S Miklošom sa pochytil na zákaze spaľovákov. Zákaz spaľovacích motorov si zvolila Saska za svoju ústrednú volebnú tému. Preto aj v pondelok zorganizovala debatu s politikmi a odborníkmi o tom, čo táto zmena prinesie. Zúčastnil sa na nej aj exminister financií za vlád Mikuláša Dzurindu Ivan Mikloš. Práve s ním zviedol líder Sasky Richard Sulík najväčšie slovné výmeny.

 Udiali sa až v druhej časti debaty s názvom O zákaze spaľovacích motorov. Okrem Mikloša a Sulíka sa jej zúčastnili bývalý štátny tajomník na ministerstve životného prostredia a dnes člen strany Demokrati Michal Kiča. Ďalej bývalý štátny tajomník na ministerstve hospodárstva a člen Sasky Ján Oravec. Diskusiu moderoval motoristický novinár Alexander Štefuca.

Mikloš začal svoj vstup kritikou Sasky, že si túto tému vybrala ako predvolebnú, je to podľa neho čistý populizmus. „Túto debatu považujem za zbytočnú. Pozíciu Sasky považujem za nesprávnu a nekorektnú. Saska ide ťažiť z nejakého prirodzeného odporu ľudí voči zákazom a z neznalosti ľudí o tom, kde sme a kam smerujeme. Sú teda iba dve možnosti: buď si to kolegovia zo Sasky nenaštudovali, čo pochybujem. Alebo vedome idú podľa toho, čo prieskumy ukázali a že môžu z toho profitovať,“ povedal v úvode Mikloš.

 Pokračoval, že dotknutá európska smernica vôbec nehovorí o zákaze. Hovorí iba o tom, že po roku 2035 tie automobilky, ktoré budú vyrábať nové spaľováky, budú platiť pokuty, pričom sa zachováva technologická neutralita – mohlo by sa tak jazdiť na vodík, no z krátkodobého pohľadu je príliš drahý, povedal Mikloš. „Som smutný, že toto ste si dali ako jednu z agend. A som smutný z toho, ako vyzerá slovenská debata,“ dodal exminister financií.

Sulík: Máme problém so zákazmi

Oravec Miklošovi následne vytkol, že stratil ostražitosť voči tomu, čo prichádza z Bruselu. Povedal, že 314 vedcov vyzýva Európsku komisiu, aby návrh prerobili, lebo dnes nie je technologicky neutrálny, pretože tvrdí, že k bezemisnej budúcnosti máme prísť jedine elektromobilitou.

V úvodnom slove Sulík hneď skritizoval Mikloša. „Ivan, ty vlastne hovoríš, že je jedno, čo je a čo nie je racionálne. Príde zákaz a my máme držať hubu a krok. Mám s tým problém celý život. My sme si to nezistili z prieskumov. My máme problém so zákazmi. Ten zákaz vedie k dvom veciam. Po prvé, nebude tu dosť elektriny. Po druhé, dostávame sa do závislosti od Číny, lebo Čína má od 60 do 80 ťažobných práv na nerastné suroviny do elektromobilov,“ oponoval Sulík.

„Problém je, že všetko ženieme rýchlo do elektriny – či sú to tepelné čerpadlá alebo oblúkové pece z U.S. Steelu. A to len preto, že to tak niekto povedal? Videli sme, že všetko, čo prichádza zo západu, nie je super. Napríklad Nemci si zakázali atómky a to nie je dobré,“ pokračoval Sulík.

 Mikloš mu na to odpovedal, že je veľmi nebezpečné démonizovať Európsku úniu, aj keď nie je bez chýb. Za zásadné považuje, že EÚ má oveľa väčšie benefity ako nejaké škody napáchané z regulácií.

Sulík zdôraznil, že nie je proti elektromobilom a voľnej trhovej súťaži. „Len prečo musíme zakazovať? Keby išlo len o nejaké poplatky, ale tu ide o to, že od roku 2035 bude zakázané predávať autá, ktoré počas prevádzky, nemajú nulové emisie. Vôbec sa nezohľadňuje to, ako sa zaťaží životné prostredie. Napríklad na jednu elektroauto ide 40-krát viac lítia. Baterky nejde recyklovať a strašne horia. Ale toto všetko sa nezohľadňuje,“ tvrdí Sulík. „EÚ si to strašne silno a strašne rýchlo vynucuje,“ povedal.

„Keď človek niečo povie, hneď démonizuje EÚ? Nikdy som sa nevyjadril, že by sme mali vystúpiť z EÚ. Akonáhle príde človek s iným názorom je ruský agent? Potom sa poschvaľujú hlúposti a EÚ upadá. Je zakázaná debata o tom, čo je dobré a zlé,“ povedal Sulík.

Mikloš: Sulíkove fakty nesedia

Mikloš zareagoval, že má problém so slovom „zákaz“. Nikto nič podľa neho nezakazuje. Nepáči sa mu tiež, že ľudia si budú myslieť, že to auto, ktoré majú v garáži, nebudú môcť používať. „Všetky fakty Sulíka sa dajú rozbiť na padrť,“ dodal Mikloš.

Sulík ďalej argumentoval, že prevádzka elektromobilu bude drahšia, lebo ich štáty budú musieť zdaniť. EÚ má nechať voľnú súťaž medzi rôznymi formami osobnej dopravy a nemá nič zakazovať. „Budeme mať autá jazdiace na uhlie,“ povedal Sulík a poukázal na nemecký zákaz jadra, ktoré nahradili spaľovaním uhlia, z ktorého vyrábajú elektrinu.

V energetickom mixe Európy je elektrina vyrobená z 20 až 25 percent z uhlia, dodal predseda Sasky. „Čo sme získali, keď rozkážeme vetru a dažďu a od roku 2035 budú všetky autá jazdiť na elektro-uhlie,“ opýtal sa. Sulík vyjadril nádej, že nová smernica sa bude prehodnocovať a dostanú sa do nej nové zmeny. „To, čo štát vie robiť, je zabezpečiť dostatok elektriny,“ načrtol pomoc štátu s elektromobilitou do budúcnosti Sulík.

Na záver Mikloš pripomenul Sulíkovi boj proti eurovalu. „Tento boj proti novej smernici mi veľmi pripomína boj proti eurovalu. Asi viete, ako to dopadlo,“ povedal. Narážal na hlasovanie o pomoci Grécku v roku 2011 v čase dlhovej krízy v eurozóne, ktorý Saska nepodporila a padla tak vláda Ivety Radičovej. Mikloš podotkol, že v Číne už dnes sú elektromobily o 30 percent v priemere lacnejšie ako spaľováky. A keď na túto vlnu elektromobility nenabehnú aj európske automobilky, budú mať veľké problémy konkurovať tým z Ázie.

Debaty sa zúčastnil aj prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek, ktorý všetkých vyzval, aby sa začalo hovoriť o tom, čo sa dá spraviť a nie hľadať výhovorky. Diskutujúci sa však zhodli, že emisná norma Euro 7 je chyba, ktorá spôsobí automobilkám veľké škody./agentury/

X X X

   Prigožin zúri. Po útoku dronov na Moskvu zasypal ministerstvo obrany nadávkami

Šéf ruskej Vagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti Jevgenij Prigožin po utorkovom nálete dronov na Moskvu zasypal úradníkov z ruského ministerstva obrany nadávkami. Zakladateľ žoldnierskej skupiny, ktorá sa podieľa na invázii na Ukrajinu, ostro kritizoval ruské úrady už v minulosti, napríklad v súvislosti s bojom o východoukrajinské mesto Bachmut.

  „Smradľavé hovädá, čo ako robíte?,“ rozčuľoval sa Prigožin podľa portálu Meduza. „Ste ministerstvo obrany… Prečo ste, ku*va, dovolili, aby tie drony doleteli do Moskvy?“ pýtal sa na nahrávke zverejnenej jeho tlačovou službou.

Prigožin tiež zdôraznil, že jeden z dronov bol podľa informácií ruského poslanca Alexandra Chinštejna zostrelený nad dedinou Razdory, ktorá je súčasťou oblasti známej ako Rubljovka na západnom okraji Moskvy, kde má svoje rezidencie mnoho prominentných Rusov. Sídlo ruského prezidenta Vladimira Putina Novo-Ogarjovo je odtiaľ desať minút autom.

 „To, že vám (drony) letia na Rubljovku k vám domov, je vám u prdele. Nech vám tie domy pokojne zhoria,“ kritizoval rozhorčene Prigožin.

Z Moskvy dnes prišli správy o zasiahnutí troch obytných domov pri nálete dronov. Ľahké poškodenie zasiahnutých budov potvrdil starosta mesta Sergej Sobjanin, ktorý rovnako uviedol, že dvaja ľudia museli po útoku vyhľadať lekársku pomoc. Podľa ruského ministerstva obrany na Moskvu útočilo osem bezpilotných lietadiel, z ktorých päť sa ruskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť ešte nad okolitou Moskovskou oblasťou. Tri ďalšie stratili podľa ministerstva smer po tom, čo ich zasiahli prostriedky rádioelektronického boja. Niektoré predchádzajúce správy uvádzali vyššie počty útočiacich dronov, napríklad ruský informačný kanál Baza uviedol, že na ruskú metropolu mierilo približne 25 bezpilotných lietadiel.

 Moskva z útoku obvinila Kyjev. Ukrajina sa k náletu neprihlásila, ale prípadné zapojenie ani nepoprela. Agentúra Reuters dnešné udalosti okomentovala spôsobom, že vojna, ktorú Rusku rozpútalo pred 15 mesiacmi na Ukrajine, sa preniesla do jeho metropoly./agentury/

X X X

Putin: Útok na Moskvu bol odvetou za ruský útok na sídlo ukrajinskej rozviedky

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že raňajší útok dronov na Moskvu bol odvetou Kyjeva za nedávny útok ruských síl na sídlo hlavnej správy ukrajinskej vojenskej rozviedky. Samotná Ukrajina pritom zodpovednosť za utorkový útok na Moskvu popiera. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že toto Putinovo vyjadrenie zverejnili ruské štátne tlačové agentúry.

 RFE/RL poukázala na to, že Moskva sa prvýkrát prihlásila k tomu, že pred niekoľkými dňami zaútočila na sídlo hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany. Kyjev o takomto útoku ani neinformoval.

Podľa Putina sa Ukrajina vyslaním ôsmich dronov na Moskvu a okolitý región pokúsila „zastrašiť“ Rusko a ruských občanov.

Putin sa k úderom na Rusko vôbec prvýkrát vyjadril takmer okamžite po tom, ako k nim došlo. Povedal, že Kyjev úmyselne zaútočil na civilné ciele a označil to za terorizmus.

 Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že Kyjev uskutočnil „teroristický útok“ ôsmimi bezpilotnými lietadlami „na objekty v meste Moskva“. Tri z nich boli vyradené systémami elektronického boja a odchýlili sa od plánovaných cieľov — zrejme preto zasiahli tri bytové domy v oblasti na juhozápade Moskvy.

V tlačovej správe ruského ministerstva obrany zverejnenej na platforme Telegram sa píše, že ďalších päť dronov zostrelil raketový systém zem-vzduch Pancir-S v Moskovskej oblasti.

Ruský prezident vo svojom vyhlásení uviedol, že protivzdušná obrana Moskvy počas bezprecedentného útoku dronov fungovala „normálne, uspokojivo“, i keď priznal, že ešte je na čom pracovať.

 Vo svojej reakcii Putin tiež upozornil, že útokmi dronmi na Moskvu je Rusko tlačené k odvetným akciám, ktoré však nešpecifikoval.

Okrem toho Putin vo svojom vyhlásení tvrdil, že útoky ruskej armády na ciele na Ukrajine sa od ukrajinských líšia tým, že „sa vykonávajú vysoko presnými zbraňami“.

RFE/RL pripomenula, že Ruskom použité bomby, rakety a úlomky z nich pravidelne zasahujú civilné ciele na Ukrajine. Moskva tieto svoje vojenské akcie takmer nikdy nekomentovala, pri zriedkavých príležitostiach, keď tak urobila, len uviedla, že sa nezameriava na civilné ciele.

 Moskva v utorok ráno zažila niekoľko útokov bezpilotných lietadiel: tri z nich zasiahl bytové domy, zatiaľ čo ostatné boli údajne zostrelené. Jeden z dronov údajne pristál v blízkosti Putinovej rezidencie v Novo-Ogariove./agentury/

X X X

Exminister Naď zháňa kontakt na Zuckerberga: Má problém s premenovaním profilu na Facebooku

 Ministrom obrany nie je už dva týždňe, no na sociálnej sieti má stále uvedenú ústavnú funkciu. Exšéf rezortu obrany Jaroslav Naď (Demokrati) sa sťažuje, že Facebook mu neumožňuje zmenu v názve verejného profilu. Hľadá preto kontakt, a to až na vedenie globálnej platformy. Pred niekoľkými mesiacmi pritom problém s premenovaním stránky nemal.

 Facebook Naďovi udelil aj modrú fajočku, ktorá potvrdzuje, že ide o overený profil verejnej osoby. Posledné zmeny v Naďovom živote však jeho profil neodráža. Oficiálna stránka politika má stále názov Jaro Naď – minister obrany SR, hoci prezidentka Zuzana Čaputová ho zbavila poverenia zastavať túto funkciu už v polovici mája.

 Ako uviedol exminister na sociálnej sieti, Facebook mu neumožňuje odstrániť časť názvu stránky. “Verte, že by som to rád zmenil, no FB mne a tiež Eduardovi Hegerovi opakovane z nepochopiteľných dôvodov nechce povoliť zmenu,” napísal v príspevku. Doplnil, že jeho tím ohľadom problému už kontaktoval podporné stredisko spoločnosti Meta, ktorá prevádzkuje Facebook. Pokrok nedosiahli.

Náhľad Hegerovej stránky potvrdil Naďove slova. Profil bývalého premiéra dodnes má za menom politika pomlčku a poznámku “Predseda vlády SR“. Na stránke predsedu Demokratov však nie sú nové príspevky od chvíle, keď Heger nastúpil do parlamentu a stratil funkciu. Jeho stranícky kolega Naď naopak publikuje nové statusy takmer každý deň.

“Odôvodňujú to tým, že mám overený účet, ktorý oslovuje veľké publikum, preto nesúhlasia so zmenou, ktorá by mohla viesť k pomýleniu (misleading) ľudí. Podľa ich logiky mám preto radšej zjavne uvádzať nepravdu. Nepochopiteľné, ale realita,“ zhrnul poslanec.

Fanúšikov svojej stránky preto poprosil o pomoc. “Beriem aj číslo na Marka Zuckerberga,“ poznamenal.

Pred dvoma mesiacmi pritom Naď žiadny problém so zmenami na svojej stránke nemal. V marci totiž vystúpil z hnutia OĽaNO a spolu s Hegerom nastúpil do strany Demokrati. Vtedy Jaroslav Naď vymazal z titulku verejného profilu meno hnutia, za ktoré kandidoval vo voľbách.

Bývalý stranícky kolega oboch politikov Roman Mikulec (OĽaNO) podobný problém nemá. Síce takisto mal v názve profilu uvedenú funkciu, 18. mája, teda po nástupe do parlamentu, ju zo stránky vymazal.

Spoločnosť Meta na svojom webe uvádza, že pri premenovaní profilov platí niekoľko obmedzení. Žiadosť o zmenu nebude akceptovaná, ak sa názov profilu mení častejšie, ako raz za 60 dní, alebo sa ho pokúšali meniť príliš často. Facebook navyše neodporúča zadávať v mene profilu funkcie či tituly žiadneho druhu. Pri zmene Naďovho profilu už uplynula 60-dňova lehota, avšak názov stránky sa menil pomerne často. Za päť rokov existencie ku zmenám došlo štyrikrát.

Ďalšou príčinou problémov môže byť aj to, že Facebook predtým žiadal používateľa o overenie mena či totožnosti. V bežných prípadoch sociálna sieť nevyžaduje od používateľov preukázanie žiadnych dokladov. Ale v prípade, ak profil ovládnu heckeri, na jeho návrat treba Facebooku potvrdiť svoju totožnosť.

Ministerstvo obrany vlani informovalo, že vtedajší šéf rezortu Naď čelil hackerskému útoku. Politik vtedy dostal na svoju súkromnú adresu v službe Gmail podozrivý e-mail s PDF prílohou obsahujúcou ruský text. Hackeri sa neskôr pokúsili do predmetného konta prihlásiť, pokus však nevyšiel. Neznámi páchatelia tiež rozposielali e-mailové správy v mene šéfa rezortu obrany./agentury/

X X X

NATO posiela do Kosova posily, po násilnostiach je na severe zranených 30 vojakov mierových síl

Potýčky vypukli, keď srbská väčšina na severe Kosova nesúhlasila s tým, aby sa funkcií starostov štyroch obcí ujali zvolení zástupcovia albánskej národnosti.

Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že po násilnostiach na severe Kosova, pri ktorých bolo zranených 30 vojakov mierových síl pod vedením NATO, vysiela do Kosova posily. Informuje o tom TASR, ktorá sa odvoláva na agentúru AFP.

„Nasadenie ďalších síl NATO v Kosove má zabezpečiť, aby sily KFOR mali kapacity potrebné na udržanie bezpečnosti v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady OSN,“ uviedol vo vyhlásení admirál Stuart B. Munsch, veliteľ veliteľstva spojeneckých síl v Neapole. Dodal, že „násilie sa musí skončiť“.

Potýčky vypukli, keď srbská väčšina na severe Kosova nesúhlasila s tým, aby sa funkcií starostov štyroch obcí ujali zvolení zástupcovia albánskej národnosti. Najviac napätá bola situácia v obci Zvečan, kde v pondelok došlo k násilným zrážkam, pri ktorých bolo zranených 19 maďarských a 11 talianskych príslušníkov misie KFOR. Zranenia utrpelo a 52 srbských demonštrantov.

Situácia na severe Kosova zostáva napätá aj v utorok. Podľa agentúrnych správ sa srbskí demonštranti naďalej zhromažďovali pred obcou Zvečan.

Srbi v apríli bojkotovali komunálne voľby v lokalitách na severe Kosova. Výsledkom volieb bolo zvolenie albánskych starostov s účasťou nižšou ako 3,5 percenta. Títo starostovia zložili minulý týždeň prísahu vláde premiéra Albina Kurtiho, a to napriek výzvam Európskej únie a Spojených štátov na zmierenie komunít, aktuality.sk

X X X

Kauza Mýtnik: Exminister Kažimír neprišiel, predvolajú ho opäť. Čaká ho aj vlastný súd

 Guvernér NBS sa ako svedok ospravedlnil. Už 3. júla má začať proces v inej kauze, v ktorej sám čelí obžalobe z podplácania.

V kauze Mýtnik si mal v utorok na lavicu svedkov sadnúť exminister financií za Smer Peter Kažimír. V súčasnosti guvernér Národnej banky Slovenska sa však ospravedlnil. Svoju neprítomnosť zdôvodnil účasťou na medzinárodnej konferencii, o čom podľa sudcu Jána Hrubalu doložil aj doklady.

Predseda senátu sa v úvode spýtal prokurátora i obhajcov, či je prítomnosť Kažimíra nutná a nestačí prečítať jeho výpovede z prípravného konania. Viacerí však trvali na jeho osobnej účasti. Hrubala teda ohlásil, že sa guvernéra pokúsia predvolať na niektorý z ďalších termínov, pojednávanie súd rozplánoval aj na jún a júl.

Exministra Kažimíra čaká už 3. júla súdny proces v inej kauze, kde je sám obžalovaný z podplácania.

Suchoba: Kažimír „sa demaskoval“

Obžaloba v Mýtnikovi hovorí o predražených a účelovo utajených štátnych zákazkách na IT služby pre finančnú správu, obžalovaných viní z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácií pri verejnom obstarávaní, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a o prijímania úplatkov.

Z biznisu mala profitovať firma Allexis IT podnikateľa Michala Suchobu, ale z pozadia a reťazec firiem v zahraničí aj oligarcha spojený so Smerom Jozef Brhel a jeho syn Jozef Brhel mladší. Diať sa tak malo za vlády Smeru a Františka Imreczeho ako šéfa daniarov.

Suchoba aj Imrecze sa priznávajú, že korumpovali, v prípade sú vyčlenení na samostatné konanie.

Suchoba pred súdom dosvedčil, že politické krytie pre biznis na finančnej správe zabezpečil Brhel starší cez jeho vplyv na vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Brhelovcov Suchoba opísal ako „výpalníkov“, ktorí sa mu natlačili do firmy.

Odkaz, že ak chce uspieť, má sa „ohlásiť u Brhela“, mal Imrecze Suchobovi doniesť práve od Kažimíra. Za Brhelom prišiel do jeho kancelárie na 10. poschodie bratislavského hotela Double Tree by Hilton. „Povedal mi, že Kažo má so mnou nejaký problém z minulosti, ale on ho vie vyriešiť tým, že vstúpi do spoločnosti Allexis a podiel si rozdelíme v pomere 40 percent ja, 40 Brhel a 20 Kažimír,“ vypovedal Suchoba ešte v novembri.

Postup sa mu nepáčil, no napokon ho videl ako jedinú cestu, aby sa zákazky u daniarov vyvíjali podľa jeho predstáv. Výsledkom bola dohoda s Brhelovcami na rozdelení podielov vo firme 50 : 50.

Imrecze pred súdom opísal, že za ním prišiel Kažimírov priateľ, architekt Miroslav Slahučka, ktorý si pýtal províziu 200-tisíc eur za schválenie rozpočtového opatrenia k eKase. Suchoba k úplatku, obvinenia hovorili o 150-tisícoch, povedal, že Slahučku síce nikdy nevidel a v súdnej sieni by ho ani nevedel identifikovať, no podľa jeho slov sa cez neho Kažimír „demaskoval.“

Imrecze priznával, ako mu Brhel starší na ročnej báze dorovnával plat sumou 200-tisíc eur v hotovosti.

Z korupcie je obžalovaný aj niekdajší tajomník rezortu financií Radko Kuruc, ktorý si mal tiež vypýtať úplatok. Suchoba tvrdil, že mu doniesol po 60-tisíc v obaloch od vína, spolu 120-tisíc.

Brhel starší reagoval na Suchobove tvrdenia, že klame. „Jediné, čo v súvislosti so mnou vypovedal, je, že som mal vplyv na Kažimíra. Keby to aj bola pravda, nespĺňa to skutkovú podstatu žiadneho trestného činu.“

Brhel mladší zase trvá na tom, že so Suchobom normálne a legálne podnikali. Kým Suchoba vypovedal, že práve Brhelovci boli iniciátormi vzniku reťazca zahraničných spoločností v Česku, na Malte a Cypre napojených na slovenskú eseročku Allexis, obaja Brhelovci sa to od začiatku procesu snažia spochybniť. Pranie špinavých peňazí cez tieto firmy poprel.

 V Allexise mali človeka, ktorý im reportoval

Na súde vypovedal v utorok audítor firmy Allexis Roman Rybanský, ktorého do Suchobovej firmy ako svojho človeka mali nasadiť Brhelovci. Jozef Brhel ml. chcel mať spoločnosť pod kontrolou.

Rybanský hovoril, ako sa s ním a Suchobom v roku 2014 stretli na desiatom poschodí hotela Hilton, kde sa dohodli, aké ekonomické služby bude pre firmu robiť. Suchobu vnímal ako majiteľa a Brhela mladšieho ako niekoho, kto „má zámer do firmy vstúpiť“. Celé stretnutie „uviedol“ práve Brhel junior.

„Na úvod mi v hoteli Hilton povedali, že mám reportovať aj jemu. Predstavili mi zámer jeho eventuálneho vstupu do spoločnosti Allexis,“ vypovedal.

Sám seba vnímal ako konzultanta, ktorý mal dohliadať na výdavky a ročné plány. Bral za to tisíc eur mesačne.

Od začiatku registroval platby pre českú Allexis Group v státisícoch, no problém v nich nevidel, keďže dostal informáciu, že má so slovenskou eseročkou zmluvný vzťah.

Žiadne podozrivé výbery a vklady, z ktorých by nadobudol dojem, že ide o pranie špinavých peňazí, si vraj na účtoch nevšimol. V Allexise pôsobil od konca leta 2014 do polovice roka 2020. Skončil, keď mu konateľka Allexisu Jana Rovčaninová, v prípade sama právoplatne odsúdená za spoluúčasť na machináciách pri verejnom obstarávaní, oznámila, že spoločnosť sa snaží minimalizovať náklady na subdodávateľov.

Prokurátora Ondreja Repu aj sudcu Hrubalu zaujímalo, či o podnikateľských vzťahoch Allexisu a Finančnej správy vedel Brhel mladší, ktorému Rybanský reportoval na mesačnej báze.

Svedok, ktorý sa už pred súdnou sieňou s Brhelom mladším priateľsky zvítal, najskôr pokrčil plecami, no na zopakovanú otázku otázku odpovedal: „Tým, že som mu dával výstupy v exceli, predpokladám, že vedel.“

Na otázku zo strany obhajoby, či robil aj úkony, ktorými by ovplyvňoval chod spoločnosti, odpovedal, že „nerobil“.

Toho sa vo svojej reakcii na Rybanského výpoveď chytil Brhel starší, ktorý odmieta, že by cez audítora ovládal chod firmy. „Rybanský povedal, že žiadne také zásahy nerobil. Obžaloba sa ma snaží votkať do tohto príbehu za každú cenu,“ komentoval.

Že Rybanského „nastrčili“ do Allexisu ako ich človeka, poprel aj syn oligarchu. Zároveň potvrdil, že ho oslovil práve on. Doplnil, že Rybanského reporty mu slúžili na kontrolu, či firma, v ktorej figuroval ako investor, hospodári efektívne.

V prípade okrem Brhelovcov figurujú aj právnik Martin Bahleda, bývalý šéf IT na finančnej správe Milan Grega, architekt a kamarát exministra Kažimíra Miroslav Slahučka a bývalý štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc. Obžaloba tvrdí, že IT systémy, ktoré spoločnosť Allexis dodala, boli predražené a škoda štátupresiahla 45 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Sulík: Nepodporiť vládu odborníkov je hlúposť. Kollár: Viem si predstaviť vyjadriť podporu

Šimečku na úrade vlády okolo obeda vystriedal líder SaS Richard Sulík. Po stretnutí s Ódorom pre médiá uviedol, že nevidí dôvod, prečo by poslanci SaS nemali vysloviť úradníckej vláde podporu.

 „Ako som už viackrát povedal, s hlasmi Sasky môže rátať. Uvidíme, koľko sa ich nájde celkovo v parlamente, ja totiž považujem za extrémne hlúpe nedať hlasy na vyslovenie dôvery vláde, pretože keď nevznikne, neviete ani nikoho odvolať. Bude to ako doteraz, odvolaná vláda, potom sa stane, že neviem či Matovičov, alebo Hegerov nominant pán Vlčan, si tam uleje 1,4 milióna eur a nemáte ho ani ako odvolať. Alebo niečo v parlamente riešiť. Keď parlament nevysloví dôveru vláde, tak sa zbavuje akejkoľvek kontroly nad touto vládou, bude to čisto na prezidentke. Čiže ja to považujem za politicky vyslovene hlúpe. A nielen z tohto, ale aj z ďalších dôvodov budeme my preto hlasovať za vyslovenie dôvery vláde,” povedal Sulík.

Kollár: Vláda je tu z vôle prezidentky, nie ľudí. Všetci v parlamente sme sa tak stali opozíciou

K pripravovanému programovému vyhláseniu vlády sa vyjadril, že „Je to dokument, ktorý sa ešte tvorí, takže je priskoro ho hodnotiť. Bavili sme sa o nejakých detailoch, ale bol to rozhovor na štyri oči. Ja som pánu premiérovi povedal, čo sú naše červené línie, on povedal, že áno, rešpektuje ich a my inak nemáme ani nejaké veľké požiadavky,” pokračoval a spresnil, že červené čiary liberálov sú zvyšovanie daní či povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov. „To tam ani nebude. Viem aj o veciach, ktoré tam približne budú, ale to teraz rozoberať nepovažujem za správne.”

Premiér sa vyjadril aj k tomu, že bude hľadať spôsob, aby Slovensko neprišlo o miliardy z európskych zdrojov. „Hovorili sme o tom, niečo načrtol, dáva to hlavu a pätu,” povedal Sulík, avšak s tým, že zároveň potvrdzuje obavy Petra Pellegriniho a Roberta Fica, ktorí deň predtým po stretnutí s premiérom deklarovali, že peniaze sú de facto stratené. „Obávam sa, že majú pravdu. Veronika Remišová v tomto vo veľkom rozsahu zlyhala. Ukáže to ešte čas, ale tú obavu mám, sme vo výraznom meškaní, čo sa týka eurofondov.”

Na tlačovku Igora Matoviča, kde vyhlasoval, že ste si na lukratívny post vedúceho Úradu vlády dosadili poslanca NR SR za SaS Michala Luciaka a preto tiež zvažuje vyslovenie nedôvery vláde, povedal, že to odmieta komentovať a označil to za hlúposti. „Rád sa porozprávam na túto tému s Borisom Kollárom, on argumenty počúva. Kľúčovým argumentom je, že ak vláda vznikne riadnym bežným ústavným spôsobom, potom keď nejaký minister niečo vyparatí, budeme ho môcť odvolať. Ak sa to nestane, nedostane dôveru, zostane v akomsi vzduchoprázdne, kde parlament stratí akýkoľvek dosah. Bude potom premiér povinný prísť pred parlament ešte raz? Potom poslancom svitne, že by bolo lepšie, keby vláda mala dôveru? Nestojí nám to za možnosť jednotlivých ministrov odvolať?” pýtal sa.

Túto výmenu kritizoval aj šéf opozičného Smeru Robert Fico. Ten na tlačovej konferencii pripomenul, že Luciak pôsobil v SDKÚ aj pri exprezidentovi Andrejovi Kiskovi a v strane Za ľudí. Myslí si, že vedúci ÚV má významné postavenie. Nedá sa podľa neho tváriť, že ide o úradnícku vládu. Označil ju za vládu SaS a Progresívneho Slovenska, pretože sú v nej ľudia, ktorí kandidovali alebo sú bývalými politikmi, či ľuďmi blízkymi prezidentke Zuzane Čaputovej.

Sulík zároveň vyzval aj lídrov ostatných parlamentných strán, aby zvážili podporu pre premiéra Ódora. Pripomenul totiž, že ak aj vláda podporu parlamentu nezíska, prezidentka Zuzana Čaputová ju poverí vládnutím aj tak.

Kollár: Viem si predstaviť vyjadriť vláde podporu

Predseda parlamentu Boris Kollár o premiérovi po stretnutí povedal, že: „Môže veľmi pomôcť Slovensku napríklad v čerpaní eurofondov, v spriechodnení Plánu obnovy, tam musí spraviť rázne rozhodnutia čo sa týka zdravotníctva, čo bude s Rázsochami, v tomto vítam, že bude pragmatik, že nebude politikom a niečo šemotiť, len preto, aby to vydržalo do volieb a potom to rachne. V tomto musím povedať klobúk dole, že bude v tom rázny a bude veľmi otvorený pre všetkých a povie, ako to naozaj je.”

„Predstavil mi plán, ako to chce asi urobiť, každý minister bude mať tri krátkodobé a tri dlhodobé ciele, dlhodobé budú taká vízia, manuál postupu pre ďalšiu vládu, ktorá sa už rozhodne, či si to osvojí, alebo nie. Ja si myslím, že to je veľmi pragmatické riešenie.”

„Ešte som nečítal programové vyhlásenie vlády, ale prinicipiálne, viem si predstaviť aj podporu,”
povedal predseda parlamentu.

Progresívne Slovensko považuje za dôležité vysloviť dôveru vláde odborníkov

Každý politik, ktorému záleží na tom, aby Slovensko pokojne dokráčalo k voľbám, by mohol mať záujem na vyslovení dôvere vláde odborníkov. Po stretnutí s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom to poznamenal predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

„Ak politická vláda zlyhala a želáme si, aby vláda odborníkov doviedla pokojne Slovensko do nastávajúcich volieb, je podľa mňa symbolicky i politicky veľmi dôležité, aby parlament vyslovil dôveru kabinetu,“ upozornil Šimečka, ktorý potvrdil, že poslanec Tomáš Valášek bude v pléne hlasovať za vyjadrenie dôvery.

To, či ju kabinet napokon získa, je podľa Šimečku otvorenou otázkou. Ak by sa tak aj nestalo, nič dramatické sa podľa lídra PS neudeje. „Aj bez vyslovenia dôvery môže vláda plniť tie základné úlohy, ktoré má pred sebou, teda upokojiť situáciu, pripraviť návrh rozpočtu či pokračovať v plnení úloh z plánu obnovy,“ upozornil.

S Ódorom sa rozprával aj o stave čerpania eurofondov a hrozbe straty veľkého množstvo zdrojov. Priznal, že mu Ódor predstavil aj návrhy riešení, aby sa hrozba nenaplnila, prezentáciu plánu na zrýchlenie čerpania eurofondov však chce nechať na predsedu vlády.

Predseda vlády Ľudovít Ódor sa od pondelka stretáva s lídrami politických strán, s ktorými sa rozpráva o programovom vyhlásení vlády a vyslovení dôvery vláde. Strany Hlas i Smer po pondelkových stretnutiach potvrdili, že za dôveru hlasovať nebudú./agentury/

X X X

Kriminalisti celý prípad vyšetrovali od konca roka 2019. Členovia zločineckej siete podľa ich zistení pri pašovaní narkotík spolupracovali s vplyvnými drogovými kartelmi a gangami z Brazílie, Kolumbie, Peru, Mexika a Bolívie. Získané peniaze potom „prali“ prostredníctvom siete nelicencovaných čínskych finančných maklérov, ktorí ich prevádzali do obchodných spoločností v Číne a Hongkongu.

Podozriví podľa talianskej Finančnej stráže doviezli z Južnej Ameriky minimálne 1,2 tony kokaínu, 450 kg hašiša a 95 ton marihuany. Podarilo sa im pri tom zarobiť viac než päť miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Byt na Donovaloch či dom v Komárne. Štát predáva nehnuteľnosti za smiešne sumy

 Finančná správa zverejnila ponuku domov a bytov, ktoré predáva za naozaj malé sumy. V ponuke je tak napríklad byt na Donovaloch za takmer 34-tisíc eur alebo starší dom v Komárne za vyše 11-tisíc eur.

 V ponuke sú aj fotky daných objektov. Ďalším ponúkaným bytom je nehnuteľnosť v Podbrezovej na strednom Slovensku. Stojí 14,5-tisíca a rozlohu má 269 metrov štvorcových. No z fotiek je zrejmé, že ide o starý byt./agentury

X X X

Expert spočítal, koľko nabíjačiek nahradí jednu čerpaciu stanicu. Číslo je šokujúce

 Nemecký profesor Michael Bargende sa trochu pohral s číslami. Kalkuloval, koľko nabíjačiek by bolo potrebných v letnej sezóne, aby nahradili klasické diaľničné „pumpy“. Jeho výpočty sú alarmujúce.

 Na nemeckej diaľničnej čerpacej stanici je približne 12 čerpacích stojanov. Každý z nich dokáže za jednu minútu dopraviť do nádrže 35 litrov paliva. Pri elektromobiloch je to oveľa komplikovanejšie.

Väčšina majiteľov elektromobilov nabíja svoje elektrické autá doma. To je veľká výhoda, pretože klasické auto doma nenatankujete. Neplatí to však o dlhých cestách, napríklad tých dovolenkových, kde sa elektromobilisti nevyhnú nabíjaniu na verejných rýchlonabíjacích staniciach s výkonom od 50 do 350 kW. Čo by sa teda stalo, ak by z ciest celkom vymizli autá na benzín a naftu a všetci by sme počas prázdnin vyrazili s elektromobilmi kdesi na juh Talianska, Chorvátska alebo do Španielska. Koľko nabíjacích staníc a aký výkon by sme potrebovali na to, aby sme do cieľa dorazili bez čakania na voľnú nabíjačku. Presne to spočítal profesor Michael Bargende, bývalý šéf sekcie pre automobilové pohony v Automobilovom inštitúte v Stuttgarte.

Hneď na začiatku tvrdí, že súčasný prístup k nabíjacej infraštruktúre je absolútne nedostatočný. Vychádza z toho, že výkon čerpadla je asi 35 litrov benzínu alebo nafty za minútu. To predstavuje 18 MW energie. Keďže elektromotory v elektromobiloch majú trojnásobnú činnosť ako spaľovacie motory, na rovnaký efekt by stačilo šesť megawattov. Pri priemernom nabíjacom výkone 120 kW to však stále znamená, že na výmenu jedného palivového čerpadla je potrebných 50 nabíjacích staníc. Pri typickej diaľničnej čerpacej stanici, ktorá má 12 stojanov, by teda musel byť výsledný počet nabíjačiek 600! Hoci sa málokedy stáva, že čerpacie stanice sú plne obsadené, aj pri 25 % vyťaženosti by muselo byť k dispozícii namiesto jedného čerpacieho stojana 10 nabíjačiek.

 Do počtov sa pustil aj Axel Niesing, prevádzkovateľ čerpacích staníc na severe Nemecka. Tvrdí, že priemerne dôjde na čerpacej stanici k 60 tankovaniam za hodinu. Ak predpokladáme, že priemerný dojazd s 30-litrovou zásobou paliva je 400 km a elektromobil spotrebuje okolo 20 kWh na 100 km, potom by sa auto približne s rovnakým dojazdom dalo nabiť do pol hodiny výkonom 150 kWh. Na nabitie 60 vozidiel za hodinu by sme teda potrebovali podľa Niesinga približne 30 nabíjacích staníc s výkonom 150 kW alebo asi 12 staníc s výkonom 350 kWh. To zodpovedá príkonu 4,5 MW. Ďalší expert Leonard Birnbaum, šéf siete e.ON, vypočítal, že 30 MW čerpacia stanica spotrebuje toľko energie ako mesto s 30 000 obyva­teľmi. Do elektrickej siete by tak „padli z neba“ malé mestá. A nebolo by ich málo.

 Birmbaum tvrdí, že ak by pozdĺž diaľnic vyrástli každých 60 km takéto 30-megawattové nabíjačky, bolo by to podobné, akoby v Nemecku pribudlo 400 malých miest. Jedna vec je teda istá. Ak by mala Európska únia plne elektrifikovať dopravu, bude si to vyžadovať mnohonásobne viac priestoru, energie, surovín a materiálov, ako spotrebuje súčasná infraštruktúra pre autá so spaľovacími motormi. Nová veľká elektrická infraštruktúra na obrovských plochách s novými stovkami kilometrov káblov a transformátormi však nebýva často zahrnutá do CO2 bilancie pri porovnaní elektrických áut so spaľovacími. Keď však táto infraštruktúra nebude napredovať, budú si musieť dávať majitelia elektromobilov veľký pozor na to, či majú vôbec šancu doraziť do cieľa./agentury/

X X X

Takto jednoducho získate 60 eur!

Najčastejším a najpoužívanejším produktom banky, ktorý na Slovensku pozná snáď každý, je bankový účet. Chceli by ste ho mať zadarmo a ešte získať aj 60 eur? Poradíme vám, ako na to.

 Každé ušetrené euro je v súčasnej situácii dobré. Vo VÚB banke môžete teraz získať až 100% zľavu z poplatku za vedenie účtu, ak v nej ešte nemáte účet a zriadite si ho online, a to až na 12 mesiacov.

VÚB Účet si môžete zriadiť z pohodlia domova cez Internet banking alebo aplikáciu VÚB Mobil Banking. Ak ešte nie ste klientom VÚB, môžete si zriadiť účet cez web banky, alebo využiť jednoduchší a rýchlejší spôsob otvorenia účtu cez aplikáciu VÚB Mobil Banking. Navyše viete teraz na svoj účet získať odmenu až do 60 eur:

Odmenu 30 eurzískate za otvorenie účtu online a nasporenie minimálnej čiastky 50 eur na sporiacom účte – ak tam táto čiastka zostane až do ďalšieho mesiaca. K VÚB účtu máte až 5 sporiacich účtov zadarmo.

Ďalších 30 eurzískate za platby Visa kartou cez Apple Pay a Google Pay v sume minimálne 50 eur.

Aj vy si zaslúžite moderný účet, vďaka ktorému budete mať každý deň ľahký prístup k svojim peniazom. Účet si navyše prispôsobíte presne podľa svojich potrieb. Ponuku môžete využiť do 30.júna 2023.

Prenos účtu vybavíme za vás

V prípade, že si plánujete svoj účet preniesť do VÚB z inej banky, stačí prísť do pobočky. Potrebujete k tomu len občiansky preukaz a číslo účtu v doterajšej banke.

Nemusíte sa báť zbytočného vybavovania a straty času, presun trvalých príkazov a inkás vyriešime takisto za vás. Pri presune účtu môžete rovnako získať účet bez poplatku, až na 6 mesiacov, plus odmenu 60 eur. Stačí ak splníte podobné podmienky – nasporíte si minimálne 50 eur na sporiaci účet a peniaze na tomto účte tam zostanú do konca budúceho mesiaca. Zároveň si na sporiaci účet nastavíte trvalý príkaz v minimálnej sume 50 eur. Tieto peniaze vám môžu slúžiť ako rezerva, o ktorej sme sa presvedčili, že je v krízových situáciách nevyhnutná. S využitím programu Odmena za vernosť môžete mať vedenie účtu zadarmo alebo so zľavou aj po skončení vyššie zmienených benefitov.

Študenti pozor! Aj vy teraz môžete získať študentský účet s benefitom až do 60 eur, ak splníte podmienky a zriadite si účet online, alebo s benefitom 30 eur pri zriadení v pobočke po splnení podmienok. Navyše študentský účet môžete mať vo VÚB až do tridsiatky zadarmo./agentury/

X X X

Vojna na Ukrajine: WHO zaznamenala na Ukrajine už vyše 1000 útokov na zdravotnícke zariadenia

Útoky sa dotkli poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dodávok liekov, zdravotníckych zariadení a dopravy vrátane sanitiek.

Na Ukrajine bolo od vypuknutia ruskej invázie z vlaňajšieho februára zaznamenaných už vyše 1000 útokov na zložky tamojšieho zdravotníctva. Oznámila to v utorok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s tým, že ide o vyšší počet než v prípade akejkoľvek inej humanitárnej núdze, píše TASR citujúc zo správy agentúry AFP.

Útoky sa dotkli poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dodávok liekov, zdravotníckych zariadení a dopravy vrátane sanitiek, uviedla európska pobočka WHO.

„Dovedna 1004 útokov, ktoré preverila WHO, si za posledných 15 mesiacov totálnej vojny vyžiadali najmenej 101 obetí na životoch, vrátane zdravotníckych pracovníkov aj pacientov, a mnoho ďalších zranených,“ uviedla WHO.

„Útoky na zdravotnícke zariadenia sú porušením medzinárodného humanitárneho práva. Pripravujú ľudí o zdravotnú starostlivosť a majú rozsiahle a dlhodobé následky,“ povedal zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht.

Členské krajiny WHO minulý týždeň na výročnom zhromaždení v Ženeve prijali rezolúciu, v ktorej žiadali, aby Moskva okamžite zastavila útoky na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine. V niektorých oblastiach, najmä na východe Ukrajiny, sú podľa WHO zdravotnícke služby v dôsledku škôd po útokoch funkčné len čiastočne.

Základná zdravotná starostlivosť je pritom podľa WHO vo vojnou zasiahnutých oblastiach naďalej široko dostupná, náklady na ňu však za posledný polrok narástli. Takmer tretina obyvateľstva má pritom podľa prieskumov problém dovoliť si určité zdravotnícke služby, aktuality.sk

X X X

Štát chce zrušiť 14 pohotovostí. Ďalších sedem už dávno nefunguje, deti nemá po večeroch kto vyšetriť

 Vyčerpaní lekári, ktorí musia slúžiť do 22. hodiny. Niekedy aj tri krát týždenne, pretože im to vedenie nemocnice nariadi ako povinnosť. Dostanú síce nárok na náhradné voľno, to si však nemajú kedy vybrať, pretože na ďalšie ráno musia otvoriť svoje ambulancie. Štátu medzičasom došli riešenia. Preto, aby vyšiel v ústrety unaveným pediatrom, sa rozhodol prijať stabilizačné opatrenia na zachovanie ambulantnej pohotovostnej služby (APS). Bez nich sa podľa rezortu zdravotníctva ambulantnú starostlivosť pre deti definitívne nepodarí udržať.

 Prokopová: Nie je možné, aby 75 ročný lekár slúžil pohotovosť a išiel hneď potom pracovať do ambulancie

Pohotovosť môžu navštíviť dospelí či deti do desiatej večer. Ministerstvo zdravotníctva plánuje, aby sa od septembra najneskôr od začiatku budúceho roka ordinačné hodiny pre deti mali skrátili o dve hodiny. Stojí za tým najmä prepracovanosť slovenských zdravotníkov a nedostatok pediatrov. Taktiež by sa malo z mapy zmiznúť 14 pohotovostí. Štát sa obáva, že vyčerpaní pediatri ťarchu nekonečných služieb už viac neunesú, zo systému odídu a o deti sa tak nebude mať ani cez deň kto postarať.

Keď lekár doslúži v ambulancii, má zo zákona povinnosť odslúžiť zmenu na APS. Ak je lekárov málo, hrozí mu, že ju bude slúžiť aj viac ako jeden krát za týždeň. Sú miesta, kde traja lekári točia služby celý mesiac.

 No na Slovensku zároveň chýba 20 percent primárnych pediatrov a takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku. Ministerstvo zdravotníctva zdôraznilo, že 24 percent lekárov je starších ako 80 rokov.

„Nie je možné, aby 75 ročný lekár slúžil pohotovosť a išiel hneď potom pracovať do ambulancie,“ upozornila hlavný odborníčka pre primárnu pediatriu Elena Prokopová. Štát sa obáva, že na Slovensku vzniknú regióny, kde nebudú vedieť zabezpečiť ani len pohotovosť, nie to ešte primárnu starostlivosť pre deti. Stabilizácia siete má preto v pláne zredukovať počet APS, aby nezačali nekontrolovane padať pohotovosti bez kontroly. Minister zdravotníctva Michal Palkovič navrhuje upraviť doby prevádzkovania ambulancií pevnej APS a tzv. konsolidáciu siete pevných bodov APS pre deti a dorast.

 Posledný klinec do rakvy

Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského ide o rozhodnutie, ktoré poškodzuje detského pacienta.

„Ak pán minister hovorí, že takéto opatrenia robí pre krízu s nedostatkom pediatrov tak tomu nerozumieme, lebo detskí pacienti sa len presunú od jednej skupiny pediatrov – súkromných pediatrov k druhej k nemocničným pediatrom do nemocníc, kde je už dnes také pracovné vyťaženie, že na detských oddeleniach už málokto chce pracovať,“ ozrejmil.

Dodal, že ak sa skrátia ordinačné hodiny na pohotovostnej ambulancii, dospelí pacienti sa presunú na dnes už preťažené centrálne príjmy nemocníc. „Tam sa nielen sťaží práca a zvýši sa riziko pochybenia lekárov, ale na urgentoch sa ešte predĺžia už dnes neúnosné čakacie doby pacientov na ošetrenie, ktorí sú tam často v ohrození života,“ zdôraznil Visolajský. Skrátenie ordinačných hodín ambulantnej pohotovosti súkromných ambulantných lekárov a hlavne pediatrov tak vníma ako posledný klinec do rakvy slovenskej pediatrie.

Podotkol, že v okrese v ktorom pôsobí je na zabezpečenie APS 44 pediatrov. To podľa neho vychádza na jednu službu mesačne. „Avšak mesačne na tridsať 24 hodinových pohotovostných služieb v nemocnici je len 7 pediatrov. Tak aký problém nedostatku pediatrov pán minister vyrieši tým, že skráti ambulantnú pohotovosť 44 obvodným pediatrom a presunie pacientov a ich prácu 7 pediatrom do náročných služieb v nemocnici,“ pýta sa Visolajský.

Redukcia pohotovostí pre deti

Podľa vyhlášky by malo na Slovensku fungovať 61 APS. Nemá v nich však kto slúžiť a preto je otvorených len 54. Ich počet chce štát zredukovať na 40 bodov. Napríklad zaniknú pohotovosti v Novom Meste nad Váhom a služba sa presunie do Trenčína, lekári z Myjavy budú zas slúžiť v Skalici.

Prokopová pripomenula, že APS nie sú pre infarkt alebo vážne zranenia. „APS je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe, ktorá nie je v ohrození života, alebo nie sú ohrozené jej základné životné funkcie,“ spresnila.

Rodičia totiž dnes často služby pohotovosti využívajú v prípade soplíku, alebo sa im nechce cez deň čakať u lekára, či si chodia po bicyklovaní dávať vybrať kliešťov. Prokopová však zdôraznila, že APS má iné opodstatnenie.

Medzi najviac kriticky nedostatkové okresy v odbornosti pediatria patria okresy Krupina, Veľký Krtíš, Gelnica a Malacky.

 Skrátenie pracovnej doby

Rezort sa neobáva, že skrátenie pracovnej doby ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosť. Argumentujú scenárom z roku 2017, kedy sa skrátila služba na APS. Lekárom, čo museli slúžiť celú noc až do rána sa pracovná doba skrátila do 22. hodiny. Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča žiadna katastrofa nenastala a obavy z preťaženosti centrálnych príjmov sa nenaplnili.

Lucia Povalová, riaditeľka odboru tvorby strategických zámerov ministerstva zdravotníctva tvrdí, že nie je reálne predpokladať, že skrátenie pracovnej doby zvýši tlak na nemocničné oddelenia. Skonštatovala, že na APS v Kráľovskom Chlmci, slúžia traja lekári, pričom jeden z nich je dlhodobo PN. Ostávajúci lekári tak musia slúžiť každý druhý deň do 22. hodiny.

Podľa údajov rezortu zdravotníctva rodičia po 20. hodine služby APS nevyhľadávajú a ich počty sa mesačne pohybujú v jednotkách.

Pracovná doba by sa mala upraviť nasledovne. V pracovné dni by pediatri slúžia od 16. hodiny do 22. hodiny a po novom by to malo byť len do 20. hodiny. Počas dní pracovného pokoja slúžia od 7. hodiny do 22. hodiny. Po novom by to malo od 8. hodiny do 20. hodiny.

Kedy sa má chodiť na pohotovosť?

Ambulantná pohotovostná služba (APS) poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre pacientov, ktorých zdravotný stav sa náhle zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Ide teda o prípady, keď by pacient za normálnych okolností využil služby všeobecného lekára. Osobitne sa prevádzkuje pre dospelých a pre deti a dorast. Samostatne sa poskytuje tiež APS pre zubné lekárstvo.

Do APS patria napríklad vzniknuté ochorenia s následným zhoršením zdravotného stavu bez ohrozenia života (napr. vysoké teploty, alergické reakcie, bolestivé stavy, závraty a podobne).

Služba nie je určená pre ťažké stavy, ako napríklad infarkty alebo vážne zranenia. O takýchto pacientov je bezodkladne postarané na urgentných príjmoch v nemocniciach. V prípade potreby sa priamo volá záchranka. Na pohotovosť nepatrí ani dlhotrvajúci kašeľ, nádcha, dlhotrvajúce mierne bolesti brucha, krátkodobá redšia stolica. /agentury/

X X X

Nekonečný boj proti svrbiacej pokožke hlavy? Vyhrajte ho!

Drobné biele alebo ľahko žltkasté šupinky vo vlasoch a na oblečení sprevádzané svrbiacou pokožkou hlavy. Hovoríte si, to budú lupiny, to vyriešim šampónom proti lupinám. Čo ak sa ale problémy vracajú alebo sa váš stav príliš nelepší? Potom sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretávate so seboreou.

 Seborea alebo seboroická dermatitída je chronické ochorenie, ktoré síce nie je životu nebezpečné a nie je prenosné, ale dokáže pekne potrápiť a tiež môže predstavovať spoločenské faux pas kvôli prejavom na viditeľných miestach. Potrápiť môže mužov aj ženy, dospelých aj deti, ale najviac na ňu trpia muži z dôvodu vyššej aktivity testosterónu. Objavuje sa tam, kde je väčšia koncentrácia mazových žliaz, a to vo vlasoch, obočí či v podpazuší a môže za to kvasinka zvaná Malassezia furfur.

Ako s ňou bojovať?

Pretože sa jedná o chronické ochorenie, ktoré má tendenciu sa neustále vracať, je cieľom liečby zastaviť lokálne ťažkosti a postupne dosiahnuť úplné vymiznutie prejavov. Čo už vám asi musí byť jasné, je fakt, že je to pravdepodobne beh na dlhú trať a vyžaduje si vašu konzistentnú starostlivosť. K dispozícii sú vám rôzne šampóny, gély či krémy, ktoré sú určené na ošetrenie kože postihnutej seboreou. V tých najhorších prípadoch sa dokonca pristupuje na liečbu kortikoidmi, čo určite nechcete, a preto proti seborei zakročte už pri prvých prejavoch.

Zabudnite na kortikoidy, vyskúšajte konope!

Ako si ale v takom množstve produktov vybrať ten najlepší a najúčinnejší? Podľa zloženia. Voľte šetrné kozmetické prípravky, ktoré obsahujú látky potlačujúce tvorbu kvasiniek a prírodné oleje. Jedným z týchto kvalitných olejov je konopný olej, ktorý dokáže pokožku ošetriť, hydratovať a zároveň na nej nezanechať mastnotu.

Osvedčená dvojica proti seborei

Pri seborei, lupienke a atopii vo vlasoch najčastejšie bojujeme s nepríjemným a vytrvalým svrbením. K tomu sa pridávajú aj nevzhľadné suché, začervenané miesta a lupiny. Proti všetkým týmto nepríjemnostiam pomáha Capillus šampón seborea, ktorý navyše ešte zmierňuje tvorbu lupín a začervenaných miest. Práve kombinácia konopného oleja a extraktu pomáha k prirodzenej obnove vlasovej pokožky, či už sa jedná o seboreu, psoriázu alebo atopický ekzém. Soľ z Mŕtveho mora spoločne s grepovými semienkami ničí premnožené kvasinky a tým zabraňuje opätovnému návratu problémov.

Túto starostlivosť môžete ešte doplniť o Capillus vlasové sérum seborea, ktoré rovnako ako šampón obsahuje konopný olej, grepové semienka a soľ z Mŕtveho mora, ale je rozšírené ešte o yzop a mätu, čo podráždenú vlasovú pokožku okamžite osvieži, schladí a zregeneruje. Túto osvedčenú dvojicu séra a šampónu zakúpite v lekárňach a zdravých výživách./agentury/

X X S

Bratislavu opustí známy obchodný reťazec. Preberie ho silnejší hráč, plánuje otváranie ďalších predajní

 Obchodný reťazec, ktorý v hlavnom meste pôsobil desaťročia, mení svoju stratégiu a namiesto pôvodne plánovanej ďalšej expanzie sa napokon z Bratislavy sťahuje.

 Obchodná sieť Coop Jednota Dunajská Streda, ktorá bola s Bratislavou, ako aj s inými časťami Slovenska spojená celé desaťročia, teraz opúšťa hlavné mesto. Jej nástupca je však už známy, informuje o tom denník SME.

 Zmena v obchodnej politike značky nastala už v roku 2010, kedy sa vedenie spoločnosti Coop Jednota Bratislava urobilo kľúčové rozhodnutie. Bratislavská Jednota opustila systém spotrebných družstiev Coop Jednota Slovensko.

 Sme pripomína, že pre slovenskú Jednotu išlo v tej dobe o výraznú stratu. Práve bratislavské družstvo totiž dosahovalo spomedzi všetkých ostatných najväčšie tržby a bola zároveň aj najväčším nákupcom.

V roku 2012 sa Jednota do Bratislavy napokon vrátila. Na trh totiž vstúpila Coop Jednota Dunajská Streda, ktorá v hlavnom meste otvorila dve prevádzky v podobe maloformátových predajní. Namiesto plánovanej expanzie však napokon dopadlo všetko inak a spoločnosť z ekonomických dôvodov predajne zatvorila.

 Podľa informácií, s ktorými prichádza denník, predajne preberie ekonomicky silnejší hráč. Je ním Coop Jednota Nové Zámky, ktorá dosahuje výrazne vyššie tržby ako Dunajská Streda. Coop Jednota Dunajská Streda mala tržby 45 miliónov eur, naopak, Coop Jednota Nové Zámky mala tržby 126 miliónov eur.

Preberie tak dve predajne – na Mierovej ulici a Dulovom námestí. Navyše, otvoriť plánuje tretí obchod pri Národnom futbalovom štadióne a chce pokračovať v expanzii./agentury/

X X X

Sulík: Nepodporiť vládu odborníkov je hlúposť. Kollár: Viem si predstaviť vyjadriť podporu

Šimečku na úrade vlády okolo obeda vystriedal líder SaS Richard Sulík. Po stretnutí s Ódorom pre médiá uviedol, že nevidí dôvod, prečo by poslanci SaS nemali vysloviť úradníckej vláde podporu.

„Ako som už viackrát povedal, s hlasmi Sasky môže rátať. Uvidíme, koľko sa ich nájde celkovo v parlamente, ja totiž považujem za extrémne hlúpe nedať hlasy na vyslovenie dôvery vláde, pretože keď nevznikne, neviete ani nikoho odvolať. Bude to ako doteraz, odvolaná vláda, potom sa stane, že neviem či Matovičov, alebo Hegerov nominant pán Vlčan, si tam uleje 1,4 milióna eur a nemáte ho ani ako odvolať. Alebo niečo v parlamente riešiť. Keď parlament nevysloví dôveru vláde, tak sa zbavuje akejkoľvek kontroly nad touto vládou, bude to čisto na prezidentke. Čiže ja to považujem za politicky vyslovene hlúpe. A nielen z tohto, ale aj z ďalších dôvodov budeme my preto hlasovať za vyslovenie dôvery vláde,” povedal Sulík.

Kollár: Vláda je tu z vôle prezidentky, nie ľudí. Všetci v parlamente sme sa tak stali opozíciou

K pripravovanému programovému vyhláseniu vlády sa vyjadril, že „Je to dokument, ktorý sa ešte tvorí, takže je priskoro ho hodnotiť. Bavili sme sa o nejakých detailoch, ale bol to rozhovor na štyri oči. Ja som pánu premiérovi povedal, čo sú naše červené línie, on povedal, že áno, rešpektuje ich a my inak nemáme ani nejaké veľké požiadavky,” pokračoval a spresnil, že červené čiary liberálov sú zvyšovanie daní či povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov. „To tam ani nebude. Viem aj o veciach, ktoré tam približne budú, ale to teraz rozoberať nepovažujem za správne.”

 Premiér sa vyjadril aj k tomu, že bude hľadať spôsob, aby Slovensko neprišlo o miliardy z európskych zdrojov. „Hovorili sme o tom, niečo načrtol, dáva to hlavu a pätu,” povedal Sulík, avšak s tým, že zároveň potvrdzuje obavy Petra Pellegriniho a Roberta Fica, ktorí deň predtým po stretnutí s premiérom deklarovali, že peniaze sú de facto stratené. „Obávam sa, že majú pravdu. Veronika Remišová v tomto vo veľkom rozsahu zlyhala. Ukáže to ešte čas, ale tú obavu mám, sme vo výraznom meškaní, čo sa týka eurofondov.”

Na tlačovku Igora Matoviča, kde vyhlasoval, že ste si na lukratívny post vedúceho Úradu vlády dosadili poslanca NR SR za SaS Michala Luciaka a preto tiež zvažuje vyslovenie nedôvery vláde, povedal, že to odmieta komentovať a označil to za hlúposti. „Rád sa porozprávam na túto tému s Borisom Kollárom, on argumenty počúva. Kľúčovým argumentom je, že ak vláda vznikne riadnym bežným ústavným spôsobom, potom keď nejaký minister niečo vyparatí, budeme ho môcť odvolať. Ak sa to nestane, nedostane dôveru, zostane v akomsi vzduchoprázdne, kde parlament stratí akýkoľvek dosah. Bude potom premiér povinný prísť pred parlament ešte raz? Potom poslancom svitne, že by bolo lepšie, keby vláda mala dôveru? Nestojí nám to za možnosť jednotlivých ministrov odvolať?” pýtal sa.

Túto výmenu kritizoval aj šéf opozičného Smeru Robert Fico. Ten na tlačovej konferencii pripomenul, že Luciak pôsobil v SDKÚ aj pri exprezidentovi Andrejovi Kiskovi a v strane Za ľudí. Myslí si, že vedúci ÚV má významné postavenie. Nedá sa podľa neho tváriť, že ide o úradnícku vládu. Označil ju za vládu SaS a Progresívneho Slovenska, pretože sú v nej ľudia, ktorí kandidovali alebo sú bývalými politikmi, či ľuďmi blízkymi prezidentke Zuzane Čaputovej.

Sulík zároveň vyzval aj lídrov ostatných parlamentných strán, aby zvážili podporu pre premiéra Ódora. Pripomenul totiž, že ak aj vláda podporu parlamentu nezíska, prezidentka Zuzana Čaputová ju poverí vládnutím aj tak.

Kollár: Viem si predstaviť vyjadriť vláde podporu

Predseda parlamentu Boris Kollár o premiérovi po stretnutí povedal, že: „Môže veľmi pomôcť Slovensku napríklad v čerpaní eurofondov, v spriechodnení Plánu obnovy, tam musí spraviť rázne rozhodnutia čo sa týka zdravotníctva, čo bude s Rázsochami, v tomto vítam, že bude pragmatik, že nebude politikom a niečo šemotiť, len preto, aby to vydržalo do volieb a potom to rachne. V tomto musím povedať klobúk dole, že bude v tom rázny a bude veľmi otvorený pre všetkých a povie, ako to naozaj je.”

„Predstavil mi plán, ako to chce asi urobiť, každý minister bude mať tri krátkodobé a tri dlhodobé ciele, dlhodobé budú taká vízia, manuál postupu pre ďalšiu vládu, ktorá sa už rozhodne, či si to osvojí, alebo nie. Ja si myslím, že to je veľmi pragmatické riešenie.”

„Ešte som nečítal programové vyhlásenie vlády, ale prinicipiálne, viem si predstaviť aj podporu,” povedal predseda parlamentu.

Progresívne Slovensko považuje za dôležité vysloviť dôveru vláde odborníkov

Každý politik, ktorému záleží na tom, aby Slovensko pokojne dokráčalo k voľbám, by mohol mať záujem na vyslovení dôvere vláde odborníkov. Po stretnutí s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom to poznamenal predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

„Ak politická vláda zlyhala a želáme si, aby vláda odborníkov doviedla pokojne Slovensko do nastávajúcich volieb, je podľa mňa symbolicky i politicky veľmi dôležité, aby parlament vyslovil dôveru kabinetu,“ upozornil Šimečka, ktorý potvrdil, že poslanec Tomáš Valášek bude v pléne hlasovať za vyjadrenie dôvery.

To, či ju kabinet napokon získa, je podľa Šimečku otvorenou otázkou. Ak by sa tak aj nestalo, nič dramatické sa podľa lídra PS neudeje. „Aj bez vyslovenia dôvery môže vláda plniť tie základné úlohy, ktoré má pred sebou, teda upokojiť situáciu, pripraviť návrh rozpočtu či pokračovať v plnení úloh z plánu obnovy,“ upozornil.

S Ódorom sa rozprával aj o stave čerpania eurofondov a hrozbe straty veľkého množstvo zdrojov. Priznal, že mu Ódor predstavil aj návrhy riešení, aby sa hrozba nenaplnila, prezentáciu plánu na zrýchlenie čerpania eurofondov však chce nechať na predsedu vlády.

Predseda vlády Ľudovít Ódor sa od pondelka stretáva s lídrami politických strán, s ktorými sa rozpráva o programovom vyhlásení vlády a vyslovení dôvery vláde. Strany Hlas i Smer po pondelkových stretnutiach potvrdili, že za dôveru hlasovať nebudú./agentury/

X X X

Plán obnovy za 200 miliónov eur: Nemocnice Agelu aj Bardejov už majú zmluvy, Svet zdravia stále rokuje

Sieť nemocníc Svet zdravia, ktorá uspela so svojou nemocnicou v Spišskej Novej Vsi, o podmienkach zmluvy rokuje aj s úradom vlády.

Prvé štyri nemocnice už majú podpísané zmluvy s ministerstvom zdravotníctva na rekonštrukcie za desiatky miliónov eur.

Ide o nemocnice patriace pod skupinu Agel – v Leviciach, Skalici a vo Zvolene. Trojica zdravotníckych zariadení dostane z plánu obnovy dohromady viac ako 90 miliónov eur. Štvrtou je nemocnica v Bardejove, ktorá by mala získať 9,7 milióna eur.

Zmluvy ministerstvo zdravotníctva zverejnilo uplynulé dni. „Zmluvy s úspešnými uchádzačmi v danej výzve sa podpisujú priebežne podľa toho, ako prijímatelia doručia podpísanú zmluvu štatutárom danej nemocnice a následne je zmluva podpísaná štatutárom ministerstva zdravotníctva,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu.

Týždne čakania

Podpis zmlúv sa týždne naťahoval. Výzvu pre nemocnice vyhodnotili začiatkom marca za ministra Vladimíra Lengvarského. Jeho nástupca Eduard Heger sa však rozhodol urobiť jej audit. Ten síce potvrdil výsledky (až na nemocnicu v Čadci), ale prišlo ďalšie zdržanie.

Výzvu začala preverovať Európska prokuratúra a ministerstvo si nebolo isté, či za týchto okolností môže zmluvy uzavrieť. Trestné oznámenie podala dnes už bývalá štátna tajomníčka rezortu Lenka Dunajová Družkovská.

Nakoniec po právnej analýze ministerstvo pred viac ako týždňom pristúpilo k podpisom. V praxi to znamenalo, že nemocniciam zasielalo zmluvy.

Svet zdravia ešte rokuje

Celkovo vo výzve, v ktorej sa nemocnice mohli uchádzať o peniaze z plánu obnovy na rekonštrukcie a výstavbu, uspelo sedem nemocníc. Okrem už spomínaných by sa mali zmluvy podpísať ešte s nemocnicami Prievidza so sídlom v Bojniciach, Poprad a Spišská Nová Ves.

Jedna z nich podľa ministerstva avizovala pripomienky k návrhu zmluvy. „No k dnešnému dňu žiadna z nemocníc nedeklarovala, že by k zmluve mala kategorické požiadavky,“ uviedlo tlačové oddelenie.

Touto nemocnicou je Spišská Nová Ves, ktorá patrí pod Svet zdravia (Penta). „O podmienkach zmluvy sa stále rokuje s ministerstvom zdravotníctva a úradom vlády,“ odkázal hovorca siete Tomáš Kráľ.

Svet zdravia už pred pár týždňami tlmočil ako najzásadnejší problém zmlúv to, že ak nemocnice nestihnú termín – do polovice roka 2026 dokončiť rekonštrukciu –, tak budú musieť vrátiť všetky peniaze.

Plánované rekonštrukcie

Niektoré nemocnice aj napriek námietkam avizovali, že zmluvy podpíšu. Potvrdil to aj riaditeľ nemocnice v Bardejove Marián Petko.

„Obsah zmlúv bol známy už pri vyhlásení výzvy, do ktorej sa nemocnice zdravotníckej siete Agel zapojili. Zo strany našich nemocníc nebol teda žiadny problém tieto zmluvy podpísať,“ uviedla hovorkyňa Agelu Martina Pavliková.

Agel plánuje vo svojich nemocniciach väčšie modernizácie. Nemocnica Levice chce rekonštruovať celý lôžkový pavilón a vybudovať tzv. hot floor, čo je centrálne pracovisko operačných sál a intenzívnej medicíny.

Nemocnica v Skalici zase plánuje vystavať nový lôžkový pavilón internistických disciplín. A nemocnica vo Zvolene pristaviť lôžkovú časť k chirurgickému pavilónu. Keďže ide o súkromné nemocnice, tie sa musia podieľať na investícii 10 percentami.

Nemocnica v Bradejove chce zmodernizovať ako akútne oddelenia, tak aj geriatriu a prerobiť pacientske izby na jedno- až dvojlôžkové s vlastným sociálnym zariadením. Práce by zahŕňali rekonštrukciu aj prístavbu. Petko ešte začiatkom týždňa povedal, že po tom, čo bude zmulva podpísaná, spustia proces verejného obstarávania.

Kedy dostanú peniaze?

Jedna vec sú zmluvy, druhá vec, kedy reálne nemocnice dostanú peniaze. Ministerstvo hovorí, že finančné prostriedky budú vyplatené po zrealizovaní a kontrole verejného obstarávania.

„Kde v dodávateľskej zmluve bude určené, v akom intervale, resp. po realizácii ktorej časti stavebných prác bude prijímateľ vystavovať faktúru a následne prijímateľ bude môcť predložiť žiadosti o platbu, na základe ktorých im budú preplatené finančné prostriedky,“ uviedlo tlačové oddelenie.

Dohromady by malo ísť na veľké investície do siedmich nemocníc z plánu obnovy viac ako 200 miliónov eur. Otvorené sú stále ešte malé investície. Výsledky tejto výzvy ministerstvo zdravotníctva ešte nezveřejnilo, aktuality.sk

X X X

Eduard Heger sa stretol s premiérom Ódorom. Rámec programového vyhlásenia spĺňa to, čo očakával

Na stretnutí sa rozprávali aj o potrebe čerpania zvyšných eurofondov.

Rámec programového vyhlásenia vlády (PVV) Ľudovíta Ódora spĺňa predpoklady, ktoré očakával expremiér a líder mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger. Na utorkovom stretnutí s premiérom sa podľa jeho slov rozprávali aj o potrebe čerpania zvyšných eurofondov.

„Zatiaľ sme sa rozprávali o rámcoch a jednotliví ministri majú pripraviť presné znenie svojich kapitol. V tomto momente ideme tým smerom, že to spĺňa predpoklady, ktoré sme očakávali,“ povedal Heger novinárom po stretnutí s Ódorom na Úrade vlády SR.

Heger nevidí zmysel vysloviť dôveru členom vlády, ktorých by potom chcel odvolávať. „Mne ide o to, aby ministri neboli odvolaní, ide mi o to, aby boli úspešní. Preto sa rozprávam s premiérom o obsahu,“ doplnil.

Expremiér tiež deklaroval, že v implementácii plánu obnovy jeho vláda nezlyhala. Na jeseň by sme podľa jeho slov mali mať tri platby z plánu obnovy, čo považuje za úspech. Vláda preto podľa neho stihne naplniť ďalšie míľniky do septembra.

V súvislosti s hrozbou prepadnutia eurofondov povedal, že keď začínala vláda v roku 2020, mali sme za sebou sedemročné obdobie, za ktoré sa mali eurofondy čerpať, no vyčerpaných bolo len 30 percent. „Naša vláda sa snažila vyčerpať najviac, ako sa dalo. Za polovičný čas sme vyčerpali viac ako tí pred nami,“ povedal s tým, že ide o výzvu, s ktorou sa treba popasovať. Ódor musí podľa neho zintenzívniť kontrolu nad implementáciou a čerpaním eurofondov, , aktuality.sk

X X X

Suverénny Molčan rozosmútil Francúzov, čaká ho zvučné meno. Medvedeva šokoval kvalifikant

Slovenský tenista Alex Molčan postúpil do 2. kola dvojhry na grandslamovom turnaji Roland Garros. V úvodnom kole zdolal na parížskej antuke domáceho Francúza Huga Gastona 6:1, 7:6 (4), 6:4.

 Alex Molčan v 1. kole Roland Garros.

Jeho ďalším súperom bude Nemec Alexander Zverev, ktorý v pozícii nasadenej dvadsaťdvojky zvíťazil nad Juhoafričanom Lloydom Harrisom 7:6 (6), 7:6 (0), 6:1.

Molčan v prvom sete zápasu s Gastonom dominoval, keď dvakrát prelomil podanie držiteľa voľnej karty. V druhom dejstve to bol boj o každú loptičku. Molčan mal dvakrát výhodu brejku a za stavu 5:4 podával na víťazstvo v sete. Gaston vyrovnal na 5:5 a vynútil si tajbrejk, v ktorom však slávil úspech Molčan.

 Najlepší slovenský singlista ťažil v dôležitých momentoch z výborného pohybu po dvorci. V treťom sete síce prehrával Molčan 2:4, no v ďalších minútach získal štyri gemy za sebou a po úspešnom lobe premenil pri podaní Gastona druhý mečbal.

V Paríži tak vyrovnal svoje maximum z vlaňajška, keď v premiére v hlavnej súťaže prehral v 2. kole so Srbom Novakom Djokovičom.

„Zápas proti Gastonovi bol nesmierne náročný, hrať pred domácim publikom proti domácemu hráčovi je vždy ťažké. Som rád, že som to hlavou dokázal udržať počas celého duelu.

Aj keď som bol dole, zvládol som to najmä po psychickej stránke a stále som bojoval, čo mi veľmi pomohlo. Vedel som, čo ma čaká a aj tak bolo,“ povedal Molčan pre oficiálnu webovú stránku Slovenského tenisového zväzu.

Obaja aktéri predvádzali variabilný tenis s množstvom stopbalov.

 „Celý zápas bol pestrý, hral veľa dropšotov, ktoré som mu ale postupne dokázal čítať. Veľa som sa nabehal. V zápase som bol však o čosi agresívnejší, viac som ho zatlačil ako on mňa a tým som si veľmi pomohol. Teraz musím dobre zregenerovať a pripraviť sa na ďalší zápas,“ dodal dvadsaťpäťročný hráč Národného tenisového centra.

So Zverevom sa Molčan vo vzájomnom zápase ešte nestretol. Nemec utrpel vlani v semifinále proti neskoršiemu šampiónovi Španielovi Rafaelovi Nadalovi vážne zranenie.

 Zverev si v tajbrejku druhého setu vyvrtol členok a musel duel skrečovať, z kurtu ho odviezli na vozíku.

„Bol som veľmi sklamaný, že vlaňajší turnaj sa pre mňa skončil tak nešťastne. Dnes som si to oveľa viac vážil, že môžem hrať pred vypredaným publikom. Nie som úplne spokojný s predvedeným výkonom, no teší ma, že som vyhral 3:0 a že to nebol päťseťák,“ uviedol Zverev pre akreditované médiá.

Medvedev padol po viac ako štyroch hodinách

Rus Daniil Medvedev skončil v Paríži už v 1. kole. Nad sily svetovej i turnajovej dvojky bol brazílsky kvalifikant Thiago Seyboth Wild, ktorý zvíťazil 7:6 (5), 6:7 (8), 2:6, 6:3, 6:4. Duel trval 4:15 h.

Prvé dva sety priniesli mimoriadne vyrovnaný priebeh a oba dospeli do tajbrejku. ÚVodný vyhral Brazílčan 7:5 a v druhom mal za stavu 6:4 dva setbaly. Medvedev však dokázal získať tajbrejk pre seba 8:6 a všetko nasvedčovalo tomu, že preberá opraty duelu.