Vraví, že diktátor je najlepší človek na svete. Futsalový tréner Vladmir Jovanovič na sociálnych sieťach uverejnil narodeninové prianie pre ruského prezidenta Vladimíra Putina a poriadne si tým zavaril. Vzhľadom na obsah gratulácie poriadne šokoval svoj estónsky klub, ktorý Srba okamžite vyhodil.

 „Nech žiješ dlho. Srbi a Rusi sú navždy bratia,“ prial na svojom facebookovom profile Vladimir Jovanovič ešte ako tréner Viimsi Smsraha. Gratulácia k 71. narodeninám ruskej hlavy štátu sa ale jeho estónskemu klubu vôbec nepozdávala.

Po 20 minútach s okamžitou platnosťou Jonanoviča vyhodili. A to aj napriek tomu, že šlo o predvečer novej sezóny.

„Ukončili sme spoluprácu kvôli nevhodnému správaniu trénera na sociálnych sieťach. Nemôžeme si dovoliť, aby sa hlavný tréner správal takým spôsobom v čase, keď vojna stále trvá. Jovanovič povedal, že príspevok na Facebooku nemá politické pozadie.

Vieme, že Srbi sú voči nášmu východnému susedovi mierumilovnejší, a on si nemyslel, že by si jeho gratulácia zaslúžila takú ostrú reakciu,“ vysvetľoval šéf klubu Andrej Golovin v rozhovore pre ruský server ERR.

 „Volal mi prezident klubu. Povedal, že by bolo dobré, aby som to zmazal. Inak to bude zlé pre mňa aj pre klub. Pochopil som, mám dobrú zmluvu a potrebujem prácu. Príspevok som zmazal, aby neboli problémy.

V klube som pracoval skoro rok a všetci boli spokojní. Nemôžem povedať nič zlé o klube, prezidentovi alebo o hráčoch. Ale za tých 20 minút po zverejnení príspevku sa všetko zmenilo. Stal som sa zlým pre Estónsko a musel som odísť. Stále tomu nemôžem uveriť,“ hneval sa Jovanovič.

„Stále si nemyslím, že blahoželanie Vladimírovi Putinovi je niečo zlé. Som športovec, nie politik. Mám právo považovať Rusov za našich bratov. To sa nikdy nezmení. Ten post neobsahoval výzvy na násilie alebo podporu terorizmu,“ čudoval sa tréner.

 „Pochádzam z krajiny, ktorá má vlastnú tradíciu, rovnako ako Estónci majú tie svoje. Rešpektujem názor každého, ale nikto na planéte mi nemôže diktovať, čo si mám myslieť. Volá sa to sloboda slova, je to demokracia,“ doplnil pre gol.dnevnik.hr.

„Áno, Vladimír Putin je teraz pre mňa ten najlepší človek na svete. Bojuje za slobodu. Nebojuje len za Rusko, ale za nás všetkých. Mnoho Srbov je teraz na Donbase na strane Rusov a snaží sa pomôcť. V Srbsku sú samozrejme ľudia, ktorí si myslia, že NATO je naša budúcnosť. Je ich menej ako 20 percent, ale nikto ich neutláča.“/agentury/

X X X

Keď skončí konflikt na Ukrajine, celý Západ sa bude predbiehať o kontakty v Rusku, tvrdí šéf SNS Andrej Danko

Podľa predsedu národniarov je Rusko veľmoc, s ktorou si Slovensko musí budovať dobré vzťahy.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko a šéf Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka v nedeľnej relácii Na telo diskutovali aj o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska počas najbližších štyroch rokov.

Debata sa odrazila od vyjadrenia Dankovho straníka a potenciálneho ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka, ktorý v staršom videu uviedol, že ak by sa raz ocitol vo vláde, jeho prvá zahraničná cesta by smerovala do Moskvy. Tam by prezidenta Vladimira Putina odprosil za našu vojenskú pomoc Ukrajine.

Predseda SNS tvrdí, že Huliakovo vyjadrenie je vytrhnuté z kontextu. „On hovorí, že je proti dodávkam zbraní na Ukrajinu, čo je naša filozofia, s ktorou sa stotožňuje aj Robert Fico. Pomáhajme humanitárne, ale nevyvážajme zbrane na Ukrajinu. Pán Huliak hovorí v obave o to, aby tu nevypukla tretia svetová vojna, tým, že budeme Rusov dráždiť,“ povedal Danko.

Dodal, že od politika nemôžeme stále očakávať diplomatický slovník, ale dôležité je, že má jasné hodnotové nastavenie. „Chápem, že pán Huliak je postrachom pre slniečkárov. Možno nie každé jeho vyjadrenie je šťastné, ale má národné, kresťanské a sociálne srdce,“ reagoval predseda SNS.

V obrane Huliakových vyjadrení pokračoval aj ďalej, keď reagoval na slová Michala Šimečku. Ten mu povedal, že sa nemusí hanbiť za to, že aj jeho prvá zahraničná cesta by smerovala práve do Moskvy, keďže je to súčasť toho, ako SNS vidí svet. Danko mu kontroval tým, že do Ruska chodia všetci zo Západu, ktorí chcú rozvíjať obchod. „Uvidíte, že keď konflikt na Ukrajine skončí, budú sa predbiehať v kontaktoch do Ruska, pretože Rusko je veľmoc. My potrebujeme jadrové palivo, potrebujeme dobré vzťahy,“ povedal Danko. Dodal, že ich vláda mala už v minulosti dobré vzťahy aj so Spojenými štátmi a Bruselom a na rozdiel od predchádzajúcej vlády Igora Matoviča mala dvere otvorené.

Šimečka na jeho slová o plánovaných cestách zástupcov západných krajín do Ruska reagoval s tým, že „tam chodí akurát tak Orbán a dúfam, že druhým, kto sa k nemu pridá, nebude slovenský minister zahraničných vecí.“ Tým by sa podľa predbežných informácií mohol stať Juraj Blanár alebo Miroslav Lajčák, aktuality.sk

X X X

Rusko a Čína prehlbujú vzťahy. Rokovať budú aj o energiách

Vladimir Putin sa zúčastný fóra BRI, ide o stretnutie medzi Ruskom a Čínou. Rokovania budú prebiehať budúci týždeň 17. a 18. októbra.

Ruský prezident Vladimir Putin sa na budúci týždeň stretne s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v snahe prehĺbiť partnerstvo medzi dvoma najväčšími strategickými konkurentmi Spojených štátov. TASR o tom informuje na základe správ Bloomberg a Reuters.

Putin sa zúčastní 17. až 18. októbra na fóre čínskej ekonomickej iniciatívy Jeden pás jedna cesta (Belt and Road Initiative, BRI). Bude to jeho prvá cesta mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu, odkedy naňho Medzinárodný trestný súd v marci vydal zatykač pre údajné vojnové zločiny na Ukrajine.

Čína a Rusko vyhlásili partnerstvo bez obmedzení vo februári 2022, keď Putin navštívil Peking len niekoľko dní predtým, ako vyslal desaťtisíce vojakov na Ukrajinu. USA považujú Čínu za svojho najväčšieho konkurenta a Rusko za najväčšiu hrozbu národnej bezpečnosti.

Lídrom bolo kedysi Rusko, teraz je Čína

Rusko bolo kedysi hlavným lídrom v rámci globálnej komunistickej hierarchie, no tri desaťročia po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa ním stala komunistická Čína pod vedením Si Ťin-pchinga, najmocnejšieho čínskeho vodcu od čias Mao Ce-tunga.

Od začiatku ukrajinského konfliktu Rusko upevnilo svoje energetické vzťahy s Čínou, ktorá je po USA druhým najväčším svetovým spotrebiteľom ropy.

Podľa čínskych colných údajov hodnota bilaterálneho obchodu s Ruskom minulý mesiac stúpla na 21,18 miliardy USD (20,12 miliardy eur), čo je najviac od februára 2022.

Rusko vyváža do Číny približne 2 milióny barelov (159 litrov) ropy denne, to je viac ako tretina jeho celkového vývozu ropy. Čína je po Indii druhým najväčším nákupcom ruskej ropy.

Čína ušetrila miliardy dolárov

Približne 40 % dodávok prúdi cez 4070 kilometrov dlhý ropovod ESPO z východnej Sibíri, ktorý bol financovaný z čínskych pôžičiek. Čína tento rok ušetrila 4,34 miliardy USD dovozom ruskej ropy na základe porovnania mesačných cenových rozdielov medzi ropou z Ruska a Ománu.

Rusko po začiatku vojny na Ukrajine znížilo vývoz plynu do Európskej únie (EÚ). Tento rok môže jeho export do EÚ klesnúť na 21 miliárd metrov kubických (m3), čo bude takmer o dve tretiny menej ako vlani a viac ako šesťnásobný pokles oproti roku 2021, podľa prognózy ruskej štátnej banky VEB.

To bude tiež menej ako 22 miliárd m3, ktoré by malo Rusko tento rok dodať Číne. To znamená, že vývoz ruského plynu do Číny po prvý raz predbehne vývoz do Európy.

Plynovod, ktorý nesmeruje na západ

Hlavnou ruskou exportnou trasou je 4000 kilometrov dlhý plynovod Power of Siberia. Spája východosibírske polia so severovýchodnou Čínou a nie je napojený na sieť ruských plynovodov smerujúcich na západ. Dodávky cez potrubie sa začali koncom roka 2019 a do roku 2025 sa majú zvýšiť na 38 miliárd m3 ročne na základe 30-ročného kontraktu v hodnote viac ako 400 miliárd USD.

Šéfovia ruských energetických gigantov Gazprom a Rosnefť, Alexej Miller a Igor Sečin, sa na budúci týždeň pripoja k Putinovi. Rusko chce totiž dosiahnuť dohodu o predaji väčšieho množstva plynu do Číny a plánuje vybudovať plynovod Power of Siberia 2, ktorý by viedol cez Mongolsko a mal by ročnú kapacitu 50 miliárd m3. Doterajšie rokovania o cenách a iných otázkach týkajúcich sa trasy zatiaľ nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky,aktuality.sk

X X X

Podnikatelia na Slovensku chcú veľmi rýchlo vidieť zisk, väčšina z nich do roka skrachuje

 Slováci sa boja zlyhania, pritom je to bežná súčasť podnikania, hovorí Róbert Balušík, ktorý pomáha mladým podnikateľom.

Podnikať začal už na gymnáziu a jeho stredoškolská firma funguje dodnes. Trpí vzácnym svalovo-kĺbovým ochorením, no dosiahol toho viac, ako väčšina zdravých. V New Yorku prednášal na konferencii, kde spolu s odborníkmi z Tesly či NASA spoločne hľadali riešenia pre mladých podnikateľov na Slovensku, aby ich biznis prosperoval a išiel tým správnym smerom.

„Úspešní Slováci na západnom a východnom pobreží Spojených štátov sa dali dokopy a rozhodli sa pomôcť slovenským firmám, neziskovkám čí štátnej správe tým, že im poskytnú svoju expertízu a poradenstvo,“ hovorí Róbert Balušík, ktorý pracuje pre neziskovú organizáciu LEAF, ktorá založila platformu GROWNi. Tá sa snaží rozvíjať mladých ľudí, pomáha napredovať startupom a inovatívnym biznisom.

Aj keď prepája úspešných Slovákov so začínajúcimi podnikateľmi, aby spolu našli riešenia na naštartovanie biznisu, sám veľakrát potrebuje pomôcť. Kvôli svojmu hendikepu sa občasným rozpačitým pohľadom na Slovensku nevyhne.

Predsudky však poráža svojou prácou. „Keď som si sadol pred človeka, ktorý má vo firme miliónové obraty a začal som rozprávať, tak zrazu videl, že mu dokážem pomôcť. Hendikep už nebol číslo jeden a išiel úplne do úzadia,“ vysvetľuje.

X Boli ste jedným z prednášajúcich na samite SlovakPRO v New Yorku, ktorý sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej. Panelovej konferencie sa zúčastnili aj odborníci z Tesly či NASA. Aké to bolo vymieňať si s nimi informácie a skúsenosti?

Také niečo nezažijete každý deň. Cieľom samitu bolo dať dokopy čo najúspešnejších Slovákov zo západného a východného pobrežia Spojených štátov, aby sme diskutovali a hľadali riešenia, ako posunúť Slovensko vpred. Napríklad tým, že pomôžu slovenským firmám dostať sa na americký trh, alebo im odovzdajú know-how.

Viceprezident Tesly pre vzťahy s investormi Martin Viecha napríklad hovoril o tom, ako vyzeralo interview s Elonom Muskom. Zdieľali rovnakú vášeň a nadšenie, a tak celý pohovor bol príjemný. Títo ľudia sa snažia robiť veci, ktoré ich bavia, čo najlepšie a nenechajú sa odradiť okolím. Zároveň sa musíte obklopiť ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké nadšenie ako vy.

X V čom sa teda úspešní Slováci, ktorí podnikajú v Amerike, líšia od podnikateľov na Slovensku?

Neboja sa zlyhania a berú ho ako bežnú súčasť podnikania. Ich okolie a blízki ich neodrádzajú od toho, aby skúsili niečo nové a riskovali. Toto sa musíme naučiť aj na Slovensku a prestať sa pozerať na to, čo povedia ostatní.

X Predpokladám, že nenarážate na to, aby podnikatelia skočili do biznisu „po hlave“?

To práveže mnohí robia a je to chyba. Keď sa snažia budovať podnikanie, nemajú dobre premyslený biznis plán, a ten potom nepresvedčí investorov v zahraničí. Podnikatelia by mali vždy premýšľať v globále, to znamená o tom, ako svoj projekt dostanú aj za hranice. Slovenský trh je príliš malý. Mnohí podnikatelia podnikajú v rovnakých oblastiach a majú rovnaký produkt. Pritom by bolo efektívnejšie, ak by sa zlúčili a boli tak na trhu silnejší.

X Zrejme si musia odpovedať aj na otázku, čo všetko sú ochotní obetovať podnikaniu.

Raz som si dohadoval spoluprácu s mentorom a cestoval som za ním dvesto kilometrov. Bol prekvapený, že som prešiel takú diaľku len kvôli jednému rozhovoru. Pre mnohých podnikateľov je to problém. Chcú hneď vidieť rýchly posun a zisk. Pritom prvých pár rokov budú mať ledva na prežitie. Všetko budú musieť reinvestovať a musia byť odhodlaní poraziť veľmi zlé štatistiky. Tie totiž hovoria, že na Slovensku do roka skrachuje približne 95 percent novozaložených firiem.

 X Stále sa stretávame so stereotypom, že za hranicami sa žije lepšie a tráva je tam zelenšia ako doma. Je to tak?

Za hranicami z vás nikto „nepadne na zadok“. Musíte sa obracať a snažiť ešte viac ako doma. Dokonca aj omnoho viac riskujete. Slovenský trh je pritom ideálny na podnikanie, pretože je malý a veľa ľudí sa tu pozná. Môžete sa skontaktovať prakticky s kýmkoľvek a rýchlo expandovať po celom Slovensku. V Spojených štátoch by to bolo mnohonásobne ťažšie.

X Pracujete v neziskovej organizácii LEAF, ktorá zastrešuje rôzne programy na podporu talentovaných mladých ľudí. Čomu konkrétne sa venujete?

Veľakrát sa stretávam s tým, že musím podnikateľom „odblokovať myseľ“. Firmy často nevedia pomenovať, s čím konkrétne majú problém. Vtedy manažérom poviem, nech si predstavia čarovnú paličku, vďaka ktorej môžu vyriešiť čokoľvek. Čo by to bolo? Zrazu sa im odbúrajú bariéry a vedia pomenovať, kde sú problémy. A ja už len hľadám riešenia a prepojenia.

Okrem mentoringu, sprostredkovania pracovných či dobrovoľníckych ponúk a stáži sa v Leafe venujeme aj prepojeniu úspešných Slovákov zo zahraničia s podnikateľmi na Slovensku. Prepájame ich aj so štátnou a neziskovou sférou. Spoločne potom hľadajú riešenia konkrétneho problému, ktorému sa venujú aj pol roka. Na Slovensku vznikajú skvelé iniciatívy, ktoré nás posúvajú vpred. Myslím si, že sa tu oplatí žiť.

X Prečo sa potom mladí ľudia zo zahraničia nevracajú domov?

Zrejme je to súhra viacerých vecí, od nastavenia mysle až po fungovanie inštitúcii. Keď chce mladý človek ísť študovať alebo pracovať do zahraničia, neberme to ako niečo negatívne. Pomôžme mu, aby nabral skúsenosti, a aby sa za hranicami uchytil. Vytvorme mu prostredie, aby sa mal kam vrátiť, a aby mohol doniesť domov to, čo sa naučil. Ja som vyštudoval aplikovanú informatiku v Olomouci a tiež som sa „vrátil naspäť“ domov.

X Na druhej strane sú tu politici, ktorí chcú mladým ľuďom dávať ultimáta, ak po štúdiu odídu do zahraničia a nevrátia sa domov.

Nepáči sa mi to, lebo tým hneď vytvárame tlak. Štát chce niečo za niečo. Sám v práci vidím, že čím viac beriem veci nezištne, tým viac sa pomoc a príležitosti vracajú. Výskumníčke z CERNU pomáhame s popularizovaním vedy na Slovensku, aby sa ženy nebáli ísť do výskumu. Prednáša úplne zadarmo. Peter Martisek, ktorý je výkonným riaditeľ v americkej spoločnosti BlackRock, čo je najväčšia medzinárodná investičná spoločnosť, na Slovensku pomáhal jednému vznikajúcemu fondu. Keď však štát a politici dajú šikovným Slovákom hneď na začiatku ultimáta, pozitívna snaha Slovensku niečo vrátiť úplne zmizne.

X Do istej miery teda nahrádzate štát.

Keď som bol v Amerike na samite, prišiel za mnou generálny konzul Slovenskej republiky v New Yorku Milan Vrbovský a poznamenal, že v mnohých oblastiach vlastne suplujeme štát. Myslím si, že to nie je to len o školstve a vytvorení kvalitného podnikateľského prostredia, ale aj o tom, aby mali ľudia šancu na mentoring a koučing. Práve to by mal zabezpečiť štát, ale zatiaľ to zabezpečujeme my vďaka špičkovým odborníkom, ktorí to robia úplne zadarmo.

 X Tento rozhovor som nechcela začať tým, že trpíte vzácnym svalovo-kĺbovým ochorením, ale je vašou súčasťou. Aké je to žiť na Slovensku s hendikepom?

Ak to porovnám s Amerikou, tam som sa zrazu cítil odľahčený. Nemusel som rozmýšľať, ako sa kam dostanem. Dokonca aj loď v Kalifornii bola bezbariérová. Zažíval som menej pohľadov a nikto si ma nejak extra nevšímal.

X Pýtam sa to preto, lebo téma hendikepu je na Slovensku stále tabu. Prečo o nej ľudia nechcú hovoriť?

Na Slovensku ľudia veľa riešia ostatných, a nie seba. Ak ste so sebou nespokojný, riešite tých druhých. Ešte na gymnáziu som si musel zadefinovať, ako chcem, aby ma ľudia vnímali, a tak som sa začal vnímať aj ja. Až potom ma tak začalo brať okolie.

Potom však prídu situácie, keď idem za klientom a ešte predtým, ako niečo poviem, má predsudky, pretože vidí len hendikep. Keď som si ale sadol pred človeka, ktorého firma má miliónové obraty, a začal som rozprávať, zrazu videl, že moje rady majú hodnotu a dokážem mu pomôcť. Hendikep už nebol číslo jeden a išiel úplne do úzadia. Pred každým stretnutím však musím riešiť aj mikromanažment, to znamená, či tam bude dostatočne vysoké sedenie, z ktorého sa postavím, či majú slamky na pitie alebo či sú tam schody.

X Hovoríte, že už v stredoškolských rokoch ste si zadefinovali, ako chcete, aby vás ľudia vnímali. Vtedy ste zároveň začali experimentovať s podnikaním.

Začali sme na gymnáziu s kamarátom robiť webové stránky a e-shopy. Objednávky pribúdali a zrazu si od nás začali pýtať ľudia faktúry. Boli sme v šoku, že ako sa vôbec vystavuje vôbec faktúra, nevedeli sme, že si musíme založiť firmu. Pustili sme sa do toho, naučili sa vystavovať faktúry a naša stredoškolská firma funguje aj dnes.

X Napriek hendikepu šoférujete osobné auto. Používate pritom špeciálny joystick a hlasové príkazy. Vodičský kurz ste robili v Česku, pretože doma to nebolo možné, a auto máte z Nemecka. Už vás zastavili slovenskí policajti?

Stále na to čakám, ale ešte nie. Raz na pumpe sa ma jeden policajt pýtal, čo to je zač a ako sa to auto ovláda. Na Slovensku takéto prerobenie auta a následné testovanie nikto nerobil, pretože náš trh je na to malý. Tento biznis má pritom globálny potenciál, hoci na začiatku by boli investície do takejto firmy vysoké. Príkladom je Nemecko, kde tieto autá vyrábajú na zákazky pre celý svet.

Dostali ste na auto príspevok?

Teoreticky som naň mal nárok. Od štátu som však dostal presne nula eur na kúpu a prerobenie auta. Som obeťou nedostatočne dotiahnutého zákona. Aby som mal nárok príspevok na auto, musel by som mať najprv vodičský preukaz. Lenže vodičák som si mohol spraviť až na prerobenom aute. Reálne by mi suma od štátu nepokryla ani polovicu nákladov, keďže len upraviť auto stálo 60-tisíc eur, ale bola by to bola aspoň nejaká pomoc. Navrhol som, že spíšeme zmluvu, v ktorej sa zaviažem, že ak nezvládnem šoférovať auto, ktoré navrhnú nemeckí vývojári, tak vrátim plnú sumu. To však nebolo možné.

X Hendikepovaní ľudia teda potrebujú skôr, aby im štát dal len šancu?

Ak by som nepracoval, bol by som pre štát nevýhodný, pretože by som poberal len invalidný dôchodok. Štát by na mňa mal len náklady. V prípade, že ma štát nakopne a spraví mi ústupok napríklad v tom, že mi prispeje na auto, opäť ma to posunie. Aktívne sa chcem začať angažovať v tejto konkrétnej novele zákona, aby ostatní hendikepovaní ľudia nemuseli riešiť to, čo ja.

Dnes zamestnávam ľudí, platím dane, nie som pre spoločnosť nákladom a štát na mne zarobí. Vyspelé krajiny sú len také silné, aké silné sú ich najslabšie články. V našom prípade sú to marginalizované skupiny ľudí. Teraz by sme mali pozerať na zahraničie, učiť sa od nich a snažiť sa implementovať veci, ktoré fungujú aj u nás doma na Slovensku./agentury/

X X X

New York Times sa pýta, či vyvrcholila podpora pre Ukrajinu. Spomína aj Fica

Vojna na Blízkom východe, obavy zo záväzku USA a rozpory v Európe znepokojujú Kyjev. Má obavy, že pomoc zo Západu môže zoslabnúť, píše denník The New York Times.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo), kráča s belgickým premiérom Alexandrom De Croom po tlačovej konferencii v Bruseli v stredu 11. októbra 2023.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, zjavne znepokojený, osobne navštívil tento týždeň ministrov obrany NATO v Bruseli, pretože sa obával, že vojna medzi Izraelom a Hamasom – a potreba zbraní – odvedie pozornosť od dlhého a krvavého boja Ukrajiny proti ruskej invázii, pripomína New York Times.

Americkí predstavitelia a činitelia NATO ubezpečili Zelenského o podpore a prisľúbili ďalšie dve miliardy dolárov okamžitej vojenskej pomoci. Ale ešte predtým, ako sa začala vojna na Blízkom východe, v Európe, sledujúc Washington, zavládol silný pocit, že svet dosiahol „ukrajinský vrchol“ – že podpora Kyjevu v boji proti ruskej invázii už nikdy nebude taká vysoká, ako bola pred niekoľkými mesiacmi, uviedol americký denník.

 Nová kandidatúra bývalého prezidenta Donalda Trumpa v súboji o Biely dom otriasa dôverou, že Washington bude pokračovať v rozsiahlej podpore Ukrajiny. Európania však tvrdia, že obavy ešte väčšie ako v prípade Trumpa sa týkajú sa veľkej časti jeho Republikánskej strany, ktorá urobila zo znižovania podpory Ukrajine lakmusový test konzervatívnej dôveryhodnosti.

Aj v Európe je Ukrajina čoraz viac rozdeľujúcim problémom. Voliči na Slovensku dopriali víťazstvo Robertovi Ficovi, bývalému premiérovi naklonenému Rusku, píše The New York Times. Zlostná predvolebná kampaň v Poľsku, u jedného z najvernejších spojencov Ukrajiny, ešte zvýraznila napätie medzi Varšavou a Kyjevom. Krajná pravica, ktorá je proti napomáhaniu vojnovému úsiliu Ukrajiny, vzrástla v Nemecku, kde sa kancelár Olaf Scholz snaží získať voličov pre svoje výzvy na silnejšiu armádu.

 „Som pesimistická,“ povedala Jelysaweta Jasková, ukrajinská poslankyňa, ktorá je členkou výboru pre zahraničné veci. „Teraz je veľa otázok – výroba zbraní, bezpečnostná infraštruktúra, ekonomická pomoc, budúcnosť NATO,“ povedala, ale poznamenala, že odpovede na tieto otázky majú časový harmonogram najmenej päť rokov.

„Bojujeme už 600 dní,“ dodala, „a nevidím líderstvo a plánovanie, ktoré sú potrebné na prijatie skutočných opatrení – nielen vyhlásení – na podporu Ukrajiny.“

  Ešte deprimujúcejší je spôsob, akým sa v domácich politikách jednotlivých krajín „inštrumentalizuje Ukrajina“, povedala Jasková na nedávnom bezpečnostnom fóre vo Varšave. „Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ľudia stále podporujú Ukrajinu,“ povedala, „ale politici začínajú používať Ukrajinu ako tému na vzájomný súboj a Ukrajina sa stáva obeťou,“ uviedla podľa New York Times. „Mám obavy,“ uviedla. „Nepáči sa mi, keď sa moja krajina používa ako nástroj.“

Zdá sa, že predchádzajúca podpora oboch strán pre Ukrajinu v Spojených štátoch už neplatí. „Už existuje menší odpor voči protiukrajinským veciam,“ povedal Toomas Hendrik Ilves, bývalý prezident Estónska, pričom spomenul republikánske pravicové krídlo a vplyvné hlasy ako Elon Musk. „Je to nebezpečné,“ dodal.

Ak by Washington prerušil svoju pomoc Ukrajine a rozhodol by sa, že za tú cenu to nestojí, najvyšší európski predstavitelia vrátane šéfa zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Josepa Borrella otvorene priznávajú, že Európa nemôže túto medzeru vyplniť.

 New York Times ďalej píše, že ešte pred vypuknutím nepriateľských akcií na Blízkom východe vysoký predstaviteľ NATO povedal, že nálada na Ukrajine je pochmúrna. Napriek tomu úradník povedal, že Európania míňajú viac na armádu a očakával, že Kongres bude pokračovať v pomoci Ukrajine, aj keď nie v predtým ohlásenej výške 43 miliárd dolárov.

Malcolm Chalmers, zástupca riaditeľa Royal United Services Institute, inštitúcie pre výskum obrany so sídlom v Londýne, povedal, že kľúčovou otázkou je teraz ukrajinská vôľa a zdroje v situácii, keď sa vojna zmenila na opotrebovávaciu. „V skutočnosti to už nie je o nás, je to o nich,“ povedal.„Problémom je ukrajinská odolnosť,“ dodal podľa New York Times.

Ukrajinci potichu pripúšťajú, že majú problémy s morálkou, keď vojna pokračuje, ale nevidia inú možnosť, ako naďalej bojovať, nech sa na Západe stane čokoľvek.

Zostáva tiež zmätok v súvislosti s hocijakým iným konečným cieľom, než tým, ktorý predpokladá, že Ukrajina vytlačí všetky ruské jednotky zo suverénnej Ukrajiny, alebo o akejkoľvek jasnej ceste k rokovaniam s Ruskom, ktoré nejaví záujem o rozhovory.

Ako povedal Gabrielius Landsbergis, minister zahraničných vecí Litvy na varšavskom bezpečnostnom fóre, mantra „ako dlho to trvá“ nedokáže definovať ani „to“, nieto ešte „dlho“. Pre neho by „to“ malo znamenať vyhnanie inváznych Rusov z celej Ukrajiny vrátane Krymu, ktorý Moskva v roku 2014 ilegálne anektovala. Iní európski úradníci to však aspoň v súkromí považujú za veľmi nepravdepodobné, uviedol tiež New York Times./agentury/

X X X

Dopyt po liekoch na Covid-19 klesá

Pre túto skutočnosť spoločnosť Pfizer znižuje výhľad príjmov. Podľa najnovších údajov klesla aj chorobnosť a počet nakazených na koronavírus.

Americká farmaceutická spoločnosť Pfizer prudko znížila odhad príjmov za celý rok pre slabší predaj liekov proti ochoreniu COVID-19. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Pfizer najnovšie predpokladá, že jeho tržby za celý rok 2023 sa budú pohybovať v rozmedzí 58 miliárd až 61 miliárd USD (55,11 – 57,96 miliardy eur) namiesto pôvodne plánovaných 67 až 70 miliárd USD.

Koncern ďalej vo svojom vyhlásení uviedol, že po revízii smerom nadol očakáva zisk medzi 1,45 USD a 1,65 USD v porovnaní s pôvodne odhadovaným ziskom 3,25 až 3,45 USD/akcia. K zníženiu odhadovaných príjmov pristúpil Pfizer „výhradne pre slabší odbyt produktov proti ochoreniu COVID-19,“ uviedla spoločnosť.

„Očakáva sa, že tržby za celý rok 2023 z lieku Paxlovid a vakcíny Comirnaty budú približne 12,5 miliardy USD, čo je o 9 miliárd USD menej ako pôvodné odhady,“ dodal koncern.

Koronavírus sa šíri menej

Po náraste počtu infikovaných v USA na konci leta sa už počet nových prípadov citeľne znížil. Podľa najnovších údajov miera pozitivity testov, hospitalizácií a úmrtí v dôsledku vírusu aj minulý týždeň klesla.

Generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla vo vyhlásení uviedol, že portfólio iných produktov spoločnosti je aj v tomto roku stále na ceste k silnému rastu.

„Portfólio produktov Pfizer iných ako na ochorenie COVID-19 zostáva silné a naďalej očakávame, že tieto produkty vykážu v roku 2023 medziročný rast prevádzkových výnosov v rozsahu 6 až 8 %,“ povedal pre AFP aktuality.sk

X X X

Mená budúcich ministrov sú alarmujúce, môžeme kvôli nim prísť o eurofondy, tvrdí budúca opozícia

Diskutujúci zástupcovia opozičných strán označujú novovznikajúcu vládu Roberta Fica za koalíciu temna.

„Mená možných budúcich ministrov nás vyrušujú, sú alarmujúce a pre Slovensko budú mať vážne následky.“ Na tomto názore sa v nedeľnej relácii V politike zhodli diskutujúci zástupcovia opozičných strán Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Sloboda a Solidarita (SaS), Progresívne Slovensko (PS) a OĽaNO a priatelia.

Bývalý šéf rezortu vnútra a člen OĽaNO Roman Mikulec kritizoval najmä potenciálneho ministra obrany Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara, ktorého meno sa skloňuje v súvislosti so šéfom Slovenskej informačnej služby (SIS). „Tieto mená ma vyrušujú, keďže sú obvinení, pán Gašpar je myslím aj obžalovaný, takže si nemyslím, že je to dobrá nominácia na členov vlády,“ povedal Mikulec.

Podľa jeho slov sa však s niektorými kontroverznými nomináciami bude musieť vysporiadať prezidentka Zuzana Čaputová. Tá už skôr avizovala, že v prípade, ak by bol Robert Kaliňák nominovaný na ministra vnútra, mala by s tým problém. „Ak by sa obvinená osoba mala stať ministrom vnútra, to by som považovala za veľmi spornú nomináciu,“ uviedla minulý týždeň v markizáckej relácii Na telo.

Huliak je veľkým problémom

Na post ministra vnútra by sa však mal podľa predbežných informácií nakoniec posadiť Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Ten je podľa opozičných strán ďalšou spornou nomináciou. „Bol asistentom pána Kajetána Kičuru, u ktorého sa našli zlaté tehly,“ pripomenul Roman Mikulec. Z tejto nominácie nie je nadšená ani podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková, ktorá podotýka, že Šutaj Eštok je známy šírením rôznych dezinformácií a nenávistnými prejavmi, čo je vo vzťahu k funkcii ministra vnútra alarmujúce.

Opozičníci považujú za problematickú aj nomináciu na ministra životného prostredia. Tým by sa mohol stať Rudolf Huliak, ktorý podľa Plavákovej tiež šíri konšpirácie, nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom aj ochranárom prírody, má odmietavý postoj voči členstvu Slovensku v Európskej únii a NATO a má sympatie k Rusku.

Podľa bývalej ministerky spravodlivosti a členky SaS Márie Kolíkovej z týchto dôvodov jeho nominácia nemá šancu prejsť cez kanceláriu prezidentky. „Hrubo nespĺňa kritériá na vymenovanie, nie je spôsobilý na túto funkciu,“ povedala. Dodala tiež, že v zozname potenciálnych ministrov sa nachádzajú viaceré osoby, pri ktorých hrozí, že si budú riešiť svoje vlastné záujmy. „Môže to mať pre Slovensko veľmi vážne následky, vrátane zastavenia eurofondov, problémov s Plánom obnovy a tak ďalej,“ dodala Kolíková.

Plaváková aj Kolíková zároveň podotkli, že dobrým signálom pre Slovensko nie je ani pozastavenie členstva Smeru a Hlasu v Strane európskych socialistov. Podľa ich slov je to zdvihnutý varovný prst.

Nominácia Gašpara je snáď vtip

Všetci štyria zástupcovia sa v relácii vyjadrili aj k možnému nástupu bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara do funkcie šéfa SIS. „Táto nominácia vzbudzuje v KDH obavy. SIS či vojenské obranné spravodajstvo by mali viesť odborníci, nie politici,“ odpovedal Tomáš Merašický z KDH na otázku, či je za odpolitizovanie týchto inštitúcií.

Podľa Lucie Plavákovej ide o „najstrašnejšiu nomináciu“ a spolu s kolegami ju označila za vtip. Roman Mikulec ju dopĺňa s tým, že Gašparovo meno na spomenutej funkcii nevzbudzuje žiadnu dôveru, skôr naopak. Podľa jeho slov by mal post obsadiť profesionál, ktorý rozumie fungovaniu vojenskej služby a dokázal by očistiť meno SIS, ktorá bola zapletená do mnohých káuz, aktuality.sk

X X X

Rokovania o štvorkoalícii zlyhali na Pellegrinim, dostal veľkorysú ponuku, skonštatoval Truban

Ak nová koalícia dodrží zvyklosti, líder hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka sa bude uchádzať o post podpredsedu parlamentu. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to potvrdil poslanec Národnej rady (NR) SR za PS Michal Truban. KDH, SaS aj OĽANO a priatelia to podľa ich zástupcov rešpektujú.

 Všetci sa zhodli na tom, že kontrolné výbory NR SR by mali patriť opozícii a potvrdili, že sa budú uchádzať o ich predsednícke posty. Viac nešpecifikovali, pretože ďalší postup je podľa nich otázkou rokovaní a stanovených podmienok. „Posnažíme sa, aby boli výbory zodpovedne obsadené,“ povedal poslanec za SaS Marián Viskupič. Rovnako nešpecifikovali, koho si zvolia za predsedu svojho poslaneckého klubu. Truban za PS vylúčil, že by sa ním stal bol on.

 PS, KDH aj SaS deklarujú, že urobili všetko pre to, aby lídra Hlasu-SD Petra Pellegriniho presvedčili o zostavení vlády bez Smeru-SD. Dostal podľa nich veľkorysú ponuku, no rozhodol sa inak. Poslanec za KDH Jozef Hajko podotkol, že všetky tri strany boli pripravené rokovať a vedeli si predstaviť, že by spoločne s Hlasom-SD zložili vládu. Pellegrini podľa Viskupiča svojím rozhodnutím poprel sám seba. Poukázal pri tom na to, že pred voľbami opakovane tvrdil, že si vládu so Smerom-SD predstaviť nevie a že strana už Slovensku nemá čo ponúknuť. Spolu s Hajkom a Trubanom sa zhodli, že argumenty Pellegriniho rozhodnutia sú iba výhovorkami.

Poslanec za hnutie OĽANO a priatelia Peter Pollák si myslí, že SaS aj KDH podkopali autoritu PS tým že vynášali informácie z povolebných rokovaní. Viskupič jeho kritiku odmietol. „Keby to všetko prebiehalo za zatvorenými dverami, ako by ľudia vedeli, že strany urobili všetko pre to, aby dokázali zostaviť koalíciu,“ reagoval.

 Zástupcovia strán sa zároveň zhodli na tom, že budú pre novú koalíciu tvrdou opozíciou. „Čaká nás spoločná budúcnosť, ktorá nastaví tvár vláde, ktorá tu, bohužiaľ, bude vládnuť,“ skonštatoval Pollák. Jednou z ich hlavných úloh podľa neho bude dozrieť na to, aby Slovensko zostalo právnym štátom. SaS chce dávať pozor aj na to, aby nedochádzalo k takému množstvu skrátených legislatívnych konaní, ako v minulosti. Hajko a Truban dodali, že ich strany budú v parlamente otvárať aj svoje témy./agentury/

X X X

Obnoviteľné zdroje do roku 2035? Francúzsko má jasný cieľ

Uhlíková neutralita do roku 2050. Ide o reakciu na zvyšujúce sa ceny ropy po invázii Ruska na Ukrajine.

Francúzsko si kladie za cieľ zdvojnásobiť produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov do roku 2035. To znamená bezprecedentný nárast solárnej a veternej energie v snahe dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu do roku 2050. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Vláda v Paríži si dala za cieľ zvýšiť na 140 až 175 gigawattov (GW) kapacity na výrobu veternej, slnečnej a vodnej energie za 12 rokov do roku 2035 zo 63,5 GW v minulom roku. Stanovené boli aj ciele pre nárast využívania bioplynu, obnoviteľných a syntetických palív, vodíka a zachytávania uhlíka.

Ambiciózne ciele podčiarkujú rozsah úloh na ceste Francúzska k dosiahnutiu klimatických cieľov. Potreba nížiť závislosť od fosílnych palív sa stala naliehavejšou, keď ceny ropy a plynu prudko vzrástli po invázii Ruska na Ukrajine.

Na splnenie cieľu majú menej ako 7 rokov

Obnoviteľná energia sa v minulom roku podieľala 21 % na celkovej spotrebe vo Francúzsku. Cieľom vlády je tento podiel zdvojnásobiť do konca dekády. Prechod si bude vyžadovať desiatky miliárd eur verejných a súkromných investícií každý rok a opatrení na podporu lokálnej akceptácie veterných turbín a solárnych fariem.

Na dosiahnutie svojich cieľov prijala francúzska vláda kontroverznú legislatívu zameranú na urýchlenie investícií do obnoviteľných zdrojov. Poskytuje tiež stimuly na uľahčenie výstavby nových výrobných zariadení pre širokú škálu produktov od batérií pre elektrické autá po solárne panely a tepelné čerpadlá.

Francúzsko plánuje tiež posilniť podporu biometánu s cieľom dosiahnuť 15 % dodávok vo svojej plynárenskej sieti v roku 2030 a bude podporovať výrobu kvapalných biopalív a syntetických palív.

Dotácie na obnoviteľné teplo

Zvýši aj dotácie na teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov, akými sú drevo, tepelné čerpadlá a geotermálna energia. Výroba takzvaného obnoviteľného tepla by mala podľa vlády vzrásť až na 419 terawatthodín (TWh) v roku 2035 zo 183 TWh v roku 2023.

Vláda zároveň pripravuje tender na rozvoj projektov zachytávania uhlíka ako súčasť svojho plánu pomôcť veľkým výrobcom znížiť ich emisie. Bude sa snažiť do roku 2030 zvýšiť na štvornásobok verejné nabíjacie miesta pre elektromobily, ako aj dotácie na renováciu domov a budov, aktuality.sk

X X X

Dobrovoľníčka o migrantoch v Banskej Bystrici: Pomáhame, aby nemrzli na ulici, zostať tu nechcú

 Dobrovoľníci na videu zachytili prevádzačov, na polícii s trestným oznámením neuspeli.

V Banskej Bystrici pre aktuálnu migračnú vlnu vyhlásili mimoriadnu situáciu. Ku koncu týždňa mesto v spolupráci so Slovenským Červeným krížom vytvorili kapacity pre dočasné núdzové ubytovanie utečencov, prevažne zo Sýrie.

Dvadsaťpäť miest dočasne sprístupnili v útulku pre ľudí bez domova Prístav a ďalších dvadsať v dvoch vyhrievaných stanoch v susedstve. Areál sa nachádza v časti sídliska Fončorda.

V krajskom meste, v ktorom pôsobí oddelenie cudzineckej polície, sa s tranzitnou migráciou stretávajú už niekoľko mesiacov, k aktuálnemu kroku pristúpili pre klesajúce teploty. Skupiny cudzincov, vrátane detí, totiž prespávali pod holým nebom.

Reakcia v prvom momente prišla predovšetkým od dobrovoľníkov. O situácii sme sa rozprávali so ZUZANOU JANÍČKOVOU z Centra materiálnej pomoci v Banskej Bystrici, ktoré dlhodobo pomáha vojnovým utečencom z Ukrajiny a aktuálne aj tým prichádzajúcim cez našu južnú hranicu.

„Trinásťročný Sýrčan smutne opisuje, ako ich frustrovaní a vystrašení Bystričania okrikujú z chodníka alebo balkónov, pod ktorými „táboria“ a posielajú ich preč. Situácia je blbá. Blbá a smutná,“ opísala pred týždňom v statuse na sociálnej sieti dobrovoľníčka.

X Kedy ste začali vnímať, že súčasná migračná vlna sa priamo dotkne aj Banskej Bystrice a nebude stačiť pozerať sa niekam inam?

Situáciu tranzitných migrantov vnímame od začiatku júla, zhruba odvtedy sa snažíme poskytovať aj pomoc v teréne. Našou prioritou boli od začiatku zraniteľné skupiny, teda ženy a deti. Keďže prevádzkujeme Centrum materiálnej pomoci, sústreďujeme sa na zbierku a distribúciu vrchného oblečenia, zimných topánok, čiapok, rukavíc, ponožiek a termofólií, ktoré zabezpečia, aby títo ľudia vonku v noci neprechladli a nemrzli. Treba si uvedomiť, že rodiny, ale i jednotlivci, putujú často mesiace bez akejkoľvek batožiny.

X Uplynulý týždeň bol pre vás a sieť dobrovoľníkov zaťažkávajúcou skúškou, tak ste to nazvali. Zhrnuli ste, že v teréne bolo odpracovaných takmer 270 dobrovoľníckych hodín, v centre bolo zaškolených sedemnásť ľudí a jedenásť dobrovoľníčok vytriedilo a pripravilo materiálnu pomoc pre stovky migrantov. Aká je teda aktuálna situácia?

Počasie sa prirodzene zhoršilo a nočné teploty sú stále nižšie a nižšie, s tým sa zintenzívnila aj pomoc, ktorú poskytujeme. Je jasné, že v tomto ročnom období už dieťa v teplákovej bunde bez ujmy na zdraví na ulici neprežije.

Popri praktickej pomoci sme zároveň zbierali dáta, aby sme vedeli, koľko ľudí do Banskej Bystrice prichádza, ako často, aká je ich skladba, či ako dlho sa v meste zdržia. Tieto informácie nám predtým chýbali a my sme ich zbierali a vyhodnocovali, aby sme o ďalších krokoch mohli diskutovať so samosprávou a inými organizáciami a inštitúciami.

Minulú sobotu som napísala na Facebook dlhší status, pretože prichádzali rodiny s úplne malými deťmi a bolo to akútne. Keďže obyvateľstvo je pri téme migrantov dlhodobo polarizované a tlak cítiť i na sociálnych sieťach, situácia sa začala rýchlo vyvíjať.

Ešte kým mesto v utorok vyhlásilo mimoriadnu situáciu, sme dali dokopy pomerne veľkú skupinu dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, aby sme vedeli prísť ku každému autobusu, ktorý do Banskej Bystrice vypraví cudzinecká polícia, a identifikovali, čo prichádzajúci ľudia potrebujú.

X Prichádzajú sem najmä zo záchytného tábora a registračného miesta v Opatovskej Novej Vsi v okrese Veľký Krtíš?

Iba odtiaľ. V lete ich vozili na Skuteckého ulicu v centre mesta, kam si niektorí kandidáti pred voľbami chodili robiť kampaň, nahrávali si tam videá a strašili migrantmi. Už dlhšie však autobusy smerujú na Podháj, kde v Banskej Bystrici sídli cudzinecká polícia.

My sme do celého procesu vstupovali vždy pred príchodom takéhoto autobusu. Najskôr som kontaktovala tábor v Opatovskej Novej Vsi, kde mi dali informácie, aký počet ľudí a v akom vekovom zložení pricestuje. Dopredu som tiež vedela, či je niekto zranený a bude potrebovať základné ošetrenie. Často sem totiž prichádzajú s rôznymi zraneniami z cesty alebo s ochoreniami. Mali sme tu astmatika, diabetikov, dieťa s Downovým syndrómom na antibiotikách či pána s prasknutým žalúdočným vredom.

Okrem teplého oblečenia potrebujú najmä informácie.

Oni nevedia, čo za mesto je Banská Bystrica, kde nájdu najbližší obchod, kde si môžu nabiť telefón. Takmer všetci si tiež potrebujú vybrať peniaze cez Western Union, ktoré im najčastejšie posielajú príbuzní. Asistujeme im pri tom.

Keď napríklad pricestovala rodina s malými deťmi, prehovárali sme ich, aby nastúpili na vlak a išli ďalej, pretože my v Bystrici sme ich v tom čase nemali kde ubytovať.

X Keď sme v septembri spracúvali reportáž z Veľkého Krtíša, stretli sme sa s tým, že väčšie skupiny sa držali pokope a nechceli sa rozdeliť, pretože mali spoločne dohodnutého prevádzača. Aká je vaša úspešnosť v podobných situáciách?

Za posledné štyri dni sme na vlak vypravili štyri skupiny v počte od jedenásť do sedemnásť ľudí. Som presvedčená, že náš lokálny výtlak spočíva v tom, že máme dvoch tlmočníkov z arabčiny. Sú to naši kamaráti, ktorí sa teraz stali dobrovoľníkmi na neobmedzený počet hodín.

Ľudia putujúci týždne alebo mesiace, pochopiteľne, neveria nikomu. Keď však cez WhatsApp zavoláme tlmočníkovi a počujú rodný jazyk, úplne sa zmenia, ožijú. Pred nami pritom majú veľký ostych, sú ostražití. Uvedomujeme si, že niekedy nám nehovoria pravdu, lebo majú obavy. No, keď vidia alebo počujú „svojho“, je to úplne iné.

X Príbehy, ktoré počúvame od utečencov sú veľmi podobné. Zväčša hovoria, že prišli zo Sýrie trasou cez Turecko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko a od nás chcú ísť ďalej do Nemecka za rodinou alebo za prácou. Opakuje sa to aj u vás?

Áno, toto sa potvrdzuje aj u nás. Väčšinou hovoria o Nemecku, niektorí smerovali do Holandska alebo Belgicka.

X Čo migrujúci ľudia, ktorí na hodiny či deň, prípadne niekoľko zostanú v Banskej Bystrici, vlastne potrebujú?

Okrem spomínaného teplého oblečenia robíme tiež finančnú zbierku na nepredvídané náklady. Neexistuje univerzálny utečenecký kit alebo balíček, ktorý by sa hodil každému. Vždy to prispôsobujeme aktuálnej potrebe. Objaví sa mama s bábätkom, tak kúpime termosku, jednorazové mlieka a podobne.

Za tie štyri mesiace, čo sa s nimi stretávame, sme zistili, že ide o úplne inú skupinu, ako boli Ukrajinci bezprostredne utekajúci pred vojnou. Väčšinou nemajú problém s peniazmi. Niektorí by si aj zaplatili ubytovanie, ale v penziónoch ich ubytovať nechcú, čo sme si sami vyskúšali.

 X Najmä ľudia zo sídliska Radvaň, ktorí ich v ostatných týždňoch vídavali pod svojimi oknami, s nimi prichádzali do kontaktu a zrejme tam bolo cítiť aj isté napätie. Riešite takéto nedorozumenia medzi miestnymi a skupinami cudzincov?

Najskôr poviem, že dokážem pochopiť ľudí, ktorým stanujú takmer pod balkónom, spia tam, chodia na WC. Miestni nemajú odkiaľ vedieť, či tí, čo im kempujú pod oknami, sú stále tí istí, alebo či sa ich tam vystriedalo tristo.

Samozrejme, napätie do veľkej miery živia aj niektorí politici. Ak by som v celej téme aktuálnej migrácie mala byť v niečom kritická, tak budem v tomto.

Nie je reálne, aby si ktorákoľvek samospráva zobrala na seba ťarchu poskytovania ubytovania, stravy a podobne pre týchto ľudí, z tohto dôvodu ich kritizovať nebudem. Možno by stačilo otvoriť železničnú stanicu na noc, aby v zime nezmrzli, poskytnúť nevyhnutné núdzové ubytovanie, ako to teraz urobili Slovenský Červený kríž s mestom. Nie som však za poskytovanie dlhodobého ubytovania v ubytovacích zariadeniach. Myslím si, že to nie je cesta, určite nie do doby, kým nie je jasné, ako sa bude celoeurópsky riešiť migračná politika.

Treba zároveň opakovať, že oni na Slovensku a v Banskej Bystrici určite zostať nechcú. Ak musia, zostávajú iba pár hodín, deň.

Ak teda v niečom zlyhávame, tak je to komunikácia zaznievajúca z radov oficiálnych predstaviteľov a politikov. Nie, že by proaktívne vysvetľovali, ale často sami šíria lži.

Označujú ich za nelegálnych migrantov, hoci majú v rukách papier, že po registrácii sa tu môžu voľne pohybovať. Môžeme namietať, či je ten postup správny alebo nesprávny, ale keď v Banskej Bystrici vystúpia z autobusu, tak sú tu legálne.

X V čom konkrétne komunikačne zlyhávame?

Nekomunikujeme pravdivo a čestne. Nehovoríme Banskobystričanom, že takýto objem ľudí sem príde, pochádzajú odtiaľ a odtiaľ a sú tu z takých a takých dôvodov. Nehovoríme im, že následne sa udeje to a to a oni odídu ďalej. Myslím si, že miestni by mali dostať informáciu, že za posledný týždeň prešlo Banskou Bystricou toľko a toľko cudzincov a nikto z nich tu nezostal.

Mesto síce dosiaľ relevantné informácie nemalo, no po vyhlásení mimoriadnej situácie ich už od ministerstva vnútra a cudzineckej polície vie získať.

X Zachytili ste aj nenávistné komentáre zo strany oficiálnych predstaviteľov alebo regionálnych politikov?

Ak nepočítame extrémistov, tak nie. Skôr také podpichovanie, jatrenie rán. Keď sa na pohár môžu pozrieť ako na poloplný a oni sa naň naschvál pozerajú ako na poloprázdny.

X Čo sa s migrantmi stane, keď vystúpia z autobusu?

Keď vystúpia z autobusu pred cudzineckou políciou, policajti začnú čítať mená a ľuďom dajú do ruky potvrdenie o registrácii a povolenie na 30-dňový pobyt. Vrátia im osobné veci – ako mobily, peňaženky, a tým to končí. Ak dorazí autobus cez deň, je to relatívne v pohode, ak ich ale dovezú večer, tí ľudia nemajú kam ísť. Autobus ani vlak už odtiaľto nejde a zháňajte im ubytovanie večer o desiatej. To je bez šance. Zostanú tam a nevedia, kde vlastne sú.

Naše mestá a už vôbec nie sídliská nie sú tourist friendly a už vôbec nie utečenec friendly. Mnohí z nich pritom nevedia čítať nápisy v latinke, iba arabské písmo. Sú úplne stratení, lebo kultúrny kód je úplne iný.

Potom príde napríklad Slovenský Červený kríž a chce vziať do tepla ženy a deti. No oni radšej zmrznú, keď to preženiem, ako by sa mali rozdeliť. Zažili sme situáciu, že štyri deti od šesť do desať rokov zostali spať na chodníku, lebo pre mužov sa nenašlo miesto.

X Z vášho opisu vyplýva, že aj v Banskej Bystrici ako prvý začal pomáhať tretí sektor. Ako k tomu pristupuje okresný úrad, teda štátna správa?

Mimoriadnu situáciu vyhlásilo vyslovene mesto. A okresný úrad? Pred pár dňami mi volal pán, ktorý má na úrade na starosti krízové riadenie, obvolával neziskovky a pýtal sa, ako je to s tými migrantmi. Vysvetľoval mi, že nemôžu postaviť žiadny núdzový stan, pretože všetky majú v Telgárte, kde po júlovom požiari v osade ostali bez strechy nad hlavou desiatky miestnych Rómov.

X Štát relatívne nedávno riešil utečeneckú vlnu v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine, predtým sme tu mali pandémiu koronavírusu. Prečo aj po týchto krízach reaguje pomalšie ako mimovládky?

Po rokoch, keď sme boli okrem občasných živelných udalostí v podstate v bezpečí, sme zrejme spohodlneli. Už nie sme tie generácie, ktoré trénovali, čo robiť pri atómovom útoku, civilná ochrana už u nás nie je živá, schopná bleskovej reakcie.

Pri covide sa síce ukázalo, že nie sme pripravení na nič a už vôbec nie na to, aby sme ochránili našich vlastných občanov a občianky, no dúfali sme, že sme sa poučili. Potom prišla Ukrajina, ktorá potvrdila, že sme sa nepoučili. Obávam sa, že to isté platí aj dnes.

Z vlastnej skúsenosti vnímam, že v rôznych úradoch, samosprávach a verejných inštitúciách sú ostrovčeky pozitívnej deviácie, teda ľudia, ktorí vedia a chcú pomôcť. Systém a vízia však na Slovensku chýbajú. Vždy reagujeme iba ad hoc na niečo, čo sa práve deje. Nevyužívame ten priestor relatívneho pokoja medzi krízami, aby sme sa pripravili na to, čo môže prísť.

Stále hovorím, že utečenecká vlna, ktorá prišla z Ukrajiny, a aj tá aktuálna sú len začiatkom. Tréningom na niečo, čo príde neskôr v súvislosti s dosahmi klimatickej zmeny.

Nemyslím si, že existuje mechanizmus, ktorý ľudí smerujúcich za vidinou lepšieho života zastaví. Neexistuje legislatíva ani ostnatý drôt, cez ktorý by neprešli. Stretli sme sa so ženou, ktorá odišla dva týždne pred pôrodom a porodila počas cesty za lepším domovom. Predstavte si ten strach o vlastný život a život nenarodeného dieťaťa doma, keď sa napriek tomu na náročnú cestu vybrala. Títo ľudia túžia lepšie žiť a my ich nezastavíme. Zostáva nám len pripraviť sa na to a pokúsiť sa, aby to bolo ľudské pre nich aj pre nás.

X Ako sa podľa vás bude vyvíjať situácia v Banskej Bystrici a na Slovensku v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch?

S niektorými rodinami a jednotlivcami ostávame v kontakte a prax nám ukázala, že bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zatvorené hranice susedných štátov, oni sa za nejakých dvanásť až pätnásť hodín vedia s pomocou prevádzačov dostať do Nemecka.

Po tisícoch kilometrov, ktoré prešli a precestovali rôznymi spôsobmi, je pre nich ich cieľ zo Slovenska už na dosah. Pokiaľ sa niečo zásadné nezmení na strane Nemecka, budú sa tam od nás ponáhľať aj ďalej.

X Vy ste sa s prevádzačmi stretli, keď ste z Banskej Bystrice vyprevádzali jednu zo skupín. Ako to vyzeralo?

Odprevádzali sme skupinu asi dvadsiatich šiestich Sýrčanov. Na prevádzačov sme s nimi čakali od večera do skorých ranných hodín. Bolo približne šesť hodín ráno, keď po nich prišla biela dodávka bez okien a bez sedadiel v zadnej časti, iba so šoférom. Sprevádzalo ju ďalšie osobné auto, tiež so šoférom. ŠPZ-ky mali nemecké. Jeden z mužov bol tmavší a jeden beloch.

Všetkých, vrátane detí, natlačili do dodávky a vyrazili. Celé to trvalo asi dvadsať minút. Bolo to veľmi emotívne, ženy plakali, mali strach.

Keď sme videli tie neľudské podmienky, mali sme obavy, aby sa cestou niečo nestalo. Povedali sme si, že to nemôžeme nechať tak. Keďže sme si celý priebeh natočili na video, išli sme s ním na políciu. Službukonajúci policajt však odmietol prevziať trestné oznámenie, že z jeho pohľadu k naplneniu podstaty trestného činu prevádzačstva nedošlo.

Prekvapilo nás to. Odľahlo nám až vtedy, keď nám náš kontakt zo skupiny poslal po ôsmich hodinách esemesku, že sú už v Mníchove.

X Aké sú konkrétne reakcie Banskobystričanov, ktorým napríklad kúsok od bytovky stanujú?

Pre mňa je dôležité, aby sme striktne oddeľovali pomoc ľuďom v núdzi od systémovej migračnej politiky. Lebo to sa nám na Slovensku pletie. Ľudia nerozumejú, že sú to dve rôzne témy. Vôbec netvrdím, že máme otvoriť dvere pre všetkých a prichýliť ich. Hovorím, že by sme mali pomôcť ľuďom v núdzi bez ohľadu na to, odkiaľ sú. To však vôbec nesúvisí s migračnou politikou ako takou.

Reakcie ľudí sú rôzne, niektorí iba zavolajú políciu, mestskú alebo štátnu, iní ich prídu vyháňať, vykrikujú na nich a nadávajú im. Sú takí, ktorí si ich natáčajú na mobily.

S Banskobystričanmi sa v podobných situáciách snažíme rozprávať. Pýtame sa ich, či vedia, kto sú tí ľudia, prečo sú tu a ako dlho tu zotrvajú. Vtedy sa zvyčajne ukáže, či majú predstavu o tom, čo sa deje, alebo sú len obeťami vlastnej frustrácie. Rozhovor sa snažíme viesť aj ďalej.

X V súčasnosti je už v meste k dispozícii krátkodobé núdzové ubytovanie, vy poskytujete materiálnu pomoc. Čo ďalej?

Pre našich dobrovoľníkov chceme žiadať preukazy, ktoré by im umožnili zobrať skupinu utečencov napríklad do MHD bez lístkov. Lebo oni síce majú peniaze, ale pýtať od nich drobné, je nereálne a jazyková bariéra je veľká.

Pripravujeme tiež komunikačný leták s mapkou, z ktorého by im bolo jasné, kde sa nachádzajú, kde si môžu nabiť telefón, kde je obchodný dom, benzínka, stanica, odkiaľ jazdia vlaky, autobusy.

X  Dlhodobo poskytujete pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny, keď tieto dve krízy porovnávate, ako sa líšia?

Súčasná skupina prijímateľov je úplne iná. Potrebujú iný typ pomoci, krátkodobý. Celý proces sťažuje jazyková bariéra, ktorá bola v prípade Ukrajincov neporovnateľne menšia. Rozdielny je aj ich kultúrny kód, ktorý do istej miery komplikuje komunikáciu, aktuality.sk

X X X

Ako sa skladali vlády? Fico môže prekonať vlastný rekord, trojkoalíciu zložil po deviatich dňoch

Od momentu, kedy prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala šéfovi víťazného Smeru Robertovi Ficovi poverenie na zostavenie vlády, uplynulo 13 dní. Rozhodujúci hlas mala strana Hlas Petra Pellegriniho, ktorá to pôvodne hrala na obe strany. Pellegrini však stavil na istoty a v stredu spolu s Ficom a predsedom SNS Andrejom Dankom podpísali memorandum o porozumení. Proces skladania vlády nie je zakotvený v ústave a nie vždy sa vlády skladali ľahko. Zdá sa, že Fico je na dobrej ceste prekonať vlastný rekord. Ako sa skladali vlády na Slovensku a ako proces opisuje ústavný právnik?

 Dostať poverenie zostaviť vládu sa stalo stabilnou súčasťou procesu zostavovania vlády na Slovensku a 14 dní nie je ani zďaleka najkratšia lehota. V každých voľbách, ktoré sa v ére samostatného Slovenska konali, dostal poverenie vždy víťaz volieb, aj v prípadoch, kedy sa vedelo, že vládu zrejme nezostaví.

 S ústavným právnikom z Univerzity Komenského v Bratislave Mariánom Gibom sme sa pozreli na to, ako prebieha proces skladania vlády, do akej miery platia nepísané pravidlá a ako to vyzeralo v minulosti.

Nepísané ústavné zvyklosti rešpektovali všetci

Fico dostal do rúk poverenie v pondelok 2. októbra a odvtedy mu začala plynúť štrnásťdňová lehota, počas ktorej prebiehali rokovania a formovala sa dohoda. Pellegrini síce rokoval oficiálne s Ficom a neoficiálne aj s lídrom Progresívneho Slovenska (PS) Michalom Šimečkom, nakoniec sa však rozhodol, že do vlády pôjde v trojkoalícii so Smerom a SNS.

 Nepomohla ani ponuka PS na post premiéra a možné diskusie o rezorte vnútra. „Poprosili sme o primeraný čas, aby bolo možné diskutovať a pripraviť vládu, ktorá by bola stabilná,“ povedal počas odovzdávania osvedčení člen predsedníctva Smeru Robert Kaliňák. Či sa stíha dohoda uzavrieť do vypršania dvojtýždňovej lehoty, to Kaliňák pred rozhodnutím Hlasu nevedel, no Pellegrini po tom, čo si vybral Fica a Danka uviedol, že by sa to malo udiať v priebehu niekoľkých dní.

Prezidentkina lehota zrejme ľuďom v Smere problém nerobila. „Deadline nemá žiadnu oporu v ústave,“ odpovedal Kaliňák. Podľa Gibu nie je síce poverenie na zostavenie vlády upravené v texte ústavy, no ide o tzv. ústavnú zvyklosť, čiže nepísanú ústavnú normu. Doteraz ju rešpektovali všetci prezidenti. „To, že je nepísaná, nič nemení na tom, že je záväzná. Všetci prezidenti doteraz rešpektovali pravidlo, že prvé poverenie dostáva líder strany s najvyšším počtom hlasov,“ uviedol.

 „Keďže tieto veci nie sú upravené v ústavnom texte, pri detailoch ako sú napríklad konkrétna formulácia, spôsob prevedenia či deadline je tu manévrovací priestor,“ vysvetľuje Giba. Rovnako, ako čas na rokovanie rešpektovali prezidenti, dodržali ju aj všetci poverení lídri a v prípade, že sa im vládu nepodarilo zostaviť, poverenie vrátili.

„Vec netreba tlačiť do polohy, či sa niekto môže sťažovať. Prípadné konanie na Ústavnom súde by trvalo mesiace, pričom zostavovanie koalície je proces, ktorý sa deje v rádoch týždňov. Treba to brať s primeranou dávkou zdravého rozumu, ktorý hovorí, že je vhodné povedať si aj nejaké časové rámce, v ktorých sa očakáva vykonanie jednotlivých krokov,“ hovorí ústavný právnik.

Schuster Mečiara nepoveril, no dal mu čas

To, kto bude reálnym víťazom volieb a bude vládnuť, vždy ukázali až povolebné rokovania. Doteraz však vždy dostal ako prvý poverenie líder strany, ktorá vo voľbách získala najsilnejší mandát. „O procese poverovania text ústavy nehovorí nič, je to postup vyplývajúci z ústavnej zvyklosti, teda nepísanej právnej normy, ktorú všetci prezidenti dlhodobo rešpektujú. Lehota sa do poverenia zvyčajne nedáva, ale býva pravidlom, že hlava štátu ústne naznačí, dokedy očakáva informáciu o tom, či poverený uspel,“ uviedol Giba.

 Fico dostal poverenie 2. októbra, lehota bola 14 dní. Zvykom je poveriť po voľbách lídra strany s najsilnejším mandátom, a to aj v prípade, keď je jasné, že koalíciu nezostaví. „Zatiaľ vždy dostal ako prvý poverenie na zostavenie vlády predstaviteľ strany s najvyšším počtom hlasov, a to aj vtedy, keď sa viac-menej vedelo, že parlamentnú väčšinu nemá, teda nie je reálnym víťazom volieb,“ zhodnotil Giba.

Ak líder prvej strany neuspel, zatiaľ vždy hlava štátu ako druhého poverila predstaviteľa druhej najsilnejšej strany. „Neznamená to však, že prezidentka je povinná mechanicky poverovať všetkých zaradom podľa poradia. Prvý v poradí dostáva prvé poverenie. Ak neuspeje. potom treba pozerať najmä na to, kto sa javí byť najviac spôsobilým vládu zostaviť,“ vysvetľuje ústavný právnik.

V prípade, ak by vládu nevedel zostaviť ani druhý v poradí, poverovanie vy teoreticky prebiehalo dovtedy, kým niekto vládu nezostaví. „Zatiaľ sa to vždy podarilo najneskôr na druhý pokus, nemáme teda skúsenosti s mnohonásobným poverovaním,“ uviedol Giba.

Výnimkou je rok 2002. Najsilnejšou stranou sa opäť stala HZDS n čele s Vladimírom Mečiarom. Vtedajší prezident Rudolf Schuster však oficiálne poverenie na zostavenie vlády Mečiarovi neudelil. Neudelil ho totiž nikomu. V pondelok 23. septembra po voľbách sa stretol s predsedami strán, ktoré voľby vyhrali. Straním dal čas na rokovanie o zostavení vlády do piatku 27. septembra, kedy sa najprv stretol s Mečiarom a potom s predsedom druhej najsilnejšej strany SDKÚ Mikulášom Dzurindom.

Mečiar ho informoval, že vládu nie je schopný zostaviť. Po ňom Schuster prijal Dzurindu, ktorého poveril zostavením vlády, ktorá bola vymenovaná 16. októbra 2002 po 25 dňoch. Ide však o jednu výnimku a v nasledujúcom období sa zatiaľ porovnateľný postup neobjavil. Podľa ústavného právnika však tradície rešpektoval aj prezident Schuster. „Z jeho postupu bolo zrejmé, že dáva prvému v poradí čas na zostavenie koalície, čo sa vo svojej podstate rovná povereniu,“ uviedol.

Jednou z podmienok na zostavenie vlády je aj záruka, že nová vláda bude mať v parlamente potrebnú väčšinu. Ako líder zaručí hlave štátu, že má podporu aspoň 76 poslancov? „Treba vychádzať zo znalosti pomerov, z verejne dostupných informácií a z vyjadrení predsedov zainteresovaných strán. Nemusí sa zbierať 76 podpisov, ale musí byť dôveryhodne preukázaná existencia parlamentnej väčšiny,“ vysvetľuje ústavný právnik.

 Ustanovujúcu schôdzu nového parlamentu zvoláva hlava štátu najneskôr do 30 dní od oznámenia výsledku volieb. Na otvorenie schôdze je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Zatiaľ sa nestalo, že by ustanovujúca schôdza neotvorila. „Ani nie je dôvod predpokladať, že poslanci obštrukciou sami sebe budú brániť v ujatí sa výkonu mandátov,“ konštatuje vedúci Katedry ústavného práva.

Prípadným bojkotom ustanovujúcej schôdze by poslanci ani strany nič nezískali. „Stalo by sa len to, že by nemohli zložiť sľub a ujať sa mandátu, úradnícka vláda by vládla ďalej tak ako dnes. Toto mi nedáva zmysel,“ hovorí Giba.

Vládu nezostavili traja lídri s najsilnejším mandátom

V histórii menovania vlád na Slovensku sa stalo celkovo trikrát, že strana s najsilnejším mandátom vládu nezostavila. V roku 1998 vyhralo HZDS Vladimíra Mečiara, no vládu zostavoval predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, rovnaká situácia sa zopakovala o štyri roky neskôr. Tretíkrát zostavoval vládu líder v poradí druhej strany v roku 2010, aj keď vtedy Smer vyhral s takmer 35 percentami, chýbali mu koaliční partneri. Znova išlo o SDKÚ a rokovania viedla volebná líderka Iveta Radičová.

 Pokiaľ ide o odňatie poverenia, doteraz to vždy prebehlo tak, že pokiaľ prvý poverený nenašiel parlamentnú väčšinu, prišiel to oznámiť prezidentovi. „Poverenie mu teda svojím spôsobom „vrátil“ a následne bol poverený ďalší. Pri týchto procesoch je naozaj nutné vnímať ich zmysel, účel a podstatu, ktorou nie je to, či niekto v rukách drží papier s nadpisom „poverenie“,“ zhodnotil Giba.

Proces skladania vlády nie je jednoduchý. Lídri strán musia nájsť kompromisy v programoch, dohodnúť sa na prioritách vlády či náčrte programového vyhlásenia a potrebné je hľadať prienik v hodnotových otázkach. Celý proces pohybuje v rovine nepísaných noriem, čo je náročnejšie.

 ejakú normálnu kultúru na strane aktérov. Zatiaľ tu vždy bolo toľko kultúry, že ak prezident poverenému povedal, že má čas dovtedy a dovtedy, tak dovtedy prezident počkal a ak poverený nezostavil vládu, oznámil to prezidentovi v časovom rámci, ktorý mu dal,“ zhodnotil ústavný právnik.

Aj keď Kaliňák uviedol, že časový rámec oporu v ústave nemá a ani ho nevníma, každý líder to doteraz rešpektoval a odnímanie poverenie sa riešiť nemuselo. „Na druhej strane, keby sme zabudli na všetku politickú kultúru a išli to riešiť silovo, nič prezidentovi nebráni kedykoľvek odňať poverenie konkrétnej osobe a poveriť inú. Na to opäť netreba šermovať papiermi, keby dnes hlava štátu vyhlásila, že poveruje inú osobu, tak prvé poverenie sa stáva bezpredmetným,“ hovorí Giba.

Čaputová naznačila, že zasiahne. Fico to očakáva

Prezidentka Zuzana Čaputová naznačila, že môže mať výhrady k nomináciám na ministrov. „Prezident či prezidentka nie je iba poštárom vôle medzi navrhovateľom a navrhovaným, možnosti však nie sú nekonečné,“ povedala v relácii Na telo TV Markíza. Konkrétne pri poste ministra vnútra hovorila o tom, že za „veľmi spornú“ by považovala nomináciu obvineného človeka a menovite spomenula Roberta Kaliňáka.

V behu týždňa spomínal ako možný nominant na post ministra obrany. Kaliňák momentálne nie je obvinený, jeho stíhanie dvakrát zrušili cez sporný paragraf 363, no ďalej ho vyšetrujú. V podobnej situácii sa ocitol aj bývalý prezident Andrej Kiska, ktorý odmietal pri vzniku vlády Petra Pellegriniho v roku 2018 vymenovať za ministra vnútra Jozefa Ráža mladšieho, známeho Roberta Kaliňáka. Problémom bola aj nominácia Denisy Sakovej, vtedajšej štátnej tajomníčky Kaliňáka. Ministrom sa stal Tomáš Drucker. Keď však po niečo vyše troch týždňoch z postu odišiel, Pellegrini za ministerku navrhol Sakovú. Keďže ministrov smie prezident blokovať len v okamihu vzniku celej vlády, Kiska musel ustúpiť.

 Fico očakáva, že Čaputová zostavovanie jeho vlády do istej miery skomplikuje. Rozprával o tom vo videu, v ktorom reagoval na pozastavenie členstva v Strane európskych socialistov. Prezidentka podľa neho vyhlásila, že chce „kádrovať mená navrhnutých členov vlády“. „Bude mať vraj problém, ak niekto z nich je stíhaný. Zvláštne, že nemala problém postaviť sa za stíhaných vyšetrovateľov NAKA, ktorí sú podozriví zo zverstiev, ktoré nemajú v modernej slovenskej histórii obdobu,“ povedal.

Spochybnil aj to, že by mala prezidentka hodnotiť odbornosť kandidátov. „Nominácie demokraticky zvolených strán rešpektujem a nekádrujem ich, inak by žiadna koalícia nemohla vzniknúť,“ vyhlásil o zostavovaní vlády s Hlasom a SNS.

Najdlhšie skladal vládu Mečiar

Zatiaľ najdlhší čas od volieb do vymenovania vlády uplynul v roku 1994. Víťazom sa stal Vladimír Mečiar, ktorý stál na čele koalície HZDS a Roľníckej strany Slovenska. Mečiarovo HZDS a jeho vtedajší spojenec Slovenská národná strana (SNS) na čele s Jánom Slotom v mali v parlamente len 70 mandátov a potrebovali pribrať ešte tretieho partnera – Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktorú viedol odídenec z SDĽ svojrázny Ján Ľupták.

Účasť v koalícii dlho odmietol, dokonca aj pred voľbami vravel, že do vlády nepôjde. Do koalície sa odmietal „nechať vtiahnuť“ aj po voľbách. Začiatkom decembra 1994 rozhodla Republiková rada ZRS o vstupe do koalície s HZDS. Ľupták vtedy nepustil novinárov niekoľkých redakcií na brífing strany.

 To, že ide o koalíciu však bolo jasné už dávno predtým počas rokovania ustanovujúcej schôdze parlamentu z 3. na 4. novembra 1994, ktoré je dnes známe ako „noc dlhých nožov“. Tichá koalícia parlamentnou väčšinou z funkcií odvolala desiatky verejných funkcionárov a na ich miesta dosadila vlastných ľudí. Výnimkou nebol ani Ľupták, ktorý sa stal podpredsedom parlamentu a jeho človek Štefan Gavorník sa stal šéfom Fondu národného majetku.

Mečiarova vláda bola napokon vymenovaná 13. decembra po 73 dňoch. Napriek rozkolom a hrozbe ZRS, že odídu z koalície, Mečiarova vláda vydržala štyri roky. Koleso mečiarovej moci Ľuptáka nakoniec zomlelo a v ďalších voľbách získal len niečo vyše percenta hlasov.

Poverenie aj vymenovanie vlády v jeden deň

Zaujímavá situácia nastala o štyri roky neskôr. Voľby síce znova vyhrala Mečiarovo HZDS, no situácia nebola ani zďaleka taká ružová. Už pár hodín po voľbách bolo jasné, že vládu sa podarí zostaviť v poradí druhej najsilnejšej strane SDK na čele s Mikulášom Dzurindom.

 Poverenie dostal 8. októbra, čo bolo takmer dva týždne po voľbách, Ján Smerek, vtedajší riaditeľ košických železiarní a privatizér, ktorý vyjednával za stranu HZDS. Poverenie držal v rukách 20 dní, no vrátil ho. Koalíciu zostaviť nedokázal. O deň neskôr na ustanovujúcej schôdzi zvolili nového predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý bol zároveň povereným prezidentom.

Poverenie na zostavenie vlády dostal 30. októbra 1998 Mikuláš Dzurinda. Vláda bola vymenovaná v ten istý deň, keďže prebiehali paralelné rokovania a dohoda so stranami SDĽ, SMK a SOP vznikla ešte predtým. Vláda tak bola vymenovaná 34 dní od volieb. V roku 2002 sa zopakoval rovnaký scenár, voľby vyhralo HZDS, no poverenie dostal a vládu nakoniec zostavoval Mikuláš Dzurinda.

Rekordérom je zatiaľ Fico

Rekordérom je zatiaľ Fico, ktorému sa po voľbách v roku 2006 podarilo vládu zložiť za 17 dní. Do premiérskeho kresla nastupoval prvýkrát. Ani vtedy však nebolo všetko jasné. Do parlamentu sa dostalo aj KDH na čele s Pavlom Hrušovským a matematicky vychádzala aj koalícia Smeru, SMK a KDH. Kresťanskí demokrati, podobne ako dnes, vládu so Smerom odmietali.

 Už koncom roka 2007 čelila Ficova prvá vláda koaličnej kríze. Po kauze sporného predaja pozemkov vo Veľkom Slavkove vyzval šéf Smeru vtedajšieho ministra pôdohospodárstva z HZDS Miroslava Jureňu na odchod. Mečiar s tým nesúhlasil a pohrozil Ficovi vyslovením nedôvery.

Nakoniec Rada KDH rozhodla, že so Smerom budú rokovať o budúcej koalícii, čo viedlo k rozkolu v strane a odchodu skupiny okolo Vladimíra Palka. Kým sa tak stalo, Fico už stihol vyrokovať koalíciu s Mečiarom (HZDS) a Slotom (SNS), čím tieto strany a ich predstaviteľom oživil na ďalšie volebné obdobie. Dzurinda sa ešte pokúšal o alternatívnu koalíciu v zložení SDKÚ, KDH, SMK a HZDS, no byť v jednej vláde s Mečiarom bolo pre KDH neprijateľné.

O štyri roky neskôr síce voľby vyhral Smer, no na zostavenie koalície mu chýbali partneri. Od prezidenta Ivana Gašparoviča dostal poverenie a čas 10 dní na zostavenie koalície. Keďže to nebolo možné, poverenie vrátil a dostala ho volebná líderka za SDKÚ Iveta Radičová. Vznikla štvorkoalícia SDKÚ, SaS, Most-Híd a KDH.

Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.

Po páde vlády Ivety Radičovej vyhral v roku 2012 voľby Smer s doposiaľ najvyšším ziskom v parlamentných voľbách. Smer volilo takmer 45 percent ľudí a strana získala 83 mandátov. Vznikla zatiaľ jediná jednofarebná vláda, ktorej zostavenie trvalo Ficovi paradoxne dlhšie, než akákoľvek koalícia, ktorú skladal. Smeráci sa medzi sebou dohodli za 25 dní.

„Aj keď sme boli sami vo vláde a mali sme pohodlnú väčšinu, tak sme pánovi prezidentovi vtedy predstavili výsledky po viac ako troch týždňoch,“ spomínal Kaliňák počas toho, ako v piatok informoval o súčasných rokovaniach. „Aj som sa so sebou pohádal, aj som buchol dvermi, aj som sa vrátil,“ dodal.

Tretia Ficova vláda a Sulíkova planá nádej

Tretia Ficova vláda nebola po voľbách v roku 2016 až taká jasná. Prvý týždeň ešte Sulík ako líder druhej najsilnejšej strany SaS živil nádej, že by mohol zložiť širokú a naozaj rozmanitú koalíciu s OĽaNO, Mostom-Híd, Dankovou SNS, Sieťou a vtedy novou stranou Borisa Kollára Sme rodina. Zo začiatku to vyzeralo, že tam istá šanca je.

 Sedem dní po voľbách v sobotu 12. marca však širšie vedenia SNS a neskôr aj predsedníctvo strany Most-Híd rozhodli, že pôjdu rokovať so Smerom. Pridala sa aj #Sieť Radoslava Prochádzku. Bugár v rozhovore pre Pravdu uviedol, že vtedy iná možnosť na koalíciu nebola. Zrejme do počtu nerátal SNS, bez ktorej by mala potenciálna Sulíkova vláda len 72 mandátov.

V pondelok 15. marca tak všetci štyria predstúpili pred novinárov a oznámili, že sa dohodli na novej vláde. Oficiálne ju síce prezident vymenoval až o osem dní, dohoda však padla po troch dňoch. Vo voľbách 2023 sa Smer, Hlas a SNS dohodli už deň po rozhodnutí Hlasu. Ak by sa teda Ficovi podarilo zložiť vládu, ktorá by bola vymenovaná v pondelok, prekonal by aj svoj vlastný rekord.

V roku 2020 skladal vládu Matovič, ktorý voľby vyhral a porazil Smer. Za 21 dní sa dohodli na koalícii v zložení OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Rok po voľbách však došlo k rekonštrukcii, premiérom sa stal Eduard Heger. Ani tento pokus nevydržal, keďže napätie v koalícii rástlo. SaS následne z koalície vystúpila a podala návrh na odvolanie vlastnej vlády, ktorá padla v decembri 2022./agentury/

X X X

Totalitné kladivo na cirkev: nový seriál Aktuality.sk o pokuse komunistov zlikvidovať rehoľníčky

Triednym nepriateľom komunistov bola cirkev. Režim chcel vymazať rehole zo života i z pamäti ľudí. Akcia zameraná na likvidáciu ženských reholí napokon nedopadla podľa predstáv komunistov. Viac sa dozviete v seriáli Aktuality.sk Komunisti proti cirkvi.

„Mohli sme si vziať len to najpotrebnejšie, do jednej tašky sme si dali breviáre a modlitby, do druhého kufríčka sme si nahádzali spodnú bielizeň,“ spomína na začiatok Akcie R (Rehoľníčky) sestra Aquinata z rádu Kanonisiek sv. Augustína rehole Notre Dame v Bratislave.

Sestry z rehole Notre Dame pôsobili na území dnešného Slovensku od decembra 1747, ich hlavným poslaním bolo vzdelávanie chudobných dievčat. Rád, ktorý mal za sebou vyše dvestoročnú históriu, chceli komunisti vymazať z mapy za pár dní. Rovnako ako ďalších vyše dvadsať ženských reholí, ktoré po komunistickom puči vo februári 1948 pôsobili na Slovensku.

Aktuality.sk navštívili miesta, kam boli v 50. rokoch minulého storočia sústredené rehoľníčky z celého Československa.

Viac o živote v kláštoroch, práci v socialistických továrňach či o vzťahu bežných obyvateľov k ženám v habitoch sa dočítate v sérii reportáží venovanej spomienke na boj totalitného režimu proti ženským rehoľným rádom.

Plánovanú likvidáciu ženských reholí odštartovali komunisti 29. augusta 1950 pod názvom Akcia R (Rehoľníčky). Sestra Aguinata z rehole Notre Dame, ktorú založili dvaja svätci  – kňaz Peter Fourier a Matka Alexia Le Clerc v 16. storočí v Lotrinsku, bola jednou z takmer 2000 rádových sestier odsúdených na „zabudnutie“. Cieľom Akcie R bolo vymazať ženské rády zo života i z vedomia spoločnosti.

Likvidácii ženských reholí predchádzala Akcia K (Kláštory), na rehoľníkov však udrel režim tvrdšou rukou. Trinásteho apríla 1950 o polnoci vtrhli do mužských kláštorov príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Všetko sa dialo v réžii komunistickej tajnej polície. Príslušníci zasahujúcich zložiek mali byť podľa ÚPN vyzbrojení puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami.

Aký bol ich osud?

Prípravou na likvidačné akcie bol súdny proces s desiatimi predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorí boli obžalovaní z velezrady a vyzvedačstva. Komunisti potrebovali pred verejnosťou obhájiť neskoršie zásahy voči reholiam. Jeden z obžalovaných – redemptorista Ján Mastiliak zo Slovenska dostal doživotie, ostatným vymerali tresty v celkovej výške 132 rokov.

Aký bol osud slovenských rehoľných sestier po roku 1950? Podarilo sa komunistom zlomiť ich vieru alebo sa, paradoxne, postaral o ich zjednotenie? Ako dnes vyzerajú miesta, kde vyhnali stovky žien, ktoré sa rozhodli zasvätiť život Bohu?

Viac sa dozviete v sérii reportáží a rozhovorov, ktoré sú súčasťou seriálu Aktuality.sk Prestupné stanice do neba. Seriál vznikol pri príležitosti 30. výročia pádu komunizmu v Československu, aktuality.sk

X X X

Český diaľničiar o chýbajúcej diaľnici medzi Bratislavou a Košicami: Je to určite brzda rozvoja krajiny

Poliaci si skrátka povedali, že urobia všetko pre to, aby diaľnice postavili. Ak niekde diaľnica prechádza cez kopec alebo sa stavia tunel, je to skôr otázka peňazí, nie až toľko času. Napríklad diaľnicu bez tunela trvá postaviť tri roky, s tunelom štyri, hovorí Petr Kůrka, riaditeľ úseku výstavby z českej spoločnosti Ředitelství dálnic a silnic ČR.

 Petr Kůrka, riaditeľ úseku výstavby z českej spoločnosti Ředitelství dálnic a silnic ČR.

X V Poľsku trvá postaviť diaľnicu približne osem rokov, na Slovensku vyše 14 rokov. Koľko to trvá v Česku?

Bude to niekde medzi tým. Nemáme to presne spočítané, ale bude to zhruba 10 až 12 rokov.

Dvanásť rokov, to nie je až také kratšie oproti Slovensku, kde hovoríme, že nám dlho trvá stavať diaľnice.

Nepoznám detailný proces povoľovania stavieb na Slovensku. No nie je tak dávno, odkedy sa Česko a Slovensko rozdelili, čiže ten povoľovací proces by mal byť podobný. V Česku teraz prechádzame legislatívnymi zmenami. Kým doteraz potrebujeme pre výstavbu získať vplyv stavby na životné prostredie, územné rozhodnutie a stavebné povolenie, od 1. januára 2024 sa územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre stavby diaľnic zlučujú do jedného procesu. A myslím si, že na Slovensku sa deje tiež niečo podobné.

Na Slovensku stále nemáme diaľnicu z Bratislavy do Košíc. Čo si o tom myslíte?

Je to určite brzda rozvoja krajiny. Tovar aj ľudské zdroje treba presúvať po celej republike, ale aj po celom európskom priestore. To je aj dôvod, prečo my od nemeckej hranice cez Plzeň, Prahu a Brno pripravujeme paralelnú komunikáciu k diaľnici D1 severne, teda z Prahy cez Hradec Králové a Olomouc až na Slovensko.

X Riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimír Jacko povedal, že dlho trvá, keď na stavbe narazia na nejaké kosti, pretože musia upozorniť archeológov, čo stavbu predĺži. Inými slovami hovorí, že stavbu predlžuje byrokracia. Sú podobné problémy aj v Česku?

Prípravné práce robíme ešte pred realizáciou. Keď získame územné rozhodnutie a máme vykúpené pozemky, začneme archeologické výskumy preto, aby sa územie ešte pred stavbou vyčistilo. Niekedy s archeologickými nálezmi máme problémy a môže sa zdať, že to oddiali výstavbu, samotnú výstavbu to však väčšinou nebrzdí.

 X V čom sú rozdiely medzi výstavbou diaľnic v Česku a na Slovensku?

V Česku niekedy od roku 2014 až 2015 máme jasnú stratégiu, čo chceme robiť v oblasti diaľnic. Koncepcia výstavby diaľnic je schválená aj vládou a približne každých päť rokov sa aktualizuje, doplňuje alebo spresňuje.

X Chystáte v Česku nejaké zmeny alebo rozšírenie diaľnic, ktoré pocítia aj slovenskí šoféri?

Sú to dva základné koridory, ktoré sa dobudovávajú. Jeden je diaľnica D48 smerom na poľsko-slovenskú hranicu. Tam sa tento rok otváral obchvat mesta Frýdek-Místek. Druhý koridor, ktorý sa dobudováva, je, južný koridor smerom od Brna na Zlín a ďalej k slovenským hraniciam, kde aktuálne prebieha realizácia 17-kilometrového úseku diaľnice okolo mesta Zlín a k hranici so Slovenskom nám chýba dostavať ďalších asi 40 kilometrov.

X Po českej diaľnici D1 z Brna do Prahy jazdí aj mnoho Slovákov. Dočkajú sa na tomto ťahu nejakých noviniek, respektíve akú novú výstavbu na tejto trase chystáte?

Pripravujeme šesťpruh okolo Brna. Na prvom dvojkilometrovom úseku aktuálne prebiehajú stavebné práce. Ďalších takmer 30 kilometrov je v projektovej príprave. Diaľnicu D1 chceme hlavne odľahčiť spojením Prahy cez Hradec Králové a Olomouc.

X Koľko kilometrov diaľnic plánujete tento rok postaviť? A koľko kilometrov staviate priemerne za rok?

V tejto chvíli máme rozostavaných 173 kilometrov diaľnic a ďalších 81 kilometrov ciest prvej triedy. V súčasnosti má diaľničná sieť v Česku približne 1¤375 kilometrov. Cieľový stav je niečo málo vyše 2¤000 kilometrov. V roku 2023 sú sprevádzkované tri diaľničné stavby v celkovej dĺžke 15 kilometrov. V roku 2024 bude v Česku sprevádzkovaných ďalších 100 kilometrov nových diaľnic.

X Poliakom sa darí relatívne rýchlo stavať diaľnice. Nám až tak nie. Môže terén – teda vyššie kopce – spomaľovať výstavbu?

Skôr si myslím, že je to o povoľovacích procesoch. Poliaci si skrátka povedali, že urobia všetko pre to, aby diaľnice postavili. Ak niekde diaľnica prechádza cez kopec alebo sa stavia tunel, je to skôr otázka peňazí, nie až toľko času. Napríklad diaľnicu bez tunela trvá postaviť tri roky, s tunelom štyri.

X Čo robia Poliaci inak?

Celý štát pre to niečo robí. Trošku sme sa u nich inšpirovali majetkovoprávnymi postupmi, to znamená výkupy pozemkov pod diaľnicami. V Poľsku v prioritných stavbách vyvlastnia pozemky. V Česku je to tiež tak. Pre prioritné stavby je možné riešiť oddelene podstatu vyvlastnenia a peniaze až následne.

X Ako často sa v Česku mení vedenie v spoločnosti Ředitelství silnic a dálnic, ktorá dozerá na výstavbu ciest?

U nás je aktuálne generálny riaditeľ pán Radek Mátl na svojom mieste štyri roky, čo je pomerne dlhý čas. Predchádzajúci riaditeľ pán Jan Kroupa tam bol päť rokov.

Petr Kůrka

je riaditeľ úseku výstavby v spoločnosti Ředitelství dálnic a silnic ČR. Je to štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom dopravy ČR. Základným predmetom činnosti organizácie je výkon vlastníckych práv štátu k nehnuteľnostiam tvoriacim diaľnice a cesty I. triedy, zabezpečenie správy, údržby a opráv diaľnic a ciest I. triedy a zabezpečenie výstavby a modernizácie diaľnic a ciest I. triedy./agentury/

X X X

Česko utrpelo víťazstvo nad Faerskými ostrovmi, šokujúce zaváhanie Švajčiarska

Švajčiarski futbalisti prekvapivo remizovali v nedeľňajšom kvalifikačnom zápase ME 2024 s Bieloruskom 3:3. Ešte v 88. minúte prehrávali v dueli I-skupiny dvojgólovým rozdielom, o vyrovnanie sa postarali Manuel Akanji a Zeki Amdouni. Ich tím je v tabuľke prvý, o dva body pred Rumunskom. Hosťom patrí piate miesto s jednobodovou stratou na Kosovo.

Skóre otvoril v 28. minúte domáci Xherdan Shaqiri a prvý polčas patril jeho tímu. Po hodine hry však vyrovnal Max Ebong po centri od Dmitriho Antilevského k vzdialenejšej žrdi. Po rohovom kope sa presadil hlavou aj Denis Poljakov a na 3:1 zvýšil v 84. minúte Antilevskij, ktorého vysunul Kirill Pečenin. Domáci nedopustili šokujúci výsledok a z dvoch štandardných situácií vyťažili rovnaký počet gólov v priebehu jednej minúty, aktuality.sk