Špeciálna prokuratúra podala obžalobu na bývalého sudcu Davida Lindtnera. V súčasnosti advokát, ktorý zastupuje predsedu Smeru Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka, je obžalovaný z korupcie a ovplyvňovania súdov. Lindtner bol podľa kolegu sudcu kamarát aj s odsúdeným podnikateľom Marianom Kočnerom, ktorý si mal aj cez neho na súdoch vybavovať veci. „Keď od neho niečo chcel, tak to vždy urobil. Nepovedal na neho ani jedno zlé slovo, bol s ním spokojný,“ opísal Kočnerov vzťah s Lindtnerom sudca Vladimír Sklenka.

 Lindtner bol pôvodne obvinený vo dvoch kauzách – najprv Búrka a potom aj Víchrica. Kvôli tej druhej bol bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III od 31. októbra 2020 vo väzbe. Prepustili ho až 20. mája 2021. Po obnovení licencie vystupoval ako advokát. Už o niekoľko mesiacov sa však už bude musieť sústrediť na vlastný prípad, ktorý bude pojednávať Špecializovaný trestný súd.

„Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal dňa 1. júla 2022 na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na obvineného JUDr. D. L. pre dva skutky prečinu nepriamej korupcie a jeden skutok zločinu zasahovania do nezávislosti súdu,“ informoval Dalibor Skladan, hovorca Generálnej prokuratúry.

„Neviem o tom. Nám nebolo nič doručené,“ reagoval na podanú obžalobu pre Pravdu Lindtnerov advokát Milan Cibík. Z tohto dôvodu preto ani nechcel obžalobu bližšie komentovať.

Bude veľmi pekná odmena

Prvého skutku obžaloby sa mal Lindtner podľa polície dopustiť ešte v roku 2017 v prípade sporu o bratislavský hotel Carlton, kde proti sebe stáli podnikateľ v realitách Erik Mikurčík a dvaja bohatí spoluvlastníci známej softvérovej firmy Eset Maroš Grund a Rudolf Hrubý. Lindtner vtedy kontaktoval zákonnú sudkyňu tohto prípadu vedeného na Okresnom súde Bratislava I Miriam Repákovú a chcel sa s ňou stretnúť.

„Následne po neurčitej dobe podľa predchádzajúcej dohody sa stretli pred budovu Justičného paláca v Bratislave, kde ju Lindtner požiadal, či by sa na túto vec mohla pozrieť a vec rozhodnúť v prospech Erika Mikurčíka. Keď si Repáková po určitom čase naštudovala predmetný spisový materiál opätovne sa stretli pred budovou Justičného paláca, kde povedala Davidovi Lindtnerovi, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť,“ píše sa v uznesení o vznesení obvinenia z 27. októbra 2020, ktoré má redakcia Pravdy k dispozícii.

K druhému skutku malo dôjsť v roku 2018. „David Lindtner si dal od neurčitej osoby sľúbiť neurčitý úplatok pre podpredsedu okresného súdu Bratislava Vladimíra Sklenku, konkrétne vo veci dvoch platobných rozkazov celkovo vo výške zhruba 40-tisíc eur, za to, že vybaví, aby boli tieto platobné rozkazy vydané a v tejto súvislosti osloví zákonných sudcov,“ uvádza uznesenie.

Úplatok sa týkal opäť prípadu na Okresnom súdu Bratislava I medzi súkromnou spoločnosťou TSS GRADE, ktorá žalovala Železnice Slovenskej republiky. „Na spoločnom stretnutí v blízkosti Justičného paláca Lindtner ukázal Vladimírovi Sklenkovi na prinesených listinách čísla konaní, podľa ktorých zistil, že sa jedná o sudkyne Zuzanu Moťovskú Dobošovú a Miriamu Žákovú, na čo mu uviedol, že s Moťovskou Dobošovou sa vie rozprávať a s Miriamou Žákovou skôr nie, pričom mu David Lindtner povedal, že ak to dokáže vybaviť, že bude veľmi spokojný, že tam bude veľmi pekná odmena,“ približuje uznesenie.

Takýto priebeh udalostí potvrdil aj samotný sudca Sklenka. Pri výpovedi sa ho vyšetrovatelia pýtali aj na vzťah Lindtnera a Kočnera. „Lindtner a Kočner sa stretávali, čo mu potvrdil samotný Kočner. Keď niekedy spomínali aj meno Lindtnera, Sklenka sa Kočnerovi raz posťažoval, že Dávidko vždy niečo sľúbi, keď ho Sklenka o niečo požiada, ale nakoniec to aj tak nevie vyriešiť a vybaviť. Že vždy to tak zahmlieva. Na to mu Kočner povedal, že jemu vždy Dávid, keď od neho niečo chcel, tak to vždy urobil, nepovedal na neho ani jedno zlé slovo, bol s ním spokojný,“ opísal Sklenka.

Na konci mája 2020 Lindtnerovi prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry zmenila právnu kvalifikáciu. Namiesto prečinu podplácania mu bolo obvinenie prekvalifikované na prečin nepriamej korupcie formou spolupáchateľstva.

Búrka aj Víchrica

David Lindtner sa ešte v polovici októbra 2019 po zverejnení jeho komunikácie s dnes už odsúdeným podnikateľom Marianom Kočnerom vzdal funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III a o pár dní neskôr ako prvý spomedzi podozrivých sudcov požiadal aj o prerušenie výkonu sudcovskej funkcie.

Po odchode zo súdu sa dal zapísať do zoznamu advokátov. Slovenská advokátska komora mu síce od septembra 2020 výkon funkcie pozastavila, sama však 11. februára 2022 svoje rozhodnutie zrušila a Lindtner sa mohol ďalej venovať advokácii.

Zadržali a obvinili ho až 11. marca 2020 v rámci akcie vyšetrovacieho tímu Hmla pod názvom Búrka. Okrem 13 sudcov NAKA zadržala aj jednu bývalú sudkyňu, správkyňu konkurznej podstaty, jednu advokátku a dve civilné osoby. Ústavný súd však vtedy nedal na Lindtnerovo väzobné stíhanie súhlas.

Druhé obvinenie prišlo vlani na jeseň. V rámci akcie Víchrica bol 28. októbra 2020 opäť zadržaný. Spolu s ním v rukách polície skončili aj podnikateľ Zoroslav Kollár a bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová. Na druhý pokus však už 29. októbra 2020 Ústavný súd súhlas na jeho vzatie do väzby udelil.

Špecializovaný trestný súd ho tak o pár dní vzal do väzby a toto rozhodnutie následne potvrdil 12. novembra aj Najvyšší súd. Ten však, ako sa neskôr ukázalo, pri svojom rozhodovaní porušil Lindtnerove práva. Skonštatoval to 14. mája prvý senát Ústavného súdu pod vedením sudcu Miloša Maďara.

Podľa nálezu Ústavného súdu „rešpekt k základnému právu sťažovateľa na osobnú slobodu, respektíve jeho právu na slobodu a bezpečnosť vyžadoval, aby mal vzhľadom na špecifické okolnosti danej veci možnosť namietať v jeho veci rozhodujúceho sudcu, u ktorého mal obavu o nedostatku jeho nezaujatosti“. Vzhľadom na skutočnosť, že nezaujatosť príslušného sudcu nebola v konaní relevantným spôsobom preverená, sú podľa Ústavného súdu spochybnené meritórne závery napadnutého uznesenia. Len niekoľko dní pred týmto rozhodnutím však Lindtnera z väzby prepustili. /agentury/

 x x X

   Heger s Lengvarským idú stavať nemocnice. Penta ich plánom neverí

 Z plánu obnovy sa bude financovať výstavba nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. V piatok o tom rozhodla vláda.

Kde sa budú stavať nové nemocnice, chcel minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) oznámiť ešte v marci. Potom 15. júna a nakoniec sa mu to podarilo na štvrtý pokus, na treťom rokovaní vlády tento týždeň – z Plánu obnovy a odolnosti sa za 611 miliónov eur postavia dve moderné nemocnice na bratislavských Rázsochách a v Martine.

Výstavba hrubej stavby bratislavskej univerzitnej nemocnice na Rázsochách má stáť 281 miliónov eur, dohľad nad projektom bude mať rezort zdravotníctva. Nemocnica má mať 653 lôžok. Ide to tzv. plávajúce lôžka, ktoré sa budú využívať na oddeleniach podľa aktuálnej potreby. Nemocnica vyrastie v lokalite Rázsochy, keďže pozemky vlastní Slovenská republika a sú v správe rezortu zdravotníctva. Na túto nemocnicu sa čaká vyše 30 rokov. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) hovorí, že pokiaľ ide o hrubú stavbu, nebude to skelet, aký roky stál na Rázsochách, ale pôjde o holostavbu. Následne do nej chce Lengvarský zakúpiť ešte medicínske vybavenie za eurofondy.

Postavenie martinskej univerzitnej nemocnice so 660 lôžkami a 19 operačnými sálami si vyžiada 330 miliónov eur. Nemocnica bude mať vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť, samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom, ktoré bude určené pre deti aj dospelých pacientov. Kým na Rázsochách stačí hrubá stavba, v Martine by mali byť v prvej polovici roka 2026 prví pacienti. Jej spádová oblasť bude pokrývať 1,2 milióna obyvateľov Slovenska a v niektorých odbornostiach až 1,7 milióna obyvateľov.

Video: Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a premiér Eduard Heger k výstavbe nových nemocníc v Rázsochách a v Martine.

„Predkladané investičné projekty sú vytvorené na účel výstavby hrubej stavby (vyhotovení ‚shell and core‘) novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Rázsochy a stavby vo vyhotovení ‚full fit out‘ Univerzitnej nemocnice svätého Martina v Martine,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v návrhu.

Z plánu obnovy má ísť podľa Lengvarského 800 miliónov na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. Ostatné projekty dostanú šancu zabojovať o zvyšné peniaze v septembri.

„Na jeseň oznámime ďalšie rozhodnutie ohľadom nemocníc na východnom Slovensku, ktoré budú čerpať peniaze z plánu obnovy, či už na rekonštrukciu, alebo výstavbu nových lôžok,“ povedal premiér. Malo by ísť o nemocnice v Prešove a Košiciach. Minister Lengvarský priznal, že projekty, ktoré zatiaľ rezort dostal, sú kvalitné, no aj jemu sa zdá, že peňazí bude pre toľko projektov málo.

Záujem uchádzať sa o financie už v minulosti deklarovala Penta.,,Sieť nemocníc Svet zdravia je pripravená z financií z plánu obnovy postaviť dve úplne nové nemocnice v Humennom a v Rimavskej Sobote, dva lôžkové pavilóny v Spišskej Novej Vsi a v Michalovciach či zrekonštruovať oddelenie intenzívnej starostlivosti v topoľčianskej nemocnici,“ ozrejmil Tomáš Kráľ, manažér komunikácie siete nemocníc Svet zdravia. Tvrdí, že garantujú ich výstavbu na úrovni plnej vybavenosti v požadovanom termíne do júna 2026. „Všetky menované projekty by navyše skončili vo verejnom vlastníctve vyšších územných celkov,“ dodal Kráľ.

Penta o schopnostiach štátu pochybuje

Celková alokácia plánu obnovy v rezorte zdravotníctva je približne 1,3 miliardy eur bez DPH. Plán obnovy je súčasťou mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci Next Generation EU, čo je najväčší stimulačný balík v histórii Európskej únie. Cieľom je obnoviť Európu po pandémii.

„Ambícia je veľmi veľká, pretože sme sa rozhodli, že postavíme na Slovensku nie jednu, ale dve špičkové nemocnice,” povedal Heger s tým, že ide o nemocnice, ktoré budú vychovávať nových lekárov.

Finančná skupina Penta, ktorá si za svojimi projektmi stojí, neverí štátu, že míľniky stihne. „Krajina sa nepoučila z chýb minulosti a dnes reálne smerujeme k premrhaniu historickej príležitosti pre celé slovenské zdravotníctvo. Z dostupných informácií je jasné, že ani jeden projekt veľkej štátnej nemocnice nestihne v plnom dokončení stanovený termín do júna 2026,“ vyhlásil Kráľ. Namiesto toho podľa neho „reálne hrozí dostavanosť iba na úrovni železobetónových skeletov, ktoré budú potrebovať na plnú dostavbu oveľa vyššie verejné finančné zdroje, ako je dnes plánované“. „Vyčlenených zvyšných 315 miliónov pre všetky ostatné nemocničné projekty, ktoré sa majú posudzovať v rámci výzvy až v septembri, je z pohľadu väčšiny regiónov nedostatočných,“ mieni.

Veľké Rázsochy a nová UNB

Vďaka rozhodnutiu vlády by sa mala zmeniť celková tvár zdravotníctva v hlavnom meste. Štát plánuje Rázsochy využívať ako základný kameň slovenského zdravotníctva.

„Cieľom projektu novej Univerzitnej nemocnice Bratislava (NUNB) je reorganizácia štruktúr poskytovanej starostlivosti v regióne so zameraním na výstavbu a rekonštrukciu kapacít potrebných na poskytovanie najnáročnejšej a najkomplexnejšej zdravotnej starostlivosti,“ spomína sa v schválenom materiály.

Počíta sa aj so scenárom, že by sa projekt bratislavskej nemocnice rozrástol a vznikli by „veľké Rázsochy“, kde by bolo dodatočných 500 lôžok. No to by ostatné zdravotnícke zariadenia v Bratislave museli utlmiť svoju operatívu a presťahovať sa.

V konečnej podobe majú byť Rázsochy nadnárodnou nemocnicou, ktorá má zároveň vychovávať budúcich zdravotníkov a riešiť aj vedu a výskum.

„Základnými kameňmi NUNB a jej organizačnej štruktúry sa stanú Centrá excelentnosti, ktoré budú poskytovať pacientom s vybranými diagnózami komplexný servis pod jednou strechou. Pôjde o najmodernejšie vybavené (technicky aj personálne) centralizované pracoviská na Slovensku poskytujúce najnovšie high-tech medicínske postupy,“ píše sa v materiáli, ktorý predkladal Lengvarský.

V materiáli schválenom vládou sa ráta s konkrétnymi cieľmi do roku 2030. Medzi ne podľa rezortu zdravotníctva patrí napríklad zníženie odvrátiteľnej úmrtnosti v bratislavskom regióne o 30 percent či zvýšenie kapacít dlhodobej a následnej starostlivosti o 100 percent, alebo aj zníženie migrácie zamestnancov do zahraničia a lôžka v počte 653.

Podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková však tvrdí, že hrubá stavba so 653 lôžkami nespĺňa požiadavky koncovej univerzitnej nemocnice. „Je trestuhodné, že napriek ponúkanej takmer miliarde eur nie sme schopní využiť čo najväčšie množstvo zdrojov na dosiahnutie finálneho účelu a komplexné dobudovanie nemocnice,“ spresnila. Dodala, že ministerstvo zdravotníctva nemá konkrétny projekt a plán, ako si celé čerpanie bruselských peňazí na nemocnice vlastne predstavuje.

„Smutnou správou pre pacientov a zdravotníkov preto aj po dnešnej tlačovke premiéra Hegera a ministra zdravotníctva Lengvarského je fakt, že realita koncovej štátnej nemocnice v Bratislave zostáva naďalej len v rovine teórie. Pretože termíny a míľniky nás neúprosne tlačia a vzletné frázy premiéra hrajúce na city už nikoho nezaujímajú. Na stole nie je žiadny konkrétny materiál, ktorý by sa od dnes mohol začať realizovať,“ uzavrela./agentury/

X X X

„Vy nás neposloucháte!“ Debata moderátorov s Klausom a Mečiarom sa skončila  

Vy nepočúvate naše odpovede, zhrnul Václav Klaus svoj dojem z debaty, ktorú viedli moderátori RTVS s ním a Vladimírom Mečiarom. Debata bola o období, keď sa Česko-Slovensko delilo na dva štáty a obaja vtedajší politici rokovali o jeho rozdelení.

 Debatu, ktorá mala byť približne hodinová (celú ju nájdete TU v archíve RTVS), chcel po uplynutí času Václav Klaus už ukončiť, pretože „vy máte dopredu pripravených x otázok, ktoré nepočúvali to, čo sme vám hovorili“. Moderátorka Marta Jančkárová chcela dať ešte poslednú otázku Vladimírovi Mečiarovi, ale podľa Klausa o položení poslednej otázky hovorila už „desaťkrát“. Mečiar na to reagoval, že ak nechcú hovoriť s Klausom, nemá tam čo robiť, pretože prišiel len kvôli nemu.

Posledná otázka sa týkala zahraničnej kritiky vlády Vladimíra Mečiara a slov americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej o Slovensku ako čiernej diere. Po krátkej debate sa Václav Klaus so slovami „přestaňme si dělat legraci“ a Vladimír Mečiar zdvihli a odišli.

Český exprezident Václav Klaus a bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar sa vo štvrtok večer po 30 rokoch stretli v brnianskej vile Tugendhat, kde svojho času rokovali o rozdelení Československa. Obaja tvrdili, že keď v roku 1992 zasadli za rokovací stôl, o rozdelení federácie už bolo rozhodnuté, napísal server Novinky.cz.

„Mohlo to dopadnúť strašne zle, keď vidíme, čo sa deje na Ukrajine a čo sa dialo v bývalej Juhoslávii. Keď sme sa v roku 1992 stretli v Brne, Československo už bolo rozdelené. Nám išlo o to, aby sme po sebe nestrieľali,“ povedal Klaus.

„Zásada bola, aby sme nedopustili konflikt medzi našimi národmi,“ dodal Mečiar.

Podľa slovenského expremiéra sa vtedajší prezident Václav Havel snažil o nastolenie prezidentského systému, to mu však neprešlo, citujú Novinky.cz.

Klaus upozornil, že česko-slovenský problém existoval prakticky od vzniku Československa. „Akokoľvek mám Slovensko rád a moja manželka je zo Slovenska, na svoj úžas som hneď po roku 1989 zistil, že sa tento problém otvoril. Pochopil som, že tento štát bol neudržateľný. Tu v Brne sa nerozhodlo o rozdelení štátu, ale o forme a celý svet nám závidí, ako kamarátsky sme sa rozišli,“ zdôraznil Klaus.

Podľa Mečiara existovali ľudia, ktorí chceli bojovať, s Klausom však riešili, aby sa to nestalo. „Nenechali sme si do toho hovoriť,“ zdôraznil. Podľa Klausa bolo šťastím, že do rozdelenia federácie vtedy nikto vo svete nehovoril, pretože ostatné mocnosti v tej dobe riešili vlastné problémy.

„Ak by sme boli vtedy v Európskej únii, tak by sme po sebe strieľali určite,“ dodal Klaus, ktorý podľa servera Novinky.cz spolu s Mečiarom počas diskusie prechádzali voči novinárom do konfrontačného tónu.

Mečiar označil Klausa za najlepšieho českého politika. Zhodne tiež bránili fakt, že sa o rozdelení Československa nekonalo referendum. Podľa Mečiara sa takéto referendum ani konať nemohlo, píšu Novinky.cz. (TASR)

X X X

Leško o diskusii Mečiara s Klausom: Sú to starší páni, ktorí žijú vo vlastnom svete

 Komentátori Marián Leško a Július Gembický zhodnotili diskusiu v RTVS, článok sme aktualizovali o vyjadrenie politológa Jozefa Lenča.

 Komentátori Július Gembický a Marián Leško hodnotia priebeh diskusie Václava Klausa a Vladimíra Mečiara o rozpade Česko-Slovenska v roku 1992.

RTVS odvysielala vo štvrtok, 30. júna podvečer, Špeciálnu diskusiu expremiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara. Témou bolo 30. výročie vzniku Slovenskej republiky.

Diskusia sa odohrávala v brnianskej vile Tugendhat, kde sa pred tridsiatimi rokmi rozhodovalo o osude Českej a Slovenskej federatívnej republiky. S oboma politikmi, ktorí v tom období určovali budúcnosť krajiny, sa zhovárali moderátori Marta Jančkárová a Miroslav Řádek.

Priebeh diskusie, rozpad Česko-Slovenska v roku 1992 a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 zhodnotili večer v RTVS v relácii Správy a komentáre na stanici :24 komentátori Marián Leško a Július Gembický, ktorí v tej dobe boli aktívnymi komentátormi a novinármi.

„Sú to obaja starší páni, osemdesiatnici, žijú vo vlastnom svete predstáv o tom, čo dokázali, o čo sa zaslúžili a čo urobili. Akýkoľvek pokus zvonku ovplyvniť to, čo si myslia, je vopred odsúdený na neúspech,“ uviedol na margo expremiérov Marián Leško. Upozornil na to, že ani jeden z nich nemal vo volebnom programe rozdelenie republiky, hoci do diskusie prišiel Václav Klaus s tézou, že s Mečiarom už len dokončili to, čo bolo dané.

Politológ Jozef Lenč diskusiu zhodnotil pre Mediaklik takto:

„Stretnutie vo vile Tugendhat po tridsiatich rokoch bolo smutnou ukážkou toho, ako by sa takýto rozhovor nemal robiť. Od začiatku v ňom bolo prítomných priveľa zbytočných emócií, ktoré vyvrcholili teatrálnym a na výsosť trápnym odchodom Václava Klausa a Vladimíra Mečiara zo živého vysielania.

Okrem skutočnosti, že otázky boli štylizovane konfrontačne, čo od začiatku poznamenalo celý rozhovor, boli smerované aj na politikov, ktorí počas väčšiny svojej politickej kariéry nerešpektovali novinárov a nemali úctu k pravde. Opakovane klamali v minulosti a aj dnes. Ba aj v tomto rozhovore – o Havlovi, o Pithartovi, o procese delenia republiky aj o vlastných politických vyjadreniach z tej doby – a utiekali sa tiež ku konšpiráciám, ktoré poznamenali ich politiku v minulosti či ich prezentovanie sa v súčasnosti.

Domnievam sa, že pre všetkých aktérov tohto rozhovoru by bolo lepšie, ak by sa vôbec nezrealizoval.“

Pomlčková vojna

„Peripetie, ktoré viedli k tomu, že sa štát rozdelil, boli oveľa dramatickejšie a oveľa komplikovanejšie, ako to obaja politici v diskusii prezentovali. Nebolo všetko až také jasné,“ zhodnotil Leško.

Július Gembický doplnil, že tzv. „pomlčková vojna“ o spojovník v názve krajiny, nebola jediným problémom a Vladimír Mečiar predkladal pred voľbami päť možných variánt usporiadania Československej federácie, ktoré by naplnili snahy o emancipáciu Slovákov.

„Náš základný problém s Čechmi bol ten, že ich bolo desať miliónov a nás päť. A v tejto situácii dosiahnuť pozíciu rovného s rovným je veľmi ťažké. A toto bol tiež dôvod, prečo sa Slováci s Čechmi dostávali do väčších či menších kolízií,“ zhodnotil Leško.

 K vyjadreniam oboch expremiérov, že rozdelenie Česko-Slovenska nemuselo prebehnúť tak pokojne, ale mohlo nastať aj nejaké krviprelievanie, Leško uviedol, že „jediným, kto vnášal nejaké rozbroje a napätie, bol predovšetkým predseda HZDS svojimi vyjadreniami. Václav Klaus si dával veľmi veľký pozor, aby nepovedal nič, čo by znelo militantne“. K Mečiarovi dodal, že si do dnešných dní zachoval fabulačnú schopnosť týkajúcu sa tejto témy.

„Bola to veľmi drsná doba,“ dodal Gembický a pokračoval, že „hoci sa zdá novinárom aj súčasná doba pomerne drsná, lebo opäť sa opakujú ataky politikov na novinárov, tak vtedy bola ešte drsnejšia, pretože to bolo štádium prvotnopospolného kapitalizmu“.

Na otázku moderátora, či vnímajú Vladimíra Mečiara ako „otca-zakladateľa moderných dejín slovenského národa“, odpovedal Gembický, že asi by bolo odvážne z jeho strany tvrdiť, že je to tak, ale pripisuje mu zásluhu na tom, že rozpad Česko-Slovenska bol pokojný.

O zhodnotenie diskusie sme požiadali aj RTVS, po vyjadrení budeme článok aktualizovať.

RTVS bude pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky počas nasledujúcich mesiacov prinášať aj ďalšie špeciálne programy. „Diskusia s Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom bude prvá zo série programov, ktoré budú reflektovať, aký bol stav po voľbách v roku 1992, povolebný vývoj, ale aj udalosti, ktoré sa retrospektívne zdajú byť ako dobové,“ uviedla hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová.

Foto: Archív TASR

Hlavné slovo pri rozdelení federácie patrilo Václavovi Klausovi a Vladimírovi Mečiarovi. Snímka je z februára 1993, keď sa v Bratislave stretli už ako premiéri samostatných štátov.

V priebehu nasledujúcich mesiacov sa bude RTVS venovať aj Deklarácii o zvrchovanosti SR, Ústave SR, budovaniu Gabčíkova aj dianiu vo Federálnom zhromaždení. „Budeme rozoberať, ako sa tvoril posledný rozpočet, až postupne dôjdeme k vzniku samostatnej Slovenskej republiky a reflektovať budeme neskôr aj udalosti prvých mesiacov samostatnej republiky. 30. výročie nám dáva nielen povinnosť, ale aj šancu obzrieť sa späť za tým obdobím spomienkovo, ale aj kriticky,“ povedal riaditeľ sekcie spravodajstva RTVS Attila Lovász./agentury

X X X

Volvo bude mať podporu aj v prípade zmeny vlády, tvrdí Fico

Líder opozičnej strany Smer Robert Fico tvrdí, že podpísal deklaráciu, ktorá garantuje investície spoločnosti Volvo na Slovensku aj po prípadnej zmene vlády.

 Fico o podpise deklarácie informuje na sociálnej sieti. „Nedávno sa mňa obrátil R. Sulík, aby som podpísal politickú deklaráciu garantujúcu,že investícia Volvo na Slovensku bude mať podporu aj po parlamentných voľbách a zmene vlády. Podpísal som to,“ píše Fico.

Aj podľa neho treba príchod automobilky Volvo na Slovensko privítať. „Ešte sa nezakoplo do zeme a čaká nás náročný proces. Ako predseda vlády som stál pri vzniku automobilky Jaguar Land Rover v Nitre, viem o čom hovorím,“ pokračuje bývalý trojnásobný premiér.

Príchod spoločnosti Volvo ohlásil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) dnes ráno na sociálnej sieti. Potom vystúpil spolu s premiérom Eduardom Hegerom a ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO) na tlačovej besede.

Heger tlačovku zvolával ešte vo štvrtok večer s tým, že téma sa upresní až v piatok. „Politické memorandum, o podpísanie ktorého ma ako predsedu Smeru požiadal R. Sulík, vzniklo pravdepodobne na požiadanie švédskej strany, ktorá vníma hĺbku vládnej krízy a vysokú pravdepodobnosť skorších volieb a novej vlády,“ myslí si Fico.

„Nech to už bolo akokoľvek, memorandum som ihneď podpísal, pretože jednou zo základných povinností štandardných politických strán je garantovať na Slovensku stabilitu a kontinuitu,“ dodal.

 Skupina Volvo sa rozhodla v strategickom priemyselnom parku Valaliky pri Košiciach postaviť tretí európsky závod. V rozmedzí rokov 2023 až 2027 Volvo na Slovensku preinvestuje viac ako 1, 18 mld. eur. Na východnom Slovensku bude Volvo vyrábať iba elektromobily a so sériovou výrobou by mali začať v roku 2026. Ročne budú môcť v novom závode vyrobiť 250 000 elektromobilov./agentury/

X X X

Na Slovensko prichádza megainvestícia. Volvo postaví závod pri Košiciach, vzniknúť môže až 13 tisíc miest

 Volvo Cars oznamuje, že vybuduje tretí výrobný závod v Európe. Nový závod predstavuje investíciu vo výške okolo 1,2 miliardy eur. Nachádzať sa bude blízko Košíc, kde bude využívať dobre rozvinutú sieť dodávateľov v automobilovom priemysle, keďže pôjde o piaty automobilový závod v krajine.

 na Volvo sa rozhodla v strategickom priemyselnom parku Valaliky pri Košiciach postaviť tretí európsky závod. V rozmedzí rokov 2023 až 2027 Volvo na Slovensku preinvestuje skoro dve miliardy eur. Na východnom Slovensku bude Volvo vyrábať iba elektromobily a so sériovou výrobou by mali začať v roku 2026. Ročne budú môcť v novom závode vyrobiť 250 tisíc elektromobilov. Očakáva sa vytvorenie až 13 tisíc pracovných miest. V samostnom závode nájde prácu 3300 ľudí.

Štart výstavby košického závodu je plánovaný na rok 2023 s inštaláciami zariadení a výrobných liniek v priebehu roku 2024. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars je plánovaná na rok 2026. Automobilka postaví závod v priemyseľnom parku Valaliky.

Vzpruha pre región

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vo svojom rýchlom odhade tvrdí, že že samotná investícia by mohla posunúť rast slovenského hrubého domáceho produktu o jeden percentuálny bod nahor, pričom samotný nábeh výroby by mohol taktiež priniesť percentuálny bod k rastu.

Podľa neho je nová investícia dobrá z dvoch dôvodov. Prvým z nich je, že fabrika bude umiestnená na východe Slovenska, čo prinesie ekonomický rast a pracovné miesta do regiónu, no najmä pomôže najmenej rozvinutým okresom, ktoré sú často práve v tejto časti Slovenska. „Doterajšie skúsenosti a výskumy ukazujú, že jedno pracovné miesto v automobilke vytvorilo na Slovensku ďalších 6 pracovných miest, čo by v tomto prípade prinieslo 15–20 tisíc nových pozícií,“ píše vo svojom komentári.

Druhým dôvodom je podľa neho zameranie automobilky na elektromobily, ktoré sa považujú za budúcnosť dopravy a najmä v kontexte európskych snáh o ekologickú udržateľnosť prinášajú slovenskému automobilovému sektoru aj dlhodobejšiu perspektívu.

Tisíce nových miest

V súlade s ambíciou Volvo Cars mať do roku 2025 klimaticky neutrálne výrobné procesy, bude závod využívať iba klimaticky neutrálnu energiu. Bude tiež nadizajnovaný ako najlepší príklad udržateľnej a efektívnej výroby prémiových elektrických vozidiel s optimalizovanou štruktúrou a logistickými tokmi, pričom ním Volvo Cars cieli na najvyššie globálne štandardy energie a environmentálnej efektivity.

Z pohľadu lokality, Košice ponúkajú dobré logistické a transportné spojenie do zvyšku Európy a prístup k dobrej sieti dodávateľov. Stimuly ponúkané vládou Slovenskej republiky boli tiež kľúčovým faktorom pre rozhodnutie umiestniť závod do Košíc.

Závod je plánovaný na produkciu do 250 tisíc vozidiel ročne a očakáva sa, že vytvorí v regióne niekoľko tisíc pracovných miest. Priamo v závode vznikne 3 300 pracovných miest, ďalších 10 tisíc môže byť nadväzujúcich nových miest. Spolu tak v celom regióne môže pribudnúť viac ako 13 tisíc pracovných miest.

Sulíkov splnený sen

Splnil sa mi sen, reagoval na rozhodnutie automobilky minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). „Je to niečo, o čom som roky rozprával, roky písal do programu SaS ako prioritu, presvedčený, že zmení životy tisícom ľudí a rodín na Slovensku,“ napísa na sociálnej sieti.

”Som nesmierne rád, že dnes môžeme oznámiť, že na Slovensko prichádza spoločnosť Volvo, ktorá si pre svoju prvú expanziu v Európe od roku 1960 vybrala práve Slovensko! Aj osobne ma veľmi teší, že naša krajina uspela v súťaži o megainvestíciu, ktorá prinesie rozvoj a množstvo pracovných miest východnej časti Slovenska. Podarilo sa nám splniť náročné kritériá a spolu s obrovským nasadením ľudí z ministerstva hospodárstva, agentúry SARIO a štátnych firiem VIP a MH Invest II prispieť k rozhodnutiu spoločnosti, že investovať na Slovensku sa oplatí. Veľmi vítam, že spoločnosť Volvo na Slovensku zakladá úplne nový závod na výrobu elektromobilov, čo má v súčasnosti osobitný význam. Zároveň môžem povedať, že dnes sa nám podarilo splniť ďalší z našich veľkých cieľov – priviesť na východ našej krajiny nového investora s množstvom priamych i nepriamych pracovných príležitostí,” uviedol Richard Sulík, minister hospodárstva SR.

Na novú investíciu reagoval aj ministe práce Milan Krajniak (Sme rodina). „Východ Slovenska má dlhodobo vyššiu nezamestnanosť. Teraz sa nám podarilo dostať obrovskú investíciu priamo do tohto regiónu, ktorá prinesie dobre platené a perspektívne miesta nielen Valalikám a Košiciam, ale celému regiónu,“ napísal na sociálnej sieti.

„Plne sa sústredíme na dosiahnutie cieľa byť čisto elektrickou značkou v oblasti mobility do roku 2030, čo je v súlade s našim zámerom,” povedal Jim Rowan, generálny riaditeľ a prezident Volvo Cars. Ako ďalej dodal: „Expanzia v Európe, našom najväčšom regióne z hľadiska predajov, je kľúčovou pre náš prechod k elektrifikácii a pokračujúci rast. Veľmi sa teším nielen na rozšírenie Volvo Cars na Slovensko, ale aj na privítanie nových kolegov a partnerov na našej ceste vpred.”

”Vážim si, že Volvo Cars sa rozhodlo postaviť svoj nový závod práve na Slovensku. Svedčí to o ich dôvere k nám a dôvere v túto krajinu a jej stabilitu. Nový závod Volvo Cars je pre nás významný hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, vznikne na východnom Slovensku, čím významnou mierou zlepší sociálnu a ekonomickú situáciu v regióne. Po druhé, v závode sa budú vyrábať len autá na elektrický pohon, čo pre slovenský automobilový priemysel predstavuje perspektívu konkurencieschopnosti v novej ekologickej ére,” povedal Eduard Heger, predseda vlády SR./agentury/

X X X

Polia v susedstve obce Valaliky boli na investora pripravené už dvadsať rokov

Valaliky získajú cestný obchvat obce aj zvukoizolačnú stenu od železnice.

Dostupnosť, veľkosť územia aj pripravený územný plán boli tiež dôvodmi, prečo si ministerstvo hospodárstva vybralo kataster obce Valaliky na vytvorenie strategického priemyselného parku.

Vláda koncom minulého roka schválila, že investičný projekt „Strategické územie Valaliky“ získal osvedčenie o významnej investícii. Spoločnosť Volvo Cars dnes (1.7) potvrdila, že zriadi tretí výrobný závod v Európe na Slovensku práve na tomto území.

Automobilka až na druhý pokus

Obec Valaliky leží 10 kilometrov od Košíc a je druhou najväčšou obcou v okrese Košice-okolie. Žije v nej necelých 5-tisíc obyvateľov. Pred desiatimi rokmi bola v zozname lokalít, kde by mohla byť umiestnená automobilová fabrika, napokon vyhralo západné Slovensko. „Bolo to v roku 2002, keď sme boli jednou z lokalít pre PSA Peugeot,“ poznamenal Štefan Petrík, starosta obce Valaliky.

Vtedajšie vedenie obce po tejto skúsenosti zmenilo územný plán. Obec mala počas jednaní viaceré požiadavky, s ktorými podľa starostu štát súhlasil.

„Tešíme sa na nového strategického investora. Skvalitní sa aj život našich obyvateľov,“ poznamenal Petrík. Obec a budúcu fabriku rozdeľuje železničná trať, kde sa postaví zvukoizolačná stena.

„Naplánovaný je už aj obchvat,“ dodal Petrík, ktorého podmienkou tiež bolo, aby investícia nepoškodila životné záujmy obce a obyvateľom sa nežilo horšie.

Príchod automobilky do susedstva Košíc oceňuje aj primátor Jaroslav Polaček.

„Od čias výstavby Východoslovenských železiarní je to najvýraznejšia strategická investícia v Košiciach, ktorá zmení tvár celého regiónu,“ podotkol. Vďaka podpísanej dohode medzi vládou, vedením automobilky a ďalšími štátnymi orgánmi je podľa primátora pre Košice dôležitý záväzok o vyvolaných investíciách v meste do dopravnej infraštruktúry vrátane dôrazu na čo najskoršie vybudovanie celého juhovýchodného obchvatu mesta na rýchloceste R2 Šaca – Košické Oľšany, vzdelávania, bytovej otázky, obnoviteľných zdrojov energie či nových cyklochodníkov..

„Moja cesta s ministrom hospodárstva a SARIO-m do Göteborgu v marci tohto roka nevyšla nazmar. Nový závod sa bude špecializovať na výrobu elektromobilov, čo výrazne pomôže k rozvoju zelenej mobility, k prechodu európskych krajín k elektrifikácii automobilizmu a v neposlednom rade k dosiahnutiu klimatickej neutrality,“ konštatoval Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja.

 Vyšší územný celok sa zaviazal napríklad zabezpečiť zavedenie nových liniek verejnej dopravy do strategického parku, zabezpečiť rozvoj a údržbu ciest II. a III. triedy zlepšením ich stavu a dopravného napojenia na cesty vyšších tried či zabezpečiť rozšírenie odstavných plôch pre nákladné vozidlá, ale aj poskytnúť spoluprácu pre zvýšenie kapacity medzinárodného vzdelávania na stredných školách vrátane prípravy absolventov potrebných pre tieto nové pracovné miesta.

„Košický samosprávny kraj sa tiež zaviazal poskytnúť súčinnosť pri vzniku cenovo dostupného nájomného bývania, podporovať zriadenie rezidenčnej výstavby v dochádzkovej vzdialenosti od strategického parku, či dostupnosť zdravotnej starostlivosti v blízkosti Valalík,“ doplnil Trnka.

Vykúpili už 77 percent územia

Budúci závod je situovaný v blízkosti rýchlostnej cesty R4, neskôr aj R2 a širokorozchodnej železnice, dostupné je aj letisko v metropole východu.

„Slovensko v súčasnej dobe nedisponuje žiadnym takým sceleným a vydevelopovaným územím. K súčasnej rozlohe 381 hektárov je možné v budúcnosti rátať aj s ďalšími 300 až 400 hektármi plochy,“ povedal v minulosti Ladislav Matejka, zástupca štátnej firmy MH Invest II., ktorá do marca celý projekt pripravovala.

Rezort hospodárstva pre tento projekt vtedy založil novú spoločnosť Valaliky Industrial Park. Vláda firme uvoľnila 85 miliónov eur, z ktorých 70 miliónov je určených na výkup pozemkov. Štát vykupuje pozemky za 14 eur za meter štvorcový od približne 670 majiteľov.

„Výkup pozemkov v strategickom parku by mal byť ukončený vo februári budúceho roka. K 1.júnu boli vykúpené pozemky o výmere 283 hektárov čo predstavuje 77 percent územia,“ informoval Miloslav Durec, konateľ Valaliky Industrial Park.

Súperili s Maďarmi

Minister hospodárstva Richard Sulík sa v marci stretol s obyvateľmi obce Valaliky a už tam hovoril o troch možných investoroch. V jednom prípade súperilo Slovensko s Maďarskom, ktoré podľa neho bolo najväčším súperom.

Rezort sa o konkurentovi dozvedel len náhodou, keď bol na jednaní v centrále firmy. Slovenská delegácia priletela vládnym špeciálom. „Keď sme sa vracali, vedľa nás pristál na tom istom letisku maďarský vládny špeciál,“ poznamenal minister.

 Slovensko už súboj o investora s južným susedom prehralo. Spoločnosť BMW v roku 2018 uvažovala o umiestnení závodu na východe Slovenska pri obci Haniska, investícia sa napokon realizovala v Maďarsku. Podľa spätnej väzby zástupcov BMW bola hlavným dôvodom slabá pripravenosť územia parku.

„Maďarsko bolo oveľa viac pripravené,“ podotkol Sulík.

Skupina Volvo v rozmedzí rokov 2023 až 2027 na Slovensku preinvestuje viac ako 1, 18 miliardy eur. Začiatok výstavby samotného závodu je naplánovaný na budúci rok a postupne v rokoch 2025 až 2027 táto spoločnosť vytvorí 3 300 priamych nových pracovných miest. Vláda súhlasila s investičnou pomocou vo výške 267 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo vnútra zatvára veľkokapacitné centrá v Žiline a v Humennom

Dočasné útočisko si budú môcť odídenci vybaviť na oddelení cudzineckej polície PZ v Michalovciach.

ŽILINA, HUMENNÉ: Veľkokapacitné registračné centrá v Žiline a v Humennom už fungovať nebudú, ministerstvo vnútra ich pre nízku návštevnosť uzatvára. Žilinské centrum je už uzatvorené, centrum v Humennom majú uzavrieť v sobotu (2. 7.). TASR o tom informovali z Ministerstva vnútra SR.

„Ministerstvo vnútra reaguje na nízke počty prichádzajúcich z Ukrajiny a rovnako tak aj nízke počty žiadostí o udelenie dočasného útočiska,“ uviedol rezort.

Pri opätovnom náraste počtu osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine sú podľa ministerstva veľkokapacitné centrá pripravené na ich opätovné spustenie do niekoľkých hodín.

Od 29. júna je uzatvorené žilinské veľkokapacitné centrum. Registráciu dočasného útočiska je možné vybaviť na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru (PZ) v Žiline.

Veľkokapacitné registračné centrum v Humennom bude uzavreté od 2. júla. Dočasné útočisko si budú môcť odídenci vybaviť na oddelení cudzineckej polície PZ v Michalovciach.

„Registráciu na dočasné útočisko tehotných žien, rodín s deťmi (len v prípadoch, kde bude minimálne jedno dieťa vo veku do šesť rokov), starších ľudí nad 65 rokov a iné zraniteľné osoby bude vybavovať aj oddelenie azylu PZ v Humennom,“ doplnil rezort, aktuality.sk

X X X

Predaj General Motors poklesol kvôli nedostatku čipov

Nedostatok čipov trápi výrobcov automobilov na celom svete už od roku 2020 a núti mnohé automobilky dočasne pozastaviť a upraviť výrobu.

Americká automobilka General Motors (GM) v piatok oznámila, že jej predaj v 2. štvrťroku 2022 klesol medziročne o 15 %.

Dôvodmi sú globálny nedostatok čipov a problémy v dodávateľských reťazcoch, ktoré zasiahli jeho výrobu, pričom zhruba 95.000 vozidiel čaká na určité komponenty. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

Podľa GM väčšina nedokončených vozidiel bola vyrobená v júni. Automobilka očakáva, že ich dokončí a odovzdá predajcom do konca roka. GM predal v období apríl – jún tohto roka 582.000 vozidiel, zatiaľ čo vlani v rovnakom období to bolo 688.236 áut.

Spoločnosť opätovne potvrdila svoj celoročný predpoklad čistého zisku vo výške 9,6 až 11,2 miliardy USD (9,21 – 10,74 miliardy eur) a zisk pred zdanením v pásme 13 až 15 miliárd USD. GM tiež odhaduje, že v 2. štvrťroku zarobil 2,3 až 2,6 miliardy USD pred zdanením.

Nedostatok čipov trápi výrobcov automobilov na celom svete už od roku 2020 a núti mnohé automobilky dočasne pozastaviť a upraviť výrobu.

Tento nedostatok obmedzil dodávky nových vozidiel predajcom v USA v 2. kvartáli na približne 1 milión, zatiaľ čo v „normálnych“ rokoch sú to približne 4 milióny. To posunulo ceny na rekordnú úroveň a obmedzilo výber vozidiel, no zároveň to prináša veľké zisky väčšine výrobcov.

„Aktívne pracujeme s našimi dodávateľmi na riešení vzniknutých problémov, aby sme uspokojili zadržiavaný dopyt zákazníkov po našich vozidlách,“ uviedol koncern vo vyhlásení./agentury/

X X X

Únia ruší clo a DPH na dovoz životne dôležitého tovaru pre Ukrajincov

Odhaduje sa, že po invázii Ruska na Ukrajinu bolo vysídlených viac ako 14 miliónov ľudí. Európska komisia prijala v piatok rozhodnutie, vďaka ktorému budú môcť členské štáty dočasne oslobodiť od cla a DPH dovoz potravín, prikrývok, stanov, elektrických generátorov a iných životne dôležitých zariadení z tretích krajín určených pre vojnou postihnutých Ukrajincov.

O toto opatrenie požiadali členské štáty a bude sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 24. februára 2022 a do 31. decembra 2022, uvádza sa vo vyhlásení EK.

„Toto opatrenie pomôže členským štátom pomáhať Ukrajincom v EÚ, ako aj v ich domovskej krajine, uľahčením dodávok životne dôležitého humanitárneho tovaru. Ide o správnu vec,“ komentoval rozhodnutie EK komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Oslobodenie od cla a DPH sa vzťahuje na tovar, ktorý dovážajú štátne organizácie (verejné orgány a verejnoprávne subjekty vrátane nemocníc, vládnych organizácií, regionálnych vlád, obcí/miest a podobne) a charitatívne alebo dobročinné organizácie schválené príslušnými orgánmi členských štátov.

Odhaduje sa, že po invázii Ruska na Ukrajinu bolo vysídlených viac ako 14 miliónov ľudí, čo je 30 percent ukrajinského obyvateľstva. Viac ako 6,2 miliónov Ukrajincov vycestovalo do EÚ a takmer osem miliónov muselo utiecť z domova, ale zostalo na Ukrajine.

Pod veľký tlak sa tak dostali aj členské štáty EÚ, ktoré musia poskytovať humanitárnu pomoc veľkému počtu osôb na úteku pred vojnou a zároveň podporovať vnútorne vysídlených Ukrajincov ohrozených hladom a chorobami, aktuality.sk

X X X

Slovensko preberá predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke

Slovenská republika preberá v piatok predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4). Ide v poradí o šieste slovenské predsedníctvo v tejto skupine, ktoré sa tentoraz uskutoční v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Rezort diplomacie podotkol, že vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine musí byť spolupráca krajín viac ako kedykoľvek predtým založená na princípoch dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, právneho štátu, dobrých susedských vzťahov a oddanosti k európskej integrácii a transatlantickej spolupráci.

„Je nevyhnutné, aby sme sa zamysleli nad úlohou vyšehradskej spolupráce v tomto meniacom sa prostredí. Práve preto slovenské predsedníctvo poskytne platformu pre otvorený dialóg v tejto oblasti a bude iniciovať internú reflexiu o budúcnosti a prioritách vyšehradskej spolupráce,“ uviedlo MZVEZ SR.

Slovenské predsedníctvo bude aj naďalej poskytovať podporu Ukrajine, ktorá čelí vojenskej agresii. „Urobíme všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajine obnoviť jej suverenitu v medzinárodne uznaných hraniciach,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Vývoj spojený so situáciou na Ukrajine vyvoláva podľa slovenského rezortu diplomacie vážne otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany krajín a ich občanov, ktoré si vyžadujú globálne a európske odpovede, no mnohé sa dajú riešiť aj priamo v našom regióne.

MZVEZ SR tiež podotýka, že medzi krajinami vyšehradskej spolupráce sa podarilo vybudovať silné ekonomické a infraštruktúrne prepojenia, pričom cieľom slovenského predsedníctva bude tieto väzby rozšíriť a ešte viac posilniť.

Priority predsedníctva

Prioritami slovenského predsedníctva budú štyri oblasti. V oblasti „prepojenia“ sa bude orientovať na prehlbovanie regionálnej spolupráce pri rozvoji dopravy, jadrovej energetiky a nízkouhlíkových technológií. V oblasti ekonomiky sa zameria na zelenú a digitálnu transformáciu.

Kapitola udržateľnosť sa týka spolupráce v obehovom hospodárstve, zmeny klímy či ochrany prírody. V oblasti „ľudia“ predsedníctvo reflektuje na nedávne zvýšenie ročného rozpočtu Medzinárodného vyšehradského fondu s cieľom posilniť spoluprácu najmä pri mobilite mládeže a medziľudských kontaktoch, aktuality.sk

X X X

Vyše 10 rokov sa nezvyšovalo cestovné vlakom, teraz prišla zmena. Doležal prezradil, kto si priplatí

Podľa ministra dopravy sa úprava cestovného týka najmä cestujúcich v prvej triede, pričom je za diskusiu o tom, či cestovné vo vlakoch zodpovedá realite.

 Úprava cestovného v osobnej železničnej doprave sa netýka veľkej väčšiny cestujúcich. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nom. Sme rodina) o tom informoval v súvislosti so zmenami prepravného poriadku Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., (ZSSK) od 1. júla. „Táto úprava cestovného je len kozmetická, týka sa najmä cestujúcich v prvej triede, čiže veľkej väčšiny cestujúcich sa nedotkne,“ povedal v piatok minister dopravy. Podľa neho ide skôr o úpravu niektorých zliav, cestovné ako také sa nezvyšuje.

Doležal chce minimálne otvoriť diskusiu o tom, či cestovné vo vlakoch zodpovedá realite, alebo nie. „V súčasnosti, ak porovnáme ceny aj s Európou, tak nezohľadňujú potreby Železničnej spoločnosti Slovensko. Tým, že sú nižšie tržby z cestovného, o to viac musí štát prispievať na železničnú dopravu,“ uviedol šéf rezortu dopravy. Pripomenul nedávnu diskusiu s ministerstvom financií o tom, ako financovať národného vlakového dopravcu a prečo je potrebná taká vysoká dotácia od štátu.

„Desať alebo dvanásť rokov sa nezvyšovalo cestovné a pritom všetky tovary, služby, energie rastú, takže minimálne je téma sa o tom baviť,“ upozornil Doležal. Zároveň dodal, že na to nie je vhodná politická ani geopolitická situácia. „V kontexte snahy stáť sa menej závislým na (ruskej) rope a plyne chceme práve motivovať našich občanov, aby využívali verejnú osobnú dopravu čo najviac,“ podotkol.

Na zmenu podmienok bezplatnej vlakovej prepravy žiakov, študentov a dôchodcov, ktoré bolo zavedené ešte v závere roka 2014, podľa ministra nie je vhodné obdobie. „Ak by sme každý rok, ako napríklad v Českej republike, pravidelne valorizovali tarify cestovného, tak potom nemusíme robiť žiadne skokové šokové zmeny,“ poznamenal Doležal. Želanie Železničnej spoločnosti Slovensko a ministerstva dopravy o potrebe úpravy cestovného je podľa ministra jedna vec, politická realita a odvaha prijať aj nepopulárne opatrenie je zas vec druhá./agentury/

X X X

Hlúpa otázka, dobrá odpoveď. Novinár provokoval, Djokovič ho schladil

 Bol to pre neho pomerne jednoduchý zápas. Novak Djokovič si v druhom kole Wimbledonu poradil s Thanasim Kokkinakisom v troch setoch.

 Austrálčanovi povolil len sedem gemov a bez problémov postúpil do tretieho kola najslávnejšieho turnaja planéty. Spokojný Srb sa následne posadil za stôl, aby na tlačovej besede odpovedal na otázky novinárov.

Jedna z nich vyznela podľa srbských médií zvláštne. Portál Blic ju dokonca označil za hlúpu.

Ako znela?

Vzhľadom k tomu, čo ste si začiatkom roka prežil v Melbourne, motivovalo vás o niečo viac, že váš súper je z Austrálie?

 Po týchto slovách sa belehradský rodák na chvíľu zamyslel a následne pohotovo a rozvážne odpovedal.

„Nehral som s dodatočnou intenzitou. K tomuto zápasu som pristupoval ako ku každému inému. Snažil som sa implementovať svoj herný plán a urobiť všetko pre to, aby som vyhral. Nemal som väčšiu túžbu po víťazstve len preto, pretože Thanasi je z Austrálie. Mám s ním veľmi dobrý vzťah.

Je to skvelý chlap, vychádzame spolu skvele aj mimo ihriska. Samozrejme, keď hráme proti sebe, chceme vyhrať, ale dôležitý je vzájomný rešpekt. Nie som nahnevaný na nikoho, kto pochádza z Austrálie,“ reagoval Djokovič.

 Pre pripomenutie: Djokovič dostal v januári špeciálny súhlas, že sa môže zúčastniť Australian Open bez toho, aby sa nechal zaočkovať proti koronavírusu.

Tamojšie úrady mu však krátko po prílete zrušili víza a Srba následne deportovali, keďže tamojšie politické autority sa domnievali, že v krajine šíri antivaxerské nálady. /agentury/

X X X

V podprsenke na Wimbledone? Sexy hviezda teší oko fanúšika

Striktné pravidlá. Platiace pri všetkom. Vrátane oblečenia. Taký je tenisový Wimbledon. Zdá sa však, že aj najslávnejší a zároveň najkonzervatívnejší turnaj sveta pozná výraz – benevolencia.

 Dôkazom je Maria Sakkariová. Grékcka hviezda, ktorá si za súčasť svojho outfitu zvolila dosiaľ nepredstaviteľnú športovú podprsenku. Piata žena svetového rebríčka dodržala bielu farbu, zaujala nápadom – vrchný diel jej oblečenia totiž pripomína tenisové loptičky.

Nie div, že fanúšikovia – najmä tí mužskí – reagujú mimoriadne pozitívne. „S týmto outfitom si zaslúži vyhrať Wimbledon,“ napísal jeden z nich. Nuž, prelistujte si našu galériu a posúďte sami./agentury/

 

 

/