USA už nebudú idiotom so šekovou knižkou. Najstarší syn amerického prezidenta Donald Trump mladší v nedeľu vyhlásil, že jeho otec sa môže prestať zaoberať vojnou na Ukrajine. Vyjadril sa tak na fóre v katarskej Dauhe, pričom sa vyslovil proti pokračovaniu ďalších bojov. Ukrajinu označil za skorumpovanú krajinu, z ktorej bohatí utiekli a proti Rusku podľa neho bojuje „roľnícka trieda“. Upozornili na to denník The Guardian a televízia Sky News.

Trump mladší si myslí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predlžuje vojnu, pretože vie, že v prípade jej ukončenia by nikdy nevyhral voľby. Kritizoval aj šéfku zahraničnej politiky EÚ Kaju Kallasovú. Európske sankcie podľa neho nefungujú, pretože len zvyšujú cenu ropy, z predaja ktorej môže Rusko financovať vojnu a Európa iba čaká, kedy Rusko zbankrotuje. „To nie je plán,“ zdôraznil.

Na otázku, či je možné, že jeho otec, ktorý sa uchádzal o zvolenie s prísľubom vyjednania mieru na Ukrajine, sa touto otázkou prestane zaoberať, Trump mladší odpovedal, že možno áno. Pripustil, že jeho otec je jedným z najmenej predvídateľných ľudí v politike. Prisľúbil tiež, že USA už viac nebudú „idiotom so šekovou knižkou“. Podľa Trumpa 50 percent superáut v Monaku malo ukrajinské evidenčné čísla.

„Jednou z najúžasnejších vecí, ktorej som bol počas leta očitým svedkom v Monaku, keď sme jazdili s priateľkou Bettinou, bolo, že počas bežného dňa polovica superáut, Bugatti, Ferrari, všetky mali ukrajinské poznávacie značky. Máme sa domnievať, že si na to zarobili na Ukrajine?“ povedal.

„Bohatí utiekli, nechali bojovať v týchto vojnách ľudí, ktorých považovali za sedliakov, a nemali žiadny dôvod to zastaviť, pretože pokiaľ im prichádzal vlak s peniazmi, a oni ich kradli, a nikto nič nekontroloval, lídri, teda tí, čo rozhodujú, nemali žiaden dôvod niekedy uzavrieť mier. Žiadny rozdiel oproti Putinovi – nebojovali tam synovia oligarchov, posielali tam niekoho zo Sibíri a on využil vojnu na vybudovanie svojej výrobnej základne,“ povedal Trumpov syn.

„Je jasné, že sankcie, ktoré sme uvalili, vôbec nepomohli, jediné, čo spôsobili, bolo zdvihnutie ceny ropy, vďaka čomu si v podstate mohol zaplatiť vojnu cenovým rozdielom a popritom si budoval výrobnú základňu. Nikto nemal žiaden dôvod sadnúť za rokovací stôl. Zelenskyj vedel, že už nikdy nevyhrá ďalšie voľby a oni pokračovali v kradnutí. Putin si budoval výrobnú základňu a všetko, čo nám zostalo, sú milióny mladých, úplne mladých chlapcov, ktorí zomierali pre nič,“ dodal Donald Trump jr.

Guardian pripomína, že Trump mladší nemá žiadnu oficiálnu funkciu v americkej vláde. Patrí však medzi kľúčové osobnosti v neformálnom hnutí MAGA (Urobme Ameriku znovu skvelou). Podľa denníka jeho tvrdenia odrážajú antipatie niektorých členov Trumpovho tímu voči ukrajinskej vláde a prichádzajú v čase, keď americkí vyjednávači navrhujú, aby sa Kyjev vzdal časti svojho územia./agentury/

X XX

 ODSTRANIT  ZELENSKĚHO,  RUSKO  S  NÍM  NEBUDE  JEDNAT

ZAVINIL  VÁLKU  NA  UKRAJINÉ,  ZNIĆIL  ZEMi,  TISÍCE  MRTVÝCH

VOJENŠTÍ  PROKURÁTOŘI  EVROPY,  SVĚTA  STÍHAT  ZELENSKÉHO

ZA  VŠECHNY  ŠKODY

UKRAJINA  NEPOSLOUCHAT  ANGLII,  STARMERA,  PAVLA  Z  ČR,

MACRONA,  MERZE,  DALŠÍ  POLITIKY  NAPOJENÉ  NA  FAŠISTY

HTLERA, EU,  LEYENOVOU,  KALLASOVOU

Zelenskyj mě zklamal, mírový plán ani nečetl, prohlásil Trump

Za konstruktivní, ale nelehké označil v noci na pondělí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj několikadenní rozhovory ukrajinské delegace se zástupci Spojených států o americkém mírovém plánu. Americký prezident Donald Trump prohlásil, že Zelenskyj jej zklamal tím, že podle něho plán ani nečetl.

Zelenskyj si v sobotu telefonoval se zvláštním americkým vyslancem Stevem Witkoffem a Trumpovým zetěm Jaredem Kushnerem, s nimiž předtím tři dny na Floridě jednal předseda ukrajinské bezpečnostní rady Rustem Umerov a náčelník generálního štábu Jurij Hnatov.

„Američtí zástupci znají základní ukrajinské pozice,“ uvedl Zelenskyj podle agentury Reuters. „Rozhovory byly konstruktivní, i když ne lehké,“ dodal prezident.

V pondělí chce o výsledcích jednání a aktuální situaci hovořit s lídry Británie, Francie a Německa v Londýně.

 Američané v listopadu představili mírový plán, jejž Kyjev a evropské země považovaly za výrazně proruský, a navrhli úpravy, načež Washington prezentoval novou verzi plánu. Ruský prezident Vladimir Putin, který byl ochoten o první verzi vyjednávat, ve čtvrtek řekl, že k částem nové podoby plánu má Rusko výhrady.

„Mluvili jsme s prezidentem Putinem, mluvili jsme s vůdci Ukrajiny, především se Zelenským, prezidentem Zelenským, a já musím říci, že jsem trochu zklamán, že prezident Zelenskyj ten návrh ještě nečetl,“ řekl Trump v neděli během večerní slavnosti ve Washingtonu novinářům bez dalšího vysvětlení.

 Šéf Bílého domu již několikrát Zelenského kritizoval například za malou ochotu přenechat Rusku ukrajinské území za účelem dojednání míru. Kritická slova na adresu Putina, který podle evropských či ukrajinských politiků nejeví opravdový zájem o mír a chce pokračovat v bojích, volí Trump méně často, i jeho přístupem ale již byl podle svých slov několikrát zklamán.

X X X

 EXKOMUNISTA  PAVEL  JAKO  VOJÁK  MUSEL  VĚDĚT  O  BANDEROVCÍCH,

ZELENSKÝ  JE  STÁLE  OBHAJUJE,  CHRÁNÍ,  VINEN  I  ZA  KORUPCI

NA  UKRAJINĚ,  KAMARÁDA  JERMAKA,  KTERÉHO  ODVOLAL,

ALE  SÁM  SE  NA  MILIARDOVÉ  KORUPCI  PODÍLEL

TEĎ  TO  SVÁDÍ  NA  EU,  LEYENOVOU,  KALLASOVOU

VOJENŠTÍ  PROKURÁTOŘI  STÍHAT  i  POLITIKY  EU

Naozaj tam vraždili banderovci? Pravda o masakre v Kolbasove a Novej Sedlici

Je to ako detektívka s historickou zápletkou. Až donedávna sa tvrdilo, že za vraždami 15 ľudí v Novej Sedlici, Uliči a Kolbasove v decembri 1945 stoja banderovci. Teraz, po 80 rokoch, sa však ukazuje, že to všetko mohlo byť aj inak. Treba opäť prepisovať históriu?

Bojová akcia proti banderovcom v roku 1947.

Keď vydesení susedia ráno po tragédii pozbierali odvahu a nazreli do domu kolbasovského krajčíra Mendela Poláka, naskytol sa im pohľad, na aký sa nezabúda.

V kalužiach krvi tam ležalo jedenásť povraždených Židov – päť mladých mužov a šesť žien. Steny boli rozstrieľané, muži s vyvrátenými hlavami pri stole, ženy na posteliach. Zdalo sa, že masaker nikto neprežil.

Vina zaň padla na príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), partizánskych oddielov, ktoré bojovali za nezávislosť svojej vlasti už od roku 1942 – proti Rusom i Poliakom. Podľa lídra Organizácie ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu im prischla prezývka banderovci. Boli však naozaj páchateľmi?

Historik Michal Šmigeľ, ktorý o banderovcoch na Slovensku napísal knihu, sa prípad snaží rozlúštiť. Upozorňuje, že poľsko-slovenské pohraničie bolo vtedy nebezpečné, ponevieralo sa tam veľa pašerákov, pytliakov a rôzne ozbrojené bandy. Po skončení druhej svetovej vojny navyše v krajine panoval antisemitizmus a Židia boli stále terčom útokov.

„Pomaly každý, kto sa vtedy túlal s puškou po lese, bol banderovec. Na ich účet sa toho pripísalo veľa. Je to veľmi zložitá vec. Už roky tu pretrvávajú mýty a triezvy pohľad chýba,“ uviedol pre Pravdu Šmigeľ, ktorý je profesorom histórie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pri svojom 20-ročnom bádaní natrafil na veci, ktoré ho zarazili. Napríklad zistil, že z archívov zmizli isté dokumenty, alebo ich publicisti falošne interpretujú a vymyslené vydávajú za fakt. Ako to teda celé bolo?

Začiatok krvavej zimy

Banderovci, ktorí aj po vojne pokračovali v boji, sa na severovýchodnom Slovensku objavili v auguste a septembri 1945.

Vtedy uskutočnili svoj prvý „propagandistický pochod“ – mapovali nálady obyvateľstva, rozdávali letáky a rečnili o sovietskom imperializme, zločinoch stalinizmu či situácii na sovietskej Ukrajine. Ešte nerabovali, len žiadali potraviny. Odišli skôr, ako proti nim stihla zakročiť armáda a bezpečnosť.

V okrese Snina sa ozbrojené skupiny začali objavovať koncom októbra 1945. Prichádzali spoza poľských hraníc. O mesiac neskôr sa situácia zdramatizovala. V Novej Sedlici 22. novembra vyrabovali zásoby potravín a šatstva, ktoré obec dostala ako pomoc z českých krajín. Nasledujúcu noc plienili v obci Zboj.

Vystupovali sebavedome. V Zboji „vyšetrovali“ príslušníka Finančnej stráže a zbili predsedu Miestneho národného výboru. Po návrate do Novej Sedlice nadránom 24. novembra chceli zase obesiť predsedu organizácie komunistickej strany, no obyvatelia ich uprosili, tak dostal „iba“ poriadnu bitku palicou. „Aby si zapamätal naveky, sviňa komunistická!“ kričali.

Neštítili sa ani zabíjania. Ich obeťami boli traja lesní robotnici a komunisti v Novej Sedlici. Ivana Šiškana vytiahli z domu. Zastrelili ho, aj keď kričal, že je nevinný. Mikuláša Kireša vyvliekli zo skrýše. Zabili ho pred manželkou, starou mamou a troma deťmi. Z jeho hospodárstva odviedli kravu a dvoch býkov, „ktoré vraj dlžil“. Žida Davida Gelbu odviedli so sebou, domov sa už nevrátil.

A vraždenie pokračovalo. 6. decembra 1945 okolo 20. h banditi najprv vtrhli do Novej Sedlice. Dedinčanov donútili zapriahnuť osem saní, potom pokračovali do obce Ulič.

Obsadili celú dedinu, obkľúčili aj sídlo Finančnej stráže. S jej príslušníkmi sa zhovárali a fajčili. Povedali im, že sa musia ísť pozrieť i na stanicu Národnej bezpečnosti. Aby sa vraj „na nich nehnevala alebo necítila sa byť urazená“.

Neskôr vtrhli do domu lesného robotníka a komunistu Alexandra Steina, kde zastihli aj jeho manželku a dve židovské ženy. Prikázali im, aby sa poumývali, vyobliekali a pomodlili. Stein musel zo steny zvesiť portrét Stalina, ktorý mu rozbili o hlavu. Potom ich zastrelili a dom vyrabovali.

Ich kumpáni medzitým po dedine zháňali Žida Armina Tejchmana, bývalého veliteľa stanice Národnej bezpečnosti, ktorý v Uliči viedol potravinové družstvo. Nenašli ho, ale vyhlásili, že ho „musia dostať za každú cenu“.

Zhabané potraviny a tovar naložili na šesť saní a asi o 22. h dedinu opustili. Lup si odviezli na poľské hranice. Dvoje saní však smerovali do susedných obcí – Ruského Potoka a Kolbasova. Banditi tam asi pátrali po Tejchmanovi.

Foto: UKROP-UA.NET

Príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády, nazývaní banderovci.

Z nezvaných hostí vrahovia

Ako udalosti prebiehali ďalej, nie je celkom jasné. Výpovede svedkov a úradné hlásenia sa rozchádzajú, niekedy si protirečia a je v nich veľa nepresností.

Podľa jednej verzie dorazila banda ozbrojencov do Kolbasova okolo 23. h. Vraj sa nejakých miestnych obyvateľov pýtali na starostu a ten im vyšiel v ústrety. Chceli, aby im pripravil jedlo. Keď namietal, že ľudia sú chudobní, odvetili, že vedia, kde hľadať.

Zamierili do domu Mendela Poláka, židovského krajčíra a distribútora pomoci od UNRRA (Organizácie Spojených národov pre pomoc a obnovu). Bývala tam i rodina židovského obchodníka Šalamúna Rotha a v ten večer prišli aj Židia z okolia, ktorí prežili holokaust.

Spolu bolo v dome 12 Židov – päť mužov vo veku 22 až 43 rokov a sedem žien, z ktorých najmladšia mala 14 a najstaršia 32 rokov. Ako neskôr spomínal obyvateľ obce Juraj Bobela, u Polákovcov bolo v ten večer veselo.

Keď vstávali od skromnej hostiny, vtrhli do domu banditi. Najprv si rozkázali podať večeru. Dali sa pohostiť, najedli sa, aj si vypili. Posmelení pálenkou sa začali vyhrážať a správali sa spupne.

Štrnásťročná Helena Jakubovičová, ktorá sa schovávala za staršími ženami, využila príležitosť a zaliezla pod posteľ. Ženy na ňu hodili ešte periny, a tým jej zachránili život. V izbe sa totiž začalo strieľať…

Časopis Bojovník agituje do boja proti na Slovensko prenikajúcim bojovníkom UPA v apríli 1946.

Spomienky pamätníčok

Kolbasov je dnes malá obec, kde žije už len 61 obyvateľov. Autorovi tohto článku sa však pred desiatimi rokmi podarilo vypátrať tri pamätníčky, ktoré vtedy mali 84 až 96 rokov – Zuzanu Kičovú, Alžbetu Bobelovú a Alžbetu Chauturovú.

Na tragickú udalosť si napriek veku veľmi dobre spomínali. Práve sa vracali „z priadok“ od susedov, keď stretli asi štyroch mužov na saniach. „Najprv sme si o nich nemysleli nič zlé. Jeden muž, čo bol s nami, nám však povedal, že sú to banderovci a idú za Židmi,“ opísali.

Najstaršia z nich videla z domu, ako si ozbrojená banda svieti na dvore Polákovcov, potom začula výstrely. V strachu, že banda príde aj k nim, sa rozplakala. Alžbeta Chauturová, naopak, streľbu ani nezačula. O tom, čo sa stalo, sa dozvedela až na druhý deň ráno.

„Nechcela som sa pozerať, ako budú vynášať ich mŕtvoly, no nakoniec som to náhodou predsa len videla. Odvážali ich na obyčajnom voze, kam sa dáva seno. Len ich prikryli, ale ruky im viseli z voza,“ zaspomínala si.

Zavraždených ešte v ten deň pochovali na židovskom cintoríne v Kolbasove. Neskôr ich exhumovali a previezli – zrejme na cintorín do Humenného.

O zločine sa zachovalo i svedectvo mladučkej Heleny, ktorú publicista a komunistický funkcionár Bohuš Chňoupek opísal ako „dengľavé dievčatko s tenkými nôžkami v zošliapaných škrbáľoch, s meravým pohľadom mandľových očí upretých do prázdna“.

Podľa nej sa v dome často stretávali židovské rodiny z okolia, ktoré obchodovali so soľou a s rozličným tovarom. Tak to bolo aj v osudnú noc. Na prídel vtedy dostali plátno, a tak krajčíri brali ostatným miery a ženy pripravovali jedlo.

Keď sa dievčina skryla pod posteľ, banditi v dome sa už Židom vyhrážali. Počula nárek, výkriky a prosby. Aby sa neprezradila, držala si ruku na ústach. Potom bolo počuť veľa výstrelov, stony, chrčanie umierajúcich, rozkazy a nakoniec len ticho.

Útočníci mali naponáhlo. Každej z obetí dali síce ranu istoty, ale to, že Helena chýba, nepostrehli. Naložili veci na sane a zmizli v horách za poľskými hranicami.

Foto: VHÚ – Vojenský historický archív Bratislava

Zbrane, ktoré používali banderovci – nemecký samopal MP40, nemecká pištoľ Parabellum Luger P08 a špeciálne upravená ručná zbraň – kombinácia dýky, revolvera a boxera.

Helenino svedectvo

To, že sa dá tragédia v Kolbasove vysvetľovať rôznymi spôsobmi, zistil už v 60. rokoch minulého storočia Mikuláš Mušinka, profesor, ktorý tam robil etnografický výskum.

Keď sa jedného obyvateľa spýtal na smutnú udalosť, dostal vraj takúto zvláštnu odpoveď: „Chcete vedieť, ako to bolo, alebo ako to musí byť? Keď ako musí byť, tak choďte na miestny národný výbor. Tam vám porozprávajú, ako má byť. Ak chcete vedieť, ako to v skutočnosti bolo – nič vám nepoviem.“

Na nezrovnalosti poukazuje aj Šmigeľ. Zhromaždil dokumenty, ktoré sa predošlým bádateľom nedostali do rúk. Mnohí vychádzali z toho, čo o prípade zverejnil

Chňoupek, ale Šmigeľ pri porovnávaní podkladov odhalil, že ten isté veci falšoval, obsah si prispôsoboval a prepisoval.

Ako historik zistil, do Kolbasova nepochybne prišli len jedny sane s „banderovcami“. Ozbrojenci najprv zavítali do miestnej píly, kde hľadali Tejchmana. Potom im zrejme niekto ukázal Polákov dom, kde sa zišli Židia, tak šli hľadať tam.

To potvrdila i výpoveď Heleny Jakubovičovej. Historik objavil protokoly, ktoré s ňou spísali hneď po vražde aj neskôr na partizánskej ústredni v Košiciach.

Podľa nej prišli ozbrojení muži do Polákovho domu o jednej hodine po polnoci 7. decembra. Opýtali sa: „Vy ste skryli Armina Tejchmana z Uliča?“

Potom mužov postavili do radu, prikázali im, aby sa modlili a spustili streľbu. Vošli do druhej izby, kde spali ženy, jeden svietil a druhý pištoľou zabíjal. „Naše mená už vopred vedeli,“ dosvedčila v protokole Helena.

V dome s mŕtvymi však nezostala do rána, ako tvrdil Chňoupek. Po odchode bandy utiekla k inej židovskej rodine v Kolbasove. Vrátila sa až ráno, keď do obce dorazil oddiel československého vojska.

Legenda o banderovcoch

Nejasností v celom prípade je viac. Šmigeľ navyše pochybuje, že sa udalosti zbehli tak, ako sa uvádza v oficiálnych správach. Nápadné sú nesprávne údaje o počte banditov, nesedia ani mnohé fakty.

Páchatelia viditeľne nechceli vzbudiť pozornosť a snažili sa postupovať rýchlo. Po masakre ihneď zmizli, nešli rabovať ani hľadať ďalších Židov, ako sa kedysi písalo. Okrem niekoľkých ľudí, ktorí si ich všimli, preto celá dedina pokojne spala až do rána.

Všetko by bolo bývalo inak, hovorí historik, keby vojaci boli prišli už 6. decembra, ako pôvodne plánovali. Pre husté sneženie a nepriechodné cesty však zostali nocovať v Stakčíne a do Kolbasova sa dostali až ráno. Zrejme preto sa banda tak ponáhľala.

Viac svetla do prípadu prináša i záverečná správa o vyšetrovaní tragédie v Kolbasove z roku 1948, z ktorej dovtedy nik nečerpal. Jej autori boli veľmi opatrní pri opise toho, kto ten zločin spáchal. Označeniu „banderovci“ sa vyhýbali.

Otázkou, ktorá môže veľa vecí vysvetliť, je motív. Vtedajší vyšetrovatelia v tom mali jasno. „Dôvod tohto činu treba hľadať v programe banderovcov – vyničiť všetkých Židov a komunistov,“ napísal v januári 1946 veliteľ vojenskej oblasti v Humennom.

Skutočné dôvody však vôbec nemuseli súvisieť s ideológiou. Viaceré zdroje potvrdili, že banda mala zrejme informátorov a udavačov, a to nielen medzi ľuďmi v pohraničných obciach, ale aj na úradoch v Snine. Informovali ich napríklad o prídeloch potravín a šatstva.

Ani vraždy komunistov v Novej Sedlici nemuseli súvisieť s ich politickým presvedčením. Predošlí bádatelia kládli dôraz na ich komunistickú príslušnosť, lenže bola tam aj iná spojitosť.

Všetci boli lesnými robotníkmi a „obchodovali“. Objavili sa informácie, že neboli celkom „čistí“. Narafičenie činu tak, aby to pripomínalo banderovcov, mohlo byť iba zásterkou./agentury/

X X X

NEPOSLOUCHAT  EXKOMUNISTU  PAVLA,  ZRADIL  DR  HUSÁKA

 Pavel: Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, všetci prehráme. Prezident kritizoval Západ

Víťazstvo Ruska vo vojne proti Ukrajine by znamenalo porážku celého Západu, varoval český prezident Petr Pavel v rozhovore pre nedeľňajšie noviny The Sunday Times. Upozornil zároveň, že ak by Ukrajina vojnu prehrala, hrozba narušovania vzdušných priestorov či iných hybridných útokov by sa len zvýšila.

Prezident Českej republiky Petr Pavel

„Ak dovolíme Rusku vyjsť z tohto konfliktu ako víťaz, všetci prehráme,“ povedal Pavel v rozhovore na Pražskom hrade.

Nedávno odhalené tajné rokovania medzi Ruskom a USA, ktoré navrhovali, aby sa Ukrajina vzdala svojho územia, Pavlovi podľa jeho slov náramne pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Tú európske krajiny podpísali s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom a rozhodli, že Československo musí Nemecku odstúpiť pohraničné územie obývané prevažne Nemcami.

Prezident Pavel

Súčasné správanie Západu prirovnal Pavel k politike ústupkov pred druhou svetovou vojnou, vyjadril však presvedčenie, že tentoraz je podľa neho Západ vinný nie tak zo zrady Ukrajincov, ako skôr z nedostatku kolektívnej odvahy brániť vlastné hodnoty. „To, čo teraz robíme, by som nenazval zradou Ukrajiny. Nazval by som to neochotou – neochotou chrániť princípy, ktoré všetci tvrdíme, že chránime,“ uviedol.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho pri zdôvodňovaní invázie na Ukrajinu používa rovnaký naratív, aký použilo nacistické Nemecko pri anexii Sudet. „V prípade Československa bola nemecká menšina použitá ako zámienka. To isté vysvetlenie používa aj Vladimir Putin,“ povedal s odkazom na argument Moskvy o ochrane ruskej menšiny na Ukrajine.

Česká hlava štátu uznala, že po vojne bude Európa potrebovať novú bezpečnostnú zmluvu s Ruskom, podobnú Helsinskému aktu z roku 1975. Rusko by v nej malo uznať územnú celistvosť všetkých signatárov a súhlasiť s vynútiteľnými obmedzeniami svojho konania. „Proste nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil Pavel.

Fico sa v Číne stretol s Putinom: Odsúdil útoky Kyjeva, EÚ prirovnal k žabe na dne studne

V rozhovore tiež argumentoval, že Európa by mala byť schopná bojovať a vyhrať prípadnú vojnu sama, bez výraznej pomoci zo strany Spojených štátov. Varoval, že ak by USA boli „zaneprázdnené inde, napríklad v ázijsko-tichomorskej oblasti“, a nedokázali by poskytnúť kľúčové kapacity, ako sú spravodajské služby, doprava, komunikácie a logistika, „my v Európe by sme mali byť schopní to zvládnuť sami“.

Európa ale podľa neho nemá dostatok zdrojov na zdvojenie týchto štruktúr. Ako riešenie preto navrhol posilniť inštitúcie v rámci „európskeho piliera“ NATO, čo zahŕňa akési zdvojenie veliteľských pozícií medzi amerických a európskych predstaviteľov, ktoré by umožnilo hladký prenos právomocí v prípade neprítomnosti USA.

Nedávne incidenty v Európe, pri ktorých do vzdušných priestorov členských štátov NATO prenikli drony počas ruských útokov na Ukrajinu, označil Pavel za úmyselné a dobre naplánované. Podľa neho mali niekoľko cieľov. „Jedným z nich je ukázať, že Rusko je toho schopné. Ďalším je otestovať náš systém protivzdušnej obrany. Ale testuje aj našu odhodlanosť brániť sa,“ povedal.

Nevylúčil tiež, že Európa by mohla v budúcnosti reagovať na podobné incidenty pripisované Moskve dôraznejšie, než doteraz – napríklad aj možným zostrelením ruského dronu alebo lietadla. „Rusko by nedovolilo opakované narušenie svojho vzdušného priestoru. A my musíme urobiť to isté,“ dodal.

Obete masakry v obci Kolbasov pripomína pamätná tabuľa.

V novembri 1947 to potvrdili aj najvyššie miesta. Ako na spoločnom zasadnutí vojenskej a bezpečnostnej komisie ČSR konštatoval generál Bohumil Boček, „v mnohých prípadoch bolo zistené, že oddiely zložené z československých občanov – poľovníkov, pašerákov a rôznych kriminálnych elementov svoje zločiny uskutočňovali práve na účet banderovcov“.

Povereníctvo vnútra už v marci 1946 priznalo, že sa oddiely banderovcov na Slovensku koncom roka 1945 už nevyskytovali, no pôsobili tu rozličné lúpežné a pašerácke bandy, ktoré „pod názvom „banderovci“ terorizovali, drancovali a vraždili obyvateľstvo“ a k týmto „sa v niektorých prípadoch pridali zločinecké živly zo sninského okresu“.

Chamtivosť ako motív?

„V tejto sérii vrážd je ešte veľa nejasností,“ pripomína Šmigeľ. Zločiny v Novej Sedlici a Uliči sa javia ako vybavovanie si účtov. Jeden zo zavraždených vraj znásilnil ženu na poľskej strane. „Povrávalo sa o tom v Novej Sedlici,“ upozornil historik.

S ľuďmi spoza hraníc zavraždení „obchodovali“. Údajne podviedli istého Bisuhana, pašeráka z Poľska, od ktorého dostali dobytok, ale nedodali tovar. Podobné pašerácke aktivity („obchodovanie“, ako to nazval Chňoupek) vykonávali aj ďalšie osoby z týchto obcí.

Svedčia o tom dobové správy a zapadá do toho fakt, že banda hľadala vedúceho potravinového družstva Tejchmana. Aký motív bol však za masakrom v Kolbasove? Podľa Šmigeľa sa nedá vylúčiť, že išlo o vraždu na objednávku, resp. odstránenie „obchodnej konkurencie“.

Nie je to nová hypotéza. Nájdeme ju už v dokumente prešovskej Štátnej bezpečnosti z roku 1952. Priamo v ňom obvinila jedného z funkcionárov Okresného národného výboru v Snine, ktorý údajne stál v pozadí vrážd Židov koncom roku 1945.

„Mal vraj záujem odstrániť ich, aby mohol prebrať do správy kolbasovskú pílu, na ktorú si tí Židia pravdepodobne robili nárok v rámci reštitúcie,“ priblížil historik.

Na to, že v Kolbasove išlo o pripravovanú akciu, poukazuje i fakt, že istí obyvavatelia regiónu o nej vopred vedeli. „Niektorých Židov z Uliča a Uble varovali, aby nechodili do Kolbasova, lebo sa tam niečo stane,“ objasnil Šmigeľ.

Vynášať preto jednoznačné súdy o tom, že v obci zabíjali banderovci, nemožno. Nedá sa to, pravdaže, vylúčiť, ale ani potvrdiť. Je zrejmé, že banda prichádzala spoza poľských hraníc, kde žili rovnakí Rusíni ako v slovenskom pohraničí. Ako aj to, že tam pôsobilo ozbrojené ukrajinské civilné „podzemie“.

Okolnosti prípadu tak už asi navždy zostanú záhadou. Podobne ako to, čo sa stalo s jedinou svedkyňou tragédie v Kolbasove.

Šokované dievča odišlo z dediny, niekoľko mesiacov strávilo v Humennom, potom vycestovalo do USA. Tam sa jeho stopy stratili. Ľuďom z obce sa už Helena nikdy neozvala. Zomrela v Amerike v roku 2015./agentury/

X X X          

Naozaj tam vraždili banderovci? Pravda o masakre v Kolbasove a Novej Sedlici

Je to ako detektívka s historickou zápletkou. Až donedávna sa tvrdilo, že za vraždami 15 ľudí v Novej Sedlici, Uliči a Kolbasove v decembri 1945 stoja banderovci. Teraz, po 80 rokoch, sa však ukazuje, že to všetko mohlo byť aj inak. Treba opäť prepisovať históriu?

Bojová akcia proti banderovcom v roku 1947.

Keď vydesení susedia ráno po tragédii pozbierali odvahu a nazreli do domu kolbasovského krajčíra Mendela Poláka, naskytol sa im pohľad, na aký sa nezabúda.

V kalužiach krvi tam ležalo jedenásť povraždených Židov – päť mladých mužov a šesť žien. Steny boli rozstrieľané, muži s vyvrátenými hlavami pri stole, ženy na posteliach. Zdalo sa, že masaker nikto neprežil.

Vina zaň padla na príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), partizánskych oddielov, ktoré bojovali za nezávislosť svojej vlasti už od roku 1942 – proti Rusom i Poliakom. Podľa lídra Organizácie ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu im prischla prezývka banderovci. Boli však naozaj páchateľmi?

Historik Michal Šmigeľ, ktorý o banderovcoch na Slovensku napísal knihu, sa prípad snaží rozlúštiť. Upozorňuje, že poľsko-slovenské pohraničie bolo vtedy nebezpečné, ponevieralo sa tam veľa pašerákov, pytliakov a rôzne ozbrojené bandy. Po skončení druhej svetovej vojny navyše v krajine panoval antisemitizmus a Židia boli stále terčom útokov.

„Pomaly každý, kto sa vtedy túlal s puškou po lese, bol banderovec. Na ich účet sa toho pripísalo veľa. Je to veľmi zložitá vec. Už roky tu pretrvávajú mýty a triezvy pohľad chýba,“ uviedol pre Pravdu Šmigeľ, ktorý je profesorom histórie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pri svojom 20-ročnom bádaní natrafil na veci, ktoré ho zarazili. Napríklad zistil, že z archívov zmizli isté dokumenty, alebo ich publicisti falošne interpretujú a vymyslené vydávajú za fakt. Ako to teda celé bolo?

Začiatok krvavej zimy

Banderovci, ktorí aj po vojne pokračovali v boji, sa na severovýchodnom Slovensku objavili v auguste a septembri 1945.

Vtedy uskutočnili svoj prvý „propagandistický pochod“ – mapovali nálady obyvateľstva, rozdávali letáky a rečnili o sovietskom imperializme, zločinoch stalinizmu či situácii na sovietskej Ukrajine. Ešte nerabovali, len žiadali potraviny. Odišli skôr, ako proti nim stihla zakročiť armáda a bezpečnosť.

V okrese Snina sa ozbrojené skupiny začali objavovať koncom októbra 1945. Prichádzali spoza poľských hraníc. O mesiac neskôr sa situácia zdramatizovala. V Novej Sedlici 22. novembra vyrabovali zásoby potravín a šatstva, ktoré obec dostala ako pomoc z českých krajín. Nasledujúcu noc plienili v obci Zboj.

Vystupovali sebavedome. V Zboji „vyšetrovali“ príslušníka Finančnej stráže a zbili predsedu Miestneho národného výboru. Po návrate do Novej Sedlice nadránom 24. novembra chceli zase obesiť predsedu organizácie komunistickej strany, no obyvatelia ich uprosili, tak dostal „iba“ poriadnu bitku palicou. „Aby si zapamätal naveky, sviňa komunistická!“ kričali.

Neštítili sa ani zabíjania. Ich obeťami boli traja lesní robotnici a komunisti v Novej Sedlici. Ivana Šiškana vytiahli z domu. Zastrelili ho, aj keď kričal, že je nevinný. Mikuláša Kireša vyvliekli zo skrýše. Zabili ho pred manželkou, starou mamou a troma deťmi. Z jeho hospodárstva odviedli kravu a dvoch býkov, „ktoré vraj dlžil“. Žida Davida Gelbu odviedli so sebou, domov sa už nevrátil.

A vraždenie pokračovalo. 6. decembra 1945 okolo 20. h banditi najprv vtrhli do Novej Sedlice. Dedinčanov donútili zapriahnuť osem saní, potom pokračovali do obce Ulič.

Obsadili celú dedinu, obkľúčili aj sídlo Finančnej stráže. S jej príslušníkmi sa zhovárali a fajčili. Povedali im, že sa musia ísť pozrieť i na stanicu Národnej bezpečnosti. Aby sa vraj „na nich nehnevala alebo necítila sa byť urazená“.

Neskôr vtrhli do domu lesného robotníka a komunistu Alexandra Steina, kde zastihli aj jeho manželku a dve židovské ženy. Prikázali im, aby sa poumývali, vyobliekali a pomodlili. Stein musel zo steny zvesiť portrét Stalina, ktorý mu rozbili o hlavu. Potom ich zastrelili a dom vyrabovali.

Ich kumpáni medzitým po dedine zháňali Žida Armina Tejchmana, bývalého veliteľa stanice Národnej bezpečnosti, ktorý v Uliči viedol potravinové družstvo. Nenašli ho, ale vyhlásili, že ho „musia dostať za každú cenu“.

Zhabané potraviny a tovar naložili na šesť saní a asi o 22. h dedinu opustili. Lup si odviezli na poľské hranice. Dvoje saní však smerovali do susedných obcí – Ruského Potoka a Kolbasova. Banditi tam asi pátrali po Tejchmanovi.

Príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády, nazývaní banderovci.

Z nezvaných hostí vrahovia

Ako udalosti prebiehali ďalej, nie je celkom jasné. Výpovede svedkov a úradné hlásenia sa rozchádzajú, niekedy si protirečia a je v nich veľa nepresností.

Podľa jednej verzie dorazila banda ozbrojencov do Kolbasova okolo 23. h. Vraj sa nejakých miestnych obyvateľov pýtali na starostu a ten im vyšiel v ústrety. Chceli, aby im pripravil jedlo. Keď namietal, že ľudia sú chudobní, odvetili, že vedia, kde hľadať.

Zamierili do domu Mendela Poláka, židovského krajčíra a distribútora pomoci od UNRRA (Organizácie Spojených národov pre pomoc a obnovu). Bývala tam i rodina židovského obchodníka Šalamúna Rotha a v ten večer prišli aj Židia z okolia, ktorí prežili holokaust.

Spolu bolo v dome 12 Židov – päť mužov vo veku 22 až 43 rokov a sedem žien, z ktorých najmladšia mala 14 a najstaršia 32 rokov. Ako neskôr spomínal obyvateľ obce Juraj Bobela, u Polákovcov bolo v ten večer veselo.

Keď vstávali od skromnej hostiny, vtrhli do domu banditi. Najprv si rozkázali podať večeru. Dali sa pohostiť, najedli sa, aj si vypili. Posmelení pálenkou sa začali vyhrážať a správali sa spupne.

Štrnásťročná Helena Jakubovičová, ktorá sa schovávala za staršími ženami, využila príležitosť a zaliezla pod posteľ. Ženy na ňu hodili ešte periny, a tým jej zachránili život. V izbe sa totiž začalo strieľať…

Časopis Bojovník agituje do boja proti na Slovensko prenikajúcim bojovníkom UPA v apríli 1946.

Spomienky pamätníčok

Kolbasov je dnes malá obec, kde žije už len 61 obyvateľov. Autorovi tohto článku sa však pred desiatimi rokmi podarilo vypátrať tri pamätníčky, ktoré vtedy mali 84 až 96 rokov – Zuzanu Kičovú, Alžbetu Bobelovú a Alžbetu Chauturovú.

Na tragickú udalosť si napriek veku veľmi dobre spomínali. Práve sa vracali „z priadok“ od susedov, keď stretli asi štyroch mužov na saniach. „Najprv sme si o nich nemysleli nič zlé. Jeden muž, čo bol s nami, nám však povedal, že sú to banderovci a idú za Židmi,“ opísali.

Najstaršia z nich videla z domu, ako si ozbrojená banda svieti na dvore Polákovcov, potom začula výstrely. V strachu, že banda príde aj k nim, sa rozplakala. Alžbeta Chauturová, naopak, streľbu ani nezačula. O tom, čo sa stalo, sa dozvedela až na druhý deň ráno.

„Nechcela som sa pozerať, ako budú vynášať ich mŕtvoly, no nakoniec som to náhodou predsa len videla. Odvážali ich na obyčajnom voze, kam sa dáva seno. Len ich prikryli, ale ruky im viseli z voza,“ zaspomínala si.

Zavraždených ešte v ten deň pochovali na židovskom cintoríne v Kolbasove. Neskôr ich exhumovali a previezli – zrejme na cintorín do Humenného.

O zločine sa zachovalo i svedectvo mladučkej Heleny, ktorú publicista a komunistický funkcionár Bohuš Chňoupek opísal ako „dengľavé dievčatko s tenkými nôžkami v zošliapaných škrbáľoch, s meravým pohľadom mandľových očí upretých do prázdna“.

Podľa nej sa v dome často stretávali židovské rodiny z okolia, ktoré obchodovali so soľou a s rozličným tovarom. Tak to bolo aj v osudnú noc. Na prídel vtedy dostali plátno, a tak krajčíri brali ostatným miery a ženy pripravovali jedlo.

Keď sa dievčina skryla pod posteľ, banditi v dome sa už Židom vyhrážali. Počula nárek, výkriky a prosby. Aby sa neprezradila, držala si ruku na ústach. Potom bolo počuť veľa výstrelov, stony, chrčanie umierajúcich, rozkazy a nakoniec len ticho.

Útočníci mali naponáhlo. Každej z obetí dali síce ranu istoty, ale to, že Helena chýba, nepostrehli. Naložili veci na sane a zmizli v horách za poľskými hranicami.

Zbrane, ktoré používali banderovci – nemecký samopal MP40, nemecká pištoľ Parabellum Luger P08 a špeciálne upravená ručná zbraň – kombinácia dýky, revolvera a boxera.

Helenino svedectvo

To, že sa dá tragédia v Kolbasove vysvetľovať rôznymi spôsobmi, zistil už v 60. rokoch minulého storočia Mikuláš Mušinka, profesor, ktorý tam robil etnografický výskum.

Keď sa jedného obyvateľa spýtal na smutnú udalosť, dostal vraj takúto zvláštnu odpoveď: „Chcete vedieť, ako to bolo, alebo ako to musí byť? Keď ako musí byť, tak choďte na miestny národný výbor. Tam vám porozprávajú, ako má byť. Ak chcete vedieť, ako to v skutočnosti bolo – nič vám nepoviem.“

Na nezrovnalosti poukazuje aj Šmigeľ. Zhromaždil dokumenty, ktoré sa predošlým bádateľom nedostali do rúk. Mnohí vychádzali z toho, čo o prípade zverejnil Chňoupek, ale Šmigeľ pri porovnávaní podkladov odhalil, že ten isté veci falšoval, obsah si prispôsoboval a prepisoval.

Ako historik zistil, do Kolbasova nepochybne prišli len jedny sane s „banderovcami“. Ozbrojenci najprv zavítali do miestnej píly, kde hľadali Tejchmana. Potom im zrejme niekto ukázal Polákov dom, kde sa zišli Židia, tak šli hľadať tam.

To potvrdila i výpoveď Heleny Jakubovičovej. Historik objavil protokoly, ktoré s ňou spísali hneď po vražde aj neskôr na partizánskej ústredni v Košiciach.

Podľa nej prišli ozbrojení muži do Polákovho domu o jednej hodine po polnoci 7. decembra. Opýtali sa: „Vy ste skryli Armina Tejchmana z Uliča?“

Potom mužov postavili do radu, prikázali im, aby sa modlili a spustili streľbu. Vošli do druhej izby, kde spali ženy, jeden svietil a druhý pištoľou zabíjal. „Naše mená už vopred vedeli,“ dosvedčila v protokole Helena.

V dome s mŕtvymi však nezostala do rána, ako tvrdil Chňoupek. Po odchode bandy utiekla k inej židovskej rodine v Kolbasove. Vrátila sa až ráno, keď do obce dorazil oddiel československého vojska.

Legenda o banderovcoch

Nejasností v celom prípade je viac. Šmigeľ navyše pochybuje, že sa udalosti zbehli tak, ako sa uvádza v oficiálnych správach. Nápadné sú nesprávne údaje o počte banditov, nesedia ani mnohé fakty.

Páchatelia viditeľne nechceli vzbudiť pozornosť a snažili sa postupovať rýchlo. Po masakre ihneď zmizli, nešli rabovať ani hľadať ďalších Židov, ako sa kedysi písalo. Okrem niekoľkých ľudí, ktorí si ich všimli, preto celá dedina pokojne spala až do rána.

Všetko by bolo bývalo inak, hovorí historik, keby vojaci boli prišli už 6. decembra, ako pôvodne plánovali. Pre husté sneženie a nepriechodné cesty však zostali nocovať v Stakčíne a do Kolbasova sa dostali až ráno. Zrejme preto sa banda tak ponáhľala.

Viac svetla do prípadu prináša i záverečná správa o vyšetrovaní tragédie v Kolbasove z roku 1948, z ktorej dovtedy nik nečerpal. Jej autori boli veľmi opatrní pri opise toho, kto ten zločin spáchal. Označeniu „banderovci“ sa vyhýbali.

Otázkou, ktorá môže veľa vecí vysvetliť, je motív. Vtedajší vyšetrovatelia v tom mali jasno. „Dôvod tohto činu treba hľadať v programe banderovcov – vyničiť všetkých Židov a komunistov,“ napísal v januári 1946 veliteľ vojenskej oblasti v Humennom.

Skutočné dôvody však vôbec nemuseli súvisieť s ideológiou. Viaceré zdroje potvrdili, že banda mala zrejme informátorov a udavačov, a to nielen medzi ľuďmi v pohraničných obciach, ale aj na úradoch v Snine. Informovali ich napríklad o prídeloch potravín a šatstva.

Ani vraždy komunistov v Novej Sedlici nemuseli súvisieť s ich politickým presvedčením. Predošlí bádatelia kládli dôraz na ich komunistickú príslušnosť, lenže bola tam aj iná spojitosť.

Všetci boli lesnými robotníkmi a „obchodovali“. Objavili sa informácie, že neboli celkom „čistí“. Narafičenie činu tak, aby to pripomínalo banderovcov, mohlo byť iba zásterkou.

Obete masakry v obci Kolbasov pripomína pamätná tabuľa.

V novembri 1947 to potvrdili aj najvyššie miesta. Ako na spoločnom zasadnutí vojenskej a bezpečnostnej komisie ČSR konštatoval generál Bohumil Boček, „v mnohých prípadoch bolo zistené, že oddiely zložené z československých občanov – poľovníkov, pašerákov a rôznych kriminálnych elementov svoje zločiny uskutočňovali práve na účet banderovcov“.

Povereníctvo vnútra už v marci 1946 priznalo, že sa oddiely banderovcov na Slovensku koncom roka 1945 už nevyskytovali, no pôsobili tu rozličné lúpežné a pašerácke bandy, ktoré „pod názvom „banderovci“ terorizovali, drancovali a vraždili obyvateľstvo“ a k týmto „sa v niektorých prípadoch pridali zločinecké živly zo sninského okresu“.

Chamtivosť ako motív?

„V tejto sérii vrážd je ešte veľa nejasností,“ pripomína Šmigeľ. Zločiny v Novej Sedlici a Uliči sa javia ako vybavovanie si účtov. Jeden zo zavraždených vraj znásilnil ženu na poľskej strane. „Povrávalo sa o tom v Novej Sedlici,“ upozornil historik.

S ľuďmi spoza hraníc zavraždení „obchodovali“. Údajne podviedli istého Bisuhana, pašeráka z Poľska, od ktorého dostali dobytok, ale nedodali tovar. Podobné pašerácke aktivity („obchodovanie“, ako to nazval Chňoupek) vykonávali aj ďalšie osoby z týchto obcí.

Svedčia o tom dobové správy a zapadá do toho fakt, že banda hľadala vedúceho potravinového družstva Tejchmana. Aký motív bol však za masakrom v Kolbasove? Podľa Šmigeľa sa nedá vylúčiť, že išlo o vraždu na objednávku, resp. odstránenie „obchodnej konkurencie“.

Nie je to nová hypotéza. Nájdeme ju už v dokumente prešovskej Štátnej bezpečnosti z roku 1952. Priamo v ňom obvinila jedného z funkcionárov Okresného národného výboru v Snine, ktorý údajne stál v pozadí vrážd Židov koncom roku 1945.

„Mal vraj záujem odstrániť ich, aby mohol prebrať do správy kolbasovskú pílu, na ktorú si tí Židia pravdepodobne robili nárok v rámci reštitúcie,“ priblížil historik.

Na to, že v Kolbasove išlo o pripravovanú akciu, poukazuje i fakt, že istí obyvavatelia regiónu o nej vopred vedeli. „Niektorých Židov z Uliča a Uble varovali, aby nechodili do Kolbasova, lebo sa tam niečo stane,“ objasnil Šmigeľ.

Vynášať preto jednoznačné súdy o tom, že v obci zabíjali banderovci, nemožno. Nedá sa to, pravdaže, vylúčiť, ale ani potvrdiť. Je zrejmé, že banda prichádzala spoza poľských hraníc, kde žili rovnakí Rusíni ako v slovenskom pohraničí. Ako aj to, že tam pôsobilo ozbrojené ukrajinské civilné „podzemie“.

Okolnosti prípadu tak už asi navždy zostanú záhadou. Podobne ako to, čo sa stalo s jedinou svedkyňou tragédie v Kolbasove.

Šokované dievča odišlo z dediny, niekoľko mesiacov strávilo v Humennom, potom vycestovalo do USA. Tam sa jeho stopy stratili. Ľuďom z obce sa už Helena nikdy neozvala. Zomrela v Amerike v roku 2015./agentury/

X X X

EXKOMUNISTA  PAVEL  UŽ  SE  STAHUJE  OD  ZÁPADU  PODLE  USA,  TRUMPA?

 Pavel: Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, všetci prehráme. Prezident kritizoval Západ

Víťazstvo Ruska vo vojne proti Ukrajine by znamenalo porážku celého Západu, varoval český prezident Petr Pavel v rozhovore pre nedeľňajšie noviny The Sunday Times. Upozornil zároveň, že ak by Ukrajina vojnu prehrala, hrozba narušovania vzdušných priestorov či iných hybridných útokov by sa len zvýšila.

Prezident Českej republiky Petr Pavel

„Ak dovolíme Rusku vyjsť z tohto konfliktu ako víťaz, všetci prehráme,“ povedal Pavel v rozhovore na Pražskom hrade.

Nedávno odhalené tajné rokovania medzi Ruskom a USA, ktoré navrhovali, aby sa Ukrajina vzdala svojho územia, Pavlovi podľa jeho slov náramne pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Tú európske krajiny podpísali s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom a rozhodli, že Československo musí Nemecku odstúpiť pohraničné územie obývané prevažne Nemcami.

Súčasné správanie Západu prirovnal Pavel k politike ústupkov pred druhou svetovou vojnou, vyjadril však presvedčenie, že tentoraz je podľa neho Západ vinný nie tak zo zrady Ukrajincov, ako skôr z nedostatku kolektívnej odvahy brániť vlastné hodnoty. „To, čo teraz robíme, by som nenazval zradou Ukrajiny. Nazval by som to neochotou – neochotou chrániť princípy, ktoré všetci tvrdíme, že chránime,“ uviedol. 

Ruský prezident Vladimir Putin podľa neho pri zdôvodňovaní invázie na Ukrajinu používa rovnaký naratív, aký použilo nacistické Nemecko pri anexii Sudet. „V prípade Československa bola nemecká menšina použitá ako zámienka. To isté vysvetlenie používa aj Vladimir Putin,“ povedal s odkazom na argument Moskvy o ochrane ruskej menšiny na Ukrajine.

Česká hlava štátu uznala, že po vojne bude Európa potrebovať novú bezpečnostnú zmluvu s Ruskom, podobnú Helsinskému aktu z roku 1975. Rusko by v nej malo uznať územnú celistvosť všetkých signatárov a súhlasiť s vynútiteľnými obmedzeniami svojho konania. „Proste nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil Pavel.

V rozhovore tiež argumentoval, že Európa by mala byť schopná bojovať a vyhrať prípadnú vojnu sama, bez výraznej pomoci zo strany Spojených štátov. Varoval, že ak by USA boli „zaneprázdnené inde, napríklad v ázijsko-tichomorskej oblasti“, a nedokázali by poskytnúť kľúčové kapacity, ako sú spravodajské služby, doprava, komunikácie a logistika, „my v Európe by sme mali byť schopní to zvládnuť sami“.

Európa ale podľa neho nemá dostatok zdrojov na zdvojenie týchto štruktúr. Ako riešenie preto navrhol posilniť inštitúcie v rámci „európskeho piliera“ NATO, čo zahŕňa akési zdvojenie veliteľských pozícií medzi amerických a európskych predstaviteľov, ktoré by umožnilo hladký prenos právomocí v prípade neprítomnosti USA.

Nedávne incidenty v Európe, pri ktorých do vzdušných priestorov členských štátov NATO prenikli drony počas ruských útokov na Ukrajinu, označil Pavel za úmyselné a dobre naplánované. Podľa neho mali niekoľko cieľov. „Jedným z nich je ukázať, že Rusko je toho schopné. Ďalším je otestovať náš systém protivzdušnej obrany. Ale testuje aj našu odhodlanosť brániť sa,“ povedal.

Nevylúčil tiež, že Európa by mohla v budúcnosti reagovať na podobné incidenty pripisované Moskve dôraznejšie, než doteraz – napríklad aj možným zostrelením ruského dronu alebo lietadla. „Rusko by nedovolilo opakované narušenie svojho vzdušného priestoru. A my musíme urobiť to isté,“ dodal./agentury/

X XX

Musk hovorí o cenzúre v EÚ. Sikorski ostro: Choďte na Mars, tam nacistické pozdravy necenzurujú

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v sobotu ostro reagoval na návrhy amerického miliardára Elona Muska, ktorý predtým na svojej sociálnej sieti X navrhol rozpustenie EÚ. Šéf poľskej diplomacie Muskovi odkázal, aby odišiel na Mars, keďže tam nie sú cenzurované nacistické pozdravy. Odkazoval tak na Muskovo gesto pravou rukou po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré zdanlivo pripomínalo nacistický pozdrav.

Poľský minister zahraničia vyškolil v OSN Rusko

Európska komisia (EK) uložila Muskovej sociálnej sieti X v piatok pokutu vo výške 120 miliónov eur pre porušovanie pravidiel o transparentnosti. Musk následne v reakcii zverejnil viacero príspevkov, v ktorých EÚ kritizoval pre zavádzanie cenzúry a vyzval na jej rozpustenie.„Ako dlho potrvá, kým EÚ zanikne? Zrušiť EÚ,“ napísal Musk v jednom z príspevkov. 

„Choďte na Mars. Tam nacistické pozdravy necenzurujú,“ odpovedal na jeho príspevok Sikorski. PAP pripomína, že Muskova spoločnosť SpaceX pracuje na vytvorení sebestačného mesta na Marse, pričom na dopravu nákladu a ľudí chce použiť svoje rakety Starship. 

Sikorski tiež zdieľal odpoveď ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý Muskov návrh na rozpustenie EÚ podporil. „Ak by ešte niekto pochyboval o tom, komu slúžia všetky tieto reči o suverenite namierené proti EÚ. Tým, ktorí chcú profitovať zo zasievania nenávisti, a tým, ktorí si chcú podmaniť Európu,“ napísal.

Ako pozoruhodnú náhodu tiež šéf poľskej diplomacie označil príspevok nacionalistického ruského ideológa Alexandra Dugina, ktorý vyzval na povstanie v Európe a vyjadril podporu Muskovým návrhom. Podobne sa vyjadril aj šéf Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev. Na X napísal, že EÚ sa snaží o zavedenie cenzúry. Sociálna sieť X a rada ďalších je pritom v Rusku zakázaná. 

X X X

Sabalenková? Je to dieťa Východného bloku. Nedôverčivá a uzavretá. Po covide sme boli ohromení tým, čo nám hovorila

Aryna Sabalenková ukončila druhý rok po sebe ako najlepšia tenistka sveta. Na prvý pohľad možno extrovertná, charizmatická, zapálená do boja. Jej charakter má však aj inú stránku, ktorú odkryl jej kondičný tréner Jason Stacey.

Aryna Sabalenková a Jason Stacy oslavujú triumf na US Open v roku 2024.

Dlhoročný člen tímu štvornásobnej grandslamovej šampiónky z Minska prezradil, že jej povaha odlišná od toho, čo by fanúšikovia mohli vyčítať na základe jej verejných vystúpení či fotografií, ktoré denne zdieľa na sociálnych sieťach.

„Od prvého dňa našej spolupráce práce som si uvedomoval, aká je uzavretá a nedôverčivá,“ povedal Stacey, ktorý s Bieloruskou začal spolupracovať v roku 2018 a má veľkú zásluhu na prerode talentovanej hráčky na súčasnú kráľovnú ženského tenisu.

Americký expert, ktorý sa okrem trénovania fyzičky špecializuje aj na bojové umenia, si to vysvetľuje sčasti aj prostredím bývalého tzv. Východného bloku, v ktorom Sabalenková vyrastala.

„Časť takéhoto postoja je v jej osobnosti, ale je to aj súčasť kultúry, v ktorej vyrastala, kde nikto nikomu neverí, kde nehovoríte o svojich cieľoch, pretože sa bojíte, že vám ich niekto vezme, že stratíte to, čo dosiahnete,“ poukázal na život a formovanie povahy Sabalenkovej, ktoré prebiehalo v tvrdom prostredí post-sovietskej republiky.

Bielorusko sa po rozpade Sovietskeho zväzu ocitlo pod vládou Alexandra Lukašenka, ten drží moc v rukách už od roku 1994. Bielorusko je označované ako posledná diktatúra v Európe a život tu v mnohých sférach zamrzol v časoch nekonečnej Studenej vojny a bipolárneho sveta.

Hoci Sabalenková teraz žije v Miami, určité obavy stále existujú. Podľa Staceyho sa svetová jednotka nevie zbaviť strachu, že príde o všetko, čo si vydrela.

„Po covide, keď sme prvýkrát išli na US Open, sa úprimne bála, že už nebude vedieť hrať tenis. Správala sa, akoby to skončilo.

Boli sme ohromení tým, čo nám hovorila, ale bolo jasné, že tomu naozaj verí. Medzitým sa jej podarilo s takýmto strachom vyrovnať, ale časť z neho v nej stále je.

Preto najťažšou úlohou bolo pochopiť ju, ako jej pomôcť napredovať a stať sa tým, kým chce,“ spomína tréner. 

Bieloruský novinár Jaroslav Pisarenko, ktorý utiekol pred Lukašenkovým režimom do Poľska, pred časom uviedol, že tenistke v začiatkoch jej kariéry pomohol samotný bieloruský prezident(o problémoch Sabalenkovej s agentom a nevýhodnou zmluvou sme písalu TU).V Bielorusku sú šport s politikou prepojené podľa ruského vzoru, 27-ročná hviezda z kurtov sa preto snaží vyhýbať nepríjemným témam, ako napríklad Vojna na Ukrajine.

Aj keď má v rodnej krajine matku a sestru, veľmi často sa tam nevracia. „Až nedávno, po víťazstve na US Open, navštívila po dlhej prestávke Bielorusko. Keď hovorí, že sa vracia domov, ide do Miami.

Považuje sa skôr za svetoobčianku ako za Bielorusku a radšej sa rozpráva s ľuďmi, ktorí netušia, kde sa jej krajina nachádza alebo do čoho je zapojená. Za to ju kritizujú z oboch strán.

V Bielorusku je kritizoval propagandista Grigorij Azarenok, ktorý sa zasadzuje za Rusko a vojnu. Otvorene povedal, že Sabalenková je slabý človek, pretože má rada všetko západné a zarába peniaze na Západe,“ cituval portál onet.pl novinára Pisarenka.

X X X

MOTORISTA  TUREK  V  NEMOCNICI

NEPOSLOUCHAT  EXKOMUNISTU  PAVLA,  ZVOLIT  MINISTREM  TURKA

PAVEL  UŽ  USTUPUJE  OD  ZÁPADU  PODLE  TRUMPA

PAVEL  NEDŮVĚROHODNÁ  OSOBA,  ZRADIL  I  DR  HUSÁKA

 Turek leží v nemocnici a bere léky na bolest. Prezidentovi poslal omluvný dopis

Schůzka prezidenta Petra Pavla s kandidátem Motoristů na ministra životního prostředí Filipem Turkem zůstává bez jasného termínu. Poslanec se z ní omluvil ze zdravotních důvodů. „Ozvalo se mi staré zranění páteře,“ upřesnil iDNES.cz. V pondělí jeho spolustraník Boris Šťastný uvedl, že je hospitalizovaný kvůli vyhřezlé plotýnce a užívá silné léky na bolest.

„V tuto chvíli k tomu bohužel nedokážu nic říci. Je to poměrně čerstvá informace. My dnes budeme vydávat tradiční tiskovou zprávu po setkání pana prezidenta s kandidáty na ministry. Jestli tam ale bude už nějaká informace i o panu Turkovi a dalším postupu, zatím opravdu nevím,“ řekl iDNES.cz mluvčí Hradu Filip Platoš.

Filip Turek na Instagramu zveřejnil snímek z rentgenu své ploténky.

Prezident Pavel se v pondělí sešel s kandidátem na ministra kultury Otou Klempířem a nominantem do čela resortu sportu Borisem Šťastným.

„Filip Turek je hospitalizován v jedné z pražských nemocnic, podstupuje infuzní terapii v souvislosti s vyhřezlou meziobratlovou ploténkou, je pod silnými léky na bolest. To mu komplikuje i jeho práci a činnost v následujících dnech,“ uvedl na Hradě Šťastný. Prezidentovi předal omluvný dopis, který Turek sám diktoval.

Šťastný předpokládá, že se Turek bude moci brzy s prezidentem setkat. Termín ale odmítl odhadovat: „Neumím predikovat, jak se jeho stav bude vyvíjet.“

Turek později poslal vzkaz z nemocničního lůžka. „Bohužel jsem byl okolnostmi donucen zrušit schůzku s panem prezidentem kvůli mým historickým zraněním páteře. Vychutnávám si tak péči úžasných pracovníků našeho zdravotnictví a zázračných lékařů a snad mezi kapačkami první hodiny skutečného odpočinku po pár letech,“ píše na Instagramu.

Dodává, že má za sebou po roce i svou „oblíbenou „techno-zábavu“ v podobě magnetické rezonance. Kdo z vás ji má za sebou a jak jste si to užili? Když člověk cítí bolest, ví, že žije. Dávejte na sebe pozor,“ dodává poslanec.

 Termín schůzky s prezidentem? Netuším, řekl Macinka

Na otázku, zda je v plánu náhradní termín schůzky s Turkem, či zda je možné, že nová vláda vznikne zatím bez něj, reagoval předseda Motoristů Petr Macinka stroze.

„Netuším,“ odvětil. Redakce se stejným dotazem oslovila i Turka, mluvčí Motoristů i budoucího premiéra Andreje Babiše z ANO. Zatím se však nevyjádřili.

 Prezident minulý týden oznámil, že Babiše do funkce premiéra jmenuje v úterý. Učinil tak poté, co šéf ANO dodržel dohodu a ve čtvrtek informoval veřejnost o způsobu řešení svého střetu zájmu.

Podle průzkumu společnosti NMS Research pro Český rozhlas nechce Turka ministrem životních prostředí 52 procent lidí, ve vládě ho chce 30 procent a zhruba 17 procent odpovědělo, že neví.

Jmenování ministrů by se podle předsedy SPD Tomia Okamury mělo odehrát do několika dní poté, co se stane Babiš premiérem. „V případě, že by k jmenování vlády mělo dojít v řádu dní po jmenování předsedy Babiše premiérem, máme naplánována dvě až tři zasedání ještě před Vánoci,“ řekl Okamura v pátek.

Není tak jasné, zda se do té doby stihne uskutečnit avizovaná schůzka mezi Turkem a prezidentem. Pokud by se tak nestalo a Pavel by se rozhodl ho do funkce zatím nejmenovat, je možné, že někoho dočasně pověří řízením resortu životního prostředí.

Prezident má s Turkem problém

Prezident měl Turka přijmout jako posledního nominanta do vznikající vlády. Šlo asi o nejvíce očekávanou schůzku z ministerských kandidátů. Proti Turkovu jmenování má hlava státu výhrady, minulý týden Pavel označil za málo pravděpodobné, že se Turek členem vlády stane.

Poslanec Motoristů čelí kritice za rasistické a homofobní příspěvky na sociálních sítích. Za výroky se omluvil, autorství některých odmítá. Kontroverze vzbudilo také Turkovo majetkové přiznání či informace, podle nichž před osmi lety vyhrožoval zaměstnanci saúdskoarabské ambasády. Turek čelil rovněž kritice, že při připomínce 17. listopadu jednomu z oponentů hrozil slovy, že mu „zahajluje do ksichtu“.

Občané by podle prezidenta měli mít na ministry náročnější kritéria než jen to, že nejsou stíhaní pro trestný čin. Míní, že možná by bylo užitečné, kdyby Ústavní soud v této věci rozhodl o kompetenční žalobě.

 Předseda Motoristů Petr Macinka však uvedl, že Turek je jejich jediný kandidát na danou ministerskou pozici. Turka podle Macinky skandalizují novinové titulky, které jsou ale podle něj odlišné od reality. Varianta, že by ministerstvo neřídil Turek, ale někdo jiný z pověření, je o několik kroků napřed, dodal.

Turek chtěl původně na Hradě prezidentovi vysvětlit kauzy, kvůli kterým v poslední době čelí kritice. Jde především o rasistické či homofobní příspěvky na sociálních sítích. V rozhovoru pro iDNES.cz Turek uvedl, že podle něho neexistují právní důvody pro jeho nejmenování do funkce. „Svatoušek určitě nejsem. Můj mediální obraz je špatný, ale právně jsem bezúhonný,“ řekl Turek.

O tom, že kandidát na ministra životního prostředí v pondělí nedorazí na očekávanou schůzku s prezidentem Petrem Pavlem, informoval v neděli večer Hrad. Omluvil se ze zdravotních důvodů.

Operace? Ozvalo se mi staré zranění, uvedl Turek

Své zdravotní indispozice Turek předtím popsal redakci iDNES.cz. „Ozvalo se mi staré zranění páteře a je dokonce diskutována operace,“ sdělil Turek v neděli po poledni.

Ještě v poledne přitom v Otázkách Václava Moravce říkal Turkův spolustraník Boris Šťastný, že v jeho návštěvu Hradu věří. „Aktuálně je ale prakticky upoután na lůžko s vyhřezlou ploténkou,“ doplnil.

Stejnou informaci o jeho zdravotní indispozici přinesl v diskusním pořadu Partie Terezie Tománkové i předseda Motoristů Petr Macinka, který mu popřál hodně zdraví. „Nemůže se moc hýbat, ale snad to nějak zvládne,“ podotkl.

X X X

 

KLEMPÍŘ  MINISTREM  KULTURY?

První z kandidátů, Oto Klempíř si na Hrad přinesl poznámky, podobně jako budoucí premiér Andrej Babiš před ním. Načrtl si na ně hlavní osu, podle které by se měl stát ministrem kultury. „Obětoval jsem celý svůj život a sociální vazby, abych mohl dělat tuto práci. Cítím se být kulturou posedlý,“ napsal Klempíř.

Hlavními tématy schůzky Klempíře s prezidentem byla stabilita, rozšiřování a financování kultury. „Řešili jsme také financování veřejnoprávních médií. Dotkli jsme se jejich nezávislosti, kterou chceme zachovat v co nejvyšší míře. Za Motoristy jsme za zachování koncesionářských poplatků, v čemž ale jsme v rozporu s našimi koaličními partnery, bude to tedy ještě náročná debata,“ uvedl po schůzce s prezidentem.

Boris Šťastný přišel na schůzku s prezidentem pešky. „Je to nejvíce zdravý způsob dopravy. Možná je to s podivem, když jsem z Motoristů,“ řekl při příchodu. Šťastný je zkušeným politikem, v roce 2006 se stal poslancem za ODS, poté však mandát neobhájil a z politiky se stáhl.

„Pan prezident má velké povědomí o sportu v České republice. Prevence, zdraví a sport jsou roztříštěny mezi resorty, hovořili jsme tedy i o financování. Ale také o duševním zdraví či o obezitě, která sužuje šedesát procent populace v České republice,“ uvedl Šťastný po schůzce s prezidentem. Peníze by chtěl ušetřit škrty v Národní sportovní agentuře (NSA).

Šťastný je také předsedou poslaneckého klubu Motoristů, což by vedlo ke kumulaci funkcí v případě jeho jmenování. „Pozice předsedy poslaneckého klubu a post ministra, navíc bez portfeje, není žádným střetem zájmů. Samozřejmě záleží na dohodě s koaličními partnery a ve straně,“ řekl.

Proti Klempířovi protestovali umělci

Klempíř byl dříve známý jako člen kapely J.A.R. či politický marketér. Po oznámení kandidatury do Poslanecké sněmovny byl ostatními členy své skupiny vyhozen. Je také kritizován za spolupráci s StB, kterou se netají, nicméně tvrdí, že byl donucen. Příslušníci StB ho však v archivním spisu popisují jako užitečného informátora, oceňovaného finančními odměnami.

Proti jmenování Klempíře se ozvali zástupci umělců, vznikl i otevřený dopis adresovaný prezidentu Petru Pavlovi a pravděpodobnému příštímu premiérovi Andreji Babišovi (ANO), který podepsalo více jak tisíc lidí. Klempíř po zveřejnění požádal o čas.

 Podle Klempířových slov Motoristé sobě program pro kulturu vytvářeli pečlivě, jelikož ji považují za národní poklad. „Když budete protestovat, nadávat a křičet v případech, kdy něco zkazím nebo popletu, pak hlasitě kritizujte a žádejte o nápravu, však doposud se nic z toho nestalo,“ brání se.

S Turkem má prezident problém

Filip Turek se ze schůzky s prezidentem omluvil. Pro iDNES.cz Turek v neděli uvedl, že se mu vrátilo staré zranění páteře a je pravděpodobné, že ho čeká i operace. Další postup zatím nezná Hrad ani zástupci Motoristů.

„Filip Turek je hospitalizován v jedné z pražských nemocnic, podstupuje infuzní terapii v souvislosti s vyhřezlou meziobratlovou ploténkou, je pod silnými léky na bolest. To mu komplikuje i jeho práci a činnost v následujících dnech,“ uvedl na Hradě Šťastný. Prezidentovi předal omluvný dopis, který Turek sám diktoval.

 

Prezident Petr Pavel označil minulý týden za málo pravděpodobné, že se Turek stane ministrem. Občané by podle něj měli mít na ministry náročnější kritéria než jen to, že nejsou stíhaní pro trestný čin.

Míní, že možná by bylo užitečné, kdyby Ústavní soud v této věci rozhodl o kompetenční žalobě. Předseda Motoristů Petr Macinka však uvedl, že Turek je jejich jediný kandidát na danou ministerskou pozici. Turka podle Macinky skandalizují novinové titulky, které jsou ale podle něj odlišné od reality. Varianta, že by ministerstvo neřídil Turek, ale někdo jiný z pověření, je o několik kroků napřed, dodal.

 Turek chtěl původně na Hradě prezidentovi vysvětlit kauzy, kvůli kterým v poslední době čelí kritice. Jde především o rasistické či homofobní příspěvky na sociálních sítích. V rozhovoru pro iDNES.cz Turek uvedl, že podle něho neexistují právní důvody pro jeho nejmenování do funkce. „Svatoušek určitě nejsem. Můj mediální obraz je špatný, ale právně jsem bezúhonný,“ řekl Turek.

EXKOMUNISTA  PAVEL  CHYBOVAL  I  S  KORUPČNÍKEM  ZELENSKÝM

PODLE  USA ,  TRUMPA

VINEN  ZA  VÁLKU  NA  UKRAJINĚ,  MILIARDOVĚ  ŠKODY,  MILIONY  MRTVÝCH

JAKÝ  TREST  DOSTANE  OD  VOJENSKÝCH  PROKURÁTORŮ?

POMOC  TEĎ  HLEDÁ  U  ANGLIE,  STARMERA,  MACRONA,  FRANCIE