Štvorkoalícia SR končí? Matovič sa ministra nemieni vzdať. Nemci váhajú, či sa zbaviť jadrovej energie

Líder OĽANO Igor Matovič zostane ministrom financií aj po uplynutí ultimáta od strany SaS. Uznieslo sa na tom predsedníctvo hnutia OĽANO, ako aj jeho poslanecký klub. OĽANO zároveň pozvalo predstaviteľov strán „pôvodnej“ koalície na piatkové stretnutie. Informovalo o tom hnutie OĽANO v stanovisku.

 „Toto rozhodnutie je nemenné. Igor Matovič vyhral voľby. Dostal mandát na zostavenie koalície pre toto volebné obdobie. Je predsedom strany s najvyšším počtom poslancov v parlamente,“ odôvodnilo svoje rozhodnutie predsedníctvo a poslanci OĽANO.

Hnutie upozornilo, že Slovensko čelí bezprecedentným výzvam, ako je pandémia, vojna na Ukrajine, utečenecká kríza, extrémna inflácia či rast cien energií. „Je to čas, kedy je potrebné držať spolu, poskytnúť občanom potrebnú oporu a istotu, že ich vláda týmto náročným obdobím bezpečne prevedie,“ dodalo v stanovisku.

 OĽANO preto pozvalo predstaviteľov štyroch vládnych strán na stretnutie, ktoré označilo „Zodpovednosť za Slovensko“. Rokovať majú v piatok vo vládnom hoteli Bôrik.

SaS vypovedala koaličnú zmluvu a žiada vypracovanie novej. Ich požiadavkou je aj odchod Matoviča z vlády. Ak sa ich požiadavky nenaplnia do konca augusta, ministri za SaS chcú podať demisiu./agentury/

X X X

Policajný prezident Hamran odkazuje Ficovi a Sakovej: Nedehonestujte políciu. Žilinka je vraj nezrozumiteľný

 Nech Fico zoberie zodpovednosť sa nominácie svojich trestne stíhaných a odsúdených nominantov. Spreneverili sa svojmu poslaniu a budem mu to pripomínať, odkázal policajný prezident Štefan Hamran predsedovi opozičného Smeru Robertovi Ficovi. Hamran nevynechal ani odkaz generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorého rozhodnutia sú vraj nezrozumiteľné, či exministerke vnútra Denise Sakovej, ktorá je zas nekompetentná. Hamranovo vystúpenie potešilo aspoň bývalého premiéra Igora Matoviča.

 „V civilizovanej krajine EÚ neexistuje bývalý či súčasný premiér, ktorý by si dovoľoval verejne spochybňovať prebiehajúce trestné konania a súdne rozhodnutia. A to robí najmä preto, že sú tam jeho nominanti. Nech ponesie zodpovednosť za svojich nominantov, ktorých tam dosadil a ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. Je to krutá realita, o ktorej sa málo rozpráva, ale budeme mu to pripomínať,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej besede policajný prezident Štefan Hamran.

Ten, ako povedal, reaguje na vyhlásenie politikov len keď uvádzajú dezinformácie alebo hovoria skutočnosti, ktoré môžu vážne destabilizovať policajný zbor či podkopať jeho autoritu. Rozhodol sa preto „takto výnimočne“ reagovať na „absolútne neakceptovateľné“ tlačové vyhlásenia predsedu opozičného Smeru Roberta Fica. Ten dlhodobo spochybňuje zákonnosť viacerých trestných stíhaní pričom tvrdí, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry vykonávajú politickú objednávku vlády na likvidáciu opozície.

Fico podľa Hamrana neškodí len polícii alebo aj celému štátu. „Systematicky dehonestuje prácu príslušníkov Policajného zboru, spochybňuje prebiehajúce vyšetrovania, odbornú autoritu vyšetrovateľov a prokurátorov a nemá problém spochybňovať ani rozhodnutia nezávislých súdov. Ak niekto, obzvlášť trojnásobný premiér, začne spochybňovať súdne rozhodnutia, zásadným spôsobom spochybňuje základné princípy právneho štátu. To je začiatok konca,“ zdôraznil Hamran.

Mafiánsky brloh Fica a Pellegriniho

Ficovi s pomocou prezentácie zosumarizoval trestnú činnosť a odsudzujúce rozsudky nad bývalými policajtmi či nominantmi bývalej vlády a strany Smer. Dokopy ukázal prípady sedemnástich odsúdených.

„Ak sa pozriete na ten výpočet ľudí, je tam viacero nominantov alebo ľudí pôsobiacich za vlády Roberta Fica,“ poznamenal Hamran a vyzdvihol prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý okrem právoplatného odsudzujúceho rozsudku na 8 ročný trest čelí aj dvom ďalším obžalobám. „To desí. Je to hanba našej spoločnosti,“ rozčúlil sa Hamran.

Len v prípade vyšetrovacieho tímu Očistec, kde sú stíhané bývalé špičky polície za založenie korupčnej zločineckej organizácie, je podaná obžaloba na 25 osôb v deviatich samostatných konaniach. Medzi nimi aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, niekdajší riaditeľ NAKA Peter Hraško, či podnikateľ Norbert Bödör. Až 22 týchto ľudí sa už priznalo a s políciou spolupracujú, pričom obvinených zostáva stále 17 osôb. Všetci dokopy polícii vydali až 4 milióny eur, ktoré získali nezákonne.

Zoznam odsúdených využil expremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorý ho na svojom oficiálnom webovom profile nazval „aktuálnym stavom zápasu za spravodlivosť.“

„Sľúbili sme rozobrať mafiánsky brloh, ktorý tu stvoril Fico s Pellegrinim … ľudia nás do boja vyslali … vyhrali sme voľby … a tak slobodní vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia si robia svoju robotu … ale veľmi bohatým ľuďom v pozadí dvoch spomenutých to preveľmi vadí … a urobia čokoľvek pre povalenie vlády,“ uviedol Matovič.

Žilinka je nezrozumiteľný

Policajný prezident sa povenoval aj prípadu Súmrak, kde od 19. apríla čelia obvineniu zo založenie zločineckej skupiny čelia okrem Fica aj exminister vnútra Robert Kaliňák, policajný exprezident Tibor Gašpar a nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Títo obvinení totiž tvrdia, že NAKA a špeciálna prokuratúra sa snažia narýchlo podať obžalobu, aby takto zamedzili generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi využiť paragraf 363 Trestného poriadku a obvinenia im zrušiť.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka ale do prípadu aj tak vstúpil, preštudoval si spis a ešte 1. augusta skonštatoval, že konanie o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia nebolo plynulé. Došlo podľa neho k neodôvodneným prieťahom v celkovej dĺžke 55 kalendárnych dní, z ktorých bolo 38 pracovných.

Ešte v ten deň sa voči tomuto rozhodnutiu vymedzila špeciálna prokuratúra, ktorá tvrdí, že prieťahy neboli zavinené vyšetrovateľom ale samotným právnym tímom obvinených. Zároveň ale vyhovela pokynu generálneho prokurátora, o sťažnostiach rozhodla a už ukončený prípad vrátila do štádia vyšetrovania a doplnenie dokazovania.

Za pravdu špeciálnej prokuratúre dal aj policajný prezident. Podľa Hamrana vyšetrovateľ Jaroslav Vereščák konal zákonne. „Veľmi správne čakal na to, aby mu bolo predložené odôvodnenie sťažnosť každého z obhajcov,“ poznamenal Hamran.

V konaní Generálnej prokuratúry vidí Hamran istú dvojtvárnosť. Poukázal na to, že v prípade vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu obvinených z marenia spravodlivosti Generálna prokuratúra sama nekonala tak, ako to vyžaduje od špeciálnej prokuratúry či polície. „Toto je flagrantný prípad prieťahov,“ poznamenal Hamran.

Podobne podľa neho konala Generálna prokuratúra aj v prípade vyšetrovateľa Martina Juhása, ktorého stíhajú zo zneužitia právomoci verejného činiteľa práve kvôli vlaňajšiemu odpočúvaniu Fica na poľovníckej chate pri Leviciach. Aj v tomto prípade Generálna prokuratúry skonštatovala prieťahy v rozhodovaní o sťažnosti proti obvineniu.

„Nerozumieme tomu. Je to pre nás nezrozumiteľné, že v jedno prípade problém nie je a v druhom je,“ posťažoval sa.

„Rozhodnutia Generálnej prokuratúry by mali byť v prvom rade zrozumiteľné aj pre ostatné orgány činné v trestnom konaní. Aby sa vedeli nimi aj riadiť a poznali právny názor generálneho prokurátora na postup v jednotlivých trestných veciach. Ak vyčítame vyšetrovateľom nejaké prieťahy a Generálna prokuratúra robí výrazne dlhšie prieťahy, nerozumiem tomu,“ zdôraznil Hamran. „Takéto rozhodnutia vnášajú neistotu do prebiehajúcich trestných konaní,“ odkázal.

O reakciu na slová policajného prezidenta sme požiadali aj Generálnu prokuratúru. Tá však zatiaľ jeho slová nekomentovala.

Saková políciu dehonestuje

Hamran sa ohradil aj voči vyjadreniu bývalej ministerky vnútra Denisy Sakovej zo strany Hlas. Tá upozornila, že v Policajnom zbore chýba až 2000 policajtov. „Podstav v policajnom zbore som riešila aj ja ako ministerka vnútra. Takýto veľký podstav policajtov v Policajnom zbore si ale nepamätám,“ napísala Saková vo svojom statuse zo 4. augusta.

Tvrdí, že situáciu v Policajnom zbore zhoršuje veľká nedôvera občanov v políciu, ako aj nedôvera policajtov k svojim nadriadeným. Podľa nej sa totiž na vedúce pozície v zbore dostávajú osoby bez odborných a manažérskych skúsenosti, ktorí si vybudovali svoju “kariéru” na objasnení jedného prípadu.

„Aj preto často podriadení charakterizujú rozhodnutia nadriadených ako neprofesionálne, nekompetentné a chaotické,“ tvrdila. „V súčasnej dobe mám ale pocit, že stabilizovať Policajný zbor nie je prioritou tejto vlády,“ uzavrela.

Hamran sa voči jej slovám ostro ohradil. „Hanbil by som sa kritizovať nový policajný manažment, ak by som mal na čele polície manažment, ktorý mali oni,“ odkázal.

Naopak, dôveryhodnosť polícii podľa neho stúpa. Od roku 2013 sa dôvera v polícii pohybuje dlhodobo na úrovni 40 percent. Hamran ale upozornil, že dôvera verejnosti v políciu stúpa. Podľa eurobarometru o 4 percentuálne body. Podľa výskumnej agentúry AKO polícii dôveruje až 62,3 percenta občanov.

Spomenul aj otázku z prieskumu eurobarometra, ktorý zisťovať dôveru ľudí pri nahlasovaní korupcie. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom polícia podľa Hamrana stúpla o 11 percentuálnych bodov, z 46 na 57 percent. „Považujem za mimoriadne dôležité zvyšovať dôveru v políciu. Je to kľúčový parameter. Ak to nie je občanmi ocenené, zrejme robíme niečo zle,“ poznamenal Hamran a občanom sa poďakoval za prejavenú dôveru.

Saková podľa neho policajtov dehonestuje. „Považujem to za naozaj neprofesionálne a dokonca to má znaky nekompetentnosti,“ poznamenal policajný prezident. Poznamenal, že za ostatných 12 rokov boli len dva roky, kedy príliv policajtov zo zboru bol väčší ako ich odchod./agentury/

X X X

Nemci opäť váhajú, či sa zbaviť jadrovej energie. Môže za to agresia Ruska na Ukrajine

Nemecký kancelár z tábora socialistov prvýkrát priznal, že odstavenie jadrových elektrární v krajine sa môže posunúť. Tento rok pritom plánovali vypnúť aj tie posledné, ktoré ešte Nemcom zostali.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v tom čase stála pred ťažkou voľbou. Keď v roku 2011 nastala havária v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima, len máloktorá európska krajina bola taká vystrašená ako práve Nemecko.

Nemci mali v tom čase za sebou už dlhú, únavnú ale stále živú diskusiu o tom, či sa majú alebo nemá zbaviť jadrovej energetiky. Práve Merkelovej konzervatívci boli tradične za jej zachovanie, opoziční socialisti boli za jej odstavenie a čoraz silnejší Zelení boli dlhodobo a jednoznačne za zbavenie sa jadra.

Desať dní po havárii vo Fukušime sa Merkelová vybrala do spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, kde sa v tom čase blížili kľúčové voľby. Vtedy populárnu kancelárku tam však namiesto jej priaznivcov privítal dav demonštrantov, ktorý ju vypískal.

Dôvodom bola práve neochota Merkelovej vládnucej CDU kompletne odstaviť krajinu od jadrovej energetiky. Už o pár dní Merkelová ohlásila, že Nemecko definitívne vypne všetky svoje jadrové elektrárne a podľa plánov vlády v Berlíne sa tak malo udiať už do konca tohto roka.

Lenže dnes Nemecko, rovnako ako väčšina krajín Európskej únie, čelí novej, odlišnej, realite. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom odmietla spustiť spoločný plynovod Nordstream 2, hľadá alternatívy k rope či uhliu a čoraz viac nemeckých politikov si uvedomuje, že obnoviteľné zdroje nedokážu nahradiť tieto výpadky.

Pre mnohých sa k nim prekvapivo zaradil najnovšie aj Merkelovej nástupca, kancelár Olaf Scholz z konkurenčného tábora socialistov, ktorého strana vlani vo voľbách porazila nemeckých konzervatívcov z CDU/CSU.

„Mohlo by to dávať zmysel,“ vyhlásil pred pár dňami Scholz na prekvapenie mnohých v odpovedi na túto otázku: Malo by Nemecko odložiť plán na odstavenie všetkých jadrových elektrární?

Ešte pred pár týždňami pritom niečo podobné odmietal.

Merkelová sa zbaví jadra? Ako pápež podporujúci antikoncencepciu

Je to akoby pápež propagoval antikoncepčné tabletky. Tak prestížny nemecký magazín Der Spiegel označil v roku 2011 Merkelovej plány na odstavenie jadrovej energetiky.

Narážal na to, že konzervatívci boli tradične proti podobným plánom a tiež fakt, že práve téma jadrovej energetiky a jej budúcnosti bola v Nemecku vždy jednou z hlavných, na ktorých sa pravica a ľavica voči sebe tradične vymedzovala.

Diskusia o jadre prebieha v Nemecku v skutočnosti už posledné desaťročia a intenzívna bola už v čase studenej vojny. Nemecko rozdelené na východnú a západnú časť sa tradične obávalo, že v prípade vyhrotenia konfliktu medzi Sovietskym zväzom a Západom bude prvým terčom možnej jadrovej katastrofy, keďže sa geograficky nachádzalo presne uprostred.

Socialisti chceli zastaviť jadro už tento rok

Už Merkelovej predchodca Gerhard Schröder ohlásil ukončenie prevádzky jadrových elektrární do roku 2022. Mimochodom, ten istý politik sa po prehre vo voľbách v roku 2005 rozhodol ísť dodnes kontroverznou cestou – stal sa členom predstavenstva ruského plynárenského gigantu Gazprom.

Rusi mu podľa nedávnych zistení New York Times za jeho služby vyplácali asi milión eur ročne, ale to je iný príbeh.

Jeho nástupkyňa Merkelová jeho plán zbavenia sa jadrovej energetiky do roku 2022 pôvodne odmietala. Nemecko sa malo odpútať od výroby elektriny z jadrového paliva až v roku 2037. Po Fukušime sa však verejná mienka Nemcov okamžite obrátila v prospech odstavenia jadra a pred pár rokmi bolo 60 percent za zbavenie sa jadra.

Nemcom zostali už len tri reaktory

Nemecko malo vlani v prevádzke presne šesť jadrových reaktorov, tento rok už len tri a aj tie malo v pláne odstaviť do niekoľkých mesiacov. Elektrina z atómových elektrární dnes pokrýva asi 13 percent nemeckej spotreby.

Aj preto sú nedávne vyhlásenia nemeckého kancelára Scholza pre mnohých šokom. Líder socialistov vôbec prvýkrát priznal, že plány na zbavenia sa jadra v Nemecku sú nereálne.

Scholz pritom vedie koalíciu, ktorú v Nemecku prezývajú „semafor“ podľa farieb príslušných strán – okrem socialistov (červená) sú v nej aj Zelení a libertariáni zo strany Slobodní demokrati Nemecka (FDP, označovaní žltou farbou).

Práve slobodní demokrati sú dlhodobo proti odstraveniu Nemcov od jadra.

Scholzovi socialisti sú teraz niekde medzi, no najmä Zelení takisto prvýkrát priznávajú, že celý proces zbavenia sa atómovej energetiky v Nemecku môže trvať oveľa dlhšie, ako si želali. Odstavenie Nemecka od jadra, ktoré bolo naplánované na koniec tohto roka, sa tak nateraz podľa všetkého nekoná, aktuality.sk

X X X

EÚ je už bez ruského uhlia. Závislosť si vytvorila sama

 Isté je, že Moskva príde o tučný zisk od Západu, otázne zostáva, ako embargo uvalené na ňu pocítia samotné členské štáty EÚ. Vo štvrtok začal platiť zákaz dovozu ruského uhlia do únie.

 Ruskí aktivisti žijúci v Nemecku demonštrujú za zákaz dovozu ropy, plynu a uhlia z Ruska do EÚ. Snímka je z mája tohto roku z Berlína.

Európska dvadsaťsedmička rozhodla o embargu v apríli tohto roku niekoľko týždňov po ruskom vpáde na Ukrajinu s tým, že fungovať bude od 11. augusta. Minister hospodárstva SR Richard Sulík vtedy ubezpečil, že Slovensko sa zaobíde bez uhlia dovážaného z Ruska, ale zároveň upozornil, že zákaz ešte viac zvýši ceny plynu.

Mimochodom, uhlie patrí tiež medzi energonosiče s výraznou zvýšenou cenou. Od začiatku minulého roku zdraželo dokonca až štvornásobne. Keď v Bruseli na Moskvu uvalili embargo, 6. apríla jeho cena na komoditných burzách ešte poskočila vyššie.

Veľká strata peňazí z Európskej únie

EÚ sa rozhodla potrestať Moskvu v energetickej oblasti, aby mala menej zdrojov, z ktorých financuje inváziu. Zákaz exportu uhlia do EÚ oberie Rusko ročne o osem miliárd amerických dolárov (USD), čo je zhruba rovnaká suma v eurách. Dodávky do únie tvoria až štvrtinu celkového ruského vývozu.

Slovensko sa zaobíde bez uhlia dovážaného z Ruska, ale zákaz jeho dovozu do EÚ ešte viac zvýši ceny plynu.Richard Sulík, minister hospodárstva SR

V skutočnosti však Rusi nestratia osem miliárd USD, pretože už výrazne zvýšili export uhlia hlavne do Číny, ktorá má viac ako 1,4 miliardy obyvateľov, a do Indonézie, kde žije takmer 280 miliónov ľudí. „Čína kúpila v júli od Ruska rekordné mesačné množstvo 7,38 milióna ton uhlia,“ informoval globálny poskytovateľ údajov na finančných trhoch Refinitiv. „V júni sa ruský export uhlia do Číny zvýšil o 55 percent v porovnaní s rovnakým mesiacom v minulom roku,“ uviedla ďalší údaj spoločnosť S&P Global. Peking zväčšuje odber z Ruska aj preto, že sa s Moskvou dohodol na zníženej cene.

Obdobie od apríla do začiatku augusta malo podľa Európskej komisie poskytnúť členským krajinám EÚ, aby sa rozhliadli po iných dodávateľoch. Očakáva sa, že náhradou za uhlie z Ruska bude táto nerastná surovina napríklad z Austrálie, USA a Kolumbie. „Import ruského uhlia v roku 2021 celkovo pokryl 45 percent jeho spotreby v únii,“ pripomenul portál EUobserver.

Uhlie z Ruska nie je, ale spotreba sa zväčší

Spaľovanie uhlia v EÚ sa bude určite zvyšovať, čo súvisí s tým, že už do únie prúdi čoraz menej ruského plynu. Analytici dospeli k názoru, že to ohrozí ambiciózne ekologické plány. „Dovoz uhlia do 27-člennej únie plus do Británie sa v budúcom roku zväčší o 43 percent v porovnaní s týmto rokom, čo vyústi do dodatočných desiatich miliónov ton oxidu uhličitého vypusteného do atmosféry,“ upozornila agentúra Reuters s odvolaním sa na expertov banky ING. Uhlie je jedným hlavných zdrojov znečisťovania ovzdušia na svete.

Nemecko, ktoré sa vydalo na cestu vyraďovania uhoľných elektrární, s cieľom prestať používať uhlie od roku 2030, sa zrazu uberá opačným smerom. Obnovuje prevádzku tých, ktoré odstavilo. Minister hospodárstva Robert Habeck poznamenal, že je mu to ľúto, ale podľa neho štát nemá na výber.

 Členské krajiny EÚ sa stali výrazne závislé od dodávok ruského uhlia z vlastnej vôle. „Od roku 1990, keď jeho import do únie predstavoval sedem percent celkového dovozu, vzrástol do roku 2020 na 54 percent,“ upozornil server Energy Monitor. Vyplývalo to z faktu, že členské štáty utlmovali ťažbu uhlia.

Analytik Lauri Myllyvirta naznačil, že odstrihnutie EÚ od ruského plynu by zabránilo plniť plán znižovať emisie skleníkových plynov. Únia sa tak ocitá viac-menej medzi dvoma mlynskými kameňmi. Neplatiť Moskve za energetické suroviny alebo bojovať proti otepľovaniu? „Zákaz dovozu plynu by znamenal skokový nárast cien uhlia, pretože štáty by sa ho snažili získať viac v krátkodobom horizonte,“ dodal pre Energy Monitor expert zo Strediska výskumu energií a čistého ovzdušia.

Prehodnocujú aj Česi

Otázka spaľovania uhlia sa otvorila naprieč celou Európou. Českú republiku nevynímajúc. Vláda v Prahe zvažuje, či zostane pri pláne od roku 2033 ukončiť ťažbu uhlia. A už rozhodla, že zavedenie zákazu používania starých kotlov na uhlie oddiali o dva roky./agentury/

X X X

Šéf NAKA o kauze Súmrak: vyšetrovanie by sa malo skončiť do mesiaca

Do hry už môže vstúpiť aj generálna prokuratúra, ak sa obvinení rozhodnú využiť paragraf 363.

Vyšetrovanie v kauze Súmrak, kde čelia obvineniu Robert Fico aj Robert Kaliňák, by sa malo skončiť do mesiaca. Na tlačovej besede to dnes povedal šéf Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko. Prípad už bol na konci. Vyšetrovateľ pred týždňom v pondelok predložil dozorujúcemu prokurátorovi spis s návrhom na podanie obžaloby. Dozorujúci prokurátor však pri štúdiu spisu zistil procesné pochybenia, pre ktoré treba niektoré úkony zopakovať. V niektorých prípadoch zasa treba doplniť dokazovanie.

„Po vrátení prípadu prokurátorom treba urobiť štyri výsluchy a doložiť isté listiny. Treba tiež znovu preštudovať spis, čo sa dá urobiť za pár týždňov,“ vysvetlil Daňko.

Fico a spol. čelia obvineniu pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

V minulosti sa sťažovali aj na prieťahy v rozhodovaní o ich sťažnostiach proti vzneseniu obvinenia. Generálny prokurátor Maroš Žilinka im dal za pravdu. Prieťahy napočítal na 55 dní. Úrad špeciálnej prokuratúry aj polícia to odmieta. Policajný prezident Štefan Hamran dnes vysvetlil, že čakali na jedného z advokátov a svoj čas na rozhodnutie potrebuje aj vyšetrovateľ.

Medzičasom na špeciálnej prokuratúre rozhodli už aj o spomínaných sťažnostiach. Ako, zatiaľ nie je známe. Predstavitelia Smeru chcú informáciu prezentovať na tlačovej besede. Zrejme však ich obvinenia v plnej miere zrušené neboli. Pre obvinených je to však aj tak dôležitý posun. Momentom rozhodnutia o sťažnosti sa už môžu obrátiť na generálnu prokuratúru s návrhom na postup podľa paragrafu 363. Takto už boli zrušené obvinenia napríklad Petra Kažimíra, či Jaroslava Haščáka, aktuality.sk

X X X

Hrozí likvidácia desiatok tisíc kráv? Niet ich čím kŕmiť. Také sucho som 40 rokov nevidel, hovorí šéf družstva

 Potravinová inflácia do dvoch mesiacov prelomí hranicu 20 percent. Ďalší rast cien potravín ohlásil po stretnutí s poľnohospodármi východného Slovenska, ktorých od jari sužuje extrémne sucho, Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). V slepej uličke sa ocitajú predovšetkým chovatelia dobytka a oviec. Vyrobia o polovicu menej ovčieho mlieka a hrozí likvidácia desaťtisícok dojných kráv. Zakrátko totiž nebude čím kŕmiť.

 Mlieko poskytuje prácu tisíckam žien na vidieku.

Ľudia si užívajú dovolenky, ale bežné nákupy potravín či účty za konzumáciu v reštauráciách im pripomínajú, že kráčajú v ústrety neistým časom. Základné potraviny ako mlieko, jogurty a syry vrátane bryndze sú drahšie ako pred rokom a na prelome jesene a zimy si ľudia za ne ešte priplatia.

Pokiaľ najpredávanejšie polotučné mlieko nie je v akcii, liter povedzme po 0,75 eura, predáva sa uprostred leta v reťazcoch v cene atakujúcej 1,20 eura, čo pred rokom bola nemysliteľná vec. A osminka bryndze (125-gramové balenie) z jedného známeho slovenského regiónu už stojí 1,69 eura, počas prvej covidovej vlny to bolo 1,29 eura.

 Za zvýšením cien potravín je sucho a dražejúce energie. Zúfalú situáciu, v ktorej sa ocitli poľnohospodári takmer na celom území Slovenska (sucho postihlo okolo 700-tisíc hektárov, teda celú jednu tretinu poľnohospodársky obrábaného územia krajiny), vidno aj v chotári Agrodružstva Turňa. Zrejme nie náhodou si ho vybrali predstavitelia roľníckej samosprávy za miesto, z ktorého vyslali vláde signál, že je najvyšší čas, aby sa začala zaoberať situáciou v poľnohospodárstve, fariem živočíšnej výroby predovšetkým.

Dilema, ako prežiť zimu

Cez chotár turnianskeho družstva a cez obec preteká rieka Bodva. Jej koryto vyschlo, na pár hodín sa zaplnilo vodou len po nedávnej búrke. Pasienky sú od rozžeraveného slnka do tla vypálené a rastliny kukurice zúbožené, takmer bez šúľkov, a ak sa nejaké nájdu, sú zakrpatené, slabo ozrnené. Úroda nebude ani polovičná.

 Vyschnutá paša. Obrázok príznačný pre tohtoročné leto.

Imrich Kovács, predseda Agrodružstva, vraví, že za 40 rokov praxe nezažil také kruté sucho. Aby zachránili 1¤260 kusov dobytka, z čoho je 440 kráv, musia zosilážovať všetku kukuricu, aj zrnovú. Sucho chceli eliminovať odolnejším cirokom, aj jeho úroda však bude mizerná, práve tak ako sóje.

Bezmála tri štvrtiny tržieb Agrodružstva zabezpečovali mlieko, mäso, hydina a predaj plemenných oviec Fleisch Merina, vysvetlil predseda družstva Imrich Kovács. Ráta, že hospodársky výsledok bude horší ako vlani, dôležité je udržať stádo zvierat pohromade aj za cenu poklesu úžitkovosti. Tým vlastne naznačuje, že mlieka a mäsa bude menej a jeho cena na trhu porastie.

 Vysokú cenu za udržanie stád dobytka a oviec však zaplatí aj družstvo. Nepredá zrnovú kukuricu, pretože pôjde do siláže, a bude si musieť nakúpiť krmivá. Ich ceny rastú úmerne znižujúcej sa produkcii. Chýbajú sená a senáže, namiesto štyroch kosieb bola iba jedna a úroda z nej slabá. Podobnú drámu, akú opisuje Kovács, prežívajú aj ďalší, už len tridsiati, chovatelia mliečneho hovädzieho dobytka v Košickom kraji. Riešia dilemu, ako ďalej.

Susedia odškodňujú. Čo urobí Matovič?

Škody, ktoré napáchalo sucho na Slovensku, dosiahli podľa odhadov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory 150 miliónov eur. „Žiadame, aby rezort začal robiť monitoring škôd spôsobených suchom,“ povedal výkonný podpredseda SPPK Andrej Gajdoš.

Pripomenul, že susedné štáty už odškodňujú svojich poľnohospodárov. Slovenská vláda by mala rátať v pripravovanom štátnom rozpočte, že bude musieť pomôcť podnikom so živočíšnou výrobou. Inak sa krajina ocitne na šikmej ploche v produkcii mlieka a hrozí už neúnosný pokles stád dobytka.

 Stavy zvierat treba udržať s ohľadom na budúcnosť krajiny, nielen pokiaľ ide o sebestačnosť, ale aj o to, ako bude územie bez zvierat vyzerať, aká bude kvalita pôd. Od roku 2023 začne platiť nová spoločná poľnohospodárska politika. Jej súčasťou sú aj tzv. egroenvironmentálne platby, ktoré sú viazané na predpísané stavy dobytka a oviec.

„Chovateľom treba pomôcť udržať zvieratá pri živote, a to sa nezaobíde bez pomoci štátu,“ povedal Andrej Gajdoš. Už roky sa na Slovensku hovorí o zriadení tzv. Rizikového fondu, ktorý by umožnil poľnohospodárom preklenúť kritické situácie, do ktorých sa dostávajú v dôsledku sucha, záplav či iných výnimočných poveternostných udalostí. Keby fond, do ktorého by prispievali nielen štát, ale aj poľnohospodári či poisťovne, existoval, zvládali by sa krízové situácie, v ktorých sa nie po prvý raz ocitlo slovenské poľnohospodárstvo, ľahšie. Naposledy vyčíňalo sucho v roku 2017 a vtedy štát stálo aspoň čiastočné odškodnenie mimoriadnych strát bezmála 17 miliónov eur.

Situácia vo výrobe mlieka sa medzitým zhoršuje. Len za prvý polrok 2022 ohlásilo podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka koniec výroby mlieka dovedna 20 mliečnych fariem. V porovnaní s rovnakým obdobím roka je na Slovensku o 33 fariem menej.

 Nečudo, že mlieko sa stáva vzácnou surovinou a mliekarne sa za ňou vydávajú čoraz ďalej. Napríklad známa syráreň Bel v Michalovciach, ktorá ročne spracuje okolo 80 miliónov litrov mlieka, zváža mlieko až zo stredného Slovenska. A, naopak, mliekareň Rajo z hlavného mesta neváha ísť za surovinou až na východné Slovensko do okresu Sabinov. Spracovatelia lovia vo vodách konkurencie.

Farmári hovoria, že sa im to oplatí, pretože maslo, ale aj sušené mlieko rýchlo dražejú. Štvrtka masla, ak nie je práve v akcii niektorého z reťazcov, už stojí štyri eurá. Dražie aj syr, sto gramov plátkového eidamu vyjde na 1,79 eura. Medziročne v jednom z reťazcov zdražel o 30 centov.

Z dotácie neprišlo ešte ani euro

„Výroba syrov v celej Európe je pod obrovským tlakom, klesajú počty dojníc, potrebujeme ich stavy udržať, pretože syr sa bez mlieka nedá vyrobiť,“ povedal riaditeľ syrárne Bel v Michalovciach Marek Kubovčík. Dodal, že poľnohospodárom sa usilujú pomôcť, ako vládzu, ale štátne dotácie nahradiť nedokážu.

Ešte vlani v októbri žiadali farmári na stabilizáciu chovov dojníc podporu 35 miliónov eur. Tá bola napokon okresaná na desať miliónov eur. Žiadosti o vyplatenie podpory sa podávali do 20. júla, ale doteraz, ako povedal Alexander Pastorek, šéf zväzu prvovýrobcov mlieka, nebolo nikomu nič vyplatené.

Pastorek poukázal na to, že v susednom Maďarsku pumpujú do poľnohospodárstva v dôsledku sucha miliardy forintov, zatiaľ čo na Slovensku sa veci nehýbu z miesta. Vláde a rezortu trvá príliš dlho, než o niečom rozhodnú. Chovatelia, ktorým mlieko púšťa žilou, si kladú otázku, aký význam má bojovať o udržanie posledných 350 mliečnych stád kráv, keď na konci tunela nevidno žiadne svetielko. Sľúbená, no doteraz nevyplatená desaťmiliónová dotácia mliečnym farmárom by znamenala podporu 90 eur na dojnicu alebo jeden cent na liter vyrobeného mlieka. Preto čoraz viac podnikov zvažuje, že definitívne skoncuje s výrobou mlieka.

 „Efektívnosť výroby mlieka nespočíva len v zabezpečení dostatku krmív, ale aj energií za prijateľné ceny. No ak 1 MWh stojí 400 eur, všetka snaha vychádza navnivoč. S týmito vecami nám vláda musí pomôcť. Ak nie, dočká sa aj vo výrobe mlieka podobného úpadku ako v produkcii bravčového mäsa,“ načrtol vyústenie nakopených a roky neriešených problémov v mliečnom sektore Alexander Pastorek.

Účet za podcenenie sebestačnosti

Sebestačnosť Slovenska v mlieku sa pohybuje na úrovni 85 percent, pri bravčovom mäse klesla k 25 až 30 percentám. Situácia v Európe sa vyhrocuje aj v dôsledku znižovania mliečnych stád v Holandsku. Tam chce vláda Marka Rutteho znížiť stavy zvierat o 30 percent, kvôli tomu, že pôda je presýtená hnojovicou. Superintenzita prekročila hranice únosnosti trvale udržateľného života.

Lenže Holanďania, ktorí chovajú 12 miliónov ošípaných a štyri milióny kusov dobytka na území menšom ako Slovensko, produkujú 650-tisíc ton syra, tri štvrtiny ktorého idú na vývoz. Syrom saturujú aj Slovensko.

Koľko bude stáť syr v Európe, teda aj na Slovensku, keď ho prestanú vyrábať Holanďania, najväčší exportéri potravín na svete? To ukážu najbližšie mesiace, všetko smeruje k ďalšiemu rastu cien. Účet za podcenenie sebestačnosti bude vysoký.

 Slovensko chovalo pred 33 rokmi vyše 1,5 milióna kusov dobytka, z čoho bolo 565-tisíc kráv, a vyrábalo 1,850 miliardy litrov mlieka. Na začiatku roku 2020 zostalo kedysi sebestačnej krajine čosi vyše 400-tisíc kusov dobytka a ročná produkcia mlieka spadla na 800 miliónov litrov. Krajina stále nedosahuje požadovanú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa.

Na rozdiel od Holanďanov potrebuje Slovensko stavy dobytka udržať nielen kvôli dostatku mliečnych výrobkov z vlastnej produkcie, ale aj kvôli úrodnosti pôdy. Ďalší pokles výroby mlieka prinesie pokles zamestnanosti, posilnenie rastlinnej výroby založenej prevažne na obilninách, olejninách a zdražovanie mlieka a mliečnych výrobkov. Sucho, ktoré má pokračovať, si naliehavo žiada rázne riešenie./agentury/

X X X

Poslanec Krúpa: Je mi ľúto, že minister Naď ‚zmatovičovatel‘

 Člen poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita (SaS) Juraj Krúpa vyvrátil informácie, ktoré o jeho osobe šíril minister obrany a člen hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Jaroslav Naď.

 Ten údajne tvrdil, že Krúpa sa mal pri najbližších parlamentných voľbách opäť pýtať na miesto kandidátky v OĽaNO. Keďže však nedostal uspokojivú odpoveď, pre miesto na kandidátke prestúpil do poslaneckého klubu SaS. Krúpa o tom informoval dnes na sociálnej sieti.

Krúpa tvrdí, že po odchode z hnutia OĽaNO vždy stručne a neosobne hovoril o internej komunikácii s bývalými kolegami, pretože považuje pôsobenie v hnutí za uzavretú kapitolu. „Na jednu lož však musím zareagovať, aj keď som pôvodne zvažoval, že nemám žiaden záujem zapletať sa do malicherných výmien názorov. Stručne sa pozastavím nad absenciou schopnosti vnímať v OĽaNO jednotlivca ako samostatne mysliacu bytosť, ktorá koná na základe vlastného uvažovania, ktoré nekorešponduje s názormi predsedu strany či vedenia,“ napísal Krúpa.

Priznal, že v prípade miesta na kandidátke to bol práve Naď, ktorý mu chcel na nej vybaviť miesto. „Snažil sa ma dva dni presviedčať, aby som za prelomenie veta prezidentky zahlasoval a medzi ponukami a vyhrážkami mi ponúkol aj túto možnosť. Naď mi mal ako člen predsedníctva vybaviť popredné miesto na kandidátke, ak zahlasujem správne,“ uviedol Krúpa, ktorý mu na ponuku nechcel naletieť. „Je ešte 1,5 roka do volieb a kandidátku bude aj tak zostavovať Igor Matovič.“

Čerstvý poslanec v klube SaS tvrdí, že následne sa od Naďa dočkal len vyhrážok a štipľavých správ bez ochoty diskutovať o veciach. „Mal som s ním veľa súkromných rozhovorov na veľa tém. Rozoberali sme Igora Matoviča i ďalších v OĽaNO. Ale neznížim sa k tomu, aby som to zneužíval akýmkoľvek spôsobom. Je mi ľúto, že Jaroslav Naď ‚zmatovičovatel‘,“ dodal Krúpa. Na záver podotkol, že ho mrzí, keď si v OĽaNO mýlia lojalitu s bigotnou poslušnosťou./agentury/

X X X

Neonacista Magát strávi vo väzbe ďalšieho pol roka. Pribudlo mu nové obvinenie

Marián Magát je zrejme najznámejším slovenským neonacistom. Svoje názory sa ani nikdy nesnažil zatajovať. Otvorene popieral holokaust a velebil Adofla Hitlera.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

Jeden z najznámejších predstaviteľov pravicovej extrémistickej scény na Slovensku z väzby zrejme tak skoro nevyjde.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v stredu predĺžil notorickému popieračovi holokaustu Mariánovi Magátovi pobyt vo väzbe o ďalšieho pol roka až do 24. februára 2023. Portálu Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková. Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, keďže Magát proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd.

Magát je za mrežami už od januára. Podozrivý je zo spáchania viac ako troch desiatok porušení zákona – zo založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, výroby extrémistického materiálu či popierania a schvaľovania holokaustu.

Razia vo Švajčiarsku

V júni navyše Magátovi pribudlo nové obvinenie. NAKA ho obvinila z prechovávania extrémistického materiálu. Niekoľko týždňov predtým polícia vykonala raziu v jeho nehnuteľnosti vo Švajčiarsku, kde má nahlásený trvalý pobyt.

Policajti zaistili väčšie množstvo extrémistických materiálov s nacistickou symbolikou aj nelegálne držanú strelnú zbraň.

Marián Magát sa ani nikdy nesnažil svoje názory zatajovať. Otvorene popieral holokaust a velebil Adolfa Hitlera.

„Boli tam popravovaní mnohí zločinci, možno aj nevinní, boli možno aj nejaké procesné chyby a nespravodlivé rozsudky. Popierať holokaust znamená spochybňovať, že išlo o šesť miliónov,“ tvrdil o nacistických koncentračných táboroch už pred rokmi vo videách, ktoré zverejňoval na internete.

O holokauste tiež zvykol vyhlasovať, že v neho verí tak, ako verí v Alaha. O Adolfovi Hitlerovi zasa napísal, že bol nielen ríšskym kancelárom, ale aj mierotvorcom, skvelým ekonómom, rečníkom a človekom so srdcom na správnom mieste.

Spolupráca s ĽSNS

Len prednedávnom dokončil svoju knihu s názvom Židokracia, kde sa tiež snaží dokázať, že nacisti Židov nevyhladzovali.

Magát mal aj politické ambície. V roku 2016 kandidoval do parlamentu za Kotlebovu ĽSNS z 88. miesta. Nešlo o náhodu, číslo 88 je známou neonacistickou šifrou a znamená pozdrav „Heil Hitler“.

V predvolebnej kampani Magát sľuboval, že zatočí s „asociálmi a politickými zlodejmi“ a pošle ich do „pracovných táborov“.

Marián Magát zakladal neonacistické zoskupenie Vzdor Kysuce a pred šiestimi rokmi spoluorganizoval veľké protesty proti migrantom, ktoré v Bratislave sprevádzalo množstvo násilia.

Jeho blízkym spolupracovníkom bol v tom čase Lukáš Kopáč, dnes asistent europoslanca a lídra Republiky Milana Uhríka, aktuality.sk

X X X

Lotyšský parlament označil Rusko za štát podporujúci terorizmus

 Lotyšský parlament označil Rusko za štát podporujúci terorizmus a vyzval členské krajiny Európskej únie, aby pozastavili vydávanie víz ruským a bieloruským občanom. Informoval o tom lotyšský verejnoprávny server LSM. Poslanci pobaltskej krajiny rovnako podľa serveru Delfi a ruskej služby BBC označili ruské činy na Ukrajine za „cielenú genocídu“ Ukrajincov. Je to xenofóbne, reagovala Moskva.

 „Rusko už mnoho rokov priamo aj nepriamo podporuje a financuje teroristické režimy a organizácie,“ uviedol šéf lotyšského parlamentného zahraničného výboru Rihards Kols. Rusko je podľa neho najväčším dodávateľom zbraní režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada, podieľalo sa na otrave otca a dcéry Skripaľovcov v britskom Salisbury v roku 2018 alebo o štyri roky skôr na zostrelení dopravného lietadla MH-17 nad východnou Ukrajinou.

„Na Ukrajine zvolilo Rusko podobnú, krutú, nemorálnu a ilegálnu taktiku, používa nepresné a medzinárodne zakázané zbrane a muníciu, zameriava neprimeranú brutalitu na civilistov a verejné miesta,“ povedal Kols. Moskva sa podľa neho snaží o zastrašenie a demoralizáciu Ukrajincov a o okupáciu susednej krajiny, pričom násilie používa na politické účely.

Lotyšský parlament vo svojej rezolúcii okrem iného konštatuje, že od nevyprovokovaného ruského útoku na Ukrajinu muselo 12 miliónov Ukrajincov opustiť svoje domovy a vyše päť miliónov ľudí aj svoju vlasť. Skupiny na ochranu ľudských práv a medzinárodné pozorovateľské misie zaznamenali zverstvá páchané ruskými ozbrojenými silami na ukrajinských civilistoch, vrátane mučenia, znásilňovania, zabíjania a masového zadržiavania civilistov v takzvaných filtračných centrách, ako aj hromadnej deportácie, uvádza sa podľa LSMv parlamentnom vyhlásení.

 Dokument tiež odsudzuje nedávny ruský útok na ukrajinský prístav Odesa. Ten prišiel deň po tom, ako Moskva a Kyjev podpísali spoločne s Tureckom a OSN dohodu o vývoze ukrajinského obilia. Lotyšskí poslanci okrem toho podľa agentúry AFP uviedli, že ruskú inváziu podporil bieloruský režim, a vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby na Bielorusko uvalilo rovnaké sankcie, ako prijalo proti Rusku. Voči Moskve chce finančné postihy sprísniť.

 Moskva aj napriek množiacim sa dôkazom a svedectvám odmieta, že by sa na Ukrajine zameriavala na civilistov a civilné objekty. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová na krok lotyšského parlamentu reagovala podľa agentúry TASS na sociálnej platforme telegram, kde ho označila za „zvieraciu xenofóbiu“. Rozhodnutie lotyšských poslancov sa nezakladá na žiadnych faktoch, uviedla./agentury/

X X X

Nemecko: Nehoda na horskej dráhe v Legolande si vyžiadala 34 zranených

Do záchrannej akcie museli záchranári nasadiť aj vrtuľníky.

Najmenej 34 ľudí utrpelo vo štvrtok zranenia pri nehode na horskej dráhe v zábavnom parku Legoland v meste Günzburg v nemeckej spolkovej republike Bavorsko. Dvaja zranení sú po nehode v kritickom stave, informuje TASR na základe správy agentúry DPA, odvolávajúcej sa na hovorcu miestnej polície.

Podľa hovorkyne Legolandu došlo ku kolízii na úseku dráhy, kde do vozíkov nastupujú návštevníci. So zatiaľ neznámych príčin jedna zo súprav prudko zabrzdila a vzápätí do nej narazila druhá.

Do rozsiahlej záchrannej akcie, na ktorej sa podieľali hasiči i záchranári, boli nasadené tri vrtuľníky. Podľa informácií Legolandu sa súpravy horskej dráhy pohybujú maximálnou rýchlosťou osem metrov za sekundu, teda približne 29 kilometrov za hodinu.

Zábavný park, sprístupnený v roku 2002, zostal napriek nehode zatiaľ otvorený. Minulú sobotu (7. 8.) došlo k nehode so smrteľnými následkami na horskej dráhe v zábavnom parku v meste Klotten v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Z idúcej súpravy vypadla 57-ročná žena, ktorá utrpela smrteľné zranenia. Ani príčina tejto tragédie zatiaľ nie je známa, aktuality.sk

X X X

Overeným energetickým zdrojom sú slnečné kolektory zo Žiaru

Hoteliéri – neodstavujte bazény, ale zohrejte si vodu slnkom

Drastické zdražovanie energií a ich absolútny nedostatok prinútil veľkých spotrebiteľov prehodnotiť doterajšie zdroje a hľadať nové úspornejšie riešenia. Ako jedna z možností sa automaticky núka overený zdroj, ktorým sú slnečné termické kolektory. Tie je možné využiť na rôznych typoch budov – od malých rodinných domov, cez bytové domy, hotely, kúpaliská, penzióny, až po rôzne priemyselné objekty. V zásade platí, že termický systém sa oplatí všade tam, kde je potreba a spotreba teplej úžitkovej vody. Informuje o tom vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík.

,,V zariadeniach  ako sú hotely alebo penzióny sa slnečné kolektory využívajú najmä na ohrev vody pre sanitárne účely (kuchyňa, hygienické zariadenia pre hostí) a na ohrev bazénov. Dobre nadimenzovaný solárny systém na ohrev pitnej vody vie ušetriť investorovi aj viac ako 50% nákladov na jej ohrev. Predovšetkým hotelové wellness a vnútorné bazény sú obrovskými spotrebičmi energie a pri súčasných cenách plynu takmer stráca ich prevádzka ekonomický zmysel bez podpory ohrevu slnečnými kolektormi. Na druhej strane v obrovskej konkurencii si nemôžu hoteliéri dovoliť odstaviť svoje wellness služby,“ upozorňuje T.Jančařík.

Dodáva, že možným riešením je investovať do obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Z hľadiska vstupnej investície sú práve slnečné kolektory jedným z najlacnejších zariadení spomedzi všetkých OZE a pri ohreve vody zároveň jedným z najefektívnejších.

,,Keďže ceny klasických palív využívaných v týchto zariadeniach boli v minulosti nízke, z ekonomického hľadiska nebolo komerčne zaujímavé investovať do solárnych systémov. Dnes je situácia iná a neustály rast cien zemného plynu a elektrickej energie pomáha racionálnemu hospodáreniu s energiou. Ak však potrebujeme ohrievať len vodu a nie napájať spotrebiče alebo osvetlenie budovy elektrickou energiou, termické kolektory sú stále veľmi dobrou voľbou,“ vysvetľuje T.Jančařík.

 Vysoká účinnosť premeny na teplo

V porovnaní s ostatnými zariadeniami na využívanie OZE majú slnečné kolektory (najmä ploché) veľmi vysokú účinnosť premeny. Dnešné najkvalitnejšie výrobky majú maximálnu účinnosť viac ako 70 %, reálnu praktickú účinnosť aj cez 50 %. V porovnaní s fotovoltickými (FV) panelmi je to takmer 4-násobne vyššia účinnosť. Dôležitým faktorom je aj to, že táto účinnosť sa desiatkami rokov znižuje len minimálne, menej ako 2 % za 20 rokov, na rozdiel od FV panelov kde účinnosť po 20 rokoch klesne aj o viac ako 20 %.

,,Ďalším porovnávacím parametrom môže byť ročné výkonové číslo, ktoré je jedným zo základných kritérií pri výbere tepelných čerpadiel. Toto číslo hovorí o pomere medzi získanou a vloženou energiou. Zatiaľ, čo v prípade tepelných čerpadiel sa bavíme o hodnotách na úrovni 3 až 6, tak v prípade solárnych systémov ide o hodnoty na úrovni 50 až 100,“ informuje T. Jančařík.

 5 dôvodov prečo zvoliť slnečné kolektory od THERMO|SOLARU
Mimoriadne dlhá životnosť
Spoločnosť stavia na svojich dlhoročných skúsenostiach v oblasti a vývoja. Výrobky spoločnosti THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. majú praxou overenú vyše 40 ročnú životnosť. Takouto spoľahlivosťou sa nemôže v súčasnosti prezentovať žiadny európsky výrobca slnečných kolektorov.

Záruka 12 rokov
O tom, že spoločnosť THERMO|SOLAR si stojí za kvalitou svojich výrobkov svedčí aj fakt, že na nich poskytuje záruku 12 rokov. V súčasnosti ide o najdlhšiu záruku na slnečné kolektory na európskom trhu.

Slovenský výrobok
Kúpou kolektorov od spoločnosti THERMO|SOLAR Žiar dostáva zákazník istotu, že kupuje výrobok, na ktorého vývoji a výrobe sa podieľajú zamestnanci slovenskej spoločnosti.

Individuálny prístup
THERMO|SOLAR má individuálny prístup ku každému zákazníkovi a je schopný zabezpečiť nielen dodávky štandardných zostáv, ale tiež špecifické riešenia na základe požiadaviek architekta, projektanta alebo koncového užívateľa  výrobkov.

Výborný pomer cena/kvalita
Ak si zákazník vyberie zariadenie od THERMO|SOLARU, môže ročne usporiť až 250 eur na ohreve teplej vody a to najmenej v priebehu najbližších 30 rokov, takže má teplú vodu počas väčšiny roka prakticky zadarmo. Ing.Štefan Kuča

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.