Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v sobotu požadoval, aby Európska únia (EÚ) nasledovala kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa a klasifikovala ľavicové hnutie Antifa ako „teroristickú“ skupinu. Jeho vyhlásenie tak prišlo len deň po tom, ako maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že chce toto opatrenie prijať po vzore Trumpa tiež.

 Stovky antifašistických aktivistov sa vo februári 2024 zhromaždili v Budapešti, aby vyjadrili nesúhlas s každoročnou spomienkovou akciou, ktorú organizujú krajne pravicové skupiny. Nápis znie: „Zastavte oslavovanie nacistov.“

Trump, ktorý sa vyhrážal zaradením hnutia Antifa na zoznam teroristických organizácií už počas svojho prvého funkčného obdobia, tento krok oznámil v stredu.

Orbán je kľúčovým spojencom Trumpa a Szijjártó vyhlásil, že vláda je „presvedčená, že v takejto kľúčovej otázke musí Európa zosúladiť svoje kroky s USA, vedúcou silou v globálnom boji proti terorizmu“.

V príspevku na platforme X maďarský minister zverejnil úryvky z listu, ktorý poslal šéfke zahraničnej politiky EÚ Kaji Kallasovej a v ktorom požadoval prijatie rovnakých opatrení proti hnutiu Antifa. „Táto násilná krajne ľavicová sieť vykonala brutálne útoky po celej Európe, vrátane Budapešti. Na naše veľké poľutovanie sa podozriví neskôr vyhli spravodlivosti tým, že našli útočisko v štátoch EÚ,“ uviedol Szijjártó.

Podobne ako Orbán v piatok, minister zahraničných vecí odkazoval na násilné strety v Budapešti v roku 2023, kde sa na krajne pravicovom zhromaždení dostali do konfliktu s demonštrantmi antifašistickí aktivisti zo zahraničia. Viacero ľudí vtedy maďarskí policajti zadržali a násilnosťami sa dodnes zaoberajú nemecké a maďarské súdy. Medzi zadržanými bola aj talianska ľavicová politička Ilaria Salisová, ktorá sa neskôr stala poslankyňou Európskeho parlamentu./agentury/

X X X

 Masaryk mal pocit, že zomiera, a myslel na hlupáka Hlinku.

Prečo? Táto história Čechov a Slovákov rozdeľuje, tvrdí expert.

Mal to byť posledný odkaz verejnosti od prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. Jeho slová pravdepodobne spísal jeho syn Jan Masaryk. A v päťstranovom dokumente sa objavilo aj Masarykovo tvrdenie, že Andrej Hlinka je hlupák. List z pozostalosti československého prezidenta zverejnili v piatok v Prahe, asi však vznikol už v roku 1934. Masaryk zomrel v roku 1937. „Keď zaznelo, že Hlinka hlupák, povedal som si: Panebože, veď sa ozve Bratislava,“ povedal pre Pravdu politológ Jan Bureš z Metropolitnej univerzity v Prahe.

Bolo dôležité, aby bol list s Masarykovým odkazom otvorený verejne?

Vidím v tom trochu problém. Národný archív aj Český rozhlas z toho niekoľko mesiacov dopredu robili veľkú šou. Pritom, samozrejme, nevedeli, čo v tom liste môže byť, ale vytvorili sa obrovské očakávania. Nakoniec aj prezident Petr Pavel pred otvorením listu upozornil, aby ľudia nečakali žiadne veľké objavy. Ale paradoxne sa senzácia trochu zrodila, keď historička Dagmar Hájková čítala úryvky z Masarykovho odkazu. Povedala, že vyberie to najzaujímavejšie a najdôležitejšie. A vyšli z toho citáty o Andrejovi Hlinkovi, že je hlupák, a o Nemcoch, že by mali dostať, čo si zaslúžia, ale nič viac.

 Hájková pripomenula, že text je pomerne nečitateľný. Aj to spôsobilo, že vybrala len úryvky.

Vždy som podporoval, aby sa o histórii otvorene diskutovalo a všetko sa zverejňovalo. Možno by však bolo taktickejšie, keby historici len ukázali, že dokument je pravý a že ho naozaj písal Jan Masaryk. Namiesto okamžitého čítania detailov by potom list mohol ísť na odbornú expertízu. Experti by ho preložili, prepísali, naskenovali a zverejnili na internete aj s odborným výkladom. A potom by o dokumente mohla debatovať verejnosť, médiá a historici. Asi by to nevzbudilo toľko pozornosti, ako keď sa za prítomnosti prezidenta urobila špeciálna rozhlasová akcia, ktorú prenášali aj obrazovo. Keď však zaznelo, že Hlinka je podľa Masaryka hlupák, povedal som si: Panebože, veď sa ozve Bratislava. A hneď to niektorí slovenskí politici využijú proti Čechom. Nezabúdajme na to, že vzťahy medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou sú momentálne napäté, a teraz sa ešte prilial olej do ohňa. Premiér Robert Fico neustále zdôrazňuje, že Česi nemajú komentovať slovenskú politiku a majú sa správať k Slovákom ako k dospelým, bez toho, aby poučovali jeho vládu. Reaguje tak na niektoré vyjadrenia českého predsedu vlády Petra Fialu a jeho kolegov. A do toho teraz prišiel ďalší Čech, Masaryk, a priamo urazí Hlinku.

Otvorenie Masarykovho listu

 Čiže to vnímate aj politicky?

Faktom je, že toto je presne téma, v ktorej si Česi a Slováci dlhodobo nevedia porozumieť. Pohľad na Hlinku je u nás veľmi odlišný. V Česku ho vnímame inak ako na Slovensku vzhľadom na udalosti, ktoré sme prežili v 30. rokoch minulého storočia, a tiež preto, ako sa u nás vyučuje dejepis. Máloktorý Čech dokáže rozlíšiť Hlinku od Jozefa Tisa. Samozrejme, českí historici to vedia. Tiso už reprezentoval jasnú kolaboráciu s Adolfom Hitlerom. Hlinka mal do istej miery šťastie, že zomrel v roku 1938. Ale pre veľa ľudí v českej spoločnosti je Hlinka v podstate zakladateľom hnutia, ktoré potom prebral Tiso, a ktoré vytvorilo fašistický režim. Na Slovensku je to vnímané inak. U vás sa oveľa viac než u nás zdôrazňuje a vníma aj pozitívna autorita Hlinku. A vyjadrenie Masaryka presne zapadá do toho, že to dodnes rozdeľuje českú a slovenskú spoločnosť.

Prečo si myslíte, že si Masaryk na Hlinku vôbec spomenul v čase, keď si myslel, že umiera?

Je to otázka, ktorú musia teraz historici v pokoji objasniť. Nevieme, kedy presne záznam vznikol. Či to bolo naozaj v roku 1934, alebo možno neskôr, napríklad v roku 1936 alebo 1937. Mohlo sa stať, že to bolo v čase, keď Hlinka urobil niečo významné, čo komentovali médiá. A Masaryk narážal na niečo, čo malo súvisieť s Maďarmi, keď uviedol, že s nimi Hlinka urobil chybu. Nie je mi jasné, čoho by sa to mohlo týkať. Vieme, že Hlinka odmietal maďarskú nadvládu nad Slovákmi. V roku 1918 povedal, že manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo a musí skončiť. Myslím si, že to bol vtedy názor väčšiny slovenských politikov. Naozaj teda celkom nerozumiem, na čo chcel upozorniť československý prezident. Je možné, že Masaryk komentoval nejaký konkrétny výrok, ktorý Hlinka niekde povedal, alebo nejakú kauzu vo vzťahu medzi Hlinkom a Maďarmi. Aj som to už začal hľadať, na čo by sa to mohlo vzťahovať, ale zatiaľ nič som nenašiel.

Videli ste špekuláciu, že sa Masaryk pri výroku o Hlinkovi vracal k Tukovej afére? Vojtecha Tuku ako člena Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v roku 1929 odsúdili na 15 rokov za vlastizradu a špionáž v prospech Maďarska.

Možné to je. Skôr si však myslím, že výrok z listu – Hlinka je hlupák – nemusí byť všeobecné hodnotenie, ale reakcia na konkrétnu udalosť. Je to, ako keď dnes nejaký politik povie niečo a vy reagujete, že to bolo hlúpe, hoci v iných veciach s ním súhlasíte. Vzťahuje sa to k jednému konkrétnemu výroku, nie k celej osobnosti. Bude potrebné, aby historici Masarykove slová kriticky zhodnotili. Možno nám však práve táto veta pomôže určiť, z akého obdobia záznam je. Keď sa napríklad nájde v archíve, že Hlinka mal konkrétny výrok týkajúci sa Maďarov povedzme v roku 1934, mohlo by to byť presne to, na čo Masaryk reagoval. Zdá sa mi naozaj prehnané, že by si československý prezident vo chvíli, keď sa domnieval, že umiera, spomenul práve na Hlinku. Na druhej strane, v 30. rokoch bola situácia v krajine mimoriadne krízová.

Hlinka bol súčasť tohto problému?

Českí politici v Prahe – Masaryk, Edvard Beneš či ďalší – vnímali ohrozenie zo strany Hitlera a aktivizáciu Nemcov v Čechách. V tej chvíli mali pocit, že je potrebné zachovať jednotu proti ohrozeniu Berlína. No Hlinka, ako prirodzený vodca Slovákov, otvoril tému autonómie. Pripomínal, že bola sľúbená v Pittsburskej dohode, ktorú Masaryk podpísal, a potom sa na to akosi zabudlo. Hlinka od začiatku prvej republiky zdôrazňoval, že chce autonómiu získať, a dokonca šiel aj na mierovú konferenciu do Paríža, aby tam loboval za jej zabezpečenie. Takže si viem predstaviť, že Masaryk, keď bilancoval situáciu pred smrťou, videl dve ohrozenia štátnej jednoty: Nemcov a požiadavky nacionalistickej časti slovenských politikov na čele s Hlinkom. Mohlo to zohrať rolu v tom, prečo sa Hlinka v liste objavil.

Masaryk spomenul aj to, že Hlinkovi treba odpustiť. Aký bol teda ich vzťah? Vieme, že Masaryk hovoril o Hlinkovi, že je nevzdelaný či primitívny.

Ich vzťah bol komplikovaný, ale v podstate len kvôli autonómnym požiadavkám hlinkovcov. Inak česká politická reprezentácia ani spoločnosť Slovensko nevnímala ako problém. Naopak. Vzťah dvoch politikov však bol veľmi zložitý už od vzniku Československa. Masaryk bol človek, ktorý nemal rád cirkev, a hlavne neznášal katolícku cirkev. Videl, že za prvej svetovej vojny podporovala monarchiu a Habsburgovcov. Masaryk chcel Československo vybudovať na laických a republikánskych základoch po vzore Ameriky alebo Francúzska. Štát mal byť nábožensky neutrálny a tolerantný ku všetkým cirkvám, no nemal sa hlásiť k žiadnemu oficiálnemu náboženstvu. A v tom bol problém. Hlinka a mnohí slovenskí katolíci, ale aj niektorí českí, mali predstavu, že krajina má byť založená na katolíckej tradícii. Samozrejme, keď sa Masaryk snažil propagovať kult Jana Husa, tak to na Slovensku nikomu nič nehovorilo. Pre Čechov bol Hus hrdina, pre slovenských katolíkov to bol rebel. Ale Masarykovi sa na Hlinkovi nepáčila aj iná vec, ktorú som už spomenul.

 Čo máte na mysli?

Ako som už povedal, Hlinka šiel v roku 1919 na Parížsku mierovú konferenciu. Nikto ho tam nepozval, ale chcel presvedčiť Francúzov a Britov, aby zaistili autonómiu Slovenska. Nakoniec skončil aj vo väzení. (Francúzi Hlinku vyhostili, lebo cestoval na falošný poľský pas, pozn. red.). Myslím si však, že Masaryk videl vtedy, a aj potom v 30. rokoch, ohrozenie národnej jednoty. Boli tu Nemci a potom požiadavky nacionalistickej časti slovenských politikov na čele s Hlinkom. V Paríži na mierovej konferencii existenciu Československa obhajoval Beneš. A myšlienka čechoslovakizmu sa stala argumentom, prečo by Česi mali dostať aj územie, na ktorom žijú Nemci. Teda, že Česi a Slováci sú v podstate jeden národ, a spolu ich bolo viac ako Nemcov, ktorí však mali v republike početnú prevahu nad Slovákmi. Ako vravím, Hlinkova myšlienka autonómie v očiach českých politikov v Prahe oslabovala jednotu štátu. Ale v čase, keď Hlinka v roku 1938 zomrel, sa situácia trochu zmenila. V lete toho roku už bola pred Mníchovom opatrná aj HSĽS a nevystupovala s najradikálnejšími požiadavkami. A keď mal Hlinka pohreb, Beneš naň ako prezident nešiel, ale poslal tam veniec a predsedu vlády. Českí politici na konci 30. rokov, samozrejme, videli, že je potrebné rešpektovať aj odlišné pohľady slovenskej politickej reprezentácie. Bolo to tiež vzhľadom na tlak Hitlera a Konrada Henleina na republiku.

Aký je politický odkaz Masaryka?

Vidím niekoľko vecí, ktoré sú podľa mňa stále dôležité. V prvom rade je to republikánsky a demokratický charakter krajiny. Znamená to, že štát máme budovať ako demokraciu založenú na silnej ústave. Politici by mali dodržiavať pravidlá a nemali by do ústavy vkladať ideologické témy. Po druhé je pre mňa kľúčová Masarykova metóda práce. Hovoril, že demokracia je diskusia. Myslím si, že to je stále nesmierne dôležité. Ľudia by mali vedieť spolu debatovať, komunikovať a hľadať kompromisy, a nie neustále otvárať témy, ktoré nás rozdeľujú. Je potrebné tolerovať iné názory a hľadať v diskusii nejakú pravdu, ku ktorej môžeme dospieť vzájomnou dohodou. A tretím bodom je prozápadný smer. Masaryk bol presvedčený, že našimi partnermi a spojencami sú západné krajiny, najmä Anglicko, Amerika a Francúzsko. To, že sme na Západe, je dôležité nielen z hľadiska politiky, ale aj z hľadiska kultúry. Keď sa pozriete na jeho odbornú literatúru, napríklad na knihu o Rusku, zdôrazňoval, že hoci sú Česi Slovania, sú západní Slovania a nehodí sa pre nich ruská politická kultúra. Patria na Západ. Myslím si, že to je niečo, na čo sa dá nadviazať aj dnes./agentury/

X X X

 Smer obvinil Šimečkovu mamu z podvodov s dotáciami. Šimečka hovorí o obsesii Fica jeho rodinou

Občianske združenie, v ktorom figuruje aj mama lídra opozície Michala Šimečku, sa podľa predstaviteľov Smeru nezákonne obohatilo z verejných fondov.

Počas krížovej kontroly sa zistilo viacnásobné preplácanie faktúr, nepravdivé čestné vyhlásenia či predražené služby, uviedli na tlačovej konferencii.

 Podľa premiéra Roberta Fica ide o subvenčný podvod, ale strana ani štát nepodá písomne trestné oznámenie. Fico očakáva, že prokuratúra bude konať ex offo, čiže podľa neho musí konať, keď sa objavia informácie, že je porušený zákon. „Práve sme podali verejné trestné oznámenie,“ uviedol Fico. Na ministerstvá bude tlačiť, aby vymáhali peniaze, ktoré podľa neho boli neoprávnene vyplatené.

Na jeho slová reagoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý je na služobnej ceste v Azerbajdžane. Podanie trestného oznámenia sa realizuje jednou z foriem uvedených v trestnom poriadku a medzi to určite nepatrí tlačová beseda, odkázal premiérovi. Sme si vedomí našich zákonných povinností a napĺňali sme ich, ale odhaľovať trestnú činnosť, zisťovať páchateľov a vyšetrovať je zákonnou úlohou policajného zboru. Tiež pripomenul, že štátny orgán má bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

 Šimečka: Je to obsesia mojou rodinou

Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka nazval vystúpenia Fica a ďalších predstaviteľov Smeru „úchylnou obsesiou“ jeho rodinou. Povedal, že je to cez všetky čiary a preto bude aj on osobný – spomenul od zlatej vane vo Vietname až po luxusný životný štýl Roberta Fica. Podľa neho je za útokmi na jeho rodinu snaha zakryť to, že si „zbabranou“ konsolidáciou poštval Fico všetkých proti sebe. Na konkrétne obvinenia spomenuté na tlačovke Smeru nereagoval, ale uviedol, že vládne strany majú všetky možnosti, aby to prešetrili.

Šimečka označil Ficove vyjadrenia za nechutné útočenie na jeho rodinu. „Človek, ktorý tu celý svoj život žije z našich peňazí, z našich daní, ktorý zruinoval Slovensko. On si dovoľuje hovoriť o mojej rodine, že sú príživníci, že sú podvodníci,“ bránil sa Šimečka. Povedal, že jeho rodičia žijú skromne a jeho partnerka má „príjmy z tanečných vystúpení v hodnote minimálnej mzdy“, čo má byť v kontraste s haciendami a vysokými platmi „smerákov“.

V tejto súvislosti podotkol, že Ficova vláda ide konsolidáciou uvrhnúť Slovákov do chudoby. Šimečka dodal, že Fico poštval všetkých proti sebe. Vláda podľa neho zradila napríklad odborárov či hasičov. S otázkou, či jeho mama duplikovala faktúry odkázal na tých, ktorí to majú na starosti.

Šimečka zároveň vyjadril kritiku slovenskej vláde za to, že mlčí o tom, že ruské drony narušili vzdušný priestor Estónska a namiesto toho rieši jeho mamu. „Okrem toho, že Slovensku hrozí chudoba, recesia, drahota, tak zároveň aj čelíme jednej z najväčších bezpečnostných kríz v rámci Severoatlantickej aliancie od konca studenej vojny,“ dodal.

Ivan Korčok zase vyzval na zvolanie bezpečnostnej rady k situácii s preletmi dronov a lietadiel vo vzdušnom priestore štátov NATO, aby Slovensko ukázalo na ktorej strane stojí. Takisto uviedol, že Progresívne Slovensko stojí za Michalom Šimečkom.

Smer: Šimečkova mama zneužívala verejné zdroje

Mama predsedu Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku mala v rokoch 2020 až 2023 zneužívať verejné dotačné zdroje. Na sobotňajšej tlačovej konferencii to uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý vyhlásil, že v sobotu prezentuje len jeden z mnohých projektov, pri ktorých prišlo k podvodnému konaniu.

Uvedený príklad sa týkal projektu medzinárodného podujatia Stredoeurópske fórum občianskeho združenia (OZ) Projekt Fórum, za ktorým je ako štatutárka mama predsedu PS. Fico oznámil, že krížová kontrola zistila, že uvedené OZ si na jeden projekt požiadalo o dotácie tri subjekty. „Na jeden a ten istý projekt si požiadali o dotácie Fond na podporu umenia (FPU), Ministerstvo kultúry (MK) SR i Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v celkovej sume 130.000 eur,“ upozornil Fico. Marta Šimečková mala podľa jeho slov zavádzať pri čestných vyhláseniach o prijatí dotačných zdrojov a rovnako i pri vykazovaní výdavkov, keď malo prichádzať k duplicitnému až triplicitnému preplácaniu faktúr.

„Podľa mňa je to subvenčný podvod ako hrom,“ vyhlásil premiér. Ficvo zdôraznil a naznačil zároveň, že väčšina prijatých dotačných prostriedkov ostala príjmom zástupcov OZ, rovnako prostredníctvom zverejnených faktúr poukazoval i na prepojenie so subjektmi, za ktorými sú predstavitelia PS.

Premiér očakáva, že bude obviňovaný z útokov na rodinu politického oponenta, tento úmysel však odmietol. „Ja útočím na to, že jeho rodina sa správa podvodne,“ poznamenal.

Tvrdenia premiéra verifikovali aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) či štátny tajomník Ministerstva kultúry (MK) SR Tibor Bernaťák. Vyzvali médiá, aby sa téme nevyhýbali, Susko zároveň vyzval predsedu PS, aby vyvodil z prípadu politickú zodpovednosť.

Ešte pred tlačovou besedou Smeru sa vyjadril Michal Šimečka, že „kým Slováci a Slovenky riešia, z čoho budúci rok zaplatia účty a odvody, premiér Fico zabije ďalšiu sobotu obsesívnym útočením na rodinu Michala Šimečku“./agentury/

X X X

 Brusel pritvrdzuje: EÚ môže uvaliť clo na ruskú ropu z Družby

Európska únia zvažuje zavedenie obchodných opatrení voči dovozu ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska prostredníctvom ropovodu Družba, ak sa tento dovoz nebude postupne ukončovať. Informovala o tom dnes agentúra Bloomberg s odvolaním sa na osoby oboznámené so situáciou.

 Saková po rokovaní v Užhorode avizuje spoluprácu SR a Ukrajiny v oblasti energetiky

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová začiatkom tohto týždňa uviedla, že EK plánuje navrhnúť urýchlenie postupného ukončovania dovozu ruských fosílnych palív. Urobila tak po telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý vyhlásil, že je pripravený uvaliť zásadné sankcie na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine, a to v prípade, že sa na tom zhodnú všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie a prestanú kupovať ruskú ropu.

Rusko dodáva energiu na Slovensko a do Maďarska okrem iného prostredníctvom ropovodu Družba, na ktorý v auguste opakovane útočila Ukrajina. Budapešť a Bratislava zatiaľ odmietajú úplný odklon od ruskej ropy a na úrovni EÚ blokujú opatrenia, ktoré podľa nich ohrozujú ich energetickú bezpečnosť.

 Väčšina krajín EÚ sa zaviazala ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do konca roka 2027. Ak Maďarsko a Slovensko nepredložia plány na jeho postupné obmedzovanie, obchodné opatrenia by mohli byť nástrojom, ako ich k tomu prinútiť, uvádza Bloomberg.

Zatiaľ čo sankcie si vyžadujú podporu všetkých členských štátov EÚ, na zavedenie obchodných opatrení – medzi ktoré patria clá, kvóty či regulačné obmedzenia – postačuje podpora väčšiny členských krajín, pripomína agentúra.

Tieto plány EK nie sú súčasťou nového sankčného balíka, ktorý EÚ predstavila v piatok. Ten zahŕňa okrem iného zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, sankcie voči viac než stovke tankerov z tzv. tieňovej flotily Ruska a ďalšie opatrenia zamerané na subjekty, ktoré umožňujú obchod s ruskými energetickými surovinami./agentury/

 X X X

 Federálny prokurátor USA odstúpil, údajne čelil tlaku kvôli Trumpovým prípadom

 Prokurátor Erik Siebert rezignoval po nátlaku v súvislosti s vyšetrovaním nepriateľov Trumpa. Odmietol obviniť Jamesa Comeyho či generálnu prokurátorku Leticiu Jamesovú.

Americký federálny prokurátor Erik Siebert v piatok rezignoval po tom, ako údajne čelil tlaku v súvislosti s vyšetrovaním politických nepriateľov Donalda Trumpa. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a AP.

Erik Siebert ako zastupujúci prokurátor pre východný súdny obvod štátu Virgínia oznámil svojim zamestnancom rezignáciu prostredníctvom e-mailu, informoval denník New York Times a ďalšie americké médiá. Niekoľko hodín predtým prezident Trump novinárom v Oválnej pracovni povedal: „Chcem, aby odišiel,“ v odpovedi na otázku o jeho prepustení.

Siebert bol pod tlakom, aby stíhal bývalého riaditeľa FBI Jamesa Comeyho a generálnu prokurátorku štátu New York Leticiu Jamesovú. Vedeniu ministerstva spravodlivosti nedávno oznámil, že odmieta stíhať Comeyho v prípade obvinení, že klamal Kongresu.

Podala proti Trumpovi žalobu

Bývalý riaditeľ FBI bol prepustený v roku 2017 počas vyšetrovania, či sa niektorí členovia Trumpovej kampane tajne dohodli s Moskvou na ovplyvnení prezidentských volieb v roku 2016. V prípade Jamesovej podľa neho neexistujú dostatočné dôkazy na obvinenie z hypotekárneho podvodu, informoval denník Washington Post.

Jamesová ako prokurátorka štátu New York podala proti Trumpovi žalobu vo výške 464 miliónov dolárov. Podľa nej on a jeho spoločnosť nezákonne nafúkli jeho majetok a manipulovali s hodnotou nehnuteľností, aby získali výhodné bankové úvery alebo poistné podmienky.

Na otázku o Jamesovej prípade v piatok Trump povedal: „Zdá sa mi, že je z niečoho naozaj vinná, ale naozaj to neviem.“

Vyšetrovanie neprinieslo dosť dôkazov

Úradníci Federálnej agentúry pre financovanie bývania (FHFA) tvrdia, že Jamesová sfalšovala bankové a majetkové záznamy, aby získala lepšie úverové zmluvy na dom v Norfolku vo Virgínii.

Siebert podľa denníka New York Times povedal vysokým predstaviteľom ministerstva spravodlivosti, že ich vyšetrovanie neodhalilo dostatok dôkazov na stíhanie. Následne mu bolo navrhnuté aby rezignoval, inak bude prepustený, informovala AP.

Od januára bol Siebert zastupujúcim prokurátorom a viedol tím približne 300 prokurátorov v jurisdikcii, ktorá často rieši závažné prípady súvisiace s národnou bezpečnosťou. Jeho nominácia čakala na potvrdenie v americkom Senáte, aktuality.sk

 X X X

Slovenský umelec dokázal za okamih to, o čo sa Islanďania pokúšajú storočie

Asi nik si nespája Island so stromami a považuje obrázky vyprahnutej, zerodovanej pustatiny s trávou a machmi za prirodzené. Pravda je však taká, že Island pôvodne pokrývali lesy, a to dokonca v rovnakej miere ako dnes Slovensko, išlo približne až o 40 percent celkovej rozlohy! Lenže všetky lesy Islanďania zlikvidovali. Vyrúbali ich na kúrenie, stavby, lode, pasienky – a kým sa spamätali, bolo už neskoro. V roku 1900 pokrývali lesy len asi jedno percento krajiny. Po vyše storočnom úsilí sa to zvýšilo len nepatrne, na dve percentá. Slovenský umelec Matúš Astrab dokázal Island zalesniť prakticky okamžite, hoci virtuálne, za pár mrazivých nocí.

 Matúš Astrab pozoroval dramatický úbytok najväčších európskych ľadovcov na Islande na vlastné oči.

Z jeho osamelej dychberúcej expedície a umeleckej performancie uprostred víchric vznikol nakoniec asi hodinový film pod názvom Zalesnenie minulosti (Reforestation of Past), ktorý čerstvo zaradil do svojho výberu aj medzinárodný festival Ekotopfilm. Predpremiéru mal začiatkom septembra a denník Pravda bol pri tom. Prví diváci opisovali zimomriavky z paralel, ktoré umelec našiel medzi Islandom a Slovenskom. Slovenským barbarom sa totiž môže za okamih podariť zničiť to, čo Vikingom trvalo celé storočia – staré lesy. Bude aj zo Slovenska pustina?

Óskarsson povedal, že môžeme byť radi za to, čo máme, a že by sme si to mali udržať. Je toho názoru, že predovšetkým staré lesy by sme si mali chrániť, pretože skrývajú nové dosiaľ neobjavené poznatky.

Čo sa vlastne stalo s islandskými lesmi?

Island je asi dvakrát väčší ako Slovensko a kedysi 40 percent územia tvorili lesy. Ostrov osídlili Vikingovia a v priebehu niekoľkých storočí vyrúbali tieto lesy skoro na nulu. Zostalo len asi jedno percento lesov, ktoré tvorili rôzne druhy briez, len niektoré predstavovali vyššie stromy, v mnohých prípadoch išlo len o kry… Vikingovia museli žiť, museli stavať, museli kúriť. Ale dlho sa nedbalo o obnovu lesov a takto to dopadlo. Zo 40 percent majú dnes iba dve.

Trailer k filmu Reforestation of Past

Ako sa Slovák cíti v krajine bez lesov?

Mám veľmi rád škandinávske krajiny, majú svoje čaro. Keď si prezeráš fotografie Islandu, nevidíš lesy a vnímaš to ako niečo úplne prirodzené. S týmto pocitom som po prvýkrát navštívil Island, niečo podobné som zažil aj na Faerských ostrovoch. Bolo to krásne. Pretože takýto je obraz Islandu, po stáročia sa takto prezentuje. Ostrov som navštívil dvakrát, v zime a potom ešte raz počas vegetačného obdobia a práve vtedy sa môj názor na krajinu zmenil. Stretol som sa totiž s ľuďmi, ktorí ma zobrali do lesov. Bolo veľmi zaujímavé vnímať skryté lesné zákutia, ktoré unikajú cestovateľskej pozornosti, zamýšľať sa nad ich príbehom. Nad tým, ako je možné, že kedysi bola krajina z veľkej časti zalesnená a dnes nie je. Aj lesy Faerských ostrovov mali podobný osud, no tam nebadať takú výraznú snahu o zalesnenie.

A ako to cítia samotní Islanďania? Chýbajú im vôbec lesy?

Myslím si, že áno. Podarilo sa mi zohnať skvelého respondenta Hreina Óskarssona, vedúceho oddelenia národných lesov Islandskej lesnej služby. Vyštudoval lesníctvo v Dánsku, venuje sa mu na Islande a z jeho rozprávania je zrejmé, že lesy naozaj potrebujú. Dokazuje to aj celkový prístup Islanďanov k lesom. Mimovládny sektor a štátna správa spolupracujú na projektoch, vzájomne sa podporujú, je to oveľa lepšie a pozitívnejšie ako u nás. Na Slovensku sa stále zachovali lesy, ale z veľkej časti ich drancujeme a štát ešte aj útočí na mimovládky. Nie som proti zmysluplnému lesnému hospodáreniu, nevravím, že sa na Slovensku nemá ťažiť. No všetko by malo mať svoj systém, svoje hranice. Nemalo by sa v lesoch „papalášiť“, ťažiť v národných parkoch vo vysokých stupňoch ochrany, vyvážať drevo do Rakúska, do Rumunska a podobne.

Na niekoľkých miestach sa mu podarilo Island aspoň virtuálne znovu zalesniť.

Prečo sa vlastne Islanďania tak veľmi usilujú lesy vrátiť?

Myslím si, že by veľmi chceli vrátiť pôvodný stav. A robia to najmä kvôli klimatickej zmene. A možno aj kvôli hospodárstvu. Navštívil som lesné škôlky, pán Óskarsson ma vzal aj do lesníckej dielne na spracovanie dreva. Nejaké veľké divy z dreva si nemôžu dovoliť, pretože stromy u nich rastú veľmi pomaly. Keď nejaké vyrúbu, tak sú z toho dosky akurát na malé domy, niečo sa premení na drevnú štiepku na chodníky. Nemôžu veľmi „rozhadzovať“ a už vonkoncom neprichádza do úvahy, že by drevo vyvážali. Všetko zostáva doma… Ale ten hlavný dôvod je skutočne klimatická zmena, ktorá výrazne mení Island.

Ako je možné, že za celé jedno storočie maximálneho úsilia sa podarilo lesnatosť na Islande zvýšiť len o jedno percento?

Na Islande panujú drsné podmienky. Je to sopečná krajina, pôda je síce vulkanického pôvodu, ale dnes je veľmi chudobná. Práve stáročné odlesnenie zmenilo štruktúru pôdy k horšiemu, preto to ide dnes veľmi ťažko. Na Slovensku stačí les nechať na pokoji. Ale na Islande je veľmi náročné vytvoriť aspoň základ toho, kde môže časom fungovať les. Je to extrémne náročné, ale majú veľké plány. Komplikujú im ich voľne žijúce zvieratá, vulkanické podmienky.

V lesnej škôlke na Islande.

Ako znovuzalesňovanie prebieha?

Využívajú vlčí bôb. Ide o kultovú rastlinu, krásnu, vysokú, ktorá sa vyskytuje takmer na každej letnej fotografii Islandu, no pravdou je, že nie je pôvodná. Na Island ju zámerne doviezli z Aljašky, aby pomáhala rekultivovať pôdu. Aby ste tu totiž mohli sadiť les, musíte do pôdy vrátiť živiny, a to by si vyžadovalo veľmi veľa hnojív a bolo by to nesmierne drahé. Vlčí bôb je však mimoriadne húževnatá rastlina, rýchlo sa rozširuje, a najmä dokáže zo vzduchu viazať do pôdy dusík a pomocou koreňov dokáže z veľkých hĺbok sprístupňovať bližšie k povrchu fosfor. V takejto pôde môžete po piatich rokoch sadiť stromy. A budú rásť veľmi rýchlo. Je to veľmi efektívne a lacné.

Nespôsobuje však vlčí bôb aj problémy?

Ide o invázny druh, ktorý v istom zmysle naozaj škodí, môže potláčať pôvodné druhy rastlín. Videl som ho toto leto aj na Slovensku, v Telgárte smerom na Kráľovu hoľu. Uvidíme, čo sa bude diať…

Sťažuje klimatická zmena zalesňovanie?

Otepľuje sa a množia sa škodce. Ide napríklad o chrobáky, ktoré napádajú listy briez, vyžierajú ich zvnútra a stromy výrazne oslabujú. Pán Óskarsson mi hovoril, že u nás v strednej Európe máme prirodzených predátorov, ktorí sa týmito chrobákmi živia. Na Islande zatiaľ chýbajú. Ďalším vážnym problémom je rýchle topenie sa ľadovcov. Najväčší európsky ľadovec Vatnajökull rapídne ustupuje každý rok a aj tento aspekt mení a výrazne ovplyvňuje krajinu. Bol som tam, videl som to na vlastné oči. Je to nebezpečný jav aj preto, že ľadovce predstavujú najväčšiu zásobáreň pitnej vody a otepľovaním ju dramaticky strácame. Okrem vody aj kultúrnu identitu, inšpiráciu. Francúzsky spisovateľ Jules Verne umiestnil časť románu Cesta do stredu Zeme na islandský polostrov Snæfellsnes, na konci ktorého je takisto ustupujúci ľadovec Snæfellsjökull. Podľa Jula Verna sa tu vstupuje do stredu Zeme, ja som tu urobil jednu z projekcií.

Tým sa dostávame k tomu, ako sa vám podarilo Island instantne zalesniť. Premietali ste zábery zo slovenských lesov v noci na holé islandské kopce. Ako na to reagovali Islanďania?

Toto bol prvok, ktorý som veľmi chcel zachytiť, ale nepodarilo sa mi to, čo ma aj trochu mrzelo. Projekcie som robil v odľahlých oblastiach, kde sa ani miestni neobjavujú, a navyše nadránom, pretože s príchodom polárneho dňa bola tma čoraz vzácnejšia. Nebolo to tak, že by som sa vyhýbal ľuďom, len jednoducho miesta vhodné na projekciu boli také, ktoré nikto nenavštevuje. Ale vždy som čakal a dúfal, že sa niekto objaví. Bol som pripravený na konfrontáciu, aj negatívnu. Mal som jednu jedinú „interakciu“ s divákmi počas premietania na Faerských ostrovoch, ale aj tá pekne vystihuje, čo som zažil. Práve som robil premietanie, keď sa z neďalekej farmy vynorila štvorkolka, na nej sedel chlap s dieťaťom a zastavil pri mne. Myslel som si, že sa začne pýtať, čo tu robím. Alebo mi rovno vynadá. Ale o nič sa nezaujímal, len zosadol zo štvorkolky, posadil decko za volant, nech šoféruje, a odišli. Absolútne ma odignorovali, toto bola jediná reálna interakcia, ktorú som zažil.

A ako vnímali slovenské lesy odborníci, napríklad pán Óskarsson?

Bolo pre mňa trochu úsmevné, keď vymenúval názvy stromov, ktoré považujú za mimoriadne exotické. Napríklad pagaštan konský. Keď u nich vyrastie dub, sú nesmierne šťastní, veľmi si to vážia. Preto naše dedičstvo vnímajú úplne inak. Pán Óskarsson povedal, že môžeme byť radi za to, čo máme, a že by sme si to mali udržať. Je toho názoru, že predovšetkým staré lesy by sme si mali chrániť, pretože skrývajú nové dosiaľ neobjavené poznatky. Žijú v nich také baktérie alebo huby, ktoré ešte nepoznáme a ktoré môžu mať do budúcna veľkú hodnotu. Tieto druhy nenájdeme vo vysadených lesoch, v monokultúrach. Staré lesy by mali ostať pre budúce generácie.

Čo je pre vás symbolom starého lesa?

Jednoznačne hlucháň. Neprežije v zničených lesoch ani vo vysadených monokultúrach. Ak budeme na Slovensku naďalej ničiť staré lesy, budeme prichádzať aj o ikonické druhy, akým je hlucháň. A toto ma osobne veľmi trápi…

Vo filme sa objavuje veľa krásnych vtáčích druhov. Sú ďalším spojivom medzi krehkosťou slovenskej a islandskej prírody?

Počas nakrúcania som si uvedomil, že som asi ornitologický nadšenec. Na Islande som strávil asi štyri mesiace. A za uplynulé dva roky som strávil neskutočne veľa času v slovenských lesoch, mám ich navnímané, prežité, veľa nocí som strávil tam vonku, aby som nakrútil divokú prírodu, aj vyrúbané oblasti, aby som mohol celý film vyskladať z vlastných záberov. Počas strihania som pochopil, ako vtáky dokážu symbolizovať celú krajinu. Sú veľmi citlivé na ekologické zmeny a naozaj dokážu dobre premostiť Island a Slovensko. Preto sa napríklad po hlucháňovi objaví v zábere snehuľa horská (sliepočky majú v lete trochu podobné sfarbenie na pierkach, pozn. red.)

Ak stratíme staré lesy, stratíme aj ikonického hlucháňa.

Aké slovenské lokality ste vyberali?

Prirodzene najprv tie, ktoré sú v mojej blízkosti. Považujem sa za Veľkofatranca, hoci pôvodne som z hornej Oravy. So ženou už niekoľko rokov bývame v Banskej Bystrici, chodíme často do Veľkej Fatry, ale aj do Kremnických vrchov, okolia Banskej Štiavnice. Nakrútil som aj Poloniny, kam sa snažím zájsť aspoň dvakrát do roka. Dôležitým kritériom však bolo najmä to, aby išlo o zábery vhodné na videomapping. Participoval som na viacerých svetelných inštaláciách, svetelných festivaloch, premietaniach na budovy, ale premietať lesy na holé kopce znamenalo naozaj technologickú výzvu. Na Slovensku som musel nájsť lesy s vhodnou štruktúrou, ktorá sa bude dobre premietať vo voľnej krajine, a na Islande som zas musel nájsť vhodné kopce s dobrým prístupom, ktoré by aspoň trochu kopírovali zábery zo Slovenska. Nakoniec som spravil výber ôsmich nahrávok, ale najviac som asi prestriedal jeden krásny veľkofatranský les z okolia Kráľovej studne. Nakrúcal som rôzne lesy, zmiešané, listnaté, ihličnaté.

Po predpremiére zaznela aj z publika podobná otázka – môže Slovensko dopadnúť ako Island? Budeme krajinou bez lesov?

Keď sa na to pozrieme čisto racionálne, tak asi nie… (nadlho sa odmlčí). Ale čo môžeme stratiť, sú staré lesy. Na Slovensku sme si napríklad vyrúbali 90 percent limbových lesov. A tie sa vracajú extrémne ťažko. Navštívil som zvyšky takého lesa. Limba je krásny strom, ktorý dokáže narásť do ohromných rozmerov, no rastie veľmi pomaly. V minulosti bola limba ďalšou ikonou, rástla zhruba v takých výškach, v akých dnes rastie iba kosodrevina. Zostalo veľmi málo miest na Slovensku, kde ju ešte možno nájsť, všade ju vyrúbali z vrcholov smerom nadol. Práve staré lesy na Slovensku sú v súčasnosti vo vážnom ohrození, ocitli sa na pokraji a nesiem to veľmi ťažko.

Čo všetko strácame spolu so starými lesmi?

Našu identitu. A možno aj náš pôvod. Veľa som si k filmu naštudoval, prečítal som si veľa štúdií, zhováral som sa s odborníkmi, takže film vychádza z overených poznatkov. Ale za seba poviem, že staré lesy považujem za najväčšie bohatstvo, ktoré na Slovensku máme. Je to niečo, na čo by sme mali byť pyšní. Keď som cestoval po svete a zhováral sa s rôznymi ľuďmi, vždy som bol nakoniec hrdý na to, aké zvieratá u nás ešte žijú a inde už nie. Ale za posledný rok som veľmi sklamaný z toho, čo sa na Slovensku deje. My toto najväčšie bohatstvo strácame, miznú všetky tie druhy, ničíme im prostredie, iné, ako napríklad vlka, strieľame, prichádzame o pamäť krajiny. A to všetko sa deje v čase klimatickej zmeny, keď by sme si mali prírodu na Slovensku ešte viac vážiť a chrániť. Ešte nemám vlastné deti, ale veľmi by som si prial, aby aj moji potomkovia raz zažili tok hlucháňa.

Čo Island odkazuje Slovensku?

Aby sme si staré lesy chránili, ponechali ich aj pre ďalšie generácie, lebo sú studnicou poznatkov. Nenájdeme ich vo vysadených lesoch. Toto bolo to priame posolstvo. Na Islande ho pekne vidieť. Za desiatky rokov sa im podarilo vytvoriť pekné zákutia so stromami, ale bude trvať stáročia, kým obnovia ekosystémy. Môžete vysadiť stromy, ale nemusí to byť les. Kým sa vrátia druhy, kým sa naštartujú prirodzené procesy, môže to trvať veľmi dlho. A to je vážna vec.

 Dopadne Slovensko tiež ako krajina bez lesov?

Čo treba urobiť preto, aby sme staré lesy viac nestrácali?

V Európe je štandardom, že minimálne polovica národného parku je bez zásahu človeka. U nás to trendom nie je. Na Slovensku je to nastavené tak, že sa môže rúbať skoro všade okrem najprísnejších lokalít. Toto sú slová ekológa a filmára Erika Baláža, ktorého som oslovil do filmu. Lenže keď som sa s ním pred zhruba dvomi rokmi zhováral, situácia nebola taká tragická ako dnes a veľa vecí sa zmenilo k horšiemu… Túto otázku by mali zodpovedať skôr odborníci, ja som umelec. A z toho, čo som si naštudoval, si myslím, že jedna cesta je v zmysluplnej zonácii národných parkov. Keď sa naozaj dohodneme, kde sa zasahovať môže a kde nie. A keby sme sa pridali k ostatným európskym krajinám a začali by sme sa poctivo usilovať o to, aby polovica národného parku ostala prírode. Ale polovica nech je pre ľudí a nech je na úrovni, aj s potrebnou infraštruktúrou.

Už nejaký čas pracujete na projekte Artifact, kedy bude hotový?

Ide o prácu, pri ktorej neviem, či bude vôbec niekedy hotová. Poukazuje na celosvetový úbytok hmyzu, čo je ďalšia z ekologických katastrof, možno ešte horšia ako úbytok lesov. Od roku 1970 zmizlo už 50 percent populácií hmyzu a podľa niektorých prognóz o 100 rokov už nemusia vôbec existovať motýle, vážky, chrobáky či včely. Chcel som stvárniť pocit z absencie hmyzu, uvažoval som preto o vytvorení muzeálneho artefaktu, ktorý by bol samostatne existujúcim a uzavretým ekosystémom. Po rokoch výskumu mi začína vychádzať, že kľúčovú úlohu budú zohrávať huby, ako dôležitý zdroj vápnika. Inštalačná forma má umocňovať pocit veľkej vzácnosti, išlo by o laserový systém, ktorý chráni artefakt pred krádežou. Aj muzeálny štítok som prispôsobil dobe o 100 rokov. Vysvetľuje, prečo hmyz vymrel. Dôvodov je niekoľko – zmena klímy, nadmerná doprava, umelé osvetlenie a pesticídy. Za všetkým stojí človek.

A mali ste skúsenosť s krajinou bez hmyzu, podobnú ako s krajinou bez stromov?

Na festivale Ekotopfilm som videl dokument o Číne o oblastiach, kde hmyz nemajú a opeľujú hrušky ručne. Miestni sú na to patrične hrdí. Ale vedeli by ste si to predstaviť, že sa to bude robiť v Nemecku alebo kdekoľvek v Európe? Je to nemožné, nikto by to nerobil. V Číne to možné je, pretože majú lacnú pracovnú silu. Oblasti bez hmyzu majú na svedomí najmä pesticídy. A keď sa ich dokumentaristi opýtali, či s pesticídmi nechcú prestať, odpovedali – nie. Idú si ďalej… Na Slovensku stále nájdeme krásne lúky s neuveriteľnou biodiverzitou, ale v globálnom meradle ide o vážny problém. O tom je Artifact.

Matúš Astrab

Audiovizuálny umelec. Tvorí multimediálne inštalácie, animácie, fotografie. Sleduje environmentálne témy. Vyštudoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Je autorom viacerých ekoprvkov v areáloch firiem, podieľal sa na mnohých výstavách, svetelných inštaláciách a premietaniach na budovách./agentury/

X X X

Po útokoch na Šimečkovu matku generálny prokurátor posiela premiérovi jasný odkaz

Marta Šimečková podľa Smeru-SD získala dotácie skrz podvodné faktúry, trestné oznámenie však premiér nepodáva.

Premiér Robert Fico a ďalší predstavitelia Smeru-SD tvrdia, že Marta Šimečková, matka lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, získala v roku 2021 dotácie na projekt Stredoeurópske fórum v hodnote 130 000 eur podvodným spôsobom.

„Berte smrteľne vážne, čo teraz povieme,“ uviedol Fico na začiatku tlačovej konferencie, na ktorej hovoril o záležitostiach spojených s občianskym združením Projekt Fórum.

Marta Šimečková je v združení štatutárkou a podľa slov premiéra „dohromady na jeden projekt dostala 130 000 eur“. Z toho 50-tisíc malo Projektu Fórum vyplatiť ministerstvo spravodlivosti, ďalších 50-tisíc ministerstvo kultúry a zvyšných 30-tisíc pochádzalo z Fondu na podporu umenia, tvrdí premiér.

Podvod?

Fico hovorí, že podvodom boli verejné prehlásenia, napríklad čestné vyhlásenie, v ktorom mala Šimečková ministerstvu spravodlivosti deklarovať, že od iného subjektu na tento projekt peniaze nežiadala.

„Tú istú faktúru dala ministerstvu spravodlivosti, tú istú na Fond na podporu umenia a ešte aj na ministerstvo kultúry. A podpísala pri tom čestné prehlásenie, že to neurobí,“ rečnil premiér. Dovedna hovoril o šesťdesiatich duplicitne až triplicitne vyplatených faktúrach.

Okrem iného, Fico tvrdí, že 87 500 eur z tejto sumy si Šimečková spolu so svojou spolupracovníčkou Andreou Pukovou mali sami vyplatiť. Konkrétne, Šimečková podľa tvrdení Roberta Fica a Erika Kaliňáka získala 39 000 a Puková 48 500 eur.

 Trestné oznámenie nebude

Trestné oznámenie sa premiér podľa svojich slov teraz podať nechystá a bude tlačiť na ministrov, aby vymáhali späť dotácie vyplatené neziskovke Marty Šimečkovej.

Napriek tomu, že premiér a ďalší predstavitelia Smeru na tlačovke viackrát prízvukovali, že podľa nich ide o závažný podvod, trestné oznámenie nepodajú a odvolávajú sa na povinnosť konať „ex offo“. To znamená, že očakávajú, že generálny prokurátor a orgány činné v trestnom konaní budú po tejto tlačovej konferencii konať aj sami.

Žilinkov odkaz Ficovi

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na tieto slová poslal cez sociálnu sieť odkaz všetkým zúčastneným na dnešnej tlačovej konferencii. Robertovi Ficovi, Erikovi Kaliňákovi či ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi musí byť podľa neho jasné, že tlačová konferencia nie je prostriedkom na oznámenie podozrení zo spáchania trestného činu.

„Štátne orgány sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Takéto oznámenie je podaním, ktoré sa realizuje jednou z foriem uvedených v trestnom poriadku. Medzi takéto formy určite nepatrí tlačová beseda či konferencia,“ zhrnul Žilinka.

Šimečka reaguje

Predseda Progresívneho Slovenska Ficovi odkázal, že tlačovku o jeho mame si zorganizoval preto, lebo nevie obhájiť konsolidáciu verejných financií.

„Ide tu o jeho strach z verejnosti a jeho vlastných voličov. Z reakcie ľudí na konsolidáciu, teda ožobračovanie, ktoré oznámili tento a minulý týždeň,“ uviedol Šimečka.

Premiér sa podľa lídra opozície snaží ľuďom zalepiť oči nenávisťou voči nemu a jeho rodine. „Fico sa bude ľuďom hovoriť, že to kvôli Marte Šimečkovej teraz musia platiť vyššie odvody a vyššie dane,“ dodal Šimečka a označil to za trápne.

Za predsedu strany sa postavili aj jej ostatné známe tváre. „Stojíme za Michalom Šimečkom,“ povedal Ivan Korčok aj za ďalších členov Progresívneho Slovenska, aktuality.sk

X X X

Brazílsky minister neodcestuje na stretnutie OSN pre problémy s vízami

 Napätie medzi USA a Brazíliou rastie. Brazílsky minister zdravotníctva Padilha pre americké vízum s limitmi neodcestuje na Valné zhromaždenie OSN.

Brazílsky minister zdravotníctva oznámil, že sa budúci týždeň nezúčastní Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, pretože vláda USA mu udelila „neprijateľné vízum“ s obmedzeným pohybom na území krajiny, informovala agentúra AP.

Alexandre Padilha, jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, v piatkovom vyhlásení uviedol, že zostane v Brazílii pre „neopodstatnené a svojvoľné obmedzenia americkej vlády voči diplomatickej činnosti Brazílie“.

Vzťahy medzi USA a Brazíliou sú napäté od momentu, keď prezident Donald Trump uvalil 50-percentné clá na brazílsky export v súvislosti so súdnym procesom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorého brazílsky najvyšší súd nedávno odsúdil na 27 rokov väzenia za pokus o prevrat.

Víza obmedzujú pohyb

Dva brazílske vládne zdroje pre agentúru AP potvrdili, že kabinet prezidenta Lulu podal protest na pôde OSN po tom, čo Padilha obdržal americké vízum so značným oneskorením. Víza mu povoľovali pohyb len v sídle OSN a v niekoľkých blokoch okolo hotela.

Brazílska vláda navyše adresovala generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi list, v ktorom vyjadrila obavy, že Trumpova administratíva by mohla odmietnuť, zrušiť alebo obmedziť víza aj ďalším predstaviteľom, ktorí sa plánujú zúčastniť na Valnom zhromaždení.

Podľa Brazílie kroky USA porušujú článok 105 Charty OSN a dohovor o výsadách a imunitách, ktorý garantuje neobmedzený pohyb a bezvízový vstup pre vládnych predstaviteľov na pôdu OSN.

Zrušili víza aj jeho rodine

V liste OSN sa taktiež uvádza, že rezolúcia OSN 43/48 stanovuje právnu povinnosť hostiteľskej krajiny zabezpečiť neobmedzený prístup pre všetky delegácie, bez ohľadu na ich politické presvedčenie. Na žiadosť agentúry AP zatiaľ OSN ani americká vláda nereagovali.

Padilha mal pôvodne cestovať aj do Washingtonu na ďalšie rokovania. Jeho americké víza vypršali v auguste. V júni boli víza zrušené aj jeho manželke a desaťročnej dcére v rámci Trumpových obmedzení voči kubánskym a zahraničným predstaviteľom zapojeným do kubánskych zdravotníckych misií.

V rozhovore pre televíziu GloboNews Padilha vyhlásil, že medzinárodné aktivity Brazílie budú pokračovať. „Môžu zabrániť účasti ministra, ale nie obrane vedy a vakcín. Tento americký prezident to nezastaví,“ odkázal, agentury/

X X X

 Vyhlásili najkrajšie mestá Európy: Jednotku aj dvojku majú Slováci len pár hodín cesty

Nový rebríček magazínu Travel + Leisure zostavil zoznam najkrajších, najmagickejších, najčarovnejších miest starého kontinentu.

TOP 8: Najnebezpečnejšie mestá Slovenska a sveta

 Florencia sa stala absolútnou kráľovnou európskych miest. V prestížnom rebríčku World’s Best Awards 2025 od magazínu Travel + Leisure bola oficiálne vyhlásená za najkrajšie mesto v Európe.

Tisíce cestovateľov hlasovali, aby vyjadrili svoj obdiv k mestu, ktoré je považované za kolísku renesancie.

Florencia si víťazstvo zaslúžila vďaka svojmu umeniu, kultúre, kuchyni a jedinečnej atmosfére, ktorá je jednoducho nezabudnuteľná./agentury/

X X X

 Spôsobuje zápal v tele a ničí ústnu dutinu. Ľudia tento typ mäsa milujú, vedci ho radia jesť čo najmenej a odporúčajú iné potraviny

Britskí vedci prišli s novými poznatkami o tom, ako strava môže ovplyvniť naše zdravie. Stredomorská strava je už dlhé roky známa svojimi priaznivými účinkami na srdce, cievy aj trávenie. Teraz sa však ukazuje, že jej prínosy siahajú ešte ďalej.

Zvyšujú riziko rakoviny semenníkov tesné slipy či jazda na bicykli? O rakovine mladých mužov hovoríme s onkológom docentom Chovancom

 Vďaka vitamínom, minerálom a zdravým tukom môže mať pozitívny vplyv aj na oblasti, o ktorých sa doteraz hovorilo len málo. Najnovšie zistenia tak prinášajú ďalší dôvod, prečo zaradiť ryby, olivový olej, orechy, zeleninu a ovocie do každodenného jedálnička.

Nové zistenia vedcov z Británie

Zuby a ďasná neovplyvňujú iba to, ako vyzerá náš úsmev, ale aj naše celkové zdravie. Vedci už dávno upozorňujú, že choroby ďasien môžu súvisieť so srdcovými ochoreniami, cukrovkou, rakovinou či dokonca s problémami pri pôrode, informujú aj na portáli Eurone

Britskí odborníci teraz prišli s novým zistením. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí jedli veľa červeného mäsa a nedodržiavali zásady stredomorskej stravy, mali horší stav ďasien a vyššie hodnoty látok, ktoré spôsobujú zápal v tele.

Naopak, tí, ktorí pravidelne konzumovali ovocie, zeleninu, strukoviny či olivový olej, mali zdravšie ďasná a nižšie riziko vzniku zápalov. Stredomorská strava tak opäť potvrdila, že prospieva celému telu, a tentoraz aj ústam.

„Naše zistenia naznačujú, že vyvážená strava stredomorského typu by mohla potenciálne znížiť ochorenie ďasien a systémový zápal,“ uviedol vo vyhlásení Giuseppe Mainas, jeden z autorov štúdie a výskumník na King’s College London.

Červené mäso

Hovädzie, alebo spracované druhy mäsa majú podľa nového výskumu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Vedci sa už dávnejšie snažili pochopiť, prečo mäso a výrobky z neho ovplyvňujú kondíciu kardiovaskulárneho systému. Za hlavných vinníkov srdcovo-cievnych chorôb považovali nasýtené mastné kyseliny (tuky), cholesterol či vysoké množstvo sodíka. Hoci ide o látky, ktoré neprospievajú vo veľkom množstve zdraviu, odborníci prišli s inou teóriou. Na základe získaných faktov z nového výskumu presviedčajú, že hlavným problémom pre zdravie srdca sú látky, ktoré tvoria naše črevné baktérie pri konzumácii mäsa.

Odborníci okrem toho zistili, že účastníci výskumu majú pri vyššom príjme červeného mäsa zvýšené hladiny glukózy a inzulínu v krvi. V prípade spracovaného mäsa, rôznych údenín, salám, klobás a slaniny sa v ich tele častejšie objavovali chronické zápaly, ktoré sú príčinou viacerých chorôb.

Podľa spoluautorky štúdie Meng Wangovej z Friedmanovej školy prináša tento výskum nový pohľad na to, ako chrániť zdravie srdca pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. „Tieto zistenia nám pomáhajú zodpovedať otázky o mechanizmoch, ktoré sa spájajú s rizikom srdcovo-cievnych chorôb. Interakcia medzi červeným mäsom, črevnými baktériami a ich metabolitmi ukazujú cestu k zdravotnému riziku a tým sa pre nás otvára nový cieľ na zásah do znižovania srdcových ochorení,“ vysvetlila pre portál medicalxpress.com.

Stredomorská strava prospieva aj ústnej dutine

Štúdia zverejnená v odbornom časopise Journal of Periodontology priniesla nové poznatky o vplyve stredomorskej stravy na zdravie ústnej dutiny.

Do výskumu sa zapojilo 195 pacientov hospitalizovaných vo Veľkej Británii. Účastníci absolvovali detailné zubné vyšetrenia, boli im odobraté vzorky krvi a zároveň odpovedali na otázky týkajúce sa svojich stravovacích návykov.

 Vedci zdôrazňujú, že stredomorská strava prináša mnoho zdravotných výhod. Pomáha udržiavať zdravé srdce, zlepšuje spánok, podporuje psychickú pohodu a znižuje riziko cukrovky 2. typu či niektorých druhov rakoviny. Vďaka svojim protizápalovým účinkom môže pozitívne vplývať aj na zdravie ústnej dutiny.

Táto štúdia tak pridáva ďalší dôkaz, že stredomorský spôsob stravovania je prospešný nielen pre telo, ale aj pre naše zuby a ďasná. Profesor Mainas upozornil, že pri liečbe ďasien by sa mala brať do úvahy aj strava, pretože úzko súvisí so zápalom a celkovým stavom dutiny.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie má problémy s ďasnami približne miliarda ľudí na svete. Najčastejšie za to môže slabá ústna hygiena a fajčenie.

Choroby ďasien sa prejavujú: krvácaním, opuchom, bolesťou nepríjemným zápachom z úst, v pokročilých prípadoch aj vypadávaním zubov

Profesor Luigi Nibali z King’s College London vysvetľuje, že vyvážená strava môže mať dôležitý vplyv na zdravie ďasien. Podľa neho je však potrebné urobiť viac výskumov, aby bolo možné pripraviť aj konkrétne odporúčania pre pacientov. /agentury/

X X X

 Šutaj Eštok: Ukončil som vojnu v polícii, zastabilizoval ju. Minister opustil svoj rezort, reagoval Karas

V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy sa stretli minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a podpredseda KDH Viliam Karas, aby si vymenili názory na viacero horúcich tém slovenskej politiky. Ich debata sa dotkla stavu polície, konsolidácie verejných financií, výzvy na generálny štrajk, ale aj odvolania šéfa SIS.

Spor o policajný zbor a rezignáciu ministra

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nevidí dôvod na to, aby rezignoval zo svojho postu. Svoje pôsobenie na ministerstve vnútra obhajuje tvrdením, že za jeho pôsobenia v rezorte „ukončili vojnu v polícii, nelegálnu migráciu či zastabilizovali personálny stav v polícii.“

Naopak, podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa Šutaj Eštok „opustil svoj rezort s tým, že uprednostnil zachraňovanie svojich ministerských kolegov z Hlasu.“ Podpredseda KDH je presvedčený, že policajný zbor je v „rozklade“ a „nedokáže vyšetrovať sofistikované kauzy.“ Karas tiež uviedol, že by Gašpar mal byť odvolaný aj pre zlyhanie tajnej služby v prípade informácií SIS o „dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia SR“.

 Nesúhlas s generálnym štrajkom

Výzva na generálny štrajk, ktorú ohlásili predstavitelia opozície na 17. novembra, vyvolala v diskusii ostré reakcie. Viliam Karas označil ohlásenie štrajku zo strany predsedu SaS Branislava Gröhlinga a lídra Demokratov Jaroslava Naďa za „infantilné a detinské.“ Hoci pripustil, že „je priestor na generálny štrajk,“ upozornil, že naň ešte „nedozrel čas.“ Zdôraznil, že na takýto krok je potrebná široká spoločenská zhoda, ktorá musí prejsť cez odbory, ZMOS či vysoké školy. Pripomenul, že pojem generálny štrajk sa nesmie zneužívať, tak ako bolo neadekvátne použité slovo „štátny prevrat“ koalíciou.

Matúš Šutaj Eštok považuje slová o generálnom štrajku za urážku a vyhlásil, že „opozícia dokáže len zvolávať protesty a šíriť nenávisť.“ Dodal, že je absurdné porovnávať súčasnú situáciu na Slovensku s rokom 1989. Opozícia ho podľa jeho slov „nevyruší“ v jeho práci a zdôraznil, že na protestoch neboli policajti ani hasiči, ale iba odborári.

 Rozdielne pohľady na konsolidáciu a rozpočet

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zopakoval, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná vzhľadom na stav, ktorý zanechali predchádzajúce vlády. Trvá na tom, že opozícia nepriniesla žiadne relevantné návrhy, čo vyjadril slovami: „Nevidel som jediný alternatívny návrh.“ Vyzdvihol konštruktívnu debatu s ministrom obrany Róbertom Kaliňákom, vďaka ktorej sa presunú peniaze z rezortu obrany do iných rezortov. Hlas odmieta, aby konsolidácia znamenala znižovanie sociálneho štandardu. Šutaj Eštok tiež obhajoval zníženie platov poslancov ako dôležité gesto voči ľuďom, hoci pripustil, že do ekonomiky neprinesie takmer nič.

Viliam Karas s týmto názorom nesúhlasí. Označil zníženie platov poslancov za „populizmus.“ Vládu kritizuje za spôsob, akým konsoliduje, pretože podľa neho „Slovensko dostáva do čiernej diery,“ kedy „rastú konkurzy a zatvárajú sa podniky.“ Pripomenul, že „je lož, že tu nikto nič nepredniesol.“ Podľa neho KDH predložilo písomné návrhy na konsolidáciu, z ktorých dve opatrenia teraz vláda zaradila do svojho balíka. Taktiež kritizoval Šutaja Eštoka za to, že prenechal veľkú časť štátnych peňazí ministrom za Hlas-SD na 13. dôchodky a energopomoc.

 Otázka odvolania Gašpara a zahraničnopolitická debata

Témou diskusie sa stalo aj odvolanie riaditeľa SIS Pavla Gašpara. Podľa Viliama Karasa by mal byť Gašpar odvolaný nielen pre autonehodu, ktorú spôsobil, ale aj pre zlyhanie tajnej služby v prípade „dlhodobého organizovaného vplyvového pôsobenia, ktorého účelom je destabilizácia SR.“ Karas tiež podotkol, že po pol roku od informovania o „štátnom prevrate,“ ktorý sa nepotvrdil, by v normálnej krajine už boli vyvodené dôsledky.

Šutaj Eštok sa domnieva, že otázka odvolania Gašpara je bezpredmetná a má smerovať na premiéra Roberta Fica, ktorý mu dôveruje. Zároveň si pochvaľoval spoluprácu bezpečnostných zložiek, ktorú považuje za najlepšiu v histórii Slovenska.

 Na záver sa diskutujúci dotkli aj zahraničnej politiky a konfliktu na Blízkom východe. Matúš Šutaj Eštok odsúdil útok Hamasu na Izrael, ale rovnako odsúdil aj dianie v Pásme Gazy, kde podľa neho dochádza ku genocíde. Podpredseda KDH Viliam Karas mieni, že izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa situácia „vymkla z rúk.“ Vyjadril obavy z eskalácie a domnieva sa, že EÚ by mala byť v geopolitických otázkach autonómnejšia a nespoliehať sa automaticky na USA./agentury/

X X X

 Sviatky zrušené, pracujúci zaplatia: Otvorené obchody zaťažia predajcov, no štátu prinesú minimum peňazí

Aktuálne konsolidačné opatrenia priniesli aj zrušenie troch sviatkov pracovného pokoja. Vládne rozhodnutie má podporiť ekonomiku krajiny tým, že zvýši podiel pracovných dní, k čomu sa pridáva zrušenie predaja počas vybraných sviatkov. Dosah je hlbší než sa zdá, opatrenie sa dotkne tak pracujúcich, ako aj zamestnávateľov. Ostatní sa môžu tešiť na fungujúce služby či otvorené obchody. Štát získa čo chce, no doplatia na to zamestnávatelia a prínos ekonomike je otázny.

 Tretí balík konsolidácie s 22 opatreniami má krajine ušetriť asi 2,7 miliardy eur, no výrazne sa dotkne najmä pracujúcich. Z toho takmer 1,4 miliardy eur totiž zaplatia obyvatelia, firmy a živnostníci. Zrušenie niektorých dní pracovného pokoja spôsobí, že Slováci budú pracovať viac a ekonomike tak vyprodukujú väčší balík financií.

Slováci totiž dlhodobo obľubujú trávenie času v nákupných centrách. V máji tohto roka zverejnila prieskumná agentúra MNFORCE výsledky, podľa ktorých až 63 percent Slovákov navštívi obchodné centrá aspoň raz za týždeň. Vyberajú podľa toho, kde sa najlepšie parkuje. U nás sú nákupáky aj voľnočasovou aktivitou. No medzi tri najčastejšie dôvody podľa štatistiky patrí možnosť vyriešiť nákup viacerých vecí naraz, nákup potravín a potom nákup iného tovaru ako elektronika, oblečenie a podobne.

To všetko stihnú do dvoch hodín, čo by im počas obehnutia samostatných obchodov zabralo podstatne viac času. Výhodou obchodných centier je preto hlavne ich praktickosť. Veľkým reťazcom by tak mohli radikálne stúpnuť tržby otvorením v dňoch pracovného pokoja, no nevyhnú sa výdavkom v podobe príplatkov za prácu počas sviatkov a komplikáciou bude aj hľadanie prídavných zamestnancov.

Práca počas sviatkov pracovného pokoja znamená pre ľudí príplatok. Počas nich majú 100 percentnú dennú mzdu navyše. To je výdavok naviac pre zamestnávateľov, ktorí by predtým počas zatvorenej prevádzky nemali.

Ekonomický tok sa síce rozprúdi vyšším predajom a vyšší príjem vo forme daní a odvodov pôjde do štátnej kasy, no odborníci varujú, že konsolidácii nijako zásadne nepomôže. Napriek tomu, má trochu vykompenzovať peniaze, o ktoré krajina príde kvôli možnému zrušeniu transakčnej dane pre živnostníkov a firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur.

Budete musieť šetriť kvôli konsolidácii?

Ľudia viac neminú

Minister financií Ladislav Kamenický (SMER – SD) predpokladá, že krajine otvorenie obchodov počas nepracovných sviatkov doplní 230 miliónov eur. Otázne však je, či pôjde o “nové míňanie” ľudí alebo skôr o presun bežných nákupov z iných dní. Ak ľudia minú peniaze v nedeľu či vo sviatok, pravdepodobne totiž minú menej inokedy.

„Čo sa samotných tržieb týka, už dnes je na Slovensku veľký problém s kúpyschopnosťou obyvateľstva. Zo štatistík vidíme, že problémom nie sú ceny, tie patria k najnižším v EÚ, ale nízke príjmy domácností,” uviedol Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Viacero odborníkov sa zhoduje, že domácnosti majú rozpočty napríklad na potraviny aj iné položky pevne dané, pretože viac minúť nemôžu.

To, že Slováci majú nízke platy a na potraviny a ďalšie životné potreby si vymedzujú konkrétne sumy, im však podľa analýz nebráni impulzívne míňať alebo si dopriať menšie radosti. Šetria tak na väčších investíciách, ako je auto či bývanie, no oblečenie v zľave, kozmetika, kino či kaviareň ťahajú tržby centier. V konečnom dôsledku tak neminú viac na nákupoch počas sviatkov, pretože takto fungujú bežne. Platí teda, že ak sa vyberú nakupovať vo voľnom dni, nepôjdu v iný deň znova. Viac peňazí, ako sú zvyknutí, jednoducho neutratia.

Môže za to aj fakt, že ľudia ich využívajú aj na trávenie voľného času

 Konsolidačný balíček ohrozuje práve schopnosť ľudí nakupovať z aktuálnych výplat. „Zaťaží pracujúcich ľudí v hodnote 800 miliónov eur, preto predpokladáme výrazné zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva. Čiže napriek uvoľneniu predaja cez štátne sviatky reálne hrozí budúci rok pokračovanie prepadu tržieb,” varoval pred nelogickým krokom vlády Krajčovič.

To by však nemuselo platiť na niektoré kategórie tovarov alebo služieb, napríklad ako je oblečenie či návšteva kaviarní a podobných prevádzok. Najviac sa v tomto uživí impulzívne nakupovanie a profitovať môžu najmä veľké nákupné centrá. Ak sa to naráta, môže takto vzniknúť nový obrat. K tomu sa pridáva aj turizmus – väčšina zahraničných návštevníkov netuší, kedy sú na Slovensku sviatky, a náhodne otvorené obchody, v ktorých sa dá nakupovať, dokážu zdvihnúť prísun peňazí. Celkovo to však ekonomike neprinesie zásadne vyššiu spotrebu, len bude inak rozložená.

Otázkou je, ako bude otvorenie veľkých prevádzok vplývať na tie menšie. Drobné predajne budú musieť konkurovať hlavne potravinovým reťazcom, čo môže zhoršiť ich ekonomickú situáciu. Hoci vo väčších mestách otvorené obchody lákajú, obciam a dedinám nemusí nútený predaj počas sviatku pokryť náklady. Predseda SAMO však pripomenul, že konsolidačný balíček treba brať ako celok a nedá sa pozerať iba na jednotlivé opatrenia samostatne.

Pohľad do interiéru rozšírenia nákupného centra Eurovea, ktoré sa zväčšilo, napriek tomu že trend nákupákov vo svete klesá.

Potvrdil, že väčšina spotreby ľudí sa iba preleje z iných dní na tieto sviatočné. „Na jednej strane zrušenie zákazu predaja cez vybrané sviatky môže v obmedzenej miere znížiť cezhraničné nákupy, no na strane druhej sa zvýšia náklady na zamestnancov, keďže ich obchodníci budú potrebovať viac. Tým, že ide o štátne sviatky, budú ich musieť dopĺňať prevažne o brigádnikov a pracujúcich na dohodu,” vysvetlil.

Síce sa zdvihne ekonomika krajiny, no iba minimálne. Misky váh sa tak nakláňajú k tomu, že nákupy počas sviatkov prinášajú skôr negatíva a to najmä ľuďom, nie krajine. Väčšia flexibilita, kedy si môžu nakúpiť aj cez sviatok, sa niektorým občanom hodí. Ocenia to pracujúci na zmeny, rodiny chystajúce sa na výlet, či ktokoľvek s voľnom práve počas sviatku. Pridaná hodnota pre zákazníkov sa však zásadne nemení, otvorenie pomôže iba malej skupine Slovákov, väčšina aj tak viac míňať nebude, lebo nemá z čoho.

Celkovo predaj počas sviatkov pracovného pokoja prinesie menej voľna pre zamestnancov a teda viac pracovných dní, ale aj vyšší tlak na zamestnávateľov hľadajúcich nové pracovné sily na pokrytie náporu. Zisk bude napriek tomu skôr symbolický – dramatické zvýšenie tržieb sa konať nemá, vláda získa pár desatín percenta HDP navyše. Opatrenie otvoriť obchody a služby počas niektorých sviatkov tak aj podľa odborníkov prevádzky viac zaťaží a krajine pomôže minimálne.

 Slováci obľubujú nákupáky

Rušenie zákazu predaja počas sviatkov môže veľkým nákupným centrám priniesť ešte viac zákazníkov ako doposiaľ. Návštevnosť pritom už teraz trhá rekordy. To, že zo všetkých slovenských miest vyniká počtom nákupných centier na množstvo obyvateľov Bratislava, nijak neprekvapí.

Dlhé roky nákupáky pribúdajú a hoci sa zdá, že tri masívne prevádzky nasekané doslova za zákrutou (Eurovea, OC Nivy a Central) nebude ľahké uživiť, opak je pravdou. Aj ostatné mestá krajiny budú nákupné parky, napriek tomu, že v západnej Európe či Severnej Amerike na obľube strácajú. Podľa analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE sa v prvom štvrťroku 2025 dokončilo viacero nákupných centier.

„Aktuálne je vo výstavbe takmer 90-tisíc štvorcových metrov predajných plôch v rámci 16 projektov. Väčšina z nich má charakter retail parkov a viac než polovica nových maloobchodných plôch sa buduje na strednom Slovensku. Ide najmä o lokality ako Žilina, Námestovo, Tvrdošín, Revúca, Poltár, Žiar nad Hronom či Rimavská Sobota,“ uviedol riaditeľ oddelenia prenájmu maloobchodných nehnuteľností CBRE Slovensko Tomáš Lörincz.

Zelená prístavba bratislavského Auparku zväčšila aj toto nákupné centrum.

Navyše, postupne vytláčajú drobných podnikateľov rozmiestnených v uliciach, keďže v centre sa sústredí všetko potrebné na jednom mieste a otváracia doba je do neskorých večerných hodín. To oceňujú najmä ľudia pracujúci do piatej. Podľa dát majú väčšinou návštevníci konkrétny cieľ. Je to cesta za konkrétnou službou ako pošta, manikúra či banka, a jedlo. To je kategória sama o sebe, keďže veľa ľudí chodí do kaviarní, cukrární a vyslovene prestravovať sa do rozmanitých foodcourtov.

Podľa analýzy spoločnosti za prvý štvrťrok 2025 narástli tržby nájomcom o jedno percento a o tri sa zvýšil počet návštevníkov centier. Z toho dôvodu preto klesli tržby v maloobchode v porovnaní s vlaňajškom. Maloobchod sa mení kvôli najvyššej inflácii za posledný rok a pol, no nepomáha mu ani konsolidácia. Za pokles môžu nižšie predaje v supermarketoch a predajniach s domácimi potrebami.

Podľa CBRE ceny však rástli pomaly, pretože bola nižšia cena dopravy a potravín. Zdraženie bolo vidno na alkoholických a sladených nápojoch, niektorých tovaroch, tabaku, kozmetike a v reštauráciách./agentury/

X X X

 Koľko stojí záchrana vrtuľníkom vo švajčiarskych horách?

 Diskusia okolo ceny za let záchranárskym vrtuľníkom vo Švajčiarsku sa rozbehla po nedávnom zásahu, pri ktorom leteckí záchranári smerovali na pomoc mladej žene, ktorá sa vybrala na vrchol Schilthorn v Bernských Alpách.

Po záchrannej akcii vrtuľníkom v horách verejnosť neraz rieši otázku nákladov. Vo Švajčiarsku ide o tému, o ktorej sa diskutuje aj po nedávnej záchrannej misii v Bernských Alpách. Vrtuľník spoločnosti Air Glaciers musel vzlietnuť, aby jeho posádka pomohla mladej žene, ktorá sa ocitla v ťažkostiach počas cesty na vrchol Schilthorn.

Verejnosť sa o podrobnostiach dramatickej situácie dozvedela vďaka sprievodcovi turistky, ktorý vysielal (streamoval – pozn. red.) momenty z výstupu na horu aj záchrannú operáciu naživo na sociálnej sieti. Náklady na záchrannú misiu sa v závislosti od náročnosti pohybujú v tisícoch frankov.

Mladú ženu naložili na palubu vrtuľníka, keďže v túre už nedokázala samostatne pokračovať. O pomoc sa obrátila na súkromnú neziskovú nadáciu Rega (Schweizerische Rettungsflugwacht – švajčiarsku leteckú záchrannú službu, ktorú si možno privolať na pomoc prostredníctvom tiesňovej linky 1414 – pozn. red.)

Švajčiari po záchrannej akcii riešia otázky: Koľko stojí záchrana vrtuľníkom? Kto to platí? Aké poistenie potrebujem?

Koľko stojí záchrana vrtuľníkom?

Náklady na záchranu vrtuľníkom sa môžu rýchlo vyšplhať na niekoľko tisíc frankov – bez ohľadu na to, ktorá letecká záchranná spoločnosť ju realizuje.

„Len záchranný vrtuľník s posádkou stojí viac ako 3 000 švajčiarskych frankov (3215 eur – pozn. red.) za polhodinu,“ uviedol v rozhovore pre švajčiarsky Blick hovorca spoločnosti Air Zermatt Bruno Kalbermatten vlani. V tejto sume ešte nie sú zahrnuté náklady na horských záchranárov.

Priemerná cena záchrany vrtuľníkom sa podľa webu švajčiarskej spoločnosti Rega pohybuje na úrovni 4 500 švajčiarskych frankov (4822 eur – pozn. red.) Opäť ide o náklady „bez pomoci ďalších špecialistov, ako sú horskí záchranári zo Švajčiarskej horskej služby (Alpinen Rettung Schweiz – pozn. red.)“.

V praxi to funguje tak, že čím je operácia zložitejšia, tým je drahšia. Napríklad záchrana z trhliny v ľadovci môže ľahko stáť 10 000 švajčiarskych frankov (10 717 eur – pozn. red.) a viac. Okrem náročnosti záchrannej akcie je rozhodujúcim faktorom aj jej dĺžka v hodinách a počet nasadených záchranárov.

Kto platí účet?

Platí, že ak sa niekto vlastnou vinou nedokáže samostatne dostať z hôr, musí zaplatiť. Platíto aj v prípade tých, ktorým sa nič nestalo, aj keď im hrozila smrť. „V takýchto prípadoch vystavujeme faktúru ako zvyčajne,“ tvrdí Kalbermatten. Dodáva: „Za určitých okolností aj okamžite po skončení záchrannej akcie.“

Nájdu sa však aj prípady, keď zachránení nezaplatia. „Každý rok nám zostávajú neuhradené účty vo výške viac ako 100 000 frankov (107 170 eur – pozn. red.),“ približuje hovorca Air Zermatt.

„Náklady v zásade hradia ľudia, ktorí boli skutočne zachránení, ako aj ich poisťovne,“ vysvetľuje Rega na vlastnom webe. Švajčiarski leteckí záchranári môžu platenie odpustiť, ak ich nepreplatí žiadna poisťovňa. Pri Air Zermatt platí, že zásah si hradí každý sám. Po záchrannej misii s vrtuľníkom si číslo platobnej karty pýtajú bezodkladne po pristátí.

Aké poistenie potrebujem?

Švajčiarska Rega spravidla nepýta peniaze za záchrannú akciu od vlastných podporovateľov – ľudí, ktorí prispievajú na chod neziskovky. Vlani sa vzdala preplatenia nákladov na záchranné misie v hodnote 14 miliónov švajčiarskych frankov (15 miliónov eur – pozn. red.)

Podpora stojí 40 frankov (43 eur – pozn. red.) ročne. Rega však nie je poisťovňa. „Z právneho hľadiska je príspevok podporovateľa darom a spoločnosť Rega poskytuje odpustenie nákladov bez akejkoľvek právnej povinnosti,“ uvádza sa na webovej stránke neziskovky.

Základné zdravotné poistenie pokrýva vo Švajčiarsku len časť nákladov na záchranu a prevoz. Na uhradenie celkových nákladov treba mať uzatvorené komerčné úrazové poistenie.

Hrubá nedbanlivosť však môže viesť k zníženiu alebo dokonca zamietnutiu poistného plnenia. Pre takéto prípady však možno uzavrieť doplnkové poistenie, prípadne to treba pokryť dodatkom k zmluve o komerčnom úrazovom poistení. Na trhu sú k dispozícii aj poistné zmluvy, ktoré v prípade hrubej nedbanlivosti poistné plnenie neznižujú, aktuality.sk

X X X

 Prídete o stovky až tisíce eur z výplaty. Koľko peňazí zoberie bežným ľuďom konsolidácia 2026 + praktické konkrétne príklady

Od januára 2026 čaká zamestnancov zmena, ktorá zasiahne ich výplaty – zvýšenie zdravotných odvodov a zrušenie niektorých sviatkov. Prehľad ukazuje, koľko si ročne priplatíme a koľko peňazí naopak stratíme v závislosti od výšky mzdy.

Raši: Platy poslancov sa budúci rok v súvislosti s konsolidáciou znížia

 Zamestnanec s minimálnou mzdou: stratí vyše 240 eur ročne

Zamestnanec, ktorý bude zarábať minimálnu mzdu 915 eur, má priemernú hodinovú mzdu 5,43 eura. Konsolidácia sa dotkne najmä zrušenia niektorých sviatkov a zvýšenia zdravotného poistenia:

Za jeden neodrobený sviatok príde o 43,43 eura. Ak neodrobí všetky tri, ide o 130,30 eura.

Zdravotné odvody sa zvýšia z 4 % na 5 %. Ročne tak zamestnanec priplatí o 109,80 eur viac.

Celková strata za rok: 240,10 eura, Zamestnanec s priemernou mzdou: až 400 eur menej, Priemerná mzda 1 530 eur a hodinová mzda 9,10 eura.

Vplyv konsolidácie je nasledovný:

Zrušenie sviatkov: strata 72,80 eura na jeden sviatok, pri troch až 218,40 eura., Zvýšenie odvodov z 4 % na 5 % znamená ročný doplatok 183,60 eura. Celkovo zamestnanec príde o 402 eur ročne.

Zamestnanec s vyššou ako priemernou mzdou: 525 eur preč Pri mzde 2 000 eur a hodinovej mzde 11,90 eura sa ročné straty navýšia: Zrušenie troch sviatkov: 285,60 eura. Zvýšenie odvodov: 240 eur. Celková ročná strata: 525,60 eura.

Nadpriemerná mzda: konsolidácia zhltne tisíce

Zamestnanec s mzdu 6 000 eur mesačne a hodinovou mzdou 35,7 eura sa bude musieť pripraviť na výrazné zmeny: Progresívna daň stúpne z 25 % na 30 %, čo znamená mesačne o 300 eur viac a ročne o 3 600 eur.

Zrušenie sviatkov: strata až 856,80 eura. Zvýšenie zdravotných odvodov z 4 % na 5 %: 720 eur ročne.Celkové ročné straty: 5 176,80 eur./agentury/

X X X

 Vinársky svet smúti: Odišla legenda Peter Matyšák

Vo veku 73 rokov zomrel v sobotu ráno vinár Peter Matyšák, jeden z priekopníkov enogastronómie – párovania jedla s vínom. TASR správu potvrdila výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Oznámenie o úmrtí s vyjadrením úprimnej sústrasti zverejnil ZVVS aj na sociálnej sieti. „Do vinárskeho neba odišiel človek plný energie, nadšenia a nápadov, ktoré sa mu darilo premieňať na skutočnosť,“ napísali.

Peter Matyšák bol kľúčovou postavou pri transformácii slovenského vinárstva po roku 1989. Svoje vinárstvo v Pezinku vybudoval v čase, keď bola vinárska scéna na Slovensku len v začiatkoch. Jeho vizionársky prístup sa prejavil nielen v zameraní na kvalitu, ale aj v inováciách. Bol jedným z prvých, ktorí zaviedli riadené kvasenie vína a investovali do moderných technológií, ako sú nerezové tanky, ktoré umožnili produkciu vín s konzistentnou kvalitou a zachovaním arómy.

Matyšák nebol len podnikateľ, ale aj motivátor a učiteľ pre mnohých mladých vinárov. Jeho vinárstvo sa preslávilo inováciami v pestovaní a spracovávaní menej známych, ale sľubných odrôd, čím diverzifikoval slovenskú ponuku vín. Jeho dôraz na moderné technológie a nadšenie pre vinárstvo pomohli vybudovať silnú a rešpektovanú značku. Vinárstvo Petra Matyšáka získalo množstvo domácich aj medzinárodných ocenení, čo svedčí o jeho prínose./agentury/

X X X

V Nemecku viedol uponáhľaný život. Počkal si na dôchodok, vrátil sa na Slovensko a zažil životný triumf

Bezmála štvrťstoročie žil v Nemecku a hoci mal prácu, ktorá ho bavila a bol v nej úspešný, rozhodol sa vrátiť na Slovensko. Doma dosiahol životný triumf.

Tréner Pavol Streicher s reprezentačným tímom kadetiek vybojoval pre slovenskú hádzanú najväčší úspech v ére samostatnosti.

Hádzanársky tréner Pavol Streicher priviedol minulý mesiac reprezentantky do 17 rokov k titulu majsteriek Európy. Slovenská hádzaná zažila najväčší úspech v ére samostatnosti, ktorý mnohí označujú za malý športový zázrak.

Bolo pre vás ťažké vrátiť sa po dlhom čase na Slovensko?

Nebolo, tak sme si to s manželkou naplánovali. Už dlhší čas sme si vraveli, že keď dosiahnem v Nemecku penzijný vek, to znamená 65 rokov, zbalíme sa a vrátime sa domov.

Ale rodina sa týmto rozhodnutím rozdelila…

Máme tri deti a dve zostali žiť v Nemecku. S nami sa vrátil len najstarší syn Pavol, ktorý má zdravotné problémy. Dcéra Evka ešte dokončuje štúdium na univerzite v Heidelbergu, venuje sa jazykom a sociálnej práci. Syn Juraj má v Karlsruhe výbornú pracovnú pozíciu vo farmaceutickom priemysle.

Váš odchod zo Slovenska urýchlili aj negatívne skúsenosti. Prečo ste sa vlastne v roku 1998 odsťahovali?

Situácia sa vyvinula inak, ako sa mala a ako som si to predstavoval. Bol som tréner slovenských junioriek a štartovali sme na MS 1997 v Pobreží Slonoviny. Skončili sme na siedmom mieste. Mal som prevziať ženskú reprezentáciu. V hádzanárskom hnutí sa to bralo už ako hotová vec. Do funkcie ma navrhla aj odborná komisia. Ale trénerom sa stal napokon niekto iný. A presne v tom čase som dostal zaujímavú ponuku z Nemecka.

 Akú?

Oslovil ma priateľ, doktor Schubert z Würzburgu. Požiadal ma, aby som postavil na nohy ich prvoligový tím žien. Predtým som tam už chvíľu pôsobil, ale klub mal finančné problémy. V situácii, ktorá vznikla, som dlho neuvažoval a rýchlo sme sa dohodli. Aj s rodinou som odišiel do Nemecka. Pravda, netušil som, že odchádzam na taký dlhý čas.

Nikdy ste tento radikálny krok neoľutovali?

V živote sa stáva, že všetko zlé sa neskôr obráti na dobré. V ženskej reprezentácii sa často menili tréneri, ktovie, koľko by som vydržal na tom poste, či by sme dosiahli úspech. V Nemecku som mal prácu, ktorá ma veľmi bavila. Usadili sme sa v Karlsruhe a zvykla si aj rodina, boli sme tam spokojní. Od roku 2001 som pracoval ako hlavný tréner Bádenského hádzanárskeho zväzu. Až do môjho návratu na Slovensko. Často som prednášal na školeniach trénerov a venoval sa hádzanej aj na inštitúte v Karlsruhe. Dcéra Eva hrala v miestnom klube desať rokov hádzanú.

Po viac ako dvadsiatich rokoch sa vám splnila aj dávna túžba. V roku 2019 ste ešte v čase pôsobenia v Nemecku viedli slovenské reprezentantky. Predstavili ste sa s nimi aj na MS 2021 v Španielsku…

Viesť národný tím som vždy vnímal ako veľkú poctu i výzvu. V Nemecku mi vyšli v ústrety, dokázal som si zladiť všetky povinnosti, reprezentačných termínov nebolo príliš veľa. Mal som stále dobrý prehľad o reprezentantkách i ich výkonnosti, v čase internetu to už nebol problém. Vždy som sledoval rôzne ligové súťaže, videl som množstvo zápasov. To, že som nežil na Slovensku, bola v niečom aj výhoda. Nebol som zaťažený vzťahmi a zákulisím, ktoré vždy v hnutí vládne.

Reprezentácia napokon nedosiahla na MS úspech. Predstavila sa na nich po 26 rokoch a skončila na 26. mieste z 32 tímov…

Udelili nám nešťastnú divokú kartu, ktorá nám umožnila štartovať na šampionáte. Trochu sme prepadli falošnej ilúzii. Mysleli sme si, že tam ideme bojovať o miesto v prvej osmičke či aspoň v osemfinále. Družstvo nebolo na to vôbec pripravené.

Po MS ste v reprezentácii skončili. Chceli ste si oddýchnuť od hádzanej?

Zväz sa rozhodol pre zmenu a ukončil našu spoluprácu. Ukázalo sa, že to bolo trochu unáhlené. Nastúpil tréner zo Španielska, ale nepohli sme sa dopredu. K tomu sa už nechcem vracať. Už pred MS sme sa dohodli, že keď sa vrátim na Slovensko, prevezmem na zväze post predsedu trénersko-metodickej komisie. Zvažoval by som, či by sa dala táto práca zladiť s prácou trénera reprezentácie. V tíme dievčat do 17 rokov som spočiatku pôsobil len ako mentor. Až pred rokom som prevzal plnú zodpovednosť ako hlavný tréner 

Tréner slovenskej reprezentácie kadetiek Pavol Streicher (druhý sprava) s realizačným tímom po zisku titulu majsteriek Európy do 17 rokov.

Ako dvadsaťsedemročný ste sa stali jedným z najmladších ligových trénerov v histórii, dostali ste šancu viesť popredný ligový tím Inter Bratislava. Boli v ňom viaceré reprezentantky, niektoré staršie ako vy…

Bol som čerstvý absolvent fakulty a ukázalo sa, že to bol vtedy pre mňa priveľký hlt. Nebol som na takú prácu ešte pripravený, hoci som sa opieral aj o spoluprácu so skúsenými odborníkmi v našom fachu.

Teraz zažívate opačnú situáciu. Oslávili ste 68. narodeniny a vediete dievčatá, ktoré môžu byť pomaly vaše vnučky. Nepociťujete negatívne veľký vekový rozdiel?

Cítim z ich strany trochu väčší rešpekt k mojej osobe. Ale ja s tým problém nemám. Vždy som pracoval najmä s mladými hádzanárkami. Tak to bolo aj v Nemecku, menili sa kádre, viedol som tímy od žiačok po dorastenky. Popri tom som trénoval sedem rokov aj švajčiarske juniorky.

Aká je súčasná generácia sedemnásťročných dievčat, s ktorými ste vybojovali nečakaný triumf?

Tento tím je bezproblémový a trochu aj výnimkou. Vo všeobecnosti sa totiž tvrdí, že súčasná mladá generácia je trochu lenivá, menej ambiciózna, hovorí sa o nej aj ako postcovidovej, obdobie pandémie ju negatívne ovplyvnilo. O týchto dievčatách to však neplatí, zišla sa šikovná partia, jednoducho dobrý ročník. Dobre sa s nimi pracuje.

Čo si na nich najviac ceníte a čo vám prekáža?

Sú talentované, motivované, majú víťaznú mentalitu. A sú aj vnímavé, rady sa učia a presvedčili sa, že im to pomáha zvyšovať výkonnosť. Páči sa mi, že sa začínajú s hádzanou vážnejšie zaoberať. Zaujíma ich, akým spôsobom hráme a prečo hráme práve tak. Musia sa ešte zlepšiť v tom, aby prišli na každý tréning s vedomím, že im pomôže, aby ich výkonnosť rástla. Aby sa ráno zobudili a uvažovali o tom, čo urobia dnes, aby boli lepšími hráčkami. To súvisí s vekom, je to o profesionalite i zodpovednosti. Usilujeme sa ich k tomu viesť a robíme pokroky.

Ich úspech priniesol mimoriadny záujem verejnosti i médií, ktoré sa vášmu športu venovali už len sporadicky a odrazu boli plné hádzanej. Ako vnímate tento boom?

Beriem to ako realitu. Keď sa dosiahne nejaký väčší úspech, každý chce vedieť, čo je za tým. Hádzaná ho dlho nemala, teraz zažívala svoju chvíľku slávy. Nás teší, že dva týždne bola v strede pozornosti, mali sme množstvo pozitívnych reakcií. V našej rozhádanej spoločnosti, kde je každý proti každému, to bola príjemná zmena. Z úspechu mali radosť všetci.

 Nie je však reálnym obrazom slovenskej hádzanej. Vďaka čomu sa zrodil?

Zišli sa všetky priaznivé okolnosti, ktoré na dosiahnutie úspechu potrebujete. Na zväze sa usilujeme neustále optimalizovať športovú prípravu mládeže, vypracovali sme koncept, jednotný tréningový systém, ktorý presadzujeme už sedem rokov. Chceli sme, aby sa uplatňoval aj v súťažiach, v kluboch, začali sme trvať na tom, aby tímy hrali to, čo je vhodné pre jednotlivé vekové kategórie. Prináša to prvé výsledky.

V minulosti patrila slovenská ženská hádzaná k špičke vo svete, ale svoje pozície z rôznych dôvodov stratila. Nemáte obavy, že tento úspech sa rozplynie?

Už sa opierame o dosť pevný, stabilizovaný systém práce s mládežou. Teraz musíme byť najmä dôslední v jeho uplatňovaní. Vieme, aké bolo pozadie úspechov v minulosti. Mali sme fungujúce útvary talentovanej mládeže s profesionálnymi mládežníckymi trénermi. To nám teraz chýba. Môžeme len vplývať na mládežníckych trénerov, aby robili to, čo považujeme za potrebné. Ako predseda trénersko-metodickej komisie sa ich usilujem na školeniach presviedčať, že to, čo od nich chceme, má zmysel a prinesie ovocie.

Základňa sa stále zužuje. Máme dosť talentovaných hráčok?

To je, samozrejme, problém. Po zisku titulu sme sa bavili, čo by nás teraz najviac potešilo. A zhodli sme sa, že úspechom by bolo, keby do klubov, kde pracujú s mládežou, prilákal nové dievčatá. Často v nich máme problém poskladať družstvo, aby mohlo odohrať zápas. Zlato z ME prinieslo impulz, dôležité bude, či ho v kluboch využijeme. Zväz môže urobiť nejakú kampaň podľa vzoru: chceš byť majsterka Európy, pridaj sa k nám. Rozhodujúce bude, ako zareaguje základňa. Potrebujeme, aby rástla, bola početnejšia.

Prechod z mládežníckeho do dospelého športu býva často zložitý, vtedy sa najviac strácajú talenty. Aké šance dávate súčasným juniorkám?

Na Slovensku máme len tri tímy, ktoré pôsobia v Mol lige. Angažujú hráčky zo zahraničia a pre naše dievčatá nezostáva veľa miesta. Kedysi sme mali viac družstiev, je to predovšetkým o financiách. Česi profitujú z toho, že majú v súťaži viac tímov a mladé hráčky majú v nich väčší priestor. Musíme hľadať možnosti, ako talentované dievčatá dostať do Mol ligy. Pracujeme na tom, aby sme mali v najvyššej súťaži aj štvrtý tím, v ktorom by sme koncentrovali predovšetkým mladé hádzanárky zo zlatého družstva.

 Zdalo sa, že úspech na šampionáte v Čiernej Hore ste prijímali naoko bez väčších emócií. Čo pre vás znamená?

Radím ho najvyššie v trénerskej kariére. Vnímam ho ako zadosťučinenie a peknú odmenu. S mládežou pracujem štyridsať rokov a toto je zúročenie dlhej cesty. Bol som pokojný, lebo z tímu vyžarovala veľká energia, mal som pocit, že sa mu nemôže nič zlé stať.

Túto vieru ste mali už pred šampionátom?

Áno, ale nechceli sme o tom nahlas rozprávať, aby sme nevytvárali na družstvo tlak. Veril som mu, v príprave sme hrali deväť stretnutí a všetky sme vyhrali. Prebojovali sme sa na ME na poslednú chvíľu, ale necítili sme sa ako outsideri, za ktorých nás mnohí označovali. Na každý zápas sme nastupovali s cieľom vyhrať. Náš tím mi svojou štruktúrou pripomína nórsku reprezentáciu. Usilujeme sa tak aj hrať – dynamicky, dopredu, s rýchlou výmenou miesta. Bol som presvedčený, že to na ME dobre dopadne.

Verili ste, že môžete získať titul?

To nie, ale čakali sme, že sa dostaneme do prvej osmičky a vybojujeme si účasť na majstrovstvách sveta. To bol hlavný cieľ. Všetko ostatne bol už bonus navyše.

Na MS sa o rok predstaví rovnaký tím?

Budú v ňom len malé zmeny, možno dve-tri, jeho gro zostane. Veríme, že môže byť opäť úspešný. Budeme mu utvárať optimálne podmienky, musíme ešte náš výkon vygradovať, lebo aj súperky budú silnejšie, rýchlejšie. Nesmieme dopustiť, aby nás zdolali, lebo budú lepšie trénované. Vnímame, že pribudnú aj niektoré kvalitné mimoeurópske reprezentácie.

 Uplynulé týždne ste mali náročné. Ako si najlepšie oddýchnete? Boli ste na dovolenke?

Bol som doma. Manželku čaká operácia oboch očí, má sivý zákal, do tohto sme investovali peniaze. Tam, kde bývame, sme na dovolenke celý rok. Dosť času trávim v prírode, les máme za domom. Mám dva jazvečíky Lea a Leu, sú to lumpíci, s ktorými trávim dosť času, chodím na prechádzky do okolia.

Vyrastali ste v Topoľčanoch. Kde ste sa usadili po návrate?

Neďaleko Topoľčian, postavili sme si malý domček v malej dedinke v Klátovej Novej Vsi pod Tribečom. Tam sa cítime príjemne.

Kde sa vám žilo lepšie – v Nemecku alebo teraz na Slovensku?

Dnes žijeme pokojnejšie. V Nemecku bol náš život viac uponáhľaný. Zárobkové možnosti sú tam oveľa lepšie, ale aj náklady na život vyššie. Z profesionálneho hľadiska platí, že keď ukážete, že ste odborník, že niečomu rozumiete, akceptujú vás a nebudú to každý deň spochybňovať ako na Slovensku, kde nik nikoho nerešpektuje a neuznáva. V Nemecku som pôsobil rok v skúšobnej lehote, ale ešte pred jej vypršaním mi ponúkol prezident zväzu zmluvu na dobu neurčitú, lebo sa presvedčil, že som odborník. A na tom sa nič nezmenilo 24 rokov.<pe>/agentury/

X X X

 Opäť vyššie ceny pohonných hmôt. Motoristi si musia pri tankovaní siahnuť hlbšie do vrecka

Začiatok septembra priniesol motoristom nepríjemnú správu. Ceny pohonných hmôt na Slovensku opäť stúpli. Zvyšovanie sa nedotýka len vodičov osobných áut, ale aj dopravcov a firiem, ktoré sú závislé od cestnej dopravy. Aj malé zdraženie dokáže pri pravidelnom tankovaní spôsobiť citeľný rozdiel v rozpočte domácnosti.

 Zo zistení Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že ceny pohonných hmôt v úvode septembra opäť rástli. Benzín dosiahol najvyššie priemerné ceny za posledné dva mesiace a nafta bola najdrahšia za posledné štyri týždne. Spotrebitelia tak po siedmich mesiacoch prvýkrát zaplatili za palivá viac než v rovnakom období minulého roka.

Ceny pohonných hmôt

V úvode septembra sa ceny pohonných hmôt na Slovensku opäť zvýšili. Benzíny vrátane prémiových zdraželi už druhý týždeň za sebou a dostali sa na najvyššiu úroveň od konca júna. Nafta bola najdrahšia za posledný mesiac. Medzitýždenne stúpli ceny v priemere o 1,2 až 1,5 centa na liter, čo zodpovedá dlhodobému trendu.

 Priemerná cena benzínu 95 za liter bola 1,528 eura, prémiový benzín stál 1,735 eura. Liter bežnej nafty stál 1,448 eura, prémiová nafta na 1,647 eura.

Zároveň po prvýkrát od februára 2025 boli ceny vyššie ako pred rokom. Benzín 95 zdražel o 0,8 %, prémiový o 1,9 %, nafta o 1,4 % a prémiová nafta o 2,3 %.

LPG zlacnelo

Ceny plynov sa v porovnaní s predchádzajúcim týždňom mierne zmenili. Najviac vzrástla cena LNG, ktorá stúpla o 1,7 centa a dosiahla 1,523 eura za kilogram. LPG naopak mierne zlacnelo, a to o 0,3 centa na 0,679 eura za liter. CNG zostal prakticky nezmenený s cenou 1,660 eura za kilogram.

Výraznejší nárast zaznamenal ekologický bioLNG, ktorý zdražel o 6,1 centa na 1,786 eura za kilogram. Cena vodíka zostala stabilná na úrovni 21,60 eura za kilogram. Elektrina pre nabíjanie elektromobilov stála 0,41 eura za 1 kWh pri AC nabíjaní.

V medziročnom porovnaní bol CNG drahší o 3,7 %. Naopak, LPG zlacnel o 5,3 %, LNG o 8,8 % a bioLNG dokonca až o 28,9 %./agentury/

X X X

Kriminalisti chytili muža, ktorý sa vo videu vyhrážal voličkám Fica

Kriminalisti chytili muža, ktorý vo štvrtok pred Senior centrom v Handlovej natočil a následne zverejnil video, v ktorom sa s čistiacim prostriedkom v ruke vyhrážal voličkám Roberta Fica. Konanie páchateľa bolo podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne Ingrid Krajčíkovej spôsobilé vzbudiť u obyvateľov v domove dôchodcov dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Policajti ho vypátrali a zadržali ešte v ten istý deň.

 „Policajti odboru kriminálnej polície na základe intenzívneho pátrania zadržali páchateľa, v zmysle zákona ho obmedzili na osobnej slobode a po vykonaní procesných úkonov ho umiestnili v cele policajného zaistenia,“ informovala Ingrid Krajčíková. Poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ v Handlovej vzniesol obvinenie 38 ročnému mužovi za prečin násilia proti skupine obyvateľov.

Spracovaný bude podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby a spisový materiál bude odovzdaný prokurátorovi na ďalšie konanie. O ďalšom osude obvineného rozhodne súd. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na 3 roky./agentury/