rV rukách USA, Anglie, Francie, Nemecka. I Hitler odišol od Moskvy. Chránil Nemce. Rusko proti fašistom na Ukrajine. Ruský vzdušný útok na ukrajinské mesto Poltava dnes podľa predbežných správ zabil 49 ľudí a viac ako 200 ďalších zranil. Dvojica balistických striel podľa neho zasiahla vzdelávaciu inštitúciu a nemocnicu.

 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v otázke ruskej útočnej vojny na Ukrajine nepridal k väčšine západných krajín, dokonca by sa dalo konštatovať, že stojí na strane opačného tábora. Uviedol to v utorok v rozhovore pre estónsky server news.err.ee tamojší minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. S odvolaním sa na server 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf estónskej diplomacie kritizoval postoj maďarského premiéra k vojne vo viacerých bodoch. Orbán sa podľa neho v Maďarsku prihovára vlastným voličom. „To však ani zďaleka nie je to, na čom sme sa dohodli v Európe,“ dodal.

Na otázku, či EÚ je schopná konať voči Maďarsku, ktoré v súčasnosti predsedá v Rade EÚ, minister povedal, že možnosti ešte stále nejaké sú.

X X X

 Najmenej 50 ľudí zomrelo a ďalších 219 utrpelo zranenia, keď dve ruské balistické rakety v utorok zasiahli vzdelávacie zariadenie a susednú nemocnicu v ukrajinskom meste Poltava. Informoval o tom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videozázname, ktorý zverejnil na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram. Podľa gubernátora Poltavskej oblasti Filipa Pronina je až 18 ľudí pod troskami.

Pravdepodobne ide o jeden z najvražednejších útokov ruskej armády odvtedy, ako pred viac ako 900 dňami 24. februára 2022 začala vojnu proti Ukrajine. „Jedna z budov Inštitútu komunikácií bola čiastočne zničená. Ľudia zostali pod troskami. Mnohých zachránili,“ povedal Zelenskyj.

Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) Marc Cools odsúdil ruský raketový útok.

„Som zhrozený z tohto pravdepodobne najkrvavejšieho ruského útoku na ukrajinských civilistov, ktorý bol dnes spáchaný v Poltave. V mene Kongresu miestnych a regionálnych samospráv čo najdôraznejšie odsudzujem raketový útok, ktorý spôsobil obrovské straty na životoch a stovky zranených,“ uviedol Cools v správe pre médiá.

Cools pripomenul, že Poltava je dlhoročným partnerom kongresu. Jeho podpredsedníčkou je aj Oxana Derkačová, členka mestského zastupiteľstva v Poltave.

„Vyjadrujeme našu solidaritu s ukrajinskými občanmi a miestnymi úradmi, ktorí vždy ako prví čelia hrôzam nezmyselných a krutých bombardovacích kampaní ruského agresora. Zaväzujeme sa pokračovať v podpore obcí a regiónov Ukrajiny, a to aj prostredníctvom online platformy Cities4Cities/U­nited4Ukraine,“ odkázal Cools.

 X X X

Počet obetí po raketovom útoku v Poltave stúpol na najmenej 51 mŕtvych a 200 zranených

Kyjev uviedol, že útok zasiahol vojenský vzdelávací inštitút a nemocnicu.

Najmenej 51 ľudí prišlo v utorok o život a stovky ďalších utrpeli zranenia pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Poltava. Najnovšiu bilanciu predpoludňajšieho ruského útoku zverejnili večer ukrajinské úrady, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Kyjev uviedol, že útok zasiahol vojenský vzdelávací inštitút a nemocnicu. Úrady však nespresnili, koľko obetí bolo z radov civilistov a koľko pochádzalo z armády.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že „ruská zberba“ ponesie zodpovednosť za jeden z najkrvavejších útokov za dva a pol roka vojny na Ukrajine. „K 18. hodine (17:00 SELČ) zahynulo v dôsledku útoku 51 ľudí a 200 utrpelo zranenia,“ informovala ukrajinská generálna prokuratúra.

Poplach prišiel neskoro

Útok vyvolal pobúrenie na ukrajinských sociálnych sieťach, keďže podľa nepotvrdených správ ruských vojenských blogerov, ale aj niektorých Ukrajincov k nemu došlo počas nástupu vojakov pred budovou inštitútu. Podľa mnohých používateľov sociálnych médií bolo nezodpovedné, že velitelia takýto nástup vojakov napriek hrozbe ruských útokov umožnili.

Prezident Zelenskyj povedal, že nariadil „kompletné a rýchle vyšetrenie všetkých okolností“ útoku. Podľa Zelenského v Poltave dopadli dve ruské balistické strely. Okrem vojenského inštitútu poškodili aj nemocnicu.

Ministerstvo obrany uviedlo, že časový interval medzi vyhláseným poplachom a príletom rakiet bol príliš krátky, takže ľudia sa nestihli presunúť do krytov.

Starosta nekonkretizoval okolnosti útoku

Poltavský vojenský spojársky inštitút bol založený v 60. rokoch minulého storočia, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Zameriava sa na vzdelávanie telekomunikačných špecialistov v armáde.

„Jedna z budov inštitútu bola čiastočne zničená a pod troskami uviazol veľký počet ľudí,“ informovalo ministerstvo obrany s tým, že záchranárske práce na mieste pokračujú. Doteraz sa podarilo zachrániť 25 ľudí vrátane 11 osôb zavalených troskami.

Gubernátor Poltavskej oblasti Filip Pronin povedal, že jeho úrad z bezpečnostných dôvodov nemôže poskytnúť viac podrobností o okolnostiach útoku. „Nepriateľ využíva všetky prostriedky, aby Ukrajine privodil viac bolesti a zmiatol Ukrajincov. Verte, prosím, iba spoľahlivým zdrojom,“ vyhlásil Pronin, aktuality.sk

X X X

Zelenskyj plánuje udržať zabraté ruské územia na neurčito

Ukrajina má plán na ukončenie vojny, ktorý prezident nechce špecifikovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok pre americkú televíznu stanicu NBC News povedal, že Kyjev si plánuje udržať zabraté ruské územia na bližšie neurčený čas.

„Teraz ho potrebujeme,“ povedal Zelenskyj o zabratom území v prvom exkluzívnom rozhovore vo formáte moderátor-respondent, odkedy Kyjev po prekvapivom augustovom vpáde ovládol 1300 štvorcových kilometrov územia Ruska, informuje TASR.

„My ich územie nepotrebujeme. Nechceme tam priniesť náš ukrajinský spôsob života,“ vysvetlil ukrajinský prezident. Ukrajina si podľa neho udrží toto územie, pretože je neoddeliteľnou súčasťou jej „víťazného plánu“ na skončenie vojny. Zelenskyj chce podľa vlastných slov tento plán predstaviť zahraničným partnerom vrátane USA.

Prezident nechce hovoriť o ďalších plánoch

Najvyšší predstaviteľ Ukrajiny ďalej povedal, že nemôže uviesť, či jeho armáda má v úmysle pokúsiť sa zabrať viac ruského územia. „Nemôžem o tom hovoriť, myslím si, že prekvapenie je sprievodcom úspechu,“ povedal. Ukrajinská armáda podnikla nečakaný vpád do ruskej pohraničnej Kurskej oblasti pred takmer mesiacom.

Zelenskyj pre stanicu NBC News taktiež povedal, že administratíva amerického prezidenta Bidena o operácii nebola vopred informovaná. „Nie je to otázka nedostatku dôvery,“ dodal Zelenskyj s tým, že minuloročná protiofenzíva bola v mnohých smeroch neúspešná práve preto, že sa o nej toľko hovorilo, čo Rusom umožnilo sa na ňu pripraviť.

 X X X

 Predstavitelia európskych krajín odsudzujú dnešný útok na ukrajinské mesto Poltava, pri ktorom podľa miestnych úradov zomrelo bezmála 50 ľudí. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková uviedla, že Putinova brutalita nepozná hranice, a britský minister zahraničia David Lammy označil úder za nechutný akt agresie. Poľsko sľúbilo Ukrajine podporu. Úder odsúdili aj českí politici.

Pri údere na mesto Poltava zomrelo dnes podľa popoludňajšej bilancie ukrajinského ministerstva obrany 49 ľudí a ďalších až 18 ľudí by mohlo byť uväznených pod sutinami. Zranených je vyše 200 ľudí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruské strely zasiahli vzdelávaciu inštitúciu a neďalekú nemocnicu. Ide o tento rok netragickejší vzdušný útok na Ukrajinu.

„Putinova brutalita nepozná hraníc,“ uviedla nemecká ministerka zahraničia Baerbocková. Podľa nej ruský prezident Vladimir Putin musí za tieto činy „skladať účty“.

„Ruské údery na mesto Poltava sú poslednými (v rade) odporných aktov agresie v Putinovej odpudivej a nelegálnej vojne na Ukrajine,“ uviedol britský minister zahraničia David Lammy, ktorý vyjadril podporu napadnutej krajine.

X X X

 Ruská polícia v Permskom kraji zadržala bývalého účastníka vojny na Ukrajine podozrivého z dvojnásobnej vraždy, informuje regionálne oddelenie Vyšetrovacieho výboru, ruskej obdoby FBI.

X X X

 Estónsko a Litva, ktoré patria k najhorlivejším zástancom Ukrajiny vo vojne rozpútanej Ruskom, v utorok kritizovali Mongolsko za to, že napriek medzinárodnému zatykaču prijalo ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje TASR.

Ako upozornil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, „skutočnosť, že mongolská vláda sa rozhodla (Putinovi) rozvinúť červený koberec namiesto zatknutia, silno podkopáva Medzinárodný trestný súd (ICC) a medzinárodný právny systém“. Poukázal aj na to, že „Mongolsko malo historickú šancu prispieť ku koncu vojny na Ukrajine“, ale premárnilo ju.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis označil rozhodnutie mongolskej vlády ignorovať zatykač ICC proti Putin za neprijateľné.

„Toto je príklad ďalšej trhliny v systéme založenom na medzinárodnom práve,“ dodal šéf litovskej diplomacie s tým, že Litva tlmočila svoju nevôľu aj predstaviteľom mongolskej vlády.

Minister Landsbergis dodal, že severské a pobaltské krajiny v tejto veci koordinujú spoločné vyhlásenie v rámci EÚ. „Tlak verejnosti a medzinárodného spoločenstva je jediným prostriedkom vedúcim k náprave,“ ozrejmil Landsbergis na margo situácie.

 X X X

„Rusko neprestáva vo svojich cielených útokoch na Ukrajinu. Dve balistické rakety spôsobili v Poltave smrť niekoľkých desiatok ľudí, keď zasiahli vzdelávaciu inštitúciu a nemocnicu. Takto vyzerá svet podľa Vladimira Putina. Zatiaľ čo zdanlivo hovorí o mieri, pustošia jeho armády susednej krajine a terorizujú jej obyvateľov,“ uviedla prezidentská kancelária. „Dnešný útok je ďalším dokladom, čo by znamenal ruský úspech na Ukrajine: Víťazstvo násilia a číreho bezprávia,“ dodala.

X X X

Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa dnes pred návštevou ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Situácia v zariadení, ktoré okupuje Rusko, je podľa Grossiho veľmi chúlostivá, napísala agentúra Reuters.

Grossi uviedol, že so Zelenským okrem iného diskutoval aj o situácii v jadrovej elektrárni, ktorá sa nachádza v ruskej Kurskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily do tohto regiónu susediaceho s Ukrajinou prekvapivo vpadli na začiatku augusta a odvtedy tam vedú ofenzívu.

Rusko opakovane viní jednotky Kyjeva, že na jadrové zariadenie útočí. Ukrajina sa k obvineniam nevyjadrila.

X X X

  Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v otázke ruskej útočnej vojny na Ukrajine nepridal k väčšine západných krajín, dokonca by sa dalo konštatovať, že stojí na strane opačného tábora. Uviedol to v utorok v rozhovore pre estónsky server news.err.ee tamojší minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. S odvolaním sa na server 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf estónskej diplomacie kritizoval postoj maďarského premiéra k vojne vo viacerých bodoch. Orbán sa podľa neho v Maďarsku prihovára vlastným voličom. „To však ani zďaleka nie je to, na čom sme sa dohodli v Európe,“ dodal.

Na otázku, či EÚ je schopná konať voči Maďarsku, ktoré v súčasnosti predsedá v Rade EÚ, minister povedal, že možnosti ešte stále nejaké sú.

X X X

 Najmenej 50 ľudí zomrelo a ďalších 219 utrpelo zranenia, keď dve ruské balistické rakety v utorok zasiahli vzdelávacie zariadenie a susednú nemocnicu v ukrajinskom meste Poltava. Informoval o tom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videozázname, ktorý zverejnil na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram. Podľa gubernátora Poltavskej oblasti Filipa Pronina je až 18 ľudí pod troskami.

Pravdepodobne ide o jeden z najvražednejších útokov ruskej armády odvtedy, ako pred viac ako 900 dňami 24. februára 2022 začala vojnu proti Ukrajine. „Jedna z budov Inštitútu komunikácií bola čiastočne zničená. Ľudia zostali pod troskami. Mnohých zachránili,“ povedal Zelenskyj.

Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) Marc Cools odsúdil ruský raketový útok.

„Som zhrozený z tohto pravdepodobne najkrvavejšieho ruského útoku na ukrajinských civilistov, ktorý bol dnes spáchaný v Poltave. V mene Kongresu miestnych a regionálnych samospráv čo najdôraznejšie odsudzujem raketový útok, ktorý spôsobil obrovské straty na životoch a stovky zranených,“ uviedol Cools v správe pre médiá.

Cools pripomenul, že Poltava je dlhoročným partnerom kongresu. Jeho podpredsedníčkou je aj Oxana Derkačová, členka mestského zastupiteľstva v Poltave.

„Vyjadrujeme našu solidaritu s ukrajinskými občanmi a miestnymi úradmi, ktorí vždy ako prví čelia hrôzam nezmyselných a krutých bombardovacích kampaní ruského agresora. Zaväzujeme sa pokračovať v podpore obcí a regiónov Ukrajiny, a to aj prostredníctvom online platformy Cities4Cities/U­nited4Ukraine,“ odkázal Cools.

X X X

 Predstavitelia európskych krajín odsudzujú dnešný útok na ukrajinské mesto Poltava, pri ktorom podľa miestnych úradov zomrelo bezmála 50 ľudí. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková uviedla, že Putinova brutalita nepozná hranice, a britský minister zahraničia David Lammy označil úder za nechutný akt agresie. Poľsko sľúbilo Ukrajine podporu. Úder odsúdili aj českí politici.

Pri údere na mesto Poltava zomrelo dnes podľa popoludňajšej bilancie ukrajinského ministerstva obrany 49 ľudí a ďalších až 18 ľudí by mohlo byť uväznených pod sutinami. Zranených je vyše 200 ľudí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruské strely zasiahli vzdelávaciu inštitúciu a neďalekú nemocnicu. Ide o tento rok netragickejší vzdušný útok na Ukrajinu.

„Putinova brutalita nepozná hraníc,“ uviedla nemecká ministerka zahraničia Baerbocková. Podľa nej ruský prezident Vladimir Putin musí za tieto činy „skladať účty“.

„Ruské údery na mesto Poltava sú poslednými (v rade) odporných aktov agresie v Putinovej odpudivej a nelegálnej vojne na Ukrajine,“ uviedol britský minister zahraničia David Lammy, ktorý vyjadril podporu napadnutej krajine.

 Ruská polícia v Permskom kraji zadržala bývalého účastníka vojny na Ukrajine podozrivého z dvojnásobnej vraždy, informuje regionálne oddelenie Vyšetrovacieho výboru, ruskej obdoby FBI.

X X X

 Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa dnes pred návštevou ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Situácia v zariadení, ktoré okupuje Rusko, je podľa Grossiho veľmi chúlostivá, napísala agentúra Reuters.

Grossi uviedol, že so Zelenským okrem iného diskutoval aj o situácii v jadrovej elektrárni, ktorá sa nachádza v ruskej Kurskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily do tohto regiónu susediaceho s Ukrajinou prekvapivo vpadli na začiatku augusta a odvtedy tam vedú ofenzívu.

Rusko opakovane viní jednotky Kyjeva, že na jadrové zariadenie útočí. Ukrajina sa k obvineniam nevyjadrila./agentury/

X X X

 Traja ukrajinskí ministri podali demisiu, jeden z nich dohliada na zbrojovky

Ukrajinskí ministri strategického priemyslu, spravodlivosti a ochrany životného prostredia ponúkli svoje demisie, oznámil predseda parlamentu Ruslan Stefančuk. Minister strategického priemyslu Oleksandr Kamyšin má na starosti zbrojársku výrobu v krajine, ktorá sa viac ako dva a pol roka bráni ruskej invázii, poznamenala agentúra Reuters.

 Spolu s Kamyšinom ponúkli svoje odstúpenie minister spravodlivosti Denys Maljuska a minister životného prostredia Ruslan Strilec. Na Ukrajine odvolanie členov vlády schvaľuje parlament. Podľa jeho predsedu by zákonodarcovia mali o demisiách rokovať na jednom z najbližších zasadnutí snemovne.

Na Ukrajine odvolanie členov vlády schvaľuje parlament. Podľa jeho predsedu by zákonodarcovia mali o demisiách rokovať na jednom z najbližších zasadnutí snemovne.

Poslanec Jaroslav Železňak podľa agentúry Interfax-Ukrajina uviedol, že parlament by mohol rotáciu kádrov vo vláde posúdiť o dva dni. V ohrození sú podľa poslancovho vyjadrenia na tlačovej konferencii tiež ministri zahraničia a reintegrácie okupovaných území. O možných nástupkoch sa podľa zákonodarcu ešte rokuje. Pripomenul tiež, že počas vojny nemožno podľa zákonov vymeniť všetkých členov vlády.

Demisiu podala aj vicepremiérka pre eurointegráciu Oľha Stefanišynová

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová doručila v utorok parlamentu svoju demisiu. Na sociálnej sieti Facebook to oznámil predseda Najvyššej rady Ruslan Stefančuk, informuje TASR.

Ako konštatovala agentúra Reuters, ide o súčasť rozsiahlej reštrukturalizácie ukrajinskej vlády.

Stefanišynovej žiadosť o uvoľnenie z funkcie sa bude posudzovať na jednom z nasledujúcich plenárnych zasadnutí ukrajinského parlamentu, dodal Stefančuk.

Poslanci a politickí analytici očakávali zmeny vo vláde už od začiatku leta. Po utorkovej demisii troch ministrov je situácia okolo vlády ešte neistejšia, keďže päť ďalších ministerských postov je neobsadených. Je možné, že prezident Volodymyr Zelenskyj sa pokúsi všetky tieto ministerské posty obsadiť ešte odchodom na Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov koncom mesiaca, píše agentúra Reuters./agentury/

 X X X

Červený koberec namiesto zatknutia. Putin sa v Mongolsku cíti bezpečne. Prečo by ho nedostali do Haagu, aj keby ho zadržali?

Svet neuvidí fotografiu ruského prezidenta s putami na rukách. Vladimira Putina po prílete do Mongolska nezatkli. Stredoázijský štát si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva ako členskej krajine Medzinárodného trestného súdu (ICC). Na Putina bol vydaný zatykač v marci 2023, čo súd zdôvodnil deportáciami ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

Šéf Kremľa Vladimir Putin po prílete do Ulánbátáru. Vítala ho čestná stráž, jej prehliadku vykonal s mongolským prezidentom Uchnágínom Chürelsüchom.

V Kyjeve ostro kritizovali postup Ulánbátáru, kam Putin priletel na oficiálnu návštevu. „Je to ťažký úder pre ICC a medzinárodný systém trestného práva. Mongolsko umožnilo obvinenému zločincovi uniknúť spravodlivosti, čím sa podieľa na zodpovednosti za jeho vojnové zločiny,“ napísal na sociálnej sieti X hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Hryhorij Tichyj. Zároveň pohrozil Mongolsku nešpecifikovanými odvetnými opatreniami.

 Jednosmernú letenku pre Putina z Ulánbátáru do Haagu, kde má sídlo ICC, si želali aj viacerí ruskí opoziční politici a aktivisti žijúci v exile. „Vyzývame vás, aby ste boli silní v mene mieru, slobody a demokracie,“ apelovali vo výzve určenej mongolskej vláde.

V Moskve si nerobili ťažkú hlavu pred cestou Putina do Ulánbátáru. „S našimi partnermi z Mongolska máme výborné vzťahy. Samozrejme, že všetky aspekty prezidentovej návštevy boli starostlivo pripravené,“ citovala agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitija Peskova. Keď Putin vystúpil z lietadla, prešiel sa po červenom koberci a vykonal prehliadku čestnej stráže spolu s mongolským prezidentom Uchnágínom Chürelsüchom.

 Mongolsko je prvá členská krajina ICC, ktorú šéf Kremľa navštívil odvtedy, čo naňho vydali medzinárodný zatykač. Rímsky štatút súdu, ktorý má na celom svete 124 signatárov, podpísalo v roku 2000 a o dva roky neskôr ho ratifikovalo. Z členstva mu vyplýva povinnosť zatknúť na svojom území každého, kto je hľadaný, aby sa postavil pred súd v Haagu. Dohoda členov ICC však má medzery: za určitých okolností môže byť daná krajina vyňatá z povinnosti zatknúť konkrétneho človeka v prípade, že by bola nútená porušiť zmluvný záväzok s iným štátom.

Niekdajší ukrajinský vicepremiér a diplomat Roman Bezsmertnyj poznamenal, že odmietnutie Mongolska zadržať šéfa Kremľa ublíži autorite ICC. Zároveň však poukázal na to, že pre zemepisnú polohu tohto stredoázijského štátu by zatknutého Putina nemohli dopraviť do Haagu. Ide o to, s kým Mongolsko susedí; hranice má len s dvomi štátmi. „Predstavme si možnosť, že ho zatknú, otázka je potom, ako ho transportovať. Cez Čínu ho nepustia, cez Rusko o to viac nie. Tretia cesta neexistuje, podzemnú trasu zatiaľ nevymysleli,“ povedal Bezsmertnyj pre server RBK-Ukrajina. Mongolsko hraničí na severe s Ruskom a od severozápadu cez juh až po severovýchod s Čínou.

 Návšteva Mongolska je z pohľadu Putina nepochybne dôležitá. Zjavne hlavným bodom jeho rokovaní v Ulánbátáre je zámer Ruska vybudovať plynovod, ktorý by viedol z jeho územia cez Mongolsko do Číny. Ročne by mal prepraviť až 50 miliárd kubických metrov plynu. Pre Moskvu je to zvlášť dôležitý projekt s prihliadnutím na to, že od invázie na Ukrajinu sa európske štáty rozhodli zbaviť svojej závislosti na ruskom plyne.

Od marca 2023 sa doteraz vyskytol iba jeden prípad, keď sa špekulovalo o prípadnom zatknutí ruského prezidenta v zahraničí. V auguste minulého roku Putin plánoval svoju účasť na summite krajín BRICS v Johannesburgu (ide o označenie hospodárskeho zoskupenia, ktoré tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika). Nakoniec však nepriletel, zastúpil ho šéf diplomacie Sergej Lavrov. „Rusko by považovalo zatknutie svojho prezidenta za vyhlásenie vojny,“ varoval v lete 2023 juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa (naopak, tamojší opoziční politici chceli vidieť šéfa Kremľa s putami na rukách). Dodal, že neúčasť Putina na summite bola výsledkom vzájomnej dohody./agentury/

X X X

 Jaroslav Haščák žaluje štát. Žiada odškodnenie

Jedného zo spolumajiteľov finančnej skupiny Penta, Jaroslava Haščáka, zadržali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry 1. decembra 2020 a istý čas strávil aj vo vyšetrovacej väzbe. Obvinenie bolo neskôr zrušené ako nezákonné.

Advokátska kancelária Relevans včera podala na súd žalobu, ktorou žiada o odškodnenie svojho klienta Jaroslava Haščáka v súvislosti s jeho medzičasom zrušeným obvinením z korupcie a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta zadržali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry ešte 1. decembra 2020. V ten istý deň vykonali aj prehliadku v priestoroch Penty, ktorú Haščák a jeho právnici kritizujú ako prejav zastrašovania. Haščáka poslal Špecializovaný trestný súd na krátko aj do vyšetrovacej väzby. Najvyšší súd však v januári 2021 rozhodol o jeho prepustení. V uznesení konštatoval, že nevidí dôvod nie len na väzbu, ale ani na samotné trestné stíhanie. Neskôr mu obvinenie ako nezákonné na základe paragrafu 363 zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Advokáti finančníka tvrdia, že Haščák „sa rozhodol podať túto žalobu potom, ako boli v uplynulých mesiacoch zistené nové skutočnosti o konaní vyšetrovateľky NAKA, M. Babacsovej, ktoré podľa nášho názoru zakladajú dôvodné podozrenie, že postup vyšetrovateľky nebol motivovaný legitímnou motiváciou, ktorú zákon očakáva od OČTK pri vedení trestného stíhania. Podľa nás sledoval postranné ciele,“ zdôvodňujú žalobu na štát.

Šéfka tímu odišla do civilu

Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Martina Babacsová, ktorá zásahu velila, bola v tom čase aj poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Ivanke pri Dunaji. Obhajoba bývalého finančníka argumentovala tým, že výkon funkcie tak mala mat pozastavený a zásahu velila ako civilná osoba.

Na Haščákov podnet postup polície pod vedením Babacsovej doteraz vyšetruje policajná inšpekcia.

V rozhovore pre portál Postoj v decembri 2022 Babacsová odmietla, že by zo strany polície išlo o demonštráciu sily.

Povedala tiež vtedy, že niektorí členovia tímu ťažko znášajú udalosti, ktoré vyšetrovanie sprevádzajú. „Vozia sa za vami autá, sú tam rôzne podozrenia zo sledovania, medializujú sa o vás veci a je to nepríjemné pre vás aj pre rodinu. Veľa kolegov si povie, že im to za to nestojí.“

Martina Babacsová v auguste informovala, že z polície odchádza. K dôvodom odchodu sa ale nechcela vyjadrovať. Babacsová je už treťou šéfkou tímu Gorila, ktorá odišla do civilu, pričom kauza zostáva naďalej nevyriešená.

Haščák žiada nárok na odškodnenie

Haščák žiada o vyplatenie odškodného. Samotná výška bude podľa advokátov upresnená znaleckým posudkom. „Zohľadní všetky reálne straty nášho klienta, ktoré mu štátne orgány a ich predstavitelia svojím konaním spôsobili“, uzavrel Alexander Kadela, riadiaci partner advokátskej kancelárie Relevans, aktuality.sk

X X X

 Prokuratúra nariadila obnoviť vyšetrovanie okolností smrti Alexeja Navaľného

Pôvodný záver znie, že Navaľnyj zomrel pre chorobu.

Prokuratúra Jamalskoneneckého autonómneho okruhu (JNAO) na krajnom severe európskej časti Ruska nariadila obnoviť vyšetrovanie okolností smrti opozičného politika Alexeja Navaľného. Na svojom konte na sociálnych sieťach to oznámil Navaľného blízky spolupracovník Ivan Ždanov, informuje TASR.

Ako v utorok doplnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), rozhodnutie Vyšetrovacieho výboru s pôsobnosťou pre JNAO, ktorý vo veci Navaľného smrti odmietol začať trestné stíhanie, označila príslušná prokuratúra za nezákonné.

Materiály ku kauze Navaľného smrti boli vrátené oddeleniu Vyšetrovacieho výboru pre JNAO. Podľa Ždanova to „neznamená, že sa začne trestné konanie. Znamená to, že preverovanie bude pokračovať“. Naznačil súčasne, že to zrejme „bude trvať nekonečne dlho.“

Jamalská pobočka Vyšetrovacieho výboru predtým vo veci odmietla začať trestné stíhanie so zdôvodnením, že Navaľného smrť nebola dôsledkom trestného činu, ale choroby – tvrdilo sa totiž, že spúšťačom bolo kritické zvýšenie krvného tlaku.

Následne však takmer 200 ruských lekárov podpísalo list, v ktorom požadovali, aby sa voči zamestnancom federálnej väzenskej služby začalo trestné konanie pre podozrenie z nedbanlivosti.

Správa o smrti Navaľného vo väzenskom tábore v dedine Charp za polárnym kruhom sa v ruských médiách objavila 16. februára. Kým vedenie väznice aj na základe súdnej pitvy tvrdí, že zomrel prirodzenou smrťou, jeho príbuzní i spolupracovníci sú presvedčení o tom, že zodpovednosť za jeho smrť nesie vedenie väznice, ale aj ruský prezident Vladimir Putin. Počas svojho väznenia Navaľnyj totiž strávil viac ako 300 dní v trestnej cele v mimoriadne náročných podmienkach.

Navaľného zadržali v januári 2021 bezprostredne po návrate z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou novičok. Aj z pokusu o otrávenie Navaľnyj obvinil Kremeľ, ktorý to však poprel.

Navaľnyj si vo väzení odpykával súhrnný trest odňatia slobody v trvaní viac ako 30 rokov, na ktoré bol odsúdený v rámci viacerých káuz vrátane obvinenia z extrémizmu. Navaľnyj i jeho spojenci všetky takéto obvinenia odmietli ako politicky motivované a tvrdili, že Kremeľ chce Navaľného väzniť doživotne, aktuality.sk

X X X

 Zemetrasenie vo Volkswagene. Zatvoriť chce celé fabriky. Kde sa bude prepúšťať?

Bežné šetrenie najväčšej nemeckej automobilky stačiť nebude. Znížiť náklady chce rovno o 10 miliárd eur. Bude to bolieť. Odbory bijú na poplach.

 Volkswagen stráca konkurencieschopnosť. Presadiť zmeny v molochu, ktorý zamestnáva 650 000 ľudí, však nebude jednoduché.

Volkswagen uviedol, že nemôže vylúčiť zatváranie závodov v Nemecku a tiež koniec programu, ktorý chránil zamestnancov do roku 2029 pred núteným prepúšťaním. Situácia je vážna, kozmetické úpravy znižovania nákladov totiž stačiť nebudú. Podľa informácií podnikovej rady vedenie zvažuje zatvorenie dvoch výrobných závodov v Nemecku, ktoré považuje za zastarané – jedného na výrobu áut a jedného na výrobu komponentov. To je priam nevídané, pretože v 87-ročnej histórii automobilky nikdy žiaden závod nezatvorila.

„Situácia je mimoriadne napätá a nemožno ju prekonať jednoduchými opatreniami na zníženie nákladov,“ uviedol šéf značky VW Thomas Schaefer v pondelkovom vyhlásení. Odborový zväz IG Metall už stihol reagovať s tým, že bude proti takýmto opatreniam. „Predstavenstvo dnes predstavilo veľmi nezodpovedný plán, ktorý otriasa základmi Volkswagenu a predstavuje obrovskú hrozbu pre pracovné miesta,“ uviedol Thorsten Groeger z IG Metall. „Nebudeme tolerovať plány, ktoré spoločnosť robí na úkor pracovnej sily a ktoré masívne narúšajú stabilitu v regiónoch našej krajiny,“ dodal Groeger.

Dôvodom šetrenia je, ako inak, prechod na elektromobily. Plánom je znížiť do roku 2026 náklady až o 10 miliárd eur. A to bude bolieť. Bez ráznych krokov však nemusí nemecká automobilka prežiť. „Ťažké ekonomické prostredie, noví konkurenti v Európe a klesajúca konkurencieschop­nosť nemeckej ekonomiky znamenajú, že automobilka musí urobiť viac,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ koncernu VW Oliver Blume. „Ekonomické prostredie sa stalo ešte tvrdším a do Európy sa tlačia noví hráči,“ dodal Blume. „Nemecko ako obchodná lokalita ešte viac zaostáva z hľadiska konkurencieschop­nosti.“

Uvidíme, či sa Blumeovi podarí tvrdý plán presadiť. Jeho predchodcovia na podobné snahy doplatili. Volkswagen je totiž tak trochu štát v štáte. Celosvetovo zamestnáva približne 650 000 pracov­níkov, z toho takmer 300 000 v Nemecku. Polovicu kresiel v dozornej rade spoločnosti zastávajú zástupcovia odborov, pričom nemecká spolková krajina Dolné Sasko, ktorá vlastní 20-percentný podiel v automobilke, sa často stavia na stranu odborov. Predchádzajúce konflikty ukončili či skrátili funkčné obdobie Bernda Pischetsriedera, Wolfganga Bernharda alebo Herberta Diessa. Všetci sa snažili presadiť efektívnosť najmä v domácich fabrikách.

Šéfka podnikovej rady Daniella Cavallo v rozhovore na intranete VW uviedla, že manažment urobil v posledných rokoch „veľa nesprávnych rozhodnutí“ vrátane toho, že neinvestoval do hybridov alebo nebol rýchlejší pri vývoji cenovo dostupných batériových elektromobilov. Namiesto zatvárania závodov by podľa nej predstavenstvo malo znižovať rozmanitosť a využívať synergie naprieč závodmi skupiny. A sčasti má pravdu. Volkswagen naozaj zaspal pri vývoji dostupných elektromobilov a zároveň rezignoval na autá so spaľovacími motormi, čo sa mu dnes pri klesajúcich predajoch elektromobilov vracia. Je tiež nepochopiteľné, prečo výrobu drahých elektromobilov umiestnil v Nemecku – krajine s najdrahšou pracovnou silou a najsilnejšími odbormi./agentury/

X X X

Kamiq chce byť lídrom: Toto sú najpredávanejšie SUV po 7 mesiacoch, aj s cenami

9Veľmi dlho kraľuje predajom SUV a crossoverov na Slovensku Kia Sportage. Už po lete to však nemusí platiť. Vďaka dobrej cene sa darí aj VW T-Cross. K najväčším skokanom v medziročnom porovnaní patrí VW T-Cross, ktorý uzatvára prvú päťku.

Za prvých 7 mesiacov roku 2024 sa na Slovensku zaregistrovalo 27 938 nových SUV a crossoverov (kategórie G1 a G2), zatiaľ čo za prvých 7 mesiacov roku 2023 to bolo 28 111. Takže máme tú výnimočný jav – po dlhom čase v medziročnom porovnaní predaj SUV a crossoverov klesol, aj keď len o 173 kusov. To je pokles o 0,62 percenta, takže skôr možno hovoriť o stagnácii.

To je v súlade s celkovým predajom áut na Slovensku. V roku 2024 sa na Slovensku podľa údajov Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR) za prvých sedem mesiacov zaregistrovalo vyše 53 961 nových osobných áut (kategória M1). Za rovnaké obdobie roku 2023 to bolo 53 481. Ide o nárast len na úrovni 0,9 percenta, čo možno tiež označiť za stagnáciu.

 Zaujímavý je však pohľad na samotný mesiac júl. V roku 2024 sa v ňom zaregistrovalo 3 478 nových SUV a crossoverov, zatiaľ čo v júli 2023 to bolo 4 135. Júlové predaje v tomto segmente teda klesli o 657 kusov, respektíve o 15,90 percenta. Treba povedať, že aj celový predaj osobných áut bez rozdielu kategórie/segmentu v júli poklesol takmer o 15 percent.

Tento výrazný pokles však treba vidieť aj v súvislosti s tým, že v júni si mnohí predajcovia museli niektoré modely zaregistrovať na seba, ak ich chcú predávať do konca roka, pretože sa zmenili niektoré technické požiadavky EÚ a ak by tak nespravili, autá by už nebolo možné zaregistrovať.

Napriek tomu zostávajú SUV a crossovery absolútne dominantnou kategóriou, ich trhový podiel je po prvých 7 mesiacoch tohto roku 51,77 percenta.

V nižšie uvedenom rebríčku je 15 najpredáva­nejších SUV a crossoverov na Slovensku za prvých sedem mesiacov tohto roku. Ak sa naň pozrieme bližšie, tak takmer dve tretiny modelov v ňom tvoria modely troch značiek – s trojnásobným zastúpením sú to Škoda (Kamiq, Karoq, Kodiaq), Toyota (C-HR, Yaris Cross a RAV4) a Volkswagen (T-Cross, Tiguan, Taigo).

Oproti minulému mesiacu do rebríčku nepribudol žiadny nový model, no k jednej významnej zmene predsa len prišlo. Kia síce s modelom Sportage rebríčku top 15 kraľuje, no doťahuje sa na ňu mladoboleslavský crossover Kamiq. Ten z druhého miesta vytlačil Daciu Duster a od Sportageu na prvom mieste ho na konci júla delilo len 35 predaných áut. Zaujímavé je, že v júli sa zaregistrovalo len 113 nových Dusterov.

Medziročne sú najväčšími skokanmi v top 15 VW T-Cross, ktorý aktuálne s 1 119 predanými autami uzatvára prvú päťku, no pred rokom bol s predajom 474 kusov až 17. mieste. Pravdou je, že tento kompaktný crossover si stále drží veľmi dobrú cenu. Ak vezmeme do úvahy akciové ceny, je v celom našom rebríčku top 15 najpredáva­nejších SUV a crossoverov druhým najlacnejším modelom, v akcii ho možno kúpiť už za 18 990 eur. Je tým pádom dokonca lacnejší než Kamiq. Aj pri neakciových cenách sú oba modeli nastavené veľmi podobne, ich základná cena sa líši len cca o 500 eur, tentokrát však v prospech Kamiqu.

Rovnako výrazne si z 33. miesta polepšil aj Nissan Qashqai. So 744 registovanými mu to však nestačilo na prvú desiatku, ktorú ešte minulý mesiac uzatváral. Tesne ho z nej vytlačil VW Tiguan. Naopak, v tomto roku rebríčkom relatívne výrazne putujú nadol Hyundai Tucson (pred rokom 2., aktuálne 7.) a Toyota Yaris Cross (pred rokom 6., aktuálne 13.)./agentury/

X X X

 Padol verdikt v kauze „úplatku v knihe“. Dušan Kováčik je vinný, rozhodol súd

Do budovy súdu prichádzal s úsmevom a v dobrej nálade, odtiaľ odišiel s vážnou tvárou. Bývalý prokurátor Dušan Kováčik si na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Banskej Bystrici už druhýkrát vypočul, že je vinný v kauze podplácania. V prvom prípade bol už právoplatne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur na osemročné väzenie. Rovnakú sumu prijal podľa najnovšieho verdiktu aj v špeciálne upravenej knihe, za čo mu prokurátor navrhoval desať rokov natvrdo. Keďže predchádzajúci trest samosudca Michal Truban považuje za dostatočný, v tejto veci od trestu upustil.

Rozsudok nie je právoplatný, Kováčik so svojimi obhajcami hneď oznámili, že podajú odvolanie. Hoci verdikt padol v utorok krátko pred štrnástou hodinou, zo súdnej siene vyšli až o šestnástej. Dovtedy Truban rozsiahlo „zhŕňal“ celý proces, pričom do detailov citoval úryvky z vyšetrovaci­eho spisu.

Súd uznal Kováčika za vinného, že v júni 2016 prijal od podnikateľa Petra Košča sumu 50-tisíc eur v prospech podozrivého Jozefa Reháka a samotného Košča. Ako verejný činiteľ Kováčik podľa súdu spáchal trestný čin úplatku. Od trestu však samosudca upustil, lebo súčasný, ktorý dostal v inej kauze (8 rokov, pozn. red.), považuje za dostatočný.

Kováčik odišiel z budovy súdu so svojimi advokátmi opäť tak ako po svojej minulotýždňovej záverečnej reči – bez toho, aby dianie procesu, a teraz už aj samotný verdikt, komentoval. Počas svojho príchodu však na otázku – aký „ortieľ“ očakáva, len stručne reagoval, že „spravodlivý“. Novinárom neodpovedali ani jeho obhajcovia.

Po tom, čo na minulom pojednávaní navrhol Kováčikovi desať rokov väzenia a peňažný trest 120-tisíc eur zastupujúci prokurátor Michal Stanislav (pôvodne mal tento prípad Michal Šúrek, pozn. red.), bol tentoraz prítomný ďalší „náhradník“. Prokurátor Bohdan Čeľovský po rozsudku uviedol, že si ponecháva zákonnú lehotu, k veci sa vyjadrí po prejednaní s nadriadeným.

„Cítim sa v tejto veci zaujatý. Napriek tomu mi nadriadení túto kauzu nechali. Som asi jediný prokurátor, ktorý je nútený dozorovať trestné veci dlhoročného kolegu,“ vysvetlil. Objasnil, že s Dušanom Kováčikom spolupracoval ako kolega pätnásť rokov.

„Bežne takéto veci neostávajú kolegom. Takže si počkám na pokyn môjho vedúceho doktora Jána Hrivňáka, ako mám postupovať ďalej,“ poznamenal. Samotný verdikt vníma ako zákonnú možnosť. „Súd to takto vyhodnotil – predchádzajúci trest sa mu zdal dostatočný. Zákon to pripúšťa,“ doplnil Čeľovský.

Politický proces?

Podľa obžaloby mal Kováčik roku 2016 prijať úplatok vo výške 50-tisíc eur od svojho spoluobžalovaného Petra Košča. Sprostredkovať ho mal bývalý policajný funkcionár Bernard Slobodník, ktorý je v kauze kľúčovým svedkom.

Slobodník tvrdí, že Kováčikovi osobne odovzdal špeciálne upravenú knihu na stretnutí v zasadačke nemocnice. Kniha mala vyrezaný otvor, v ktorom bolo 50-tisíc eur v 500-eurových bankovkách. Za odmenu mal Kováčik blokovať stíhanie vo dvoch trestných veciach, konkrétne vyšetrovanie samotného Košča a jeho známeho, vtedajšieho šéfa policajných odpočúvaní Jozefa Reháka.

Kováčik aj Košč vinu od začiatku odmietajú. Bývalý špeciálny prokurátor vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že žiadny úplatok neprevzal. Obžaloba je podľa neho absolútne neopodstatnená a je výsledkom množstva procesných pochybení.

 Dušan Kováčik na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, 3. september 2024

„Skutok sa nestal, bolo to účelovo vymyslené,“ zdôraznil Kováčik pred sudcom. Tvrdí, že po zmene vlády roku 2020 sa ho potrebovali zbaviť a vymeniť na čele špeciálnej prokuratúry. Poukazoval na to, že ide o politický proces.

Trestné stíhanie spoluobvineného Petra Košča bolo zastavené z dôvodu premlčania v súvislosti s novelizáciou trestných kódexov. Podnikateľ je od roku 2021 na úteku a aktuálne sa má nachádzať v Kanade. Jeho advokátka Eva Mišíková uviedla, že po zrušení zatykačov sa chce Košč vrátiť na Slovensko a vypovedať v iných trestných veciach. V akých konkrétne, jej nie je známe.

Podľa obžaloby mal Kováčik v roku 2016 prijať úplatok vo výške 50-tisíc eur od svojho spoluobžalovaného Petra Košča. Sprostredkovať ho mal bývalý policajný funkcionár Bernard Slobodník, ktorý je v kauze kľúčovým svedkom.

Slobodník tvrdí, že Kováčikovi osobne odovzdal špeciálne upravenú knihu na stretnutí v zasadačke nemocnice. Kniha mala vyrezaný otvor, v ktorom bolo 50-tisíc eur v 500-eurových bankovkách. Za odmenu mal Kováčik blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach, konkrétne vyšetrovanie samotného Košča a jeho známeho, vtedajšieho šéfa policajných odposluchov Jozefa Reháka.

Kováčik aj Košč vinu od začiatku odmietajú. Bývalý špeciálny prokurátor vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že žiadny úplatok neprevzal. Obžaloba je podľa neho absolútne neopodstatnená a je výsledkom množstva procesných pochybení.

„Skutok sa nestal, bolo to účelovo vymyslené,“ zdôraznil Kováčik pred sudcom. Tvrdí, že po zmene vlády roku 2020 sa ho potrebovali zbaviť a vymeniť na čele špeciálnej prokuratúry. Poukazoval na to, že ide o politický proces.

Trestné stíhanie spoluobvineného Petra Košča bolo zastavené z dôvodu premlčania v súvislosti s novelizáciou trestných kódexov. Podnikateľ je od roku 2021 na úteku a aktuálne sa má nachádzať v Kanade. Jeho advokátka Eva Mišíková uviedla, že po zrušení zatykačov sa chce Košč vrátiť na Slovensko a vypovedať v iných trestných veciach. V akých konkrétne, jej nie je známe.

Osemročný trest

Pôvodne pre Kováčika prokurátor Michal Šúrek žiadal minimálne štrnásť rokov väzenia a peňažný trest vo výške 200-tisíc eur. Zastupujúci prokurátor Michal Stanislav však po záverečnej reči obžalovaného, pričom ten opakovane spochybňoval Slobodníkove výpovede, navrhol uloženie nového trestu. Ozrejmil, že tak robí v súvislosti so zmenami ustanovenia Trestného zákona. Konkrétne hovoril o výmere 10 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia a o peňažnom treste vo výške 120-tisíc eur. „Pre prípad, že by bol tento trest zmarený, žiadam, aby mu uložili náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka,“ doplnil Stanislav.

Kováčik si už odpykával právoplatný osemročný trest väzenia za prijatie úplatku tiež vo výške 50-tisíc eur. Peniaze zobral za intervenciu v prospech prepustenia bývalého šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Za vinného ho uznali. v máji 2022. Začiatkom augusta sa však dostal na slobodu po tom, čo mu na základe podaného dovolania minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) prerušil výkon trestu. Má to tak zostať dovtedy, kým Najvyšší súd rozhodne o dovolaní, v ktorom bývalý špeciálny prokurátor so svojím obhajcom žiadajú, aby dovolací súd preskúmal rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré dostalo Kováčika za mreže.

 X X X

 NAKA už nie je, vznikli nové útvary. Kto im bude šéfovať? Solák priznal zlú situáciu v polícii, v kríze chce povolať armádu

Rozkladala mafiánske skupiny, vyšetrila vraždu novinára a na päty šliapala aj exponovaným osobám. Po dvanástich rokoch fungovania skončila v posledný augustový deň Národná kriminálna agentúra (NAKA). Prvého septembra vznikli namiesto nej tri nové útvary, ktoré by podľa policajného prezidenta Ľubomíra Soláka mali fungovať efektívnejšie a podľa vzoru susedov. Kto bude stáť na čele útvarov a ako bude vyzerať nová štruktúra?

Novinky po zániku agentúry NAKA predstavil Solák v piatok. Cieľom reorganizácie bolo podľa neho zefektívniť procesy prezidiálnych útvarov, pričom základnou inšpiráciou pre Útvar boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) bol model z Českej republiky.

Kým česká Národná centrála organizovaného zločinu mala za rok 2020 285 prípadov, za rok 2021 282 prípadov a za rok 2022 267 prípadov, NAKA mala vlani na stole 2¤434 vecí. „To číslo je dosť vysoké a hovorím skôr o tom, či sa nám z NAKA nestalo obvodné oddelenie PPZ,“ uviedol šéf polície a dodal, že aj to bol jeden z dôvodov nutných zmien.

Ako vyzerá nová štruktúra

Agentúru NAKA nahradia tri útvary, a to Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála. Samotný ÚBOK bude mať štyri jednotky – Protizločineckú jednotku, ktorá sa bude zaoberať najzávažnejšími prípadmi, ďalej Protikorupčnú jednotku, tiež Jednotku finančnej polície a Jednotku finančného vyšetrovania a analytických činností. Každá z nich pritom bude mať tri expozitúry – Západ, Stred a Východ. Šéfovať úradu ÚBOK bude Maroš Kubala, za Národnú protidrogovú jednotku bude zodpovedný Milan Jonis a Protiteroristickú centrálu bude riadiť Martin Smiško.

Noví riaditelia útvarov

• pplk. Mgr. Maroš Kubala –riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru,

• pplk. JUDr. Milan Jonis, PhD. – riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky Prezídia Policajného zboru,

• plk. Mgr. Martin Smiško – riaditeľ Protiteroristickej centrály Prezídia Policajného zboru,

• pplk. JUDr. Rastislav Mako – riaditeľ Protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

• pplk. JUDr. Vladimír Durec – riaditeľ Protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

• pplk. Ing. Bibiana Mašánová – riaditeľ Jednotky finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

• pplk. Ing. Ivan Žák – riaditeľ Jednotky finančného vyšetrovania a analytických činností Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

Do riadiacich funkcií boli ustanovení k 1. septembru 2024.

Súčasťou Národnej protidrogovej jednotky je po novom aj oddelenie farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce a tiež oddelenie podpory riadenia a medzinárodnej spolupráce.

Nové delenie muselo vedenie polície vysvetľovať aj v Bruseli, pretože niektoré zmeny sú nadviazané na plán obnovy. Ako potvrdil šéf polície, prípady pod dozorom Európskej prokuratúry zostanú výlučne v príslušnosti Protikorupčnej jednotky a Jednotky finančnej polície. Takisto aj všetky trestné činy súvisiace s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie. Zachovaný zostáva aj proces výberovej príslušnosti, ako to bolo počas fungovania NAKA.

 Nová štruktúra po zániku Národnej kriminálnej agentúry

Bývalý policajný prezident a dnes poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Jaroslav Spišiak hodnotí, že ide o zmenu k lepšiemu. Čo však kritizoval, je vznik samostatnej Protidrogovej jednotky. „My nie sme Mexiko alebo Kolumbia. Tu nie sú typické organizované narkobarónové gangy. U nás drogovú kriminalitu páchajú klasické zločinecké skupiny. Lepšie by bolo, kebyže to zostane spolu, ako to bolo doteraz. Protiteroristická jednotka možno že by význam mala,“ skonštatoval v STVR Spišiak.

Predseda najsilnejšie opozičnej strany PS Michal Šimečka zase reagoval, že zrušenie NAKA je ďalším krokom v rozklade právneho štátu v prospech mafie. Ministra Eštoka sa bude pýtať, ako chce zabezpečiť vyšetrovanie organizovaného zločinu.

„Po čistkách v polícii, znížení trestov za korupciu a pomste za svojich ľudí pokračujú v deštrukcii všetkého, čo funguje. Je to zároveň ďalší krok, ktorý môže ohroziť miliardy z plánu obnovy kvôli porušeniu záväzkov Slovenska voči EÚ, ako pri novele trestného zákona. Vládu však životy a bezpečie bežných občanov nezaujímajú. Slúžia len sebe a svojim ľuďom,“ reagoval na novinky v polícii líder PS.

Juraj Šeliga (Demokrati) v reakcii na zánik agentúry poukázal na prípady, ktoré sa NAKA podarilo vyšetriť, neplatí preto podľa neho tvrdenie, že agentúra nemala opodstatnenie. „Keď má polícia voľné ruky, keď je jej jediným pánom zákon, tak robí svoju robotu dobre,“ podotkol.

Minister Kaliňák: Do aktívnych záloh by mohli nastúpiť všetci občania. Výcvik by trval dva týždne

 Čo sa stalo s elitnými policajtmi

So zánikom prišla o svoje miesta asi stovka elitných príslušníkov, ktorá pracovala na viacerých citlivých kauzách, v ktorých figurovali známe mená z vysokej politiky a jej kruhov. Policajti, ktorí kedysi vyšetrovali najvážnejšie prípady, dostali miesta na okresných a krajských oddeleniach.

Solák potvrdil, že presunutí policajti budú mať platy prislúchajúce ich novej pozícii. „Samozrejme, krajské riaditeľstvo je tabuľkovo menej ohodnotené ako prezidiálne útvary,“ povedal. Po zrušení NAKA sa však nemalo stať, že by policajt, ktorý pracoval v útvare v hlavom meste, bol preložený na okresné alebo krajské oddelenie do Košíc.

Všetkých príslušníkov označil Solák za kvalitných policajtov, ktorí budú personálnym prínosom na okresných či krajských riaditeľstvách a všetci budú pracovať v tých odborných líniách, v ktorých pracovali doteraz. „Keď bol operatívec, bude operatívcom, keď bol vyšetrovateľ, bude vyšetrovateľom. Určite sa nedeje žiaden proces typu, že z vyšetrovateľa alebo operatívca tu robíme príslušníka základného útvaru niekde na obvodnom oddelení. Zohľadňovali sme ako odbornosť, tak miesto výkonu služby,“ deklaroval policajný prezident.

Šeliga vyzval Soláka, aby zverejnil zoznam policajtov z NAKA, ktorých presunuli na obvodné či okresné a krajské oddelenia. Má ísť totiž o policajtov, ktorí verejne podporili prokurátora Michala Šúreka a zastali sa kolegov prezývaných čurillovci. „Keď pán Solák tvrdí, že každý bol preradený podľa svojej expertízy, kde býva a čo robil, tak nemôže mať problém zverejniť, kam bolo 100 policajtov preradených,“ podotkol.

„Podľa mojich informácií tí ľudia, ktorí sa podpísali pod verejnú výzvu na podporu prokurátora Šúreka, Ďurku, Čurillu a spol. (expolicajti NAKA, pozn. red.), boli ostentatívne preradení na obvodné oddelenia s tým, že cieľom je pomsta a dostať ich mimo aktívnu službu a Policajný zbor,“ povedal Šeliga. Policajtom, ktorých presunuli na iné oddelenia, podľa neho výrazne klesli platy, osobné ohodnotenie aj príplatky.

Vyrieši podstav v polícii armáda?

Argumentácia, že aj zrušenie NAKA by malo prispieť k personálnej stabilizácii v Policajnom zbore, sa stretla s kritikou. Podľa šéfa polície však Slovensko nie je jediné, kto má problém s nedostatkom policajtov. Podobne sú na tom podľa jeho slov v Maďarsku, Česku, Poľsku, ale aj Nemecku či Rakúsku.

Policajný zbor zápasí s personálnym nedostatkom už niekoľko rokov, no tento rok sa situácia môže ešte zhoršiť. Od začiatku roka do konca augusta odišlo podľa Soláka zo zboru už 1¤170 policajtov, ktorých láka ísť po odpracovaných rokoch do penzie aj 14-percentná valorizácia dôchodkov. Liekom na zastavenie odchodu policajtov má byť 5¤000-eurový stabilizačný príspevok, zvýšený príspevok na bývanie, ale aj 5¤000-eurový náborový príspevok.

Ako načrtol šéf polície, pomôcť zvýšiť počet policajtov by mohlo zmiernenie nárokov na vstup do zboru, napríklad ústupky vo vstupnom lekárskom vyšetrení, ktoré by mohlo trvať podstatne kratšie ako teraz. Cúvnuť by sa mohlo aj pri okuliaroch, ktoré boli doteraz prekážkou. „Hľadáme riešenia aj v tomto, aby sme ľudí nemuseli eliminovať práve kvôli okuliarom,“ povedal Solák s tým, že ďalším problémom sú intolerancie a veľa adeptov vypadáva kvôli vysokému krvnému tlaku.

Šeliga poukázal na to, že nový policajný prezident je vo funkcii už takmer desať mesiacov a mal by prezentovať odpočet svojej práce. „Situácia v Policajnom zbore je mimoriadne vážna,“ vyhlásil. Za masívnym odchodom policajtov vidí dôsledky novely Trestného zákona, kroky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a útoky na niektorých policajtov. „September bude ešte horší, lebo je to posledná šanca pre policajtov odísť z PZ, ak chcú valorizáciu dôchodku cez 14 percent, ktorú majú tento rok,“ povedal bývalý poslanec. Na zlú situáciu v Policajnom zbore doplatia podľa Šeligu občania, pretože na miesta činu nebudú mať prísť akí policajti.

Ak by bol podstav policajtov neudržateľný, nasadiť by podľa policajného prezidenta mohli aj vojakov. „Máme pripravené procesy, keby bolo veľmi zle, priebežne sme sa bavili aj s náčelníkom Generálneho štábu generálom Zmekom, že by nám pomohla armáda,“ vyjadril sa Solák. Zatiaľ však polícia základné úlohy dokáže plniť a pomoc armády nie je na stole.

Podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka to nemusí byť jednoduché, pretože vojaci majú z podstaty svojej práce úplne iné nastavenie. Nasadenie vojakov kritizovali aj Demokrati. „Vojaci sa nasadzujú v mimoriadnych situáciách. Nemajú taký výcvik ako policajti,“ uviedol Zábojník. Hovorí tiež, že na ministerstve vnútra je mnoho pracovných kapacít, ktoré by mohli byť využité efektnejšie. Myslí si, že udržanie si príslušníkov v Policajnom zbore nie je len o peniazoch, ale aj o chuti do práce a prístupe vedenia polície či ministerstva vnútra.

 Očakáva katastrofálne dôsledky

Zábojník hovorí, že v inštitúciách sú vždy dôležití ľudia a nie jej názov. „Všetko je o kvalite ľudí akých si vyberiete. Toto sú len také kozmetické úpravy ľudí, ktorí trpia záchvatmi akútnej dôležitosti a chcú po sebe niečo zanechať, ale obyčajne zanechajú po sebe paseku a nie to, čo by bolo prínosom pre spoločnosť a pre samotných policajtov, aby neodchádzali do civilu,“ reagoval pre Pravdu na zmeny v NAKA.

Pýta sa, ako chce štát s nedostatkom policajtov zvládnuť kriminalitu. „To, čo sa momentálne deje je najhorší stav, aký v dejinách polície poznám posledné tri až štyri desaťročia,“ skonštatoval analytik. Očakáva, že podstav polície bude mať za následok nárast kriminality.

„Vagabundi, zlodeji, aj tí najprimitívnejší, ktorí majú IQ dážďovky s obrnou alebo dreveného vláčika, si vedia vyhodnotiť, že keď je podstav, policajti sú niekde. Ak budú dvaja páchatelia a jeden zariadi, aby hliadka bola v tom regióne na druhej strane okresu, tak ten druhý si môže robiť zábavu a ešte založiť aj oheň, a pritom vykradnúť aj dva domy,“ myslí si Zábojník. „Bude to mať katastrofálne dôsledky, predstavitelia polície by sa mali veľmi rýchlo spamätať,“ varoval.

Ako vznikala NAKA

Keď v roku 2012 spúšťali agentúru NAKA zlúčením Úradu boja proti korupcii a Úradu boja proti organizovanej kriminalite, pri jej vzniku stáli Robert Kaliňák a Tibor Gašpar (obaja Smer), politici z dnešnej vládnej koalície, ktorá ju ruší. Elitní policajti z NAKA chytili nielen vrahov novinára Jána Kuciaka, no rozložili aj známe mafiánske skupiny a odhaľovali korupciu, do ktorej boli zapletené aj exponované mená. Agentúra rozpracovala známe kauzy ako Mýtnik, Ezechiel, Víchrica, Búrka, ale aj kauzy Únosu Vietnamca a Gorila.

Jej úlohou, tak ako to prezentoval vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, bolo bojovať proti všetkým formám organizovanej kriminality. Agentúru NAKA vtedy Gašpar označil za vysokošpeciali­zovaný útvar. Rovnako ako teraz Solák aj Gašpar obhajoval založenie NAKA zabezpečením väčšej efektivity práce polície, jasnejším vymedzením kompetencií, prísnejšou špecializácou kriminalistov a lepšou trestnoprávnou ochranou štátneho rozpočtu./agentury/

X X X

 Von der Leyenová rozhodla o kľúčových pozíciách v Európskej komisii vrátane Šefčoviča

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová už údajne rozhodla o niektorých kľúčových pozíciách v kolégiu komisárov. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič by mal mať opäť na starosti medziinštitucionálne vzťahy. V utorok o tom s odvolaním sa na vysokopostavených diplomatov EÚ informoval denník Die Welt, píše TASR.

 Pellegrini: V EÚ chceme niečo za niečo ako aj iné krajiny. Naším kandidátom je Šefčovič

Funkciou výkonného podpredsedu EK, ktorý bude mať na starosti hospodárstvo a obnovu po pandémii, sa chystá von der Leyenová poveriť Raffaela Fitta z krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) terajšej premiérky Giorgie Meloniovej. Fitto pôsobí v súčasnosti ako taliansky minister pre európske záležitosti. Je považovaný za pragmatika a odborníka na finančné záležitosti EÚ. Dohliadať by mal na efektívne využívanie pandemického fondu Únie v hodnote stoviek miliárd eur.

Súčasný výkonný podpredseda EK pre hospodárstvo, Lotyš Valdis Dombrovskis by mal mať v nasledujúcom päťročnom období za úlohu rozširovanie Európskej únie a obnovu Ukrajiny.

Jasné už dlhší čas je, že novou šéfkou diplomacie EÚ sa stane bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá už získala potrebnú podporu prezidentov a premiérov krajín EÚ.

Českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu navrhla predsedníčka EK údajne pre rezort energetiky, zatiaľ čo poľský predstaviteľ pri EÚ Piotr Serafin bude mať podľa denníka Die Welt na starosti rozpočtové otázky Únie. Španielska ministerka životného prostredia Teresa Riberová by mala mať „prechodné“ portfólio, ktoré bude zahŕňať ekológiu a digitálne záležitosti. Francúz Thierry Breton má viesť oblasť priemyslu a strategickej autonómie a eurokomisárom pre obchod bude zrejme Holanďan Wopke Hoekstra.

 Jasné je tiež podľa Die Welt to, že von der Leyenová povedie komisiu, v ktorej budú dominovať muži. Nie všetky štáty totiž vypočuli jej želanie, aby navrhli mužského aj ženského kandidáta. Do komisie, ktorú von der Leyenová vytvorila v prvom funkčnom období, si vybrala 12 žien a 15 mužov.

Von der Leyenová by mala oficiálne predstaviť svoju navrhovanú zostavu kolégia EK v nasledujúcich dňoch. Následne absolvujú kandidáti na eurokomisárov počas septembra a októbra vypočúvania vo výboroch Európskeho parlamentu (EP). EP potom bude o nich hlasovať ako o celku./agentury/

 X X X

 V Libanone zadržali bývalého guvernéra centrálnej banky za podvod a spreneveru

Saláma minulý rok v júli odstúpil z pozície guvernéra centrálnej banky po 30 rokoch vo funkcii.

Bývalého guvernéra libanonskej centrálnej banky Rijáda Salámu v utorok zadržali v Bejrúte pre obvinenia z prania špinavých peňazí, podvodu a sprenevery v súvislosti s libanonskou maklérskou spoločnosťou Optimum Invest, uviedol zdroj z prostredia justície. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Prokurátor nariadil zadržanie Salámu po trojhodinovom výsluchu pre podozrenie zo sprenevery z centrálnej banky vo výške viac ako 40 miliónov dolárov, uviedol pre AFP nemenovaný predstaviteľ.

Saláma minulý rok v júli odstúpil z pozície guvernéra centrálnej banky po 30 rokoch vo funkcii. V Libanone mu pripisujú vinu za hospodársky kolaps krajiny. Vo svojej domovine, ale aj v zahraničí je obvinený zo sprenevery, prania špinavých peňazí a daňových únikov. Pátranie po ňom vyhlásili napríklad vo Francúzsku a hľadá ho aj Interpol.

Libanon bývalému guvernérovi centrálnej banky zmrazil bankové účty a Spojené štáty, Kanada a Británia na neho uvalili sankcie. Nemecký súd v júli zrušil zatykač na Salámu, pretože podľa prokuratúry už nemôže využívať funkciu na zahladzovanie dôkazov.

Podľa AP, ktorá sa odvoláva na svoje zdroje, previezli 73-ročného Salámu do prísne stráženej väznice. Očakáva sa, že stíhať ho budú väzobne, aktuality.sk

X X X

 Pellegrini sa rozlúčil s dvoma generálmi. Vyzdvihol ich služby pre našich spojencov, dal im ďakovné listy

Prezident a hlavný veliteľ Ozbrojených síl Peter Pellegrini sa v utorok rozlúčil s generálporučíkom Josefom Pokorným a brigádnym generálom Alexandrom Kollárikom. Obaja menovaní odchádzajú do výsluhového dôchodku. Podľa hlavy štátu si za svoju službu zaslúžia uznanie a vďaku.

 „Obaja, tak ako tu stojíte, ste preukázali vysokú odbornú spôsobilosť, ale tiež morálne aj ľudské kvality, ktoré sa podobne ako odvaha, svedomitosť a odhodlanie nerozlučne spájajú s postavením profesionálneho vojaka,“ vyhlásil Pellegrini.

Odchádzajúci generáli podľa prezidenta podriadili iné aktivity, svoj voľný čas aj rodinný život vojenskej službe. Vyzdvihol tiež služby v zahraničí, ktoré absolvovali.

Svojim pôsobením v nich podľa Pellegriniho potvrdili dobré meno Slovenska u spojencov a ukázali, že SR nie je len prijímateľom výhod, ktoré vyplývajú z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO), no je aj aktívnym prispievateľom.

Fakt, že vojenské konflikty sú stále súčasťou reality, podľa prezidenta vyžaduje pripravenosť inštitúcií či vynakladanie dostatočných prostriedkov na obranu. Pre Slovensko je tak podľa hlavy štátu dôležité, že sa môže opierať o kvalitné OS SR, ktoré sú súčasťou NATO. Prezident pripomenul dôležitú úlohu armády počas pandémie ochorenia Covid-19 či pri príchode utečencov z Ukrajiny.

Hlavný veliteľ OS SR odovzdal odchádzajúcim generálom za ich službu Slovensku ďakovné listy. Obaja generáli zastávali počas svojej kariéry viacero funkcií. Josef Pokorný napríklad zastupoval Slovensko pri vojenskom výbore Európskej únie. Alexander Kollárik pôsobil, okrem iného, v misii KFOR v Kosove./agentury/

X X X

 Ikony nemeckého priemyslu sa otriasajú v základoch. Ustojí to najväčšia ekonomika EÚ? 

 Nemecká automobilka Volkswagen zvažuje krok, ktorý vo svojej 87-ročnej histórii ešte nikdy neurobila.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Nemecko žne, čo zasiala Angela Merkelová: V priebehu posledných pár týždňov prišlo niekoľko veľmi negatívnych správ pre najväčšiu európsku ekonomiku. Nemecké hospodárstvo totiž prechádza veľmi ťažkým obdobím a vyberá si tak svoju daň za politiku, ktorú presadzovala bývalá kancelárka Angela Merkelová.

Nakoniec sa tak môže zapísať do histórie nie ako jedna z najvýznamnejších európskych političiek, ale ako tá, ktorá dostala lokomotívu starého kontinentu na kolená. Merkelová totiž dlhé roky presadzovala priklonenie sa k ruským lacným energetickým zdrojom, nezmyselné zelené opatrenia na celoeurópskej úrovni, ako aj neustále narastajúcu byrokraciu a migráciu, aktulity.sk

X X X

 Vraždil zo žiarlivosti. Omilostený ruský recidivista sa vrátil z frontu a zabil milenku i jej dcéru

Ruská polícia v Permskom kraji zadržala bývalého účastníka vojny na Ukrajine podozrivého z dvojnásobnej vraždy, informuje regionálne oddelenie Vyšetrovacieho výboru, ruskej obdoby FBI.

 Omilostený recidivista Arťom Bučin, ktorý počas dovolenky z ukrajinského frontu v rodnom Permskom kraji zavraždil priateľku i jej dcéru, po zatknutí.

„Muž bol zadržaný v spojitosti s vraždou ženy a dieťaťa, ktorých telá sa našli 29. augusta 2024 v byte v meste Čusovoj v Permskom kraji. V najbližšom čase ho vypočujú vyšetrovatelia,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Obvineným je podľa telegramového kanála Baza bývalý žoldnier Vagnerovej skupiny, 27-ročný Arťom Bučin. Podľa informovaného zdroja Bazy Bučin vyšetrovateľom povedal, že na svoju priateľku veľmi žiarli. Nazdával sa, že ho Jekaterina podvádzala, kým on bojoval na Ukrajine. Dvadsaťsedemročnú Jekaterinu a jej 7-ročnú dcéru našli zavraždené minulý štvrtok večer. Od začiatku bol hlavným podozrivým Bučin, ktorý sa v polovici augusta pre zranenie nohy po výbuchu míny vrátil z frontu do rodného mesta na zdravotnú dovolenku. Po zotavení sa mal 12. septembra vrátiť z Čusého na front.

Bučin je recidivista. V minulosti bol odsúdený za vraždu, násilie spáchané pri lúpeži a opakovane aj za neplatenie výživného. V roku 2022 zabil mladú ženu. Ako poznamenáva Baza, páchateľ sa vtedy obhajoval tým, že zločin spáchal, pretože mu „preplo“. Psychologická expertíza však u neho nepreukázala duševnú poruchu, pre ktorú by v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Vlani o februári súd Bučina odsúdil na 20 rokov väzenia. Krátko na to podpísal zmluvu s vagnerovskou súkromnou armádou a výmenou za odpustenie trestu odišiel na front.

 V priebehu dvoch rokov vojnoví veteráni vracajúci sa z Ukrajiny zabili najmenej 107 ľudí a viac ako 100 zmrzačili, zrátal portál Vjorstka na jar prípady prístupné v otvorených zdrojoch. Najčastejším trestným činom bolo úmyselné spôsobenie ťažkého život ohrozujúce ublíženia na zdraví. Celkovo Vjorstka odhalila 87 takýchto prípadov.

Veteráni spáchali prinajmenšom 76 úkladných vrážd, z toho až 44 ľudí sa stalo obeťami 36 bývalých väzňov, ktorým prezident Vladimir Putin udelil milosť. Ďalších 32 vrážd majú na svedomí profesionálni vojaci a dobrovoľníci, ktorí sa dali naverbovať na vojnu proti Ukrajine. Zvyšné obete veteránov skonali v dôsledku ťažkého ublíženia na zdraví.

Zo 134 zverejnených rozsudkov vyplýva, že v dvoch tretinách prípadov sudcovia považovali účasť vo vojne za „poľahčujúcu okolnosť“. Súdy tiež viac ako 40-krát uviedli „nezákonné správanie sa obetí“ ako dôvod na zníženie trestu.

Koncom februára šéf Kremľa vo výročnej správe o stave krajiny označil účastníkov vojny s Ukrajinou za novú „elitu“ Ruska. Putin poznamenal, že práve oni by sa mali podieľať na vzdelávaní mladých ľudí a vedení regiónov. „Takýmto ľuďom, ktorí myslia na krajinu a žijú podľa jej osudu, možno v budúcnosti zveriť Rusko,“ poznamenal./agentury/

X X X

 Návrh na odvolanie Šimečku podpíše Smer a SNS, potvrdil premiér Fico. Postoj Hlasu nechcel komentovať

Návrh na odvolanie šéfa PS Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady podá skupina koaličných poslancov vo štvrtok. Informoval o tom na tlačovej konferencii premiér Robert Fico (Smer). Návrh podpisujú poslanci za Smer a SNS, žiadať budú mimoriadnu schôdzu.

 Fico opakovane vyčíta Šimečkovi prepojenie nadácií, ktoré získali peniaze od štátu, na jeho rodinných príslušníkov, ako sú strýko, mama či partnerka. V tejto súvislosti spomenul aj vyjadrenie rezortu spravodlivosti, ktorý v pondelok (2. 9.) informoval, že audit potvrdil manipulácie a porušenie zákona pri dotáciách v oblasti ľudských práv.

Mimoriadna schôdza by sa mala konať do siedmich dní od podania návrhu. Návrh na odvolanie bude predkladať podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer). Hlasovať o návrhu by sa malo podľa Fica tajne. Premiér neozrejmil postoje Hlasu, ani ich nechcel komentovať. Povedal, že Smer a SNS má dosť poslancov, ktorí môžu podať potrebné podpisy.

Šimečkovi tiež premiér vyčíta, že zneužíva protesty proti ministrom, ktorí vedú rezorty kultúry či spravodlivosti. Sú to podľa Fica rezorty, v ktorých Šimečkova rodina „stráca finančné zázemie“.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) útokmi na šéfa PS Michala Šimečku a jeho rodinu odvádza pozornosť od skutočných problémov Slovenska. Všetky nadácie a občianske združenia, ktoré Fico spomína, čerpali dotácie dávno predtým, ako vstúpil Šimečka do politiky. Uviedol to Šimečka v reakcii na Ficove vyjadrenia. Premiér inicioval odvolávanie šéfa PS z funkcie podpredsedu Národnej rady (NR) SR.

 „Naša krajina čelí obrovským problémom, a on sa namiesto toho na niekoľkej tlačovej konferencii venuje dotáciám, tanečným súborom, to je šialené,“ povedal predseda PS na tlačovej konferencii. Fico podľa neho namiesto toho, aby riešil bezpečnosť detí či protesty policajtov, zvoláva tlačové konferencie, kde útočí na jeho rodinu a venuje sa mimovládnym organizáciám. Označil to za zúfalé predstavenie zatrpknutého človeka.

Šimečka doplnil, že PS nikdy nevládlo, a teda nikdy nemalo dosah na prerozdeľovanie dotácií. „Všetky občianske združenia, nadácie, na ktoré teraz Robert Fico útočí, dostávajú podporu, granty nielen zo Slovenska, ale aj od EÚ alebo od súkromných zdrojov,“ povedal s tým, že podporu organizácie dostávajú dlhodobo, dávno predtým, než bol v politike. Dodal, že dotácie dostávali aj počas vlád Smeru-SD, pretože ide o úspešné projekty./agentury/

X X X

 Stoltenberg prijal rezignáciu svojho zástupcu Mircea Geoana

Geoana bol prvým Rumunom, ktorý zastával post zástupcu generálneho tajomníka NATO.

Zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Mircea Geoana v utorok oznámil generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, že od 10. septembra odíde z tejto funkcie. Na správu uverejnenú na webovom sídle NATO upozornil spravodajca TASR v Bruseli.

Podľa uvedeného zdroja Stoltenberg prijal rezignáciu rumunského politika a poďakoval sa mu za doterajšiu prácu v prospech Aliancie.

„Mircea Geoana pracoval pre NATO takmer päť rokov. Jeho zameranie na technológie a nové bezpečnostné výzvy bolo rozhodujúce pre podporu inovácií v Aliancii,“ uviedol Stoltenberg.

Geoana bol prvým Rumunom, ktorý zastával post zástupcu generálneho tajomníka NATO.

Podľa webovej stránky NATO dočasne prevezme úlohu zástupcu generálneho tajomníka Aliancie Boris Ruge, terajší Stoltenbergov námestník pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku, aktuality.sk

X X X

Inšpekcia preverí konanie rektora policajnej akadémie. Mal sa nevhodne zachovať voči študentke

Na údajný incident medzi šéfom školy a študentkou upozornil listom prorektor Mojmír Mamojka. Spomínal „mimoriadne urážlivý až ponižujúci“ spôsob komunikácie. Rektor ho navrhol odvolať, ale akademický senát Mamojku podržal.

Úrad inšpekčnej služby rieši incident, ku ktorému malo dôjsť medzi šéfom policajnej akadémie a jednou z tamojších študentiek. Aktuality.sk pred niekoľkými dňami informovali, že rektor Stanislav Šišulák vraj na pôde vysokej školy konfrontoval študentku, ktorá do školy prišla v nohaviciach s dierami. Na jeho údajné správanie upozornil v liste prorektor akadémie Mojmír Mamojka mladší.

„Podľa tvojich vlastných slov si do jednej z týchto dier vložil prst, opýtal si sa jej, či doma chová tigre, keď má nohavice s takýmito dierami a následne si jej povedal, že ak ju takto oblečenú stretneš ešte raz, stiahneš jej tie nohavice tak, že jej budú vidieť tangáče,“ píše sa v liste.

Autor listu má na akadémii na starosti vedu a zahraničné vzťahy, je synom bývalého politika a neskôr sudcu Ústavného súdu Mojmíra Mamojku. Spôsob komunikácie rektora voči študentom a podriadeným v liste opísal ako „mimoriadne urážlivý až ponižujúci“. Pre Aktuality.sk potvrdil len jeho autenticitu. „Viac sa vyjadrovať nemôžem,“ dodal prorektor Mamojka mladší, keď sme ho po prevalení kauzy kontaktovali.

Kontrola je na začiatku

Do celej záležitosti sa po jej medializácii vložila policajná inšpekcia. „Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby nariadil v danej veci kontrolu,“ informovala hovorkyňa úradu Andrea Dobiášová.

Keďže prípad je čerstvý, výsledky zatiaľ nemajú. Pracuje na ňom súčasť inšpekcie, ktorá má na starosti kontroly a sťažnosti.

Podľa našich informácií študentka nebola policajtka, ale civilka, ktorá študuje na akadémii externe. Externí študenti univerzitu navštevujú len v piatky a soboty. Incident sa mal udiať ešte v apríli. Dievčina bola v skupinke študentov, takže udalosť mala niekoľko svedkov. Inšpekcia ich postupne vypočúva.

Rektor ho chce dať odvolať

Prorektor Mamojka mladší poslal list o údajnom incidente približne pred dvoma týždňami. Rektora sa v ňom pýtal, akú hmatateľnú zodpovednosť alebo inú formu „preukázateľnej sebareflexie“ voči sebe vyvodí. Prakticky v rovnakom čase podal rektor Šišulák návrh na jeho odvolanie z postu prorektora, o ktorom pred týždňom rozhodoval akademický senát.

Zasadnutie senátu by malo byť verejné. Na toto posledné rokovanie však redaktorku Aktualít nepustili. Podľa našich informácií rektor sám zo zasadnutia po niekoľkých minútach odišiel po tom, ako predniesol svoj návrh. Zdôraznil, že prorektor Mamojka stratil jeho dôveru. Ten, naopak, žiadal, aby si rektor vypočul jeho argumentáciu a odpovedal na jeho otázky. To sa nestalo. Následne sa tajne hlasovalo o návrhu na jeho odvolanie. Väčšina prítomných členov senátu – konkrétne deväť – bola proti. Na schválenie odvolania pritom rektor potreboval 13 hlasov a za boli len siedmi.

Napriek tomu však putoval na stôl ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka návrh na odvolanie. Finálne rozhodnutie má vo svojich rukách. Nemusí pritom prihliadať na postoj senátu.

Rektor pochybenie odmieta

Aktuality.sk už pred dvoma týždňami požiadali o stanovisko aj vedenie APZ, na ktorého čele stojí rektor Stanislav Šišulák. Reagoval prostredníctvom tlačového odboru ministerstva vnútra, pod ktoré škola spadá.

„Striktne odmietam akékoľvek pochybenie, jednak voči študentom, ako aj podriadeným. Svoje vyše 30-ročné skúsenosti v Policajnom zbore, z toho 10 rokov na sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, v potrebnom rozsahu využívam aj pri riadení Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Preto dbám na disciplínu a ustrojenosť u študentov, pedagógov, ako aj zamestnancov Akadémie Policajného zboru v Bratislave,“ reagoval rektor na obsah listu.

Podotkol, že vyššie spomenuté tvrdenia považuje „za absolútne vyfabulované a tendenčné“ s cieľom poškodiť jeho meno aj meno Akadémie Policajného zboru v Bratislave, aktuality.sk

X X X

 Ruská atlétka prichádza po 12 rokoch o olympijskú medailu. Slovenka Klocová je tak dodatočne štvrtá, už iba krok od pódia

Ruská atlétka Tatiana Tomašovová prišla o striebornú medailu z behu na 1500 m z olympiády v Londýne 2012.

 V utorok o tom rozhodol Športový arbitrážny súd (CAS) v Lausanne. Slovenská reprezentantka Lucia Hrivnák Klocová by sa tak v konečnom hodnotení disciplíny mala posunúť už tesne pod stupne víťazov na 4. priečku.

Tomašovová mala pri opätovnej analýze vzoriek pozitívny test na steroidy v dvoch mimosúťažných kontrolách v roku 2012. Dostala tak spätne suspendáciu aj na obdobie zahŕňajúce olympiádu v Londýne.

Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, keďže Rusko je aktuálne suspendované na medzinárodnej scéne a súd CAS tak v tomto prípade slúžil ako prvostupňový.

Tomašovová dobehla v Londýne priamo na trati do cieľa ako štvrtá, no neskôr sa vo výsledkovej listine posunula vyššie, keď pre doping diskvalifikovali Turkyne Asli Alptekinovú a Gamze Bulutovú.

Na striebornú pozíciu by sa tak mala posunúť Abeba Aregawiová, ktorá v Londýne štartovala za Etiópiu a neskôr mala ako reprezentantka Švédska taktiež pozitívny dopingový nález. Bronz by mohla získať Američanka Shannon Rowburyová.

Hrivnák Klocová zabehla čas 4:12,64 min a do cieľa prišla ako ôsma, no z výsledkovej listiny postupne vyškrtli už štyri atlétky, ktoré dobehli pred ňou. Informácie pochádzajú z AP a AFP./agentury/

X X X

Policajti protestovali pred rezortom vnútra, Šutajovi Eštokovi odovzdali petíciu. Kolaps nehrozí, tvrdí minister

Policajti odovzdali v utorok ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas) petíciu, v ktorej žiadali zlepšenie finančných aj pracovných podmienok. Petíciu podpísalo 800 policajtov. Minister vnútra pripomenul, že o podmienkach s policajtmi komunikuje.

 Rovnako avizoval, že medzi priority rezortu vnútra zaradí zvyšovanie platov policajtov. Nemyslí si, že hrozí kolaps v polícii.

Iniciátor petície, policajt Štefan Birmon, upozornil, že aktuálne podalo výpoveď približne 1100 policajtov s tým, že ich nemá kto nahradiť. Jednorazový 5000-eurový príspevok a 100-eurový príspevok na bývanie považuje Birmon za nedostatočné. Upozornil aj na to, že problém s nedostatkom policajtov pretrváva už niekoľko rokov. „Ono ani nie je veľmi problém v tom, koľko dalo výpovede, ale to, že neprišli za nich ďalší kolegovia, a toto trvá kontinuálne už niekoľko rokov,“ vysvetlil Birmon.

Najväčším problémom podľa jeho slov čelia policajti na základných útvaroch, kde majú priamy kontakt s verejnosťou.

S odvolaním sa na štatistiky minister ozrejmil, že v súčasnosti je odchod policajtov nižší ako medzi rokmi 2020 až 2023. V súvislosti s platovými podmienkami policajtov pripomenul, že od 1. septembra im bol zvýšený príspevok na bývanie o 100 eur.

Súčasná vládna koalícia je zodpovedná za rozklad a absolútnu decimáciu Policajného zboru. Na dnešnej tlačovej besede to povedal opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS). V septembri a októbri je totiž podľa neho možné očakávať masívny odchod policajtov zo zboru. V prípade, že by počet policajtov, ktorí odišli do civilu, bol príliš veľký, podľa Krúpu je možné, že by ich musela zastúpiť armáda.

„Toto je výsledok tohto vedenia Ministerstva vnútra SR,“ povedal Krúpa s tým, že s ministrom Matúšom Šutajom Eštokom chcela opozícia opakovane diskutovať o situácii v polícii, ale neúspešne. „Ale čo dokázali – rozložiť Národnú kriminálnu agentúru,“ skonštatoval Krúpa. Zároveň uviedol, že opoziční poslanci budú zbierať podpisy na mimoriadnu schôdzu parlamentu, kam chcú ministra predvolať a prediskutovať celú situáciu.

Minister vnútra na dnešnej tlačovej konferencii zdôraznil, že si nemyslí, že by hrozil kolaps Policajného zboru. „Tie čísla a štatistky, keď si porovnáte roky 2020 až 2023, vtedy ten odchod bol podstatne vyšší ako dnes,“ skonštatoval Šutaj Eštok. Ako ďalej uviedol, nikto si nezakrýva oči pred aktuálnou situáciou. „Ale nesedíme s vyloženými nohami v kancelárii a tú situáciu riešime,“ zdôraznil minister, pričom pripomenul vládou schválené opatrenia na stabilizáciu situácie v polícii. Zároveň sa spýtal opozície, ako situáciu riešili oni, keď v predošlých rokoch odchádzalo priemerne 2 000 policajtov. Na to totiž podľa vlastných slov upozorňoval už v roku 2022 ešte ako opozičný poslanec. „Tú situáciu je potrebné riešiť postupnými krokmi, a to robíme,“ dodal minister vnútra./agentury/

 X X X

 Poznáme kandidátov pre vstup do Medzinárodnej tenisovej siene slávy

Kandidátmi pre vstup do Medzinárodnej tenisovej siene slávy sú pre rok 2025 Maria Šarapovová, Daniel Nestor a bratia Mike a Bob Bryanovci. Oficiálne ich môžu uviesť na slávnosti 21.-23. augusta.

Ruska Šarapovová je jedna z desiatich tenistiek, ktorá v priebehu kariéry skompletizovala Grand Slam. Dvakrát triumfovala na Roland Garros (2012, 2014), raz vo Wimbledone (2004), US Open (2006) i na Australian Open (2008). Bola aj svetovou jednotkou, v prvej päťke rebríčka WTA strávila 408 týždňov.      

Kanaďan Nestor vyhral 12 turnajov vo štvorhre, získal aj olympijské zlato v Sydney so Sébastienom Lareauom. Bryanovci vybojovali spoločne 16 turnajových titulov a olympijské zlato v Londýne 2012 a spoločne strávili na prvom mieste rebríčka rekordných 438 týždňov. Informovala AP, aktuality.sk

X X X

 Prečo nás aj z malého množstva alkoholu bolí hlava?

Dehydratácia sa často prejavuje bolesťami hlavy.

Mnohí ľudia možno poznajú bolesti hlavy, ktoré sa objavia, keď počas dňa pijú príliš málo tekutín. Keď sa to stane, bolesť hlavy zvyčajne zmizne čoskoro po vypití veľkého množstva vody, no v najhorších prípadoch sa stav zlepší po užití liekov proti bolesti.

Bolesti hlavy sa môžu často vyskytnúť aj pri veľmi miernej dehydratácii a vyskytujú sa spolu s inými príznakmi dehydratácie. Môžu ich sprevádzať mierne závraty, sucho v ústach a ťažkosti so sústredením.

Čo je dehydratácia?

Viac ako 60 percent ľudského tela tvorí voda, nachádza sa v krvi, orgánoch, mäkkých tkanivách a dokonca aj v kostiach. Počas dňa strácame tekutiny potením a močením a s nimi aj minerály, ktoré pomáhajú telu správne fungovať.

Dehydratácia znamená to, keď množstvo tekutín odchádzajúcich z tela prevyšuje množstvo tekutín prichádzajúcich. Je to veľmi nebezpečné, pretože ak nepijete dostatočne (alebo ak nedopĺňate tekutiny iným spôsobom), vaše telo nemôže správne fungovať. Dehydratácia môže byť preto v závažných prípadoch smrteľná.

Prečo máme bolesti hlavy?

Presný dôvod, prečo mnohých ľudí bolí hlava, zatiaľ nie je známy. Mozog nemá receptory bolesti.

Pri dehydratácii sa mozog spolu s ostatnými tkanivami v tele zmenšuje. Mozog sa potom odťahuje od lebky, čím vzniká tlak na tamojšie nervy, čo môže spôsobovať bolesť.

Dehydratácia môže viesť aj k zníženiu množstva cirkulovanej krvi, pretože voda je hlavnou zložkou krvi. Tým sa znižuje krvný tlak a prietok krvi do mozgu. To môže viesť k nedostatku kyslíka a živín v mozgu, čo môže spôsobiť bolesti hlavy.

Problém ešte zhoršuje skutočnosť, že sa potom naruší rovnováha dôležitých minerálov, najmä hladina sodíka, ktorá môže byť pri dehydratácii tiež zmenená.

Elektrolyty zohrávajú dôležitú úlohu pri normálnom fungovaní nervových a svalových tkanív, takže ich narušenie môže spôsobiť svalové kŕče a bolesti hlavy.

Aké bolesti hlavy môžete pociťovať?

Každý z nás je inak náchylný na bolesti hlavy súvisiace s dehydratáciou. Tí, ktorí ju zažívajú, ju opisujú najrôznejšími spôsobmi. Niektorí ju môžu pociťovať v oblasti celej hlave, iní v prednej alebo zadnej časti.

Zriedkavejšia bolesť môže byť jednostranná, ako pri migréne. Bolesť hlavy sa zvyčajne zhoršuje, ak človek pohybuje hlavou dopredu alebo vykonáva iné rôzne pohyby hlavou.

Ako liečiť bolesti hlavy spôsobené dehydratáciou

• Zvýšte príjem tekutín
• Pite elektrolytové nápoje
• Vyhýbajte sa alkoholu a kofeínu
• Užite liek proti bolesti

Zhrnutie

• Dehydratácia často spôsobuje bolesti hlavy.
• Viac ako 60 percent ľudského tela tvorí voda, a ak nepijeme dostatočne, telo nemôže správne fungovať.
• Mozog sa pri dehydratácii zmenšuje, čo môže spôsobiť bolesť v mozgu.
• Znížený objem cirkulovanej krvi pri dehydratácii môže viesť k nedostatku kyslíka a živín v mozgu, čo môže spôsobiť bolesti hlavy.
• Elektrolyty (dôležité minerály) hrajú dôležitú úlohu pri bolestiach hlavy súvisiacich s dehydratáciou, aktuality.sk

 X X X

 Futbalistov MFK Skalica bude v Niké lige trénovať David Oulehla. Štyridsaťročný český kouč prichádza z tímu Vysočina Jihlava.

Oulehla v minulosti pracoval aj v Baníku Ostrava ako asistent Pavla Vrbu i Pavla Hapala.

„Dohoda o spolupráci so Skalicou prebehla rýchlo a som rád, že je predo mnou ďalšia zaujímavá výzva. Občas som zavítal aj na futbal do Skalice, pretože mám na Morave rodinu, a tak sa v tomto regióne často pohybujem. Prehľad o lige mám, nie je to pre mňa neznáma, často sledujem zápasy aj v televízii. V najbližšom období ju budem spoznávať viacej do hĺbky,“ vyhlásil nový tréner Skaličanov, ktorí v úvodných piatich kolách nezvíťazili a s troma bodmi za remízy im patrí posledná priečka v tabuľke.         

Český tréner nahradí na lavičke Záhorákov Pavla Majerníka. „Budem chcieť nadviazať na prácu predošlého kouča, ktorý v klube odviedol veľký kus práce. Chcem sa prezentovať atraktívnym, aktívnym a kombinačným futbalom, v ktorom chceme súpera tlačiť k chybám.

V krátkodobom horizonte je to hlavne o dosahovaní dobrých výsledkov, aby sme sa posunuli v tabuľke vyššie, aby sa nám hralo pokojnejšie a následne na to potom nadviazali v našej práci ďalej,“ povedal Oulehla pre klubovú stránku MFK Skalica, aktuality.sk