Bývalý prezident zverejnil, ako sa dozvedel o únose vietnamského expolitika Trinh Xuan Thanha, Andrej Kiska spomenul aj súvislosť s Robertom Kaliňákom. V Nemecku čelí súdnemu procesu za tento únos už druhý muž. U nás čakáme na medzinárodnú právnu pomoc.

Vyšetrovanie únosu vietnamského expolitika Trinh Xuan Thanha uviazlo na Slovensku na mŕtvom bode. Stále sa totiž čaká na medzinárodnú právnu pomoc z Vietnamu. Aktuálne prokuratúra plánuje, že na výsluch predvolajú aj prezidenta Andreja Kisku. Ten totiž dnes ráno zverejnil na facebooku úryvok zo svojej pripravovanej knihy, kde píše aj o tom, ako sa dozvedel o únose vietnamského politika cez Slovensko. Štefan Hríb sa ho v knihe pýta, ako sa dozvedel o samotnom únose.

„Pár dní po udalosti mi jeden z mojich ochrankárov povedal, že zo Slovenska bol unesený vietnamský občan a že je za tým Kaliňák. Dozvedel sa to od svojich kolegov. Jeden z nich vraj letel s uneseným Vietnamcom aj do Mosky,“ odpovedá prezident. Ochrankár mal prísť, zaklopať a povedať, čo sa stalo.

Kiska neveril vlastným ušiam

„Neveril som vlastným ušiam. Informácie, ktoré dnes máme, vtedy ešte neboli známe. Kládol som si otázku. Čo spraviť? Komu zavolať? Ministerstvo vnútra je ich, SIS-ka je ich, policajný prezident je ich. Celú moc mal v rukách Smer. Rozhodol som sa počkať. Detaily sa začali objavovať až neskôr,“ hovorí Andrej Kiska.

„Uvedená vec sa nachádza v prípravnom konaní trestnom, vyšetrovanie v danej veci, pod dozorom prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava, vykonáva i naďalej vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby,“ vysvetľuje hovorca prokuratúry Juraj Chylo.

Dozorujúca prokurátorka dala pokyny na vypracovanie dvoch žiadostí o právnu pomoc adresovaných príslušným orgánom Vietnamskej socialistickej republiky – ešte v priebehu apríla 2020 a augusta 2021. „Aj napriek viacerým urgenciám zo strany prokuratúry táto doposiaľ výsledky právnych pomocí neobdržala. Ich predmetom sú výsluchy osôb, medzi ktorých patrí aj výsluch samotného poškodeného, ktorý mal byť unesený,“ prízvukuje hovorca.

Kaliňák bol na detektore lži

Bývalý minister Robert Kaliňák už v auguste 2018 po prevaleni kauzy únosu Vietnamca podiel našich orgánov na tejto akcii odmietal a absolvoval test na detektor lži – tvrdil že detektore potvrdil jeho verziu o únose. Novinárom vtedy poskytol kópiu výsledkov testu.

Odpovedal na štyri otázky: či počas návštevy vietnamského ministra vedel o únose Vietnamca, či pomáhal organizovať únos, či dával pokyny zamestnancom ministerstva vnútra týkajúce sa únosu alebo či mal informácie o omámenom občanovi, ktorého mali preložiť do auta v kolóne. Na všetky otázky Kaliňák odpovedal – „nie“.

Detektor vyhodnotil odpovede Kaliňáka ako „pravdepodobne pravdivé“. Toto slovné spojenie sa pri týchto testoch používa vo všeobecnosti a predstavuje najvyššiu možnú známku pravdivosti.

Žiadame výsluch, obžalobu aj rozsudok

Oficiálne sme požiadali aj o výsluch muža, ktorý v Nemecku aktuálne stojí pred súdom, ale aj listinné materiály a samotnú obžalobu. „Až po doručení výsledkov všetkých žiadostí o medzinárodnú justičnú spoluprácu a oboznámení sa s ich obsahom bude možné rozhodnúť o vykonaní ďalších potrebných procesných úkonov,“ vysvetlil hovorca.

Nemecko žiadame aj o listinné podklady vrátane rozsudku týkajúce sa v poradí prvého súdneho procesu, ktorý skončil odsúdením Long N. H.. „V tomto rozsudku nie je žiadna zmienka o zapojení či účasti slovenských osôb či orgánov na únose vietnamského občana,“ zdôraznil Chylo.

Andrej Kiska podľa zverejneného úryvku zvažoval aj, či nejde o provokáciu – zámerne podhodený vymyslený príbeh s cieľom zdiskreditovať ho. Kiska hovorí aj o niekdajšom poradcovi Roberta Fica Quang Le Hongovi, ktorý v minulosti viedol aj našu ambasádu vo vietnamskom Hanoji.

Na linke je Fico

Kiska ho opisuje ako dlhodobo pravú ruka Roberta Fica zodpovednú za zahraničný obchod. Zúčastnil sa aj stretnutia s vietnamskou delegáciou, keď došlo k únosu. V knihe spomína aj na nezvyklý telefonát od Roberta Fica v čase, keď ich vzájomný vzťah už bol vyostrený.

„Pán prezident, mám na teba požiadavku. Chcem, aby si vymenoval Quanga za slovenského veľvyslanca vo Vietname. Je to moje želanie. Urob to čím skôr. Ďakujem.“

Kiska vraví, ze zostal v úžase. „Veľvyslanca? Fico mi volá, aby som jeho kumpána, o ktorom sa už šírili reči, že obchoduje s vízami, menoval za najvyššieho predstaviteľa Slovenska vo Vietname?“ Vtedajšiemu premiérovi Kiska nevyhovel.

Ďalší muž pred súdom

V Nemecku kvôli tomuto prípadu stojí pred súdom už druhý muž. Tento raz ide o Anh Tu L., ktorý bol podľa nemeckých vyšetrovateľov v roku 2017 pri únose z Berlína do vietnamského Hanoja. Vietnamec žil dlhodobo v Českej republike. Teraz sa však pridal ku svojmu medzičasom odsúdenému kamarátovi Long N. H., ktorý si už v Nemecku svoj takmer štvorročný trest odsedel.

Trinh Xian Thanha únoscovia stiahli do auta priamo z rušnej berlínskej ulice za bieleho dňa spolu s jeho milenkou. Objavil sa až o niekoľko dní vo Vietname. Krátko na to bol odsúdený na doživotie za korupciu a spreneveru miliónov dolárov. Nemecko únos ostro odsúdilo. Thanh bol totiž v krajine v azylovom konaní.

Kaliňák vraj prerušil dovolenku

Anh Tu L. je teraz obžalovaný z účasti na obmedzovaní osobnej slobody a činnosti v prospech cudzích tajných služieb. Podľa vyšetrovateľov sa mal podieľať na špehovaní Trinh Xuan Thanha na území Nemecka. Mal byť tiež jedným z vodičov áut, ktoré prišli cez Českú republiku do Bratislavy až k vládnemu hotelu Bôrik.

Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák podľa taz.de náhle prerušil svoju dovolenku v Rakúsku, aby na krátko prijal neočakávanú vietnamskú delegáciu a potom jej požičal vládny špeciál na cestu domov. Pri schvaľovaní odletu mal ešte oklamať susedné Poľsko. To najprv prelet špeciálu s Vietnamcami neschválilo, na ďalší zoznam sa tak mal dopísať aj Kaliňák, hoci malo byť jasné, že na palube lietadla určite nebude. Podľa nemeckých vyšetrovateľov tam však bol Trinh Xuan Thanh.

Cez Brno do Bratislavy

Vodič Anh Tu L. stojí pred súdom až dnes najmä preto, že po únose na istý čas zmizol vo Vietname. Zadržali ho až tento rok na jar v Prahe, kam vycestoval za svojou matkou. Do Nemecka ho vydali v júni, proces sa začal minulý týždeň. Ak by prebehlo dokazovanie pred súdom, verejnosť by sa dozvedela podrobnosti z vyšetrovania, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj Slovenska.

Nemeckí vyšetrovatelia totiž považujú za nepochybné, že uneseného muža vyviezli zo Schengenu našim vládnym špeciálom. Ako krytie malo byť použité oficiálne stretnutie vietnamskej delegácie a vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktoré sa odohralo len dva dni po únose.Autá únoscov podľa GPS v tom čase parkovali priamo pri vládnom hoteli Bôrik.

Vyšetrovatelia majú pritom zmapovanú cestu kolóny áut, ktorá sa z Nemecka cez Brno dostala až do Bratislavy. Nemecké médiá predpokladajú, že v jednom z áut bol prevážaný aj unesený muž. Priamo na pracovnom obede bol generál Hung, ktorý podľa nemeckých médií koordinoval únos a ďalší dvaja generáli. Hlavou delegácie bol podľa taz.de To Lam – minister bezpečnosti Vietnamu, šéf polície a tajnej služby.

Na palube špeciálu

Rokovanie sa zbehlo narýchlo. Dohodnuté malo byť len dva dni pred termínom konania. Teda deň po únose. Samotné zapožičanie vládneho špeciálu sa dohodlo len deň pred stretnutím. To sa odohralo bleskovo – trvalo len asi 50 minút. Naše lietadlo doviezlo Vietnamcov z Prahy do Bratislavy, a o hodinu a pol už odlietalo smerom do Moskvy. Na palube boli dvanásti cestujúci s diplomatickými pasmi. „Jeden z nich, v tom sú si vyšetrovatelia istí, je unesený Trinh Xuan Thanh,“ napísal v minulosti taz.de.

Obeť chceli pôvodne uniesť z golfového klubu, opatrný Trinh Xuan Thanh však na dohodnutú partiu neprišiel. Nemecké médiá informujú, že 32-ročný Anh Tu L. mal potom muža špehovať až napokon pri samotnom únose buď sedel v aute únoscov, alebo sa na akcii priamo podieľal. Neskôr mal byť nasadený ako vodič v jednom z vozidiel kolóny, ktorá smerovala na Slovensko. Obžalovanému hrozí štyri až päť rokov vo väzení.

Anh Tu L. už minulý týždeň avizoval, že je ochotný sa ku skutkom priznať, nie však k celej obžalobe. Čas si vzal práve do dnešného dňa. Napokon si to však zrejme rozmyslel. DPA dnes informovala, že obžalovaný sa nateraz rozhodol mlčať. Opiera sa pritom o slová jedného z obhajcov. V stredu bude pojednávanie pokračovať výsluchom prvého svedka.

„To, že môj klient bol do Vietnamu unesený cez územie Slovenska za „pomoci“ vtedajšieho ministra vnútra je predsa známe už dávno. Najneskôr po prvostupňovom rozsudku z júla 2018 bolo zapojenie Slovenska do únosu verejne známe,“ povedala v minulosti pre Aktuality.sk právna zástupkyňa uneseného vietnamského expolitika Trinh Xuan Thanha Petra Isabel Schlagenhaufová, aktuality.sk

X X X

Kiska zverejnil ukážku zo svojej knihy. Tvrdí, že za kauzou uneseného Vietnamca stojí Kaliňák

 Bývalý prezident Andrej Kiska zverejnil na sociálnej sieti ukážku z jeho pripravovanej knihy. Kniha vo forme rozhovorov okrem iného približuje pozadie únosu Vietnamca a úlohu Slovenska v ňom, čo Kiska ako vtedajší prezident vedel, a čo ho na kauze prekvapilo.

 .Kiska v knihe uviedol, že pár dní po udalosti mu jeden z jeho ochrankárov povedal, že zo Slovenska bol unesený vietnamský občan a že je za tým vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Ochrankár sa to dozvedel od svojich kolegov. Jeden z nich vraj letel s uneseným Vietnamcom aj do Moskvy.

Exprezident uviedol, že neveril vlastným ušiam, keď sa o tom dozvedel. „Informácie, ktoré dnes máme, vtedy ešte neboli známe. Kládol som si otázku. Čo spraviť? Komu zavolať? Ministerstvo vnútra je ich, SIS-ka je ich, policajný prezident je ich. Celú moc mal v rukách Smer. Rozhodol som sa počkať. Detaily sa začali objavovať až neskôr,“ opisuje udalosti Kiska.

 Kiska uvažoval, či informácia o únose, ktorú dostal, nie je len provokácia, zámerne podhodený vymyslený príbeh s cieľom ho vyprovokovať a zdiskreditovať ho. V knihe tvrdí, že aj s takýmito pokusmi sa stretol.

Na otázku, či sa ohľadom Vietnamca udialo ešte niečo mimoriadne, Kiska odpovedal, že Ficov poradca Quang. „Vietnamec žijúci na Slovensku. Dlhú dobu pravá ruka Fica zodpovedná za zahraničný obchod. Zúčastnil sa aj stretnutia s vietnamskou delegáciou, keď došlo k únosu. Jeho presná úloha pri celom tomto prípade je dodnes nejasná,“ uviedol.

Telefonát

Kiska približuje, že ešte predtým, ako Nemecko odhalilo celé pozadie únosu, mu zavolal Robert Fico. Chcel od neho, aby vymenoval Quanga za slovenského veľvyslanca vo Vietname. „Ostal som v úžase. „Veľvyslanca? Fico mi volá, aby som jeho kumpána, o ktorom sa už šírili reči, že obchoduje s vízami, menoval za najvyššieho predstaviteľa Slovenska vo Vietname?,“ zamýšľa sa Kiska v knihe.

Fico ho podľa jeho slov nikdy nepožiadal o veľvyslaneckú stoličku pre svojich známych. „Veľvyslancov navrhuje minister zahraničných vecí a záleží len a len na prezidentovi, či jeho návrh schváli. Ale osobný telefonát premiéra v sobotu doobeda v období, keď sme spolu nerozoberali ani pre Slovensko závažné témy, bol viac ako zvláštny,“ uvádza exprezident.

„Budem o tom premýšľať.“, odpovedal mu Kiska, pričom Fico podľa neho hneď pochopil, že sa Quang veľvyslancom nikdy nestane. Krátko nato sa podľa Kisku ukázalo, že bol zapletený do viacerých podvodov a z okolia Fica sa vytratil.

 Obojstranne výhodná vec?

Tvrdenia, či bol únos obojstranne výhodná vec a či konkrétni politici z toho mali biznis vo Vietname, Kiska odpovedal, že o nich počul. „Ale nepotvrdilo sa to a pri „demokracii“ vo Vietname sa to asi ani nikdy nepotvrdí. Mimoriadne priateľský vzťah s Vietnamom sa ukázal v roku 2017, keď tam na dlhom pobyte na pozvanie vietnamskej strany bol vtedajší minister vnútra Kaliňák so svojou štátnou tajomníčkou Sakovou a policajným prezidentom Gašparom,“ uvádza ďalej Kiska.

Na otázku, prečo by postkomunistický štát pomáhal uniesť Vietnamu jeho občana, exprezident odpovedal: „Desať miliónov eur? Sto? Pre súkromné osoby bezpečne uložené v zahraničnej banke. Mnohí sú ochotní zradiť aj za podstatne nižšie sumy.“

Kiska si myslí, že celú pravdu o únose sa skôr nedozvieme. „Vyšetrovanie vtedy začalo. Išlo ale veľmi rýchlo do stratena, lebo tí, ktorí by mohli v tejto veci vypovedať, boli pod obrovským tlakom. Kaliňák bol stále ministrom. Mali strach, čo by s nimi urobil, keby prehovorili. Veď to bolo minimálne o zneužití právomocí verejného činiteľa. Zľakli sa, nevypovedali, celá kauza sa zahrala do stratena a súčasný generálny prokurátor to potom už len celé pochoval,“ dodáva Kiska./agentury/

X X X

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa k informáciám o rokovaní bezpečnostného poradcu amerického prezidenta Bidena s vysokopostavenými poradcami ruského prezidenta Putina odmietol vyjadriť.

 „K tomuto článku nemáme čo povedať,“ uviedol Putinov hovorca Peskov. „Zopakujem, že niektoré zo správ, ktoré sa objavujú, sú pravdivé, ale vo väčšine z nich ide o čistú špekuláciu,“ dodal a odporučil novinárom, aby sa obrátili na samotný denník The Wall Street Journal alebo na Biely dom.

Agentúra Reuters poznamenala, že v posledných mesiacoch bolo zverejnených len málo informácií o tom, že by sa uskutočnili nejaké rokovania zástupcov Spojených štátov a Ruska. Washington trvá na tom, že rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine musia viesť Kyjev a Moskva. Ukrajinská vláda však odmieta s Ruskom rokovať, kým nebude rešpektovať územnú celistvosť, suverenitu a hranice Ukrajiny. Pred mesiacom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nariadenie, ktoré znemožňuje diplomatické rokovania ukrajinských predstaviteľov menovite s Putinom.

X X X

 Západ by mal najskôr súdiť sám seba pre svoje intervencie v Srbsku či Líbyi. Uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová v reakcii na výzvu českého ministra zahraničia Jána Lipavského, aby vznikol trestný tribunál pre ruské vedenie za jeho úlohu v invázii na Ukrajine.

Lipavský v nedeľu na Twitteri v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu uviedol, že politické vedenie krajiny musí niesť zodpovednosť za to, keď rozpúta vojnu. „Česko patrí k krajinám, ktoré chcú, aby vznikol špeciálny trestný tribunál, ktorý bude súdiť najvyššie ruské politické vedenie za zločiny na Ukrajine,“ napísal.

„Začnite pri sebe. Irak a zvyšky Líbye ocenia aktívne pokánie Západu. A mimochodom, Srbsko tiež. Nedotknuteľní, kedy plánujete nad sebou nastoliť spravodlivosť?“ napísala v nedeľu večer Zacharovová na Telegrame v reakcii na Lipavského vyjadrenie. Narážala na vojenské intervencie Západu z posledných rokov, s ktorými Moskva vyslovovala nesúhlas.

X X X

Súdci oslobodili Jankovskej sestru, ktorá rozhodovala v kauze miliónových zmeniek

Najvyšší správny súd oslobodil sestru bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej Andreu Haitovú v ďalšom disciplinárnom konaní. Nevyhovel tak návrhu exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej preradiť sudkyňu Krajského súdu v Bratislave na súd nižšieho stupňa.

 Rovnako súd oslobodil aj ďalšiu disciplinárne stíhanú sudkyňu Ivonu Hrčekovú, keďže skutok, ktorého sa mali dopustiť v súvislosti s rozhodnutím v kauze miliónových zmeniek, nie je disciplinárnym previnením. Rozhodnutie je právoplatné.

Kolíková podala voči Andrei Haitovej, ako aj ďalšej sudkyni Ivone Hrčekovej disciplinárny návrh pre ich rozhodnutie, ktorým ako členky senátu Krajského súdu v Bratislave zrušili uznesenie Okresného súdu Bratislava V o zastavení občianskoprávneho konania v kauze miliónových zmeniek. Ich vyplatenie požadoval podnikateľ Marian Kočner.

Podľa Ústavného súdu malo ísť o svojvoľný a nelogický výklad zákona, v ktorom možno badať prvky zneužitia moci. Ústavný súd tiež skonštatoval, že rozhodnutím odvolacieho súdu boli porušené práva spoločnosti Markíza Slovakia ako účastníka konania.

Podľa návrhu rezortu spravodlivosti sa Haitová a Hrčeková, ktorá je v súčasnosti sudkyňou Okresného súdu Bratislava I, svojím rozhodnutím dopustili svojvoľného rozhodnutia hraničiaceho so zneužitím moci. Za to Andrei Haitovej, ktorá je stále sudkyňou Krajského súdu v Bratislave, navrhli preloženie na súd nižšieho stupňa. Obom sudkyniam zároveň navrhovalo ministerstvo znížiť plat o 70 percent na jeden rok.

„Skutok, ktorého sa dopustili, nie je disciplinárnym previnením,“ zdôraznila predsedníčka disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Anita Filová. Zdôraznila, že Najvyšší správny súd nespochybnil závery Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol o porušení práv spoločnosti Markíza Slovakia. Dodala však, že Ústavný súd SR nemôže posudzovať konkrétne rozhodnutia sudcov. Zdôraznila, že toto je hlavným cieľom disciplinárneho konania na Najvyššom správnom súde.

Obhajca Andrey Haitovej Jiří Kučera považuje disciplinárny návrh za šikanózny. „Nič z tohto konania sa nestalo, disciplinárne obvinené sudkyne nevydali svojvoľné rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s právom,“ podotkol. Poukázal na zaujatosť navrhovateľky. „Nie som si vedomá spáchania disciplinárneho previnenia, ktoré sa mi kladie za vinu,“ uviedla ešte pred vyhlásením rozhodnutia Andrea Haitová. Podotkla, že bola disciplinárne stíhaná za svoj právny názor.

Sestra bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej čelila disciplinárnemu návrhu na zbavenie funkcie sudkyne, ktorý podala ešte v roku 2020 bývalá šéfka Súdnej rady SR Lenka Praženková. Dôvodom malo byť, že sudkyňa na vypočutí pred súdnou radou údajne klamala o vymazaní 17 kontaktov a komunikácií z mobilného telefónu, ktorý jej v roku 2019 zaistili príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Aj v tejto veci ju však Najvyšší správny súd SR oslobodil./agentury/

X X X

Orbán to zle spočítal. „Vďaka“ plynovej dohode s Putinom zaplatí viac ako EÚ?

 Maďarský premiér Viktor Orbán prezentoval závery summitu EÚ z polovice októbra ako víťazstvo Budapešti, keďže podľa neho jeho krajina získala výnimku zo zastropovania cien plynu a bude môcť ďalej dovážať ruský plyn. Teraz sa však ukazuje, že dohoda s Moskvou nie je až taká výhodná.

 „Dôležité je aj to, že Maďarsko dnes nakupuje ruský plyn päťkrát lacnejšie, než je cena na európskom trhu,“ pripomenul výrok ruského prezidenta Vladimira Putina zo začiatku februára portál seznamzpravy.cz.

 Maďarský premiér Orbán vtedy s pýchou tvrdil, že „ak bude ruský plyn, potom budú mať maďarské rodiny lacné dodávky a dôjde k zníženiu nákladov na verejné služby.“

Orbán poznamenal, že kvôli Rusom prichádza do Európy celkovo menej plynu. Podľa jeho slov je možné, že v celej Európe je a bude menej plynu, ako je potrebné, ale to sa netýka Maďarska. „Maďarsko uzavrelo s Ruskom dlhodobé zmluvy, ktoré zaručujú, že dodávky plynu do krajiny budú v poriadku,“ zdôraznil.

 Ešte vlani Maďari predĺžili o 15 rokov zmluvu o zemnom plyne s ruskou štátnou energetickou spoločnosťou Gazprom a uzavrelo dohodu vo výške 12 miliárd eur o dostavbe dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Paks, ktorú podporuje Rusko.

Teraz však nastala opačná situácia. Orbán priznal, že maďarský kontrakt s ruským Gazpromom je viazaný na burzové ceny, pričom k platbám za plyn dochádza s jedno až dvojmesačným oneskorením, upozornil seznamzpravy.cz.

Pred niekoľkými týždňami maďarská energetická spoločnosť MVM požiadala Gazprom o odklad platieb o jeden alebo dva roky. Minister hospodárskeho rozvoja Márton Nagy potvrdil, že cena ruského plynu je v zmluve viazaná na burzové ceny. To neskôr potvrdil aj Viktor Orbán.

 Takže, keď vzrástla cena plynu, dostávali ho Maďari od Moskvy naozaj lacnejšie, než by ho kúpili za trhovú cenu. Najväčší rozdiel mohol nastať na konci minulého roka. Maďarsko to však nevyužilo. V decembri, keď bol rozdiel medzi cenou na burze a ruskou dovoznou cenou najväčší, prišlo z Ruska do Maďarska najmenej zemného plynu od roku 2011.

 Rovnica však funguje aj opačne. Kým pri prudkom raste cien zabezpečuje na určitú dobu lacnejšie nákupy, pri náhlom poklese cien je to naopak a predchádzajúca vysoká cena zostáva zachovaná.

Maďarský minister pre hospodársky rozvoj Márton Nagy hovoril o tom, že sa konečné ceny prejavia s jedno- až dvojmesačným oneskorením. Maďarsko tak za ruský plyn teraz môže platiť zhruba päťnásobok trhovej ceny, píše seznamzpravy.cz./agentury/

X X X

Smršť ekonomických zmien. Poslanci majú na stole niekoľko zásadných zákonov v dôchodkoch a daniach

Zmeny v druhom pilieri, v prídavkoch na deti a daňovom bonuse alebo nová daň pre Slovnaft či skenovanie bločkov. Poslancov parlamentu čaká v utorok niekoľko zásadných zmien. Niektoré sa môžu dočkať definitívneho schválenia.

 Sú to napríklad veľké zmeny v druhom pilieri, kde si odkladá svoje peniaze vyše 1,7 milióna sporiteľov. Po novom by sa mali presunúť miliardy eur z dlhopisových do akciových alebo indexových fondov, mladí by mali automaticky vstupovať do druhého piliera. Na stole je aj zdanenie časti úspor, ak si ich budú chcieť ľudia vybrať naraz.

Poslanci môžu odklepnúť aj návrh ministerstva financií, ktoré plánuje hradiť ľuďom časť účtov za zaplatené účty v reštauráciách. Návrh bez konkrétnych detailov predpokladá vytvorenie novej aplikácie takmer za pol milióna. Štát takto chce motivovať ľudí, aby platili dane. Zákon však neuvádza žiadne detaily a prešiel takpovediac potichu a bez diskusie medzi odborníkmi.

 Na stole je aj zdanenie bratislavskej rafinérie Slovnaft. Tá momentálne čerpá výhodu z lacnej ruskej ropy Urals, ktorej cena spadla po vpáde Ruska na Ukrajinu. Štát by takto firmu zdanil a zisky by mal prerozdeliť medzi domácnosti a firmy.

Všetky predložené zákony budú závisieť nielen od podpory koaličných zákonodarcov, ale aj tých opozičných. Koalícia totiž v pléne nemá väčšinu a bude musieť vybaviť hlasy pre jednotlivé návrhy z opozície. Napríklad strana SaS nechcela odpovedať, ktoré zákony podporí. Pred rokovaním parlamentu v utorok doobeda bude mať tlačovú konferenciu.

Denník pripravil prehľad kľúčových ekonomických zákonov, o ktorých budú poslanci v utorok rokovať.

1. Druhý pilier čakajú zásadné zmeny

Najzásadnejšou zmenou, ktorú majú poslanci na stole, sú zmeny v druhom pilieri. Aktuálne si tam sporí vyše 1,7 milióna ľudí a celková nasporená suma presahuje 11,6 miliardy eur. Mladí ľudia, ktorí vstúpia na trh práce a nemajú ešte 40 rokov, pôjdu automaticky do druhého piliera. Následne budú mať dva roky na to, aby sa rozhodli, či tam chcú zostať.

Ďalej by mali noví sporitelia dostať predvolenú investičnú stratégiu. To znamená, že štát by im určil, v akých fondoch si budú sporiť. Aj toto budú môcť ľudia odmietnuť. Ďalšou zmenou je presun peňazí z dlhopisových fondov do akciových alebo indexových, keďže prvé menované fondy neprinášajú dobré výnosy a dôchodky sú potom nižšie. Výraznou zmenou bude aj to, že počas prvých 10 rokov na dôchodku sa vyplatí prvá polovica úspor. Druhú si budú môcť ľudia vybrať naraz, ale za cenu, že sa ich peniaze zdania. O definitívnom znení novely zákona z dielne ministerstva práce by sa malo hlasovať v utorok.

2. Skenovanie bločkov

Definitívne môžu poslanci odhlasovať aj návrh ministerstva financií o skenovaní bločkov z reštaurácií, ktorý však predkladá poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová. Ten hovorí o tom, že keď prídete do reštaurácie a zaplatíte za pokrm, následne si naskenujete do novej aplikácie mobilu QR kód. Ten sa pošle Finančnej správe, ktorá vám vráti časť sumy. Mohlo by ísť o 20 percent z celkovej sumy. Zmena má motivovať podnikateľov, aby priznávali dane a vystavovali bločky. Nevie sa však, koľko má štát vybrať. Všetky detaily má spresniť až nariadenie vlády.

 Vytvorenie aplikácie má stáť 458-tisíc eur, jej prevádzka 298-tisíc ročne. Tento návrh tvrdo skritizovali zástupcovia hotelierov aj podnikateľov. Tí volajú po znížení DPH v gastrosektore, nie po ad hoc neprediskutovaných riešeniach.

3. Príplatky za nadčasy a vyššia minimálna mzda

Významnú zmenu navrhujú aj poslanci Smeru a týka sa nového výpočtu minimálnej mzdy a vyšších príplatkov za prácu cez sviatky. Poslanecký návrh prešiel prvým čítaním a poslanci ho môžu v utorok posunúť do druhého. Zmena hovorí o tom, že od januára 2023 by sa znovu príplatky nadviazali na minimálnu mzdu. A keďže tá rastie, zvýšili by sa aj príplatky. Pre zamestnancov je to dobrá správna, no zamestnávatelia sa veľmi hnevajú.

Podľa návrhu opozičných poslancov by sa však mali stupne minimálnej mzdy opäť počítať ako násobok základnej sumy minimálnej mzdy. V praxi by to znamenalo, že napríklad druhý stupeň by bol 1,2-násobok minimálnej mzdy, čo by zo súčasnej sumy 816 eur zvýšilo sumu na 840 eur. V šiestom stupni minimálnej mzdy by sa suma zvýšila z 1 280 eur na 1 400 eur.

Príplatok za prácu v sobotu by sa mal podľa navrhovateľov zvýšiť minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej, aby bola vo výške 45 percent minimálnej mzdy za hodinu. Okrem iného chcú, aby sa príplatok za nedeľu zvýšil v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu. Tieto návrhy sa pravdepodobne budú ešte v druhom čítaní meniť.

4. Daň pre Slovnaft

Poslanci budú v druhom čítaní tiež rozhodovať o návrhu zákona, ktorým by sa zaviedla mimoriadna daň z výhody pri nákupe ruskej ropy. Rozdiel medzi ruskou ropou Urals a severomorskou ropnou zmesou Brent vznikol po ruskej agresii na Ukrajine. Ruskú ropu štáty nechceli nakupovať, dopyt sa znížil, a tak cena klesla. Rozdiel v cene bol v máji na úrovni 35 dolárov, v súčasnosti je to 24 dolárov. Tým, že bratislavská rafinéria Slovnaft nakupuje lacnú ruskú ropu a predáva drahšie pohonné hmoty, vzniká jej veľký zisk.

A práve na ten sa chcú poslanci zamerať. V doložke vplyvov zákona sa píše, že tento rok by vďaka mimoriadnej dani mohlo pritiecť do rozpočtu takmer 58 miliónov eur, v budúcom roku vyše 24 miliónov eur a v roku 2024 viac ako 23 miliónov eur. Ak by sa rozdiel v cene medzi ropou Urals a ropou Brent zachoval počas celého roka na úrovni 35 dolárov, výnos by mohol byť až 250 miliónov eur, píše sa v dôvodovej správe.

inister financií pri predstavovaní dane odhadoval, že vďaka novej dani pribudne v budúcom roku do rozpočtu 300 miliónov eur. Nakoniec to zrejme bude len desatina z tejto sumy.

Strana SaS sa postavila proti tejto dani. Sulíkovci sú totiž proti akejkoľvek novej dani a zároveň veria, že v tomto prípade by to viedlo k zvyšovaniu cien pohonných hmôt. Poslanec Marián Viskupič (SaS) do parlamentu preto priniesol pozmeňujúci návrh, ktorým by ako kompenzáciu zvyšovania jednej dane znížil sadzby na pohonné hmoty od januára 2023 do decembra 2023.

5. Prídavky na deti a daňový bonus

Prídavky na deti by sa mohli od januára zvýšiť na 60 eur. Navrhuje to v pozmeňujúcom návrhu zákona Petra Krištúfková (Sme rodina). Ide o súčasť zmien v Matovičovom rodinnom balíku, ktorý začne platiť od januára 2023. Pôvodne sa počítalo s príspevkami na dieťa v sume 40 eur, daňovým bonusom v rozmedzí 50 až 100 eur a takzvaným krúžkovným pre deti v sume 60 eur. Zmeny by mohli poslanci definitívne odklepnúť v utorok.

Po novom krúžkovné od januára 2023 nebude a presúva sa až na január 2025. Zvýšia sa spomínané prídavky na deti a daňový bonus. Zmeny v daňovom bonuse presadzuje poslanec Milan Kuriak (OĽaNO) cez svoj pozmeňovací zákon. Tieto zmeny majú podľa neho rozšíriť možnosť mať 200 eur na dieťa na všetky deti od 0 do 18 rokov. 140 eur by bolo z daňového bonusu a 60 z prídavkov na dieťa. Obidve opatrenia by mali stáť 1,2 miliardy ročne.

Exminister práce za SaS a daňový expert Jozef Mihál upozorňuje, že na plnú sumu daňového bonusu nedosiahne každý. Zároveň prepočítal, koľko musia rodičia zarobiť, aby dostali plný daňový bonus na nezaopatrené deti. Ako ukázal Mihál, najviac dostanú ľudia s najvyššími mzdami. Napríklad človek, ktorý zarába 700 eur v hrubom a má jedno dieťa, dostane iba 121 eur.

 O niektorých častiach Matovičovho rodinného balíka sa ešte rozhoduje na Ústavnom súde. Prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavnom súde napadla sporné časti balíčka v rámci novely zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Prezidentka balíčku vyčítala, že bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to podľa nej nebol dôvod. Bol takisto podľa nej prijatý bez rozpočtového krytia či vyčíslenia dosahov.

6. Daň z regulovaných odvetví

Štátu vznikajú v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine značné hospodárske škody. Z toho dôvodu koaličný poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) predložil do parlamentu návrh zákona, v ktorom takmer trojnásobne stúpne osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach. Poslanec chce týmto spôsobom tiež získať peniaze napríklad na rodinný balíček ministra financií Igora Matoviča.

Na aktuálnej schôdzi je návrh zákona ešte len v prvom čítaní. Novinkou sa tiež rozširuje okruh firiem, ktorých sa má odvod týkať. Na novú povinnosť upozorňujú napríklad finanční sprostredkovatelia, poisťovne či lízingové spoločnosti. Odvod by sa mal týkať aj rádií a televízií, no tie by sa napokon mohli z novely zákona o špeciálnom odvode vynechať. Odvod by sa mal týkať firiem, ktoré dosahujú celoročný zisk nad úrovňou troch miliónov eur./agentury/

X X X

Greta Thunbergová tvrdí, že je pripravená odovzdať megafón iným

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová v pondelok avizovala, že je pripravená odovzdať štafetu tým, ktorí stoja v boji proti klimatickým zmenám v prvej línii.

„Mali by sme si tiež vypočuť hlásenia a skúsenosti tých, ktorí sú klimatickou krízou najviac zasiahnutí. Je čas odovzdať megafón tým, ktorí majú naozaj čo povedať,“ povedala 19-ročná aktivistka. Thunbergová, ktorá uplynulé štyri roky naliehala na verejnosť, aby „načúvala vede“, teraz povedala, že svet potrebuje „nové perspektívy“.

Pôvodne sa podľa vlastných slov domnievala, že na záchranu sveta pre budúce generácie je potrebná naliehavá debata o klíme. Postupom času však pochopila, že klimatická kríza má už aj teraz ničivý dopad na ľudské životy. „Takže je ešte pokryteckejšie, keď napríklad ľudia vo Švédsku tvrdia, že máme čas sa adaptovať a že by sme sa nemali báť toho, čo sa stane v budúcnosti,“ povedala.

Thunbergová už skôr avizovala, že sa nezúčastní na klimatickom summite COP27, ktorý sa začal v pondelok v egyptskom Šarm aš-Šajchu a potrvá do 18. novembra. Summit skritizovala s tým, že takéto podujatia podľa jej názoru využívajú lídri na to, aby si zaistili pozornosť verejnosti.

Pesimistka pri riešeniach lídrov

Po rozhovoroch so svetovými lídrami sa stavia pesimisticky voči ich schopnostiam pokročiť v klimatických otázkach. „Nedostatok vedomostí medzi najmocnejšími ľuďmi sveta je šokujúci,“ povedala agentúre TT.

„Niektorým z vecí, ktoré svetoví lídri a hlavy štátov povedia, keď je mikrofón vypnutý, je ťažké uveriť,“ uviedla.

Ako príklady uviedla výroky: „Keby som vedel, na čom sme sa dohodli, keď sme podpisovali parížsku dohodu, nikdy by som ju nepodpísal“ či „Vy deti máte v tejto oblasti viac znalostí ako ja“.

Maturantka

Švédska aktivistka je v maturitnom ročníku strednej školy v Štokholme a podľa vlastných slov sa ešte nerozhodla, čo bude robiť po maturite. „Uvidíme. Ak by som si mala vybrať dnes, rozhodla by som sa pokračovať v štúdiu. Najlepšie niečoho, čo súvisí so sociálnymi témami,“ dodala.

Thunbergová sa stala známou po tom, ako od augusta 2018 sama denne protestovala pred švédskym parlamentom a žiadala, aby politici urobili viac v boji proti klimatickej zmene. Po parlamentných voľbách pokračovala v štrajku len počas piatkov a mladých ľudí na celom svete inšpirovala k vlne protestov známych ako „Piatky za budúcnosť“, aktuality.sk

X X X

 Poslancom sa končia jesenné prázdniny. V parlamente ich čaká takmer stovka zákonov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že chce preveriť situáciu na hranici. Opozícia chce odvolávať ministra vnútra Romana Mikulca.

1. Poslancom sa končí dovolenka

HEKERSKÝ ÚTOK HALÁKA: Po 12 dňoch bude zajtra pokračovať rokovanie parlamentu. Jesenné prázdniny si poslanci spravili pre „hekerský útok“, ktorý sa podarilo odstrániť už na druhý deň. Napriek tomu minulý týždeň odmietol Kollár pokračovať v zasadnutí, pretože chcel incident vyšetriť. Ten spôsobil poslanec OĽaNO Róbert Halák, ktorý zapojil voľne visiaci kábel a umožnil tak poslancom takmer dvojtýždňové voľno. To si užíval predseda parlamentu v Dubaji.

SAS CHCELA ROKOVAŤ, ABY MOHLA BLOKOVAŤ: Minister práce a člen predsedníctva Sme rodiny Milan Krajniak vysvetľoval toto rozhodnutie Borisa Kollára v nedeľu v televízii TA3. Podľa neho predseda Národnej rady nechcel odísť do Dubaja len tak. Predtým, v stredu 2. novembra (keď už bolo jasné, čo spôsobilo technické problémy), údajne obvolal predsedov všetkých poslaneckých klubov a frakcií a dohodli sa na odložení až do 8. novembra. Ako Krajniak zdôraznil, proti bola len SaS. Jeho zdôvodnenie však neznie príliš logicky: „SaS chcela rokovať čím skôr, aby mohla opäť zablokovať parlament“, aktuality.sk

X X X

Tisíckam invalidných dôchodcov prepočítajú penzie. Niektoré porastú o stovky eur

Nové druhy ochorení, prepočítavanie a zvyšovanie invalidných dôchodkov. Zmeny navrhuje rezort práce v novele zákona o sociálnom poistení, ktorá je v pripomienkovom konaní. Platiť by mala od júla budúceho roka.

 Zmeniť by sa mala percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať pri niektorých ochoreniach tak, aby zodpovedala závažnosti poškodenia zdravia a umožnila zaradiť nové druhy ochorení, ktoré sú v súlade s aktuálnymi medicínskymi poznatkami. Bude to mať pozitívny vplyv a priznanie vyššieho percenta invalidity ako doteraz a tým aj vyššieho invalidného dôchodku.

Invalidita by mala byť vyššia pri 24 ochoreniach prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v rámci invalidity „do 70 %“, vďaka čomu by viac ako 5 300 invalidným dôchodcom mala ich penzia vzrásť približne o 22,60 eura.

 „Presun invalidných dôchodcov z invalidity „do 70 %“ do tej „nad 70 %“ percentuálnej miery poklesu schopnosti pracovať sa dotkne 73 ochorení. Z celkového počtu vyplácaných invalidných dôchodkov do 70 % tak Sociálna poisťovňa zrejme zvýši invalidný dôchodok približne 16 100 poistencom, ktorým penzia porastie asi o 182,60 eura,“ píše sa v dôvodovej správe.

Prepočítavanie dôchodkov bude trvať približne dva roky. Invaliditu budú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne preskúmavať v rámci kontrolných prehliadok. Ak ju ale invalidný dôchodca nemá určenú, Sociálna poisťovňa takého penzistu posúdi ex offo, teda termín posúdenia trvania invalidity určí sama.

 V roku 2023 bude prehodnotených 25 %, v roku 2024 až 50 % a v roku 2025 zvyšných 25 % invalidít. Prehodnotenie sa bude týkať približne 21 400 invalidných dôchodcov.

Zmena si vyžiada navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne v roku 2023 v sume približne 5,4 mil. eur, v roku 2024 cca 47,2 milióna a v roku 2025 asi 70,2 milióna eur./agentury/

X X X

Kaczyňski: Za nízku pôrodnosť v Poľsku môžu ženy, ktoré pijú alkohol

Predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kacyzňski uviedol, že nízka pôrodnosť v krajine je spôsobená tým, že mladé ženy vo zvýšenej miere pijú alkohol. Toto vyjadrenie v Poľsku vyvolalo vlnu kritiky. V pondelok to napísala agentúra AP, informuje TASR.

Kaczyňski počas kampane pred budúcoročnými parlamentnými voľbami cez víkend cestoval po Poľsku a stretával sa s voličmi.

V sobotu vyhlásil, že „nepodporuje materstvo v príliš mladom veku“, lebo podľa neho musia ženy najskôr dozrieť, až potom sa stať matkami. Dodal, že ak ženy mladšie ako 25 rokov pijú alkohol, tak to tiež „nie je pre pôrodnosť dobrá prognóza“.

Kritika v krajine

Slová Kacyzňského v Poľsku vyvolali okrem vlny hnevu a kritiky aj množstvo vtipov a paródií. Kritici upozorňujú najmä na fakt, že o zníženie pôrodnosti sa čiastočne zaslúžil sám Kaczyňski najmä prísnymi zákonmi o umelom prerušení tehotenstva či neustále sa zvyšujúcimi životnými nákladmi, čo mladým ľuďom sťažuje rozhodnutie založiť si rodinu.

Podľa opozičnej političky Kamily Gasiuk-Pihowiczovej je takéto vyjadrenie Kaczyňského „urážkou poľských žien“.

Poľsko, ktoré je tradičnou katolíckou krajinou, má jeden z najprísnejších zákonov o umelom prerušení tehotenstva. Ženy mohli do roku 2020 podstúpiť interrupciu len vo veľmi výnimočných prípadoch.

Protiústavné interrupcie

Poľský ústavný súd v októbri 2020 označil za protiústavné interrupcie vykonávané z dôvodu nezvratných vývojových chýb plodu, ktoré zahŕňajú rozsiahle spektrum poškodení od Downovho syndrómu po smrteľné choroby.

Poľské ministerstvo zdravotníctva však vlani v novembri vydalo nariadenie o tom, že umelé ukončenie tehotenstva je zákonné v prípade ohrozenia zdravia alebo života ženy. Reagovalo tak na smrť 30-ročnej ženy, ktorá bola v 22. týždni tehotenstva.

Hospitalizovali ju v nemocnici v Pszczyne, pretože jej odtiekla plodová voda. Podľa miestnych médií sa lekári rozhodli počkať, kým plod zahynie, namiesto toho, aby vykonali interrupčný zákrok. Plod v tele ženy napokon zahynul, pričom žena krátko po tom zomrela na septický šok, aktuality.sk

X X X

„Nevyžiadaná právna rada“. Prezidentka vyškolila Fica a ďalších z práva

Prezidentka Zuzana Čaputová reagovala na kritiku v súvislosti s dátumom konania referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie.

Konania referenda 21. januára podľa niektorých poslancov nie je dobrý,“ začala svoj status na sociálnej sieti prezidentka. Podľa hlavy štátu tento termín odporučil odbor volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra ako najskorší možný.

Doplnila, že termín vychádza z lehôt potrebných pre hlasovanie zo zahraničia a tiež z lehôt na samotnú prípravu referenda.

„Najneskorší termín referenda, na ktorý som ho (referendum) mohla podľa ústavných lehôt vyhlásiť, bol 12. február. Jediné termíny, ktoré teda na konanie sa referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko,“ uviedla prezidentka.

Čaputová sa zároveň ohradila voči vyjadreniam, že o jednej otázke mohla vyhlásiť referendum už 29. októbra a o druhej otázke až po tom, čo by o nej rozhodol Ústavný súd SR.

„Som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania,“ vysvetlila. Podotkla, že najdôležitejšie je napísať referendové otázky v súlade s Ústavou SR.

Referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie sa uskutoční v sobotu 21. januára 2023. Inicioval ho Smer s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

 Soros, Soros, Soros a zmarená kampaň

Na vyjadrenia prezidentky Zuzany Čaputovej k otázke referenda reagoval na sociálnej sieti aj predseda Smeru Robert Fico. Uviedol, že Čaputová, „Sorosove dieťa“, dotiahla marenie tohto referenda do dokonalosti. Najskôr sa podľa lídra Smeru nezmyselne obrátila na Ústavný súd SR, hoci, ako tvrdí Fico, vedela, že referendum bude musieť vyhlásiť.

„Urobila tak len preto, aby sa referendum nemuselo konať 29. októbra tohto roku počas lokálnych volieb. Lebo by bolo úspešné. Keď už takto na pokyn jej chlebodarcov učinila, referendovú skazu dokončila jeho vyhlásením na 21. januára 2023, hoci ho mohla vyhlásiť aj v polovičke februára,“ zamýšľa sa Fico.

Predseda Smeru tvrdí, že tak hlava štátu urobila preto, aby nebolo možné robiť kampaň v prospech referenda. „Sorosovcom je dostatočne zrejmé, že v predvianočnom období sa kampaňovať nedá a že život začína na Slovensku až po 6. januári. Zrátali si to a povedali, že zmaria aj kampaň, keď už zmarili referendum, pretože dva týždne medzi 6. januárom a 21. januárom sú výsmechom státisícom ľudí, ktorí podpísali petičnú akciu,“ uviedol Fico pričom dúfa, že ju za to Soros ocení./agentury/

X X X

Zverejnili rebríček najziskovejších firiem na Slovensku. Lídri sú z energetiky

Firmou s najvyšším vykázaným ziskom za rok 2021 vo výške 648,2 milióna eur boli US Steel Košice. Spoločnosť bola zároveň aj najväčším platcom dane z príjmu, keď so splatnou daňou v sume 152,7 milióna eur predbehla aj dlhoročnú jednotku v najväčšej splatnej dani, a to prepravcu plynu eustream.

 Ten vykázal splatnú daň z príjmu vo výške 126 miliónov eur, vyplýva z dát zverejnených spoločnosťou FinStat.

„V porovnaní s rokom 2020, kedy suma splatnej dane medziročne klesla o 0,89 %, evidujeme rast splatnej dane na analyzovanej vzorke 250.000 slovenských firiem, ktoré podali účtovnú závierku za rok 2021, až o 30,3 %,“ uviedla Miriama Pudišová zo spoločnosti FinStat. Prvých 100 najväčších platcov zaplatilo podľa nej spolu 43,5 % z celkovej sumy splatnej dane 3,442 miliardy eur.

  S. Steel Košice mal najväčší medziročný nárast v splatnej dani a jeho tržby oproti roku 2020 vzrástli o 110 % na 3,589 miliardy eur. Ďalšou firmou s významným medziročným rastom v uhradenej splatnej dani je Slovnaft, ktorý prešiel zo straty 81 miliónov eur do zisku 253 miliónov eur a zaplatil splatnú daň vo výške 50 miliónov eur. V rebríčku sa posunula vyššie aj Kia Slovakia, ktorej splatná daň bola 61 miliónov eur.

Do prvej desiatky firiem s najvyšším ziskom sa okrem spomínaných spoločností dostali aj SPP Infrastructure, Slovenská sporiteľňa, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika, Volkswagen Slovakia a Tatra banka.

Zaujímavým je podľa Pudišovej aj rast splatnej dane pri firmách, ktoré ju mali v predošlom roku nulovú, alebo im vzrástla niekoľkostonásobne, ako napríklad Marelli PWT Kechnec Slovakia, OKTE, sli.do, alebo už zlúčená Penta Investments./agentury/

X X X

Od Dubčekovej autonehody uplynulo 30 rokov. Prečo zomrel?

Deväť týždňov vzdoroval Alexander Dubček smrti, nakoniec však ťažkým zraneniam podľahol. Ani 30 rokov, čo odvtedy uplynulo, ani opakované vyšetrovanie tragickej autonehody nerozptýlili všetky otázniky, ktoré vyvolala. Časť verejnosti naďalej verí teóriám o sprisahaní či dokonca o atentáte.

 Pripomeňme niektoré nespochybniteľné fakty (vážne zranený Dubček napokon zomrel 7. novembra 1992). Vládny bavorák, v ktorom sa viezol 71-ročný Dubček z Bratislavy do Prahy, havaroval 1. septembra 1992 v čase 9.25 na 88. kilometri diaľnice D1 neďaleko českého Humpolca.

Dubček sedel vzadu a študoval dokumenty na nadchádzajúce zasadnutie federálneho parlamentu. Šoféra, 37-ročného Jána Rezníka, pridelili Dubčekovi z federálnej ochranky ústavných činiteľov a bolo o ňom známe, že rád riskuje, mal povesť kaskadéra. Išiel na prvú jazdu s Dubčekom, predtým vozil podpredsedu vlády Rudolfa Filkusa, ktorý s ním pre spôsob jazdy nebol spokojný a museli mu ho vymeniť.

Ani 88. kilometer D1 nemal dobrú povesť. Dostal sa dokonca do pesničky hudobnej skupiny Tři sestry: „U Humpolce v příkrym kopci často bouraj politici.“ Už predtým tam totiž havaroval československý minister zahraničného obchodu Jozef Bakšay a ďalší Slovák, ktorým bol Havlov poradca Martin Bútora.

  Prvého septembra 1992 sa v Bratislave schádzala Slovenská národná rada, aby prijala prvú Ústavu SR. Na českej Vysočine v tom čase fúkal silný vietor a cesty bičoval hustý dážď. Tvorili sa na nich hlboké kaluže a rozhlas varoval vodičov, aby si dávali pozor.

Osudný 88. kilometer bol známy rizikom šmyku na mokrej vozovke. Približne kilometer pred ním upozorňovala na toto nebezpečenstvo dopravná značka. A zhruba 300 metrov pred miestom nehody vyzývala šoférov ďalšia značka s dodatkovou tabuľkou „dážď“, aby znížili rýchlosť na 80 km/h.

 Podľa súdnych znalcov i očitých svedkov sa však auto s Dubčekom rútilo rýchlosťou okolo 120 km/h. V kritickom okamihu dostalo BMW šmyk, „urobilo hodiny“, prevrátilo sa na pravý bok, prerazilo zvodidlá a vyletelo z diaľnice. Tam sa prevrátilo späť na kolesá a silou zotrvačnosti sa zavŕtalo sa do stráne.

Alojz K. z Vyškova, ktorého škodovku vládny bavorák chvíľu pred tým predbehol a zrazu zmizol z dohľadu, hneď vytušil, že sa stalo niečo zlé-nedobré. Zastavil v odstavnom pruhu a keď zbehol zo svahu, uvidel zadnú časť BMW trčiacu do výšky. Vrak bol prázdny. Asi 10–15 metrov od zničeného auta našiel ležať v tráve stonajúceho staršieho muža. Vedľa neho kľačal muž stredného veku a krvácal z hlavy. Alojz K. vyšiel znovu na diaľnicu a začal stopovať okoloidúce autá. Zastavila mu sanitka, nemala síce lekára, ale jej šofér nahlásil nehodu. Havarované vládne vozidlo malo síce vysielačku, ale nedalo sa s ňou nadviazať spojenie.

Zhruba po 20 minútach dorazili z neďalekého Humpolca zdravotníci a s nimi aj hasiči a policajti. „Vodič nebol pripútaný a pán Dubček tiež nie,“ priblížil situáciu českému denníku Právo lekár záchranky Vladimír Smrčka. Politik sa však na rozdiel od šoféra nemohol hýbať a bol v bezvedomí. Obďaleč ležal čierny kožený kufrík s dokumentmi, ktoré Dubček čítal počas jazdy.

V rukách zdravotníkov

Do operačnej sály nemocnice v Humpolci preniesli na kožu premočeného Dubčeka na nosidlách a už pri vedomí. Ujal sa ho lekár Adolf Balogh. „Ste pán Dubček?“ „Som Alexander Dubček z Bratislavy, necítim si nohy,“ odpovedal zranený. Zbežným vyšetrením lekár zistil rýchle dýchanie a slabý tep. Usúdil, že ide o závažný úraz so začínajúcim úrazovým šokom. Pacienta bolo treba čo najskôr operovať a humpolecká nemocnica nebola dostatočne vybavená na takéto zákroky.

Medzitým pristála letecká záchranka z Jihlavy. Balogh oznámil Dubčekovi, že ho dopravia do nemocnice v Prahe. „Doktore, konajte svoju povinnosť, ja vám verím,“ reagoval Dubček. Pacienta uviedli do umelého spánku, o 40 minút už ho preberali lekári na jednotke intenzívnej starostlivosti v pražskej nemocnici Na Homolke. Zistili rozsiahle zranenia chrbtice, hrudníka i vnútorných orgánov, a že pacient je v ťažkom šoku.

Zdravotný stav Dubčeka zostával počas celej hospitalizácie veľmi vážny. Vyplývalo to z pravidelne vydávaných lekárskych správ. Podstúpil tri operácie. Prvú už na druhý deň po prevoze v súvislosti s trieštivou zlomeninou bedrových stavcov. Po operácii bol pri vedomí, komunikoval a prijímal návštevy trvajúce do päť minút. Dokonca sa začínal (v rámci možností) venovať niektorým pracovným povinnostiam.

 Pacientov stav sa zhoršil 17. septembra a najmä po ďalšej, trojhodinovej, operácii v dutine brušnej, ktorú chirurgovia uskutočnili 6. októbra 1992. Podľa lekára Milana Ročeňa, primára ARO, išlo o zlyhanie obličiek. Na druhý deň museli Dubčeka napojiť na umelú obličku a pľúcny ventilátor.

O týždeň (14. októbra) absolvoval ďalšiu operáciu „s cieľom dekompresie“ chrbticového kanála, v ktorom je uložená miecha. „Odvtedy bol pacientov stav vážny až kritický,“ priznal český minister zdravotníctva Petr Lom deň po úmrtí Dubčeka. Hlavnou príčinou smrti bolo podľa Ročeňa zlyhanie srdca, obličiek a pľúc.

O oprávnenosti prevozu ťažko zraneného Dubčeka do nemocnice Na Homolke sa neskôr viedli aj verejné spory. Najmä odvtedy, čo do nich vstúpil Dubčekov najstarší syn chirurg Pavol. Vraj nechápal, prečo otca prevážali až do Prahy, keď celkom neďaleko v Brne sa nachádzala svetoznáma neurochirurgia.

Oficiálna odpoveď z kompetentných miest znela, že od miesta nehody do Brna a do Prahy je približne rovnaká vzdialenosť. Homolka však dostala prednosť, lebo išlo o špeciálne zariadenie pre prominentných politikov, najlepšie personálne a prístrojovo vybavené v celom Československu.

Nespokojnosť príbuzných a priateľov Dubčeka s podmienkami v nemocnici Na Homolke zašla tak ďaleko, že začali organizovať prevoz do niektorej zo špičkových kliník v Taliansku. Bola to iniciatíva bolonského priemyselníka Vittoria Caffea, ktorý po vojne vyštudoval v Československu. Pred rokom 1989, keď sa Dubček nachádzal pod neustálym dohľadom ŠtB, Caffeo tajne prenášal jeho správy do Talianska.

Spriatelili sa, Dubček na jeho pozvanie trávil v Bologni začiatkom deväťdesiatych rokov dvakrát dovolenku. Z druhej sa vrátil domov iba krátko pred haváriou.

Caffeo patril k málu tých, ktorým sa podarilo navštíviť Dubčeka v pražskej nemocnici. Hneď po návšteve dal dovedna tím talianskych lekárov a v prenajatom lietadle ich na vlastné náklady prepravil do Prahy s tým, že naspäť odletia aj s Dubčekom. „Prišli už neskoro, po druhej operácii, a sami usúdili, že prevoz v tomto stave by bol veľmi riskantný,“ hovorí Dubčekov priateľ a blízky spolupracovník Ivan Laluha.

 Smrť Dubčeka sa v súvislosti s vážnymi zraneniami dala predpokladať, ale jeho úmrtie mnohých zastihlo nepripravených. „Chvíľami sa zdalo, že to prežije. A takí ako on sa len tak ľahko nevzdávajú. Veď aj bojoval viac ako dva mesiace,“ spomína Laluha.

Kým ešte nenastali pooperačné komplikácie, navštívil Dubčeka aj Michal Kováč, ktorý ho vystriedal vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia. „Na celom tele mal obväzy, ale hovoril tak zreteľne a súvislo, že som si povedal: Dostane sa z toho,“ spomínal po rokoch.

Druhý deň po smrti Dubčeka médiá hľadali v jeho úmrtí skrytý zmysel a symboliku. Spájali ho s pochovávaním Československa i myšlienky socializmu s ľudskou tvárou z roku 1968. „Lacné klišé by nemali zastrieť skutočnosť, že Dubček bol naozaj symbolom, ale nie zo sveta pominuteľnej slávy politických činiteľov. Bol symbolom nádeje v beznádejných časoch, symbolom budúceho víťazstva po prvej prehratej bitke,“ reagoval Zdeněk Mlynář, jeho blízky spolupracovník v období Pražskej jari.

Chvíľami sa zdalo, že to prežije. A takí ako on sa len tak ľahko nevzdávajú.Ivan Laluha, blízky spolupracovník Alexandra Dubčeka

V početných nekrológoch v médiách, však nebola núdza o špekulácie, čo by sa bolo stalo už v najbližšom čase, nebyť predčasnej smrti Dubčeka. V parlamente bol pripravený na schválenie zákon o zániku československej federácie. Vo verejnosti prevládalo presvedčenie, že Dubček patril medzi tichých stúpencov zachovania spoločného štátu. Jedna z konšpiračných teórii preto predpokladala, že ho odstránili fanatickí bojovníci za samostatnosť Slovenska.

Podľa Kováča sa Dubček vyrovnal s rozdelením federácie už pred nehodou. „Proces osamostatnenia Slovenska však chápal ako súčasť integračných procesov, zapájania sa do väčšieho celku,“ upozorňuje Laluha.

V konfrontácii s reálnymi faktami neobstojí ani ďalšia sprisahanecká teória. Vraj Dubčeka odstránili nejaké temné sily preto, aby sa nestal prezidentom samostatného Slovenska.

 Nové podnety pre konšpirácie priniesla príprava poslednej rozlúčky s Dubčekom i samotný pohreb. Najprv sa dopoludnia 13. novembra konala malá rozlúčka na Ruzynskom letisku v Prahe. Podľa viacerých očitých svedkov bola viac ako trápna. Širšej verejnosti účasť odopreli. Tohto lúčenia-nelúčenia sa zúčastnili len „zástupcovia poslancov Federálneho zhromaždenia“. Štátne vlajky spustili na pol žrde iba na budovách federálnych inštitúcií.

V Bratislave mal Dubček dôstojný pohreb, aj keď bez niektorých štátnych pôct. Oficiálna rozlúčka sa uskutočnila v sobotu 14. novembra predpoludním v starej budove SND a začala sa československou štátnou hymnou.

 Usmiaty Alexander Dubček – politik, ako si ho ľudia zapamätali. Snímka je z leta 1991 z roľníckeho družstva vo Vajnoroch. „Nerád, by som sa dočkal toho, že nás poľnohospodárstvo neuživí,“ zdvôraznil počas pracovnej návštevy.

Obradu sa zúčastnili okrem domácich politikov aj viaceré významné zahraničné osobnosti, medzi nimi prezidentka Spolkového snemu Nemecka Rita Süssmuthová, predseda rakúského parlamentu Heinz Fischer, predseda talianskeho Senátu Giovanni Spadolini, predseda Socialistickej internacionály Pierre Mauroy a ďalší.

Z Prahy pricestovala česká delegácia, ktorú tvorili zväčša Dubčekovi blízki spolupracovníci z roku 1968 a z obdobia po roku 1989 (prevažne ľavicoví politici), ale aj predseda Českej národnej rady Milan Uhde. Očakávalo sa, že práve on ako služobne najvyššie postavený prehovorí za „oficiálnu Prahu“ nad rakvou. Uhde však mlčal. „Je mi z toho smutne a tiež trápne. Ako keby sa malo dať Čechom na vedomie, že Dubček vlastne pre nich veľmi veľa neznamená,“ napísal neskôr Čestmír Císař, jeden z protagonistov Pražskej jari. Na Slovensku to podporilo konšpirácie o tom, že za Dubčekovu smrť môžu Česi. Už vtedy vznikala legenda podobná tej o tragickom úmrtí Milana R. Štefánika.

Objavili sa však aj ďalšie sprisahanecké teórie. Podľa jednej sa Dubček mal stať obeťou zabijakov najatých bývalými špičkami KGB a ŠtB. Mal totiž krátko po nehode svedčiť v moskovskom procese proti Komunistickej strane Sovietskeho zväzu. U čitateľov v úspešnej knihe Zinscenované atentáty o tom písal aj ruský autor literatúry faktu Nikolaj Zeňkovič. Ako je možné, pýtal sa, že sa stále nenašla Dubčekova aktovka s dokumentmi pripravenými pre uvedený proces, ktorú mal so sebou v havarovanom aute?

A je to vari len náhoda, pokračoval Zeňkovič, že v ten istý deň 1. septembra 1992 zavraždili neznámi páchatelia vo Varšave bývalého poľského premiéra Piotra Jarosziewicza, ktorý mal takisto vystúpiť ako svedok na procese v Moskve? Aktovka s dokumentmi však nezmizla a z vrahov Jarosziewicza sa vykľula trojica lupičov z tzv. karate gangu, ktorý v tej dobe vykrádal byty po celom Poľsku.

Olej do ohňa konšpirátorov prilial aj spomínaný Caffeo na jeseň 1993. Z jeho rozhovoru s Dubčekom v pražskej nemocnici vraj jasne vyplynulo, že to bol atentát, nie nehoda. Pritom všetci, ktorí prišli do styku s Dubčekom po havárii, zhodne tvrdili, že sa na ňu nevedel rozpamätať.

 Vyšetrovanie a súd

A čo šofér Rezník? Podľa niektorých konšpirátorov údajne po havárii odmietol vypovedať a radšej strávil jeden rok vo väzení. Nie je to pravda. Pred senátom Vojenského súdu v Českých Budějoviciach Rezník v marci 1993 vypovedal.

Súd dospel k záveru, že vodič spôsobil nehodu neprimerane rýchlou jazdou. Zároveň vzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť, že vládne vozidlo malo výnimku z predpisov a nemuselo dodržiavať obmedzenie rýchlosti. Vodiča odsúdili na 12 mesiacov nepodmienečne, ale neodsedel si ich, lebo sa naňho vzťahovala amnestia.

Podľa znaleckých posudkov na vznik nehody mal značný vplyv tzv. akvaplaning, čiže znížená priľnavosť pneumatík k vozovke, ak je asfalt pokrytý vodou. Nehodu vyšetrovali najprv kriminalisti z Pelhřimova. V roku 1999 sa k nej vrátili slovenskí vyšetrovatelia a dali za pravdu českým kolegom. „Nezistili sme žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že Dubčeka zavraždili,“ povedal šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.

Skrátka, Dubček zomrel tak ako, žiaľ, u nás ročne zomierajú stovky ľudí. V dôsledku automobilovej nehody a napriek všetkému úsiliu lekárov zachrániť mu život.

Laluha, niekdajší predseda Zahraničného výboru NR SR, poukazuje na celoeurópsky význam Dubčeka: „Mal takú autoritu a medzinárodnú reputáciu, že nám otvárala dvere, kamkoľvek sme prišli ešte dlho po jeho smrti.“

Tí, čo Dubčeka poznali zblízka, sa zhodujú, že v samostatnej Slovenskej republike by bez ohľadu na ním zastávanú funkciu už len svojou prirodzenou autoritou zabránil viacerým prechmatom a excesom, ktoré sa udiali pri budovaní nového štátu.

Dubčekov návrat do politiky

Štrnásteho novembra 1989 sa Alexander Dubčektakmer po dvoch desaťročiach izolácie prvýkrát zúčastnil na verejnom proteste. Išlo o demonštráciu proti uväzneniu tzv. bratislavskej päťky.

V revolučných dňoch vystupoval na masových demonštráciách,prvýkrát 22. novembra 1989 a o dva dni nato v Prahe spolu s Václavom Havlom. Účastníci často skandovali heslo Dubček na hrad!

Začiatkom decembra 1989 slovenská politická reprezentácianavrhla Dubčeka za prezidenta Československa. Premiérom sa však medzitým stal Slovák Marián Čalfa, hlavou štátu podľa zvyklosti mal byť Čech. Stal sa ním Václav Havel. Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia. Túto funkciu vykonával Dubček od 28. decembra 1989 do júna 1992.

Pred parlamentnými voľbami v roku 1992sa Dubček stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Zvolili ho potom do federálneho parlamentu./agentury/