Takáč o luxusných haciendach z agrodotácií v SR. Ukrajinca podozrivého aj zo špionáže v Maďarsku vzali do vyšetrovacej väzby. Katar daroval USA Boeing 747-8 za 400 miliónov dolárov, využívať ho má Trump. Ministri financií krajín G7 rokovania v Kanade, diskutujú o clách a výzvach

Preverujeme to, ale penzióny vznikli a nech si každý myslí, čo chce. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) sa po rokovaní vlády v stredu vyjadril ku kauze luxusných haciend, údajne stavaných z agrodotácií, ktoré v roku 2015 schválila Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Podľa opozície sa tak spreneverili milióny eur z eurofondov.

 Opozičné strany od konca apríla upozorňujú na podozrenia z miliónového podvodu zneužívania eurofondov spred desiatich rokov. Tvrdia, že cez PPA sa počas vtedajšej jednofarebnej vlády Smeru dostali viacerí ľudia k miliónom eur určeným na stavbu rôznych objektov cez Program rozvoja vidieka (PRV). Peniaze mali zveľadiť vidiecky cestovný ruch, no podľa opozície boli zneužité na výstavbu luxusných objektov v Malante, Sebechleboch, Limbachu či Veľkom Slavkove.

Luxusné haciendy sa zároveň spájajú so známymi slovenskými menami. Konkrétne s podnikateľmi Norbertom Bödörom či Róbertom Ďuricom a policajtom Róbertom Krajmerom. Dovedna má ísť o pochybné dotácie vo výške 1,8 milióna eur.

Obštrukcia výboru

Opozičná SaS tvrdí, že podozrivých je aj ďalších päť projektov, kde mohlo dôjsť k škode vyše 5,5 milióna eur. Poslanec Alojz Hlina (SaS) v reakcii na tieto informácie zvolal spolu s opozičnými kolegami Výbor Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Jeho témou mala byť práve situácia na PPA, no ani jeden z koaličných členov na výbor neprišiel.

Hlina pritom tvrdí, že predseda výboru Ivan Ševčík (SNS) sa v tom čase nachádzal vo vedľajšej kancelárii spolu s ministrom Takáčom. Výbor konal v neoficiálnej forme, na čo už Ševčík reagoval a cez svojho asistenta sa vyhrážal, že v miestnosti vypne svetlá.

„Je to drzosť. Sme členským štátom Európskej únie, ktorá má priamy dosah aj na fungovanie PPA, a práve na to by mali aj koaliční poslanci myslieť. Namiesto toho sa výbor úmyselne blokuje, aby sa nehovorilo o dotáciách, ktoré zapáchajú klientelizmom,“ uviedol následne Hlina. PPA podľa neho vôbec nefunguje a treba ju zbúrať a postaviť nanovo.

Ďalej chce SaS s pomocou ďalších opozičných strán zvolať mimoriadne rokovanie NR SR, ktoré by sa malo zaoberať situáciou s dotáciami na PPA. Liberáli tvrdia, že vláda aj minister Takáč nechcú podozrenia vyšetrovať. „Keďže koaliční poslanci odmietli poslanecký prieskum na PPA, začíname so zberom podpisov pod mimoriadnu schôdzu, kde bude musieť prísť Takáč vysvetľovať, ako sa tu rozkradli milióny na súkromné haciendy,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Takáč: Neviem, čo to je

V stredu sa po rokovaní vlády Takáč postavil pred novinárov a tvrdil, že na jeho rezorte sa nič zlé nedeje a všetko je v poriadku. „PPA preveruje tieto jednotlivé projekty. Ak budú zistenia a pochybenia, budú sankcie a budem odstupovať od zmlúv. Chcem všetkých uistiť, že PPA je maximálne súčinná s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ uviedol minister v súvislosti s kauzou haciend.

Zároveň doplnil, že penzióny vznikli a o ich účeloch si môžu ľudia myslieť, čo chcú. „Deklarujem tisíckrát, ja nikoho z tých výziev a penziónov nepoznám. Nikde som nebol, neviem, čo to je,“ povedal šéf agrorezortu.

Minister sa bránil tým, že podobné kauzy na PPA registrovali aj počas vlád Matoviča, Hegera či Ódora. „Chcem vám ukázať ten rozdielny meter, že tu pri nejakej výzve z roku 2015 niektoré vybrané médiá a časť opozície robí hon na čarodejnice. A ukážem vám projekt, o ktorom sme my hovorili, keď sme boli v opozícii, o ktorom som neregistroval, že by sa nejako veľmi zaujímali médiá alebo že by sa zaujímali aj tí politici,“ uviedol Takáč.

Poukázal pritom na projekt výstavby dvoch klimatizovaných hál na zeleninu, ktoré mali byť postavené z európskych peňazí prostredníctvom PPA. Podľa Takáča sa však na spomínanom pozemku nič nenachádza. „Totálny podvod, kde zobral milióny eur a nič nepostavil. Samozrejme, že je tam vedené trestné stíhanie a je tam zadržaný majetok asi zhruba v niekoľkých miliónoch eur,“ prízvukoval Takáč. Za projektom má podľa šéfa agrorezortu stáť poľnohospodár prepojený so súčasnou opozíciou.

Keďže ide o podozrenie zo sprenevery eurofondov, kauze sa po iniciatíve opozičných strán začali venovať tiež Európska komisia, Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF) aj Európska prokuratúra. Podnet podalo opozičné hnutie Slovensko.

PPA sa od tvrdení opozície dištancuje. „Pôdohospodárska platobná agentúra je plne súčinná s orgánmi činnými v trestnom konaní. Predstaviť v tejto chvíli viac detailov by z našej strany mohlo viesť k zmareniu spoločných krokov,“ zdôraznil generálny riaditeľ PPA Marek Čepko, ktorý tvrdenia opozičných poslancov odmieta.

X X X

Blanár podporil protiruské sankcie, SNS sa voči tomu búri. Danko vyzval Fica, aby konal

Protiruské sankcie izolujú Európsku úniu, znižujú jej konkurencieschopnosť a likvidujú hodnotu eura. Uviedol to na tlačovej konferencii predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý odsúdil utorkové (20. 5.) hlasovanie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), ktorý podporil ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

 „Chcem odsúdiť včerajšie hlasovanie Juraja Blanára. Chcem vyzvať v piatok (23. 5.) na koaličnej rade Roberta Fica (Smer), aby preskúmal mandát Juraja Blanára,“ povedal Danko. Zdôraznil, že SNS sa s týmto hlasovaním nestotožňuje a odmieta niesť zodpovednosť za hlasovanie šéfa rezortu diplomacie.

Utorkové hlasovanie podľa predsedu SNS ovplyvňuje okrem iného aj činnosť Slovnaftu, čo by mohlo viesť k zvýšeným cenám pohonných látok. Zdvíhanie cien energií sa pritom podľa Danka dotkne postupne všetkých subjektov vrátane domácností. „Každého, čo ešte vy necítite, sa dotkne zdvíhanie cien energií. Zabije to rozpočet domácností,“ skonštatoval.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Cieli na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv.

X X X

Protiruské sankcie izolujú Európsku úniu, znižujú jej konkurencieschopnosť a likvidujú hodnotu eura. Uviedol to na tlačovej konferencii predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý odsúdil utorkové (20. 5.) hlasovanie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer), ktorý podporil ďalší balík európskych sankcií namierených na Rusko.

 „Chcem odsúdiť včerajšie hlasovanie Juraja Blanára. Chcem vyzvať v piatok (23. 5.) na koaličnej rade Roberta Fica (Smer), aby preskúmal mandát Juraja Blanára,“ povedal Danko. Zdôraznil, že SNS sa s týmto hlasovaním nestotožňuje a odmieta niesť zodpovednosť za hlasovanie šéfa rezortu diplomacie.

Utorkové hlasovanie podľa predsedu SNS ovplyvňuje okrem iného aj činnosť Slovnaftu, čo by mohlo viesť k zvýšeným cenám pohonných látok. Zdvíhanie cien energií sa pritom podľa Danka dotkne postupne všetkých subjektov vrátane domácností. „Každého, čo ešte vy necítite, sa dotkne zdvíhanie cien energií. Zabije to rozpočet domácností,“ skonštatoval.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie v utorok schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Cieli na takmer 200 plavidiel, ktoré sú podľa Bruselu súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily. Nové opatrenia sa týkajú aj hybridných hrozieb a ľudských práv./ agentury/

X X X

19 premárnených príležitostí Robert Fico zakrýva jedným vyhlásením. Ešte sa nestalo, aby Blanár v Bruseli vybočil

Podpisy sme zbierali práve preto, lebo vaša vláda nekoná, odkazujú premiérovi prívrženci referenda.

 Koncom októbra 2023 vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová šéfa Smeru Roberta Fica do funkcie predsedu vlády. Už v decembri sa v Bruseli zišla Rada EÚ, ktorá schválila dvanásty balík sankcií voči Rusku.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý ešte pred voľbami na tribúne spolu s ďalšími politikmi Smeru kričal „nikdy proti Rusku!“, hlasoval za.

V januári 2024 EÚ hospodárske sankcie voči Ruskej federácii predĺžila tak, ako to robí už od roku 2014, keď ich zaviedla prvýkrát v reakcii na anexiu Krymu. Slovensko znovu súhlasilo. A urobilo tak zakaždým, keď na Rade EÚ prišli protiruské sankcie na pretras. Naposledy v utorok 20. mája.

Aj preto Robert Fico prekvapil, keď cez víkend v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu vyhlásil, že podporuje referendum o zrušení sankcií. Prívrženci referenda, ktorí podpisy zbierali, slová predsedu vlády príliš vážne neberú.

Sankcie ako mor

Referendum o sankciách iniciuje krajne pravicové Slovenské hnutie obrody, ktoré tvrdí, že s podporou ďalších subjektov vyzbieralo takmer 400-tisíc podpisov. Ľudí sa chcú v referende pýtať: „Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“, aktuality.sk

X X X

Rusko špehovalo pomoc pre Ukrajinu cez kamery aj na Slovensku. Západ varuje pred kybernetickou hrozbou

 Británia spolu s viacerými západnými spojencami v stredu upozornili na ruskú kybernetickú kampaň, ktorá sa zameriava na subjekty poskytujúce podporu pre Ukrajinu, ako sú napríklad západné logistické a technologické spoločnosti.

Terčom týchto útokov boli aj kamery na strategických miestach na území Slovenska. Informuje o tom agentúra Reuters a web českého Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB).

„Táto škodlivá kampaň ruskej vojenskej spravodajskej služby predstavuje vážne riziko pre cieľové organizácie vrátane tých, ktoré sa podieľajú na poskytovaní pomoci Ukrajine,“ uviedol riaditeľ britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCSC) Paul Chichester.

Sledovali letiská či hraničné priechody

Kampaň bola podľa NCSC zameraná na sektory obrany, IT služieb, námorníctva, letísk, prístavov a tiež útočila na viaceré členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO). Jednotka GRU číslo 26165, známa tiež pod označením APT28 či Fancy Bear, napríklad sledovala dodávky pomoci na Ukrajinu po tom, čo získala prístup k internetovým kamerám na hraničných priechodoch, železničných uzloch, na letiskách či v prístavoch.

 Z analýz podľa neho vyplýva, že hoci sa väčšina týchto kamier nachádzala na území Ukrajiny, iné sa vyskytovali aj na Slovensku, v Poľsku či v Maďarsku.

Stredajšie varovanie vydalo Spojené kráľovstvo v spolupráci so Spojenými štátmi, Českom, Francúzskom, Nemeckom a ďalšími spojencami. Organizácie upozornilo na zvýšenú hrozbu a vyzýva ich na okamžité prijatie opatrení na ochranu.

Až 13 krajín

 Útočníci využívajú okrem iného takzvané phishingové e-maily, aby získali prístup do cudzích systémov. Tam potom následne inštalujú škodlivé programy, aby mohli v cudzích sieťach ďalej pôsobiť a napríklad kradnúť dáta.

Agentúra DPA uviedla, že spomínaná jednotka GRU napadla ciele v 13 krajinách, okrem iného tiež v Česku, USA a Nemecku. BfV poznamenal, že nebezpečnosť ruských sabotáží ukázali explózie v logistickom reťazci vo viacerých európskych krajinách v júli 2024. Z týchto útokov európskej bezpečnostnej služby tiež obvinili ruskú vojenskú rozviedku GRU.

X X X

Američania popreli vyhlásenie Roberta Fica. Slovensko sa už môže odstrihnúť od ruského jadrového paliva

Prvé pracovné stretnutie s premiérom Robertom Ficom opísala americká delegácia ako produktívne. Zástupcovia firmy Westinghouse prezradili, ako Slovensko zapadá do veľkej expanzie jadrového biznisu v strednej a východnej Európe.

Oficiálne je prezidentom obchodnej divízie energetických systémov v spoločnosti Westinghouse, no hneď pri prvom podaní ruky nás poprosí, aby sme ho volali Dan. Druhým menom Lipman. Je vysoký, zavalitý, vo veku, kedy k obleku smelo nosí tenisky.

Keď si všimne, že jeden z novinárov sa volá Daniel, zoširoka sa usmeje. „Ako ťa volá mama?“ pýta sa nonšalantne Američan. „Mňa vždy volala Danny.“

Podávanie rúk končí a spolu s americkým veľvyslancom na Slovensku Gautamom Ranom si sadajú za stôl. Vedľa veľvyslanca sedí aj štátna tajomníčka pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky z amerického ministerstva energetiky Aleshia Duncan. Priamo oproti sedí šéf Westingouse pre Česko & Slovensko Petr Brzenina. S kolegami sme nastúpení zoči voči delegácii ako dve družstvá pred športovým zápasom.

 Robert Fico sa vyzná

Podľa veľvyslanca bolo stretnutie s Robertom Ficom veľmi produktívne. Z odpovedí na otázky novinárov je však tiež zrejmé, že stretnutie bolo nezáväzné, prípravné. „Bol som príjemne prekvapený, ako bol premiér dobre oboznámený s priebehom predchádzajúcich projektov a ako sa orientoval v súčasných trendoch v jadrovej energetike v regióne strednej a východnej Európy,“ vraví na úvod Dan Lipman.

Pôsobenie Roberta Fica vo vrcholovej politike sa prelína s najvýznamnejším projektom v oblasti jadrovej energetiky v moderných dejinách Slovenska. Počas svojho prvého funkčného obdobia bol v roku 2008 iniciátorom dostavby Mochoviec a väčšinu času počas výstavby tretieho a štvrtého bloku zastával pozíciu predsedu vlády.

Reč rýchlo príde aj na tému znižovania závislosti na dovoze jadrového paliva z Ruska. Robert Fico len pred dvoma týždňami ostro kritizoval plány Európskej komisie úplne sa odstrihnúť od ruských energetických surovín.

„My nemôžeme zobrať len tak palivo z Westinghouse a vopchať ho do našich elektrární. Na to treba urobiť určité technické úpravy. To sú obrovské finančné náklady,“ uviedol premiér Fico na spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou.

Premiér a ministerka kritizovali takzvanú cestovnú mapu Európskej komisie, ktorá navrhuje postupne úplne ukončiť dodávky energetických surovín z Ruska. Podľa Sakovej sa v dokumente písalo, že „v roku 2027 sa končia všetky dodávky ruských médií“.

Porovnanie reaktorov

Na Slovensku je v prevádzke päť vodo-vodných energetický reaktorov (VVER) ruskej výroby. Dva v elektrárni v Jaslovských Bohuniciach a tri v Mochovciach. Od západných reaktorov sa líšia odlišnou inžinierskou architektúrou. Primárny okruh VVER tvorí šesť slučiek, čiže šesť cirkulačných potrubí so šiestimi samostatnými parogenerátormi, usporiadanými okolo reaktora vodorovne.

Ide o druh tlakovodného reaktora s nepriamym cyklom (anglicky: Pressurized Water Reactor, v skratke PWR). Tlaková voda primárneho okruhu, ktorá má funkciu moderátora a chladiva, neroztáča turbíny, ale svoju tepelnú energiu odovzdáva vode sekundárneho okruhu v tzv. parogenerátore, kde sa vyrába sýta para využívaná na výrobu elektrickej energie. Rozdelenie týchto dvoch okruhov má výhodu v tom, že para v turbíne sa nikdy nedostane do kontaktu s jadrovým palivom, takže neobsahuje produkty štiepenia. PWR sú najpoužívanejšími reaktormi: celesvetovo je v prevádzke 279.

Aj reaktory AP1000 sú reaktormi typu PWR. Sú to však pokročilé alebo tzv. reaktory Generácie III. Väčšina reaktorov Generácie III je väčšia ako ich predchodcovia a ich výkon je viac ako 1000 MW.

Westinghouse vie palivo dodať čoskoro

Slovenské elektrárne pritom zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse podpísali v roku 2023. Petr Brzezina, ktorý šéfuje česko-slovenskej časti firmy, hovorí, že ich palivo sa už používa v reaktoroch sovietskeho typu v iných krajinách a onedlho to bude možné aj u nás., aktuality.sk

X X X

Katar daroval USA Boeing 747-8 za 400 miliónov dolárov, využívať ho má Trump

Katar daroval lietadlo Boeing 747-8 v hodnote 400 miliónov dolárov Spojeným štátom, určené na využívanie prezidentom Trumpom, uvádza rezort obrany.

Americký minister obrany Pete Hegseth prijal od Kataru lietadlo Boeing 747-8 v hodnote 400 miliónov dolárov ako dar. V budúcnosti by malo slúžiť ako nový prezidentský špeciál Air Force One pre lídra Spojených štátov Donalda Trumpa, uviedlo v stredu ministerstvo obrany. TASR o tom píše podľa správy agentúry AP.

Hovorca Pentagónu Sean Parnell uviedol, že ministerstvo „bude pracovať na zabezpečení náležitých bezpečnostných opatrení“ na lietadle, aby ho Trump mohol bezpečne využívať. Parnell dodal, že lietadlo bolo prijaté „v súlade so všetkými federálnymi pravidlami a predpismi“.

Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání ešte v utorok označil lietadlo za bežný dar v rámci „výmeny medzi dvoma krajinami… (a ako) normálnu vec medzi spojencami“. Zároveň poprel obvinenia z úplatkárstva či snahy zaistiť si väčší vplyv u americkej administratívy., aktuality.sk

X X X

Ukrajinca podozrivého aj zo špionáže v Maďarsku vzali do vyšetrovacej väzby

Maďarské úrady zadržali ukrajinského občana pre podozrenie zo špionáže. Súd nariadil väzbu na mesiac kvôli riziku úteku.

Na základe návrhu Hlavnej prokuratúry v Budapešti súd v stredu vzal do väzby na jeden mesiac občana Ukrajiny, ktorý bol zadržaný pre podozrenie zo špionáže a iných trestných činov. Uviedla to prokuratúra vo vyhlásení pre agentúru MTI, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Rozhodnutie nie je právoplatné, keďže sa proti nemu odvolala obhajoba. Prokuratúra v utorok požiadala o zatknutie podozrivého, aby zabránila jeho úteku do zahraničia a mareniu vyšetrovania.

Ústredný obvodný súd v Budíne nariadil väzbu pre podozrenie zo špionáže a iných trestných činov do 21. júna 2025. Z dostupných údajov vyplýva, že ukrajinského občana možno dôvodne podozrievať, že v Maďarsku vykonával činnosti pre ukrajinskú vojenskú spravodajskú službu. V prípade preukázania viny hrozí Ukrajincovi väzenie od dvoch do ôsmich rokov, úhrnne až do 12 rokov.

Podľa dostupných údajov podozrivý cudzí štátny príslušník pred zatknutím nemal v Maďarsku registrované miesto pobytu ani trvalý pobyt. Hoci sa muž presťahoval do Maďarska v 90. rokoch, jeho žiadosti o imigráciu a usadenie boli zamietnuté pre nedostatok legálneho príjmu a predchádzajúce trestné činy. Jeho súčasný pobyt v Maďarsku preto nie je legálny., aktuality.sk

X X X

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik prisľúbil nerastné suroviny Donaldovi Trumpovi výmenou za podporu

Milorad Dodik viní medzinárodného vyslanca zo snáh ovládnuť nerastné bohatstvo Bosny. Ponúkol spoluprácu USA výmenou za zabezpečenie suverenity Republiky srbskej.

Prezident bosnianskej Republiky srbskej (RS) Milorad Dodik v stredu vyhlásil, že v krajine existujú snahy o jeho vylúčenie z politiky, pretože bráni európskym krajinám na čele s Nemeckom zmocniť sa nerastného bohatstva Bosny a Hercegoviny (BaH). Vodca bosnianskych Srbov preto prisľúbil práva na miestne nerastné suroviny americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ak podporí jeho zotrvanie pri moci. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Hina.

Dodik to uviedol na zvláštnom zasadnutí parlamentu RS a dodal, že za plánom zmocniť sa nerastného bohatstva RS stojí medzinárodný vyslanec OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt a nazval ho „realitným agentom“.

Spolupráca so zahraničím

Americkej prezidentskej administratíve navrhol ponuku v spolupráci s Maďarskom, Srbskom, Ruskom, EÚ a Čínou preskúmať ložiská nerastných surovín výmenou za garanciu „suverenity Republiky srbskej“. „V takom prípade sme v tomto úsilí vašimi spojencami,“ dodal. Spojené štáty v minulosti na Dodika uvalili hospodárske sankcie.

Vodca bosnianskych Srbov trval na tom, že RS poctivo dodržuje Daytonskú mierovú dohodu, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine. Vyzval na priame rokovania so zástupcami federatívnej Bosny a Hercegoviny, ktorých výsledkom podľa Dodika môže byť pozmenená pôvodná dohoda, osamostatnenie RS však vylúčil. Zmluva sa podľa neho totiž rokmi príliš vzdialila od svojho pôvodného znenia a nenapĺňa už svoju prvotnú podstatu.

Kritika medzinárodných zásahov

Dodik ocenil Trumpove vyjadrenia o ukončení zasahovania Spojených štátov do interných vecí iných krajín a za všetky súčasné problémy BaH obvinil Schmidta. Vyzval preto na zrušenie všetkých jeho doterajších rozhodnutí. Aktuality.sk

X X X

Ministri financií krajín G7 začali rokovania v Kanade, diskutujú o clách a globálnych výzvach

Stretnutie ministrov financií G7 v Banffe rozoberá obchodné prekážky. Kanadské clá a Trumpova politika dominujú diskusiám o globálnej ekonomickej situácii.

Výročné stretnutie ministrov financií siedmich najbohatších krajín sveta (G7) sa začalo v utorok (20. 5.) v kanadskom horskom stredisku Banff. Nemecký minister Lars Klingbeil a jeho rezortný kolega z USA Scott Bessent pritom absolvovali konštruktívny dialóg na okraj stretnutia. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a Reuters.

Ich diskusia trvala dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo a bola opísaná ako súkromná, otvorená a konštruktívna výmena názorov, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj z nemeckej delegácie.

Transatlantické väzby

Klingbeil na ňom zdôraznil význam silných transatlantických väzieb, najmä vzhľadom na súčasné geopolitické a ekonomické prekážky. Uviedol tiež, že existujúce nezhody v obchode s USA by sa mali urýchlene urovnať. Obaja ministri sa dohodli, že budú pokračovať v rozhovoroch vo Washingtone, pričom Bessent poslal Klingbeilovi pozvánku.

V predchádzajúcich rokoch priniesli stretnutia G7 spoločné záväzky v boji proti inflácii či pandémii. Tento rok však rokovania komplikujú clá amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré brzdia hospodársky rast členov G7 vrátane hostiteľskej Kanady. V jej prípade Trump dokonca navrhol, aby sa stala potenciálnym 51. štátom USA.

Clá na vývoz

Trumpova administratíva dosiahla zatiaľ predbežnú obchodnú dohodu len s jedným členom G7, Spojeným kráľovstvom, a vedie rozhovory s Japonskom a Európskou úniou (EÚ). Kanada však stále čelí clám vo výške 25 % na mnohé z produktov, ktoré vyváža do Spojených štátov vrátane automobilov. Ďalší členovia G7 čelia clám vo výške 25 % na oceľ, hliník a autá a plošným 10 % clám na zvyšný vývoz do USA.

Na stretnutí sú prítomní aj guvernéri centrálnych bánk z krajín G7. Aj keď Trumpove clá nie sú formálne na programe, podľa Kanady „obchod a clá budú súčasťou diskusie o globálnej ekonomike“.

Test pre G7

Kanadský minister financií Francois-Philippe Champagne na otázku o bilaterálnych rozhovoroch s Bessentom v utorok novinárom povedal, že napriek napätiu okolo ciel sa obe strany snažia koordinovať kroky a riešiť problémy vrátane nadmernej priemyselnej kapacity, netrhových praktík a finančnej kriminality.

Stretnutie v Banffe bude „testom alebo signálom“ o schopnosti G7 dohodnúť sa na konečnom vyhlásení, uviedol nemenovaný predstaviteľ francúzskeho ministerstva financií.

Hoci kanadské predsedníctvo dúfa, že vydá komuniké, to bude musieť odrážať „spoločné chápanie globálnej ekonomickej situácie a spoločné ciele pri riešení problémov“, dodal.

Zdroj oboznámený s postojom USA zase uviedol, že Washington nie je naklonený „urobiť komuniké len preto, aby urobil komuniké“, pričom poznamenal, že konsenzus by mal byť v súlade aj s prioritami Trumpovej administratívy., aktuality.sk

X X X

Tak takto sa bojuje za Rusko, nie je tu ani jeden Rus, hovoria vojaci ruskej armády. Internetom sa šíri video Putinovho vojska, je plné menšín

Na sociálnej sieti X sa objavilo video z ukrajinského frontu, ktoré zachytáva vojakov bojujúcich v radoch ruskej armády. Na zázname však nie je jediný etnický Rus – všetci prítomní sú príslušníkmi etnických menšín z rôznych častí Ruskej federácie.

„Tak takto sa bojuje za Rusko. Nie je tu ani jeden Rus,“ zaznieva vo videu. Estónsky vojnový bloger, ktorý na sociálnej sieti vystupuje pod účtom WarTranslated, k tomu v popise pri svojom príspevku dodal: „Celá podstata národnej politiky Kremľa v 45 sekundách.“ Na informáciu upozernol portál iDnes.cz.

Zverejnil video, na ktorom sa bojovníci ruskej armády hlásia iba k etnickým menšinám obývajúcich prevažne oblasť východnej Sibíri. Pozadie vzniku videa nejde s určitosťou overiť.

Rusi sa zúrivo tlačia na Pokrovsk, Ukrajinci ničia ich línie

Kritici tvrdia, že ruské velenie zámerne posiela do najnebezpečnejších častí frontu vojakov z národnostne zmiešaných oblastí, čím sa vyhýba stratám medzi obyvateľmi veľkých miest a centrálnych regiónov. Tento trend sa v minulosti objavoval aj pri náboroch do tzv. dobrovoľníckych jednotiek, najmä z republiky Tuva, Burjatska či Dagestanu.

Moskva oficiálne o zložení vojsk mlčí, video z frontu môže potvrdzovať obavy mnohých analytikov – ruská vojna proti Ukrajine sa stáva neúmerne veľkým bremenom najmä pre etnické menšiny, ktoré čelia vyššiemu riziku smrti než majoritní Rusi.

X X X

Vyrovnaný rozpočet je fikcia, vraví Fico. Kamenického rezort pripravuje ďalší konsolidačný balík

Vláda chce urýchliť prípravy rozpočtu verejného sektora na budúci rok, aby sa vyhla povinnosti zostaviť v súlade s takzvanou dlhovou brzdou návrh rozpočtu bez deficitu. Vyplýva to z dnešného vyjadrenia premiéra Roberta Fica. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v priebehu jedného roka by si vyžiadalo značné škrty výdavkov, alebo zvýšenie rozpočtových príjmov.

 Fico po kontrolnom dni na Kamenického rezorte: Vláda stabilizovala verejné financie, zdedila ich najhoršie v EÚ

„Zabudnite na vyrovnaný rozpočet. To je fikcia. Urobíme to tak, aby bol rešpektovaný zákon o rozpočtovej zodpovednosti,“ povedal Fico novinárom po stretnutí s ministrom financií Ladislavom Kamenickým.

Kabinetu uplynie 21. novembra, teda dva roky od schválenia jeho programového vyhlásenia v parlamente, výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tie predpokladajú, že vláda musí predložiť návrh rozpočtu verejnej správy bez deficitu a tiež požiadať plénum o vyslovenie dôvery.

Vlani deficit verejných financií Slovenska dosiahol 6,9 miliardy eur. V pomere k výkonu ekonomiky deficit stúpol na 5,27 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z predvlaňajších 5,19 percenta HDP.

Ďalší konsolidačný balík pripravuje ministerstvo financií na budúci rok; detaily ministerstvo zatiaľ neoznámilo. Kamenický povedal, že chce presadiť opatrenie, aby podnikatelia povinne ponúkali klientom možnosť bezhotovostnej platby pomocou QR kódov, a to v súvislosti so zavedením okamžitých bankových prevodov.

Šéf opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v reakcii povedal, že Slovensko má jeden z najnižších hospodárskych rastov v okolitých krajinách, slovenská ekonomika prakticky stagnuje, máme jednu z najvyšších mier inflácií v eurozóne a verejný dlh sa nedarí znižovať. Vyjadrenia Fica a Kamenického označil za klamlivé.

„To, čo hovorili, sa vôbec nestretáva s realitou. V niektorých bodoch vyslovene klamali, ako keď, myslím, pán premiér povedal, že ratingové agentúry Slovensku počas jeho vlády potvrdili svoje ratingy. No realita je taká, že dve z troch ratingových agentúr zhoršili rating Slovensku a jedna, myslím, zhoršila výhľad,“ povedal Šimečka.

Predseda hnutia zdôraznil, že výdavky štátu stále rastú aj napriek snahe o konsolidáciu je tohtoročný deficit verejných financií približne rovnaký, ako keď súčasná vláda nastúpila v roku 2023. „Oni zvýšili dane, zvýšili daň z pridanej hodnoty (DPH), zaviedli hlúpu transakčnú daň, zvýšili všetky možné poplatky, ale keďže absolútne nedokázali šetriť na sebe, tak v podstate nič nedosiahli,“ skonštatoval Šimečka.

Zároveň opätovne vyzval koalíciu na zrušenie transakčnej dane. Vysvetlil, že keď bude domáca ekonomika stagnovať a ľudia nebudú vytvárať hodnoty, nebudú sa platiť ani dane. Transakčná daň podľa jeho slov dusí ekonomiku vo chvíli, keď Slovensko potrebuje dosahovať hospodársky rast.

Terajší vládni politici dlhodobo tvrdia, že v roku 2023 krajinu prevzali s rozvrátenými štátnymi financiami. Hospodárenie Slovenska sa výrazne zhoršilo po prepuknutí epidémie choroby Covid-19 v roku 2020. Predchádzajúce vlády pod vedením Ficovej strany Smer nedodržali svoje pôvodné rozpočtové plány, keď krajina v čase priaznivého ekonomického vývoja nedosiahla cieľ hospodáriť bez deficitu./agentury/

X X X

Najvyšší súd v Izraeli: Odvolanie šéfa Šin Bet bolo nezákonné

Izraelský najvyšší súd v stredu vyhlásil, že rozhodnutie izraelskej vlády odvolať riaditeľa kontraroviedky Šin Bet Ronena Bara bolo „nelegálne a v rozpore so zákonom“. Informovali o tom izraelské médiá, na ktoré sa odvolávajú agentúry Reuters a AFP.

„Najvyšší súd sa uzniesol, že rozhodnutie vlády ukončiť funkčné obdobie šéfa Šin Bet bolo prijaté nesprávnym a nezákonným postupom,“ uvádza sa v rozhodnutí súdu. Sudcovia tiež skonštatovali, že v procese jeho odvolania boli nezrovnalosti a neboli „rešpektované základné zásady týkajúce sa vnútornej bezpečnosti“.

Bar ostáva vo funkcii

Bara izraelská vláda odvolala ešte v marci. Jej rozhodnutie však najvyšší súd pozastavil a Bar zotrval vo funkcii. Koncom apríla vláda rozhodla, že svoje rozhodnutie o jeho odvolaní zrušila po tom, čo Bar vyhlásil, že odstúpi sám 15. júna.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa Bara snažil odvolať pre údajnú stratu dôvery a deklaroval, že jeho zámer nesúvisí so zlyhaním izraelských tajných služieb a bezpečnostných zložiek počas teroristického útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023.

Katarská kauza

Pozorovatelia tvrdia, že odvolanie Bara mohlo súvisieť s tzv. Katarskou kauzou (Qatargate). V nej išlo o podozrenia, že najbližší Netanjahuovi spolupracovníci boli platení katarskou vládou za lobovanie v prospech jej záujmov a za propagáciu Kataru. Kauza sa prevalila vo februári 2025. Bar následne v marci potvrdil, že Šin Bet kauzu vyšetruje. Izraelská vláda ho krátko nato odvolala z funkcie., aktuality.sk

X X X

Nová nádej pre tisíce pacientov: Lekárom sa prvýkrát podarilo transplantovať dôležitý orgán

Začiatkom mája vykonali v USA vôbec prvú transplantáciu močového mechúra. Táto operácia v medicínskom centre Ronalda Reagana Kalifornskej univerzity (UCLA) v Los Angeles by mohla byť zlomovým bodom pre pacientov trpiacich vážnymi ochoreniami močového mechúra.

Operovaným bol 41-ročný Oscar Larrainzar, ktorý bol sedem rokov na dialýze. Mužovi museli pred niekoľkými rokmi kvôli rakovine odstrániť veľkú časť močového mechúra a potom mu odstránili obe obličky, uviedla v nedeľu vo vyhlásení UCLA, jednej z dvoch zapojených kalifornských univerzít.

Operácia trvala približne osem hodín a uskutočnila sa začiatkom mája v medicínskom centre Ronalda Reagana UCLA v Los Angeles. Larrainzar počas zákroku dostal močový mechúr a obličku od toho istého darcu.

„Chirurgovia najprv transplantovali obličku, potom močový mechúr a následne spojili obličku s novým močovým mechúrom pomocou techniky, ktorú vyvinuli,“ uviedla univerzita.

Podľa jedného z chirurgov, Dr. Nimu Nassiriho, lekári takmer okamžite dosiahli povzbudivé výsledky: „Obličky okamžite vyprodukovali veľké množstvo moču a funkcia pacientových obličiek sa okamžite zlepšila.“ Dodal, že muž po operácii nepotreboval dialýzu a moč správne prúdil do nového močového mechúra.

„Táto operácia predstavuje historický moment v medicíne a mohla by zmeniť liečbu pacientov“ s nefunkčnými močovými mechúrmi, uviedol Inderbir Gill, ktorý bol členom operačného tímu.

 Transplantácie močového mechúra boli predtým považované za príliš zložité, najmä kvôli ťažkostiam s prístupom do oblasti a jej vaskularizáciou. Pacientom bola preto ponúknutá iba umelá rekonštrukcia močového mechúra pomocou tráviacej sondy alebo zavedenie stomického vaku – vonkajšej protézy schopnej zachytávať ich moč.

Tieto intervencie sú účinné, ale podľa Dr. Gilla majú „početné krátkodobé a dlhodobé riziká“. Obaja muži už roky pracujú na vývoji chirurgickej techniky, ktorá by umožnila transplantáciu močového mechúra.

Táto prvá transplantácia prichádza po viac než štyroch rokoch príprav a mali by po nej nasledovať ďalšie. Stane sa tak v rámci klinického skúšania, ktoré by malo umožniť posúdiť prínosy a riziká takejto operácie./agentury/

X X X

Bol tyran a násilník. Zomrel kontroverzný tréner a otec bývalej svetovej tenistky

Damir Dokič, otec bývalej štvrtej tenistky svetového rebríčka Jeleny Dokičovej, zomrel vo veku 66 rokov.

  O jeho úmrtí informoval srbský Kurir. Damir Dokič sa narodil koncom 50. rokov minulého storočia v Osijeku, vtedajšej Juhoslávii. Koncom 90. rokov a začiatkom 21. storočia bol známou, ale aj veľmi kontroverznou postavou vo svete tenisu.

Často sa dostal do centra pozornosti kvôli svojmu temperamentnému správaniu a konfliktom s funkcionármi, novinármi a organizátormi turnajov vrátane svojej dcéry Jeleny, ktorá neskôr odhalila mnoho hrôzostrašných detailov zo svojho vzťahu s otcom.

Rodina Dokičovcov emigrovala z bývalej Juhoslávie do Austrálie v roku 1994, keď utiekla pred vojnou. Jelena bola skvelá ako juniorka (neskôr sa ako seniorka umiestnila na štvrtom mieste na svete) a Damir trval na tom, že bude jej hlavným trénerom a nespochybniteľnou autoritou, často s kontroverznými metódami, čo jeho dcére zjavne vadilo, ale zdalo sa, že mu to nevadí.

V neskoršej fáze Dokičovej kariéry sa cesty otca a dcéry rozišli. Jelena následne verejne prehovorila o fyzickom a psychickom týraní, ktorému musela čeliť zo strany svojho otca. Tieto zážitky podrobne opísala vo svojej autobiografii „Nezlomná“.

Damir Dokič bol niekoľkokrát zatknutý v Austrálii aj v Srbsku za násilné správanie, vyhrážky a držanie zbraní. V Srbsku bol v roku 2009 právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody po tom, čo vyhrážal austrálskemu veľvyslancovi. Jeho trest bol znížený na 12 mesiacov a Dokič bol prepustený z väzenia v apríli 2010.

Až do svojej smrti potom žil v ústraní, ďaleko od kamier, verejnosti a profesionálneho športu, pričom jeho vzťah s dcérou bol úplne narušený, čo bolo po všetkom, čím si Jelena prešla, pochopiteľné.

Detaily Dokičovej smrti sú stále neznáme, ale niet pochýb o tom, že sa naň bude spomínať ako na kontroverznú postavu svetového tenisu./agentury/

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.