Zaťal sa nemecký starosta. Príkazy zhora ignoruje. Skupina 35 ukrajinských utečencov sa stala dôvodom kuriózneho sporu v Nemecku. Starosta malého bavorského mesta Bad Griesbach ich odmietol zaregistrovať na pobyt, aj keď mu to nariadil krajinský úrad. Z asi 9 750 obyvateľov je totiž už teraz zhruba 2 300 migrantov rôznych národností, a tak radnica tvrdí, že pre ďalších nemá miesto. Žiada, aby migrantov rozdeľovali spravodlivo a podelili sa o nich aj iné mestá.

 Spomedzi krajín EÚ prijalo Nemecko najviac utečencov z Ukrajiny. Podľa zákona by si ich mali mestá a obce rovnomerne rozdeliť. Na snímke Ukrajinci na demonštrácii proti vojne v apríli tohto roku v Mníchove.

„Ak každá z 38 komunít v okrese ubytuje desať až pätnásť Ukrajincov, bude po probléme. Bad Griesbach však dosiahol strop,“ zdôvodnil pre bavorskú televíziu BR24 starosta kúpeľného mestečka neďaleko Pasova Jürgen Fundke.

Situácia sa vyhrotila pred niekoľkými týždňami. Ešte v septembri mesto prichýlilo stovku Ukrajincov, ktorých ubytovali v poloprázdnom hoteli čakajúcom na rekonštrukciu.

Rutte: Ukrajina je k NATO bližšie ako kedykoľvek predtým

 Keď tam však začiatkom októbra dorazilo ďalších 35 utečencov, starosta odmietol ich pobyt legalizovať. Tvrdil, že ich krajinský úrad poslal bez toho, aby o tom radnicu vopred informoval. V mestečku vraj pre toľkých Ukrajincov nemajú kapacity.

Podľa majiteľov hotela Corinny a Matthiasa Hendlmaierovcov sa však starosta iba vyhovára. Ako vysvetlili pre BR24, všetko prebiehalo tak, ako sa dohodlo s vládou Dolného Bavorska – v hoteli sú vraj pripravení prijať až 170 ľudí a vedenie mesta o tom vedelo.

 Hendlmaierovci pre posledných 35 utečencov dohodli aj termíny na mestskom úrade, aby sa mohli prihlásiť na pobyt. Fundke ich však zrušil a podriadeným zakázal, aby ich zaregistrovali. Odopretie tohto administratívneho úkonu má pre nich nepríjemné následky.

„Bez registrácie nemôžu ísť deti do školy. Rodiny sa nemôžu zaregistrovať na úrade práce ani požiadať o peniaze,“ priblížila pre BR24 majiteľka hotela.

 Kúpeľné mestečko Bad Griesbach neďaleko Pasova (Passau)

Krajinský úrad v Pasove Fundkeho opakovane upozornil, že koná nezákonne. Mesto je totiž povinné registrovať utečencov podľa spolkovej legislatívy, a ak ďalšie rokovania zlyhajú, krajinský úrad má i právomoc dozorného orgánu. Starostovi preto môže nariadiť, aby plnil zákonom stanovené úlohy.

„Nikto si neželá, aby sme museli skonfiškovať telocvične. Môžeme teda využívať len nehnuteľnosti, ktoré máme k dispozícii. Je pre nás nepochopiteľné, že starosta Fundke chce tým ľuďom za každú cenu odmietnuť ochranu pred vojnou a násilím,“ citovala BR24 krajinský úrad.

 Starosta však všetky jeho pokyny ignoruje. Keď mu jeden z vedúcich zamestnancov mesta pred pár dňami osobne odovzdal zásielku z krajinského úradu, Fundke ju ani neotvoril. „Prečítam si to na Vianoce,“ reagoval.

„Čo chcete robiť? Chcete ma suspendovať? To nemôžete ani nesmiete. Hovoril som s právnikom,“ zastrájal sa v rozhovore pre BR24.

„Ani ja nie som hlúpy. Čo potom chcete? Sťažnosť dozorného orgánu? Nech sa páči. Môžete mi ju položiť na stôl. Nebudem ju vôbec čítať,“ dodal pre televíziu Fundke, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany a mesto vedie už 16 rokov.

Foto: Bad-Griesbach.de

Starosta bavorského mestečka Bad Griesbach Jürgen Fundke odmietol prihlásiť na pobyt ďalších 35 utečencov z Ukrajiny. Tvrdí, že pre nich už nemajú miesto.

Je presvedčený, že Bad Griesbach prijal už dosť utečencov, preto žiada, aby sa Ukrajinci primerane rozdeľovali medzi všetky mestá a obce. Ak ich niektoré nemajú kde ubytovať, navrhuje, aby to riešili postavením unimobuniek.

Podľa krajinského úradu žije v meste Bad Griesbach vyše 250 Ukrajincov, teda 2,66 percenta obyvateľov. To je síce viac ako ich priemerný podiel v okrese Pasov (1,27 percenta), no sú obce, kde ich prijali oveľa viac – napríklad v Kirchhame takmer 13 percent.

Úrady navyše vyvrátili starostove vyhlásenia, že zariadenia v jeho meste praskajú vo švíkoch – stále majú voľné miesta v školách aj v škôlkach. Problémom je teda iba jeho odpor a zaťatosť.

Napokon sa však zdá, že sa podarí nájsť riešenie. Krajinský úrad sa v tejto veci obrátil na Fundkeho vicestarostu Georga Greila. A ako informovala BR24, vyjadril už ochotu, že dá ukrajinských utečencov zaregistrovať./agentury/

X X X

Maroš Žilinka zasiahol. Chce potrestať kontroverzného prokurátora

 Námestník krajského prokurátora zo Žiliny Martin Kováč má prísť o svoju pozíciu. Podľa generálneho prokurátora totiž vyšetrovaním takzvaných antikultistov poškodil reputáciu prokuratúry ako takej.

Prokurátori zo Žiliny rozbehli pred niekoľkými mesiacmi vyšetrovanie takzvaného antikultu, ktorého súčasťou mali byť odborníci a novinári píšuci kriticky o sekte AllatRa a jej projekte Tvorivá spoločnosť.

Neskôr vyšlo najavo, že prokurátorka Lucia Pavlaninová, ktorá osobne viedla výsluchy, agitovala v prospech Tvorivej spoločnosti u kolegov. Vypočula dlhoročnú odborníčku Ivanu Škodovú aj novinárku Investigatívneho centra Jána Kuciaka a reportérku českého webu Seznam Zprávy.

Trestné stíhanie vo veci „zločinu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd“ začal 9. septembra námestník krajského prokurátora v Žiline Martin Kováč. „Keď som si načítal trestné oznámenie a jeho prílohy, okolnosti z neho vyplývajúce som predbežne kvalifikoval ako podozrenie z trestného činu založenia, podpory a propagácie skupiny smerujúcej k potlačeniu základných práv a slobôd,“ povedal Kováč pre Plus 7 dní.

Minulý týždeň na generálnej prokuratúre stíhanie zastavili, lebo skutok nebol trestným činom. Ani to sa Kováčovi nepozdávalo. „Môžem povedať len, že je to jeho právny názor, s ktorým sa v tomto štádiu trestného konania nestotožňujem,“ reagoval, aktuality.sk

X X X

Radikálni izraelskí ministri vyzvali na obnovenie židovských osád v Gaze

 Izrael stiahol svoju armádu a osadníkov z Pásma Gazy v roku 2005.

Židovskí osadníci vrátane ministrov vlády premiéra Benjamina Netanjahua sa v pondelok zhromaždili na konferencii pri hraniciach Pásma Gazy, kde vyzvali na obnovenie izraelských osád na území palestínskej enklávy. Tie Izraelčania opustili po stiahnutí izraelských síl z Gazy pred dvoma desaťročiami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Izrael stiahol svoju armádu a osadníkov z Pásma Gazy v roku 2005 po 38-ročnej okupácii tohto územia. Súčasný premiér Netanjahu vyhlásil, že nemá v úmysle znovu udržiavať v Gaze trvalú prítomnosť.

Reuters však poukazuje na to, že ofenzíva izraelskej armády proti hnutiu Hamas, ktoré v Gaze vládne, trvá už viac ako rok a Netanjahu zatiaľ nepredstavil plán ďalšieho spravovania územia Gazy. Niektorí z koaličných partnerov izraelského premiéra preto vyzývajú na obnovenie trvalej prítomnosti Izraela.

 „Ak chceme, môžeme obnoviť osady v Gaze,“ vyhlásil minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir pred stovkami ľudí, ktorí sa zišli na dvojdňovej konferencii pod holým nebom s názvom „Príprava na obnovenie osídlenia Gazy“, ktorá sa konala približne tri kilometre od hraníc enklávy.

Minister financií: Izraelské osady v Pásme Gazy budú obnovené

Konferenciu zorganizovali členovia Netanjahuovej strany Likud a organizácie Nahala, ktorá je zoskupením osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí považujú Izrael a palestínske územia za Bohom zoslanú krajinu, na ktorú majú historické právo.

Ben-Gvir taktiež vyzval vládnych kolegov, aby „podporili emigráciu“ Palestínčanov z Gazy. „Je to najlepšie a najmorálnejšie riešenie,“ vyhlásil s tým, že je to lepšia možnosť ako riešiť túto vec silovo. Dodal že, Palestínčania by mali mať „možnosť odísť do iných krajín“, keďže „územie Izraela je naše“.

Na stretnutí sa zúčastnil aj minister financií Becalel Smotrič, ktorý vyhlásil, že je presvedčený o tom, že izraelské osady v Pásme Gazy budú obnovené.

 Väčšina svetových mocností považuje osady postavené na území Palestíny, ktoré Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967, za nezákonné podľa medzinárodného práva a ich rozširovanie za prekážku mierového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Reuters pripomína, že osadnícke hnutia považujú stiahnutie Izraela z Pásma Gazy v roku 2005 za osudovú chybu, ktorá viedla k tomu, že vládu v enkláve prevzal Hamas. To umožnilo radikálom z tohto hnutia využívať Gazu ako základňu, z ktorej v priebehu rokov vypálil tisíce rakiet na Izrael a zosnovali útok zo 7. októbra minulého roka, pri ktorom zomrelo 1200 Izraelčanov, aktuality.sk

X X X

 Brazílsky Embraer výrazne zvýšil dodávky lietadiel zákazníkom

 Tretí najväčší výrobca lietadiel na svete uviedol, že za obdobie od júla do konca septembra dodal zákazníkom 57 dopravných lietadiel.

Brazílska spoločnosť Embraer výrazne zvýšila v 3. štvrťroku dodávky lietadiel zákazníkom. Dodala ich takmer 60, čo v porovnaní s 3. kvartálom minulého roka predstavuje zvýšenie takmer o tretinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Tretí najväčší výrobca lietadiel na svete po Airbuse a Boeingu uviedol, že za obdobie od júla do konca septembra dodal zákazníkom 57 dopravných lietadiel. To je o 33 % viac, než za rovnaké obdobie minulého roka. Z celkového počtu dodaných lietadiel až 41 strojov boli biznis jety. Zvyšných 16 predstavovali klasické komerčné lietadlá.

Spoločnosť okrem toho dodala, že hodnota jej nevybavených objednávok dosiahla ku koncu septembra 22,7 miliardy USD (20,92 miliardy eur). To je najvyššia hodnota za deväť rokov. Firma, ktorá v 3. kvartáli zároveň dodala zákazníkom dve bojové lietadlá, plánuje celkové hospodárske výsledky za 3. štvrťrok zverejniť 8. novembra, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo vnútra uzavrelo zmier s Babišom. Uznalo, že vo zväzkoch ŠtB bol neoprávnene

Ministerstvo vnútra SR uzavrelo zmier so žalobcom Andrejom Babišom v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Uznalo, že Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš“ a že vedome s ŠtB nespolupracoval.

 „Babiš sa zaviazal, že voči štátu neuplatní žiadne nároky na náhradu škody ani na nemajetkovú ujmu v súvislosti s touto evidenciou a tiež, že zoberie späť sťažnosti podané na Európskom súde pre ľudské práva a nebude si uplatňovať nároky na spravodlivé zadosťučinenie v peniazoch,“ uviedol rezort vnútra.

Zdôraznil, že súdny zmier bol schválený príslušným súdom a je teda v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

 Rezort vysvetlil, že k uzavretiu zmieru pristúpilo po dôkladnom zhodnotení právnej situácie a ekonomických rizík spojených s pokračovaním súdneho sporu. „Dali sme si vypracovať dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní,“ uviedlo ministerstvo vnútra. Dodalo, že prípadná prehra na súde by znamenala riziko vysokých finančných strát pre štát v súvislosti s odškodnením.

Argumentom pre zvolený postup boli pre ministerstvo aj verdikty v skutkovo a obsahovo totožnom súdnom spore medzi Andrejom Babišom a Ústavom pamäti národa (ÚPN).

„Vo všetkých stupňoch súdneho konania vrátane Najvyššieho súdu bol Babiš ako žalobca úspešný, čo výrazne oslabilo našu pozíciu v tomto novom spore. ÚPN uspel len na Ústavnom súde pre to, že Andrej Babiš mal podať žalobu voči ministerstvu vnútra a nie voči ÚPN,“ uviedlo ministerstvo. Tvrdí, že s prihliadnutím na doterajší skutkový stav v pôvodnom súdnom konaní voči ÚPN a predpoklade totožného hodnotenia príslušným súdom sa ministerstvo nachádzalo v dôkaznej núdzi.

 „Nikdy som nepochyboval, že ten spor vyhrám, preto som povedal, že sa budem súdiť pokojne do konca života. Nikdy som s ŠtB nespolupracoval, neexistuje ani nemôže existovať jediný dôkaz, ktorý by dokazoval niečo iné, a preto som aj štyrikrát vyhral súd,“ reagoval Babiš na rozhodnutie ministerstva vnútra. Podľa svojich slov je rád, že roky trvajúci spor sa definitívne skončil.

„Dvanásť rokov ma to zásadne poškodzovalo, zneužívali to moji politickí súperi a urážali ma. Ospravedlnenie neočakávam, na to nebudú mať odvahu,“ dodal predseda českého opozičného hnutia ANO.

Český expremiér Babiš bol vo zväzkoch ŠtB vedený ako agent pod krycím menom Bureš, sám však spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že je vo zväzkoch vedený neoprávnene. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na ÚPN v roku 2012. ÚPN trval na tom, že Babiš bol v zväzkoch ŠtB evidovaný oprávnene./agentury/

X X X

Šutaj Eštok zakladá špeciálny tím: Má vyšetriť, kto môže za 20-tisíc mŕtvych počas pandémie. Matovič zareagoval ostro a nechutne

Na prešetrenie manažovania pandémie a podozrení z protiprávneho nakladania s verejnými financiami vznikne špecializovaný vyšetrovací tím v rámci Úradu boja proti organizovanej kriminalite na protikorupčnej jednotke. Informovali o tom dnes na tlačovej besede minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) spolu s policajným prezidentom Ľubomírom Solákom. „Treba dôkladne preskúmať všetky prepojenia na rôzne spriaznené firmy politikov, ktorí v minulosti rozhodovali o tom, kam budú smerovať verejné financie. Som zároveň presvedčený, že si všetci zaslúžime poznať odpoveď na to, kto je zodpovedný – aj trestnoprávne, za zbytočne vyhasnutých 20-tisíc životov počas pandémie covidu,“ povedal Šutaj Eštok. Expremiér Igor Matovič reagoval na ministra s nebývalou ostrosťou.

 Podozrenia z protiprávneho nakladania s verejnými financiami sa podľa ministra objavili najmä v štyroch oblastiach. Prvou je netransparentné prideľovanie verejných zdrojov na mobilné odberné miesta. „Vzniklo tu oprávnené podozrenie, že mnoho z týchto zmlúv, ktoré boli podpísané pre prevádzkovateľov týchto testovacích a odberných miest, boli priamo prideľované firmám a jednotlivcom blízkym ľuďom, ktorí mali zodpovednosť za to, komu jednotlivé miesta pridelia,“ povedal Šutaj Eštok. Dodal, že prevádzkovatelia mnohokrát nemali s takouto činnosťou žiadnu skúsenosť. Na jedno testovacie miesto pritom plynulo zo štátu 30-tisíc eur mesačne.

Vyšetrovací tím bude mať podľa ministra tiež za úlohu preskúmať predražené nákupy zdravotníckeho materiálu, či už to boli rúška, testy alebo ochranné pomôcky. „Bol vyhlásený núdzový stav, čiže verejné obstarávanie a kontrola transparentnosti tu neexistovali. Podpísané zmluvy mohli vyhovovať rôznym konkrétnym firmám,“ hovorí Šutaj Eštok. Treťou oblasťou bude nákup vakcín a štvrtou je prešetrenie trestnoprávnej zodpovednosti za zbytočnú smrť 20-tisíc ľudí. Slovensko patrilo ku krajinám s najvyššou mierou úmrtnosti na COVID-19 na svete. „V rebríčkoch sme boli medzi tými najhoršími. Práve z tohto dôvodu existujú dôvodné podozrenia, že katastrofálne riadenie pandémie mohlo mať za následok práve zvýšenú úmrtnosť na Slovensku,“ dodal minister.

Splnomocnenec vlády pre preverenie pandémie Peter Kotlár nebude súčasťou vyšetrovacieho tímu polície, no Šutaj Eštok očakáva od neho spoluprácu. Zároveň zdôraznil, že vyšetrovanie bude prebiehať striktne na základe dôkazov a faktov. Policajný prezident Ľubomír Solák pripomenul, že v súvislosti s manažovaním pandémie COVID-19 už bolo prokurátorom generálnej prokuratúry začaté trestné stíhanie. Zároveň ešte bývalá NAKA začala trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a v súvislosti s obstarávaním vakcín. „Tieto trestné veci sú dozorované Krajskou prokuratúrou v Bratislave a Krajskou prokuratúrou v Trenčíne,“ doplnil Solák.

Šutaj Eštok o správe o atentáte: Šéf SIS dostal zadanie od prijímateľa správ, teda od premiéra Fica

 Matovič: Ak politik hnal voličov do náručia smrti, aby sa vyhol trestu za rozkradnutie republiky, zaslúžil by si sám trest smrti

Expremiér Igor Matovič reagoval na Šutaja Eštoka na sociálnej sieti a nešetril kritikou. Tvrdí, že odpoveď na otázku, kto môže za smrť tisícov ľudí počas pandémie covidu, každý súdny človek pozná už roky.

Ako Matovič napísal, „za akékoľvek zbytočné úmrtia môžu tí, ktorí v čase, kedy mali vyzývať svojich voličov, aby si chránili svoje zdravie – zjápali po námestiach plných starých ľudí ‚Rúška dole!‘.“

Tvrdí, že štvať ľudí počas pandémie proti zdravotníckym opatreniam, ktorých cieľom bolo chrániť zdravie a životy najmä chorých, starých, imobilných či onkologických pacientov, je najpodlejší čin, aký môže politik počas pandémie spáchať.

Matovič na záver svojej reakcie poriadne pritvrdil a napísal, že „ak to urobil politik len preto, aby sa zachránil pred spravodlivým trestom za rozkradnutie republiky a hnal svojich voličov vedome do náručia smrti, zaslúžil by si sám trest smrti. Na námestí, pred očami detí a vnúčat obetí, ktoré svojou podlosťou zabil.“

SNS ocenila rozhodnutie založiť vyšetrovací tím na prešetrenie riadenia pandémie

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) ocenila rozhodnutie založiť vyšetrovací tím na prešetrenie reakcie štátu na pandémiu ochorenia COVID-19 a poďakovala sa ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý o vzniku tímu informoval na pondelkovej tlačovej konferencii. Strane je zároveň ľúto, že sa tak nestalo skôr. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

„Veríme, že tento špecializovaný tím sa zameria na veci v spolupráci s novým ministrom zdravotníctva a ministerkou Denisou Sakovou (Hlas). Dúfame, že dodajú verejnosti reálne výsledky o tom, kto a ako v období 2020 – 2022 na COVID-19 zarábal,“ uviedla Škopcová. Zdôraznila, že vznik tímu dlhodobo požadoval aj splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár. Strana verí, že ľudia, ktorí na pandémii zarábali, neujdú pred zodpovednosťou.

Podľa SNS je dôležité, aby Správa štátnych hmotných rezerv SR zanalyzovala nákupy počas pandémie. Ministerstvo zdravotníctva by podľa strany malo urobiť analýzu očkovania vrátane spotreby materiálu./agentury/

X X X

Tesná väčšina voličov v Moldavsku podporila orientáciu krajiny na EÚ, rozhodli hlasy zo zahraničia

Tesná väčšina voličov v Moldavsku v referende podporila orientáciu krajiny na EÚ. Vyslovilo sa za to 50,39 percenta voličov, ukazujú výsledky po sčítaní 99,41 percenta hlasov. Podľa agentúry AP o tom informovala moldavská ústredná volebná komisia. Referendum sa konalo zároveň s prvým kolom prezidentských volieb, ktoré vyhrala súčasná prezidentka Maia Sanduová. Nezískala ale nadpolovičnú väčšinu hlasov, a tak krajinu čaká druhé kolo hlasovania. Táto proeurópska politička zároveň obvinila „zločinecké skupiny“ z podrývania referenda a kupovania hlasov.

 Moldavská prezidentka Maia Sanduová pózuje s kyticami kvetov počas predvolebného zhromaždenia v moldavskej obci Magdacešti.

V referende voliči odpovedali na otázku, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Proti sa vyslovilo 49,61 percenta voličov. Tábor odporcov orientácie krajiny na EÚ mal po istý čas počas sčítania hlasov navrch, situácia sa ale v závere, keď sa sčítavajú hlasy zo zahraničia, otočila v prospech prozápadného smerovania krajiny.

 Referendum o európskej budúcnosti Moldavska bolo jedným z hlavných bodov politického programu prezidentky Sanduovej a ak by sa väčšina voličov vyslovila za „nie“, znamenalo by to pre ňu tvrdú ranu.

Počas sčítania hlasov Sanduová povedala, že „zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstiev a propagandou a použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby naši občania a náš národ udržali v neistote a nestabilite“. Existujú podľa nej jasné dôkazy o tom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov, čo je podvod nevídaného rozsahu,“ dodala s tým, že cieľom tejto akcie bolo podrývať demokraciu.

 Moldavsko ukazuje, že chce európsku budúcnosť, vyhlásila v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na výsledky referenda a víťazstvo prozápadnej prezidentky Sanduovej v prvom kole prezidentských volieb. „Tvárou v tvár ruským hybridným taktikám Moldavsko ukazuje, že je nezávislé, silné a chce európsku budúcnosť,“ napísala von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti X.

Na výsledky reagovala aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, ktorá zagratulovala Moldavsku k výsledkom hlasovania. „Výborne, Moldavská republika! Ďakujem za statočnosť,“ uviedla. „Európa je Moldavsko. Moldavsko je Európa,“ napísala Metsolová v rumunčine a dodala, že „naša budúcnosť bude písaná spoločne“.

 V prezidentských voľbách Sanduovú podporilo asi 42 percent voličov. Jej súperom v druhom kole 3. novembra bude bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, ktorý získal okolo 26 percent hlasov. Celkovo kandidovalo jedenásť politikov.

Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti nemu vedie hybridnú vojnu, vmiešava sa do jeho volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z „rusofóbie“.

 Od nástupu Sanduovej k moci v decembri 2020 sa vzťahy Kišiňova s Moskvou zhoršili. Jej vláda odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022, obvinila Moskvu z plánovania zvrhnutia moldavského režimu a diverzifikovala dodávky energie po tom, ako Rusko znížilo dodávky plynu, píše Reuters.

Moldavsko, kde žije okolo 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď tamojších separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu./agentury/

X X X

Nie ste môj kráľ, zničili ste našu krajinu, kričala austrálska senátorka na Karola III. a obvinila ho z genocídy

Austrálsku nezávislú domorodú senátorku Lidiu Thorpeovú vyviedla ochranka z recepcie usporiadanej pre britský kráľovský pár po tom, čo Karola III. obvinila z genocídy voči domorodým obyvateľom kontinentu. Vymedzila sa tiež proti kráľovej zvrchovanosti nad Austráliou, po čom začína volať čoraz viac obyvateľov kontinentu, píše AP.

 Britský kráľ Karol III. hovorí v pléne austrálskeho parlamentu v Canberre 21. októbra 2024.

„Dopustili ste sa genocídy na našom ľude. Vráťte, čo ste nám ukradli – naše kosti, naše lebky, naše deti, našich ľudí. Zničili ste našu krajinu. Dajte nám zmluvu. Chceme zmluvu. Toto nie je vaša krajina. Vy nie ste môj kráľ,“ povedala senátorka smerom ku Karlovi III., keď ju odvádzali z parlamentu.

S kráľovou návštevou sa opäť začal riešiť vzťah medzi ním a Austráliou, ktorej premiér Anthony Albanese chce, aby sa krajina stala republikou s austrálskou hlavou štátu. „Preukázali ste Austrálčanom veľkú úctu, a to aj v časoch, keď sme debatovali o budúcnosti nášho vlastného ústavného usporiadania a o povahe nášho vzťahu s monarchiou. Nič však netrvá večne,“ povedal Albanese na adresu Karola III. Zároveň ale vylúčil, že by do konca svojho mandátu v máji 2025 usporiadal ďalšie referendum.

Predstavitelia všetkých šiestich austrálskych štátov tiež vyjadrili svoj postoj k problematike, keď sa odmietli zúčastniť recepcie s Karolom III. a Kamilou. Každý z nich uviedol, že mali na dnešok dôležitejšie povinnosti, podľa monarchistov sa odmietli s kráľovským párom stretnúť.

Austrálčania v referende v roku 1999 rozhodli, že hlavou štátu zostane kráľovná Alžbeta II. Podľa AP však tento výsledok neznamená väčšinovú podporu britského monarchu, ale skôr nezhodu ohľadom spôsobu voľby prezidenta.

Debatu o zmene štátneho zriadenia začalo Austrálske republikánske hnutie (ARM), ktoré v decembri minulého roka požiadalo Karola III. o schôdzku v tejto veci, v pláne ich stretnutie ale nie je. Buckinghamský palác sa pred dvoma týždňami vyjadril, že rozhodnutie, či Austrália zostane ústavnoprávnou monarchiou alebo sa stane republikou, závisí od austrálskeho ľudu.

 Sedemdesiatpäťročný Karol III. prišiel do Austrálie už po sedemnásty raz a tento rok prvýkrát ako kráľ. Ide o prvú cestu britského monarchu do krajiny od vtedy, čo ju v roku 2011 naposledy navštívila vtedajšia kráľovná Alžbeta II.

Terajší kráľ s kráľovnou na kontinent prileteli v piatok a na verejnosti sa prvýkrát objavili v nedeľu pri bohoslužbe v Sydney. Potom odleteli do metropoly Canberry, kde dnes položili vence pri Hrobe neznámeho austrálskeho vojaka a zúčastnili sa recepcie v budove parlamentu. V utorok sa obaja vrátia do Sydney a odcestujú na Samou, kde sa Karol III. zúčastní na stretnutí šéfov vlád Spoločenstva (Commonwealthu). To združuje 56 štátov, väčšinou bývalých britských kolónií./agentury/

X X X

 Úder spravodlivosti? Ruský pilot, zodpovedný za vraždenie civilistov, bol brutálne umlátený kladivom

Ruského pilota Dmitrija Golenkova, ktorý sa zúčastnil vojny Ruska proti Ukrajine, našli 20. októbra mŕtveho v meste Suponevo v Brjanskej oblasti, informovala ukrajinská vojenská rozviedka (HUR). Podieľal sa na barbarskom raketovom útoku na obchodné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk z júna 2022. Zabitých tam bolo najmenej 22 civilistov.

 Golenkov utrpel mnohopočetné poranenia hlavy, pravdepodobne spôsobené kladivom. HUR zverejnil fotografie, ktoré ukazujú Golenkovovo telo v jablkovom sade, bez toho, aby sa prihlásil k zodpovednosti za incident, uviedol portál Kyiv Independent.

„Golenkov je zodpovedný aj za raketový úder na obytný dom v Dnipre zo 14. januára 2023, kedy zahynulo štyridsaťšesť civilistov, medzi nimi šesť detí,“ uviedla rozviedka.

 Golenkov slúžil ako náčelník štábu ruskej leteckej eskadry. Bol pilotom 52. pluku ťažkých bombardérov ruských vzdušných síl, ktorý sídli na letisku Šajkovka a hostí bombardéry Tu-22M3. Rusko používa tieto lietadlá na vykonávanie raketových útokov proti Ukrajine.

Golenkov bol zapojený do raketových útokov na ukrajinské civilné ciele, uviedol HUR, vrátane nákupného centra Amstor v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti v júni 2022. Podľa úradov sa v čase útoku nachádzalo v budove viac ako 1000 ľudí. Zahynulo 22 ľudí a desiatky utrpeli zranenia./agentury/

X X X

Talent z dvoch odlišných svetov, ktorý zničili komunisti. Zomrela československá rekordmanka Kramperová. Smutná správa obletela svet krasokorčuľovania. Vo veku 84 rokov zomrela multitalentovaná korčuliarka, no aj uznávaná klaviristka a pedagogička Jindra Kramperová.

 Jindra Kramperová na začiatku kariéry v roku 1956.

„Žena, v ktorej živote sa stretli dva odlišné svety, šport a hudba,“ uviedol web operaplus.cz, ktorý o úmrtí rodenej Pražanky informoval.

K hudbe aj športu ju doviedol jej otec, no predovšetkým usilovnosť a odhodlanie. „Ako vojnou podvyživené dieťa ma neprijali do školy, načo otec povedal, že sa musím zoceliť, začať športovať.

Zohnal obyčajné topánky a hnedé korčule, ktoré boli príliš dlhé,“ spomínala na ťažké začiatky v rozhovore pre Český rozhlas Vltava.

Skromné podmienky ju nezastavili. Už v deviatich rokoch absolvovala svoje prvé preteky a ako dvanásťročná sa stala prvou krasokorčuliarkou, ktorá skočila dvojitý axel.

 Stala sa idolom mnohých mladých korčuliarok, popularitu jej priniesla aj účasť vo filme Na stříbrném zrcadle z roku 1954.

Dostala sa na olympiádu v roku 1956, kde bola ako pätnásťročná najmladšou krasokorčuliarkou. Štartovala na dvoch svetových a piatich európskych šampionátoch, na ME 1958 skončila piata. Získala tiež tri tituly majsterky republiky.

Potom však vstúpil do hry vtedajší režim Komunistom sa nepozdávala jej „buržoázny“ pôvod a politické názory jej rodiny a Jindriných výjazdov do zahraničia a športových úspechov bolo čoraz menej.

Keď ju nepustili na zimnú olympiádu 1960, o rok neskôr zavesila korčule na klinec.

Kramperová však nebola obdarená iba športovým nadaním. Popri korčuliach nezanedbávala ani klavír a svoj koncertný debut v pražskej mestskej knižnici absolvovala už ako 12-ročná. Nasledovali úspešné vystúpenia vrátane koncertovania s pražským symfonickým orchestrom.

Po gymnáziu sa vybrala do Bratislavy, kde študovala na Vysokej škole muzických umení, neskôr pokračovala na akadémii v Prahe, kde pracovala ako pedagogička a učiteľka klavírnej praxe.

Štrnásť rokov pôsobila ako sólistka v pardubickej filharmónii, s klavírom precestovala Európu a koncertovala aj v USA. Zanechala za sebou množstvo nahrávok vrátane kompletného cyklu sonát od Beethovena.

V posledných rokoch sa pražská rodáčka vrátila ku korčuliam, keď sa stala patrónkou programov na podporu športových aktivít detí.