Pri jednom blízkom údere som si „užil“ krokové napätie a som rád, že žijem, hovorí v rozhovore lovec búrok Richard Tóth. Ešte ako teenagera ho búrky fascinovali natoľko, že ich začal skúmať. Dnes je to už takmer 20 rokov, čo sa im venuje. Richard Tóth je lovcom búrok. So svojim tímom sa zameriavajú najmä na Slovensko. Zažil si blízke údery bleskov, no dodáva, že nebezpečné boli aj veľké zrážky, keď zapadli kdesi na poľnej ceste.

Hovorí, že posledné roky sú búrky intenzívnejšie a v budúcnosti môžeme častejšie očakávať aj veľké krúpy.

Ľudia podľa neho ignorujú varovania odborníkov pri búrkach, pretože je pre nich zaujímavejšie urobiť si fotky na sociálnu sieť. „Je to pre nich zaujímavejšie ako to, že môžu prísť o život,“ hovorí Tóth.

 X Čo vás priviedlo k tomu, že ste začali sledovať búrky?

Dostal som sa k tomu cez kamaráta, ktorý pozoroval ani nie priamo búrky, ale celkovo meteorologické javy. Párkrát ma zobral so sebou na výjazd a oslovilo ma to. Chytila ma tá sila prírody a chcel som tomu porozumieť viac.

X Zamerali ste sa len na búrky?

Viac-menej áno. Najviac ma zaujímajú búrky, ale, samozrejme, zaujímam sa aj o iné meteorologické javy, prípadne to, čo spôsobia pôvodne.

X Lovíte búrky len na Slovensku?

Chodíme aj do Čiech, Rakúska, Maďarska, ale hlavné zameranie máme na Slovensku.

X Kde na Slovensku sa vyskytuje najviac búrok ?

Nedá sa to presne kvantifikovať. Ale keď si vezmeme posledné dva-tri roky, tak dosť často vidíme silné búrky na východnom Slovensku a potom na severozápade Slovenska, najmä kvôli Malým Karpatom.

X Podľa čoho sa rozhodujete, za ktorou búrkou vyrazíte?

Už niekoľko dní dopredu sledujeme predpovedné modely a vytypovávame si, kde by mohlo byť niečo zaujímavé. Kde by sa mohli vyskytovať silnejšie búrky, silnejšie sprievodné javy, napríklad nárazový vietor a krúpy.

V rámci tímu sa potom dohadujeme, či sa tam pôjdeme pozrieť, prípadne niečo zmerať.

X Ako to prebieha?

Máme v tíme chalanov, ktorí sa primárne zameriavajú na dokumentáciu búrky, robia fotky aj videá, očité svedectvá a opis situácie priamo na mieste.

Ja mám meracie prístroje, ktoré si chodíme rozostaviť pred búrkou. Tieto merajú rôzne meteorologické parametre, na základe ktorých vieme potom vyhodnotiť, koľko zrážok spadlo, či tam boli krúpy, aký silný vietor fúkal a podobne.

X Predstavujem si to ako v nejakom americkom filme, že nasadnete do auta a snažíte sa dostať do jadra búrky. Sú to skreslené predstavy?

Je to trochu skreslená predstava. V jadre búrky okrem hustého dažďa, prípadne krúpov nie je z pohľadu fotografa alebo kameramana nič zaujímavé. Nie je tam čo natočiť alebo nafotiť. Ak ideme k nejakej zaujímavej búrke, snažíme sa byť pred búrkou, prípadne po jej boku, aby sme mohli zdokumentovať jej štruktúru.

Ak už ideme do jadra búrky, tak s tým, že ideme dokumentovať, čo sa tam deje. To už nie je o fotodokumentácii, ale skôr o opise situácie a meraniach rôznych veličín.

 X Na čo slúžia vaše merania?

Keď si to zoberieme globálne, tak každý hydrometeorologický ústav v danej krajine má sieť meracích staníc. To je pevne osadená „búdka“, v ktorej sú meracie prístroje, no búrka ňou ani nemusí prejsť. Lokálna búrka môže byť na rozlohe päť krát päť kilometrov, ale stanica môže byť o kilometer vedľa, kde nepadne ani kvapka vody.

My máme výhodu v tom, že sme mobilní, vieme ísť priamo do terénu, do konkrétnej búrky alebo búrkového komplexu, ktorý nás zaujíma. Zmeriame parametre a tieto namerané hodnoty môžu spätne slúžiť na vylepšenie predpovedí.

Predpovedné modely, z ktorých meteorológovia vychádzajú, sa jednak kŕmia historickými dátami a jednak sa počítačovo snažia odhadnúť stav atmosféry do budúcna.

Aby boli tieto predpovede presnejšie, model sa ešte dodatočne doplní skutočne zmeranými dátami.

X Niektoré búrky vyzerajú hrozivo, iné menej. Sú všetky rovnako nebezpečné?

Každá búrka je nebezpečná. Nemusia tam byť hneď päťcentimetrové krúpy alebo vietor s rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu, ale stačí, že jeden jediný blesk udrie niekde blízko človeka a môže to mať fatálne následky.

X Zažili ste búrku, pri ktorej ste doslova cítili strach?

Po okolí Malých Karpát sme naháňali jeden búrkový komplex a najviac nás to zasiahlo na Perneku. Údery bleskov boli naozaj blízko, zrážky boli silné a my sme boli v rozbahnenom poli, čo je samo osebe nebezpečné, keďže tam môžete s autom zapadnúť.

Pri tom vetre a lesoch okolo to nebolo bezpečné.

Rozhodovali sme sa, či pokračovať ďalej po ceste a pokúsiť sa nájsť bezpečné miesto, lenže v rámci búrkového komplexu išlo jedno jadro za druhým a vždy cez nás. Skrz blesky sa nedalo vyjsť z auta. Spoliehali sme sa čisto iba na internet a radarové snímky, pretože bol večer a nebolo nič vidieť.

X Aký najbližší úder blesku ste zažili?

Blízky úder na 100 metrov, aj na 50 metrov. To už je situácia, keď človek ani nepočuje hrom priamo od blesku, ale až z ozveny.

X Čo sa udeje, keď tak blízko pri človeku udrie blesk?

Zažili sme s tímom jeden taký úder blesku, pri ktorom sme doslova cítili teplo a tlak v ušiach. Bolo to dosť zaujímavé. Pri inom blízkom údere som si „užil“ krokové napätie a bol som rád, že žijem. Krokové napätie je elektrické napätie, ktoré sa vytvorí medzi dvoma bodmi, napríklad pri údere blesku, kde človek stojí, a čím väčšia je vzdialenosť medzi týmito bodmi, tým vyšie je napätie. Je to de facto zásah elektrickým prúdom, ktorý tečie z jednej nohy do druhej. Stalo sa to preto, že som nedodržal všetky bezpečnostné zásady, ktoré máme, a skoro sa mi to vypomstilo.

V rámci tímu všetci vedia, ako sa zachovať, čo robiť a čo nerobiť, takže výjazdy sú väčšinou bezpečné, ale príroda vždy dokáže prekvapiť.

Najhoršie sú zrážky. Často jazdíme po poľných cestách, aby sme sa dostali k búrke, lebo naše dedinské cesty nie sú ako v Amerike, podľa pravítka. Prepletávaním sa cez dediny strácame drahocenný čas, takže to niekedy zoberieme krížom cez pole. A to je nebezpečné v tom, že keď sú intenzívne zrážky, tak sa z pevnej poľnej cesty zrazu stane blatová pasca a nedá sa odtiaľ dostať.

X Takže uviaznete.

Väčšinou tak na polhodinu, hodinu a potom už voláme niekoho, kto nás vytiahne. Snažíme sa vyhýbať takýmto situáciám, ale občas sa stane, že niekto zapadne.

X Menia sa rokmi búrky na Slovensku?

Sú intenzívnejšie. Za posledné roky vidíme, že sú dlho obdobia, keď sa nič nedeje a potom sa začnú tvoriť veľké komplexy, ktoré často dosahujú obrovské rozmery. Búrkový komplex môže viesť od Slovinska až do Poľska.

X Príčinou je klimatická zmena?

Určite za tým netreba hľadať nič špeciálne. Jednak sú to prírodné procesy, rôzne cykly planéty, ale zároveň sú to klimatické zmeny, za ktoré môže aj človek, a tie spôsobujú práve lokálne výkyvy.

Klimatické zmeny spôsobujú práve to, že stále častejšie vidíme intenzívnejšie búrky a väčšie časové rozostupy medzi nimi. Predtým sme mali dajme tomu v rámci dvoch mesiacov 50 búrok za sebou. Teraz máme dva týždne obdobie sucha a zrazu príde nejaký veľký búrkový komplex, celé to zmetie, ale o dva dni je už zase sucho.

Preto sú aj problémy s vlahou, lebo takéto nárazové zrážky nedokážu vsiaknuť do pôdy do veľkých hĺbok, a tak dochádza k opätovnému vyparovaniu z povrchu.

 X Môžeme po súčasnom dlhšom období sucha očakávať, že príde ničivejšia búrka?

Veľakrát, keď si pozrieme sondáže z balónov, je vidieť, že od zeme po určitú vrstvu atmosféry je relatívne sucho. Vlhkosť tam je, ale je to málo a nestačí to na to, aby sa sformoval väčší búrkový komplex. Často však vznikajú lokálne búrky z tepla alebo len prehánky.

V takýchto situáciách je zrážok veľmi málo a väčšinou to musí nakopnúť nejaké rozhranie tlakovej výše a tlakovej níže, aby sa začala tvoriť kopovitá oblačnosť a z nej zrážky.

X Hovoríte, že búrky sú intenzívnejšie, čo máme očakávať do budúcna?

Pred mesiacom padali v Česku sedemcentimetrové krúpy, ktoré už dokážu narobiť obrovské škody. A toto sú veci, ktorých by sme sa mali báť, že budú stále častejšie.

X Je niečo, čo o búrkach ešte nevieme?

Myslím si, že ešte toho nevieme dosť. Napríklad sformovanie tornáda. V Amerike beží 30 rokov intenzívny výskum a stále to nestačí.

Oni vydajú varovanie, že je tam supercela a že sú podmienky na to, aby vzniklo tornádo. Ale to, že tornádo vzniklo, vedia až na základe pozorovania od ľudí.

Majú veľmi dobre vyriešenú meteorologickú sieť, spojenie s vonkajším svetom bežných ľudí, ktorí im to okamžite nahlasujú, a oni na základe toho vydajú odporúčanie, aby sa ľudia uchýlili do úkrytov.

O to sa snažíme aj u nás na Slovensku, aj v Česku, kde po tornáde na Morave začali budovať sieť výstrah pred tornádom a silnými búrkami.

Je to o tom, aby metrologické ústavy viac komunikovali s okolitým svetom, s laikmi. Napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) urobil rôzne výborné prednášky pre laickú verejnosť, kde sa ľudia dozvedeli viac o tom, čo vlastne robia.

X Aký to malo efekt?

Ľudia pochopili, že to nie je o tom, že si niekto v SHMÚ sadne a povie, zajtra bude 40 stupňov Celzia. Mali možnosť dozvedieť sa, čo všetko za tým je.

Nie je to o tom, že model mi povie, koľko stupňov Celzia bude, ja to zoberiem a poviem to svetu. Oni nad tým sedia hodiny, lúskajú čísla a dávajú ich dohromady na základe skúseností.

Keby SHMÚ častejšie robil prednášky, ľudia by si trošku viac uvedomili, že treba počúvať meteorológov, že oni vedia, čo robia.

Nedávno sme videli bulvárne titulky, že na Slovensku budú 45-stupňové horúčavy. Pozeral som na to, že odkiaľ túto informáciu zobrali, no a zobrali to z modelu, ktorý sám má osebe technické chyby.

X Počúvajú ľudia rady odborníkov, ako sa majú správať, keď sa ocitnú v búrke?

Nepočúvajú vôbec. Pravidelne sme svedkami toho, že to ľudia ignorujú, pretože pre nich je zaujímavejšie urobiť si fotky, videá a dať to na sociálnu sieť. Je to pre nich zaujímavejšie ako to, že môžu prísť o život.

Videli sme to aj na Morave pri tornáde. Tornádo bolo pomaly na dvore a oni to nakrúcali cez okno, lebo si mysleli, že keď je okno zatvorené, tak je to vyriešené.

X Ako sa má človek správať pri búrke?

Ak je na horách, je to komplikovanejšie, tam sa ťažko hľadá úkryt. Takže keď človek plánuje turistiku, tak by si mal pozrieť aj tri-štyri predpovede. Mal by to brať tak, že keď je riziko búrok 40 percent, tak už je to jednoducho riziko búrok a treba sa na to pripraviť a mať vytypovanú trasu.

Nedávno zabil v Poľsku blesk niekoľko turistov. Videli, že sa začínajú robiť mraky, ale nevrátili sa dole, pokračovali ďalej vo výstupe na skaly a to sa im stalo osudným.

Bol druhý stupeň výstrahy pred búrkami a ľudia ostávali pri vode, na jazere. Úplná pohodička, však sa nič nedeje, lebo nad nimi svieti slnko. Lenže búrka je práve v tom zradná, že môže byť o päť aj desať kilometrov inde, ale ako rastie, tak sa rozlieva do strany. Nad vami začína byť taký biely, zahmlený oblak, nevyzerá ako búrkový, ale už je z búrky. Ten elektrický náboj, ktorý búrka má, je aj v ňom.

To sú najnebezpečnejšie blesky, hovorí sa im blesky z čistého neba, ale sú to vlastne blesky z nákovy búrky. Sú extra silné, pretože potrebujú prekonať niekoľkonásobne väčšiu vzdialenosť, ako keď sú pod búrkou a môžu udrieť hocikde.

Tak to bolo niekoľko rokov dozadu na kúpalisku Rosnička, kde zomrel človek. Búrka bola 10 kilometrov ďaleko, ale nákova už bola nad kúpaliskom a tam udrel blesk.

X Aké sú tie rady?

Keď už vidím, že sa tvorí kopovitá oblačnosť, keď vidím že sa už začína čierňava, jednoducho sa treba otočiť a vyhľadať najbližší úkryt a počkať tam, kým búrka prejde.

Keď ste už počuli aj hrom, tak treba urýchlene vyhľadať úkryt, či už je to auto, alebo chata. Podstatné je nebyť na horách, nevyhľadávať skalné previsy.

Väčšinou vidíme, že ľudia sa najviac boja dažďa, pretože oni hľadajú úkryt pred dažďom, nie pred búrkou. Ale čo mi to pomôže, že budem suchý, keď budem mŕtvy, keď ma trafí blesk.

Keď nemám úkryt, tak základné pravidlo je nebyť najvyšší bod v teréne. Takže keď som niekde uprostred poľa a som tam najvyšší, jednoducho si čupnem, ideálne na špičky.

Neľahnite si na zem, lebo keď blesk udrie do zeme, tak než sa z tých pokojne miliónov voltov stane nula voltov, šíri sa zemou po kružniciach. Keď ležím, spájam na jednom konci napríklad 100 000 voltov a na druhom 80 000 voltov, takže mojím telom prejde 20 000 voltov a to sú obrovské čísla. Ale keď čupím na špičkách, tá plocha je taká strašne maličká, že nie je šanca, aby som to pocítil.

 X A čo rady, že odhodte telefón a kovové predmety?

Mobilný telefón by som nezahadzoval, to je taká legenda. Ale kovové veci dajte radšej pár metrov od seba, lebo kovové predmety majú nižší odpor než ľudské telo, takže je vyššia šanca, že práve tadiaľto poputuje výboj.

X Aké zásady platia, ak ste počas búrky v meste?

Všetky budovy majú bleskozvody, väčšinou sú vedené po povrchu a je ich vidno, takže určite sa nezdržiavať pri nich. Pretože ak tam udrie blesk, môže bleskozvod rozpáliť dožerava, prípadne z neho môže skočiť výboj aj do mňa.

Ak sa nedá vojsť do nejakej budovy, najlepšie je držať sa od budovy aspoň polovicu jej výšky. Pri budove vysokej päť metrov sa treba od nej držať aspoň dva-tri metre.

X Pred rokmi zabíjal blesk na folklórnych slávnostiach, niektorí sa čudovali, prečo zasiahol ľudí, keď neďaleko bol vyšší bod – stĺp.

Hovorí sa, že blesk udrie do najvyššieho bodu, ale to nie je pravda. Blesk si vždy hľadá cestu najnižšieho odporu, kadiaľ sa vie čo najlepšie dostať do zeme.

Stĺp je síce kovový, ale mohol byť odizolovaný, porastený burinou a to zvyšuje jeho odpor. Človek môže byť vodivejší než stĺp.

Najčastejšie sa deje skôr to, čo vídavame na futbalových zápasoch, že do ihriska udrie blesk a všetci zrazu popadajú. To je krokové napätie, ktoré už som spomínal. Nie je to väčšinou smrteľné, ak to nie je extra blízky úder blesku, ale je to dosť nepríjemné a môže to zanechať trvalé následky.

X Keď spomínate futbalové zápasy, ako to je pri hromadných podujatiach? Dávajú si organizátori pozor na búrky?

Často vidím festivaly či futbalové zápasy, kde to organizátori ťahajú do poslednej chvíle. Hazardujú so životmi. My robíme na jednom festivale meteorologický dohľad, sledujeme situáciu, nečakáme, kým príde búrka, ale dávame dopredu vedieť, že je tam riziko, poďme si na to sadnúť a prediskutovať možnosti a postupy.

Organizátori to veľakrát hrotia. Veľkých festivalov sa to netýka, tam to má pod dohľadom napríklad SHMÚ, to je na inej úrovni. Ale na malých festivaloch je to často o tom, že nemajú vedomosti. Zbystria, keď je búrka pred areálom, ale to je už mnohokrát neskoro.

X Je pravdou, že počas búrky by sa človek nemal ani sprchovať?

Môže to znieť divne, ale sú také prípady, že človeka zabil blesk vo vani, hoci udrel o ulicu ďalej. Dnes to už asi nie je také bežné, lebo vane a rozvody vody sú kvalitne uzemnené.

V každom prípade, ak sú blesky vzdialené menej ako dva kilometre, čo znamená, že medzi tým, ako vidím záblesk a počujem hrom, prejde nejakých šesť až sedem sekúnd, tak by som neliezol do sprchy alebo vane za každú cenu, ale radšej počkal, kým to prejde, aktuality.sk

X X X

  Biden na stretnutí so Salmánom otvorene povedal, čo si myslí o vražde novinára

Salmán, ktorého americké tajné služby podozrievajú, že v roku 2018 nariadil vraždu Chášukdžího, podľa Bidena počas rokovania poprel akúkoľvek osobnú zodpovednosť za tento skutok.

Americký prezident Joe Biden po stretnutí so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom v piatok uviedol, že na začiatku rozhovoru spomenul vraždu novinára Džamála Chášukdžího. TASR správu prevzala od agentúr AP a AFP.

Salmán, ktorého americké tajné služby podozrievajú, že v roku 2018 nariadil vraždu Chášukdžího, podľa Bidena počas rokovania poprel akúkoľvek osobnú zodpovednosť za tento skutok. Americký prezident v tejto súvislosti uviedol, že korunnému princovi dal vedieť, že si myslí opak. „Svoj názor som vyjadril úplne jasne,“ poznamenal.

Americký prezident tiež zareagoval aj na piatkový tvít snúbenice zavraždeného novinára Hatice Cengizovej. Tá Bidena skritizovala za jeho stretnutie so Salmánom, s ktorým sa zvítal ťuknutím pästí, pričom sa ho spýtala, či takto vyzerá vyvodenie zodpovednosti, ktoré sám po vražde Chášukdžího sľúbil. „Je mi ľúto, že to tak cíti. Vtedy som bol priamy, ale priamy som bol aj dnes,“ povedal.

Popierali spojitosť

Saudskoarabské úrady pôvodne akúkoľvek spojitosť s vraždou novinára popierali. Neskôr priznali, že vraždu vykonali saudskoarabskí agenti, ktorí však údajne konali len na vlastnú päsť. Biden vo svojej predvolebnej kampani označil Saudskú Arábiu za svetového „vyvrheľa“ pre nedodržiavanie ľudských práv, pripomína AFP.

Biden zároveň po stretnutí oznámil, že americké mierové sily opustia do konca roka ostrov Tiran v Červenom mori. Tento krok je podľa neho súčasťou dohody dosiahnutej počas toho, čo nazval „dobrou sériou rokovaní“ v kráľovskom paláci v Džidde.

Na ostrove, ktorý pred odstúpením Saudskej Arábii v roku 2017 kontroloval Egypt, sa od roku 1981, keď Izrael a Egypt uzavreli mierovú dohodu, nachádzajú americké jednotky v rámci Mnohonárodných síl a pozorovateľov (MFO). Ako poznamenala AP, táto dohoda je najnovším signálom, že Saudská Arábia a Izrael sa približujú k normalizácii vzťahov. Rozhodnutie o stiahnutí amerických síl totiž vyžadovalo aj súhlas Izraela, ktorý sa v posledných rokoch zblížil so Saudskou Arábiou pre spoločné obavy z iránskeho jadrového programu.

Saudská Arábia je poslednou zastávkou Bidenovej aktuálnej pracovnej cesty na Blízkom východe. Počas svojho turné sa americký prezident zároveň snaží o normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a arabskými krajinami. V piatok privítal a vyzdvihol „historické rozhodnutie“ Saudskej Arábie, ktorá oznámila, že ruší obmedzenia pre všetky letecké spoločnosti využívajúce jej vzdušný priestor vrátane preletov lietadiel štartujúcich lebo pristávajúcich v Izraeli, aktuality.sk

X X X

Pred 30 rokmi prijali poslanci SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska

Poslanci SNR prijali deklaráciu 17. júla 1992, v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

„My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.“

Týmito slovami sa začína Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, od prijatia ktorej Slovenskou národnou radou (SNR) uplynie v nedeľu 17. júla 30 rokov.

Poslanci SNR prijali deklaráciu 17. júla 1992, v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V tomto období už prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi, pričom k prijatiu deklarácie prišlo po tom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.

Odlišné predstavy

Parlamentné voľby, ktoré sa konali 5. a 6. júna 1992, vyhrala v Českej republike Občianska demokratická strana (ODS) Václava Klausa. Na Slovensku sa víťazom stalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Zo strán, ktoré sa ocitli v SNR v novom volebnom období, mala vznik samostatnej SR v programe iba Slovenská národná strana (SNS). HZDS navrhovalo prijatie deklarácie, novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní.

Krátko po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa, ktoré sa pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu skončili neúspechom.

Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992, keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne, teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.

O štyri dni neskôr, 17. júla 1992, sa deklarácia prerokúvala v slovenskom parlamente. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič. Zúčastnili sa na ňom ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ), vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia – poslanci Európskeho parlamentu.

Havel rezignoval

V rozprave premiér Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil slovami: „Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom.“

Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom, aktuality.sk

X X X

Rusko podľa Kyjeva po operačnej prestávke obnovilo útočné operácie v Donbase

Aktuálne sú boje stále menšieho rozsahu.

Ruské ozbrojené sily opätovne zintenzívnili útoky na východe Ukrajiny po preskupovaní z uplynulých dní. Ukrajinské jednotky za posledných 24 hodín odrazili okrem iného ich pokusy o postup v oblasti mesta Bachmut, uviedol v sobotu ukrajinský generálny štáb. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

„Po preskupení nepriateľ obnovil útok na tepelnú elektráreň Vuhlehirsk a boje pokračujú,“ píše sa tiež v situačnej správe. Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však tiež konštatovali, že ruské jednotky zrejme ukončujú „operačnú prestávku“, ktorú mali po dobytí susediacich miest Severodoneck a Lysyčansk.

Aktuálne sú boje stále menšieho rozsahu. „Ak sa operačná prestávka skutočne skončila, Rusi budú v najbližších 72 hodinách pravdepodobne pokračovať v útokoch a rozšíria ich,“ uvádza sa v najnovšej analýze ISW.

Ochromené Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým povedal, že vojna proti jeho krajine poškodí ruskú spoločnosť na celé desaťročia.

Ukrajina si zachová „ľudskosť a civilizáciu“, uviedol Zelenskyj v pravidelnom videopríhovore v piatok večer s prísľubom, že obnovené budú aj zničené vzdelávacie inštitúcie. „Ale ruská spoločnosť, s toľkými vrahmi a katmi, zostane ochromená po celé generácie – a vlastnou vinou,“ vyhlásil podľa DPA.

Po nových útokoch vo viacerých ukrajinských regiónoch Zelenskyj tiež opätovne vyzval obyvateľov, aby neignorovali sirény varujúce pred leteckými útokmi. Tie sa podľa AFP ozývali takmer po celej krajine, aktuality.sk

X X X

AFP: Rusko ostreľuje z jadrovej elektrárne okolité oblasti

Záporožská elektráreň na juhozápade Ukrajiny je pod ruskou kontrolou od prvých týždňov invázie Moskvy.

Rusko využíva najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe ako základňu na skladovanie zbraní vrátane raketových systémov a ostreľovanie okolitých oblastí na Ukrajine. Uviedol to predstaviteľ ukrajinskej nukleárnej agentúry, informovala v sobotu agentúra AFP.

Prezident spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vyhlásil, že situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni je „mimoriadne napätá“. Závod podľa neho kontroluje približne 500 ruských vojakov.

„Okupanti tam privážajú svoju techniku vrátane raketových systémov, z ktorých už ostreľujú druhú stranu rieky Dneper a územie Nikopola,“ povedal Kotin v piatkovom televíznom rozhovore v zmienke o meste na druhej strane rieky.

Záporožská elektráreň na juhozápade Ukrajiny je pod ruskou kontrolou od prvých týždňov invázie Moskvy, stálu je však prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci, píše AFP.

X X X

Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde

Podľa hovorcu boli príčinou smrti 73-ročnej Trumpovej tupé nárazy do trupu.

Prvá manželka amerického exprezidenta Donalda Trumpa Ivana Trumpová zomrela na následky zranení, ktoré utrpela pri páde vo svojom byte. Potvrdil to v piatok hovorca mestského úradu súdneho lekára v New Yorku. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Podľa hovorcu boli príčinou smrti 73-ročnej Trumpovej tupé nárazy do trupu. O jej úmrtí informoval vo štvrtok ako prvý samotný Trump. Polícia medzičasom uviedla, že Trumpová spadla vo svojom byte zo schodov. Naposledy ju naposledy v stredu popoludní.

Trumpová, rodená Zelníčková, pochádzala zo Zlína, v mladosti bola lyžiarkou. Za Donalda Trumpa sa vydala v roku 1977, bol jej druhým manželom. Pár tvorili do začiatku 90. rokoch minulého storočia. Rozviedli sa v roku 1992, pričom ich vypätému rozvodu predchádzal Trumpov vzťah s Marlou Maplesovou, jeho nasledovnou manželkou.

V posledných rokoch však mali exmanželia Trumpovci dobré vzťahy, pričom Ivana v roku 2017 vo svojej knihe uviedla, že sa s Donaldom raz týždenne rozpráva, aktuality.sk

X X X

Zamestnanci popradského letiska podávajú hromadné výpovede. Žiadajú odvolanie šéfa

 Zamestnanci hovoria o šikane a bossingu zo strany riaditeľa štátnej firmy Letisko Poprad-Tatry Petra Dujavu.

POPRAD: Základná organizácia integrovaného odborového zväzu zastupujúca zamestnancov štátneho podniku na popradskom letisku napísala ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi za stranu Sme rodina list. Jeho kópiu má redakcia Aktuality.sk k dispozícii.

Zamestnanci v liste ministra Doležala informujú o tom, že podávajú hromadné výpovede kvôli údajne neznesiteľnej šikane, takzvanému „bossingu“ a papalášskym manierom na pracovisku zo strany výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad-Tatry Petra Dujavu.

Výpovede sú ochotní stiahnuť iba „v jednom jedinom“ prípade a to vtedy, ak minister nominanta vládnej strany Sme rodina z funkcie šéfa popradského letiska okamžite odvolá. Na reakciu rezortu dopravy k dianiu na medzinárodnom letisku v Poprade zatiaľ čakáme.

Problémom šikana a arogancia

Podľa nespokojných zamestnancov sa mediálny obraz popradského letiska zásadne líši od skutočného diania za jeho múrmi.

„Týmto chceme informovať verejnosť o skutočnej situácii na letisku v Poprade, ktorá je diametrálne odlišná od toho, čo je prezentované v médiách a na sociálnych sieťach,“ tvrdia zamestnanci štátnej spoločnosti Letisko Poprad-Tatry a ďalej píšu:

„Vedenie letiska sa zmenilo v septembri roku 2020, no po dvoch rokoch, hoci znesieme veľa a boli sme aj dopredu upovedomení o možnom správaní pána riaditeľa je už situácia neúnosná. Zatiaľ čo v médiách a na papieri vykazuje letisko dobré výsledky, zvnútra dochádza k rozvratu spoločnosti. Pre dlhodobú šikanu a arogantný prístup výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad Tatry, a.s. sme sa po dôkladnom zvážení a vyhodnotení celej situácie rozhodli podať hromadnú výpoveď“.

Do funkcie dosadený ministrom

Ďalej v liste vypočítavajú konkrétne aktivity riaditeľa letiska, ktoré sa majú priečiť nielen dobrým mravom či etike ale aj pracovným povinnostiam zamestnancov letiska.

Popradský mestský poslanec a viacnásobný neúspešný kandidát na primátora Popradu Peter Dujava, ktorý v minulosti dokonca kandidoval aj na post riaditeľa verejnoprávnej RTVS, sa stal šéfom popradského letiska predvlani v septembri a to bez výberového konania.

Do funkcie ho dosadil minister dopravy Andrej Doležal. Stalo sa tak vďaka tomu, že štát je 97-percentným majiteľom akciovej spoločnosti Letisko Poprad-Tatry. Zvyšok podielov vlastnia mestá Poprad a Vysoké Tatry.

„Členovia orgánov takýchto spoločností sú volení priamo na zasadnutiach valného zhromaždenia spoločnosti hlasovaním všetkých akcionárov, ktorému nepredchádza výberové konanie. Výberové konanie na výkonného riaditeľa sa v spoločnosti nerealizuje, keďže túto funkciu podľa stanov spoločnosti vykonáva predseda respektíve podpredseda predstavenstva v závislosti od toho, koho zvolí predstavenstvo,“ vysvetlila Miriama Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy, aktuality.sk

X X X

Hraničný priechod v Ubli sa vyprázdnil, vojnu pripomínajú len vrtuľníky a sirény od susedov

 V malej obci sa postarali od začiatku vojny o viac ako 70-tisíc ľudí.

UBĽA: Život v Ubli na slovensko-ukrajinskej hranici sa vracia do starých koľají. Obec, kde trvalo žije takmer 800 obyvateľov, zažila po 24. februári nápor. Za celý čas sa postarali o približne 78-tisíc ľudí, ktorí prekročili hraničný priechod a utekali pred vojnou.

Obyvatelia Uble si už zvykli na prelety vrtuľníkov nad hlavami aj na nočné či denné húkanie sirén v neďalekom Veľkom Bereznom.

Starostka obce Nadežda Sirková je vo funkcii 16 rokov a opäť kandidovať sa nechystá. Svojmu nástupcovi chce nechať dedinu v takom stave ako pred vojnou u východných susedov. Potrebuje preto opraviť kultúrny dom, kde našli útočisko odídenci. Pokiaľ sa situácia nezmení – inak by ho opäť sprevádzkovala.

Núdzové ubytovanie zatvorili

Starostka si po takmer piatich mesiacoch vybrala dovolenku. Kvôli vnúčatám, potrebuje aj „vypnúť“.

 „Bol to extrém. Síce sme aj v minulosti boli zvyknutí na nápor ľudí, ktorí hlavne pred veľkonočnými a vianočnými sviatkami išli domov na Ukrajinu, toto však bolo niečo úplne iné a nové. Ak by po začiatku vojny neotvorili pre peších hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom, tak by sme to určite nezvládli,“ zamyslela sa Sirková.

Prvé dni riadila pracovníčky úradu z nemocnice, kde skončila s covidom. Hneď v prvú noc prešlo hranicou približne päťdesiat ľudí, najmä ženy a deti. Nevedeli, čo si majú počať, nikto ich nečakal. Obec okamžite sprístupnila kultúrny dom.

„Policajti tam zvážali odídencov. Potom sme otvorili telocvičňu a zháňali postele. Všetko bolo veľmi rýchle, postupne prichádzali ľudia s potravinami aj hygienickými potrebami,“ spomína starostka.

Kultúrny dom premenený na núdzové prechodné ubytovanie fungoval až do konca júna, potom ho zatvorili. Obec už ani neuzatvorila dohodu s dobrovoľníkmi, ktorí tam vypomáhali. Sami to starostke navrhli, nemali čo robiť.

„V auguste sme naplánovali rekonštrukciu priestorov. Treba opraviť sálu aj toalety, vymaľovať. Nutné je aj vyčistiť námestie pred ním, kde stáli stany, vyčistiť dlažbu. Veď tadiaľ prešlo viac ako 70-tisíc ľudí, je to zničené,“ poznamenala Sirková.

 „Zmeniť sa to môže kedykoľvek, ak by prišla ďalšia vlna. V prípade potreby sme pripravení sprevádzkovať ho do niekoľkých hodín.“

Sobáše museli zrušiť

Z námestia pred kultúrnym domom ako posledný zložili stan organizácie UNHCR a presunuli ho priamo k hraničnému priechodu. V čase našej návštevy bol prázdny.

Starostka ľutuje, že musela zrušiť dva sobášne obrady v kultúrnom dome. Ľudia ich mali objednané už rok predtým. Jeden mal byť v máji, druhý v júli.

„Išlo o našich rodákov, rodičia celý život žijú v Ubli, ich deti sa tu narodili a chceli sa tu aj zosobášiť. Museli to presunúť do vedľajšej obce,“ hovorí Sirková.

Situácia sa síce v obci upokojila, no starostka má stále plno práce s humanitárnou pomocou pre Ukrajinu.

„Vidíme, čo sa deje na Ukrajine. Naše zbožné prianie je, aby bol pokoj. No samotní Ukrajinci vyzývajú ľudí z miest, kde sa bojuje, aby odtiaľ odišli. A tak máme len pár kilometrov od našej obce za hranicou plno utečencov, ktorí utiekli pred vojnou, ale nechcú ísť do Európskej únie a vyčkávajú. A tak im pomáhame z peňazí, ktoré ešte máme od rôznych firiem a občianskych združení na humanitárnu pomoc,“ poznamenáva Sirková.

Komunikuje so starostami obcí za hranicou, ktorí jej posielajú zoznamy, čo potrebujú, aké potraviny či hygienické potreby.

„Snažíme sa aspoň jedno auto poslať raz týždenne. Robíme to z dobrej vôle.“

Cez hraničný priechod v súčasnosti prechádzajú prevažne študenti hľadajúci brigádu či ženy, ktoré pracujú na Slovensku alebo sem chodia nakúpiť.

„Migrácia cez hranicu je teraz podobná ako pred vojnou,“ konštatuje Sirková.

Po odídencoch zostal vrak

Po skončení prvej utečeneckej vlny prišla koncom júna vlna „automobilová“. Na hraničnom priechode v Ubli bol čas čakania na výstupe z Európskej únie aj viac ako 75 hodín. Ukrajinci mali na dovoz jazdených vozidiel z Európskej únie dočasné oslobodenie od cla a daní, ktoré sa končilo posledný júnový deň.

„Roznášali sme vodu, neskôr sa podarilo priviezť cisterny. Museli sme zabezpečiť aj toalety a smetné koše. Stúpala nervozita, ľudia čakali v horúčavách. Takže sme zasa boli v jednom kole,“ podotýka Sirková.

 V minulosti sa Ubľa stala skládkou jazdených automobilov práve pre vysoké clá a dane. Ľudia prišli do obce, auto nechali pri lese a pešo prešli na Ukrajinu. Pre vozidlo sa už nevrátili. Išlo o desiatky vozidiel. Starostka mala obavy, aby sa situácia nezopakovala po termíne oslobodenia od dane a cla.

„Vtedy som situáciu riešila niekoľko rokov, nakoniec všetky odviezli na vrakovisko. Teraz máme v dedine len jeden vrak za kultúrnym domom. S tým autom prišli utečenci po začiatku vojny a nechali ho tu,“ poznamenáva starostka.

 Riešili cyklochodník aj cestu

Koncom júna mala starostka problém. Netušila, z čoho vyplatí elektrinu, aby sa v obci svietilo. Od februára nemala vyplatené financie od štátu.

„Na účte takmer nič nebolo. Ale dostali sme financie, tri platby a ešte posledná sa kontroluje a nie je vyrovnaná,“ konštatuje Sirková.

Nešlo o malú sumu, ale o 30-tisíc eur. Ďalších zhruba 7-tisíc je na ceste. Starostka verí, že sa podarí získať aj ďalšie peniaze na odpratávanie odpadu, s ktorým má Ubľa problém kvôli hranici dlhodobo. V minulosti stávali kolóny automobilov pred sviatkami na Ukrajine aj v obci, ľudia vyhadzovali smeti, kde sa dalo a obec to upratovala. „Nikto nám to nikdy nerefundoval. To by som chcela zmeniť.“

 Utečenecká kríza zamestnala starostku aj úradníkov naplno, život v obci sa však nezastavil a museli riešiť aj dennodenné problémy, ktoré nastali.

„Dokonca sme stihli podať projekt na realizáciu cyklochodníka, zapojení sme v pláne obnovy pre Poloniny a uvidíme, ako skončíme s výzvou na opravu miestnej komunikácie. Na jeseň by sa v obci mali rekonštruovať aj autobusové zastávky,“ vyratúva činnosti, ktoré robila s pracovníkmi úradu popri agende s odídencami.

Ľudia v obci sa podľa nej už upokojili, no stále si nevedia zvyknúť na sirény za hranicou a prelety vrtuľníkov.

„Najmä staršia generácia bola na začiatku ustráchaná. Niektorí ešte zažili vojnu, naraz sem prišlo množstvo policajtov a vojakov, bolo tu plno cudzích ľudí. Teraz je to už lepšie,“ konštatuje Sirková.

Spočiatku jej ľudia volali, keď zneli sirény, či nebudú bombardovať aj Ubľu. Sama sa prichytila pri myšlienkach, čo by vtedy robila, keď v obci nemajú žiaden kryt ani bunker.

„Dostala som aj požiadavku, aby som cez obecný rozhlas hlásila, kedy budú nad Ubľou prelietavať vrtuľníky. Vysvetlila som, že nemám takéto informácie a je to záležitosť armády,“ pousmiala sa starostka.

Najbližšie tri týždne bude dovolenkovať a venovať sa vnúčatám. Je vyčerpaná, potrebuje relax a vyčistiť si hlavu. „Mobilný telefón však ostáva zapnutý. Inak sa nedá, stále sa niečo deje a treba to riešiť. A na to je tu starosta,“ hovorí Sirková.

Kupovali minerálky aj sladkosti

Obec opäť žije pokojným životom, zo záhrad počuť hukot kosačiek, pri jednom rodinnom dome opravujú chodník.

„Zatiaľ je tu dobre. Len stále je na Ukrajine vojna. Kedykoľvek sa môže všetko zmeniť a zasa tu bude chodiť množstvo utečencov. Pokiaľ môžeme, tak pomôžeme,“ hovorí pán Ladislav.

V miestnych potravinách mali najmä počas júna, keď ľudia čakali v kolónach, aby previezli na Ukrajinu automobil, množstvo práce.

„Kupovali minerálky, veľa minerálok. Ale aj potraviny a pre deti sladkosti. Vtedy sme sa nezastavili,“ hovorí pokladníčka. Jej kolegyňa dochádza z Dúbravy, vzdialenej od Uble štyri kilometre. Medzi oboma obcami sa vytvorila kolóna.

„Niekedy som mala problém dostať sa do práce alebo domov. Policajti priebežne domácich púšťali, no niekedy sme čakali aj viac ako desať minút, kým nás pustili,“ hovorí pri dokladaní tovaru.

Cestou k tri kilometre vzdialenému hraničnému priechodu od obce idú po chodníku ženy. Keď vidia auto, snažia sa ho zastaviť, aby nemuseli ísť pešo.

 „Boli sme si nakúpiť, pretože tu je väčší výber a niektoré veci sú aj lacnejšie,“ hovorí pani Anna. Spolu so susedkou Irinou žijú vo Veľkom Bereznom. Na sirény si už zvykli a aj keď ich stále počuť, je to menej, ako na začiatku vojny.

„Z Berezného odišli mnohí muži do vojny. Najviac sme sa báli, keď dopadli rakety pri Ľvove, to je už blízko, len asi 200 kilometrov od nás,“ zhodli sa ženy.

Priamo na hraničnom priechode nikoho niet. Smerom na Ukrajinu je prázdno, na vstup na Slovensko čakali dva automobily, aktuality.sk

X X X

Francúzsko: Ohňostroj na oslavách Dňa Bastily zabil sedemročného chlapca

Miestni vyšetrovatelia začali trestné stíhanie vo veci neúmyselného zabitia. Počas osláv Dňa dobytia Bastily v meste Cholet na západe Francúzska prišiel o život sedemročný chlapec a jeho 24-ročná sestra. Incident sa odohral, keď uprostred davu ľudí vybuchol ohňostroj. V piatok o tom informoval starosta mesta Cholet, píše TASR podľa správy britskej stanice BBC.

Starosta Choletu Gilles Bourdouleix uviedol, že obete sa nachádzali aj s ďalšími rodinnými príslušníkmi na miestnom futbalovom ihrisku približne 50 metrov od miesta, kde sa odpaľovala pyrotechnika. Jedna z rakiet explodovala medzi ľuďmi, pričom sedemročný chlapec bol na mieste mŕtvy. Jeho 24-ročná sestra následne dostala infarkt, ktorému podľahla. Niekoľko ďalších prítomných ľudí utrpelo zranenia.

Miestni vyšetrovatelia začali trestné stíhanie vo veci neúmyselného zabitia. Podľa prokurátora Érica Bouillarda prvotné dôkazy naznačujú, že jeden z blokov ohňostroja nefungoval správne, došlo k výbuchu, a ten vystrelil niekoľko rakiet.

Starosta Bourdouleix však vyhlásil, že spoločnosť, ktorá zabezpečuje ohňostroje, je spoľahlivá. Organizátori podľa neho nepredpokladali, že ľudia budú sledovať ohňostroj z ihriska.

V meste Cholet sa tradičné ohňostroje pri príležitosti Dňa dobytia Bastily konali po dvojročnej pauze zapríčinenej pandémiou koronavírusu, aktuality.sk

X X X

Kysucká diaľnica potrebuje nové štúdie, diaľničiari na ne ešte nedodali všetky podklady

Štúdia uskutočniteľnosti by mala byť hotová v októbri, firma ešte čaká na materiály.

KYSUCE: Diaľnica je vo vysokom štádiu projektovej prípravy, no všetko sa môže zmeniť. Kysučania, ktorí urgentne potrebujú novú autostrádu, sú opäť bez vízie, kedy by sa aspoň mohlo začať s jej výstavbou.

Nemajú podklady

Jaspers, poradný orgán Európskej únie požiadal, aby Slovensko vypracovalo novú štúdiu uskutočniteľnosti nedokončených úsekov diaľnice D3, v súvislosti s tým vznikne aj nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Nové analýzy sú podmienkou, aby štát dostal na diaľnicu európske peniaze.

Spoločnosť AFRY CZ, ktorá má štúdiu realizovateľnosti pripraviť, podpísala zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou v októbri minulého roka. V nej sa zaviazala odovzdať hotovú štúdiu rok od podpísania zmluvy, čiže v októbri 2022.

Diaľničiari však firme stále nedodali podklady potrebné k jej vypracovaniu, chýbať má aktuálny dopravný model, na ktorý AFRY čaká. Eva Žgravčáková, hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti pre Aktuality.sk povedala, že výsledky dopravného modelu plánujú spoločnosti AFRY doručiť v dohľadnej dobe, termín bližšie nešpecifikovala. Na otázku, či je kvôli tomu ohrozený termín vypracovania štúdie, neodpovedala.

Na štúdiu uskutočniteľnosti nadväzuje vypracovanie EIA. Momentálne nie je jasný termín, kedy by mohli byť hotové. Od toho sa odvíja ďalší postup pri výstavbe.

Nové trasovanie

Diaľnica je momentálne naprojektovaná so zachovaním rýchlostnej cesty 1/11 medzi Čadcou a Žilinou. Štúdia realizovateľnosti má však predstaviť také technické riešenia, kedy bude diaľnica D3 najmä v časti Krásno nad Kysucou súčasťou cesty 1/11, pričom miestna doprava by viedla po cestách druhej triedy.

Pre Kysučanov je to neprijateľné, dôvodia, že regionálna doprava v úseku medzi Čadcou a Žilinou vysoko prevyšuje kapacitu ciest druhej triedy.

Zároveň pokiaľ by diaľničiari šli do budovania variantu, ktorý by rátal s využitím súčasnej cesty 1/11 ako časti diaľnice, celá projektová príprava by sa vrátila na začiatok.

Opravy sú nevyhnutné, no zdržujú

Dopravná situácia na Kysuciach je v katastrofálnom stave. Denne tadeto prejdú desaťtisíce vozidiel, veľká časť z nich sú kamióny. Po dostavbe diaľničného úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec sa kilometrové kolóny domáceho aj medzištátneho tranzitu prestali kopiť vo Svrčinovci, presunuli sa do lievika pri Kysuckom Novom Meste. Potrebných je dostavať dvadsaťdva kilometrov.

Miestni stoja v hodinových kolónach, starostovia Dolných Kysúc sa sťažujú, že z ich obcí sa na hlavný ťah 1/11 autom nedá pre neustálu premávku dostať. V súčasnosti medzi Čadcou a Žilinou opravujú dva mosty – jeden v Oščadnici, ďalší v Kysuckom Lieskovci. Obe opravy výrazne zdržujú premávku.

Most v Radoli na rovnakej trase, ktorý je v dezolátnom stave, mali rovnako opravovať v týchto mesiacoch. Zhotoviteľ však na stavbu nenastúpil, žiadal navýšenie peňazí. Slovenská správa ciest odstúpila od zmluvy a na zhotoviteľa chce vyhlásiť novú súťaž, aktuality.sk

X X X

NKÚ registruje za prvý polrok takmer 400 podnetov od občanov

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) SR registruje za prvý polrok takmer 400 podnetov od občanov. S prichádzajúcimi komunálnymi voľbami očakáva ich postupný nárast.

Informovala o tom riaditeľka odboru internej a externej komunikácie NKÚ Zuzana Devera. Verejnosť preferuje elektronickú formu podaní pred zasielaním listov. Polovicu podnetov dostáva úrad e-mailom.

„Podobne ako minulý rok občania najčastejšie upozorňujú na nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom v správe štátu, obcí a miest či samosprávnych krajov, na prevody a prenájmy majetku, na postup pri prideľovaní dotácií či zneužívanie právomocí verejných činiteľov, ako aj na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní a nedodržiavanie infozákona,“ priblížili kontrolóri s tým, že ide o 80 percent všetkých podnetov.

Nízky počet anonymných podaní

NKÚ druhý rok po sebe eviduje nízky počet anonymných podaní, ktoré sa pohybujú na úrovni menej ako desať percent. „To, že sa ľudia neboja ísť s kožou na trh, je prejavom ich dôvery v národnú autoritu,“ povedal predseda úradu Ľubomír Andrassy. Dodal, že NKÚ chráni identitu oznamovateľov.

Vzhľadom na závažnosť informácií a problematiku časti podnetov sa vedenie úradu rozhodlo rozšíriť plán kontrol na tento rok. Zaradili tam audity obcí Pukanec, Lomnička, Žehra či Uhliská. Na základe podnetov kontrolóri preverujú aj Košický samosprávny kraj a správu ciest tohto kraja, na ktorých činnosť upozornilo spolu 12 podnetov.

Kontrolóri sa pozrú aj na hospodárenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Národnej diaľničnej spoločnosti a dvoch štátnych záchraniek.

Sťažovanie na nečinnosť

Občania sa v podnetoch sťažujú na nečinnosť hlavných kontrolórov obcí a miest. Tí majú byť podľa NKÚ prvou inštanciou kontroly nielen zákonnosti, ale aj hospodárnosti či efektívnosti využívania verejných financií a samosprávneho majetku.

„Vnútorná kontrola musí byť schopná identifikovať riziká, popísať situácie, keď sa verejní činitelia môžu dopúšťať trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku alebo zneužívania zákonných právomocí,“ vysvetlil Andrassy.

Úrad už má podnety od niektorých kontrolórov samospráv, ktorí upozorňujú na nekalé konanie starostov či primátorov. Oproti minulým rokom ide podľa NKÚ o novinku.

Možnosť obrátiť sa na prokuratúru

Úrad pripomína, že v prípade zistenia porušenia zákona či nehospodárneho nakladania s majetkom sa môžu kontrolóri či poslanci zastupiteľstva priamo obrátiť na príslušnú prokuratúru.

„Do úvahy pripadá aj podanie trestného oznámenia pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa či porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku starostom či primátorom,“ poukázal.

Slováci sa obracali na NKÚ aj so žiadosťami o preverenie výberu koncesionárskych poplatkov RTVS. Požadovali kontrolu zrušených spojov v obciach či nečinnosti stavebných úradov, prieťahov pri stavebných konaniach a vydaní správnych rozhodnutí. Pozemkové spoločenstvá chceli skontrolovať výrub stromov.

„Takýchto podaní je približne pätina, sú však nad rámec zákonných kompetencií úradu. V prvom polroku 2022 takto verejnosť požadovala napríklad stanoviská k predaju pozemkov v správe štátu alebo posudky k predajom majetku v obciach a mestách,“ uviedol úrad, aktuality.sk

X X X

 Darovaním krvi viete zachrániť život až trom ľuďom. Najviac ju potrebujú onkologickí pacienti

 Počas prvej vlny covidu klesol počet darcov o približne 74 percent. Národná transfúzna služba SR tak prvýkrát čelila situácii, keď v krátkom čase prišla o enormný počet darcov krvi. Vysvetľuje projektová manažérka Martina Frigová.

Počas pandémie koronavírusu klesli rapídne zásoby krvi a transfúzna služba čelila jej nedostatku. Dnes je už situácia výrazne lepšia a pomaly sa blížime k predpandemickému obdobiu. Problémové sú však letné mesiace, keď v nemocniciach a na operačných sálach chýba krv. Národná transfúzna služba Slovenskej republiky preto pravidelne vyzýva darcov, aby prišli ešte pred odcestovaním na dovolenku, pretože po návrate ich čakajú viaceré obmedzenia.

X X X

V rozhovore s projektovou manažérkou Národnej transfúznej služby SR Martinou Frigovou sa dozviete:

x Náš rozhovor sme začali obdobím pandémie. Vieme pokles darcov povedať v číslach?

Pred pandémiou chodilo na naše odberné pracoviská darovať krv zhruba 4 000 až 5 000 darcov týždenne. Po prepuknutí pandémie prišlo na naše pracoviská počas niektorých týždňov len 900 darcov.

x Zaúradoval strach?

Áno, boli sme konfrontovaní so situáciou, keď nikto nevedel, čo sa bude diať. Platili zákazy vychádzania a každý sa bál, že ochorie. Pre prvú vlnu bol charakteristický strach a obavy. Darcovia sa báli, že keď prídu na naše pracoviská, tak by mohli ochorieť. Počas druhej a tretej vlny už neprevládal strach, pretože darcovia zistili, že na pracoviskách máme zavedené prísne protipandemické opatrenia.

x Počty darcov sa však počas ďalších vĺn nezvýšili. Čo bol problém?

Samotná chorobnosť darcov. Ochoreli na covid-19, boli v kontakte s pozitívnou osobou, skončili v karanténe alebo prišli darovať krv a hneď potom zistili, že sú pozitívni.

x Dostávame sa už na predpandemické čísla?

Postupne sa k nim blížime, ale stále nie sme v stabilizovanej situácii. Rozbieha sa ďalšia vlna koronavírusu, čo sa opäť podpíše na darcovstve.

x Predstavme si situáciu, že máme na transfúziologických pracoviskách k dispozícii minimum krvi. Ak by napríklad teraz prestali darcovia chodiť, na aký scenár sa môžeme pripraviť?

My sme vlastne taký stav zažili počas pandémie. Takže s takou situáciu sme konfrontovaní boli. Ruka v ruke s tým však išli iné opatrenia. Lekári odložili celú bielu medicínu a nevykonávali sa plánované operačné zákroky, čo vlastne znamenalo, že požiadavka nemocníc na krvné prípravky bola nižšia. Aj napriek rapídnemu poklesu darcov sme neprišli do stavu, že by sme neboli schopní zásobiť nemocnice. Neodvážim sa predikovať scenár inej situácie, pretože to závisí od veľa premenných.

x Funguje pri darovaní krvi spolupráca medzi krajinami?

Krajiny sa snažia byť sebestačné v zásobovaní krvou aj z dôvodu, že nie všade sa krv testuje rovnakými testami. Krv sa medzi krajinami EÚ nevymieňa, okrem špeciálnych situácií, keď sa hľadá krv od darcov so vzácnymi krvnými skupinami.

x Keď sme prišli na toto odberné pracovisko, dostali sme nový respirátor, návleky a dotazník o koronavíruse. Plánujete ďalšie opatrenia?

Opatrenia od začiatku pandémie pretrvávajú. Meriame návštevníkom telesnú teplotu a musia si vydezinfikovať ruky. Okrem protipandemických opatrení vypisujú aj takzvaný check list, kde zistíme cestovateľskú a zdravotnú anamnézu. Pýtame sa darcov na zdravotný stav za posledných 14 dní a zisťujeme aj to, či neboli za posledný mesiac v zahraničí. Jedným z opatrení, ktoré už ostane zavedené nastálo, je objednanie darcu na presný čas darovania krvi. Týmto opatrením regulujeme počet darcov na odberných pracoviskách a darca si vie lepšie zmanažovať svoj vlastný čas.

x Keď spomínate zahraničie, ktoré krajiny máte na mysli?

Ak darca cestoval do zahraničia v rámci EÚ, tak nemôže darovať krv sedem dní po návrate. Ak cestoval mimo EÚ, nemôže darovať krv 28 dní. Tieto lehoty sa môžu priebežne meniť.

x Počas leta máte nedostatok darcov. Predpokladám, že je to spôsobené dovolenkami.

Počas leta je viacero obmedzení. Keď sa ľudia z dovolenky vrátia a chcú darovať krv, tak nemôžu, lebo je tam spomínané obmedzenie v závislosti od toho, v ktorej krajine boli. Je to preto, aby darca prečkal inkubačnú dobu ochorenia, ktoré sa u nás nemusí bežne vyskytovať. V okolitých krajinách je počas leta typický vírus západonílskej horúčky, ktorý je prenášaný komármi. Má príznaky chrípky. Vyskytuje sa v obľúbených destináciách Slovákov, ako napríklad Grécko, Taliansko, Nemecko a Chorvátsko. Ak je vo vami navštívenej oblasti zaznamenaný výskyt ochorenia, krv nemôžete darovať až mesiac.

x Na Slovensku už máme opičie kiahne. Ovplyvní to darovanie krvi?

Určite áno, už sme vydali usmernenia pre darcov. Každý, kto bol v kontakte s osobou, ktorá má len podozrenie na opičie kiahne, nemôže darovať krv až dva mesiace. Je to pre nás Európanov nové ochorenie, neboli sme s ním v minulosti konfrontovaní. Očakávame, že opatrenia pri tomto type ochorenia sa budú nastavovať a upravovať v závislosti od pokynov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a usmernení Európskej komisie.

x Na Slovensku sa každoročne spotrebuje približne 180 000 transfúznych jednotiek červených krviniek. Pacient však nedostane krv tak, ako ju darca daruje.

Krv spracujeme na jednotlivé zložky a vytvoríme tak tri prípravky. Ide o červené krvinky, krvné doštičky a krvnú plazmu. Jeden človek tak vie zachrániť život až trom ľuďom. V nemocnici je podaný pacientovi konkrétny krvný prípravok, ktorý mu je indikovaný lekárom.

x Keď spomínate krvnú plazmu, tak mnoho Slovákov ju chodí darovať hneď za hranice, do susedného Rakúska, kde dostanú finančnú kompenzáciu. Aj v Česku je možná takzvaná finančná náhrada do výšky tisíc korún. U nás však nič také nie je.

To, že chodia darcovia do Rakúska darovať časť svojej krvi, nie je celá krv. Aj u nich je darovanie krvi dobrovoľné a bezpríspevkové. Okrem krajín, ktoré ste spomenuli, aj v Maďarsku a Nemecku majú súkromné centrá, ktoré odoberajú plazmu za finančnú protihodnotu. V ostatných krajinách Únie je to tak ako u nás. Podľa našej legislatívy je darovanie krvi či plazmy dobrovoľné a bezpríspevkové.

x Aby sa nerobil biznis s krvou?

Cieľom dobrovoľného bezpríspevkového darcovstva krvi je, aby hlavným motívom darovania krvi bol altruizmus, záujem pomáhať, bez ohľadu na to, či niečo dostanem. Pri vidine odplaty, či už finančnej, alebo nefinančnej, môže nastať pohnútka zamlčať informácie o svojom zdravotnom stave, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť zdravotný stav prijímateľa transfúzneho prípravku.

x Koľko krvi spotrebujú lekári pri náročnom operačnom zákroku?

Medzi najväčších „spotrebiteľov“ krvi patria onkologickí pacienti. Už počas liečby potrebujú pravidelne dostávať transfúzie krvi. Počas transplantácie sa spotrebuje asi 50 až 100 transfúznych jednotiek na pacienta. Len na upresnenie, jedna jednotka je 450 mililitrov krvi. Veľa jednotiek spotrebujeme aj pri kardiovaskulárnych zákrokoch či ťažkých pôrodoch. Tam začíname na 20 jednotkách krvi.

x Na sociálnych sieťach môžeme vidieť výzvy, aby ľudia išli darovať krv konkrétnemu pacientovi, pretože nemocnica nemá dostatok krvi.

Stretávame sa s takýmito výzvami, avšak idú úplne mimo nás. Tiež sa o nich dozvedáme zo sociálnych sietí či z médií. Výzvu založí nezávisle od nás väčšinou niekto z rodiny či priateľov pacienta. Často potom dostávame otázky, či je nedostatok krvi. Rozumieme týmto výzvam. Rodinní príslušníci alebo priatelia chcú akokoľvek pomôcť, aby sa ich blízky uzdravil. A výzva na darovanie krvi takouto pomocou je.

x Ľudia však môžu prísť darovať krv na konkrétne meno.

Samozrejme, vystavíme im potom potvrdenie, že darovali krv na meno dotyčného pacienta. Títo darcovia potom potvrdenia odnesú do krvných bánk nemocníc. Pri výzvach sa však stáva, že kolujú ešte veľmi dlho a pacient môže byť už dávno doma.

x Hovorí sa, že darovaním krvi pomáhame aj sebe – zvyšuje sa tým odolnosť organizmu. Je to pravda?

Pravidelní darcovia hovoria, že keď chodia darovať krv, je to pre nich návykové. Cítia, že už sa blíži ten interval, u mužov je to každé tri a u žien každé štyri mesiace. Organizmus si na to navykne a potrebuje to. Z fyziologického hľadiska je dokázané, že keď zoberieme 450 mililitrov krvi, tak vlastne odoberieme červené krvinky a tým dochádza k ich rýchlejšej obnove v kostnej dreni. Človek sa potom môže cítiť silnejší a plný energie.

Prvodarcovia často hovoria, že prišli darovať preto, lebo niekto z blízkych je chorý alebo mal nehodu a akútne potrebuje krv. Z mnohých sa potom stávajú pravidelní darcovia. Na Slovensku máme aj takých darcov, u ktorých evidujeme aj viac ako 280 odberov, aktuality.sk

X X X

Zničila ju cholera, neskôr vojna. Druhá najmenšia obec na Slovensku vie hospodáriť s tým, čo má

 Hoci má iba 15 obyvateľov, zatiaľ sa zlučovať neplánuje. Obyvatelia šarišskej obce Havranec však musia chodiť na nákupy či do krčmy do vedľajšej dediny.

Pôvodní obyvatelia vyrábali šindle, chovali dobytok a pracovali v lese. Najprv ich v 18. storočí zdecimovala cholera, neskôr nedostatok práce a následne druhá svetová vojna.

Dnes má obec Havranec v okrese Svidník podľa posledného sčítania 15 obyvateľov a patrí jej druhé miesto v rebríčku najmenších obcí na Slovensku. Podľa starostu Milana Ščerbu však nič nenasvedčuje tomu, že by ich mala pohltiť nejaká väčšia dedina. Hospodáriť sa im darí vďaka daniam z pozemkov.

Údolie smrti

Do Havranca vedie zo Svidníka úzka kľukatá cesta. Popri nej míňame scenériu pripomínajúcu boje karpatsko-duklianskej operácie. Ako prvý udrie do oka Ústredný pamätník tankistom. Tvoria ho nemecký a sovietsky tank, ktoré sú postavené proti sebe ako symbol ťažkých bitiek.

Všadeprítomné sovietske tanky rozostavané po okolí či nápis Údolie smrti v štýle notoricky známeho Hollywoodu je mementom jednej z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny, pri ktorej v boji s Nemcami zahynuli desaťtisíce sovietskych a československých vojakov.

Za nápisom Údolie smrti míňame obce Kružlová, Svidnička, Dlhoňa. S bujnejúcou vegetáciou a zužujúcou sa cestou sa blížime k cieľu. V diaľke badáme tabuľu Havranec a pod ňou rusínsky ekvivalent. Na východe Slovenska pomerne častý jav. Za ňou zazrieme prvé rodinné domy. Súpisných čísel je v celej dedine s kostolom aj obecným úradom celkovo štrnásť.

Na svahu sa týči drevený kostol. Na pohľad sa môže zdať, že patrí k národným kultúrnym pamiatkam Karpatskej drevenej cesty, v skutočnosti bol však postavený až v 20. storočí. V jeho blízkosti sa nachádza cintorín. I počet hrobov naznačuje, že sme prišli do jednej z najmenších dedín na Slovensku.

 Ekonomike pomáhajú lesy

Pred obecným úradom stretávame starostu. Milan Ščerba má v Havranci tretinový úväzok, popri tom má aj iné zamestnanie. V miestnom zastupiteľstve okrem neho sedia tri osoby.

„Tu sa konajú voľby, ale napríklad aj rodinné oslavy,“ hovorí starosta, keď vchádzame do budovy úradu.

Osvieži nás príjemný chládok. V prvej miestnosti sú rozložené stoly do tvaru písmena U a stoličky, v druhej provizórna kancelária s pecou na drevo.

„Všetci tu kúria pevným palivom alebo elektrinou. Plyn, vodovod ani kanalizácia tu nie sú,“ vysvetľuje starosta s tým, že internetové pokrytie majú len niektorí operátori.

Mohlo by sa zdať, že taká malá obec len ťažko vyžije a ekonomické problémy sa jej nevyhýbajú. Rozpočtu však podľa starostu pomáhajú dane z pozemkov. V katastri sa totiž nachádza viac ako 140 hektárov štátnych lesov. Každoročne sa im vďaka tomu do obecnej kasy dostane približne 7000 eur. K tomu ešte podielové dane, ktoré predstavujú asi 200 eur na osobu.

 Obyvateľstvo je tu rôznorodé – okrem väčšiny, ktorá je v dôchodkovom veku, tu žijú aj mladí. Zopár ľudí sem chodí príležitostne na chalupy, trvalý pobyt tu zatiaľ nemajú.

„Za posledných päť rokov sa tu narodili dve deti. Moje,“ hovorí s humorom starosta o populačnom prírastku. Na otázku, kde si môžu občania nakúpiť potraviny, odpovedá, že najbližší obchod je vo vyše šesť kilometrov vzdialenej obci Kružlová. Rovnako aj škola a krčma.

Z obecného úradu sa vydávame smerom k novozrekonštruovanej autobusovej zastávke. Autobusy prichádzajú pred tehlový prístrešok dvakrát denne – pred siedmou ráno a pred jednou popoludní. Prvý odchádza do Svidníka, druhý do Vápeníka.

 Cholera, nezamestnanosť, vojna

Obec Havranec sa v dobových záznamoch prvýkrát spomína v 16. storočí ako Gawriniecz, z neskoršieho obdobia sú známe pomenovania Gavrianec a Kishollód. Názov Havranec dostala v 20. rokoch 20. storočia.

Pôvodne ju osídlili Rusíni z územia dnešného Poľska. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a lesníctvom. Známi boli tiež výrobou šindľov. Hoci populácia nikdy neprekročila stovku, podľa starostu tu kedysi žilo viac ľudí. Počty zredukovala v 18. storočí cholera. Koncom 19. a 20. sa Havrančania pripojili k vlne vysťahovalectva, počas ktorej hľadali mnohí obyvatelia chudobných regiónov habsburskej monarchie lepší život v USA či Kanade.

V roku 1944 bol ako všetky dediny v Údolí smrti aj Havranec dejiskom karpatsko-duklianskej operácie. „Počas bojov tu padlo tritisíc vojakov. Zomierali aj civilisti,“ hovorí starosta o vojenských stratách. Väčšina obce bola vtedy zničená.

Vzmáhať sa začala postupne. Po vojne mnohí odchádzali za prácou do miest. Lepšie časy nastali až v 60. rokoch, keď do dediny začal chodiť autobus, elektrifikovali ju a v okolí vznikali pracovné príležitosti.

 Sakrálne umenie i vojenská história

Havrancom na severovýchode Slovenska sa končí región Horný Šariš. Za dedinou je už iba les a štátna hranica. Vo väčšine okolitých obcí sa nachádzajú drevené kostoly, takzvané cerkvi. Ide o vzácne stavby sakrálnej architektúry. Predstavujú pomyselnú hranicu medzi západným a východným obradom.

Najvzácnejšie, ktoré sú zapísané aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO, stoja v obciach Bodružal, Ladomirová, Hervartov a Ruská Bystrá.

V neďalekom Svidníku dopĺňa vojnovú históriu Vojenské historické múzeum. Na Dukle, kde sa začína najdlhšia turistická trasa na Slovensku – Cesta hrdinov SNP, zasa monumentálny pamätník a rozhľadňa, aktuality.sk