Ukrajina dostáva vo vojne s Ruskom od USA bezprecedentnú podporu. Podľa televízie NBC News má Kyjev z Washingtonu k dispozícii veľké množstvo spravodajských informácií. Aj preto sa Ukrajina už viac ako dva mesiace pomerne úspešne dokáže brániť ruským útokom.

 NBC News sa odvoláva na vyjadrenia viacerých súčasných a bývalých amerických vládnych predstaviteľov. „Myslím si, že úroveň delenia sa o spravodajské informácie, čo je podpora USA, ktorá pomáha Ukrajincom vyhľadávať ciele, je vo vojenskej histórii pravdepodobne bezprecedentná,“ reagoval na zverejnené informácie Rob Lee, expert na ruské ozbrojené sily z univerzity King’s College v Londýne. Podľa odborníka je preto dôležité, aby sme nerobili o priebehu konfliktu predčasné závery, lebo o mnohých veciach nie sú zatiaľ dostupné overiteľné informácie.

Americké tajné služby už v novembri minulého roka upozorňovali, že Rusko sa chystá zaútočiť na Ukrajinu. Najmä mnohí európski politici to však považovali skôr za strašenie. Dokonca ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj USA viac ráz za tieto vyjadrenia kritizoval. No podľa NBC News, keď sa 24. februára začala vojna, Washington dal Kyjevu detailné spravodajské informácie o tom, na aké vojenské ciele sa chce Moskva zamerať. Ukrajinským ozbrojeným silám to napríklad umožnilo zachrániť systémy protileteckej obrany a lietadlá.

„Od začiatku sme sa dosť výrazne zamerali na to, aby sme Ukrajine poskytli strategické, ale aj každodenné spravodajské informácie. Má to značný dosah na strategickú a taktickú úroveň. Existujú príklady, pri ktorých sa dá pomerne jednoznačne povedať, že to malo veľký vplyv,“ povedal pre NBC News predstaviteľ vlády USA, ktorý si neželal byť menovaný.

Americké spravodajské informácie napríklad Ukrajincom v prvých dňoch vojny pomohli odraziť útok na letisko v blízkosti Kyjeva. Podľa NBC News sa na ich základe podarilo zostreliť ruské transportné lietadlo IL-76 s desiatkami vojakov na palube. Moskva tieto straty oficiálne nepriznala a aj niektorí experti tvrdia, že si nie sú istí, či k zničeniu stroja naozaj došlo.

Národná bezpečnostná rada Bieleho domu však potvrdila, že tajné služby USA Kyjevu pomáhajú. „Pravidelne dodávame Ukrajincom detailné a rýchle spravodajské informácie, aby sme im pomohli brániť ich krajinu pred ruskou agresiou a budeme v tom pokračovať,“ citovala NBC News z vyhlásenia Národnej bezpečnostnej rady.

Kyjev je vraj vďaka správam od amerických tajných služieb stále schopný presúvať systémy protileteckej obrany a lietadlá. Aj preto sa Rusku doteraz nepodarilo ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor.

„Ruské ozbrojené sily bombardovali doslova prázdny priestor, v ktorom mali Ukrajinci predtým umiestnenú protileteckú obranu,“ citovala NBC News americký vládny zdroj, ktorý sa vzhľadom na citlivosť zverejnených informácie vyjadril anonymne.

Fakt, že Rusko ani po dvoch mesiacoch na ukrajinskom nebi nedominuje, má, samozrejme, vplyv aj na pozemné operácie. Ukrajinské ozbrojené sily majú väčšiu šancu brániť sa a útočiť, keď sa ich nepriateľ nemôže spoľahnúť na vzdušnú podporu, ktorá v moderných vojnách často býva kľúčom k víťazstvu.

Zapojenie CIA

NBC News uviedla, že nebude detailne opisovať ukrajinsko-americkú spoluprácu, lebo by to mohlo viesť k odhaleniu niektorých zdrojov. Ústredná spravodajská služba (CIA) však vraj venuje značné úsilie zbieraniu informácií za účelom ochrany prezidenta Zelenského, o ktorom sa predpokladá, že Rusko by ho chcelo zlikvidovať.

Na začiatku invázie ponúkli Spojené štáty hlave štátu evakuáciu. Zelenskyj však na to odpovedal už legendárnou vetou: Nepotrebujem odvoz, ale zbrane.

Ukrajinci teraz konzultujú so CIA, ako prezidenta čo najlepšie ochrániť, či ako zaistiť, aby ho nepriateľ nemohol lokalizovať, najmä v prípade, keď komunikuje s vojenskými veliteľmi.

Je naozaj bezprecedentné, aby americké spravodajské organizácie takýmto spôsobom spolupracovali s krajinou, ktorá nepatrí do NATO či do aliancie tajných služieb Five Eyes (Päť očí) zahŕňajúcu okrem USA Austráliu, Britániu, Kanadu, Nový Zéland.

„To, čo sme vedeli o ruských plánoch a úmysloch ukazuje, že naše spravodajské informácie o celkovej situácii boli veľmi solídne,“ pripomenul pre NBC News bývalý riaditeľ CIA John McLaughlin, ktorý teraz vyučuje na Univerzite Johnsa Hopkinsa. „Ak skutočne chceme, aby Ukrajina zvíťazila, čo verejne hovoríme, je len logické, že následne jej dávame k dispozícii výsledky našej spravodajskej práce. Mohlo by to fungovať asi takto: Tu je, čo vieme, a nezáleží na tom, ako sme sa to dozvedeli,“ dodal McLaughlin./agentury/

X X X

Slovensko žiada prvú platbu z Plánu obnovy. Holuby na streche sú už holuby v hrsti, vyhlásil Heger

Slovensko žiada o prvú platbu z Plánu obnovy vo výške takmer 460 miliónov eur. Podarilo sa k tomu splniť všetkých požadovaných 14 míľnikov. Vyhlásil to v piatok premiér Eduard Heger (OĽANO).

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyhlásil, že splnením 14 míľnikov môžeme žiadať o takmer pol miliardu z európskych peňazí. „Premieňame holuby na streche na holuby v hrsti,“ povedal premiér.

Umožnilo to splnenie všetkých štrnástich míľnikov a cieľov v tejto skupine žiadosti o platbu, čo bolo podmienkou podania žiadosti. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) o tom informoval na tlačovej besede s účasťou viacerých členov vlády. „Plán obnovy nie je osemsto strán prázdnych sľubov,“ dodal./agentury/

X X X

Šeliga odmietol, že by koalícia vstupovala do trestného konania

Nikto z vládnej koalície nechodí za konkrétnym prokurátorom a nehovorí mu, koho má stíhať.

Lídra Smeru-SD Roberta Fica treba poraziť politicky. Koalícia nevstupuje do trestného konania, jeho prípad nie je politickou objednávkou. Vyhlásil to poslanec zo Za ľudí Juraj Šeliga počas diskusie v pléne Národnej rady SR o žiadosti prokuratúry na vydanie Fica do väzby.

Šeliga poznamenal, že pri žiadosti o vydanie Fica do väzby nejde o nič osobné voči jeho osobe. Treba však podľa neho myslieť na to, že hovoríme o bývalom trojnásobnom premiérovi. Doplnil, že tí, ktorí korumpovali, majú byť postavení pred spravodlivosť. Pripomenul, že niektoré osoby sa už priznávajú k tomu, že na Slovensku v oblasti korupcie fungoval systém a organizovaná skupina.

„Ak nebudeme súhlasiť s vydaním na väzby, stratíme časť legitimity,“ myslí si Šeliga a doplnil, že v takom prípade nedovolia orgánom činným v trestnom konaní použiť plný aparát oprávnení. „Je kľúčové, aby sme dovolili o tom rozhodnúť sudcovi,“ dodal.

Fico Šeligovi odkázal, že sa snaží prekryť neschopnosť vlády. „Hovoríte, že tu nie je žiadne zasahovanie do vecí a že vy v tento systém veríte,“ povedal a opýtal sa, ako má napríklad exminister vnútra Robert Kaliňák, ktorého obvinili, veriť v zákonnosť a spravodlivosť procesu, keď špeciálny prokurátor Daniel Lipšic riadi dozor nad prípravným konaním, pričom Lipšic bol dlhoročným politikom. Fico tiež kritizoval to, že obvinenia prichádzajú po svedectvách ľudí, ktorých označuje za tzv. Udavačov, aktuality.sk

X X X

Brániť sa môžeme aj v Rusku, odkazuje Kyjev

 Vojna, ktorú Vladimir Putin rozpútal proti Ukrajine, už zasahuje aj územie agresora. Na množiace sa výbuchy ruských muničných skladov, požiare palivových zásobníkov, ba dokonca i výskumného ústavu raketovej techniky, Kyjev doteraz reagoval nanajvýš žartíkmi typu, že treba dodržiavať bezpečnostné predpisy a nefajčiť pri horľavinách. So zvyšujúcim sa sebavedomím vystuženým dodávkami výzbroje zo zahraničia si však Ukrajinci otvorene vyhradzujú právo na diverzné útoky na pôde protivníka.

 Veľký požiar v ruskom Briansku. Špekuluje sa, že to mohol byť následok útoku ukrajinských dronov. Ukrajinci to nikdy nepotvrdili.

Moskva to nazýva agresiou a hrozí tvrdou odvetou nielen Kyjevu, ale aj jeho spojencom. „Takáto zločinná agresia proti Rusku nemôže zostať bez odpovede,“ varovala včera hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

„Chceli by sme, aby Kyjev a západné metropoly brali vážne vyhlásenie ruského ministerstva obrany o tom, že ďalšia provokácia, ktorá podnieti Ukrajinu k zásahu proti ruským zariadeniam, sa stretne s tvrdou odpoveďou Ruska,“ dodala.

Zacharovová naznačila, že odvetný úder Ruska nemusí brať ohľad ani na západných predstaviteľov, ktori navštevujú Kyjev. Len o pár hodín neskôr to na vlastnej koži pocítil generálny tajomník OSN António Guterres, ktorého šokovala blízkosť ruských útokov na centrum ukrajinskej metropoly v čase jeho návštevy Kyjeva.

V centre Kyjeva bolo počuť vo štvrtok večer po stretnutí Guterresa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským dva mohutné výbuchy. Išlo o prvé bombardovanie ukrajinskej metropoly tohto druhu od polovice apríla.

„Je to vojnová zóna, ale je šokujúce, že sa to stalo blízko nás,“ povedal hovorca humanitárneho úradu OSN Saviano Abreu. Jedna strela zasiahla obytnú budovu, najmenej jeden človek zahynul a šesť osôb utrpelo zranenia. V dvoch výškových budovách následne vypukol požiar.

Najmenej jeden človek pritom prišiel o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia vrátane tých, čo uviazli po troskami, píše agentúra AP s odvolaním sa na vyjadrenia záchranných zložiek.

„Neodporúčame im, aby ďalej skúšali našu trpezlivosť,“ odkázala západným vládam Zacharovová. Menovite spomenula britského štátneho tajomníka ministerstva obrany Jamesa Heappeyho, ktorý vyhlásil, že je „úplne legitímne“, aby Ukrajina zaútočila na ruskú logistiku za hranicami svojej krajiny, čo podľa Zacharovovej Kyjev prijal ako výzvu na akciu.

 Na juhu a západe Ruska v poslednom čase vzbĺklo niekoľkok skladov paliva a munície. V Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou sa v noci opakovane ozývajú výbuchy. Po jednom z nich začal horieť muničný sklad, po ďalšom sklad paliva. Mohutný požiar vypukol v pondelok aj v ropnom sklade v meste Briansk v rovnomennej oblasti susediacej s Ukrajinou. Briansk leží vyše sto kilometrov vzdušnou čiarou od hraníc, po ceste dokonca bezmála dvesto. Podľa ruských médií oheň zachvátil dva objekty: sklad palív spoločnosti Transnefť a nádrž s naftou miestnej vojenskej jednotky. Oficiálne nepotvrdené správy dokonca spomínali v Briansku aj zničenú železnicu s vlakom, údajne prepravujúcim vojenskú techniku a muníciu ruským vojskám na Ukrajine. V Kurskej oblasti, ktorá tiež susedí s Ukrajinou, protiletecká obrana zostrelila dva ukrajinské drony. Najšokujúcejší bol však pre Moskvu minulotýždňový ničivý požiar v Centrálnom výskumnom ústave ruských vzdušných a kozmických síl v meste Tver, severozápadne od ruskej metropoly, ktorý si vyžiadal prinajmenšom sedemnásť mŕtvych. Ukrajinskí predstavitelia zodpovednosť za tieto výbuchy a požiare doteraz nezvykli potvrdiť ani vyvrátiť. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však včera prvý raz deklaroval právo Ukrajiny „brániť sa akýmkoľvek spôsobom“, aj „údermi na vojenské sklady a základne“ na ruskom území. Podoľak na Twitteri citoval šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena, že „Ukrajina sa musí sama rozhodnúť, či zaútočí na ruské vojenské zariadenia“. Vzápätí poradca, ktorý je hlavným vyjednávačom Ukrajiny na rokovaniach s Ruskom, dodal: „Rusko zaútočilo na Ukrajinu a zabíja tam civilistov. Ukrajina sa preto bude brániť akýmkoľvek spôsobom, vrátane úderov na sklady a základne ruských vrahov. Svet toto právo (Ukrajiny) uznáva,“ zdôraznil. „Keď sa rozhodnete masívne napadnúť inú krajinu, hromadne tam zabíjať, drviť civilistov tankami a vo svojich oblastiach k tomu využívať sklady, skôr alebo neskôr sa vám to vráti,“ napísal Podoľak. Ironicky tiež poznamenal, že muničný sklad mohol vzbĺknuť napríklad po „zásahu všemohúceho“, ako trest za ostreľovanie civilistov v Mariupole počas víkendových pravoslávnych veľkonočných sviatkov. „Karma – to je krutá vec,“ dodal.

Putin hrozí

Moskvu prenášanie vojny na jej územie mimoriadne podráždilo. Z podnecovania týchto útokov Rusi obviňujú Západ. „Ak sa niekto rozhodne zvonka zasahovať do toho, čo sa deje, a bude vytvárať z nášho pohľadu neprijateľné hrozby strategického charakteru, musí mať na pamäti, že naše protiúdery budú bleskové,“ vyhlásil v stredu Putin. Len krátko predtým šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vystríhal Západ, aby nepodceňoval riziko vypuknutia tretej svetovej vojny.

Jadrovou vojnou začali verejne strašiť aj hlavní propagandisti Kremľa. „Akú možnosť nám nechávate, idioti? Úplné zničenie zostávajúcej Ukrajiny? Jadrový útok?“ odkázala západným mocnostiam šéfka štátnej televízie RT Margarita Simonianová.

K varovným hlasom sa včera pridal aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Snahy o vyzbrojovanie Ukrajiny, a to aj ťažkými zbraňami, sú počínaním, ktoré ohrozuje bezpečnosť kontinentu, provokuje nestabilitu,“ povedal v reakcii na slová britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, ktorá vyhlásila, že ruské vojská musia byť vytlačené z celej Ukrajiny a spojenci musia „zdvojnásobiť“ svoje úsilie a poslať Kyjevu ďalšie vojenské vybavenie.

Nové prísľuby zbraní

Západné veľmoci hrozby Moskvy neodradili od navyšovania vojenskej pomoci Kyjevu. K najaktívnejšiemu Washingtonu a Londýnu sa včera pridal aj doteraz váhajúci Berlín. Nemeckí poslanci schválili rezolúciu na podporu dodávok ťažkých zbraní Ukrajine a vyzvali vládu, aby vyzbrojovanie urýchlila.

Kabinet sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza už Kyjevu ponúkol samohybný protiletecký systém Gepard. „Pokračovať s dodávkami potrebného vybavenia, urýchliť dodávky, kde to bude možné, a rozšíriť dodávky o ťažké zbrane a komplexné systémy napríklad v rámci reťazových výmen,“ vyzýva vládu rezolúcia, ktorú predložili vládni sociálni demokrati, Zelení a liberálni slobodní demokrati spoločne s najväčším opozičným zoskupením CDU/CSU. Ruku za jej prijatie zdvihlo 586 nemeckých poslancov, proti bola stovka z radov krajnej pravice a krajnej ľavice.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil, že požiadal Kongres o ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine.

Biden zdôraznil, že USA už dodali Ukrajine desať smrtiacich protipancierových zbraňových systémov na každý jeden ruských tank, ktorý Moskva poslala do krajiny.

„Neútočíme na Rusko. Pomáhame Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.

Z nového balíka finančnej pomoci je určených na vojenskú pomoc až 20 miliárd dolárov. Zhruba 8,5 miliardy by malo ísť na hospodársku pomoc a tri miliardy budú pridelené na dodatočnú humanitárnu pomoc či financovanie potravinovej bezpečnosti.

„Tento balík potrebujeme na podporu Ukrajiny v jej boji za slobodu. Cena tohto boja nie je lacná, ale ak pripustíme, aby (ruská) agresia pokračovala, bude to ešte drahšie,“ povedal Biden.

Biely dom vo štvrtok tiež oznámil, že plánuje použiť peniaze zo zaisteného majetku ruských oligarchov na financovanie obrany Ukrajiny./agentury/

X X X

V bratislavskom dome našli mŕtveho muža, má ísť o podnikateľa Bilasa z emisnej kauzy

V piatok ráno našli v rodinnom dome v bratislavskom Starom Meste mŕtveho muža. Ďalšie štyri osoby previezli do nemocnice, informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

 Rastislav Bilas

Policajtov požiadali o súčinnosť pri otváraní dverí rodinného domu príslušníci Hasičského a záchranného zboru. „Po otvorení bolo vo vnútorných priestorov domu nájdené telo muža bez známok života, ktorého sa aj napriek snahe záchranárov oživiť nepodarilo,“ priblížila. Podľa informácií TV Joj má ísť o dom podnikateľa Rastislava Bilasa z emisnej kauzy.

„Môžem potvrdiť zásah záchranárov, ktorých sme vyslali na pomoc údajne priotráveným osobám. Na mieste incidentu ošetrili a do nemocnice previezli dve dospelé ženy a dve deti,“ priblížila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Alena Krčová.

Bilas figuroval v minulosti ako projektový manažér spoločnosti Interblue Group. Slovensko firme, ktorá mala sídliť v garáži v USA, v roku 2008 predalo 15 miliónov ton emisií. Dohodu podpísal vtedajší minister za SNS Ján Chrbet.

Na tom, že spoločnosť následne predala emisie do Japonska, mala zarobiť 47 miliónov eur. V súčasnosti zaniknutá spoločnosť neskôr postúpila svoje práva spoločnosti Interblue Group Europe so sídlom vo Švajčiarsku. Tá tento rok prehrala na bratislavskom krajskom súde s envirorezortom, ktorý žalovala o viac ako 34 miliónov eur./agentury/

X X X

Na Slovensku druhý pilier funguje dodnes, v Čechách neuspel

V roku 2015 bolo na Slovensku do druhého dôchodkového piliera zapojených 50 percent všetkých poistencov, v Českej republike však boli len dve percentá. V Čechách bol druhý kapitalizačný pilier funkčný v rokoch 2013 až 2015.

 Projekt však neuspel najmä pre povinnosť poistencov prispievať na svoje sporenie z vlastných zdrojov až do konca aktívneho života dodatočné dve percentá z vymeriavacieho základu. V tlačovej správe to uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.

Kontrola zameraná na správu sociálneho poistenia v Českej a Slovenskej republike poukázala na to, že podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie na Slovensku aj v Českej republike patrí v rámci Európy k najvyšším. Naopak, výdavky na sociálne zabezpečenie sú v oboch štátoch pod priemerom EÚ. Na mzdové výdavky pri správe poistného vynaložila česká strana v priemere o štvrtinu menej ako slovenská.

 „Mzdové náklady sú u nás stále výrazne vyššie. Na mzdové výdavky pri prepočte na 1 000 eur výberu poistného vynaložila česká strana v kontrolovaných rokoch v priemere o 27 percent menej ako tá slovenská, čo je však dané aj menším rozsahom spravovaných poistení,“ uviedol predseda NKÚ Karol Mitrík. Odlišné je aj riadenie a prevádzka organizácií spravujúcich poistné. Výdavky českej inštitúcie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tá slovenská hospodári s rozpočtom 2,4 percenta z vybraného poistného a jej rozpočet schvaľuje parlament.

Systém vnútornej kontroly v Sociálnej poisťovni bol podľa NKÚ účinnejší. Napríklad objem nedoplatkov zistených kontrolami bol na Slovensku o 60 percent vyšší ako u našich susedov. Ako príklad dobrej praxe by podľa NKÚ mohla poslúžiť oblasť elektronizácie správy poistenia, ktoré je na Slovensku na vyššej úrovni. V Českej republike bola elektronická komunikácia klientov s Českou správou sociálneho zabezpečenia založená na princípe dobrovoľnosti a spôsob vedenia spisovej dokumentácie bol nastavený v papierovej podobe, čo zvyšovalo administratívnu náročnosť.

 Na Slovensku sú elektronizované všetky procesy v oblasti správy poistného, toku dokumentov a správy spisovej dokumentácie. Zamestnávatelia museli v kontrolovanom období komunikovať so Sociálnou poisťovňou výlučne elektronicky. „Cenou za túto užívateľsky prívetivejšiu formu komunikácie a pre zamestnávateľov jednoduchšie dosiahnuteľnú spätnú väzbu k predloženým výkazom boli vyššie náklady na informačné systémy,“ dodáva NKÚ./agentury/

X X X

 Šéf bratislavskej teplárne: Neviem, či Világi vlastní môjho bývalého zamestnávateľa

 Dušan Randuška šéfuje od leta 2020 štátnej akciovke, preslávenej nevýhodnými zmluvami s firmami oligarchu Jozefa Brhela. V rozhovore hovorí o kostlivcoch v skrini miliónového podniku, rušení nevýhodných zmlúv aj oligarchoch.

 X Kto vás vybral do funkcie predsedu predstavenstva?

Nie je žiadnym tajomstvom, že akcionára reprezentoval Ľuboš Lopatka (začiatkom mája odchádza z funkcie šéfa MH Manažment, pozn. red.) ohlásil, ktorý mi predostrel ponuku. Následne som sa zúčastnil výberového konania.

X So šéfom štátnej akciovky MH Manažment Lopatkom ste sa poznali už predtým?

Poznám ho ako môjho bývalého zákazníka, ktorému som dodával zemný plyn.

X Čiže ide o výber založený aj na osobnej dôvere?

Pán Lopatka od začiatku hovoril, že sa chce obklopiť ľuďmi, za ktorých sa nebude po profesionálnej stránke hanbiť. A ktorí ovládajú biznis – v mojom prípade je to plynárenstvo.

Vzťahy s Világim

X V minulosti ste ako plynár pôsobili v Met Slovakia. Poznali ste vlastnícke pozadie firmy?

Môžem hovoriť o akcionárskej štruktúre v čase, keď som odchádzal: dominantným akcionárom Met Holding AG bol Benjamin Lakatos a časť akcií bola distribuovaná medzi zamestnancov tejto spoločnosti.

X Jedným z dvoch majiteľov Met Slovakia je advokát írskeho pôvodu Conor Michael Delaney. Takmer polovičný podiel vlastní cez českú firmu Pei Invest, ktorá patrí schránkovej firme so sídlom v Londýne. Nie je to podozrivé?

Vyjadriť sa môžem len k verejne dostupným údajom: v čase môjho odchodu boli dvaja akcionári: Met Holding AG a Pei Invest.

X Met AG vlastní 51 percent Met Slovakia, zvyšných 49 percent vlastní firma Pei Invest patriaca Delaneymu. Toto meno vám nič nehovorí?

Túto osobu som nikdy nestretol.

X Jeho pôsobenie v slovenských firmách však naznačuje isté prepojenia na biznis Oszkára Világiho. Mali ste niekedy indíciu, že za firmou Met Slovakia môže stáť Világi?

Na to sa treba pýtať pána Világiho. Počas môjho pôsobenia v Met Slovakia som reprezentoval dvoch akcionárov: Pei Invest zastupoval Martin Bahleda, Met Holding AG reprezentoval Benjamin Lakatos.

Pre mňa je dnes Met Slovakia firmou, ktorú pozývam do tendrov na dodávku zemného plynu. V tendroch ani raz neuspela – nedala dobrú cenu.

X Aký vzťah máte s Világim?

S pánom Világim mám taký vzťah, že je prezidentom Slovnaftu. Keď sme podpisovali v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) veľké zmluvy, na záver sme sa stretli a podali si ruky. Som 20 rokov v biznise na Slovensku, poznám všetkých kapitánov slovenského priemyslu. Niekedy sa na seba usmievame viac, niekedy menej ale keď na konci odídeme od stola obaja nespokojní, je to znak, že sme dohodli dobrú zmluvu.

X Poznáte ho teda ako protistranu obchodných rokovaní, nie inak?

Áno.

X Világi bol aj v dozornej rade Met Slovakia. Znamená to, že ste spolu nekomunikovali?

Manažérsku kontrolu v Met Slovakia mal Met Holding AG.. S dozornou radou sme komunikovali len veci v rámci stanov spoločnosti. Ľudí do dozornej rady menovali akcionári, ja som fungoval v rámci nastavených mantinelov.

V českej firme Pei Invest, za ktorou je Delaney, figurovali advokát Martin Bahleda, aktuálne stíhaný v kauze utajovaných miliónových zmlúv Mýtnik a Čech Aleš Mriša, obchodník s krmivom a chovateľskými potrebami. Pôsobili títo páni v Met Slovakia v čase, keď ste pre spoločnosť pracovali?

Týchto pánov som fyzicky nikdy nestretol.

X Zaregistrovali ste ich počas vášho profesionálneho pôsobenia v energetike?

Nie. So zástupcami akcionárov som prichádzal do kontaktu ako profesionálny manažér, všetko sa pohybovalo v kontexte stanov spoločnosti. Viac sa k tomu neviem vyjadriť.

 X S Martinom Bahledom ste komunikovali priamo alebo sprostredkovane?

Priamo. Telefonicky alebo mailom.

X Druhú polovicu firmy Pei Invest vlastnil svojho času Miroslav Sater, ktorý bol zároveň finančným riaditeľom Met Slovakia. Šlo o jeho akcie, alebo ich vlastnil v prospech niekoho iného?

Neviem sa k tomu vyjadriť.

X Ako si vysvetľujete, že po vstupe firmy Pei Invest do Met Slovakia začali tržby Met Slovakia významne rásť a po vašom príchode dosiahli sto miliónov. Ste až taký dobrý manažér?

Mňa ako nájomného manažéra vždy hodnotia akcionári, nechcel by som hodnotiť sám seba. Keď som prišiel do Met Slovakia, spýtal som sa, čo ideme robiť? Mojou úlohou bolo zdvihnúť biznis. Tak som začal obchádzať všetkých svojich veľkých zákazníkov. S niektorými mám za tých 15 rokov veľmi dobré vzťahy. Povedal som, ak veríte môjmu menu, poďte so mnou, chcem vám dodávať plyn. A to bol aj prípad Slovnaftu.

X Môžete teda vylúčiť, že za rastom tržieb spoločnosti Met Slovakia je vplyv osôb z pozadia firmy, resp. priamo jej akcionárov?

Slovnaft sme získali až v roku 2017. V roku 2016 bol trh na Slovensku otvorený – všetky korporáty dnes robia tendre. Met Slovakia dala najlepšie podmienky a vyhrala. Dnes už biznis nefunguje len cez vzťahy a sympatie.

Ani v štátnom sektore, kde mala firma Met Slovakia tiež zákazky?

Čo konkrétne máte na mysli?

X Napríklad od ministerstva spravodlivosti a jeho všetkých podriadených organizácií.

Nie som si vedomý jedinej zákazky, ktorú by sme získali inak ako cez súťaž. Pri štátnych tendroch je komplikované to, že sú plné byrokracie. Čo sa týka súťaží, šli sme do všetkých, kde sme videli potenciál a rizikový profil klienta sa nám zdal akceptovateľný. Vyhýbali sme sa iba nemocniciam, ktoré mali zlú platobnú disciplínu.

 X Čo sa týka bývalých vrcholových manažérov firmy Met Slovakia, vy šéfujete BAT, Richard Prokypčák je dnes generálnym riaditeľom SPP. Radoslav Zigo, ktorý poskytoval Met Slovakia právne služby, pôsobí v predstavenstve Slovenských elektrární. Advokát Zigo pracoval aj v advokátskej kancelárii Oszkára Világiho. Ide o náhodu?

Podľa mňa áno.

 X Ako sme už spomínali vyššie, Martin Bahleda je obvinený spolu s oligarchom Jozefom Brhelom v kauze Mýtnik. Zaregistrovali ste niekedy Brhelove meno v súvislosti s firmou Met Slovakia?

Nie.

X V akcionárskej štruktúre materskej firmy Met Slovakia figuroval Rus Ilya Trubnikov. Existovala cez neho linka na ruskú vládu či Gazprom?

Tohto človeka nepoznám, nikdy som ho nevidel.

X Nakoľko boli pre Met Slovakia výhodné kontakty v Rusku?

Ide o preceňovanie nadštandardných vzťahov firmy v Rusku, je to ilúzia.

X Znamená to, že neexistujú?

Keď som pôsobil v Met Slovakia, nikdy som nerokoval o nákupe plynu s Rusmi. Plyn sme vždy brali od materskej spoločnosti Met Holding AG, , ktorá nakupuje na huboch. Neviem, aké rokovania viedla centrála s ruskými dodávateľmi, hoci nejaké rokovania určite viedla. Ja som to však nikdy necítil ako benefit na Slovensku.

X Met Slovakia sídli na Rajskej 7, kde sú aj firmy Jána Sabola. Ide o náhodu?

Ja to považujem za náhodu.

Ako sa poznáte s Jánom Sabolom?

Samozrejme ho poznám, je to jeden z kapitánov priemyslu. Samozrejme, že som mu dodával plyn, keď som bol v SPP.

X Aj keď ste boli vo firme Met Slovakia.

Jasné, ale ako Met Slovakia sme aj vypadli. Pán Sabol má jedno z najtvrdších oddelení nákupu, ktoré ide bez sentimentov – rozhoduje jediné, či je cena dobrá alebo zlá.

X Takže Met Slovakia, ktorá sídlila na rovnakej adrese ako Sabolove firmy, nahradil iný dodávateľ?

Áno.

X Stretávali ste sa s Jánom Sabolom, keď ste pracovali na rovnakej adrese?

Minimálne vo výťahu áno. Pán Sabol sedel na siedmom poschodí, ja na treťom.

 BAT a oligarchovia

X Štátna akciovka v minulosti podpísala trojicu sporných zmlúv na dodávku tepla s firmami, ktoré majú väzby na slovenských oligarchov. Ako sa vám darí eliminovať väzby medzi BAT a oligarchami?

Ak sú zmluvy pre spoločnosť nevýhodné, snažíme sa ich renegociovať.

x Všeobecne: čo ste našli, keď ste nastúpili na post predsedu predstavenstva BAT?

Našli sme štátny podnik, ktorému sa niektoré veci darili lepšie, iné horšie. Tie horšie sme uchopili a začali sme sa im venovať.

X Môžete to konkretizovať?

Našli sme relatívne veľkorysú kolektívnu zmluvu, ktorú sme úspešne vyrokovali s odborármi. Tiež sme našli viaceré zmluvy, ktoré by som radšej videl inak. Napríklad zmluvu na dodávku plynu, ktorú sme vyriešili so Slovenským plynárenským podnikom.

X Znamená to, že váš bývalý zamestnávateľ Met Slovakia nebude novým dodávateľom plynu pre BAT?

BAT má so SPP zmluvu na dodávku plynu do roku 2025. Dovtedy sa budeme snažiť vylepšiť zmluvu cez dodatky, potom vyhlásime transparentný tender. Nákup komodít, ale aj všetkého ostatného, čo BAT resp. MH Teplárenský holding (MHTH) potrebuje pre svojefungovaniezabezpečuje centrálny nákup MHTH.

X Ako to vyzerá s trojicou kontroverzných zmlúv na dodávku tepla – podarilo sa vám už dosiahnuť nejaké konkrétne úpravy?

Dohodli sme určité kompenzácie, ale nechcel by som ich medializovať.

x Prečo?

Je dobrým zvykom viesť obchodné rokovania s obchodným partnerom.

X Znamená to, že úpravy zmlúv nebudete zverejňovať v centrálnom registri zmlúv?

Všetko, čo nám ukladá zákon, bude zverejnené v centrálnom registri zmlúv.

X Budú zverejnené úpravy cien v zmluvách?

V BAT razíme zásadu, že transparentne zverejňujeme všetko – aj to, čo nemusíme.

x V minulosti to nebolo pravidlom. Považujete to za správne?

Nepoznám pohnútky bývalého vedenia a neviem sa k tomu vyjadriť.

X Povedali ste, že zverejníte dodatky zmlúv. BAT má však uzavreté aj zásadné zmluvy, ku ktorým neexistujú dodatky. Ste ochotný zverejniť informácie z týchto kontraktov?

V manažmente sme sa rozhodli zverejňovať maximum toho, čo sa dá. Či niekto zverejnil alebo nezverejnil niečo v minulosti, k tomu sa neviem vyjadriť. Ak máte vôľu zistiť niečo z histórie, pošlite otázku, odpovieme.

X Čiže by to nemal byť problém?

Nie.

 X Ako hodnotíte zmluvu s PPC Energy, ktorú v minulosti vlastnila Penta, neskôr ju spájali s Jozefom Brhelom a dnes oficiálne patrí francúzskej skupine Veolia?

Šéf MH Manažmentu Ľuboš Lopatka spomínal, že niektoré staré zmluvy sú slušné, niektoré neslušné. V tomto prípade môžeme použiť termín neslušná zmluva.

X Môžete byť konkrétny?

Zmluva s PPC Energy platí do konca roka 2031. Keď sme sa na ňu pozerali očami nezávislých právnikov, z pohľadu predávajúceho bola naformulovaná veľmi dobre. A preto ju musíme rešpektovať. Snažíme sa s PPC Energy rokovať, no nedarí sa nám tak, ako by sme si predstavovali. Ak sa nedohodneme, požiadame o názor súd. Zmluva je jednostranná, účelová a jednoznačne nevýhodná pre BAT.

X Ak sa s PPC Energy nedohodnete, budete tlačiť na zrušenie zmluvy?

Priebežne sa ju snažíme meniť, zatiaľ bez úspechu.

X V roku 2016 pribudol BAT aj ďalší dodávateľ – Slovnaft. Ako hodnotíte tento kontrakt?

Zmluva so Slovnaftom je tu a spolupráca funguje profesionálne. Ak potrebujeme nejaké kompromisné riešenie, Slovnaft je prístupný korektúram.. Slovnaft nám dodáva zvyškovú paru, ktorá by inak zrejme končila ako odpadové teplo.

Na spoluprácu so Slovnaftom sa pozerám podobne, ako keď máte tri deti. Jedno je problémové, druhé je menej problémové a tretie je pre celú rodinu slniečko. V takej situácii sa najprv venujete problémovému dieťaťu – čo nie je prípad Slovnaftu. Od Slovnaftu máme najnižšie ceny v porovnaní s Prvou rozvojovou a PPC Energy. Výroba tepla je náš „core business“, a preto chceme nákup tepla od tretích strán v budúcnosti minimalizovať.

X Čo hovoríte na skutočnosť, že do vzťahu medzi BAT a Slovnaftom vstupuje ďalšia spoločnosť Heat Invest, ktorá vlastní výmenníkovú stanicu a jej spolumajiteľom je írsky advokát Delaney?

O existencii Heat Investu nemám vedomosť. Neevidujem v súčasnosti platnú zmluvu s takýmto subjektom.

X Delaney je zároveň spoluvlastníkom vášho bývalého zamestnávateľa – Met Slovakia. Registrujete to?

Nie. Do Met Slovakia som prišiel na základe profesijného životopisu, aby som firme obchodne pomohol a posilnil jej pozíciu. Myslím si, že úlohu som splnil a po štyroch rokoch som dal výpoveď.

X Znamená to, že BAT má iba o zmluvu so Slovnaftom, a nie s firmou Heat Invest?

Áno. V minulosti mala BAT zmluvu s Heat Invest na dodávku a odber tepla z novembra 2014, táto však bola ukončená v júni 2017.

X Ďalšia kontroverzná zmluva sa týka kontraktu s firmou Prvá rozvojová spoločnosť. Tesnú väčšinu (51 percent) vlastní Veolia, zvyšok patrí Brhelovcom. O aké dieťa ide v tomto prípade?

Je to vedľa nás za plotom, dodávky prebiehajú v pohode. Myslím, že vypomáhame so servisom, za čo dostávame nejaké peniaze. Existencia zmluvy nás neteší, ale berieme to ako fakt. Snažili sme sa spoločnosť Prvá rozvojová odkúpiť, ale neuspeli sme cenou a model spoločného podniku bol pre nás neprijateľný.

X Ako hodnotíte, že všetky tri sporné zmluvy sú spojené s firmami s väzbami na Brhelovcov? Ešte aj výmenníková stanica pri Slovnafte stojí na pozemkoch Brhelovej firmy E-group.

Do BAT som prišiel ako nájomný manažér a dostal som cieľ od akcionára.

Nie som investigatívny novinár. Keď niečo riešim s firmou Veolia, tak nadávam Veolii, alebo ju chválim. Keď jednám s Cogenom, sú tam dvaja akcionári. Keď rokujem so Slovnaftom, idem za prezidentom alebo viceprezidentom a poviem, máme takýto problém. Zástupcovia firiem nás vypočujú, niekedy sa dohodneme, inokedy nie.

Dodávka tepla do sústavy od kohokoľvek mimo BAT nás neteší. Prečo je to trikrát p. Brhel nie je otázka na nás, ale na bývalé vedenie BAT.

X Ďalšou firmou s väzbami na Jozefa Brhela je spoločnosť Ene-tep, ktorá BAT poskytuje služby za milióny eur ročne?

So spoločnosťou Ene-tep sme zahájili obchodné rokovania a dohodli sme sa na ukončení spolupráce po roku 2022.Ušetrili sme niekoľko stotisíc eur na ročnej báze.

X Z pohľadu BAT išlo o slušnú alebo, naopak, neslušnú zmluvu?

Platí B. V niektorých oblastiach dokončíme spoluprácu do konca roku 2022.. Niektoré servisné činnosti si už robíme sami. Od roku 2023 si už budeme robiť údržbu úplne sami.

X Nebude problém ukončiť sporné zmluvy, keďže vieceré dodávateľské firmy patria do portfólia Brhelovcov?

Netreba za všetkým vidieť nejaký komplot. My sme si k tomu sadli a dohodli sme sa.

X Nehrozí, že jednej zmluvy sa Brhelovci vzdajú, no pri inej to odmietnu?

Ako hovoria hokejisti, ideme od zápasu k zápasu.

X Ako sa pozeráte na to, že jedného dodávateľa máte za plotom, druhý je v Dúbravke za plotom a tretím je Slovnaft, tiež hneď za plotom?

Ako človeku, ktorý má rád čistý vzduch, považujem za paradox, že BAT neberie teplo od spoločnosti OLO (Odvoz a likvidácia odpadu). Dnes diskutujeme o tom, ako zvýšiť dodávky tepla z OLO. Rokujeme aj s firmou Veolia, ktorá prejavila ochotu rozprávať sa o tejto téme. V miestnosti bolo 20 ľudí, takže to možno považovať za verejný prísľub. My sme si domácu úlohu urobili, s OLO sme dohodnutí: v sezóne 2022/2023 pripojíme OLO do systému BAT a občania začnú dostávať teplo z OLO.

X Ak by ste tu boli manažérom BAT v roku 2016, uprednostnili by ste, podobne ako vaši predchodcovia, externých dodávateľov pred OLO?

Ako občan Bratislavy sa na to dívam s údivom, a to z ekonomických aj ekologických dôvodov. Faktom je, že v roku 2016 som v BAT nesedel a neviem, prečo to vtedajší manažéri takto dohodli. S externými dodávkami tepla mimo OLO by som nesúhlasil.

X Koľko neslušných zmlúv ste vlastne po svojom nástupe identifikovali a koľko z nich sa vám podarilo zlepšiť?

Najprv sme potrebovali vybudovať tím, ktorý mal za úlohu renegociovať všetky zmluvy. Máme problémové zmluvy týkajúce sa dodávky tepla, IT služieb aj upratovacích služieb. V princípe spochybníme všetko, ak z toho vieme získať peniaze pre BAT. Zaujíma nás dokonca aj to, kto nám dodáva odhŕňanie snehu. Pri upratovacích službách sme to tak prehnali, že sa bojím chodiť do práce s bielymi rukávmi, lebo nikdy nie som spokojný s upratovaním. A hrozí, že bude nový tender. Zmluvy sme neškatuľkovali. Snažili sme sa ich meniť podľa objemu, keďže máme obmedzený tím, ktorý to môže riešiť.

X Aké sú doterajšie výsledky?

Medziročne sa nám podarilo znížiť cenu tepla o približne 10 %. Bohužiaľ plyn ide raketovo hore, prišla pandémia koronavírusu, emisné povolenky idú raketovo hore. V praxi to znamená, že časť dobrej správy pre rok 2021 skonzumujú tieto problémy. EBITDU sme zvýšili z úrovne 3,66 mil. EUR v 2019 na 6,24 mil. EUR za rok 2020. Pre rok 2022 máme tento ukazovateľ naplánovaný na úrovni 5,40 mil. EUR.

X Aké dôsledky vyvodíte voči predchodcom zodpovedným za „neslušné zmluvy“?

Nie sme na divokom západe, aby sme zobrali winchestrovky a riešili to radikálne. Zmluvy renegociujeme a kde sa to nepodarí, môžeme ísť na súd.

Napríklad, čo sa týka stúpajúcich cien emisných povoleniek, snažíme sa ich nahradiť certifikátmi na biometán. Čo sa týka stúpajúcich cien plynu, nákup máme ošetrený konzervatívnym spôsobom vďaka zmluve platnej do roku 2025. Aj v rámci tohto kontraktu však chceme dosiahnuť, aby sme plyn nakupovali v čase, kedy je to čo najvýhodnejšie.

X Aký je váš konečný cieľ – po vypršaní platnosti trojice kontroverzných zmlúv na odber tepla vyrábať v BAT sto percent tepla?

Neviem, čo bude v roku 2026, keď dobehne kontrakt so Slovnaftom, a či tu budem. A už vôbec neviem, čo bude v roku 2032, kedy tu už určite nebudem, lebo budem na dôchodku. Dávalo by mi však logiku, aby bola BAT moderná fabrika, ktorá si sama vyrába teplo a elektrinu. Dúfam, že to bude jasné aj našim nasledovníkom.

X Prečo tomu nebolo tak aj doteraz a BAT si objednávala teplo od firiem so sporným vlastníckym pozadím či väzbami na oligarchov?

Sú to pre nás otázniky, nie na všetky máme odpoveď. Treba sa opýtať bývalého vedenia firmy.

X Ako dlhoročný energetik na to zrejme máte názor.

Mám, no nemal som potrebu riešiť veci, ktoré sa ma netýkali. Teraz, keď som v BAT je to iné, preto tieto veci bezodkladne riešime.

X Koľko tepla a elektriny by bola BAT schopná vyrábať sama? Koľko by tým získala a čo to bude znamenať pre Bratislavčanov?

Máme tu technické zariadenia, ktoré majú aj 50 rokov a ktoré sú prevádzkyschopné len vďaka našim kolegom-technikom, za čom im patrí rešpekt. Ak sa chceme viac zapájať do výroby tepla a elektriny, musíme modernizovať technologické zázemie. Cieľom je modernizácia do štyroch – piatich rokov, aby sme mohli vyrábať viac elektriny a tepla. Musíme to však zapasovať do kontextu, keďže máme platnú zmluvu o odbere tepla s PPC až do roku 2031.

X Takže neviete, čo sa podpísalo pod vysoký investičný dlh?

BAT prehrala súdny spor a musela splácať 30 miliónov eur, čo nie je málo.

X Ste profesionál a zrejme by ste nikdy nedovolili, aby pri splácaní kompenzácie išiel dolu vodou hlavný biznis firmy.

BAT nie je General Electric, je to firma, ktorá má asi 80-miliónové tržby. Fabriku sme prebrali v nie veľmi utešených hospodárskych číslach. Zrejme nebola v takej finančnej kondícii, aby si zobrala ďalší úver na rozvoj.

X Mala však na to, aby uzavrela tri veľkorysé zmluvy s dodávateľmi. Koľko z celkových tržieb BAT napokon skončí u týchto zmluvných partnerov?

Asi 50 percent.

X Strážnu službu v BAT zabezpečovala firma Ibea 3, napojená na ľudí, ktorí pôsobili v Slovenskej informačnej službe…

Táto zmluva prišla na rad ako všetky ostatné, nasledoval tender. A bol to jeden z veľmi dobre vysúťažených tendrov. Strážnu službu začal zabezpečovať nový dodávateľ.

X Ide o zamestnancov firmy Corado-Soat, ktorú vlastní advokát blízky bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi, ktorý figuruje vo viacerých kauzách.

Môžem iba zopakovať, že o víťazovi tendra u nás rozhodujú dve veci – podmienky a cena. Nič iné. Zmluva bola vysúťažená centrálnym nákupom MHTH.

X BAT by tiež mohla byť významným hráčom v dodávke podporných služieb pre štátny SEPS.

Áno, to by sme chceli.

X Nie je problém, že vašou konkurenciou by boli aj firmy z portfólia Brhelovcov, s ktorými chcete zrušiť sporný kontrakt?

Nemyslím si. Vo výrobe elektriny je BAT zanedbateľný hráč, nikomu zrejme nevadíme. Z pohľadu MHTH bude výroba elektriny zaujímavá obchodná príležitosť z hľadiska objemu i hodnoty.V súčasnosti pripravujeme vlastnú bilančnú skupinu MHTH.

X Čo je vaším cieľom v oblasti podporných služieb?

Zmodernizovať technologický park a potom vyrábať viac elektriny – to je horizont piatich rokov..BAT je súčasťou skupiny MHTH a my máme v tomto smere jasnú víziu.Robíme správne veci a kým sme tu,tak to aj tak zostane.

X Určite však máte nejakú dlhodobú víziu.

Mojou víziou je BAT ako ekonomicky prosperujúca spoločnosť, ktorá garantuje stabilné dodávky tepla za korektné ceny a ktorá bude mať zmodernizovanú výrobnú základňu s adekvátnym zastúpením obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla.

X Ako si teda predstavujete, že by sa mal riešiť biznis BAT a zároveň klimatická kríza?

Našou prioritou je zabezpečiť stabilné teplo. Ak sa zobudíte a doma budete mať päť stupňov Celzia, budete nahnevaný. Na všetko treba ísť premysleným spôsobom. Zemný plyn je pre BAT v horizonte 10-15 rokov nepostrádateľný. Keďže chceme byť zelení, zapájame aj obnoviteľné zdroje. Od budúcej vykurovacej sezóny budeme brať teplo od OLO. V MHTH sa snažíme ísť aj cestou energetických certifikátov na biometán. Kolegovia v Martine a Žiline idú na štiepku, Košice vytláčajú uhlie. Hoci chceme byť zelení, nie sme dobrodruhovia, čo povedia, že v Bratislave nainštalujeme stovky tepelných čerpadiel, lebo je to trendy. Nezabezpečíme tým potrebný objem tepla, ani jeho cenu.

X Viete povedať, koľko obnoviteľných zdrojov a dokedy budete používať?

Sklamem vás, no neviem vás ohúriť nejakými číslami. Som zástancom názoru, že zelenou cestou treba ísť premyslene, postupne a nerobiť kroky, ktoré sa nebudú dať zvrátiť.

X Ak by neexistovali neslušné zmluvy, mali by ľudia lacnejšie teplo?

Áno a zároveň by bola BAT bola v lepšej finančnej kondícii a mala viac zdrojov na rozvoj. Už som spomínal súdny spor, ktorý BAT pripravil o 30 miliónov. Niektoré zmluvy, ktoré tu máme sú naformulované jednostranne, účelovo a nevýhodne pre BAT. Rád by som sa vyhol tomu, aby sa takáto situácia zopakovala. Treba však zdôrazniť, že pre vývoj ceny tepla sú ďalšími kľúčovými faktormi ceny plynu a emisných povoleniek.

X Platí, že ak by nebola historická záťaž a zmluva s PPC Energy, ceny tepla by boli nižšie o dvojciferné percento?

Je to zmluva, ktorú riešime, ale popri tom sú tu veci, ktoré nemáme pod kontrolou.

X Dali ste nejaké trestné oznámenia na bývalé vedenie?

Nie.

X Nenašli ste teda podozrenia, z ktorých by vyplývala trestnoprávna zodpovednosť?

Keď sme nepodali, tak asi nie.

X Z čoho chcete financovať modernizáciu BAT, keďže nemôžete čerpať eurofondy? Viete si predstaviť financovanie cez PPP projekty?

BAT si zoberie úver, zadlží sa a bude ho splácať, aktuality.sk

X X X

Fico namieta zaujatosť Andrejuvovej, má o tom rokovať poslanecké grémium

Líder Smeru-SD Robert Fico namieta zaujatosť predsedníčky parlamentného mandátového a imunitného výboru Anny Andrejuvovej (OĽANO) pri žiadosti prokuratúry o súhlas s jeho vydaním do väzby.

V piatok dopoludnia teda požiadal v pléne Národnej rady SR o zvolanie poslaneckého grémia. To sa má konať od 10.30 h.

Fico pripomenul, že Andrejuvová roky pracovala ako asistentka Daniela Lipšica, ktorý je aktuálne šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry. Tvrdí tiež, že sa v uplynulých hodinách s Lipšicom stretla a že vzhľadom na viaceré skutočnosti mala poveriť iného člena výboru, aby žiadosť prokuratúry v pléne predkladal.

V piatok pokračuje v NR SR diskusia k žiadosti prokuratúry o vydanie súhlasu na vzatie Fica do väzby. Parlamentný mandátový a imunitný výbor už prijal k žiadosti uznesenie a odporučil ju plénu schváliť. Prípadné väzobné stíhanie poslanca NR SR je možné až po súhlase parlamentu a rozhodnutí súdu, aktuality.sk

X X X

Čaputová podpísala zákony k reforme súdnictva

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v Košiciach zákony k súdnej reforme, ide o zákon o sídlach obvodných súdov a zákon o správnych súdoch.

Reforma súdnej mapy spravila bodku za tým, aby mohlo Slovensko poslať žiadosť o platbu za Plán obnovy, uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) na piatkovej tlačovej konferencii, na ktorej predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) oznámil, že Slovensko požiada v piatok Európsku komisiu o prvú platbu z Plánu obnovy a odolnosti v objeme 458,3 milióna eur.

Šéfka rezortu spravodlivosti vysvetlia, že reforma justície je kľúčom pre právny štát na Slovensku. „Musíme vrátiť dôveryhodnosť v justíciu a práve táto reforma je toho dôležitým nástrojom,“ povedala. Zdôraznila, že reformou súdnej mapy sa podarí špecializovať sudcov na celom Slovensku. Je tak podľa nej dôležitá aj pre regióny.

Rezort spravodlivosti presadil tiež vytvorenie troch prvostupňových správnych súdov. Občania, ktorí sa súdia so štátom, by mali mať rozhodnutia rýchlejšie a o ich veci by mal rozhodovať špecializovaný sudca. Podľa Kolíkovej ide o obrat vo vzťahu medzi občanom a štátom.

Zmeny v súdnej mape odhlasoval parlament 27. apríla. Platiť začnú od 1. januára 2023. Zmenší sa počet okresných súdov z 54 na 36. V rámci týchto prvostupňových súdov vznikne jeden Mestský súd Košice a štyri mestské súdy v Bratislave. V prípade krajských súdov sa počet nemení, naďalej ich bude osem. Pri krajských súdoch budú obchodnoprávnu a rodinnoprávnu agendu vybavovať kauzálne príslušné krajské súdy./agentury/

X X X

Poslanci schválili reformu súdnej mapy, počet krajských súdov ostane zachovaný

Poslanci Národnej rady schválili reformu súdnej mapy. Rozhodli o tom v stredajšom hlasovaní, kedy odsúhlasili vládny zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. Návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej podporilo 91 zo 143 prítomných poslancov. Zmeny v súdnej mape začnú platiť od 1. januára 2023.

 Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po hlasovaní o reforme súdnej mapy, 27. apríla 2022

Prijali aj koaličný pozmeňujúci návrh. Počet krajských súdov (KS) ostane zachovaný, naďalej ich bude osem. Čiastočne sa upraví veľkosť obvodu týchto odvolacích súdov v prípade rodinnoprávnej a obchodnej agendy. V Bratislave sa zriadia štyri mestské súdy (MS) a v Košiciach jeden, upravia sa tiež obvody okresných súdov a ich sídla.

Pri KS má nastať opatrenie v rodinnoprávnej a obchodnej oblasti, v rámci ktorých je agendy menej, čím ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odôvodňuje potrebu zväčšiť obvod.

Pri obchodnej agende má preto KS v Bratislave vykonávať agendu aj v rámci obvodu krajských súdov Nitra a Trnava, banskobystrický súd aj v rámci obvodu trenčianskeho a žilinského krajského súdu a KS v Košiciach i pre obvod prešovského krajského súdu. Pri rodinnej agende má zas KS Trnava vykonávať agendu aj v rámci obvodu bratislavského a nitrianskeho odvolacieho (krajského) súdu, KS Žilina aj pre banskobystrický a trenčiansky obvod a prešovský aj pre obvod KS v Košiciach. Krajské súdy už nebudú mať na starosti správnu agendu, preberú ju novovzniknuté tri správne súdy.

Okresných súdov bude po novom 36 a ich obvodov bude 33, a to vrátane štyroch mestských súdov v Bratislave s tým istým obvodom. Po dohode v koalícii bude na Orave sídelný OS v Námestove, na Hornom Zemplíne si status sídelného OS zachovajú napokon aj Vranov nad Topľou i Humenné.

Čo sa týka mestských súdov, v Košiciach tento vznikne fúziou troch súčasných okresných súdov (Košice I, Košice II a Košice – okolie). Štyri mestské súdy budú v Bratislave, kde MS I až III vzniknú premenou zo súčasných okresných súdov, v prípade MS Bratislava IV má ísť o spojenie súčasných okresných súdov Bratislava IV a Bratislava V. Každý z mestských súdov bude mať špecifickú agendu.

MS Bratislava I, ktorý má vzniknúť z OS Bratislava I, bude riešiť trestnoprávne záležitosti, MS Bratislava II bude mať na starosti rodinnoprávnu agendu, MS Bratislava III sa bude zaoberať prípadmi obchodného práva a MS Bratislava IV bude riešiť občianskoprávne spory.

Keďže všetky košické OS sídlia v jednej budove, k žiadnemu sťahovaniu by dôjsť nemalo. V Bratislave sa sťahovanie sudcov predpokladá, a to podľa väčšinovej agendy, ktorú vykonávajú. Účinnosť má legislatíva nadobudnúť od januára 2023./agentury/

X X X

Zoroslav Kollár priznal, že dal peniaze Makóovi. Čo ten s nimi urobil, nevie

Konkurzný mág Zoroslav Kollár priznáva, že odovzdal Ľudovítovi Makóovi obálku so 40-tisícami eur v hotovosti. Jeho svedectvo sa však od dvoch kľúčových svedkov v niečom líši.

Podľa Zoroslava Kollára peniaze slúžili ako „poďakovanie za ,upratanie‘ toho problému“. „On (Makó, pozn. redakcie) mi nikdy nič konkrétne nepovedal, čo urobí, čo zariadi, jednoducho len povedal, že ,uprace‘ problém,” takto opísal Kollár úplatok pred vyšetrovateľmi.

Obvinený právnik potvrdil, že sa od roku 2020 intenzívne stretával s bývalým šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovítom Makóom. Riešili vraj spoločný biznis s pohonnými hmotami.

Makó mal Kollára navštevovať v kaštieli v Tonkovciach. Makó mu mal medzi rečou spomenúť aj to, že dostal ponuku vstúpiť do Slovenskej informačnej služby (SIS).

Keď už mal Makó údajne pracovať pre SIS ako legalizant, Kollárovi povedal, že je v hľadáčiku tajných. Tu sa však verzie Kollára a Makóa líšia. Bývalý funkcionár Finančnej správy totiž tvrdí, že o svojom rozpracovaní vedel Kollár sám.

„Povedal mi (Kollár, pozn. redakcie), že má informácie, že na ňom tajná služba pracuje, ja som to nevedel. Následne sa odvíjala situácia, ktorú popisujem vo svojej svedeckej výpovedi,” povedal pre Aktuality.sk Ľudovít Makó.

Obvinený konkurzný právnik Kollár dnes tvrdí, že ho informácia o sledovaní tajnými neprekvapila, pretože ho podľa jeho slov striedavo niekto sledoval už viac ako 20 rokov. Makó sa mal o aktivitách SIS zmieňovať častejšie. Potom vraj ponúkol, že vec vyrieši so svojimi priateľmi v tajnej službe, no bude sa treba „poďakovať”.

Aby reálnosť sledovania Makó potvrdil, ukázal Kollárovi niekoľko jeho fotografií z rôznych stretnutí. Ten mu napokon odovzdal za vyriešenie problému 40-tisíc eur v hotovosti v obálke. Kollár však tvrdí, že nevie, čo sa stalo s peniazmi ďalej.

O tomto korupčnom prípade vypovedajú aj ďalší aktéri. Makó tvrdí, že peniaze ďalej posunul námestníkovi SIS Borisovi Beňovi. Ten sa mal o balík podeliť s vtedajším riaditeľom služby Vladimírom Pčolinským.

Zoroslav Kollár teda verziu dvojice Makó-Beňa potvrdzuje len čiastočne.

 Pčolinský tento príbeh rezolútne odmieta a tvrdí, že žiadne peniaze nikdy nezobral a zrušenie sledovania či odpočúvania nenariadil. Práve naopak. Sám seba označuje za človeka, ktorý nechal Kollára rozpracovať.

Kollár tak priamo nevypovedá proti exsiskárovi Pčolinskému, iba sa priznáva k podplácaniu.

Oslovili sme Ľudovíta Makóa, ten s viacerými Kollárovými vysvetleniami nesúhlasí. Napríklad oponuje, že konkurzný právnik vedel, kam budú peniaze z obálky smerovať: „Vedel to, samozrejme, od začiatku, keďže mal obavu z toho, že to Vladimír Pčolinský vyzradí Danielovi Lipšicovi, ktorý mal podľa neho stáť za jeho rozpracovaním. Toto potvrdzuje aj SMS medzi Vladimírom Pčolinským a Danielom Lipšicom.”

Makó naráža na SMS-ku, ktorú poslal Pčolinský vtedy ešte právnikovi Lipšicovi. Tú opísal špeciálny prokurátor takto: „Bývaly riaditeľ SIS mi začiatkom júla 2020 doručil SMS správu, v ktorej mi oznámil, že emisár od ZK sa informoval, či na ňom služba pracuje, a či je to kvôli mojej osobe. Predpokladám, že tomu tak bolo z dôvodu, že ZK v lete minulého roku v rozhovore v denníku SME tvrdil, že som zodpovedný za jeho ‚20-ročné prenasledovanie‘, a tak bol presvedčený, že všetky postupy voči jeho osobe sú iniciované mnou, a to napriek tomu, že som v tom čase vykonával advokátsku prax.”

V keši

Keď policajti zisťovali, odkiaľ mal Kollár desaťtisíce eur v hotovosti na úplatok, konkurzný právnik reagoval, že je to preňho bežné. Väčší obnos peňazí máva vraj vždy po ruke, lebo za ne kupuje starožitnosti.

Podľa našich informácií chce Kollár dosiahnuť dohodu o vine a treste s prokurátorom. Podmienkou takejto dohody a miernejšieho trestu však je, aby sa priznal ku všetkým skutkom a vypovedal pravdivo.

Kollár je pritom obvinený aj v justičnej kauze Víchrica, kde ho stíhajú za zasahovanie do nezávislosti súdu a v prípade krytia nelegálnych výrobní cigariet.

V poslednom spomínanom prípade spolu s ním obvinili aj Tomáša Rajeckého, ktorého polícia neskôr zadržala v Španielsku. Rajecký a Kollár majú rovnakého advokáta Adriána Kuceka. Tomáš Rajecký začal nedávno spolupracovať s políciou a je dôležitým svedkom v prípade obvinenia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, aktuality.sk

X X X

Čierne stavby: Vodnú elektráreň na Gemeri zväčšili bez povolenia. Priestupok zostal bez pokuty

V prípade malej vodnej elektrárne rozhodovala už aj generálne prokuratúra.

Na rozšírenie súkromnej vodnej elektrárne na Gemeri povolenie nemal, napriek tomu kanál rozšíril. Hoci Okresný úrad v Rožňave potvrdil priestupok, pokutu neudelil.

Dnes bývalý podnikateľ šéfuje odboru životného prostredia na okresnom úrade, ktorý sa zaoberal aj podnetmi na jeho nepovolenú činnosť.

V prípade už podal dvakrát protest okresný prokurátor. V súvislosti s majiteľom pozemkov sa skloňuje aj nepovolený vývoz odpadov a ohrozenie cudzích pozemkov.

Premlčaná pokuta

Malú vodnú elektráreň v obci Gočovo vybudovali v 90. rokoch. Riadne a s povolením fungovala takmer 30 rokov. Problémy nastali v roku 2019, keď sa majiteľ Miloš Pukanský rozhodol pre úpravy.

Kontrolóri Okresného úradu v Rožňave vykonali vlani v elektrárni stavebný dohľad. Konštatovali, že rozšírený odpadový kanál a nová turbína nemajú potrebné povolenia. Upozornili, že odkrytím odpadového kanála ohrozuje brehy a susedné pozemky zosuv pôdy.

Úradnici zhodnotili, že stavebník zmenil stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Zároveň udelili pokutu a prikázali odstrániť zistené nedostatky.

Hoci Okresný úrad rozhodol o porušení zákona a vyrubil pokutu, konanie prerušil. Odôvodnil to tým, že zodpovednosť za priestupok zanikla. Podľa zákona o priestupkoch musí byť osoba za spáchanie priestupku potrestaná do dvoch rokov od jeho vykonania. Úrad vo vyjadrení tvrdí, že táto lehota uplynula.

Nelegálne vyvezený odpad

V súvislosti s vodnou elektrárňou sa skloňuje aj ďalší problém. Podľa miestnych má ísť o nelegálny vývoz odpadu. Okresný úrad v Rožňave už postúpil vec na odbor poriadkovej polície v Dobšinej.

Podľa dokumentu, ktorý má redakcia k dispozícií, mal stavebník vyviesť železný šrot na pozemky Urbárskej a pasienkovej pozemkovej spoločnosti Gočovo a časť odpadu sa mala nachádzať aj na jeho pozemku.

Pri šetrení, ktoré pracovníci okresného úradu vykonali, však odpad nenašli. Po obhliadke okolia však vyjadrili podozrenie zo spáchania trestného činu.

Podľa fotografií, ktoré mal zasa zhotoviť jeden z občanov Gočova, z pozemku vodnej elektrárne ústila do rieky Slaná odpadová rúra. Čo z nej do rieky vytekalo, známe nie je.

Dva protesty z prokuratúry

Majiteľ spornej vodnej elektrárne Miloš Pukanský na jeseň 2021 nastúpil do funkcie vedúceho odboru životného prostredia na Okresnom úrade v Rožňave.

Starosta obce Gočovo Milan Mlynár, ktorý je zároveň predsedom tamojšej Urbárskej a pasienkovej pozemkovej spoločnosti, podal už tri podnety na Okresnú prokuratúru v Rožňave. V dvoch z nich už podal okresný prokurátor protest voči rozhodnutiu okresného úradu.

Prvý sa týkal zastavenia konania o priestupku. Podľa starostu k nemu nemalo dôjsť, pretože priestupok sa nestal v roku 2018 ale v roku 2019. Prokurátor jeho sťažnosti vyhovel a v októbri 2021 podal protest pre porušenie zákona o priestupkoch i ďalších zákonov.

Rovnako tak vyhovel aj podnetu z decembra 2021. V tomto prípade starosta upozornil na to, že dané porušenie zákona nemalo byť klasifikované ako priestupok ale ako trestný čin. Stavba podľa neho presahuje rozlohu 300 metrov štvorcových.

Nelegálna výstavba objektu, ktorý má väčšiu rozlohu, by mala byť podľa zákona posudzovaná ako trestný čin a prípadom by sa mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Prokurátor opäť podal protest pre porušenie zákona o priestupkoch a tiež zákona o správnom konaní.

K tretiemu protestu sa prokuratúra nevyjadrila.

Podnet na majiteľa elektrárne podalo aj Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo v Gočove. Týkalo sa rozkopania príjazdovej cesty, ktorú má elektráreň spoločnú s okolitými domami. Obvodné oddelenie policajného zboru v Dobšinej v uznesení podnet zamietlo. Rovnako aj Okresná prokuratúra v Rožňave a Krajská prokuratúra v Košiciach.

Prípad sa dostal až na Generálnu prokuratúru. Tá skonštatovala, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Rožňave dôsledne neprihliadol na všetky okolnosti a v danej veci sa malo začať priestupkové konanie. Prípad ešte preverujú.

Pokúsili sme sa spojiť aj s majiteľom vodnej elektrárne. Na naše otázky však do uzávierky článku nereagoval, aktuality.sk

X X X

Optimista Tretiak: Operácia sa skončí, potom treba obnoviť vzťahy

Vladislav Tretiak potvrdil svoj zámer uchádzať sa o znovuzvolenie za prezidenta Ruskej hokejovej federácie.

Trojnásobný olympijský víťaz je šéfom národnej federácia od roku 2007 a dúfam, že sa mu podarí predĺžiť mandát o ďalšie štyri roky.

Tretiak bol takmer desaťročie aj členom Rady IIHF, no vlani musel z tejto pozície rezignovať v súlade so sankciami Svetovej antidopingovej agentúry voči Rusku.

IIHF krátko po invázii na Ukrajinu zakázala Rusku účasť na medzinárodných súťažiach a odobrala krajine aj práve usporiadať budúcoročné MS v Petrohrade a aj svetový šampionát juniorov.

 Napriek medzinárodnej izolácii vyjadril Tretiak odhodlanie zlepšiť vzťahy Ruska s IIHF keď vo voľbách, ktorá sa budú konať 19. mája, uspeje a bude znovuzvolený za šéfa ruského hokeja.

„Človek by nemal opustiť prezidentský post vzhľadom na súčasný vývoj,“ uviedol Tretiak v správe štátnej tlačovej agentúry TASS. „Operácia na Ukrajine sa skončí a potom musíme obnoviť vzťahy.“

Podľa neho je ťažké vstrebať, čo sa dnes deje vo svete a ako sa politika zamiešala do športu. „Odobrali nám dvoje majstrovstvá sveta. Ale mám dobré vzťahy s IIHF a budeme sa spoločne usilovať o uznanie a spoluprácu v mene Medzinárodného olympijského výboru,“ uviedol Tretiak.

 Nové dejisko seniorských MS v roku 2023 by mala IIHF oznámiť na kongrese počas májového šampionátu vo Fínsku. No Rusi ešte domáce majstrovstvá úplne neodpískali.

Alexander Kiknadze, zástupca riaditeľa Ruskej hokejovej federácie potvrdil, že riadiaci orgán sa voči odobratiu MS plánuje odvolať.

„Ak bude IIHF presadzovať takúto politiku, potom sa možno hokej čoskoro rozpadne,“ uviedol pre agentúru TASS dvojnásobný olympijský víťaz Boris Michajlov.

IIHF uviedla, že rozhodnutie o odobratí turnaja bolo prijaté z dôvodu obáv o „bezpečnosť a pohodu všetkých zúčastnených hráčov, funkcionárov, médií a fanúšikov“./agentury/