Kto zarobil najviac? Viacerí majú domy v zahraničí, Šimkovičová či Šaško nevlastnia nič. Minulý rok bolo Slovensko svedkom historického momentu – prvýkrát bola vymenovaná úradnícka vláda. To však nebolo všetko. Na stoličke premiéra sa vystriedali traja muži a na ministerských postoch celkovo 45 šéfov rezortov. Občania tak zažili tri rôzne vlády. Sú medzi nimi nováčikovia aj dobre známe politické tváre. Za svoje majetky by sa v úlohe zemepána nemusel hanbiť šéf pôdohospodárstva Richard Takáč, minister obrany Robert Kaliňák si státisíce z advokácie nezapísal a premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) pribudol nový byt. Niektorí ministri vlastnia byty či domy v Kanade, Francúzsku aj Dánsku. Kto zarobil najviac a kto nevlastní nič?

Pravda sa pozrela na majetkové priznania troch premiérov a ministrov, ktorí sedeli v čele rezortov v roku 2023. Podľa príjmov z verejnej funkcie vyhrávajú Ficovi ministri, ak vezmeme do úvahy celkové príjmy, vládnu ódorovci.

Fico o koalícii, pohrozil každému, kto by chcel kupovať poslancov

Najviac ako premiér zarobil Ódor, Ficovi pribudol byt

Z troch premiérov, ktorých Slovensko minulý rok zažilo, zarábal najlepšie úradnícky predseda vlády Ľudovít Ódor. Prezidentka Zuzana Čaputová ho do funkcie vymenovala 15. mája a spolu s ďalšími ministrami vládli až do vymenovania štvrtej vlády Roberta Fica 25. októbra. Ako premiér pôsobil 163 dní, ešte predtým zastával funkciu člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS). Za výkon vo verejnej funkcii si pripísal niečo vyše 122-tisíc eur.

Ódor: Vyzerá, že to bola naša posledná vláda, štvrtý útok odchádza z ľadu

Člen Bankovej rady NBS zarábal podľa výročnej správy za rok 2023 v priemere v čistom okolo ôsmich až deviatich tisíc a to vrátane všetkých paušálnych náhrad, benefitov či odmien. Čo sa týka premiéra, ten si prilepšil o zhruba 6,5-tisíc eur. Túto sumu tvorí základná mzda, ktorá sa kvôli zmrazeniu platov odvíja od platu poslanca z roku 2021, funkčný príplatok a paušálne náhrady.

Okrem toho si však Ódor na svoje konto pripísal ďalších takmer 123-tisíc eur z príjmov mimo verejnej funkcie. V majetkovom priznaní má uvedený zisk z podielových fondov či rôzne vklady v bankách. Čo sa týka majetku, stále vlastní dva byty v Devínskej Novej Vsi a Veľkých Kosihoch a dve autá, z toho jedno bolo služobné. Druhým najlepšie zarábajúcim predsedom vlády je už štvornásobný premiér Robert Fico (Smer).

Ako premiér a poslanec si prilepšil o viac ako 54-tisíc eur a mimo verejnej funkcie zarobil zhruba 47,5-tisíc eur. Podľa majetkového priznania pôsobil aj ako advokát. V jeho priznaní pribudlo vlastníctvo luxusného bytu v rezidencii Sokolská, ktorý koncom decembra minulého roka kúpil od dlhoročného poslanca Smeru Dušana Muňka za niečo vyše pol milióna eur – teda v hodnote takmer dvakrát nižšej, než bola trhová cena. V nájme u Muňka bol od roku 2019, kedy sa odsťahoval z rezidencie Ladislava Bašternáka Bonaparte. V majetkovom priznaní však neuvádza žiadnu hypotéku, len úspory a stavebné sporenie. Okrem bytu v Starom Meste vlastní aj vinicu na Vinohradoch či zdedenú ornú pôdu v Hrušovanoch a Preseľanoch.

Tretím premiérom, ktorého vláda v decembri 2022 padla, bol Eduard Heger. Na účet si pripísal len príjem z verejnej funkcie – necelých 51-tisíc eur. Vlastní dva byty v Dúbravke, má dve hypotéky, podiel v eseročke a rovnako ako Fico, ani on nevlastní žiadne auto. V budúcoročných majetkových priznaniach však platy premiéra, podpredsedov vlády a ministrov stúpnu o niekoľko tisíc eur, a to napriek zlému stavu verejných financií a následnej tvrdej konsolidácii.

Keďže sú platy verejných činiteľov od roku 2022 kvôli vysokému zadlženiu Slovenska zmrazené v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, zvyšovať sa budú paušálne náhrady. Plat premiéra tak bude zhruba ako 11,2-tisíc eur (zvýšenie o päťtisíc eur), podpredseda vlády si prilepší o takmer 9,7-tisíc eur (nárast o viac ako 3,3-tisíc) a minister zarobí zhruba 8,7-tisíc eur.

Najlepšie zarábajúci ministri

Zo 47 ministrov, ktorí v roku 2023 viedli slovenské rezorty, zarobil najviac Peter Dovhun, minister hospodárstva v Ódorovej vláde. Z viac ako 254-tisícového príjmu tvorilo len necelých 45-tisíc eur zárobok z verejnej funkcie. Okrem ministerskej stoličky bol Dovhun členom akciovej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Vlastní rodinný dom v Šamoríne, druhý dom pri Dunajskej Strede, ale aj akcie a dlhopisy a aj keď zarobil najviac, nevlastní žiadne auto.

Na druhom mieste je minister novozriadeného rezortu cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nom. SNS). Pár dní však bol tzv. ministrom bez kresla, keďže rezort v čase jeho vymenovania ešte oficiálne nevznikol. Od roku 2021 bol predsedom predstavenstva Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Z celkového príjmu viac ako 170-tisíc eur pochádzalo z verejnej funkcie len niečo vyše 25-tisíc eur. Podľa majetkového priznania vlastní rodinný dom v Križovanoch nad Dudváhom s pozemkom a zariadením, auto, peňažné prostriedky a podiely v obchodných spoločnostiach.

Okrem toho môže od roku 2018 využívať aj rekreačný dom v Bystrej, ktorý nevlastní. Tretím najbohatším ministrom je Michal Palkovič so zárobkom takmer 124-tisíc eur (z verejnej funkcie zhruba 46-tisíc eur). Palkovič je známy nielen ako minister, ale aj ako patológ, štátny tajomník a predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pôsobí aj na dvoch univerzitách v Trnave a Bratislave a v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Vlastní dve autá, rodinný dom v Trnave aj v Pezinku a ornú pôdu a vodnú plochu v Senci.

Ak by sme sa pozreli len na príjem z verejnej funkcie, oveľa viac sa v rámci prvej desiatky darilo ministrom vo Ficovej vláde, aj keď boli v roku 2023 pri moci zhruba dva mesiace, teda najkratšie zo všetkých troch vlád. Väčšina z nich však v predchádzajúcej vláde sedela aj v poslaneckých laviciach. Na prvých troch priečkach sa však umiestnili ministri z predchádzajúcich dvoch vláda.

Takmer 77-tisíc zarobila Soňa Gáborčáková ako ministerka práce. Okrem tejto funkcie predtým pôsobila v rezorte pod vedením Milana Krajniaka ako štátna tajomníčka a aj ako mestská poslankyňa v Starej Ľubovni, kde vlastní aj byt. Okrem toho má víkendový dom v Matysovej, rodinný dom a záhrady v Starej Ľubovni a vlastní aj trávnaté porasty v Malom Sulíne. V súpise majetku nechýbajú ani dve autá a jedna hypotéka. Druhým najziskovejším bol minister školstva Ján Horecký, ktorý v Hegerovej vláde na poste nahradil Branislava Gröhlinga. Horecký pôsobí aj na súkromnom gymnáziu v Bratislave. So zárobkom viac ako 63-tisíc vlastní v Karlovej Vsi byt, zariadenie domu, má dve hypotéky, pôžičku a auto.

Šimkovičová ani Šaško nevlastnia nič, Takáč má majetky ako zemepán

Príjmy ostatných ministrov síce nepatria k tým „naj“, no za svoje majetky sa hanbiť nemusia. Pomerne rozsiahle majetky má z Ficových ministrov šéf pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý by podľa súpisu mohol byť podobne ako poslanec Rudolf Huliak – zemepán. Vlastní tri lesné pozemky, niekoľko trávnych porastov, zastavaných plôch a nádvorí, záhrad a veľké množstvo ornej pôdy v Opatovciach nad Nitrou.

V Bojniciach má nebytový priestor, dva pozemky a apartmán. Okrem toho má pozemok a dve garáže v Prievidzi a ďalší apartmán v Kľačne. V roku 2023 si vzal dve hypotéky a spotrebný úver, vlastní auto, hodiny, šperky či umelecké diela zberateľskej hodnoty. Apartmánom v Tatranskej Lomnici sa pýši aj exšéf hospodárstva Karel Hirman, no nevlastní ho, od roku 2015 ho má v trvalom užívaní.

Dlhý zoznam v má v majetkovom priznaní aj bývalý minister obrany Hegerovej vlády Jaroslav Naď. Ide o rodinný dom v Hrubej Borši, byt v Rimavskej Sobote, rozostavaný byt v Banskej Štiavnici, dom v Krajnom so záhradou a pozemkami a niekoľko trávnatých porastov, ornej pôdy a lesných pozemkov v Kostolnom. Ministrovanie mu vynieslo takmer 40-tisíc eur.

Z radov svojich vládnych kolegov vyčnieva ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá sa ešte do mája 2024 sporadicky objavovala v TV Slovan. Počas pandémie prostredníctvom nej spolu so splnomocnencom vlády Petrom Kotlárom šírili dezinformácie. V decembri však museli televíziu premenovať – po novom išlo o reláciu „Peter a Martina“. V majetkovom priznaní má ešte stále uvedenú ako vedľajšiu činnosť účinkovanie v TV Slovan. Činnosť v nej však musela ukončiť, keďže podnikateľskou činnosťou porušovala ústavný zákon. Kotlár ukončil ich program v máji tohto roka.

Šimkovičová sa presťahovala: Vyštvali ste ma z Kittsee

Šimkovičová zarobila podľa majetkového priznania v minulom roku zhruba 20-tisíc eur, z čoho necelých 14-tisíc tvoril príjem z verejnej funkcie. Rok predtým pritom mala nulové príjmy. Ministerka, ktorá presadzuje „všetko slovenské“ a má silne vlastenecké cítenie, čomu prispôsobuje riadenie rezortu, bývala viac ako desať rokov v Rakúsku, z toho posledné štyri roky v dome v rakúskom Kittsee, ktorý kúpila za 250-tisíc eur.

V majetkovom priznaní ho však nemala uvedený v roku 2022 a ani rok na to. Aj keď mala nárok na trvalý pobyt v Rakúsku, zo zákona však musí mať, ak kandiduje do NR SR, trvalý pobyt na Slovensku. Tento rok sa presťahovala na „utajené miesto“ na Slovensku a ako dôvod uviedla mediálny lynč. Podľa priznania však okrem auta nevlastní nič. Podobne je na tom aj jej kolega a minister zdravotníctva Kamil Šaško.

Uviedol len obchodný podiel v eseročke, americkú hypotéku a bezúčelový úver. Ministrom sa stal až tento rok, ten minulý bol členom Národného jadrového fondu a spoločnosti Natinal development fundi a. s. Medzi „nič nevlastniacich“ patrí aj úradnícky exminister financií Michal Horváth. Podľa priznania vlastní len budovu pre šport a rekreačné účely v Záhorskej Bystrici, vklady v bankách, cenné papiere, dôchodkové sporenie a spotrebný úver. V roku 2023 zarobil niečo vyše 37-tisíc eur len z verejnej funkcie.

Rozsiahle majetky a byty či domy v zahraničí

Jedným z tých „menej zarábajúcich“ je aj minister obrany Robert Kaliňák, ktorý sa do politiky nakoniec vrátil. S príjmom necelých 19-tisíc eur platí dva byty v bratislavskom Starom Meste s garážou a rekreačnú chatu. Okrem toho uviedol ako vlastníctvo cenné papiere, obchodné podiely. Nie je žiadnym tajomstvom ani to, že má v láske svoje štyri motorky a šesť áut. V kolónke príjmy mimo verejnej funkcie však svieti nula a to napriek tomu, že pôsobil ako advokát, ktorý na viacerých pojednávaniach „hájil dobré meno Smeru“.

Bol v tíme obhajoby Norberta Bödöra v kauze Dobytkár, obhajoval aj bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca v kauze Mýtnik, ktorá sa týka oligarchu Jozefa Brhela. Zastupoval aj oligarchu Miroslava Výboha. Jeho firma Kallan Legal dosiahla aj vďaka týmto kontraktom minulý rok tržby 1,6 milióna eur a zisk takmer 620-tisíc eur.

Zaujímavé majetky má s príjmom necelých 14-tisíc aj minister dopravy Jozef Ráž, ktorý okrem chaty, pozemku a vinice na Devíne vlastní aj trafostanicu v Petržalke, dva motocykle, má obchodné podiely eseročkach či akcie. Nehnuteľnosť síce užíva, no ani jednu nevlastní. Od roku 2020 má prechodný pobyt v apartmáne v Petržalke a trvalý pobyt má zapísaný na chate v Devíne.

Za svoje majetky sa nemusí hanbiť ani šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS). Za rok 2023 si na účet pripísal takmer 54-tisíc (o 15-tisíc viac ako v predchádzajúcom roku), ktorými financuje niekoľko nehnuteľností a to nielen na Slovensku. V Pezinku vlastní dom, pozemok so stavbou a vinicu, v bratislavskom Starom Meste má byt s garážou, ďalej vlastní pozemok vo Voderadoch, ornú pôdu vo Vištuku, vinicu v Limbachu aj v Modre. Nechýba však ani dvojpodlažný dom so záhradou v kanadskom Montreale blízko jazera, ktorý slúži na „rodinné účely“. V zozname jeho majetku nechýbajú ani tri autá, traktor s príslušenstvom a nákladné vozidlo. Taraba má podiel v troch spoločnostiach, dva účty, hotovosť, akcie na burze a dve hypotéky.

Heger: Stálo to za to, novej vláde prajem pevné nervy

Za hranicami majú majetky aj ďalší ministri. Bývalá ministerka investícií Veronika Remišová vlastní okrem troch bytov v Starom Meste a Devínskej Novej Vsi aj rekreačnú chatu a pozemky v Pribyline a rodinný dom s vedľajšou stavbou a pozemkami v rakúskom Kittsee. Má dve autá, akcie, podielové fondy aj podiel vo firme. V minulom roku si na účet pripísala len z verejnej funkcie takmer 53-tisíc.

V zahraničí má svoju nehnuteľnosť aj bývalý podpredseda vlády Štefan Holý (zárobok takmer 58-tisíc eur). Dom v anglickom Buckinghamshire má však len prenajatý a slúži na rodinné účely. Bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová, ktorá zarobila len z verejnej funkcie necelých 37-tisíc a podľa majetkového priznania nikde inde nepôsobila, vlastní apartmán vo francúzskom Cannes a byt na Vinohradoch v Prahe. Okrem toho má byt a pozemok v Ružinove a rodinný dom s pozemkami na bratislavských Vinohradoch. Má podiely v troch eseročkach a finančné úspory.

Rodinný dom v Dánsku má zas Ódorov exminister životného prostredia Michal Chrenko. Na Slovensku vlastní dve nehnuteľnosti – rodinný dom v Rusovciach a byt v Petržalke, má dve hypotéky a nemá auto. Troch veteránov (Ford (1965), Tatra (1968) a Aero (1934)) má na konte exminister dopravy Andrej Doležal./agentury/

X X X

Rusi s posilami z KĽDR podľa zdrojov NYT chystajú ofenzívu v Kurskej oblasti

Ruská armáda zhromaždila 50-tisíc vojakov, vrátane posíl zo Severnej Kórey, na protiofenzívu s cieľom dobyť späť územie obsadené Ukrajincami v ruskej Kurskej oblasti, povedali denníku The New York Times (NYT) americkí a ukrajinskí činitelia. Podľa Američanov dokázali Rusi vytvoriť nový kontingent bez toho, aby stiahli jednotky z východu Ukrajiny, kde dnes ruská armáda ohlásila dobytie ďalšej dediny.

Čestná stráž nesie rakvu padlého ukrajinského vojaka 3. útočnej brigády Danyla Liaškevyča, známeho ako „Berserk“, ktorý bol zabitý spolu so svojou priateľkou Valentynou Nagornou, známou ako „Valkiria“, počas pohrebného obradu v krematóriu v Kyjeve na Ukrajine v piatok 8. novembra 2024.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina tento rok vyrobila prvých sto rakiet a plánuje zvýšiť výrobu. „Tento rok sme dosiahli významné výsledky v rôznych sektoroch. Máme tu naše ukrajinské delostrelectvo – muníciu a delá, drony rôznych typov a rôzne ďalšie veci, ktoré pomáhajú naším vojakom ničiť okupantov a tiež zasahovať hlbšie na ruskom území,“ povedal Zelenskyj.

„Tento rok sme prekonali míľnik 100 rakiet. Rád by som poďakoval všetkým zapojeným do našej výroby, ktorí organizovali príslušné procesy. V tejto oblasti budeme naďalej pracovať,“ dodal ďalej Zelenskyj. Podľa neho na výrobe zbraní momentálne pracuje viac ako 800 spoločností.

X X X

Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Sergej Šojgu navštívi budúci týždeň Čínu, kde bude rokovať s najvyššími predstaviteľmi krajiny. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na ruské štátne tlačové agentúry.

Šojgu do Číny dorazí v pondelok a jeho návšteva potrvá do štvrtka. Účelom jeho cesty sú „konzultácie o strategických bezpečnostných otázkach“.

Rokovať bude s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im, s ktorým bude diskutovať o „aktuálnych problémoch medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti, ako aj o širokom spektre tém bilaterálnej spolupráce“, uviedla vo vyhlásení Rada bezpečnosti.

Stretne sa aj s najvyšším čínskym bezpečnostným predstaviteľom Čchen Wen-čchingom, ktorý stojí na čele vplyvnej Ústrednej komisie pre politické a právne záležitosti vládnucej komunistickej strany.

X X X

Ruská armáda zhromaždila 50-tisíc vojakov, vrátane posíl zo Severnej Kórey, na protiofenzívu s cieľom dobyť späť územie obsadené Ukrajincami v ruskej Kurskej oblasti, povedali denníku The New York Times (NYT) americkí a ukrajinskí činitelia. Podľa Američanov dokázali Rusi vytvoriť nový kontingent bez toho, aby stiahli jednotky z východu Ukrajiny, kde dnes ruská armáda ohlásila dobytie ďalšej dediny.

Moskva sa snaží obnoviť kontrolu nad Kurskou oblasťou po tom, ako tam Ukrajinci v lete vtrhli a obsadili stovky kilometrov štvorcových ruského územia, zrejme v snahe získať páku pre prípadné rokovania s Ruskom. Rusom už sa odvtedy podarilo časť strateného územia získať späť.

Ukrajinskí činitelia podľa NYT očakávajú, že rozsiahly ruský protiútok príde do niekoľkých dní. Kyjev uvádza, že do Ruska v poslednom čase dorazilo vyše 10-tisíc vojakov z KĽDR a že niektorí už sa do bojov v Kurskej oblasti zapojili. Podľa NYT americkí činitelia tento údaj potvrdzujú.

Spojené štáty usudzujú, že Rusko bolo schopné novú bojovú silu zostaviť bez toho, aby presunulo jednotky nasadené v bojoch na východe Ukrajiny, a môže tak vytvárať tlak na rôznych frontoch súčasne. Ruské ministerstvo obrany dnes ohlásilo dobytie ďalšej dediny v Doneckej oblasti, kde podľa agentúry AFP okupanti v posledných týždňoch zrýchlili svoj postup a stretávajú sa s ukrajinskými jednotkami, ktoré nemajú dostatok ľudí a vybavenia.

X X X

Rusko vidí v postoji novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa ku konfliktu na Ukrajine „pozitívne signály“. Uviedol to v nedeľu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého je však náročné predpovedať, ako sa bude Trump správať v Bielom dome. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Signály sú pozitívne. Trump hovoril o tom, že všetko vníma prostredníctvom dohôd, že dokáže uzavrieť dohodu, ktorá môže viesť k mieru,“ povedal Peskov v rozhovore pre ruské štátne médiá.

„Aspoň hovorí o mieri, a nie o konfrontácii. Nehovorí o tom, že chce spôsobiť Rusku strategickú porážku – tým sa odlišuje od súčasnej administratívy,“ dodal kremeľský hovorca.

Peskov však zároveň varoval pred Trumpovou nepredvídateľnosťou a uviedol, že čas ukáže, či jeho víťazstvo v amerických prezidentských voľbách môže priniesť ukončenie konfliktu na Ukrajine.

X X X

Ruské jednotky utrpeli v októbri najhoršie straty od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Uviedol to v nedeľu britský admirál a veliteľ obranného štábu Tony Radakin, píše TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

V októbri bolo denne v priemere zabitých alebo zranených približne 1500 ruských vojakov, povedal Radakin pre britskú spravodajskú stanicu BBC.

Ruská armáda údaje o stratách vo vlastných radoch v bojoch na Ukrajine nezverejňuje. Radakin však tvrdí, že október bol pre Rusko z tohto hľadiska najťažším mesiacom od spustenia invázie na Ukrajinu.

„Rusko čoskoro utrpí 700.000 zabitých alebo zranených (vojakov) – obrovská bolesť a utrpenie, ktoré musí ruský národ znášať kvôli ambíciám (prezidenta Vladimira) Putina,“ dodal.

Radakin zároveň priznal, že Rusko dosahuje na Ukrajine územné zisky. Podľa jeho slov však Moskva za nepatrné zisky platí veľkými ľudskými stratami./agentury/

X X X

Čistia krv, pomôžu pri reumatizme, podporuje zdravie srdca, znižujú zápaly. Často nahradia tabletky, sú zadarmo, ale treba vedieť s nimi pracovať

Bežné ochorenia liečili babičky pomocou byliniek namiesto tabletiek. Mnohé z týchto rastlín rastú priamo na slovenských lúkach a poliach, pripravené poskytnúť prírodnú liečivú silu. Stačí vedieť, kde a kedy ich hľadať a ako ich používať.

Medovka: Vďaka citrónovo-medovej vôni a chuti sa výborne hodí k rybám, hydine, na ochutenie ovocných šalátov a syrových pokrmov. Rovnako ako všetky spomenuté bylinky podporuje trávenie. Zároveň pomôže pri poruchách žalúdočného a črevného traktu nervového pôvodu, pretože upokojuje.

Bylinkárka Anna prezradí, ako si pripraviť čaj proti hnačke

Slovenská príroda je plná liečivých pokladov, ktoré naši predkovia využívali po stáročia. Všetko, čo potrebujeme, je poznať ich a naučiť sa, ako ich správne použiť. Vráťme sa k sile našich lúčnych a lesných byliniek, ktoré nám môžu pomôcť udržať zdravie a vitalitu prirodzeným spôsobom.

1. Domáca lekárnička z prírody

Slovenské lúky a lesy sú plné rastlín, ktoré majú nesmierny liečivý potenciál. Tu sú niektoré z nich, ktoré môžete nájsť počas prechádzky.

Pŕhľava dvojdomá (žihľava): Pŕhľavu nájdete pri cestách, na lúkach aj okrajoch lesov. Zbierať ju môžete od jari do začiatku leta, keď má najviac živín. Čaj z pŕhľavy čistí krv, pomáha pri reumatizme, podporuje zdravie obličiek a močového mechúra.

Harmanček pravý: Túto jemne voňavú bylinku môžete zbierať na lúkach alebo v záhradách, najlepšie od mája do septembra. Harmančekový čaj upokojuje tráviaci trakt, zmierňuje zápaly a podporuje kvalitný spánok.

Rebríček obyčajný: Táto rastlina rastie na lúkach, pri cestách a poliach, najmä v teplejších oblastiach Slovenska. Rebríček sa zbiera počas leta, keď kvitne, a je známy svojimi protizápalovými a dezinfekčnými účinkami. Čaj z rebríčka je skvelý na podporu trávenia, pomáha pri ženských ťažkostiach a lieči povrchové rany.

Divozel veľkokvetý: Divozel kvitne od júna do augusta na slnečných svahoch, lúkach a rúbaniskách. Jeho kvety pomáhajú pri ochoreniach dýchacích ciest, ako je kašeľ a zápal priedušiek. Stačí urobiť čaj alebo odvar z kvetov, ktorý pomáha uvoľňovať hlieny.

Šípky (plody šípovej ruže): Šípky sú bohaté na vitamín C a rastú na kroch šípových ruží, ktoré nájdete v takmer každom kúte Slovenska, najmä na lúkach a okrajoch lesov. Zbierajú sa na jeseň, keď sú sýto červené. Šípkový čaj posilňuje imunitu, podporuje zdravie srdca a je skvelý na zimné obdobie.

Čo bylinky dokážu?

Na základe dlhoročných skúseností našich predkov aj vedeckých poznatkov, bylinky ponúkajú prirodzené riešenia bez vedľajších účinkov.

Šípky na imunitu a vitalitu

Vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáhajú posilniť organizmus, čo je výborná prevencia najmä počas zimy a chrípkového obdobia.

Rebríček na trávenie a zápaly

Rebríček stimuluje tráviace šťavy prirodzeným spôsobom. Je tiež výborným antiseptikom, takže pomáha pri povrchových ranách, bez toho, aby poškodil tkanivo.

Prírodné alternatívy sú často menej invazívne a telo ich ľahšie prijíma, čím prispievajú k celkovej vitalite a pohode.

Ako ich správne zbierať a sušiť

Praktické rady na správny zber, sušenie a uchovávanie byliniek môžu byť rozhodujúce pri zachovaní ich účinnosti

Kedy zbierať?

Najlepšie obdobie pre pŕhľavu a rebríček je jar a leto, zatiaľ čo šípky sa zbierajú na jeseň. Pri harmančeku a divozeli sledujte obdobie kvitnutia, aby ste bylinku zbierali v najlepšom čase.

Ako sušiť?

Zozbierané bylinky položte na tmavé, suché miesto s dobrou ventiláciou. Sušte ich v tenkých vrstvách, aby sa nezačali potiť a zachovali si liečivé látky. Skladujte ich v sklenených nádobách na chladnom mieste.

Takto pripravené bylinky si uchovajú svoje liečivé účinky po celý rok./agentury/

X X X

Benjamin Netanjahu už trikrát telefonicky hovoril s Donaldom Trumpom

Rozhovory mali za cieľ posilniť spojenectvo medzi Izraelom a USA.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu uviedol, že v uplynulých dňoch trikrát telefonoval zo zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Rozhovory podľa neho mali za cieľ posilniť silné spojenectvo medzi Izraelom a USA. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Obaja lídri majú rovnaký názor na iránsku hrozbu

„Boli to dobré a veľmi dôležité rozhovory,“ uviedol Netanjahu vo vyhlásení. „Máme rovnaký názor na iránsku hrozbu, a to vo všetkých smeroch a uvedomujeme si nebezpečenstvo, ktoré predstavuje. Vnímame taktiež veľké príležitosti, ktoré má Izrael pred sebou, a to v oblasti mieru a jeho rozširovania, ako aj v ďalších témach.“

Netanjahu bol medzi prvými zahraničnými lídrami, ktorí zablahoželali Trumpovi. Izraelský premiér nešetril chválou na adresu bývalého prezidenta, ktorý sa počas svojho prvého funkčného obdobia zaslúžil o pevnú podporu Izraela. Jeho znovuzvolenie označil za „najväčší návrat v dejinách“.

Trumpovo volebné víťazstvo, ktoré mnohí Izraelčania vnímajú ako výhru pre svoju krajinu, vyvolalo neistotu v súvislosti s budúcimi diplomatickými snahami o ukončenie vojny, aktuality.sk

X X X

Trump vyzval svojich priaznivcov, aby pomohli demokratom splatiť dlhy z kampane

Novozvolený prezident USA Donald Trump v nedeľu podpichol politických oponentov a vyzval svojich priaznivcov, aby darovali peniaze Demokratickej strane v súvislosti so správami, že po volebnej kampani Kamaly Harrisovej zostali miliónové dlhy. TASR informuje podľa článku denníka The Daily Telegraph.

„Som veľmi prekvapený, že demokratom, ktorí v prezidentských voľbách v roku 2020 tvrdo a statočne bojovali a získali rekordné množstvo prostriedkov, nezostalo veľa peňazí,“ vyhlásil Trump. „Dôrazne odporúčam, aby sme ako strana a v záujme zúfalo potrebnej jednoty urobili čokoľvek, čo im v tomto ťažkom období pomôže,“ napísal Trump na sociálnej sieti X.

Ponuka novozvoleného prezidenta prichádza krátko po tom, čo na verejnosť prenikli informácie, že Harrisovej volebnému štábu chýba približne 20 miliónov dolárov na splatenie svojich záväzkov. Podľa denníka New York Post vynaložil Harrisovej tím tesne pred voľbami tieto prostriedky na koncerty v kľúčových štátoch v poslednom pokuse o presvedčenie voličov.

Zdroje z prostredia Harrisovej štábu uviedli, že náklady na vystúpenia Jona Bon Joviho v Detroite, Christiny Aguilery v Las Vegas, Katy Perry v Pittsburghu a Lady Gagy vo Filadelfii mali na výdavky demokratov zásadný vplyv. Hoci hudobníci vystupovali bezplatne, príprava koncertov bola mimoriadne nákladná

Podľa denníka The Washington Examiner volebný štáb taktiež zaplatil jeden milión dolárov produkčnej spoločnosti televíznej moderátorky Oprah Winfreyovej, ktorá vystúpila na viacerých kampaňových podujatiach.

Trump Američanov presvedčil, že sa s ním budú mať lepšie. Ale jeho výhra je zlou správou pre Ameriku, svet aj Slovensko

Jeden zo zdrojov označil koncerty za „plytvanie financiami, ktoré mohli byť vynaložené na reklamy, v ktorých by sa voličom vysvetľovala hospodárska politika,“ keďže množstvo Američanov bolo znepokojených vysokými úrokovými sadzbami a infláciou.

Telegraph pripomína, že oproti demokratom viedli republikáni veľmi cielenú kampaň, ktorá využívala bezplatné médiá. Trump vystúpil v mnohých populárnych podcastoch vrátane najpopulárnejšieho podcastu v USA The Joe Rogan Experience. Vystúpením sa snažil získať podporu najmä medzi ťažko osloviteľnými mladými mužskými voličmi.

Podľa najnovších údajov zverejnených Federálnou volebnou komisiou demokrati a organizácie, ktoré ich podporujú vyzbierali celkovo na volebnú kampaň 2,3 miliardy dolárov. Republikáni o 500 miliónov menej./agentury/

X X X

Zmena politického systému? Líder Hlasu súhlasí. Prezident Pellegrini to považuje za Ficov výkrik: Mal by sa venovať vážnym témam

Premiér Robert Fico (Smer) cez víkend uviedol, že chce navrhnúť zmenu politického systému. Kvórum pre vstup do Národnej rady SR (NR SR) by sa zvýšilo na sedem percent, počet strán v parlamente by tak bol nižší a zvýšiť by sa mohla aj kaucia pre strany. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok s takýmto návrhom súhlasí. Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka to považuje za nebezpečné.

Premiér Robert Fico počas rokovania vlády s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.

Na Slovensku by mala podľa predsedu vlády nastať zmena politického systému. Premiér o téme plánuje hovoriť s koaličnými partnermi. Musela by na nej byť širšia zhoda. „Tento politický systém má 100 strán, tu treba naozaj urobiť nejaké zásahy do politického systému,“ myslí si.

Zmenu politického systému si líder Hlasu vie predstaviť

Vedel by si predstaviť zvýšenie volebného kvóra na sedem percent či zvýšenie kaucie na pol milióna eur. „Tie kroky sú všelijaké, ale to je vec, kde musí byť dohoda s ostatnými. Teraz hovorím o budúcnosti, ja vôbec nehovorím o zmenách pre toto obdobie,“ povedal. Aktuálny politický systém podľa neho škodí krajine.

„Vítam, že pán premiér otvoril túto tému. My sme ju otvorili pred niekoľkými týždňami, kedy sme jasne povedali, že chceme túto tému v budúcom roku otvoriť. Skôr chceme vrátiť moc ľuďom do regiónov, aby sme aj ten prežitok z čias Mečiara, ktorý zabetónoval Igor Matovič do ústavy, zmenili. Aby si ľudia v regiónoch vedeli voliť svojich reprezentantov a aby sme nemali tretinu poslancov iba z hlavného mesta,“ reagoval Šutaj Eštok.

Čo sa týka zvyšovania kvóra či ďalších detailov, je to podľa lídra Hlasu ešte na debatu. „Treba o tom ešte diskutovať a netreba robiť tieto zmeny iba od stola. Keď sme boli v regiónoch, tak nám vyšlo, že ľudia chcú zmeniť systém, aby si mohli voliť svojich zástupcov O kvórach a podobných veciach by sa mali rozprávať skôr odborníci,“ myslí si. Zopakoval, že Hlas príde budúci rok s návrhom na zmenu volebného systému a Šutaj Eštok si vie predstaviť aj zmenu výšky kaucie, no zrejme nie na pol milióna, ako povedal premiér Fico.

„Treba byť možno trošku realistický. Beriem to ako návrhy, ale bavme sa o nich. Za Hlas budeme presadzovať, aby sa moc vrátila späť do regiónov. To bude naša požiadavka,“ povedal. Okrem toho chce prísť aj s návrhom na znižovanie finančného príspevku zvoleným politickým stranám a tie strany, ktoré nezískajú päť percent, by podľa neho nemali dostať žiadne peniaze. Aktuálne získajú príspevok od štátu všetky strany, ktoré vo voľbách získali viac ako tri percentá hlasov.

Prezident odporúča Ficovi sústrediť pozornosť na závažnejšie problémy

Prezident SR Peter Pellegrini by odporúčal premiérovi Ficovi, aby svoju pozornosť sústredil opäť na riešenie problémov, ktorým čelí Slovensko i celá Európa. Nemyslí si, že treba otvárať témy, ktoré majú odkláňať pozornosť od závažnejších problémov. Prezident tak v nedeľu reagoval na víkendové vyjadrenie premiéra o zmene politického systému a úvahách o zvyšovaní kvóra na vstup politickej strany do parlamentu.

„Odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil pozornosť viac na riešenie reálnych problémov, ktorým táto krajina, ale aj Európa čelí. Možno potom, keď budeme mať menej týchto problémov, sa začať zaoberať nejakým zvýšením kvóra pre politické strany do parlamentu,“ skonštatoval Pellegrini. Predmetné vyjadrenia považuje len za „výkrik“ premiéra, ktorý verí, že nebude v najbližších týždňoch či mesiacoch predmetom politických diskusií. Je presvedčený, že netreba otvárať témy, ktoré majú odkláňať pozornosť občanov od tých závažnejších, ktoré táto krajina má. Za správnu cestu nepovažuje ani to, že by sa hranica posúvala hneď na sedem percent. Pripomenul, že k tomu má čo povedať koalícia aj opozícia.

Foto: SITA/AP, Ted Shaffrey

Prezident Peter Pellegrini

„Nemyslím si, že je to otázka krátkej doby,“ poznamenal Pellegrini. Súhlasí však, že by bolo potrebné urobiť pri politických stranách poriadok, aj s tým, že je registrovaných veľké množstvo. Potrebu zmeny však skôr vníma v tom, čo všetko by mala spĺňať strana na to, aby zostala zapísaná v registri. V politickom demokratickom systéme by mali podľa prezidenta fungovať len také strany, ktorú sú riadne organizované. Aby sa podľa neho nestávala z volieb sranda, aby sa strany nekupovali, prípadne aby sa nestalo, že niekto nazve stranu humorným menom. „To stojí za veľkú debatu,“ odkázal Pellegrini.

Predseda vlády SR Robert Fico v diskusnej relácii Sobotné dialógy v STVR okrem iného vyhlásil, že politický systém na Slovensku by sa mal zmeniť. Do úvahy podľa neho prichádza zvýšenie kvóra na vstup politickej strany do parlamentu či zvýšenie poplatku za vstup do volieb, napríklad na pol milióna eur. O téme sa plánuje rozprávať s koaličnými partnermi.

Šimečka: Je to nebezpečné

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka považuje zmenu systému za nebezpečnú. „Špeciálne, ak to hovorí predseda vlády Robert Fico, lebo jeho motiváciou je zabetónovať sa pri moci,“ uviedol. „Príde mi to, akoby predseda vlády bol odtrhnutý od reality života na Slovensku, kde nám kolabuje zdravotníctvo. Všetko bude drahšie od budúceho roka, máme takmer milión ľudí, ktorí sa prepadajú do chudoby, najzraniteľnejšie skupiny sú naozaj na pokraji a špeciálne s tou konsolidáciou, odborové zväzy hovoria o štrajkoch a premiér teraz bude fantazírovať o nejakom volebnom systéme a o zásahu do politického systému. Mne to príde nedôstojné,“ dodal Šimečka.

O zmene volebného systému hovoril ešte Peter Pellegrini v pozícii lídra Hlasu. Na tohtoročnom sneme Šutaj Eštok zopakoval, že budúci rok prídu s návrhom. So zmenou súhlasí KDH, no koaličný partner SNS je proti. Detaily návrhu zatiaľ nikto nepozná. V statuse na sociálnej sieti však pred niekoľkými mesiacmi Šutaj Eštok navrhol, že by 75 poslancov mohlo byť volených tak, ako doteraz a druhá polovica v jednomandátových okresoch./agentury/

X X X

Experti ešte raz prepočítali vplyv nových daní a škrtov: Pozrite si, koľko si priplatíte v roku 2025 v tabuľke

Konsolidačný balík na rok 2025 zaplatí každý obyvateľ krajiny. Do tejto jednoduchej vety by sa dalo zhrnúť vyčíslenie vplyvov, ktoré zostavila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Konsolidačný balík však nevznikal vo vzduchoprázdne, popri ňom vláda pripravila ďalšie opatrenia, napríklad vyššie trináste dôchodky. Navyše po vláde Igora Matoviča (Slovensko) a Eduarda Hegera (Demokrati) ostala v sociálnom systéme väčšia podpora rodín. Preto sú skupiny obyvateľov, ktorí konsolidáciu cítia menej ako iné.

Ide o peniaze: O koľko eur nás pripraví konsolidačný balík

Analytici prepočítali, že jednotlivec bez detí si pre nové opatrenia štvrtej Ficovej vlády priplatí 180 eur za rok. Rodiny s dvoma dospelými a jedným dieťaťom prídu o 500 eur, s dvomi deťmi až o 617 eur za rok. Znižovanie daňového bonusu na dieťa bude znamenať ešte dodatočnú záťaž.

Balíček pritom najviac dopadne na strednú vrstvu. „Opatrenia balíčka najviac znížia príjmy strednej vrstve, špecificky dôchodcom a rodinám s deťmi,“ komentuje svoje zistenia rada. „V percentuálnom znížení disponibilných príjmov najvyšší pokles zaznamená stredná vrstva – rodiny nachádzajúce sa uprostred príjmového rebríčka,“ pokračuje. Priemerne stratí dva a pol percenta zo svojho disponibilného príjmu.

No má aj dobrú správu. Ak sa zarátajú iné opatrenia, ktoré neboli v konsolidačnom balíčku – ako napríklad vyššie 13. dôchodky a príspevky pre rodiny – aj tak budú na tom rodiny a dôchodcovia lepšie ako pred rokom 2022. Senior nad 62 rokov a bez príjmu by prišiel za rok priemerne takmer o 400 eur. No keď dostane 13. dôchodok, nakoniec si polepší – priemerne o 82 eur.

Rada upozorňuje, že štruktúra opatrení, ktoré dávali dokopy na ministerstve financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer), mohla byť lepšia. No prijímať ozdravné opatrenia je vhodnejšie, ako nerobiť nič. Ak by vláda nerobila nič, dlh by sa postupne zvyšoval na úrovne, ktoré by neboli udržateľné. Dlh krajiny je aktuálne na úrovni 56 percent hrubého domáceho produktu. Ak by nedošlo k náprave, dlh by mohol už o tri roky narásť na 70 percent.

Najviac zabolí strata rodičovského dôchodku

Najviac pocítia seniori zrušenie rodičovského dôchodku. Novinka, ktorú zaviedol iba pred pár rokmi minister práce za Sme rodina Milan Krajniak, umožňovala posielať pracujúcim deťom 1,5 percenta zo svojej mzdy na účet svojim rodičom v penzii. Jeho stratu však vykompenzuje nový 13. dôchodok, ktorý dostane každý penzista vo výške priemerného dôchodku, aký poberá.

„Čo sa týka samotného balíčka, najväčšia položka, ktorá bude mať vplyv na rodiny, je zmena rodičovského dôchodku. Ak však zvážime to, že v podobnom čase sa výrazne zvyšoval aj trinásty dôchodok, ktorý akoby nahradzuje tento rodičovský dôchodok, tak najväčší vplyv opatrení bude na rodiny s nezaopatrenými deťmi,“ priblížil vo štvrtok na stretnutí s novinármi predseda RRZ Ján Tóth.

To, že štát popri konsolidácii míňal peniaze aj na trinásty dôchodok, je teda absolútne kľúčové. „Ak sa pozrieme na konsolidačný balík, zaplatia ho všetci, starší aj mladší, ľudia v produktívnom veku prispejú trochu viac. Ak zohľadníme, že v čase prijímania balíka sa zvyšovali aj trináste dôchodky, tak staršie generácie budú ochránené a celý balík zaplatia ľudia v produktívnom veku a mladšie generácie,“ pokračuje Ján Tóth.

Štát dotknutým občanom vystaví účet vo forme vyšších daní a aj nižších platov. Súčasťou balíka sú totiž aj opatrenia, ktoré zaťažujú firmy. Ide o zvýšenie korporátnej dane, zavedenie dane z finančných transakcií a rôznych sektorových daní. Tieto opatrenia tlmia ekonomickú aktivitu a podľa expertov na verejné financie môžu spôsobiť napríklad pomalší rast platov a aj vyššie ceny.

Tento pohľad na dôsledky konsolidácie neznamená, že napríklad seniori nepocítia zvýšenie cien. Analytici iba upozorňujú na to, že vyššie trináste dôchodky seniorom vykompenzujú vyššie náklady.

Ak vezmeme do úvahy, že okrem konsolidačného balíka od budúceho roka automaticky klesá daňový bonus na dieťa, tak negatívny vplyv na rodinu, ktorú tvoria dvaja dospelí a jedno dieťa, sa zvyšuje takmer na 800 eur. Ak vezmeme do úvahy rodiny, ktoré tvoria dospelí s pracovným príjmom a viac ako tri deti, negatívny vplyv je až 1 717 eur. Čím viac je totiž v rodine detí, tým je obmedzenie daňového bonusu celkovo významnejšie. Ficova vláda od Nového roka zmení totiž jeho fungovanie – viac dostanú chudobnejší a menej bohatší. Na porovnanie, senior s pracovnými príjmami si polepší o 82 eur.

Odborníci na verejné financie však situáciu jednotlivých rodín porovnali aj s obdobím pred rokom 2023, keď napríklad daňový bonus na dieťa nebol taký vysoký. V porovnaní s týmto obdobím je situácia mnohopočetných rodín aj po konsolidačných zmenách stále lepšia.

Znižovanie daňového bonusu bolo však očakávané a nie je to opatrenie, ktoré by bolo súčasťou balíka ozdravných opatrení na rok 2025.

Pomalší rast miezd

Nezamýšľaným a ťažko spočítateľným javom môžu byť vplyvy, ktoré nové dane a škrty vyvolajú v ekonomike. Jedným z takýchto faktorov môže byť to, že pre spomínané opatrenia nebudú rásť platy tak rýchlo. Nižší rast miezd na Slovensku hrozí práve preto, že štruktúra konsolidačného balíka nie je optimálna. Opatrenia, ktoré sú pre budúci rast relatívne škodlivejšie, tvoria až 45 percent celého konsolidačného úsilia v budúcom roku. Kľúčovú časť týchto škodlivejších opatrení tvoria práve vyššie dane pre firmy. Inštitút INESS vypočítal, že príjmy firiem po započítaní dane z finančných transakcií sú zaťažené sadzbou vo výške nad hranicou 27 percent.

Pôvodná verzia konsolidačného balíka bola zostavená priaznivejšie. Relatívne negatívnejšie opatrenia tvorili len 27 percent, no hneď po predstavení balíka sa začala jeho podoba výrazne meniť a narástla váha aj zvýšenia korporátnej dane. Sprísniť sa vláda rozhodla aj daň z finančných transakcií, keďže zvýšila jej sadzby. V praxi tak podnikatelia zrejme prenesú vyššie náklady na ceny svojich produktov – a tie v konečnom dôsledku zaplatia bežní ľudia.

Prvotný návrh balíčka bol lepší v tom, že väčší podiel konsolidácie bol vo forme DPH. Zdaňovať spotrebu je vždy lepšie, ako zdaňovať aktivitu. Takéto zdanenie totiž menej zaťažuje budúci ekonomický rast. Neskôr sa vylobovali výnimky zo zmien DPH a predpokladaný výber výrazne klesol. To spôsobilo potrebu hľadať zdroje inde a, bohužiaľ, pozornosť sa presmerovala na dane zaťažujúce podnikanie. V už schválenom balíčku omnoho väčší podiel tvoria dane z príjmu právnických osôb, transakčné dane a sektorové dane. Toto zdraženie podnikania má už relatívne veľký podiel na celom balíčku, hovorí Tóth.

Členovia rady teda upozorňujú na to, že napríklad zvyšovanie DPH je pre potenciál ekonomického rastu ekonomiky menej škodlivé ako ďalšie zaťažovanie firiem daňami./agentury/

X X X

Šutaj Eštok chce zvoliť šéfa NR SR do konca roka: Nad požiadavkou SNS sa pousmejem, Danko nech si spraví poriadok

Aj keď premiér Robert Fico (Smer) popiera akúkoľvek krízu v koalícii, faktom ostáva, že spory sa medzi koaličníkmi množia. Klub SNS sa rozpadol, predseda Národnej koalície Rudolf Huliak vystrkuje rožky, schôdzu museli odložiť, keďže Hlas a SNS sa na niektorých zákonoch nevedia dohodnúť a ešte stále nepoznáme meno predsedu Národnej rady SR (NR SR), čo však pre premiéra problém nie je. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok uviedol, že chce problém okolo predsedu parlamentu vyriešiť na decembrovej schôdzi. Nad požiadavkou SNS, ktorá by ho podporila výmenou za rezort vnútra, sa len pousmial.Nominantom Hlasu stále ostáva minister investícií Richard Raši, no ak si to bude vyžadovať dohoda, vedia si na tomto poste predstaviť aj Šutaja Eštoka. Ten vyzval lídra SNS Andreja Danka, aby si „s kandidátmi za SNS urobil poriadok“.

Šéfa parlamentu chce Šutaj Eštok zvoliť do konca roka

Líder Hlasu bude požadovať, aby sa na ďalšej schôdzi, ktorá sa začína v novembri, predseda parlamentu zvolil. „Myslím si, že je to domáca úloha tejto vládnej koalície. Máme tam ešte množstvo personálnych volieb, ktoré sme presúvali a je na čase, aby do konca roka aj voľba členov Rady STVR, ale aj voľba predsedu parlamentu boli vyriešené do konca roka. Budeme robiť všetko pre to, aby sme koaličných partnerov, presvedčili k vzájomnej dohode,“ povedal Šutaj Eštok.

Minister práce Erik Tomáš v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 uviedol, že Hlas bude chcieť personálne otázky riešiť v jednom balíku na koaličnej rade. Nevylúčil ani spojené hlasovanie. „Ak sa s nami chce niekto rozprávať o voľbe členov Rady STVR, chceme aj my definitívne rozprávať o podpore pre nášho kandidáta na post predsedu parlamentu,“ hovoril minister. Koaličné strany tento týždeň opäť odložili voľbu členov Rady STVR na ďalšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začne 26. novembra. Hlas podľa Erika Tomáša bude trvať na nominácii Daniela Krajcera a Igora Galla. Tieto mená sú pre SNS problémom.

V súvislosti s voľbou predsedu parlamentu sa skloňuje viacero požiadaviek. Hlas trvá naďalej na tom, že v koaličnej zmluve je všetko jasne napísané. Prvou voľbou pre Hlas ostáva stále Raši. „Ak by bolo priechodnejšie meno Matúš Šutaj Eštok, vieme si to predstaviť,“ uviedol. Šutaj Eštok nekomentoval, či by takúto nomináciu prijal. Poslanec za SNS Roman Michelko v parlamente pred niekoľkými dňami uviedol, že SNS by ho na poste šéfa NR SR podporila, ak by sa Hlas vzdal ministerstva vnútra v prospech Dankovej strany, ktorá by tak so siedmimi poslancami mala štyri rezorty.

Michelko: SNS je ochotná akceptovať Šutaja Eštoka ako predsedu parlamentu. Máme záujem o rezort vnútra

„Dovoľte mi, aby som sa pri tomto iba pousmial a odkázal všetkých na platnú koaličnú zmluvu, ktorá rešpektuje výsledky parlamentných volieb. Už keby sme chceli byť takí veľmi striktní, treba sa pozrieť aj na rozdelenie politických síl. Ja ako predseda Hlasu viem garantovať stabilný 27-členný klub, ktorý je pripravený podporiť kandidáta Hlasu za predsedu parlamentu a rovnako je pripravený voliť aj členov Rady STVR aj ďalšie personálne otázky, ktoré v parlamente sú,“ komentoval Šutaj Eštok.

„Samozrejme, že nie. Pán Michelko by si mal vziať okuliare a prečítať si koaličnú zmluvu,“ reagoval minister Tomáš na margo požiadavky SNS. Minister Tomáš nesúhlasí s tvrdením Roberta Fica, že voľba má prebehnúť, až keď sa koaličné strany dohodnú. Dohoda podľa neho je v koaličnej zmluve a post patrí Hlasu. „Pomery v SNS sa zmenili, oslabila, má už len sedem poslancov,“ dodal minister. Fico uviedol, že predsedom parlamentu bude osoba, na ktorej sa zhodnú všetci traja koaliční lídri.

Šimečka: Fico sa sústredí len na vlastnú pomstu

Pozícia predsedu parlamentu je neobsadená už takmer osem mesiacov, odkedy bol vtedajší predseda NR SR líder Hlasu Peter Pellegrini zvolený za prezidenta. NR SR odvtedy vedie jej podpredseda poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas). O pozíciu predsedu parlamentu opakovane prejavil záujem predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Dnes už podľa Fica jeho meno na stole nie je, lebo na jeho mene dohoda nebola, aj keď ho preferoval sám premiér.

Líder PS Šimečka: Ficovi ako keby nezáležalo na vlastnej koalícii, iba na jeho pomste

Podľa lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka je neschopnosť zvoliť predsedu NR SR pohŕdanie ústavou. „Sme banánová republika, že to musí robiť v zastúpení poverený podpredseda už x mesiacov. Nevedia zvoliť ani členov rady v STVR, hoci oni sami iniciatívne zrušili RTVS, ale novú inštitúciu nevedia ani sfunkčniť. To je chaos Roberta Fica, chaos tejto koalície,“ povedal.

„Či si to chcú spojiť, alebo akokoľvek urobiť, ja iba vidím, že sa to prekladá zo schôdze na schôdzu. Nevedia nájsť dohodu a to je podľa mňa to, čo ľudia nechcú vidieť. Voliči nechcú znova vidieť tento chaos, hádky o fleky. Ja si myslím, že toho mali dosť v tej minulej vláde. Keď to táto partia nevie dať dokopy, nevedia si zvoliť predsedu NR SR tak môžu zahlasovať za opozičného kandidáta Františka Mikloška, ktorého všetci podporujeme v opozícii a ktorý má dnes viac hlasov,“ dodal.

Huliak: Je to veci medzi Ficovej koalície a Národnej koalície

Čo sa týka predsedu Národnej koalície Rudolfa Huliaka, Šutaj Eštok oceňuje, že podporuje koalíciu, no súhlasí s vyjadrením premiéra Fica, že spor medzi SNS a Huliakom je vecou Andreja Danka. „Z môjho pohľadu zodpovednosť za vyriešenie tejto politickej situácie je na našom koaličnom partnerovi strane SNS a pánovi Dankovi, aby tak, ako pán Huliak prišiel na kandidátke SNS, aby vedel pán Danko garantovať zaňho tú stabilitu v rámci súčasnej 79,“ uviedol líder Hlasu.

Taraba: Keď sa Huliak rozhodne, že položí vládu, je to jeho zodpovednosť

Líder Hlasu zároveň vyzval Danka, aby si „urobil poriadok s kandidátmi za SNS“. „Vystríham politikov, ako je Rudolf Huliak, aby sa takto nesprávali. Matovič so Sulíkom si takto vytancovali cestu k predčasným voľbám,“ povedal v ta3. Ak by Huliak požadoval pre svoju stranu ministerstvo, boli by v Hlase za? „Pán Huliak je, nechcem povedať, témou, ktorú si musí vyriešiť pán Danko a SNS,“ reagoval Šutaj Eštok na otázku Pravdy.

Podľa lídra PS chce Huliak koaličných partnerov vydierať aj naďalej. „Rudolf Huliak chce zjavne žiadať nejakú trafiku, nejaké ministerstvo alebo niečo iné, čím ho uplatia. Je to pokračovanie chaosu v slovenskej politike. Je to Ficov zlepenec a ja nerozumiem, ako je možné, že predseda vlády od toho dáva ruky preč. Akoby ho nezaujímala stabilita jeho vlastnej koalície, ale už iba jeho vlastná pomsta,“ uviedol Šimečka.

Premiér Fico v sobotu uviedol, že o žiadnej požiadavke Huliaka, ktorý prejavil záujem o rezort životného postredia, nevie a poslanec podľa neho nič nechce. „Slovensko nie je Huliakovo, Slovensko je Slovensko,“ hovoril premiér. Huliak zvolal na sobotu podvečer snem Národnej koalície do Očovej a odmietol tam Ficove slová, že spory si má vyriešiť SNS. „Toto už dávno nie je vec medzi koalíciou a Andrejom Dankom, ale vec medzi troma poslancami Národnej koalície a koalíciou vlády Roberta Fica,“ povedal pre Aktuality.

Huliak ani na sneme v Očovej jasne nepovedal, čo žiadajú od koalície za to, že budú hlasovať s vládou. Poslanec predtým v parlamente označil požiadavku SNS, že chcú ministerstvo vnútra, za vydieranie. K dohode s lídrom SNS podľa neho zatiaľ nedošlo a preto považuje práve Danka za hlavnú príčinu rozvratu koalície. SNS v skoršom vyhlásení uviedla, že hrubé verejné vystupovanie a arogantné správanie poslanca Huliaka ubližuje národnej politike. „Vulgarizmy, hrubosť, arogancia a vydieranie vždy ubližovali národnej politike, oslabovali národné sily a spôsobili v histórii Slovenska vznik Dzurindovej alebo Matovičovej vlády,“ uviedla SNS s tým, že národniari si splnili všetky záväzky voči každému, kto kandidoval na ich kandidátnej listine.

Dankova strana verí, že Huliak prestane rozbíjať koalíciu a uvedomí si svoju politickú zodpovednosť. Predseda Národnej koalície hovoril o tom, že po odchode z klubu vyhadzoval Taraba a Danko ich nominantov z ministerstiev a dokonca zašiel aj do osobnej roviny, keď poukázal na to, že líder SNS má podľa neho problém s alkoholom./agentury/

X X X

Štrajkujúci lekári sa nikdy nezbavili morálnej dilemy. Čo s pacientmi?

Všetci medici kedysi skladali Hippokratovu prísahu. Dnes ju na lekárskych fakultách nahradil promočný sľub s pozmeneným obsahom. Na každej univerzite sa čímsi líši, ale všade si zachoval aj niečo zo starovekej prísahy. A predovšetkým zásadu „vždy budem konať v prospech nemocného“. Počas štrajku lekárov sa možno postarať o urgentných pacientov, ale čo s ostatnými, čo s plánovanými operáciami? Vzniká vážny problém, preto nielen vlády, ale ani široká verejnosť štrajkujúcim doktorom spravidla neprajú. Ako sa s tým vyrovnali v minulosti?

Asi prekvapíme mnohých čitateľov, keď napíšeme, že lekári u nás štrajkovali už v apríli 1920, len rok a pol po vzniku Československa. Prvá republika sa považovala za ostrov slobody a demokracie v strednej Európe, nuž prečo by to neskúsili?

Ale o čo vtedy lekárom vlastne išlo? Štrajkovali len tie „biele plášte“, ktoré mali zmluvné vzťahy s nemocenskými pokladnicami, čiže vtedajšími zdravotnými poisťovňami, do ktorých prispievali odvodmi zo mzdy predovšetkým robotníci. V podmienkach povojnovej krízy chýbali týmto poisťovniam finančné prostriedky pre nemocnice a lekárov, s ktorým mali uzavreté zmluvy. Tí potom odmietali ošetriť pacientov, ak nezaplatili okamžite „keš“ – na ruku.

Štrajk sa zopakoval v máji nasledujúceho roku a to sa už lekári a ich odbory vzbúrili proti väčšine poisťovní v republike. O dva mesiace dospeli po rokovaniach s ministerstvom zdravotníctva ku kompromisnej dohode.

„Bolo stanovené, že nemocenské pokladnice budú platiť honorár 13 korún za jedno ošetrenie pacienta,“ informoval Slovenský denník. Bolo to takmer o 30 percent viac ako dovtedy. Zároveň sa zaväzujú ponechať si všetkých lekárov podľa stavu k 30. aprílu t.¤r.“

Keď lekári aj pacienti hladovali

Už v prvej, čiže medzivojnovej ČSR boli štrajky v zdravotníctve (podobne ako v iných strategicky dôležitých odvetviach) povolené iba vtedy, ak neohrozovali život a zdravie pacientov. Preto sa rozšírila forma protestu nazývaná „štrajk podľa pravidiel“ alebo „taliansky štrajk“. Prvýkrát ho totiž uplatnili talianski železničiari.

Čo bolo podstatou tohto štrajkovania? Nemocničný personál prácu síce neprerušoval, ale obmedzoval. Pritom postupoval presne podľa inštrukcií odborov. Lekári a sestry nepracovali za dvoch, odmietali pracovať v nadčase, zaoberať sa zbytočnou administratívou a podobne. A neprestali s tým dovtedy, kým im zamestnávatelia nepridali na platoch. Dodnes patrí „taliansky štrajk“ medzi vyhľadávané formy protestu.

Počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch sa rozšírili štrajky lekárov z naozajstnej núdze a zúfalstva tohto vtedy len zdanlivo privilegovaného stavu. V odbornej literatúre narazíme v tejto súvislosti dokonca na pojem „proletarizácia medicíny“.

Bez peňazí boli nielen pacienti, ale i poisťovne a lekári. Stali sa z dnešného pohľadu kuriózne prípady. Jeden príklad za všetky z Košíc.

Počas belgického štrajku v apríli 1964 pracoval v nemocniciach len urgentný príjem a pohotovosť.

V tamojšej nemocnici, najväčšej na slovenskom východe, prepukol v marci 1936 „hladový štrajk“. Tak ho aspoň nazvali novinári Ľudového denníka. V tom čase veľká kríza už doznievala, napriek tomu všetkých 18 lekárov prerušilo prácu na protest proti nešvárom v nemocničnej jedálni.

„Hoci lekárom strhávajú z platu deväť korún stravného na osobu a deň a štyrmi korunami navyše im prispieva na stravu ešte aj ministerstvo, strava je tam taká zlá a nedostatočná, že lekári majú pokazené žalúdky a doslova hladujú,“ informovali noviny. „Potom však sotva môžu operovať a ošetrovať iných chorých.“

Prípad muselo riešiť pražské ministerstvo.

Pritom pred sto rokmi sa našli na Slovensku lekári, ktorí liečili chudobných pacientov zadarmo. Napríklad Ladislav Nádaši-Jégé v Dolnom Kubíne, Dušan Makovický v Žiline, Ivan Hálek v Čadci, Štefan Králik vo Važci. Pravda, mali aj majetnú klientelu a všetci si okrem toho privyrábali málo výnosnou (ak už nie stratovou) literárnou alebo vydavateľskou činnosťou.

Odbory proti štrajkom lekárov

Mohlo by sa zdať, že odborové a tým aj štrajkové hnutie lekárov má najdlhšie tradície v Spojených štátoch. No pravda je taká, že v Amerike boli masové protesty „bielych plášťov“ s prerušením práce veľmi dlho zakázané.

Profesor Matthew Mazurek z Yalovej univerzity vo svojom exkurze do histórie uvádza, že prvý väčší organizovaný štrajk lekárov v USA sa datuje až ku koncu roka 1937. Mal však lokálny charakter, vyhlásili ho v jedinej nemocnici v Brooklyne (obvod New Yorku). Nasledoval súdny príkaz, ktorý zakázal odborárom z miestnej pobočky Asociácie pracovníkov nemocníc (HEA) v proteste pokračovať.

Mimochodom, tzv. Wagnerov zákon z roku 1935 o pracovných vzťahoch zaručil zamestnancom – zdravotníckych pracovníkov nevynímajúc – právo zakladať si odbory a právo na kolektívne vyjednávanie. Ale už o dva roky neskôr, práve po akcii v Brooklyne, Americká federácia práce (AFL) – národná centrála odborových zväzov, odmietla schvaľovať štrajky v nemocniciach. Dôvod? „Takéto akcie môžu vážne ohroziť zdravie pacientov, zatiaľ čo lekári a zdravotnícki pracovníci sú viazaní sľubom ho ochraňovať,“ oznámilo vedenie odborovej ústredne.

Zákon z roku 1947 (Taft – Hartley Act) toto stanovisko fakticky potvrdil a v podstate znemožnil štrajky vo väčšine amerických nemocníc. „V tom čase to boli zväčša neziskové a charitatívne zdravotnícke zariadenia, vlastnené a kontrolované mestami či obcami,“ pripomína profesor Mazurek.

Zmenu priniesol až nový zákon v roku 1971 – o právach pacientov i o práve na sťažnosti (protesty) lekárov a zdravotníckeho personálu. V nasledujúcom roku vzniklo Národné združenie lekárov (PNHA), ktoré sa neskôr vyhlásilo za odborovú organizáciu. Medzitým si vlastné združenie – Výbor stážistov a rezidentov (CIR) založili aj mladí lekári a medici na odbornej stáži.

Roger Thoné, mladý lekár z Liège, a chirurg André Wanen tvorili vedúci tandem počas belgického štrajku.

Práve toto združenie ohlásilo 17. marca 1975 štrajk svojich členov v 21 z 23 nemocníc New Yorku. „Nemali sme žiadne mzdové požiadavky,“ spomína významný americký kardiológ Milton Packer, ktorý mal vtedy 22 rokov a praxoval v jednej súkromnej newyorskej nemocnici. „Bojovali sme za menší počet pohotovostných služieb a za zníženie byrokratickej záťaže.“

Pridali sa k nim kolegovia z troch hlavných obvodných nemocníc v Los Angeles a z jednej veľkej nemocnice v Chicagu, kde však štrajkujúci žiadali aj zvýšenie platov a lepšie vybavenie zdravotníckych zariadení. „Pacientov sme nenechali bez starostlivosti, ochotne nás pri nich zastúpili dobrovoľníci z lekárskych fakúlt,“ dodáva profesor Packer.

Po štyroch dňoch štrajku vedenia nemocníc v New Yorku kapitulovali a pristúpili na požiadavky štrajkujúcich. Pravda, v Chicagu sa dohodli až po 18 dňoch protestu, ktorý jeho účastníci neprerušili aj napriek súdnemu príkazu.

Dosť bolo vyjednávaní – do boja!

Prelomovou protestnou akciou lekárov v Európe bol belgický štrajk v apríli 1964. Reagovali tým na tzv. Leburtonov zákon o zdravotnom poistení.

Belgický lekár dovtedy liečil svojich pacientov podľa vlastného uváženia, pričom ho platil pacient. Mal síce možnosť obrátiť sa na systém poistenia, ktorý však lekár mohol ignorovať. To isté platilo pre nemocnice. Odborný lekár mal vlastné prístroje a z honoráru platil určitú sumu praktickému lekárovi, ktorý pacienta k nemu poslal.

Zákon podľa návrhu Edmonda Leburtona tieto zvyklosti rušil. Vytvoril pravidlá vysoko štruktúrovaného systému s prísnou kontrolou, v ktorom sa lekári stali predĺženými rukami poisťovní.

Podľa slov belgického experta na zdravotnícke právo Henriho Anrysa v roku 1964 bojovali lekári za zachovanie svojej nezávislosti, za slobodnú voľbu lekára pacientom pri výsadnom postavení lekára a proti zasahovaniu štátnej správy do odmeňovania liečebného výkonu. Ktosi to nazval bojom za „lekársky liberalizmus“.

Skončil sa čas vyjednávaní, nastal čas boja.

vyhlásenie štrajkujúcich belgických lekárov v roku 1964

Na belgickom štrajku sú zaujímavé konšpiračné metódy protestu, prevzaté z protifašistického hnutia odporu v druhej svetovej vojne. Predovšetkým skúsenosti partizánskych oddielov „maquis“. Nie náhodou jedným z iniciátorov protestu bol chirurg André Wynen, ktorý sa už ako 17-ročný študent počas okupácie krajiny hitlerovcami zapojil do odboja a po zatknutí gestapom skončil v koncentračnom tábore Buchenwald.

Tento aspekt belgického štrajku dôkladne skúmala profesorka politických dejín z bruselskej univerzity Kaartje Schrijversová. Z jej zistení vyplýva, že politicky radikálna a militantná časť prevažne mladých lekárov odmietla spolupracovať s oficiálnymi zdravotníckymi odbormi, ktoré boli za kompromisnú dohodu s vládou. „Skončil sa čas vyjednávaní, nastal čas boja,“ hlásali títo odporcovia Leburtonovej reformy.

Na tajných schôdzkach dohodli bunkovú štruktúru novej, fakticky ilegálnej organizácie lekárov. Tvorilo ju päť syndikátnych komôr a každá pozostávala z buniek zhruba po desať lekárov. Každá bunka mala jedného zástupcu, napojeného na koordinačný výbor pre prípravu štrajku. Písomnému styku sa úzkostlivo vyhýbali.

Protestujúci lekári zároveň izolovali kolegov – potenciálnych štrajkokazov. Za necelý rok, do marca 1964 sa podarilo do protestnej akcie zapojiť takmer 90 percent lekárov v celej krajine.

Medzitým vláda naďalej rokovala iba s oficiálnymi organizáciami, o ilegálnych buď nevedela, alebo ich ignorovala. Tie sa legalizovali až počas štrajku. V apríli sa na protestnom zhromaždení v Bruseli zrazu zúčastnilo viac ako osemtisíc lekárov.

Vláda sa spamätala a navrhla komorám vyjednávanie o dohode. Ale 1. apríla 1964 v skorých ranných hodinách protestujúci zbalili kufre a odišli do prihraničných miest s Belgickom vo Francúzsku, Luxembursku a Holandsku. Tam vyčkávali, čo sa bude diať.

Doma v nemocniciach zostali iba skupiny lekárov, ktoré mali zabezpečiť služby na urgente a pohotovosti pre akútne prípady. Všeobecní lekári prestali v svojich ambulanciách ordinovať. Zostali aj tí, ktorí mali za úlohu donútiť lekárov – štrajkokazov, aby odišli na péenku alebo aby si vybrali dovolenku.

Ráno 1. apríla vydal jeden z iniciátorov akcie Dr. Roger Thoné v mene piatich komôr tlačové vyhlásenie, v ktorom oznamoval, že lekári v Belgicku začali „totálny, časovo neobmedzený štrajk“. Väčšina belgických médií sa postavila na stranu vlády, menšina, predovšetkým liberálne noviny, sa zastala štrajkujúcich.

Vláda reagovala aktivovaním špeciálnych vojenských nemocníc, lebo civilné boli po dvoch dňoch štrajku preplnené. Po deviatich dňoch sa ponúkli rektori štyroch belgických univerzít za mediátorov pri vyjednávaniach. Predseda vlády Théo Lefèvre vyhlásil: „Dúfam, že tieto dni a týždne nebudeme musieť raz nazývať obdobím vrahov.“

Keď to počuli v koordinačnom výbore štrajku, pohrozili, že stiahnu lekárov aj z pohotovostných služieb. Na to vláda prijala mimoriadne opatrenie, umožňujúce povolávať do služby vojenských lekárov zo záloh. Predstavitelia piatich komôr vyzvali týchto rezervistov, aby nereagovali na povolávacie rozkazy.

„Zúfalý krok vlády znamenal zlom v štrajku,“ tvrdí profesorka Schrijversová. „Po osemnástich dňoch si vláda sadla za rokovací stôl so zástupcami komôr. Vyjednaná dohoda znamenala ich víťazstvo, lebo akceptovala väčšinu požiadaviek lekárov.“

Štrajkujúci sa vrátili zo zahraničia, z „peéniek“ i dovoleniek a nastúpili do práce.

Železná lady dala doktorov do laty

Štrajky však boli naďalej pre väčšinu lekárov na svete morálnou dilemou. Zakaždým stáli pred otázkou, nakoľko je to v súlade s ich profesionálnym sľubom poskytnúť potrebnú starostlivosť pacientom za každých okolností. Preto prerušenie práce dlho považovali za krajný nátlakový prostriedok. A tak v prehľade Wikipédie nachádzame len 11 veľkých štrajkov v celom 20. storočí.

Väčšinou sa k nim uchyľovali mladí lekári. Starší kolegovia ich spravidla od štrajku odhovárali: „Odísť a nechať ľudí umierať, to sa jednoducho nerobí,“ hovorili.

Významný americký endokrinológ Seymour Glick považoval za neetickú už hrozbu štrajkom. „To máte tak, ako keby sa piloti poškodeného lietadla vyhrážali, že vyskočia za letu s padákmi a cestujúcich nechajú na palube napospas osudu,“ povedal v roku 1986 pre jeden medicínsky časopis.

Strava je tam taká zlá a nedostatočná, že lekári majú pokazené žalúdky a doslova hladujú.

Ľudový denník k „hladovému štrajku“ v Košiciach v roku 1936

Vo Veľkej Británii sa na prvý veľký štrajk odhodlávali mladí lekári v roku 1975. Žiadali menej nočných služieb a vyššie platy. Nakoniec sa to zaobišlo bez prerušenia práce, vláda niektoré požiadavky protestujúcich akceptovala.

Ostrý štrajk potom Londýn zažil až začiatkom roku 1982. Považujeme za vhodné sa pri ňom pristaviť, lebo niečo z jeho „technológie“ využili o tri desaťročia neskôr české i slovenskí lekárske odbory. Ale poďme po poriadku. Stalo sa to za vlády Margaret Thatcherovej. Lekári a sestry z Národnej zdravotníckej služby (NHS) združení v odborovej konfederácii vtedy využili v boji za zvýšenie platov všetko možné. Okrem protestných zhromaždení a krátkodobého prerušenia práce aj hromadné výpovede. Tie najmä v regiónoch, kde bol nedostatok lekárov i zdravotných sestier. Ale na rozdiel od českej akcie „Ďakujeme, odchádzame“, na Britských ostrovoch vtedy nešlo o celoštátny protest „bielych plášťov“.

Navyše Železná lady zostala neoblomná. „Zvýšili sme im platy o šesť percent, presne o toľko, ako učiteľom a príslušníkom ozbrojených síl,“ vyhlásila. „Viac si daňoví poplatníci jednoducho nemôžu dovoliť,“ Premiérka necúvla ani pred vystupňovaným nátlakom. Ustúpiť museli lekárske odbory.

Zabudnite na starého Hippokrata

V tomto storočí už internetová encyklopédia zaznamenala 42 veľkých protestov zdravotníkov na všetkých kontinentoch. Čiže za 24 rokov takmer štyrikrát viac ako za celé predchádzajúce storočie. Ako si vysvetliť takéto prudké zvýšenie?

Štrajkovú zbraň začali využívať pri presadzovaní svojich mzdových požiadaviek najmä lekári v chudobnejších krajinách Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. V priemyselne vyspelejších štátoch protestujúci lekári zmenili taktiku. Do balíka požiadaviek voči vládam pridali tie, ktoré by mali prospieť pacientom a zlepšiť zdravotnú starostlivosť (lepšie vybavenie nemocníc, lieky zadarmo alebo s nižším doplácaním atď.) A – čo je nemenej dôležité – lekárske odbory ich začali označovať za prioritné. Tým si niekde naklonili médiá, verejnú mienku a zvýšili šance na úspech protestnej akcie.

Správa o „hladovom štrajku“ v košickej nemocnici.

Zlé jazyky však hovoria, že platy zdravotníkov sa v tomto pestrejšom zozname požiadaviek dostali tak či tak „až na prvé miesto“. Potvrdzujú to vraj rokovania lekárskych odborárov so zástupcami vlád. Dohoda bola možná jedine pri akceptovaní mzdových nárokov lekárov.

Medzitým sa však zmenila aj takpovediac mentálna výbava nových generácií lekárov, ich vzťah k pacientom. Čoraz viac sa ich prikláňa k názoru amerického neurológa Rona Brechera spred niekoľkých desaťročí:

„Lekári a zdravotníci nenesú voči svojim pacientom žiadnu zvláštnu zodpovednosť, preto ich štrajk je povolenou formou konania. Naopak, najväčšiu zodpovednosť za utrpenie a prípadne i smrť pacienta počas takéhoto štrajku majú tí, čo odmietajú splniť lekárom ich oprávnené požiadavky.“

Skrátka, zabudnite na starého dobrého Hippokrata s jeho prísahou, na dvore je predsa 21. storočie./agentury/

X X X

Alena Heribanová: Slovenská kultúra? Úžasný mix v srdci Európy. Som nadšená, akú ju máme rozmanitú (rozhovor)

Boli ikonickými tvárami televízie, ale aj symbolmi kultivovaného prejavu.

So spustením televízneho vysielania sa zrodila aj nová profesia programovej hlásateľky – tá prvá slovenská prehovorila na divákov z obrazovky v roku 1956. Začitakom milénia ale novodobé techniky promovania programu z obrazovky vytlačili aj legendárne hlásateľky.

Jedna z nich si nostalgicky zaspomínala na krásne, ale aj náročné časy hlásateľskej profesie. Hoci bola svojho času považovaná za módnu ikonu, zdôrazňuje, že jej práca v sebe niesla aj verejné občianske poslanie. Sama oceňuje veľkú odvahu bývalých kolegýň, ktoré v auguste 1968 ako hlásateľky s nesmiernym odhodlaním čelili vojenskej okupácii.

Dnes intenzívne sleduje udalosti, ktoré sa dejú okolo nás a ako babička tvrdí, že nemaľuje svojím vnúčatám čierne scenáre.

„Pokým máme demokraciu a tá je aj v USA, kde sa pred pár dňami takto rozhodli, tak je to vôľa ľudu.My môžeme robiť to, aby sme boli múdrejší, vzdelanejší a aby sme rozhodujúcej chvíli urobili lepšie rozhodnutia. Ale to je všetko,“ tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk Alena HERIBANOVÁ.

Hlásateľky na obrazovke skončili od roku 2004 – pri Novom začiatku STV sa už neobjavili. Ako ste to vtedy prijali?

V tom čase som si už naozaj nemyslela, že hlásateľky sú potrebné. Viem, že to pre mnohých ľudí neznie veľmi príjemne. Ale už vtedy som mala pocit, že našu pozíciu a funkciu nahradil internet a iné fenomény doby, ktoré priniesla civilizácia, IT a nový spôsob život.

A hlásateľka je už zvláštnym doznievajúcim prvkom na obraze. Ľudia dnes chcú vedieť viac občianske záležitosti. Na krste knihy Fenomén hlásateľky som spomenula, že si vážim hlásateľky za to, že v roku 1968 zaujali veľmi silný jasný a občiansky postoj.

Môžete opísať, čo museli podstúpiť a ako sa im vtedy pracovalo?

Ja sa priznám, že pre mňa sú to výnimočné dámy, ktoré pri napadnutí vojskami Varšavskej zmluvy, dokázali napriek strachu a hrozbám a všetkému, čo sa dialo, zachovať občiansky postoj. Zostali verné samým sebe. So všetkými som sa stretávala. Aj s Danou Hermanovou vo Viedni. S Jarkou Košťovou som sa rozlúčila v krematóriu, lebo ma o to požiadala a toto boli pre mňa veľké vzory.

Neboli to len krásne dámy. Dokázali byť aj silnými osobnosťami a nebáli sa informovať do posledného momentu poslucháčov – lebo kamery už nefungovali. Nechali sa vyviesť ozbrojenými vojakmi z krytu, z ktorého hlásili a 20 rokov si nepomohli a nemali vôbec nič.

Taktiež Marta Kubišová je pre mňa úžasná žena a všetci tí, ktoré preukázali odvahu. Alebo aj Věra Čáslavská. Všetky som mala možnosť mať v Anjeloch strážnych.

Ale Jarka Košťová je pre mňa dáma, vďaka ktorej je táto profesia profesiou. A je to viac, než to, či nás vnímali s tým, či máme pekné oblečenie, usmievame sa alebo akú máme slovenčinu.

Ale čo sa týka konca hlásateliek v roku 2004, prekážalo mi, že pán riaditeľ to v tom čase nekomunikoval s nami a ani sme sa to nedozvedeli od neho. Boli sme na stránkach bulváru: Hlásateľky na ulici! To bola informácia, že už nie sme. Keď som mu telefonovala, vysvetľoval to tak, že z STV unikli informácie. Ale niekoľko dní pred tým už museli byť vo vedení rozhodnutí. Mohli nám to oznámiť, aktuality.sk

X X X

Holandská polícia zadržala desiatky ľudí počas propalestínskej demonštrácie

Desiatky ľudí boli zadržané po zákaze protestov v meste.

Holandská polícia v nedeľu v Amsterdame zasiahla proti propalestínskym demonštrantom, ktorí svoje zhromaždenie do centra mesta zvolali aj napriek súdnemu zákazu. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že polícia zadržala desiatky ľudí.

Amsterdamský okresný súd predtým v nedeľu potvrdil rozhodnutie primátorky Femke Halsemovej o zákaze protestov v meste, ktorý mal platiť tri dni – počas celého víkendu.

Zákaz bol vydaný po tom, ako sa vo viacerých častiach Amsterdamu vo štvrtok večer odohrali pouličné bitky, pri ktorých mladí násilníci útočili na fanúšikov futbalového klubu Maccabi Tel Aviv.

Demonštranti držali transparenty a skandovali proti násiliu v Palestíne

Napriek zákazu sa v nedeľu stovky demonštrantov zhromaždili na námestí Dam v centre Amsterdamu, pričom v rukách držali transparenty s nápisom „Chceme späť naše ulice“ a skandovali „Slobodná Palestína“. Na jednom z plagátov bol aj nápis: „Môžeme zároveň bojovať proti antisemitizmu i genocídnemu sionizmu“.

Podľa agentúry AFP polícia proti demonštrantom zasiahla až krátko po tom, ako okresný súd potvrdil zákaz protestov.

lŽiadosť o povolenie tejto propalestínskej demonštrácie podal aktivista Frank van der Linde. Urobil tak napriek dočasnému zákazu protestov, ktorý v piatok vyhlásila primátorka Halsemová.

Spomínaný okresný súd označil primátorkino rozhodnutie za správne a preto zamietol žiadosť protestujúcich o usporiadanie ich demonštrácie.

V súvislosti so štvrtkovým útokom bolo zadržaných najmenej 63 ľudí, pričom štyri osoby zostávajú naďalej vo väzbe. Holandská polícia začala rozsiahle vyšetrovanie tohto prípadu, pričom sa očakáva aj ďalšie zatýkanie, aktuality.sk

X X X

Nelegálne v 140 krajinách! Moderátorka čelila kvôli oblečeniu sexistickým komentárom

27. októbra išla známa talianska televízna moderátorka Diletta Leottaová do práce ako mnohokrát predtým. Pred ňou bol zápas Serie A medzi Interom a Juventusom a vedela, že ide o veľmi dôležitý večer sezóny.

Diletta Leottaová počas zápasu Interu Miláno s Juventusom Turín.

Leottaová pracuje dlhé roky ako moderátorka na stanici DAZN a v Taliansku je známou tvárou medzi miliónmi fanúšikov, pretože spomínané kanál pokrýva diania v Serii A už niekoľko rokov.

Okrem novinárskej práce je však obľúbená aj kvôli svojmu vzhľadu. Za svoj výzor a štýl obliekania už bola viackrát terčom kritiky. O futbalových priaznivcov pred šlágrom Inter – Juventus rozvášnila opäť. Obliekla si červenú sukňu so sakom rovnakej farby, čierne pančuchy a vysoké opätky.

Ostro sledovaný víkendový zápas sa skončil nerozhodným výsledkom 4:4 a Leottaová pracovala z postrannej čiary, podávala správy, robila rozhovory pred, počas a po 90 minútach hry tak, ako doteraz. No po stretnutí musela strpieť kvôli outfitu vlnu kritiky.

Na Instagrame, kde ju sleduje 9,1 milióna, bola 33-ročná moderátorka bombardované nevhodnými komentármi, ktoré pripomínali sexistické výlevy nespokojných ľudí.

Poukazovali na to, že je príliš chudá, že má veľké nohy, že má na sebe asi veľmi drahé oblečenie, ktoré je nevhodné. Vyčítali jej, že vyzerá skôr ako osoba, ktorá sa vybrala do Milána na týždeň módy, ako na futbalový zápas…

„Nelegálne v 140 krajinách,“ napísal jeden z jej sledovateľov, zatiaľ čo ďalší uviedol: „Nie je to elegentné.“ Tretí sa opýtal, či má na sebe nohavičky a ďalší jej oblečenie ironicky nazval klasickým novinárskym outfitom.

Začiatkom tohto roka jej taliansky kolega Paola Ferrari komentoval Leottaovú nasledovne: „Je dobrá vo svojej práci a poskytuje veľa príjmov z reklamy. Ale ak sa ma spýtate, či chcem, aby moja dcéra dopadla ako ona, odpoveď je nie.“

Pre noviny Corriere della Sera komentuje svoj odev, ktorý je v Taliansku často témou rozhovorov. „Chcem sa pekne obliekať, keď som v práci. Keď mám voľno, obliekam sa inak. Pohodlnejšie. Som radšej, keď ma môj manžel vidí prirodzenejšie. Napríklad v teplákoch a nie na vysokých opätkoch.“

V minulosti pre talianske médiá viackrát vysvetlila, že kritika, ktorej sa jej často dostáva, ju len posilňuje. „Keď som začínala a mala som len 20 rokov, veľmi to bolelo. Aj som si poplakala, keď som prišla domov. Ale skončilo to tak, že sa vo mne objavila levica a veľa som sa z toho naučila,“ povedala pre Sky Sports.

V súkromí tvorí pár s futbalovým brankárom Lorisom Kariusom. Stretli sa na jeseň 2022 v Londýne, minulé leto sa stali rodičmi dcéry – a v júni tohto roku sa zosobášili./agentury/

X X X

Najstarší slovenský partizán žije v Írsku. Pomohol väzňovi po slávnom úteku z tábora smrti. A za čo sú mu vďační írski športovci?

Narodil sa v období, keď Československo ešte neexistovalo. Pochádza z Trnavy, prežil holokaust, bojoval v Povstaní. V Írsku, kde sa presadil nielen v biznise i športe, býva už 75 rokov, ale slovenčinu ovláda perfektne, a zdôrazňuje, že aj po dlhých desaťročiach života v Dubline sa stále cíti byť hrdý Slovák. Volá sa Joe Veselsky, minulý mesiac oslávil už svoje 106. narodeniny. Jeho napínavému príbehu sa venuje výstava, ktorú otvorili v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave. Spoluautor expozície je publicista Martin Mózer, ktorý o Veselskom nakrútil dokumentárny film pre TV JOJ (s kamerou ho navštívil pred tromi týždňami).

Miroslav Čaplovič10.11.2024 06:00

Joe Veselsky je rodák z Trnavy, ktorý už niekoľko desaťročí žije v Dubline. Foto: tabletennisireland.ie

Vlastným menom Jozef Eugen Weiss prišiel na svet 20. októbra 1918 (spoločný štát Slovákov a Čechov vznikol na troskách rakúsko-uhorskej monarchie o osem dní neskôr). Obaja rodičia boli Židia, matkin strýko Max Mayer Stein pôsobil ako trnavský rabín. „Chodieval som za ním každú sobotu večer. Potom sme spolu kráčali do synagógy. Zakaždým ma poveril, aby som našiel prvú hviezdu svietiacu na nebi, čo znamenalo koniec šabatu,“ povedal Veselsky v rozhovore s Mózerom.

Otec bol zbožný, matku viac zaujímala umelecká tvorba ako judaizmus. „Keď ma raz vzala so sebou do Viedne, zoznámila ma so slávnym operetným skladateľom Franzom Lehárom.“ Veselsky sa od detstva venoval stolnému tenisu, o čom ešte bude reč. Jeho šťastnú mladosť prerušilo v marci 1939 vyhlásenie slovenského štátu, ktorého režim čoraz viac stupňoval útlak Židov, a o niekoľko mesiacov vypuknutie druhej svetovej vojny, ktorá viedla aj k holokaustu.

Ivan Pasternák: Nemám silu ísť do Auschwitzu, je tam kufor s otcovým menom

Video

Otca Ivana Pasternáka odvliekli do Auschwitzu, neskôr do Dachau, kde zomrel. „Nemám silu ísť do Auschwitzu, známi mi povedali, že je tam kufor s menom môjho otca.“ Ivan Pasternák sa zúčastnil v Múzeu holokaustu v Seredi na vernisáži výstavy Holokaust: likvidácia, oslobodenie, záchrana

Ako jeden z mála Židov na Slovensku mal Veselsky šťastie, že dostal výnimku, ktorá ho zachránila pred deportáciami na nacistických koncentračných táborov. „Veril som, že neodvlečú ani môjho brata. Upokojoval som ho slovami, že je lekár a ľudí s takým povolaním sú potrební.“ Bohužiaľ, v jednom z nemeckých táborov smrti na okupovanom poľskom území nakoniec zahynul nielen jeho súrodenec, ale aj matka a otec.

Brat Hugo pracoval ako pľúcny lekár v Dolnom Smokovci. „Jeho tragédiu ešte zvýrazňuje fakt, že ho do Auschwitzu deportovali tri týždne po svadbe aj s manželkou,“ upozornil Mózer. Židom tvrdili, že ich odvážajú za prácou do zahraničia, ale po príchode do lágra väčšinu z nich čakala rýchlo smrť v plynových komorách.

Čítajte viacTancovala som pre Mengeleho. Mamu mi poslal do plynu

Hugo Weiss zostal ešte nejaký čas nažive, než ho zavraždili. „Bol som jeden z mála, ktorí z Auschwitzu dostali pohľadnicu. Brat mi písal, že je mu dobre, má aj kúpeľňu,“ povedal Veselsky s tým, že nacisti prinútili Huga k vymyslenému tvrdeniu. Pre spresnenie išlo o korešpondenčné lístky, na ktoré väzni mohli napísať len pá viet. Obsah musel byť v nemčine a podliehal prísnej cenzúre.

V obave pred deportáciami si Veselsky zmenil svoje vierovyznanie. Mimochodom, matka mu prízvukovala, aby to urobil. Boli to jej posledné slová, ktoré mu povedala pred odchodom do transportu do Auschwitzu. Nezištne mu pomohol duchovný predstaviteľ reformovanej cirkvi László Šedivý. Vystavil mu falošný krstný list, že je kalvín, podobne pomohol desiatkam ďalších prenasledovaných Židov. Veselsky sa potom oženil s Katarínou Lászlóovou, ktorá s ním pracovala v banke a pochádzala z významnej kalvínskej rodiny (jej otec pôsobil ako kurátor cirkevného zboru v reformovanom kostole na dnešnom Námestí SNP v Bratislave). Nebola to však svadba z rozumu, ale čistá láska, pretože manželmi zostali až do jej smrti (a porodila mu dcéru a syna).

Veselsky s pomocou prezidentskej výnimky, ktorá chránila tzv. hospodársky dôležitých Židov pred deportáciami, pracoval počas vojny v hlavnom meste Slovenska. Najprv v Bratislavskej všeobecnej banke a od roku 1941 v Sedliackej banke. Na jar 1944 za ním prišiel do banky dobrý kamarát. Fredo – ako o ňom rozpráva Veselsky. Bol to Alfréd Wetzler, tiež rodák z Trnavy, ktorému sa v apríli 1944 spolu s Rudolfom Vrbom podarilo utiecť z Auschwitzu a dostať sa na slovenské územie. Obaja ako vôbec prví z tábora smrti podali hrôzostrašné svedectvo o tamojšom vraždení páchanom nacistami, ktoré sa potom podarilo odovzdať do Vatikánu a spojencom protihilerovskej koalície štátov.

Mama odišla s otcom dobrovoľne, spomína Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila holokaust

Video

Rodičov stratila, keď mala deväť. Odviezli ich 52. transportom do Auschwitzu-Birkenau. Dva roky žila pod falošnými dokladmi, keď ju napokon previezli do Terezína. Tam sa pani Lýdia Piovarcsyová ako jedna z mála detí, dočkala konca, keď nad táborom 1. mája 1945 prevzal správu Červený kríž. / Zdroj: TV Pravda

Prečo Wetzler vyhľadal Veselského? „V ľudovej škole sme sedeli spolu v jednej lavici. Chodili sme potom aj na rovnaké gymnázium v Trnave,“ objasnil. „S Fredom som ako chlapec zažil veľa zábavy, ale bol zlý futbalista,“ poznamenal Veselsky, ktorý si potrpel na kvalitné športové výkony aj v prípade, že deti hrali futbal na dvore. „Fredo bol dobrák pochádzajúci z chudobnej židovskej rodiny,“ zdôraznil.

Mózer získal od Veselského veľmi cenné svedectvo o pomoci pre Wetzlera. Je to mimoriadne cenný doplnok do mozaiky o jeho príbehu po úteku z Auschwitzu: „Fredovi som dal peniaze a povedal som, že mu zariadim stretnutie s vatikánskym konzulom v Bratislave, ktorému som načierno vybavoval americké doláre. Dobre som sa poznal s tunajším zástupcom Vatikánu , za ktorým potom Fredo išiel.“

Prečo vyznievajú tieto vety zvlášť dôležito? Išlo nielen o to, že Veselsky poskytol peniaze Wetlzerovi na živobytie. Už bývalému väzňovi z nacistického lágra zjavne záležalo na stretnutí s vatikánskym diplomatom. Keď predtým v Žiline Wetzler a Vrba diktovali svedectvo členom tzv. Židovskej pracovnej skupiny, tí prejavili pochybnosti o pravdivosti ich svedectva, pretože si nedokázali predstaviť, že až také šialenosti by nacisti dokázali páchať v Auschwitzi. Je preto možné, že Wetzler sa chcel ukázať priamo ako svedok pred zástupcom Svätej stolice na Slovensku. Aj s jeho tetovaným číslom väzňa na zápästí – s dôkazom priamo na svojom tele. A vôbec sa nedá vylúčiť, že pápežov diplomat s ním spísal tiež záznam, ktorý by sa v takom prípade mohol nachádzať kdesi vo vatikánskych archívoch.

Ešte pripomeňme, že zo Žiliny odchádzal Wetzler s falošnými dokladmi totožnosti na meno Jozef Lánik. A Rudolfom Vrbom sa stal jeho bývalý spoluväzeň Walter Rosenberg (uvádzame ho ako Rudolfa Vrbu, pretože toto celé meno používal potom až do konca svojho života; zomrel v marci 2006 v Kanade).

Mimochodom, dvaja niekdajší dlhoroční spolužiaci po skončení druhej svetovej vojny zostali v kontakte. Do dokumentárneho filmu sa všetko nezmestilo, Mózer hovorí o tom, čo mu ešte Veselsky povedal: „Neskôr, keď už žil v Írsku, sa mu darilo každý mesiac posielať 50 libier Wetzlerovi na prilepšenie k životu.“ Wetzler žil v Bratislave celý čas až do svojej smrti vo februári 1988. Po skončení vojny pracoval ako redaktor, ale okolo roku 1950 sa stal obeťou komunistických perzekúcií. Písací stroj musel vymeniť za manuálnu prácu, potom sa päť rokov živil ako robotník, finančná výpomoc od niekdajšieho konškoláka mu nepochybne padla vhod.

A Veselsky? Z úradníka v banke sa stal hrdina na bojisku. Po vypuknutí Povstania v auguste 1944 sa pridal k partizánom. Zaradili ho do partizánskeho oddielu Bohdana Chmeľnyckého. „Dokonca sa prihlásil na riskantnú misiu, v rámci ktorej prešiel za dramatických okolností zo stredného Slovenska do Bratislavy, kde nadviazal kontakt s ruským plukovníkom, ktorého vysadili na nepriateľskom území, a pomohol ho prepašovať do hôr medzi partizánov,“ poznamenal Mózer. Vo veku 106 rokov je Veselsky preukázateľne najstarší slovenský žijúci priamy účastník SNP, nikto starší na Slovensku alebo v zahraničí už nie je nažive. S vysokou pravdepodobnosťou je najstarší Slovák na celom svete a medzi obyvateľmi Írska nepochybne áno.

Návrat do normálneho života trval Veselskému len krátko. Po skončení vojny pracoval v Bratislave ako osobný tajomník povereníka priemyslu a obchodu, o niekoľko rokov komunistický prevrat vo februári 1948 pocítil na vlastnej koži. Bolo to v roku 1949, keď predstavitelia nového totalitného režimu už čoraz viac vyhľadávali svojich nepriateľov, respektíve ľudí, ktorých považovali za nepohodlných. (Pripomeňme, že prvou obeťou justičnej vraždy v komunistickom Československu sa stal v júni 1949 generál Heliodor Píka, ktorého popravili v Prahe.) Šírili sa obavy za zatýkania alebo prinajmenšom zo straty zamestnania. Toho roku príslušníci Štátnej bezpečnosti uskutočnili raziu v byte v Bratislave, v ktorom Veselsky býval so svojou manželkou. Hľadali na neho nejaký kompromitujúci materiál. V tom čase sa nachádzal v Záhrebe, kam vycestoval na stolnotenisový turnaj. Po príchode domov sa so svojou ženou zhodol na bleskovom riešení situácie: zbalili si základné veci a prekročili hranice s Rakúskom, z Viedne sa vybrali do Švajčiarska. „

V Zürichu čakali niekoľko týždňov na vydanie austrálskych víz. Medzitým tam Veselsky náhodou stretol známeho z Bratislavy, ktorý už v Írsku žil a poradil mu ho ako nový domov . A tak namiesto plavby do krajiny protinožcov manželia Veselskí nakoniec zakotvili natrvalo v Dubline. V najväčšom írskom meste, ktoré sa nachádza pri východnom pobreží v ústí rieky Lifley do Dublinského zálivu Írskeho mora.

Manželia Marián Slovák a Eva Matejková: Hlasy holokaustu by mali počuť všetci. Sú to neuveriteľné príbehy

Veselsky získal írske občianstvo v roku 1952. Najprv ako hráč reprezentoval Írsko v stolnom tenise, po skončení aktívnej kariéry viedol národný tím ako nehrajúci kapitán. Vynikajúco vedel čítať herný štýl súperov a výborne poznal protihráčov. Svojich zverencov upozorňoval na ich silné i slabé stránky, preto doteraz radi spomínajú na jeho cenné rady. Veselsky neskôr pokračoval pri stolnom tenise ako funkcionár: v roku 1963 ho zvolili za predsedu Írskej asociácie stolného tenisu.

Keď sa po príchode do Dublinu rozhliadal po živobytí, využil dopyt po náramkových hodinkách. V Írsku ich bol totiž v tom čase nedostatok. Prvé hodinky nakúpil vo Švajčiarsku a rozbehol biznis. Otvoril si klenotníctvo na prestížnej Grafton Street v Dubline. Podnikanie pritom zaujímavo kombinoval so stolným tenisom. „Zamestnával u seba viacerých hráčov. Zvykol ich podľa potreby o hodinu skôr pustiť z práce, aby mohli viac času venovať tréningu,“ podotkol Mózer. Veselsky nezostal len pri malých loptičkách: v rokoch 1974 – 1978 vykonával funkciu šéfa najslávnejšieho írskeho futbalového klubu Shamrock Rovers.

Mimochodom, slovo staroba je Veselskému úplne cudzie. Keď mal 97 rokov, stal sa najstarším študentom v dejinách dublinskej univerzity Trinity College. Štúdiu histórie sa venoval a univerzite tretieho veku. „Pán Veselsky je človek s neobyčajným príbehom. Stal sa žijúcou írskou legendou, hovoria o ňom aj ako o otcovi našich krajanov v Írsku,“ podčiarkol Mózer./agentury/

X X X

Pozri sa na jej čelo! Americký novinár sa posmieval Krejčíkovej. Česká hviezda reagovala

Americký športový novinár Jon Wertheim čelí na sociálnych sieťach veľkej kritike po tom, ako sa na televíznej stanici Tennis Channel posmieval českej tenistke Barbore Krajčíkovej vo chvíli, keď bol mimo priameho prenosu.

Barbora Krejčíková na nedávnom Turnaji majsteriek, na ktorom sa prebojovala do semifinále.

Dvadsaťosemročná rodáčka z Brna na jeho nevkusný komentár reagovala na sociálnych sieťach. „Kto si myslíte, že som? Barbora Krajčíková? Pozrite sa na to jej čelo,“ povedal chvíľku pred začiatkom prenosu Wertheim. Nikto z jeho kolegov ho na nevhodnosť jeho slov neupozornil.

Video z tohto momentu začalo kolovať po sociálnych sieťach a dostalo sa práve aj k českej tenistke. Svetová trinástka na sieti X naň zareagovala.

„Možno ste počuli o nedávnych komentároch na Tennis Channel, kde sa jeden z novinárov sústredil skôr na môj vzhľad než na môj výkon. Pre mňa, ako športovkyňu, ktorá do tenisu dáva všetko, bolo veľkým sklamaním vidieť takú neprofesionalitu,“ napísala Krejčíková.

Česká tenistka priznala, že nie je to po prvýkrát, čo sa s takýmto správaním vo svete športu stretla. V minulosti si vždy povedala, že nemá cenu na takéto vyjadrenia reagovať.

„Už je načase začať pracovať na tom, aby v športových médiách bol zo strany novinárov rešpekt a profesionalizmus. Tieto momenty odvádzajú pozornosť od skutočnej podstaty športu a od všetkej tvrdej práce, ktorú športovci odvádzajú. Milujem tenis a bola by som rada, aby bol reprezentovaný spôsobom, ktorý si zaslúži,“ uviedla Krejčíková.

Wertheim čelil za svoje slová kritike aj od tenisových fanúšikov. Jeden z nich napísal: „Bože môj. A aj tak ho za to nikto nepotrestá… Mal by sa na seba pozrieť do zrkadla.“ Ďalší doplnil: „Príšerné. Povedať toto o niekom ako Jannik Sinner, tak by bol okamžite suspendovaný.“

Po niekoľkých hodinách sa ozval aj samotný Wertheim. „Dopustil som sa niekoľkých hlboko poľutovaniahodných poznámok mimo vysielania. Uznávam to a ospravedlňujem sa,“ odkázal na sieti X.

Následne vysvetlil, že mu bola ukázaná grafika hráčky so záberom pod uhlom, ktorý zväčšoval jej čelo. „O chvíľu neskôr mi bolo povedané, aby som upravil záber na Zoome. Pozrel som sa do kamery a zavtipkoval som, že moje čelo pripomína fotku dotyčnej hráčky,“ skonštatoval novinár.

Krejčíková sa dostala na novembrovom Turnaji majsteriek do semifinále. V ňom vypadla s čínskou tenistkou a siedmou hráčkou sveta Čeng Čchin-we po dvoch setoch (3:6, 5:7)./agentury/

Pravda sa pozrela na majetkové priznania troch premiérov a ministrov, ktorí sedeli v čele rezortov v roku 2023. Podľa príjmov z verejnej funkcie vyhrávajú Ficovi ministri, ak vezmeme do úvahy celkové príjmy, vládnu ódorovci.

Fico o koalícii, pohrozil každému, kto by chcel kupovať poslancov

Najviac ako premiér zarobil Ódor, Ficovi pribudol byt

Ódor: Vyzerá, že to bola naša posledná vláda, štvrtý útok odchádza z ľadu

Meno

Funkcia uvedená v majetkovom priznaní

Príjmy za rok 2023 z verejnej funkcie

Príjmy za rok 2023 mimo verejnej funkcie

Celkový príjem

Ľudovít Ódor

premiér, člen Bankovej rady SR

122 554 €

122 899 €

245 453 €

Robert Fico

premiér (predtým poslanec), líder Smeru a advokát

54 374 €

47 410 €

101 784 €

Eduard Heger

premiér (potom poslanec)

50 795 €

0 €

50 795 €

Najlepšie zarábajúci ministri

Meno

Funkcia

Celkové príjmy za rok 2023

Z toho príjem z verejnej funkcie

Peter Dovhun

minister hospodárstva (Ódorova vláda)

254 182 €

44 916 €

Dušan Keketi

minister cestovného ruchu a športu (Ficova vláda)

170 851 €

25 205 €

Michal Palkovič

minister zdravotníctva (Ódorova vláda)

123 873 €

45 586 €

Peter Balík

minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (Ódorova vláda)

90 046 €

37 120 €

Soňa Gáborčáková

ministerka práce (Ódorova vláda)

77 704 €

76 387 €

Jozef Bíreš

minister pôdohospodárstva (Ódorova vláda)

73 868 €

28 166 €

Ján Horecký

minister školstva (Hegerova vláda)

67 671 €

63 435 €

Richard Takáč

minister pôdohospodárstva (Ficova vláda)

59 171 €

52 133 €

Štefan Holý

podpredseda vlády (Hegerova vláda)

57 442 €

57 442 €

Juraj Blanár

minister zahraničných vecí (Ficova vláda)

55 633 €

55 633 €

Meno

Funkcia

Príjmy za rok 2023 z verejnej funkcie

Príjmy za rok 2023 mimo verejnej funkcie

Soňa Gáborčáková

ministerka práce (Ódorova vláda)

76 387 €

1 317 €

Ján Horecký

minister školstva (Hegerova vláda)

63 435 €