Na stretnutí Orbána a Putina sa v centre pozornosti ocitla nečakaná osoba. Počas piatkového stretnutia Vladimira Putina s Viktorom Orbánom v Moskve upútala pozornosť prekladateľka maďarského premiéra. Pri tlmočení prezidentových vyjadrení dochádzalo k posunom v zmysle viet alebo k úplne iným formuláciám. Odchýlky od pôvodných slov vyvolali otázky, či výber tlmočníkov pre najvyššie diplomatické rokovania prebieha správne. Podľa hovorcu vládneho Fideszu tlmočníčka uviedla, že Putina vraj zle počula.

 Tlmočníčka pri preklade z ruštiny do maďarčiny viackrát zmenila vyznenie slov šéfa Kremľa: niektoré výroky upravila, iné zmiernila. Vzhľadom na to, že išlo o živé vysielanie, vyvolalo to podozrenia ohľadom profesionality a aj dôveryhodnosti ľudí, ktorí sú prítomní pri tak citlivých rokovaniach. V kontexte vrcholovej diplomacie pritom tlmočníci zohrávajú zásadnú úlohu, keďže obe strany sa musia spoľahnúť na ich preklad.

 Pred samotnými rokovaniami spolu obaja štátnici krátko prehovorili pred kamerami. Server Telex následne porovnal autentické Putinove výroky s prekladom tlmočníčky. 

Ruský prezident napríklad Orbánovi povedal: „Viem, že vo svojej práci sledujete predovšetkým záujmy Maďarska, maďarského ľudu.“ Preklad, ktorý zaznel, sa však od pôvodného znenia výrazne líšil: „Dúfam, že teraz prerokujeme ďalšie možnosti spolupráce a budeme v nich pokračovať.“

Zmenené boli dokonca aj formálne úvodné vety. Keď Putin povedal: „Poznáme sa dlho…“, Orbán počul preklad: „Som rád, že ste k nám prišiel…“ A ďalšiu prezidentovu vetu: „S potešením konštatujem, že bez ohľadu na zložitosť súčasnej situácie sa naše vzťahy zachovali a rozvíjajú sa,“ tlmočníčka sprostredkovala ako: „Mám veľkú radosť, že môžem zdôrazniť, že naše vzťahy sa naďalej rozvíjajú.“

Pri téme Ukrajiny vznikol ďalší problém. Putin povedal: „Je nám známy váš vyvážený názor ohľadom problémov týkajúcich sa Ukrajiny.“ Orbán však dostal preklad bez jediného odkazu na Ukrajinu. „A viem, že medzinárodná politika má na vás samozrejme vplyv.“

 Až neskôr tlmočníčka použila inú formuláciu so slovami „v otázke Ukrajiny“. V niektorých prípadoch dokonca interpretovala slová prezidenta do pozitívnejšieho tónu. Keď Putin spomenul, že ich názory sa nemusia vždy zhodovať, preklad znel: „Naša spolupráca funguje dobre aj na medzinárodnej úrovni.“

 Nezhody sa objavili aj pri ekonomických témach. Putin konštatoval: „Pokiaľ ide o bilaterálne vzťahy, s ľútosťou musím konštatovať, že v porovnaní s minulým rokom významne klesla obchodná výmena tovaru o 23 percent, aj keď predovšetkým kvôli vonkajším obmedzeniam.“ Tlmočníčka však povedala: „Vlaňajší rok priniesol zmeny, ani pre nás to nebolo ľahké.“

Nemala svoj deň

Celý incident otvoril otázku, ako Maďarsko vyberá tlmočníkov na vrcholové medzinárodné stretnutia. Telex preto oslovil ministerstvo zahraničných vecí, úrad premiéra aj vládne informačné centrum, aby proces objasnili.

Hovorca Fideszu Tamás Menczer pre server 444 tvrdil, že tlmočníčka vraj „poriadne nepočula, čo Putin hovorí“. Dodal, že každý môže mať horší deň, no podľa neho je stále „najlepšia vo svojom odbore“.

Tlmočníci na takejto úrovni pritom pracujú v úzadí, ale ich rola je kľúčová. Delegácie si obvykle berú vlastných prekladateľov práve kvôli dôvere, ktorú musia mať pri tlmočení a presnosti slov, ktoré od politikov zaznejú.

 Situácia počas Orbánovho a Putinovho rozhovoru tak ukázala, do akej miery môže interpretácia ovplyvniť atmosféru a tón diplomatického rokovania. Ako pripomenul portál Daily News Hungary, verejnosť sa o podobných pochybeniach zvyčajne nedozvie, keďže väčšina rokovaní prebieha za zatvorenými dverami. Tentoraz však išlo o živý prenos, ktorý poskytol nezvyčajný pohľad do zákulisia.

Tlmočníčka nie je žiaden nováčik

Otázka, či šlo o úmyselné zásahy do prekladu, nedostatok kvalifikácie, alebo jednoducho o nešťastný výkon, zostáva zatiaľ nezodpovedaná.

Server 444 neskôr pripomenul, že daná tlmočníčka pravidelne sprevádza maďarské delegácie na významných podujatiach.

V roku 2022 bola napríklad s Orbánom na pohrebe Michaila Gorbačova a tlmočila aj pri stretnutí s prezidentom Uzbekistanu. Prekladala aj ministrovi zahraničia Péterovi Szijjártóovi. Na vlaňajšom rokovaní Putina s Orbánom bol podľa médií jej preklad omnoho presnejší.

Neskôr Orbán komunikoval s Putinom už prostredníctvom ruského tlmočníka, ktorý zabezpečil presný a protokolárne správny preklad premiérových slov./agentury/

X X X

Na Spiši stavajú unikátny pamätník. Kríž v deň výročia nasmeruje svetlo tam, kde zahynuli tri študentky

Trom stredoškoláčkam, ktoré pred rokom a pol tragicky zahynuli pod kolesami autobusu v Spišskej Kapitule, vytvoria priamo na mieste tragédie pamätník. Práce na jeho stavbe sa už začali. Prerušilo ich nepriaznivé počasie, avšak na jar ho podľa plánov dokončia.

Stalo sa to vlani, 6. apríla. Autobus, ktorý sa nečakane pohol, usmrtil tri dievčatá vo veku 17 a 18 rokov. Stratu Lucie, Sofie a Katky prežívalo celé Slovensko. Na mieste tragédie sú zatiaľ tri kríže, čoskoro ich však nahradí dôstojný pamätník.

V okolí nešťastia budujú nové chodníky

„Chceme, aby to bolo miesto, kde sa dá položiť svieca, kvety, kde sa dá sadnúť. Chceme, aby to bolo večer podsvietené a aby sa to páčilo,“ povedal spišský diecézny biskup František Trstenský.

Prešovský samosprávny kraj a mesto Spišské Podhradie budujú v okolí nešťastia nové chodníky, autobusové zastávky a pribudne aj nový úsek komunikácie. Miesto tak bude oveľa bezpečnejšie.

„Sme viac-menej v záverečnej fáze, čo sa týka bezpečnosti. Už len dopravné značenie, nasvietenie prechodu pre chodcov, osadenie stĺpov verejného osvetlenia,“ uviedol Michal Kapusta (KDH, SNS).

 Biskupstvo zatiaľ pripravuje náležitosti okolo budúceho pamätníka. Existovali štyri návrhy, z ktorých napokon rodičia zosnulých dievčat vybrali ten finálny.

„Malo by ísť o pieskovcový monolit s výškou asi 2 a pol metra. Budú na ňom vyobrazené dievčatá, ako idú smerom k Pánovi Ježišovi. Samotný monolit by mal mať 7,2 tony a bude umiestnený za zastávkou,“ povedal ekonóm Biskupského úradu Sp. Kapitula Milan Smižanský.

Kríž na pamätníku bude perforovaný

Pamätník bude stáť 57-tisíc eur. Časť zaplatí Spišské biskupstvo, zároveň však vyzýva ľudí, aby prispeli aj oni.

„Nech je to také vyjadrenie ľudí, že áno, chcem na túto, verím že ušľachtilú myšlienku, prispieť,“ doplnil spišský diecézny biskup František Trstenský.

Kríž na pamätníku bude perforovaný. V deň výročia nehody budú lúče slnka prechádzajúce cez neho ukazovať presne na miesto, kde sa tragédia stala./agentury/

X X X

 Lekár Mário Mikulík: Odborári nás nezastupujú, preto som vystúpil

Lekárski odborári lákajú nových členov najmä na platy. Pred rokom vystúpil z Lekárskeho odborového združenia (LOZ) a dosiaľ si nechávajú odborári posielať z jeho výplaty každý mesiac pol percenta čistej mzdy. Nepáči sa mu, ako sa odborári stavajú k zdravotníctvu, a myslí si, že sa snažia situáciu zbytočne hnať do extrému. Na mysli má najmä rokovania v rokoch 2022 a 2024, keď lekári hromadne podávali výpovede. MÁRIO MIKULÍK (36) bol podpredsedom LOZ nemocnice na Kramároch. V rozhovore s LÍVIOU ČERNICKOU tvrdí, že s organizáciou „už nechce byť spájaný, lebo sa mu nepáči, ako zastupuje lekárov“. Prečo?

Kedy ste vstúpili do LOZ a prečo?

Bolo to niečo pred vyše troma rokmi. Pracoval som na Kramároch a vždy mi bol blízky manažment, medicínske právo. Zdalo sa mi, že ako člen odborov budem môcť na­hliadnuť do štruktúr chodu nemocnice. Bola v tom aj snaha pozitívne posunúť vzťah medzi lekárom a jeho zamestnávateľom.

Naplnili sa tieto vaše očakávania? Ako LOZ pôsobí priamo v Nemocnici akademika Ladislava Dérera, kde pracujete?

Všeobecne platí, že každá nemocnica má svoju odborovú štruktúru. Vedie ju predseda a jeden alebo viacerí podpredsedovia, podľa toho, koľko majú členov. Celoslovenskú organizáciu LOZ zastrešuje predseda, tým je v súčasnosti Peter Visolajský, ktorému pomáhajú regionálni podpredsedovia a tí pracujú s predsedami LOZ v jednotlivých nemocniciach. Náš predseda je zároveň podpredsedom celého LOZ. Informácie o tom, čo sa robí, čo sa bude riešiť, by sa mali posúvať smerom odvrchu až k radovým členom. Ale to sa aktuálne nie úplne deje.

Ako sa teda dostávate k informáciám?

Vo vestibule na chodbe je informačná nástenka. A dostávali sme hromadné maily. Radoví členovia však nevedia, či sa niečo deje, či sa o niečom rokuje alebo či je nejaký problém na úrovni riaditeľstva nemocnice, ministerstva… Príkladom bol proces hromadných výpovedí.

V čom bol problém?

V roku 2022 LOZ podpísalo memorandum s ministerstvom zdravotníctva, bola to vlastne dohoda na niekoľkých bodoch, ktoré mali celý sektor posúvať dopredu. No vlani tu tento problém bol znova a vedenie LOZ tlačilo na pílu a radikalizovalo sa voči ministerstvu. Ale bez debaty s nami, s členmi. Nikto sa nás neopýtal, či súhlasíme s takým procesom alebo s požiadavkami LOZ. To bola aj posledná kvapka, prečo som sa rozhodol vystúpiť.

Vy ste však boli aj podpredsedom LOZ nemocnice Kramáre. To je celkom slušný kariérny postup v odboroch.

Je to kariérny postup v rámci LOZ, ale nevzniká tým automaticky žiadny nárok na čas pre prácu v odboroch alebo nejakú odmenu. Čiže musel som robiť svoju štandardnú lekársku prácu a potom som sa mohol venovať odborom. Keby som bol predseda, bolo by to iné.

Ako ste sa vlastne stali podpredsedom?

Keď sme na členskej schôdzi volili predsedu, bolo tam asi dvadsať ľudí. Niekto z nich povedal moje meno a nadpolovičná väčšina účastníkov zahlasovala za. Tak sme si zvolili troch podpredsedov. Stačila na to nadpolovičná väčšina z tých, ktorí na schôdzu prišli.

Ako sa vám spolupracovalo s predsedom Zoltánom Jánym? Iba dodám, že je zároveň podpredsedom veľkého LOZ.

Poviem, že v pohode, ale pravdou je, že nebolo viac-menej na čom spolupracovať. Napriek tomu, že má na prácu v odboroch vyhradené určité pracovné hodiny, dal sa len veľmi obmedzene zastihnúť. Radoví členovia sa mi tak často sťažovali, že sa s ním nemôžu spojiť. A hoci som bol podpredsedom LOZ Kramáre, nedostával som žiadne informácie navyše. Vedel som len to, čo nám prišlo od LOZ hromadným mailom.

Dobre, je to možno vyťažený lekár, a tak nie vždy bol k dispozícii radovým členom. Ale to ste hádam potom dobehli na nejakých schôdzach…

Pravidelná je len výročná schôdza, koná sa vždy pred Vianocami. Počas roka sa neorganizovali žiadne oficiálne schôdze. Nestretávali sme sa ani na úrovni predseda – podpredsedovia, ani na úrovni predseda – radoví členovia. Keď mal niekto problém, musel sa s ním stretnúť osobne a mimo toho, aby o tom ostatní vedeli.

Čo sa potom riešilo na výročnej schôdzi?

Na tej poslednej, v decembri minulého roka, sa prerokovala a schválila účtovná závierka, štyri vety povedal predseda k rokovaniam s ministerstvom zdravotníctva, riešil sa nákup nových mikín s logom LOZ, išlo o to, aby sme nahlásili svoje veľkosti. No a riešil sa návrh na odmenu pre predsedu. Takýto bod programu zaradili na každú výročnú schôdzu.

Ale predseda dostáva plat za svoj úväzok v nemocnici a k tomu patrí aj čas, ktorý venuje práci pre odbory. Mýlim sa?

Nie, nemýlite sa. Predseda dostáva svoj štandardný plat a čas, ktorý má vyhradený na aktivity pre Lekárske odborové združenie, mu tiež platí zamestnávateľ, v tomto prípade Univerzitná nemocnica Bratislava.

Takéto odmeny pre predsedu sa dávajú aj v iných nemocniciach?

To neviem, hovorím len o skúsenosti z našej nemocnice Ladislava Dérera bratislavskej univerzitnej nemocnice. Bol som tri roky členom LOZ a tri razy niekto na schôdzi prišiel s tým, že navrhuje odmenu pre predsedu.

Odmena sa hýbe v stovkách alebo tisíckach eur?

V tisíckach. Prišlo mi to ako nepomerná suma. Navyše je to aj nevhodné. Ale v zápisniciach nájdete záznam, že to prešlo jednohlasne. Odmena sa vypláca z peňazí bežných členov LOZ, ktorým sa každý mesiac strháva z výplaty určitá suma ako členský poplatok.

Spýtam sa inak: Ak by mal niektorý člen LOZ vážny problém trebárs v rodine, poskytli by mu odborári nejakú finančnú pomoc navyše?

V takej situácii sme ešte neboli. No myslím si, že by skôr pomohla nemocnica. Viem o tom, že sa v prípade problémov buď znižovali úväzky, alebo poskytovali bezúročné pôžičky. Viete, odmena pre predsedu by bola v poriadku, ak by sme ako lekári zarábali 800 eur mesačne v čistom. Tak nech má tisícku ročne navyše za všetku námahu. Ale my nezarábame 800 eur mesačne, preto sa mi zdá nevhodné odklepnúť niekoľkotisícovú odmenu.

Je bežné, že na schôdzu príde 30 členov a odhlasujú prakticky čokoľvek?

Keď z členskej základne, ktorá má aj stovky členov, príde na schôdzu dvadsať, stačí, aby bola za polovica z nich a jeden navyše. V takom prípade jedenásť ľudí odhlasuje čokoľvek, čo je záväzné pre všetkých. Je to na zamyslenie.

Pripadá mi až smiešne, že sa na výročnej schôdzi riešia veľkosti nových mikín. To je dosť slabá starostlivosť o členov.

Je to, samozrejme, až abstraktné vyjadrenie, ale pravdou je, že o rokovaní s ministerstvom zdravotníctva, keď sme podávali hromadné výpovede, sme sa dozvedeli na výročnej schôdzi v troch holých vetách. A potom schôdza prešla do vianočného večierka.

A kto ho platil?

LOZ. Vždy sa to naplánovalo tak, že schôdza sa začala povedzme o 17.30 a o 18.00 sa začal vianočný večierok pre zamestnancov.

LOZ je taká bohatá organizácia?

Reálne áno. Zoberte si, že dostávajú pol percenta z čistého platu každého člena. Nazbiera sa to.

Neodpustím si túto otázku: Aj tento rok sa budú kupovať nové mikiny?

Už padali otázky týmto smerom. Vidím chybu aj v letargii bežných členov. Tá zápisnica z výročnej schôdze by mala zaujímať viacerých. Ale možno sa mýlim a väčšina je spokojná s fungovaním LOZ, nezisťoval som to.

Môžu členovia LOZ skontrolovať svojho predsedu?

Nie, k takým informáciám nemáme prístup. Prácu pre odbory si vykazuje len vo forme svojho mesačného výkazu odpracovaných dní a hodín v rámci pracovného úväzku pre zamestnávateľa. My však ani nie sme subjekt na kontrolu, no mala by v tom byť nejaká automatická transparentnosť aj samotného predsedu. Aby ste to lepšie pochopili, poviem vám na ilustráciu vlastný príklad: vlani v decembri som po výročnej schôdzi vystúpil z LOZ, ale ešte teraz do dnešného dňa mi strhávajú pol percenta z platu ako členské v prospech odborov.

To je možno chyba, ktorá sa predsa musí dať dohľadať.

Je to chyba predsedu, lebo ma neodhlásil zo zoznamu aktívnych členov. A to som ho viackrát urgoval, veď som oficiálne podal oznámenie, že sa vzdávam funkcie aj členstva. S predsedom som v jednej lekárskej izbe, viackrát som mu to aj pripomínal.

Vyriešil to?

On také veci nerieši. Nejde o veľkú sumu, ale ide o princíp. Nechcem byť spájaný s touto organizáciou, pretože nie som spokojný s tým, ako zastupuje lekárov.

Tak inak, povedali ste predsedovi, prečo odchádzate?

Ale áno. Spýtal sa ma, čo sa mi nepáči, tak som mu to povedal a on na to, že „kašli na to“. Keď som s ním riešil pravidelné sťahovanie príspevku z môjho platu, povedal mi, že som stále členom a nechce to riešiť.

Vystúpili z LOZ aj ďalší lekári?

Nie som jediný, vystúpili aj lekári, ktorí sú v riadiacich pozíciách kliník. Dokonca aj námestník nemocnice. Nie sú úplne spokojní s riadením LOZ a sťahujú svoje členstvo. Ale nerobia to na základe nejakej mojej agitácie, nerozprával som sa s nimi o tom ani som sa nepýtal, prečo to robia. Je to každého osobné rozhodnutie, slobodná voľba.

Čo sa vám nepáčilo na rokovaní LOZ s ministerstvom? Veď nakoniec zabralo a samotné LOZ hovorí o zlepšovaní niektorých vecí v zdravotníctve.

Nepáčila sa mi radikalizácia zo strany LOZ. To rokovanie s ministrom zdravotníctva už smerovalo k štýlu, že sme nedotknuteľní polobohovia a nad lekárov niet. Keď sa však pozrieme na pomer cena – výkon, dostávame nadštandard. Áno, máme veľkú zodpovednosť aj veľa práce, ale s tým sme do tohto zamestnania išli. LOZ však už neviedlo otvorenú a slušnú komunikáciu ani smerom k ministerstvu, ani smerom k svojim členom. Bola to séria expresívnych výrazov zo strany predsedu Visolajského, ktorý to už ženie do roviny sekty.

Ale ešte raz, zabralo to. Keď si zoberiete, platy lekárov išli hore napriek konsolidácii.

Zabralo to len čiastočne. Je množstvo členov, ktorí nie sú nadšení zo spôsobu komunikácie. No otvorene musím povedať, že gro členov je apatické. Sú v odboroch, ale ani nevedia prečo. Plat majú dobrý a neriešia, čo hovorí predseda LOZ.

Vy ste podali vlani na jeseň výpoveď?

Áno, podal som. Spočiatku sa mi totiž zámer, aby sme vytvorili tlak na zlepšenie celého sektora, zdal dobrý. Keď sa však zmenil štýl komunikácie zo strany LOZ, výpoveď som stiahol a presviedčal som aj kolegov a kolegyne, aby svoje výpovede stiahli. Napriek tomu, že LOZ na náš tlačilo, aby sme vydržali. Tvrdilo nám, že sa nemusíme báť, že nás nevyhodia. A že keby nás aj vyhodili, ako lekári sa určite zamestnáme.

Spýtam sa tak manažérsky: Zobrali by ste lekára, ktorý takto tlačil na svojho zamestnávateľa?

Aj to je otázka. V tom celom mi chýbala určitá kolegialita voči vedeniu. Každá nemocnica má svoj rozpočet a nikto si sám peniaze nevytlačí. Konkurencia silnie, celkovo je veľa subjektov, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť. Pacient si môže vybrať, preto je ich odliv prirodzený a v štátnych nemocniciach chýbajú výkony.

Na to upozorňujú viacerí riaditelia štátnych nemocníc. No mňa zaujíma, ako sa správajú pacienti.

Cítiť, že sú nastavení proti lekárom. Hovoria o nás, že sme mafia v bielych plášťoch, vyčítajú nám, že odborári si pomaly vydupú 10-tisíc mesačne a oni umierajú. Najmä najjednoduchší ľudia nám nastavujú takéto zrkadlo. Spoločnosť to nevníma dobre. Vzťah medzi lekárom a pacientom je postavený na otvorenej komunikácii, a keď je tendenčnosť na jednej alebo druhej strane, nepovedie to k ničomu dobrému.

Týmito slovami asi nových členov do radov LOZ nenaženiete.

Ono je to takto: keď príde nový lekár do nemocnice, automaticky za ním ide predseda s prihláškou. Nevysvetľuje, prečo je dobre, aby sa stal členom LOZ, ale rovno mu povie, že tu máš, toto vyplníš, budeš náš člen, lebo v jednote je sila. Ukáže mu tabuľku, koľko by zarábal, keby LOZ nerokovalo s ministerstvom, a koľko bude zarábať, lebo to LOZ vybavilo. Celé memorandum z roku 2022 sa scvrkne len na tie peniaze. Pacient, kľúčový subjekt našej práce, je absolútne opomenutý.

To sa stalo aj vám?

Deje sa to všetkým začínajúcim lekárom. Ak nechcú byť čiernou ovcou, prihlášku podpíšu.

A nedá sa celý systém zmeniť?

Určite dá, napríklad transparentnosťou. Možno by bolo načase uvažovať nad novým vedením LOZ na celonárodnej úrovni. Ale upozorňujem, že je to iba môj osobný pohľad na vec. Maximálne podporujem odborovú činnosť ako takú, považujem ju za veľmi dôležitú súčasť zdravotníctva. Ale musí byť viac otvorená, profesionálnejšia a predvídateľnejšia. Určite nechcem poškodiť LOZ ani konkrétnych členov, ale rád by som aspoň otvoril debatu na tému, ako má vyzerať moderné zastupovanie lekárov. Pozrite sa, funkčné obdobie sa vedeniu končí na budúci rok na jar. Ale či sa niečo zmení, to už je na členoch LOZ.

Predseda LOZ Peter Visolajský žiada vymeniť riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava, podľa neho má veľa kumulovaných úväzkov – aj riadi nemocnicu, aj lieči, aj učí medikov, aj má iné záväzky. Nie je toto len vaša snaha pomôcť riaditeľovi?

Nie, to určite nie, so súčasným riaditeľom sa bližšie nepoznám, vnímam ho iba ako lekára a predstaviteľa vedenia UNB. Nie som v nemocnici rok alebo dva, aby som nevidel do hĺbky. Neviem, či Peter Visolajský nepracoval na fakultnej klinike, keď takto sčítava úväzky. Lekár môže mať plný úväzok v nemocnici, no keď sa chce venovať aj medikom, musí mať nejaký pracovnoprávny vzťah aj s univerzitou. Ak má študentov z viacerých fakúlt, musí mať pracovnoprávny vzťah s každou. Ale nemá 500-percentný úväzok, ale stále iba ten jeden stopercentný s nemocnicou a čiastkové úväzky na univerzite. Ten útok na riaditeľa bratislavskej univerzitnej nemocnice skôr vnímam buď ako osobnú antipatiu, alebo úvod do politickej kampane. Predseda LOZ Kramáre a iní lekári vo vedení LOZ majú svoju súkromnú prax, čím vôbec nechcem naznačiť, že je to niečo zlé, iba tu potom vnímam istú nerovnosť v hodnotení úväzkov.

Ale univerzitná nemocnica na prvý pohľad nevyzerá dobre.

To máte pravdu, ale ako som povedal, nemocnica má svoj rozpočet. Ak by bol o milión eur vyšší, vyzerala by zvonku inak. Ja skôr vnímam, aká je pracovná atmosféra a možnosti vnútri nemocnice, že neoperujeme hrdzavým skalpelom. Ľudia sú špičkoví, vybavenie primerané rozpočtom, podávame špičkové až trendové výkony. Povedzme si to takto: fasáda vás nevylieči, ale ten obsah, ktorý je za ňou. A ten je vynikajúci. Samozrejme, vždy sa môžeme hýbať dopredu, ale máme lekárov, ktorí sú v zahraničí uznávaní a rešpektovaní.

Článok vyšiel v týždenníku Plus sedem dní /agentury/

X X X

 Rokovania o mieri sa presunuli na Floridu. Putin má od USA dostať revidovaný plán

Ukrajinská a americká delegácia začali v nedeľu na Floride rokovania o mierovom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine. Potvrdil to tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany a vedúci ukrajinskej delegácie Rustem Umerov.

„Som v neustálom kontakte s prezidentom Ukrajiny (Volodymyrom Zelenským). Máme jasné usmernenia a priority – ochranu ukrajinských záujmov, vecný dialóg a pokrok na základe výsledkov dosiahnutých v Ženeve,“ napísal Umerov na sociálnej sieti Telegram. Doplnil, že cieľom je dosiahnutie „skutočného“ mieru.

Ukrajinskí vyjednávači sa stretávajú s vysokopostavenými predstaviteľmi americkej administratívy – ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom, osobitným vyslancom Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, zaťom a poradcom prezidenta Donalda Trumpa.

Rubio vyhlásil, že od stretnutia očakáva „väčší pokrok“ smerom k dohode o ukončení vojny na Ukrajine. „Nejde len o mierové dohody. Ide o vytvorenie cesty vpred, ktorá zanechá Ukrajinu suverénnou, nezávislou a prosperujúcou. Očakávame, že dnes dosiahneme ešte väčší pokrok,“ doplnil americký minister.

Druhé kolo rokovaní nadväzuje na stretnutie, ktoré sa pred týždňom uskutočnilo vo švajčiarskej Ženeve. Pôvodný americký návrh mierového plánu, ktorý sa výrazne prikláňal k požiadavkám Moskvy, bol následne revidovaný počas tohto stretnutia.

Americká strana zároveň zdôraznila, že návrh zostáva „živým a vyvíjajúcim sa dokumentom“, ktorý sa upravuje podľa spätnej väzby partnerov.

Zatiaľ však nie je jasné, aký bude postoj Ruska k podmienkam, o ktorých sa rokuje. Očakáva sa, že americký tím nasledujúci týždeň odcestuje do Moskvy na rokovania s ruským vodcom Vladimirom Putinom, napísala CNN.

Podľa zdroja CNN napriek miernym pokrokom v rokovaniach stále pretrvávajú aspoň tri kľúčové oblasti zásadných rozdielov. Ide najmä o otázku, či by Ukrajina mala odstúpiť Rusku celý Donbas na východe krajiny, či by sa mala zaviazať k obmedzeniu veľkosti armády na maximálne 600-tisíc vojakov a nikdy nevstúpiť do NATO.

V Moskve sú tieto tri témy – odstúpenie územia, demilitarizácia Ukrajiny a jej vylúčenie budúceho členstva v NATO – najčastejšie uvádzané ruským prezidentom Vladimirom Putinom ako dôvody začatia vojny. Tieto požiadavky však Kyjev a jeho európski spojenci jasne odmietajú./agentury/

X X X

Prázdne vozne sú len začiatok, varujú železničiari: Pád Carga je výstrahou pre celé Slovensko, kolaps sa dotkne všetkých

Slovenské železnice posledné mesiace sužuje náročné obdobie. Nedávno sa k pridala situácia, na ktorú vplyv nemajú – pokles nákladnej železničnej prepravy. Môže za to nariadenie Európskej únie, ktoré spustilo efekt snehovej gule a prinieslo extrémny prepad príjmov štátneho Carga. Podľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS) sa to však týka každého, kto po tratiach jazdí.

V rozhovore riaditeľ Metrans-u Peter Kiss vysvetľuje, že súkromným nákladným vlakom štát komplikuje fungovania, no napriek tomu sú flexibilnejší než štátne Cargo.

Nedávno ohlásil štátny podnik ZSSK Cargo, že sa ocitol v ťaživom poklese tržieb – prepad bol skoro 70 miliónov eur. Firma poukázala na najvážnejšiu situáciu za posledné dve desaťročia. Pre porovnanie, vlani bola strata necelých sedem miliónov eur.

Podľa vedenia Cargo hlavným problémom je zelená transformácia ekonomiky EÚ (Green Deal). Tá znamená postupný koniec uhlia a premenu výroby ocele na takú, ktorá nevypúšťa oxid uhličitý. Útlm výroby priniesol zatvorenie časti oceliarne českej Liberty Ostrava. Suroviny pre ňu tvorili najväčší náklad prepravovaný po našich tratiach.

Pokles príjmov železničiarov spôsobilo zastavenie výroby viacerých surovín v krajine, akými je železo či uhlie. Týka sa to tak štátnych prepravcov, ako súkromných.

Domáca US Steel Košice znížila produkciu ocele, pretože dopyt nebol tak vysoký ako jej ceny, úplne sa zatvorili elektrárne Nováky a Vojany, taktiež bane v Handlovej. Cargo tým prišlo o pravidelný prevoz uhlia v tisícoch ton mesačne, nákladné vlaky na Slovensku jednoducho nemajú čo prevážať.

Čo znamená Green Deal?

Predstavuje snahu o zníženie emisií CO₂ z priemyslu a odstaviť “špinavé” technológie. Nariadenie obmedzuje ťažbu uhlia a výrobu železa. Prakticky to znamená, že únia pre ochranu klímy tlačí na zatváranie uhoľných baní a koniec spaľovania uhlia, pričom najväčšiu spotrebu netvoria domácnosti, ale priemyselná výroba.

Tá používa pri výrobe ocele uhlík, čím vzniká obrovské množstvo oxidu uhličitého. Priemysel musí toto množstvo korigovať a kupovať si povolenky na jeho vypúšťanie. Pre výrobcov ocele a uhoľné bane to znamená rast nákladov. Cieľom EÚ je, aby výroby prešli na tvorbu ocele vodíkom, ktorého odpadový produkt je iba voda.

Výzva pre celý sektor

Firma preto musí volať po pomoci od štátu a vymyslieť spôsoby, ako prežiť. Jedným z nich je znížiť náklady prepúšťaním. „Každý železničný dopravca si musí pri výpadku objednávok nastaviť krízovú stratégiu a rozhodnúť o optimalizácii či už na úrovni prevádzkovej alebo personálnej. Výpovede zamestnancov by mali byť tým posledným, čo by malo nastať,” pripomenul Matej Franc, riaditeľ AROS-u.

Zníženie stavu je síce prvotným riešením, no v dlhodobom vnímaní môže byť problémom. Podľa Franca je skúsených železničiarov málo a neobjavujú sa na trhu práce bežne. „Trvá dlhý čas pokiaľ sa z pracovníka stane odborník v železničnej doprave,” dodal.

Nestabilná suma trakčnej energie pre vlaky a drahá elektrina viaceré podniky donútila vrátiť sa ku kamiónovej preprave, keďže výdavky na palivo sú predvítaľnejšie a je jednoduchšie zaplniť zaplnia tovarom nákladiaky, než celý pás vagónov.

 Všetky spomenuté financie ale odchádzajú aj súkromníkom, tiež platia aj “mýto” za každý prevoz nákladu po štátnych tratiach. Ako pre Pravdu poznamenal riaditeľ AROS-u Matej Franc, každý vlak, ktorý ide po železnici má problém s naplnením vagónov. Je jedno či ide o súkromný alebo štátny. Pokles výroby a tým pádom aj prevozu sa týka všetkých.

Ten sa medziročne pohybuje na 7 – 10 percentách, k čomu prispela aj ozbrojená agresia na území susedného štátu. „Prepravné toky smerom na a z Ukrajiny výrazne oslabli z dôvodu vojny, pokles prepráv železničnou dopravou sa pohybuje okolo 10 percent,” uviedol Franc.

Obmedzili sa tým východné trasy, po začiatku vojny sa presmerovali cez Poľsko alebo Maďarsko (hlavne preprava železa, chemikálií, dreva, ale aj obilia). „Vývoj v nákladnej doprave ovplyvňuje viacero faktorov – celková ekonomická situácia, stav priemyselnej výroby, dostupnosť infraštruktúry či sezónne zmeny v obchodných tokoch. K tomu sa pridávajú aj výluky na tratiach, kapacitné obmedzenia alebo zmeny v prepravných preferenciách zákazníkov,” priblížil okolnosti riaditeľ firmy Metrans Peter Kiss.

Kombinovaná preprava ako spása

Práve preto je podľa Kissa potrebné železnicu nielen zatraktívniť, ale aj venovať pozornosť odvetviam či tovaru, ktoré neklesajú. Tak dokážu stabilizovať výkyvy v priemysle. „Spustili sme nové vlakové spojenia, zvýšili sme frekvencie tých jestvujúcich. V tom je výhoda kombinovanej prepravy, má možnosti odbremeniť cesty presunom zásielok z cesty na železnicu,” vysvetlil.

Intermodálna preprava dokáže železnice zachrániť

Je to kombinovaná doprava, v praxi vyzerá tak, že sa celý kontajner s tovarom najprv naloží na kamión, ten ho prevezie k lodi, a v prístave preloží na vlak. Dlhú trasu s ním zvládne lokomotíva za kratší čas než po ceste. Železnica tak vie prebrať prepravy, ktoré by inak nikdy nezískala, lebo nie každý obchodník má dobrý prístup k trati. Prepravcovia hľadajú úspory a pri dlhých trasách je vlak výhodnejší. Intermodál znižuje náklady na prepravu pre firmy, takže prechod z kamiónov na vlaky je pre nich ekonomicky logický.

Súkromní nákladní prepravcovia sa tiež zamerali na hľadanie riešení, ktorými by im štát mohol uľahčiť život inak, ako dotovaním. „Vlaková preprava zaťažuje menej životné prostredie a je rýchla. Štát si musí povedať čo chce, aký druh dopravy podporí a aké sú jeho priority pre prepravách tovarov. Podľa ČESMAD chýba na Slovensku viac ako 16-tisíc vodičov kamiónov, ktorých by dokázalo nahradiť takmer 350 rušňovodičov, pretože jeden vlak dokáže previesť náklad zodpovedajúci približne 50 kamiónom,” vysvetlil na príklade šéf AROS.

Už pred zlou situáciou so znížením tovarov železničiari apelovali na vládu, aby prišla podpora, inak naše železnice nebudú konkurencieschopné voči nákladiakom. Železničná doprava je znevýhodnená, má výrazne vyššie poplatky za používanie koľajníc než kamiónová, hoci je ekologickejšia.

Štát by mohol tieto poplatky znížiť alebo kompenzovať, podobne ako to robia v Česku, Rakúsku či Nemecku, čím sa firmy snažia odlákať od preplnenia ciest a zvyšovania emisií. Riešením by bola aj zľava na trakčnú elektrinu, ktorá tvorí veľkú časť nákladov.

Cargo tiež kritizovalo slabú modernizáciu vozového parku, väčšina rušňov a vagónov má nad 30 rokov a tie sa ťažko udržiavajú. Náklady na ich opravy sú drahšie, než pri nových elektrických rušňoch.

Súkromníci v problémoch?

Ani to, že sa súkromní prepravcovia pripravujú na problémy na tratiach niekedy nepomôže. Cestu im skomplikujú správcovia koľajísk výlukami – netýka sa to iba ŽSR, platí to podľa Kissa všade. Potom je pre nich ťažké vysvetliť zákazníkovi, že zo dňa na deň v niektorom úseku prejde iba polovica vlakov zo všetkých. Technológie aj terminálny im umožňujú presúvať kapacity a upravovať prepravné toky, no železnica stráca na dôveryhodnosti a efektivite.

„Pri 600 km trase niekedy musíte urobiť obchádzku v dĺžke až 300 km. Výluka smerom Kúty, kde vlaky idú najprv do Rakúska, aby sa potom vrátili do Čiech a pokračovali do Nemecka. Tam príde výluka pri Českej Třebovej. Následne Vám do cesty príde výluka v povodí Labe, výluka Hamburg – Berlín a tak ďalej. Kapacity infraštruktúry vidíme ako alfu a omegu toho, aby železnica fungovala a do budúcna mala šancu rásť,” dodal Kiss s tým, že ju spasí iba spoločná komunikácie a jednotné postupy, stratégia.

Klesanie objemu prepravy je podľa neho iba začiatok. „Prežili sme pandémiu, prežili sme kolaps tovarových tokov kvôli lodi, ktorá zablokovala Suez, teraz máme krízu v Červenom mori, teraz máme zase výluky a európsku krízu. Na toto musíme promptne reagovať,” uzavrel šéf Metrans./agentury/

X X X

Na protest proti progresivizmu prišli do centra Košíc stovky ľudí

Na proteste proti progresivizmu sa v sobotu popoludní v centre Košíc zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Ako pre TASR uviedli organizátori, chceli ním poukázať na podľa nich škodlivosť ideológie na spoločnosť, rodinu a ľudské práva. Zdôrazniť takisto chceli toleranciu odlišných názorov.

Protestu proti progresivizmu sa v sobotu 29. novembra 2025 v centre Košíc zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí.

Okrem organizátorov sa davu prihovorili v programe napríklad i Ján Baránek, Štefan Hrušovský, Peter Lipták, ale aj mladý študent, spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Z pódia zazneli okrem iného aj slová na podporu suverenity Slovenska, mieru, zachovania Pamätníka vojakov Sovietskej armády v centre Košíc či slobody slova, ale aj prejavy proti adoptovaniu detí osobami rovnakého pohlavia, dúhovým pochodom, ako i výzva na neočkovanie sa, ak nie je záruka bezpečnosti a účinnosti vakcín. 

Protestu proti progresivizmu sa v sobotu 29. novembra 2025 v centre Košíc zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí.

„Chceme poukázať na to, že hoci veľká časť obyvateľov Slovenskej republiky zdieľa konzervatívne a kresťanské hodnoty, neuvedomujú si, že postupný nástup progresivistickej ideológie tu prebieha bez ohľadu na to, aká je tu vláda. A keďže po vzore západnej Európy vidíme, kam to môže dospieť, tak sme presvedčení o tom, že tí ľudia by nemali iba čakať na to, kedy sa môžu prezentovať v slobodných voľbách, ale aj takto občiansky treba dať najavo, že si neprosíme túto ideológiu,“ uviedol pre TASR jeden zo zvolávateľov protestu Andrej Palko, podľa ktorého nemá nič spoločné so slovenskými kultúrnymi koreňmi a slovenskou identitou.

Opozičné aj občianske zhromaždenia k 17. novembru napriek dažďu prilákali desaťtisíce ľudí

 Protest mal byť aj reflexiou na predchádzajúce početné zhromaždenia organizované po celom Slovensku. „Chceme tým vyjadriť, že je tu veľká časť populácie, ktorá sa nezúčastňuje na týchto protestoch. Dávame dôraz na to, že rešpektujeme výsledky volieb, že je tu veľká časť ľudí, ktorá neprotestuje proti vláde a nemá byť ignorovaná. Nemá sa hovoriť, že tu takí ľudia neexistujú – aj tým ľuďom, ktorých považujeme za mlčiacu väčšinu, chceme dať právo, aby ich bolo vidno,“ dodal za organizátorov Alexander Riabov.

„Počas priebehu dnešného zhromaždenia polícia nezaznamenala žiadne narušenie verejného poriadku ani inú mimoriadnu udalosť, ktorá by narušila jeho pokojný priebeh,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová. Počet účastníkov protestu odhadla polícia na asi 1500 ľudí, organizátori na približne 3000 ľudí./agentury/

X X X

 Iranské revolučné gardy zadržali zahraničnú loď údajne pašujúcu palivo

 Iránske Revolučné gardy zadržali loď plaviacu sa pod africkou vlajkou s 350-tisíc litrami pašovaného paliva a 13 členmi posádky. Plavidlo bolo presunuté do Búšehru.

Iránske Revolučné gardy zadržali loď plaviacu sa pod vlajkou afrického štátu Eswatini, oznámili v nedeľu médiá islamskej republiky. Zadržaná loď podľa nich prevážala „pašované palivo“ a na jej palube bolo 13 ľudí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Plavidlo prevážajúce 350-tisíc litrov pašovaného paliva operujúce pod vlajkou Eswatini bolo zadržané a presunuté do Búšehru“ na juhozápade Iránu, informovala iránska televízia s odvolaním na veliteľa Revolučných gárd. „Na palube je 13 členov posádky, všetci zo susedných krajín a Indie,“ dodala.

AFP konštatuje, že iránske sily sa pravidelne zameriavajú na tankery, ktoré nelegálne prepravujú palivo v Hormuzskom prielive, cez ktorý smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Irán minulý týždeň prepustil ropný tanker plaviaci sa pod vlajkou Marshallových ostrovov, ktorý iránske Revolučné gardy týždeň predtým bez vysvetlenia zadržali. Spolu s plavidlom prepustil aj všetkých 21 členov posádky, aktulity.sk

X X X

 Nawrocki mení svoj program na stretnutí V4 v Ostrihome. Stretnutie s Orbánom zrušil

Poľský prezident Karol Nawrocki sa nestretne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom kvôli jeho nedávnej ceste do Moskvy. S odvolaním sa na prezidentovho spolupracovníka to v nedeľu napísali poľské médiá. Poľská hlava štátu sa chystá do Maďarska v stredu na summit prezidentov Visegrádskej skupiny (V4), ktorú tvoria Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko. Stretnutie s prezidentmi V4 má Nawrocki naďalej v pláne.

 Program svojej návštevy v Maďarsku iba na summit prezidentov Visegrádskej skupiny v Ostrihome,“ uviedol šéf zahraničného odboru poľskej prezidentskej kancelárie Marcin Przydacz na sieti X.

 Server Rzeczpospolita v tejto súvislosti píše, že Nawrocki v stredu ide na dvojdňovú cestu do Maďarska, kde sa zúčastní na rokovaniach prezidentov krajín V4 v Ostrihome, pričom vo štvrtok mal v pláne v sprievode svojej manželky navštíviť aj Budapešť a stretnúť sa tam so svojím maďarským náprotivkom Tamásom Sulyokom a premiérom Orbánom.

Orbán je považovaný za hlavného spojenca ruského vodcu Vladimira Putina v Európskej únii a jeho krajina napriek snahe EÚ ukončiť odber ruských energií naďalej usiluje o dodávky ruskej ropy a plynu.

V piatok sa Orbán vypravil do Moskvy, kde rokoval s Putinom, na ktorého príkaz ruská armáda v roku 2022 napadla Ukrajinu. Orbán potom vyhlásil, že jeho krajina chce pokračovať v spolupráci s Moskvou a maďarská energetika sa bude naďalej opierať o dovoz z Ruska. Orbán si nedávno vyjednal výnimku z amerických sankcií na využívanie ruskej ropy a plynu. 

Podľa Prydacza sa teraz plány poľského prezidenta ohľadom plánovanej cesty do Maďarska zmenili, spolupracovník prezidenta pritom spomenul Orbánovu návštevu Moskvy. „Bezpečnosť Európy závisí od solidarity aj v oblasti energetiky,“ píše Prydacz/agentury/

X X X

 Európska únia chce modernizovať dôchodky. Opatrenia nemajú nahradiť štátny dôchodok, môžu ale výrazne zvýšiť penzie

Európa v posledných rokoch čelí starnutiu populácie, pričom ľudí na dôchodku je čoraz viac oproti ľuďom, ktorí pracujú. To vytvára nepríjemný tlak na štátne dôchodkové systémy, ktoré už dnes stoja krajiny veľa peňazí. V budúcnosti môže byť pre štáty náročné vyplácať dôchodky v rovnakej výške ako doteraz.

 Európska únia preto hľadá spôsoby, ako zabezpečiť, aby mali občania dostatočný príjem aj v starobe. Cieľom je, aby budúce dôchodky neboli postavené iba na jednom zdroji, ale aby ľudia mali viac možností, ako si môžu šetriť peniaze,o čom informujú aj portáli Euronews. 

Viac možností sporenia na dôchodok

Európska komisia navrhuje, aby existovalo viac spôsobov, ako si sporiť na dôchodok a to aj mimo štátneho systému. To znamená, že dôchodok by nemal závisieť len od štátu. Ľudia by mali mať možnosť vytvoriť si vlastné úspory, napríklad formou súkromného alebo doplnkového sporenia. Štátny dôchodok však zostáva základom a má aj naďalej predstavovať hlavný zdroj príjmu v starobe.

„Doplnkové dôchodky, ako sú zamestnanecké a osobné dôchodkové systémy, pomáhajú Európanom udržiavať si životnú úroveň a posilňovať ich ekonomickú odolnosť,“ povedala európska komisárka pre finančné služby Maria Luís Albuquerqueová.

Nové opatrenia pre budúce dôchodky

Európska komisia 20. novembra predstavila balík opatrení, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom zabezpečiť si primeraný príjem na dôchodku. Ako sme spomínali aj vyššie, opatrenia nemajú nahradiť štátny dôchodok, ktorý má byť hlavným zdrojom príjmu. Navrhované opatrenia sú súčasťou širšej stratégie. Jej cieľom je vytvoriť občanom viac možností, ako si budovať majetok, píšu aj na oficiálnom portáli EÚ.

Nové opatrenia majú pomôcť tomu, aby boli doplnkové dôchodkové produkty pre občanov prehľadnejšie, dostupnejšie a atraktívnejšie. Európska komisia zároveň zdôrazňuje, že každá krajina si bude môcť naďalej sama určovať, ako bude jej dôchodkový systém fungovať. Komisia tiež zdôrazňuje, že rešpektuje úlohu odborov, zamestnávateľov a ďalších partnerov, ktorí sa podieľajú na fungovaní dôchodkových systémov v jednotlivých krajinách.

Dôchodkové systémy potrebujú zmenu

Vo väčšine krajín Európskej únie funguje dôchodkový systém tak, že ľudia, ktorí pracujú teraz, svojimi odvodmi financujú dôchodky seniorom. Tento model však funguje, iba pokiaľ je dosť pracujúcich, ktorí platia odvody.

Situácia sa však mení. Počet ľudí v produktívnom veku postupne klesá a počet dôchodcov rastie. Zároveň je viac ľudí, ktorí pracujú na kratšie úväzky, dohodu alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby. To môže znamenať nižšie odvody, ale aj nižšie dôchodky. To vytvára aj riziko, že mnohí nebudú mať v starobe finančné zabezpečenie, aké by potrebovali. Tieto rozdiely zasahujú najmä ženy. V súčasnosti je rozdiel medzi dôchodkami mužov a žien v EÚ približne 24,5 %. Je to najmä preto, že ženy častejšie prerušia pracovnú kariéru, napríklad kvôli starostlivosti o deti alebo rodinu, alebo častejšie pracujú na skrátený úväzok.

„Chceme povzbudiť viac ľudí, aby si sporili na dôchodok, a uľahčiť im to,“ povedala Maria Luís Albuquerqueová.

Komisia odporúča členským štátom EÚ, aby občanom uľahčili prístup k doplnkovým dôchodkovým systémom. Navrhuje napríklad, aby boli ľudia automaticky zapísaní do doplnkového sporenia, no mali možnosť kedykoľvek sa z neho odhlásiť. Tento prístup už funguje v niektorých krajinách. V týchto štátoch sa výrazne zvýšil počet ľudí, ktorí si na dôchodok sporia aj mimo štátneho systéma. 

Európska komisia zároveň navrhuje, aby mali občania jasný prehľad o tom, z akých zdrojov sa im bude dôchodok počítať. Ľudia by si mali vedieť jednoducho online pozrieť, koľko majú nasporené a aký dôchodok ich približne čaká. Zároveň Komisia odporúča, aby členské štáty pravidelne vyhodnocovali fungovanie svojich dôchodkových systémov, aby vedeli, čo je potrebné zlepšiť a kde ešte existujú nedostatky./agentury/

X X X

 Polícia vydala dôležité upozornenie pre vodičov. Týka sa zimných gúm. Pokuta hrozí aj za snehové bomby z kapoty

S príchodom prvých mrazov a sneženia sa na Slovensku opäť začína obdobie, kedy sa z rutinného presunu autom stáva zvýšené bezpečnostné riziko. Polícia prostredníctvom hovorcu Prezídia policajného zboru, Romana Hájeka, adresuje motoristom naliehavú výzvu. Nepodceňujte zhoršené podmienky a včas sa pripravte na jazdu po zasnežených či zľadovatených cestách.

Kedy je potrebné prezuť pneumatiky? A ako jazdiť v zime? Odpovedá hovorca PPZ Roman Hájek

Podľa informácií od Polície zboru je podstatné uvedomiť si zákonnú povinnosť týkajúcu sa zimných pneumatík. „Pripomíname, že ak je na vozovke súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, osobné motorové vozidlá a malé úžitkové vozidlá musia byť vybavené zimnými pneumatikami na všetkých kolesách,“ zdôrazňuje hovorca Roman Hájek.

Táto povinnosť sa líši pri väčších vozidlách, ktoré musia mať zimné pneumatiky aspoň na jednej hnacej náprave, a to v špecifickom období od 15. novembra do 31. marca, avšak opäť len v prípade, ak na ceste panujú spomínané zimné podmienky.

Polícia tiež pripomína, ako rozpoznať správnu zimnú výbavu. Zimné pneumatiky musia byť označené buď symbolom hory so snehovou vločkou, alebo skratkami M+S, M.S, či M&S.

Časová rezerva, plynulá jazda a žiadne „snehové bomby“

Okrem technickej výbavy apeluje polícia aj na zmenu jazdných návykov. Roman Hájek radí: „Vodiči by mali vyrážať na cestu skôr, keďže jazda v zimných podmienkach prirodzene predlžuje čas presunu.“ Včasné prezutie a kontrola technického stavu vozidla, vrátane dostatočného množstva paliva, sú podľa neho „základom bezpečného presunu“.

Hovorca zároveň poukazuje na častý a nebezpečný prehrešok, ktorým je nedostatočná príprava auta pred jazdou. Polícia pripomína, že auto je potrebné dôkladne očistiť od snehu a ľadu. Týka sa to nielen okien, ale aj strechy a karosérie. Ako uviedol Hájek: „Počas jazdy z karosérie či strechy môžu odlietavať kúsky, ktoré môžu ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky,“ čo môže byť kvalifikované ako nebezpečné konanie.

Osobitne kritickým bodom je zanedbávanie očistenia skiel. Mnohí vodiči idú na cestu len s malým vyčisteným priezorom od námrazy, čo „výrazne zhoršuje rozhľad a predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť,“ varuje polícia.

Pozor na predĺženú brzdnú dráhu

Zásadným bodom zimnej jazdy je prispôsobenie rýchlosti a štýlu jazdy aktuálnemu stavu vozovky. „Na zasneženej či zľadovatenej vozovke je brzdná dráha niekoľkonásobne dlhšia,“ upozorňuje Hájek.

Polícia preto nalieha na vodičov, aby jazdili plynulo, vyhýbali sa náhlym manévrom a predovšetkým, aby si udržiavali dostatočný a bezpečný odstup od vozidiel pred sebou. Tieto pravidlá sú dôležité nielen z hľadiska dodržiavania predpisov, ale predovšetkým pre ochranu zdravia a majetku všetkých účastníkov cestnej premávky. /agentury/

X X X

 Koncert Teamu sa zmenil na otvorenú kritiku Fica. Habera prehovoril o premiérovi, no narazil na silný odpor

Paľo Habera sa na pódiu neštítil prehovoriť aj o kontroverzných témach. Svojou neplánovanou intervenciou zaskočil fanúšikov a rozprúdil dialog.

 Fanúšikovia kapely Team a jej frontmana Paľa Haberu si aktuálne užívajú jedinečnú sériu unplugged koncertov po celom Slovensku, ktoré sľubujú intímny zážitok s obľúbenými hitmi. Avšak, jedno z týchto vystúpení prekonalo očakávania, keď sa pódium zmenilo na nečakanú arénu pre ostrú diskusiu o aktuálnych spoločenských a politických témach, ktorá prebudila sálu.

Habera kvôli sladkej Severanke takmer rozbil pódium

Namiesto typického potlesku a jednotného nadšenia z akustických aranžmánov, sa diváci stali svedkami spontánneho vyjadrenia lídra kapely, ktoré rozpútalo búrku emócií.

Koncert, ktorý prekvapil

Počas jednej z krátkych pauz na nedávnom unplugged koncerte sa Paľo Habera rozhodol vystúpiť z role hudobníka a osloviť prítomných k vážnym otázkam, ktoré znepokojujú mnohých občanov. Jeho kritika sa priamo dotkla najvyššieho predstaviteľa štátu, pričom neváhal pomenovať svoje rozhorčenie nad postojom k medzinárodným konfliktom a zahraničnej politike.

„Dnes je to človek, ktorý stojí v čele nášho štátu a teší sa z toho, že… nie, neteší sa možno z toho, ale chodí sa pchať do zadku človeku, ktorý bombarduje našich susedov,“ povedal Habera do mikrofónu a ľudia ho za to odmenili potleskom.

Následne sa spevák zameral na kontroverzné mierové návrhy, ktoré sa objavili v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom za našimi hranicami, a otvorene vyjadril svoj nesúhlas s nimi. Spomenul konkrétne plány, ktoré by údajne znamenali ústupky území, čo okamžite vyvolalo silnú reakciu v publiku.

„A teraz som ho videl, keď vyšiel ten neviem, dvadsať-koľko návrhov tam Američania predložili – mierový plán, že im skrátka Ukrajinci nechajú územie Rusom a takéto záležitosti, jednoducho,“ pokračoval Paľo a do toho sa z publika ozvalo: „Heeeeeej!“

 Vzrušená atmosféra v sále eskalovala, keď sa Paľo Habera pokúsil obhájiť svoje právo na slobodné vyjadrenie názoru, ktoré považuje za neoddeliteľnú súčasť demokracie. Jeho snahu o dialóg však prerušila nečakaná výzva priamo z davu, ktorá spochybnila samú podstatu slobody slova. „Ja viem, počkaj chvíľku, môžem si povedať čo chcem, nie? To je tá sloboda,“ reagoval Habera.

Avšak, vzápätí sa ozval iný hlas, tentokrát veľmi dôrazný a nesúhlasný. „Nemôžeš si povedať!!!“ kričal neznámy muž z hľadiska, čím vytvoril zaujímavý a napätý moment, ktorý Paľo s humorom zvládol. „Fakt? Ďakujem,“ zasmial sa pobavený Pali.

Svoju neplánovanú, no o to silnejšiu reč ukončil Habera naliehavou výzvou k spravodlivosti a morálnym princípom v medzinárodných vzťahoch. Vyslovil dôrazné odmietnutie akejkoľvek akceptácie agresie a apeloval na publikum, aby si predstavilo takúto situáciu v kontexte vlastnej krajiny.

„Jednoducho, nie je to správne, aby sme len tak odsúdili vedľajší národ a súhlasili s tým, že nechá svoje územie človek… ehm, agresorovi. To keby sa stalo nám, čo by ste robili, mi povedzte. Bolo by to nesprávne a nespravodlivé. Tak len to som chcel,“ dodal, čím zanechal v sále nielen ozvenu hudby, ale aj hlbokú myšlienku./agentury/

X X X

Bitcoin padá z trónu. Ešte minulý rok trhal rekordy, teraz sa miliardy z trhu vyparili

Bitcoin, kedysi symbol rekordného rastu a rýchleho zbohatnutia, sa teraz ocitol v turbulentnom období. Za niekoľko mesiacov stratil tretinu hodnoty a investori sa masívne zbavujú tohto nespoľahlivého aktíva, čo ešte viac tlačí cenu dole. Avšak na trhu je dostatok optimistov, ktorí predpovedajú, že cena „mince“ čoskoro prekročí milión amerických dolárov. Dokáže táto kryptomena obnoviť svoj lesk?

 Pred rokom bitcoin lámal cenové rekordy a jeho hodnota prudko vyšplhala až nad 100-tisíc dolárov. Cenu tlačili nahor správy, že čerstvo zvolený americký prezident Donald Trump je nadšencom kryptomien a zvolí voľnejší prístup k ich regulácii. Ukázalo sa však, že optimizmus na trhu bol zbytočný: po rýchlom a intenzívnom raste v prvých mesiacoch druhej Trumpovej kadencie začali kryptoaktíva strácať na hodnote. Aj americký prezident sa tejto téme venuje výrazne menej ako pred voľbami.

Čítajte viacTrump si vytvoril vlastnú kryptomenu a kráľovsky zbohatol. Využil inauguráciu

Teraz sa bitcoin ocitol v turbulentnom období. V októbri jeho cena klesla na 80–81 tisíc dolárov a v priebehu novembra stratil ďalších viac než 20 percent svojej hodnoty. Trh za krátky čas prišiel o takmer tretinu disponibilných aktív.

V júli, keď sa trhu s kryptomenami darilo najlepšie, jeho kapitalizácia dosiahla štyri bilióny dolárov, z čoho 55 percent tvorila hodnota bitcoinu. V posledných dvoch mesiacoch však tento sektor zažil prudký pokles. Stavom ku koncu novembra investori vybrali z trhu s kryptomenami viac ako 1,5 bilióna dolárov.

Prudký prepad bitcoinu opäť vyvolal diskusie medzi ekonómami a investormi. Kým jedni tvrdia, že ide o normálnu súčasť cyklu, iní varujú, že bitcoin ešte nedosiahol svoje dno. 

Optimisti čakajú zvrat

Aj keď sa aktuálne cena najznámejšej a najpopulárnejšej kryptomeny pohybuje okolo 75–80 tisíc dolárov, na americkom trhu sú stále kryptooptimisti, ktorí veria, že ceny bitcoinu o niekoľko rokov prekročia hranicu milión dolárov. Jednou z najuznávanejších zástankýň tohto názoru je Cathie Wood z ARK Invest. Po jesennom páde bitcoinu síce znížila svoj dlhodobý odhad ceny „mince“ na 1,2 milióna dolárov v roku 2030 (predtým bola jej prognóza 1,5 milióna), no celkovo zostáva optimistická. Podľa nej je súčasný pokles príležitosťou na nákup kryptofiriem a bitcoin stále považuje za digitálny ekvivalent zlata.

Makroinvestor Raoul Pal tiež nepovažuje pokles na trhoch s kryptomenami za dramatický. Podľa neho aktuálny vývoj zapadá do bežných hlbokých výkyvov trhu. Pal odporúča investovať práve počas takýchto pohybov, sledovať kurz bitcoinu a nenechať sa ovplyvniť správami o krátkodobých prepadoch.

Ďalší vplyvný kryptoguru, Arthur Hayes z BitMEX, je presvedčený, že bitcoin pravdepodobne neklesne pod 80-tisíc dolárov. Možné oživenie na trhu spája so zlepšenou likviditou po krokoch americkej centrálnej banky. Jeho prognóza sa zatiaľ javí ako najoptimistickejšia. Hayes tvrdí, že za priaznivých podmienok by cena bitcoinu mohla vyletieť na 200–250 tisíc dolárov ešte do konca tohto roka. 

Krysí jed na druhú

Na druhej strane odborníci varujú pred ďalším možným poklesom kryptomeny. Mike McGlone z Bloomberg predpokladá, že cena bitcoinu môže klesnúť na 50-tisíc dolárov, a v prípade nepriaznivého makroekonomického scenára dokonca až na 10-tisíc. Poukazuje pritom na to, že veľkí investori momentálne nezvyšujú svoje pozície v bitcoine, ale naopak vyberajú peniaze z týchto aktív, čo zanecháva trh bez výraznej opory.

Nigel Green z deVere Group rovnako spochybňuje rýchle zotavenie bitcoinu. Podľa neho už menší pokles na tomto volatilnom trhu spúšťa veľké vypredaje aktív a reťazové predaje tak môžu cenu stiahnuť ešte nižšie.

Analytici spoločnosti Trefis pre Forbes upozorňujú, že bitcoin nemá „priemyselné dno“, aké má zlato, a preto je mimoriadne citlivý na prudké prepady. Vysoká korelácia bitcoinu s technologickým sektorom podľa nich robí pokles k 50-tisícom dolárov realistickým scenárom.

Najznámejším skeptikom čo sa týka kryptomien je pravdepodobne legendárny Warren Buffett. K aktuálnemu prepadu sa síce nevyjadril, no bitcoin už kedysi označil za „krysí jed na druhú“. Jeho negatívny postoj je pochopiteľný: ako zástanca hodnotového investovania preferuje aktíva, ktoré generujú peňažné toky, vytvárajú pracovné miesta alebo poskytujú užitočné služby. Kryptomeny podľa Buffetta nič neprodukujú – okrem výraznej cenovej volatility./agentury/

X X X

 Zelenskyj oznámil nové mená ukrajinských vyjednávačov, Jermak končí vo funkcii po korupčnom škandále.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že na najbližšom kole rokovaní o ukončení vojny budú Ukrajinu zastupovať náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Hnatov, ​​zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a predstavitelia spravodajských služieb.

Vedúcim ukrajinskej delegácie na týchto rokovaniach bol doteraz Andrij Jermak, ktorý však v piatok Zelenského požiadal o uvoľnenie z funkcie vedúceho prezidentskej kancelárie.

 Ako informovala BBC, práve Jermak vo štvrtok avizoval druhú schôdzku vyjednávačov rokujúcich o najnovšom mierovom pláne pre Ukrajinu.

Mala by sa konať koncom tohto týždňa. Zatiaľ nie je známe, kto bude po Jermakovej demisii viesť ukrajinský tím.

Jermakova demisia zrejme súvisí s vyšetrovaním korupčného škandálu v energetickom sektore Ukrajiny. V rámci tohto vyšetrovania sa u Jermaka v piatok konala policajná prehliadka.

 V súvislosti s touto kauzou Zelenskyj v piatok vo svojom videopríhovore informoval, že od premiérky Julije Svyrydenkovej očakáva, že mu predloží dôkladne preverených kandidátov na posty ministra spravodlivosti a energetiky, aktuality.sk

Predchádzajúci šéfovia týchto rezortov boli z funkcií odvolaní práve v súvislosti s vyšetrovaním korupcie v spoločnosti Enerhoatom, ktorá na Ukrajine prevádzkuje jadrové elektrárne, aktuality.sk

X x x

Ničivé povodne v juhovýchodnej Ázii. Katastrofa si vyžiadala už vyše 600 obetí a desaťtisíce bez domova

 Juhovýchodná Ázia sa stretáva s následkami ničivých povodní. Tisíce ľudí prišlo o svoje domovy, obetí a nezvestných neustále pribúda. Záchranné operácie intenzívne pokračujú.

Ničivé povodne a zosuvy pôdy v juhovýchodnej Ázii si vyžiadali už najmenej 600 obetí. Indonézske a thajské úrady medzitým v nedeľu pokračovali v odpratávaní trosiek a pátraní po nezvestných osobách, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Silné monzúnové dažde zasiahli počas uplynulého týždňa oblasti Indonézie, Thajska a Malajzie, v dôsledku čoho tisíce ľudí zostali bez prístrešia a základných vecí. Najmenej dve oblasti najviac zasiahnutého indonézskeho ostrova Sumatra boli v nedeľu stále nedostupné a úrady oznámili, že vyslali dve vojnové lode z Jakarty, aby doručili pomoc.

V Indonézii stúpol počet obetí na 442, zatiaľ čo ďalších 402 osôb je nezvestných. Vyplýva to z údajov, ktoré v nedeľu zverejnila národná agentúra pre zvládanie katastrof. Najmenej 646 ľudí doposiaľ utrpelo zranenia.

Thajsko čelí kritike

V Thajsku zahynulo už najmenej 162 ľudí pre jednu z najhorších povodní za posledných desať rokov. Úrady tam pokračovali v doručovaní pomoci a odstraňovaní škôd. Thajská vláda v rámci opatrení oznámila finančné kompenzácie vo výške 62-tisíc dolárov pre domácnosti, ktoré stratili členov rodiny. Verejnosť však čoraz viac kritizuje reakciu Thajska na povodne a dvaja miestni úradníci už boli suspendovaní pre údajné zlyhania, píše AFP.

V Malajzii zahynuli dvaja ľudia po tom, ako povodne zaplavili rozsiahle oblasti severného štátu Perlis. Každoročné obdobie monzúnov trvá zvyčajne od júna do septembra a často prináša silné dažde, ktoré vyvolávajú zosuvy pôdy a prívalové povodne. Klimatické zmeny negatívne ovplyvnili charakter búrok vrátane ich dĺžky a intenzity počas sezóny.