Pokračuje pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spojenej s kauzou prípravy vrážd prokurátorov. V pondelok na súde vypovedal ďalší muž, ktorý sa podieľal na sledovaní novinára Jána Kuciaka, ale aj iných osôb. Komando zriadil exsiskár Peter Tóth, skupinku zorganizoval a viedol Miroslav Kriak, ktorý už vypovedal v júni.
Dnes bol na rade Štefan Mlynarčík, ktorý v čase sledovania slúžil ako colník v Bratislave. Ešte v minulosti pred políciou aj súdom priznal, že monitoroval ľudí, no domnieval sa, že pracuje pre Kriaka a Slovenskú informačnú službu (SIS).
Vedúci komanda rozpráva podobnú verziu – domnieval sa, že sledovanie robí pre tajnú službu ako externista. V minulosti už v službe pracoval. Peniaze za sledovanie dostával od Petra Tótha, ten zabezpečil aj ďalšie prostriedky a autá. Sledovači pripravovali z každého dňa monitorovania aj zvodky. Tie sú tiež súčasťou dôkazov, na súde ich čítal prokurátor.
Za sledovanie dostávali Kriak, Mlynarčík aj ďalší sledovač Juraj Škrip peniaze. Išlo o zhruba tisíc až tisíc päťsto eur mesačne. Medzičasom sú už stíhaní.
NAKA v marci minulého roka obvinila nielen ich, ale aj Kočnera a Tótha z prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu súkromnej povahy v súvislosti so sledovaním.
Prípad vraždy Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej už dávnejšie spojili s kauzou prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho. Obe kauzy sa tak pojednávajú odznova.
Od redakcie až do Veľkej Mače
Niektoré staršie výsluchy z obdobia vyšetrovania sa na súde čítajú znova. Je tomu tak aj v prípade Mlynarčíka. Najprv súd číta zápisnice, potom pristúpi k výsluchu svedka.
„Robil som to v presvedčení, že robím pre štát,“ vypovedal ešte pred prokurátorom Mlynarčík. „Za pánom Kuciakom sme vybehli možno štyrikrát. Urobili sa nejaké fotografie a pán Kriak z toho urobil zápis,“ vypovedal vtedy. Mlynarčík potom rozpovedal, ako novinára Kuciaka sledovali od sídla redakcie v Bratislave až do Veľkej Mače, kde žil.
Skupina sledovačov sa vraj domnievala, že Kuciaka sledujú v súvislosti s drogami. Sami si však od začiatku hovorili, že novinár na drogovú činnosť nevyzerá.
Požiadavky na sledovanie mal zadávať Kočner Tóthovi. Ten následne posunul úlohy Kriakovi a exsiskár tlmočil úlohy ďalším dvom kolegom.
Aj Mlynarčík novinára fotografoval. Podľa zadania mali zhotoviť čo najviac snímok, fotili mu aj dom a vstupnú bránu. „Len som to odfotil a išiel som odtiaľ preč,“ vypovedal svedok v minulosti.
„Nikdy som sa nepýtal, kto riadil pána Kriaka,“ opakoval Mlynarčík s tým, že sa vždy domnieval, že pracuje pre tajnú službu. Svedkovi počas výsluchu v minulosti ukazovali fotografie, no opakoval, že fotky nie sú kvalitné a tak si nie je istý, či ich robil on alebo niekto z ich tímu.
Svedok: aj my sme boli sledovaní
Štefan Mlynarčík začal výsluch s tým, že je nezamestnaný. Na úvod rozpovedal, že počas toho, ako spolu s ďalšími mužmi monitoroval napríklad bratislavský podnik Next Apache, boli aj oni sledovaní.
Bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó v inej trestnej veci potvrdil, že Kriminálny úrad finančnej správy zachytil aktivity skupinky okolo Kriaka. O aktivitách vraj vedela aj tajná služba, čo mal vypovedať bývalý siskár Peter Gašparovič, odsúdený v kauze Judáš. Mlynarčík hovorí, že doteraz nerozumie, prečo ich tajná služba nezastavila, ak bolo ich monitorovanie nezákonné.
Z dôkazov vyplýva, že zo sledovania Jána Kuciaka vznikla akási zvodka. V nej sa písali aj také detaily, čo za stránky si prezerá novinár v autobuse cestou z alebo do práce. „Ja som v autobuse nikdy nebol a neviem o tom, že by s ním niekto bol v autobuse,“ odpovedal na otázku prokurátora Matúša Harkabusa.
Otázku svedkovi kladie aj Marian Kočner. Pýta sa, či pri monitorovaní baru Next Apache započul v rozhovoroch aj Kočnerovo meno. „Nepamätám si na niečo také,“ povedal Mlynarčík.
Predsedníčku senátu Ruženu Sabovú zaujíma, aké výstupy svedok odovzdával šéfovi komanda Kriakovi. Fotky či videá z monitorovania posielal kolegovi cez rôzne aplikácie alebo cez USB kľúč.
Sledovacie komando počas svojich aktivít narazilo aj na vtedajšieho advokáta, dnes špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
„Pán Lipšic v tom bare párkrát bol. Preto sme sa spontánne zamerali aj na túto osobu,“ hovorí svedok. „Že by došlo zadanie na pána Lipšica, to si nespomínam, skôr to vzišlo z toho, že tadiaľ prechádzal.“
Pýta sa aj sudca Jozef Pikna. Zaujíma sa, či dostali nejakú spätnú väzbu, že informácie zo sledovania boli nejako využité štátnymi orgánmi. „Takú informáciu nemám,“ povedal svedok.
Na polícii sa neprihlásil
Splnomocnenec rodiny Kuciakovcov Roman Kvasnica sa pýta na podrobnosti, kedy a ako často sledovali novinára Kuciaka. Svedok odpovedá, že bol vo Veľkej Mači asi tri alebo štyrikrát. „Urobilo sa pár fotografických záberov,“ opisuje činnosť v obci neďaleko Serede. Fakt, že sledovanie Jána Kuciaka súvisí s drogovou činnosťou, si svedok odvodil len z toho, že informácie o drogách mali zisťovať v bratislavskom bare ešte v prvom polroku roku 2017. Kvasnica sa preto pýta, prečo novinára sledovali skoro ráno cestou do práce a aký to má súvis s údajnou drogovou činnosťou.
„Ja som sa na podrobnosti pána Kriaka nepýtal,“ tvrdí teraz svedok.
Na pojednávanie prišli aj rodičia zavraždeného novinára a tiež mama Zlatice Kušnírovej. Slovo si vzal otec Jána Kuciaka, Jozef Kuciak. „Chcel by som sa opýtať, či to svedkovi dávalo zmysel, ak drogová činnosť mala prebiehať v bare Next Apache, prečo ho potom sledovali cestou z práce a do práce?“ Mlynarčík odpovedá, že cieľom bolo spraviť aj nejaké fotky, no nemal zadanie robiť časovú os.
Prokurátor sa pýta, či si svedok pamätá, že niektoré z fotografií v monitorovacích správach zo sledovania robil konkrétne on. „Nespomínam si, robilo sa veľké množstvo fotografií,“ dodal svedok.
Kvasnicu zaujíma, prečo sa Mlynarčík neprihlásil na polícii, keď zistil, že Kuciak bol vo februári 2018 zavraždený. „Konzultoval som to s pánom Kriakom, zhodnotili sme, že budeme v ohrození. Čakali sme, kým sa to vykryštalizuje,“ hovorí svedok. Po vražde sa stretla celá skupina sledovačov a zhodnotili, že na polícii sa neprihlásia.
Po skončení výpovede sa k výsluchu vyjadril obžalovaný Kočner. Upozornil, že zadanie na sledovanie Daniela Lipšica nebolo, ale náhodne ho stretli. „V čase, keď páni robili svoju činnosť, o ich činnosti vedeli orgány štátu, či to bol KÚFS alebo polícia. Je verejne známe, že Ľudovít Makó pracoval pre Slovenskú informačnú službu. Je vysoká pravdepodobnosť, že o ich činnosti vedeli aj iné zložky štátu,“ povedal Kočner.
Nie je to vylúčené, že iné orgány vedeli o činnosti skupiny a na mieste je otázka, prečo nekonali, no to nevylučuje nič zo svedectva Mlynarčíka, zhrnul Kvasnica po výsluchu. Dodal, že Kuciak nemal nič s barom Next Apache, ani s drogovou činnosťou, neboli také podozrenia, no napriek tomu bol monitorovaný.
Tretieho sledovača Juraja Škripa súd nepredvolal, ale čítajú jeho výpovede z prípravného konania. Rovnako ako jeho kolegovia, hovorí o monitorovaní drogovej činnosti v bare Next Apache.
Škrip hovorí, že následné monitorovanie novinára Kuciaka bolo nezmyselné. Aj šéf komanda Kriak mu povedal, že v tomto prípade je drogová činnosť nereálna. Napriek tomu sa párkrát stretli vo Veľkej Mači, odfotili auto alebo dom. „Bol som v tom, že to robíme pre tajnú službu,“ povedal Škrip. Po vražde sa dohodli, že počkajú ako sa veci vykryštalizujú. Informácie o sledovaní sa prevalili až po tom, čo s políciou začal spolupracovať Peter Tóth.
Škrip niektoré fotografie z monitorovacích správ spoznal. Materiály zo sledovania sú dôležitým dôkazom, ktorý môže spájať sledovačov, objednávateľov a následne aj vykonávateľov vraždy. Strelec Marček sa priznal, že keď dostali objednávku na likvidáciu Kuciaka, dostali aj podrobné správy o jeho dennom režime a aj fotografie, aktuality.sk
X X X
V Prahe sa koná stretnutie ministrov vnútra krajín EÚ, Slovensko zastupuje Mikulec
Na programe rokovania sú dôsledky vojny na Ukrajine či posilnenie boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí.
V Prahe sa v pondelok stretávajú ministri vnútra a spravodlivosti členských krajín Európskej únie na prvom neformálnom rokovaní v rámci českého predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko na stretnutí zastupuje minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.
Hlavnými prioritami stretnutia budú dôsledky vojny na Ukrajine v oblasti bezpečnosti, posilnenie boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí a spustenie Platformy EÚ na podporu bezpečnosti Moldavska. K rokovaniu sa okrem úniových ministrov pripoja aj ukrajinský a moldavský ministri vnútra.
„Je to veľmi dôležité, pretože tieto štáty sú pre nás – po prvé – objektom tej diskusie a – po druhé – v prípade Moldavska je to štát, ktorému my musíme byť schopní pomôcť a dnes doobeda sa budeme baviť aj o konkrétnych spôsoboch, akými by sme ako Európska únia pomôcť mohli,“ povedal pred stretnutím český minister vnútra Vít Rakušan.
Výsledky a návrhy zmien
Na oblasť boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí v on-line priestore sa chce Česko sústrediť počas celého trvania predsedníctva. Na jeho konci by mali priniesť konkrétne výsledky aj návrhy zmien.
Témou ministerského obeda bude diskusia o ďalšom osude migračného paktu a o pripravenosti Európy na problémy spojené s migráciou. Rakušan zdôraznil, že o téme budú hovoriť najmä v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine.
Súčasťou pracovnej cesty Mikulca bude aj podpis dohody medzi slovenským a litovským ministerstvom vnútra o vyslaní litovských policajtov na územie Slovenska, aktuality.sk
X X X
EÚ začína byť prakticky bez ruského plynu: Ide o veľký míľnik, tvrdí ekonóm
Pondelok sa dá považovať za historický deň na energetickom trhu EÚ. Nebude do nej prúdiť takmer žiadny ruský plyn. Skonštatoval to český ekonóm Lukáš Kovanda.
Najväčší plynovod prepravujúci ruský plyn do Nemecka začal totiž v pondelok s každoročnou údržbou a očakáva sa zastavenie tokov na 10 dní. Vlády, trhy a spoločnosti sa ale obávajú, že sa odstávka môže predĺžiť pre vojnu na Ukrajine, píše Reuters.
Plánovaná údržbová odstávka, ktorá zastaví tok plynu plynovodom Nord Stream 1, býva každoročná a je spravidla júlovou záležitosťou. Teraz sa však pridáva skutočnosť, že plynovodom Jamal už od začiatku apríla neprúdi do Nemecka žiadny ruský plyn. Jamal vedie cez Bielorusko a Poľsko.
„Zostávajú tak ďalšie dve cesty, ako môže ruský plyn prúdiť do EÚ. Prvá predstavuje ukrajinské tranzitné plynovody. Stále dodávajú plyn cez ukrajinské územie napríklad na Slovensko, do Rumunska alebo na Ukrajinu, ktorá má zo svojich zdrojov len necelé dve tretiny plynu. Zvyšok predstavuje ruský plyn. Je ale nakupovaný od obchodníkov v EÚ,“ zhrnul pre Aktuality.sk Kovanda.
Tento plyn prúdi na Ukrajinu najčastejšie spätne cez Slovensko. Lenže aktuálne potrubiami na ukrajinskom území prúdi len zhruba 15 % maximálneho prepraveného objemu z období rokov 2015 až 2020.
Tok cez Čierne more
Jediná cesta, odkiaľ tečie na pomery daného potrubia, je ešte pomerne vysoký objem ruského plynu cez plynovod Turkstream. Ten vedie ruský plyn pod hladinou Čierneho mora do Turecka a potom do EÚ, konkrétne do Bulharska.
„Lenže preprava týmto potrubím, aj keď je na svoje pomery na solídnej úrovni, zodpovedá teraz iba necelým 20 % objemu, ktorý je schopný zvládnuť Nord Stream 1, – pokiaľ beží na svoju plynovú kapacitu – ako to bolo až do polovice tohtoročného júna,“ povedal.
„Dodávky ruského plynu sa teda v nasledujúcich necelých dvoch týždňoch ,scvrknú‘ na citeľne utlmené dodávky cez Ukrajinu a na dodávky Turkstreamom. Turkstream má pravidelnú údržbovú odstávku už za sebou. Prebehla v júni, tak, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch,“ pokračoval.
Plná prevádzka je otázna
NordStream 1 by sa mal podľa Kovandu vrátiť do plnej prevádzky v piatok 22. júla
Lenže najmä nemeckí politici a experti majú obavy, že ho Rusko do plnej prevádzky nevráti ani po skončení údržbovej odstávky.
Nemecký vicekancelár Robert Habeck má podozrenie, že Rusko môže uviesť „nejaké malé technické detaily“ ako dôvod na neobnovenie dodávok plynu cez Nord Stream 1 po údržbe, informovala TASR.
Kremeľ zdôvodňuje 60-percentný pokles prepraveného objemu týmto potrubím, ku ktorému došlo v polovici júna, chýbajúcou turbínou. Rusi ju dali opraviť do Kanady k jej výrobcovi – firme Siemens Energy Canada.
Turbínu vrátia Rusom
Firma však zariadenie nemohla vrátiť z dôvodu sankcií, ktoré Ottawa v júni zaviedla na ruský plynárenský a ropný priemysel a ktoré zapovedajú kanadským firmám daných sektorov export do Ruska,“ podotkol ekonóm.
Kanadská vláda následne cez víkend rozhodla, že turbínu Rusku vráti a urobí to cez Nemecko. Spravila tak výnimku zo svojich sankcií a stalo sa tak na naliehanie Nemecka.
„Berlín sa totiž podľa svojich slov snaží Rusku vziať zámienku. Keď bude Rusko disponovať danou turbínou, nebude totiž môcť prípadné plné nesprevádzkovanie Nord Streamu 1 po 21. júli zvádzať práve na to, že ju nemá. Ak teda teraz Rusko najneskôr 22. júla úplne neprevádzkuje Nord Stream 1, bude zrejmé, že tak robí z politických dôvodov, a nie z technických, ako zatiaľ tvrdí,“ uzavrel Kovanda.
Kritika Ukrajiny
Na tento krok zareagovala Ukrajina. V nedeľu vyjadrila „hlboké sklamanie“ z rozhodnutia Kanady vrátiť opravenú turbínu
Ukrajinské ministerstvá energetiky a zahraničných vecí vyzvali kanadskú vládu, aby zmenila svoje rozhodnutie. Vrátenie turbíny by podľa ich vyhlásenia znamenalo prispôsobenie sankcií uvalených na Moskvu „rozmarom Ruska“, aktuality.sk
X X X
Otec si mal najímať na vraždu mafiu, syn dvorného zabijaka. Prokurátor žiada pre exstarostu doživotie
Keď sa stal biely kôň nepohodlným alebo niekto zavadzal v biznise, bola povolaná mafia, aby takého človeka zlikvidovala. Syn mal od otca odpozorovať, ako sa to robí.
Ako školák sa spoznal v zápasníckom oddiele so zakladateľom dunajskostredského podsvetia Milanom Siposom. Po jeho smrti mal svoje sily spojiť s novým mafiánskym bosom Lajosom Sátorom, s ktorým si vyrazil aj na dovolenku do Talianska.
Bývalý elektrikár na družstve začal po revolúcii farmárčiť. Dnes je z neho zavalitý pán v rokoch s vášňou v poľovníctve, ktorý sa celé desaťročia tváril ako ctihodný starosta dedinky Dolný Chotár – nepomohol jej však ani s plynofikáciou.
František Dora starší je ukážkovým príkladom človeka, ktorému v závetrí regionálnej politiky roky prechádzalo všetko. Podľa prokurátora si objednal u mafiánskej skupiny sátorovcov vraždu agronóma susedného družstva, ako aj bieleho koňa.
Exstarosta na súd neprišiel
Jeho syn František Dora ml. sa vybral trochu inou cestou – zapojil sa do obrovských daňových cezhraničných podvodov, ktoré páchal vo veľkej skupine českých a slovenských parťákov. Prokuratúra tvrdí, že tak otec, ako aj syn si objednávali vraždy bielych koní. Dora mladší však objednávky už nezadával mafii, ale svojmu parťákovi.
Otcovi a synovi Dorovcom, ako aj jeho spojencovi Ladislavovi Alföldimu vymeral Špecializovaný trestný súd za hrdelné zločiny a ďalšie skutky svorne po 25 rokov väzenia. Predchádzalo tomu náhle priznanie Doru mladšieho a Alföldiho v samom závere dokazovania. Dovtedy, podobne ako Dora starší, vinu odmietali.
Keďže sa strany proti verdiktu odvolali, dnes Najvyšší súd rozhoduje, či rozsudok potvrdí, zmení, alebo celú kauzu vráti nižšiemu súdu. Obžalovaný František Dora starší na pojednávanie neprišiel, eskorta z väzby predviedla len jeho syna Františka Doru mladšieho spolu s Rolandom Szamáranszkým. Neprítomný je aj ďalší obžalovaný – Ladislav Alföldi.
Policajti pred domom aj v nemocnici
Dora starší cez svojho advokáta súdu odkázal, že sa vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav vzdáva účasti na verejnom zasadnutí a žiada, aby sa pojendávalo v jeho neprítomnosti. V piatok popoludní probačný úradník doručil súdu správu o hospitalizácii obžalovaného. V sobotu bol v doprovode príslušníkov NAKA z nemocnice prepustený.
Jeho advokát Ľudovít Štanglovič súd upozornil, že Dora starší je už vyše týždňa sledovaný príslušníkmi polície. Dve autá mali parkovať pred domom, kde sa zdržiava. Policajti boli podľa obhajcu aj v nemocnici a možno ich vidieť aj na kamerových záznamoch.
S konaním v jeho neprítomnosti súhlasí aj obžalovaný Alföldi. Obžalovaní na dôvodoch svojho odvolania trvajú. Podľa prokurátora špeciálnej prokuratúry Bohdana Čelovského sú splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia.
Konečné návrhy
Prokurátor Čelovský v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a navrhuje, aby súd rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušil a v prípade Doru staršieho a obžalovaného Alföldiho uložil trest na doživotie, vo vzťahu k Szamaránskému navrhuje uznať ho vinného za trestný čin vraždy a uložiť mu súhrnný trest 25 rokov.
Vzhľadom na spoluprácu s políciou a prokuratúrou Dorovi mladšiemu ponecháva prokurátor výšku trestu na zvážení súdu. V prípade, kde bol Dora mladší oslobodený, navrhuje prípad vyčleniť na samostatné konanie a vrátiť prvostupňovému súdu. Čo sa týka odvolania obžalovaných, tie navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca Doru mladšieho Marek Para nesúhlasí s návrhom zrušiť rozsudok len v prípade, kde bol jeho klient oslobodený. Navrhuje, aby súd zrušil celý napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho klientovi a vrátil ho na nové prejednanie.
Advokátka obžalovaného Alföldiho zdôraznila pred súdom, že jej klient tiež s políciou spolupracuje. Na základe jeho výpovede sa našli kostrové ostatky ďalšej osoby – poškodeného Palmovského. „Vzhľadom na túto aktívnu spoluprácu považujeme trest za neprimeraný.“
S návrhom prokurátora nesúhlasí ani obhajca Rolanda Szamaránského a žiada súd, aby ho zamietol. Zároveň žiada, aby bol jeho klient oslobodený. Odvolal sa pritom na list vyšetrovateľa, že jeho klient aktívne spolupracuje s políciou.
Za čo ich zatiaľ neprávoplatne odsúdili:
- pomoc mafiánskej skupine sátorovcov– František Dora st.
- vražda agronóma Imricha Czakóa– František Dora st. (objednávka), Roland Szamáranszký (účasť)
- objednávka vraždy bieleho koňa Vojtecha Rampáka– František Dora st.
- objednávka neuskutočnenej vraždy podnikateľa Josefa Kertésza(motív: dlh) – František Dora st.
- faktoringový podvod– F. Dora st. a F. Dora ml.
- likvidácia bieleho koňa Petra Nagya– F. Dora ml. (objednávka), L. Alföldi (vykonal s J. Bugárom)
- likvidácia bieleho koňa Martina Žalmánka– F. Dora ml. (objednávka), L. Alföldi (vykonal, J. Bugár pomáhal s hrobom)
- držanie pervitínu– L. Alföldi
Za čo ich neodsúdili:
Vražda bieleko koňa Kristiána Madarásza – F. Dora ml. a L. Alföldi. J. Bugár si skutok zrejme pomýlil s iným prípdom. Dora a Alföldi sa na ňom síce – podľa vlastných slov – podieľali, ale pôvodne bol v obžalobe opísaný inak, ako sa zrejme v skutočnosti udial.
„Nepreukázalo sa, že bol spáchaný skutok, ako bol opísaný,“ skonštatovala sudkyňa pri vyhlásení rozsudku. Podľa súdu nebolo možné po priznaní Doru ml. a Alföldiho iba urobiť kozmetickú úpravu a vyhodiť zo skutku spoluúčasť sátorovca Juraja Bugára, keďže dvojica obžalovaných jeho podiel na tejto vražde vylúčila. Súd podľa predsedníčky senátu však zostal v dôkaznej núdzi, lebo už mal k dispozícii len priznávajúce sa výpovede, ktoré neboli preverené a doplnené ďalšími dôkazmi.
Luxus a kontakty s prominentmi
Prokurátor napriek priznaniu navrhoval Alföldimu, ako aj Dorovi otcovi doživotie. „Možno konštatovať, že najmä obvinení Dorovci si zabezpečovali páchaním rôznej ekonomickej trestnej činnosti luxusný život. Budovali si spoločensnký status, stýkali sa s rôznymi politkmi, funkcionármi z justície a štátnej správy,“ vyhlásil v záverečnej reči žalujúci prokurátor ÚŠP Bohdan Čelovský.
Podľa súdu však najprísnejšie tresty nebolo možné vymerať. „Senát dospel k záveru, že ani u jedného z obžalovaných neboli splnené podmienky na uloženie mimoriadneho trestu na doživotie,“ povedala sudkyňa s tým, že z ich posudkov nevyplýva nemožnosť nápravy po odpykaní trestu, povedala po vynesení rozsudku sudkyňa Pamela Záleská.
Na druhej strane však poznamenala, že ich priznanie pre verdikt o vine ani nebolo potrebné. „Ich výpovede neboli ani potrebné pre ustálenie ich viny,“ povedala Záleská. Na súde totiž vypovedalo 80 svedkov, okrem iných aj známi kajúcnici od sátorovcov, ako napríklad člen ich vražedného komanda Juraj Bugár – i keď ten si ani poriadne nepamätal, koho mŕtvolu vlastne v jednom prípade pomohol zakopať. Zavážilo aj množstvo listinných dôkazov a znaleckých posudkov.
Priznanie teda dvojici Dora ml. – Alföldi veľmi nepomohlo. Dorovi ml. nevyšla ani snaha vyviniť otca z faktoringového podvodu. Podľa predsedníčky senatu možno ťažko uveriť, že podvod by sa robil bez vedomia Doru st., teda že len podpisoval zmluvy a faktúry.
Sátorovský chotár
Starosta Dolného Chotára František Dora toho pre miestnych veľa neurobil, ale za jeho éry sa v obci dobre darilo mafii. Po rodičoch mal nárok na podiel z pozemkov, ktoré ležia na malebnom mieste hneď za dedinou. Tichá lokalita v zátoke riečky Čierna voda sa v minulosti zapáčila aj sátorovcom. Práve tam začali budovať svoj povestný ranč v štýle Pabla Escobara, práve tam sa policajti pred rokmi neúspešne pokúšali chytiť mafiánskeho bosa Lajosa Sátora.
Na súde však dlhoročný starosta tvrdošijne odmietal dobré vzťahy s brutálnym zločineckým gangom. „Ja som im to predať nechcel ani nepredal. Napriek tomu – bez stavebného povolenia – začali stavať. Keď som sa proti tomu ohradil, Ándor (Reisz) mi povedal, že to aj tak urobia. Že nech ani neuvažujem, že im dám ako starosta pokutu. Keď som medzičasom zistil, čo sú zač, tak som sklonil hlavu a odišiel,“ dušoval sa Dora.
Jeho obhajca v záverečnej reči vyhlásil, že pomery, ktoré takto vznikli, musel strpieť z obavy o svoj život. „Z obsahu dokazovania jednoznačne vyplýva, ako dopadli osoby, ktoré nevyhoveli požiadavkám Ľudovíta Sátora. Kajúcnik Bugár jednoznačne uviedol – a nebol sám –, že skončili v polievke (levési), čo znamenalo, že boli zlikvidovaní,“ pripomínal Dorov obhajca, advokát Ľudovít Štanglovič.
Lenže Dora mal sátorovskej stavebnej firme zveriť aj zákazku na výstavbu nájomných bytov. Advokát ho bránil, že obstrávanie bolo zákonné a firma stavala aj v iných obciach.
Starosta Dora bol aj na dovolenke s bosom Sátorom v Taliansku – oddychovali tam v čase, keď už bolo po mafiánskom bosovi vyhlásené pátranie pre obvinenie zo zorganizovania známej masakry voči gangu pápayovcov.
Prvý muž obce Dolný Chotár neváhal ani vtedy, keď bolo treba sátorovcom pomôcť. Tak napríklad: členovi gangu Zsoltovi Nagyovi sa podarilo na Donovaloch zapadnúť so snežným skútrom, Dora sa tam vydal so Sátorom na vyprostenie stroja.
„Počas cesty na Donovaly boli kontrolovaní policajnou hliadkou, Sátor vytiahol preukaz SIS a uviedol policajtom, že je jej pracovníkom. Potom si treba položiť otázku, ako mal môj klient vnímať, že (Sátor) je na úteku, keď sa voľne pohyboval,“ povedal Dorov obhajca v záverečnej reči.
Únos videl celý autobus
Jedna z prvých vrážd, ktorú sátorovci mali spáchať na objednávku starostu Doru, sa stala zrejme koncom januára 2004 a súvisela s rozpínavosťou starostu agropodnikateľa na miestnych poliach. Dora zvádzal právny boj o desiatky hektárov prenajatej pôdy s agrofirmou zo susednej dediny Kráľov Brod, až im napokon 27. januára 2004 zmizol agronóm a konateľ Imre Czakó.
Jeho osud rozplietli policajti až po 15 rokoch, keď začali rozprávať niektorí členovia sátorovcov a pri obci Vrakúň ukázali miesto, kde v provizórnom hrobe našli Czakóovo telo. Zrejme už koncom roka 2003 – po zadaní Dorovej objednávky na likvidáciu nepohodlného konkurenta – mali začať sátorovci sledovať pohyb Imricha Czakóa.
Keď 27. januára 2004 vyrazil autom z domu v rodných Trsticiach do práce v Kráľovom Brode, poslali si mafiáni esemesku, že už vyrazil. V prestrojení za policajtov v zelených uniformách ho na križovatke za dedinou zastavili a naložili do akože policajnej fábie.
Tento postup bol akýmsi modus operandi sátorovcov – pred obeťami sa často vydávali za policajnú hliadku, potom ich uniesli a zvyčajne až pri pripravenom hrobe zaškrtili. Považovali totiž za bezpečnejšie prevážať v aute živých ľudí, lebo keby ich zastavili skutoční policajti, únos je menej závažnejší skutok ako vražda. Svoje obete škrtili preto, že takýto spôsob usmrtenia zanecháva menej stôp, aj keby sa náhodne po rokoch našli kostrové pozostatky.
Žiaľ, podobný osud zrejme postihol aj Czakóa, ktorého mali najprv spútaného strážiť v opustenej čárde Kukurica. Večer sa presunuli na pole pri obci Povoda k pripravenému hrobu, kde ho mali uškrtiť šnúrou a po zakopaní do hrobu ešte poliať chemikáliou. Na vražde sa mal podieľať Juraj Bugár alias Bugu, Roland Szamaranský a dnes už nežijúci bývalý šef vražedného komanda sátorovcov Alfréd „Frédy“ Nagy, ktorý zomrel pri streľbe počas unášania pápayovca Bélu Écsiho. Sátorovci údajne za vraždu Czakóa zinkasovali tri milióny korún, teda 99 581,76 eura.
V prípade vypovedal ako svedok bývalý pobočník bosa sátorovcov Zsolt Nagy prezývaný Čonty. Podľa jeho slov niekedy v dávnejšej minulosti dnes už nežijúci bos Lajos Sátor kázal zabiť nejakého agronóma. Mafián presne opísal, ako to mali spáchať a jeho opis je rovnaký, ako sa píše v obžalobe.
Nagy uvádzal, že v skupine bola stanovená skupinka, ktorá mala na starosti likvidáciu ľudí. Szamaránskému podľa tohto svedka asi priamo nepovedali, že sa má spáchať vražda. Ďalší svedok vypovedal, že keď chytili Czakóa, tak to „videl celý autobus“. Manželka agronóma súdu potvrdila, že pred jeho zmiznutím ho už raz napadli – jedna jeho kolegyňa aj videla, ako ho bili bejzbalovou palicou. Czakó potom manželke hovoril, že pred bitkou mal konflikt s Dorom o pozemky. Keď napokon našli auto zmiznutého manžela v Bratislave, interiér bol posypaný korením.
Vražda ako zakrývací manéver
Po Czakóovi si mal Dora od mafiánskeho gangu objednať aj koniec Trnavčana Vojtecha Rampáka, ktorý figuroval vo viacerých obchodných spoločnostiach. Starostovi mal prekážať preto, že figuroval v daňovej kauze, v ktorej on sám čelil obžalobe pred Okresným súdom Galanta.
Čas likvidácie Rampáka je neistý, jeho vražda sa stala niekedy medzi rokmi 2006 až 2010, pričom jeho telesné pozostatky našli policajti v provizórnom hrobe 16. januára 2019 pri obci Ohrady. Sátorovci Rampáka opäť pod legendou, že sú policajti, vyzdvihli z penziónu a previezli na chatu, pri ktorej ho zaškrtili. Na vražde sa mal osobne podieľať aj Lajos Sátor.
K tomuto prípadu Nagy vypovedal, ako Sátor hovoril, že treba Rampáka zabiť. Z rozhovoru Sátora s Dorom st. pochopil, že išlo o nejakého „koňa“. Mal sám čakať na akože policajtov, ktorí ho majú vziať na výsluch. Svedok Nagy opísal celý skutok aj to, ako Sátor založil Rampákovi putá. Bugár potvrdil priebeh vraždy, podieľal sa na jeho zakopaní. Otec zabitého muža spochybnil, že by jeho syn obchodoval s hnojivami, lebo to by aspoň kilo hnojiva doniesol domov. Určite nedisponoval miliónmi, podľa neho bol bielym koňom.
Vražda za polovicu dlhu sa nestala
V roku 2010 mal mať starosta Dora záujem o likvidáciu Jozefa Kertésza, významného podnikateľa z Vlčian, obvineneného z daňových podvodov. Dôvodom plánovanej vraždy mal byť dlh Dorovej firmy Aster Plus voči spoločnosti Jopi Trade, ktorú zastupuje práve Jozef Kertész. Išlo o 267 916,94 eura.
Vražda Kertésza sa nakoniec neuskutočnila preto, že ju už nemal kto vykonať. Bosa Sátora, ktorý mal byť osobne nájomným vrahom, totiž počas prípravy vraždy zabili vlastní členovia gangu. Za týchto okolností potom druhý dohodnutý vykonávateľ vraždy Zsolt Nagy alias Čonty viackrát odmietol „objednávku“ dokonať.
A to už plánovanú obeť sledovali a mali nákres budovy, v ktorej sídli jeho spoločnosť, aby sa tam vedeli orientovať. Dostali aj motorku, na ktorej mali za podnikateľom ísť.
Najatá dvojica pôvodne dostala sľub, že za likvidáciu podnikateľa dostane sumu, ktorá zodpovedala polovici Dorovho dlhu voči podnikateľovi, teda viac ako 130-tisíc eur.
Prevádzka na jazere ako záloha
Už dopredu bola poskytnutá aj nezvyčajná záloha – prevádzkovanie pohostinstva na brehu jazera v obci Tomášikovo.
V súvislosti s plánovanou vraždou konateľa Jopi Trade je zaujímavá informácia, ktorá pramení z iného súdneho uznesenia, súvisiaceho so sporom o spomínanú pohľadávku.
Tam sa uvádza, že František Dora mal firme Jopi Trade odkázať, že sa buď sa uspokojí s vrátením sumy 130-tisíc eur, alebo má na celú záležitosť zabudnúť. Podľa vyšetrovateľov však napokon za rovnakú sumu objednal vraždu konateľa Jopi Trade.
Nagy vypovedal, že táto vražda sa plánovala dlho – čakali na hmlu, aby nemohol byť nasadený policajný vrtuľník. Dora mu mal hovoriť, že ak by bol s Kertészezom v kancelárii jeho kolega, aby ho nezabíjali. Na likvidáciu Kertésza však podľa svedka tlačil stále. Nagy už po smrti Sátora nechcel vraždiť – argumentoval Dorovi, že vždy zabíjal na pokyn Sátora. Kertész potvrdil, že s Dorovou firmou mal spor o nezaplatené pohonné hmoty, doriešilo sa to právnou cestou. Chceli si zobrať do zálohy spomínané jazero v Tomášikove – zistili, že už je založené. Napokon si ho však na jednu sezónu prenajali. Prokurátor na súde argumentoval aj záznamom komunikácie z mobilu Doru ml., ktorý sa v nej mal zmieniť o objednávke vraždy. Hovoril v zmysle, že jeho otca asi obvinia z vraždy, ale tá sa nestala.
Aj syn mal byť pri vraždách
V prípade Doru staršieho teda ide o tri objednávky, z ktorých dve boli zrealizované. Aj Dorov syn František podľa polície zadal podobné „zákazky“ ako otec. Dora ml. vinu dlho odmietal, až tesne pred koncom súdu sa priznal, že o vraždách vedel. Odmieta však rolu ich objednávateľa, skôr sa staval do pozície akéhosi sprostredkovateľa. Úplné priznanie urobil Ladislav Alföldi, ktorý však tvrdí, že vraždil vždy na pokyn Doru ml.
Ten v roku 2011 údajne požiadal Juraja Bugára a Ladislava Alföldiho, aby mu pomohli s likvidáciou bieleho koňa Petra Nagya.
Dora mladší chcel predísť tomu, aby Nagy porozprával policajtom o veľkom podvode, z ktorého boli aj s otcom obvinení. Nagya už v tom čase hľadala polícia.
Začiatkom februára 2012 mali sátorovci priviezť bieleho koňa k obci Ohrady, kde ho zastrelili. Súčasťou obžaloby je aj prípad faktoringového podvodu, kde Dorovci v banke falošne deklarovali dodanie jačmeňa hmotným rezervám. Mali pri ňom použiť práve účet neskôr zabitého Nagya – jeho validácia mala zabrániť policajtom, aby ho vypočuli. Dora ml. na súde tvrdil, že na jeho zmiznutí by mali záujem aj sátorovci – aj pre nich mal robiť bieleho koňa.
Keďže Dora ml. po priznaní podrobne opísal aj faktoringový podvod a vyviňoval z jeho prípravy svojho otca, prokurátor teraz navrhol, aby u Doru st. prekvalifikovali skutok len na spoluprácu pri tomto podvode – teda že nebol jeho organizátorom.
Rok po vražde Nagya mal Dora ml. zadať aj vraždu ďalšieho bieleho koňa Martina Žalmúnka, ktorý by zase mohol svedčiť v daňovej megakauze, ktorú vyšetrovali českí policajti. Tento český biely kôň pricestoval 27. 11. 2012 do Čierneho Brodu, v ktorom býva aj Dora ml. V ten istý večer ho podľa obžaloby zastrelil Alföldi pred rozostavaným domom starostu Doru st. v Dolnom Chotári, so zakopaním tela pomohol Bugár. Jeho telo vraj dočasne pochovali na pozemku pri dome Doru st., neskôr ho mal Alföldi „prekopať“. Prokurátor pri preukazovaní skutku poukázal aj na záznamy GPS zariadenia v aute obete, ktoré kopírujú trasu opísanú v obžalobe.
Ukazuje prstom na iného
V kauze vraždy Žalmánka Dora ml. ukazuje prstom na východoslovenského podnikateľa Radovana Vargu – jedného z hlavných aktérov českej daňovej kauzy pri obchode s meďou a elektródami. Vraj mal o likvidáciu Žalmánka požiadať. Iná svedkyňa a Alföldi však vypovedali, že Dora ml. mal so Žalmánkom spor – tento muž vraj chcel viac peňazí.
Omyl kajúcnika
Vargu spomenul Dora ml. aj v prípade vraždy ďalšieho bieleho koňa z českej kauzy – slovenského občana Kristiána Madarásza – spod ktorej však súd Doru ml. a Alföldiho oslobodil. Tento mladík odcestoval 9. februára 2013 zo svojho bydliska v Andovciach. Zrejme v ten istý deň ho usmrtili pred rozostavaným domom starostu Doru. Alföldi sa priznal, že ho sám zabil a aj zakopal. Odmietol, že by s tým pomáhal Bugár, ktorý sa k tomu zrejme priznal omylom. Prokurátor v záverečnej reči spomenul, že Bugár si asi skutok zamenil s inou vraždou z iného konania.
V obžalobe je aj menšia kauza nálezu pervitínu pri jednej domovej prehliadke u Alföldiho. Ten sa k jeho držaniu aj priznal, ale odmietol, že by s ním obchodoval. Vraj ho sám užíval.
Spomedzi obetí sa našli pozostatky Czakóa, Rampáka a Nagya. Po priznaní Alföldiho policajti hľadajú telá zvyšných obetí.
Čaká doma
Hoci staršieho z Dorovcov odsúdili na štvrťstoročie za mrežami, chvíľu po verdikte bol už doma. Súd síce trom odsúdeným zmenil pôvodne kolúznu väzbu už len na útekovú, ale u Františka Doru staršieho nastal problém.
Ako jediný si totiž proti tomu podal sťažnosť, o ktorej mal rozhodnúť Najvyšší súd. Jeho sťažnosť sa však dostala na stôl vyššieho súdu aj po vyše dvoch mesiacoch, keď tam poslali aj napadnutý rozsudok. Pre tento prieťah Doru z väzby pustili, dostal monitorovací náramok, aktuality.sk
X X X
Trnka mal dať svoj notebook generálneho prokurátora Kočnerovi
Dobroslav Trnka ešte ako generálny prokurátor dal veľmi pravdepodobne svoj notebook Marianovi Kočnerovi.
Informuje o tom Denník N. Odvoláva sa na pondelkovú výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní. Odborník skúmal práve dva počítače aj USB kľúč, ktoré sa zaistili počas domovej prehliadky u Kočnera.
Jeden z notebookov bol vedený na meno Dobroslav Trnka, generálny prokurátor. Znalec Roman Fundárek poznamenal, že súbor s nahrávkami Gorila bol do tohto zariadenia vložený pravdepodobne v decembri 2007.
Podľa jeho slov bol v ňom aj šifrovací program. Keď ho otvoril, našiel papierik s heslom „Edo má rád kosti“.
Denník v tejto súvislosti poznamenal, že Edo mal byť Trnkov pes a práve vďaka tomuto heslu sa policajtom podarilo otvoriť audionahrávky.
Znalec tiež vyhlásil, že časť Gorily bola z notebooku vymazaná. Súbory sa mu však podarilo obnoviť. Gorila sa u Kočnera našla aj na USB kľúči počas vyšetrovania vraždy investigatívneho novinára Aktuality.sk Jána Kuciaka.
Znalec nevedel povedať s určitosťou, či práve z tohto kľúča bola Gorila vložená do Trnkovho notebooku. Uviedol len to, že kľúč tohto typu bol do tohto notebooku v minulosti vložený.
Súd pokračuje
V pondelok pokračuje na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Výsluch by mal absolvovať Štefan Mlynarčík.
Spolu s Miroslavom Kriakom sa mali pod vedením Petra Tótha podieľať na sledovaní novinárov vrátane Jána Kuciaka. Predvolaní sú tiež znalci.
V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabo dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne, aktuality.sk
X X X
Danko vie, ako dopadne kríza v koalícii. Má mená nových ministrov
Šéf mimoparlamentnej SNS Andrej Danko má svoj vlastný scenár výsledku súčasnej koaličnej krízy.
Kým sa lídri štyroch vládnych strán chystajú na rokovania, Danko má jasno. „Heger dnes dostane požiadavky Sulíka. Sulík na konci dňa aj tak stiahne chvost a urobí gesto, že aj on odíde z vlády, ak odíde Matovič,“ píše Danko.
Odchod ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) je totiž podmienkou zotrvania SaS vo vláde a nová koaličná zmluva podmienkou zotrvania v koalícii.
Je to jeden z možných scenárov, hoci ešte minulý týždeň Sulík vyhlásil, že v prípade takejto požiadavky bude chcieť poznať dôvody. Tvrdí, že chce dovládnuť, no ak koalícia nepristúpi na požiadavky SaS, jeho štyria ministri podajú k 1. septembru demisiu.
Danko však pozná nové mená ministrov. Namiesto Matoviča podľa neho nastúpiť terajší štátny tajomník Marcel Klimek. Po Sulíkovi si do kresla ministra hospodárstva sadne opäť terajší štátny tajomník Karol Galek. „Celé leto však budú hrať divadlo pre voličov a to len, aby zakryli svoju neschopnosť riešiť problémy ľudí,“ tvrdí Danko.
Istú záchranu vidí predseda SNS v komunálnych voľbách na jeseň a v predčasných parlamentných voľbách. SNS sa podľa prieskumov politických preferencií pohybuje pod päťpercentnou hranicou, ktorá otvára brány do Národnej rady./agentury/
X X X
Regióny ležiace pri atómovej elektrárni čaká výmena jódových tabliet
Výmena sa dotkne zhruba 224 sídiel so 695.000 občanmi.
TRNAVA: Výmena jódových tabletiek v mestách a obciach pod atómovými elektrárňami Jaslovské Bohunice a tiež Mochovce sa začne v auguste a potrvá do konca tohto roka. Dotkne sa zhruba 224 sídiel so 695.000 občanmi. Informoval o tom TASR tlačový odbor Ministerstva vnútra SR. Naposledy sa konala výmena profylaktík v roku 2017, súčasným končí životnosť k augustu 2022.
Pomoc v prípade havárie
Jodid draselný majú použiť v prípade radiačnej havárie všetci dotknutí ľudia. Tablety môžu zabrániť poškodeniu štítnej žľazy rádioaktívnym jódom, ktorý sa pri žiarení uvoľňuje. Pri použití sa žľaza nasýti nerádioaktívnym jódom z tablety, a tým sa zabráni príjmu rádioaktívneho z kontaminovaného vzduchu, vody, mlieka alebo inej potravy. V zmysle platnej legislatívy má povinnosť zaobstarať jódové tabletky pre svojich zamestnancov a obyvateľov v okolí elektrární a ďalšie určené osoby na vlastné náklady prevádzkovateľ spoločnosť Slovenské elektrárne (SE). Podľa informácií vedúceho internej a externej komunikácie SE Juraja Kopřivu ich počet pre tento rok obstarávali tak, aby v prípade potreby mali mestá a obce rezervu zhruba desať percent. Informácie o dodávateľovi a vynaloženom finančnom objeme však spoločnosť nezverejnila.
Výmena podľa kategórií
Výdaj a zber profylaktík, ochranných prostriedkov proti následkom rádioaktívneho ožiarenia, začne podľa MV SR bezprostredne po naskladnení balení, ministerstvo vnútra a okresné úrady (OÚ) v tejto akcii poskytujú súčinnosť držiteľovi povolenia. V obciach a mestách spolupracujú na procese samosprávy. Výmena sa týka viacerých kategórií občanov, obyvateľov vrátane detí s trvalým a aj registrovaným prechodným bydliskom v obci, ako aj osôb, ktorým už bolo poskytnuté dočasné útočisko v obci, ďalšou kategóriou sú materské, základné, stredné a vysoké školy, ich študenti a zamestnanci, potom prevádzky podnikov, tiež domovy sociálnych služieb a domovy seniorov, ubytovacie zariadenia a ústavy pre výkon väzby. „Sumarizácia počtov občanov podľa kategórií na účely zabezpečenia jódovej profylaxie sa uskutočnila v roku 2021,“ uviedlo MV SR. Aktuálne nebola podľa neho požiadavka zisťovať potreby počtov pre utečencov z Ukrajiny, keďže rezerva profylaktík je dostatočná.
Informácie a termínoch a spôsobe výdaja a zberu jódových tabletiek budú zverejnené včas. Profylaktiká nie sú určené na bezprostredné užitie, aktuality.sk
X X X
Radičová: Sulík by si odchodom do opozície mohol posilniť pozíciu
Počítať podľa nej treba aj s tým, dokedy občan znesie spory predstaviteľov v koalícii.
Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) by si mohol pri odchode do opozície podľa sociologičky a bývalej premiérky SR Ivety Radičovej posilniť pozíciu, ak sa zvyšok koalície nerozhodne spolupracovať s fašistami. Uviedla to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Je však podľa nej potrebné uvedomiť si, dokedy to občan znesie.
„Sulík si vie posilniť pozíciu, keď bude ‚bartrovať‘ schvaľovanie zákonov, pokiaľ sa zostávajúci zvyšok koalície nerozhodne naplno kooperovať s fašistami v parlamente,“ skonštatovala Radičová. Je podľa nej otázkou, aký zmysel bude mať menšinová vláda pre občanov. „Budú sa naozaj presadzovať zákony, ktoré nevyhnutne potrebuje prijať?“ pýta sa.
Počítať podľa nej treba aj s tým, dokedy občan znesie spory predstaviteľov v koalícii. Poukázala pritom na niekdajšiu krízu počas vlády Igora Matoviča. Podľa sociologičky sa situácia aj v súčasnosti nesie v rovnakom duchu. „Osobné rivality prevyšujú nad tým, čo Slovensko potrebuje nevyhnutne riešiť,“ podotkla.
Protiinflačnú pomoc nepovažuje za reálnu pomoc. Občania podľa sociologičky oprávnene vnímajú, že vláda nereaguje a neodpovedá na problémy, ktorými žijú. Od vlády očakávajú, že bude prichádzať s riešeniami, ktoré zvýšia životnú úroveň. „Ide nám to hrozne pomaly a ako v bagančiach,“ povedala Radičová.
Opozícia sa podľa nej prizerá sebadeštrukčnému a sebalikvidačnému procesu vládnej koalície. Poukazuje na emóciu sklamania, hnevu a frustrácie na strane občanov, podpísanú emóciou strachu, keďže nevidia, že by rozhodnutia viedli k lepším riešeniam. „Otvára sa tak priestor pravicovému extrémizmu,“ upozornila Radičová. Zabrániť tomu sa podľa nej dá presunom od mocenskej politiky k politike riešení, diskusiami a zapájaním ľudí do prijímania riešení. Kritizuje tiež rozdelenie spoločnosti a vytváranie ďalšieho napätia, aktuality.sk
X X X
Finančná situácia na Slovensku: Vojna a pandémia neustále preverujú, ako rýchlo vieme reagovať
Finančná riaditeľka VÚB Darina Kmeťová: Pandémia a vojna na Ukrajine preverujú odolnosť a silu spoločnosti. Mnohé inštitúcie, vrátane tých finančných, sú neustále konfrontované, ako rýchlo dokážu reagovať či sa prispôsobiť novej situácii.
X Po pandémii prišla vojna. Jedno náročné obdobie strieda druhé, nakoľko to zmenilo bankový sektor?
Dva roky pandémie a vojna na Ukrajine preverujú kvality, odolnosť a silu celej spoločnosti. Nastavujú spoločnosti, zahŕňajúc bankový sektor, zrkadlo, ako vieme v takýchto situáciách fungovať, reagovať, prispôsobiť sa. Hoci sa už predtým mnoho procesov digitalizovalo, zrazu to muselo ísť oveľa rýchlejšie. Pandémia pomohla zjednodušovaniu procesov, eliminovala v mnohých aspektoch komplexitu procesov, administratívu a určite viedla k výraznému zefektívneniu. Pandémia urýchlila viaceré strategické rozhodnutia, boli sme nútení k zmenám, ktoré by za normálnych okolností trvali mesiace či roky. Počas pandémie sme boli schopní zmeniť ich zo dňa na deň, v snahe zabezpečiť kontinuitu práce. Na druhej strane mimoriadne absentoval ľudských faktor, socializácia. Vnímam pozitívne reakcie kolegov, ktorí po vyše dvoch rokoch vítajú interakciu s kolegami, osobné stretnutia, rozhovory. Keď sme sa pomaly začali vracať do nového normálu, prišla vojna. Kým dovtedy sme vedeli robiť makroekonomické výhľady, vedeli sme predikovať vývoj trhu, správanie klientov, po začiatku vojny sa to zmenilo. Zavládla panika pri výbere hotovosti z bankových účtov, ľudia cítili obrovskú neistotu, strach. Roky sme sa skutočne zúfalo pozerali na to, kam budú klesať úrokové sadzby a do kedy realitná bublina vydrží. Zamýšľali sme sa, aká bude budúcnosť hypotekárneho trhu. Zrazu prišla vojna a hospodárska kríza, inflácia, nedostatok komodít na trhu, čo viedlo k faktu, že kvalifikované odhady si trúfneme robiť maximálne na tri mesiace dopredu.
Súhlasíte s tvrdením, že vojna na Ukrajine ešte len bude mať vplyv na bankový sektor?
Vo veľkej miere to závisí od stability a zdravia portfólia jednotlivých bánk. Sankcie voči Rusku, ruským klientom zohľadní každá banka. Konfliktom sa stal trh volatilný, rastú úrokové sadzby, čo sa stane pre banky časom výhoda. Nebude to však zo dňa na deň, efekt sa dostaví možno koncom budúceho roka. Odborníci už dlhodobo očakávali krízu, otázkou bolo, čo ju spustí. Čim dlhšie bude konflikt trvať, tým výraznejšie dopady je možné očakávať, a bankový sektor nebude výnimkou.
X Ako vidíte tento rok?
Z hľadiska hospodárskeho výsledku ako jeden z najúspešnejších. Sme však v polovici roka, preto by stále mohol byť ovplyvnený vývojom pandémie a situáciou na Ukrajine.
X Do VÚB ste prišli pred necelými troma rokmi. Dovtedy ste pôsobili mimo bankového prostredia. V čom to považujete za výhodu?
Mojou výhodou bola vlastne moja neskúsenosť v bankovom a finančnom svete. Keď som chcela pochopiť, musela som sa pýtať, učiť sa. Čím viac otázok som kládla, tým viac tém sme spolu s kolegami odhaľovali, ktoré viedli k zmenám, zjednodušeniu vzájomnej spolupráce. Tak ako oni inšpirovali mňa, snažila som sa inšpirovať ja ich. Aj keď nie vždy je jednoduché aplikovať to, čo platí v menšej firme do zabehnutej finančnej korporácie.
X Spomenuli ste otvorenú komunikáciu. Ukazuje sa, že je mimoriadne dôležitá, obzvlášť po takom náročnom období ako bola pandémia…
Otvorenú a transparentnú komunikáciu osobne vnímam ako kľúč k zmenám, napredovaniu, budovaniu firemnej kultúry. Zmena vždy so sebou prináša obavy a istú mieru neistoty, s tým sa však vysporiadate ľahšie, ak je vám komunikovaná otvorene, s dávkou empatie. To sa odzrkadľuje v kvalite pracovného prostredia. Meniť stereotyp a zažité nastavenia bez otvorenej komunikácie na všetkých úrovniach je nemožné. Prijímať rozhodnutia, ktorým by nepredchádzala otvorená komunikácia si ani neviem predstaviť.
X Dlhé roky ste pôsobili v zahraničí. Je niečo, čo tam bolo štandardnom a u nás to tak nie je?
Väčšinou som pracovala pre nemecké, švajčiarske a rakúske spoločnosti, kde boli pomerne prísne nastavené ciele, vysoké pracovné nasadenie a tomu zodpovedajúce očakávania. Samozrejme, že to má svoje pre a proti. Ako štandard som už vtedy vnímala flexibilitu, rýchlosť prijímania rozhodnutí, schopnosť pracovať s otvorenou mysľou, a teda nezavrhovať inovatívne nápady. Musím povedať, že tieto aspekty sú už veľmi blízke aj mnohým spoločnostiam na Slovensku, čo je veľmi inšpiratívne sledovať, aktuality.sk
X X X
Rakúsko a Maďarsko sa usilujú zabrániť vyschnutiu Neziderského jazera
Hladina Neziderského jazera dosiahla najnižšiu úroveň za posledných niekoľkých desaťročí a hrozí mu úplné vyschnutie.
Maďarsko a Rakúsko preto plánujú projekty na záchranu rozsiahlej vodnej plochy vo svojom pohraničí. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AFP.
Jazero je od roku 2001 súčasťou svetového dedičstva UNESCO, v dôsledku vysokých teplôt a vetra však vysychá. Jeho hladina má v súčasnosti len o štyri centimetre viac ako bola najmenšia nameraná hodnota v roku 2003, napísala na svojej webovej stránke televízia ORF.
„V horúcom dni sa môže denne odpariť až šesť až sedem milimetrov vody,“ cituje denník Der Standard vodohospodára Christiana Sailera. Podľa rakúskeho denníka je hladina Neziderského jazera 40 centimetrov pod dlhodobým ročným priemerom.
Neziderské jazero prirodzene vysychá približne raz za storočie rokov, píše AFP a pripomína, že naposledy sa to stalo v 60. rokoch 19. storočia. Neskôr sa však prirodzene naplnilo dažďovou vodou.
Jazero je vyhľadávanou turistickou oblasťou a v jeho okolí sa ročne vyproduje 120 000 ton poľnohospodárskych plodín, píše AFP.
Maďarsko a Rakúsko plánujú viacero projektov na záchranu jazera vrátane vybudovania kanála, ktorý má priviesť vodu z Mošonského Dunaja, dodá AFP. S tým však nesúhlasia environmentálni aktivisti, ktorí sa obávajú, že akýkoľvek umelý zásah môže urýchliť zánik jazera.
Neziderské jazero leží neďaleko Bratislavy v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a Rábsko-mošonsko-šopronskej župe v Maďarska. Má rozlohu 320 kilometrov štvorcových a priemernú hĺbku jeden meter. Maximálna hĺbka je 1,8 metra./agentury/