Bývalý predseda Najvyššieho súdu bol o-slo-bo-de-ný v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine. Harabin povedal, že ho nemohli ne-o-slo-bo-diť. Bývalý predseda Najvyššieho súdu, opakovane sa pokúšajúci vystreliť do vysokej politiky, bol obžalovaný z toho, že schvaľoval ruskú agresiu na Ukrajine. Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala však dospel k záveru, že takéto vyjadrenia nie sú trestným činom.

 Treba povedať, že hoci sa žiaden humanista a civilizovaný Európan nemôže s ruskou agresiou na Ukrajine stotožniť – naopak, mal by ju jasne odsúdiť – s posudzovaním vyjadrení, akých sa dopustil Harabin, je to ťažké. Ak by mali súdy pozatvárať všetkých, čo ruskú agresiu schvaľujú, boli by na Slovensku asi plné väznice.

Jedna vec je, že Harabinove reči môže jasne odsúdiť politik alebo občan, ale sudca si musí dávať pozor, aby obžalovanému neuprel právo na slobodu slova či názoru. A tej sa Harabinovi dostáva vo vrchovatej miere.

No sudca argumentoval vskutku „sofistikovane“. Podľa neho je potrebné najskôr vedieť, či schvaľovaný skutok predstavuje trestný čin. Dotknuté strany konfliktu na Ukrajine neboli v čase skutku signatármi Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a súd vraj nie je spôsobilý riešiť predbežnú otázku o tom, či sa dotknutý štát dopustil aktu agresie. Keby sudca argumentoval právom na slobodu slova, bolo by to pochopiteľné.

Ale vyhovárať sa na to, že vlastne nevieme, či na Ukrajine išlo o akt agresie, to je také… – harabinovské. Veď to aj Harabina potešilo. Podľa neho je dobré, že „nastúpilo právo a spravodlivosť“. Pochválil, že „predsa len sú v justičnom systéme najmä zo staršej generácie ľudia, ktorí dodržiavajú právo a ústavu“.

Rozhodnutie súdu však zatiaľ nie je právoplatné a prokurátor sa chce odvolať. Harabin nech si tára, čo chce, ale sudca mu nemá dávať za pravdu. O tom, že agresorom je Rusko a nie Ukrajina, pochybujú hádam už iba v Rusku./agentury/

X X X

Štyri letiská a zničili Putinovi strategické bombardéry za miliardy dolárov

Na základne ruského letectva v Murmanskej a Irkutskej oblasti dnes útočili ukrajinské drony, vyplýva z informácií zverejnených rôznymi telegramovými účtami aj ruskými úradmi.

Útok bezpilotných lietadiel na základňu Belaja v Irkutskej oblasti je prvým tohto druhu v tejto časti Sibíri, ktorá je od miest priamych bojov vzdialená asi 4300 kilometrov, píše agentúra Reuters. Nemenovaný zástupca ukrajinskej tajnej služby (SBU) ruskojazyčnému servisu BBC povedal, že terčom úderov sa stalo aj vojenské letisko Ďagilevovo pri Riazani a Ivanovo pri rovnomennom meste na severovýchod od Moskvy. Štvrtou základňou, na ktorú Ukrajinci udreli je, Olenie na ďalekom severe v Murmanskej oblasti.

 SBU podnikla operáciu s cieľom zničiť bombardéry v ruskom tyle, uvádza s odvolaním sa na nemenované zdroje telegramový kanál RBK Ukrajina. Na základni Belaja sú rozmiestnené bombardéry Tu-95 a Tu-22, ktoré ruská používa na raketové útoky proti Ukrajine.

Zdroje z SBU uviedli, že v rámci operácie zvanej Pavučina bolo zasiahnutých 41 lietadiel ruského strategického letectva a Rusku vznikla škoda cez dve miliardy dolárov. Akcia sa plánovala dlhšie ako poldruha roka, píše RBK Ukrajina na svojom telegramovom účte. Ľudia, ktorí sa na nej podieľali, sú vraj už dlho na ukrajinskom území.

Médiá informovali o ďalších detailoch bezprecedentnej akcii. Podľa vojenského novinára Jurija Butusova agenti SBU dostali do Ruska dovedna 150 malých útočných dronov, v nedeľu ich vzlietlo 116. Bezpilotné stroje ovládali cez telekomunikačné siete.

Čo je zarážajúce, niektoré drony vzlietli z bezprostrednej blízkosti ruských strategických leteckých základní. Útok Rusov prekvapil. „Letiská boli kryté významnými silami protivzdušnej obrany – protilietadlovými raketovými systémami, systémami elektronického boja a hliadkami s ručnými zbraňami v službe,“ uviedol novinár.

O husárskom kúsku môžu Ukrajinci hovoriť najmä pri ataku na Olenie, kde drony zasiahli natankované palivové nádrže bombardérov a veľké množstvo lietadiel zhorelo do tla. „Ide o unikátnu operáciu, ktorá spôsobila nepriateľovi nenapraviteľné straty a nemá obdoby vo svetovej praxi,“ dodal novinár.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev podľa agentúry Reuters potvrdil, že cieľom dronového útoku sa stala vojenská jednotka pri obci Srednij. Neďaleko nej leží letecká základňa Belaja. Kobzev dodal, že „zdroj, odkiaľ boli drony vypustené, bol zablokovaný“. Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že nie je jasné, koľko dronov celkom útočilo a že boli vypustené z nákladného auta.

Ľudia v Olenegorsku v Murmanskej oblasti podľa telegramového kanála Baza blízkeho ruským bezpečnostným zložkám informovali o tom, že počujú výbuchy, vidia požiar a že na mesto útočia drony. Tie údajne vyleteli z nákladného auta zaparkovaného pri vjazde do mesta. Svedkovia vypovedali, že vodiča kamiónu zadržala polícia. Baza podotýka, že táto informácia nie je oficiálne potvrdená.

Pri Olenegorsku sa nachádza základňa ruského strategického letectva.

Gubernátor Murmanskej oblasti Andrej Čibis informoval, že na región zaútočili bezpilotné lietadlá a že sa aktivovala protivzdušná obrana./agentury/

X X X

Akcia, aká nemá obdoby: Ukrajinci naraz udreli na štyri letiská a zničili Putinovi strategické bombardéry za miliardy dolárov

Na základne ruského letectva v Murmanskej a Irkutskej oblasti dnes útočili ukrajinské drony, vyplýva z informácií zverejnených rôznymi telegramovými účtami aj ruskými úradmi.

 Útok bezpilotných lietadiel na základňu Belaja v Irkutskej oblasti je prvým tohto druhu v tejto časti Sibíri, ktorá je od miest priamych bojov vzdialená asi 4300 kilometrov, píše agentúra Reuters. Nemenovaný zástupca ukrajinskej tajnej služby (SBU) ruskojazyčnému servisu BBC povedal, že terčom úderov sa stalo aj vojenské letisko Ďagilevovo pri Riazani a Ivanovo pri rovnomennom meste na severovýchod od Moskvy. Štvrtou základňou, na ktorú Ukrajinci udreli je, Olenie na ďalekom severe v Murmanskej oblasti.

 SBU podnikla operáciu s cieľom zničiť bombardéry v ruskom tyle, uvádza s odvolaním sa na nemenované zdroje telegramový kanál RBK Ukrajina. Na základni Belaja sú rozmiestnené bombardéry Tu-95 a Tu-22, ktoré ruská používa na raketové útoky proti Ukrajine.

Zdroje z SBU uviedli, že v rámci operácie zvanej Pavučina bolo zasiahnutých 41 lietadiel ruského strategického letectva a Rusku vznikla škoda cez dve miliardy dolárov. Akcia sa plánovala dlhšie ako poldruha roka, píše RBK Ukrajina na svojom telegramovom účte. Ľudia, ktorí sa na nej podieľali, sú vraj už dlho na ukrajinskom území.

Médiá informovali o ďalších detailoch bezprecedentnej akcii. Podľa vojenského novinára Jurija Butusova agenti SBU dostali do Ruska dovedna 150 malých útočných dronov, v nedeľu ich vzlietlo 116. Bezpilotné stroje ovládali cez telekomunikačné siete.

Čo je zarážajúce, niektoré drony vzlietli z bezprostrednej blízkosti ruských strategických leteckých základní. Útok Rusov prekvapil. „Letiská boli kryté významnými silami protivzdušnej obrany – protilietadlovými raketovými systémami, systémami elektronického boja a hliadkami s ručnými zbraňami v službe,“ uviedol novinár.

O husárskom kúsku môžu Ukrajinci hovoriť najmä pri ataku na Olenie, kde drony zasiahli natankované palivové nádrže bombardérov a veľké množstvo lietadiel zhorelo do tla. „Ide o unikátnu operáciu, ktorá spôsobila nepriateľovi nenapraviteľné straty a nemá obdoby vo svetovej praxi,“ dodal novinár.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev podľa agentúry Reuters potvrdil, že cieľom dronového útoku sa stala vojenská jednotka pri obci Srednij. Neďaleko nej leží letecká základňa Belaja. Kobzev dodal, že „zdroj, odkiaľ boli drony vypustené, bol zablokovaný“. Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že nie je jasné, koľko dronov celkom útočilo a že boli vypustené z nákladného auta.

Ľudia v Olenegorsku v Murmanskej oblasti podľa telegramového kanála Baza blízkeho ruským bezpečnostným zložkám informovali o tom, že počujú výbuchy, vidia požiar a že na mesto útočia drony. Tie údajne vyleteli z nákladného auta zaparkovaného pri vjazde do mesta. Svedkovia vypovedali, že vodiča kamiónu zadržala polícia. Baza podotýka, že táto informácia nie je oficiálne potvrdená.

 Pri Olenegorsku sa nachádza základňa ruského strategického letectva.

Gubernátor Murmanskej oblasti Andrej Čibis informoval, že na región zaútočili bezpilotné lietadlá a že sa aktivovala protivzdušná obrana.

X X X

Poľské voľby podľa exitpollov vyhral Rafal Trzaskowski

Trzaskowski je kandidátom vládnej Občianskej koalície.

Podľa exitpollu agentúry Ipsos zverejneného po uzatvorení volebných miestností v poľských prezidentských voľbách vyhral kandidát vládnej Občianskej koalície Rafal Trzaskowski so ziskom 50,3 percenta hlasov. Karol Nawrocki, ktorého podporuje strana PiS získal 49,7 percenta hlasov. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa televízie TVP., aktuality.sk

X X X

Musk predstavil nové generácie vesmírnej lode Starship. Na Mars majú letieť už budúci rok

Nosným pilierom v Muskovych plánoch je kozmická loď Starship. Avšak prebiehajúce testy ukazujú na jej nedostatky.

V stredu 28. mája sa uskutočnil už deviaty test zostavy Super Heavy / Starship. Pri tejto príležitosti bol ohlásené, že Elon Musk v živom vysielaní predstaví plány použitia tejto rakety pri budúcej kolonizácii Marsu. Hoci – pravdepodobne kvôli neúspešnému testu – bolo živé vysielanie zrušené, spoločnosť SpaceX napokon na sociálnej sieti X zverejnila záznam z tejto prezentácie.

Pozrieť si ho môžete na nasledujúcom odkaze:

Ďaleké ciele si vyžadujú vyšší výkon

Počas prezentácie Musk predstavil výkonnejšie verzie lode Starship a aj prvého stupňa Super Heavy, ktoré sú kľúčovými prvkami pre lety na Mesiac a Mars.

Pri súčasných testoch sa používa prvá generácia nosného stupňa Super Heavy, no od kedy nesie druhú verziu lode Starship, zvykne sa označovať ako druhá verzia. Prvý test tretej verzie Super Heavy by sa mal uskutočniť už koncom tohto roku.

Stupeň bude mierne vyšší než súčasná generácia. Hlavnými zmenami bude použitie vylepšených motorov Raptor 3 a upravený medzistupeň. Ten je v súčasnosti po oddelení stupňov odhadzovaný, zatiaľ čo pri budúcej verzii bude pevnou súčasťou Super Heavy. Rovnaká technológia sa používala pri raketách sovietskeho kozmického programu. Preto medzistupeň svojim výzorom tiež pripomína medzistupeň sovietskych rakiet.

Nový medzistupeň, ktorý bude použitý na nosnom stupni Super Heavy. Medzistupeň sa počas prezentácie nachádzal vedľa pódia, pretože je už vyrobený.Zdroj: Spacex

Vďaka použitiu nových motorov Raptor 3 sa zmení aj výzor motorovej časti stupňa, kde už nebude umiestnené vonkajšie krytie. Motory budú oveľa odolnejšie, pretože citlivé komponenty budú integrované v ich vnútri. Počas zostupu na pristávaciu rampu tak nebudú vystavené vysokým teplotám, čím sa zníži ich poruchovosť.

Zároveň to prispeje k zníženiu hmotnosti samotných motorov až o jednu tonu. To v kombinácii s ich vyšším ťahom zvýši nosnosť celej zostavy Starship a Super Heavy na 200 ton nákladu na nízku obežnú dráhu.

Zobrazenie motorovej časti stupňa Super Heavy s novými motormi Raptor 3.Zdroj: Spacex

V prezentácii bola spomenutá aj tretia verzia lode Starship. Výrazným vylepšením oproti súčasnej druhej generácii bude možnosť dotankovania na obežnej dráhe. Podľa pôvodných plánov sa tento manéver mal testovať už v tomto roku. Avšak kvôli neúspechom druhej generácie Starshipu sa termín posúva na budúci rok.

Vizualizácia tankovania lode Starship na obežnej dráhe Zeme.

Tankovanie na obežnej dráhe je dôležité pre uskutočnenie letov na Mesiac a na Mars. Pri lunárnych misiách má byť použitá verzia lode s označením HLS (Starship Human Landing System), ktorej výzor SpaceX predstavila už skôr.

Starship HLS má slúžiť ako pristávací modul v rámci misie Artemis III. Test pristátia bez ľudskej posádky je naplánovaný na tento rok. Avšak tento termín je ohrozený súčasnými neúspechmi druhej generácie lode, ktorá zatiaľ neabsolvovala ani kontrolované pristátie do oceánu.

Musk predstavil dokonca aj štvrtú generáciu Starship. Oproti predošlej verzii bude disponovať väčšími nádržami a budú pridané ďalšie tri vákuové motory Raptor. Vákuové motory sú určené na pohon lode v kozmickom priestore.

Pri osadení lode na stupeň Super Heavy bude celá zostava merať 142 metrov, čo je o 20 metrov viac ako súčasná generácia Starship / Super Heavy. V prezentácii ale nebolo spomenuté, kedy sa uskutoční prvý let štvrtej generácie Starship.

 Prvé poletia roboty

Výkonnejšie verzie rakety sú vyvíjané s cieľom letu na Mars. Podľa Muskových slov sa prvý let k Červenej planéte môže uskutočniť už v roku 2026, v čase keď bude planéta najbližšie k Zemi. Miliardár tiež ale priznal, že môže ísť o ambiciózny plán a je iba 50% šanca, že sa termín podarí stihnúť.

Prvým nákladom tejto výpravy budú roboti Tesla Optimus, ktoré budú vykonávať prieskum a pripravovať zázemie pre prílet ľudí.

Za predpokladu, že prvé misie budú úspešné a lode v roku 2027 bezpečne pristanú, ľudia by mohli byť vyslaní na Mars už počas nasledujúceho letového okna (času, kedy je Mars najbližšie k Zemi a je možné naň lietať) v roku 2028 alebo toho ďalšieho v roku 2030.

Loď Starship počas pristávania na Marse.

Počas každého štartovacieho okna sa má navyšovať počet lodí smerujúcich k Červenej planéte. Musk tvrdí, že cieľom je jedného dňa vypúšťať stovky až tisíce lodí. Tomu bude potrebné prispôsobiť aj výrobné priestory, ktoré má zabezpečiť nová výrobná hala Gigabay. Na jej výstavbe SpaceX už pracuje.

Vizualizácia výrobnej haly Gigabay.

Získajte knižnú novinku o umelej inteligencii so zľavou až 25 %

Teraz pri kúpe predplatného Aktuality Navyše získavate zľavu na knižnú novinku Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť. Zľavu 25 % nájdete v sekcii Moje benefity po zakúpení predplatného., aktuality.sk

X X X

Čína ostro reaguje na prejav amerického ministra na fóre Shangri-La

Čína kritizovala USA za výroky ministra obrany na fóre Shangri-La, označila ich za rozsievanie rozdelenia.

Čína kritizovala Spojené štáty za „hanlivé“ výroky ministra obrany Peta Hegsetha v Singapure na bezpečnostnom fóre Dialóg Shangri-La. V nedeľu to uviedlo ministerstvo zahraničných vecí a zároveň ministra obvinilo z úmyselného ignorovania výziev na mier od krajín regiónu, píše TASR podľa agentúry Reuters.

Čína namietala najmä proti Hegsethovým slovám, že Peking je hrozbou v indo-pacifickej oblasti. Podľa čínskej diplomacie boli jeho komentáre na sobotňajšom Dialógu Shangri-La „odsúdeniahodné“ a „zamerané na rozsievanie rozdelenia“.

Čína varuje pred napätím

„Hegseth zámerne ignoroval výzvu krajín regiónu na mier a rozvoj a namiesto toho propagoval mentalitu studenej vojny pre blokovú konfrontáciu, očierňoval Čínu ohováračskými obvineniami a falošne ju označil za ‚hrozbu‘,“ uviedlo ministerstvo na svojej webovej stránke.

„Spojené štáty nasadili útočné zbrane v Juhočínskom mori a neustále rozdúchavajú plamene a vytvárajú napätie v ázijsko-tichomorskom regióne, čo ho mení na sud s prachom,“ uvádza sa vo vyhlásení. Čínske ministerstvo tiež vyzvalo Spojené štáty, aby sa v otázke Taiwanu „nehrali s ohňom“.

Výzva na väčšie výdavky

Hegseth na bezpečnostnom fóre vyzval spojencov v indicko-tichomorskom regióne vrátane kľúčovej Austrálie, aby vynaložili viac prostriedkov na obranu a varoval pred „reálnou a potenciálne bezprostrednou“ hrozbou zo strany Číny.

Austrálsky premiér Anthony Albanese v nedeľu uviedol, že jeho vláda na obranu prisľúbila dodatočných 6 miliárd dolárov., aktuality.sk

X X X

Akcia, aká nemá obdoby: Ukrajinci naraz udreli na štyri letiská a zničili Putinovi strategické bombardéry za miliardy dolárov

Na základne ruského letectva v Murmanskej a Irkutskej oblasti dnes útočili ukrajinské drony, vyplýva z informácií zverejnených rôznymi telegramovými účtami aj ruskými úradmi.

 Útok bezpilotných lietadiel na základňu Belaja v Irkutskej oblasti je prvým tohto druhu v tejto časti Sibíri, ktorá je od miest priamych bojov vzdialená asi 4300 kilometrov, píše agentúra Reuters. Nemenovaný zástupca ukrajinskej tajnej služby (SBU) ruskojazyčnému servisu BBC povedal, že terčom úderov sa stalo aj vojenské letisko Ďagilevovo pri Riazani a Ivanovo pri rovnomennom meste na severovýchod od Moskvy. Štvrtou základňou, na ktorú Ukrajinci udreli je, Olenie na ďalekom severe v Murmanskej oblasti.

 SBU podnikla operáciu s cieľom zničiť bombardéry v ruskom tyle, uvádza s odvolaním sa na nemenované zdroje telegramový kanál RBK Ukrajina. Na základni Belaja sú rozmiestnené bombardéry Tu-95 a Tu-22, ktoré ruská používa na raketové útoky proti Ukrajine.

Zdroje z SBU uviedli, že v rámci operácie zvanej Pavučina bolo zasiahnutých 41 lietadiel ruského strategického letectva a Rusku vznikla škoda cez dve miliardy dolárov. Akcia sa plánovala dlhšie ako poldruha roka, píše RBK Ukrajina na svojom telegramovom účte. Ľudia, ktorí sa na nej podieľali, sú vraj už dlho na ukrajinskom území.

Médiá informovali o ďalších detailoch bezprecedentnej akcii. Podľa vojenského novinára Jurija Butusova agenti SBU dostali do Ruska dovedna 150 malých útočných dronov, v nedeľu ich vzlietlo 116. Bezpilotné stroje ovládali cez telekomunikačné siete.

Čo je zarážajúce, niektoré drony vzlietli z bezprostrednej blízkosti ruských strategických leteckých základní. Útok Rusov prekvapil. „Letiská boli kryté významnými silami protivzdušnej obrany – protilietadlovými raketovými systémami, systémami elektronického boja a hliadkami s ručnými zbraňami v službe,“ uviedol novinár.

O husárskom kúsku môžu Ukrajinci hovoriť najmä pri ataku na Olenie, kde drony zasiahli natankované palivové nádrže bombardérov a veľké množstvo lietadiel zhorelo do tla. „Ide o unikátnu operáciu, ktorá spôsobila nepriateľovi nenapraviteľné straty a nemá obdoby vo svetovej praxi,“ dodal novinár.

Gubernátor Irkutskej oblasti Igor Kobzev podľa agentúry Reuters potvrdil, že cieľom dronového útoku sa stala vojenská jednotka pri obci Srednij. Neďaleko nej leží letecká základňa Belaja. Kobzev dodal, že „zdroj, odkiaľ boli drony vypustené, bol zablokovaný“. Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že nie je jasné, koľko dronov celkom útočilo a že boli vypustené z nákladného auta.

Ľudia v Olenegorsku v Murmanskej oblasti podľa telegramového kanála Baza blízkeho ruským bezpečnostným zložkám informovali o tom, že počujú výbuchy, vidia požiar a že na mesto útočia drony. Tie údajne vyleteli z nákladného auta zaparkovaného pri vjazde do mesta. Svedkovia vypovedali, že vodiča kamiónu zadržala polícia. Baza podotýka, že táto informácia nie je oficiálne potvrdená.

Pri Olenegorsku sa nachádza základňa ruského strategického letectva.

Gubernátor Murmanskej oblasti Andrej Čibis informoval, že na región zaútočili bezpilotné lietadlá a že sa aktivovala protivzdušná obrana./agentury/

X X X

Držala pohromade Ameriku, robia z nej whisky aj zubnú pastu. Aká bude na Slovensku budúcnosť kľúčovej plodiny?

Kukurica, plodina 21. storočia, si podmaňuje svet rýchlosťou, akú si história jej päťtisícročného pestovania nepamätá. Na Slovensku však prechádza skôr obdobím úpadku ako rozvoja. Jej pestovatelia stoja pred hamletovskou otázkou: Byť či nebyť, teda pestovať či nepestovať kukuricu? Nastolila ju globalizácia a na maximum vyostrila vojna na Ukrajine ako aj nejasnosti okolo smerovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Od postavenia kukurice v slovenskom poľnohospodárstve, potravinárstve, ale aj v priemysle výroby pohonných látok závisí budúcnosť krajiny a jej vidieka. Nie je to prehnané. Po pšenici, ktorá sa pestuje ročne priemerne na zhruba 400-tisíc hektároch, bola kukurica s osevnou plochou 200-tisíc hektárov druhou najdôležitejšou zrnovinou. Už nie je, lebo tri roky po sebe klesla jej výmera pod 150-tisíc hektárov. Stalo sa to v čase, keď sa do omrzenia hovorí o oživení domácej produkcie mäsa, mlieka, ktorá je nemysliteľná bez kukurice.

Spolu s ostatnými plodinami, napríklad cukrovou repou, ale aj sladovníckym jačmeňom či pšenicou, stoja poľnohospodári pred dilemou, čo sa vlastne na Slovensku z tzv. veľkotonážnych plodín oplatí pestovať. Nie je to ani tak otázka agronomická, ako makroekonomická, ide totiž o to, aké miesto zaujme kukurica v národnej ekonomike, čo je vec odolnosti producentov voči európskej a dnes už vlastne svetovej konkurencii.

Kukurica sa dnes pestuje od Mexika a Ameriky, kde ju domestikovali, po Indiu a Čínu a s úspechom tiež na Ukrajine a v Rusku. Spomínané krajiny sa zaradili medzi top pestovateľov kukurice na svete. Okrem toho Slovensku sa po globálnom oteplení objavil ďalší nečakaný konkurent, ktorým je Poľsko. „Ocitli sme sa v situácii, akú sme si pred 25 rokmi nevedeli predstaviť,“ lakonicky zhodnotil pomery Ladislav Moravčík, predseda Zväzu pestovateľov kukurice. Moravčík patrí ku generácii poľnohospodárov, ktorá s kukuricou zažila všetky vzostupy a pády slovenského agropotravinárstva pred rokom 1989 aj po ňom.

 Moravčík vraví, že kukurica – za socializmu pateticky vyhlasovaná za kráľovnú polí – bola plodinou, ktorá hýbala ekonomikou aj politikou krajiny a myslí si, že ňou zahýbe aj teraz. Ak sa má slovenské potravinové hospodárstvo a vôbec celá ekonomika dostať zo stagnácie, v ktorej sa ocitli, treba si vyjasniť, čo vlastne chceme pestovať, ako má vyzerať moderné poľnohospodárstvo Slovenska.

Lepidlo americkej súdržnosti

Po novembri 1989 sa rozbehli slovenskí poľnohospodári do sveta. Zamierili aj do USA, kde navštívili najproduktívnejší kukuričiarsky štát americkej federácie – Iowu. Tam sa stretli so sloganom, ktorý vyjadril mimoriadne postavenie kukurice v americkom hospodárstve aj spoločnosti. „Kukurica je lepidlo, ktoré drží pohromade taký rôznorodý národ, akým sú Američania.“

Pochopíme ho, keď sa zoznámime s tým, ako Američania s kukuricou nakladajú. Len jedno percento kukurice vypestovanej v USA sa skutočne skonzumuje napriamo, celých 85 percent ide na kŕmenie kráv, ošípaných a hydiny. Práve vďaka tejto obilnine je mäsový a mliečny priemysel v USA na prvom mieste na svete.

A zo zvyšku vyrábajú rôzne potravinové a nepotravinové produkty – od kukuričnej whisky až po zubnú pastu a sirup proti kašľu, alebo etanol, prídavok do benzínu a tiež celú škálu plastov – dovedna ide o 500 výrobkov. Ich sortiment ustavične rastie. Preto prívlastok – plodina budúcnosti nie je pri kukurici prehnaný.

„Aj v slovenskom poľnohospodárstve mala a má kukurica mimoriadne postavenie,“ hovorí Peter Schultz, predseda PD Mojmírovce v okrese Nitra. Vysvetlí, že najväčšou nie priaznivou zmenou je, že kukurica stratila postavenie plodiny, ktorá rozhodovala o vysokej pridanej hodnote vznikajúcej pri jej premene na mlieko a mäso.

„V minulosti sa celých 70 percent kukurice spotrebúvalo na farmách ošípaných, hydiny, dojníc a pri výkrme býčkov. Teraz sa pomer otočil, ani nie 30 percent kukurice smeruje do živočíšnej výroby, zvyšok, teda 70 percent nachádza uplatnenie inde,“ objasnil Peter Schultz.

 Koniec hry na slepú babu

Mnohé veci vysvetlí pohľad do štatistiky. Zrnová kukurica sa na Slovensku pestuje na 147-tisíc hektároch. K tomu pridajme 50-tisíc hektárov silážnej kukurice. Tu však predseda zväzu kukuričiarov Ladislav Moravčík spresní, že z dobrých 20-tisíc hektárov ide kukurica nie do válovov dobytka, ale do fermentačných nádob bioplynových staníc, kde ju premenia na elektrickú energiu.

Nečudujme sa tejto zmene využitia kukurice. Na Slovensku za posledných 35 rokov klesli stavy dobytka z 1 650 000 na menej ako 400-tisíc zvierat a dramaticky poklesli aj počty ošípaných – namiesto 2,5 milióna prasiat ich zostalo len dákych 400-tisíc. Keď si zoberieme dve tohtoročné pohromy – slintačku a krívačku, ktoré pripravili krajinu o vyše 8-tisíc kráv, býkov a teliat, a k tomu africký mor ošípaných, keď v Horných Semerovciach padla farma s desiatkami tisíc ošípaných, pochopíme nervozitu pestovateľov kukurice. Ich kľúčová plodina prišla a prichádza o prirodzené „spotrebiteľské“ zázemie.

Pri živočíšnej výrobe zostávajú len poľnohospodárske podniky, ktoré jej verili a ktoré, ako to zrozumiteľne objasnil mojmírovský družstevný predseda Peter Schultz, „majú otvorené živé investície na farmách dojníc či ošípaných“. Nemôžu z nich jednoducho vycúvať, lebo dostali dotácie na rozvoj chovov zvierat. Okrem toho je na farmy viazaná zamestnanosť aj istá profesionálna prestíž, veď PD Mojmírovce patrí medzi najlepších producentov mlieka s nezanedbateľnou ročnou produkciou 7 miliónov litrov mlieka.

K takýmto podnikom patrí aj PD Sokolce v okrese Komárno. Keď sem v roku 1982 prišiel ako mladý inžinier Peter Lelkes, malo družstvo stajne plné dobytka aj ošípaných. Zo 4 200 hektárov pôdy bolo 3 600 hektárov pod závlahou, čo pomáhalo udržiavať vysokú intenzitu výroby.

„Na Slovensku sme mali závlahy na vyše 320-tisíc hektároch a čo z nich zostalo? Torzo. Ako chceme držať krok so svetom, keď sa doteraz nenašiel profesionálny nasledovník Štátnej melioračnej správy? Bez vody sa intenzívne kukurica nedá pestovať a rovnako chovať ošípané a dobytok,“ pripomenie realitu Peter Lelkes. Ním vedené družstvo produkuje ročne sedem miliónov litrov mlieka, ale zmenšilo produkciu bravčoviny.

„Dosiahli sme istú prahovú hodnotu, pod ktorú sa ďalej už neopláca pestovať ani kukuricu, ani chovať dobytok či ošípané. Ak zostaneme na nule, sme na najlepšej ceste do pekla, lebo nebudeme môcť investovať ani do rastlinnej, ani do živošíšnej výroby,“ objasňuje predseda PD Sokolce Peter Lelkes. Za najväčšie nebezpečenstvo považuje nejasné podmienky pre vstup Ukrajiny do EÚ a takisto správy o vytvorení tzv. superfondu, z ktorého by sa mala financovať Spoločná poľnohospodárska politika únie.

 Podnikanie v nových súradniciach

Slovensko až na zopár výnimiek stráca kontakt s najlepšími pestovateľmi. Úrody len na úrovni 7,5 tony kukuričného zrna priemerne po hektári hovoria o tom, že treba pridať. Na jednej strane sú totiž konkurenti z Latinskej Ameriky, ktorí dokážu dopestovať dve úrody kukurice do roka, ako povedzme Brazília, a na strane druhej je Poľsko.

Komu by zišlo na um, že táto krajina môže raz predbehnúť v produkcii kukurice Maďarsko. Kým nášmu južnému susedovi plochy v dôsledku horúčav padajú, Poliaci ich zvyšujú a sú už na úrovni 1,2 milióna hektárov. Je to dôsledok otepľovania, kukurica sa posúva z juhu na sever, na Slovensku z Podunajskej nížiny pod Tatry a za ich hrebeňom našla obrovské využitie v Poľsku.

„Boli časy, keď sme vyvážali kukuricu do Poľska, potom sme zistili, že Poliaci reexportovali našu kukuricu do Česka. Teraz nik nevie, ako je to s ukrajinskou kukuricou, koľko z nej je naozaj poľskej a koľko ukrajinskej,“ podotkli v diskusii o budúcnosti Peter Schultz a Zoltán Černák, konateľ spoločnosti z PolnoSME Palárikovo.

Ak ešte do roku 2022 sa podarilo kompenzovať úbytok spotreby kukurice v živočíšnej výrobe exportom do západnej Európy a Číny, posledné tri roky pripomínajú tieto odbytové cesty upchaté ľudské cievy. Lacnejší a výkonnejší producenti, medzi ktorých sa zaradila Ukrajina, pripravili Slovensko o exportné trhy pšenice aj kukurice. „V lufte“ tak zostalo visieť pol milióna ton kukurice, ktorá do roku 2022 putovala na vývoz. Pestovatelia zareagovali znížením plôch kukurice zhruba o 50-tisíc hektárov.

Peter Schultz pripomína, že kukuricu nemožno vyčleňovať spomedzi ostatných plodín. Je tu sladovnícky jačmeň, zdroj prvých príjmov z rastlinnej výroby. Sladovne poľnohospodárom oznámili, že pre pokles spotreby piva budú potrebovať o 15 až 20 percent menej sladovníckeho jačmeňa. „Prichádzame ku kritickému bodu, keď sa odrazu zauzlilo viac vecí,“ podotýka Peter Schultz.

Ku skomplikovaniu nielen pestovania kukurice, ale všetkých plodín prispeli svojím dielom aj obecné samosprávy a majitelia pôdy. Ako povedal Ivan Gombár, farmár z Bardoňova v okrese Nové Zámky, prejavilo sa to rastom daní z nehnuteľností, ako aj nájomného z pôdy. Peter Schultz dodal, že na juhozápade Slovenska sa nájomné za hektár pôdy vyšplhalo k 250 až 300 eurám, čo znamená, že hospodárenie sa spolu s vysokými daňami prestáva oplácať.

 Otázka znie: Ako ďalej?

Čo robiť za tejto situácie? „Dostali sme sa do slepej uličky. Môžeme síce vlastníkom povedať, zoberte si svoju pôdu, pestujte si na nej, čo len chcete a plaťte dane, ktoré teraz platia za majiteľov pôdy užívatelia. Lenže za situácie, keď na Slovensku skupujú pôdu dánski a iní zahraniční investori, ktorí majú na rozdiel od slovenských farmárov voľné peniaze, to nie je riešenie,“ vysvetlili Zoltán Černák a Peter Lelkes.

Slovenská poľnohospodárska politika dospela do bodu, keď treba nabrať odvahu Alexandra Macedónskeho a pomyselný gordický uzol problémov rozťať. Pestovatelia kukurice, ktorí sú aj chovateľmi zvierat alebo pestovateľmi množstva iných plodín, sa domnievajú, že treba predtým urobiť hĺbkovú analýzu rozvoja slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva a naň nadväzujúcich odvetví. Uvedomiť si, čo je dôležité financovať a čo nie.

„Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje, že nejako bolo a nejako bude. Ak pôdohospodárstvo ponecháme na samovývoj, potom sa Slovensko zmení na krajinu folklóru, kde budeme turistom ukazovať, že kedysi sme tu chovali ovce a že ich vieme oblečení do kroja aj podojiť a k tomu zahrať na fujare. Ale to, ak nám ide o moderné poľnohospodárstvo, zrejme nechceme,“ povedal profesor Peter Kováčik z SPU Nitra. A ešte jedna poznámka z úst riaditeľa Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch Pavla Hauptvogela.

„Vyspelé krajiny sa venujú uplatneniu NGT – nových agronomických techník pri šľachtení plodín. My stále žijeme v zajatí diskusie o GMO, ale medzitým svet upaľuje k produktívnejšiemu a zdravšiemu poľnohospodárstvu využívajúc NGT. Preberme sa, kým je ešte čas a nasmerujme zdroje tam, kde zaručia poľnohospodárstvu budúcnosť,“ apeloval Pavol Hauptvogel.

Musíme naozaj dôkladne zvážiť, čo potrebujeme, aby krajina zhodnotila svoj produkčný potenciál a nenechávala ho ležať ladom. Nerozhodnosť nahráva zahraničným investorom. Ani sa nenazdáme a staneme sa nájomníkmi v dome, ktorý ešte stále patrí nám./agentury

X X X

Fico opäť všetkých predbehol, Pellegrini mu oponoval z televízie. Premiér urážal europoslanca z Česka a dal ponuku KDH

Viacerí koaliční politici návštevu Tomáša Zdechovského vnímali kriticky. Minister vnútra a líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok hovoril o „trestnej výprave“ proti Slovensku. Robert Fico zašiel ešte ďalej.

Tradičné nedeľné kolo televíznych politických diskusií mal dnes o 10:00 v televízii Joj 24 odštartovať prezident Peter Pellegrini. Napokon to však nebol prezident, kto nastolil témy a diktoval tempo televíznych debát.

Hodinu pred rozhovorom s hlavou štátu si vlastnú tlačovú besedu zorganizoval premiér Robert Fico. Predseda vlády a šéf Smeru na tlačovke otvoril množstvo tém, na ktoré potom hostia v jednotlivých televíziách – vrátane prezidenta – už len reagovali.

Premiér hovoril o pripravovanej novele ústavy, stihol uraziť českého europoslanca Tomáš Zdechovského, dať ponuku KDH aj načrtnúť, ako by chcel vyriešiť problém s transakčnou daňou a získať ďalšie stovky miliónov eur.

Ponuka KDH

O novele ústavy, do ktorej by chcel Fico okrem iného zakotviť existenciu iba dvoch pohlaví, rokuje Smer aj s opozičným hnutím KDH. Kresťanskí demokrati tento týždeň pripustili, že by za zmenu ústavy mohli zahlasovať.

Podľa Fica je teraz hnutie pod obrovským tlakom PS či SaS. Zmenu ústavy však považuje za tak „vážnu vec“, že je ochotný pustiť novelu KDH. Šéfovi hnutia Milanovi Majerskému ponúkol, aby v parlamente návrh novely ústavy sám odôvodnil.

„Urobte si z toto svoju vlastnú tému,“ obracal sa počas tlačovky na KDH. Či napokon kresťanskí demokrati za zmenu ústavy naozaj zahlasujú, zatiaľ nie je jasné. Milan Majerský dnes debatoval v TA3 a na túto otázku jednoznačne neodpovedal., aktuality.sk

X X X

Čína kritizuje Macronovo porovnanie otázok Ukrajiny a Taiwanu

Čína odmieta Macronove prirovnanie Ukrajiny k Taiwanu, zdôrazňuje ich odlišnú povahu.

Čína sa v sobotu ohradila voči francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi za to, že dal do súvislosti konflikt na Ukrajine s osudom Taiwanu, a uviedla, že tieto dve záležitosti sú „odlišnej povahy a vôbec sa nedajú porovnávať“. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

„Porovnávať otázku Taiwanu s otázkou Ukrajiny je neprijateľné,“ uviedlo čínske veľvyslanectvo v Singapure na sociálnych sieťach deň po tom, ako Macron varoval ázijských predstaviteľov obrany, aby nevnímali ruskú inváziu na Ukrajinu ako vzdialený problém.

Vyjadrenia Macrona a Číny

„Ak si uvedomíme, že Rusko by mohlo zabrať časť územia Ukrajiny bez akýchkoľvek obmedzení, bez akýchkoľvek zábran, bez akejkoľvek reakcie svetového poriadku, ako by ste vyjadrili to, čo by sa mohlo stať na Taiwane?“ povedal Macron na každoročnom bezpečnostnom fóre Dialóg Šangri-La v Singapure.

„Čo by ste robili v deň, keď sa na Filipínach niečo stane?“ dodal šéf Elyzejského paláca.

Čínske vyhlásenie o Taiwane

Čínske veľvyslanectvo odpovedalo, že „otázka Taiwanu je výlučne vnútornou záležitosťou Číny“. „Na svete je len jedna Čína a Taiwan je neodňateľnou súčasťou jej územia,“ uviedla čínska ambasáda v Singapure. Hoci Taiwan považuje sám seba za suverénny štát, Čína uviedla, že nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie.

Varovanie USA pred Čínou

Americký minister obrany Pete Hegseth v sobotu na rovnakom podujatí varoval, že Čína sa „nespochybniteľne pripravuje“ na použitie vojenskej sily s cieľom narušiť rovnováhu síl v indicko-tichomorskom regióne. Dodal, že čínska armáda buduje kapacity na napadnutie Taiwanu a „nacvičuje skutočný útok“.

„Je verejne známe, že čínsky prezident Si Ťin-pching nariadil svojej armáde, aby bola schopná invázie na Taiwan do roku 2027. PLA trénuje každý deň na to, aby to dokázala,“ povedal šéf Pentagónu s odkazom na Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu (ČLOA)., aktuality.sk

X X X

Ruský útok na výcvikové stredisko zabil 12 Ukrajincov. Veliteľ pozemných síl rezignoval

Dvanásť vojakov zomrelo a ďalších 60 utrpelo zranenie pri raketovom útoku, ktorý ruská armáda podnikla na výcvikovú jednotku ukrajinských pozemných síl. Podľa ruskojazyčného servisu BBC o tom informovalo pozemné vojsko.

 Kde sa útok stal, pozemné sily neuviedli. Zdôraznili však, že v čase útoku sa nekonal žiadny nástup alebo nejaká iná aktivita, pri ktorej by sa na jednom mieste zhromaždil väčší počet vojakov. „Po vyhlásení leteckého poplachu bola väčšina personálu v krytoch,“ uviedli pozemné sily na telegrame.

Po útoku oznámil veliteľ ukrajinských pozemných síl Mychajlo Drapatyj svoju rezignáciu. „Je to premyslený krok, ktorý mi prikázal môj osobný pocit zodpovednosti za tragédiu na 239. cvičisku, pri ktorej zahynuli naši vojaci,“ napísal Drapatyj v na Facebooku.

K zásahu strediska podľa vyhlásenia armády došlo okolo 12.50 h miestneho času (11.50 h SELČ). Okolnosti smrteľného útoku má prešetriť osobitná vyšetrovacia komisia.

BBC píše, že incident sa stal v oblasti východného operačného veliteľstva ukrajinskej armády. To má na starosti bojové operácie v Dnepropetrovskej, Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Charkovskej oblasti. Jeho veliteľstvo sídli v Dnipre.

 Nedávno pri ruskom raketovom útoku na strelnici v ukrajinskej Sumskej oblasti prišlo o život šesť ukrajinských vojakov, ďalších viac ako desať ich utrpelo zranenie.

Začiatkom marca ukrajinské pozemné sily potvrdili smrť bližšie neurčeného počtu vojakov pri ruskom útoku na cvičisko v Dnepropetrovskej oblasti, ktoré leží asi 100 kilometrov od frontovej línie. Ruská armáda proti výcvikovému priestoru pri meste Samar odpálila balistickú strelu./agentury/

X X X

Ukrajinská delegácia mieri do Istanbulu na druhé rokovania s Ruskom

Ukrajina vyšle delegáciu na rokovania do Istanbulu, kde bude žiadať prímerie a návrat vojnových zajatcov.

Ukrajina do tureckého Istanbulu vyšle delegáciu na druhé priame rokovania s Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť v pondelok. Viesť ju opätovne bude minister obrany Rustem Umerov. V nedeľu to na sociálnej sieti X potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom TASR podľa agentúr DPA a AFP.

„Definoval som naše stanovisko pred pondelkovým stretnutím v Istanbule,“ informoval Zelenskyj podľa ktorého bude Ukrajina požadovať „úplné a bezpodmienečné prímerie“, návrat vojnových zajatcov a unesených detí.

Návrat zajatcov a detí

Je to po prvýkrát, čo Ukrajina oficiálne potvrdila, že sa zúčastní na druhom kole priamych rokovaní, ktoré navrhlo Rusko. Obe strany sa naposledy stretli v Istanbule v polovici mája. Išlo o prvé priame rokovania medzi znepriatelenými krajinami od roku 2022. Delegácie sa na nich dohodli na výmene 1 000 vojnových zajatcov.

Agentúra TASS informovala, že ruská delegácia už odcestovala do Istanbulu. Podľa zdroja agentúry z tureckého ministerstva zahraničných vecí by sa rokovania mali začať o 13:00 hod. miestneho času (12:00 hod. SEČL) v paláci Ciragan., aktuality.sk

X X X

Držala pohromade Ameriku, robia z nej whisky aj zubnú pastu. Aká bude na Slovensku budúcnosť kľúčovej plodiny?

Kukurica, plodina 21. storočia, si podmaňuje svet rýchlosťou, akú si história jej päťtisícročného pestovania nepamätá. Na Slovensku však prechádza skôr obdobím úpadku ako rozvoja. Jej pestovatelia stoja pred hamletovskou otázkou: Byť či nebyť, teda pestovať či nepestovať kukuricu? Nastolila ju globalizácia a na maximum vyostrila vojna na Ukrajine ako aj nejasnosti okolo smerovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

 Od postavenia kukurice v slovenskom poľnohospodárstve, potravinárstve, ale aj v priemysle výroby pohonných látok závisí budúcnosť krajiny a jej vidieka. Nie je to prehnané. Po pšenici, ktorá sa pestuje ročne priemerne na zhruba 400-tisíc hektároch, bola kukurica s osevnou plochou 200-tisíc hektárov druhou najdôležitejšou zrnovinou. Už nie je, lebo tri roky po sebe klesla jej výmera pod 150-tisíc hektárov. Stalo sa to v čase, keď sa do omrzenia hovorí o oživení domácej produkcie mäsa, mlieka, ktorá je nemysliteľná bez kukurice.

Spolu s ostatnými plodinami, napríklad cukrovou repou, ale aj sladovníckym jačmeňom či pšenicou, stoja poľnohospodári pred dilemou, čo sa vlastne na Slovensku z tzv. veľkotonážnych plodín oplatí pestovať. Nie je to ani tak otázka agronomická, ako makroekonomická, ide totiž o to, aké miesto zaujme kukurica v národnej ekonomike, čo je vec odolnosti producentov voči európskej a dnes už vlastne svetovej konkurencii.

Kukurica sa dnes pestuje od Mexika a Ameriky, kde ju domestikovali, po Indiu a Čínu a s úspechom tiež na Ukrajine a v Rusku. Spomínané krajiny sa zaradili medzi top pestovateľov kukurice na svete. Okrem toho Slovensku sa po globálnom oteplení objavil ďalší nečakaný konkurent, ktorým je Poľsko. „Ocitli sme sa v situácii, akú sme si pred 25 rokmi nevedeli predstaviť,“ lakonicky zhodnotil pomery Ladislav Moravčík, predseda Zväzu pestovateľov kukurice. Moravčík patrí ku generácii poľnohospodárov, ktorá s kukuricou zažila všetky vzostupy a pády slovenského agropotravinárstva pred rokom 1989 aj po ňom.

 Moravčík vraví, že kukurica – za socializmu pateticky vyhlasovaná za kráľovnú polí – bola plodinou, ktorá hýbala ekonomikou aj politikou krajiny a myslí si, že ňou zahýbe aj teraz. Ak sa má slovenské potravinové hospodárstvo a vôbec celá ekonomika dostať zo stagnácie, v ktorej sa ocitli, treba si vyjasniť, čo vlastne chceme pestovať, ako má vyzerať moderné poľnohospodárstvo Slovenska.

Lepidlo americkej súdržnosti

Po novembri 1989 sa rozbehli slovenskí poľnohospodári do sveta. Zamierili aj do USA, kde navštívili najproduktívnejší kukuričiarsky štát americkej federácie – Iowu. Tam sa stretli so sloganom, ktorý vyjadril mimoriadne postavenie kukurice v americkom hospodárstve aj spoločnosti. „Kukurica je lepidlo, ktoré drží pohromade taký rôznorodý národ, akým sú Američania.“

Pochopíme ho, keď sa zoznámime s tým, ako Američania s kukuricou nakladajú. Len jedno percento kukurice vypestovanej v USA sa skutočne skonzumuje napriamo, celých 85 percent ide na kŕmenie kráv, ošípaných a hydiny. Práve vďaka tejto obilnine je mäsový a mliečny priemysel v USA na prvom mieste na svete.

A zo zvyšku vyrábajú rôzne potravinové a nepotravinové produkty – od kukuričnej whisky až po zubnú pastu a sirup proti kašľu, alebo etanol, prídavok do benzínu a tiež celú škálu plastov – dovedna ide o 500 výrobkov. Ich sortiment ustavične rastie. Preto prívlastok – plodina budúcnosti nie je pri kukurici prehnaný.

„Aj v slovenskom poľnohospodárstve mala a má kukurica mimoriadne postavenie,“ hovorí Peter Schultz, predseda PD Mojmírovce v okrese Nitra. Vysvetlí, že najväčšou nie priaznivou zmenou je, že kukurica stratila postavenie plodiny, ktorá rozhodovala o vysokej pridanej hodnote vznikajúcej pri jej premene na mlieko a mäso.

„V minulosti sa celých 70 percent kukurice spotrebúvalo na farmách ošípaných, hydiny, dojníc a pri výkrme býčkov. Teraz sa pomer otočil, ani nie 30 percent kukurice smeruje do živočíšnej výroby, zvyšok, teda 70 percent nachádza uplatnenie inde,“ objasnil Peter Schultz.

 Koniec hry na slepú babu

Mnohé veci vysvetlí pohľad do štatistiky. Zrnová kukurica sa na Slovensku pestuje na 147-tisíc hektároch. K tomu pridajme 50-tisíc hektárov silážnej kukurice. Tu však predseda zväzu kukuričiarov Ladislav Moravčík spresní, že z dobrých 20-tisíc hektárov ide kukurica nie do válovov dobytka, ale do fermentačných nádob bioplynových staníc, kde ju premenia na elektrickú energiu.

Nečudujme sa tejto zmene využitia kukurice. Na Slovensku za posledných 35 rokov klesli stavy dobytka z 1 650 000 na menej ako 400-tisíc zvierat a dramaticky poklesli aj počty ošípaných – namiesto 2,5 milióna prasiat ich zostalo len dákych 400-tisíc. Keď si zoberieme dve tohtoročné pohromy – slintačku a krívačku, ktoré pripravili krajinu o vyše 8-tisíc kráv, býkov a teliat, a k tomu africký mor ošípaných, keď v Horných Semerovciach padla farma s desiatkami tisíc ošípaných, pochopíme nervozitu pestovateľov kukurice. Ich kľúčová plodina prišla a prichádza o prirodzené „spotrebiteľské“ zázemie.

Pri živočíšnej výrobe zostávajú len poľnohospodárske podniky, ktoré jej verili a ktoré, ako to zrozumiteľne objasnil mojmírovský družstevný predseda Peter Schultz, „majú otvorené živé investície na farmách dojníc či ošípaných“. Nemôžu z nich jednoducho vycúvať, lebo dostali dotácie na rozvoj chovov zvierat. Okrem toho je na farmy viazaná zamestnanosť aj istá profesionálna prestíž, veď PD Mojmírovce patrí medzi najlepších producentov mlieka s nezanedbateľnou ročnou produkciou 7 miliónov litrov mlieka.

K takýmto podnikom patrí aj PD Sokolce v okrese Komárno. Keď sem v roku 1982 prišiel ako mladý inžinier Peter Lelkes, malo družstvo stajne plné dobytka aj ošípaných. Zo 4 200 hektárov pôdy bolo 3 600 hektárov pod závlahou, čo pomáhalo udržiavať vysokú intenzitu výroby.

„Na Slovensku sme mali závlahy na vyše 320-tisíc hektároch a čo z nich zostalo? Torzo. Ako chceme držať krok so svetom, keď sa doteraz nenašiel profesionálny nasledovník Štátnej melioračnej správy? Bez vody sa intenzívne kukurica nedá pestovať a rovnako chovať ošípané a dobytok,“ pripomenie realitu Peter Lelkes. Ním vedené družstvo produkuje ročne sedem miliónov litrov mlieka, ale zmenšilo produkciu bravčoviny./agentury/

X X X

Hlavné dostihy na VC Slovenska ovládla zohratá dvojka českých „darebákov“. Zažiarili aj domáci

Víťazom 41. ročníka Veľkej ceny Slovenska, hlavných dostihov tradičného medzinárodného mítingu Turf gala (rovina kategórie Gd-3, 4-ročné a staršie kone, 2400 m, 35.000 tisíc eur plus prémie), sa stala dvojica Gasparini v sedle s džokejom Jiřím Palíkom.

Na druhom a treťom mieste dobehli slovenskí reprezentanti Duke of Meridian s Florianom a Hájek s Madihim.

Gasparini s Palíkom získali na dotácii 15.750 eur. Šesťročného hnedáka pripravuje v českej stajni TRIPPLER Group s. r. o. tréner Jan Demele. Rodák so slovenskými koreňmi Palík tesne po dobehu pre STVR povedal: „Na Veľkej bola veľká konkurencia. Pred štartom sme si povedali, že umiestenie do tretieho miesta by bolo dobré, víťazstvo je úžasné.

Jazdil som aj s výkonnostne lepšími koňmi ako je Gasparini, ale s ním si veľmi rozumieme, je to taký darebák ako ja.“ Podľa slov trénera Jana Demeleho čaká víťazného koňa odmena: „Budú to banány, cukor, jabĺčka.“

Šprintérsky vrchol sezóny 41. Cenu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (rovina Listed, 3-ročné a staršie kone, 1200 m, 20.000 eur plus prémie) patrí tiež českému reprezentantovi hnedákovi Dinovi, ktorého doviedol víťazne do cieľa Petr Foret.

V ďalších medzinárodných dostihoch sa darilo aj slovenským zástupcom. Na Závodisku zaznela na počesť víťazného koňa dvakrát slovenská hymna.

Dominovali v Starohájskom kritériu (rovina Listed, 3-ročné kone, 2000 m, 16.000 eur plus prémie), keď pódium ovládli kone v slovenskom tréningu Shelby v sedle s Foretom pred Iwanhoe so Sannom a Jurášek s Kvízovou.

Víťazstvo v Cene Arvy (rovina Listed, 3-ročné kobyly, 1800 m, 16.000 eur plus prémie) dosiahla tiež dvojica Rain Bee s Palíkom.

Veľká cena Slovenska spoločnosti LESY SR (rovina Gd-3, 4-ročné a staršie kone, 2400 m. 35.000 tis. eur plus prémie): 1. Gasparini, 6-r. hnedák, dž. Jiří Palík, tr. Jan Demele, TRIPPLER Group s. r. o. (ČR), 2. Duke of Meridian, 4-r. beluš, dž. Adam Florian, tr. Jaroslav Línek, Meridian SK, 3. Hájek, 4-r. hnedák, dž. Monir Madihi, tr. Jaroslav Hanáček, MPL Racin. /agentury/

X X X

Giro d’Italia: Záverečná etapa bez prekvapenia. Britský cyklista oslavuje netradičnú výhru

Britský cyklista Simon Yates z Team Visma Lease a Bike sa stal celkovým víťazom 108. ročníka Giro d’Italia. Na čelo priebežného poradia sa dostal po predposlednej etape a napokon sa stal jedenástym cyklistom, ktorý získal na Giru celkové víťazstvo bez jediného etapového triumfu.

Pre Yatesa to bolo druhé celkové víťazstvo na podujatiach Grand Tour. Prvé dosiahol v roku 2018 triumfom na Vuelte. „Som pyšný na celý tím a na to, čo sme predviedli počas uplynulých troch týždňov. Je skvelé, že sme to dokončili etapovým víťazstvom.

Mali sme za sebou náročný presun, no museli sme sa naplno sústrediť na preteky. Je skvelé, že to Olav dokázal. Pre mňa je tento triumf jeden z najkrajších momentov v kariére. Dosiahol som viacero dobrých výsledkov, no triumfu na Giru sa nič nevyrovná. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ uviedol Brit vo vysielaní Eurosportu.

Záverečná etapa bola rozdelená na dve časti. Prvá doviedla jazdcov z Ríma k pobrežiu a tí sa následne vrátili do štartovej zóny. Potom absolvovali 8 kôl na trati s dĺžkou 9,5 km v centre Ríma. Po celý čas pretekali na prevažne asfaltovej ceste, výnimkou boli iba krátke úseky s dlažobnými kockami.

Cyklisti sa v záverečný deň pretekov dostali aj do Vatikánu. Prejazd sa uskutočnil počas nesúťažnej časti pred etapou. Pápež Lev XIV. pozdravil všetkých 159 jazdcov a od organizátorov dostal ružovú sadu dresov. Lídri jednotlivých kategórií vrátane Yatesa zosadli z bicyklov a s hlavou katolíckej cirkvi si podali ruky.

„Ste vzormi mladých ľudí po celom svete. Nech vás Boh žehná v tejto poslednej časti Giro d’Italia. Gratulujem vám všetkým. Vedzte, že ste tu vo Vatikáne vždy vítaní,“ povedal pápež. Kolumbijčan Nairo Quintana, víťaz Gira z roku 2014, sa zastavil, aby pozdravil pápeža v čase, keď už ostatní jazdci odišli.

„Ste vzormi mladých ľudí po celom svete. Nech vás Boh žehná v tejto poslednej časti Giro d’Italia. Gratulujem vám všetkým. Vedzte, že ste tu vo Vatikáne vždy vítaní,“ povedal pápež. Kolumbijčan Nairo Quintana, víťaz Gira z roku 2014, sa zastavil, aby pozdravil pápeža v čase, keď už ostatní jazdci odišli.

Pelotón mal v úvode pretekov pokojné tempo bez pokusov o úniky. O prvý sa pokúsili Mads Pedersen, Mikkel Honore, Kasper Asgreen a Jakob Fuglsang, no napokon pokračovali v balíku. Dva kilometre pred prvou šprintérskou prémiou sa pelotón začal trhať. Talian Alessandro Tonelli následne získal body za prémiu.

Približne 74 km pred cieľom sa do čela pretekov dostal Austrálčan Michael Hepburn (Jayco-AlUla). O 5 km sa na neho dotiahli Paleni, Verre, Pietrobon, Černý a Marcellusi. Paleni s Černým sa postupne osamostatnili a do posledného kola išli s osemsekundovým náskokom.

Černý sa síce nakrátko osamostatnil, no napokon ho pohltil pelotón. Preteky vyvrcholili v záverečnom kilometri, na ktorom Wout van Aert pripravil pozíciu pre Kooija., aktuality.sk