Zatlačila Európa po prvý raz na Trumpa? Získala si Európa v očiach amerického prezidenta Donalda Trumpa konečne aspoň trochu rešpektu? Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nechce strácať čas summitom s Vladimirom Putinom, ktorý by nikam neviedol. Šéf Bieleho domu vyhlásil, že sa zatiaľ v Budapešti nestretne s ruským diktátorom Vladimirom Putinom. Prípravy na konanie schôdzky americká strana nečakane oznámila minulý týždeň a rátalo sa s tým, že sa uskutoční do konca októbra.

 Rusko 22. októbra zaútočilo na materskú školu v Charkove. V čase útoku sa v úkryte nachádzalo štyridsaťosem detí, ktoré boli všetky evakuované do bezpečia. Jedna človek zahynul a ďalších šesť bolo zranených. 

Najlepší výsledok?

Trump teraz tvrdí, že nechcel strácať čas summitom, ktorý by nikam neviedol, keďže Rusi nie sú ochotní zastaviť svoju agresiu proti Ukrajine na terajšej frontovej línii.

„Zdá sa, že stretnutie sa nakoniec naozaj neuskutoční. To by bol pravdepodobne najlepší výsledok pre Ukrajinu a Európu. A, mimochodom, aj pre USA, ak vezmeme do úvahy ich dlhodobé záujmy a reputáciu. Moskva sa so svojimi maximalistickými požiadavkami opäť prejavila ako neflexibilná. Zatiaľ však nie je jasné, či to nakoniec predsa len neprehnala, alebo či sa jej vytrvalosť vyplatí,“ povedal pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, expert na medzinárodné vzťahy z Odeskej národnej univerzity I. I. Mečnikova s odkazom na to, ako Trump často mení názory na ruskú vojnu proti Ukrajine.

Minulý týždeň to vyzeralo tak, že Kremeľ má s Bielym domom dobre rozohranú partiu. Plánovaná schôdzka u maďarského premiéra Viktora Orbána by bola Putinovým víťazstvom. Vzhľadom na postoje maďarskej vlády k Ukrajine by sa v Budapešti mohol ruský vládca cítiť ako doma. Zároveň by sa dostal na pôdu Európskej únie, hoci sú na neho uvalené sankcie a vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) za vojnové zločiny.

EÚ síce summit opatrne privítala, ale v zákulisí sa rozbehli horúčkovité aktivity, ako zabrániť tomu, aby americký prezident Putinovi nesľúbil priveľa. Viacerí európski lídri sa preto rozhodli prevziať iniciatívu a pripomenuli vládcovi Bieleho domu, že Rusko neustupuje zo svojich maximalistických požiadaviek a nie je ani ochotné prestať útočiť. Ukrajina pritom už v marci súhlasila s 30-dňovým bezpodmienečným prímerím.

„Dôrazne podporujeme postoj prezidenta Trumpa, že boje by sa mali okamžite zastaviť a že súčasná línia kontaktu by mala byť východiskovým bodom rokovaní. Naďalej sa držíme zásady, že medzinárodné hranice sa nesmú meniť silou. Ruská taktika zdržiavania opäť a znova ukázala, že Ukrajina je jedinou stranou, ktorá to s mierom myslí vážne. Všetci vidíme, že Putin si naďalej vyberá násilie a ničenie,“ uviedli vo vyhlásení vrcholní predstavitelia viacerých európskych krajín, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Okrem toho agentúra Bloomberg informovala, že Európania s Ukrajinou pracujú na 12-bodovom pláne na ukončenie ruskej vojny. Jeho súčasťou má byť návrat všetkých deportovaných detí na Ukrajinu, výmena väzňov, bezpečnostné záruky, peniaze na vojnové reparácie a cesta k rýchlemu vstupu do Európskej únie pre Kyjev. Na druhej strane by sa postupne zrušili sankcie proti Rusku. No približne 300 miliárd dolárov zo zmrazených rezerv centrálnej banky by sa vrátilo až po tom, čo Moskva vysloví súhlas s prispením k povojnovej obnove Ukrajiny.

 Summit EÚ

V tejto situácii sa zajtra v Bruseli koná summit Európskej únie. Slovensko na ňom zastupuje premiér Robert Fico, ktorý sa sťažoval na snahu prekaziť stretnutie Trumpa s Putinom. Predseda vlády počas vystúpenia na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti vyhlásil, že najrozumnejšie by bolo, keby EÚ podporila konanie tejto schôdzky, a chce o tom hovoriť s ostatnými predstaviteľmi členských štátov. Fico mal naplánované aj bilaterálne stretnutie s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Podľa Marty Prochwiczovej z Európskej rady pre zahraničné vzťahy však musia byť Európania aktívnejší v tom, ako vyriešiť ruskú agresiu proti Ukrajine. Analytička si tiež myslí, že je správne, že sa nateraz podarilo odvrátiť konanie summitu v Budapešti.

 „V opačnom prípade by to odhalilo neochotu EÚ konfrontovať Trumpa, ako aj jej dlhoročnú neschopnosť potrestať Orbánovo Maďarsko za jeho prokremeľskú orientáciu. A aj keď sa front zastaví na súčasnej pozícii, Putin preskupí sily a znova zaútočí. Znamená to, že snaha únie musí byť zameraná na dlhodobú obrannú podporu Kyjeva, postupnú integráciu do EÚ a podporu domácej odolnosti Ukrajiny,“ vysvetlila Prochwiczová.

„Celé je to o rešpekte. Keby sme sa ako Európska únia tešili výraznejšiemu rešpektu, tak by si summit v Budapešti nedovolil navrhnúť žiaden z jeho prípadných účastníkov. Ani Orbán ako premiér jednej z členských krajín, ani Putin, ktorého stíha Medzinárodný trestný súd. No a, samozrejme, by to nemohlo napadnúť ani prezidentovi Spojených štátov. Hovorím o tom už roky. Pokiaľ Európa nebude schopná mať ozbrojené sily vo formáte, v štruktúre a objeme, ktoré budú reprezentovať skutočné odstrašenie, dovtedy sa budeme motať v začarovanom kruhu,“ reagoval pre Pravdu bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

Fico pred summitom naznačil, že Slovensko nebude blokovať 19. balík sankcií proti Rusku. Podľa agentúry TASR premiér informoval, že je to reakcia na to, že sa do návrhu záverov schôdzky podarilo dostať formuláciu o tom, že Európska komisia musí rýchlo a jednoznačne reagovať na ceny energií. Fico tiež uviedol, že bude potrebné pristúpiť k revízii návrhu zákazu spaľovacích motorov od roku 2035 a výsledkom by mal byť kompromis.

Na časti summitu venovanej Ukrajine bude slovenský premiér zastupovať Orbána. Ten sa na nej nechce zúčastniť, ale Maďarsko nebude blokovať sankcie proti Rusku. /agentury/

X X X

Robert Fico sa nepostavil na odpor proti sankciám na Rusko. Únia sa dohodla bez Orbána

 Európska únia sa dohodla na 19. balíku sankcií proti Ruskej federácii.

Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku v dôsledku jeho vojny proti Ukrajine, oznámilo v stredu večer dánske predsedníctvo v Rade EÚ. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.

 Okrem Slovenska už nevyjadrila žiadna krajina zámer vetovať sankcie po tom, čo od výhrad upustili aj Rakúsko s Maďarskom. Podľa servera 444.hu Orbán sa na začiatku zasadnutia Európskej rady vo štvrtok dopoludnia nebude môcť zúčastniť, pretože bude mať prejav na štátny sviatok. V jeho neprítomnosti ho zastúpi Fico, k čomu v stredu v Bratislave slovenský premiér povedal, že Budapešť žiadala, aby záverečné vyhlásenie o Ukrajine nebolo prijaté jednomyseľne, ale všetkými 26 členskými štátmi bez Maďarska. Orbánov súhlas teda potrebný nie je.

Cieľom sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a vyvinúť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vo vojne na Ukrajine. Navrhnuté sankcie zakazujú dovoz skvapalneného plynu z Ruska od roku 2027, čo je o rok skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Zároveň sa zameriavajú na ruské banky, veriteľov v Strednej Ázii a niekoľko kryptobúrz. /aktuality.sk/

X  X X

 Kuba zadržala čínskeho fentanylového bossa, na ktorého USA vydali zatykač

Na Kube zatkli čínskeho fentanylového bossa známeho pod prezývkou „Brat Wang“. V júli utiekol z domáceho väzenia v Mexiku, kde sa rozhodovalo o jeho vydaní do Spojených štátov. Pre agentúru AFP to v stredu uviedli zdroje z mexických bezpečnostných zložiek, píše TASR. Komunistická Kuba sa k údajnému zatknutiu oficiálne nevyjadrila.

Prezident USA Donald Trump odchádza po podpísaní zákona „Zastavme všetko smrteľné obchodovanie s fentanylom“ počas ceremoniálu vo Východnej miestnosti Bieleho domu v stredu 16. júla 2025 vo Washingtone.

Drogový pašerák Č‘ Tung Čang má údajne väzby na mexické drogové kartely Sinaloa a Jalisco New Generation. Na Kube zotrvá, kým úrady nerozhodnú o jeho možnom vydaní. Jeho útek z Mexika sa odohral počas rozhodovania o vydaní do USA, ktoré naňho vydali zatykač pre obvinenia z prania špinavých peňazí.

 Mexický minister bezpečnosti Omar García Harfuch ho v minulom roku označil za „významného medzinárodného operátora prania špinavých peňazí“ zodpovedného za „nadviazanie kontaktov s inými kartelmi na prepravu fentanylu z Číny do Strednej Ameriky, Južnej Ameriky, Európy a Spojených štátov“.

 Washington pod vedením prezidenta Donalda Trumpa vyvíja tlak na Mexiko a Čínu, aby obmedzili obchodovanie s drogami a surovinami na ich výrobu.

Syntetický opioid fentanyl je asi 20– až 50-krát silnejší ako heroín a asi 50– až 100-krát účinnejší ako morfium. Je vysoko návykový a jeho výroba oveľa jednoduchšia a lacnejšia. Na čiernom trhu v Spojených štátoch do značnej miery nahradil heroín a opioidy na predpis, ako je oxykodón. V Spojených štátoch ročne na predávkovanie ním zomrie približne 75 000 ľudí.

 Hoci Mexiko bolo hlavným zdrojom fentanylu predávaného v Spojených štátoch, Washington čoraz viac zameriava svoju pozornosť na dodávateľov prekurzorových zložiek so sídlom v Číne./agentury/

X X X

 Rusi sa už nikde v Čiernom mori neschovajú. Ukrajinci predstavili vylepšené „morské bábätko“

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) predstavila vylepšený námorný dron „Sea Baby“. Tvrdí, že teraz môže operovať kdekoľvek v Čiernom mori, niesť ťažšie zbrane a na zacielenie používa umelú inteligenciu. TASR o tom píše podľa stredajšej správy AP.

 Vylepšená verzia námorného dronu Sea Baby.

Ukrajina používa bezpilotné námorné drony na vytlačenie ruskej vojenskej flotily z blízkosti svojho pobrežia a ničenie nepriateľskej infraštruktúry v Čiernom mori. Podľa SBU si útoky bezpilotného plavidla známeho ako „Sea Baby“ vynútili strategickú zmenu v ruských námorných operáciách.

 Na demonštrácii nového modelu sa zúčastnila agentúra Associated Press. Pri ukážke boli jednotlivé varianty vybavené viacnásobným raketovým odpaľovačom a stabilizovanou guľometnou vežou. Čas a miesto z bezpečnostných dôvodov nezverejnili.

Ich dosah sa rozšíril z 1000 kilometrov na 1500 kilometrov a môžu niesť až 2000 kilogramov užitočného zaťaženia, uviedli predstavitelia SBU.

Podľa generála SBU Ivana Lukaševiča nové plavidlá s pomocou umelej inteligencie lepšie dokážu dosiahnuť cieľ, odpaľovať malé útočné drony a viacvrstvové systémy autodeštrukcie bránia ich zajatiu./agentury/

X X X

 Za marenie kampane na rok do basy. Tibor Gašpar uspel s nápadom, ktorý môže ochromiť mobilizáciu mladých voličov

 Ak s podporou inej krajiny alebo zahraničnej spoločnosti či jednotlivca vstúpite do predvolebného zápasu, môžete ísť do basy až na rok.

Koncom júla vyrukoval Robert Fico so zásadným obvinením: Veľká Británia sa pokúšala ovplyvniť parlamentné voľby na Slovensku. Vychádzal zo zistení britského investigatívca, ktorý poukázal na to, že Spojené kráľovstvo cez granty prispelo na mobilizačnú kampaň pre mladých aj na Slovensku. Názov kampane v článku nezaznel, no napokon sa najviac hovorilo o iniciatíve Chcem tu zostať, ktorá pozývala k voľbám prvovoličov a pripravila pre nich aj volebnú kalkulačku.

Zástupcovia koalície trvali na tom, že išlo o vážny zásah a pokus cudzej moci ovplyvniť slobodné voľby. Zaznievali tvrdenia, že mladí voliči majú bližšie k Progresívnemu Slovensku, a tak v skutočnosti išlo o nepriamu pomoc politickému konkurentovi za peniaze zo zahraničia. Na konci júla Aktuality.sk otvorili kauzu okolo tendra na nové záchranky a téma údajného ovplyvňovania volieb rýchlo zapadla prachom.

Nenápadný paragraf

No ako sa ukázalo v posledných dňoch, v Smere na ňu myslieť neprestali. Aspoň taký dojem vyvoláva nenápadný paragraf od poslanca Smeru Tibora Gašpara, ktorý sa objavil pri inom návrhu zákona od koaličných kolegov. Ich pôvodným zámerom je novelizovať Trestný zákon v otázke poškodzovania vojnových hrobov a pamätníkov. Zákonodarný zbor začiatkom októbra posunul návrh do druhého čítania. Túto situáciu sa rozhodol využiť Tibor Gašpar.

Keď sa návrh kolegov dostal do výborov, poslanec Smeru na tom ústavnoprávnom prišiel so stručným doplnením s názvom „§ 351a, Marenie volebnej kampane“.

Znie presne takto: „Kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Inými slovami, ak s podporou inej krajiny alebo zahraničnej spoločnosti či jednotlivca vstúpite do predvolebného zápasu, môžete ísť do basy až na rok.

X X X

 Podnikateľ Michal Suchoba v kauze Mýtnik dostal peňažný trest 500-tisíc eur

 Súd ho uznal vinným z machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica uznal v stredu podnikateľa Michala Suchoba za vinného a odsúdil ho na peňažný trest 500-tisíc eur. Obžaloba sa týkala kauzy Mýtnik a vinila ho z pokračovacieho zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Z posledného skutku ho súd oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný.

Obžalovaný podal priamo v súdnej sieni odvolanie. Prokurátor Ondrej Repa si ponechal lehotu. Podľa neho ide zrejme o historicky najvyšší peňažný trest v podmienkach SR. Ak by ho Michal Suchoba. nezaplatil, náhradný trest je päť rokov väzenia. Súčasťou rozsudku je navyše prepadnutie veci, sumy 400-tisíc eur.

Súdne rozhodnutie

Kauza Mýtnik sa týka podozrení z predražených IT tendrov na finančnej správe (FS), z ktorých mala profitovať práve firma obžalovaného Allexis.

„Súd sa stotožnil s argumentmi obžaloby, pokiaľ ide o takpovediac ťažiskový skutok, ktorý sa týkal machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V tomto smere bol obžalovaný uznaný za vinného. Pokiaľ ide o skutok legalizácie výnosu z trestnej činnosti, tam sa súd nestotožnil s názorom obžaloby. Nechal som si lehotu na vyjadrenie a zvážim ďalší postup,“ reagoval Repa.

Podľa neho aj tento rozsudok zapadá do celkového obrazu toho, čo sa v rokoch 2012 až 2018 dialo na FS, a potvrdzuje dôvodnosť vedeného trestného konania. „Keď si komplexne zoberieme kauzu Mýtnik, v tejto veci sú už dve právoplatné rozhodnutia v takzvanej ekonomickej časti. Právoplatne je uznaná vina pre tento zrkadlový skutok u vtedajšieho prezidenta FS a u konateľky spoločnosti Allexis, pričom boli vydané aj ďalšie rozsudky, ktoré sa následne týkali korupčnej trestnej činnosti,“ doplnil Repa.

Tvrdenia obžalovaného

Michal Suchoba počas procesu, ktorý sa začal v máji, tvrdil, že je stíhaný absolútne nedôvodne, nikdy sa žiadnych machinácií pri verejnom obstarávaní nedopustil. Podľa neho firma Allexis dodávala informačné systémy pre FS zákonným spôsobom a za reálne ceny. Štátu údajne zarobili viac ako sedem miliárd eur.

 Obhajoba aj sám Michal Suchoba v záverečnej reči žiadali o oslobodenie spod obžaloby. Podľa nich sa skutky, z ktorých bol obžalovaný, nepodarilo preukázať. Prokurátor v záverečnej reči nenavrhol konkrétny trest, nechal to na rozhodnutí súdu.

„Rozsudok vnímam s veľkým rešpektom. Súd dal za pravdu v jednej časti obhajobe a v druhej obžalobe. Všetky naše dôvody, námietky a fakty vyhodnotil inak, než ich vnímam ja. Jediný človek, ktorý v súdnej sieni pri tom všetko bol, som ja a pravda je len jedna. Budeme sa snažiť s veľkou úctou a pokorou túto pravdu obhájiť. Veríme tomu, že spravodlivosť a pravda vyjde na povrch a stotožní sa s ňou odvolací súd,“ zdôraznil odsúdený.

ŠTS Michala Suchoba pôvodne v tejto veci odsúdil trestným rozkazom na peňažný trest 900-tisíc eur, voči nemu však podal odpor, a preto súd nariadil hlavné pojednávanie., aktuality.sk

X X X

 Najväčšia hrozba 21. storočia? Mladí zomierajú bez príznakov choroby. Veda hovorí o „stratenej generácii“

Najnovšie zistenia z prestížneho časopisu The Lancet a globálnej štúdie o chorobnosti prinášajú mrazivé varovanie. Mladí ľudia po celom svete zomierajú v rekordných počtoch, a nie pre choroby.

 dospievajúcimi a mladými dospelými, najmä vo veku približne 15 až 39 rokov, úmrtnosť v niektorých rozvinutých regiónoch stagnuje alebo dokonca rastie

Nová rozsiahla globálna zdravotnícka analýza bije na poplach.

Napriek desaťročiam pokroku v znižovaní úmrtnosti na celom svete najnovšia správa Global Burden of Disease Study, publikovaná v prestížnom časopise The Lancet, odhalila, že mladí ľudia v mnohých regiónoch zomierajú v nečakane vysokých počtoch, avšak nie na chronické choroby, ale na zranenia, užívanie návykových látok, duševné krízy a systémové zlyhania./agentury/

X X X

KĽDR ukradla firmám vo svete za 21 mesiacov 2,8 miliardy USD v kryptomenách

3Najmenej 2,8 miliardy dolárov v kryptomenách ukradol v období od vlaňajšieho januára do tohtoročného september severokórejský režim firmám z celého sveta. S odvolaním sa na správu, ktorú dnes zverejnil Multilaterálny tím pre monitorovanie sankcií (MSMT), to napísala agentúra Kjódó. Severokórejské kybernetické sily sú podľa správy národným programom, ktorý so svojou sofistikovanosťou blíži kybernetickým programom Ruska a Číny.

Na Severnú Kóreu sú uvalené medzinárodné sankcie kvôli jej jadrovým testom a testom balistických striel. MSMT je mechanizmus, ktorý monitoruje dodržiavanie týchto sankcií. V roku 2024 ho vytvorilo 11 členských štátov OSN, medzi ktorými sú Spojené štáty, Južná Kórea či Japonsko. Prvú správu MSMT vydal tento rok v máji, dnes zverejnená správa je druhou v poradí.

 Severokórejský režim podľa správy používa svoje kybernetické kapacity na obchádzanie sankcií OSN a generovanie príjmov pre svoje priority, vrátane vývoja zbraní hromadného ničenia a balistického programu.

Väčšina príjmov severokórejského režimu v cudzej mene vlani pochádzala z ukradnutých kryptomien a z predaja zbraní Rusku, uvádza správa. Severná Kórea sa tiež v rôznych častiach sveta snažila získať informácie týkajúce sa jadrových zariadení a výroby dronov, lodí a ponoriek. Severokórejskí hackeri podľa správy cielili nielen na západné firmy, ale napríklad aj na čínskeho výrobcu dronov.

 Podrobná, viac ako 130-stránková správa popisuje systémy a metódy, ktoré KĽDR používa. Zverejňuje aj identitu niektorých severokórejských IT špecialistov./agentury/

X X X

 Gruzínsko je prioritným partnerom slovenského rozvoja, povedal zástupca Juraja Blanára po rokovaní s veľvyslancom

 Rokovania medzi Slovenskom a Gruzínskom sa sústredia na rozšírenie hospodárskej spolupráce. Bilaterálny obchod dosiahol historický nárast na vyše 55 miliónov eur, tvrdí rezort diplomacie

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Chovanec a veľvyslanec Gruzínska v Slovenskej republike Konstantin Kvachakidze dnes rokovali o perspektíve rozšírenia hospodárskej a rozvojovej spolupráce.

Štátny tajomník ocenil dynamický vývoj gruzínskeho hospodárstva, ktoré v minulom roku zaznamenalo rast na úrovni 9,4 percenta. „Vidíme tu veľký potenciál pre náš spoločný bilaterálny rozvoj, čo potvrdzuje tiež historický nárast slovensko-gruzínskej obchodnej výmeny. Za posledných päť rokov sa z 15 miliónov zvýšila na viac ako 55 miliónov eur,“ zdôraznil R. Chovanec s tým, že záujmom je podporiť malé a stredné podniky.

Podpis spoločnej dohody

Stretnutie štátneho tajomníka slovenskej diplomacie a gruzínskeho veľvyslanca sa uskutočnilo symbolicky v deň podpisu Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Gruzínska o hospodárskej spolupráci, ktorú podpísal štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vladimír Šimoňák v Tbilisi. Na základe dohody došlo k zriadeniu Spoločnej komisie pre hospodársku spoluprácu, ktorej cieľom je vytvoriť platformu na posilnenie bilaterálnych obchodných a investičných vzťahov, ako aj preskúmanie nových oblastí spolupráce a identifikovanie konkrétnych príležitostí spolupráce.

Gruzínsko zároveň patrí medzi tri prioritné krajiny rozvojovej spolupráce Slovenska. „Od roku 2019 sme pod značkou SlovakAid podporili rôzne projekty v celkovej hodnote takmer tri milióny eur a potenciál vidíme tiež v prepojení rozvojovej spolupráce s obchodnými projektmi,“ potvrdil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a v tejto súvislosti vyzdvihol konkrétny projekt slovenskej spoločnosti SEAK, výrobcu inteligentných ovládačov, ktorej cieľom je výmena verejného osvetlenia v Tbilisi za najnovšiu LED technológiu.

Slovenské firmy sa podľa slov Chovanca zaujímajú rovnako o účasť na veľkých infraštruktúrnych projektoch. Medzi perspektívne oblasti patrí v Gruzínsku energetika, modernizácia vodných elektrární a priehrad, systémy včasného varovania, hydrológia, meteorológia, odpadové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie, potravinársky priemysel či zdravotnícke zariadenia a farmaceutiká.

 X X X

 Nórsko navrhuje rezolúciu v OSN na podporu pomoci Palestínčanom

 Nórsko a ďalšie krajiny chcú presadiť rezolúciu OSN na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora, vyzývajúcu Izrael na uľahčenie pomoci Palestínčanom v Pásme Gazy.

Nórsko predloží rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, aby Izrael zrušil obmedzenia týkajúce sa pomoci pre Palestínčanov. Uviedol to v stredu minister zahraničných vecí Espen Barth Eide, TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v stredu uviedol, že Izrael je povinný uľahčiť prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a zabezpečiť „základné potreby“ tamojšieho obyvateľstva. Izrael takéto stanovisko hlavného súdneho orgánu OSN odmietol.

Dodržiavanie záväzkov medzinárodného práva

„Nórsko má v úmysle nadviazať na toto rozhodnutie (MSD) novou rezolúciou Valného zhromaždenia OSN,“ uviedol minister zahraničných Eide na tlačovej konferencii. „Žiadna krajina nie je nadradená nad svojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva. Je to zásadné pre Palestínčanov aj pre všetky ostatné národy žijúce vo vojnovej či konfliktnej zóne,“ dodal.

 Ministerstvo neskôr upresnilo, že Nórsko predloží rezolúciu spolu s ďalšími krajinami, aby podporili rozhodnutie MSD a pomohli zabezpečiť, že na jeho stanovisko nadviažu konkrétne kroky.

Izrael poprel, že by porušil medzinárodné právo, a argumentoval, že konanie pred MSD je zaujaté. „Je to ďalší politický pokus zaviesť politické opatrenia proti Izraelu pod zámienkou ‚medzinárodného práva‘,“ dodal. Poradné stanoviská MSD sú označované za nezáväzné, napriek tomu majú značnú právnu váhu, napísala agentúra AP., aktuality.sk

X X X

 Dostanú sa na slobodu? Advokáti Kočnera a Ruska podali návrh na prerušenie ich výkonu trestu, rozhodne Najvyšší súd

Obhajoba Mariana Kočnera a Pavla Ruska, ktorí si aktuálne v kauze falšovania zmeniek televízie Markíza odpykávajú 19-ročný trest väzenia, podala v stredu návrh na Najvyšší súd na prerušenie výkonu ich trestu. Potvrdil to ich advokát Marek Para. Najvyšší súd bude v prípade falšovania zmeniek rozhodovať o dovolaní.

Para tento týždeň odôvodnil zámer podať návrh tým, že obaja odsúdení vykonali takú dĺžku trestu, ktorá je maximálne možná v ich prípade po novele Trestného zákona. Obhajoba sa pri svojej argumentácii opiera o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci BAJI Trans.

Kočner a Rusko podali voči ich odsudzujúcemu rozsudku dovolanie minulý rok. Medzi dôvody dovolania patria napríklad zásah do práva na obhajobu či nezákonne vykonané dôkazy, medzi ktoré obhajoba radí aj komunikáciu v mobilnej aplikácii. Najvyšší súd už v dovolacom konaní zložil senát.

Kočnera a Ruska odsúdil Špecializovaný trestný súd v Pezinku v roku 2020 v kauze falšovania televíznych zmeniek na 19-ročný nepodmienečný trest väzenia. O rok neskôr im potvrdil trest aj Najvyšší súd./agentury/

X X X

 Nechcem strácať čas: Trump sa vyjadril k odloženému stretnutiu s Putinom a pomenoval hlavný bod sporu

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že nechce „zbytočné stretnutie“ so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Vyjadril sa tak po tom, čo vysoký predstaviteľ Bieleho domu oznámil, že prezidenti USA a Ruska nemajú v pláne stretnúť sa v najbližšej budúcnosti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

 „Nechcem zbytočné stretnutie,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, prečo sú plány na stretnutie lídrov nateraz pozastavené. „Nechcem strácať čas, takže uvidíme, čo sa stane,“ pokračoval americký prezident.

Šéf Bieleho domu podľa stanice BBC naznačil, že hlavným bodom nezhody naďalej zostáva odmietnutie Ruska zastaviť boje na súčasnej frontovej línii.

Trump minulý týždeň telefonicky hovoril so šéfom Kremľa. Po telefonáte oznámil, že sa s Putinom dohodli na spoločnom stretnutí v maďarskej Budapešti. Zároveň vyjadril očakávania, že táto schôdzka by sa mohla uskutočniť do dvoch týždňov.

 Anonymný zdroj z Trumpovej administratívy však v utorok povedal, že Trump „nemá v najbližšej budúcnosti v pláne stretnúť s prezidentom Putinom“. Len niekoľko hodín pred týmto vyjadrením hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že stále nie je jasné, kedy sa summit Trump-Putin uskutoční.

Tento týždeň sa podľa BBC malo uskutočniť aj stretnutie medzi americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Biely dom však uviedol, že ministri mali produktívny telefonický rozhovor a stretnutie už nie je nevyhnutné.

 Trump a Putin sa v tomto roku už raz osobne stretli, a to 15 augusta na aljašskej vojenskej základni Elmendorf–Richardson v meste Anchorage. Tento summite sa však skončil bez dohody o prímerí na Ukrajine či konkrétnych záväzkov, no prezidenti USA a Ruska hovorili o „pokroku“. Americký prezident sa od januárového návratu do úradu usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, pričom sa podľa AFP spoliehal aj na svoj dobrý vzťah s Putinom. Trump však opakovane vyhlásil, že ho Putin sklamal a že mu s ním rýchlo dochádza trpezlivos /agentury/

 X X X

Najväčšia hrozba 21. storočia? Mladí zomierajú bez príznakov choroby. Veda hovorí o „stratenej generácii“

Najnovšie zistenia z prestížneho časopisu The Lancet a globálnej štúdie o chorobnosti prinášajú mrazivé varovanie. Mladí ľudia po celom svete zomierajú v rekordných počtoch, a nie pre choroby.

 Medzi dospievajúcimi a mladými dospelými, najmä vo veku približne 15 až 39 rokov, úmrtnosť v niektorých rozvinutých regiónoch stagnuje alebo dokonca rastie

Nová rozsiahla globálna zdravotnícka analýza bije na poplach.

Napriek desaťročiam pokroku v znižovaní úmrtnosti na celom svete najnovšia správa Global Burden of Disease Study, publikovaná v prestížnom časopise The Lancet, odhalila, že mladí ľudia v mnohých regiónoch zomierajú v nečakane vysokých počtoch, avšak nie na chronické choroby, ale na zranenia, užívanie návykových látok, duševné krízy a systémové zlyhania.

Celkovo sa situácia na prvý pohľad javí pozitívne. Priemerná dĺžka života vo svete sa po pandémii opäť zvýšila a celková vekovo štandardizovaná úmrtnosť klesla od roku 1950 na menej než polovicu, píše The Guardian.

No pod týmto optimizmom sa skrýva znepokojujúci trend. Medzi dospievajúcimi a mladými dospelými, najmä vo veku približne 15 až 39 rokov, úmrtnosť v niektorých rozvinutých regiónoch stagnuje alebo dokonca rastie, uvádza Eurek Alert.

Podľa spracovania dát denníkom The Guardian označil riaditeľ Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia, Christopher Murray, tieto nárasty medzi mladými ľuďmi za „veľmi výrazné“ a varoval, že ide o „budíček pre celý svet“.

Je to viac než choroba

Na tomto novom fenoméne je najzarážajúcejšie, že príčiny nie sú klasické chronické choroby staroby. V Severnej Amerike a v častiach Latinskej Ameriky sú hlavnými faktormi rastúcej úmrtnosti mladých samovraždy, predávkovania drogami a nadmerná konzumácia alkoholu.

V iných regiónoch, napríklad v subsaharskej Afrike, sú to nebezpečné tehotenstvá a pôrody mladých žien, dopravné nehody, meningitída či iné infekcie a úrazy.

Inými slovami, mnohí mladí ľudia zomierajú nie preto, že sú „chorí“ v tradičnom zmysle slova, ale pre spoločenské, behaviorálne a systémové slabiny, zlyhania v oblasti duševného zdravia, závislosti, zranenia či nedostatočné zdravotnícke kapacity. Práve na to odborníci upozorňujú, keď hovoria o „strácajúcej sa generácii“.

 Paradox je alarmujúci. Zatiaľ čo úmrtnosť dojčiat aj seniorov na väčšine miest sveta stále klesá, mladí dospelí z týchto zlepšení neprofitujú rovnako. Modely GBD napríklad ukazujú, že hoci vekovo štandardizovaná úmrtnosť klesla vo všetkých vekových kategóriách, v skupine 20 až 39 rokov v Severnej Amerike došlo medzi rokmi 2011 a 2023 k jednému z najväčších nárastov, najmä v dôsledku predávkovaní, samovrážd a alkoholu.

Tento vývoj ostro kontrastuje s globálnymi trendmi a ohrozuje nielen verejné zdravie, ale aj sociálnu stabilitu do budúcnosti.

Mladí v rozvojových krajinách

V krajinách s nízkymi a strednými príjmami čelia mladí ľudia dvojitému riziku. Na jednej strane ich stále ohrozujú „staré“ hrozby – infekčné choroby, úmrtia matiek a dopravné nehody.

Na druhej strane sa u nich čoraz častejšie objavujú civilizačné ochorenia, ako obezita a cukrovka, ktoré sú dôsledkom urbanizácie, nezdravej stravy a slabých regulačných opatrení. Znamená to, že mladé životy sa v niektorých regiónoch strácajú už teraz, nie o desaťročia.

Najnovšie údaje napríklad ukazujú, že miera úmrtnosti dievčat a žien vo veku 15 až 29 rokov v subsaharskej Afrike bola až o 61 % vyššia, než sa predpokladalo. Prevažne v dôsledku komplikácií počas tehotenstva, dopravných nehôd a meningitídy.

Výzva pre politikov a investorov

Autori štúdie GBD varujú, že dôsledky sú vážne. Investície do systémov zameraných na zdravie mladých, integrácia starostlivosti o duševné zdravie a liečby závislostí, prísnejšia regulácia alkoholu a potravín či znižovanie rizík úrazov musia byť dnes rovnako dôležité ako boj proti infekčným a chronickým chorobám.

Doktor Murray pripomína: „Vieme, že problémy s duševným zdravím zhoršila pandémia Covid-19. Stále však existuje množstvo nejasností o ich príčinách – a to komplikuje hľadanie riešení.“

Africkí experti upozorňujú, že v mnohých krajinách má viac než 60 % obyvateľstva menej ako 25 rokov, a strata veľkej časti tejto generácie pre odvrátiteľné príčiny ohrozuje najväčší demografický potenciál súčasnosti. Zároveň pokles medzinárodnej pomoci v oblasti zdravia a napäté verejné rozpočty môžu ohroziť dosiahnutý pokrok.

Generácia v ohrození

Posolstvo je jasné. Svet síce predĺžil priemernú dĺžku života, no nezaručil, že všetci mladí budú žiť dlho a naplno. Tieto straty nie sú len číslami v tabuľkách. Každá smrť znamená nenaplnený potenciál, zlomené rodiny a oslabené komunity.

Ak vlády, darcovia a občianska spoločnosť nezareagujú, jedna generácia môže zaplatiť cenu – nie pre choroby ako také, ale pre zlyhania v starostlivosti, zanedbanie duševného a sociálneho zdravia a nedostatočnú ochranu pred odvrátiteľnými rizikami.

Varovanie je naliehavé. Toto nie je kríza budúcnosti. Deje sa práve teraz.

X X X

 Po úniku citlivých dát nariadili na súde krížovú kontrolu. Omylom zverejnili rodné číslo, adresu aj pas budúcej sudkyne

Po tom, čo Pravda upozornila na zverejnenie citlivých údajov kandidátky za sudkyňu, bratislavský krajský súd sprísnil kontrolu publikovaných písomností. Po novom budú dokumenty uchádzačov prechádzať očami nie jedného, ale dvoch ďalších zamestnancov.

 Redakcia minulý týždeň upozornila, že na webe ministerstva niekto publikoval citlivé dáta – vrátane rodného čísla a čísla občianskeho preukazu – jednej zo záujemkýň o post sudkyne. Ide o vyššiu súdnu úradníčku, ktorá pracuje na mestskom súde v bratislavskej Dúbravke. Jej meno sme sa rozhodli nezverejniť.

Informácie boli na stránke v časti Hromadné výberové konania v neanonymizovanej podobe a návštevník platformy si ich mohol stiahnuť v jej motivačnom liste spolu s vlastnoručným podpisom. Všetky privátne dáta spolu s mobilným číslom a adresou bydliska ako na dlani. Ucelené v PDF dokumente tam boli minimálne deň a zrejme až niekoľko dní, čím došlo k porušeniu GDPR a slovenského zákona o ochrane osobných údajov.

 Redakcia na to telefonicky upozornila kandidátku, ktorá sa o pochybení dozvedela až od nás, a rovnako aj rezort justície, po čom údaje stiahli. Ako spresnilo v reakcii ministerstvo spravodlivosti, jeho web slúži ako technická platforma pre viaceré samostatné sekcie. „Za obsah jednotlivých sekcií zodpovedajú výlučne oprávnené osoby poverené konkrétnymi súdmi. V prípade Hromadných výberových konaní ide o obsah, ktorý poskytuje a prostredníctvom redakčného systému aj priamo publikuje príslušný súd,“ ozrejmil vedúci Tlačového oddelenia Peter Lazarov.

Ospravedlnili sa

Ako sa ukázalo, dokumenty nahral na web ministerstva Krajský súd v Bratislave. V odpovedi pre Pravdu uviedol, že po zistení údaje z webu bezodkladne odstránil. Upozornila ho na to e-mailom priamo uchádzačka. Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak priblížil, že kandidátke zaslali vysvetlenie, prečo pochybili, a ospravedlnili sa jej. Súčasťou bola aj informácia, že krajský súd prijme opatrenia, aby k podobným incidentom v budúcnosti nedochádzalo.

„Zároveň bola zo strany Krajského súdu bezodkladne dňa 16. 10. 2025 vykonaná kontrola všetkých zverejnených dokumentov – žiadostí, životopisov, motivačných listov a vyhlásení o blízkych osobách (písomnosti zverejňované podľa § 28b ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z.) u všetkých 49-tich uchádzačov prihlásených do hromadného výberového konania vyhláseného predsedníčkou súdnej rady dňa 15. 8. 2025 pod číslom: CR-1065/2025–4490 a nebolo zistené žiadne ďalšie pochybenie,“ pokračoval Adamčiak.

 Kedysi hrozila pokuta 2 000 eur

Podľa hovorcu sa zamestnanec, ktorý zodpovedá za zverejnenie osobných údajov, sám vedeniu súdu priznal. V odpovedi na otázku, aká sankcia hrozí zamestnancovi alebo zamestnankyni za zverejnenie takýchto citlivých dát, sa odvolal na zákon o štátnej službe, ktorý upravuje aj disciplinárnu zodpovednosť pracovníkov.

Kým kedysi mohol zamestnanec za takéto porušenie dostať pokutu približne do 2 000 eur, podľa novšej právnej úpravy je na zamestnávateľovi a jeho interných normách, ako ho potrestá. V praxi to znamená, že zamestnanec tak namiesto peňažnej sankcie môže obísť napríklad s pokarhaním.

Kontrola štyroch očí

Po úniku údajov ministerstvo spravodlivosti apelovalo na súdy, aby prijali opatrenia, ktoré zamedzia opakovaným chybám. Bratislavský krajský súd sa v reakcii rozhodol prísnejšie kontrolovať kroky zamestnancov, ktorí majú túto agendu na starosti.

Krajský súd bude podľa Adamčiaka pri skenovaní a následnom anonymizovaní písomností uchádzačov hromadného výberového konania, konkrétne žiadostí, životopisov, motivačných listov a vyhlásení o blízkych osobách, uplatňovať dvojitú kontrolu zverejňovaných dokumentov.

„Čo bude v praxi znamenať, že príslušný zamestnanec uvedené písomnosti naskenuje a vykoná v nich anonymizáciu osobných údajov uchádzačov a nie len jeden zamestnanec (ako tomu bolo doposiaľ), ale dvaja ďalší zverejnením skontrolujú správnosť anonymizácie osobných údajov (kontrola „štyroch očí“ alebo „krížová kontrola“),“ spresnil hovorca.

S vlastným iniciatívnym riešením prišiel aj samotný súd – spočíva v zjednotení postupu. Chce, aby kandidáti pri hromadných výberových konania predkladali zverejňované písomnosti v štandardizovanej forme, „aby pri anonymizovaní v nich uvádzaných osobných údajov nedochádzalo k podobným pochybeniam“.

 Chybu priznali

Ako už Pravda informovala, na ochranu základných práv fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov dohliada na Slovensku Úrad pre ochranu osobných údajov. Môže nielen žiadať nápravu, ale aj uložiť pokutu.

Ako priblížila advokátka Soňa Beňo z advokátskej kancelárie Dentons, fakt, že došlo k publikovaniu dát vyššej súdnej úradníčky, malo ministerstvo ako prevádzkovateľ stránky oznámiť úradu najneskôr do 72 hodín. Túto povinnosť si podľa vyjadrenia Adamčiaka splnil krajský súd, čo odobrila aj predsedníčka úradu Zuzana Valková. „Potvrdzujeme oznámenie incidentu zo strany Krajského súdu v Bratislave,“ potvrdila.

Úrad na ochranu osobných údajov podľa Valkovej začal viesť vo veci konanie, ktoré je neverejné, a preto nie je možné poskytnúť ďalšie informácie. „Pretože v danej veci prebieha konanie, je predčasné hovoriť o tom, či a komu bude uložená sankcia, prípadne jej výška. Je to predmetom šetrenia v rámci konania,“ spresnila Valková.

„Za porušenie nariadenia GDPR a zákona o ochrane osobných údajov môže Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako dozorný orgán uložiť prevádzkovateľovi, vrátane orgánu verejnej moci, pokutu až do výšky 20 000 000 eur,“ spresnila Beňo./agentury/

X X X

 Niektorí pri emisných povolenkách pre domácnosti buď nič nepochopili, alebo sú dobre zaplatení, komentuje ekonóm

Hlavným zmyslom a cieľom emisných povoleniek pre domácnosti je masová prevýchova obyvateľstva smerom k nízkoemisnému až bezemisnému životu. Ako ďalej uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, Európska únia v tomto predstavuje laboratórium, ktorá celému svetu ukáže, či je človek schopný takej prevýchovy aj za cenu zhoršených životných podmienok. Tie sa podľa ekonóma zhoršia širokej mase obyvateľstva EÚ, nie elitám. Tí si budú naďalej lietať v tryskáčoch.

 „Pokiaľ niekto tvrdí, že povolenky pre domácnosti dlhodobo zdražia život iba o stovky korún mesačne, že benzín zdraží len o korunu, či dve na liter, zatiaľ vôbec nič nepochopil. Alebo je dobre zaplatený, aby sa tváril, že nechápe,“ podotkol Kovanda. Pár stoviek korún mesačne totiž podľa neho určite nezabezpečí prevýchovu obyvateľstva. „Je fascinujúce, koľko ľudí to stále nepochopilo, alebo sa robia, že to nepochopili. Prečo by sa zavádzal tak nákladný systém, opretý o obchodovanie hneď na niekoľkých burzách, celounijný, investorom, špekulantom a fondom z celého sveta otvorený systém, pokiaľ by výsledkom bolo zdraženie, ktoré je príliš nepatrné, aby čokoľvek zmenilo?,“ zdôraznil Kovanda s tým, že fakt, že nové emisné povolenky znížia globálnu teplotu presne o 0,0 stupňa Celzia v porovnaní so stavom, kedy boli zavedené, si môže každý overiť na verejne dostupnom klimatickom modelu OSN.

 Pomaly odchádzajúca česká vláda bola tento týždeň podľa Kovandu v Bruseli povodená za nos. A následne vláda vodí za nos českú verejnosť. „Takže sa dozvedáme, že Česko dosiahlo úspech a systém emisných povoleniek ETS 2 sa zmení. Lenže ide len o zmenu kozmetickú. Takú, aby sa vlk nažral a koza zostala celá,“ upozornil Kovanda. Kozou sú podľa neho investície a investičné zámery medzinárodných investorov a špekulantov s uhlíkovými odpustkami, ktorí už niekoľko mesiacov s povolenkami fakticky obchodujú a príležitosť dobre zarobiť si nenechali vziať.

„Na rozdiel od vidieckeho dôchodcu z Vysočiny, ktorý aj im bude platiť odpustky za to, že topí s emisiami, majú za chrbtom armádu dobre platených právnikov, s nimi ani Brusel nemieni ísť do arbitráží a súdnych sporov. A títo investori a špekulanti s odpustkami, ani ich právnici, so zastropovaním ceny povoleniek zjavne nepočítajú,“ konštatoval Kovanda.

Cena povolenky na lipskej energetickej burze EEX v týchto dňoch uzatvára na úrovní 86,32 eura, teda 92 % nad údajným stropom. „Pripomeňme, že cieľom českej vlády bolo dosiahnuť zastropovanie na nominálnej úrovni 45 eur. Nič také sa nekoná,“ dodal Kovanda, podľa ktorého investori a špekulanti do povoleniek v Európskej komisii v uplynulých týždňoch intenzívne lobovali, aby nepodľahla tlaku 19 členských krajín EÚ, ktoré chceli zásadnejšie zmeny pri nových povolenkách ETS 2. „Pokiaľ je zmenou ich väčšia predvídateľnosť a slabšie výkyvy, pričom sa nevylúčil výrazný nárast cien povoleniek, investori a špekulanti môžu byť spokojní,“ zdôraznil Kovanda.

To, že investori a špekulanti ani dnes nepočítajú so zastropovaním cien emisných povoleniek pre domácnosti demonštruje podľa Kovandu vývoj cien termínovaných kontraktov na povolenky ETS 2 na lipskej burze. Povolenky s termínom vysporiadania v decembri 2027 uzatvárali 92 % nad údajným stropom. „Pokiaľ by investori, špekulanti a ďalší burziáni verili, že cena povolenky zastropovaná bude, nedávalo by im žiadny zmysel platiť dneska za povolenky cenu okolo 86 eur,“ konštatoval Kovanda.

 Slovensko podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu ešte neimplementovalo systém ETS 2 do svojej legislatívy. Schválilo sa podľa neho len to, aby slovenské subjekty mali právo reportovať výšku emisií a nemohli byť za to sankcionovaní, že tak nerobia. „Neschválilo sa, aby subjekty museli nakupovať emisné povolenky v ETS 2. Ľudovo povedané, Slovensko neimplementovalo do dnešného dňa systém ETS 2 a nebude to mať žiaden dopad na cenu. Na druhej strane sme ochránili slovenské subjekty, aby nemohli byť znevýhodňovaní, že si neplnia informačnú povinnosť,“ napísal na sociálnej sieti Taraba./agentury/

X X X

Roman Abramovič je späť v akcii. V Európe plánuje kúpiť známy klub

Ruský miliardár Roman Abramovič, ktorý viedol futbalový klub Chelsea počas jeho najúspešnejšej éry predtým, ako bol v roku 2022 nútený ho predať, zvažuje návrat do futbalu. Podľa medializovaných správ plánuje investovať do Galatasarayu Istanbul.

Ako píšu turecké médiá, ruský oligarcha sa plánuje presťahovať do Istanbulu a stať sa jedným z najvýznamnejších aktérov v jednom z tamojších klubov.

Hoci správy tvrdia, že Abramovič má v úmysle kúpiť akcie a stať sa jedným z najväčších akcionárov Galatasarayu, takýto krok naráža na právne a štrukturálne obmedzenia.

Podľa súčasného rámca kontroluje verejnú spoločnosť „Galatasaray Sportif A.S.“ nadácia Galatasaray, nie súkromná spoločnosť. Vlastnícky model klubu je preto založený na členstve, nie na korporátnom akcionárstve, čo znamená, že jeho majetok nemožno predať jednotlivcom ani externým investorom, pokiaľ sa tak nerozhodne samotná nadácia.

 Aby sa Abramovič finančne angažoval, pravdepodobne by musel hľadať nepriame formy spolupráce – ako sú sponzorstvá, infraštruktúrne partnerstvá alebo spoločné podniky zahŕňajúce komerčné dcérske spoločnosti klubu, namiesto priameho nákupu podielu.

Ak by sa to uskutočnilo prostredníctvom povolených kanálov, Abramovičovo angažovanie by mohlo predstavovať jednu z najvýznamnejších zahraničných investícií do tureckého športového prostredia.

Galatasaray, ktorý získal titul tureckej Süper Lig v posledných troch po sebe idúcich sezónach, naďalej rozširuje svoju medzinárodnú značku prostredníctvom sponzorských zmlúv, európskych súťaží a projektov akadémií v zahraničí.

V tureckej Süper Lig má päť klubov súkromné vlastníctvo: Göztepe (ktorý v roku 2022 kúpila londýnska spoločnosť Sport Republic), Kasımpaşa (predtým vo vlastníctve Ciner Group, ale nedávno pod štátnou kontrolou), Samsunspor (vo vlastníctve amsterdamskej spoločnosti Amissos Sports), İstanbul Başakşehir (vo vlastníctve Göksena Gümüşdağa) a Fatih Karagümrük (vo vlastníctve Süleymana Hurmu).

Abramovič vstúpil do sveta futbalu prvýkrát v roku 2003 kúpou Chelsea. Počas takmer dvoch desaťročí jeho vlastníctva klub získal päť titulov anglickej Premier League, dve trofeje Ligy majstrov a viacero domácich pohárov, čím sa transformoval na globálnu futbalovú silu. Jeho finančná podpora preformovala ekonomické prostredie európskeho futbalu, podporujúc rast hodnoty prestupov a moderné modely riadenia klubov.

V roku 2022 Abramovič predal Chelsea za 4,25 miliardy libier (5,69 miliardy eur) po sankciách, ktoré Veľká Británia uvalila po ruskej invázii na Ukrajinu. Odvtedy sa väčšinou držal mimo verejnej futbalovej sféry, zameriavajúc sa na súkromné investície a filantropické projekty., aktuality.sk

X X X

V korupčnej kauze Norberta Bödöra vypovedal v stredu policajt Peter Chujac

Norbert Bödör, ktorý figuruje aj v kauze Dobytkár, je obžalovaný z prečinu podplácania, vinu odmieta. Úplatok mal poskytnúť vo výške 50-tisíc eur.

V korupčnej kauze s nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom, ktorá sa po vyše ročnej pauze začala opäť pojednávať, vypovedal v stredu pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku niekdajší vyšetrovateľ tejto kauzy, známej ako Valčeky, Peter Chujac. Aj keď ku korupčnej trestnej činnosti, z ktorej je Norbert Bödör obžalovaný, nič povedať nevedel, podrobne opísal, čo sa s vyšetrovaním kauzy dialo po tom, ako svedok prevzal vyšetrovací spis, aj ako ho vnímal, keď ho prevzal.

V čase, keď Chujac spis prebral, bolo v kauze obvinených 32 ľudí. Svedok prízvukoval, že v prebratom prípade vnímal určité anomálie. Konfrontoval s nimi predošlého vyšetrovateľa prípadu Mariána Kučerku rovnako aj dozorovú prokurátorku, ktorá podľa Chujaca jeho výhradám veľký význam nepripisovala. Najviac svedka zaujímalo, prečo v prípade nebol obvinený Štefan Žiga; výhrady mal aj k znaleckému posudku. O všetkých svojich výhradách spísal úradný záznam, avšak až v dobe, keď už kauzu nedozoroval. Chujac ozrejmil aj to, že s obvinením Štefana Žigu meškal z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Žigu obvinil až vyšetrovateľ, ktorý prípad prebral po Chujacovi.

Neštandardná udalosť

Za neštandardné Chujac považoval to, že ho exšéf finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernard Slobodník, ktorý je v kauze Valčeky kľúčovým svedkom, pozval na spoločenskú udalosť, na ktorej bol prítomný aj vtedy podozrivý Štefan Žiga. Toho neskôr Slobodník v danej kauze usvedčoval z korupčnej trestnej činnosti.

 Proces má pokračovať 12. novembra, predvolaný má byť ako svedok Marián Kučerka. Tiež sa majú čítať listinné dôkazy. Termín na 6. novembra bol zrušený z dôvodu kolízie obhajoby. O tom, či budú predvolaní ako svedkovia Ján Čurilla, dozorový prokurátor Peter Mikuláš či bývalý prokurátor Matúš Harkabus, ktorých navrhla obhajoba, musí súd ešte rozhodnúť. Mikuláš tento návrh považuje za nedôvodný. Podľa neho nemá žiadny súvis s prejednávaným skutkom. Vidí za tým snahu obhajoby odpútavať pozornosť od predmetu dokazovania a kontaminovať dokazovanie návrhmi, ktoré zbytočne predlžujú trestné konanie.

Reakcia prokurátora

Aj dozorový prokurátor, aj obhajca Marek Para zhodnotili pred médiami svedeckú výpoveď Chujaca pozitívne. „V podstate potvrdil nepriamo skutočnosti vo vzťahu k stíhanému skutku,“ uviedol Mikuláš. Para hodnotí výpoveď v prospech obhajoby. „Svedok potvrdil výpoveď pána svedka Petra Petrova, ktorý vypovedal, že počas celého obdobia, keď prichádzal do kontaktu s Bernardom Slobodníkom, teda od roku 2016 až 2020, nikdy nepočul meno môjho klienta, ani žiadnu súvislosť s korupčnou trestnou činnosťou, takže je to pozitívna výpoveď,“ tvrdil Para.

Na predošlom hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo vo februári 2024, odmietol obžalovaný Norbert Bödör vypovedať. Ako svedkovia vypovedali Bernard Slobodník, Peter Petrov, podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas-SD) a Štefan Žiga, ktorý už bol v kauze Valčeky právoplatne odsúdený.

Norbert Bödör, ktorý figuruje aj v kauze Dobytkár, je obžalovaný z prečinu podplácania, vinu odmieta. Úplatok mal poskytnúť vo výške 50-tisíc eur. Súvisieť mal s pomocou v konkrétnej trestnej veci v prospech inej osoby., aktuality.sk