Ruská vojna na Ukrajine sa napokon zrejme skončí za rokovacím stolom. V stredajšom rozhovore pre britskú stanicu BBC to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR.
„V istej fáze sa táto vojna s najväčšou pravdepodobnosťou skončí za rokovacím stolom. Avšak vieme, že výsledok týchto rokovaní bude úzko spätý s vojenskou silou na bojisku,“ povedal Stoltenberg. Zdôraznil pritom, že rozhodnutie o tom, kedy sa mierové rokovania začnú, je na Ukrajine.
„Všetci chceme mier a riešenie prostredníctvom rokovaní. Zároveň však musíme chápať, že ak Rusko a prezident (Vladimir) Putin prestanú bojovať a Ukrajina tiež prestane bojovať, bude mier… Ak však prezident (Volodymyr) Zelenskyj a Ukrajina prestanú bojovať, Ukrajina prestane existovať ako suverénny štát,“ vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie, aktuality.sk
X X X
Do odchodu lekárov v SR z nemocníc ostáva 14 dní. Vláda im ponúka vyššie platy, ale dohoda stále nepadla
Dnešné rokovanie trvalo sedem hodín. Odborári dostali ponuku na vyššie platy, ale skončilo to bez dohody. Pokračovať budú v pondelok. Ani po dvoch dňoch rokovania medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ) a vyjadreniach, že sa chcú dohodnúť ešte tento týždeň, nedospeli ku konečnej dohode.
Dnešné rokovanie trvalo sedem hodín a aj keď predseda LOZ Peter Visolajský aj predstavitelia vlády hovorili, že chceli odísť s dohodou, táto ešte nie je hotová.
No minimálne sa k nej začínajú blížiť, aj keď podľa Visolajského by to mohlo ísť rýchlejšie. „Nemáme veľa času,“ povedal.
Platy
Dnes sa na rokovaní podľa ministra financií Igora Matoviča riešili len platy lekárov. LOZ dostalo ponuku, s ktorou ale nie je evidentne spokojné. „Nie celkom reflektuje našu snahu zabezpečiť systém, ktorý by udržal skúsených lekárov v slovenských nemocniciach,“ povedal Visolajský aj s tým, že ich argumenty nepadli na úrodnú pôdu.
Akú ponuku dostali, nechcel medializovať. Urobil to až Matovič.
Ten núka lekárom dodatočné zvýšenie platov a v takej výške, ktorá by dorovnala mzdy v Českej republike. Minister financií hovoril, že kým dnes je priemerný plat lekára s príplatkami 3493 eur v hrubom, tak po zohľadnaní valorizácie, zvyšovania, ktoré už bolo schválené a novej ponuky by sa na budúci rok lekárom zvýšil plat o 747 eur na priemerných 4240 eur v hrubom.
Matovič označil túto ponuku za štedrú s tým, že išli až za hranu možného.
V prípade iba základných platov (to je plat bez príplatkov) by nárast predstavoval 35 percent. Matovič nárast ukazoval na príklade atestovaného lekára s 20 ročnou praxou, ktorému by sa základný plat 2606 eur zvýšil po zohľadnení valorizácie, už schváleného nárastu a novej ponuky na 3512 eur v hrubom.
Premiér Eduard Heger označil ponuku vlády za férovú a výhodnú. Verí, že takto to nakoniec vyhodnotia aj lekári a výpovede stiahnu.
Protiponuka
Protiponukou od LOZ malo byť vraj len to, aby sa zvyšovali platy podľa ich návrhu, ale iba tým lekárom, ktorí podali výpoveď.
„My sme nepostrehli počas dnešného stretnutia žiadnu protiponuku, teda iba jedinú a to, že by požiadavka, ktorú LOZ má, by sa týkala iba lekárov, ktorí sú vo výpovedi,“ povedal Heger.
Vláda to ale odmietla.
Rokovania majú pokračovať v pondelok. Visolajský verí, že vláda príde s lepším riešením.
„Dosiahli sme strop,“ povedal zase Matovič.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský stále dúfa, že k najhoršiemu, teda odchodu lekárov z nemocncíc nepríde. „Ale musíme sa pripraviť na akúkoľvek situáciu,“ povedal. Dnes zasadal na ministerstve krízový štáb a pripravil podklady na Ústredný krízový štáb, ktorý je zvolaný na pondelok.
Pripravujú protest
Keďže k dohode ešte neprišlo, Lekárske odborové združenie nezruší ani plánovaný prostest, ktorý si zvolalo na 17. novembra do Bratislavy pred Úrad vlády.
„Bez fungujúceho zdravotníctva nebude Slovensko bezpečná krajina na život. Poďte preto s nami verejne vyjadriť názor, že nám všetkým záleží na záchrane zdravotníctva,“ vyzývajú ľudí na účasť cez sociálnu sieť.
Visolajský na protestné zhromaždenie pozýval aj po rokovaniach s vládou. „Privítame všetkých ľudí, ktorým záleží na zdravotníctve,“ povedal.
Nemocnice aj VšZP vyzývajú na dohodu
Kým obe strany rokujú, stupňujú sa obavy nemocníc, poisťovní aj pacientov a títo už verejne vyzývajú na dohodu.
Asociácie, ktoré zastupujú štátne aj neštátne nemocnice hovoria o možnej katastrofe v zdravotníctve, ktorá by mohla nastať.
„Akceptovať možnosť hromadných výpovedí lekárov v dobe, kedy už čelíme ich nedostatku, je hazardovaním so zdravím pacientov. Odmietame, aby sa stali obeťou neúspešných rokovaní medzi vládou SR a LOZ. Za jediné možné riešenie preto považujeme diskusiu za spoločným stolom a hľadanie konsenzu, ktorý umožní zlepšenie súčasnej kritickej situácie v zdravotníctve,“ uviedli vo vyhlásení.
Kabinetu a odborárom ponúkli aj svoju participáciu.
Verejne sa ozvala aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, v ktorej sú poistené takmer tri milióny ľudí. Vyzýva obe strany – vládu aj odborárov – aby, urobili maximum pre dosiahnutie dohody.
„Aktuálna situácia stupňuje obavy ľudí z toho, že sa o nich od decembra 2022 v nemocniciach nebude mať kto postarať, o čom svedčí aj mimoriadny nápor volajúcich poistencov do call centra VšZP,“ uviedla poisťovňa.
Upravené memorandum
Lengvarský minulý týždeň ponúkol odborárom ako riešenie situácie memorandu. LOZ ho ale odmietlo s tým, že je vágne.
Memorandum nakoniec ministerstvo prepracovalo. Jeho znenie má redakcia Aktuality.sk k dispozícií.
Upravené memorandum má inú štruktúru, už nehovorí o štyroch cieľoch, ale je rozpísané do ôsmich cieľov a kopíruje tak požiadavky lekárov.
Po obsahovej stránke sa viaceré ciele ani termíny memoranda nezmenili. Oproti pôvodnému zneniu je len detailnejšie rozpracované v časti, ktorá sa týka reformy nemocníc, kde pribudli aj dátumy, ktoré tam predtým neboli.
A najnovšie sa v memorande spomínajú aj platové požiadavky lekárov.
Zmena je tiež to, že sa pod memorandum nebude podpisovať 16 subjektov, čo kritizovali lekárski odborári, ale bude to len memorandum medzi LOZ a vládou, aktuality.sk
X X X
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej: Ďalšia trhlina v obhajobe Zsuszovej a Kočnera
Klamali o stretnutí v Bratislave deň po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Redakcia Aktuality.sk disponuje detailnými informáciami o vyvesení a zvesení reklamného bilbordu, na ktorom bola dcéra Aleny Zsuzsovej, obžalovanej v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Zsuszová si deň po vražde písala s Marianom Kočnerom, ktorý je podozrivý z objednávky vraždy novinára. „Idem do BA pre plachtu co zvesili z bigboardu lebo Azariy ju chce pouzit ako pozadie stanku na vystave a potom ju vyvesit na budovu dielne vo Svidniku.“ Písala Zsuzsová Kočnerovi 22. februára 2018 cez aplikáciu Threema, pričom neskôr sa aj mali stretnúť.
Podľa prokuratúry práve na tomto stretnutí mal Kočner dať Zsuzsovej 50-tisíc eur za vykonanie vraždy, Zsuzsová mala peniaze neskôr odovzdať Zoltánovi Andruskóovi. Tento opis udalostí však spochybňoval aj prokurátor, podľa dostupných informácií mal byť bilbord vyvesený v období od 15. decembra 2017 do 8. februára 2018. Plachtu zvesila reklamná spoločnosť, no tá ju aj odoslala kuriérom priamo do dielne módnej firmy.
Ide teda o zjavný rozpor medzi tvrdením Zsuzsovej, prečo 22. februára, teda deň po vražde dvojice vo Veľkej Mači išla do Bratislavy. Rovnako tak nie je jasné, ako by Zsuzsová rozmernú plachtu odviezla vo svojom aute. Podľa informácií kuriérskej spoločnosti totiž plachta vážila takmer štyri tony a je teda technicky nemožné, aby takýto náklad odviezla vo svojom osobnom aute.
V tento deň navštívil Marian Kočner bezpečnostnú schránku v pobočke Tatra banky na Hodžovom námestí v Bratislave, potom sa mal podľa policajného vyšetrovania stretnúť so Zsuzsovou, čo majú dokazovať aj záznamy mobilných operátorov, keďže ich telefóny sa nachádzali v rovnakom priestore.
Súdne pojednávanie v tejto veci sa po oslobodzujúcom verdikte Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) dostalo na Najvyšší súd, ktorý celú vec vrátil na nové prejednanie ŠTS. Najbližšie pojednávanie je naplánované na 21. novembra, aktuality.sk
X X X
NAKA zadržala Rudolfa Kusého, podozrieva ho z korupcie
Národná kriminálna agentúra (NAKA) v stredu zasahovala na miestnom úrade v bratislavskom Novom Meste, ktoré vedie dosluhujúci starosta Rudolf Kusý. Zásah polície potvrdili z miestneho úradu.
Upozornil na to portál Startitup. Denník N informoval, že Kusého zadržali a má byť vyšetrovaný pre podozrenie z korupcie.
Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Karolína Barinková potvrdila, že okrem Kusého NAKA zadržala ďalšie dve osoby. „V Bratislave v stredu príslušníci NAKA vykonali protikorupčnú akciu s krycím názvom Development. Počas akcie zadržali tri osoby, konkrétne J. P., A. P., R. K. Aktuálne prebiehajú prvotné procesné úkony s cieľom riadneho zadokumentovania trestnej činnosti,“ informovala Barinková s tým, že bližšie informácie v tejto chvíli nie je možné poskytnúť.
„Žiaľ, vzhľadom na citlivosť informácií a možné názory na ovplyvňovanie vám k tejto veci nemôžem poskytnúť žiadne stanovisko,“ uviedol pre TASR prednosta novomestského miestneho úradu Ignác Olexík.
Zásah nemá súvisieť s financovaním Kusého volebnej kampane. Policajný prezident Štefan Hamran minulý týždeň potvrdil, že polícia preverí financovanie Kusého volebnej kampane, ktorý kandidoval na post primátora Bratislavy.
Po regionálnych voľbách z konca októbra sa novým starostom bratislavského Nového Mesta stal Matúš Čupka, kandidát koalície Team Bratislava, SaS a Progresívneho Slovenska. Rudolf Kusý na pozíciu nekandidoval, aktuality.sk
X X X
Ruský mier zavítal aj do Poľska
Vojna zasiahla už aj Poľsko. Správy o dopade rakety na poľské územie nejedného pozorovateľa zdvihli zo stoličky. Čo sa stalo? A máme očakávať ďalšiu eskaláciu konfliktu?
V utorok popoludní dopadla zablúdená raketa na poľskú dedinu vzdialenú šesť kilometrov od východnej hranice s Ukrajinou. Udalosť ihneď rozvírila debaty o aktivácii článku 5 Severoatlantickej zmluvy Poľskom.
Prvé indície naznačovali, že mohlo ísť o jednu z húfu rakiet, ktorým Rusko zamoruje ukrajinské mestá. K takýmto zúfalým krokom sa utieka vždy, keď utŕži nejakú potupnú porážku (tentoraz pri Chersone).
Obavy vyvolala skutočnosť, že raketa bola ruskej výroby. Také však používa i Ukrajina v rámci protivzdušnej obrany. Novšie správy však naznačujú, že išlo o nehodu a hrozba zatiahnutia NATO do konfliktu je zatiaľ zažehnaná.
To však nebráni ruským propagandistom zneužívať situáciu vo svoj prospech. Predĺžené ruky Kremľa na sociálnych sieťach boli po fiasku v Chersone chvíľu ticho. Teraz však tradične začínajú zaplavovať on-line priestor rôznymi protichodnými vysvetleniami, ktorými prispievajú informačnému chaosu.
Verejnosti ponúkajú alternatívne naratívy – raz podľa nich rakety vystrelili Spojené štáty, inokedy Ukrajina, iné sa nám zas snažia podsunúť vysvetlenie, že išlo o nejakú operáciu britských tajných služieb. „Zaručené informácie” lietajú zľava, sprava, pričom potvrdzujú len jediné. Cieľom ruských užitočných idiotov nie je presvedčiť nás o ich verzii reality, ale zneistiť nás v tom, kde leží skutočná pravda. Nič nové pod slnkom.
Zablúdená strela vyvolala mnoho špekulácií. Faktom však je, že ak by Rusko bezdôvodne nenapadlo Ukrajinu, k incidentu by neprišlo. Okrem toho sa potvrdzuje absurdnosť posolstiev, že vojna sa nás nijako netýka. Je pripomienkou toho, že ukončenie konfliktu a ochrana územnej celistvosti Ukrajiny je v našom strategickom záujme. Víťazstvo Ukrajiny je víťazstvom aj pre Slovenskú republiku.
V opačnom prípade sa pravdepodobnosť opakovania podobných incidentov (aj na slovenskom území) zvyšuje. Pokým sa Rusko nestiahne z Ukrajiny a neuvedomí si, že mať nukleárne zbrane nepredstavuje bianko šek na šikanovanie menších susedov, mier tak skoro nepríde, aktuality.sk
X X X
Matovič: Na rakúske platy nemáme. Podľa Visolajského je dohoda blízko
V stredu sa na Úrade vlády zišli zástupcovia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) s predstaviteľmi vlády. Za štát o vyšších platoch pre nemocničných lekárov rokoval premiér Eduard Heger (OĽaNO), minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Rokovania pokračovali do neskorého večera. Podľa premiéra sa týkali najmä otázky platov. Lekári mali dostať dve ponuky, ktoré sú podľa predsedu vlády výhodné. „Nie sme v príjemnej situácii, sme tlačení do kúta,“ vyhlásil Matovič. Zatiaľ k dohode nedošlo. Podľa Visolajského sa však k nej priblížili. Lekári budú vo štvrtok 17. novembra protestovať.
Priemerný plat lekára v roku 2023 by mal podľa Matoviča v českých nemocniciach vychádzať aj s príplatkami na 4 179 eur. Po novom by táto suma mala na Slovensku mala predstavovať 4 240 eur. „Jemne prekročíme priemerné české platy v českých nemocniciach,“ spresnil financmajster. „Pevne verím, že lekári zvážia túto ponuku. Je to štedrá ponuka a išli sme až za hranu možného,“ dodal Matovič s tým, že na rakúske platy nemáme.
Základný plat v nemocnici bez príplatku pre atestovaného lekára s 20-ročnou praxou v roku 2022 predstavuje 2 606 eur. Ak LOZ pristúpi na najnovšiu ponuku štátu, bude predstavovať 3 512 eur.
„Kolegovia z LOZ sa chcú poradiť a v pondelok dostaneme výstup a verím, že odozva bude pozitívna,“ ozrejmil Lengvarský. Ak sa lekári s vládou nedohodnú, v pondelok o 12.00 hod zasadne Ústredný krízový štáb.
Podľa Matoviča by bola „hlúposť pridávať len lekárom vo výpovediach“, ako to navrhli odborári. Zvýšenie miezd sa tak má týkať všetkých nemocničných lekárov.
Vyhlásenie Hegera, Lengvarského a Matoviča po rokovaní so zástupcami lekárov.
Po sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády predstúpili pred novinárov zástupcovia LOZ. „Rokovania pokračujú, protest zajtra bude,“ povedal stroho šéf LOZ Peter Visolajský. Rokovania boli však podľa jeho slov konštruktívne, no finálna dohoda na ôsmich požiadavkách LOZ nepadla. V rokovaniach sa však podľa zástupcov LOZ „niečo pohlo“.
Predstavitelia vlády údajne konečne pristupujú k riešeniu problému. Podľa Visolajského na nich doľahol fakt, že o 14 dní nastane kolaps nemocníc. „K dohode sa začíname blížiť, ale z našej strany by sme chceli aby prístup vlády bol rýchlejší. Argumenty, žiaľ, nepadli na úrodnú pôdu,“ dodal Visolajský. Ďalšie stretnutie je naplánované na pondelok o 10.00 hod.
Visolajského mrzí, že teraz nepadla dohoda ako i to, že sa nedohodnú ani do konca týždňa. Obáva sa, že kríza v zdravotníctve spôsobí aj krízu politickú. Odvoláva sa na situáciu v koalícii, keď Boris Kollár pohrozil odchodom z koalície. Mal tak urobiť na pondelňajšej koaličnej rade. Kollár sa minulý týždeň v Národnej rade osobne stretol so zástupcami LOZ. Tvrdil, že mu na schválení ich požiadaviek „osobne záleží“.
V prípade „nedohody“ podľa Visolajského budú ohrození pacienti, ktorí aktuálne v nemocniciach ležia. „Je to zodpovednosť vlády,“ zdôraznil. Minister Lengvarský podľa neho bude musieť od budúceho týždňa predstaviť ako budú nemocnice bez lekárov fungovať.
Ak štát nepristúpi na osem požiadaviek LOZ, tak 1. decembra viac ako 2,1-tisíc lekárov hodí po ministrovi svoje plášte. Na štvrtok je taktiež naplánované protestné zhromaždenie „za záchranu zdravotníctva“.
„Predstavitelia LOZ sú od samého začiatku plynutia výpovedí pripravení každý deň na konštruktívne rokovania, vláda túto ponúknutú možnosť nevyužila, čo považujeme za hazardovanie so životmi a zdravím slovenských občanov. To bol aj hlavný dôvod na zvolanie protestného zhromaždenia,“ vyhlásil šéf LOZ Visolajský.
Na stredajšom stretnutí mala byť lekárom predstavená konkrétna ponuka platov. Samotný minister zdravotníctva Lengvarský ešte minulý týždeň pripustil, že sa rokuje o viacerých možnostiach úpravy platov.
Argumentuje však, že zvýšením platov pre nemocničných lekárov by „v systéme vzniklo pnutie“. No ak by teda nakoniec minister Matovič uvoľnil peniaze štát by mohol lekárom predstaviť o niečo vyššie platy, ako im doteraz parlament schválil. Údajne sa rokuje aj o postupnom navyšovaní v priebehu rokov. Teda lekári by vyššie platy nedostali hneď, no postupne.
V slovenskom zdravotníctve sa nejedná o prvú nátlakovú akciu zdravotníkov. Boj o vyššie platy, o nezadlžovanie nemocníc, či zlepšenie pracovných a materiálno-technických podmienok sa uskutočnil ako v roku 2006, tak i v roku 2011.
Niekoľkotýždňový štrajk nemocníc v roku 2006 sa týkal štvorice požiadaviek. Jednalo sa o zvýšenie platov zdravotníkov, zastavenie transformácie nemocníc, zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých a dofinancovanie zdravotníctva. Štrajkom sa podarilo zabezpečiť výrazný rast miezd a transformácia sa odložila na neurčito.
Zápas o takmer identické požiadavky ako v roku 2006 sa začal aj v roku 2011. Pred 11 rokmi zhodilo svoje plášte 1 100 lekárov. Pôvodne ich však výpovede podalo 2,4-tisíca. Vtedajšia vláda Ivety Radičovej tri dni po uplynutí lehoty 3. decembra v noci podpísala memorandum s Lekárskym odborovým združením.
V roku 2011 vyhlásila vláda v pondelok 28. novembra núdzový stav. Núdzový stav znamenal pracovnú povinnosť pod hrozbou pokuty a ďalších sankcií. Portál Karmína spomína, že sa týkal sa zamestnancov ústavných zariadení vrátane tých, ktorým mala 1. decembra uplynúť výpovedná lehota. Štát im zároveň obmedzil práva na štrajk. Riaditeľom nemocníc tiež dovoľoval v prípade nevyhnutnosti porušiť Zákonník práce, napríklad v súvislosti s množstvom nadčasovej práce. Tento scenár sa spomína aj tento rok, no podľa slov ministra Lengvarského by situáciu nezvrátil. Núdzový stav môže vyhlásiť vláda na dobu 30 dní, ak parlament následne rozhodne môže sa predĺžiť na celkovo 90 dní.
Ani núdzový stav však lekárov neprinútil k práci. Mnohí ohlásili práceneschopnosť a odmietli riadiť sa príkazmi, ktoré im v niektorých prípadoch doručovali až domov zamestnanci úradov.
Tento rok chceli lekári vládu dotlačiť ku konaniu vypovedaním nadčasových služieb. To však nestačilo a začiatkom apríla vyhlásilo LOZ štrajkovú pohotovosť. Do hromadných výpovedí, ktoré by obmedzili poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak zostáva 14 dní.
Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po utorkovom rokovaní na Úrade vlády.
Požiadavky Lekárskeho odborového združenia
Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak,aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
Zvýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak,aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
Zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť SR a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta.
Zrušiť ponižujúce a diskriminačné nepeňažné plnenie. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov– atestačné a špecializačné štúdium.
Nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu.
Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov, preto LOZ žiada, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe, a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda zhruba o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky na účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe, aktuality.sk
X X X
Nový typ e-občianskych príde už čoskoro. Štát ohlásil obmedzenia vydávania dokladov
Za plnej prevádzky sa budú testovať nastavenia pre novinku.
Ministerstvo vnútra upozornilo žiadateľov o nové občianske preukazy, že v nasledujúcich dňoch sa treba pripraviť na obmedzenia pri podávaní žiadosti o vydanie dokladu totožnosti.
Súvisí to s prípravami a poslednými krokmi pred spustením vydávania nových biometrických občianskych preukazov, ktoré budú vybavené aj bezkontaktnou komunikačnou technológiou.
O mesiac skôr
Parlament minulý týždeň schválil zmenu zákona, vďaka ktorej môže štát vydávať nový typ e-občianskych už od 1. decembra tohto roka namiesto predtým plánovaného 1. januára.
Stalo sa tak cez pozmeňovací návrh poslanca Lukáša Kyselicu k zákonu o zdravotnej starostlivosti. Aby legislatíva začala platiť, ešte ju musí podpísať prezidentka.
Štát aktuálne hovorí o úpravách a dôkladnom testovaní. „Technologicky nastaviť infraštruktúru je pomerne zložité a možné iba za plnej prevádzky,“ zdôvodňuje ministerstvo naplánované obmedzia.
„Oddelenia dokladov vybavia v posledných novembrových dňoch menej žiadateľov o vydanie občianskeho preukazu. Proces sprevádzaný podaním žiadosti o vydanie občianskeho preukazu a jeho vydaním sa spomalí,“ upozorňuje štát.
V piatok len objednaní
Aby človek neabsolvoval zbytočnú cestu, na pamäti treba mať, že už v piatok 18. novembra vybavia pracoviská iba občanov, ktorí si predtým vybavili online rezerváciu termínu. Od ostatných žiadosti neprijmú. Na daný deň totiž ministerstvo naplánovalo záťažové testy pred ostrou prevádzkou.
Minister vnútra Roman Mikulec už začiatkom októbra avizoval, že v príprave na vydávanie nových biometrických bezkontaktných občianskych preukazov pokročili tak, že sú schopní začať s ich vydávaním už v decembri. Pred týždňom štát predstavil aj ich vizuál.
Nová verzia občianskeho preukazu prichádza v reakcii na európske nariadenie, že najneskôr v auguste 2031 musí mať každý obyvateľ EÚ biometrický doklad, ktorý obsahuje aj odtlačky prstov.
Keďže štáty nemôžu uchovávať databázy biometrických údajov – podoby tváre a odtlačkov prstov, v súvislosti s novinkou už nebude fungovať elektronická služba na podanie žiadosti o vydanie dokladu totožnosti.
Funkciu vedeli využívať len ľudia, ktorí mali k e-občianskemu zvolený bezpečnostný osobný kód (BOK), ktorý bol podmienkou prihlásenia sa k elektronickej službe. Okrem toho štát musel mať uloženú podobu tváre a podpis, ktoré neboli staršie ako päť rokov.
E-občiansky u lekára posunuli o rok
Dodajme, že spomínaným poslaneckým návrhom sa opäť posúva nutnosť vydania občianskych preukazov bez podoby tváre – všetkým ľuďom, ktorí nemajú bežný formát s fotkou. Po novom to má byť do 31. decembra 2023.
S e-dokladom sa ráta v projekte elektronického zdravotníctva (eZdravia) – na sprístupnenie zdravotných záznamov u lekára či v lekárni pre vyzdvihnutie predpísaných liekov.
Živé.sk už v lete prinieslo správu, že ministerstvo vnútra pozastavilo ich distribúciu. Dôvodom bolo, že stredisko výroby dokladov sa ocitlo „za hranicou svojich kapacitných možností“. Ministerstvo vnútra sa netajilo, že navrhne posunúť termín štartu povinného používania elektronických dokladov pre účely eZdravia, aktuality.sk
X X X
Vláda schválila ceny elektriny pre domácnosti na rok 2023
Slovenské elektrárne by mali dodať v budúcom roku elektrinu pre domácnosti z jadrových zdrojov za stanovenú cenu 61,20 eura za megawatthodinu v množstve 5,79 terawatthodiny (TWh). Vyplýva to z návrhu na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike, ktorý v stredu schválila vláda.
„V prípade zraniteľných odberateľov by zohľadnenie súčasnej úrovne trhovej ceny elektriny v regulovanej cene znamenalo jej extrémne zvýšenie oproti súčasnosti. Pri zohľadnení aktuálnych trendov vývoja trhovej ceny by zvýšenie koncovej ceny elektriny pre domácnosti mohlo prekročiť 235 %,“ upozornilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k materiálu. Podľa rezortu je tak značné riziko, že by sa významne zvýšil podiel domácností, ktoré nebudú schopné uhradiť svoje záväzky, či už v rámci zálohových platieb alebo vyúčtovania energií.
Vláda schválila VHZ napriek tomu, že Európska komisia zatiaľ neschválila zmluvu o dodávkach elektriny za stanovenú cenu, ktorú pripravil rezort hospodárstva na základe podpísaného memoranda so Slovenskými elektrárňami. „Európska komisia po sérii rokovaní v zásade súhlasila s predložením tohto materiálu na schválenie vládou SR s tým, že po vykonaní požadovaných zmien v zmluve nebude predkladané riešenie zahŕňať prvok štátnej pomoci, a tak bude z pohľadu z pohľadu Európskej komisie prijateľné,“ uviedol rezort.
Celkový objem elektriny sa bude zvyšovať o ďalších 0,03 TWh za každý kalendárny mesiac roka 2023 nasledujúci po mesiaci, v ktorom dôjde k spusteniu do prevádzky tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) bude predávať silovú elektrinu určenú pre domácnosti dodávateľom za 67,32 eura za megawatthodinu (MWh).
Vyplýva to z návrhu na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v Slovenskej republike – fáza II, ktorý v stredu odobrila vláda.
Cena silovej elektriny vyplýva zo zmluvy so Slovenskými elektrárňami, ktoré budú SPP dodávať elektrinu za cenu 61,2 eura/MWh zvýšenú o koeficient Kt v zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je stanovený na 10 %.
Minister hospodárstva Karel Hirman má podľa uznesenia vlády uložiť SPP, aby dohodnutý objem elektriny vo výške 5,79 terawatthodiny (TWh) zvýšený o ďalších 0,03 TWh za každý kalendárny mesiac roka 2023 nasledujúci po mesiaci, v ktorom dôjde k spusteniu do prevádzky tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, rozdelil podľa podielu jednotlivých dodávateľov na trhu.
Hirman po rokovaní vlády priblížil, že schválený materiál neobsahuje konečnú cenu elektriny pre domácnosti. „Stále sa bavíme o silovej elektrine. To je cena, ktorá odchádza od SPP,“ upozornil Hirman. Konečná cena bude obsahovať okrem iného aj poplatky za transformáciu rovnomerných dodávok podľa odberového diagramu, pribudnú tiež prenosové a distribučné poplatky a napríklad aj tarifa za prevádzku systému, z ktorej sa dotuje ťažba uhlia či obnoviteľné zdroje energie.
SPP má zároveň uzavrieť s dodávateľmi zmluvné vzťahy na dodávku elektriny a zabezpečiť povinnosti dodávateľa poslednej inštancie pre domácnosti, pokiaľ niektorý z dodávateľov skončí v budúcom roku svoju činnosť. Rezort má tiež vytvoriť kompenzačný mechanizmus pre zabezpečenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý zahŕňa stanovenie parametrov na výpočet náhrady, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady, aktuality.sk
X X X
Záhadná mafiánska vražda. Súd povie, či ju znova otvorí
Účasť na spomenutej vražde odmieta. Vo väzení si odpykáva trest za vraždu Jozefa Kromku, Petra Klešča a za pokus o vraždu Jozefa Holuba.
Bývalý člen košického podsvetia z gangu kolárikovcov Ladislav Badó sa cíti nevinný a žiada o obnovu konania v prípade vraždy Petra Klešča. Povedal to dnes v záverečnej reči senátu okresného súdu v Prešove. Sudca si nechal čas na rozmyslenie do utorka budúceho týždňa.
Badó si odpykáva 23-ročný trest za vraždu Jozefa Kromku, Petra Klešča a za pokus o vraždu Jozefa Holuba. Účasť na vražde Klešča, ktorého zastrelili na jeseň v roku 1997 v byte na Kustrovej ulici v Košiciach, odmieta.
Problematický svedok
Advokát Badóa na pojednávaní oznámil, že vyšetrovateľ obvinil jedného zo svedkov v prípade, Alexandra Horvátha, z krivej výpovede práve vo veci vraždy Klešča. Okresná prokuratúra to zastavila, no sťažnosťou sa zaoberá krajská prokuratúra.
Horváth bol švagrom zastreleného bosa podsvetia Košíc Róberta Holuba. Keď Holuba v roku 1997 zastrelili, išlo o život aj jemu. V roku 1998 ho pred jedným z prešovských barov postrelili. Odvtedy viackrát svedčil proti ľuďom z podsvetia a potom zase svoje výpovede menil.
Sudca čítal aj zo spisu černákovca Slavomíra Surového, ktorý prišiel s rovnakou požiadavkou. Taktiež tvrdí, že verdikt, za ktorý bol odsúdený v prípade Klešča nespravodlivý. V jeho prípade svedok Horváth vypovedal a podľa advokáta Badóa z toho vyplýva, že Badó nespáchal vraždu.
Prokurátor v záverečnej reči povedal, že jediný priamy svedok je Horváth, ostatní mali len sprostredkované informácie od iných osôb a návrh na obnovu konania žiadal zamietnuť.
Advokát Badóa zdôraznil, že svedok Horváth viackrát menil výpovede a svedok Mikuláš Černák sa podieľal na skutku a „neviem prečo pomáhal môjmu klientovi, keď odhaľuje trestnú činnosť a ani nemá motiváciu. Prečo by mal svedčiť v prospech môjho klienta.“
„Nespáchal som tento skutok. Všetko je len na základe jednej výpovede Horvátha, ktorý ju niekoľkokrát zmenil. Cítim sa nevinný,“ reagoval Badó.
Senát o možnej obnove konania rozhodne v utorok 22.novembra popoludní.
Pomohol aj Černák
V apríli v jeho prospech svedčil bývalý bos slovenského podsvetia Mikuláš Černák a Igor Laurenčík, exčlen martinského podsvetia. Badó sa podľa nich na spomenutej vraždy nezúčastnil.
„Čo sa týka Badóa, vnímal som ho pri pokuse o vraždu Holuba na benzínke na košickom sídlisku KVP, kde boli určení dvaja vykonávatelia – Jozef Roháč a jeho šofér Alojz Kromka. Nezúčastnil sa vraždy Klešča,“ povedal Černák.
„Opísali, ako sa zúčastnili na likvidácii Holubovho brata Ďusiho, ako Albín vykopával dvere na byte, vtrhli dnu so Szatmárym a s Kromkom a zastrelili Klešča. O účasti Badóa neviem, nespomínali ho v súvislosti s týmto skutkom,“ povedal Laurenčík, bývalý člen martinského podsvetia.
Šani na výlete
Na jar priviezli na vozíčku do Prešova na súd aj mafiána Alexandra Horvátha, prezývaného Šani. Práve jeho svedectvo pôvodne slúžilo na Badóovo odsúdenie, no neskôr výpoveď zmenil.
„Využívam svoje právo a vypovedať nebudem,“ povedal Horváth.
„Jediný, kto ho usvedčuje, je Šani Horváth, ten menil viackrát výpovede, dokonca Badóa a jeho obhajcu vydieral,“ zdôraznil ešte v októbri 2021 Maroš Minčík, obhajca Badóa.
Súdu predložil aj časť z trestného oznámenia Nikolu Pajdiča, ktorého vypočuli kriminalisti z NAKA roku 2012. Vyjadruje sa tam aj k vražde Klešča v Košiciach.
Pajdič v oznámení tvrdil, že „na robote pri vražde“ mali byť Karol Szatmáry, Erik Adamčo, Albín Sisák, Zsolt Ballók a Lojzo (Čistič) – teda úplne iní ľudia, než tí, čo sú za ňu odsúdení.
„Opísali, ako sa zúčastnili na likvidácii Holubovho brata Ďusiho, ako Albín vykopával dvere na byte, vtrhli dnu so Szatmárym a s Kromkom a zastrelili Klešča. O účasti Badóa neviem, nespomínali ho v súvislosti s týmto skutkom,“ povedal Laurenčík, bývalý člen martinského podsvetia.
O Badóovi nikto nehovoril
V septembri na súde vypovedali dvaja svedkovia, ktorých navrhol Badó. Išlo o bývalého člena dolnozemplínskeho podsvetia Zsolta Ballóga a podnikateľa Róberta Illéša, ktorý v tom čase prevádzkoval nočný klub.
Obaja o neúčasti Badóa mali informácie iba sprostredkovane. Ballóga mal v tom čase požiadať Karol Szatmáry, aby šiel vyzdvihnúť Alojza Kromku do Krásnej Hôrky a priviezol ho do Veľkých Kapušian. Tam bol Albert Sisák.
„Trojica išla do Košíc. Mali zabiť Holuba, zabili Klešča a pomáhal im Alexander Horváth. Meno Badó v tejto súvislosti nepadlo,“ vypovedal Ballóg.
Bývalý košický podnikateľ Róbert Illéš potvrdil, že Badóa poznal odmalička. Do nočného klubu, ktorý vlastnil, chodieval aj Ballóg.
„Rozprávali sme o všeličom. Raz povedal, že to, čo je v novinách napísané, je hlúposť, lebo Laci Badó pri tej vražde nebol, že je to Szatmáryho robota.“
Obhajca Minčík sa v septembri vyjadril, že verí v obnovu konania, pretože „v zmysle toho, že jediný svedok Horváth, ktorý usvedčoval môjho klienta, zmenil svoju výpoveď a aktuálne môjho klienta vyviňuje a jeho výpoveď je verifikovaná ďalšími štyrmi výpoveďami Černáka, Laurinčíka, Ballógha a Illéša.“
Konkurenčný boj v podsvetí
Vražde Klešča v roku 1997 predchádzal boj konkurenčných skupín v podsvetí. Niekoľko dní pred ňou sa pokúsil Alojz Kromka alias Čistič zastreliť bosa podsvetia východného Slovenska Róberta Holuba na čerpacej stanici v Košiciach. Šéf Holub chcel zistiť, kde sa ukrýva, a tak uniesli brata Kromku Jána.
Vylákať ho mal práve Peter Klešč. Jána Kromku odviezli do garáže Holubovho domu vo Vajkovciach, kde z neho chceli doslova vymlátiť informácie o Alojzovi. Brat o úkryte nič nevedel, nepatril do podsvetia. Neskôr ho dobili, odviezli autom na pole, zastrelili a telo podpálili.
Iba jediný deň po Kromkovej brutálnej vražde strelec v bratislavskom hoteli Danube vážne zranil Holuba, ktorý skončil v bezvedomí na jednotke ARO nemocnice na bratislavských Kramároch.
Týždeň po tomto opakovanom pokuse o likvidáciu Holuba zastrelili v Košiciach aj Klešča, pričom pôvodným plánovaným terčom útoku bol údajne brat bosa Košíc Jozef Holub. Oficiálnou verziou motívu vraždy mala byť akási odveta za vraždu Kromkovho brata, teda aby Róbert Holub vedel, aké je to prísť o brata.
Petra Klešča rozstrieľali, keď ležal na gauči. Jozef Holub sa vtedy nachádzal v kúpeľni a podarilo sa mu utiecť.
Bos Holub sa o pokuse zlikvidovať jeho brata už nikdy nič nedozvedel, z kómy sa neprebral. Vrah ho dorazil 5. októbra 1997, keď ho samopalom rozstrieľal cez okno na oddelení ARO kramárskej nemocnice.
Rôzne výpovede člena podsvetia
V roku 2004 sa o prípade vraždy Petra Klešča, ale aj Jána Kromku rozrozprával člen košického podsvetia Alexander Horváth. Policajtom sa priznal, že sa podieľal na pokuse o vraždu Holubovho brata, pri ktorom zahynul Klešč. Namočení v tom mali byť Mikuláš Černák, Karol Kolárik, Karel Szatmári, Slavomír Surový, Ladislav Badó a napokon samotný Horváth.
Prípad sa na súde riešil spoločne s ďalšou mafiánskou vraždou, ktorej obeťou bol Ján Kromka – brat zabijaka podsvetia Alojza Kromku, ktorý dostal od médií prezývku Čistič. V prvom procese súd v roku 2006 oslobodil spod obžaloby z Kleščovej vraždy tak Černáka, ako aj Badóa so Surovým. V druhom procese po zrušení prvotného rozsudku už padali prísne tresty: Černákovi síce stíhanie zastavili, Badó a Horváth, ktorí sa mali okrem Klešča podieľať aj na vražde Kromku, dostali po 23 rokov a Surový len za vraždu Klešča 15 rokov.
Priznal sa, že klamal
Alexander Horváth menil výpoveď aj v prípadoch vrážd Kromku a Klešča, za ktoré je odsúdený na 23 rokov. Policajtom najprv dopodrobna vyrozprával, ako tieto skutky spáchal s ostatnými mafiánmi.
Prehovoril vraj preto, že sa bál Černáka a Badóa, ktorý sa mu mal vyhrážať.
Horváth neskôr svoju účasť na vraždách poprel, vraj o nej vedel len z rozprávania Kolárika. Podľa jeho ďalšej verzie mali ísť Klešča zabiť Badó, Szatmári, Surový a Alojz Kromka. Súdy napokon uverili Horváthovým prvotným výpovediam, v ktorých sa priznával.
O niekoľko rokov neskôr Horváth v policajnom výsluchu k inému prípadu, konkrétne k už spomínanej vražde Róberta Holuba, vyhlásil nasledovné:
„V trestnej veci vraždy Petra Klešča a pokusu o vraždu Jozefa Holuba som bol ja právoplatne odsúdený na základe môjho nepravdivého priznania a krivo som obvinil Mikuláša Černáka, Slavomíra Surového, Ladislava Badóa a Karla Szatmáriho,“ povedal Horváth, aktuality.sk
X X X
Dnes nemali existovať, vďaka 17. novembru 1989 sú stále medzi nami
Rehoľníčky z Rímskej únie Rádu sv. Uršule na poliach pri Modre, kam ich v roku 1950 poslali predstavitelia komunistického režimu.Zdroj: Rímska únia Rádu svätej Uršule
Komunistický režim si dal tesne po svojom nástupe jasný cieľ – ženské rehole v roku 2000 nebudú existovať. Dnes je rok 2022 a práve vďaka 17. novembru 1989 sa tento trúfalý cieľ nepodarilo dosiahnuť.
Pred 33 rokmi sa začala črtať cesta k slobode pre všetkých. Tisícky žien v Československu mali nádej, že sa blíži koniec ich takmer 40-ročného vyhnanstva. Mnohé mali za sebou roky v náročných podmienkach textilných tovární či ústavoch sociálnej starostlivosti, kde sa starali o ťažko postihnuté deti. Viac ako 80 z nich na vlastnej koži okúsilo tvrdosť komunistického väzenia.
S príchodom 17. novembra 1989 si vydýchli státisíce občanov Československa, medzi nimi aj rehoľné sestry, ktorých komunity sa komunisti desiatky rokov snažili systemaicky likvidovať. Cieľ bol jasný – zánik reholí do roku 2000.
Nepodarilo sa. Hoci značne zredukované, no stále existujúce spoločenstvá sa po páde režimu okamžite pustili do obnovy zhabaných a zároveň zničených objektov, mnohé rehole obnovovali zaniknuté školy, vracali sa späť do nemocníc.
Slobodu po roku 1989 na vlastnej koži pocítili aj sestry Viannea a Natália, hrdinky knihy Jedna svieca stačí. Pri príležitosti 33. výročia pádu komunistickej diktatúry môžete s aktiváciou predplatného získať na tento aj iné tituly z portfólia Aktuality.sk až 50-percentnú zľavu. Akcia potrvá do nedele 20. novembra.
Dočkali sa
Obe rehoľníčky – sestra Viannea i sestra Natália – prežili celý svoj produktívny život v komunistickom Československu. Odstrihnuté od možnosti vykonávať povolanie, pre ktoré sa v mladosti rozhodli. Sloboda ich dostihla až na dôchodku.
V roku 1989 sa nachádzali na opačných brehoch rieky Moravy. Sestra Viannea sa pomaly blížila k sedemdesiatke a bola v charitnom domove v českom Jiřetíně pod Jedlovou. Sestra Natália mala pár rokov do šesťdesiatky a podieľala sa na rozvoji spoločenstva uršulínok v Kostolnej-Záriečí neďaleko Trenčína.
Hoci svet za hranicami Československa sa očividne menil, čoho dôkazom bolo, že Sovietsky zväz prechádzal Gorbačovovou perestrojkou, vedenie štátu u nás zotrvávalo až na pár výnimiek na svojich pozíciách. Väčšina sa nechcela vzdať postov ani korýt.
V auguste 1989 vykonala ŠtB na Slovensku domové prehliadky u piatich odporcov režimu, členov takzvanej bratislavskej päťky pre výzvu na uctenie si obetí invázie vojsk v roku 1968. Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého zatkli, Hanu Ponickú, Antona Seleckého a Vladimíra Maňáká stíhali na slobode. Nepomohlo. Komunistická diktatúra v Československu písala poslednú kapitolu a čakal ju zamatový pád.
„Vedeli sme, že komunizmus padne. V Rusku vládol už niekoľko rokov Gorbačov, takzvaná perestrojka uvoľňovala okovy,“ priblížila sestra Viannea nálady panujúce v uršulínskej komunite bezprostredne pred novembrovými udalosťami.
Rehoľníčky sledovali spoločenské zmeny s nadšením. Sestra Svorada, tiež jedna z uršulínok, bola napríklad v novembri v talianskom Assisi, keď sa dopočula, že sa pohli ľady v Nemecku.
„Keď sme boli v Assisi, dozvedeli sme sa, že padol Berlínsky múr. Všetci sme sa tešili, medzi sestrami panovala povznesená nálada,“ pripomenula si udalosti 9. novembra 1989, keď sa desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína vydali po oficiálnom oznámení o otvorení hraníc na druhú stranu železnej opony a začali búrať jej symbol.
Osem dní nato sa začala rúcať aj komunistická diktatúra v Československu. Sestra Natália mala rok do šesťdesiatky, keď v uliciach českých a slovenských miest štrngali kľúčmi zástupy, vyburcované tvrdým zásahom bezpečnostných zložiek proti účastníkom študentského pochodu v Prahe.
„Už skôr sme šípili, že režim nevydrží. Nevedeli sme, kedy presne padne, no ten pocit hraničil s istotou,“ zhrnula.
Trinásť dní po 17. novembri, ktorý odštartoval cestu komunistickej diktatúry do minulosti a ukončil 40-ročné vyhnanstvo (nielen) sestier, oslávila sestra Viannea 67. narodeniny. Dátum narodenia ju radil medzi najpočetnejšiu skupinu sestier.
Komunistické ťaženie proti ženským reholiam prežili zhruba tri tisícky rehoľníčok. Väčšina z nich bola vo veku od 60 do 70 rokov, porovnateľne veľká bola skupina sestier nad 71 rokov.
Žiadne cúvnutie
Rehoľníčky z celého Československa pocítili naplno krutosť totality v auguste 1950, keď im na dvere kláštorov zabúchali alebo sa násilne vlámali skupiny zložené zo splnomocnencov SLOVÚC, Štátnej bezpečnosti (ŠtB), funkcionárov Komunistickej strany Slovenska (KSS) a takzvanej verejnej ľudovej správy, kam patrili najmä predstavitelia príslušných okresných národných výborov. Nechýbali ani príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a členovia Ľudových milícií. Vojaci v kasárňach mali pohotovosť.
Ženy nahnali do autobusov a previezli do takzvaných centralizačných kláštorov. Do objektov, z ktorých mnohé boli v havarijnom stave, natlačili výrazne viac sestier, ako kapacity dovoľovali. Po pár dňoch od presunu ich vyslali na polia a dali im do ruky vidly a motyky.
Sestru Vianneu premiestnili z Trnavy do Dolných Semeroviec. Vyštudovaná učiteľka matematiky a fyziky rozhadzovala hnoj na juhoslovenských poliach. Mladá absolventka učiteľského ústavu sestra Natália zasa musela opustiť kláštor v podtatranskej obci Batizovce. Cieľovou stanicou sa pre ňu stala Modra – na tamojších majeroch s ďalšími rehoľníčkami zbierali repu.
Cieľom bolo, aby sa vplyvom ťažkých podmienok postupne vzdali rehoľného života a odišli do civilu. Dial sa však pravý opak. Ženy dennodenne chodievali na polia, oblečené v habitoch. V odeve nevhodnom, no pre ne nesmierne významnom, sa brodili bahnom bez akéhokoľvek náznaku, že by pred komunistickou mocou hodlali cúvnuť.
Pokus číslo dva
Po roku, keď súdruhovia pochopili, že narazili na absolútnu nezlomnosť a vzdor, rozhodli sa skúsiť inú metódu – rehoľníčky zaradili do výroby v textilných závodoch na severe Česka. A tak cesty Československa pod rúškom tajomstva opäť brázdili autobusy plné sestier, ktorých cieľovou stanicou boli internátne ubytovne pre robotníkov.
Absolventku učiteľského ústavu sestru Natáliu pridelili na prácu „do mokrej sály“ závodu Lenas v Holbe. Močiareň ľanu bola plná hustej bielej pary z horúcej vody, hučiacej v obrovských turbínach. Teplý vlhký vzduch sa takmer nedal dýchať, všade bolo blato. Hoci sestry spracúvajúce odpadovú kúdeľ ľanu dostali gumáky, gumené rukavice i pracovné obleky, ostré ľanové vlákna prenikali aj cez ochrannú vrstvu. Najviac mali doráňané ruky. Navonok sa však tvárili, akoby šlo o každodennú rutinu.
„Mysleli si, že sa to nikdy nenaučíme, že to nebudeme schopné robiť. No my sme sa to naučili a zlepšovali sa. Po čase sme dostali na starosti aj vlastné úseky, ktoré sme kontrolovali,“ netajila sestra Natália ani po rokoch radosť z toho, ako sa súdruhovia vtedy prepočítali.
Ďalšie uršulínky pracovali v takzvanej motárni, kde bolo pre zmenu suché a prašné ovzdušie. Pre obe prevádzky však platilo, že ruky doráňané od ľanu si vypýtali daň. Viaceré sestry museli pre hlboké hnisajúce zranenia navštíviť nemocnicu v Šumperku.
Niektoré prišli neskoro a museli im odrezať časť prsta. Vedúci prevádzok v obave z nákazy začali rehoľníčky testovať. U niektorých zistili stafylokoka alebo streptokoka a skončili v nemocnici. Jedna mladšia sestra sa podľa sestry Natálie nakazila tuberkulózou a musela odísť na vyše deväťmesačné liečenie.
Za nezmysly vo väzení
Toto bol iba zlomok všetkého, čo museli rehoľníčky, nielen uršulínky, na ceste za slobodou zvládnuť. Roky v továrňach a neskôr v ústavoch sociálnej starostlivosti, pod drobnohľadom štátnej moci, ktorá sledovala každý ich krok, a v prípade podozrenia neváhala niektoré poslať i do väzenia.
V rokoch 1949 až 1989 bolo v Československu celkovo odsúdených 88 sestier, ktoré si spoločne mali odsedieť 311 rokov a 11 mesiacov. V prípade mužov to bol viac ako dvojnásobok: 171 členov reholí bolo dokopy odsúdených na 756 rokov a sedem mesiacov. A k tomu päť doživotí.
Spomedzi rehole uršulínok sa ich do väzenia dostalo sedem: sestry Mária Staneková, Karola Stoláriková, Stanislava Ernstová, Hildegarda Oscitý, Klotilda Lahvičková, Tadea Hrkľová a provinciálna predstavená Augustína Bošnáková.
Často šlo o vykonštruované a nezmyselné dôvody. Napríklad sestra Mária Staneková vyfasovala pol roka za mrežami za to, že údajne mala ostatné sestry nabádať k vzdoru voči nadriadeným. Polovicu trestu si musela odpykať v trestaneckom tábore, čo sa podpísalo na jej zdraví – z väzenia ju previezli rovno do nemocnice, odkiaľ putovala na Slovensko, do kláštora v Hronskom Beňadiku.
Tieto i ďalšie absurdné príbehy, ktoré vznikli preto, že sa Československo stalo na 40 rokov ostrovom neslobody, dokumentuje kniha Jedna svieca stačí. Titul je zároveň vzácnou sondou do verejnosti málo známej témy likvidácie ženských reholí v temných 50. rokoch s označením Akcia R (Rehoľníčky), aktuality.sk
X X X
Kým Diana si v slzách chcela vziať život, ignoroval ju a venoval sa milenke: Charles čelí kritike po odvysielaní seriálu The Crown! Odhalil o ňom pravdu?
O tom, že manželstvo princeznej Diany a dnes už kráľa Karola III. nebolo idylické, sa vedelo už začiatkom 90-tych rokov. Dôvodom bola publikovaná kniha od spisovateľa od Andrewa Mortona, ktorá vďaka seriálu The Crown opäť vzbudila pozornosť.
Aj keď piata séria The Crown odštartovala len pred niekoľkými dňami, stihla na seba strhnúť obrovskú pozornosť. V najnovších epizódach sa totiž zameriava práve na manželstvo princeznej Diany – a to, čo všetko si pri svojom nevernom manželovi vytrpela. Veľké gro informácií, z ktorých čerpali produkční, ale aj scénaristi, pochádzalo z knihy Diana: Jej skutočný príbeh ktorú napísal známy britský spisovateľ Andrew Morton.
Priznala mu svoje najväčšie tajomstvá
Podľa seriálu The Crown to bol práve britský spisovateľ, ktorý mal pomocou prostredníka, najlepšieho kamaráta Diany, kontaktovať Charlesovu manželku. V skutočnosti to však bolo naopak – a Mortona si mala vyhliadnuť práve Diana. Obidvom išlo o to isté a to, aby sa svet dozvedel o živote v kráľovskej rodine aj z inej perspektívy než tej, ktorá bola verejnosti prezentovaná. Princezná túžila vyrozprávať svoj príbeh tak, ako ho vnímala. To však cez médiá ako oficiálny člen kráľovskej rodiny urobiť nemohla.
Diana odpovedala na otázky spisovateľa cez magnetofón. Z nahrávok vznikol viac než 18-tisícový prepis, ktorý Morton následne použil vo svojej knihe. Princezná otvorene porozprávala o tom, ako neromanticky ju Charles požiadal o ruku, ako komentoval jej kilá navyše, o nevere, ktorá nastala krátko po svadbe, ale aj o psychických problémoch.
„Plakala som až tak, že sa to zmenilo na rev. Vzlykala som, že som zúfalá, a že neviem zastaviť úzkosť. Charles povedal – nebudem ťa počúvať. Toto mi robíš stále. Idem jazdiť,“ zaspomínala si na neľudské správanie svojho manžela Diana. V tom momente pociťovala obrovské návaly úzkosti, no vlastný manžel, ktorý jej mal byť oporou, ju ešte viac zranil. Mala pocit, že na nej nezáleží. Už v tom čase totiž vedela, že ju jej manžel podvádza – a jeho aktivity sa často spájajú s jeho milenkou Camillou. „Po tomto som sa zhodila zo schodov,“ dostala zo seba v úprimnej spovedi.
To však nebol jediný pokus vziať si život. Druhý nastal po tom, čo sa pocity beznádeje a nepochopenia v kráľovskej rodine – a najmä od muža, ktorý ju mal milovať, začali zväčšovať. „Vedela som, čo je so mnou zle, no nikto v mojom okolí mi nerozumel. Potrebovala som si oddýchnuť a aby ľudia v dome pochopili trápenie a úzkosť, ktoré sa odohrávali v mojej hlave. Bolo to zúfalé volanie o pomoc. Nie som rozmaznaná – len mi nebolo vôbec umožnené prispôsobiť sa pozícii, na ktorú som sa dostala,“ opísala svoje trápenie princezná sŕdc.
Po vydaní knihy nabrali veci pomerne rýchly spád – a ešte v tom roku dvojica vyhlásila oficiálne odlúčenie. Až keď sa rozvod sfinalizoval až o štyri roky neskôr, tak, ako princ Charles, aj princezná Diana našla šťastie po boku Dodiho Al-Feyda. Isté však je, že toxický vzťah, ktorý sa už po 13-tich stretnutiach premenil na manželstvo, spôsobilo bolesť obidvom…
Čeliť jej momentálne musí aj dnes už kráľ Karol III., ktorému nová séria netflixového seriálu ničí už tak celkom slabú reputáciu…, aktuality.sk
X X X
MS vo futbale 2022: Ekvádor takmer pripravil o účasť. Castillo si v Katare nezahrá
Štart obrancu Byrona Castilla v juhoamerickej kvalifikácii o postup na MS 2022 takmer pripravil ekvádorskú reprezentáciu o účasť v Katare, do nominácie na svetový šampionát sa však napokon tento futbalista nedostal.
Tréner Gustavo Alfaro sa rozhodol pravého beka nepozvať na šampionát a nezaradil ho do 26-člennej nominácie. Ekvádor sa na MS 2022 predstaví v základnej A-skupine a jeho súpermi budú tímy Kataru, Senegalu a Holandska.
Výbery Čile a Peru sa u Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) a neskôr aj na Športovom arbitrážnom súde (CAS) domáhali vylúčenia výberu Ekvádora, pretože podľa ich názoru Castillo absolvoval osem kvalifikačných duelov neoprávnene.
Obranca mal hrať na falošný doklad totožnosti, pretože sa mal narodiť v Kolumbii. Ekvádorčania z celého prípadu nevyviazli beztrestne, musia zaplatiť pokutu 100-tisíc švajčiarskych frankov a v kvalifikácii o postup na MS 2026 prídu o tri body.
Ekvádorský reprezentačný kormidelník si na šampionát berie tím zložený z hráčov zo severoamerický aj juhoamerických súťaží, dopĺňa ich desať futbalistov z Európy. Zaujímavosťou je, že na šampionát ide aj 22-ročný útočník Kevin Rodríguez, ktorý na klubovej úrovni pôsobí vo vlasti v druhej najvyššej súťaži v tíme Imbabura SC, aktuality.sk
X X X
Nefér praktiky Mirky? Iný pohľad na inak obľúbenú manželku Rogera Federera! Najnovšie vyjadrenia jej rozhodne nelichotia
Miroslava Federerová je tiež bývalá profesionálna tenistka, švajčiarska, ale slovenského pôvodu, narodila sa totiž v Bojniciach. Neskôr kariéru ukončila, aby stála po boku svojmu, o niečo slávnejšiemu manželovi. Svetom aktuálne prebehli vyjadrenia, ktoré ju však ukazujú trochu v inom svetle.
Patria k najobľúbenejším na svete
Pôvodom Slovenka Mirka Federerová (41) má s manželom (44) krásny vzťah a spolu patria medzi najsympatickejšie páry nielen športového sveta. Napriek tenistovej vyťaženosti si aj v čase najväčších turnajov užívali rodinnú pohodu, mysleli na svoj vzťah a boli si navzájom oporou. Roger tento rok ukončil svoju profesionálnu kariéru a hoci vďaka za úspešných 24 rokov vo svete tenisu patrí mnohým ľuďom, najväčšiu poklonu zložil svojej milovanej Mirke.
Jej nefér praktiky kolujú svetom
Vo všeobecnosti je známa najmä ako dobrá manželka a mama a aj správna žena, o to viac prekvapili najnovšie vyjadrenia, o ktorých píšu posledné dni aj svetové médiá. Bývalý súper a krajan hviezdneho tenistu Stan Wawrinka si totiž zaspomínal a prezradil viac o tom, čo cítil a prežíval v roku 2014 na ATP Final v zápase proti Rogerovi. Počas rozhovoru pre RMC hovoril o tom, aké bolo neznesiteľné, keď ho manželka Federera (a podľa jeho slov to robila naschvál), rozptyľovala počas podávania pri zápase kričaním.
Riešil to aj verejne
Federer duel vyhral, ale dohra nebola príjemná, pretože Stan Mirku aj verejne obvinil z rozptyľovania, na čo sa sťažoval aj rozhodcovi, pričom hovoril: „Toto isté robila aj na Wimbledone. Zakaždým, keď som jej na strane, tak pred podaním kričí, je to neznesiteľné.“ Vtedy ho mala Mirka dokonca ešte označiť aj za uplakané dieťa, doslova mala na neho zakričať: „Crying baby“:
Už v tej dobe o tomto incidente písali mnohé médiá, ale inak by sa na tento konflikt možno aj bolo zabudlo, ak by to sám Stan Wawrinka nevytiahol dnes opäť. Hoci priznáva, že už má od situácie odstup, a že vtedy bolo všetko trochu iné a naozaj veľmi vypäté, neváhal tento svoj názor na Mirku Federerovú opäť pustiť do sveta…