Po voľbách si viem predstaviť SaS vo vláde. Strana SaS predstavila svoj volebný program. Najväčší doraz kladie na ekonomiku, predstavila však aj vlastného nominanta na ministra zdravotníctva. Líder liberálnej strany Richard Sulík pre Pravdu priznal, že SaS má po voľbách ambíciu byť súčasťou vlády a prezradil, s ktorými stranami si vie predstaviť spoluprácu.

 X Na úvod konferencie ste vyhlásili, že pliagou Slovenska je silný štát. Tým ste rozšírili zoznam, ktorý rozbehol Milan Majerský (KDH). Čo je podľa vás väčšou pliagou pre Slovensko, silný štát alebo korupcia?

Silný štát. Lebo to je socializmus, to sú vyššie dane, to je viac úradníkov. Silný štát je aj viac montovanie sa ľudom do života. Takže jednoznačne silný štát je veľká pliaga a samozrejme ani homosexuáli, ani LGBTI agenda žiadna pliaga nie je. Pochopil to aj pán Majerský, veď nakoniec zobral tie svoje slová späť.

X A čo tá korupcia? Zatiaľ strana veľmi podrobne nehovorila o tom, ako chce alebo bude bojovať s korupciou.

Máme veľa protikorupčných opatrení, ale my sme sa zamerali na ekonomický rast. To je dôležite, to potrebujeme. Proti korupcii sa dá bojovať tak, že jednoducho nekradnete. SaS nemá žiadne korupčné kauzy za 14 rokov, čo sme na politickom trhu.

A jedno opatrenie, ktoré znižuje korupciu, vám poviem. To je nárokovateľnosť pri eurofondoch. Keď každý starosta vie, že ak splní podmienky, to stojí toľko a toľko, peniaze dostane. A už nemusí niekam chodiť s obálkami alebo demižónom vína.

 X Hovorí sa, že odbornosť voľby nevyhráva, ale vyhráva ich strach. SaS X má tri týždne pred voľbami preferencie pod sedem percent a vo svojom programe hovoríte o ekonomickom raste. Naznačuje to, že vám tieto preferencie vyhovujú a preto nejdete ľudí strašiť?

Boli by sme radšej, keby tých preferencií bolo viac, ale nechceme ich získať takýmto lacným spôsobom, že budeme ľudí strašiť. To, čo krajina potrebuje, sú riešenia, aby rástla ekonomika. Keď bude rásť ekonomika, budú rásť aj mzdy. Očakávame, že na konci budúceho volebného obdobia bude priemerná mzda vyššia o 400 eur, stúpne z 1 400 na vyše 1 800 eur. Z tohto sa ľudia najedia, tieto riešenia prinášame. Nejaké strašenia, polarizácia, alebo nenávistné prejavy a hľadanie nepriateľa, to prenecháme iným.

X Počas konferencie ste predstavili aj Tomáša Szalaya ako nominanta strany na ministra zdravotníctva, čo naznačuje, že sa vidíte už aj v budúcej vláde. Ak by ste sa dostali do vlády v rámci novej vládnej koalície, ešte na aké rezorty by si SaS nárokovala?

Budeme mať záujem o tie rezorty, kde sme boli už doteraz. Lebo keď sa dostanete na nový rezort, tak polroka ten rezort spoznávate. A preto si myslím, že je dosť dôležité prísť do prostredia, kde môžete ihneď začať pracovať. Takže rezorty, ktoré sme predtým mali, budú predmetom nášho záujmu. Ale o tomto rozhodujú koaličné rokovania. Lebo keď si každá strana povie my chceme toto a toto, tak môže sa kľudne stať, že sa nedohodnú, a je po vláde skôr, ako začala. Preto sa do 30. septembra budeme snažiť o čím lepši volebný výsledok, máme to dobre rozohrané. To sú naše piate voľby, sme stabilizovaní na šesť a viac percentách, a žiaden volič nemusí mať strach, že jeho hlas prepadne. A máme ešte tri týždne na to, aby sme oslovovali ľudí.

 X Čo sa týka tých možných koaličných rokovaní, s kým si viete predstaviť spoluprácu a aká by bola pre SaS ideálna koalícia?

Máme prirodzeného partnera, to je strana Progresívne Slovensko, ale viem si predstaviť spoluprácu aj napríklad s KDH. Uvidíme, aké strany sa tam dostanú a hlavne koľko bude mať ktorá strana mandátov, koľko my budeme mať mandátov. No a potom začneme rozmýšľať o tom, čo si vieme predstaviť.

X Ak by sa SaS náhodou nedostala do parlamentu, budete to považovať za neúspech? Respektíve, aká to bude pre vás vizitka?

Bude to obrovský neúspech, bude to najmä neúspech predsedu strany, čiže môj. Samozrejme, potom z toho treba vyvodiť následky. Nebudem ale o tom teraz detailnejšie hovoriť, lebo my ideme spraviť všetko, aby sme sa do parlamentu dostali. Myslím si, že my tam sme, to je isté, ale chceme čo najlepší výsledok./agentury/

X X X

Dánsky zázrak na Slovensku? Šéf firmy s najväčšími ziskami hovorí, čo stojí za jej úspechom

Už dlhšie sa diskutuje o nadpriemerných minuloročných ziskoch poľnohospodárov. Najlepšie hospodárila spoločnosť Donau farm, ktorú vlastnia dánski investori. Srdcom spoločnosti je bývalé PD Kalná nad Hronom, ktoré Dáni kúpili v roku 2009. Odvtedy Donau farm rastie a v súčasnosti obrába 14 400 hektárov pôdy.

 Michael Bager Houmann: Zisk investujeme opäť do slovenskej pôdy a úroda z obrovskej časti ostáva doma.

Michael Bager Houmann, riaditeľ Donau Agro ApS, súčasťou ktorej je Donau farm Kalná, odpovedá na základnú otázku: kto a čo je za úspechom jednej z najdynamickejšie sa rozvíjajúcej poľnohospodárskej spoločnosti na Slovensku.

X Od príchodu na Slovensko pútate pozornosť. Nečudo. Pred 14 rokmi ste kúpili nadpriemerne prosperujúce družstvo a vlani ste dosiahli zisk 14,5 milióna eur, aký sa nepodaril nikomu na Slovensku. Čo všetko je za tým: sila kapitálu, ktorý do Donau Agro vložili okrem iných najbohatší Dán Holch Povlsen či člen legolandovej rodiny Andres Kirk Johansen? Supermoderné technológie, úrodná pôda, dobre motivovaný a manažovaný pracovný tím? A k tomu pár mesiacov zbláznené ceny obilia v dôsledku vojny na Ukrajine?

Posledných desať rokov sme sa snažili reálne meniť jednotlivé procesy a optimalizovať ich na úrovni celej skupiny, čo je výsledkom dobrého nastavenia manažmentu. Rok 2022 sa však vymyká všetkým štandardom aj zákonom ekonómie v celosvetovom meradle. S ohľadom na udalosti v minulom roku považujeme aj my tento výsledok za mimoriadny. Pri cenách komodít, ktoré vystrelili do nebies, by bolo nelogické, keby sme boli v strate. No tento rok ukáže reálny obraz, už aj s dôsledkami nárastu vstupov z minulého roka. Keďže nárast cien v minulom roku sa pretaví do spotreby plodín z tohtoročnej úrody, určite neočakávame oslavný výsledok hospodárenia.

 X Čo vlastne viedlo Dánov k tomu, aby expandovali na Slovensko? Obmedzovanie intenzívnej poľnohospodárskej výroby v Dánsku, rast ktorej začalo po roku 2000 limitovať krehké životné prostredie? Ponúklo Slovensko možnosť rýchleho rastu, pretože tu boli veľké poľnohospodárske družstvá, lacná a pritom úrodná pôda a k tomu nie drahá pracovná sila?

Dánskym poľnohospodárom sa darí expandovať do rôznych krajín Európy aj mimo nej, myslím si, že hlavne vďaka nášmu know-how, odbornosti a manažérskym zručnostiam. Nebojíme sa investovať do modernizácie ani skúšať a zavádzať nové postupy obrábania pôdy, pričom tu dôležitú úlohu hrá dostatočný vstupný kapitál. Na Slovensku mnohé družstvá skončili, keď nezvládli prechod na trhový systém, a možno zo začiatku neboli príliš zaujímavé pre veľké podnikateľské skupiny. Pre nás však bola zaujímavá možnosť prenajať si veľké pozemky pokope v rámci regiónu a úrodná pôda, ktorú po rokoch investovania vieme premeniť na zisk. Dôležité je povedať, že zisk investujeme opäť do slovenskej pôdy a úroda z obrovskej časti ostáva doma. Teda na Slovensku.

X Dáni sa preslávili chovom ošípaných. Vy ste však v Kalnej zrušili tak chov dojníc, ako aj ošípaných, vzdali ste sa aj pestovania hrozna a sústredili ste sa predovšetkým na rastlinnú výrobu. Prečo?

Viaceré veci naraz sa nedajú robiť rovnako dobre, preto sa radšej zameriavame na to, kde je naše know-how optimálne. Sústredili sme sa na rastlinnú výrobu, kam vieme smerovať investície do modernizácie, skúšania nových osevných postupov a manažovania ľudských zdrojov. A tento fokus – kurz našej firmy – potvrdzujú výsledky.

X Vlani ste podľa medializovaných údajov získaných z Finstatu dosiahli najmä zásluhou obilnín čistý zisk 14,5 milióna eur. Bolo to o 10 miliónov eur viac ako v roku 2021. Podľa analytika Martina Lindáka ste mali mať trojnásobne vyššiu ziskovú maržu (42 percent) oproti priemeru agrosektora (14,5 percenta). Čím si možno vysvetliť tento mimoriadny úspech Donau farm? Šlo o zisk len z obilnín alebo z celej rastlinnej výroby, kde zavážili príjmy aj z iných plodín?

Tie údaje samy osebe pôsobia naozaj veľkolepo, ale snažíme sa držať pri zemi, keďže už teraz pred silami čaká bohatá tohtoročná úroda, ktorá sa zďaleka nebude pohybovať v takých číslach. Zisky v agrosektore minulý rok vysoko poskočili kvôli trhovým anomáliám odrážajúcim momentálnu hospodársko-politickú situáciu vo svete. A už zasa klesajú, i napriek vyššej úrode. Dúfam, že keď sa ceny energií a hnojív pomaly vrátia na svoju bežnú úroveň, bude opäť možné stabilizovať poľnohospodárstvo aj celý potravinový reťazec. Ak ste sa pýtali na to, čo vytvorilo náš zisk za minulý rok, neboli to len obilniny, ale celá rastlinná výroba.

X Mohli by ste spresniť podiel husto siatych obilnín a ostatnej rastlinnej výroby na dosiahnutom zisku?

Podiely v striedaní plodín nevytvárame špekulatívne s ohľadom na zisk. Dlhodobo uvažujeme o zdravom striedaní plodín podľa bonity a polohy našej pôdy a tým sa dosahuje dlhodobý zisk. A potom, sú tu poľnohospodárske pravidlá, ktoré sú dôležitým usmernením pre striedanie plodín v súvislosti so zazelenaním, biokoridormi a diferenciáciou porastov (každý rok nová plodina). Celkove pšenica, jačmeň a kukurica tvoria viac ako 55 percent v našom osevnom pláne striedania. Zvyšok sú olejniny, cukrová repa, hrach a úhory.

 X Pri pohľade na výsledky hospodárenia Donau farm vyskočí obdobie 2015 až 2019 ako stratové. Čo ho spôsobilo? Mimoriadne investície, ktoré priniesli efekt v posledných dvoch rokoch?

Nezhrnul by som výnosy tak jednoducho na posledné dva roky a výsledok hospodárenia len na roky 2015 – 2019. Výsledky našej spoločnosti sú najlepšie pochopiteľné z celej trajektórie pôsobenia Donau farm na trhu. Tržby rástli takmer úmerne so zväčšovaním výmery ornej pôdy, ktorú obrábame. Súčasne sme každý rok vyraďovali technológie, ktoré boli staré, a začali obstarávať nové. Pri rastúcich nákladoch na mzdy a tiež pri výrobnej spotrebe, sme sa rozhodli, že centralizujeme nákup v rámci skupiny a rovnako tak aj predaj komodít. Tým sa nám podarilo zlepšiť výsledky výnosov, znížiť náklady a dokonca zefektívniť procesy vo firme. A to je presne to, čo vidíte vo výsledkoch hospodárenia do roku 2021.

 X Vráťme sa ešte k speňažovaniu. Vlani neboli zďaleka úrody také dobré, ako sú tohto roku. Podľa údajov agrorezortu predávali slovenskí poľnohospodári obilniny od 266 po 432 eur za tonu. Tohto roku padli ceny na polovičnú i nižšiu úroveň. Aký hospodársky výsledok očakávate pri vyšších úrodách obilnín, a najmä kukurice a cukrovej repy?

Odhadovať tohtoročné ceny komodít si netrúfnem. Vývoj na komoditných burzách dnes ovplyvňuje toľko rôznorodých faktorov, že je otázne, či sa nám podarí niektoré komodity aj pri dobrej úrode dotiahnuť k zisku kvôli vysokým vstupným nákladom. Ceny komodít sú na tohtoročných minimách, no keďže kapacita skladovacích priestorov sa nám zatiaľ nezväčšila, sme nútení predávať úrodu aj za tieto ceny, pretože sa blíži jesenná žatva, ktorú potrebujeme tiež uskladniť. Ak sa vstupy do výroby, tým myslím hlavne ceny energií, hnojív a osív, vrátia do normálu, upokoja sa aj výkyvy na burze.

X S kým obchodujete pri zrnovinách? Viac so zahraničnými odberateľmi? Nezachraňujú česť spracovateľov na Slovensku len cukrovary?

S ročným objemom 65-tisíc ton sme najväčším dodávateľom cukrovej repy pre Slovenské cukrovary v Seredi. Snažíme sa tým prispieť k čiastočnej potravinovej sebestačnosti Slovenska. Aj pri iných plodinách sa zameriavame hlavne na domáci trh a dodávateľov vyhľadávame v regióne, aby úroda necestovala ďaleko. Napríklad jačmeň a pšenicu predávame doma a kúsok za hranicami v Maďarsku. Aj napriek globalizácii je dôležité zachovať niečo typické pre daný región.

X Keď sme sa pred rokom zhovárali, uviedli ste, že priemerne ročne ste investovali do Donau farm od 2 do 2,5 milióna eur. Ako vyzerá realizácia jednej z vašich kľúčových investícií do zdvojnásobenia skladovej kapacity z 28-tisíc ton takmer na 60-tisíc ton? Už ste sa dohodli s obcou na jej realizácii?

Áno, obec zmenila svoje zamietavé stanovisko a došlo k dohode, čoho výsledkom je vydané stavebné povolenie. Výstavba nových síl sa teda úspešne rozbehla. Sme veľmi šťastní, že zdravý rozum uspel pri rozhodovaní a obyvatelia Kalnej sa budú môcť pýšiť tým, že majú v obci farmu s najmodernejšou a najkvalitnejšou technológiou, ktorá berie ohľad na ich zdravie a životné prostredie.

Využívate špičkový strojový park a technológie. Do akej miery ste podnik modernizovali za podpory eurofondov? Podľa nedávno zverejnenej informácie Denníka E sa pri forenznom audite Pôdohospodárskej platobnej agentúry v lete 2021 malo prísť na to, že ste postupovali v rozpore so zákonom. Má sa to vyšetrovať ako zločin subvenčného podvodu. Hráte s čistými kartami?

Samozrejme. Naša spoločnosť vždy dodržiavala a dodržiava právne predpisy, pričom si nie sme vedomí porušenia akýchkoľvek legislatívnych noriem. Momentálne prebieha vyšetrovanie, ktoré súvisí s nákupom jedného kusa poľnohospodárskej techniky, za ktorú sme v minulosti riadne zaplatili.

 X Keď ste kúpili PD Kalná, pracovalo v ňom 137 ľudí a ich priemerný mesačný zárobok v roku 2008 bol 23-tisíc korún. Koľko ľudí dnes pracuje v Donau farm a aké sú ich priemerné zárobky?

Aktuálne máme priemerne sto zamestnancov. V roku 2008 mal každý zamestnanec fixnú mzdu. Dnes má fixnú mzdu iba zamestnanec administratívy a vedúci. Všetci ostatní majú hodinové mzdy a tie sú nastavené motivačne tak, aby každý skúsenejší a pracovitejší mal vlastnou zásluhou aj vyššiu mzdu.

X Spresnite, prosím, zárobky. Určite sú dôvodom, prečo sa oplatí pracovať v Donau farm.

V odmeňovaní sledujeme trend úrovne platov v poľnohospodárskom sektore, ako najlepšie vieme. Plat je individuálne stanovený podľa zručností a schopností – ako v každom inom obchodnom alebo priemyselnom odvetví. Zameriavame sa na vytváranie dobrého pracovného prostredia s modernou technológiou, bezpečnosťou a transparentným riadením. Sme patrične hrdí na to, že v celej skupine máme okolo seba vysokokvalifi­kovaných a motivovaných kolegov. Nás manažérov to motivuje, aby sme každý deň robili všetko pre dobré pracovné prostredie v administratíve aj vo výrobe.

X Vo vašich vystúpeniach zdôrazňujete, že sa považujete za slovenskú firmu. Vaši slovenskí konkurenti však vždy, keď príde do reči Donau farm, hovoria – to sú Dáni. Aj v Dánsku sú zahraniční investori – anglickí, nemeckí, holandskí, ba už aj čínski. Ako ich vnímajú dánski farmári?

V dnešnom multikultúrnom svete je dôležité byť otvorený a prijímať zahraničné investície. Myslím si, že kombinácia know-how môže rýchlejšie posunúť inovácie, inžinierstvo a životné prostredie správnym smerom. Ak sú predpovede o globálnom otepľovaní správne, potom máme obrovskú zodpovednosť konať rýchlejšie v oveľa ekologickejšom duchu. Osobne si myslím, že to nemôže ísť dostatočne rýchlo. Preto na lokálnej úrovni je kľúčové správanie a pozitívny prístup, ktorý bude prospešný pre miestnu komunitu – a nie to, či ste Nemec, alebo Číňan.

 X Čo hovoríte na Green Deal a ekoschémy, ktoré vyústili do zakladania úhorov a biopásov? Ak ste ich založili, aká je vaša skúsenosť?

Okrem spomínaných výziev čelíme v Európskej únii aj nižším dotáciám – čo je v poriadku a spravodlivé. Ale podľa mňa nie je v poriadku to, že sme nútení nechať minimálne štyri percentá našej pôdy ležať úhorom s vysadenými biopásmi. V poriadku nie je nízka náhrada za túto biodiverzitu, keďže sme vo veľkom mínuse za každý hektár. Som si istý, že biodiverzita by mohla byť oveľa lepšia, ak by tieto pravidlá boli flexibilnejšie a logické. Napríklad lepšie umiestnenie biopásov, ktoré by sa viac prispôsobili prírode. To hovorím z vlastnej skúsenosti na farme, kde s pôdou pracujeme udržateľne a šetrne.

X Slovensko spoznávate už 15. rok. Keď sa pozriete na to, kam sa uberá dánske a kam slovenské poľnohospodárstvo, v čom sú si podobné a v čom odlišné?

Po pätnástich rokoch práce na Slovensku je pre mňa čoraz ťažšie sledovať, ako vyzerá poľnohospodárstvo v Dánsku. Pracujú tam vo veľmi podobných podmienkach. V Dánsku sa už celé generácie zameriavajú na modernizáciu, ktorá je podľa mňa optimálne efektívna. Máme to v krvi. A v oboch krajinách sa rovnako hovorí o tom, že spotreba lokálnych produktov efektívne podporuje životné prostredie.

V Dánsku sa kladie veľký dôraz na zelenú energiu. Poľnohospodárstvo môže byť v budúcnosti veľkým pozitívnym hráčom v oblasti zelenej energie. Tu vidím zatiaľ veľký rozdiel. Ale ak EÚ dodrží svoje ciele v oblasti emisných noriem, čoskoro to príde aj na Slovensko. Verím, že technológie Power-to-X by mohli poľnohospodárstvu priniesť skokovú zmenu. A tiež som presvedčený, že Slovensko a Dánsko sú na rovnakej úrovni, čo sa týka samozásobovania potravinami.

Michael Bager Houmann (52)

je dánsky manažér, ktorý riadi úspešnú poľnohospodársku spoločnosť Donau Agro pôsobiacu v okresoch Levice, Dunajská Streda a Trnava. Vyštudoval poľnohospodársku univerzitu v Lundbaku, má nadstavbu z makroekonomiky. Pred príchodom na Slovensko manažoval podnik s celkovou výmerou tritisíc hektárov. Na Slovensku pracuje už takmer 15 rokov./agentury/

X X X

Kauza pokračuje. Kollár zverejnil zvukový záznam rozhovoru s Ferusovou. Má ísť o dôkaz, že klamala

Predseda parlamentu Boris Kollár zverejnil v piatok zvukovú nahrávku, ktorá má byť dôkazom, že jeho bývalej milenke Eme Ferusovej vplyvný podnikateľ a kontroverzný právnik Zoroslav Kollár navrhol, aby natočila na lídra Sme rodina kompromitujúce video. Za to mala dostať 40 000 eur.

 Influencerka Ferusová pred pár dňami zverejnila video, v ktorom tvrdí, že ju Boris Kollár donútil ísť dvakrát na interrupciu po tom, ako s ním otehotnela. Údajne k tomu došlo v rokoch 2021 a 2022. Následne si vraj chcela siahnuť na život a skočiť z mosta. V tom čase mala 21 rokov. V profesionálne zostrihanom a pripravenom videu vystupuje aj jej otec Ľuboš Ferus, ktorý je považovaný za niekdajšieho bossa nitrianskeho podsvetia. Ešte predtým, koncom minulého týždňa, rozposlala anonymné video na USB kľúči niektorým médiám aj poslancom parlamentu.

 Boris Kollár vzťah s Ferusovou nepopiera, no tieto obvinenia označil za antikampaň organizovanej skupiny pred parlamentnými voľbami, ktorú podľa neho riadi Zoroslav Kollár. Avizoval, že podal aj trestné oznámenie.

Nahrávka, ktorú Boris Kollár zverejnil v piatok na sociálnej sieti, má zachytávať rozhovor medzi ním a Ferusovou. Tá v nej hovorí, že podnikateľ Zoroslav Kollár ju kontaktoval a ponúkol jej za kompromitujúce informácie na predsedu parlamentu 40 000 eur. Ako vysvetlila, dôvodom má byť jeho snaha dostať ho preč z politiky. Zvuková nahrávka mala vzniknúť v máji tohto roka.

Na otázku, prečo by ho chcel odstaviť z politiky, Fresuová odpovedá, že preto, lebo on ho dal zavrieť. „Ale šak on sedel v base skôr… jeho naháňali ešte skôr ako, som ja vôbec dostal SIS,“ ohradil sa v tajnej nahrávke líder Sme rodina a pripomína, že vtedy ani nebol vo vláde. Poprel, že by mal s jeho trestným stíhaním niečo spoločné.

Zoroslava Kollára zadržali koncom októbra 2020 v kauze Víchrica. Nakoniec ho odsúdili za dva korupčné skutky, no vyviazol len s peňažným trestom 70-tisíc eur, keďže uzavrel dohodu o vine a treste. Priznal sa, že v roku 2020 dal úplatok vtedajšiemu riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi za to, aby ho už Slovenská informačná služba neodpočúvala a nesledovala.

„On chce, aby som sa ním vyspala, že trojka ja, Kristína a on. A ja som povedala, že s ním nechcem mať žiadnu trojku ani nič podobné s ním. On, že teda nech mu pomôžem a že mi dá za to 40-tisíc eur dopredu,“ pokračuje Ferusová. Na otázku, či mu má pomôcť Borisa Kollára skompromitovať, odpovedá, že áno. „Ako mafiánova dcéra to mám dať do novín, že som bola s tebou tehotná,“ opisuje.

Ferusová ďalej tvrdí, že na kompromitovanie predsedu Sme rodina prehováral Zoroslav Kollár viaceré jeho bývalé milenky, ktoré mal tiež poslať na umelé prerušenie tehotenstva. „Ale ja som žiadne neposielal na potrat. Všetky baby, ktoré boli tehotné so mnou, majú deti,“ odpovedá Boris Kollár. Ferusová vysvetlila, že týmto spôsobom ho Zoroslav Kollár chce zničiť. „Aha, že asi naša strana je proti potratom a ja posielam baby na potrat, aha, takto to chceli, áno?“, spýtal sa Kollár. Ferusová odpovedala, že áno. Opäť zdôraznila, že jej advokát ponúkol 40-tisíc a ona ich odmietla. „Iba chcem, aby si vedel, že po tebe idú,“ povedala./agentury/

X X X

Mediaklik  Televízia  Víkendové politické diskusie: Prezidentský špeciál, ale aj Matovič, Kollár či Uhrík o nelegálnej migrácii

Víkendové politické diskusie: Prezidentský špeciál, ale aj Matovič, Kollár či Uhrík o nelegálnej migrácii

Do predčasných parlamentných volieb ostávajú tri týždne a politické strany sa naplno venujú vrcholiacej kampani. Vo víkendových diskusiách budú politici hovoriť aj o opatreniach na riešenie nelegálnej migrácie či návrhoch zmien vo fungovaní detských pohotovostí.

Jojka a jej nový seriál Prokurátorka: Temný, znepokojujúci, ale o to lepší pohľad do zákulisia spravodlivosti

Hosťami Sobotných dialógov budú predseda Demokratov Eduard Heger a predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. Moderátorka Marta Jančkárová s nimi bude diskutovať aj o sociálno-ekonomickej situácii na Slovensku. Reláciu vysiela v sobotu od 12:10 hod. Rádio Slovensko a spravodajská televízia :24.

Nedeľná diskusia V politike začína Prezidentským špeciálom už o 10:30 hod. Zuzana Čaputová bude hovoriť o politickej budúcnosti Slovenska, sto dňoch novej vlády a prezidentských voľbách v roku 2024. V druhej časti relácie budú diskutovať člen predsedníctva Smeru-SD Robert Kaliňák a predseda KDH Milan Majerský. Obidve diskusie moderuje Richard Dírer.

V O 5 minút 12 sa stretnú líder OĽaNO Igor Matovič a predseda Republiky Milan Uhrík. Témou diskusie budú aj možnosti upokojenia spoločenského a politického napätia. Reláciu moderuje Marek Makara, vysiela ju Jednotka a :24 od 11:55 hod.

Moderátor Michal Kovačič bude v relácii Na telo diskutovať aj o novele Trestného zákona s predsedom OĽaNO Igorom Matovičom a predsedom Sme rodina Borisom Kollárom. Relácia prinesie aj exkluzívny prieskum dôveryhodnosti zahraničných lídrov vrátane Vladimira Putina, Donalda Trumpa či Viktora Orbána. Na telo sa začína o 13:00 hod. na obrazovkách TV Markíza a na webe TVNOVINY.sk.

Najsledovanejšou politickou diskusiou na trhu bola uplynulú nedeľu, 3. septembra 2023, relácia Na telo. Duel Michala Šipoša, Erika Tomáša a Milana Majerského si na Markíze pozrelo 421-tisíc divákov v cieľovej skupine 12+. V cieľovej skupine 12–54 zaznamenala relácia podiel na trhu 34,6 %, čo je druhý najvyšší trhový podiel od jej obnovenia na jeseň 2018.

Relácia O 5 minút 12 s Borisom Kollárom a Andrejom Dankom pritiahla k obrazovkám Jednotky 369-tisíc divákov a ďalších 70-tisíc ju sledovalo na spravodajskom kanáli :24. V cieľovej skupine 12–54 zaznamenala trhový podiel 27,7 %.Diskusiu V politike, v ktorej sa stretli Richard Sulík a Peter Pellegrini, si na ta3 pozrelo 233-tisíc divákov, v cieľovej skupine 12–54 si pripísala podiel na trhu 16,1 %.

V nedeľu večer uviedla JOJ 24 prvú zo série predvolebných debát, do ktorej si moderátori Jana Krescanko Dibáková a Jakub Prok pozvali politikov zo 150. miest kandidátnych listín. Pozrelo si ju 80-tisíc divákov v 12+, v cieľovej skupine 12–54 zaznamenala podiel na trhu 3,9 %.

Vo štvrtok si večerné Na hrane s Borisom Kollárom a Petrom Pellegrinim pozrelo 232-tisíc divákov v 12+, v cieľovke 12–54 mala Jojka podiel na trhu 13,5 %./agentury/

X X X

Zamestnanci si budú môcť dopriať drahší obed. Štát chce čoskoro zvýšiť stravné o 37 eurocentov

Rezort chce týmto krokom reagovať na vysokú infláciu. Naposledy sa stravné menilo v júni. Ministerstvo práce pripravilo návrh na zvýšenie súm stravného pre zamestnancov. Po pár mesiacoch by si opäť mali prilepšiť a zamestnávatelia by im mali základné stravné zvýšiť o 37 eurocentov. Naposledy sa menila suma stravného od 1. júna 2023.

„V mesiaci jún 2023 dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní v Slovenskej republike hodnotu 105,8 čo je oproti základni o 5,8 percentuálneho bodu viac,“ uvádza rezort ministerstva práce.

Ceny jedál tak vzrástli o necelých šesť percent oproti hodnote, ktorá bola naposledy použitá na výpočet sumy stravného. Návrhom chce zvýšiť stravné pre jednotlivé časové pásma o päťdesiat centov až jedno euro:

pre časové pásmo 5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty zo 7,30 eura na 7,80 eura – zvýšenie o 50 centov, pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 10,90 eura na 11,60 eura – zvýšenie o 70 centov, pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 16,40 eura na 17,40 eura –zvýšenie o 1 euro

Navýšenie minimálne o 37 eurocentov

Minimálna hodnota „stravného lístka“, ktorý môže byť napríklad aj vo forme stravovacej karty, je podľa zákona minimálne 75 percent. Pri základnej sume stravného 7,8 eura by teda malo ísť o navýšenie minimálnej sumy z 5,48 eura na 5,85 eura.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť aj vyššiu sumu stravného lístka, rezort ministerstva práce totiž stanovuje iba minimálnu hodnotu.

„K návrhu opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zvýšenie súm stravného sa v súčasnosti vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie. Po ňom bude návrh predložený na diskusiu v komisii pre finančné zákony Legislatívnej rady vlády. Až po schválení v tejto komisii bude opatrenie predložené na publikovanie v Zbierke zákonov. Očakáva sa, že toto zverejnenie sa uskutoční v septembri,“ uviedlo pre Aktuality.sk ministerstvo.

Zvýšené sumy stravného majú zamestnanci získať od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené v Zbierke zákonov. Účinnosť opatrenia predpokladá Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 1. októbra 2023, aktuality.sk

X X X

Borobudur: Top 25 zaujímavostí, faktov a užitočných informácií

 Najväčší budhistický chrám na svete Borobudur na indonézskej Jáve stojí už viac ako 1 000 rokov. Vedeli ste, že pôvodne bol pestrofarebný, že svet ho objavil až v 19. storočí a že je najnavštevovanejšou pamiatkou Indonézie?

Borobudur je podľa Guinnessovej knihy rekordovnajväčším budhistickým chrámom na svete. Táto svätyňa je nielen obľúbeným cieľom pútnikov, ale láka aj cestovateľov, ktorí navštevujú štvrtú najľudnatejšiu krajinu na svete – Indonéziu.

Ostrovná krajina je známa aj dažďovými pralesmi, štipľavou kuchyňou, krásnou prírodou, a radi ju navštevujú aj nadšenci surfovania či jogy. Hoci bola jedna z jej najväčších turistických atrakcií – Borobudur – postavená v 9. storočí, o jej zviditeľnenie, rekonštrukciu a popularitu sa zapríčinil až britský koloniálny úradník v 19. storočí a organizácia UNESCO. Čo ste o Borobudure (možno) nevedeli a ako ho môžete navštíviť?

V čase písania článku bol konverzný kurz IDR na EUR 1 Rp = 0,00006 €. Pred návštevou Borobuduru sa odporúča overiť si aktuálne informácie a otváracie hodiny.

1. Je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO

Slávny chrám a turistická atrakcia Borobudur je od roku 1991 zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Je majstrovským dielom budhistickej architektúry a monumentálneho umenia. UNESCO ho ešte pred zápisom v 70. rokoch 20. storočia pomáhalo obnoviť.

2. Po 9 storočí bol takmer úplne opustený

Borobudur prestal byť hojne navštevovaný pravdepodobne okolo roku 930, keď oblasť trápili série sopečných erupcií. Definitívne sa však ako budhistický chrám prestal využívať v 15. storočí, kedy väčšina obyvateľstva konvertovala na islam. K opusteniu pamiatky prispeli aj ľudové povery o smole a nešťastí s ňou spojenými.

O jeho znovuobjavenie a dôležitosť ako budhistický chrám aj pamiatka sa zaslúžil britský koloniálny úradník Thomas Stamford Bingley Raffles. Počas svojej cesty v Jáve sa v roku 1814 dozvedel o existencii chrámu a poslal tam inžiniera Hermanna Corneliusa. Raffles o chráme informoval svet a Borobudur sa postupne začal rekonštruovať a preskúmavať.

3. Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Indonézii

Každý rok Borobudur navštívi zhruba 2,5 milióna turistov, čo z neho robí najnavštevovanejšiu pamiatku v Indonézii. Popularita a návštevnosť medzi turistami a pútnikmi z rôznych krajín sveta každoročne stúpa.

Borobudur odoláva rôznym nástrahám v podobe zlodejov, teroristov aj zemetrasenia. 21. 1. 1985 v chráme vybuchlo deväť bômb. Deväť stúp bolo poškodených, no našťastie nikto v oblasti nezomrel. Moslimský kazateľ Husein Ali Al Habsyi s kumpánmi boli zatknutí a odsúdení, pričom Husein Ali Al Habsyi dostal ako trest doživotie. V roku 1999 bol však prepustený na slobodu.

27. 5. 2006 južným pobrežím strednej Jávy otriaslo zemetrasenies magnitúdou 6,2. Zemetrasenie si vyžiadalo obete na ľudských životoch a vážne škody. Borobudur však zostal nepoškodený.

Už stovky rokov je Borobudur cieľom zlodejov. Tí zvyknú najmä odrezávať hlavy sôch a predávať ich ako „suveníry“ na čiernom trhu. Niekoľkokrát boli z chrámu ukradnuté sochy aj artefakty.

5. Tvorí ho viacero zón

Borobudur tvoria tri zóny alebo úrovne, ktoré pútnici postupne prechádzajú. Tieto úrovne sú symbolické a dôležité v budhistickej kozmológii. Prvou úrovňou je kāmadhātu reprezentujúca svet túžby, nasleduje rūpadhātu symbolizujúca svet foriem, a posledná úroveň sa nazýva arūpadhātu predstavujúca svet beztvárnosti. Budhisti veria, že bytosti sa môžu znovuzrodiť do týchto úrovní.

6. Kedysi bol farebný

Borobudur je postavený zo sivého vulkanického kameňa a pod sopečným popolom ležal celé stáročia. Jeho farba je dnes šedá, no pôvodne vyzeral inak. Archeológovia sa domnievajú, že Borobudur bol kedysi pokrytý bielou omietkou a namaľovaný pestrofarebnými pigmentami. Pravdepodobne ho zdobilo aj zlato.

Borobudur je nielen turistickou atrakciou, ale hlavne budhistickou svätyňou, ktorú navštevujú pútnici z rôznych krajín. Budhisti Borobudur navštevujú, aby dosiahli osvietenie. Postupne vystupujú po terasách chrámu a v smere hodinových ručičiek po schodoch kráčajú až na vrchol. Fyzicky aj obrazne tak prežívajú dlhú a ťažkú cestu za pravdou a osvietením.

V marci 2023 sa budhistickí mnísi z Thajska vydali na dlhú púť k Borobuduru peši. Prejsť cez časť Thajska, Malajzie a Indonézie až k chrámu im trvalo viac ako dva mesiace – k budhistickej svätyni dorazili začiatkom júna. Rituál thudong označuje púte dlhé často aj tisíce kilometrov k budhistickým svätyniam. Mnísi počas púte výlučne kráčali a lodnú a leteckú dopravu využili iba v nevyhnutných prípadoch.

8. Je záhadou, ako bol postavený

Obrovská stavba vo výške približne 10-poschodovej budovy sa stavala okolo 75 rokov. Predpokladá sa, že ju stavala celá populácia kráľovstva, ktorému panovala dynastia Šailendrovcov. Verilo sa, že tak získajú dobrú karmu pre celé kráľovstvo.

Dodnes sa však presne nevie, ako bol chrám postavený. Andezitové kamene pracovníci ťažili z neďalekých kameňolomov a pomocou jednoduchých nástrojov ich tesali na potrebnú veľkosť. Nevie sa však, ako presne ich presúvali k miestu stavby a ako ťažké kamene ukladali jeden na druhý. Bloky kameňov ukladali na seba bez použitia akýchkoľvek spojovacích materiálov.

9. Je jedným z troch rituálne postavených chrámov

V oblasti, kde sa nachádza Borobudur, sú postavené ďalšie dva chrámy. Budhistický chrám Pawon sa nachádza asi 2 km od Borobuduru a chrám Mendut je od Borobuduru vzdialený asi 3 km. Tieto tri náboženské stavby tvoria priamu líniu, a predpokladá sa, že medzi nimi existoval rituálny vzťah. Nie je však jasné, o aký rituál sa jednalo.

 Hoci niektorí odborníci odmietajú tvrdenie, že Borobudur bol postavený tak, aby pripomínal mandalu, pri pohľade zhora sa na ňu podobá. Mandala je spojenie kruhu a štvorca, prípadne aj iných tvarov, symbol harmónie a väčšinou aj duchovnej cesty, ktorá vedie cez vrstvy zvonku do jadra. Objavuje sa vo viacerých náboženstvách, vrátane budhizmu.

Borobudur je postavený ako jedna veľká stúpa a základy majú tvar štvorca. Má deväť platforiem – šesť z nich je štvorcových a tri vrchné sú kruhové. Horná platforma má jednu veľkú centrálnu stúpu obklopenú malými stúpami zvonovitých tvarov s ozdobnými otvormi. Chrám je ozdobený reliéfmi a sochami sediaceho Budhu. Reliéfy sú scénami z každodenného života doplnené o výjavy zobrazujúce kolobeh života a smrti.

11. Pôvod názvu je nejasný

V indonézštine sa starobylé chrámy označujú ako candi, a teda názov tejto svätyne je Candi Borobudur. Nie je však jasné, od čoho je názov Borobudur odvodený. Predpokladá sa, že boro by znamenalo „veľký“ a budur je „Budha“. Je však možné, že názov je odvodený od slov Sambharabhudhara Borobudur, čo by sa mohlo preložiť ako „posvätné miesto na hore“.

Borobudur však nemusí byť pôvodným názvom najväčšieho budhistického chrámu na svete. Tento názov sa totiž prvýkrát objavil až v Rafflesových zápiskoch.

12. Stojí na vyschnutom jazere

Borobudur bol postavený na starobylom jazere, ktoré sa na mieste nachádzalo aspoň 20 000 rokov. Stavba chrámu na vyschnutom jazere potvrdzuje kozmologický výklad, ktorý svätyňu označuje ako symbol lotosu, na ktorom sedí Budha. Lotos sa v budhizme spája najmä s čistotou a osvietením.

Vesak je jeden z najdôležitejších sviatkov budhistov. Je to pripomienka narodenia Budhu a pre niektorých budhistov znamená aj deň, kedy Budha zažil osvietenie, teda kedy našiel zmysel života. Tento deň každý rok vychádza na iný dátum zvyčajne v apríli, máji alebo júni, väčšinou však na deň prvého májového splnu (lunárny mesiac Vesak).

Počas tohto sviatku sa veriaci schádzajú v budhistických chrámoch, a teda aj v tom najväčšom z nich. Borobudur sa stáva miestom spevov, meditácií a ďalších rituálov. Po meditácii mnísi zvyčajne vedú prítomných k vypúšťaniu lampiónov, čo pre nich symbolizuje vypúšťanie mieru a nádeje do sveta.

14. Pravdepodobne slúžil ako slnečné hodiny

Predpokladá sa, že stúpy Borobuduru slúžili aj ako obrovské slnečné hodiny. Hoci táto teória nie je potvrdená, nebolo by to nič nové a prekvapivé – ako slnečné hodiny sa pravdepodobne využívali napríklad aj egyptské pyramídy, ktorých tieň pomáhal určovať čas aj slnovraty.

15. Bol postavený na posvätnom mieste

Planina Kedu je posvätným miestom Jávanov. Oblasť je veľmi úrodná, a preto sa jej hovorí aj Záhrada Jávy. Na planine ležia aj ďalšie dva budhistické chrámy, ktoré s Borobudurom tvoria priamku, ako aj staré hinduistické chrámy.

 Ako navštíviť Borobudur?

Všetky dôležité informácie o Borobudure a jeho návšteve nájdete tu. Mesto Yogyakarta sa nachádza najbližšie k chrámu (40 km), môžete tam priletieť z Jakarty. Odtiaľ chodia autobusy na zastávku Jombor Bus Station, kde prestúpite na priamy autobus k Borobuduru. Za každý z autobusov zaplatíte v prepočte okolo 3 € priamo v autobuse.

Borobudur je prístupný denne od 6:30 do 16:30, hoci tieto časy sa môžu meniť v závislosti od špeciálnych príležitostí a sviatkov. Ceny za vstup pre zahraničných turistov sú vyššie ako pre miestnych – zatiaľ čo dospelí Indonézania za vstup zaplatia 50 000 Rp (3,04 €) a deti 25 000 Rp (1,52 €), zahraniční turisti majú vstup za 375 000 Rp (22,79 €) a deti za 225 000 Rp (13,67 €).

Na návštevu Borobuduru sa oblečte pohodlne, no konzervatívne. Je treba mať na pamäti, že sa jedná o náboženskú pamiatku, takže by ste si mali obliecť skôr voľné oblečenie, ktoré vám zakryje ramená a kolená.

Na prehliadku Borobuduru sa odporúča vyhradiť si zhruba 2 hodiny, no ak chcete vidieť aj priľahlé chrámy, rátajte s aspoň jedným celým dňom. V okolí Borobuduru navštívte aj múzeum približujúce históriu tohto budhistického chrámu, naučte sa batikovať od miestnych obyvateľov alebo si batikovaný textil kúpte na neďalekom tradičnom trhu. Tam si môžete nakúpiť aj suveníry a miestne pochutiny, ako je napríklad salaka – hadie ovocie.

X X X

 Montovanie áut je v poriadku, ale nestaneme sa vďaka nemu druhým Nemeckom ani Švajčiarskom.

Autor je ekonóm a garant Progresívneho Slovenska pre ekonomiku a verejné financie. Za Progresívne Slovensko kandiduje vo voľbách do Národnej rady.

Na môj článok v Aktualitách o tom, kam Slovensko doviedli politici so skúsenosťami nereagoval ani jeden z bývalých premiérov, ale, prekvapivo, Ján Oravec zo SaS, donedávna štátny tajomník na ministerstve hospodárstva.

V štyroch grafoch v článku ukazujem, ako Slováci a Slovenky zomierajú zbytočne, bohatnú pomalšie ako okolité krajiny, odchádzajú do zahraničia a dokonca ani nemajú diaľnice, po ktorých by mohli jazdiť. Je to predovšetkým vysvedčenie vlád Smeru a zaujímala by ma preto reakcia Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Ján Oravec mi vyčíta, že v článku neponúkam riešenia a odvoláva sa na beta verziu programu SaS (SaS až dnes 9. 9.2023 predstavuje predstavuje svoj program).

Progresívne Slovensko, medzitým (2. 9.), ako som avízoval v článku, predstavilo svoj Plán pre budúcnosť. Iné strany stále taktizuju a rozprávajú o nich len čiastkovo alebo nekonkrétne, strana SaS v podobe svojej beta verzie.

Takto zhrniem naše riešenia a zameriam sa na tie, ktorými chceme naštartovať ekonomiku:

My v PS vnímame ako kľúčové potrebu prekonať ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile. Najvyspelejšie ekonomiky sú špecifické tým, že sú zdrojom inovácií a kreativity, čo sú aktivity s najvyššou pridanou hodnotou, a tým pádom aj najvyššími mzdami. Toto je plán, ktorý musíme realizovať, ak chceme dobehnúť Západ. Montovanie áut je v poriadku, ale nestaneme sa vďaka nemu druhým Nemeckom ani Švajčiarskom.

Väčší koláč

Najlepší a zároveň aj najťažší spôsob ako naštartovať ekonomiku aj ozdraviť verejné financie je udržateľný ekonomický rast. Len reformami vo všetkých sektoroch hospodárstva dokážeme naštartovať hospodárstvo a zväčšiť tak pomyselný koláč, ktorý sme v sobotu symbolicky krájali.

Jedným z opatrení je nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce a podpora podnikania a investícií do slovenských firiem. Podpora domácich inovácií a podnikavosti je základným predpokladom pre dlhodobý ekonomický rast. Nemôžeme sa naďalej spoliehať na zahraničné investície. Naopak, musíme vytvoriť prostredie, ktoré bude motivovať Slovákov zakladať inovatívne biznisy a stať sa hnacím motorom našej ekonomiky.

Podpora podnikania sa nedá dosiahnuť ani retro návrhom vrátiť sa k rovnej dani ako navrhuje SaS. Nechápte ma zle, rovná daň splnila svoju úlohu v roku 2004, dnes však žijeme v inom svete a podpora podnikania si vyžaduje oveľa precíznejšie zmeny ako hrubý sek do daňového systému. My ponúkame sadu adresných opatrení v systéme ako odvodovú odpočítateľnú položku, vylepšený superodpočet na vedu a výskum, upratanie v investičnej pomoci, mikropodnikanie už od 16 rokov a ďalšie.

Dodržiavanie pravidiel – napríklad výdavkových limitov

Za posledné roky sme boli svedkom totálneho znehodnotenia legislatívnych procesov. Predošlé vlády nebrali ohľad na zaužívané pravidlá a už vôbec nie na budúce generácie a udržateľnosť našej ekonomiky. Verejný dlh preto začína atakovať alarmujúce čísla a ak bude Slovensko v tomto bezohľadnom správaní pokračovať, môžeme skončiť podobne, ako Gréci v roku 2009. My chceme do politiky navrátiť dodržiavanie zásad a zodpovednosť voči voličom, ale aj ich deťom a vnúčatám. Veľmi jasne na poplach bije aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a vôbec všetci, ktorí sa verejným financiám na Slovensku venujú.

My budeme k verejným financiám pristupovať zodpovedne tak, aby sme mohli postupne, sociálne aj ekonomicky citlivo, znížiť deficit aj dlh. Rámec na to nám poskytujú výdavkové limity, ktoré ako jedna z reforiem plánu obnovy budú platiť od budúceho roku.

Hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí

Zodpovedná politika stojí na tom, že opatrenia nie sú len o získavaní politických bodov, ale prinášajú ľuďom a štátu skutočnú hodnotu v podobe lepších služieb. Dnes v mnohých prípadoch stále nevieme, či je dané rozhodnutie tou najlepšou možnosťou a či sa oplatí. Niekedy dokonca nevieme ani to, koľko opatrenia stoja a nevieme preto ani povedať, či sú prospešné.

My navrhujeme, aby všetky rozhodnutia prechádzali dôslednou analýzou. Budeme tak vedieť vyhodnotiť ich dopad tak, ako je bežnou praxou vo vyspelých krajinách. Dnes takto už hodnotíme veľké investície a vďaka práci Útvaru za peniaze sme schopní identifikovať príležitosti pre šetrenie a zefektívnenie verejných financií. Tieto princípy teraz chceme rozšíriť aj do iných aktivít štátu. Potrebujeme na to dobudovať inštitúcie a pravidlá a následne ich aj dodržiavať.

Profesionalizácia štátnej správy

Prezodpovedný a profesionálny prístup k politike a opatreniam potrebujeme skutočne profesionálnu štátnu správu – kvalitné procesy a najmä kvalitných ľudí.

Odstránime neduh politických obsadzovaní pozícií, ktoré majú byť čisto profesionálne a nahradíme ich otvorenými výberovými konaniami na pozíciách ako prednostovia okresných úradov, pobočky úradov práce, sociálnej poisťovne a mnohé ďalšie. Zavedieme Agentúru pre riadenie ľudských zdrojov v štátnej správe, ktorá zabezpečí kvalitu a integritu inštitúcií. Uvedomujeme si pritompotrebu férového ohodnotenia štátnych zamestnancov, najmä na vyšších manažérskych pozíciách. Zároveň však lepšie ohodnotenie bude prichádzať s väčšou mierou zodpovednosti za výsledky a plnenia konkrétnych cieľov.

Zároveň, nápadov, čo robiť je mnoho. Ale chronický problém Slovenska je ich realizácia. Zriadením orgánov ako implementačné tímy zároveň zabezpečíme, že priority budú skutočne dotiahnuté do konca. A prostredníctvom inovačných hubov budeme schopní modernizovať a zefektívňovať štátne procesy a ich výsledky.

V PS chceme politiku robiť odborne a zodpovedne. Veríme, že práve to je cesta k dlhodobému úspechu. Prichádzame s konkrétnymi riešeniami ako zo Slovenska spraviť prosperujúcu krajinu, v ktorej ľudia budú môcť a chcieť zostať, aktulity.sk

X X X

Ničivé zemetrasenie v Maroku má už viac ako 1 300 obetí. Otrasy zdevastovali dediny i pamiatky

Marocké pohorie Vysoký Atlas zasiahlo v piatok neskoro večer silné zemetrasenie, ktoré si podľa najnovších údajov marockého ministerstva vnútra vyžiadalo najmenej 1 305 mŕtvych. Zranenia utrpelo ďalších 1 800 ľudí, z nich 1 200 je v kritickom stave. Medzi obeťami by podľa rezortu zahraničia SR nemali byť Slováci. Maroko kvôli zemetraseniu vyhlásilo trojdňový štátny smútok.

 Obyvatelia opúšťajú svoje zničené domy po zemetrasení v dedine Moulay Ibrahim pri marockom meste Marrákeš 9. septembra 2023.

Silné otrasy poškodili budovy vo veľkých mestách a od Rabatu po Marrákeš vyhnali ľudí v panike do ulíc. Najväčšie škody podľa ministerstva nastali ale mimo mesta. Podľa marockého Národného geofyzikálneho inštitútu boli otrasy v Maroku v piatok neskoro večer najsilnejšie za storočie, informuje televízna stanica Al-Džazíra.

 K zemetraseniu došlo v hĺbke 18,5 kilometra, zhruba 70 kilometrov juhozápadne od Marrákeša a 60 kilometrov severovýchodne od mesta Tarúdant. Najbližšie epicentru sa nachádza Marrákeš. V starej časti mesta, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO, sa zrútili niektoré budovy a miestna televízia ukazovala snímky spadnutého minaretu mešity s troskami ležiacimi na rozbitých autách. Ešte pred príchodom ťažkej techniky sa ľudia snažili rozoberať sutiny rukami, píše agentúra Reuters.

Marocká vláda k záchranným operáciám zmobilizovala záchranné zložky aj armádu. Do horských oblastí dnes dopoludnia smerovali nákladné vozidlá s dekami, poľnými lôžkami a osvetlením, ktoré sa nespoliehajú na elektrinu. Záchranné práce v oblasti spomaľuje nielen horský terén, ale aj dopravné zápchy a kamene zosunuté na cesty.

Otrasy boli silno cítiť aj v Rabate a Casablance, podľa miestneho úradníka je však väčšina mŕtvych v okolitých zle dostupných horských oblastiach. V zasiahnutej časti podľa stanice Al-Džazíra žije osem až desať miliónov ľudí, konkrétne ide o provincie Marrákeš, Azilál, Tarúdant, Sáfí a Varzázát.

Slovákov medzi obeťami zatiaľ neevidujú

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR nateraz neeviduje, že by medzi obeťami či zranenými po zemetrasení v Maroku mali byť občania SR. Potvrdili to z komunikačného odboru rezortu.

„Sme však naďalej v kontakte s tamojšími úradmi a situáciu preverujeme,“ uviedli. Rezort zároveň potvrdil, že eviduje 25 Slovákov, ktorí sa dobrovoľne zaregistrovali pred cestou do Maroka. „Týchto sme i my proaktívne kontaktovali. Skutočný počet občanov SR v Maroku bude však pravdepodobne vyšší,“ doplnili z rezortu. Zastupiteľský úrad už mali kontaktovať viacerí slovenskí občania v Maroku, respektíve ich príbuzní. Komunikáciu počas dňa podľa MZVEZ sťažoval aj výpadok mobilných sietí.

Občania SR alebo príbuzní sa môžu v prípade núdze obrátiť na číslo diplomatickej služby Veľvyslanectva SR v Madride +34 609 002 803, ktorého krajinou pôsobnosti je aj Maroko.

„Krajina sa triasla asi 20 sekúnd. Dvere sa samé otvárali a zatvárali, keď som sa rútil dole z druhého poschodia,“ povedal agentúre Reuters Hamíd Afkir, ktorý pracuje ako učiteľ v hornatej oblasti západne od epicentra blízko mesta Tarúdant. Afkir dodal, že prišli ešte dodatočné otrasy.

Maročania zverejňujú neoverené videá, na ktorých je vidieť, ako sa niektoré budovy menia na trosky. Turisti a ďalší ľudia natočili videá, na ktorých možno pozorovať, ako ľudia utekajú z reštaurácií v Marrákeši, zatiaľ čo z klubov znie dunivá hudba.

Americká geologická služba USGS uviedla, že zemetrasenie malo v čase úderu predbežnú silu 6,8 stupňa. Marocká Národná seizmická monitorovacia a výstražná sieť namerala silu sedem stupňov Richterovej škály.

Rozdiely v úvodných meraniach bývajú podľa agentúry AP bežné. Oba údaje by však znamenali najsilnejšie zemetrasenie v Maroku za posledné roky. Hoci sú zemetrasenia v severnej Afrike pomerne zriedkavé, v roku 1960 dosiahli otrasy v okolí marockého historického prístavu Agadir silu 5,8 stupňa a zapríčinili tisíce obetí.

Podľa portugalského Inštitútu pre more a atmosféru a alžírskej Agentúry civilnej obrany, ktorá dohliada na reakciu na mimoriadne udalosti, bolo zemetrasenie cítiť až v Portugalsku a v Alžírsku./agentury/

X X X

Žehra: Klany Mižigárovcov boli pod kontrolou, dnešným voľbám asistovalapolícia

 Pred budovou materskej školy už od rána postávali obyvatelia z miestnej osady, aby mohli voliť. V boji sa po roku opäť stretli dvaja Mižigárovci z dvoch znepriatelených rodín. Naposledy sa vlani po výsledkoch priaznivci pobili.

 ŽEHRA: Hromadné bitky znepriatelených rodinných klanov, úžerníctvo, korupcia vo voľbách aj trestne stíhaní starostovia. Na druhej strane Kostol svätého Ducha so vzácnymi freskami svetového významu či neďaleký Spišský hrad. Obec Žehra v spišskonovoveskom okrese je známa po celom Slovensku aj vo svete pozitívne aj negatívne.

 V obci žije dokopy viac ako 2500 obyvateľov, pričom k rómskej národnosti sa hlási vyše 2-tisíc, čo predstavuje podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 až 81 percent. Členovia senátu Ústavného súdu a najnovšie aj Najvyššieho správneho súdu boli po viacerých komunálnych voľbách zamestnaní protestami zo Žehry.

Volebné repete

Viac ako tri desiatky rokov medzi sebou bojujú klany dvoch rodín s rovnakým menom – Mižigárovci. Aj v dnešných doplňujúcich komunálnych voľbách kandidujú za starostov menovci Marián Mižigár a Jozef Mižigár. Už pred rokom počas riadnych komunálnych volieb zviedli vzájomný súboj o stoličku.

Uspel Jozef, za ktorým zaostal Marián o 33 hlasov. V Žehre bola volebná účasť 67 percent a niekde voliči čakali aj päť hodín, kým sa dostali k volebným urnám.

Po vyhlásení víťaza priaznivci porazeného vyvolali výtržnosti. Situácia bola tak napätá, že obyvatelia sa nielen hádali a vulgárne si nadávali, ale aj po sebe hádzali kamene a fľaše. Policajti použili aj varovné výstrely.

 Senát Najvyššieho správneho súdu SR, na ktorý sa obrátil porazený kandidát, rozhodol o neplatnosti volieb. Množstvo voličov sa osobne volieb nezúčastnilo, no volebné právo za nich uplatnili iné osoby, ktoré volili opakovane.

Do opakovaných volieb sa prihlásili tí istí kandidáti. V pondelok 4.septembra príslušníci Národnej kriminálnej agentúry zadržali Mariána Mižigára. Obvinili ho z volebnej korupcie, no sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby a prepustil ho zo zadržania na slobodu.

Hodinu meškali

Voľby mali začať ráno o siedmej hodine, no vo volebnom okrsku priamo pri miestnej osade začali o hodinu neskôr. Jeden z členov jednoducho neprišiel a musel prísť náhradník. Voľby tak v tomto okrsku skončia namiesto 22. hodiny až hodinu pred polnocou.

Už okolo jedenástej dopoludnia bola účasť približne 35 percent. „Situácia je pokojná. Viac voličov bude až popoludní alebo večer. Odhadujem, že bude 70 až 80 percent,“ poznamenal menovec kandidáta – Marián Mižigár, člen volebnej komisie.

V obci sú zriadené dva okrsky, jeden v priestoroch obecného úradu, kde sa členovia komisie nudili a druhý pri osade v priestoroch materskej školy.

Asistuje polícia

Vlani, počas riadnych komunálnych volieb, pred budovou stáli desiatky a ľudí a čakali niekoľko hodín, aby mohli odvoliť. Tentoraz sa v Žehre poistili, a tak asistovali nielen členovia miestnych občianskych služieb, ale aj polícia. Budova škôlky je ohradená plotom a cez bránu púšťali ľudí do areálu postupne. Do volebnej miestnosti mohli ísť naraz iba traja voliči.

 Hrstka obyvateľov osady. Trpezlivo čakali, kým sa dostanú do volebnej miestnosti. „Ta hádam už bude lepšie,“ povedala jedna zo žien.

„Pripravili sme sa na tieto voľby a mali sme aj stretnutie s políciou. Zároveň sú v okolí nainštalované kamery. Od rána je v obci pokojná situácia,“ konštatoval Miloš Pacovský, prednosta Obecného úradu v Žehre.

Výsledky po polnoci

Účasť krátko po jedenástej dopoludnia bola podľa neho nižšia, viac voličov príde podľa neho až popoludní. Neobáva sa ani, že ľudia prídu na poslednú chvíľu, tesne pred 23.hodinu, no „tí ktorí budú čakať v rade, bude im umožnené odvoliť.“

 Zdôrazňuje, že vlani bola situácia zložitejšia, pretože si ľudia volili nielen starostu, ale aj obecných poslancov a zároveň aj predsedu a poslancov vyššieho územného celku. „Teraz majú len jeden lístok s dvoma menami,“ poznamenal. Výsledky volieb očakáva približne dve hodinu po zatvorení volebných miestností.

Boj klanov

Bitky medzi jednotlivými klanmi Mižigárovcov sú známe už od konca 90-tých rokov. Veľakrát ani kompetentní nevedeli, čo bolo príčinou sporov.

Kukláči v miestnej osade zasahovali pri spore Mižigárovcov už v roku 1999. Polícia vtedy zadržala deväť osôb, podozrivých z trestných činov ublíženia na zdraví, lúpeže, výtržníctva, úžerníctva a vydierania.

V lete 2003 v osade Dobrá Vôľa pri obci Žehra vypukla hromadná bitka. Vyše tridsať mužov zo znepriatelených rodinných klanov sa do seba pustilo so sekerami, nožmi, kosami a mačetami v rukách.

„Ide o vybavovanie účtov medzi záujmovými skupinami,“ potvrdil vtedy pre denník Korzár okresný policajný riaditeľ Vladislav Chroust.

Vtedajší starosta František Hadušovský bol konkrétnejší: „Bola to bitka medzi rodinami Mižigárovcov a ťažko zhodnotiť, z akého dôvodu.“

Prvý na Spiši

Úplne prvým rómskym starostom bol v rokoch 1998 až 2002 Jozef Mižigár (Rodina 1 – uvádzame pre zrozumiteľnosť článku). Zotrvať vo funkcii chcel aj v ďalšom období, no zomrel na zlyhanie srdca. Na pohreb mu prišlo vyše 2-tisíc ľudí.

 Rozlúčiť sa s ním prišla aj vtedajšia splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová či súčasný europoslanec Peter Pollák, ktorý v tom čase pôsobil ako poradca prednostu Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi pre rómsku problematiku. Jozef Mižigar bol prvým rómskym starostom v spišskom regióne.

Sporné parkovanie

Do úradu v ďalšom období nastúpil František Hadušovský. Jeho zástupcom sa stal Marián Mižigár, brat nebohého Jozefa (Rodina 1).

Medzi poslancami a starostom nastal v roku 2004 spor o parkovisko pod Spišským hradom, kto má vyberať poplatky za parkovanie. Starosta prenájom súkromníkovi, schválený poslancami, nepodpísal. Zástupca Mižigár bol medzi tými, ktorý s postupom starostu nesúhlasil. Vznikla petícia za odvolanie Hadušovského, na základe ktorej sa v júni 2004 uskutočnilo referendum. Bolo neplatné pre nedostatok voličov.

Obec Žehra

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. Viaže sa k farskému kostolu sv. Ducha. Leží juhovýchodne od Spišského hradu. Patrí k jedným z najstaršie osídlených obcí Spiša. Je významnou archeologickou lokalitou, zaradenou spolu so Spišským Hradom, Spišským Podhradím, Spišskou Kapitulou do Zoznamu UNESCO.

Žehru tvoria tri samostatné lokality – vlastná obec Žehra (necelých 20% obyvateľstva), lokalita „Sídlisko Dreveník” vrátane pôvodnej starej rómskej osady (cca 75% obyvateľstva) a miestna časť Hodkovce (cca 5% obyvateľstva).

Naučil sa písať a čítať

V roku 2006 sa stal starostom Žehry bývalý zástupca Marián Mižigár (Rodina 1). Uspel spomedzi siedmich uchádzačov. Pre média vtedy povedal, že ak by žil jeho brat, tak on by na starostu nekandidoval.

Netajil sa, že bol niekoľkokrát súdne trestaný a o svojej minulosti hovoril bez problémov. „V minulosti ma, ako sa vraví, ešte držala puberta a vystrájal som. No mám svoju rodinu a uvedomil som si, že je čas s tým prestať. Bol som vo väzbe a okresný súd ma oslobodil. Ľudia vedeli, že som bol trestaný a aj tak mi dali svoju dôveru,“ povedal vtedy Mižigár.

 Priznal aj, že povinnú školskú dochádzku ukončil v siedmom ročníku. „Naučil som sa čítať aj písať. V samospráve pracujem už 18 rokov, z toho 12 rokov vo funkcii zástupcu starostu. Počas rokov v komunálnej politike som nazbieral dostatočné skúsenosti a znalosti v tejto oblasti.“

Odmietol odísť

Po dvoch rokoch vo funkcii, v roku 2008, obyvatelia časti Hodkovce dali na starostu Mižigára trestné oznámenie. Mal zničiť športové ihrisko, ktoré je obecným majetkom. Starosta argumentoval tým, že ihrisko je súkromným pozemkom a kúpila ho jeho dcéra na výstavbu rodinného domu. Odmietol konflikt záujmov aj slová exstarostu, že pozemok bol v rámci urbanistickej štúdie navrhnutý ako športový areál.

V rovnakom čase Ústavný súd vyhlásil komunálne voľby v decembri 2006 v obci Žehra za neplatné. Stalo sa tak rok a deväť mesiacov od komunálnych volieb. A to nielen starostu, ale aj poslancov obecného zastupiteľstva.

Po verdikte sa do vedenia obce malo vrátiť niekdajšie zastupiteľstvo a nerómsky starosta František Hadušovský, ktorý viedol Žehru pred voľbami 2006. Napriek tomu, že rozhodnutie bolo známe už v októbri 2008, ešte v januári 2009 bol Mižigár na úrade a odmietal odísť a odovzdať funkciu.

Hádka na úrade

Ministerstvo vnútra reagovalo, že podľa právneho názoru po náleze Ústavného súdu je výsledok volieb z roku 2006 neplatný, teda nový starosta obce nebol zvolený, nemá mandát a teda nemôže vykonávať funkciu starostu. „Keďže funkčné obdobie sa končí zložením sľubu novozvoleného starostu, funkciu má vykonávať až do nových volieb pôvodný starosta.“

Vo februári 2009 pôvodný starosta Hadušovský prišiel v sprievode dvoch osobných strážcov vyhodiť neplatného starostu Mižigára z úradu. Vyzval ho, aby si zobral svoje osobné veci a opustil úrad. Nakoniec prišla policajná hliadka, Hadušovský vtedy podal trestné oznámenie, že Mižigár sa odmieta odovzdať funkciu verejného činiteľa.

Obyvatelia Žehry spísali petíciu, aby Mižigár zostal vo funkcii do vyhlásenia nových volieb. Obec už mala niekoľko mesiacov zablokované účty. Vtedajší predseda Národnej Rady SR Pavol Paška vyhlásil na 25. apríla doplňujúce voľby do orgánov samospráv obcí a týkalo sa to aj Žehry.

Obchod so ženami

Na povrch v tom istom čase ako prebiehal boj o starostovskú stoličku, vyšlo, že Mariána Mižigára súdia za obchod so ženami. Bol zapletený do medzinárodného kupliarskeho gangu, ktorý zásoboval slovenskými dievčatami verejné domy v Čechách a Nemecku.

V októbri 2007 uznal Okresný súd v Spišskej Novej Vsi Mižigára vinným a odsúdil ho na 4,5 roka. Mižigár sa odvolal na Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudok prvostupňového súdu zrušil.

Len šesť tried školy

O kreslo starostu v doplňujúcich voľbách v apríli 2009 kandidovali štyria záujemcovia. Medzi nimi aj doterajší starosta-nestarosta Marián Mižigár, ktorý aj viac ako polroka po rozhodnutí Ústavného súdu viedol obec.

Starostom sa stal opäť Mižigár, ale tentokrát Ivan, bratranec doterajších dvoch rómskych starostov (Rodina 2). Nad svojím znepriateleným príbuzným Mariánom vyhral len o deväť hlasov.

 Ivan Mižigár sa v škole, na rozdiel od svojho bratranca a exstarostu, ukazoval ešte o ročník menej. Vychodil iba šesť tried základnej školy. „Ja nemám vzdelanú školu, mám vychodených šesť tried obyčajnej školy. Ale mám svoj rozum, keby som ho nemal, nekandidoval by som,“ konštatoval Ivan Mižigár. Oproti bratrancovi mal však výhodu – nikdy nebol súdne trestaný.

Už štyri dni po voľbách dostal Ústavný súd sťažnosť Mariána Mižigára (Rodina 1), ktorou namietal „neústavnosť a nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce Žehra konaných 25. apríla 2009.“ Voliči podľa neho boli ovplyvňovaní, pretože „v obci je asi desať ľudí, ktorí nedokážu čítať a písať, ale o pomoc a asistenciu pri volebnom akte požiadalo takmer 150 ľudí.“ Zároveň namietal porušenie volebného moratória.

Mačety aj sekery

Situácia v Žehre bola napätá a vyvrcholilo to 5.mája 2009. Porozbíjané okná a rozmlátené dvere, rozbité hlavy a zopár ďalších ľahkých zranení boli dôsledkami hromadnej bitky dvoch nezmieriteľných skupín. Približne stovku rozvášnených obyvateľov ozbrojených mačetami, sekerami, nožíkmi a ďalšími zbraňami skrotilo sedemnásť varovných výstrelov.

Konflikt vznikol medzi zástancami novozvoleného starostu Ivana Mižigára a príbuznými jeho bratranca a zároveň predchodcu vo funkcii Mariána Mižigára, ktorý odmietal zvolať nové zastupiteľstvo, kde mal jeho nenávidený bratranec zložiť sľub. Problém bol aj v zákone, podľa ktorého mal zastupiteľstvo zvolať Hadušovský, ten však pri spore s Mariánom Mižigárom neuspel.

 Napokon zvolali ustanovujúce zastupiteľstvo obaja, noví poslanci aj starosta sľub zložili v reštaurácii pod taktovkou Hadušovského. O deň neskôr Ivan Mižigár, ktorý mal pred sebou rok a pol vo funkcii do riadnych volieb, prebral úrad, a to vo veľkom pokoji za účasti oboch predchádzajúcich starostov, teda Mariána Mižigára aj Hadušovského.

Dohnala ho minulosť

Bývalý starosta Marián Mižigár neskladal zbrane a už o mesiac podal trestné oznámenie na troch členov volebnej komisie vrátane predsedu pre ovplyvňovanie voličov zo strany volebnej komisie a nesprávne spočítanie hlasov. Jej predseda to odmietol. Taktiež nebol spokojný so zástupcom nového starostu, ktorým sa stal Hadušovský.

V apríli 2010 sa mu aspoň čiastočne dostalo zadosťučinenia. Ústavný súd zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Žehra v časti týkajúcej sa volieb poslancov a vyhlásil Marián Mižigára za riadne zvoleného poslanca. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa volieb starostu podanie zamietol.

Meno Mariána Mižigára sa v médiách objavilo ešte v roku 2011 a 2014. V prvom prípade mu Krajský súd v Košiciach potvrdil 4,5 ročný trest za to, že predával ženy na prostitúciu do Českej republiky. V roku 2014 mu súd väzbu predĺžil ešte o ďalších 18 mesiacov za ublíženie na zdraví.

Porušenie zákona o obci

V riadnych voľbách v novembri 2010 pod dohľadom pozorovateľov aj polície uspel Ivan Mižigár (Rodina 2). Účasť vo voľbách predstavovala 80 percent a staronový starosta získal takmer dvojnásobok hlasov ako jeho protikandidát.

O polroka neskôr sa zistilo, že ešte v roku 2009 starosta Ivan Mižigár spolu s bývalými poslancami odpustili dlh na nájomnom vo výške takmer 130-tisíc eur. Taktiež vtedy odsúhlasili odmenu starostovi vo výške viac ako 3-tisíc eur a tretím napadnutým uznesením bolo schválenie odpredaja garáže na Dreveníku starostovi Mižigárovi za 2-tisíc eur. Vo všetkých troch prípadoch išlo o porušenie zákona o majetku obcí, resp. v prípade odmeny aj o porušenie zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov miest.

Žiadajú odčlenenie

V minulosti sa na pôde parlamentu objavil návrh na odčlenenie rómskej časti Dreveník od centrálnej obce Žehra a jej časti Hodkovce. K rozdeleniu nedošlo. Po hromadnej bitke po komunálnych voľbách v roku 2022 myšlienka rozdelenia opäť ožila. Zákon však rozdelenie obce neumožňuje, pretože dedina nemá nad 3-tisíc obyvateľov. Obyvatelia žiadajú zmenu zákona s výnimkou.

Pred súd sa prípad dostal až o niekoľko rokov neskôr, keď Ivan Mižigár (Rodina 2) opäť obhájil post starostu. V decembri 2014 mu Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uložil trest odňatia slobody na 15 mesiacov za nehospodárne nakladanie s peniazmi obce. Výkon podmienečne odložil, no zároveň mu zakázal vykonávať verejne volenú funkciu na 24 mesiacov. Starosta sa odvolal.

V roku 2016 senát košického krajského súdu na neverejnom zasadnutí zrušil napadnuté rozhodnutie súdu v Spišskej Novej Vsi, a tak prípad vrátil späť na okres.

Relatívne pokojné obdobie nastalo v rokoch 2018 až 2022, keď obec viedol Marián Kandráč. V médiách sa často objavoval počas kovidového obdobia, pretože jedna z osád v Žehre bola v roku 2020 v karanténe až 52 dní.

 Kandráč vedie obec až doteraz, pretože aj keď Jozef Mižigár (Rodina 1) zložil sľub starostu vlani až dvakrát, raz u notára a potom aj na ustanovujúcom zastupiteľstve, po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu o funkciu prišiel. Či ho nahradí opäť Jozef alebo jeho protikandidát Marián (ide o iného Mariána, ako bol v minulosti starostom – pozn. redakcie- Rodina 2), bude známe už o niekoľko hodín,sktuality.sk

X X X

Austrálske systémy budú ničiť ruské drony aj bez toho, aby ich priamo trafili?

 Jedným z prvých zbraňových systémov, ktoré boli vyvinuté na základe skúseností z vojny na Ukrajine, je Slinger. Výrobok austrálskej firmy EOS je určený na boj proti dronom. Ukrajina teraz dostane 160 týchto systémov, ktoré namontuje na rôzne vozidlá, aby boli mobilné.

Slinger znamená strelec z praku. V dávnych dobách bol prak jednoduchou a ľahkou zbraňou, no s prekvapujúcim dostrelom a účinkom. Tieto vlastnosti má aj nový zbraňový systém od protinožcov. Na základe testov je osobitne účinný proti kamikadze dronom, ako sú iránske stroje Šáhid-136 používané Ruskom.

 Proti takýmto dronom sa na Ukrajine veľmi osvedčili nemecké protilietadlové tanky Gepard. Na podvozku tankov Leopard 1 nesú vežu s radarmi a dvomi kanónmi kalibru 35 mm. Ukrajina by ich chcela viac, ale stroje pochádzajú ešte z čias studenej vojny a už dávno sa nevyrábajú. Navyše, ich kanóny a munícia pre ne je pôvodom od švajčiarskej firmy Oerlikon a Švajčiarsko odmieta uvoľniť dodatočné zásoby pre export na Ukrajinu. Len nedávno sa Nemecku podarilo spustiť výrobu tejto munície na obnovenej linke.

Ťarchu boja s ruskými dronmi tak väčšinou nesú protilietadlové guľomety namontované na rôznych podvozkoch. Tie majú dobrú mobilitu, ale nižšiu účinnosť a nie sú vybavené radarom. Zameriavať ich pomáhajú optické prístroje s denným i nočným videním. Austrálsky Slinger teraz spojil účinnosť a presnosť Geparda s nízkou hmotnosťou a vyššou mobilitou týchto guľometov.

 Na prvý pohľad ide o bežnú, možno trochu väčšiu, diaľkovo ovládanú zbraňovú stanicu, aká sa montuje na strechy obrnených vozidiel. Rozdiel je však vo výzbroji. Namiesto guľometu nesie kanón kalibru 30 mm. Ten má muníciu s približovacou rozbuškou. V každom zo 150 granátov v zásobníku je miniatúrny vysielač, ktorý do okolia strely vysiela rádiové vlny. Keď sa tie odrazia naspäť, znamená to, že granát sa k niečomu priblížil a vybuchne. Nemusí teda cieľ zasiahnuť, ale exploduje v jeho blízkosti a zničí ho črepinami. To je prvá výhoda oproti guľometu, ktorý musí dron trafiť priamo.

Druhou výhodou je, že okrem sady optických prístrojov dostal Slinger aj radar Echodyne, ktorý je podľa výrobcu ultramalý a ultraľahký. Malé rozmery znamenajú aj pomerne malý dosah, pre potreby boja s dronmi však plne postačuje. Radar neslúži primárne na detekciu cieľov, ale na ich zameranie vo finálnej fáze.

Denné a nočné kamery systému dokážu zachytiť cieľ na vzdialenosť 12–13 km a presne ho identifikovať na viac ako 4 km. Až potom preberá prácu strelecký radar. Ten dokáže zamerať vozidlo na vzdialenosť 3,5 km, postavu nepriateľského vojaka na 2,2 km a veľký dron (napríklad DJI Matrice 600 so šiestimi vrtuľami) na 1,4 km. Najmenšie ciele, ako malé kvadrokoptéry DJI Phantom, zameria na približne kilometer.

Aj na pozemné ciele?

Tieto údaje naznačujú, že Slinger možno použiť aj proti pozemným cieľom. Pre Ukrajinu sú však omnoho potrebnejšie v boji proti malým a rýchlo sa pohybujúcim dronom. Tie ohrozujú ukrajinskú techniku v tyle. Nejde len o priame kamikadze útoky, ale aj o prieskum a navádzanie ruskej streľby. Pre príklad – podľa najnovších informácií si prvý zničený britský tank Challenger 2 po tom, čo ho znehybnila mína, všimol ruský prieskumný dron a následne proti nemu Rusi vyslali celú skupinu samovražedných dronov Lancet, z ktorých ho 5–6 trafilo.

 Všetky tieto činnosti ruských dronov by mohol Slinger prekaziť. Podľa výrobcu je systém v tejto úlohe taký dobrý, že na zničenie jedného cieľa mu stačí vystreliť jeden presne zameraný granát. Veľkou výhodou je aj jeho nízka hmotnosť – nepotrebuje teda taký ťažký podvozok ako Gepard. Nad strechou vozidla má hmotnosť 355 kg a ďalších 20 kg majú ovládacie prvky vnútri vozidla. Slinger pôvodne testovali aj so 7,62 mm guľometom, ktorý bol namontovaný vedľa kanóna. Pravdepodobne pre úsporu hmotnosti však Ukrajina dostane verziu vyzbrojenú iba kanónom.

„Naša technológia ide na Ukrajinu. Systémy Slinger zakúpili Spojené štáty americké, aby ich darovali Ukrajine,“ povedal viceprezident EOS Matt Jones. „Podpísali sme dva kontrakty. Jeden je na 110 systémov, ktoré namontujú na obrnené transportéry M113 a druhý je na 50 systémov, ktoré budú integrované do vozidiel Bushmaster,“ dodal Jones.

 Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

M113 sú staré americké pásové transportéry, ktoré Ukrajina po dodaní modernejších strojov používa čoraz viac na pomocné úlohy. Bushmaster je nové austrálske kolesové obrnené vozidlo. Namontovanie Slingerov na takéto stroje znamená, že Ukrajinci ich môžu používať aj tesne pri frontovej línii a zostreľovať ruské drony ešte na nepriateľskej strane. /agentury/

X X X

Čo sa deje s Nemeckom? Vysoko prehralo s Japonskom, zlyhalo tretíkrát v rade a na triumf čaká 169 dní!

Nemeckí futbaloví reprezentanti prehrali v sobotňajšom prípravnom zápase vo Wolfsburgu s Japonskom 1:4.

O víťazstve hostí rozhodol v 22. minúte Ayase Ueda, v závere ešte pridali ďalšie góly Takuma Asano a Ao Tanaka. Nemci neodplatili Japoncom prehru 1:2 z vlaňajších MS v Katare, na ktorých skončili už v základnej skupine.

Nepriaznivý výsledok môže ešte viac podpíliť konár pod trénerom Hansim Flickom. Ten je po sérii neúspešných vystúpení v príprave na domáce EURO 2024 pod čoraz väčšou paľbou kritiky.

Nemecko si pripísalo tretiu prehru v rade. V júni prehralo s Kolumbiou a Poľskom a remizovalo s Ukrajinou, v marci podľahlo Belgicku a zdolalo Peru, čo bolo už pred 169 dňami, aktuality.sk

X X X

Maratón mimoriadnych schôdzí je opäť neúspešný. Ľudia sú na úplne poslednom mieste, odkazuje premiér Ódor

 Premiér Ódor hovorí, že keď poslanci majú šancu spraviť niečo pre ľudí, tak sa im rokovať nechce. Tvrdí, že ide o politickú kampaň a migranti majú len strašiť ľudí pred voľbami.

 Poslanci chceli včera rokovať o nelegálnej migrácii, Trestnom zákone a aj o výpovediach pediatrov. Parlament, ktorý sa presunul do Zimnej jazdiarne, však nebol uznášaniaschopný.

Po viacerých neúspešných pokusoch, predseda parlamentu Boris Kollár, presunul rokovanie na dnes. Opäť však bez úspechu. V parlamente sa neprezentoval dostatočný počet zákonodarcov.

Ako prvú poslanci neotvorili schôdzu zvolanú stranou Smer, pod ktorú sa podpísali aj Tomáš Taraba a Filip a Štefan Kuffovci (kandidujúci za SNS, pozn. red.). Venovať sa mala nelegálnej migrácii, ktorá podľa navrhovateľov predstavuje „vážne bezpečnostné riziko pre občanov“. Parlament mal podľa návrhu uznesením požiadať vládu nariadiť dočasné obnovenie kontroly hraníc Slovenska so susedným Maďarskom.

Pri jej dnešnom otváraní sa prezentovalo len 54 zo 150 poslancov. Ani o hodinu sa čísla výrazne nezmenili a v laviciach bolo len 61 poslancov. Predseda parlamentu Boris Kollár tak schôdzu k migrantom oficiálne ukončil.

Schôdze neboli úspešné

Podobný scenár bol aj na mimoriadnych schôdzach o Trestnom zákone a o pediatroch. Ešte včera pritom predseda parlamentu Boris Kollár kritizoval, že pri najdôležitejšej schôdzi o zdravotníctve bolo „kopec farizejov v sále,“ a chýbalo len pár hlasov, aby schôdzu otvorili.

Vláda totiž schválila novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá mala skrátiť ordinačné hodiny ambulantných pohotovostí z 22:00 na 20:00. Zvýšiť sa tiež mali poplatky za návštevu ambulantných pohotovostí či urgentov. Do parlamentu preto zvolala poslancov, aby schválili opatrenia, ktoré vyrokovalo ministerstvo zdravotníctva s pediatrami.

„Veľmi ma mrzí, že časť pánov poslancov nepochopila, v akej situácii sa nachádza pediatria,“ hovorí minister zdravotníctva Michal Palkovič. Vysvetľuje, že zvolá krízové stretnutie, kde budú zástupcovia nemocníc či ambulancií, aby našli rýchle riešenie v tejto kritickej situácii.

Poslanci dnes tiež bojkotovali mimoriadnu schôdzu, ktorá sa týkala novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti.

Zmena zákona má zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia. Vzniknúť mala aj osobitná forma ochranného dohľadu osôb v ambulantnom ochrannom liečení.

„Vážení občania, prečo vám prekáža, že psychopati behajú po uliciach a sem tam môžu aj vraždiť? Nie sú to medvede,“ hovorí o odkaze, ktorý ide podľa Ódora od dnešného rozhodnutia poslancov.

Predseda parlamentu Boris Kollár avizoval, že po skončení týchto troch mimoriadných schôdzí zvolá aj štvrté rokovanie k pobyte cudzincov na Slovensku. Sme rodina avizovala, že podporí opatrenia vlády voči nelegálnej migrácií.

„Toto je veľké memento pre ďalšie vlády, aby si uvedomili, koho budú v ďalších voľbách voliť,“ hovorí Michal Šipoš z OĽaNO. Narážal na rozhodnutie liberálov, ktorí sa na schôdze neprezentovali, napriek tomu, že v pléne boli.

O 10:45 poslanci rozhodovali o vládnom návrhu, podľa ktorého by už polícia nemala vydávať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému migrantovi. V pléne však nebola nadpolovičná väčšina a predseda parlamentu Kollár rokovanie presunul o pol hodinu. Ani potom sa nenazbieral dostatočný počet poslancov a rokovanie tak bude pokračovať v pondelok ráno.

Diskusie o tom, že to populisticky využívame pred voľbami,” hovorí podpredsedníčka strany Hlas Denisa Saková o migračnej kríze. Myslí si, že doklad o zotrvaní cudzincov je potrebný najmä pre vojnových utečencov a novelu označila za nezmysel. Strana Hlas otvorenie schôdze nepodporila a tvrdí, že za migračnú krízu môžu rozhodnutia predošlej vlády, aktuality.sk

X X X

Ukrajinci uťali šnúru Angličanov, Taliani už pod Spalettim neodplatili Macedóncom baráž

Futbalisti Talianska nepotvrdili úlohu favoritov a v zápase C-skupiny kvalifikácie ME 2024 len remizovali na ihrisku Severného Macedónska 1:1.

 Hostia viedli od 46. minúty, keď skóroval kapitán Ciro Immobile. Domáci vyrovnali po presnom zakončení Enisa Bardhiho z priameho kopu.

Trénerovi Lucianovi Spallettimu tak nevyšla premiéra na lavičke Talianska. Švajčiari nevyhrali v I-skupine druhý zápas za sebou, keď prekvapivo remizovali na ihrisku Kosova 2:2.

Taliani začali lepšie, mali dominantné držanie lopty a vytvorili si aj niekoľko šancí. Najväčšiu mal v 21. minúte Sandro Tonali, no trafil len žrď. Domáci hrozili hlavne z brejkov, no brankár Gianluigi Donnarumma podržal svoj tím.

 Favorit sa presadil krátko po prestávke. Nicolo Barella krížnou strelou trafil žrď, ale Immobile hlavičkou prekonal brankára Stola Dimitrievského.

Severnému Macedónsku sa však podarilo v 81. minúte vyrovnať na 1:1. Enis Bardhi z priameho kopu výstavne zakrútil loptu pravačkou presne k žrdi. Úradujúci majstri Európy si v závere ešte vytvorili tlak, ale nedokázali streliť druhý gól.

Talianom tak nevyšla odplata za prehru 0:1 zo semifinále baráže o MS 2022 v Katare. „Squadra azzurra“ je so štyrmi bodmi na treťom mieste, keď má v porovnaní so štvrtým Macedónskom lepšie skóre a zápas k dobru.

 Angličania stratili prvé body v kvalifikácii. V šlágri „céčka len remizovali vo Vroclave s Ukrajinou 1:1, no naďalej vedú tabuľku s trinástimi bodmi. Favorit prehrával od 26. minúty, keď sa presadil Oleksandr Zinčenko, ešte do polčasu vyrovnal Kyle Walker.

Ukrajinci boli v prvom polčase aktívnejší a boli za to odmenení otváracím gólom. Predviedli skvelú kombinačnú akciu, keď Viktor Cygankov vysunul na pravom krídle Juchyma Konopľu, ktorý našiel pred bránkou hráča Arsenalu Londýn a ten nezaváhal.

Albiónu sa dlho nedarilo presadiť sa v útoku. Favorit však gólovo udrel v 41. minúte. Kapitán Harry Kane našiel dlhou prihrávkou obrancu Manchestru City a ten si vo svojom 77. stretnutí za Anglicko otvoril strelecký účet.

Po prestávke mal najväčšiu šancu Bukayo Saka, ale brankár Georgij Buščan vytlačil jeho pokus na hornú žrď. Mužstvo Garetha Southgatea tak prišlo o stopercentnú bilanciu. Ukrajine patrí druhá priečka so siedmimi bodmi, ale má zápas k dobru.

 Švajčiari na pôde Kosova nebodovali naplno, aj keď dvakrát v Prištine viedli. Domácim zariadil zisk bodu v štvrtej minúte nadstaveného času svojím druhým gólom v stretnutí útočník Vedat Muriqi.

Mužstvo Murata Yakina si však udržalo post lídra tabuľky a má dvojbodový náskok pred Rumunskom. Zverenci Edwarda Iordanescua remizovali tretíkrát v rade, keď ich domáci súboj proti tretiemu Izraelu sa skončil nerozhodne 1:1. Hráči Andorry remizovali s Bieloruskom 0:0.

Domácim patrí s dvoma bodmi posledné 6. miesto, Bielorusi sú so štyrmi bodmi na štvrtej priečke. Belgicko potvrdilo úlohu favoritov a v F-skupine zvíťazilo v Baku nad domácim Azerbajdžanom 1:0.

 Jediný gól stretnutia zaznamenal v 38. minúte Yannick Carrasco. Johan Bakayoko získal loptu na súperovej polovici a svojou strelou trafil Carrasca, od ktorého sa odrazila do bránky.

Mužstvo Domenica Tedesca s desiatimi bodmi poskočilo na prvé miesto tabuľky. Druhé je s rovnakým počtom bodov Rakúsko, ktoré má horšie skóre. Švédi potvrdili tretiu priečku hladkým triumfom na ihrisku Estónska 5:0. Hostia rozhodli už v prvom polčase, keď sa postupne presadili Viktor Gyökeres, Dejan Kulusevski a Alexander Isak./agentury/