Thatcherová sa mýlila. Nič také ako jednotlivec neexistuje. Na budúci rok ubehne sto rokov od narodenia britskej premiérky Margaret Thatcherovej. V tejto súvislosti bola minulý rok o jej živote do slovenčiny preložená kniha historika Erica Evansa a nedávno sa v Banskej Štiavnici debatovalo o rozporuplnom odkaze jej politiky.

Margaret Thatcherová po víťazstve konzervatívcov v parlamentných voľbách, máj 1979. Thatcherizmus nepredstavoval ani tak určitú koherentnú ideológiu ako súbor nekompromisných politických zásad, o ktorých Thatcherová odmietla vyjednávať. Ňou podniknuté kroky priniesli krajine opačný efekt ako sľubovala, pričom sa sama dopúšťala toho, čo kritizovala.

Sľuby a realita

Na začiatku svojej vlády napríklad tvrdila, že jadrom hospodárskych problémov Británie sú sociálne výdavky. Počas jej jedenástich rokov pri moci však štátne výdavky na sociálne poistenie rástli. Ako pozorovali ekonómovia Kevin Albertson a Paul Stepney, výsledkom tiež bolo, že štát si na konci jej vládnutia z hrubého národného produktu vzal viac, ako keď začínala. Okrem toho znížila daňové sadzby pre najlepšie zarábajúce osoby a zvýšila DPH. Aj z tohto dôvodu prišiel britský novinár Paul Mason k záveru, že hlavným cieľom neoliberálnych politík Thatcherovej v Británii a Reagana v USA nebolo okresanie štátu, ale posilnenie moci kapitálu a zničenie vyjednávacej sily pracujúcich.

Thatcherovej vyhlásenie z roku 1987, že „neexistuje nič také ako spoločnosť, existujú jednotliví muži a ženy a rodiny“, je dobre známe. Oveľa menej známy je opačný výrok predstaviteľa americkej inštitucionalis­tickej školy z povojnového obdobia Clarencea Ayresa, že „nič také ako jednotlivec neexistuje“. Hoci sú oba prístupy svojím spôsobom prehnané, prechod od jedného k druhému ukazuje, aký zásadný bol ideový obrat, s ktorým prišla Thatcherová. Odmietla povojnový konsenzus postavený na sociálnom štáte, regulácii ekonomiky či znárodnenom hospodárstve – opatrenia, ktoré boli dovtedy bežne prijímané.

Ak je verejnosť presvedčená o tom, že každý má iba to, čo si zaslúži, bohatým sa žije ľahšie. Chudobní totiž pre seba nebudú požadovať nižšie daňové sadzby, viac sociálnych výdavkov či zabezpečenie práv pracujúcich.

Na jednej strane platí, že inštitúcie formujú motivácie jednotlivcov, no ich vplyv nie je absolútny. Príkladom toho sú jedinci idúci proti sociálnym konvenciám, prevládajúcim ideológiám alebo svojmu triednemu či sociálnemu prostrediu. Takí, ktorých snaha dodatočne ukazuje, čo znamená skutočná zmena.

Jednotlivec a spoločnosť

Rovnakou ilúziou a zjednodušením je však aj predstava o samostatnom jednotlivcovi. Samozrejme, z fyzikálneho hľadiska sme všetci osamotenými jednotlivcami. No filozofi, psychológovia a šikovnejší ekonómovia už dávno poukazujú na to, že kategória jednotlivca je príliš veľkou abstrakciou. V realite má jednotlivec niekoľko rolí, na základe ktorých aj odlišne koná. Niekedy je to sebecky, inokedy veľkoryso, prípadne s vedomím dlhodobejších dosahov vlastných činov. Mnohí ľudia prispievajú na charitu, stávajú sa dobrovoľníkmi alebo pomáhajú cudzincom v núdzi. V prípade ohrozenia života druhých sú dokonca ochotní riskovať ten vlastný.

Okrem toho je každý človek v neustálom kontakte s ostatnými ľuďmi, neustále ovplyvňujúcimi jeho preferencie. Metaforickým príkladom sú knižné príbehy o Tarzanovi, chlapcovi vyrastajúcom medzi opicami, ktorý sa stane ich kráľom, no po návrate do civilizácie sa naučí spôsobom (znechucuje sa mu kanibalizmus) a spoznáva lásku k žene. Napodobňovanie druhých postúpilo v 20. storočí na vyššiu, sofistikovanejšiu úroveň, čoho najlepším príkladom je marketing. Kým prvotné teórie z tejto oblasti predstavovali reklamu ako nástroj poskytovania informácií o prednostiach vybraných produktov, dnes sa zameriavajú na vytváranie nových potrieb.

Firmy vytvárajú v konzumentoch cielené asociácie svojich produktov s celebritami, so športovými tímami či životnými štýlmi, aby ich priviedli ku kúpe ich výrobkov. Opakovaním rovnakých posolstiev zasahuje reklama hlboko do podvedomia človeka, takže je napokon ťažké rozlíšiť, po čom túžime autenticky.

Všetky tieto skutočnosti nie sú ničím novým a v podstate sú všeobecne akceptované. Ako vtipne poznamenáva svetoznámy ekonóm Ha-Joon Chang, výnimku tvoria vari len študenti neoklasických a individualistických ekonomických teórií, ktorí uverili teórii o sebeckom a samostatnom jednotlivcovi. A ktorí sa tohto mýtického jedinca v tom horšom prípade pokúšajú aj napodobniť. Vtedy musia ísť bokom všetky bežné ľudské motivácie, ako je altruizmus, zmysel pre férovosť, triedna solidarita, vlastenectvo, úprimnosť, láska, honba za krásou či obyčajná zvedavosť. Tieto teórie od nás totiž vyžadujú, aby sme na ne aspoň zabudli, ak ich už nevieme celkom poprieť.

Hlbší zmysel individualistických koncepcií vychádza na povrch v prípade ich politického využitia. Ak je verejnosť presvedčená o tom, že každý má iba to, čo si zaslúži, bohatým sa žije ľahšie. Chudobní totiž pre seba nebudú požadovať nižšie daňové sadzby, viac sociálnych výdavkov, reguláciu obchodu či zabezpečenie práv pracujúcich.

Thatcherovej výrok o tom, že spoločnosť neexistuje, nemusel byť pravdivý. Stačilo, že stanovil novú realitu, v ktorej sa bohatí nehlásia k všetkým tým, ktorí majú podiel na ich blahobyte. Svet, v ktorom sa zakaždým, keď dosiahnu svoj cieľ, potichu vymažú zo spoločnosti. /agentury/

X X X

Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady SR, do funkcie ich vymenovala Čaputová

Prezident Peter Pellegrini odvolal dvoch členov Súdnej rady SR. Luciu Berdisovú a Tomáša Gábriša vymenovala do funkcie bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Vymenovanie nových členov avizoval na utorok (16. 7.).

 Na snímke vpravo prezident SR Peter Pellegrini a vľavo predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová počas jej prijatia v Prezidentskom paláci 15. júla 2024 v Bratislave.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová je podľa prezidenta Petra Pellegriniho človekom na správnom mieste a jej doterajšie kroky pokladá za veľmi správne. Medzi jej úlohy vo funkcii bude patriť okrem iného obnoviť naštrbenú povesť slovenského súdnictva, upravovať „skrivené reformy slovenského súdnictva“, ale aj disciplinárne sa vyrovnávať so sudcami, ktorí zneužívali svoje právomoci.

 Uviedol to po prijatí Kosovej v Prezidentskom paláci. Predsedníčku Súdnej rady SR Pellegrini informoval, že v utorok vymenuje troch nových členov rady. Miesto jedného člena Súdnej rady SR sa uvoľnilo po sudcovi, ktorému sa skončil mandát. Prezident dnes zároveň odvolal ďalších dvoch členov súdnej rady, ktorí boli nominovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Ide o Luciu Berdisovú a Tomáša Gábriša.

\„Mená sa postupne finalizujú, definitívne rozhodnutie prijmem zajtra (v utorok 16. júla, pozn.) s tým, že už dopredu vás môžem uistiť, že všetci traja členovia alebo členky Súdnej rady SR budú pochádzať z advokátskeho prostredia a reálnej praxe, ale zároveň to budú aj ľudia z advokátskej samosprávy a podieľajú sa na riadení Slovenskej advokátskej komory,“ povedal Pellegrini. Súdna rada bude v plnej zostave fungovať až po septembrovej schôdzi parlamentu. „Budeme čakať do septembra na ďalších dvoch členov, ktorých nám navolí parlament,“ uviedla Kosová. Dodala, že verí, že noví členovia Súdnej rady SR budú vymenovaní čo najskôr, pretože na každé rozhodnutie rady treba 10 hlasov a čím je členov menej, tým je to ťažšie.

Kosová ocenila, že Súdna rada SR dostala od prezidenta prísľub, že nových sudcov bude menovať promptne a nebude čakať, kým sa ich nazhromaždí viac. Zároveň sa dohodli, že nielen vymenovanie nových sudcov, ale aj ich odchod do dôchodku bude mať slávnostný punc. „Tak, ako skladajú sľub noví sudcovia, v rovnakých priestoroch im bude poďakované za doterajšiu prácu,“ uviedla. V súčasnosti prebieha audit Súdnej rady SR, ktorého výsledky bude Kosová prezentovať na septembrovom zasadnutí rady.

Pellegrini zdôraznil, že nezávislá súdna moc je pre fungujúcu demokraciu veľmi dôležitá. „V minulom volebnom období sme boli svedkami zneužívania orgánov činných v trestnom konaní na politický súboj a mnohí majú ešte dnes v pamäti metódy, ktorými sa to dialo – zatváranie ľudí do väzby, nátlak na tzv. kajúcnikov, vytváranie rôznych skupiniek, či už v polícii, alebo v prokuratúre,“ povedal. Zdôraznil, že si vždy ctil delenie moci v Slovenskej republike medzi vládnu, parlamentnú a súdnu moc a nikdy by ako prezident nedopustil, aby jedna z týchto zložiek akýmkoľvek spôsobom zasahovala do druhej. Občan Slovenskej republiky musí mať podľa neho istotu, že nech sa mu deje akákoľvek krivda zo strany vládnej moci, tak je tu súdna moc, ktorá vždy spravodlivo rozhodne. „Ak však spácha nejaký trestný čin, bez ohľadu na to, či má alebo nemá kontakty na nejakých vysokých politických miestach, súdna moc ho musí spravodlivo potrestať,“ dodal./agentury/

X X X

Peter Pellegrini nechcel, aby ho vo Washingtone potľapkávali. Po voľbách je verný NATO, stojí pri Ukrajine a dočkal sa fotky s Bidenom

Americký prezident Joe Biden, slovenský prezident Peter Pellegrini a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite NATO vo Washingtone v stredu 10. júla 2024.Zdroj: TASR

Voličov Štefana Harabina, o ktorých priazeň sa pred voľbami uchádzal, si Pellegrini zrejme nezískal. Naopak, pre svoje zahraničnopolitické postoje čelí tvrdej kritike dezinfoscény, samotného Harabina aj mimoparlamentnej Republiky.

Svojho protikandidáta v prezidentskom súboji vykresľoval ako zástupcu cudzích záujmov a vojny. Sám seba vyzdvihoval ako záruku pokoja a mieru.

„Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národnoštátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny,“ odkazoval Peter Pellegrini Ivanovi Korčokovi pred druhým kolom prezidentských volieb. Svojho súpera napokon porazil.

V pondelok 15. júla uplynul rovný mesiac od inaugurácie Petra Pellegriniho za šiestu hlavu štátu Slovenskej republiky. Prezident už stihol navštíviť susedné Česko aj Poľsko, zastupoval štát na samite v Bruseli i vo Washingtone.

V zahraničí zatiaľ neurobil nič, čím by Slovensko vystavil medzinárodnej hanbe. Na svojich cestách vystupuje ako lojálny spojenec NATO aj EÚ, už dvakrát sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským, Ukrajine sľubuje podporu a dočkal sa už aj fotky s prezidentom USA Joeom Bidenom.

Voličov Štefana Harabina, o ktorých priazeň sa pred voľbami uchádzal, si zrejme nezískal. Naopak, pre svoje zahraničnopolitické postoje čelí tvrdej kritike dezinfoscény, samotného Harabina aj mimoparlamentnej Republiky. Pozrite sa, ako Pellegrini dosiaľ reprezentoval Slovensko vo svete.

17. jún Brusel: Za Šefčoviča

Prvá cesta Petra Pellegriniho za hranice viedla do Bruselu, kde na samite EÚ zastupoval premiéra Roberta Fica. Hneď na úvod samitu Pellegrini vyhlásil, že chce, aby sa slovenským eurokomisárom stal Maroš Šefčovič.

Len ťažko sa to muselo počúvať Andrejovi Dankovi, ktorý Šefčoviča označuje za človeka, ktorý „zapredal“ slovenský národ. Pre strany, ktoré samy seba označujú za „pronárodné“, je Šefčovič neprijateľný.

Okrem iného preto, lebo stojí na strane Ukrajiny a nie Ruska. „Nesmieme dovoliť Rusku vyhrať túto vojnu, pretože by to ohrozilo aj naše životy, našu prosperitu, naše hodnoty, našu budúcnosť,“ vyhlásil Šefčovič pred dvoma rokmi v rozhovore pre rakúsky denník Kurier, aktuality.sk

X X X

Kam zmizol Boris Kollár: Politike sa už venuje len na Facebooku, hnutie Sme rodina opustili jeho najbližší

Aj na stránke hnutia Sme rodina vidieť, že jeho politický príbeh sa zrejme pomaly chýli ku koncu. Keď kliknete na sekciu s tlačovým oddelením, dostanete hlásenie, že táto stránka neexistuje.

Aktuality.sk vám v lete každý pondelok prinášajú pohľad na politikov, ktorí sa stratili z dohľadu verejnosti.

Nebolo to tak dávno, čo sa spravodajský deň nezaobišiel bez Borisa Kollára. Ako druhý najvyšší ústavný činiteľ a predseda koaličného hnutia Sme rodina patril k najsledovanejším politikom. Médiá plnili nielen jeho škandály, no počas permanentnej koaličnej krízy v rokoch 2020 až 2023 to bol práve on, na koho vyjadrenia čakali nielen novinári, ale aj verejnosť. Po predčasných voľbách v septembri minulého roka prišiel radikálny zvrat. Kollárovo hnutie v nich prepadlo a odvtedy hibernuje. A z politického hľadiska aj jeho predseda.

V dnešnej časti seriálu o politikoch, ktorí sa „stratili“, sa pozrieme na to, čo dnes robí jeden z tých kedysi najvplyvnejších.

Keď si Boris Kollár v roku 2015 zadovážil politickú stranu Náš kraj a následne ju premenoval na Sme rodina, len málokto predpokladal, že hneď v roku 2016 sa ocitne v parlamente a v roku 2020 bude dokonca súčasťou vládnej štvorkoalície s vtedajším OĽaNO, SaS a stranou Za ľudí. Hneď v prvej vládnej koalícii sa mu ušiel aj post predsedu Národnej rady a stal sa druhým najvyšším ústavným činiteľom s mnohými výhodami.

Vzostupy a pády?

Po dvoch parlamentných obdobiach sa však úspešný príbeh skončil a Kollárovo hnutie sa ocitlo na preferenčnom dne. To spustilo sériu udalostí, ktoré viedli k tomu, že Sme rodina sa dnes vôbec nezapája do politickej súťaže. Hnutie začali opúšťať Kollárovi najbližší. Koncom mája z neho odišiel Peter Pčolinský, ktorý bol v Sme rodina od začiatku, a ešte pred ním ho opustila ďalšia výrazná tvár – exminister práce Milan Krajniak.

Pčolinský svoj odchod odmietol komentovať. Milan Krajniak sa pre Aktuality.sk vyjadril, že „si myslí, že je predsa len trochu konzervatívnejšie orientovaný ako Boris“. Ani on sa však k svojmu odchodu ani k budúcnosti Sme rodina vyjadrovať nechcel. „Necítim potrebu toto komentovať,“ reagoval Krajniak.

Vo februári tohto roka opustila hnutie aj poslankyňa Eva Hudecová. Bolo to v rovnakom období, ako dal hnutiu zbohom nielen Krajniak, ale aj Jozef Lukáč. Hudecová sa pre Aktuality.sk vyjadrila, že poslednou kvapkou bol pre ňu rozhovor Borisa Kollára so synom Richarda Sulíka. Zdôraznila, že jej neprekážal osobný život predsedu hnutia, ale predmetný rozhovor a témy, ktoré sa v ňom otvárali boli pre ňu „stropom“. Sulíkov syn má na internete vlastnú reláciu, v ktorej mu Kollár hovoril okrem iného aj detaily zo svojho osobného života.

Je to koniec Kollárovej strany?, aktuality.sk

X X X

Mimoriadna letná schôdza NR SR: Koalícia nakoniec našla potrebný počet, PS hovorí o amaterizme

Parlamentné prázdniny prekazil nález Ústavného súdu SR (ÚS SR), ktorý označil časť noviel trestných kódexov za protiústavné, ale aj výhrady Európskej komisie (EK) a hrozba, že Slovensko príde o eurofondy. Viacero poslancov je však v lete na mimo Slovenska a koalícia sa preto musí zmobilizovať. Poslanci do lavíc zasadli v pondelok po desiatej ráno.

 Aktualizovaníé 19:36 Mimovládna organizácia Via Iuris označila spôsob prijímanie novely trestných zákonov za hanbu. „Novela, ktorú budú musieť koaliční poslanci a poslankyne odhlasovať, je už treťou zásadnou opravou nového Trestného zákona za pár mesiacov,“ uviedla Via Iuris.

„Od začiatku sme upozorňovali, že diskusia v parlamente nemôže pri tvorbe zákonov nahradiť štandardný legislatívny proces. Ani tisíc faktických pripomienok poslancov a poslankýň nenahradí medzirezortné pripomienkové konanie. V žiadnom vesmíre. 5 km nie je maratón len preto, lebo niekto bežal 4 hodiny,“ dodala organizácia.

Via Iuris dodáva, že štandardné konanie má za cieľ vychytať nedostatky. „Ten proces zabezpečí okrem iného aj to, aby sa predkladateľ nemusel hanbiť pred ústavným súdom alebo pred Európskou komisiou za fatálne chyby, ktoré poslal do parlamentu. Arogantné pretláčanie významných zmien trestnej politiky bez akejkoľvek odbornej diskusie a následné plátanie chýb, ktoré sú tak zásadné, že ohrozujú štátny rozpočet, to je obrovská hanba,“ uzatvára mimovládka.

Aktualizované 19:14 Poslanci posunuli do druhého čítania návrh zmien v Trestnom zákone, ktorý zohľadňuje pripomienky Európskej komisie. Následne podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD), poverený jej vedením, prerušil rokovanie mimoriadnej schôdze do utorka 16. júla do 9.00 h.

V pondelok za novelu hlasovalo 78 prítomných koaličných poslancov, opozícia sa hlasovania nezúčastnila. Druhé čítania sa začne už v utorok o 9. hodine.

Parlament rokuje o navrhovanej novele zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ sa navrhuje obligatórny trest odňatia slobody uplatňovať v prípade, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona bude prevyšovať šesť rokov.

Aktualizované 15:16 Poslanci budú o novele Trestného zákona zohľadňujúcej najmä pripomienky Európskej komisie (EK) rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v pondelkovom hlasovaní, za bolo 78 koaličných poslancov.

Aktualizované 15:08 Novelizáciou Trestného zákona ubezpečujeme Európsku komisiu o tom, že peniaze z fondov Európskej únie nebudú ohrozené, pondelok povedal minister spravodlivosti Susko (Smer).

„Nejde o opravy nejakého babráctva alebo chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s EK najmä v súvislosti s dezinformáciami, ktorými je EK kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente,“ podotkol. Potvrdil, že v rámci legislatívneho procesu je plánovaný pozmeňovací návrh, pričom pôjde o legislatívno-technickú zmenu.

 Aktualizované 13:09 Opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH) v pléne poukázal na to, že zodpovednosť za potrebu ďalšej novelizácie Trestného zákona nesie koalícia. Zámeru novelizovať Trestný zákon rozumie, a to najmä v súvislosti so snahou neohroziť finančné prostriedky z EÚ. Je však podľa neho možné, že navrhovaná právna úprava nebude dostatočná a budú potrebné ďalšie legislatívne zmeny. „To, že tu dnes sedíme a rokujeme, stále svedčí o tom, že si dokážeme problémy riešiť sami,“ zdôraznil.

Aktualizované 12:45 Skrátené legislatívne konanie potvrdzuje, že vláda ohrozila čerpanie európskych peňazí. V pléne to vyhlásila poslankyňa Beáta Jurík (PS). Koalícia podľa nej ešte k novele predloží pozmeňujúci návrh, s ktorým bude Európska komisia spokojná.

„Keby ste vtedy túto novelu nešili horúcou ihlou, ale postupovali riadnym legislatívnym procesom, keby ste od začiatku diskutovali, konzultovali s EK, tak ako sa to má robiť, tak dnes sme tu nemuseli byť,“ skonštatovala Jurík. Návrh označila za novelu novelizovanej novely Trestného zákona.

Návrh podľa Jurík zaisťuje, že ochrana finančných záujmov Európskej únie (EÚ) nebude nižšia. Skráteným konaním k novele vládna koalícia potvrdzuje, že všetko, na čo opozícia počas dvoch mesiacov upozorňovala, bola pravda, tvrdí. „Dnes ste potvrdili, že vaša novela nebola v súlade s právom EÚ,“ podotkla Jurík.

Aktualizované 11:40 Poslanec SNS Ľupták sa vyjadril na margo uznesenia, ktoré predložila Jurík k zbombardovanej nemocnici na Ukrajine a ruský útok spochybnil. „Hovoríme tu o niečom, čo nebolo overené,“ uviedol s tým, že mainstreamovým médiám neverí ani správy o počasí. Z opozičných lavíc sa ozvali protestné hlasy.

Aktualizované 11:18 „Je to prvýkrát, čo koalícia priznala, že sme mali pravdu a že zbabrali trestnú novelu,“ povedal predseda SaS Branislav Gröhling s tým, že opozícia novelu nepodporí. „Dozvedeli sme sa na grémiu, že ak bude rozprava trvať príliš dlho, nie že ju obmedzia, ale že ju rovno utnú,“ uviedol. „Vláda, premiér Fico a minister Susko dostali spravodlivosť na lopatky,“ hovorí poslankyňa SaS Mária Kolíková.

Mimoriadnu schôdzu nakoniec otvorili, na druhý pokus dobehol poslanec Hlasu

Aktualizované 11:11 Poslanci začínajú rokovať o skrátenom legislatívnom konaní k novele Trestného zákona.

Návrh predkladá minister spravodlivosti Susko. Hlavným dôvodom vlády na skrátené konanie sú negatívne dopady na štátny rozpočet a hospodárske škody. Do rozpravy sa prihlásili traja zástupcovia za kluby PS, SaS a KDH, ktorí majú čas 30 minút, a štyria ďalší, ktorí majú po 20 minút. V prvom čítaní tak celkovo vystúpi zatiaľ sedem poslancov. „Tým, že ste tu, ste potvrdili, že sme sa počas dvojmesačnej obštrukcie nemýlili,“ povedala v úvode Beáta Jurík.

Aktualizované 10:56 Novými poslancami sa stanú Ján Kačmár a Ján Horváth, ktorí nahradili Ľuboša Blahu a Erika Kaliňáka. Peter Žiga vyhlásil technickú prestávku.

Aktualizované 10:49 Čellár stihol druhý pokus

Koalícia nakoniec našla potrebný počet poslancov. Druhé hlasovanie stihol Miroslav Čellár z Hlasu, Kotlár stále chýba. Poslankyňa PS Beáta Jurík navrhla prijať uznesenie, ktorým by odsúdili ruský útok na ukrajinskú nemocnicu. Návrh neschválili, za bolo 41 poslancov. Dnes budú poslanci rokovať do 19 hodiny, s hodinovou obednou pauzou, hlasovanie sa očakáva zajtra.

 Mimoriadna letná schôdza NR SR: Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) musel schôdzu iniciovať v lete, aby EK nezmrazila Slovensku čerpanie eurofondov. Na snímke s Tiborom Gašparom.

Aktualizované 10:33 Je to amaterizmus, čakáme na nejaké dubajské typy

Predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska (PS) Milan Dubéci uviedol, že ich klub je až na pár chorých poslancov prítomný celý. „My sme sa neprezentovali preto, lebo chceme poukázať na to, že koalícia nesie zodpovednosť za riadenie štátu, tak nech sú tu,“ povedal. „Myslím si, že to ukazuje len spôsob riadenia štátu zo strany koalície. Jednak, že celá táto schôdza nemá zmysel, keďže na to, čo sa ide upravovať, sme upozorňovali pomaly na Vianoce. Je to amaterizmus najhrubšieho zrna,“ uviedol. „Hovorí sa, že sa ide stavať hrádza proti progresivizmu, ja by som chcel postaviť hrádzu proti amaterizmu, to by bolo adekvátne k dnešnej situácii,“ poznamenal. Na záver vtipne reagoval na to, odkiaľ čaká, že poslanci prídu. „Asi z Chorvátska ešte dolietavajú. Ja to vidím skôr na také dubajské typy, nie na draždiakové typy úprimne.“

Minister Susko o rozhodnutí Ústavného súdu

Aktualizované 10:11 NR SR nie je uznášaniaschopná

Poslanecké lavice sa začali zapĺňať krátko po pol desiatej. V sále je aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Rokovanie mimoriadnej schôdze otvorili s desaťminútovým meškaním, no Národná rada nie je uznášaniaschopná, nasleduje 30 minútová prestávka. Prítomných bolo 75 poslancov. Z radov Hlasu chýba Miroslav Čellár a zo SNS Peter Kotlár. Zo Smeru už poslancami nie sú Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha, keďže sa stali europoslancami a noví poslanci ešte nezložili sľub, čo je jedným z bodov mimoriadnej schôdze. Opozícia sa počas schôdze neprezentovala.

Mimoriadna letná schôdza

Najbližšia schôdza parlamentu sa bude konať 10. septembra, no poslanci zasadnú do lavíc aj v lete. Na mimoriadnej schôdzi budú riešiť výhrady ÚS SR i EK. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vravel, že schôdzu je nutné zvolať v lete, aby EK nezmrazila Slovensku čerpanie eurofondov. „Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z potreby reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na tento nález nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a záverečné rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie,“ uviedla vláda.

Vláda odobrila návrh zmien v Trestnom zákone zohľadňujúci konzultácie s EK, novelou sa bude zaoberať počas leta NR SR

„Na základe dostupných informácií očakávam, že vládou odsúhlasená novela Trestného zákona po jej schválení parlamentom a podpísaní pánom prezidentom bude v zbierke zákonov publikovaná, skôr ako bude publikovaný nález Ústavného súdu z 3. júla 2024. Ak by nastala situácia, že ten nález bude v zbierke zákonov publikovaný skôr ako tento nový návrh Trestného zákona, tak páchatelia budú stíhaní na základe priaznivejších pravidiel a táto novela by bola zbytočná,“ uviedol pre médiá Jozef Čentéš. Pôjde už o štvrtú novelizáciu veľkej zmeny trestných kódexov, ktorú vláda pretlačila začiatkom roka. Aj tentokrát chce zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že ÚS SR videl nezákonnosť skráteného rokovania, no nevidel v nej porušenie ústavy. Vláda schválila ďalšiu zmenu nečakane 10. júla.

Okrem iného ide o úpravu trestných sadzieb pri niektorých trestných činoch. V rámci trestných činov marenie výkonu správy daní, nepriama korupcia a prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody sa navrhuje zosúladiť sadzby trestu odňatia slobody s požiadavkami plynúcimi z príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. „Na tento účel sa primerane upravujú sadzby trestu odňatia slobody,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

 Do Trestného zákona sa zavádza aj úprava posudzovania vplyvov novej zákonnej úpravy, ktorou dochádza k skráteniu premlčacích dôb v prípadoch, ak pred zmenou zákona došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby pri trestných činoch, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ. Minister spravodlivosti Susko poukázal na to, že navrhované zmeny sa týkajú ustanovení súvisiacich s ochranou finančných záujmov EÚ. „Tieto zmeny sme v zásade navrhli upraviť po konzultácii s Európskou komisiou, aby sme eliminovali už vopred akékoľvek možnosti napádania Slovenskej republiky aj zo strany našej opozície aj z iných strán,“ povedal.

Hovoril o snahe schváliť novelizovanú legislatívu ešte pred nadobudnutím účinnosti nálezu ÚS SR v prípade novely trestných kódexov. Susko už po rokovaní vlády oznámil, že schôdza bude zvolaná už v lete. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga následne vyhlásil mimoriadnu schôdzu na pondelok. Súčasťou programu pondelkovej schôdze so začiatkom o desiatej je aj sľub poslancov a informácia Mandátového a imunitného výboru. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Sporné časti podľa Ústavného súdu

Väčšina novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie, uviedol predseda súdu Ivan Fiačan. Priblížil, že vyslovený nesúlad s ústavou sa týka ustanovení o treste prepadnutia majetku a tiež prechodných ustanovení súvisiacich s premlčaním. Súd vyslovil za nesúladné s ústavou aj prechodné ustanovenie, ktoré malo ministrovi spravodlivosti umožniť podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov v prípade dohôd o vine a treste schválených pred 15. marcom 2024. Tiež možnosť využiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní v prospech obvineného.

Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýkalo zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) či zmien pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti. Protiústavný nebol ani proces prijímania legislatívy. V týchto častiach ÚS navrhovateľom nevyhovel. „ÚS nevidel také závažné nedostatky legislatívneho procesu, ktoré by spôsobili neústavnosť napadnutej novely trestného zákona,“ povedal Fiačan. V prípade zrušenia ÚŠP súd zistil, že podobné orgány sú v členských štátoch EÚ bežné. „V tejto veci je podstatné to, že ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry, v tomto má parlament širokú voľnosť,“ skonštatoval Fiačan. Parlament novelu schválil 8. februára.

Rozsiahlu novelu prijatú vládnou koalíciou vo februári napadla ako celok bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a opoziční poslanci. ÚS koncom februára rozhodol o pozastavení účinnosti zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých ustanovení Trestného poriadku. Proces posudzovania ústavnosti zákona bol podľa neho náročný a právne stanoviská boli niekedy rozdielne až protikladné. Hlasovanie sudcov nebolo verejné, no Fiačan potvrdil, že vláda ako vedľajší účastník konania ešte vo februári podala námietku zaujatosti voči trom sudcom ÚS. Išlo o Rastislava Kaššáka, Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára, ktorých menoval do funkcie bývalý prezident SR Andrej Kiska. ÚS ich však nakoniec z konania vylúčení neboli.

100 k nule vs. vládne babráctvo

Podľa Suska ÚS SR nekonštatoval rozpor s ústavou ani v jednom prípade kľúčových zmien, na ktorých je založená filozofia nedávno schválených trestných kódexov. Nemôžu byť preto podľa jeho slov žiadne pochybnosti, že SR má moderné trestné kódexy porovnateľné s vyspelými európskymi demokraciami. Nález ÚS SR považuje za jasný dôkaz, že sa bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a opozícia mýlili. „Opozícia utrpela ďalšiu prehru a mala by sa zodpovedať za rozoštvávanie spoločnosti a ohováranie Slovenska v Bruseli, ktoré na konci dňa viedli k atentátu na predsedu vlády Roberta Fica,“ dodal Susko.

 Premiér Fico v súvislosti s rozhodnutím ÚS SR žiada Zuzanu Čaputovú, opozíciu, médiá a mimovládne organizácie, aby sa ospravedlnili za „prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorý okrem iného zrušil špeciálnu prokuratúru či skrátil premlčacie lehoty“. „Ústavný súd dnes rozhodol, že vládna koalícia spor o túto novelizáciu trestného zákonodarstva vyhrala nad nenávistnou opozíciou 100:0,“ písalo sa vo vyhlásení premiéra, ktorý vyzdvihol prácu rezortu spravodlivosti. Premiér Fico sa týmto vyhlásením prvýkrát prihovoril verejnosti od eurovolieb, ktoré sa konali 8. júna.

Ficova vláda podľa predsedu Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku novelizovala Trestný zákon „tak babrácky“, že ho opäť museli narýchlo a po niekoľkýkrát opraviť. „Je to presne, ako sme celý čas hovorili. Nielenže si sami udelili amnestiu a vyšli v ústrety kriminálnikom, zlodejom, a svojim ľuďom. Dokonca to celé urobili babrácky,“ uviedol. „Zmeskou babrákov“ nazval Ficovu vládu aj predseda strany SaS Branislav Gröhling.

 „Vláda dnes schválila novelu Trestného zákona, ktorou reaguje na námietky Európskej komisie (EK) a nález ústavného súdu. Ide pritom už o štvrtú zmenu zákona, ktorý má pomáhať zločincom a mafiánom na Slovensku. Toho zákona, ktorý pretláčali v skrátenom konaní a chceli ho mať z krku už v decembri minulého roka,“ uviedol. „Športovou terminológiou síce podľa nich zápas vyhrali, akurát práve hrajú predĺženie s EK a ÚS. Tak gratulujem,“ doplnil.

Podpredseda KDH hnutia Viliam Karas tvrdí, že ďalším zmenám v Trestnom zákone by sa vláda vyhla, keby jej novela prešla riadnou odbornou diskusiou. Tú však vládna koalícia odmietla. „Považujeme za nedôstojné, že nevyhnutné zmeny nám teraz musí diktovať Brusel. Navyše predložená novela prináša ešte ďalší chaos v prechodných ustanoveniach,“ uviedol Karas. Ficova vláda tak podľa KDH dokazuje, že nedokáže pripravovať dobré zákony na prospech ľudí. „Trestné právo sa dá meniť, buď odborne s ohľadom na verejný záujem ľudí alebo tak, ako to robí Smer, ktorého výsledkom práce je chaos a novela šitá na mieru vládnej koalície,“ uzavrel./agentury/

X X X

Návštevu kráľa Karola III. na ostrove Jersey narušila bezpečnostná výstraha

Kráľovský pár bol preventívne odvedený do hotela Pomme d’Or.

Bezpečnostná výstraha v pondelok nakrátko narušila program návštevy britského kráľa Karola III. a jeho manželky Kamily na ostrove Jersey v Lamanšskom prielive. TASR o tom informuje s odvolaním na správy agentúry Reuters a britskej spravodajskej stanice Sky News.

K menšiemu poplachu došlo na podujatí Jersey Expo, keď kráľovský pár preventívne odviedli do hotela Pomme d’Or.

Na záberoch z podujatia bolo vidieť, ako sa jeden z členov kráľovského sprievodu prihovoril kráľovnej manželke Kamile a pomaly ju odvádzal preč, zatiaľ čo jedla zmrzlinu. Následne sa ukázalo, že išlo o planý poplach, a program návštevy po krátkej prestávke pokračoval.

Buckinghamský palác situáciu nekomentoval. K incidentu došlo dva dni po atentáte na exprezidenta USA Donalda Trumpa počas predvolebného zhromaždenia v meste Butler v americkom štáte Pensylvánia, aktuality.sk

X X X

Gašparovi, Bödörovi a ďalším štyrom osobám zrušili obvinenie z decembra 2023

Poslancovi parlamentu a policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi (Smer) a nitrianskemu podnikateľovi Norbertovi Bödörovi a tiež ďalším štyrom osobám zrušili na podklade sťažnosti obvinenie, ktorému čelili od decembra 2023. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa a prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová.

 Dozorový prokurátor KP Bratislava o tom rozhodol 8. júla 2024. Vyšetro­vateľovi zároveň uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

 Polícia vlani v decembri obvinila Gašpara z prečinu porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom. V prípade obvinili aj Bödöra a ďalších štyroch ľudí – M. Z., Ľ. M., P. S. a B. M. Im vznesené obvinenia sa týkali podplácania, prijímania úplatku či zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

 Premiér Robert Fico (Smer) vlani v decembri pre médiá priblížil, že Gašpar bol obvinený za skutky, ku ktorým malo dôjsť pred desiatimi rokmi a vypovedal o nich bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó už v roku 2020. „Prečo, keď to v roku 2020 pán Makó rozprával, sa nič nedialo v tejto veci?,“ pýtal sa vtedy Fico. Obvinenie Gašpara dával zároveň do súvisu s tým, že obhajoval zmeny v Trestnom zákone, medzi inými aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, /agentury/

X X X

Už tretí mesiac po sebe klesá počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Európy

Oveľa menej migrantov sa plaví cez Stredozemné more z Líbye alebo Tuniska, pričom úrady tvrdia, že nepoznajú dôvod.

Počet žiadostí o poskytnutie azylu v Holandsku sa dostal na najnižšiu úroveň za posledných 13 mesiacov a klesá už tretí mesiac po sebe, čo zodpovedá všeobecnému trendu v Európe. Na pondelňajšie správy holandských médií upozornil spravodajca TASR.

Denník Algemeen Dagblad pripomenul, že oveľa menej migrantov sa plaví cez Stredozemné more z Líbye alebo Tuniska, pričom úrady tvrdia, že nepoznajú dôvod.

Podľa údajov holandského Imigračného a naturalizačného úradu (IND) podalo v júni v Holandsku svoju prvú žiadosť o azyl 2040 ľudí, čo je najnižší počet za 13 mesiacov. Pred rokom to bolo 3039 prvých žiadostí o získanie právnej ochrany.

Niekoľko mesiacov po sebe klesá aj celkový počet žiadostí o azyl vrátane druhých žiadostí a žiadostí o zlúčenie rodiny.

Predstavitelia IND pre denník AD priznali, že tento pokles „ťažko vysvetliť“, čísla však naznačujú, že výrazne klesol najmä počet Sýrčanov žiadajúcich o azyl. Stále sú najpočetnejšou skupinou žiadateľov, no ich počet je najnižší za posledných 13 mesiacov.

Napriek uvedenému poklesu azylantov z posledných mesiacov je celkový počet žiadostí o azyl v tomto roku vyšší ako v rovnakom období v rokoch 2023 a 2022.

Takmer 70.000 ľudí v súčasnosti žije v útulkoch a núdzových prístreškoch pre utečencov na území celého Holandska. Asi 20.000 z nich už získalo štatút utečenca a povolenie na pobyt, čakajú však, kým sa uvoľní vhodné bývanie, aby sa mohli vysťahovať z azylových stredísk.

Portál NL Times pripomenul, že viacero mesiacov po sebe klesá aj celkový počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Európy. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) zaregistrovala v prvej polovici tohto roka viac ako 76.000 príchodov do Európy, čo je oveľa menej než takmer 300.000 za celý rok 2023. A Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex v uplynulých mesiacoch nahlásila až o tretinu menej pokusov o nelegálny vstup utečencov do Európy.

Existuje viacero možných príčin poklesu počtu azylantov prechádzajúcich z Líbye alebo Tuniska do Európy. V Stredozemnom mori bolo v posledných mesiacoch veľa búrok. EÚ uzavrela dohody týkajúce sa migrácie s Tuniskom aj s Egyptom, ktoré týmto krajinám poskytli miliardy eur, aby zabránili žiadateľom o azyl prechádzať do Európy, aktuality.sk

X X X

Nová britská vláda chce reštart vzťahov s EÚ i nový bezpečnostný pakt. Prvé stretnutie povedie za Brusel Šefčovič

Britský minister pre vzťahy s Európskou úniou Nick Thomas-Symonds sa v pondelok stretne s podpredsedom Európskej komisie (EK) Marošom Šefčovičom na ich prvom osobnom rokovaní. Podľa britského úradu vlády by mali pripraviť pôdu pre ďalšie diskusie o prehĺbení vzťahov a úpravu pobrexitových dohôd.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič

Stretnutie sa uskutoční pred summitom Európskeho politického spoločenstva, ktorý organizuje britský premiér Keir Starmer koncom tohto týždňa v paláci Blenheim neďaleko Oxfordu a očakáva sa účasť 45 lídrov.

Premiér sa totiž pokúša vytvoriť nový bezpečnostný pakt medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ s cieľom posilniť obrannú spoluprácu s kľúčovými spojencami, ako sú Francúzsko či Nemecko.

Pellegrini: V EÚ chceme niečo za niečo ako aj iné krajiny. Naším kandidátom je Šefčovič

Starmer prikladá európskej diplomacii veľkú dôležitosť, dôkazom čoho je aj poverenie Thomasa-Symondsa novovytvorenou funkciou ministra pre vzťahy s EÚ. Minister bol tiež súčasťou delegácie na minulotýždňovom summite NATO vo Washingtone.

Pred cestou do Bruselu Thomas-Symonds povedal, že britská vláda je odhodlaná obnoviť vzťahy s EÚ, posilniť väzby, posilniť bezpečnosť a odstrániť prekážky obchodu.

 Šefčovič v reakcii označil EÚ a Spojené kráľovstvo za blízkych susedov, partnerov a spojencov, ktorých spájajú hodnoty aj výzvy. „Teším sa na prijatie ministra Thomasa-Symondsa, aby sme prediskutovali možnosti posilnenia našej spolupráce a zároveň čo najlepšie využili naše existujúce dohody, ktoré tvoria základ nášho partnerstva,“ citovala Šefčoviča DPA.

Sporným bodom v rozhovoroch s Londýna s Bruselom by mohol byť návrh EK na program mobility mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov, ktorý by mladým Britom umožnil presťahovať sa do EÚ za prácou a životom na štyri roky, pričom Spojené kráľovstvo by malo mladým ľuďom z členských štátov EÚ ponúknuť to isté.

Labouristi už pred voľbami odmietli možnosť celoeurópskeho programu a uviedli, že strana sa bude usilovať o zlepšenie pracovných vzťahov Spojeného kráľovstva s EÚ v rámci svojich „červených čiar“, čo znamená žiadny návrat k jednotnému trhu, colnej únii alebo voľnému pohybu osôb./agentury/

X X X

Z Krymu odišla posledná ruská hliadková loď, Kyjev to označil za pamätný deň

 Z okupovaného ukrajinského polostrova Krym v pondelok odplávala posledná hliadková loď ruskej Čiernomorskej flotily. Ako referuje Kyiv Independent, povedal to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

 Kombinácia záberov zobrazuje dve satelitné snímky z oblasti, kde bola v utorok 5. decembra 2023 napadnutá ruská výsadková loď triedy Ropucha vo východnom krymskom prístave Feodosia, ľavý obrázok tri týždne pred útokom a rovnaká oblasť vpravo v utorok 26. decembra 2023 po útoku. Ukrajinské bojové lietadlá poškodili ruskú loď v utorok 26. decembra 2023.

„Posledná hliadková loď ruskej Čiernomorskej flotily práve opúšťa náš Krym. Pamätajte na tento deň,“ napísal Pletenčuk na Facebooku.

Podľa Pletenčuka hliadkové plavidlo Projekt 1135 nebolo nosičom riadených striel, ktoré Rusko používa na útoky na Ukrajinu, ale je vybavené inými zbraňami.

 „To naznačuje, že Rusi chápu, že musia opustiť Krym. Minimálne ich lode,“ povedal Pletenčuk.

Ukrajina od začiatku rozsiahlej invázie opakovane útočí na ruské plavidlá. Podľa ukrajinskej armády je zničených alebo poškodených približne 30 % ruskej Čiernomorskej flotily.

Úspešné ukrajinské útoky na okupovaný Krym prinútili Moskvu stiahnuť veľkú časť svojich námorných síl z polostrova do ruského prístavného mesta Novorossijsk, ktoré sa stalo kľúčovým prístavom pre ruskú Čiernomorskú flotilu.

„Sféra vplyvu ruského námorníctva v Čiernom mori sa výrazne znížila a celý svet to dnes vidí,“ povedal hovorca ukrajinskej rozviedky Andrij Jusov/agentury/

X X X

Estónska premiérka Kallasová podala demisiu

Demisiu odovzdala prezidentovi Alarovi Karisovi. Estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorú nominovali na post šéfky diplomacie Európskej únie, v pondelok odovzdala svoju demisiu do rúk tamojšieho prezidenta Alara Karisa. S odvolaním sa na stanicu ERR o tom informovala agentúra Reuters.

Kallasová zostane na čele dočasnej vlády až do potvrdenia nového kabinetu koncom júla alebo začiatkom augusta, uviedla verejnoprávna ERR. Jej odstúpenie automaticky vyvolalo demisiu celej vlády zloženej z troch strán – Reformnej strany (RE), Sociálnodemokratickej strany (SDE) a liberálnej strany Estonia 200.

Šéfka diplomacie Európskej únie

Na premiérskom poste by mal Kallasovú nahradiť doterajší minister pre klímu Kristen Michal, ktorého na túto pozíciu nominovala RE ešte koncom júna. Kallasovú vtedy na samite Európskej rady zase lídri členských štátov EÚ nominovali na post vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Kallasová naposledy Estónsko zastupovala na minulotýždňovom samite NATO vo Washingtone. Prezident Karis zhodnotil jej tri a pol roka na čele vlády ako obdobie „plné kríz a míľnikov vrátane pandémie COVID-19, hospodárskej recesie a vojny v Európe“, keď Rusko svojou agresiou na Ukrajine zničilo predchádzajúcu predstavu krajiny o bezpečnosti.

Kallasová bola vôbec prvou estónskou premiérkou. Od vypuknutia ruskej invázie vo februári 2022 vyjadruje bezpodmienečnú podporuje Ukrajine.

Vlani v lete však prepukol v Estónsku škandál, ktorý zahŕňal aj Kallasovú. Vyšlo totiž najavo, že jej manžel Arvo Hallik je čiastočným vlastníkom spoločnosti, ktorá zostala pôsobiť v Rusku aj po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. Politička vtedy tvrdila, že firma v súvislosti s aktivitami v Rusku nijak nepochybila, aktuality.sk

X X X

Diktátor na korčuliach túži po úspechu futbalistov. Lukašenko stanovil ultimátum, aby sa hráči zlepšili

Alexandr Lukašenko zbožňuje šport a zvlášť to platí o ľadovom hokeji, ktorý si stále rád zahrá, ale kedysi nosil na nohách radšej kopačky ako korčule. Lopta na trávniku je jeho vášeň odmalička, v mladosti hrával v útoku, preto vyznieva pochopiteľne, že mu veľmi záleží, aby futbaloví reprezentanti dosahovali úspechy. Už dlhé roky je však opak pravdou.

 Alexandr Lukašenko kedysi hrával futbal, teraz si ešte rád zahrá hokej. (Snímka je z apríla 2022, keď jeho mužstvo vyhralo priateľský zápas, v ktorom nastúpili na ľad profesionáli a amatéri. Počas zápasu utrpel tržnú ranu na tvári po zásahu hokejkou.)

Lukašenko, ktorý vládne v Bielorusku železnou päsťou už tri desaťročia, dáva jasne najavo, že je nespokojný s úrovňou najobľúbenejšieho športu na svete v jeho krajine. V tomto roku najprv chrlil oheň vo februári počas rokovania v prezidentskom paláci v Minsku a druhú salvu hnevu vystrelil zo seba počas európskeho šampionátu, keď bol na pracovnom výjazde v Djaržynsku.

Príchod Lukašenka na otvorenie športového strediska v meste na rieke Njacečka vyzeral ako studená sprcha na hlavu člena vlády. V Djaržynsku ho privítal minister športu a cestovného ruchu Sergej Kovaľčuk, vypočul si hneď ostré slová, ktoré zaznamenali televízne kamery. „0 : 4, 0 : 4… Čo to je? Najmasovejší druh športu. Bude dobre, áno?!“ šplechol mu Lukašenko do tváre. Bolo to niekoľko dní po potupných prehrách bieloruskej zbornej v dvoch prípravných zápasoch. V prvej polovici júna futbaloví reprezentanti utŕžili debakel najprv proti Rusku a potom proti Izraelu. Dovedna inkasovali osem gólov, nestrelili ani jeden. Predtým Bielorusi hrali v tomto roku ešte dva zápasy. V prvom podľahli 0 : 2 Čiernej Hore a v druhom remizovali 0 : 0 s Maltou. Znamená to, že v posledných štyroch zápasoch, čiže dovedna počas 360 minút hracej doby ani raz neprekonali súperovho brankára.

Po stručnej, ale silnej výčitke od Lukašenka Kovaľčuk ubezpečil, že situácia sa zmení: „Bude (dobre), na sto percent.“ Lukašenko ešte pokračoval v monológu. Španieli mali vtedy na šampionáte v Nemecku za sebou dve výhry nad Chorvátskom a Talianskom, čo ho zjavne zaujalo. Utrúsil, že bieda bieloruského futbalu ho vôbec neprekvapuje. „Čo všetko by sme mohli robiť, keby sme boli fyzicky pripravení. Pozrite sa, ako hrajú Španieli. Štíhli, elegancia.“ Ak to mala byť narážka na nadváhu bieloruských futbalistov, tak sa pochopiteľne mýlil, pretože nie sú obalení tukom.

Minister možno ešte čakal jednu otázku od autoritárskeho prezidenta: mohol sa ho opýtať, ako sa plní jeho pokyn, ktorý vydal posledný deň februára tohto roku. Pozval si vtedy k sebe päť významných funkcionárov, medzi nimi aj Kovaľčuka a jedného zo svojich troch synov Viktora Lukašenka, ktorý je predseda Bieloruského olympijského výboru. Témou bol šport, v prvom rade futbal. Diktátor si nedával servítku pred ústa: „Vo všeobecnosti, ak hodnotíme naše športové úspechy, sú bezcenné. S investíciami a so starostlivosťou štátu, ktoré športu poskytujeme,“ citovala ho webová stránka hlavy štátu.

Lukašenko zdôraznil, že kluby môžu prísť o financie od štátu, ak ich športovci nebudú podávať kvalitné výkony. Odkázal im, aby si pýtali peniaze od sponzorov v prípade, že sa nezlepšia. Zdôraznil, že poukazovanie na medzinárodné sankcie, ktoré postihli aj bieloruský šport, považuje len za výhovorky. „A kam vás nepúšťajú? Vari do Ruska vás nepúšťajú? Majú hokej, majú futbal. Hovorím: Porazte Rusov. Súťažte s nimi a príďte oznámiť, že ste vo všetkých športoch podali lepší výkon ako Rusi. A nič viac od vás netreba. Krajina bude šťastná,“ rozohnil sa Lukašenko. „Je hanba pozerať sa na to. Niekedy je to hnus,“ dodal o svojom pohľade na výkony bieloruských športovcov.

Pokračoval v hodnote športu, ktorý má najradšej: „O futbale sa bojím čo i len rozprávať. Niektoré tímy zo susedných krajín sme si predtým ani nevšímali. A teraz?!“ Nakoniec ešte prehovoril do duše piatim pozvaným funkcionárom: „Chlapci, je to takto: ak tento rok nedôjde k výraznému pokroku v športe, nepočítajte s vašimi pozíciami. Pochopte ma, ako chcete.“

Medzi funkcionármi, ktorým Lukašenko vyčistil žalúdok, bol aj šéf národného futbalového zväzu Nikolaj Šerstňov. „Stanovená úloha znie v priebehu polroku nastoliť poriadok vo futbale. Máme pred sebou polrok plodnej práce a to, čo sa nevykonalo z rôznych príčin za dlhé roky. Treba spraviť z futbalu šport, ktorý ľudia milujú a oceňujú ho,“ citovala ho webová stránka Bieloruského olympijského výboru.

Keby sme sa prísne držali dátumov, znamená to, že ultimátum Lukašenka vyprší posledný deň augusta tohto roku. Kedy sa dozvie, či jeho úlohu splnili? Potom už čoskoro: Bielorusi odohrajú prvé dva zápasy v skupine C Ligy národov, ktorú organizuje UEFA, už na začiatku septembra. Najprv nastúpia v domácom prostredí proti Bulharom a potom si zmerajú sily s Luxemburčanmi na ich pôde.

Trénerom bieloruského národného futbalového tímu je od minulého roku Španiel Carlos Alós. Počas svoje hráčskej kariéry bol brankár, ktorý chytal v štvrtej španielskej lige. Premiéru na lavičke Bielorusku absolvoval v septembri 2023 v kvalifi­kačnom zápase na Euro 2024 na ihrisku v Andorre. Výsledok stretnutia s futbalovým trpaslíkom bol zahanbujúci: bezgólová remíza./aktuality.sk/

X X X

Slovensko-slovinská cyklorevolúcia. Pogačar pokračuje v tom, čo Sagan začal

Injekčné striekačky, krvné transfúzie, doping rôzneho druhu. Cyklisti „napichaní“ ako pokusné morčatá, agresivita v pelotóne, trvalé poškodenie zdravia. Čo bolo však najhoršie – od populárnej disciplíny sa húfne odvracali znechutení fanúšikovia.

 Mali si čo povedať. Tadej Pogačar a Peter Sagan na Tour de France 2020.

Nie je to tak dávno, čo cyklistika mala povesť špinavého športu. Čoraz väčší počet dopingových prípadov mal za následok stratu dôvery priaznivcov i odchody sponzorov.

Reputácia profesionálneho súťaženia v sedle sa naprávala pomaly a ťažko. Výrazne v tomto smere napomohol príchod mladého nekonvenčného Slováka, ktorý vtrhol do pelotónu ako víchor.

Nielenže zdolával súperov ako na bežiacom páse, ale zároveň bavil fanúšikov živelnosťou a šoumenstvom.

Peter Sagan mal na začiatku predchádzajúcej dekády veľkú zásluhu na tom, že ľudia sa k sledovaniu cyklistiky vrátili a opäť ich začala baviť.

 Žilinský rýchlik útočil, „trhal“ pelotón na menšie skupinky, nebál sa ísť do únikov.

V jeho odkaze atraktívneho štýlu pretekania pokračuje Tadej Pogačar. Slovinská hviezda predvádza na aktuálnej edícii Tour de France parádne výkony na všetkých druhoch terénov.

„Keď som ho videl pred sebou špurtovať, neveril som vlastným očiam. Ten chlapec miluje súťaženie a netají sa tým. Je vidno, že cyklistika ho baví,“ reagovalo francúzske dynamo Arnaud Démare po tom, čo si to Pogačar rozdal zoči-voči elitným rýchlikom v hromadnom dojazde 13. etapy.

A výsledok? Skončil deviaty a za sebou nechal viacerých špecialistov na špurty – vrátane Démara.

Rivali zaostávajú

Stojedenásty ročník „Starej dámy“ sľuboval pred štartom v Taliansku súboj veľkej štvorky.

V boji o žltý dres mali do poslednej etapy medzi sebou súperiť Pogačar, obhajca titulu Jonas Vingegaard, belgická hviezda Remco Evenepoel a ostrieľaný veterán Primož Roglič.

Lenže už po druhom týždni je z Tour šou jedného muža. Roglič doplatil na pád a so zraneniami odstúpil, Evenepoel nestíha a jediný, kto ako-tak drží krok s 25-ročným Slovincom, je Vingegaard.

 Ale Dán sám najlepšie vie, že nemá formu na to, aby tento rok mohol byť reálnym vyzývateľom nezastaviteľného rivala.

V apríli utrpel na podujatí Okolo Baskicka hrôzostrašný pád, po ktorom mu v nemocnici diagnostikovali fraktúru kľúčnej kosti, zlomené rebrá a prepichnuté pľúca.

„V jednom momente som si pomyslel, že to je môj koniec. Skutočne som veril tomu, že zomriem,“ opísal najhorší moment v kariére.

Jeden z najlepších vrchárov v profipelotóne si zaslúži absolutórium za to, že sa stihol dať dokopy a napriek tréningovému výpadku sa koncom júna postavil na štart.

Nedostatok pretekárskych kilometrov je však vidieť. Robí, čo môže, ale na Pogačara nestačí. Napriek tomu neskladá zbrane a je odhodlaný bojovať až do konca.

 „Tadej má veľký náskok, ale stále je to šport a môže sa stať hocičo. Neprajem mu, aby spadol alebo mal technické problémy, ale môže mať zlý deň a ak sa tak stane, musím byť pripravený využiť to,“ vyhlásil po víkende v Pyrenejach.

Šesť etáp do konca

Ten jednoznačne ovládol Pogačar a v priebežnom hodnotení má pred Vingegaardom už viac ako trojminútový náskok. Tretí Evenepoel stráca päť, ďalší pretekári viac ako desať minút.

Práve pred náročným dvojbojom v Pyrenejach Slovinec predviedol špurt, ktorý mu viacerí experti vyčítali.

„Dosť riskoval. Jednak sa mohol zapliesť do pádu a po druhé mal šetriť sily pred ťažkými horskými etapami,“ reagoval bývalý elitný špurtér Robbie McEwen.

 Lenže Pogačar taký nie je. Výnimočná výkonnosť a univerzálne jazdecké schopnosti mu dovoľujú, aby nebol zviazaný taktikou a mohol súťažil pre radosť – tak, ako pred rokmi Sagan.

„Milujem cyklistiku, milujem víťazstvá. To som ja a už sa nezmením. Tour je úžasné podujatie so skvelými fanúšikmi, ktorí vás ženú k úspechom. Chcem ich dosiahnuť čo najviac,“ vraví s typicky širokým úsmevom.

Do konca najprestížnejších pretekov planéty zostáva šesť etáp vrátane dnešnej rovinatej z Gruissanu do Nimes. Vrcholom tretieho týždňa budú náročné etapy v Alpách, Tour sa skončí v nedeľu individuálnou časovkou.

Nielen fanúšikovia a experti, ale aj Vingegaard a spol. vedia, že Pogačara pripraví o tretie kariérne žlté tričko už len nepredvídateľná zhoda okolností./agentury/

X X X

Rektor veterinárstva: Znak novej doby? Pozrite sa na prišelcov v satelitoch a ich prechádzky so psami.

Človek vstúpil do života zvierat a zvieratá do života ľudí. Tisíce rokov kráčame spolu, naše vzťahy sa menia, usilujeme sa o dobré životné podmienky spoločenských aj hospodárskych zvierat. Ani bez jedných si nevieme predstaviť svoj život. Poskytujú nám potravu, ale aj neraz chýbajúce citové zázemie. Keď zvieratá nie sú vo svojej koži alebo zapochybujeme o kvalite potravín, hľadáme pomoc u veterinárnych lekárov. „Lekár lieči človeka, veterinárny lekár ľudstvo,“ vystihuje v rozhovore pre Pravdu pointu a zmysel práce veterinárov Jozef Nagy, rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Veterinárni lekári – v skratke veterinári – boli vždy autoritou, pre chovateľov neraz poslednou nádejou. Zostali ňou dodnes? Ako ich vníma slovenská spoločnosť?

Určite platí, že veterinárny lekár je stále uznávanou profesiou, čo oceňujú najmä ľudia, ktorí s ním prichádzajú do kontaktu. Naša univerzita im poskytuje dobré vzdelanie, ale povedomie o dosahu veterinárskej medicíny, role a význame ľudí, ktorí ju reprezentujú, nie je také, aké si zaslúžia. Vidno to na morálnom či finančnom ocenení – nie je adekvátne úsiliu, ktoré veterinárni lekári vynakladajú pri ochrane verejného zdravia. Najmä veterinárni lekári, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe, či už v ústredí, ako aj v regionálnych veterinárnych a potravinových správach, nie sú patrične ohodnotení. To zhoršuje motiváciu mladých lekárov pracovať v tejto sfére.

Ovplyvňuje to záujem o štúdium veterinárnej medicíny a ostatných príbuzných odborov?

Na jedno študijné miesto sa hlási 2,5 až 3-násobok záujemcov, ako môžeme prijať. Na porovnanie, keď som pred vyše 40 rokmi robil prijímačky s mojimi rovesníkmi, hlásilo sa nás na štúdium päťkrát viac. Po roku 1992, keď sme sa stali univerzitou, sa k dovtedajším študijným programom všeobecné veterinárske lekárstvo a hygiena potravín pridali aj študijné programy farmácia či bezpečnosť krmív a potravín. Pred dvom rokmi sme na základe dopytu praxe otvorili program veterinárna sestra pre pomocný personál u komorových veterinárnych lekárov. Veľký záujem je o štúdium kynológie, ako aj o študijný program vzťah človek – zviera a jeho využitie v canisterapii a hipoterapii. To sú špecifické a jedinečné študijné programy, ktoré inde na Slovensku nie sú, okrem bezpečnosti potravín na SPU Nitra. A máme špecifický, spoločný program s partnerskou nórskou univerzitou v Bodø náuka o živočíchoch. Tri semestre bakalárskeho štúdia absolvujú študenti v Nórsku a tri u nás. Poskytujeme podľa odborov tri stupne vysokoškolského vzdelania – bakalársky, doktorský a magisterský i doktorandský.

Množstvo študijných programov napovedá o vývoji, ktorým prešla veterinárna medicína, slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale aj spoločnosť. Chov niektorých zvierat, napríklad hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz upadol, kým iných – povedzme psov a mačiek – priam explozívne rastie. O čom to svedčí?

Za ostatné tri a pol desaťročia došlo na Slovensku k obrovským ekonomickým a sociálnym zmenám, ktoré vyústili aj do sformovania nového životného štýlu tak mestského, ako aj vidieckeho obyvateľstva. Vznikla akoby nová spoločnosť. Máme tu generáciu mileniálov, ktorí počas dospievania začali aktívne používať internet a prví sa ponorili do virtuálneho sveta. Po nich prišla tzv. generácia Z. Títo ľudia získali vynikajúce technologické zručnosti, ale spolu s predošlou generáciou mileniálov sa pohrúžili do virtuálnej reality a začali strácať kontakt so živou prírodou. Uvedomili si to, a mnohí z nich si tlak na výkon spojený so stresom kompenzovali chovom spoločenských zvierat, zriedkavejšie pokusmi založiť si vlastné malé hospodárstvo. Súbežne s týmto procesom sa na Slovensku transformovali poľnohospodárske družstvá na družstvá podielnikov, mnohé sa porozdeľovali či rozpadli, a postupne vznikli rodinné farmy či väčšie poľnohospodárske podniky. V spoločnosti, ale aj v hospodárení na pôde nastala úplne nová situácia.

Žijeme teda v inej krajine ako pred 35 rokmi, keď november 1989 odštartoval opisované zmeny. Uvedomujeme si to?

Len do istej miery. Máme pred sebou úplne iný slovenský vidiek, ale aj mestá, z ktorých sa nemálo ľudí sťahuje na vidiek s predstavou idylického pokojného života. Dediny boli v časoch socializmu samozásobiteľské a súčasne veľmi podnikavé. V osemdesiatych rokoch bola rozvinutá výroba zeleniny pod fóliami, v podhorí sa chovali býčky, čo ľuďom prinášalo druhý významný príjem do rodiny. To dnes nemáme. Trh s potravinami ovládli zväčša nadnárodné obchodné reťazce, prevažná väčšina potravín je z dovozu. Keď prejdete Východoslovenskou nížinou, Žitným ostrovom či Trnavskou tabuľou, uvidíte množstvo spustnutých fariem. Na dedinách vymizli domáce zakáľačky, lebo ľudia prestali chovať ošípané, chovy husí a kačíc sú úplnou zriedkavosťou, ako-tak prežívajú sliepky. V dedinách v blízkosti veľkých miest vyrástli satelity. Prisťahovalci sa večer po uliciach špacírujú nie s jedným, ale dvoma či troma psami. To hovorí o prežívajúcej ľudskej túžbe mať živý kontakt so zvieratami. Na tieto a množstvo iných zmien v živote ľudí i samom poľnohospodárstve a potravinárstve naša univerzita nemohla nereagovať.

Kam sa dnes uberá štúdium veterinárnej medicíny a s ňou prepojených odborov?

Rád by som zdôraznil myšlienku, s ktorou vítame našich študentov prvého ročníka a ktorú by si mala uvedomiť celá spoločnosť: Jeden svet, jedno zdravie, jedna medicína. Myslím si, že nedávna covidová pandémia ľudstvu pripomenula, aký neoddeliteľný je svet ľudí a zvierat, prostredie vírusov a mikroorganizmov. Spomeňme si aj na chorobu šialených kráv a paniku, ktorá vyplašila Európu pred štvrťstoročím, mnohí sa vtedy báli jesť hovädzie mäso. Stále aktuálny je africký mor ošípaných, ktorý zdecimoval farmy od Ázie po Európu vrátane slovenských a vyvolal obchodnú vojnu medzi EÚ a Čínou. Veterinárna veda, výskum a vzdelávanie musia teda reagovať na nové a nové podnety. Je tu celý rad chorôb, ktoré sa dotýkajú tak zvierat, ako aj ľudí. Bez súčinnosti veterinárnej a humánnej medicíny by sme si s nimi nevedeli rady.

Kde sú evidentné výsledky spolupráce oboch medicín, pri ktorých stála vaša univerzita?

Máme spoločné projekty s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura pri transplantácii obličiek, ako aj s Nemocnicou Agel Košice-Šaca v oblasti regenerácie chrupky. Najďalej postúpila regeneračná medicína nielen v obnove poškodenej chrupky, kostného tkaniva či kože, ale aj nervového tkaniva. Spolupracujeme nielen s humánnou medicínou, ale aj s Ústavom materiálového výskumu SAV a takisto aj so Strojníckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach na vývoji rôznych biomateriálov, ktoré vyrábajú na 3D tlačiarňach. Všetky tri univerzity hľadajú spoločný prienik, ako skvalitniť život ľudí aj zvierat využívajúc symbiotické efekty také príznačné pre spolužitie rastlín, zvierat a ľudí. V podstate ide o to, ako túto narušenú symbiózu obnoviť. Nezabúdajme: boli sme, sme a budeme súčasťou prírody.

Načrtli ste široké možnosti uplatnenia pre absolventov Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie. Kto sú dnešní študenti hlásiaci sa na štúdium a aký je podiel chlapcov a dievčat?

Keď pred 75 rokmi založili v Košiciach Vysokú školu veterinársku (1949), bolo štúdium veterinárnej medicíny vyložene mužskou záležitosťou. Spomedzi 105 prvých absolventov bola len jedna jediná žena. Odvtedy sa štúdium postupne feminizovalo. Dnes na škole študujú prevažne ženy, ich podiel je okolo 80 až 85 percent. Pravdupovediac sú šikovné, v štúdiu usilovné, neľakajú sa fyzicky ťažkej, a pritom na jemné zručnosti náročnej práce s liečením a ošetrovaním zvierat. Naozaj táto práca chce guráž, odvahu, trpezlivosť, ale najmä znalosti, skúsenosti. Pravda, ženy stoja aj pred otázkou, ako zvládnuť materstvo, výchovu detí. Vybrali si povolanie, v ktorom je človek neprestajne v jednom kole. Vidno, že mladí veterinárni lekári a lekárky majú snahu nielen intenzívne pracovať, ale aj mať, ako sa vraví, niečo zo života. To podobne ako v humánnej medicíne prináša problémy. Začínajú veľmi chýbať veterinárni lekári, ktorí sa starajú o hospodárske zvieratá na farmách, len zlomok absolventov, možno dákych päť-desať percent, je ochotných spojiť svoju kariéru s prácou na farmách živočíšnej výroby. Bez nich sa však farmy nezaobídu.

Nedostatok veterinárnych lekárov pociťuje nielen Slovensko, ale celá Európa. Čo je za tým?

Na jar sme zorganizovali spolu s Komorou veterinárnych lekárov a so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou konferenciu Vetfuture – Kam kráčaš veterinárna medicína? Potvrdila, že praktickí veterinári, poskytujúci zdravotnú starostlivosť zvieratám na farmách a iné s tým spojené služby, sú čoraz vzácnejší. Ide tu o vysoké pracovné nasadenie, pri ktorom nemožno hľadieť na čas. Bez vášne, ale aj pochopenia najbližších v rodinách veterinárok a veterinárov sa toto povolanie robiť nedá. Naozaj to nie je jednoduché. Tak ako nie je jednoduché samotné šesťročné štúdium. Do prvého ročníka prijímame 150 študentov a končí ich okolo 80.

Problém slovenského zdravotníctva je odchod mladých lekárov do cudziny, kde ich lepšie zaplatia. Nie je to obdobné aj vo veterinárnej medicíne?

Žiaľ áno. Veterinárnym lekárom z našej univerzity otvára cestu do sveta medzinárodne uznávaný diplom. Najčastejšie smerujú do Českej republiky, veľa našich absolventov má ambulancie v Prahe, ďalší aj v Nemecku, vo Švajčiarsku či Veľkej Británii. Slovenskí veterinárni lekári pôsobia v zahraničí ako uznávaní špecialisti na chirurgiu, dermatológiu, vnútorné choroby zvierat atď. Absolvujú rezidentské programy, a keď sa uchytia, zostávajú v cudzine žiť, lebo majú jednoducho lepšie ohodnotenie.

Koľko veterinárnych lekárov odišlo do zahraničia len za posledných desať rokov?

Nemáme presnú štatistiku, odhadujeme, že ich môže byť aj viac ako desať percent. Vonku sú žiadaní, majú dobré vzdelanie, sme medzinárodne akreditovanou univerzitou a podliehame pravidelnej akreditácii EAEVE – Európskeho združenia inštitúcií pre veterinárne vzdelávanie.

Aký je váš rating? Kde radia UVLF v Košiciach v rámci Európy?

V roku 2016 sme prešli medzinárodnou evalváciou a akreditáciou kvality podľa európskych štandardov. Zo 100 zariadení sme sa dostali medzi prvých 12 v rámci Európy, čo hovorí o tom, že garantujeme vyšší štandard vzdelania. Celkovo máme na univerzite okolo 2¤300 študentov, z čoho jednu štvrtinu tvoria zahraniční. Podotýkam, že ide o štúdium v anglickom jazyku. Martinská lekárska fakulta má ešte viac zahraničných študentov, ale sme v top trojke spolu s Lekárskou fakultou UPJŠ v Košiciach.

Z ktorých krajín máte najviac študentov? Čo ich k nám láka?

V podstate sú z celého sveta, ale najviac prichádza z Nórska, čo súvisí so spoločným študijným programom náuka o živočíchoch. Za posledné obdobie nám pribúdajú študenti z Francúzska. Vo veľkej farmárskej krajine majú nedostatok veterinárnych lekárov a ako inde v Európe sú tam obmedzené kapacity škôl. Naša univerzita je príťažlivá tým, že študenti sú v kontakte so zvieratami, chvália si väčšiu možnosť praktickej výučby, širší rozsah praktických činností. Z tohto hľadiska mienku o univerzite ovplyvňujú sami študenti, keď si navzájom odovzdávajú skúsenosti, ako to na tej-ktorej škole chodí. Osobné odporúčania veľmi zavážia. Absolvent, ktorý začínal na inej škole a skončil u nás, zanechal kolegom odkaz, že v Košiciach sa naučil oveľa viac ako na predchádzajúcej škole. Veľmi cenené je napríklad špecializované výučbové zariadenie v Rozhanovciach, súčasťou ktorého sú danielia a muflonia obora, chov bažantov, včelnica, nehovoriac o univerzitnom poľnohospodárskom podniku s chovom dobytka v Zemplínskej Teplici. Takéto zariadenia umožňujúce dobrú prax nie sú bežné v zahraničí.

Čiže musí si vedieť poradiť v liečbe zvierat hneď prvý deň po skončení štúdia?

Presne tak, len čo sa ocitne v praxi, musí vedieť vykonávať predpísané úkony – hovoríme o kompetenciách prvého dňa. Je ich dovedna 38. Praxuje sa nielen v zariadeniach univerzity, ale hlavne v ambulanciách a na klinikách, ktoré patria pod Komoru veterinárnych lekárov. V rámci medzinárodnej akreditácie sú stanovené tzv. indikátory, poskytujúce obraz o kvalite štúdia. Študentom vedieme podrobné záznamníky klinickej praxe, koľko a akých zvierat bolo vyšetrených (psov, mačiek, prežúvavcov, koní atď.), koľko pitiev študent urobil, koľko študentov pripadá na učiteľa. Toto sa striktne kontroluje. Štúdium veterinárneho lekára sa musí riadiť európskymi smernicami, veterinárny lekár patrí medzi tzv. regulované povolanie práve tak ako humánny lekár, stomatológ či zdravotná sestra.

Jedna generácia farmových veterinárnych lekárov, ktorí sa starali o zdravie hospodárskych zvierat, odchádza do dôchodku. Nevznikne po nich vákuum?

Žiaľ, vzniká a prehlbuje sa, lebo nie je záujem pracovať vo „veľkej“ praxi. Začali sme spolupracovať s poľnohospodár­skymi podnikmi, ako je napr. Agrocontract Mikuláš, aby sme spoločne od prvých ročníkov motivovali študentov k práci na mliečnych farmách. Stretnutie študentov s poľnohospodármi z Agrocontractu sa stretlo s dobrým ohlasom. Osvedčila sa spolupráca aj s mliekarňou Bell Michalovce, ktorá podporuje pobyty študentov na kongresoch. Aktívny je aj Zväz chovateľov oviec a kôz, chovateľské zväzy dobytka, s pomocou ktorých sme zaviedli tzv. predklinickú prax. Dôležité je, aby študenti videli, že veľké možnosti sa im otvárajú aj na farmách, že ich kariéra nemusí byť len v ambulanciách a klinikách, ktoré sa zaoberajú spoločenskými zvieratami.

Spomínali ste, že dotácia univerzity je okolo 20 mil. eur. V širšom zmysle slova je to rozpočet zahŕňajúci udržateľnosť krajiny, ktorú obývame, aby si uchovala zdravé životné prostredie a schopnosť zveľaďovať ho aj prostredníctvom zvierat produkujúcich potraviny.

Zažívame trend veľkej pozornosti ľudí k spoločenským zvieratám. Univerzita je však aj vedeckou ustanovizňou, ktorá musí vidieť rozvoj spoločnosti vo všetkých súvislostiach. Dnes veľa hovoríme o ľudskom zdraví, teda o zdravých potravinách. Reagujeme na to prípravou odborníkov, ktorí skúmajú – kontrolujú celý potravinový reťazec. Naozaj od farmy, poľa, lesa cez spracovateľské podniky, distribučné sklady až po pulty obchodov a naše stoly. Príprava vzdelaných odborníkov, ako aj výskum a vývoj nových prostriedkov liečiacich aj ľudí, čosi stoja. Sú to však dobre investované prostriedky a musím oceniť, že po tom, čo nám v rokoch 2021 a 2022 bola dotácia znížená po dva milióny eur, v tomto roku nám bola dotácia navýšená. Na vzdelávaní, výskume, ktorý sa týka potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, sa šetriť nedá.

UVLF oslávi 75 rokov. Vedel by si prvý rektor akademik Ján Hovorka predstaviť, čím všetkým sa dnes univerzita zaoberá?

Akademika Hovorku si pamätám z prednášok, bol to veľmi premýšľavý a húževnatý človek. Nemal problém obliecť si pracovný odev, dať si gumáky a pracovať vonku, keď sa budovala univerzita. Potom sa prezliekol a išiel prednášať. Bol to vizionár aj pragmatik. Ocenil by rozvoj nových vedných disciplín, ich vzájomnú previazanosť a dôraz na skĺbenie teórie a praxe. Napokon všetko naše úsilie sa meria praktickým prínosom pre vyššiu kvalitu života ľudí aj zvierat, ktoré doň neodmysliteľne patria.

Kto je Jozef Nagy?

Jozef Nagy (1961) je rektor UVLF od 1. 2. 2023, predtým bol v dvoch funkčných obdobiach prorektorom pre rozvoj školy a hodnotenie kvality. Je absolventom UVLF, v súčasnosti profesorom v odbore hygiena potravín. V pedagogickej a vo vedeckovýskumnej práci sa zameriava hlavne na problematiku kvality a bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu./agentury/

X X X

Dostával zlé jedlo, strieľal na Biely dom. Čo ešte zažil mladý Rus, ktorý okúsil detský tábor v krajine diktátora?

Krásny akvapark, veľa športových ihrísk, kolotoče, lezecká stena, zaujímavé akváriá, divadlo, videohry. Toto a ešte viac ponúka podľa fotografií najznámejší severokórejský detský tábor Songdowon. Komunistický režim umožňuje pobyt v ňom aj dievčatám a chlapcom z hŕstky spriatelených krajín. Jurij Frolov, rodák z Ruska, bol jedným z mladých návštevníkov zo zahraničia. O svojich zážitkoch porozprával televízii CNN a spravodajskému serveru Business Insider.

Príchod dievčat a chlapcov do severokórejského detského tábora. Foto: Exploredprk.com

Frolov, ktorý má 25 rokov, pricestoval do Songdowonu dvakrát (v rokoch 2015 a 2016). Severná Kórea ho zaujala, keď videl o nej dokumentárny film, ktorý ju vykreslil ako komunistickú krajinu v obkľúčení kapitalistických štátov. Detská zvedavosť ho priviedla k túžbe vidieť skutočnosť na vlastné oči. Na sociálnej sieti VKontakte, čo je ruská verzia Facebooku, sa pridal do skupiny s názvom Solidarita so Severnou Kóreou. Zistil, že ruskí komunisti organizujú zájazdy do Songdowonu pre deti do 16 rokov

Rodičia súhlasili, výlet syna na 15 dní ich vyšiel lacno. Spiatočná letenka, ubytovanie a strava stáli len 300 amerických dolárov, čo je menej ako rovnaká suma v eurách. Keď cestoval do Songdowonu prvýkrát, mal pätnásť rokov; bol najstarší zo skupiny zahraničných detí.

Prvé dva dni Frolov strávil v hlavnom meste Pchjongjangu. Ukázali mu Námestie Kim Ir-sena, čo bol zakladateľ severekórejského totalitného štátu (súčasný vládca Kim Čong-un je jeho vnuk). S rovesníkmi ho zobrali aj do múzea, v ktorom vystavujú zhabané zbrane USA z kórejskej vojny pred siedmimi desaťročiami. Našlo sa aj dosť času na nákupy. „Stále nás tlačili do obchodov, aby sme míňali peniaze,“ poznamenal Frolov. Zaplatiť mohli za čokoľvek, čo uvideli v predajniach. „Vtipné bolo, že kúpiť si vodku a cigarety bolo naozaj jednoduché. Deti v našej skupine, niektoré dvanásťročné, si kúpili severokórejskú ryžovú vodku, priniesli si ju do tábora a prvých pár nocí sa veľmi opili,“ prezradil Frolov.

Do Songdowonu priviezli deti v piatich autobusoch. Väčšina z nich pricestovala z Ruska, ostatné boli z Číny, Laosu, Nigérie a Tanzánie. So severokórejskými rovesníkmi prišli do kontaktu len raz: posledný deň pobytu. Kimov režim chce zjavne nielen svojim dospelým občanom minimalizovať styky s cudzincami, ale aj deťom. „Myslím si, že to bolo zámerné, aby im zabránili rozprávať sa s nami o ich skúsenostiach,“ povedal Frolov.

V tábore sa nielen šantilo. Propaganda totiž funguje už od detstva. „Museli sme čistiť sochy bývalých severokórejských vodcov. Jedno ráno sme sa zobudili o šiestej hodine, aby sme očistili pamätníky Kim Ir-sena a Kim Čong-ila,“ ozrejmil. (Druhý zmienený zosnulý diktátor bol prostredný z dynastie Kimov.) „Odstraňovali sme prach, ale nemali sme špongie, pritom pomníky čistili profesionálne každý týždeň. Pôsobilo to zvláštne,“ dodal.

V Songdowone sa nachádza aj veľká koncertná hala. Z ruských detí sa v nej stali speváci: dali im do ruštiny preložené texty piesní oslavujúce všetkých troch Kimov. „Snažili sa nám vymývať mozgy mnohými spôsobmi. Hrali sme počítačovú hru, kde moja postava, škrečok v tanku, musela zničiť Biely dom,“ konkretizoval Frolov. Zdôraznil, že na neho propaganda nezabrala.

Frolov schudol počas dvoch týždňov v tábore päť kilogramov. Napriek tomu, že mal štíhlu postavu. „Jedlo bolo naozaj zlé. Zjesť som mohol iba ryžu, zemiakové hranolčeky a chlieb,“ posťažoval sa.

Detský tábor Songdowon funguje už od roku 1960. Webová stránka Young Pioneers Tours pripomína, že areál bol výrazne renovovaný. Pokyn modernizovať ho vydal Kim Čong-un pred desiatimi rokmi. Súčasťou plánu bolo rozšírenie kapacity, aby v ňom mohlo byť naraz až 1200 detí. Okrem miestnych každý rok navštívi tento tábor približne 400 dievčat a chlapcov zo zahraničia./agentury/

X X X

Patril k prekvapeniam Eura, má cenovku 60 miliónov. Anglický veľkoklub chce rozhodnutie šampióna

Aktuálny anglický majster a jeden z najbohatších klubov Manchester City tlačí na rozhodnutie španielskeho majstra Európy Daniho Olma.

 Dani Olmo sa so spoluhráčmi teší z trofeje Henriho Delaunaya.Tím z anglickej Premier League chce získať súhlas na prestup jednej z najväčších hviezd šampionátu čo najskôr, ideálne ešte tento týždeň.

Manchester City sa už dlhšiu dobu zaujíma o španielskeho reprezentanta pôsobiaceho v RB Lipsko. Ako informoval taliansky novinár Gianluca Di Marzio, klub chce mať s Olmom jasno do utorka.

 Di Marzio sa odvoláva na skutočnosť, že Olmova výstupná klauzula musí byť aktivovaná do 15. júla. Ale nemá pravdu. Záujemca má čas až do 20. júla, čiže až do najbližšej soboty.

Samotný Olmo, ktorý sa z pozície náhradníka, a po zranení Pedriho, prepracoval do základnej jedenástky Španielska, tak má ešte pár dní na rozmyslenie. V prípade, ak za neho niekto zaplatí do spomínaného termínu 60 milónov eur, Olmo zmení dres.

Prestupová čiastka určite nebude robiť problémy Manchestru City. Ofenzívna hviezda má zmluvu s Lipskom až do roku 2027. Je veľmi nepravdepodobné, že by ju naplnila a prestup v najbližších dňoch je prakticky nezvratný.

Olmo bol vďaka úspešnému vystúpeniu na Eure v Nemecku stredobodom pozornosti veľkých klubov. Okrem Manchestru City ho majú mať na svojom zozname možných posíl aj v Bayerne Mníchov či v FC Barcelona./agentury/

X X X

Cyklisti z Dukly Banská Bystrica ovládli domáci šampionát. Zlato získal Dunár

Dominik Dunár z Dukly Banská Bystrica sa stal majstrom Slovenska v cestnej cyklistike v kategórii do 23 rokov. Na trati spoločného šampionátu SR a ČR okolo Českej Třebovej prišiel do cieľa ako absolútny víťaz.

Striebornú medailu si vybojoval jeho tímový kolega Samuel Tuka. Pódium doplnil Samuel Kováč z taktiež Banskej Bystrice.

„Dnes sa od začiatku nastupovalo, ale cítil som, že mám dobré nohy a tak som to skúsil. Vyšiel mi aj záverečný únik a celkové víťazstvo. Ďakujem ostatným chalanom za podporu,“ uviedol Dunár pre Slovenský zväz cyklistiky, aktuality.sk