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková s tým, že Slovensko tento kompromis privítalo.
„Som veľmi rád, že naše požiadavky boli vypočuté. Zasadzovali sme sa najmä o to, aby sa nastavili realistické termíny ukončenia registrácie vozidiel, ktoré nespĺňajú normu Euro 7. Tieto termíny sú pre výrobcov veľmi dôležité. Rovnako tak sme dosiahli, aby sa upravili viaceré skúšobné podmienky a emisné limity pre ľahké úžitkové vozidlá,“ uviedol minister dopravy Jozef Ráž ml. (nominant Smer-SD).
Slovensko svoje požiadavky presadzovalo spolu s ďalšími členskými krajinami EÚ – Českom, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom, Bulharskom, Talianskom a Francúzskom. Ako informovala Poláčiková, dosiahnuť sa im podarilo, aby sa ľahké úžitkové vozidlá mohli registrovať 42 mesiacov a ťažké vozidlá 60 mesiacov od začiatku uplatňovania nariadenia, ak nebudú plniť normu Euro 7.
„Výsledkom dohody je, že automobilový priemysel nebude musieť v čase prechodu na elektromobilitu či vodík vynakladať veľké investície na úpravu súčasných spaľovacích motorov, čo by viedlo k zvýšeniu cien pre konečného spotrebiteľa. Aj z tohto pohľadu teda môžeme dohodu považovať za naše víťazstvo,“ dodal minister dopravy, aktuality.sk
X X X
Pražský súd odsúdil Čecha za boje na strane proruských separatistov v Donbase
Bývalému vojakovi Martinovi Sukupovi súd vymeral výnimočný trest 21 rokov väzenia.
Odvolací Vrchný súd v Prahe potvrdil bývalému českému vojakovi Martinovi Sukupovi výnimočný trest 21 rokov väzenia za to, že v rokoch 2014 až 2018 bojoval na Ukrajine na strane proruských separatistov. Čech je od roku 2019 na úteku. Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Súd uznal bývalého vojaka za vinného z teroristického útoku a účasti na teroristickej skupine. Odvolací súd sa prípadom zaoberal druhýkrát, pôvodne mužovi trest znížil na štyri roky. Proti tomu sa však odvolal štátny zástupca a verdikt so zníženým trestom potom zrušil Najvyšší súd.
Na úteku
Predseda súdneho senátu Vladimír Stibořík podľa ČT24 v utorok potvrdil rozhodnutie Mestského súdu, že sa Sukup teroristického útoku dopustil a bol tiež súčasťou teroristickej skupiny. Na súde zaznelo, že predložených dôkazov bolo dostatok. Sukupova obhajkyňa totiž tvrdila, že obžaloba vychádza len z novinových článkov a príspevkov na sociálnych sieťach.
Čech by si trest 21 rokov väzenia mal odpykať vo väznici s vyšším stupňom stráženia. Muž je však od roku 2019 na úteku. Podľa rozsudku Mestského súdu vycestoval v júni 2014 do Doneckej oblasti na Ukrajine, kde sa podľa štátneho zastupiteľstva do roku 2018 zapájal do bojov. Na strane takzvanej Doneckej ľudovej republiky vystriedal podľa ČT24 niekoľko pozícií, aktuality,sk