Ako prebiehala rozprava? Búrlivý Matovič, tichá koalícia a aktívni nováčikovia z PS. Štyri dni, 73 prevažne opozičných rečníkov, tichá koalícia a búrlivý Igor Matovič. Aj tak vyzeralo schvaľovanie programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré predložila štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. Diskusia k najdôležitejšiemu vládnemu dokumentu prebiehala pomerne pokojne. Šéf Smeru vystúpil v úvode schôdze s krátkym príhovorom a požiadal o vyslovenie dôvery vláde a o schválenie programu. Koalícii sa ho nakoniec podarilo schváliť 78 hlasmi. Jeden poslanec klubu SNS Pavol Ľupták chýbal kvôli zlému zdravotnému stavu.
Koaliční poslanci a ani ministri sa do debaty k programu veľmi nezapájali. Z ministrov ako jediný vystúpil šéf envirorezortu Tomáš Taraba a sľuboval legislatívnu smršť. Opozícia vyčítala vláde, že program je príliš vágny, málo konkrétny a zakotvený v minulosti, aj keď KDH v ňom videlo aj dobré veci.
Vládny program však nebol jedinou témou, ktorá rezonovala parlamentom. Kým v sále sa mu venovali najmä poslanci najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovenko (PS), mimo nej politikov zamestnávali iné témy – Kristus ako kráľ Slovensko, ďalší pokus o zmenu volebného systému, ale aj roztržka medzi dvoma poslancami, ktorá nakoniec vyústila do obmedzenia pre médiá.
Ako to vyzeralo v NR SR počas debaty k programu?
1. Koalícia až na Fica a Tarabu rozpravu len sledovala
Vládny program schválil premiér spolu s ministrami na rokovaní vlády minulý týždeň v pondelok a hneď na druhý deň začali poslanci o ňom aj debatovať. Po úvodných oficialitách sa k slovu ako prvý dostal predseda vlády Fico.
Už od začiatku vystupoval veľmi suverénne a na jeho tvári bolo vidieť, že si je podporou vlády aj programu istý. Vopred sa ospravedlnil, že nevystúpil s písaným prejavom. „Máme, čo sme chceli, vyhrali sme voľby,“ povedal Fico a niekoľkýkrát zopakoval, v akom zdeštruovanom stave preberá nová vláda verejné financie.
Podľa neho sa môžu všetci zhodnúť na tom, že štartovacia čiara „je veľmi hrboľatá, plná mín a mechanizmov, ktoré ju mimoriadne ohrozujú“. Väčšinu vlasteneckým tém ohľadom suverénneho Slovenska podoprel ústavou. Prihlásil sa k ústave, preambule a odkazu Veľkej Moravy. Zdôraznil podporu členstva v NATO a Európskej únii, no jedných dychom dodal, že zahraničná politika sa bude uberať všetkými štyrmi smermi.
Parafrázoval aj známy ruský film – Moskva slzám neverí. „Slovensko slzám neverí a kto sa bojí, nech nechodí do lesa,“ povedal. Aj keď prvý deň odišiel zhruba po hodine, nasledujúce dni sledoval Fico rozpravu zo svojho miesta niekoľko hodín. Občas sa pri ňom pristavili niektorí ministri. K poznámkam predstaviteľov opozície sa nevyjadroval, aj keď sa na neho obracali, a to napriek tomu, že ako premiér môže požiadať o mimoriadne vystúpenie. Keď pri ňom nesedeli jeho ministri, v tvári bolo vidieť značné znechutenie z niektorých poslancov.
Po Ficovom prejave sa Matovič postavil zo svojho miesta a zamieril k šéfovi Smeru. V ruke mal plagátik a nadpisom „klamár bez svedomia“ a snažil sa ako obyčajne zaujať pozornosť. V rokovacej sále je zakázané používať vizuálne pomôcky, na čo ho Pellegrini upozornil. Matovič odišiel a z radov poslancov Smeru sa ozvalo „vyviesť“. Svojej povesti neostal nič dlžný. Neskôr sa so svojím plamenných prejavom dvakrát postavil aj za rečnícky pult.
Jediným zástupcom koaličných poslancov bol v úvode rozpravy šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter. Potvrdil, že za koaličné kluby bude jediným vystupujúcim a koalícia sa nebude veľmi zapájať. Občas sa niektorí zapojili s faktickými poznámkami zapojili, no nebolo ich veľa.
V rozprave vystúpil aj predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas), ktorý nezabudol zdôrazniť, prečo sa vydal cestou koalície so Smerom. „Situácia si vyžaduje skúsených, zodpovedných a odborne dobre pripravených politikov,“ povedal s tým, že ľudia sa doteraz podľa neho zmietali „v cirkuse, chaose a zmätku“.
Čo sa týka ministrov, tí sa v parlamente striedali, v takmer plnej zostave boli v pléne len na začiatku a na konci schôdze. Jediným ministrom, ktorý sa postavil k rečníckemu pultu bol minister životného prostredia Tomáš Taraba. Národnú radu (NR) SR podľa neho čaká legislatívna smršť. „Presne vieme, kedy s akým zákonom prídeme,“ povedal. Okrem toho kritizoval lídra KDH Milana Majerského a pripomenul mu, že mohol vstúpiť do vlády so Smerom, Hlasom a SNS.
Po konci rozpravy Fico poďakoval poslancom za rozpravu. Na sociálnej sieti po schválení PVV premiér uviedol, že sa nemieni sťažovať. „Je to moja štvrtá vláda. Presne viem, do čoho ideme, čo nás čaká,“ vyhlásil.
2. Opozícia program kritizovala, KDH našlo aj dobré veci
Líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka zažil za rečníckym pultom ako podpredseda parlamentu svoju premiéru a v rozprave vystúpil ako druhý. PVV označil za nedostatočné a zaseknuté v minulosti. „Vládu Roberta Fica považujeme za hrozbu. Budeme ju kritizovať, ale zdržíme sa útokov, vulgarizmov a lacných divadielok,“ povedal.
„Musím konštatovať, že predloženému PVV chýba obsah, cesta aj cieľ. Je vágny, deravý a nekonkrétny. Ak je takýto plán, presne také bude aj vládnutie,“ hovoril Šimečka. „Neúcta? Neschopnosť obhájiť sa? Hanba za predložený materiál?“ kritizoval neprítomnosť niektorých ministrov a to, že nereagujú na výhrady Šimečka. Koalícii podľa neho nejde o Slovensko. „Vám ide o beztrestnosť a pomstu,“ dodal na záver prejavu.
Proti programovému vyhláseniu boli všetky opozičné strany. „Najlepšie programové vyhlásenie tejto vlády je 12 rokov vládnutia Smeru a my tu nepotrebujeme žiadny dokument, pekné reči ani sľuby, aby sme vedeli presne, čo táto vláda bude robiť,“ povedal predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling. Výhrady malo aj KDH. Líder kresťanských demokratov Majerský prirovnal PVV k bujarej silvestrovskej noci, po ktorej si ľudia dávajú novoročné predsavzatia, no väčšinou ich nesplnia. Program je podľa neho málo ambiciózny. KDH neplánuje podporiť žiadne účelové novely, ktoré by mali znížiť tresty ľuďom blízkym tejto vláde.
Krátko pred hlasovaním však Majerský povedal, že v programe vidí aj dobré veci. „Vďaka že tam sú. Či už je to decentralizácia eurofondov na regióny, to je dobrá ambícia a nebojím sa povedať, že to podporíme. Nebojíme sa povedať ani to, že aj dôjde k rokovaniu o zmene volebného zákona, tak zaň zahlasujeme,“ povedal.
Najhlasnejším kritikom bolo hnutie Slovensko. Mnohé návrhy považujú za deštruktívne. „Destabilizujú a naštrbujú dôveru občanov SR v právny štát, zákon a spravodlivosť pre všetkých,“ povedal predseda klubu Michal Šipoš. Hnutie vrátane Igora Matoviča kritizovalo najmä nesplnenie sľubu o vyplatení 13. dôchodku občanov. Dôchodcovia by mali dostať príplatok 300 eur, informoval o tom minister práce Erik Tomáš (Hlas).
Poslanec Hlasu Ján Blcháč zo strany Hlas na kritiku opozičných poslancov zareagoval, že programové vyhlásenie je navrhnuté tak, že ponúka presné zákony a pripomenul Tarabove slová. „Za každou jednou vetou alebo odstavcom je zákon,“ povedal.
3. Kuffov Kristus či zmena volebného systému
Diskusiu o vládnom programe však postupne začali prekrývať viaceré zástupné témy. Zaujímavejší bol prejav štátneho tajomníka rezortu kultúry Štefana Kuffu, ktorý chcel Krista intronizovať za kráľa Slovenska. Poslancov rozčúlil i rozosmial nielen samotný nápad, no problémom bolo, že v súčasnosti obžalovaný Kuffa agitoval na cirkevnej pôde.
Kuffovi slovo udelil so súhlasom arcibiskupa Jána Oroscha trnavský dekan Jozef Gallovič. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová vraj o ničom nevedela, na otázky Pravdy odpovedal tlačový odbor rezortu až na druhý deň. „Ministerstvo kultúry oficiálne nepoverilo štátneho tajomníka, aby inicioval akékoľvek aktivity v spojitosti s akýmikoľvek náboženskými úkonmi,“ uviedol rezort s tým, že išlo o Kuffovu osobnú iniciatívu.
Šimkovičová neskôr médiám povedala, že nič také sa inicovať pod jej vedením nebude. Šéf NR SR Pellegrini uviedol, že je to len Kuffov názor a nie názor vlády alebo vládnej koalícii. Nepredpokladá, že také niečo bude niekedy predmetom rokovania koalície.
Poslanci však riešili aj zmenu volebného systému. Snahy na zmeny volebného systému sú medzi politikmi prakticky od roku 1998, kedy tretia vláda Vladimíra Mečiara presadila novinku, podľa ktorej sa na Slovensku začalo voliť len v jednom obvode. Pellegrini prišiel s myšlienkou, že by na Slovensku bolo 79 obvodov, poslanec SNS Roman Michelko pre Pravdu uviedol, že sú na stole viaceré alternatívy vrátane štyroch či ôsmich obvodov.
Jeden volebný obvod sa lídrovi hnutie Slovensko Matovičovi podarilo do ústavy zakotviť v januári tohto roka. Išlo o podmienku OĽaNO, aby schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami. Od januára je teda na zmenu zákona potrebných 90 miesto 76 hlasov. Ešte pred voľbami pritom Matovič v programe sľuboval zavedenie ôsmich obvodov, Šipoš však pre Pravdu vysvetlil zmenu názoru. „Urobili sme si analýzu na základe župných volieb a volieb do samospráv a poctivo sme si to prepočítali,“ povedal s tým, že vo väčšine obcí na východe, prípadne v chudobnejších okresoch dlhodobo vyhrávali komunisti a neskôr Smer.
Problémom pri zmene volebného systému nie je myšlienka mať viac obvodov, ale dôvod, prečo to chce koalícia iniciovať. Pokiaľ by viacobvodový systém platil už dnes, Smer by mal takmer o desiatky mandátov viac a týmto spôsobom by sa mohol v budúcich voľbách zabetónovať pri moci.
Zmenu volebného systému podporuje paradoxne aj Hlas, ktorý by čo do počtu mandátov zrejme stratil. Aj KDH malo v predvolebnom programe zmenu volebného systému a hnutie navrhovalo osem obvodov a zmenu by preto podporili, nech by išlo o akýkoľvek počet mandátov. Opozíciu však prekvapilo, že by boli kresťanskí demokrati ochotní vyjednávať so Smerom a ďalšími koaličnými stranami. V kuloároch sa hovorí aj o tom, že by šlo o obchod „niečo za niečo“.
4. Mažgút sa pochytil s Matovičom, obmedzenia dostali médiá
O rozruch nielen v sále, ale aj mimo nej sa už tradične postaral Matovič. Pred jedným zo živých vstupov sa dostal do sporu s poslancom Smeru Jánom Mažgútom. Padli vulgarizmy a obvinenia a Mažgút nakoniec odmietol v živom vstupe vystúpiť. Šéf NR SR však paradoxne nepotrestal poslancov, ale obmedzenia dostali médiá. Živé vstupy mohli byť vysielané len z parlamentnej knižnice alebo z tlačového centra. Neskôr bolo možné si poslancov nahrávať v celej budove, živé vstupy sú naďalej množné lenz dvoch miestností, čo sťažuje prácu najmä televíznym novinárom.
Tento krok negatívne komentovali opoziční poslanci a polienko do ohňa pridal aj Matovič, ktorý na ohlásenú tlačovku meškal, zmenil miesto z press centra na knižnicu a nakoniec sa odmietol vyjadriť, ak nebudú kamery nasmerované tak, ako chcel. Po pol hodine sa vrátil, ospravedlnil sa občanom za svoj slovník, ale aj za to, že nemajú prístup k informáciám.
Potom prekvapil a ponúkol svoj mandát, ak šéf NR SR a strany Hlas splní dve podmienky. Ide o dva predvolebné sľuby – zabezpečiť dôchodcom 13. dôchodky vo výške 640 eur pred Vianocami, čo je aktuálne nemožné, a tiež aby dôchodcom nezobral rodičovský dôchodok. „Pellegrini sa môže Matoviča zbaviť raz a navždy,“ povedal.
Nie je to však prvý zásah voči médiám a ich práci. Predseda vlády Robert Fico už minulý týždeň uviedol, že preverí akreditácie štyrom médiám – TV Markíze, Denníku N a Sme a Aktualitám, dovtedy sú pre neho nepriateľskými médiami. Na Hodine otázok nakoniec povedal, že preverí akreditácie všetkým redakciám.
Pellegrini síce uviedol, že chce do parlamentu znova priniesť politickú kultúru, aj keď to bude s niektorými „exotmi“ ťažké. Zatiaľ sa mu to neporadilo. Na Úrad vlády nakoniec pustil všetkých novinárov, no so spomínanými redakciami prerušil kontakt, ministri od neho žiadny takýto pokyn nedostali. Aktuálne tak s novinármi nekomunikujú len predstavitelia strany Smer vrátane ministrov a poslancov. Hlas na komunikácii nič nemení a SNS vrátane lídra strany Andreja Danka občas reagujú, občas nie.
5. Prvé terče opozície
Kým sa poslanci dostali k vládnemu programu, koalíciu čakalo aj prvé odvolávanie. KDH totiž iniciovalo odvolávanie podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Dôvodom bolo „upratovanie“ v kancelárii po vstupe do úradu. Zo steny zvesil portrét prezidentky Zuzany Čaputovej a nahradil ho fotografiou revolucionára Che Gueavaru. Okrem toho odstránil aj vlajku Európskej únie.
Poslanci KDH to považovali za dehonestujúce. Napriek tomu, že šéf parlamentu Peter Pellegrini označil Blahovo správanie za „detinské a smiešne“ a nevylúčil možnosť otvorenia schôdze, už vopred bolo jasné, že odvolávanie nebude úspešné. Koalícia nakoniec mimoriadnu schôdzu zablokovala a parlament ju neotvoril, čo opozícia kritizovala.
Blaha však nie je prvým terčom opozície. Progresívne Slovensko (PS) avizovalo, že bude odvolávať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Dôvodom sú čistky v policajnom vedení a kroky, ktoré podnikol ihneď po nástupe do úradu. Líder PS Michal Šimečka uviedol, že budú jeho odvolávanie iniciovať hneď, ako získa vláda dôveru. „Tu musíme maximálne zabojovať – už za prvé týždne práce ukázal, že je zrelý na uterák a ministrom sa nikdy nemal stať,“ uviedol.
Terčom kritiky sa stali najmä čistky v polícii zo strany ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Progresívci po hlasovaní o programe pripomenuli, že stále trvajú na tom, že budú ministra odvolávať. „Minister vnútra je zrelý na uterák. Pán Šutaj Eštok sa ukázal ako verná slúžka Roberta Fica a jeho nástroj pomsty, preto podáme návrh na jeho odvolanie,“ uviedol Šimečka. Návrh podajú poslanci PS do podateľne v stredu krátko pred desiatou./aktuality.sk/
X X X
Tomáš zatriasol ministrom Kamenickým a vypadlo z neho 220 miliónov eur. Koalícia zvýši dôchodcom „vianočný bonus“
Dôchodcovia si pred Vianocami polepšia ešte viac, ako pôvodne avizoval minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas). K 13. dôchodku dostanú navyše namiesto pôvodne sľubovaných 150 eur dvojnásobnú sumu – 300 eur. Zvýšenie príspevku, ktorý vláda vyplatí všetkým poberateľom dôchodkov, bude stáť štátnu kasu 220 miliónov eur navyše a celkovo tak na dodatočnú dávku pôjde 440 miliónov eur. Pripomeňme, že v súčasnosti je vyše 1,1 milióna starobných dôchodcov a ďalšie desaťtisíce ľudí poberajúcich vdovské, sirotské a invalidné dôchodky.
Šéf parlamentu a predseda koaličnej strany Hlas Peter Pellegrini zhrnul, že spolu s 13. dôchodkom, ktorý je vyplácaný v priebehu novembra, tak dôchodcovia dostanú celkovo od 350 do 600 eur. Aktuálny model vyplácania 13. dôchodkov, ktorý sa od budúceho roka zmení, totiž určuje výslednú sumu tejto dávky podľa výšky poberaného dôchodku. V praxi to znamená, že čím nižší dôchodok penzista poberá, tým vyšší 13. dôchodok dostane. Jeho maximálna suma, ktorú nastavila ešte vláda Igora Matoviča (Slovensko), je 300 eur a minimálna 50 eur.
„Pánovi ministrovi Tomášovi sa spolu s predsedom vlády a ministrom financií podarilo nájsť tento rok ešte dodatočné zdroje,“ vyhlásil v tejto súvislosti Pellegrini s tým, že vláda posunie pozmeňovací návrh do príslušného výboru.
Predseda strany Hlas spresnil, že jednorazovú dávku vo výške 300 eur bude Sociálna poisťovňa vyplácať v podobe samostatnej platby hneď po tom, čo návrh zákona prejde v parlamente. Tomáš zároveň dodal, že paušálnu sumu vyplatí všetkým poberateľom dôchodkov.
„Jednorazový príspevok bude pre všetkých poberateľov dôchodkov. Teda nielen pre starobných seniorov, ale aj pre invalidov, vdovy, vdovcov a všetkých ostatných,“ uviedol šéf rezortu práce. „Päťdesiat miliónov eur našla vo svojom rozpočte Sociálna poisťovňa a na dofinancovanie celej sumy potrebujeme v úvodzovkách už len 124 miliónov eur,“ sumarizoval ďalej ešte začiatkom novembra Tomáš.
Parlament by mal návrh schváliť čo najskôr, aby sa vyplácanie stihlo do Vianoc. Predseda parlamentu Pellegrini počas utorkového rokovania parlamentu, ktoré trvalo až do večerných hodín, navrhol, aby o jednorazovom príspevku poslanci hlasovali v stredu najskôr o 11:00 hodine.
Opozícia za tým vidí Pellegriniho kampaň
Jednorazový príspevok je súčasťou balíka zmien, ktorý ministerstvo práce a sociálnych vecí zavádza v súvislosti s vyplácaním budúcoročného 13. dôchodku. Napriek tomu, že strana Hlas ešte pred voľbami sľubovala, že dávku vyplatí ešte tento rok v plnej výške priemerného dôchodku za celý rok, Tomáš po svojom nástupe do úradu vyhlásil, že Sociálna poisťovňa dôchodky vyplatiť z technických dôvodov nestihne.
Reakcie z opozičných strán na seba nedali dlho čakať. V parlamente sa pri rokovaní o skrátenom konaní pri mimoriadnych príspevkoch pre seniorov strhla ostrá debata. „Je zrejmé, že minister práce Tomáš chce zavedením 13. dôchodkov doručiť kampaňový darček do prezidentských volieb pre predsedu jeho strany Petra Pellegriniho,“ vyhlásila poslankyňa za stranu Progresívne Slovensko Lucia Plaváková.
Najväčším kritikom Tomášovho 13. dôchodku je však opozičné hnutie Slovensko na čele s Matovičom, ktorý Pellegriniho a Tomáša dlhodobo obviňuje z toho, že nevyplatením dávky v plnej výške „okrádajú dôchodcov“. Matovič obom koaličným politikom odkázal, že 440 miliónov, ktoré plánujú na príspevok vyčleniť, je stále málo a nemali by mať problém v rozpočte nájsť ďalších 200 miliónov na to, aby svoj sľub splnili.
„Až vtedy môže Peter Pellegrini s vyrovnaným chrbtom a so vztýčenou hlavou kandidovať v prezidentských voľbách, lebo potom už nebude podvodníkom voči tým najbiednejším ľuďom,“ zdôraznil Matovič s tým, že v tohtoročnom rozpočte má vláda k dispozícii ešte ďalších 700 miliónov eur.
S kritikou vystúpilo aj hnutie KDH, ktoré sa po dvoch volebných obdobiach po posledných voľbách opäť dostalo do parlamentu. Hnutie v parlamente odmieta podporiť jednorazový príspevok pre dôchodcov s tým, že ide o plošné riešenie, ktoré nesmeruje adresne k tým, ktorí to najviac potrebujú.
„Vládni politici týmto opatrením robia z dôchodcov rukojemníkov, pretože im pred Vianocami sľubujú prilepšenie,“ vyhlásil člen predsedníctva KDH Jozef Hajko. Hnutie zároveň zdôraznilo, že za adekvátne opatrenie považuje to, aby dôchodcovia do roka dostali 12 spravodlivých a riadnych dôchodkov.
Nájdu sa stámilióny navyše?
Hlas čelil kritike, že penzistom sľuboval vyšší 13. dôchodok už tento rok, ale to sa nepodarilo splniť. Preto sa snažili nájsť iné riešenie. Celý trinásty dôchodok vo výške asi 606 eur bude až od budúceho roka a štát naň vyplatí až 800 miliónov eur.
Časť z týchto peňazí, konkrétne 310 miliónov eur, je podľa Tomáša už teraz vyčlenených na pokrytie vyplácania 13. dôchodkov v rámci súčasného systému. Ďalších 315 miliónov by mala priniesť zmena vyplácania rodičovského dôchodku, ktorý by mal byť po novom vyplácaný z dvoch percent daní z príjmu fyzických osôb. Je však potrebné dodať, že koalícia sa zatiaľ na tomto opatrení nedohodla a napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS, ŽIVOT – NS) obhajuje súčasnú podobu rodičovského bonusu. Všetko tak môže byť napokon inak.
„Päťdesiat miliónov eur našla vo svojom rozpočte Sociálna poisťovňa a na dofinancovanie celej sumy potrebujeme v úvodzovkách už len 124 miliónov eur,“ sumarizoval ďalej ešte začiatkom novembra Tomáš. Aj napriek tomu, že ekonómovia dlhodobo upozorňujú na potrebu šetrenia a tiež na to, že štát už nemá z čoho rozdávať ďalšie peniaze, aktuálne rozhodnutie o zvýšení jednorazového príspevku bude stáť štát 440 miliónov eur navyše, ktoré budú pokryté ešte z tohtoročného rozpočtu. „Trocha sme ešte zatriasli ministrom financií a pred koncom roka sa našli peniaze v štátnej kase,“ dodal minister práce.
Tomáš v tejto súvislosti prezradil, že pred koncom roka sú v štátnej kase „ešte nejaké voľné zdroje“. Pripomenul, že s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) najskôr rokoval o pôvodne avizovanej sume 150 eur, ktoré mali byť určené na vyplácanie jednorazového príspevku. Napokon však podľa jeho slov spolu „našli ešte nejakú sumu“.
Ministerstvo financií ešte pod vedením úradníckeho ministra Michala Horvátha vypočítalo, že na bezpečne udržateľné verejné financie bude potrebné prijať opatrenia v hodnote piatich percent HDP v priebehu štyroch rokov. Ide zhruba o šesť miliárd eur, ktoré by mala nová vláda ušetriť, ak chce konsolidovať verejné financie. Nový spôsob vyplácania 13. dôchodkov spolu s jednorazovým príspevkom však naznačujú, že sa vláda pod Ficovým vedením vybrala opačnou cestou.
Zatiaľ finančné trhy Slovensku veria, posledné úroky na dlhu zostali na pôvodnej úrovni. Rovnako aj ratingová agentúra S&P ponechala v piatok hodnotenie verejných financií na rovnakom stupni. Všetko sa však môže otočiť, ak vláda nepredstaví zodpovedný rozpočet na budúci rok./agentury/
X X X
Fico IV. Balansovanie na hrane
Vláda získala dôveru. Z jej programového vyhlásenia (PVV) aj doterajších vyjadrení ministrov je zrejmé, že mnohé veci hodlá robiť úplne inak ako dva predchádzajúce kabinety. Ak však nechce, aby sa zo Slovenska stalo druhé Maďarsko, bude to doslova balansovanie na hrane.
Vyhlásenie, že „všetko bude inak a lepšie“ tu už kedysi zaznelo, a vieme ako neslávne sa skončila éra Vladimíra Mečiara… Slovensko sa vtedy ocitlo v izolácii a dobehnúť integračný vlak nás stálo nemalé úsilie.
Dnes sme v inej situácii. Slovensko je súčasťou EÚ a NATO a vláda od samého začiatku deklaruje, že na našom zahraničnopolitickom ukotvení nehodlá nič meniť. Robert Fico však dodáva, že naša zahraničná politika bude orientovaná na všetky štyri svetové strany, čo si najmä u národniarov určite vyložia po svojom…
Aj v samotnom PVV je náznak toho, ako chcú Fico a spol. obhajovať našu suverenitu v rámci EÚ. Pomyselnou červenou čiarou je návrh nahradiť jednomyseľnosť pri prijímaní zásadných rozhodnutí väčšinovým hlasovaním alebo pokusy zaviesť povinné migračné kvóty.
Je legitímnym právom každej krajiny vyjadriť svoje výhrady, dobre by však bolo povedať, ako si predstavujeme ďalšie fungovanie únie, keď už teraz je právo veta vnímané ako brzda pri zahraničnej a daňovej politike EÚ.
To, že Slovensko nedodá zbrane pre Ukrajinu, je asi ten najmenší problém. Už aj tak sme nášmu východnému susedovi dali prakticky všetko, čo sme mohli, a zakontrahované dodávky húfnic Zuzana, ako aj iných zbraní sa rušiť aj tak nebudú. Koniec koncov – pomoc Slovenska predstavuje len zlomok. Podstatné je, či Ukrajine budú aj naďalej poskytovať vojenskú pomoc krajiny ako Nemecko, Veľká Británia či USA. Spomínané Nemecko v utorok oznámilo, že Ukrajine poskytne vojenské vybavenie za 1,3 miliardy eur.
Zo strany Fica teda ide skôr o gesto smerom k voličom. Napokon neboli by sme jedinou krajinou v Európe, podobne postupuje napríklad aj Švajčiarsko. Druhá vec je, že sa takto sami pripravujeme o pozitívny imidž na Ukrajine…
Robert Fico sa v politike pohybuje viac ako tri desaťročia a za ten čas sa naučil, že nemôže príliš tlačiť na pílu, lebo je to kontraproduktívne.
Sú tu však aj oveľa zásadnejšie otázky týkajúce sa dodržiavania zásad právneho štátu, a ak by vláda v tejto oblasti zašla priďaleko, reakcia Bruselu by asi nedala na seba dlho čakať.
Ako naznačila holandská europoslankyňa Sophie in ’t Veldová v rozhovore pre Pravdu, v prípade, že by sme prijali opatrenia, ktoré porušujú zákony EÚ, Európska komisia (EK) by nás mohla dať na súd, respektíve siahnuť nám na eurofondy. To by v danej situácii, keď sa vláda musí popasovať s rekordnými deficitmi, bola veľká rana.
Robert Fico sa však v politike pohybuje viac ako tri desaťročia a za ten čas sa naučil, že nemôže príliš tlačiť na pílu, lebo je to kontraproduktívne. Na rozdiel od takého Orbána, ktorý najnovšie celé Maďarsko oblepil bilbordmi s nápisom Nebudeme tancovať, ako oni pískajú!, na ktorých je zobrazená predsedníčka EK Ursula von der Leyenová spolu Alexom Sorosom, šéf Smeru má azda ešte toľko „chochmesu“, že nebude robiť takéto excesy./agentury/
X X X
Rusko zvrhne Zelenského do konca tohto roka. Pripravilo si destabilizačný plán, tvrdí Kyjev
Ukrajinci sú unavení z vojny, ale nebudú prosíkať o mier, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský The Sun. „Neveríme, že Putin a Rusko chcú ukončiť vojnu. Chcú nás zabiť. A my chceme spravodlivosť,“ uviedol.
Moskva sa neobáva o bezpečnosť ruského vodcu Vladimira Putina po tom, ako ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský denník The Sun povedal, že Kyjev má právo zabiť šéfa Kremľa, ak sa naskytne takáto príležitosť, pretože ide o ochranu Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá napojené na tamojší režim.
„Verbálne útoky na Putina boli z Ukrajiny už mnohokrát. Na rôznych úrovniach. Sme si toho dobre vedomí, ale oni neuspejú,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zopakoval tiež, že Moskva je presvedčená o tom, že dosiahne svoje ciele vo vojne na Ukrajine.
Zelenskyj v spomenutom rozhovore na otázku, či by Ukrajina využila príležitosť na zabitie Putina, ak by sa naskytla, odvetil: „Sme vo vojne a Ukrajina má všetky práva brániť našu zem.“
X X X
Slovenská republika je pripravená poskytnúť núdzovú podporu energetickej sieti Ukrajiny a bude pokračovať i v dodávkach humanitárnej pomoci. Uviedol to v utorok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Sme pripravení na núdzovú podporu ukrajinskej energetickej siete a tiež na dodávky elektriny na komerčnom základe. Rovnako posúdime rozšírenie kapacít cezhraničného prepojenia elektrických sietí medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ uviedol Blanár, ktorý sa v utorok zúčastnil na on-line rokovaní ministrov zahraničných vecí vo formáte G7+.
Slovenský minister dodal, že SR bude aj naďalej Ukrajine poskytovať humanitárnu pomoc. „V tomto kontexte chceme byť aktívni a pomôcť prekonať náročné zimné obdobie, v úzkej spolupráci s ukrajinskou stranou pripravujeme dodávky generátorov a ďalších tovarov v nasledujúcich mesiacoch,“ povedal.
Blanár sa na stretnutí G7+ zúčastnil na pozvanie amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, píše komunikačný odbor MZVEZ. Na stretnutí vystúpil minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba, ktorý informoval o kritických nedostatkoch v civilnom sektore energetiky a technických opatreniach, ktoré môžu pomôcť obyvateľom Ukrajiny prekonať nadchádzajúcu zimu.
Ministri zahraničných vecí v utorok identifikovali medzery v energetickom sektore, zaplnením ktorých sa v horizonte šiestich mesiacov môžu zmierniť humanitárne následky vojnových akcií Ruskej federácie na území Ukrajiny.
X X X
Nemecký export do Ruska v októbri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka klesol o 37,3 percenta. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkovú správu nemeckého Spolkového štatistického úradu.
Pred začiatkom invázie na Ukrajinu bolo Rusko v rámci krajín mimo Európskej únie piatym najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka, ale odvtedy kleslo na osemnáste miesto. Hoci nemecký vývoz do Ruska výrazne klesol, krajina naďalej dováža veľké množstvo ruskej ropy, čo podporuje ruskú vojnovú mašinériu.
X X X
Nemecko v utorok oznámilo, že Ukrajine poskytne vojenské vybavenie za 1,3 miliardy eur. Pomoc zahŕňa ďalšie štyri systémy protivzdušnej obrany IRIS-T aj delostreleckú muníciu.
Nový balík pomoci oznámili po rokovaniach medzi nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom a ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom v Kyjeve. Ide o druhú návštevu Pistoriusa, odkedy sa začiatkom tohto roka stal šéfom nemeckého rezortu obrany.
Predseda Európskej rady Charles Michel varoval pred tým, aby sa skoré schválenie začiatku prístupových rokovaní s Ukrajinou považovalo za hotovú vec. Niektoré členské štáty EÚ podľa neho majú výhrady a dávajú najavo, že na rozhodnutie potrebujú viac času. Michel to podľa DPA povedal novinárom vo vlaku predtým, ako dnes prišiel do Kyjeva.
Michel zároveň uviedol, že usilovne pracuje na tom, aby členské štáty dosiahli jednotné pozície pred decembrovým samitom EÚ. Politické problémy by sa však nemali podceňovať, upozornil. O veci chce pri svojej návšteve Kyjeva rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Šéf Európskej rady nespomenul, ktoré krajiny by mohli zablokovať začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej invázii. Podľa neho však okrem štátov vyjadrujúcich zásadnú zdržanlivosť voči rozhovorom s Ukrajinou existuje aj skupina krajín, ktorá zastáva názor, že štáty západného Balkánu by mali v prístupovom procese dostať prednosť, pretože im bolo členstvo v EÚ podmienečne prisľúbené už pred viac ako 20 rokmi. Tieto krajiny nie sú proti začiatku rokovaní
s Ukrajinou, chcú ale záruky, že pokrok dosiahnu aj štáty západného Balkánu, dodal Michel.
X X X
Ruskí vojaci v ostatných dňoch znížili počet útočných operácií. Na Telegrame o tom informoval veliteľ ukrajinskej tavrijskej operatívno-strategickej skupiny Oleksandr Tarnavskyj.
„Znížili síce počet útočných operácií, ale naďalej cynicky ignorujú zákony a zvyklosti vedenia vojny. Zasiahli civilné zdravotnícke zariadenie v Doneckej oblasti raketami s použitím protilietadlového systému S-300. Takto bola zničená a poškodená centrálna mestská nemocnica Selydove v Doneckej oblasti, ako aj budova bane Kotliarevska a ďalšia civilná infraštruktúra,“ vyhlásil Tarnavskyj.
Počas ostatného dňa Rusi okrem toho podnikli štyri raketové útoky, uskutočnili 29 bojových stretov a 637 delostreleckých útokov.
Rusko už takmer dva mesiace nepoužilo svoje „popredné riadené strely“, ktoré vystreľuje zo svojej flotily ťažkých bombardérov. Podľa spravodajského hlásenia britského ministerstva obrany o vojne na Ukrajine pravdepodobne zhromažďuje značné zásoby týchto zbraní. Je pravdepodobné, že Moskva použije tieto rakety, ak sa rozhodne zopakovať vlaňajšiu zimnú kampaň na zničenie ukrajinskej civilnej infraštruktúry. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.
Ministerstvo na platforme X tiež uviedlo, že Rusko cez víkend poslalo na Ukrajinu zhruba 50 dronov Šáhid, ktoré primárne smerovali na Kyjev. Podľa rezortu to bolo na dvoch osiach: od Kurska na východe a od Krasnodaru na juhovýchode. „Jedným z cieľov Ruska bolo pravdepodobne degradovať ukrajinskú protivzdušnú obranu a sformovať bojový priestor pred akoukoľvek koordinovanou zimnou kampaňou útokov proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre,“ uvádza Londýn.
X X X
Ruskom dosadené orgány v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti vytvárajú siete informátorov, do ktorých verbujú nezamestnaných obyvateľov. Tí im potom odovzdávajú informácie o ďalších miestnych obyvateľoch s proukrajinskými názormi aj o ľuďoch s väzbami na ukrajinské ozbrojené sily. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské Národné centrum odporu.
Už v júli centrum informovalo, že na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny rastie miera nezamestnanosti.
Dobrovoľná pomoc cudziemu štátu pri „podvratných“ činoch proti Ukrajine sa podľa ukrajinského trestného zákona trestá až 15 rokmi väzenia. Ukrajinská bezpečnostná služba 14. novembra informovala, že vyšetruje viac ako 8 000 prípadov údajnej vlastizrady.
X X X
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko ho chce odstrániť z funkcie prezidenta do konca tohto roka a pripravilo si destabilizačný plán s kódovým označením Majdan-3. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje rozhovor ukrajinského lídra pre britský denník The Sun.
„Podľa najnovších informácií existuje plán, ktorý naozaj veľmi chcú uskutočniť a názov operácie je Majdan-3. Znamená to zmeniť prezidenta, možno nie vraždou,“ konštatoval Zelenskyj. Už pred niekoľkými dňami ukrajinský prezident povedal novinárom, že Kremeľ sa snaží rozdeliť ukrajinskú spoločnosť, spôsobiť zmätok v krajine a v konečnom dôsledku zvrhnúť prezidenta.
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prepojil v utorok prodemokratické proeurópske protesty, známe ako Euromajdan, ktoré sa v Kyjeve začali presne pred desiatimi rokmi, so súčasnou ruskou vojenskou agresiou. Zmienené demonštrácie na kyjevskom Námestí nezávislosti, nazývanom Majdan, pritom označil za „prvé (ukrajinské) víťazstvo“ v prebiehajúcej vojne s Ruskom, píše TASR podľa agentúry AFP.
Proeurópske protesty vypukli v Kyjeve po tom, ako vtedajší ukrajinský, no prorusky orientovaný, prezident Viktor Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu.
Počas Euromajdanu následne zahynulo pri násilných stretoch ukrajinských bezpečnostných síl s demonštrantmi približne 100 civilistov a ďalších 2,5 tisíc utrpelo zranenia. Protesty trvali niekoľko mesiacov, napokon však viedli k zosadeniu Janukovyča, ktorého potom na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
„V dnešnej vojne došlo (vtedy) k prvému víťazstvu. Víťazstvu proti ľahostajnosti. Víťazstvu odvahy. Víťazstvu revolúcie dôstojnosti,“ uviedol Zelenskyj pri príležitosti 10. výročia Euromajdanu. Zároveň vyzdvihol pokrok, aký Ukrajina v ostatnom čase dosiahla na ceste k získaniu členstva v Európskej únii.
„Rok čo rok, krok za krokom, robíme všetko pre to, aby naša hviezda žiarila v kruhu hviezd vyobrazených na vlajke EÚ, ktorá symbolizuje jednotu krajín Európy. Hviezda Ukrajiny,“ povedal.
X X X
Rusko nemôže koexistovať so súčasným ukrajinským režimom, povedal podľa agentúry Reuters vysokopostavený diplomat na ruskom ministerstve zahraničia Rodion Mirošnik. Moskva podľa neho bude vzdorovať sile NATO na Ukrajine tak dlho, ako bude potrebovať na dosiahnutie svojich cieľov.
„Súčasný (ukrajinský) režim je absolútne toxický, v tejto chvíli nevidíme žiadne možnosti spolužitia s ním,“ povedal novinárom v Moskve ruský diplomat. Vyjadril tiež presvedčenie, že Západ nakoniec o Ukrajinu stratí záujem a režim sa následne zrúti. „Akonáhle bude nebezpečenstvo zlikvidované, možno to považovať za dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal s odvolaním sa na oficiálny termín, ktorým Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu začatú vo februári minulého roka.
Moskva dlhodobo označuje ukrajinské politické vedenie ako „režim“ a neuznáva jeho legitimitu po ukrajinskej revolúcii spred desiatich rokov. Tá zvrhla vtedajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča a nastavila prozápadný kurz Kyjeva. Niektoré členské štáty NATO aj ďalší spojenci poskytujú Ukrajine kvôli ruskej invázii vojenskú aj inú pomoc.
Rusko svojou inváziou začalo najväčšie vojenské stretnutie v Európe od druhej svetovej vojny. Vrátane Krymu, ktorý Rusi anektovali v roku 2014, teraz Moskva kontroluje 17,5 percenta medzinárodne uznaného územia Ukrajiny. Prezident Vladimir Putin prezentuje vojnu ako súčasť oveľa širšieho boja so Spojenými štátmi, ktoré podľa Kremľa chcú rozštiepiť Rusko, zmocniť sa jeho obrovských prírodných zdrojov a následne sa pustiť do stretu s Čínou.
X X X
Ukrajinská armáda pokračuje v postupe na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti. Uviedla to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Podľa ruských vojenských blogerov ukrajinskí vojaci rozšírili zónu, ktorú majú pod svojou kontrolou v západnej časti obce Krynky, ktorá leží dva kilometre na východ od rieky Dneper, a v blízkosti obce sa odohrávajú boje. Ruskí vojenskí blogeri zároveň uviedli, že ukrajinské sily podnikli útoky v oblasti obce Pojma ležiacej štyri kilometre na východ od Dnepra a v oblasti dediny Piščanivka nachádzajúcej sa tri kilometre východne od Dnepra.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu zas uvádza, že Rusi zmarili všetky pokusy ukrajinskej armády o výsadok na ľavom brehu rieky Dneper. Ukrajinská armáda minulý týždeň uviedla, že na ľavom brehu vykonáva úspešné operácie a udržiava tam pozície na viacerých predmostiach. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.
„Všetky pokusy ukrajinských ozbrojených síl vykonať výsadkovú operáciu na chersónskom úseku frontu zlyhali,“ povedal dnes Šojgu s tým, že námorná pechota a špeciálne jednotky Ukrajiny utrpeli „kolosálne straty“.
Celkové straty Ukrajiny od začiatku novembra vyčíslil na 13.700 vojakov. Na celej línii dotyku vedie ruská armáda „aktívnu obranu“ a postupne zlepšuje svoje pozície, dodal ruský minister bez bližších podrobností.
X X X
Kľúčové súčiastky pre vojenské vrtuľníky, ktoré vyrába česká firma Prvá brnianska strojáreň (PBS) Veľká Bíteš, sa dostali do Ruska aj po začiatku invázie na Ukrajinu. Stalo sa tak cez tretie firmy v Kazachstane a v Indii, tvrdí ukrajinský server The Kyiv Independent, ktorý zverejnil reportáž, ktorá sa zakladá na zistení ukrajinskej mimovládnej organizácie State Watch. Podľa nej tak firma mohla porušiť sankcie zavedené proti Rusku Európskou úniou. Česká spoločnosť podľa ukrajinského serveru pochybenie odmieta. ČTK sa snaží získať aktuálne vyjadrenie PBS Veľká Bíteš.
PBS Veľká Bíteš podľa ukrajinského serveru vyrába kľúčovú súčiastku pre motory vrtuľníka Mi-8, ktorý ruská armáda využila pri bojoch na Ukrajine. Ide o súčiastku, ktorá slúži na naštartovanie hlavného motora vrtuľníka a ktorú Rusko samo nevyrába.
Na ruskom trhu bola PBS Veľká Bíteš aktívna zhruba 20 rokov, obchody však musela prerušiť kvôli sankciám, ktoré zaviedla Európska únia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše The Kyiv Independent. Súčiastky okrem iného dodávala ruskej firme Kazan Helicopters, ktorá vrtuľníky Mi-8 vyrába.
Podľa State Watch sa však súčiastka produkovaná českou firmou aj po začatí vojny na Ukrajine vo februári minulého roka dostávala do Ruska cez reexport z Indie či Kazachstanu. Organizácia svoje tvrdenie opiera o údaje z exportných registrov. Podľa nej indická firma Space Era Materials and Processes predala do Ruska tento rok a vlani 20 kľúčových súčiastok od českej firmy v hodnote 8,5 milióna dolárov (190 miliónov korún).
„To sú relatívne malé čísla pre (českú) firmu a nemohla výrazne prispieť k jej zisku,“ tvrdí The Kyiv Independent. Za posledných 50 rokov totiž česká firma predala zhruba 6500 týchto súčiastok./agentury/
X X X
Povalí Švejk Ficovu vládu?
Švejkov slávny výrok „vláda, ktorá zdraží pivo, padne“ pozná azda každý. Najmä komunisti v bývalom režime ho brali veľmi vážne a na cenu piva si dávali sakramentský pozor. Časy sa zmenili, ale prílišné zdražovanie alkoholických nápojov veru žiadnej vláde nepridá na popularite.
To si dobre uvedomujú aj koaliční politici, zvlášť predseda vlády Robert Fico. Tento „najlepší európsky populista“, ako sa svojho času súkromne pochválil vtedajšiemu českému premiérovi Mirkovi Topolánkovi, dobre vie, že s ohňom sa neradno zahrávať.
No aj tak mu v súčasnej situácii, keď Matovič svojimi avantúrami vyprázdnil štátnu kasu, príliš veľa možností nezostáva. Spotrebné dane na pivo, víno i tvrdé bude musieť zvýšiť. A to sa prejaví aj na cenovkách v obchodoch i v krčmách. Voliči Smeru, Hlasu ani SNS veru ďalším zdražovaním, najmä pri takej chúlostivej pochutine, nadšení nebudú.
Keď už sme zablúdili do západnej časti bývalej federácie, tam sa nedávno vynašiel bývalý minister poľnohospodárstva. Politik z južnej Moravy si pri riešení rovnakých problémov ako tých našich vydobyl výnimku na zdanenie vína. Hoci aj pre túto absurditu nakoniec rezignoval, jeho nasledovník, opäť z KDU, túto výnimku obhájil. No u nás, našťastie, takú silnú vinársku loby nemáme. No zdražovanie spotrebných daní zďaleka nebude stačiť, a tak si okrem piva a vína priplatíme aj inde.
Pri cigaretách a sladkých nápojoch (chystá sa na ne nová daň) to musíme brať, pretože rovnako ako alkohol zdraviu neprospievajú. Na zdraženie sa však budeme musieť pripraviť aj pri bankových poplatkoch, lebo ohlásené zavedenie bankového odvodu nenechajú banky bez odozvy a prenesú ho na zákazníka, namiesto toho, aby si nelogicky ukrojili z vlastných ziskov.
Ani týmto krokom nebude nikto, kto má hlbšie do vrecka – a to má stále viac ľudí – nadšený, pretože účet v banke je dnes už životnou nutnosťou. A časom si postaví otázku, prečo národno-sociálna vláda nezvyšuje dane aj bohatým? Hoci vláda má aj tento krok v úmysle, uvidíme, či sa k nemu odhodlá tak rýchlo ako k zvyšovaniu cien piva, vína a cigariet. Ak bude otáľať, Švejk bude mať nakoniec pravdu./agentury/
X X X
Martin Borguľa bude aj naďalej trestne stíhaný, s paragrafom 363 mu to nevyšlo
Bývalý poslanec s návrhom podľa § 363 trestného poriadku na zrušenie obvinenia neuspel.
Martina Borguľu, bývalého poslanca hnutia Sme rodina, obvinili z korupcie v roku 2022. Napokon však jeho stíhanie stopla generálna prokuratúra na základe paragrafu 363 ako nezákonné.
Borguľovo obvinenie z prečinu podplácania postavil pôvodne vyšetrovateľ na tom, že cez sprostredkovateľov zaplatil 50-tisíc eur bývalému funkcionárovi Národnej jednotky finančnej polície Marianovi Kučerkovi. Poslanec v prípade figuroval pôvodne ako poškodený. Tvrdil, že ho vydierali a bál sa o svojich blízkych a poškodenie dobrého mena.
Polícia Martina Borguľu znovu obvinila 20.7.2023. Ten trvá na tom, že žiaden trestný čin nespáchal. Generálna prokuratúra však nevyhovela návrhu Martina Borguľu, ktorý sa chcel opäť zbaviť obvinenia cez paragraf 363 Trestného poriadku. Tentokrát Generálna prokuratúra SR dospela k záveru, že trestné stíhanie obvineného Martina Borguľu je odôvodnené a v konaní nezistila žiadne porušenie zákona. Bude tak aj naďalej stíhaný pre trestný čin podplácania, informuje GP na sociálnej sieti, aktuality.sk
X X X
Kristus kráľom Slovenska nebude. Kuffa neprešiel cez ministerku ani biskupov
Intronizácia Krista za kráľa Slovenska je iniciatívou štátneho tajomníka Ministerstva kultúry (MK) SR Štefana Kuffu (nominant SNS). Ako uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS), s Kuffom si záležitosť vydiskutovali a rezort takúto iniciatívu vyvíjať nebude. Šimkovičová zdôraznila, že je to mimo ministerstva kultúry.
Štátny tajomník MK SR Kuffa pred časom v rámci úvodnej omše Trnavskej novény za ministerstvo kultúry verejne prisľúbil, že budú iniciovať intronizáciu Krista za kráľa Slovenska. Obrátil sa i na prítomných biskupov a poprosil ich o zasvätenie Slovenska Kristovi Kráľovi, a to za prítomnosti celej vlády i všetkých biskupov. Konferencia biskupov Slovenska sa od Kuffových slov dištancovala. V stanovisku uviedla, že chrám je miestom modlitby a nemal by v ňom byť priestor na apely rozdeľujúce veriacich./agentury/
X X X
Izrael povoľuje ľuďom, aby sa vrátili do evakuovaných obcí pri Pásme Gazy
Toto rozhodnutie vnímajú ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy. Izraelská armáda to však nekomentovala.
Izrael už povoľuje návrat obyvateľom do domovov v blízkosti Pásma Gazy. Príbytky opustili po začiatku vojny v palestínskej enkláve, ktorú vyvolal útok Hamasu 7. októbra, informovali v utorok miestne médiá. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Návrat domov dovolili Izraelčanom, ktorí žili vo vzdialenosti štyri kilometre od Pásma Gazy, uviedla rozhlasová stanica Kan. Tento krok je vnímaný ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy, ale armáda to nekomentovala.
Podľa spravodajského portálu ynet boli evakuované mestá a obce do sedem kilometrov od hranice. Izrael uvádza, že militanti 7. októbra zabili približne 1200 ľudí a asi 240 rukojemníkov uniesli do Pásma Gazy, v ktorom Hamas vládne.
Domovy opustilo približne štvrť milióna ľudí
Ku konca októbra domovy pre vojnu v Pásme Gazy a boje na libanonskej hranici opustilo približne štvrť milióna ľudí. Izrael má necelých desať miliónov obyvateľov, akuality.sk
X X X
Izrael povoľuje ľuďom, aby sa vrátili do evakuovaných obcí pri Pásme Gazy
Toto rozhodnutie vnímajú ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy. Izraelská armáda to však nekomentovala.
Izrael už povoľuje návrat obyvateľom do domovov v blízkosti Pásma Gazy. Príbytky opustili po začiatku vojny v palestínskej enkláve, ktorú vyvolal útok Hamasu 7. októbra, informovali v utorok miestne médiá. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
Návrat domov dovolili Izraelčanom, ktorí žili vo vzdialenosti štyri kilometre od Pásma Gazy, uviedla rozhlasová stanica Kan. Tento krok je vnímaný ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy, ale armáda to nekomentovala.
Podľa spravodajského portálu ynet boli evakuované mestá a obce do sedem kilometrov od hranice. Izrael uvádza, že militanti 7. októbra zabili približne 1200 ľudí a asi 240 rukojemníkov uniesli do Pásma Gazy, v ktorom Hamas vládne.
Domovy opustilo približne štvrť milióna ľudí
Ku konca októbra domovy pre vojnu v Pásme Gazy a boje na libanonskej hranici opustilo približne štvrť milióna ľudí. Izrael má necelých desať miliónov obyvateľov., aktuality.sk
X X X
Česká armáda sa pripravuje na jadrovú vojnu. Nemožno spoliehať sa na večný mier, vyhlásil Řehka
Náčelník generálneho štábu Řehka na veliteľskom zhromaždení českej armády, kde bol prítomný aj prezident Petr Pavel skonštatoval, že armáda sa pripravuje na čierny scenár, ktorým je jadrová vojna. Členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) pritom označil za nespornú výhodu Česka. Tiež upozornil, že nemožno spoliehať na večný mier.
Slávnostný nástup českých vojakov, ktorí sa vrátili zo zahraničnej misie na Slovensku na Národnom pamätníku Vítkov (Praha, 17. februára 2023). Česi v nej velia mnohonárodnému bojovému zoskupeniu, ktoré na Slovensku vzniklo v rámci posilnenia obrany východného krídla NATO z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine
„Keby došlo ku konfliktu medzi Ruskom a Alianciou, opakujem keby, boli by sme aktívnym účastníkom od prvej sekundy. Dotklo by sa to armády, našej infraštruktúry, ale aj občanov,“ povedal Řehka.
Cvičenie jadrového velenia a riadenia Global Thunder 23 (Globálny hrom 23). Zistite o ňom viac vo videu US Air Force a pozrite si zábery bombardérov B-52 Stratofortress z predchádzajúcich cvičení. / Zdroj: US Air Force
„Eskalačný potenciál vo svete rastie. Je mojou povinnosťou hovoriť fakty, aj keď sú nepríjemné, a budem to robiť ďalej. Konflikty, strategické šoky a prekvapenia sa opakujú so železnou pravidelnosťou. Nedá sa spoliehať na večný mier,“ vyhlásil na veliteľskom zhromaždení Řehka, podľa portálu Novinky.cz.
Ďalšia významná hrozba pre NATO je podľa neho medzinárodný terorizmus. Pripomenul tiež narastajúce napätie v indicko-tichomorskom regióne, kde sa podľa neho „Čína snaží meniť svetový poriadok“, v Afrike a na západnom Balkáne, pričom upozornil na dôsledky tohto napätia na bezpečnosť v Európe./agentury/
X X X
Arcibiskup Orosch zavolal na novénu aj kňaza Mariána Kuffu. V kázni obhajoval svojho brata
Na novéne v trnavskej Bazilike sv. Mikuláša rečnili obaja bratia Kuffovci. Po štátnom tajomníkovi Štefanovi Kuffovi prišiel o pár dní aj jeho brat – kňaz Marián. Obidvoch pozval arcibiskup Ján Orosch.
TRNAVA: Katolícky kňaz zo Žakoviec sa v kázni vrátil k prejavu svojho brata – štátneho tajomníka. Nedávny, zhruba desaťminútový príhovor nominanta SNS, ktorý naživo vysielala aj televízia Lux, nemal len náboženský charakter. Prihováral sa v mene rezortu kultúry.
Štefan Kuffa si v Trnave mohol zobrať slovo aj napriek tomu, že čelí obžalobe za vyhrážanie, keďže mal aj so svojím synom Filipom Kuffom fyzicky a verbálne zaútočiť na farmára.
„Gender ideológia, ktorá gniavi Slovensko, tak za ministerstvo kultúry sľubujeme, že to nebude, bude koniec. Aby sme boli odvážnymi mužmi skutkov, nielen slova,“ vyjadril sa.
Biskupov okrem toho požiadal, aby bolo Slovensko „zasvätené Kristovi Kráľovi“.
Farárovi Mariánovi Kuffovi sa cez víkend nepáčila kritika, ktorá nedávno vzniesla na adresu brata, ale aj na arcibiskupa Oroscha. Trnava má podľa slov kňaza statočného biskupa, ktorého kritici „došpinili“.
„Čo spravili s mojím bratom? Môj brat sa stal štátnym tajomníkom na kultúre. Jemu prislúchalo, aby tu prišiel na novénu (deväťdennú pobožnosť, pozn.) – z tohto úradu. Nechcel ísť za štátneho tajomníka. Ale povedali mu, poď, môžeš tu niečo urobiť. Vysmiali sa mu!“ vyhlásil na omšovej kázni.
Vyjadrenia „proti genderu“
Štátny tajomník sa podľa slov jeho brata vyjadroval k závažným veciam, ktoré ohrozujú našu spoločnosť. „Postavil sa ako zástupca vlády a štátu odvážne a jasne proti genderu,“ argumentoval.
Kňaz Kuffa ocenil vyjadrenia Štefana Kuffu za to, že „potraty v krajine ohrozujú deti či vnúčatá“. „Taký si farboslepý, že túto pliagu nevidíš?“ pýtal sa rečníckou otázkou veriacich v chráme.
Kto podľa žakovského farára „rozširuje gender, pácha genocídu nášho národa. Vlastizradu, veľzradu. Je je to dokaličenie a zmrzačenie zdravého tela. Trans toto robia,“ pokračoval v prejave.
Taktiež vyzdvihol vyjadrenia štátneho tajomníka k manželskej vernosti, lebo „z rozvrátených rodín podporujeme, kde-čo je možné – registrované partnerstvá“.
„Každý má právo žiadať o zasvätenie Slovenska“
Na Kuffovej kázni sa ušla kritika Konzervatívnemu denníku Postoj, ktorého redaktorov označil za „liberálnych kresťanov“, ale aj bývalej ministerke kultúry Silvii Hroncovej, lebo podporila tohtoročný Pride, ale zároveň sa zúčastnila 5. júla na bohoslužbe v Nitre.
Marián Kuffa tiež povedal, že nevidí nič zlé na tom, že jeho brat vyzval biskupov zasvätiť Slovensko Kristovi Kráľovi. „Čo tým chcel zle? Zasvätiť znamená vyňať celý náš národ, aby slúžil veciam božím,“ argumentoval.
„Každý laik právo požiadať biskupov zasvätiť Slovensko, tak to využil aj môj brat,“ dodal.
Štefan Kuffa prišiel podľa kňaza Mariána rečniť na Trnavskú novénu „v detskej naivite na plný plyn ako štátny tajomník pre náboženstvo“.
„Pánovi arcibiskupovi povedal, že by tu rád prišiel a on mu na to: samozrejme. Je to špičkový, perfektný chlap,“ povedal na adresu arcibiskupa Oroscha.
Reakcie KBS a arcibiskupstva
Farár Kuffa rečnil v priamom rozpore s reakciou Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktorá sa v minulý týždeň vrátila k vyjadreniam jeho brata. Uviedla, že od slov štátneho tajomníka dištancuje.
Chrám je podľa KBS miestom modlitby a nemá byť priestorom pre apely, ktoré rozdeľujú veriacich.
„Miešanie politickej agendy s duchovným slovom vyvoláva nevôľu a negatívne reakcie, ktorým rozumieme. Prajeme si, aby sa aj naďalej mohli veriaci schádzať na modlitbu pred obrazom Bohorodičky v Trnave i na iných miestach a s pokojom čerpať posilu do svojho života,“ napísala konferencia v mene slovenských biskupov.
„Boli sme informovaní, že vystúpenie vyvolalo pozitívne, aj negatívne reakcie,“ reagovalo arcibiskupstvo na webe k vyjadreniam štátneho tajomníka. „Obsah príhovorov je však záležitosťou každého prednášajúceho a arcidiecéza nijako nevstupuje ani do obsahu, ani do formy,“ uzavrelo.
Marián Kuffa: Všade som toto rozprával
Marián Kuffa tiež cez víkend upozornil, aby veriaci nedali „liberálom zbraň do ruky, ktorou zabíjajú kresťanské hodnoty“.
„Aká je to zbraň? Vláda. Aby neboli vo vláde. Všetko preto spravíme. Tak som to ľuďom počas troch-štyroch rokov hovoril, aby boli proti Istanbulskému dohovoru a proti liberalizmu. Všade, kde som chodil, som toto rozprával. V opozícii môžu byť, lebo opozícia nám robí službu: čistí nás,“ vysvetľoval v bazilike veriacim.
„Povedal som: nebudeme voliť liberálov a nebudeme voliť ani tých, ktorí sa chcú s nimi spojiť po voľbách Iba po chrbtoch kresťanov sa môžu liberáli dostať do vlády. Vždy je to naša hlúposť a nepozornosť. Dostanú sa do vlády a majú v ruke zbraň, s ktorou zabíjajú kresťanské hodnoty, dodal s tým, že liberáli síce sú za toleranciu, ale sú „tolerantní voči hriechu“, aktuality.sk
X X X
Potvrdené. Ku skaze krížnika Moskva, prispela ‚nebeská‘ anomália
Úspešné potopenie vlajkovej lode a pýchy Čiernomorskej flotily ruskej armády v apríli 2022 sa podarilo aj vďaka atmosférickej anomálii, ktorá strojnásobila dosah ukrajinských pobrežných radarov. Informovali o tom švédski odborníci vo svojej novej štúdií.
Správu priniesol portál iDnes.cz. Keď sa krížnik Moskva potápal, bol to pre ruské námorníctvo šok. Aj preto, že plavidlo s päťsto mužmi na palube sa v okamihu zásahu protilodnými strelami Neptún pohybovalo 120 kilometrov južne od Odesy. Teoreticky teda malo byť mimo dohľadu nepriateľských radarov.
,,Zoznámte sa s ukrajinskou protilodnou strelou Neptún, zabijakom plavidiel triedy Moskva,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Twitter a pridalo video tohto systému. Ruskú vlajkovú loď Čiernomorskej flotily Moskva sa Ukrajincom podarilo potopiť 14. apríla. Kremeľ oficiálne priznal jedného mŕtveho.
Ukrajinským silám pomohol meteorologický jav známy ako inverzia indexu lomu. Laicky povedané: elektromagnetické vlny vysielané radarom sa za určitých meteorologických podmienok (predovšetkým za teplotnej inverzie, kedy prízemná teplota klesá, ale horné vrstvy atmosféry zostávajú relatívne teplé) ohýbajú smerom dole a takmer kopírujú povrch Zeme.
Práve takéto podmienky sa vyskytli na Ukrajine v okolí Odesy 13. apríla 2022. Nad vojnou zmietaný región sa nasunul systém nízkeho tlaku vzduchu. Vo vyšších polohách sa nad more hnali od severu teplé a suché vetry z vnútrozemia, zatiaľ čo nízko nad morom sa držal vlhký a studený vzduch.
Krížnik Moskva, plávajúci v tej chvíli vo vzdialenosti 120 kilometrov od pobrežia, mal zrejme pocit, že je úplne v bezpečí.
Kyjev uviedol, že pri okupovanom Kryme jeho námorné drony zničili dve malé ruské výsadkové lode s posádkou a obrnenými vozidlami. Rusi nasadili tieto plavidlá ako súčasť protivzdušnej obrany v Čiernom mori, keď využívali protilietadlové raketové systémov Tor-M2. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Ukrajinským obrancom v tej chvíli však nečakane pomohla sama príroda. Nastali ideálne podmienky na abnormálne šírenie elektromagnetických vĺn a obsluha ukrajinských radarov Mineral-U zaznamenala presnú polohu ruskej pýchy.
„Táto prílišná sebadôvera ich zničila,“ hovorí jeden z ukrajinských vedcov, ktorí sa podieľali na vývoji striel Neptún. Radarový lúč sa medzi nízkymi mrakmi a vodnou hladinou niekoľkokrát odrazil a dosiahol až k Moskve. Keď radarová obsluha okolo 16:00 zaznamenala vo vzdialenosti 120 kilometrov veľký objekt, bolo jasné, že ide o krížnik Moskva. Čoskoro potom zaznel pokyn a na plavidlo boli vypálené dva Neptúny.
Ukrajinská armáda otestovala len tri mesiace pred ruskou inváziou mobilné pobrežné rádiolokátory Mineral-U. Slúžia na detekciu hladinových cieľov a boli vyvinuté ako hlavný senzor pobrežných raketových komplexov RK-360 Neptún.
Búrka znemožnila aj záchranu lode. V tej chvíli stálo na strane obrancov opäť počasie: príchod búrky znemožnil akékoľvek záchranné práce. Keď potom ukrajinská armáda zistila, že z Ruskom anektovaného polostrova Krym priplával k Moskve remorkér, bolo jej jasné, že situácia krížnika je kritická. Na druhý deň, keď sa nebo nad Čiernym morom rozjasnilo, bola na vzdialenosť desiatok kilometrov vidieť silueta Moskvy, naklonenej na ľavobok. Odtiahnuť do prístavu ju už nebolo možné, rozhodujúce prvé hodiny po zásahu boli kvôli búrke stratené./agentury/
X X X
Ukrajina napriek sľubom dostane menej delostreleckej munície. Čo treba na to, aby sa to zmenilo?
V Rusku už od cárskych čias prezývajú delostrelectvo „boh vojny“. Je to zbraň, ktorá je rozhodujúca pre úspech na pozemnom bojisku. Zastavuje útoky nepriateľskej pechoty a čistí cestu vlastným vojakom. Na tom sa nič nezmenilo dodnes. Odhaduje sa, že artiléria je vo vojne na Ukrajine zodpovedná za 80 percent strát živej sily.
Ukrajina potrebuje na úspešný boj dostatočné množstvo delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov.
Úlohy delostrelectva začali sčasti preberať drony. V prípade vojenskej techniky už dokonca spôsobujú viac strát ako ostatné druhy zbraní vrátane artilérie. Nevýhodou malých kamikadze dronov je však ich malý dosah a malá nosnosť. Väčšinou doletia na vzdialenosť šesť, maximálne 10 km. Delostrelectvo má bežne troj až štvornásobný dostrel. Dokáže tiež v omnoho kratšom čase zasypať cieľovú plochu omnoho väčšou tonážou výbušnín, než akékoľvek drony. Na bojisku tak bude kraľovať ešte veľmi dlho.
Dôležitosť delostrelectva pre Ukrajinu a dodávok munície preň je tak jasná minimálne od minulého leta. Preto je veľmi zarážajúce, že spojenci doposiaľ nedokázali poskytnúť Ukrajine toľko delostreleckej munície, koľko by potrebovala. Už aj z Kyjeva otvorene zaznievajú hlasy, že Západ pomáha dosť na to, aby Ukrajina prežila, ale nie dosť na to, aby zvíťazila. Aké sú príčiny tohto stavu?
Po skončení studenej vojny zavládlo v Európe falošné presvedčenie, že žiadna ďalšia vojna nehrozí a začali sa ignorovať základné logistické princípy. Počet zbrojárskych firiem sa znížil, s čím poklesli aj výrobné schopnosti. Nezachovala sa možnosť obnoviť v prípade potreby výrobu v zrušených továrňach. Neboli vytvorené skladové zásoby, ktoré by umožnili udržiavať potrebnú kadenciu až do obnovenia výroby munície. A neboli ani zabezpečené zdroje a zásobovacie trasy surovín potrebných pre zbrojnú výrobu.
V Rusku bola situácia sčasti podobná v tom, že továrne nefungovali v správnom režime, ale to bolo spôsobené skôr ekonomickou situáciou. V čom však bol veľký rozdiel oproti Európe, boli zaplnené sklady munície. Z týchto skladových zásob ťažilo Rusko v prvom roku vojny, kedy malo nad ukrajinským delostrelectvom výraznú prevahu. Ani s ruskou výrobou to však nie je ružové. Obmedzujú ju sankcie a nedostatok materiálu, takže kadencia ruskej artilérie je tento rok výrazne nižšia. Až v posledných mesiacoch Moskve pomohli dodávky munície z KĽDR, ktorá používa rovnaké kalibre 122 a 152 mm.
Cieľom bol milión
Ukrajina sa snaží prechádzať na západný kaliber 155 mm a má teda v tomto smere obmedzenejšie možnosti. Určitý počet tejto munície získala z Pakistanu či Južnej Kórey, no hlavnými dodávateľmi ostávajú USA a Európa. Práve Európska únia teraz čelí kritike za zlyhanie. Na jar ohlásila, že do marca budúceho roka dodá Ukrajine milión delostreleckých granátov. Za pol roka sa však podarilo dodať len 300-tisíc granátov a aj z nich veľká časť pochádzala zo starších zásob a nie z novej výroby.
Hlasy spochybňujúce dosiahnuteľnosť tohto cieľa sa ozývali už aj dlhšie. Prvým, kto to povedal oficiálne, bol však až minulý týždeň nemecký minister obrany Boris Pistorius. „Správna otázka by mala znieť, či vôbec bol milión granátov realistickým cieľom. Boli tu varovné hlasy, ktoré hovorili, že milión sa ľahko povie, že peniaze máme, ale treba na to aj výrobu. Žiaľ, ukázalo sa, že tieto varovné hlasy mali pravdu. Je zrejmé, že milión granátov sa nepodarí dosiahnuť,“ povedal Pistorius.
Dôvodom je, že sa nepodarilo uzavrieť kontrakty na výrobu v dostatočnom množstve na to, aby sa dalo predpokladať, že sa do marca podarí vyrobiť zostávajúcich 700-tisíc granátov. Podľa agentúry Bloomberg už viaceré členské štáty v zákulisí požiadali Európsku komisiu o posunutie lehoty z marca na neskorší termín.
Podľa európskeho komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona však zbrojárske firmy robia pokrok ohľadom zvyšovania výroby. „Môžem potvrdiť, že cieľ vyrábať viac ako milión kusov munície ročne, ktorý sme si stanovili, a ktorý dúfam, že dosiahneme od budúcej jari, bude splnený. Teraz je na jednotlivých členských štátoch, aby zadali objednávky,“ vyhlásil Breton.
Podľa vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella si Pistorius a Breton navzájom neodporujú. „Jeden hovorí o aktuálnych stanovených cieľoch, druhý o budúcej kapacite európskeho priemyslu,“ povedal Borrell. Vyjadril však ľútosť nad zdržaniami a vyzval európskych ministrov obrany, aby pracovali rýchlejšie. „Čas sa nemeria len zničenou infraštruktúrou a domami, ale aj ľudskými životmi,“ povedal v narážke na Ukrajincov, ktorí musia bojovať aj bez dostatočného vybavenia.
Podpora pre zbrojovky
Okrem dodávok munície rozbehla Európska rada a Európsky parlament aj iniciatívu ASAP, ktorá má zbrojárskym firmám kompenzovať náklady spojené s navýšením výroby. Od júla sa dva mesiace rokovalo o oficiálnom texte iniciatívy, ktorý sa po pripomienkach členských štátov štyrikrát prerábal. V októbri EÚ vyzvala firmy, že môžu z fondu ASAP v hodnote 500 miliónov eur začať žiadať prostriedky. Na zvýšenie výroby nábojníc je určených 90 miliónov eur, na podobné rozšírenie výroby rakiet 40 miliónov eur. Na odstránenie prekážok a zefektívnenie výroby výbušnín je k dispozícii 190 miliónov eur a na projekty spojené s výrobou pušného prachu 144 miliónov eur.
Hoci sa európski diplomati pre portál Euractiv vyjadrili, že dva mesiace rokovaní o texte iniciatívy boli na európske pomery „veľmi rýchle“, stále sú to dva mesiace, počas ktorých umierali na fronte ukrajinskí vojaci. A potrvá ešte pár mesiacov, kým sa iniciatíva pretaví do konkrétnych výsledkov. Základom sú totiž objednávky. Bez nich sa súkromné firmy nepohrnú do navýšenia výroby, pretože je to pre ne finančné riziko.
Žiarivým príkladom problémov, ktorým čelí Európa, je Francúzsko. Tamojší minister obrany Sébastien Lecornu bombasticky vyhlásil, že strojnásobí výrobu munície. V praxi to znamená, že z tisíc granátov mesačne v januári 2023 sa má zvýšiť na tritisíc granátov v januári 2024. Mesačne. Pritom Ukrajina spotrebuje šesťtisíc granátov kalibru 155 mm denne. Celú mesačnú produkciu Francúzska by tak použila za pol dňa.
Navyše, ani naplnenie tohto cieľa nie je istá. Keď sa robotníci v továrni dozvedeli z médií, že ich čaká navýšenie výroby, no nevideli žiadne nové stroje, nových pracovníkov, ani nárast platov, vyhlásili, že nezvýšia pracovné tempo za súčasných podmienok a vstúpili do štrajku.
Nie je však všetko také pesimistické, ako by sa mohlo zdať. Nemecký kabinet kancelára Olafa Scholza tento mesiac odsúhlasil, že budúci rok zdvojnásobí vojenskú pomoc Ukrajine na osem miliárd eur. A ako uviedli aj spomínaní európski predstavitelia, výrobu v zbrojovkách na starom kontinente sa nakoniec podarí rozbehnúť (po roku, dvoch). Len to všetko trvá príliš dlho a Ukrajinci sú zatiaľ nútení pokúšať sa o protiofenzívu aj bez takej delostreleckej podpory, akú by mohli mať v ideálnom podpore. Lebo ich artiléria je zhruba dvakrát silnejšia ako vlani, no mohla byť silnejšia trojnásobne a viac. Za tým všetkým sú zbytočne stratené ľudské životy a čas medzitým hrá v prospech Ruska, ktoré môže budovať vlastné výrobné kapacity a rezervy./agentury/
X X X
Podbrezová predĺžila zmluvu s trénerom Skuhravým. Podpísal na slovenské pomery dlhoročnú zmluvu
Český futbalový tréner Roman Skuhravý predĺžil zmluvu s FK Železiarne Podbrezová o ďalšie štyri roky. Informovala o tom oficiálna webstránka účastníka Niké ligy.
Skuhravý prišiel do tímu pred začiatkom sezóny 2021/2022 a hneď vo svojom premiérovom ročníku postúpil s mužstvom z II. ligy do najvyššej slovenskej súťaže. Ako nováčik následne skončila Podbrezová na štvrtej priečke, pričom len tesne jej ušla účasť v pohárovej Európe. V tejto sezóne sa „železiari“ momentálne nachádzajú rovnako na štvrtej priečke, v doterajších štrnástich zápasoch získali 26 bodov.
„Vnímam to predovšetkým ako veľký záväzok všetkým zúčastneným,“ uviedol Skuhravý na margo podpisu novej zmluvy. „Hráčom, fanúšikom, ale aj širokej futbalovej verejnosti sme dali najavo, že tomu, čo robíme, veríme a ešte nie je koniec. Nepotreboval som vôbec dlhý čas na premýšľanie. Pre mňa bolo prekvapením, že mi klub ponúka takúto dlhodobú zmluvu a pre mňa je to obrovská pocta. Pre mňa bolo rozhodovanie jednoduché, pretože ja chcem vidieť vždy cieľ a momentálne sme niekde v polovici našej cesty. Pomaličky sa posúvame, ja chcem byť toho súčasťou a bolo by mi ľúto, keby som nemohol byť pri tom.“
Skuhravý začínal s trénerskou kariérou v mládežníckych kategóriách FK Jablonec. Neskôr sa stal hlavným koučom „áčka“ a doviedol ho na štvrté mieste v lige, ako aj k prvenstvu v Českom pohári. Do finále pohárovej súťaže postúpil neskôr aj s druholigovou Opavou, s ktorou sa o rok prebojoval do najvyššej českej súťaže. Do Podbrezovej prišiel po trojročnom pôsobení na lavičke Dukly Praha. Na lavičke „železiarov“ odkoučoval dokopy 87 zápasov, z toho 30 stretnutí v II. lige (24-2-4), 47 duelov v Niké lige (21-10-16) a 10 vystúpení v rámci Slovnaft Cupu (8-0-2).
„Veľmi sa tešíme, že sme sa po predchádzajúcich debatách dohodli na ďalšej štvorročnej spolupráci. Tréner Skuhravý ešte v Podbrezovej nedokončil svoju robotu, je to jeden z najlepších trénerov v lige a my sme hrdí, že svoju budúcnosť spojil s naším klubom,“ uviedol generálny manažér klubu Miroslav Poliaček.
Podľa prezidenta a predsedu predstavenstva FK Železiarne Podbrezová Vladimíra Sotáka staršieho je predĺženie zmluvy o štyri roky v slovenskej lige rarita: „Keď sa pozrieme na ostatné mužstvá, ako sa menia tréneri, to že Roman Skuhravý je v Podbrezovej už tretí rok, svedčí o tom, že z Podbrezovej urobil lepšiu Podbrezovú. Vďaka nemu sme skvalitnili hru, náš prejav na ihrisku. Podbrezová sa snaží hrať futbal a s kýmkoľvek sa na Slovensku stretnem, tak povie, že Podbrezová hrá pekný futbal. Mohli sme mať možno viac bodov, ale hráme s mladým mužstvom, chlapci sa zapracovávajú a musia sa naučiť najmä v závere udržať loptu, aby sme nedostávali góly. Ale s tým majú problém aj iné väčšie mužstvá.“, aktuality.sk
X X X
Vo vojne medzi Izraelom a Hamasom zomrelo v Pásme Gazy 53 novinárov a pracovníkov médií
Novínári čelia v Pásme Gazy obzvlášť nebezpečným podmienkam pri informovaní o konflikte. Doposiaľ sú traja novinári nezvestní a ďalších 18 zadržali, uvádza Výbor na ochranu novinárov.
Prinajmenšom 53 novinárov a zamestnancov médií už bolo zabitých vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, uviedla v utorok mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov (CPJ). TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Medzi zabitými novinármi je 46 Palestínčanov, štyria Izraelčania a traja Libanončania. Od začiatku konfliktu ďalších 11 novinárov utrpelo zranenia, traja sú dosiaľ nezvestní a ďalších 18 zadržali, uvádza CPJ.
Novinári v Pásme Gazy čelia obzvlášť nebezpečným podmienkam pri pokrývaní konfliktu vzhľadom na pozemnú ofenzívu a nálety izraelských síl či rozsiahle výpadky elektriny a telekomunikácií, uviedla organizácia so sídlom v USA, aktuality.sk