SaS už nie je súčasťou koalície. Vyhlásil to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík počas utorkového vyjadrenia pre médiá. Na stredajšie rokovanie vlády však ministri zo strany plánujú ísť. Sulík deklaroval, že liberáli majú záujem na dovládnutí súčasnej vlády. Žiadajú však prepracovanie koaličnej zmluvy, ktorá bola podľa Sulíka viackrát porušovaná.
„Opustili sme koalíciu a z toho vyplýva, že naši štyria ministri podajú demisiu, ale spravia to až koncom augusta, a to preto, lebo chcem dať čas a šancu novým rokovaniam. Potom netreba hore-dole podávať demisie. Ak rokovania nebudú úspešné alebo ak k nim nedôjde, tak 31. augusta podáme demisiu tak, ako sme avizovali,“ ozrejmil Sulík.
Priznal, že SaS sebe aj partnerom vytvára priestor na rokovania aj tým, že ešte nešpecifikovala svoje požiadavky, o ktorých hovorila minulý týždeň. Ak bude zo strany partnerov záujem, SaS je pripravená rokovať. Nepovedal, či sú liberáli ochotní ustúpiť z požiadavky na odchod ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, ak by deklaroval, že zmení svoj spôsob fungovania. Označil to za hypotetickú otázku.
„Nemáme záujem o predčasné voľby, chceme, aby sa toto volebné obdobie normálne skončilo. Len treba napísať novú koaličnú zmluvu,“ poznamenal s tým, že súčasná koaličná dohoda bola viackrát porušovaná. Odmieta, že by šlo o snahu SaS začať s predvolebnou kampaňou. Koalíciu SaS podľa jeho slov neopustila pre snahy o posilnenie svojho postavenia, ale preto, lebo sa v nej ďalej fungovať nedalo.
V súvislosti s novou koaličnou zmluvou už minulý týždeň avizoval požiadavku prepracovať ju na základe aktuálnych politických reálií. „Volebné výsledky nie sú vytesané do kameňa. To, čo je dôležitejšie, je počet poslancov, ktorými strana disponuje,“ uviedol. Podotkol, že hnutie OĽaNO disponuje aktuálne 48 poslancami a strana SaS ich bude mať po demisii jej ministrov v pléne 20. Klub SaS totiž počas volebného obdobia posilnili viacerí zákonodarcovia, ktorí odišli zo strany Za ľudí aj spolu s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.
Sulíka mrzí, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) reagoval negatívne na zverejnenie listu, ktorý mu SaS adresovala. Sulík to nepovažoval za problém, keďže list neobsahoval nič dôverne ani nové. Ak by však vedel, že to premiér bude takto vnímať, zrejme by ho nezverejnil.
„List nie je sumár našich požiadaviek, ale zhrnutie toho, čo sa udialo. Je to odôvodnenie nášho rozhodnutia,“ vysvetlil s tým, že v ňom zároveň načrtli možnosti ďalšieho fungovania. Pripomenul výhrady strany k fungovaniu Matoviča. Hovorí o rozvrate verejných financií, hlasovaní s fašistami v pléne Národnej rady SR, chaotickom fungovaní a ďalších negatívach.
Na Sulíkovú tlačovku prostredníctvom sociálnej siete stručne reagoval aj líder „obyčajných“ Igor Matovič.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa chce premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) pýtať na ďalšie fungovanie vlády. K situácii v koalícii sa vyjadrí po stretnutí s ním. To by sa podľa jej slov mohlo konať v závere tohto alebo v úvode budúceho týždňa. Povedala to médiám počas návštevy hornonitrianskej bane Cigeľ.
„To, čo ma zaujíma, je funkčnosť vlády, pretože všetky krízy, ktorým čelíme, nemajú prázdniny. Zároveň čelíme vnútropolitickej kríze. Veľmi ma zaujíma, aká je jeho vízia, jeho pohľad na ďalšie fungovanie vlády,“ ozrejmila prezidentka. Nepovedala, či vníma ako najväčší problém v koalícii Igora Matoviča. K situácii sa vyjadrí po stretnutí s predsedom vlády.
Hlava štátu si všimla, že komunikácia medzi koaličnými partnermi prebieha na sociálnej sieti či cez médiá. „Nechám na nich, aby si toto vzájomne vysvetlili. Nemám dôvod vstupovať do ich hádok,“ uzavrela./agentury/
X X X
Sulík vyzval premiéra Hegera na rokovanie
Richard Sulík dnes odpovedal na otázky novinárov ku koaličnej kríze. Podľa ministra je SaS pripravená rokovať. Matovič to označil za „tliachaniny“.
Richard Sulík a strana SaS chce vedieť, či má premiér Eduard Heger a ďalší partneri záujem rokovať o novej koaličnej zmluve. „Keď majú, tak si sadneme za rokovací stôl a tam predostrieme naše požiadavky a podmienky. Očakávame, že tak spravia aj ostatné koaličné strany,“ povedal dnes Sulík na tlačovej besede.
Ak však nie je vôľa rokovať, tak podľa Sulíka platí, že SaS z koalície odišla. „Budú vládnuť z menšinovou vládou a s fašistami budú mať aj väčšinu,“ doplnil minister hospodárstva s tým, že jeho ministri sú naďalej pripravení na konci augusta podať demisiu.
„Tliachaniny,“ reagoval na Facebooku na vystúpenie Sulíka šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič
Dôležitý je počet poslancov
Jedinou známou požiadavkou strany SaS je odchod Igora Matoviča z vládneho kabinetu. Sulík však neodmietol, že strana ich bude mať pri rokovacom stole viac. Zhrnul pritom aj dôvody, pre ktoré sa rozhodla SaS odísť z koalície.
„Už takto ďalej fungovať odmietame. Takýmto chaotickým štýlom, za pomoci fašistov, za pokračujúceho rozvratu verejných financií,“ zdôraznil. Za väčšinou problémov vidia liberáli práve Igora Matoviča.
Zároveň šéf SaS odmietol tvrdenia o tom, že ako „šesťpercentná strana“ si nemôžu určovať pravidlá. Podľa Sulíka je dôležitejší počet poslancov, ktorých majú v Národnej rade 20.
Sulíka mrzí stanovisko premiéra
Pre novinárov sa Sulík vyjadril aj ku kritike, ktorú voči nemu vyslovil predseda vlády Eduard Heger. Premiérovi sa nepáčilo, že mu Sulík poslal list o vypovedaní koaličnej dohody cez četovaciu aplikáciu Signal, a že ju zverejnil na Facebooku.
Sulíka mrzí, že sa to Hegera dotklo. Povedal však, že v zverejnenom liste nebolo nič dôverné ani nové. Keby však vedel, že to bude pre premiéra problém, tak to druhýkrát nespraví.
„Z takéhoto prístupu predsedu SaS Richarda Sulíka k informovaniu koaličných partnerov o závažných rozhodnutiach sa mi javí, že v skutočnosti mu nejde o hľadanie riešenia za spoločným stolom, ale skôr o snahu viesť predčasnú politickú kampaň s cieľom dosiahnuť lepší volebný výsledok, aký mala SaS vo voľbách v roku 2020,“ napísal Heger v pondelok na sociálnej sieti.
Toto Sulík odmietol a zdôraznil, že strana má záujem v koalícii ďalej fungovať a sú pripravení rokovať. Sulík pritom informoval, že žiadne stretnutie s premiérom alebo lídrami koaličných strán naplánované nie je. V stredu by však mala zasadnúť vláda, kde sa stretnutí všetci členovia kabinetu, aktuality.sk
X X X
Skončí Matovič spolu so Sulíkom? Taká možnosť existuje, hovorí poslanec OĽaNO. Naďalej však stoja za svojím šéfom
Viacerí poslanci pre Aktuality potvrdili, že situácia v koalícii môže viesť k predčasným voľbám. Kremský si myslí, že odísť by mal Sulík.
Vypovedanie koaličnej zmluvy a požiadavku na odchod Igora Matoviča z funkcie ministra financií stranou SaS berú poslanci hnutia OĽaNO ťažko. Podľa viacerých jeho predstaviteľov smeruje situácia k predčasným voľbám. A to aj napriek tomu, že vyjadrenie nedôvery vláde či skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom v parlamente zatiaľ nikto nechystá.
Obyčajní ľudia dnes pevne stoja za svojím predsedom a vyjadrili sa, že ho v zotrvaní v úrade podporujú. Scenár, že by Matovič ministerstvo napokon opustil, však nie je vylúčený. Pripúšťa to poslanec OĽaNO a predseda hospodárskeho výboru Národnej rady Peter Kremský. Z funkcie by však predseda Obyčajných ľudí nešiel sám. Sprevádzať by ho musel líder SaS Richard Sulík, ktorý dnes vedie rezort hospodárstva.
Sulíkov kritik
„Aj to je možnosť. Samozrejme,“ reagoval Kremský na otázku, či existuje možnosť, aby vo vláde skončili obaja.
Kremský dlhodobo patrí k Sulíkovým kritikom. Plánoval ho kritizovať aj v rozprave k jeho júnovému odvolávaniu v parlamente.
Svoje slová na jeho adresu nemení ani dnes. „Máme tu energetickú krízu, ľuďom zdražuje kúrenie a on to nerieši. Niektorým zdraželo medziročne o 50 percent. Rozpráva tu, ako zabezpečil plyn a že bude dostatok plynu na celú zimu, to je úplná hlúposť,“ hovorí na adresu Richarda Sulíka.
Požiadavka, aby z vlády odišiel aj Sulík, nie je pre SaS žiadnou novinkou. V strane sa ňou už zaoberali. Predseda SaS si však zatiaľ necháva pre seba, čo by urobil, ak by Matovič podmienil svoj odchod z vlády Sulíkovým odstúpením z funkcie.
Zatiaľ však trvajú na svojich pôvodných požiadavkách, ktoré predseda SaS nedávno oznámil v liste zaslanom premiérovi Hegerovi.
Tými sú odchod Matoviča a nová koaličná dohoda.
Šipoš: Odmietame personálne požiadavky
Predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí Michal Šipoš je však razantnejší ako jeho kolega Kremský. Zdôraznil, že hnutie neprijme žiadne personálne požiadavky SaS a nepripúšťa ani reformu koaličnej dohody. „Koaličná zmluva je dohodou koaličných partnerov. SaS sa rozhodla nebyť ďalej koaličným partnerom,“ skonštatoval Šipoš. Rozhodnutie SaS podľa neho povedie k ďalšiemu povaleniu vlády.
To isté si myslí aj europoslanec za OĽaNO a člen predsedníctva hnutia Peter Pollák. Ten odmietol rezignáciu šéfa OĽaNO na post ministra financií a aktivitu Richarda Sulíka vníma ako snahu o povalenie vlády a predčasné voľby.
Poslanec Národnej rady za Obyčajných ľudí Andrej Stančík už dokonca predpokladá aj termín. „Je možne, že na jeseň sa odhlasujú predčasné voľby,“ skonštatoval pre Aktuality.sk.
Ich dosiahnutie však nie je také jednoduché. Na skrátenie volebného obdobia je potrebných najmenej 90 hlasov poslancov. Ide pritom o spôsob, ktorý už kritizoval aj Ústavný súd.
Aktuálne je proti predčasným voľbám OĽaNO, ktoré má v parlamente 48 zo 150 hlasov. Stačí, že sa k nim pridá ďalších 13 zákonodarcov a v parlamente nebude dosť hlasov na takýto krok.
To by pritom nemusel byť problém. Dá sa predpokladať, že proti skracovaniu volebného obdobia by boli aj poslanci Za ľudí či niektorí nezaradení, pre ktorých by to mohlo znamenať predčasný koniec v Národnej rade.
Krúpa očakáva pokus o menšinovú vládu
Ďalší predstaviteľ OĽaNO Juraj Krúpa vidí za aktuálnou krízou pretlačenie Matovičovho balíka za 1,2 miliardy eur v parlamente. Práve Krúpa sa pritom ako jediný z Obyčajných ľudí pri prelamovaní veta prezidentky zdržal.
„Pri hlasovaní o balíčku sa rozhodovalo o osude koalície. Vtedy sa dobre vedelo, že dôvera v koalíciu je naštrbená, takže takéto lámanie cez koleno a hlasovanie s fašistami koalícii uškodí,“ povedal pre Aktuality.sk.
Poslanci totiž Matovičov balík schválili vďaka hlasom poslancov z ĽSNS a tarabovcom, ktorí sa do Národnej rady dostali na kandidátke kotlebovcov. „Máme balíček, ale už nemáme koalíciu,“ skonštatoval Krúpa.
Aj preto sa domnieva, že odchod Matoviča z postu ministra financií je nepravdepodobný. Skôr očakáva pokus o menšinovú vládu. „Jej fungovanie ukáže, či je to životaschopné alebo nie. Keď nie, tak je možnosť predčasných volieb,“ dodal poslanec za OĽaNO.
Krúpa naráža na to, že vláda by mohla vládnuť aj po odchode SaS. Hoci by mala v parlamente oficiálne menšinu, len 69 hlasov, neznamenalo by to automaticky jej pád. Kým sa totiž v Národnej rade nenazbiera aspoň 76 hlasov, ktoré by podporili návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo premiérovi, kabinet Eduarda Hegera môže aj naďalej pokračovať.
Heger nevidí snahu
Zdá sa však, že ani po týždni nie sme k vyriešeniu situácie o nič bližšie. Richard Sulík totiž v pondelok poslal premiérovi Eduardovi Hegerovi list, v ktorom ho oficiálne informoval o rozhodnutí republikovej rady SaS vypovedať koaličnú zmluvu. Predseda vlády ho následne skritizoval, že to šéf SaS urobil cez šifrovanú četovaciu aplikáciu Signal a potom list zverejnil na svojom profile na Facebooku.
„Z takéhoto prístupu predsedu SaS Richarda Sulíka k informovaniu koaličných partnerov o závažných rozhodnutiach sa mi javí, že v skutočnosti mu nejde o hľadanie riešenia za spoločným stolom, ale skôr o snahu viesť predčasnú politickú kampaň,“ reagoval Heger. Chce však situáciu vyriešiť a pokračovať v štvorkoalícii.
Pod premiérovým statusom sa vyjadril ďalší člen kabinetu Jaroslav Naď (OĽaNO). Je podľa neho jasné, že SaS skončí mimo vlády a ich konanie je prebiehajúcou predvolebnou kampaňou.
Správy cez sociálne siete si poslali počas posledných siedmich dní aj predseda Obyčajných ľudí Igor Matovič a minister školstva za SaS Branislav Gröhling. Minister financií informoval, že smerujú k dohode pri kolektívnej zmluve s učiteľmi a nepedagogickými zamestnancami. Následne Gröhling napísal, že učitelia boli rukojemníkmi Igora Matoviča a jeho „cirkus“ pri téme zvyšovania platov učiteľov „bol jeden z dôvodov, prečo s Igorom Matovičom vláda nefunguje a nemôže fungovať normálne“.
SaS v liste premiérovi navrhla uzavretie novej koaličnej zmluvy. Člen republikovej rady SaS Martin Klus pritom pre Aktuality spomenul, že jej súčasťou by mohli byť priority strany SaS, ako dôchodková reforma a zmena paragrafu 363. Zároveň SaS odmietla, aby v novej vláde sedel Igor Matovič, aktuality.sk
X X X
Bernard Slobodník na súde: Tibor Gašpar vynášal z vyšetrovania vraždy Robertovi Ficovi
Policajný exfunkcionár Bernard Slobodník sa na súde rozrozprával o tom, ako sa bývalý policajný prezident Tibor Gašpar chystal na stretnutie s vtedajším premiérom Robertom Ficom, aby ho informoval o vyšetrovaní vraždy novinára.
Prokurátor Daniel Mikuláš sa svedka Bernarda Slobodníka dnes na súde v Pezinku pýtal na Jána Kuciaka. Slobodník potvrdil, že novinára poznal a asi dvakrát sa s ním stretol, bavili sa o odborných témach, napríklad o kauze Mochovce.
„Pán Gašpar a pán Bödör disponovali zrejme so všetkými úkonmi, ktoré boli na začiatku tohto konania urobené. Bolo to asi desať dní po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, volal mi pán Hraško na dovolenku a pýtal sa ma, či som komunikoval s pánom Kuciakom a o čom. Povedal mi, že mám šťastie, že som sa priznal, lebo v telefóne sú asi dve esemesky medzi nami,“ spomína Slobodník.
„Čakali ma Hraško, Krajmer, Bödör a Gašpar“
„Bol som stiahnutý z dovolenky, na 6. poschodí ma čakali pán Hraško, pán Krajmer, Bödör a Gašpar. Pýtali sa, prečo som si písal s Kuciakom, že vraj som mu dal nejaké listinné dôkazy. Ani v tej dobe som im neuviedol, že pri druhom stretnutí sme sa bavili o Technopole a že dal som mu nejaké moje odborné sylaby, aká situácia mohla prebehnúť v kauze Technopol, ale on o tom všetkom už mal vedomosť,“ uviedol Slobodník.
Až pri ďalších výsluchoch Slobodník povedal polícii pravdu, o čom sa s Kuciakom bavil.
Podľa výpovede bývalého policajného funkcionára prišiel Gašpar na iné stretnutie s balíkom rôznych výsluchov a dokumentov, kôpka mala 10 až 15 centimetrov. Slobodník pred Gašparom a Bödörom popieral, o čom sa bavili s Kuciakom. Nitriansky oligarcha mu neveril.
„Mám ísť za šéfom (Ficom)“
„Gašpar povedal: ,Vyriešte si to. Mám ísť za šéfom (za Ficom) a ešte to nemám preštudované, aby som ho informoval.‘ To bolo asi 10 alebo 15 dní po udalosti,“ vypovedá Slobodník, ako sa Gašpar chystal na stretnutie s premiérom Robertom Ficom, aby ho informoval o vyšetrovaní vraždy novinára.
Bödör riadil direktívne, s výhražkami. „Ani Bödör, ani Gašpar to nemohli robiť svojvoľne, mali na to politické krytie, ale o tom budem hovoriť vo svojej kauze. Bez toho, aby to takto bolo, tieto osoby nemohli riadiť mocenské zložky, a to nehovorím len o polícii,“ Slobodník naznačuje, že Smer umožnil ovládnuť súkromnému podnikateľovi dôležité úrady.
Splnomocnenec poškodenej rodiny Kuciakovcov Roman Kvasnica sa pýta, prečo mal pred Bödörom rešpekt. „Rešpekt osoby pána Bödöra sa dal hneď pri úvodnom pohovore, ktorý som musel absolvovať v roku 2014 za prítomnosti pána Gašpara v budove Bonulu. Uviedol mi, že má mandát, že zasahuje do určitých vecí, najmä to kriminálnej agentúry, ale že bude riadiť aj krajské organizácie Smeru a že neskôr by som mal byť vymenovaný za riaditeľa finančnej polície. Ako čas pribúdal, človek nadobudol dojem, že tento človek (Bödör), jeho vplyv a jeho požiadavky sa týkali politicky exponovaných osôb, alebo osôb, ktoré úzko spolupracovali na vtedajšiu vládnu stranu,“ vysvetlil svedok.
„Pán Bödör bol primáš toho celého, a myslím si, že bol primáš aj pána Kočnera,“ odpovedá na otázku, aké postavenie mal v štruktúrach samotný Kočner.
Slobodník prvýkrát verejne prehovoril aj o tom, že to bol policajný prezident Gašpar, kto poslal na miesto činu vraždy Jána a Martiny svojich kolegov a policajných funkcionárov Krajmera a Hraška. Vyslal ich s tým, „nieže tam naši urobia nejaké hlúposti“. Ich prítomnosť vo Veľkej Mači vyvolala neskôr rozruch.
O reakciu sme požiadali stranu Smer-SD a Tibora Gašpara. Po zaslaní ich odpoveď doplníme.
Robert Fico popoludní zverejnil status. V ňom neodpovedal na otázky, či mal informácie z vyšetrovania vraždy od Gašpara alebo iných ľudí. Zároveň poukázal na to, že Slobodník je podľa neho nedôveryhodný svedok a sám má zdravotné problémy.
„Keď som bol predsedom vlády SR, ministerstvo vnútra SR kvalifikovane a s jasným prehľadom a rešpektom riadil R. Kaliňák a na Policajnom zbore SR si rovnako počínal aj prezident T. Gašpar. Neexistovali žiadne tieňové štruktúry, ani osoby v pozadí, ako si dnes vymýšľajú ľudia typu B. Podvodníka,“ napísal v závere Fico, aktuality.sk
X X X
Slovensko zachraňujú nové plynové terminály, zásob máme najviac v EÚ. Kríza je zažehnaná, tvrdí Sulík
Plynové prázdniny nebudú. Zásob máme už dnes toľko, že bohato vystačia na najbližších osem mesiacov pre domácnosti, infraštruktúru aj priemysel. Ohlásil to na tlačovej konferencii minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) spolu s generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Richardom Prokypčákom.
LNG terminál v poľskom prístave Świnoujście
So 49-percentnou naplnenosťou sme tak na druhom mieste v Európskej únii, na prvom je Lotyšsko. „Je to výsledok práce SPP. Zvykajte si, sme úspešná firma. Zrejme je to niečo nové. Prekvapuje ma, že neveríte, že je to tak, ako to je,“ povedal novinárom Prokypčák. Slovensko má podľa nich otvorené tri plynárenské trasy a zabezpečené dva LNG (skvapalnený plyn) terminály, pričom ďalšie sú na ceste.
Máme alternatívne trasy
SPP sa na plánovanú údržbu plynovodu Nord Stream 1 pripravovalo podľa Prokypčáka niekoľko mesiacov. „Od konca februára sme vedeli, že termín odstavenia je 11. júla a vyhodnotili sme ju ako kritickú z pohľadu možného vývoja situácie na Ukrajine,“ povedal.
„Jediné riziko, o ktorom sústavne hovoríme a pripomíname ho, je riziko solidarity. Stále rátame s dodávkami plynu zo severu aj z juhu. Ak by boli pozastavené, pravdepodobne by sa pristúpilo aj k obmedzovaniu spotreby, hoci veríme, že k tomu nedôjde,” pripustil Prokypčák.
Aj keď by teda už nepritiekol ani kubický meter plynu z Ruska, podľa Sulíka by Slovensku stále postačili zásoby natlačené v zásobníkoch, doplnené zmluvami s inými dodávateľmi. Keby, naopak, plyn z Ruska tiekol, Slovensko získa konkurenčnú výhodu a bude si môcť vyberať spomedzi dodávateľov. Aktuálne má Slovensko podpísané zmluvy o dodávkach zemného plynu zo Severného mora od prvého júna s Nórskom. Do konca roku 2023 bude prúdiť tento plyn jednak cez potrubie, ako aj v rámci dodávok skvapalneného plynu LNG, každý mesiac príde jedna loď do terminálu na mori.
Ďalšiu loď objednali plynári v talianskom termináli Adriatic pri Porto Levante južne od Benátok. Okrem toho Slovensko aktívne využíva aj terminál v Chorvátsku.
Generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák o zásobách plynu pre Slovensko
Slovenské LNG terminály v Baltskom mori
Dva dodatočné terminály sú podľa slov Prokypčáka „rozbehnuté”, detaily však nechcel špecifikovať. Prezradil však, že sa pozerá napríklad na plánovaný prístav LNG v Nemecku, či v Taliansku, v ktorom sa SPP usiluje získať prenájom voľných kapacít.
Ďalším by mohol byť napríklad plánovaný plávajúci LNG terminál v Poľsku. Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová sa v júni vyjadrila, že krajina zdvojnásobí kapacitu plávajúceho terminálu, ktorý chce postaviť na mori blízko prístavu Gdansk, aj pre vysoký záujem Česka a Slovenska o nákup kapacít. „V Gdansku sa aktuálne počíta s jedným plávajúcim LNG terminálom, zriadenie ďalšieho bude závisieť aj od objednávok zo Slovenska a z Českej republiky. Tam sa dajú očakávať medzivládne rokovania,” potvrdil Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Slovensko okrem toho na rok zazmluvnilo kapacitu aj v novej južnej prepravnej trase potrubím, z južného Talianska. Plyn pre Slovensko odtiaľto začne tiecť od 1. októbra. V tomto čase totiž do „čižmy” začne pritekať plyn z Alžírska.
Dôvod, prečo sa zmluvy podpisujú aktuálne len na krátke obdobie, odôvodnil šéf plynárov stratégiou. „S Nórmi máme opciu to predĺžiť, ale to už bude o ďalšom rokovaní. Nechceme sa príliš zaväzovať v čase. Toto je obdobie, keď sa mení celá energetická mapa Európy. Infraštruktúra sa rozširuje. Nový LNG terminál objednali Taliani, ale aj Fíni, Gréci, Poliaci. Všade sa stavajú nové terminály,” vysvetlil pre Pravdu v rozhovore Prokypčák./agentury/
X X X
Fleischer z kauzy Očistec ide do väzenia, nezaplatil peňažný trest
Právoplatne odsúdený exriaditeľ ekonomickej sekcie rezortu vnútra Martin Fleischer z kauzy Očistec ide na 15 mesiacov do väzenia. V utorok o tom rozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Dôvodom je, že Fleischer nezaplatil väčšinu z peňažného trestu vo výške 150-tisíc eur. O uloženie náhradného trestu sám požiadal.
Exriaditeľ ekonomickej sekcie Ministerstva vnútra Martin Fleischer prichádza na pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 12. júla 2022
„Bola reálna možnosť, aby bol trest uhradený. Je zrejmé, že odsúdený je vlastníkom dvoch bytov v Bratislave spolu s manželkou. Bolo tu riešenie, aby tento majetok mohol byť speňažený,“ podotkol samosudca s tým, že Fleischer nepožiadal ani o splátkový kalendár. Vo väzení by si mal odpykať približne 12 mesiacov, keďže tri mesiace už bol vo väzbe. Na nástup do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia bude vyzvaný. Po polovici trestu môže požiadať o podmienečné prepustenie.
„Nebola zákonná možnosť na to, aby bol odpustený tento peňažný trest, lebo sa preukázalo, že disponuje majetkom, ktorý by v prípade speňaženia mohol použiť na zaplatenie tohto peňažného trestu. Rozhodol sa dobrovoľne a sám inicioval toto konanie,“ reagoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.
„Neexistuje inštitút, ktorý vás môže prinútiť, aby ste speňažili svoj majetok do takej miery, aby ste prišli o strechu nad hlavou,“ uviedol Fleischer. Verdikt vníma ako súladný s rozhodovacou praxou súdov.
Vlani v auguste súd Fleischerovi schválil dohodu o vine a treste za prečin nepriamej korupcie. Okrem dvojročného podmienečného trestu odňatia slobody s päťročným odkladom dostal vtedy aj peňažný trest vo výške 150-tisíc eur, z ktorého zaplatil 25-tisíc eur. Na rovnako dlhý podmienečný trest odňatia slobody bola vlani odsúdená aj jeho manželka Margaréta, tá peňažný trest vo výške 30-tisíc eur uhradila.
Fleischer bol do konca januára 2021 približne tri mesiace väzobne stíhaný. Podľa medializovaných informácií mal vystupovať ako svedok-kajúcnik proti obvinenému podnikateľovi Jozefovi B. Jeho výpoveď mala prispieť aj k zadržaniu bývalého riaditeľa Finančnej správy Františka Imreczeho./agentury/
X X X
Dokedy sa budú ceny za nehnuteľnosti šplhať nahor? Odborník naznačil, čo sa stane v najbližších mesiacoch
Kto si plánuje kupovať bývanie v tomto čase, musí naďalej počítať s tým, že ceny za byty či domy naďalej rastú.
Za túto situáciu je zodpovedná aj Európska centrálna banka so svojou uvoľnenou menovou politikou. Uviedol to výkonný šéf portálu Finančný kompas Matej Dobiš.
„To spôsobilo, že úvery boli rekordne lacné. Nie len u nás na Slovensku, ale dá sa povedať, že v celej Európe. To ďalej spôsobilo, že sa ceny nehnuteľností šplhali čoraz vyššie. Keďže bolo čoraz dostupnejšie dostať sa k úveru či hypotéke, tým pádom sa vytvorili isté nožnice. Tie tlačili ceny nehnuteľností hore a banky tlačili ceny úrokov a hypotekárnych úverov dole,“ uviedol v RTVS.
Bude takýto trend s kúpou bývania pokračovať ešte do konca roka? „Najradšej by som povedal, že nie. Že by bol predpoklad, aby ceny nehnuteľností išli dole. Ale zatiaľ to tak nevyzerá,“ domnieva sa.
„Bývanie je potrebné, bývať musíme. Či už v nájme alebo vo vlastnom. Tým, že na Slovensku chýba akékoľvek nájomné bývanie, ktoré by bolo z dielne štátu, jednotlivých miest či krajov, sme nútení vyhľadávať takzvané komerčné nájmy a tým pádom platiť niekomu za bývanie. Kúpna sila a kúpny potenciál je obrovský, takže z môjho pohľadu ceny nehnuteľností ešte nepôjdu dole,“ pokračoval.
Výška fixácie
Podľa odborníka je pri splátke hypotéky kľúčová fixácia, teda nemennosť výšky mesačnej splátky na dané obdobie.
„Dlžníci, ktorí si zvolili krátkodobú fixáciu – teda keď im bude končiť koncom roka alebo v tomto roku, sa môžu trochu obávať, že budú mať rozdielny úrok, než mali doteraz. Lebo sme si pamätali úrokové sadzby, ktoré začínali nulou. Teraz len na príklade: nárast jedného percenta pri stotisícovej hypotéke na trojpercentný úrok znamená navýšenie splátky o 97 eur. Takže je tam dôvod na obavy domácností,“ upozornil.
Doplnil, že dlžníci by mali už zistiť svoje možnosti pri hypotekárnych úveroch. Ak vedia, že im končí fixácia napríklad koncom alebo začiatkom budúceho roka, mali by to s bankou začať riešiť.
Čo spraví ECB?
Dobiš sa tiež zmienil k špekuláciám o spľasnutí finančnej bubliny pri realitách.
„Z dielne ECB sa objavujú názory, ktoré hovoria o tom, že navýšením úrokovej sadzby, ktorú plánuje navýšiť už v tomto mesiaci, sa očakáva istý pokles cien nehnuteľností. Ten by mal byť rádovo na úrovni jedného až dvoch percent každým navýšením úrokovej sadzby. Je to však veľmi regionálne. Aj na Slovensku pociťujeme, že tieto ceny nehnuteľností v Bratislave sú oveľa vyššie, než na východe alebo v južnejších regiónoch. Z môjho pohľadu je predpoklad, že niektoré typy nehnuteľností pôjdu dole a niektoré typy si ešte budú udržiavať tento štandard,“ uzavrel, aktuality.sk
X X X
Menej času v sprche a nižšie kúrenie. V Taliansku padli návrhy, ako znížiť spotrebu energií
Taliansko hľadá spôsoby, ako znížiť spotrebu energií po redukcii dodávok plynu z Ruska. Objavili sa už návrhy, aby obyvatelia v zime pritiahli kúrenie a trávili menej času v sprche po tom, ako energetická skupina Eni v pondelok (11. 7.) oznámila, že jej Gazprom opäť zredukoval dodávky, tentoraz o tretinu v porovnaní s priemernými objemami za uplynulých pár dní. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
V pondelok sa začala plánovaná 10-dňová údržba plynovodu Nord Stream 1, ktorý prepravuje plyn z Ruska do Nemecka. Európa má však obavy, že sa jeho odstávka predĺži, čo ešte prehĺbi krízu dodávok na kontinente.
Taliansko sa po februárovej invázii ruskej armády na Ukrajinu snaží znížiť svoju závislosť od dodávok plynu z Ruska a vybudovať si včas zásoby na zimu.
Minister pre ekologickú transformáciu Roberto Cingolani skonštatoval, že Taliansko potrebuje mať pred zimou zásobníky s plynom naplnené na 90 %.
„Počas nasledujúcich dvoch rokov bude narastať počet nových dodávateľov, ktorí nám umožnia byť primerane nezávislí od ruských dodávok do druhej polovice roku 2024, ale zima 2022 bude o niečo chúlostivejšia,“ povedal.
Uviedol tiež, že Rím pracuje na verejnej informačnej kampani, ktorej cieľom je presvedčiť Talianov, aby spotrebovávali menej elektriny a plynu, a chránili aj vodu počas súčasného letného sucha.
„Ak by sme dokázali znížiť priemernú teplotu o 1 stupeň Celzia alebo skrátiť čas vykurovania o jednu hodinu, ušetrili by sme 1,5 alebo 2 miliardy metrov kubických (m3) plynu ročne,“ upozornil Cingolani.
ENEA, verejná agentúra zodpovedná za rozvoj environmentálne udržateľnej energie, predložila súbor návrhov, ktoré by mohli pomôcť Taliansku ušetriť 2,7 miliardy m3 plynu. Opatrenia zahŕňajú aj skrátenie času v sprche.
Ruský plynárenský gigant Gazprom v pondelok oznámil, že dodá Taliansku približne 21 miliónov m3 plynu, namiesto asi 32 miliónov m3 v predchádzajúcich dňoch.
Taliansko má v súčasnosti naplnené zásobníky na približne 64 % kapacity, informoval Stefano Venier, šéf prevádzkovateľa plynárenskej siete Snam./agentury/
X X X
OSN schválila predĺženie dodávok humanitárnej pomoci do Sýrie o šesť mesiacov
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v utorok schválila predĺženie systému cezhraničných dodávok humanitárnej pomoci do Sýrie o šesť mesiacov do 10. januára 2023.
Za predĺženie dodávok pomoci do Sýrie o pol roka hlasovalo 12 z 15 členov BR OSN vrátane Ruska, Číny a desiatich nestálych členov rady.
Británia, Francúzsko a Spojené štáty sa hlasovania o predĺžení dodávok zdržali. Vyjadrili tak svoj nesúhlas s Ruskom požadovaným šesťmesačným obdobím, keďže krajiny Západu pôvodne plánovali predĺžiť dodávky humanitárnej pomoci až o jeden rok.
Ruská federácia, ktorá je spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada, v piatok na zasadnutí BR OSN použila právo veta, čím odmietla návrh západných krajín, aby bol hraničný priechod Báb al-Hawá na turecko-sýrskych hraniciach otvorený pre dodávky pomoci ešte ďalší rok. Rusko následne namiesto ročného predĺženia mechanizmu navrhlo len šesťmesačné. Západné krajiny však túto rezolúciu Ruska v ďalšom hlasovaní odmietli.
Fungovanie mechanizmu sa oficiálne skončilo 10. júla. BR OSN predĺžila platnosť uvedeného mechanizmu, ktorý funguje od roku 2014, už niekoľkokrát, keďže platnosť príslušnej rezolúcie už vypršala. Na predĺženie dodávok pomoci po 10. januári 2023 bude potrebné prijať novú rezolúciu.
Báb al-Hawá je jediným bodom, kadiaľ prúdia do Sýrie dodávky humanitárnej pomoci OSN bez toho, aby museli prechádzať cez oblasti ovládané Damaskom, aktuality.sk
X X X
Súd s Kočnerom: Vypovedá policajný exfunkcionár Bernard Slobodník
Bývalý šéf finančnej polície NAKA Bernard Slobodník v minulosti povedal, že o prípad vraždy Jána Kuciaka sa intenzívne zaujímal policajný prezident Tibor Gašpar aj expremiér Robert Fico.
Pokračuje hlavné pojednávanie v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorý spojili s kauzou prípravy vrážd prokurátorov. Na súd predvolali ako svedka Bernarda Slobodníka, ktorý za vlád Smeru pôsobil ako policajný funkcionár.
Je obvinený v kauze policajnej chobotnice okolo Norberta Bödöra a Tibora Gašpara, z polície odišiel práve po vražde Jána Kuciaka.
Slobodník už v minulosti prehovoril o tom, ako sa Tibor Gašpar a expremiér Robert Fico zaujímali o vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice.
„Odkiaľ mali Kočner s Bödörom informácie z vyšetrovania vraždy, nemôžem hovoriť. Je to totiž živá vec, ku ktorej som vypovedal. Mal som určité informácie, že Gašpar výpoveďami svedkov disponoval,“ povedal pre Aktuality.sk Slobodník.
Dnes predniesol podrobné svedectvo aj pred súdom.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš pôvodne navrhovali iba prečítať Slobodníkovu výpoveď, no obžalovaný Marian Kočner trval na jeho osobnom výsluchu pred súdom.
Ako Bödör ovládol políciu
Bývalý policajný funkcionár už dlhšie spolupracuje s políciou. Na jeseň 2020 sa prihlásil na prokuratúre a podal svedectvo o tom, ako fungovala polícia a ďalšie zložky za vlády Smeru SD, za šéfovania policajného prezidenta Tibora Gašpara, pričom z pozadia mal mať riadiacu pozíciu nitriansky oligarcha Norbert Bödör.
„S pánom Kočnerom nie som v žiadnom pomere, za celé obdobie, čo som bol na NAKA, som ho stretol asi trikrát,“ začal Slobodník svoj výsluch. Na úvod má povedať, koho z obžalovaných pozná a v akom vzťahu s nimi je. S Kočnerom si nevolal a nebol s ním v žiadnom kontakte, tvrdí. Ani s ostatnými obžalovanými sa nepozná.
Prokurátor Daniel Mikuláš sa svedka pýta na Jána Kuciaka. Slobodník potvrdil, že novinára poznal a asi dvakrát sa s ním stretol, bavili sa o odborných témach, napríklad o kauze Mochovce. „Pán Gašpar a pán Bödör disponovali zrejme so všetkými úkonmi, ktoré boli na začiatku tohto konania urobené. Bolo to asi desať dní po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, volal mi pán Hraško na dovolenku a pýtal sa ma, či som komunikoval s pánom Kuciakom a o čom. Povedal mi, že mám šťastie, že som sa priznal, lebo v telefóne sú asi dve esemesky medzi nami,“ spomína Slobodník.
„Bol som stiahnutý z dovolenky, na 6. poschodí ma čakali pán Hraško, pán Krajmer, Bödör a Gašpar. Pýtali sa, prečo som si písal s Kuciakom, že vraj som mu dal nejaké listinné dôkazy. Ani v tej dobe som im neuviedol, že pri druhom stretnutí sme sa bavili o Technopole a že dal som mu nejaké moje odborné sylaby, aká situácia mohla prebehnúť v kauze Technopol, ale on o tom všetkom už mal vedomosť,“ hovorí Slobodník.
Až pri ďalších výsluchoch Slobodník povedal polícii pravdu, o čom sa s Kuciakom bavil.
Na iné stretnutie prišiel Gašpar s balíkom rôznych výsluchov a dokumentov, kôpka mala 10 až 15 centimetrov. Slobodník pred Gašparom a Bödörom popieral, o čom sa bavili s Kuciakom. Nitriansky oligarcha mu neveril.
„Gašpar povedal: ,Vyriešte si to. Mám ísť za šéfom (za Ficom) a ešte to nemám preštudované, aby som ho informoval.‘ To bolo asi 10 alebo 15 dní po udalosti,“ vypovedá Slobodník, ako sa Gašpar chystal na stretnutie s premiérom Robertom Ficom, aby ho informoval o vyšetrovaní vraždy novinára.
Slobodník prvýkrát verejne prehovoril aj o tom, že to bol policajný prezident Gašpar, kto poslal na miesto činu vraždy Jána a Martiny svojich kolegov a policajných funkcionárov Krajmera a Hraška. Vyslal ich s tým, „nieže tam naši urobia nejaké hlúposti“. Ich prítomnosť vo Veľkej Mači vyvolala neskôr rozruch.
Robert Fico popoludní reagoval statusom na sociálnej sieti. Na otázky, či mu niekto vynášal informácie z vyšetrovania vraždy neodpovedal. Poukázal však na to, že Slobodník je nedôveryhodný svedok a sám má zdravotné problémy.
Politické krytie
Bödör riadil direktívne, s výhražkami. „Ani Bödör, ani Gašpar to nemohli robiť svojvoľne, mali na to politické krytie, ale o tom budem hovoriť vo svojej kauze. Bez toho, aby to takto bolo, tieto osoby nemohli riadiť mocenské zložky, a to nehovorím len o polícii,“ Slobodník naznačuje, že Smer umožnil ovládnuť súkromnému podnikateľovi dôležité úrady.
Sudkyňa Sabová sa pýta, či mal Bödör vplyv na ministerstvo vnútra. „Áno, sedel som s ním a povedal mi, že ,buď ticho, Fiko volá‘ a že ho šéf otravuje. Aj na ministerstvo mal vplyv, vravieval, že mu Kali volá. Ale aj Béla alebo Kapitán,“ menuje Slobodník.
Sudcu Jozefa Piknu zaujíma, či bol vzťah Kočner a Bödör rovnocenný. Slobodník ale tvrdí, že nitriansky podnikateľ bol skôr nadriadený Kočnerovi.
Prokurátor Harkabus doplnil otázku, ako reagoval Bödör na vraždu Jána Kuciaka. „Nebol som s ním úplne, zrejme tam boli len Hraško a Krajmer. Ale ako ma stiahli z dovolenky a prišiel som za nimi, bola veľká nervozita a obrovský záujem mať o všetkom prehľad.“
Otázky obhajcu Mareka Paru Slobodníka miestami rozčúlili. Pýta sa, či pri neplnení pokynov od Bödöra dostávali pokuty. Predtým totiž potvrdil, že dostávali peniaze, aby boli ticho a držali jazyk za zubami. „Aké sankcie? Veď nás sledovali, našiel som si GPS na mojom aute. Ja viem, že žijete len vo svete peňazí, ale sú aj iné hodnoty,“ povedal svedok s tým, že bol pod psychickým tlakom.
Slobodník: Na Žilinku nemali dosah
Slobodník spomína prípad Technopol, ktorý vyšetrovala jednotka finančnej polície. Tej šéfoval práve Slobodník. V rokoch 2017 a 2018 dochádzalo k posunom v kauze v súvislosti s vlastníkmi Technopolu. „Celý tento prípad nadobudol určité nové skutočnosti, a to tým, že myslím v roku 2016 na valnom zhromaždení bolo zvolené nové vedenie. Predsedom predstavenstva sa stal pán Dučák. Zaujímavé bolo, že tam vystupovala osoba pána Šabíka (advokát blízky Kočnerovi),“ pokračuje svedok. Kočner sedí so založenými rukami a počúva. Občas ho len vyruší posielanie odkazov na papieri, ktoré si vymieňa s obhajcom Marekom Parom.
Svedok postupne opisuje, ako polícia vyšetrovala a obviňovala ľudí blízkych Kočnerovi. „O tento prípad sa veľmi aktívne zaujímal Norbert Bödör a aj vtedajší prezident Tibor Gašpar aj vtedajší šéf agentúry NAKA Peter Hraško. Niekoľkokrát som bol zavolaný na 6. poschodie budovy Transpetrolu, kde počas obdobia konca roku 2017 až február 2018 sa veľmi intenzívne pán Bödör zaujímal. Povedal mi požiadavku, teda dal mi príkaz, že je potrebné trestnoprávne kroky, ktoré sa pripravujú (nové obvinenia), tak v tej dobe okolo januára 2018 pán Bödör má žiada, aby bolo toto vznesenie obvinenia čo najviac odložené. Jednalo sa zhruba 10 až 15 dní, lebo v tom čase prebiehalo obchodno-právne konanie okolo Technopolu,“ sumarizuje Slobodník.
Svedok tvrdí, že Bödörovi povedal, že oddialenie obvinenia je náročné. Policajtom v Nitre ale odkaz od oligarchu odovzdal. „Bödör chcel, aby vyšetrovateľ išiel na PN-ku a aby sa to oddialilo.“
Nitriansky oligarcha svedka informoval, že na NAKA príde anonym, ktorý spochybní vyšetrovateľa. Šéf NAKA Hraško mal potom policajta od prípadu odstaviť. „Toto sa aj súvisle dialo,“ opisuje Slobodník situáciu, ako odstavili vyšetrovateľa od prípadu. Policajt sa musel podrobiť psychologickému vyšetreniu, spis išiel na kontrolu. „Potom sa spis vrátil späť vyšetrovateľovi, potom nasledovali vznesené obvinenia,“ hovorí svedok.
„Pán Bödör mi povedal, že je pripravených 300-tisíc eur, ak sa splnia jeho požiadavky,“ povedal Slobodník. Tvrdí však, že nikdy od Kočnera peniaze nezobral ani nevezme.
Na stretnutí v bratislavskej budove na 6. poschodí Bödörovi zvonil telefón a vyše 10 minút s niekym rozprával, hovorí Slobodník. „Snažil sa vysvetľovať, že nie je možné veci naťahovať a nedá sa viac oddialiť obvinenie. Keď skončil, tak povedal, že volal mi Brucho a vysvetľoval mu, že v tejto veci mu už nevie viac povedať. Keď som sa opýtal, kto je Brucho, odpovedal, že to je pán Kočner,“ tvrdí Slobodník.
Prokurátor Daniel Mikuláš sa pýta, kto rozhodoval, komu bude prípad Technopol pridelený v Nitre. „Rozhodol o tom pán Bödör, prípad bol pridelený pánovi Stahlovi.“ O tom, že prípad treba presunúť z Banskej Bystrice preč, rozhodol dozorujúci prokurátor Maroš Žilinka.
„Komunikoval som s pánom Kováčikom o tejto veci. Ak sa dobre pamätám, aj s pánom Žilinkom som o tejto veci komunikoval, že aké je vykonané dokazovanie a že kam pôjde spis, aby som organizačne nariadil veci,“ spomína svedok. „Kováčik o tejto veci vedel a mal tieto informácie od pána Bödöra a pána Gašpara.“
„Hovorili, že nie je dobré, že to dozoruje pán Žilinka. Nemali naňho dosah, to pán Bödör určite povedal.“
Prečo sa vôbec oligarcha Bödör staral do prípadu Technopol, keď sa ho priamo netýkala? „Jednoznačne z toho vyplývalo, že pán Bödör chce pomôcť pánovi Kočnerovi. A ako sme ho vnímali ako biznismen, tak určite to nebolo len tak pre kamarátstvo.“
Vyšetrovateľ v Nitre Stahl podľa Slobodníka vedel, že požiadavky na oddialenie obviňovania v kauze Technopol idú od Bödöra. „Človek bol medzi dvoma mlynskými kameňmi, ale tá moc tých ľudí bola veľká.“
Kočner sa pýta Slobodníka
Otázky kladie obžalovaný Marian Kočner. Zaujíma ho, aký anonym prišiel na vyšetrovateľa kauzy Technopol Romana Stahla v Nitre. „Nepamätám si presne, ale bolo tam podozrenie, že vyšetruje zaujato.“ Slobodník ale naznačuje, že ten anonym mohol pripravovať Hraško. Zopakoval, že Bödör presne vedel, aká bude postupnosť: najprv príde anonym, potom bude preverenie vyšetrovateľa, potom sa mu vezme spis a vznesenie obvinenia sa oddiali.
Poskytovali ste informácie z vyšetrovania iným tretím osobám? Pýta sa Kočner. „Pánovi Gašparovi, Hraškovi, Bödörovi alebo Krajmerovi som poskytoval informácie o stave konania, nakoľko si to odo mňa žiadali. Ale mal som pocit, že išlo len o moju kontrolu, lebo riaditeľ Hraško si tieto informácie mohol získať aj sám. Išlo len o kontrolu, či jedna alebo druhá strana nezavádza. To bol premyslený systém, prirovnal by som to k spravodajskej službe,“ povedal svedok.
Kočnera zaujíma, či svedok poskytol informácie aj novinárom. „Nikdy som nepovedal niečo konkrétne a doslovné zo spisu. Niekedy sme už boli v takej situácii, že keď sme niečo chceli vyšetrovať, tak sme museli urobiť určité kroky, aby niečo v tých novinách bolo písané. Otvorene hovorím, že ani Bödör ani Gašpar nám tým pádom nemohli hovoriť, že sa nemôže postupovať. Ale to neboli konkrétne veci ako listinné alebo iné dôkazy zo spisov,“ tvrdí Slobodník.
Kočner sa pýta aj na novinárku Annamáriu Dömeovú (Aktuality.sk) a či sa s ňou svedok stretol. Sudkyňa obžalovaného preruší a žiada ho, aby sa sústredil na obsah. „Ale my budeme žiadať, aby sa prečítala komunikácia medzi pánom Kuciakom a Dömeovou, dokážeme, že svedok klame.“
Obžalovaný sa zaujíma aj o to, či Slobodník poskytol informácie o kauze Jopi Trade alebo o činskej práčke. Svedok to poprel. Kočner bez váhania pokračuje s otázkami, číta ich z papiera. Zaujíma ho ďalšie meno – František Böhm. Ide o bývalého siskára a dnes už nebohého podnikateľa s pohonnými hmotami. Slobodník ho pozná, ale popiera, že by od neho bral peniaze.
Kočner sa chce pýtať aj na stretnutia s Petrom Koščom. Prokurátor ale túto otázku namieta, rovnako svedok vysvetľuje, že nejde o veci súvisiace s trestným konaním vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov. Súd otázku nesúvisiacu s prípadom zamietol.
Šieste poschodie
Predsedníčka senátu Ružena Sabová si vzala slovo a pýta sa, kde, kedy, s kým sa svedok bavil o Kočnerovi. „Predovšetkým na 6. poschodí budovy Transpetrolu, na popud pána Bödöra alebo pána Gašpara, zúčastňovali sa aj pán Krajmer a Hraško. Bolo to aj v priestoroch centrály SBS Bonul, kde bol pán Bödör, Gašpar a ja. Boli to stretnutia v súvislosti s kauzou markizáckych zmeniek a kauzou Technopol.“
V kauze zmenky do prípadu nevstupoval, tvrdí svedok. „Boli požiadavky, boli požiadavky aj v kauze prípravy vraždy Volzovej, aj v kauze Technopol, aby bolo oddialené obvinenie.“
Splnomocnenec poškodenej rodiny Kuciakovcov Roman Kvasnica sa pýta, prečo mal pred Bödörom rešpekt. „Rešpekt osoby pána Bödöra sa dal hneď pri úvodnom pohovore, ktorý som musel absolvovať v roku 2014 za prítomnosti pána Gašpara v budove Bonulu. Uviedol mi, že má mandát, že zasahuje do určitých vecí, najmä to kriminálnej agentúry, ale že bude riadiť aj krajské organizácie Smeru a že neskôr by som mal byť vymenovaný za riaditeľa finančnej polície. Ako čas pribúdal, človek nadobudol dojem, že tento človek (Bödör), jeho vplyv a jeho požiadavky sa týkali politicky exponovaných osôb, alebo osôb, ktoré úzko spolupracovali na vtedajšiu vládnu stranu,“ vysvetlil svedok.
„Pán Bödör bol primáš toho celého, a myslím si, že bol primáš aj pána Kočnera,“ odpovedá na otázku, aké postavenie mal v štruktúrach samotný Kočner.
Práca Jána Kuciaka pomohla polícii naštartovať viaceré veci, doplnil svedok odpoveď na otázku, či mali články novinára nejaký vplyv.
Výsluch Slobodníka trval viac ako dve hodiny. Po skončení si vzal slovo Marian Kočner a tvrdí, že žiadne zmeny v dozorovom prokurátorovi prípadu Technopol neboli a od začiatku ju dozoroval Maroš Žilinka. „Je veľmi zvláštne, prečo by pán Bödör navrhoval zmenu vyšetrovateľa Romana Stahla, ak ho teda nepozná, a prečo by potom človeka, ktorého navrhovali, posielali na detektor lži? To nemá svoju logiku. Z mojich zdrojov viem, že pán svedok je dlhoročným priateľom rodiny pána Stahla, takže nikdy nebolo potrebné ani možné, aby pán Bödör dával nejaké pokyny vyšetrovateľovi,“ reagoval Kočner.
Roman Kvasnica po výpovedi Slobodníka povedal, že „prvýkrát sme mali možnosť počuť, ako fungoval mocenský aparát, kto ho riadil, aká bola pozícia obžalovaného Kočnera. Naozaj sa zdá, že možno pán svedok poskytoval informácií novinárom viac ako tvrdí, a to bezprostredne ohrozilo aj Jána Kuciaka,“ dodal splnomocnenec rodiny Kuciakovcov.
Nervózny Andruskó
Prokurátori navrhli vypočuť Szabinu Prágay, družku Zoltána Andruskóa. „Všetko som sa dozvedela až keď po Zoltána prišla polícia a potom z toho, čo mi povedal. On nikdy predo mnou nič nehovoril. Marčeka a Szabóa poznám, chodili do pizzerie, skamarátili sa,“ povedala svedkyňa. Pozná aj obžalovaného Dušana Kracinu, ktorý je stíhaný za prípravu vrážd prokurátorov.
Po tom, čo Andruskóa zadržala polícia, svedkyňa sa stretla s Dušanom Kracinom. Rozprávali sa ešte v ten večer, upokojoval ju, že všetko bude v poriadku. S obžalovaným Kracinom si ešte párkrát volala.
Prágay potvrdzuje Andruskóove slová o tom, že keď sa raz vracali z MMA zápasu, našli otvorené auto. Andruskó už skôr na súde povedal, že sa bál, že mu ktosi namontoval sledovacie zariadenie do auta, aj to bol jeden z momentov, prečo nechcel pokračovať v plánovaní vrážd prokurátorov.
„Správal sa nervózne, stále mal telefón pri sebe, aj keď išiel do sprchy,“ opisuje správanie Andruskóa v období okolo vraždy Jána Kuciaka. V jednej domácnosti žili od konca roka 2017, po celý čas sa správal nervózne.
Posledných dva a pol roka Prágay s Andruskóom nekomunikujú.
Obžalovaný Dušan Kracina po výpovedi svedkyne povedal, že sa potvrdzuje jeho verzia: že pre Andruskóa pracoval, že odsúdený hrával automaty, že sa on sám nepremával autom pred domom počas zásahu polície, keď sedával dlho v aute, tak sa nebál o život, ale hral sa na mobile.
Na súde čítajú výsluch Lászlóa Krecsika, muža z Maďarska. Aj on vedel o príprave vraždy prokurátora, videl aj peňažnú zálohu. „Zohnal som zbraň bez tlmiča, zásobník sa dával plniť zdola,“ povedal Krecsik polícii.
Kočner si po každej prečítanej výpovedi berie slovo a reaguje. Po jednom z prečítaných výsluchov upozorňuje na rozdiely. Komentuje to tým, že „táto výpoveď bola spravená na inšpekcii ministerstva vnútra, tam asi pána Krecsika nenaučili, čo má povedať. Ospravedlňujem sa, ale musel som to takto povedať,“ dodal s tým, že sa odvoláva na medializované informácie o údajných manipuláciách svedeckých výpovedí.
Na súde sa v utorok čítali aj rôzne ďalšie výsluchy, napríklad Mariána Sehnala, ktorý upravoval zbraň pre Marčeka a Szabóa, alebo Kočnerovho kamaráta Dučáka.
Termín hlavného pojednávania je nariadený aj na stredu 13. júla, ďalšie termíny známe nie sú. Z obžalovaných v utorok prišiel Marian Kočner, Darko Dragić a Dušan Kracina. Alena Zsuzsová neprišla, ospravedlnila sa, aktuality.sk
X X X
Bittó Cigániková: Zabávajte sa na mojich školách. Ale – Igor, aj ty za to môžeš!
Jedna z najvýraznejších poslankýň Národnej rady z radov SaS Jana Bittó Cigániková obhajuje svoje vzdelanie. A nielen to vysokoškolské.
Bittó Cigániková reaguje na status na facebookovom účte Utajený svedok. Už dlho sa špekuluje, kto sa skrýva za týmto pseudonymom. Medzi možnými autormi sa uvádzal dokonca minister obrany a člen predsedníctva OĽaNO Jaroslav Naď. Aj preto, lebo autor sa výrazne zastáva hnutia.
Niekedy dokonca uvádza informácie z vnútra hnutia, hoci v niektorých statusoch tvrdí, že sa nepozná osobne s predsedom Igorom Matovičom a videl ho len raz – keď bol deň otvorených dverí v parlamente. Poslanci, ale aj ministri z hnutia sa však často odvolávajú na informácie Utajeného svedka a často jeho statusy zdieľajú.
V ostatných statusoch si zobral „na paškál“ poslankyňu Janku Bittó Cigánikovú (SaS). „Tak sa zabávajte na tom, že som si vyštudovala dve vysoké školy,“ reaguje na obvinenia, že nemá dostatočné vzdelanie.
Čo si Bittó Cigániková kúpila?
Tentoraz sa zameral na Bittó Cigánikovú. V troch statusoch sa do nej pustil ako do agentky Penty, potom ju obvinil z infantilnosti a teraz verejne prepiera jej vzdelanie. Snaží sa tak nabúrať premisu, ktorú hlása SaS. A to, že je to strana odborníkov.
Bittó Cigániková prepadla v druhom ročníku osemročného gymnázia. Prestúpila na strednú odbornú školu drevársku. Utajený svedok podrypuje: „Alebo iba tam ju zobrali?“
Potom pokračovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. A tu Utajený svedok pripomína, že jej mama pracovala na žilinskej župe „pod Jozefom Tarčákom (HZDS)“. Po troch semestroch zo školy odišla a po „menšej prestávke“ študovala na Fakulte verejnej správy VŠEMvs – Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Petržalke. Utajený svedok tvrdí, že túto školu má Bittó Cigániková iba „rozoštudovanú“.
„Nepoznám nikoho, kto by si platil na súkromnej škole diaľkové štúdium a potom by ho vyhodili,“ dodáva ironicky s tým, že z poslednej kópie diplomovej práce „ostal už len popol“.
Potom sa poslankyňa pustila do štúdia na CEMI vzdelávacom inštitúte v Prahe. Ona sama často na sociálnych sieťach zverejňovala fotografie zo štúdia. Medzi nimi aj snímku z operačnej sály tesne pred zákrokom, ktorá vzbudila pohoršenie.
Na CEMI študovala manažment zdravotníctva. „Ide však samozrejme o ďalší zaplatený titul, kde náročnosť štúdia sa dá porovnať s horšou strednou školou,“ opäť ironizuje Utajený svedok.
„Takže k odbornej spôsobilosti pani poslankyne Cigánikovej asi len toľko, že čo sa dalo kúpiť, to si kúpila a na ostatné bola prikrátka. Mám teraz trochu obavy z tej strany odborníkov,“ dodáva Utajený svedok s tým, že poslankyni sa bude venovať aj v ďalších statusoch./agentury/
X X X
Ministri financií EÚ schválili poskytnutie ďalšej miliardy eur Ukrajine
Európska komisia v polovici mája oznámila ďalšiu pomoc Ukrajine vo výške až do deväť miliárd eur.
Ministri financií krajín Európskej únie v utorok schválili poskytnutie dodatočnej finančnej pomoci Ukrajine vo výške jednej miliardy eur. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Spolu s núdzovou pomocou vo výške 1,2 miliardy eur vyplatenou začiatkom tohto roka dosiahne celková makrofinančná podpora EÚ Ukrajine od začiatku vojny 2,2 miliardy eur, píše sa vyhlásení Rady EÚ zverejnenom na oficiálnej webovej stránke.
„Pokračovanie materiálnej a finančnej pomoci nie je možnosťou, ale našou povinnosťou,” uviedol Zbyněk Stanjura, minister financií Českej republiky, ktorá je predsedníckou krajinou v Rade EÚ.
ieľom prijatej pomoci je podľa Rady EÚ riešiť „okamžité a najnaliehavejšie potreby Ukrajiny v oblasti financovania a zabezpečiť, aby ukrajinský štát mohol naďalej plniť svoje základné funkcie”.
Európska komisia v polovici mája oznámila ďalšiu pomoc Ukrajine vo výške až do deväť miliárd eur. Schválená miliardová pôžička je súčasťou tejto iniciatívy, ktorá prichádza v čase, keď Rusko postupuje na východe Ukrajiny a na oboch stranách pribúdajú obete na životoch, aktuality.sk
X X X
Byty v Bratislave stále chýbajú
O súčasnej situácii na trhu s bytmi hovoríme so šéfom marketingu a PR developerskej spoločnosti Corwin Michalom Hájekom.
X Aká je situácia s predajom bytov po koronakríze?
V hlavnom meste sa deficit bytov počíta na desiatky tisíc a nič na tom nezmenila ani pandémia, práve naopak. Počet obyvateľov, bez ohľadu na to, či ide o tých s trvalým pobytom, alebo bez neho, kontinuálne rastie. Nové byty pritom nepribúdajú dostatočne rýchlo, výsledkom je, že dostupnosť bývania sa v slovenskej metropole stále zhoršuje.
X Čo je za týmto vývojom?
Dlhodobo neaktuálny územný plán, zdĺhavé povoľovacie konania či množstvo neraz nezmyselných a účelových námietok proti akejkoľvek výstavbe, ktorými sa príslušné orgány musia zaoberať. Aktuálne komplikuje situáciu aj vysoká inflácia a zvyšovanie úrokových sadzieb. A aj keď v prípade Slovenska nie je zdražovanie peňazí až také markantné ako napríklad v Česku, bude mať nevyhnutne dosah na dostupnosť bývania. Skupina ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť byt v novostavbe, ktoré sú navyše nedostatkové, sa bude zužovať. O hlavnom meste to bude platiť trojnásobne.
Bolo to ale pred rokmi ľahšie?
x Aký vývoj predpokladáte, pokiaľ ide o záujem a ceny?
Môžeme sa vyjadriť len k bratislavskému trhu, v rámci ktorého sme prítomní. Aktuálne je v hlavnom meste dostupných približne 1 600 voľných bytov v novostavbách, čo zvyšuje dopyt aj po starších nehnuteľnostiach a tlačí ich ceny nahor. Deje sa tak v situácii, keď samotné mesto predpokladá, že počet obyvateľov bude rásť. Predstavte si, že by sa u nás prijala legislatíva, ktorá by obmedzila predaj nových áut a zároveň by zdraželi súčiastky na ich výrobu. Výsledkom by bol prudký nárast cien nových i ojazdených vozidiel. Presne takáto situácia panuje na realitnom trhu. Nielenže je nových bytov nedostatok, rastie aj cena stavebných materiálov, a najmä pred voľbami je namiesto prípravy rozumného politického programu mimoriadne populárne blokovať novú výstavbu a robiť z developerov strašiakov. Platí staré známe – Ja už bývam, každý nový dom je preto navyše. Vo vnútornom meste budú ceny bytov kontinuálne rásť.
x Dokedy budú rásť ceny nehnuteľností a čo sa stane, ak praskne realitná bublina? Kedy bude bytov dostatok?
V Bratislave hrozí, že aktuálny deficit dostupných bytov sa nepodarí eliminovať ani za desiatky rokov. Ak k tomu pripočítame rastúce úrokové sadzby na hypotékach, rast cien stavebných materiálov v kombinácii s migráciou obyvateľov, čoraz viac ľudí bude nútených hľadať bývanie na predmestí. Tým sa ďalej zvýši dopravná záťaž v meste, zaberie sa ďalšia cenná orná pôda a Bratislava príde o veľké množstvo daní./agentury/
X X X
Na Tour de France sa tešil dánsky univerzál. Bora bola blízko k žltému dresu
Dánsky cyklista Magnus Cort Nielsen triumfoval v 10. etape 109. ročníka Tour de France. Jazdec stajne EF Education sa presadil v záverečnom stúpaní a 148,1 km dlhú trasu z Morzine do Megeve zvládol za 3:18:50 hodiny.
Druhý finišoval Austrálčan Nick Schultz (BikeExchange) a tretí bol Španiel Luis Leon Sanchez (Bahrajn-Victorious). Slovák Peter Sagan (TotalEnergies) o triumf nebojoval. Žltý dres si udržal Slovinec Tadej Pogačar (SAE Team Emirates).
Etapu na niekoľko minút prerušila skupinka demonštrantov, ktorá zablokovala cestu. Po krátkej prestávke sa však pokračovalo ďalej.
Utorňajšia trasa bola ideálna pre únik, na pelotón čakal od začiatku zvlnený terén so štyrmi vrchárskymi prémiami. Po dvoch štvrtej a jednej tretej kategórie sa rozhodovalo na záverečnom stúpaní do cieľa v Megeve dlhom 19,3 km s priemerným sklonom štyri percentá.
Do úniku sa chcelo dostať hneď po štarte mnoho cyklistov, no pelotón nasadil v úvodnej časti z kopca vysoké tempo a tak sa nik nedokázal oddeliť.
Tempo vydržalo aj po prvej vrchárskej prémii a únik sa tak zrodil až po dlhých 60 km. Dostalo sa doň 25 pretekárov, najnebezpečnejší pre pelotón bol Nemec Lennard Kämna. Pretekár Bory strácal na žltý dres 8:43 minúty.
Náskok početnej skupiny rýchlo rástol a pred treťou vrchárskou prémiou mala k dobru už šesť minút, 40 km pred cieľom narástla strata balíka na vyše sedem minút a reálne hrozilo, že sa bude meniť celkový líder. Krátko nato sa z úniku odtrhol Alberto Bettiol a vypracoval si náskok 30 sekúnd. Potom však museli etapu neutralizovať.
Asi 30 km pred cieľom si totiž na cestu, po ktorej sa rútil jazdec tímu EF Education, sadli demonštranti a tak organizátori zastavili preteky. Tie pokračovali asi po desiatich minútach s rovnakými časovými rozstupmi, keď klimatických aktivistov odtiahli z cesty.
Na čele bol Bettiol, 30 sekúnd za ním ostatní pretekári z úniku a ďalších sedem minút strácal pelotón. V ňom sa nikto nesnažil príliš stíhať stratu a tak 16 km pred cieľom strácal už 9:30 min. Kämna cítil veľkú šancu a práve on bol v závere aktívny.
Snažil sa rozbiť stále užšiu skupinu lídrov, ktorí už predbehli aj Bettiola, ale nepodarilo sa mu to. Šesť kilometrov pred páskou zaútočil Luis Leon Sanchez, vytvoril si mierny náskok, ale na vrchole sa všetko zišlo dokopy a v špurte do kopca triumfoval Cort Nielsen. Pre dvadsaťdeväťročného Dána to bol druhý triumf na Tour v kariére.
Kämna finišoval so stratou 22 sekúnd a potom dlho vyčkával na to, či to Pogačar do cieľa stihne. Slovinec si žltý dres tesne udržal a v závere ešte v špurte zdolal svojich najväčších konkurentov. /agentury/