Politici niektorých krajín Európskej únie kritizujú návrh na obmedzenie cien plynu v prípade ich výrazného nárastu, s ktorým v utorok prišla Európska komisia. Zástancovia zavedenia cenového stropu hovoria o tom, že vzhľadom na nastavenú cenu 275 eur za megawatthodinu je mechanizmus komisie v praxi takmer nepoužiteľný či môže mať negatívny dopad.

Podľa diplomatov je takmer vylúčené, že by sa na parametroch cenovej regulácie na štvrtkovom zasadnutí zhodli ministri energetiky. Spor okolo cenového stropu pritom môže zablokovať aj schválenie ďalších núdzových opatrení.

Európsky blok sa stále potýka s dopadmi vysokých cien energií čiastočne súvisiacich s vojnou na Ukrajine a obmedzovaním dodávok ruského plynu, kvôli ktorým štáty investujú vysoké sumy do podpory domácností a firiem.

Komisia v reakcii na dlhodobé požiadavky väčšiny členských krajín EÚ usilujúcich sa o obmedzenie cien plynu prišla s návrhom, ktorý má od januára zabrániť extrémnemu zdražovaniu na kľúčovom virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF). Zákaz by mal byť na tomto najdôležitejšom európskom trhu predaj všetkých termínových kontraktov na nasledujúci mesiac, ak bude ich cena najmenej dva týždne prevyšovať spomínanú hranicu. Zároveň musí byť počas desiatich dní najmenej o 58 eur vyššia ako priemerná svetová cena skvapalneného zemného plynu LNG.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil tento prah za „veľmi vysoký“ a kritické hlasy sa ozývajú aj z ďalších krajín usilujúcich o zavedenie celoúniového stropu: z Talianska, Španielska či Belgicka. „Španielsko usudzuje, že tento návrh môže mať opačné dôsledky, teda namiesto zníženia cien dokonca až ich zvýšenia,“ vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez.

Diplomati aj experti podotýkajú, že strop nastavený komisiou by kvôli svojim parametrom nebol aktivovaný ani tento rok v auguste, keď rekordné ceny plynu prekračovali 300 eur. „Komisia tak dlho zdôrazňovala, že nechce zasahovať do trhu, až prišla s návrhom, ktorý nebude nikdy použitý,“ povedal ČTK jeden z diplomatov.

Narážal tým na fakt, že únijná exekutíva vypočula volanie väčšiny štátov až po niekoľkých mesiacoch a jej návrh je výrazne vyšší, ako by si niektoré krajiny predstavovali. Zavedenie stropu na druhej strane dlhodobo odmietajú Nemecko, Holandsko a škandinávske štáty, ktoré sa obávajú možného zvýšenia spotreby plynu a nedostatku dodávok. Komisia zdôraznila, že nastavenie mechanizmu predíde týmto rizikám.

Burzová spoločnosť Intercontinental Exchange (ICE) podľa denníka Financial Times varovala, že obchodníci s energiami by v prípade schválenia plánu Európskej komisie museli vynaložiť dodatočných 33 miliárd eur na zálohy, ktoré burzy požadujú od zákazníkov obchodujúcich s termínovými kontraktmi. ICE, ktorá sídli v Spojených štátoch, je prevádzkovateľom trhu TTF.

Plán Európskej komisie by podľa ICE zvýšil riziko pri termínových kontraktoch. Výrobcom a obchodníkom pôsobiacim na trhu TTF s termínovými kontraktmi by sa tak mohli zálohy zvýšiť o 80 percent, čo by mohlo „destabilizovať“ trh, cituje Financial Times zo správy ICE pre Európsku komisiu.

Energetická burza European Energy Exchange (EEX), ktorá sídli v Lipsku, už začiatkom týždňa varovala, že plán Európskej komisie by mohol znamenať významné riziko pre finančnú stabilitu a zabezpečenie dodávok na energetických trhoch v Európskej únii. „Tento návrh by mohol energetickú krízu rozšíriť a urobiť z nej ešte krízu finančnú, pretože výrazne narúša obchodné aktivity hráčov na trhu,“ uviedol šéf stratégie EEX Tobias Paulun.

O návrhu budú vo štvrtok rokovať ministri energetiky na mimoriadnom zasadnutí zvolanom českým predsedníctvom. Štáty majú možnosť parametre návrhu upravovať, na jeho schválenie je potrebná kvalifikovaná väčšina hlasov. Časť krajín požadujúcich strop už skôr pohrozila, že ak nebude na stole funkčný mechanizmus, nepodporí ani ďalšie opatrenia z nového krízového balíka. Tými sú spoločné nákupy plynu či solidárne poskytovanie núdzových dodávok susedným krajinám, ak im nevystačia zásoby./agentury/

 X X X

Obnova Ukrajiny bude pravdepodobne stáť viac ako jeden bilión eur.

Náklady na rekonštrukciu Ukrajiny rastú po eskalácii ruských raketových útokov. Upozornil na to vo štvrtok ukrajinský minister financií Serhij Marčenko, podľa ktorého bude Kyjev potrebovať väčšiu pomoc od Západu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Bleskové ruské údery v uplynulých dňoch spôsobili doteraz najväčšie výpadky elektriny v Kyjeve počas deväťmesačnej vojny a po prvý raz za 40 rokov odstavili všetky ukrajinské jadrové elektrárne.

V auguste Svetová banka odhadla, že oprava ukrajinskej infraštruktúry si vyžiada 105 miliárd USD (100,83 miliardy eur), ale Marčenko upozornil, že toto číslo sa stále zvyšuje. „Bohužiaľ, toto číslo každým dňom rastie a v najhoršom prípade sa výrazne zvýši,“ uviedol.

Niektorí vysokí európski predstavitelia odhadujú, že obnova Ukrajiny bude pravdepodobne stáť viac ako jeden bilión eur, keď sa vojna, ktorá vo štvrtok vstúpila do 10. mesiaca, definitívne skončí.

Podpora Západu zatiaľ pokračuje. USA schválili tento týždeň dodatočných 400 miliónov USD na vojenskú pomoc. Ministri zahraničných vecí skupiny G7 budú na stretnutí na budúci týždeň diskutovať aj o tom, ako zabezpečiť dodávky energie pre Ukrajinu, uviedla vo štvrtok na Twitteri nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

„Podpora našich medzinárodných partnerov je pre nás nevyhnutná,“ povedal Marčenko a poukázal aj na 18 miliárd eur, ktoré Kyjevu prisľúbila Európska únia.

Medzinárodný menový fond (MMF) v stredu (23. 11.) oznámil, že dosiahol predbežnú dohodu na úrovni zamestnancov o monitorovaní politického programu Ukrajiny. Kyjev dúfa, že tento krok povedie k plnohodnotnému programu podpory v hodnote desiatok miliárd dolárov.

Ukrajina začiatkom tohto roka požiadala MMF o program pomoci vo výške 15 až 20 miliárd USD, ale jeho schváleniu zabránili požiadavky fondu na udržateľnosť dlhu. Namiesto toho bola v rámci nového programu MMF pre potravinovú a energetickú krízu uzavretá núdzová dohoda vo výške 1,3 miliardy USD, aktuality.sk

X X X

Achillovej päte Rusov hrozí osud Hadieho ostrova

Je to úzky piesčitý pás zeme tiahnuci sa v Čiernom mori južne od ústia Dnepra. Od začiatku leta ho ovládajú ruskí okupanti. Odkedy sa ale stiahli z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti stala sa Kinburská kosa Achillovou pätou ich obranných pozící. Ukrajinské delostrelectvo do nej vytrvalo búši. A v Kyjeve veria, že je len otázkou času, kedy odtiaľ ruskí vojaci budú musieť újsť, podobne, ako koncom júna, keď sa stiahli z rozbombardovaného Hadieho ostrova.

Po ovládnutí Chersonu má ukrajinské delostrelectvo Kinburskú kosu na dostrel.

Po odsune Rusov z Chersonu sa front na juhu Ukrajiny zrejme na dlho ustálil. Okupanti sa opevňujú na ľavom brehu Dnepra, v hĺbke pätnásť kilometrov od rieky. Na dolnom toku Dnepra pred jeho ústím do Čierneho mora je príroda ich najpevnejším obranným valom. Rieka tam dosahuje šírku vyše siedmich kilometrov, ak sa zarátajú aj bažinaté vody na oboch brehoch. Najmenšia vzdialenosť medzi oboma brehmi je z Kinburnskej kosy, ktorá je na východnej strane rieky, asi štyri kilometre od ukrajinských pozícií v pravobrežnom mestečku Očakiv.

 A práve na tomto najslabšom mieste ruskej obrany sa navzdory zhoršujúcemu sa počasiu Ukrajinci pokúšajú postúpiť. V uplynulých dňoch ruskí vojenskí korešpondenti hlásili odrazené útoky ľahkých ukrajinských výsadkových člnov. Kyjev, ktorý o protiofenzíve zásadne nezverejňuje detaily, tieto správy nepotvrdil.

Ukrajinská armáda však netají, že Kinburnská kosa, čo je ostrá špička približne štyridsať kilometrov dlhého rovnomenného polostrova (názov znamená v tatarčine ostrý nos) je terčom sústredenej paľby jej delostrelectva. Odkedy Ukrajinci zaujali Rusmi opustené pozície na pravom brehu Dnepra, je Kinburnská kosa pre nich ľahkým terčom. V minulých dňoch južné veliteľstvo ukrajinskej armády zverejnilo zábery ruských kasární na Kinburne totálne zrovnaných so zemou delostrelectvom.

 Ukrajinský vojenský expert Serhij Hrabskyj zraniteľnosť Kinburnskej kosy prirovnáva k bezbrannosti Hadieho ostrova. Tento vyprahnutý skalnatý fliačik zeme, asi tristo kilometrov západne od Kinburnskej kosy, okupanti po niekoľkých mesiacoch napriek jeho strategickému významu museli opustiť.

„Akákoľvek jednotka útočníkov, ktorá sa objaví na Kinburnskej kose, sa stáva cieľom likvidačnej paľby ukrajinských zbraní,“ povedal Hrabskyj pre internetovú televíziu Current Time.

„A ako v prípade Hadieho ostrova, nepriateľ, ak mu nakoniec začne byť ľúto svojich vojakov, bude jednoducho nútený územie opustiť,“ predpovedá vojenský znalec. „Nevravím, že tam musí okamžite vstúpiť noha ukrajinského vojaka. Ide jednoducho o vyhnanie a zničenie nepriateľa,“ dodal s tým, že vojenská prítomnosť na nechránenom páse zeme by bola príliš riskantná aj pre Ukrajincov. Tí pritom strategickú výhodu získajú aj v prípade, že na kose bude pusto.

Odblokovať Mykolajiv

Kinburnská kosa je posledným kúskom územia Mykolajivskej oblasti, ktoré ešte majú pod kontrolou Rusi. Ich delostrelectvo má odtiaľ na dostrel Mykolajiv a tento dôležitý prístav fakticky vyraďuje z operácie vývozu ukrajinského obilia. Na druhej strane, piesčitý mys môže byť kľúčovým predmostím, keď sa raz ukrajinské jednotky rozhodnú pre postup na východný breh Dnepra. A použiť sa dá aj na taktické účely.

„Ukrajina môže vyslať na Kinburn výsadky prieskumných jednotiek s cieľom odpútať ruské jednotky zo záporožského frontu,“ napísal na Twitteri Mike Martin, expert Katedry vojnových štúdií na King’s College v Londýne.

 Pozrite si bojové nasadenie ukrajinských vrtuľníkov a tankov. Videá zverejnilo na Twitteri ukrajinské ministerstvo obrany.

Aj Robin Häggblom, fínsky obranný analytik, si myslí, že ukrajinské sily sa pokúšajú otvoriť nový front proti Rusom bez toho, aby museli presunúť svoje vlastné delostrelectvo, ktoré môže operovať z opačnej strany Dnepra. „Ak sa ukrajinská ľahká pechota začne rýchlo pohybovať v medzerách za frontovou líniou, Rusi budú musieť konať. Ak začnú presúvať početnejšie sily na juh, mohlo by to otvoriť možnosti na iných frontoch,“ napísal Häggblom na svojom blogu.

Ruskí vojenskí analytici vnímajú situáciu v podstate rovnako. „Ukrajinské vrchné velenie s najväčšou pravdepodobnosťou nezameria svoje úsilie na to, aby sa fyzicky zmocnilo Kinburnskej kosy, ale na zvýšenie operácií svojich sabotérskych skupín. Cieľom je vynútiť si reakciu ruských síl v oblasti, narušiť zásobovanie ich obranných opevnení a vytvoriť podmienky pre širšie útoky na Ruskom kontrolované územie,“ napísal kanál Rybar, vedený vojenským expertom Denisom Ščukinom, ktorý na komunikačnej sieti Telegram sleduje viac ako milión Rusov./agentury/

X X X

 Každý štvrtý volič Republiky zvažuje aj Smer, SaS má veľký potenciál u progresívcov

Ak by chcel vládnuť Hlas so Smerom, potrebovali by ešte ďalších partnerov.

Chaos v parlamente či problematické vládnutie menšinového kabinetu sa nepodarilo žiadnej z opozičných strán pretaviť do zásadnejšieho zisku popularity. Ukázal to najnovší prieskum agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV JOJ.

Ak by sa konali voľby v novembri, prvé dve miesta by patrili Hlasu a Smeru. Prvú trojku by uzatváralo Progresívne Slovensko. Ich výsledky – tak ako aj výsledky ostatných strán – sa však v porovnaní s októbrom takmer nezmenili.

 V takejto konštelácii by sa parlamentná väčšina skladala pomerne komplikovane. Najjednoduchšie by sa to zrejme podarilo, ak by sa Hlas rozhodol spolupracovať so Smerom. K nemu sa momentálne stavia vlažne a ponuky na vytvorenie akéhosi tandemu odmieta. Spoločne by získali 64 mandátov. Spolu s hnutím Sme rodina by ich mali 76, čo je základná väčšina. Na pohodlné vládnutie by však potrebovali ešte aspoň jeden subjekt.

Komplikované spájanie

Z aktuálnej koalície by v takomto hyoptetickom parlamente bolo OĽaNO a Sme rodina. Spolu by získali len 25 mandátov. Nadpolovičnú väčšinu by nezískali, ani keby sa spojili s KDH, SaS a Progresívnym Slovenskom.

A vládnuť by nedokázala ani hypotetická koalícia Hlas, SaS, PS, o ktorej rád rozpráva predseda OĽaNO Igor Matovič. Patrilo by jej len 74 mandátov. Na získanie väčšiny by teda potrebovali ešte jedného partnera. SaS aj PS však momentálne od Hlasu dávajú ruky preč.

 Omnoho zaujímavejšie informácie priniesol pohľad na takzvanú druhú voľbu. Ide o výskum, koho by ľudia volili, ak by mohli voliť aj druhú stranu. Prieskumy tohto typu sa u nás zverejňujú pomerne zriedkavo.

Podľa toho aktuálneho je najčastejšou druhou voľbou SaS. Takmer 14 percent ľudí by v prípade voľby dvoch strán dalo hlas práve sulíkovcom. Znamená to, že strana má v priestore ešte pomerne dosť potenciálnych voličov, ktorých môže osloviť.

 A naopak. O extrémistickej ĽSNS uvažuje len 3,3 percenta opýtaných. Jej priestor na rast je teda značne obmedzený.

V Republike poškuľujú po Smere

Agentúra rozmenila v prípade vybraných strán údaje na drobné. Vďaka tomu sme sa dozvedeli hneď niekoľko zaujímavých výsledkov.

Až tri štvrtiny voličov progresívcov ako svoju druhú voľbu označilo SaS. A takmer polovica voličov SaS zvažuje voľbu PS.

Podľa podrobných výsledkov sa ukázalo aj to, že Robertovi Ficovi sa podarilo preraziť medzi antisystémovými voličmi. Takmer každý štvrtý prívrženec Republiky, ktorú tvoria odídenci z extrémistickej ĽSNS, označil ako svoju druhú voľbu práve Smer, aktuality.sk

X X X

Martin Behula: Aké je to byť Petrom Kažimírom

Kým súd právoplatne nerozhodne, v trestnom konaní neexistujú jasné víťazstvá, ani jednoznačné prehry.

Predstavte si, že ste Peter Kažimír. Boli ste najdlhšie slúžiacim ministrom financií na Slovensku. Za svoju kariéru ste predložili sedem návrhov štátnych rozpočtov. Jeden bol dokonca ako prvý v histórii vyrovnaný. Dvakrát ste sa stali najlepším ministrom eurozóny podľa britského časopisu The Banker.

Aj Bašternák je chudobný

Medzi kolegami z EÚ ste mali také renomé, že vás istý čas považovali za favorita na post šéfa prestížnej Euroskupiny, ktorá koordinuje finančné a ekonomické politiky eurozóny. Keď to nevyšlo, stali ste sa aspoň guvernérom Národnej banky Slovenska. Zarábate viac ako prezidentka a v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky sa podieľate na rozhodovaní o menovej politike ECB. Ste niekto.

Na rozdiel od Roberta Fica bývate vo vlastnom. Dokonca v jednej z najväčších Víl na Slavíne. Od firmy podnikateľa Ladislava Reháka ste tam kúpili rovno dve nehnuteľnosti, ktoré ste si dlhé roky prenajímali. Dokopy majú hodnotu minimálne tri milióny eur.

Ešte aj taký Ladislav Bašternák je oproti vám chudobný. Vy ste však drahšiu vilu kúpili výhodne iba za dva milióny. Ako dlhoročný nájomník ste dostali zľavu. Aspoň tak ste to povedali vyšetrovateľom.

Na rozdiel od Jána Počiatka vás nikto nenatočil, ako vulgárne rozprávate o delení úplatkov štýlom „polka sem, polka sem, polka sem“ a o tom, ako Slota oholil Fica. A po tom všetkom Špeciálna prokuratúra obviní za korupciu Vás, nie Počiatka.

Ešte k tomu za mizerných 48-tisíc, ktoré zarobíte za dva mesiace. A čo je horšie, podľa obvinenia ste ich ani len nevzali pre seba, ale len odovzdali šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu.

Ako akýsi kuriér, písali vtedy médiá. Ako minister ste mali podplatiť úradníka nezalepenou obálkou kvôli urýchleniu daňových konaní. „To je pre teba a nikomu z toho nič nedávaj,“ povedali ste údajne Imreczemu.

Keď sa Imrecze rozhodol svedčiť proti vám, Fico o vás na poľovníckej chate povedal, že ste „dosraný celý“. Tá hanba je snáď horšia ako tých dva až päť rokov, ktoré vám za prečin podplácania hrozia.

Žilinkova ochranná ruka

Ešteže obvinenie v júni zrušila Generálna prokuratúra, ktorej šéf Maroš Žilinka nad vami podľa Fica „dá ochrannú ruku“, hoci ste podľa vlastných slov generálneho prokurátora nikdy nestretli a nepoznáte ho. NAKA si však nedá pokoj.

Za ten istý skutok vás obvinila znova a na odstúpenie z postu guvernéra si vás dovolia vyzývať aj politici ako Juraj Šeliga, ktorí nemajú ani len funkciu. Je ťažké byť Petrom Kažimírom.

A všetko sa to môže opakovať. Opätovné obvinenie Kažimíra je totiž dôkazom, že paragraf 363 v tomto prípade, rovnako ako v prípade bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, nezabezpečil obvinenemu beztrestnosť. Zrušením uznesenia sa totiž nevytvára prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Generálna prokuratúra prikázala vo veci znova konať a rozhodnúť. A presne to sa stalo.

Môžeme špekulovať nad tým, či Generálna prokuratúra neurobila nadprácu, hodnotením dôveryhodnosti kajúcnika Imreczeho, na základe ktorého potom zrušila pôvodné obvinenie ako nezákonné, pretože vo výpovediach bývalého šéfa Finančnej správy videla zásadné rozpory. Trišesťtrojka však môže obvineným len pomôcť, nie ich zachrániť.

Kažimírov obhajca Ondrej Mularčík tvrdí, že nové uznesenie nerešpektuje právny názor Generálnej prokuratúry a vychádza z rovnakého skutkového základu. To by nasvedčovalo, že NAKA za päť mesiacov nezískala proti Kažimírovi žiadne nové dôkazy. Vyjadrenia advokátov však musíme brať s rezervou. Verme, že polícia si urobila domácu úlohu.

Predčasná radosť

Ak nie, problémom nemusí byť len to, ak Kažimírovi opäť pomôže paragraf 363. V prípade Pčolinského, Špeciálna prokuratúra na druhý pokus predbehla Generálnu a podala žalobu skôr, než Žilinka stihol obvinenie zrušiť. Nebolo to nič platné, pretože sudca Rastislav Stieranka obžalobu neprijal a vrátil ju prokurátorovi Petrovi Kyselovi, kvôli závažným procesným pochybeniam.

Vyčítal mu, že porušil Pčolinského právo na záverečné preštudovanie spisu, ktoré vykonal bez neho hoci sa obvinený ospravedlnil. Takisto podľa sudcu nebolo riadne rozhodnuté o Pčolinského námietke zaujatosti. Nemal o nej rozhodovať Kysel, ale nadriadený prokurátor. Stieranka Kyselovi vyčítal, že pri objasňovaní okolností v prospech obvineného nepostupoval s rovnakou starostlivosťou a odmietol výsluchy niektorých svedkov. Vyzerá to, že prokurátor sa príliš ponáhľal.

V prípravnom konaní niet dôvodov na oslavu. Ani obvinenie Kažimíra ním nie je. Bola by predčasná ako pri Pčolinskom. Kým súd právoplatne nerozhodne, v trestnom konaní neexistujú jasné víťazstvá, ani jednoznačné prehry. To, aké je byť Petrom Kažimírom sa definitívne dozvieme až od sudcu, aktuality.sk

X X X

Premiér víta ústupok Lekárskeho odborového združenia, vláda ponúkne aj náborový príspevok

Cieľom náborového príspevku má byť riešenie dlhodobého nedostatku zdravotníkov.

Vláda príde popri ponuke na stabilizačný príspevok zdravotníkom v nemocniciach s návrhom atraktívnych podmienok aj na náborový príspevok. Oznámil to premiér Eduard Heger (OĽANO). Víta prísľub predstaviteľov Lekárskeho odborového združenia (LOZ) o vzdaní sa požiadaviek k pracovným zmluvám lekárov. TASR stanovisko poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR.

Premiér ozrejmil, že cieľom náborového príspevku má byť riešenie dlhodobého nedostatku zdravotníkov. Poukázal tiež, že štvrtková výzva Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorá nabáda LOZ na prijatie prvotnej ponuky vlády k platom lekárov, svedčí o tom, že bola dostatočne atraktívna.

SLK žiada vládu aj odborárov, aby akceptovali posledný návrh vlády SR na zvýšenie koeficientov, nie návrh na stabilizačné príspevky, a bola uzavretá dohoda.

Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) po štvrtkových rokovaniach oznámil, že ministerstvo sa dohodlo s lekárskymi odborármi na siedmich bodoch memoranda. Nevyriešenými stále zostávajú platy, ktoré nie sú v pôsobnosti rezortu zdravotníctva, aktuality.sk

X X X

V Liptovskom Mikuláši odvolali hlavného kontrolóra. Po dvoch rokoch provizória majú rozpočet

Hlavného kontrolóra Martina Alušica odvolali až na piaty pokus.

Nedávne komunálne voľby znamenajú pre Liptovský Mikuláš zmenu pomerov v mestskom zastupiteľstve. Kým posledné štyri roky ťahal primátor Ján Blcháč z Hlasu v poslaneckom pléne za kratší koniec, po novom majú jeho podporovatelia na svojej strane väčšinu. Ukázalo sa to hneď na zasadnutí mestského zastupiteľstva, na začiatku ktorého zložili sľub novozvolení poslanci.

Vedenie mikulášskej radnice na rokovanie predložilo návrh na odvolanie Martina Alušica z funkcie hlavného kontrolóra mesta. O jeho odvolanie sa pritom pokúsilo už po piatykrát v priebehu dvoch rokov. Naposledy sa tak stalo v marci tohto roka. Predchádzajúce pokusy „Blcháča a spol.“ pre chýbajúcu podporu v poslaneckom zbore neprešli. Aktuality sa jeho odvolávaniu venovali v samostatných článkoch TU a TU. Tentoraz sa to po tajnom hlasovaní podarilo.

Odvolanie na piaty pokus vyšlo

Z celkovo 25 poslancov mestského zastupiteľstva sa za jeho odvolanie prihlásilo 14 poslancov, ďalší ôsmi si hlasovacie lístky neprevzali, dva lístky boli vyhodnotené ako neplatné a jeden poslanec sa tajného hlasovania zdržal.

„Blcháčov valec sa rozbehol. Práve ma odvolali z postu hlavného kontrolóra. Dôvody sú vymyslené. Ostávam ďalej pôsobiť pri kontrole šafárenia aktuálnej väčšiny,“ napísal Martin Alušic krátko po svojom odvolaní na sociálnej sieti.

Jeho koncu na stoličke hlavného kontrolóra predchádzala počas rokovania poslancov dlhá diskusia, do ktorej sa zapojil aj samotný Alušic. Ten dopredu avizoval, že jeho odvolanie môže byť nezákonné, keďže na to musia byť splnené legislatívne podmienky.

„Moje odvolanie bude v rozpore so zákonom. Bude založené na nepravdivých dôvodoch. Ak budete hlasovať za, je dosť možné, že mestu ním môže byť spôsobená škoda,“ povedal ešte pred svojim odvolaním Alušic, ktorý sa pravdepodobne so žalobou obráti na súd.

Dva roky trvajúci konflikt

Radnica vo svojej dôvodovej správe k odvolaniu hlavného kontrolóra tvrdí, že ten okrem iného „nepredložil mestskému zastupiteľstvu návrh plánu kontrolnej činnosti na prvý ani druhý polrok 2021, nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta za rok 2020 ani odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta na rok 2021, a ani nepredložil zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti“.

Aktuality v minulosti opakovane informovali o konfliktoch pri verejných zasadnutiach, keď napríklad primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč tvrdil, že hlavný kontrolór Martin Alušic si neplní svoje pracovné povinnosti.

Kontrolór mesta to zase vysvetľoval tým, že mu vedenie a pracovníci mestského úradu znemožňujú riadne vykonávať prácu. O vleklom spore medzi primátorom Liptovského Mikuláša a kontrolórom sme sa venovali v samostatnom článku TU .

Alušic bol hlavným kontrolórom mesta od júna 2020, kedy ho do funkcie zvolili opoziční poslanci, ktorí v tom čase mali v mestskom parlamente oproti podporovateľom primátora Jána Blcháča tesnú väčšinu.

Zmena pomerov v poslaneckej väčšine

V 25-člennom pléne mali počas posledného volebného obdobia dokopy 14 hlasov a tvorili ju 11 poslanci združení v poslaneckom klube Nový Mikuláš a traja poslanci v klube Skutočne nezávislí. Primátor Blcháč ich väčšinu počas rokovaní mestského zastupiteľstva často nazýval „krehkou“.

Novú poslaneckú väčšinu v Liptovskom Mikuláši tvoria zatiaľ dva ohlásené poslanecké kluby. Väčšinu tvorí 10 poslancov politických strán Smer a Hlas plus traja poslanci klubu Nezávislí poslanci – Matej Géci, Michal Paška a Andrea Žideková.

Za zoskupenie Nový Mikuláš sa do mestského zastupiteľstva prekrúžkovalo celkovo sedem mien na čele s ich lídrom Vincentom Kultanom. Z tímu neúspešného kandidáta na primátora Jána Laca, ktorý napokon prehral iba o 57 hlasov,poslankyňa. bola zvolená jedna

Zároveň boli zvolení aj dvaja ďalší, ktorí síce kandidovali ako nezávislí, ale tesne pred voľbami dali ako podporovatelia napokon prednosť Lacovi pred protikandidátkou Luciou Cukerovou, ktorá sa stala poslankyňou podobne ako ďalší neúspešný kandidát na primátora Tomáš Martaus.

Koniec rozpočtového provizória

Po odvolaní Martina Alušica z funkcie sa v Liptovskom Mikuláši skončilo aj takmer dvojročné rozpočtové provizórium. Mesto nemalo schválený rozpočet nielen na rok 2022 ale ani na predchádzajúci rok 2021. Novozvolený poslanecký zbor schválil 40 dní pred 31. decembrom mestský rozpočet na aktuálne prebiehajúci rok 2022.

„Napriek provizóriám našlo vedenie nášho mesta spôsob, ako nestagnovať a zároveň udržať mesto v dobrej finančnej kondícii s ohľadom na to, že sme sa riadili položkami v rozpočte z roku 2020, teda finančným nastavením spred dvoch rokov. Mesto dokonca ani raz nebolo ohrozené nútenou správou, ako to prorokovali niektorí neprajníci,“ vyhlásil hlavný ekonóm mesta Liptovský Mikuláš Ivan Košík.

Poslanci zároveň schválili záverečné účty mesta za roky 2019 a 2020, čím uvoľnili 2,3 milióna eur pre rezervný fond. Táto suma podľa radnice predstavuje súhrnný prebytok rozpočtov za dva roky. Schválenie záverečných účtov a presun peňazí do rezervného fondu poslúži na financovanie splátok úverov či investičných akcií pre rozvoj mesta alebo k financovaniu nepredvídateľných výdavkov ako sú napríklad živelné pohromy alebo mimoriadne udalosti.

Mesto Liptovský Mikuláš spadlo do prvého rozpočtového provizória v roku 2019, kedy bolo bez rozpočtu 44 dní. Rozpočet pre rok 2020 vtedajší poslanci schválili až v apríli 2020 a pre rok 2021 neschválili kľúčový dokument mesta vôbec.

K vyúčtovaniam mali výhrady a pripomienky

Predmetom sporov medzi vedením radnice a opozičnými poslancami, ktorí v predchádzajúcom volebnom období držali v mestskom parlamente väčšinu, boli okrem rozpočtu aj záverečné účty mesta za roky 2019 a 2020.

Tie poslanci síce opakovane schválili s výhradami a pripomienkami, pod ktoré sa ale následne primátor Liptovského Mikuláša nepodpísal, a preto tieto uznesenia mestských poslancov nenadobudli právoplatnosť. Naposledy sa tak stalo na rokovaní mestského zastupiteľstva vlani v decembri.

„Keďže si väčšinoví poslanci schválili záverečný účet v nesúlade so zákonom, ja som ho nemohol podpísať a následne som nemohol podpísať ani rozpočet, pretože ten bol naviazaný práve na finančné prostriedky zo záverečných účtov. Takže tvrdiť, že oni schválili rozpočet, ktorý som ja kvôli ich konaniu podpísať nemohol, je alibizmus,“ vyhlásil vtedy Ján Blcháč.

Presný opak tvrdil predseda najsilnejšieho opozičného zoskupenia Nový Mikuláš Vincent Kultan. Záverečné účty mesta i rozpočet na rok 2021 mali poslanci opakovane schváliť v súlade v legislatívou. Ich postup podľa Kultana odobrilo aj ministerstvo financií.

Spor o kompetencie pri zmenách rozpočtu

„Poslanci rozpočet prerokovali aj schválili – primátor ho nepodpísal. Zákonná podmienka prerokovania rozpočtu bola splnená,“ povedal vtedy k sporu Kultan.

Dôvodom naťahovačiek okolo rozpočtu bol spor primátora a poslancov o kompetencie primátora pri zmenách rozpočtu. „Primátor ich chce mať neobmedzené, poslanci chcú obmedzenie na maximálne 30-tisíc eur na jednu rozpočtovú položku. V prípade neobmedzených kompetencií primátora nemá pre poslancov žiadny zmysel schvaľovať akýkoľvek rozpočet,“ vysvetlil dôvody Kultan.

Zákon pritom hovorí, že nakladanie s rozpočtom je výlučne v kompetencii obecných poslancov. Tí ale môžu určitú časť z nich preniesť na primátora. „Mikulášsky primátor si ale uzurpoval právomoc meniť rozpočet v akejkoľvek výške a úplne celý. Tento jeho výklad je nezákonný. Tvrdí to väčšina poslancov, tvrdí to hlavný kontrolór, tvrdila to vedúca jeho finančného odboru Mestského úradu, až kým nedostala výpoveď a tvrdí to aj ministerstvo financií,“ dodal v minulosti Kultan, aktuality.sk

X X X

Špeciálna forma hlasovania voličov v izolácii bude aj pri referende

Na zabezpečenie takéhoto hlasovania a na zisťovanie jeho výsledkov sa zriadi 79 špeciálnych volebných okrskov.

Možnosť špeciálneho spôsobu hlasovania v súvislosti s ochorením COVID-19 bude platiť aj v referende, týkajúcom sa predčasných volieb. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok podpísala zákon, ktorý to umožňuje.

Legislatíva umožňuje v prípade pretrvávajúcej pandémie ochorenia COVID-19 špeciálnym spôsobom hlasovania voliť aj tým, na ktorých sa budú v čase referenda vzťahovať karanténne opatrenia. „Postup podľa tohto zákona sa uplatní, ak sa k 30. novembru 2022 vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR nariadi izolácia osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 alebo karanténa osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19,“ vysvetlilo Ministerstvo vnútra SR.

Zákon upravuje spôsob uplatnenia i priebeh špeciálneho spôsobu hlasovania, kreovanie špeciálnych volebných komisií a vytváranie príslušných voličských zoznamov, taktiež materiálne a personálne zabezpečenie.

Oprávnený volič, ktorý požiada o špeciálny spôsob hlasovania v referende, hlasuje do prenosnej volebnej schránky, s ňou i s hlasovacími lístkami a obálkou za ním prídu dvaja členovia špeciálnej volebnej komisie. „Špeciálny spôsob hlasovania v referende sa nevykonáva v zdravotníckom zariadení, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť na lôžku,“ upozornil rezort.

Na zabezpečenie takéhoto hlasovania a na zisťovanie jeho výsledkov sa zriadi 79 špeciálnych volebných okrskov, ich územným obvodom je okres. Špeciálna volebná komisia vytvorená pre každý okrsok bude mať sedem členov. „Členovi tejto komisie a zapisovateľovi patrí za vykonávanie činnosti v deň konania referenda odmena vo výške 200 eur. Vodičovi, ktorý bude zabezpečovať prepravu členov špeciálnej volebnej komisie, bude patriť odmena 170 eur,“ ozrejmil rezort.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude, aktuality.sk