Píšu svetové denníky k Vanceovmu prejavu. Studená sprcha a šok pre Európu, začatie ideologickej vojny, neveľmi skrývaná vyhrážka spojencom i odhalenie širších európskych plánov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tak hodnotia popredné svetové denníky kontroverzný prejav, ktorý predniesol viceprezident USA J. D. Vance v piatok v Mníchove na bezpečnostnej konferencii.
Vance napriek očakávaniam nehovoril o Ukrajine, ale prejav venoval údajnému ústupu od slobody slova v Európe. Európskych politikov Vance vyzval, aby viac počúvali svojich občanov, ktorí si podľa neho želajú hlavne obmedzenie masovej migrácie. Kritizoval tiež údajné prenasledovanie populistických strán v Európe. Následne sa stretol tiež s Alicou Weidelovou – kandidátkou na kancelárku za stranu Alternatívu pre Nemecko (AfD), označovanú za pravicovo populistickú až krajne pravicovú. Vanceovo počínanie vyvolalo kritiku viacerých európskych činiteľov.
nefiltrovaná dávka trumpizmu,“ napísal v komentári denník Frankfurter Allgemeine Zeitung s tým, že Vance v prejave spojil kultúrnu vojnu americkej pravice s podporou európskych spojencov. Pre tých, ktorých si na nový americký prístup ešte len zvykajú, išlo o „studenú sprchu“, dodal denník.
Aj podľa amerického denníka The New York Times predstavoval prejav, ktorý v zásade len replikoval Vanceove názory prezentované už dlho na domácej pôde, pre Európu šok. Podpora AfD podľa denníka ukazuje, že „tvrdá protiimigračná politika sa stala priadzou, ktorá pevne spája globálnu mozaiku populistických hnutí“.
Francúzsky Le Monde hodnotí Vanceovo vystúpenie ako „vyhlásenie ideologickej vojny Európe“. Prirovnáva ho k podobne „nepriateľskému“ mníchovskému prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina z roku 2007, ktorým ohlásil zámer mocenského návratu Ruska.
Za „chabo skrývanú vyhrážku“ spojencom označil denník The Wall Street Journal pasáž Vanceovho prejavu, v ktorej uviedol, že USA nebudú bezpečnostne, ekonomicky ani z pohľadu energetiky podporovať tie európske krajiny, ktoré nezdieľajú videnie sveta súčasnej americkej administratívy.
Viceprezidentov prejav a stretnutie so šéfkou nemeckej AfD signalizujú širšie plány Trumpovej administratívy pre Európu, mieni britský The Guardian. „Americká pravica pod Trumpovým vedením chce docieliť (…) vzostup populistických strán, ktoré zdieľajú protiimigračný a izolacionistický svetonázor a ktoré sa pripoja k USA v ich útoku na globalizmus a liberálne hodnoty,“ napísal The Guardian./agentury/
X X X
Pellegrini: Šéf NATO vo štvrtok navštívi Slovensko, témou budú výdavky na obranu
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok navštívi Slovensko. S prezidentom Petrom Pellegrinim i predsedom vlády Robertom Ficom bude rokovať o téme zvyšovania výdavkov na obranu. Pellegrini to v sobotu potvrdil pre médiá počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, informuje osobitný spravodajca TASR.
Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 dohodli, že na obranu každoročne vyčlenia dve percentá svojho HDP. Nový americký prezident Donald Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP.
Rutte v rozhovore pre magazín Politico na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že členské štáty budú musieť výdavky na obranu zvýšiť výrazne viac než na tri percentá HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na júnovom summite NATO v Haagu.
„Ak budeme mať dohodu na postupné zvyšovanie výdavkov na obranu nad 2 % HDP, bude musieť pravdepodobne dôjsť k zmene, aby členským štátom bola udelená výnimka aj na možné prekročenie výšky dlhu, bez toho, aby tieto krajiny boli sankcionované za rastúci dlh,“ uviedol prezident.
Pellegrini dodal, že diskusia medzi členskými štátmi sa bude zameriavať na to, kam až by mala výška výdavkov na obranu ísť. „Musíme sa zamyslieť, či to bude 3 %, 3,5 % a v akom tempe a časovom horizonte. Bude to dôležitá debata, pretože nemôžeme sa sústrediť len na samotné percento, ale musíme zohľadniť aj potreby každého štátu a jeho armády,“ vysvetlil.
Kľúčové bude podľa neho vysvetliť občanom dôvody zvyšovania výdavkov na obranu. „Čaká nás náročná debata,“ dodal. Na budúci štvrtok (20. 2.) sa tejto téme bude venovať aj s generálnym tajomníkom NATO, Markom Ruttem, ktorý navštívi Slovensko.
Pellegrini tiež reagoval na vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že už nehovorí o „spravodlivom mieri“, ale o „udržateľnom a trvalom mieri“. „Zelenskyj si uvedomuje, že to nebude jednoduché,“ povedal Pellegrini a zdôraznil, že ukrajinský prezident má predstavu o posilnení európskej armády a vyzval členské krajiny EÚ, aby v rámci NATO budovali silnú európsku armádu.
„Zelenskyj hovoril aj o tom, že na zabezpečenie mieru na Ukrajine bude potrebná silná ukrajinská armáda, ktorá podľa neho musí byť väčšia ako sú finančné možnosti samotnej Ukrajiny. Naznačil, že európske krajiny by mali pravidelne prispievať na udržiavanie silnej ukrajinskej armády,“ povedal Pellegrini.
Prezident ďalej dodal, že Zelenskyj si tiež uvedomuje zmenu postoja americkej administratívy voči Ukrajine a Európe. „Je to viditeľné aj v reakciách amerického viceprezidenta J. D. Vancea. Ak chce Európska únia zostať relevantným hráčom na medzinárodnej scéne, musí vystupovať jednotne. Ak bude roztrieštená, ako to teraz niekedy vyzerá, môže to byť pre samotný projekt EÚ veľmi rizikové,“ podotkol.
Upozornil tiež, že aj v kontexte nadchádzajúcich parlamentných volieb v Nemecku a politických problémov v Rakúsku a Francúzsku, bude pre EÚ veľmi dôležité nájsť spoločný postoj v zásadných otázkach, ako sú bezpečnosť a mier na Ukrajine. „Ak Únia nebude jednotná, tak ju zvyšok sveta nebude považovať za silného partnera,“ upozornila hlava štátu.
Pellegrini: Slovensko by malo ukázať, že chce zavádzať najnovšie technológie
Je dôležité, aby sa Slovenská republika prezentovala ako moderná krajina, ktorá chce implementovať najpokročilejšie technológie na svojom území, povedal v sobotu novinárom prezident. V Mníchove sa popri účasti na bezpečnostnej konferencii stretol so zástupcami spoločností Google, Airbus i Boston Consulting Group.
Pellegrini stretnutiami nadviazal na svoju návštevu v Paríži, kde sa začiatkom tohto týždňa zúčastnil na summite o umelej inteligencii a stretol sa s predstaviteľmi spoločnosti Microsoft. V sobotu zopakoval, že ak SR nemôže byť lídrom vo vyvíjaní najmodernejších inovácií, mala by byť lídrom v začatí ich využívania, a to v rôznych oblastiach života.
„Slovensko by potom mohlo byť príkladom, ktorý bude môcť ukázať, ako naozaj škodí prílišná regulácia zo strany Európskej komisie vo vzťahu k zavádzaniu moderných technológií,“ dodal Pellegrini.
Práve vďaka ich využívaniu vládou a verejným sektorom sa podľa neho zistilo, kde všade je problém s nadmernou reguláciou. Pellegrini sa domnieva, že Európa nepotrebuje podrobné pravidlá, ktoré inovácie a rozvoj brzdia, ale len regulačný rámec.
Slovenský prezident v sobotu hovoril aj s výkonným viceprezidentom firmy Airbus Helicopters Stefanom Thomém a globálnym predsedom BSG Richom Lesserom. Tému umelej inteligencie otvoril tiež počas rozhovoru s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom.
Na rokovaniach s viceprezidentkou firmy Google pre vládne záležitosti a verejné politiky pre Európu Annete Kroeberovou-Rielovou sa dohodli, že predstavitelia tejto spoločnosti onedlho prídu na Slovensko, aby diskutovali o organizovaní možných prvých školení pre zamestnancov verejnej a štátnej správy o AI a jej potenciálnom využití.
V nedeľu sa prezident SR stretne so zástupcami spoločnosti Meta. Na programe má takisto bilaterálnu schôdzku s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, s ktorým bude Pellegrini podľa svojich slov hovoriť o viacerých témach vrátane bezpečnosti, energetiky i aktuálneho diania./agentury/
X X X
Tibor Gašpar pripustil, že vláda bude musieť podpísať memorandum so sedmičkou rebelujúcich poslancov
Smer chce vládnu krízu riešiť aj s vylúčenými poslancami Hlasu. Napriek tomu hovoril podpredseda parlamentu o tom, že vládnutie bude náročné.
Podpredseda parlamentu pripustil, že vládnutie aj so všetkými 79 poslancami bude náročné a bude vyžadovať veľkú dávku disciplíny od všetkých koaličných poslancov. Tibor Gašpar takto komentoval blížiace sa ultimátum predsedu vlády a šéfa strany Smer Roberta Fica v relácií STVR Sobotné dialógy.
Fico totiž stranám Hlas a SNS dal termín do nadchádzajúceho pondelka (17.2.) aby prišli s riešením koaličnej krízy a zastabilizovali počty hlasov v národnej rade.
Podľa Gašpara je cieľom Smeru aby vládu podporovalo všetkých 79 poslancov – teda rovnaký počet ako na začiatku volebného obdobia.
Gašpar tak pripustil, že rokovať treba aj so Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých zo strany Hlas vylúčili a v parlamente sú tak medzi nezaradenými.
„Vládnutie bude komplikované, bude možno treba podpísať memorandum so siedmimi poslancami. Bude treba veľkú disciplínu koaličných poslancov a môžu prísť zákony, kde budú trecie plochy na hodnotových názoroch,“ pripustil v relácií Tibor Gašpar.
Ako konkrétne chce Fico riešiť krízu ak predsedovia koaličných strán Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko nepresvedčia rebelujúcich poslancov, ktorí odišli z ich klubov však Tibor Gašpar neprezradil.
Takisto podľa jeho slov v strane neriešili ani otvorený list Andreja Danka adresovaný Ficovi. Podľa Gašpara je predseda SNS „známy svojimi extrémnymi vyjadreniami“, je však presvedčený, že „vyjadrenia bude korigovať v pondelok“.
Gašpar chce bezpečnostné záruky z Ruska
Druhú polovicu relácie sa Tibor Gašpar a podpresedníčka strany Progresívne Slovensko Irena Biháriová venovali medzinárodnej politike – najmä postojom novej vládnej garnitúry Spojených štátov amerických.
V tejto časti diskusie najmä zarezonovali slová Gašpara, ktorý kvitoval, že pri prvých rokovaniach o mieri nemajú podľa názoru USA sedieť predstavitelia z Európy. S takýmto postojom sa nestotožnila Biháriová, ktorá naznačila, že takéto delenie sféry vplyvu mocností sme zažili v minulosti na Jaltskej konferencii.
Gašpar neskôr pripustil, že v nasledujúcich rokovaniach by pri stole mali sedieť aj zástupcovia z Európy – no súčasne spomenul, že nebyť britského premiéra Johnsona, mier by bol oveľa skôr. Narážal tak na mierové rokovania z roku 2022, ktoré sa však skončili neúspešne. Pritom pred tromi dňami Volodymr Zelenskyj dementoval, že by ho od pokračovania v mierových rokovaniach odhovoril práve Johnson.
Bihariová pripomenula, že návrh podmienok mierového rokovania zo strany USA v podstate hovorí o kapitulácii Ukrajiny a reálnom riziku, že by mohol takýto krok znamenať milióny utečencov z Ukrajiny, ktorí by prúdili aj na Slovensko.
Gašpar naopak tvrdil, že jediným riešením ukončenia vojny, je vyrokovanie bezpečnostných záruk zo strany Ruska a zastavenie zbrojenia v Európe, keďže USA vylúčili, že by sa do konfliktu na Ukrajine mohli zapojiť jednotky NATO, aktuality.sk
X X X
Trumpov vyslanec Európe odkázal, že miesto pri stole mierových rokovaní o Ukrajine nebude mať
Poľský premiér hovorí o potrebe vypracovať vlastný európsky akčný plán týkajúci sa Ukrajiny.
Podľa špeciálneho amerického vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga nebudú európski predstavitelia súčasťou plánovaných mierových rozhovorov medzi Ruskom, USA a Ukrajinou.
Na jednom z fór na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že je realista a hoci nie je proti účasti európskych politikov na rokovaniach, nepovažuje za potrebné zahrnúť do rokovaní aj tých, „ktorí sú súčasťou problému“.
„Spomeňte si na Minsk 2 – bola tam kopa európskych lídrov a úplne zlyhali,“ povedal americký generál na dôchodku, všíma si Ukrajinská pravda.
Pripomíname, že Minský protokol vypracovala trilaterálna kontaktná skupina pre Ukrajinu, ktorá pozostávala zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a OBSE. Mediátormi v procese rokovaní boli lídri Francúzska a Nemecka.
„Mojím európskym priateľom by som povedal: zapojte sa do diskusie. No nie tým, že sa budete sťažovať, že možno, áno alebo nie budete pri stole, ale tým, že prídete s konkrétnymi návrhmi, nápadmi a zvýšením výdavkov (na obranu),“ cituje Kellogga britský denník Guardian.
Vyslanec Trumpovej administratívy, ktorý v najbližších dňoch navštívi Ukrajinu, povedal aj to, že Spojené štáty nikdy netvrdili, že Ukrajinci by mali byť vylúčení z diskusie o mieri. Z jeho úst takisto zaznelo, že vojna Ruska proti Ukrajine by sa mohla skončiť tento rok.
Európski lídri zamieria do Paríža
„Európa naliehavo potrebuje vlastný akčný plán týkajúci sa Ukrajiny a našej bezpečnosti, inak o našej budúcnosti rozhodnú iní globálni hráči. Nie nevyhnutne v súlade s našimi vlastnými záujmami,“ napísal na sociálnej sieti X poľský premiér Donald Tusk.
Poliaci už oznámili, že francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na pondelok do Paríža schôdzku lídrov európskych krajín, aby prerokovali plány amerického prezidenta.
Podľa webu Politico nie je jasné, ktoré krajiny Európskej únie sa samitu zúčastnia a či bol pozvaný aj britský premiér.
Denník Financial Times v sobotu priniesol informáciu, že americké ministerstvo zahraničných vecí požiadalo európske krajiny, aby poskytli informácie o vojenskom vybavení, mierových jednotkách a bezpečnostných opatreniach, ktoré by mohli poskytnúť Ukrajine v rámci bezpečnostných záruk.
Washington tak pravdepodobne zisťuje, aká je európska ochota brániť Ukrajinu po mierovom urovnaní.
To, že Európa bude pravdepodobne vylúčená z mierových rokovaní, počas svojho sobotňajšieho prejavu naznačoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ten zároveň vyzval Európu, aby posilnila alebo vytvorila európsku armádu. Podľa Zelenského by nemala nahradiť NATO, ale skôr vyrovnať príspevok európskych krajín vo vzťahu k Spojeným štátom.
Američania majú momentálne v Európe okolo stotisíc vojakov. Nová americká administratíva však otvorene hovorí, že situácia sa môže zmeniť. „Teraz je čas investovať, pretože nemôžete predpokladať, že americká prítomnosť (v Európe) bude trvať večne,“ povedal počas návštevy Varšavy americký minister obrany Pete Hegseth.
Zelenskyj Európanom pripomenul, že reálne bojové skúsenosti majú v Európe aktuálne iba ukrajinské ozbrojené sily.
„Bez Ukrajiny európska armáda nemôže zastaviť Ruskú federáciu. Ale spojená armáda môže. Zbrane, sankcie, politický tlak, jednota – to je to, čo môžete poskytnúť vy,“ dodal Zelenskyj, aktuality.sk
X X X
Zelenskyj sa vzoprel a odmietol Trumpov návrh získať práva na 50 percent vzácnych nerastov Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes uviedol, že dohoda so Spojenými štátmi o ukrajinských vzácnych nerastoch zatiaľ nie je pripravená a doterajšiemu návrhu chýbajú bezpečnostné záruky pre Kyjev. Napísali to agentúry Reuters a AFP. Dohoda je ústredným bodom snahy Kyjeva získať podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce rýchle ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine, poznamenal Reuters.
Kyjev sa pritom usiluje o bezpečnostné záruky, ktoré by Ukrajinu ochránili pred možnou ďalšou ruskou inváziou v budúcnosti. „Podľa môjho názoru nás nechránia,“ povedal Zelenskyj novinárom k návrhu dohody na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. „Musí to byť napísané po právnej stránke správne. Je to investícia… Pokiaľ je to všetko spojené s bezpečnostnými zárukami. Túto súvislosť v dokumente zatiaľ nevidím,“ uviedol ukrajinský prezident podľa AFP.
Denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že ukrajinský prezident odmietol návrh Trumpovej administratívy, aby USA získali práva na približne 50 percent nerastov vzácnych zemín na Ukrajine. Návrh dohody podľa jeho zdroja spomínal, že USA získajú ukrajinské prírodné zdroje výmenou za minulú vojenskú pomoc a neobsahovala nič o podobnej podpore v budúcnosti. Kyjev sa podľa denníka snaží vyjednať lepšiu dohodu, ktorá by obsahovala bezpečnostné záruky a chce do budúceho využívania ukrajinských prírodných zdrojov zapojiť aj ďalšie krajiny, vrátane štátov Európskej únie. S podobnou informáciou prišla americká stanica NBC News. Ktorá s odvolaním sa na svoje zdroje tiež uvádza, že Washington chce od Kyjeva vlastníctvo 50 percent ukrajinských nerastov vzácnych zemín, a že Trumpova administratíva naznačila otvorenosť na rozmiestnenie amerických vojakov v krajine, aby ich tam strážili, ak sa dojedná dohoda s Ruskom o ukončení vojny. Americký minister financií Scott Bessent predložil návrh Zelenskému počas stredajšej návštevy Kyjeva, dodala spravodajská stanica.
Zelenskyj podľa NBC News odmietol podpísať dokument počas stretnutia s Bessentom so slovami, že si ho potrebuje preštudovať a poradiť sa o ňom. Podobne situáciu opisuje FT, podľa ktorého zdrojov Trump chcel, aby Zelenskyj dokument podpísal, kým sa minister financií vráti do Washingtonu. Kyjev však podľa Financial Times chce, aby boli na akúkoľvek dohodu o ukrajinských nerastoch priamo viazané bezpečnostné záruky.
„Keď sme sa pozreli na podrobnosti, nebolo tam nič o (budúcich amerických bezpečnostných zárukách),“ povedal denníku nemenovaný ukrajinský predstaviteľ. Americký minister podľa Financial Times tvrdil, že už samotná prítomnosť Američanov zabezpečujúcich bezpečnosť nálezísk nerastných surovín by stačila na odstrašenie Moskvy.
Bessent počas návštevy Kyjeva o odovzdaní návrhu dohody ukrajinskej strane informoval a vyhlásil, že by mohla po vojne slúžiť ako „bezpečnostný štít“ pre Ukrajinu. Podrobnosti o návrhu však nezverejnil. Zelenskyj uviedol, že s Bessentom viedol produktívnu a konštruktívnu diskusiu a že Kyjev predbežný návrh dohody preštuduje. „Stále diskutujeme. Viedol som rôzne dialógy,“ povedal Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Ďalším problematickým bodom je podľa niektorých zdrojov FT návrh, aby jurisdikcia riešiaca spory o práva na ukrajinské nerasty bola v Spojených štátoch. Zelenskyj chce podľa nemenovaného európskeho činiteľa zapojiť do ťažby nerastov tiež iné krajiny, vrátane európskych. „Sú v tejto veci pod silným tlakom Američanov,“ povedal tento predstaviteľ.
Trump, ktorý sa do Bieleho domu vrátil v januári, tento týždeň v rozhovore s televíziou Fox News uviedol, že od východoeurópskej krajiny chce vzácne kovy v hodnote 500 miliárd dolárov, aby sa USA vrátila späť podpora, ktorú Washington krajine brániacej sa ruskej vojenskej agresii poskytol. Ako súčasný americký prezident k sume došiel, nie je zrejmé, podľa nemeckého hospodárskeho inštitútu IfW zatiaľ USA poskytli Ukrajine vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc v celkovej výške okolo 88 miliárd dolárov.
Zelenskyj už skôr uviedol, že je pripravený uzavrieť dohodu o sprístupnení ukrajinských nerastných zdrojov americkým investíciám. Ukrajinské prírodné zdroje sú spomínané v takzvanom pláne víťazstva, ktorý ukrajinský prezident predstavil vlani v lete. Kyjev v ňom vtedy podľa webu Ukrajinska pravda navrhol podpis dohody s USA, EÚ a ďalšími spojencami, ktorá by umožnila spoločné investície a využívanie ukrajinských prírodných zdrojov ako je urán, titán, lítium, grafit a ďalšie.
Na Ukrajine sa nachádzajú vzácne nerasty, ktorých hodnota sa odhaduje na niekoľko biliónov dolárov, ale množstvo nálezísk je v oblastiach na východe krajiny, ktoré sú buď pod ruskou okupáciou, alebo im hrozí, že ich obsadí postupujúca ruská armáda, poznamenal Financial Times./agentury/
X X X
Šéf NATO Mark Rutte vo štvrtok navštívi SR
Témou budú výdavky na obranu, informoval prezident Peter Pellegrini.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok 20.februára navštívi Slovensko. S prezidentom SR Petrom Pellegrinim i predsedom vlády SR Robertom Ficom bude rokovať o téme zvyšovania výdavkov na obranu. Pellegrini to potvrdil pre médiá počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, informuje osobitný spravodajca TASR.
Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 dohodli, že na obranu každoročne vyčlenia dve percentá svojho HDP. Nový americký prezident Donald Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP.
Rutte v rozhovore pre magazín Politico na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že členské štáty budú musieť výdavky na obranu zvýšiť výrazne viac než na tri percentá HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na júnovom samite NATO v Haagu.
„Je dôležité, že bude prebiehať diskusia s členskými štátmi, kam má až tá hranica zvýšených výdavkov ísť, v akom tempe a v akom časovom horizonte,“ povedal Pellegrini.
Na druhej strane však zdôraznil, že sa netreba sústreďovať iba na „percentá“, ale aj na potreby každého členského štátu a ich armád. Takisto bude podľa neho dôležité vysvetliť obyvateľom, prečo by malo k zvyšovaniu výdavkov dôjsť. Aj o tom chce vo štvrtok hovoriť so šéfom NATO Ruttem.
„Ak budeme mať (v rámci Aliancie) nejakú dohodu na postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu na viac ako dve percentá HDP, bude musieť pravdepodobne dôjsť k zmene fiškálnych pravidiel tak, aby na príspevky presahujúce túto sumu bola členským štátom udelená výnimka, a to aj na možné prekročenie výšky dlhu, aby neboli sankcionované za to, že im tento dlho rastie,“ dodal Pellegrini, aktuality.sk
X X X
Vojna v polícii pred súdom: NAKA nás chcela zadržať, museli sme konať, obhajovala zásah tímu Oblúk Santusová
Kto z koho. Viac ako tri hodiny v piatok (14. 2.) vypovedala pred súdom bývalá šéfka inšpekčného tímu Oblúk. Práve jeho akciu podľa prokuratúry zmaril vtedajší policajný prezident Peter Kovařík. Ten to ale odmieta a tvrdí, že nezákonne postupovala vyšetrovateľka Diana Santusová.
Júl 2021. Vojna v polícii bola v plnom prúde. Inšpekcia si na podnet SIS zobrala na mušku čurillovcov – pre podozrenie, že manipulujú vyšetrovanie veľkých káuz. Chcela preto zadržať ich dôležitých svedkov – trio Peter Petrov, Matej Zeman a Csaba Dömötör.
Inšpekčnému tímu velila táto policajtka – Diana Santusová. Na zásah v Bratislave si povolala kukláčov z cudzineckej polície v Sobranciach. Keď zobrali Dömötöra, prišiel vraj telefonát s rozkazom policajného prezidenta, aby sa vrátili domov.
„Nevedel, aká je dôkazná situácia v spise. Nevedel, čo hrozí nám, zasahujúcim policajtom,“ povedala v piatok (14. 2.) pred súdom svedkyňa Diana Santusová.
Kovařík: Postup Santusovej bol nezákonný
Kovaříka napokon obvinili zo zneužitia právomocí, skončil na čele polície a prokurátor ho poslal pred súd. On ale tvrdí, že nezákonný bol skôr postup Santusovej – nasadenie kukláčov vraj nemala riadne schválené.
„Sa hrať na to, že potom to dáme na potrestanie, keď tu behá zásahová jednotka a chytá ľudí po uliciach. Toto vyzerá tak, že bol páchaný trestný čin,“ upozornil obžalovaný bývalý prezident Policajného zboru Peter Kovařík.
Policajný šéf napokon súhlasil, aby problémový zásah pokračoval. Zvyšných dvoch podozrivých sa už ale tímu Oblúk zadržať nepodarilo.
Podľa Santusovej čakali hodinu a pol na rozhodnutie
Podľa Santusovej na rozhodnutie Kovaříka čakali asi hodinu a pol a za ten čas ich jednoducho odhalili. Obhajoba ale tvrdí, že tím okolo vyšetrovateľky ani netušil, kde podozriví sú a vyzradil sa sám – dávno pred zásahom.
„Na pokyn pani Santusovej bolo v priebehu toho víkendu zastavené auto, ktoré patrilo príbuznému pána Petrova. Expozitnejší spôsob, ako sa on mohol o tej akcii dozvedieť, si už ani neviem predstaviť, okrem toho, že mu zaklopali na dvere,“ podotkol obhajca Kovaříka Peter Kubina.
Diana Santusová mimo súdnej miestnosti odmietla poskytnúť vyjadrenie pre kamery.
Mali naponáhlo
Tím inšpekcie mal so zásahom naponáhlo. Plánovaný bol o niekoľko dní neskôr. K skoršej akcii ho vraj donútila zmena situácie – zrejme na základe odpočúvania čurillovcov v ich kancelárii. Tí totiž Oblúk podozrievali, že sabotuje ich vyšetrovanie.
„Sme sa dozvedeli, že na NAKA spracovali realizačný návrh a plánujú nás cez víkend zadržať. Ak by nás naozaj niekto zadržal, tak by toto konanie nikto iný nedokončil,“ uviedla svedkyňa Santusová pred súdom.
„Tam neodznelo, že ich idú zadržať, neplánovali to, ale tím Úradu inšpekčnej služby si to tak vyhodnotil, že im teda hrozí zadržanie budúci týždeň a preto to chceli urýchliť,“ oponoval obhajca Kubina.
Chceli udrieť cez takáčovcov, tvrdí Kubina
Kubina tvrdí, že tento zásah mal byť len prvou epizódou s jasným cieľom – cez zadržaných takáčovcov udrieť na vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí si trúfali aj na zvučné mená.
Dokazuje to vraj aj fakt, že keď tých istých svedkov o pár týždňov neskôr poslala za mreže NAKA, inšpekciu už príliš nezaujímali.
Aký bol záujem ich zadržiavať? Keď tri mesiace ich nemal záujem nikto vypočuť,“ pýtal sa exšéf polície Kovařík.
„Dokazovanie beží, svedkovia sú vypočúvaní, oboznamujú sa listinné dôkazy. Nateraz sa nemám k čomu vyjadriť,“ uviedol prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Chylo.
Proces bude pokračovať v piatok (21. 2.) výpoveďami ďalších svedkov/agentury/.
X X X
Téma tohtoročného Expa je „Vytváranie lepšej spoločnosti pre naše životy“, čo odráža zameranie na inováciu, udržateľnosť a zlepšovanie kvality života na globálnej úrovni.
Expo 2025 bude miestom, kde sa stretnú lídri, vedci, umelci a technologickí inovátori z celého sveta, aby diskutovali o riešeniach pre najväčšie výzvy súčasného sveta, ako sú klimatické zmeny, digitálna transformácia a sociálna rovnosť.
Okrem technických a environmentálnych inovácií sa výstava sústredí aj na kultúrnu výmenu a podporu globálnej spolupráce.
Vzdelávacie pavilóny a interaktívne prezentácie prinesú novú perspektívu na to, ako môžeme spoločne čeliť globálnym problémom a vytvárať udržateľnú budúcnosť.
Na Expo 2025 sa zúčastnia krajiny zo všetkých kútov sveta, pričom každá z nich bude mať svoj vlastný pavilón, v ktorom sa predstavia svoje kultúry, technológie a inovačné riešenia.
Očakáva sa účasť viac než 150 krajín, pričom pavilóny sa budú nachádzať v rôznych častiach výstavného areálu, ktorý bude rozdelený do troch hlavných sekcií: Udržateľnosť, Mobilita a Kreatívna spoločnosť.
Japonsko sa už teraz pripravuje na príchod tisícov návštevníkov a účastníkov, a jeho pavilón sa zameria na japonskú kultúru, technológie a environmentálne iniciatívy.
Medzi ďalšími významnými účastníkmi sa očakávajú aj veľké technologické a priemyselné spoločnosti, ktoré predstavia svoje najnovšie inovácie v oblasti umelej inteligencie, obnoviteľných zdrojov energie a zdravotnej starostlivosti.
Výstava Expo, tiež známa ako Svetová výstava, sa koná od polovice 19. storočia a od svojho vzniku sa stala významným medzinárodným podujatím, ktoré ponúka príležitosť pre krajiny, aby sa predviedli na svetovej scéne.
Prvá svetová výstava sa uskutočnila v roku 1851 v Londýne a od tej doby sa Expo stalo symbolom inovácií, kultúrnej výmeny a mieru.
Od svojho vzniku sa Expo konalo v rôznych mestách, medzi ktoré patrí Paríž, Chicago, Dubaj a mnohé ďalšie.
Japonsko hostilo Expo už v roku 1970 v Osake, čo bola prvá svetová výstava, ktorá sa konala v Ázii.
Tento historický moment otvoril dvere pre ďalší rozvoj krajiny a ukázal svetu japonskú technickú a kultúrnu silu. Expo 2025 je druhé v poradí, ktoré sa bude konať v Japonsku.
Zaujímavosti a očakávania
Okrem inovácií a kultúrnych výmen Expo 2025 prinesie aj mnohé zaujímavé prvky. Organizátori sľubujú, že výstava bude nielen technologickým, ale aj ekologickým prielomom, keďže sa plánuje vybudovať s ohľadom na udržateľnosť a minimalizáciu negatívnych dopadov na životné prostredie.
Mnoho pavilónov bude postavených s využitím recyklovaných materiálov a energie zo slnečných a veterných zdrojov.
Okrem toho Expo 2025 ponúkne návštevníkom zábavu, vzdelávanie a zážitky, ktoré sú spojené s najnovšími trendmi v oblasti umenia, vedy a technológie.
Mnoho pavilónov bude interaktívnych, čo umožní návštevníkom priamo sa zapojiť do rôznych aktivít, ako sú virtuálne prehliadky, tvorivé dielne alebo technické demonštrácie.
Opatrenia a bezpečnosť
Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu sa organizátori Expo 2025 pripravujú na implementáciu prísnych opatrení na ochranu zdravia návštevníkov a účastníkov.
Očakáva sa, že bude zavedený systém online registrácie, meranie teploty na vstupe, ako aj povinné nosenie rúšok v určitých oblastiach.
Organizátori tiež plánujú zabezpečiť dostatočnú vzdialenosť medzi návštevníkmi a prísne hygienické opatrenia.
Expo 2025 v Osake bude skutočným zrkadlom budúcnosti, kde sa spájajú inovácie, kultúra a udržateľnosť, a poskytne tak návštevníkom jedinečnú príležitosť zažiť svet v jeho najlepšom svetle.
X X X
Šéfka odborárov: Vyplácanie 13. dôchodkov sa bude musieť zrušiť
Dokázala to, čo sa jej predchodcom nepodarilo – odpútať slovenské odbory od priameho prepojenia na politické strany. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika UHLEROVÁ však stojí pred ďalšími výzvami.
Dokázala to, čo sa jej predchodcom nepodarilo – odpútať slovenské odbory od priameho prepojenia na politické strany. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika UHLEROVÁ však stojí pred ďalšími výzvami.
Vláda presadila konsolidačný balíček bez diskusie so sociálnymi partnermi, nezamestnaným hrozí odoberanie dávok v hmotnej núdzi a slovenská ekonomika stále stojí na modeli lacnej pracovnej sily. V rozhovore pre Aktuality.sk otvorene hovorí o tom, prečo súčasné kroky kabinetu Roberta Fica považuje za nedostatočné a aké zmeny potrebuje slovenský trh práce, aktuality.sk