Bývalý americký prezident Donald Trump využil svoje právo nevypovedať viac ako 400-krát, keď v stredu predstúpil pred generálnu prokurátorku štátu New York Letitiu Jamesovú v rámci vyšetrovania praktík jeho rodinnej firmy.
S odvolaním sa na zdroje oboznámené s priebehom výsluchu to uvádzajú niektoré americké médiá. Denník The New York Times (NYT) podotýka, že Trumpove dve najstaršie deti sa pri svojich stretnutiach s vyšetrovateľmi na piaty dodatok americkej ústavy neodvolávali.
Jediná otázka, na ktorú prezident z rokov 2017 až 2021 prokuratúre pod prísahou odpovedal, bola tá ohľadom jeho mena, povedal televízii NBC News jeho právnik Ron Fischetti. Podľa informácií NYT následne predvolaný oznámil, že ďalej nebude spolupracovať a Jamesovú, ktorá sedela v rovnakej miestnosti, označil za „odpadlícku prokurátorku“. Nasledovalo vraj viac ako 400 otázok, na ktoré Trump reagoval slovami „rovnaká odpoveď“ na znamenie toho, že využíva právo nevypovedať.
NBC News informovaný zdroj oznámil, že Trump toto právo uplatnil viac ako 440-krát. Prokuratúra po niekoľkohodinovom stretnutí potvrdila, že exprezident skutočne odmietal odpovedať, ale nešpecifikovala, koľkokrát sa tak stalo.
Hlásili falošnú hodnotu
Úrad Jamesovej už viac ako tri roky vyšetruje spoločnosť Trump Organization pre podozrenie z finančných podvodov. Vyšetrovanie sa do veľkej miery prekrýva s trestnou kauzou, ktorú vedie prokuratúra newyorskej štvrte Manhattan a ktorá sa zaoberá aj Trumpovými osobnými financiami. Generálna prokuratúra New Yorku tento rok uviedla, že má dôkazy o viac ako desiatke prípadov, keď Trump a jeho podnik hlásili falošnú hodnotu svojich majetkov v snahe zaistiť si pôžičky alebo daňové úľavy.
Trump od začiatku vyšetrovanie označuje za politicky motivované a tým tiež v stredu zdôvodnil rozhodnutie nevypovedať. Na to mal právo rovnako ako každý, kto sa v USA ocitne v podobnej situácii, pretože podľa súčasného výkladu piateho dodatku ústavy nesmú byť ľudia nútení svedčiť sami proti sebe. Mlčanie však môže byť vnímané ako akési priznanie viny, čo potvrdzujú aj Trumpove slová z roku 2016, kedy na jednom zo svojich verejných mítingov okrem iného povedal: „Piaty (dodatok) používa mafia. Keď ste nevinní, prečo používate piaty dodatok?“
Podobne ako v stredu Trump postupoval predtým v rámci rovnakého vyšetrovania jeho syn Eric. Exprezidentove dve najstaršie deti Ivanka a Donald mladší však pri svojich nedávnych vypočutiach vypovedali, píše NYT. Bývalý šéf Bieleho domu sa dokazovaniu pod prísahou dlho snažil vyhnúť, nakoniec naňho dorazil po tom, čo ho k tomu donútili verdikty sudcov a potom, čo zaplatil pokutu 110-tisíc dolárov za pohŕdanie súdom.
Pred Jamesovou teraz stojí otázka, či vzniesť občianskoprávnu žalobu alebo usilovať o finančné urovnanie záležitosti. Obvinenie v trestnoprávnej rovine z jej vyšetrovania vzísť nemôže. „Ak uspeje Jamesová v občianskoprávnom procese, sudca by mohol pánovi Trumpovi uložiť vysoké finančné postihy a obmedziť jeho podnikateľské aktivity v New Yorku,“ uvádza NYT./agentury/
X X X
Behula: Matovič má rád zodpovednosť, len keď sa týka iných.
Martina Behula: OĽaNO do rokovaní o budúcnosti koalície nejde v dobrej viere. Obyčajným ľuďom chýba veľa vecí – napríklad predpoklady na riadenie štátu. No jedno im uprieť nemožno: zmysel pre humor. Po tom, ako predsedníctvo a poslanecký klub odhlasovali, že Igor Matovič zostane ministrom financií, oznámili, že stretnutie predstaviteľov štyroch vládnych strán bude mať názov „Zodpovednosť za Slovensko“.
Hra o verejnú mienku
Matovič má zodpovednosť nadovšetko rád. Teda presnejšie, rád o nej hovorí a ešte radšej k nej vyzýva iných. Tlačovku, na ktorej ako premiér oznamoval opatrné uvoľnenie pandemických opatrení, nazval Sloboda je zodpovednosť. Celoplošné testovanie na Covid-19 sa volalo operácia Spoločná zodpovednosť. Vrcholnou politickou operáciou OĽaNO je však až Zodpovednosť za Slovensko.
Nič nie je zodpovednejšie, ako zabetónovať vo funkcii človeka, ktorý bráni riešeniu koaličnej krízy, a potom apelovať na zodpovednosť. Azda len dať pomenovanie neverejným politickým rokovaniam.
To nie je tlačovka ani spoločenská udalosť. Nemajú prečo mať názov. Verejnosť by dokonca ani nemusela vedieť, že sa konajú. Prílišná transparentnosť v tomto prípade škodí.
To, že OĽaNO navyše zvolilo sugestívny názov, naznačuje, že do rokovaní nejde v dobrej viere. Mohlo by to vyzerať, že chce ovplyvniť verejnosť a vytvoriť tlak na SaS, aby ustúpila. No pravdepodobnejšie je, že už sa nehrá o zachovanie štvorkoalície.
Ide iba o to, kto za jej nevyhnutný rozpad ponesie vinu v optike verejnej mienky. Tomu nasvedčujú aj výroky ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý šíri, že Richard Sulík to robí preto, lebo ho politika nebaví a chce z nej odísť na svoj ranč do Austrálie.
Arogantné rozhodnutie
Vecne sú argumenty OĽaNO, samozrejme, úplne nezmyselné. Obyčajní ľudia tvrdia, že Matovič vyhral voľby, dostal mandát na zostavenie koalície na volebné obdobie a je predsedom strany s najvyšším počtom poslancov v parlamente. To sedí, lenže zároveň to nijako nesúvisí s tým, či je ministrom alebo nie.
Treba sa skôr pýtať na to, akú pridanú hodnotu má Matovičovo pôsobenie pre ministerstvo. Tvrdenia o nižšom schodku a lepšom výbere daní mu post neobhája. Je to skôr zásluha úradníckeho a expertného aparátu na ministerstve.
OĽaNO by isto dokázalo vybrať schopného nominanta, ktorý by mal Matovičove výsledky, no na rozdiel od neho by z ministerstva nevyháňal schopných ľudí, neoberal by rezort o rešpekt a nesplošťoval by debatu o verejných financiách na ideologické spory o rodinách a krčahoch vody.
Nemenne rozhodnúť, že Matovič zostane na poste ministra je navyše arogantné. O tom, či bude Matovič vo vláde, nerozhoduje predsedníctvo ani poslanecký klub OĽaNO, ale premiér. V situácii, keď je ním Eduard Heger, je to zanedbateľný rozdiel, no Obyčajní ľudia by sa mohli aspoň tváriť, že existujú aj dôležitejšie veci ako rozhodnutia Igora Matoviča.
Riešenie rébusu
Minister Naď síce môže tvrdiť, že v hnutí panuje vnútrostranícka demokracia, ale sotva niekto uverí, že v takejto zásadnej otázke by predsedníctvo mohlo mať iný názor ako predseda.
Šanca, že v rámci operácie Zodpovednosť za Slovensko sa Sulík a Matovič dohodnú na spoločnom odchode, zrejme už neexistuje. Strany by sa tak mohli aspoň zodpovedne dohodnúť na predčasných voľbách.
Model, že vláda bude do parlamentu posielať zákony a dúfať, že jej prejdú, je neudržateľný. Žiaden zodpovedný premiér by neriskoval predkladať do Národnej rady zákony, ktorých finálnu podobu by nemohol garantovať, lebo by ich na svoj obraz upravili poslanci a o tom či prejdú, by rozhodovali účelové koalície. No dobre, Heger to možno skúsi.
Celý rébus tak možno rozrieši Sme rodina. Hnutie sa už vyjadrilo, že jediná možnosť, ako zotrvať v tejto koalícii, je štvorkoalícia. Ak to Boris Kollár myslí vážne, vyzerá to teda, že OĽaNO udrží Matoviča vo vláde, no v koalícii zostane iba samo, aktuality.sk
X X X
Štátni ochranári dostali pokutu za zmluvou s Culkovými záchranármi
Nezákonnú zmluvu uzavrel s gabčíkovským občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba ešte predchádzajúci riaditeľ Štátnej ochrany prírody Martin Lakanda.
Gabčíkovské občianske združenie Komplexná centrálna záchranná služba pod vedením Ján Culku dostávalo za bývalých vlád štedré štátne zákazky. Ich služby si roky platili štátni ochranári, vodohospodári aj policajti.
Odliv štátnych peňazí do súkromných rúk kritizovali po nástupe Matovičovej vlády mimovládne organizácie aj riaditelia národných parkov. Úrad pre verejné obstarávanie pokutoval štátne podniky patriace pod envirorezort, ktoré zmluvu s externými záchranármi uzatvorili. Mminister Ján Budaj po nástupe do funkcie odvolal troch riaditeľov podriadených inštitúcií, ktorí podozrivé zmluvy podpisovali, a zmluvy odovzdal polícii.
Pred niekoľkými dňami rozhodol Úrad pre verejné obstarávanie, že pri ďalšej z týchto zmlúv bol porušený zákon. Štátni ochranári tak zaplatia pokutu vo výške 21 250 eur.
ÚVO: Zákazku zadali napriamo
Zmluvu s externými záchranármi, za ktorú teraz padla pokuta, podpísal bývalý riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Martin Lakanda v roku 2019. Išlo v nej o prevenciu a boj s požiarmi v chránených územiach.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nedávno ukončil kontrolu postupu uzatvorenia tejto rámcovej dohody. V rozhodnutí z 21. júla napokon konštatoval, že štátni ochranári porušili zákon o verejnom obstarávaní, a stanovil im pokutu vo výške 40 500 eur. ŠOP zo zistenými skutočnosťami súhlasila, zaplatí preto len polovicu.
V čom konkrétne bývalé vedenie štátnych ochranárov pochybilo? ÚVO tvrdí, že pri zadávaní zákazky nepoužili postup, aký vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní, ale zákazku zadali priamo vybratému poskytovateľovi. Ďalší potenciálni poskytovatelia takýchto služieb na trhu nemali možnosť predložiť ponuku.
„Úrad preveril, či služby zahrnuté v Rámcovej dohode o spolupráci možno považovať za služby civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, čím Štátna ochrana prírody odôvodňovala jej uzavretie s Komplexnou centrálnou záchrannou službou. Úrad v rozhodnutí dospel k záveru, že služby zahrnuté v danej Rámcovej dohode o spolupráci nebola Štátna ochrana prírody oprávnená zadať napriamo,“ uviedla hovorkyňa ÚVO Jana Zvončeková.
Prečo externí záchranári?
Zmluvu už dávnejšie kritizovalo aj Občianske združenie Prales, ktoré upozornilo, že ŠOP má povinnosť vykonávať prevenciu a boj s požiarom len na tých pozemkoch štátu, ktoré sama spravuje. V tom čase išlo len o 650 hektárov, keďže štátne pozemky aj v chránených územiach spravovali v tom čase štátne lesy patriace pod agrorezort. Na porovnanie, v súčasnosti spravujú národné parky 103 437 hektárov lesných pozemkov.
Prečo ŠOP uzavrela takúto zmluvu, sme sa pýtali priamo bývalého riaditeľa Martina Lakandu, ktorý ju podpísal. Dnes pracuje na Mestskom úrade v Banskej Bystrici ako vedúci oddelenia inovatívnych riešení a adaptácie na zmenu klímy.
Odpísal nám, že riziko lesných požiarov vníma v širšom kontexte, pretože ochrane životného prostredia sa venuje 20 rokov.
„Tento rok sa, bohužiaľ, v extrémnej podobe ukazuje, akú dôležitú úlohu hrá prevencia a boj s lesnými požiarmi. Predpoklad, že by ochrana prírody mala čakať, kým nezačne horieť les v jej vlastníctve, mi nepríde správny. Nehovoriac o tom, že predmetná dohoda sa týkala omnoho širšieho spektra činností a pôsobnosť ŠOP sa nevzťahuje len na vlastný majetok, ale na celé územie Slovenska a všetky chránené územia,“ reagoval Lakanda.
ŠOP: Uzatvorenie zmluvy nebolo správne rozhodnutie
Nové vedenie Štátnej ochrany prírody zmluvu s culkovcami vypovedalo v októbri 2020. „Aktivity KCZS nepriniesli z môjho pohľadu očakávané výsledky. KCZS obvykle spolupracovala so ŠOP SR pri väčších kontrolných akciách,“ komentoval súčasný riaditeľ ŠOP Dušan Karaska, ktorý zmluvy kritizoval už aj zo svojej predchádzajúcej pozíciie riaditeľa CHKO Horná Orava.
„Od začiatku pokladám uzatvorenie tejto rámcovej zmluvy za nesprávne rozhodnutie. Uvítal by som nasmerovanie finančných zdrojov dovnútra organizácie za účelom personálneho a materiálno – technického vybavenia Stráže prírody. Týmto rozhodnutím príslušný úrad potvrdil, že zmluva je v rozpore s platnými právnymi predpismi,“ uzavrel Karaska.
Externí záchranári dovtedy z tejto rámcovej dohody vyčerpali takmer 270-tisíc eur. Kontrolné činnosti si dnes ochranári zabezpečujú vo vlastnej réžii, pomocou profesionálnych alebo dobrovoľných strážcov prírody.
Prečo napriamo?
Lakandu sme sa opýtali aj na to, čo štátnym ochranárom vyčíta ÚVO – prečo uzavreli zmluvu s externými záchranármi napriamo. Dôvodil tým, že ŠOP nebola v tom čase dostatočne personálne ani technicky vybavená, takže zazmluvnené činnosti nemohla robiť vo vlastnej réžii.
„Štátna ochrana prírody potrebovala urgentne riešiť nedostatočné kapacity, ktoré v tom čase pociťovala. Dané riešenie ŠOP SR konzultovala s príslušnými orgánmi, dohoda bola uzavretá na základe usmernenia a pokynu ministerstva životného prostredia, ktoré ju aj kontrolovalo,“ uviedol.
Na margo rozhodnutia ÚVO konštatoval, že rozhodnutie nebolo jednoduché, čo podľa neho podčiarkuje samotná dĺžka rozhodovania a tiež potreba znaleckého posudku. „Legislatíva v tejto oblasti je nejasná a nedostatočná, na čo poukázal aj samotný úrad,“ dodal.
Za kritiku zmluvy s culkovcami trestné oznámenie
Združenie Jána Culku má podporu od štátu od začiatku svojho pôsobenia, písal o tom ešte v roku 2011 denník SME .
Peniaze na vybudovanie strediska v Gabčíkove dostal Culka od vlády už v roku 2009. Objekt slávnostne vtedy otváral Robert Kaliňák so šéfom Mosta-Híd Bélom Bugárom.
Kaliňák vtedy združenie prirovnal k dobrovoľnému hasičskému zboru, ktorý nestojí ani desatinu z toho, čo štátni záchranári.
Kritizované zmluvy so štátnymi ochranármi Ján Culka už predtým obhajoval tým, že štátni ochranári im platili len za výkon služby a združenie z toho nemalo žiaden zisk.
Priestor na vyjadrenie sme združeniu dali aj teraz, odpovedali nám advokáti. „Komplexnej centrálnej záchrannej službe neprináleží všeobecne hodnotiť rozhodnutia Úradu pre verené obstarávanie, výšky a dôvody udeľovaných pokút,“ uviedla advokátska kancelária Fridrich Lawyers.
Pripomeňme, že zmluvu s culkovcami a odliv peňazí do súkromných rúk kritizoval aj zamestnanec Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy Andrej Somora. Za kritické vyjadrenia mal na Somoru podať trestné oznámenie práve jeho vtedajší šéf Martin Lakanda, ktorý zmluvu podpísal. Žalobu neskôr stiahol s tým, že nechcel prispievať k polarizácii spoločnosti. Na stranu Somoru sa vtedy postavilo ministerstvo aj správy národných parkov.
Prehľad zmlúv štátu s externými záchranármi
Podozrivé zmluvy, pre ktoré museli z podriadených organizácií envirorezortu odísť traja riaditelia, pochádzajú ešte z roku 2017.
– Prvú zmluvu na 850-tisíc eur podpísal s KCZS vtedajší riaditeľ ŠOP Milan Boroš. Gabčíkovské združenie malo podľa nej vykonávať to, čo majú v náplni práce štátni ochranári – strážiť prírodu. Zákazku však podpísali bez verejného obstarávania, čím podľa ÚVO porušili zákon. Správne konanie je v tomto prípade stále prerušené, pretože nasledujúci riaditeľ ŠOP Martin Lakanda za zmluvu rozhodol brániť na súde, aj keď ju sám nepodpisoval. Súd v tejto veci dodnes nerozhodol a kým tak neurobí, ÚVO nemôže pokračovať. Ako podpis zmluvy vysvetľoval Milan Boroš, sme zisťovali v tomto článku.
– Lakanda napriek podozreniam a konaniu zo strany ÚVO zazmluvnil culkovcov aj v roku 2019. Suma ostala na 850-tisíc eurách, predmet zmluvy sa zmenil na prevenciu a boj s lesnými požiarmi. Práve za túto zmluvu ŠOP zaplatí vyše 21-tisícovú pokutu za porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
– Služby gabčíkovského združenia využívali aj vodohospodári pod vedením Stanislava Gáboríka. Združenie zazmluvnili dva roky po sebe – v rokoch 2017 a 2018, zakaždým na 900-tisíc eur, pričom platili za služby v prípade mimoriadnych situácií vyvolaných rizikom povodne.
– Argumentovali najmä tým, že majú nedostatok techniky a tá, čo majú, je v zlom stave. Aj v prípade týchto zmlúv zistil ÚVO porušenie zákona o verejnom obstarávaní. V jednom prípade im dokonca udelil aj pokutu vo výške 45-tisíc eur za neoprávnené aplikovanie výnimky pri uzavretí rámcovej zmluvy z roku 2017. Pokutu zaplatili v novembri 2019.
– Zdalo sa, že priazeň štátnych inštitúcií voči združeniu KCZS sa výmenou ministra v čele envirorezortu skončí, nie je to úplne tak.
– Komplexná centrálna záchranná služba aj dnes stráži Vodné dielo Gabčíkovo a ministerstvo životného prostredia jej za to cez Vodohospodársku výstavbu platí 1050 eur na deň. Zmluvu podpísal súčasný riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Vladimír Kollár na 504-tisíc eur na dva roky. Špeciálne požiadavky – zásah do piatich minút a potrebnú výbavu – totiž spĺňa len Culkove združenie. Zaujímavé je, že žiadne iné vodné dielo nemá zabezpečené takéto stráženie. Téme sme sa venovali v tomto článku.
– Záchranárov pritom podporuje aj ministerstvo vnútra, v roku 2018 a 2019 dostali od neho dotáciu vo výške 170-, respektíve 150-tisíc eur. Ministerstvo však počas pandémie od záchranárov nakúpilo bližšie nešpecifikovaný zdravotnícky, farmaceutický materiál a ochranné pracovné prostriedky v hodnote jedného milióna eur. Zmluvu pritom s KCZS podpísali len 5 dní pred nástupom vlády Igora Matoviča.
– Pre Slovenskú technickú univerzitu gabčíkovskí záchranári mali zaisťovať počas druhej vlny pandémie tzv. domácu izoláciu pre zahraničných študentov. Univerzita s KCZS uzavrela rámcovú zmluvu na 300-tisíc eur, aktuality.sk
X X X
Marínu na Liptovskej Mare rozbiehal aj Počiatek. Od tohto roka v nej väčšinu vlastní jeho kamarát a spolužiak
Počiatkov kamarát Jozef Juríčka figuroval aj vo firme, ktorú Počiatek spoluvlastnil s Ladislavom Bašternákom.
Projekt Marina Liptov na Liptovskej Mare vznikal celé roky, na jeho začiatku stál exminister financií a dopravy Ján Počiatek so spolužiakom z gymnázia JozefomJuríčkom. Počiatek z projektu vystúpil v roku 2008 po vstupe do politiky, dlhé roky nebol v Marina Liptov viditeľný ani Juríčka. Až tento rok v januári 2022 sa stal konečným užívateľom výhod a väčšinovým majiteľom firmy. K projektu mal však blízko aj predtým – spoluvlastnil pozemky pod ním. Pred rokmi sa v médiách k projektu s Počiatkom aj hlásil. Na prvý pohľad formálny zápis v obchodnom registri tak zrejme zreálnil obraz, komu skutočne rezort pripadá.
Počiatek a Juríčka najprv na veľký developerský projekt použili desiatky hektárov pozemkov – čistočne zdedených, čiastočne dokúpených od Juríčkovej rodiny. Tam postavili projekt a mólo vybudovali na vodnej ploche, ktorú si prenajali za 3 600 eur ročne od rezortu životného prostredia.
Na webstránke maríny sa píše aj o spomínanom móle na prenajatom štátnom pozemku – má byť „najdôležitejším prvkom prístaviska, kde sa v letnej sezóne odohráva život“. Stredisko v súčasnosti priestor v prístavisku pri móle komerčne prenajíma ďalej na parkovanie lodí návštevníkov.
Marina Liptov nakoniec svoju prvú letnú sezónu – po viacerých odkladoch – odštartovala v júli 2016.
Prezentuje sa ako prvé rekreačné stredisko v spojení s verejným prístaviskom na Slovensku, ktoré poskytuje profesionálne zázemie pre milovníkov vodných športov a majiteľov lodí.
Súčasťou Marina Liptov je aj wellness a fitnescentrum. Aktuálne v areáli predávajú apartmány a luxusné vily.
Počiatkov biznispartner a spolužiak
Juríčka a Počiatek spoločne pôsobili v rokoch 2005 – 2014 ako spoločníci vo firme LM development, ktorá mala projekt na jazere zastrešovať.
„Je to človek, ktorý zbytočne nikdy nestresuje, a to sú aj dôvody, prečo sme spolu začali niečo robiť,“ povedal v roku 2008 Juríčka pre Hospodárske noviny o vtedajšom ministrovi financií Počiatkovi.
Juríčka a Počiatek sa poznajú od svojich mladých liet. V školskom roku 1988/1989 spoločne maturovali ako spolužiaci zo 4. B na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca. Juríčka priateľstvo s expolitikom netají, pre Aktuality.sk ho detailne opísal.
„Hrávali sme sa na uličnom ihrisku, odvtedy sa priatelíme, chodili sme spolu na gymnázium, boli sme nerozluční kamaráti. Oslovil som ho, keď som začínal s projektom. Bol vzdelaný, šikovný, majetný. Dohodli sme sa, že ideme do toho v roku 2004 a vtedy som netušil, že príde jeho politická kariéra,“ opísal začiatok projektu, na ktorý získal polovicu pozemkov dedičstvom. Druhú polovicu získal Počiatek. Ten totiž pomohol finančne vysporiadať zvyšok dedičstva s rodinou Juríčku.
Nakoniec rezort na Liptove nefunguje pod pôvodnou firmou LM Develepment Počiatka a Juríčku, ale pod spoločnosťou Marina Liptov. Aj v nej znova figuruje Juríčka – najskôr ako člen predstavenstva od roku 2016, akcionárom sa stal až v roku 2022.
Doteraz bol jediným vlastníkom firmy Oto Klostermann. On aj Juríčka nám opísali dôvody zmeny akcionárskej štruktúry rovnako: keďže Juríčka celý čas spoluvlastnil pozemky, na ktorých projekt maríny stojí, išlo o logické vyústenie situácie a zároveň ich dlhodobú dohodu. „To nebola žiadna zásadná suma,“ komentoval Juríčka cenu prevodu akcií od Klostermanna.
120 miliónov pre exministra
Pozemky Počiatka v obci Bobrovník na Liptovskej Mare sa spomínali, keď sa prevalila kauza Bašternák. Teda keď Filip Rybanič, vtedajší asistent exposlanca Jozefa Rajtára (SaS), pozrel na účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Na Počiatkovom účte predstavovalo najväčšiu transakciu prijatie 120 miliónov korún od spolumajiteľa energetickej firmy VUJE Mateja Korca. Vtedajší minister dopravy Počiatek následne vysvetľoval, že išlo o peniaze za predaj pozemkov na Liptovskej Mare.
„Predal som mu najkrajšie pozemky pri Liptovskej Mare, čo dodnes veľmi ľutujem,“ povedal pre týždenník Trend Počiatek začiatkom roka 2016. Rozloha týchto pozemkov predstavovala 120-tisíc metrov štvorcových.
Juríčka pre Aktuality.sk uviedol, že Počiatek predal pozemky, lebo Marine Liptov jeho pôsobenie v projekte spôsobilo negatívnu medializáciu, keďže sa politicky angažoval.
Aktuality.sk prepočítali, že ak Počiatek predal Korcovi polovicu pozemkov projektu, ktoré mal vlastniť, teda takmer 25 hektárov, tak meter štvorcový predával za 974 korún slovenských (32,5 eura).
Počiatek v tom čase neuviedol príjem z predaja pozemkov vo svojom majetkovom priznaní. Toto priznanie už dnes nie je verejne dostupné, keďže exminister sa náhle z politiky stiahol po parlamentných voľbách v roku 2016, ktoré opäť vyhrala strana Smer. Navyše majetkové priznania verejných činiteľov podliehali vždy len formálnej kontrole a nebolo jasné, či chýbajúce údaje budú dôvodom sankcie.
Korec pozemky dodnes vlastní a podľa vyjadrenia šéfa firmy Marina Liptov Ota Klostermanna si ich firma prenajíma na základe dlhodobej nájomnej zmluvy.
Sám Korec nákup pozemkov opisuje ako úspešnú investíciu. „Dnes by som pozemky predal za troj-, štvornásobok nákupnej ceny,“ tvrdí. Dodal, že ide o vhodnú formu uloženia peňazí, keďže ide o unikátne pozemky, aké sa už viac v ponuke neobjavia.
„Vnímam to ako generačnú investíciu a oveľa viac ma zaujíma dlhodobý horizont ako krátkodobý zisk,“ vysvetlil spolumajiteľ VUJE. Dodal, že jeho podnikateľský záujem bol v uložení prostriedkov a nie vo vlastnení spoločnosti či staraní sa o biznis.
Korec je pritom od roku 2019 v inom biznise s Jozefom Juríčkom. Sú spoločníkmi vo firme Boat Services, Juríčka je aj konateľom. Podľa štatistického úradu sa táto spoločnosť venuje pohostinským službám a jej ročné tržby od vzniku nepresiahli 40-tisíc eur.
U Počiatka a Bašternáka
Cez kauzu Bašternák jednak došlo k odhaleniu predaja Počiatkových pozemkov na Liptove, ale napokon sa ukázalo aj ďalšie prepojenie na Juríčku.
V rovnakej kauze totiž vyšlo najavo, ako Počiatkovi chodili na účet peniaze od firmy BG Invest – ktorej akcionármi boli Ladislav Bašternák, Jozef Gál a Ján Počiatek.
Vo firme BG invest od jej vzniku v roku 2007 až do roku 2018 – teda roky po prevalení káuz okolo Bašternáka – pôsobil Juríčka ako člen dozornej rady. Juríčka uvádza, že vo firme pôsobil len na podnet svojho kamaráta Počiatka.
„Keďže sme boli kamaráti, som mu povedal, že jasné, že do toho pôjdem. Ale nevykonal som absolútne nič, žiadne stretnutie orgánov firmy nebolo, s nikým z tej firmy som sa nestretol, aspoň nie vedome,“ dodal Juríčka.
Nadácia Zastavme korupciu v minulosti informovala, že Počiatek ako minister uzavrel zmluvy s firmou Microcomp svojho spoluakcionára Jozefa Gála. Zároveň dostával „dividendy“ z firmy, ktoré zodpovedali takmer celému zisku firmy – hoci bol len tretinovým akcionárom.
Nepreplatené eurofondy
Hoci marína mala vzniknúť aj vďaka štedrej štátnej dotácii, napokon musela peniaze vrátiť. V roku 2013 získala firma stojaca za Marinou Liptov zmluvu na dotáciu viac ako 700-tisíc eur, na čo vtedy upozornili aj médiá. Ministerstvo hospodárstva z dohodnutej dotácie vyplatilo iba 187-tisíc eur a aj tie od Mariny Liptov získalo naspäť pre nesplnenie podmienok.
„V prípade Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SP1101/127/2013 bola spoločnosti MARINA LIPTOV a. s. vyplatená časť NFP vo výške 187 718,44 eur. Pri tomto projekte došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí NFP a poskytnutá časť NFP bola úspešne vymožená po právoplatne skončenom súdnom spore. Ohľadom nevyplatenej sumy časti NFP vo výške 522 156,43 eur prebieha súdne konanie, v ktorom MH SR vystupuje ako žalovaný. Predmetné súdne konanie nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené,“ uviedol tlačový odbor ministerstva hospodárstva. Nespresnil pritom, aké boli dôvody odstúpenia od zmluvy, ktorá bola dodatkovaná za viacerých vlád.
Vlastníci maríny videli dôvod odstúpenia od zmluvy v spojení projektu s Počiatkom. „Výčitky boli, napríklad že tam boli okná menšie o štyri centrimetre, ako mali byť,“ uviedol Klostermann. V roku 2015 získal rezort ďalšiu dotáciu na takmer 200-tisíc eur, aktuality.sk
X X X
Pamiatkari skomplikovali developerom zámer, ružomberskú kalváriu vyhlásili za pamiatku
Kalvária stojí na kopci nad Ružomberok v developersky atraktívnej lokalite. Jej stredom prechádza cesta, ktorá spája mesto s turistickým strediskom Malinô Brdo.
Pamiatkový úrad koncom júla tohto roka vyhlásil Kalváriu v Ružomberku za Národnú kultúrnu pamiatku. Jeho rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Tým zamotaný príbeh okolo ružomberskej kalvárie pomaly speje k rozuzleniu.
Najstaršia kalvária na Liptove stojí nad Ružomberkom približne od roku 1859. Skladá sa zo 14 kaplniek krížovej cesty, jej vrchol uzatvára kostol Povýšenia svätého Kríža a patrí k nej aj aleja stromov so začiatkom pri štvrtom zastavení.
Vilová štvrť
Koncom roka 2020 sa do vzácnej lokality pustili stavebné stroje, ktoré tam medzi kaplnkami budovali infraštruktúru a prístupovú cestu pre výstavbu novej vilovej štvrte. Bytový projekt zastrešuje česká developerská skupina CPI blízka bývalému finančníkovi zo slovenskej skupiny Istrokapitál Radovanovi Vítekovi.
Jej dcérska spoločnosť CPI Slovakia plánuje iba niekoľko metrov vedľa kalvárie väčší developerský projekt s viacerými apartmánovými domami. K štartu výstavbu v lukratívnej lokalite Ružomberka s výhľadom na široké okolie dopomohli viaceré kontroverzné rozhodnutia radnice.
Reprezentuje históriu aj život v Ružomberku
Pamiatkari tvrdia, že kalvária spĺňa podmienky na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Dôvody a jej hodnoty, ktoré reprezentuje, zhrnuli do troch základných celkov – krajinných a urbanistických, architektonicko-výtvarných, a historických a spoločenských.
„Svojou fyzickou existenciou, zachovaním pôvodného rozmiestnenia zastavení a mierou zachovalosti reprezentuje Kalvária v Ružomberku historickú kultúrnu krajinu odrážajúcu duchovné a estetické vnímanie v minulosti, ktoré je súčasťou jedinečného obrazu mesta… Kalvária ako celok predstavuje historický nehnuteľný dokument dokladajúci rozvoj náboženského života obyvateľov mesta Ružomberok v druhej polovici 19. storočia,“ píšu okrem iného v rozhodnutí pamiatkari z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Zároveň upozornili na to, že obnova celého areálu je vo verejnom záujme. Nemala by ho preto narušiť ani plánovaná bytová výstavba na pozemkoch súkromných investorov v jeho tesnej blízkosti.
Pamiatkový úrad rozbehol konanie o vyhlásení kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku vo februári tohto roka. Jeho účastníkmi sú mesto Ružomberok, Rímskokatolícka cirkev, developerská spoločnosť CPI Slovakia a miestna podnikateľka Adriána Trangošová.
Námietky od cirkvi, mesta aj súkromníkov
Všetci účastníci konania pritom nesúhlasia s verdiktom pamiatkarov a zvažovali podanie odvolania. Tvrdia, že vyhlásenie kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku zablokuje jej plánovanú revitalizáciu, sfunkčnenie celého územia a ďalšiu bytovú zástavbu v blízkom okolí. Každý z nich si totiž v lokalite chráni svoje vlastné záujmy a zámery.
Mesto pripravuje preloženie cesty, ktorá v súčasnosti vedie stredom kalvárie, do jej tesného susedstva s tým, že namiesto pôvodnej cesty vybuduje chodník a oddychovú zónu pre peších.
Rímskokatolícka cirkev cez svoju farnosť v Ružomberku spoločne s mestom pred časom predstavila projekt revitalizácie celého územia. Stavebné úpravy si však vyžiadajú preloženie až piatich zastavení na nové miesto, čím sa pravdepodobne naruší celistvosť a ráz tejto historickej časti mesta.
Pamiatka rozvoj v lokalite nezastaví
Najprv sa na parcelách počítalo s výstavbou rodinných domov. Vtedajší vlastníci pozemkov to zdôvodňovali potrebami rozvoja mesta a túžbami ľudí po modernom bývaní. Napokon však stavebný úrad povolil pri ružomberskej kalvárii výstavbu bytových domov. Ďalším krokom bola zmena územného plánu Ružomberka.
V rámci nej predvlani prešlo cez mestský parlament zrušenie desaťmetrovej ochrannej zóny kalvárie. Pozemky tam patria viacerým súkromným subjektom, okrem spoločnosti CPI Slovakia aj ďalším majiteľom – napríklad podnikateľke Adriáne Trangošovej.
Situácia v Ružomberku napokon zašla tak ďaleko, že developer CPI Slovakia ponúkol zasieťované pozemky s celkovou rozlohou necelých 10-tisíc metrov štvorcových na predaj mestu. Za vycúvanie z rozbehnutej investície si vypýtal vyše dva milióny eur s DPH – teda meter štvorcový pozemku by mestskú kasu stál približne 208 eur. Poslanci jeho ponuku hlasovaním odmietli.
Pamiatkari sa s námietkami účastníkov konania vo svojom rozhodnutí vysporiadali. V závere pritom konštatujú, že „rekonštrukcia jednotlivých objektov kalvárie a revitalizácia okolia kopca nie je nezlučiteľná so zámermi ochrany jej pamiatkových hodnôt. Pri rekonštrukcii však bude potrebné pristúpiť k zapracovaniu usmernení Krajského pamiatkového úradu Žilina. V tomto zmysle nie je obmedzené vlastnícke právo majiteľov nehnuteľností a pozemkov. Vo verejnom záujme je však potrebné strpieť metodické usmernenie príslušného krajského pamiatkového úradu.“
Občianska iniciatíva so žiadosťou uspela
Žiadosť o vyhlásenie kalvárie nad Ružomberkom za národnú kultúrnu pamiatku podala vlani občianska iniciatíva Za záchranu ružomberskej kalvárie. Tá to zdôvodňovala nevyhnutnosťou zachovania kalvárie na jej pôvodnom mieste a s dodržaním dostatočných odstupových vzdialeností pri budúcej bytovej zástavbe.
„Rozhodnutie pamiatkarov neznamená, že v blízkosti nevznikne výstavba vila domov alebo akákoľvek iná investičná výstavba. Toto rozhodnutie znamená, že priestor má nádej byť dôstojne zrekonštruovaný, revitalizovaný a zároveň zostane aj pamiatkou, na ktorú budeme my Ružomberčania, ale aj celé Slovensko, hrdí,“ hovorí člen občianskej iniciatívy Za záchranu ružomberskej kalvárie Peter Kravčák.
Pamiatkari zaradenie najsevernejšie položenej kalvárie na Slovensku do zoznamu pamiatok prejednávali po prvý raz ešte v roku 2010. Poradná komisia to vtedy nedoporučila, pretože v minulosti bola pri necitlivej kompletnej rekonštrukcii kostola a kaplniek zničená výtvarná výzdoba i architektonické tvaroslovie, čím došlo k výraznému zníženiu pamiatkovej hodnoty celého územia, aktuality.sk
X X X
Radnica v Liptovskom Mikuláši bojuje s opozíciou rošádami v dozornej rade hokejového klubu
Zápas o personálne zloženie dozornej rady spoločnosti sa stal novým bojiskom medzi vedením radnice na čele s primátorom Jánom Blcháčom a jeho názorovou opozíciou z mestského parlamentu.
Spoločnosť Mestský hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš vydá nové akcie v nominálnej hodnote 240-tisíc eur, čím zvýši svoje základné imanie. Všetky nové akcie pritom kúpi jediný akcionár firmy – mesto Liptovský Mikuláš.
Takúto transakciu síce začiatkom júna tohto roka odklepli mestskí poslanci, ale stať sa tak však malo až po splnení viacerých podmienok, ktorými navýšenie základného imania v obchodnej spoločnosti zastrešujúcej seniorský hokej na Liptove podmienili.
Peniaze do klubu pritiekli ešte v priebehu júna tohto roka, s plnením podmienok na ich získanie to už také rýchle nie je. Viaceré z nich sa doposiaľ nenaplnili.
Medzi podmienkami boli napríklad predloženie skrátenej účtovnej závierky klubu k 31. máju tohto roka, založenie vlastných hokejových oddielov dorastencov a juniorov či výmena členov dozornej rady Františka Čenku a Ľubomíra Balca za Ľubomíra Švandu a Róberta Kasanického.
A práve zápas o personálne zloženie dozornej rady spoločnosti sa stal novým bojiskom medzi vedením radnice na čele s primátorom Jánom Blcháčom a jeho názorovou opozíciou z poslaneckých klubov Nový Mikuláš a Skutočne nezávislí poslanci, ktorá má v tamojšom mestskom zastupiteľstve väčšinu.
Štatutár klubu doklady nepredložil
Primátor Blcháč síce zabezpečil výmenu dvoch z celkovo troch členov dozornej rady klubu tak, ako to odhlasovali opoziční mestskí poslanci, tí sa však svojich úloh vyplývajúcich zo zákona v mestskej firme napokon nezhostili. Chvíľu dokonca hrozilo, že spory z vnútra firmy napokon skončia až na súde.
Stalo sa tak po tom, čo začiatkom júla tohto roka zasadla nová trojčlenná dozorná rada v zložení Róbert Kasanický, Ľubomír Švanda a Rudolf Huna, ktorý je jej členom od roku 2020. Členovia zvolili za predsedu dozornej rady Róberta Kasanického.
Okrem iného ešte odhlasovali vyžiadanie viacerých podkladov z účtovníctva klubu na kontrolu. V tejto dozornej rade Mestského hokejového klubu 32 Liptovský Mikuláš stratila skupina ľudí blízka súčasnému vedeniu tamojšej radnice väčšinu.
Predseda predstavenstva hokejovej spoločnosti, známy gynekológ z Liptova Oldrich Drahovzal, však odmietol dozornej rade vydať nielen účtovné doklady ale napríklad aj správu audítora k účtovnej závierke za rok 2021. O svojom kroku pritom písomne informoval aj primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča.
„Uvedené zasadnutie dozornej rady sa konalo v rozpore so stanovami spoločnosti platnými od 11. 12. 2018, a preto považujem vašu žiadosť na vydanie požadovaných dokumentov v súčasnom štádiu za bezpredmetnú,“ napísal v liste pre členov dozornej rady klubu jeho štatutár Oldrich Drahovzal.
Zamotaná situácia s počtom členov
Situácia v hokejovej spoločnosti bola preto vyše mesiaca nejasná a napätá.
„Druhé zasadnutie trojčlennej dozornej rady sa konalo koncom júla, kde sme opätovne vzniesli požiadavku na predloženie požadovaných účtovných dokladov. Konanie predsedu predstavenstva sme považovali za nezákonné. Situácia sa nakoniec vysvetlila tak, že jediný akcionár klubu rozšíril dozornú radu na sedem členov, o čom sme vôbec nevedeli. Preto boli naše zasadnutia dozornej rady označené za neplatné,“ vysvetľuje dianie v hokejovom klube jej člen Róbert Kasanický.
Mestským zastupiteľstvom novovymenovaných členov dozornej rady klubu dalo mesto zapísať do obchodného registra s tým, že funkcie im vznikli 9. júna 2022. Už na druhý deň, teda 10. júna 2022, ale samospráva ako jediný akcionár klubu v zastúpení primátorom Jánom Blcháčom rozhodla, že trojčlennú dozornú radu rozšíri na celkovo sedem členov. Zatiaľ ale nie je zapísaná v obchodnom registri.
Týmto krokom tak skupina napojená na súčasné vedenie radnice opätovne nestratila väčšinu v dozornom orgáne hokejovej spoločnosti, ktorá hrozila po júnových zmenách odhlasovaných opozíciou v mestskom parlamente.
Stará dozorná rada s obvineným
Pikantériou fungovania predošlej trojčlennej dozornej rady klubu v zložení František Čenka, Ľubomír Balco a Rudolf Huna bola skutočnosť, že podnikateľ s drevom František Čenka ešte pred časom chodil s monitorovacím náramkom pre vážne podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti. Na Slovensku takto žije viacero obvinených, ktorým sudcovia nahradili väzbu takzvaným náramkom a sú tak nepretržite sledovaní.
Čenka vlastní viacero firiem. Medzi nimi je napríklad spoločnosť AF-CAR, od ktorej si v minulosti v tom čase parlamentný poslanec za stranu Smer Maroš Kondrót dlhodobo prenajímal svoju poslaneckú kanceláriu a jeho súkromná spoločnosť mala s Čenkovou AF-CAR aj spoločné projekty.
V roku 2014 sa zase firma AF-CAR spomínala v súvislosti s údajne predraženom zmluvou na dopravu dreva pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Poslanec za hnutie OĽaNO Ján Mičovský vtedy vypočítal, že zmluva mala byť predražená až o 12 miliónov eur.
Noví na scéne
Sedemčlenná dozorná rada po prvý raz zasadla v stredu 10. augusta 2022. Dátum zasadnutia členom oznámil listom z 28. júla 2022 jej člen Ján Michalík menovaný vedením Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši.
Nová – teda už sedemčlenná dozorná rada – si za svojho predsedu zvolila podnikateľa Jána Michalíka, ktorého spoločnosť Drevomax je od vlaňajšieho novembra hlavným partnerom seniorského hokeja v Liptovskom Mikuláši. Michalík zároveň v klube zastával funkciu výkonného riaditeľa.
„Aj nová dozorná rada vzniesla rovnaké požiadavky na predloženie požadovaných účtovných dokladov. Zaujíma nás najmä výška dlhov ku koncu júna a ich stav po zvýšení základného imania spoločnosti k 31. júlu tohto roka,“ dodáva Kasanický.
Bez dotácií
V tomto roku hokej na Liptove oslavuje okrúhle jubileum – 90 rokov od svojho založenia. Napriek tomu, že klub patrí mestu, posledné dva roky od samosprávy nedostal žiadnu dotáciu.
Pôvodne pritom hokej v Liptovskom Mikuláši počítal na sezónu 2020/21 s dotáciou od mesta vo výške 200-tisíc eur a v sezóne 2021/22 so sumou 250-tsíc eur. Mesto Liptovský Mikuláš však funguje bez riadne schváleného rozpočtu a pravidlá mu v tomto režime fungovania zakazujú – okrem iného – rozdávanie dotácií na šport či kultúru.
Rozpočet na rok 2021 síce poslanci schválili, primátor ho pre výhrady nepodpísal. Rozpočet na aktuálne bežiaci rok radnica k schvaľovaniu poslancom doposiaľ ani nepredložila. Liptovská samospráva našla spôsob, ako obísť rozpočtové pravidlá a peniaze do klubu aj tak naliať.
Pozemkami splatili pôžičky
Liptáci sú účastníkmi najvyššej hokejovej súťaže na Slovensku Tipos extraligy. V aktuálne skončenej sezóne sa pritom zachránili na poslednú chvíľu v baráži proti víťazovi prvej hokejovej ligy zo Žiliny. Na poslednej priečke skončili aj v predchádzajúcej sezóne.
Klub na to, aby mohol štartovať v novom ročníku Tipos extraligy, totiž musí splniť viaceré kritériá. Medzi nimi je aj podmienka vyrovnania všetkých dlhov z predošlej sezóny. Môže sa teda stať, že kvôli dlhom nezíska od Slovenského zväzu ľadového hokeja licenciu na štart v novej sezóne.
Hokejisti pred časom dlhy splatili prepisom pozemkov vložených do klubu mestom. Išlo o 23-tisíc metrov štvorcových pozemkov v dynamicky sa rozvíjajúcej mestskej časti Okoličné v smere na Liptovský Hrádok.
Transakciu s vkladom pozemkov do hokejovej spoločnosti odsúhlasili mestskí poslanci ešte v júni 2018, kedy podporovatelia primátora Jána Blcháča disponovali väčšinou v mestskom parlamente. Ich hodnota bola vtedy znaleckým posudkom vyčíslená na takmer 600-tisíc eur.
Z obchodu s pozemkami sa stala kauza
Proti prepisom pozemkov vystúpila Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši. Označila ich za nezákonné a žalobou o určenie vlastníctva podanou na tamojšou súde požaduje vrátenie nehnuteľností späť mestu.
„Prokurátor žiada, aby pozemky, ktoré boli nelegálne prevedené cez podivný spôsob pôžičiek, prepísali nazad mestu. Znamená to teda, že súkromné osoby nebudú mať ani pozemky, ani peniaze, ktoré požičali klubu na jeho chod, lebo ten na ich splatenie nemá,“ povedal na poslednom mestskom zastupiteľstve opozičný poslanec Vincent Kultan.
Ide o 380-tisíc eur, čo je podľa Kultana pre mestský hokejový klub likvidačná suma. „Nepredpokladám, že ňou disponuje. Súkromné osoby navrhli spôsob mimosúdnej dohody, aby sme predišli ďalším škodám,“ dodal Kultan.
Veritelia vrátia pozemky a klub im vráti peniaze bez akéhokoľvek nároku na ďalšie odškodnenia či úroky z omeškania. Následne sporné parcely v mestskej časti Okoličné hokejisti vrátia samospráve, čím vyhovejú požiadavke Okresnej prokuratúry z Liptovského Mikuláša, aktuality.sk
X X X
Martin Dendis: Švédi sú už menej skeptickí, keď sa povie hokejista zo Slovenska
Martin Dendis patrí k najzaujímavejším trénerským menám na Slovensku. Len tridsaťročný rodák zo Žiliny má bohaté skúsenosti s prácou s mládežou vo Švédsku, keď pomohol viacerým hráčom na draft do NHL. Postupne sa v hierarchii posúva a v novom ročníku bude pôsobiť ako asistent pri mužoch AIK Štokholm v druhej švédskej lige Allsvenskan.
LÁMALI HO NA EXTRALIGU, OSTAL V ŠTOKHOLME
Mladý kouč nám vyrozprával, ako sa posunul v klube, kde vlani pôsobil ako tréner juniorského tímu. „Mal som aj iné ponuky, niečo zo Slovenska, iné zo Švajčiarska. Bol som však stále pod zmluvou v AIK, aj keď v inej pozícii. Vypísali konkurz na trénera do áčka, kde som uspel na post asistenta,“ vravel Dendis, ktorý by pri svojich skúsenostiach už mohol myslieť na post hlavného trénera, napriek mladému veku.
„Boli aj také ponuky, ale zmluvne som bol viazaný v Štokholme. V ničom sa neponáhľam, ale prirodzeným krokom je, aby som bol v budúcnosti hlavným trénerom.“
VYCHOVAL TALENTY PRE NHL
Rodák zo Žiliny je spokojný, v akej kondícii zanechal mládež v klube z hlavného mesta Švédska. „Teší ma to, mali sme veľa draftovaných hokejistov do NHL. Dosiahli sme úspechy na klubovej úrovni, aj reprezentačnej. V kariére som si prešiel od najmenších detí v Slovane Bratislava, ktorým som ešte viazal korčule, cez Fínsko až po sedem, osem rokov vo Švédsku. Bol som pri všetkých kategóriách. Pracoval som s chlapcami, ktorý začínali v tímoch do dvanásť rokov a teraz boli draftovaní do NHL. Sú to parádne skúsenosti.“
Dendis je odborníkom na mládežnícky hokej, ale viac ho láka pracovať už s mužmi. „Desať rokov som robil s deťmi a mládežníkmi. Je to pre mňa komfortná zóna. Človek sa však posúva, potrebuje nové výzvy a tými je pracovať v seniorských tímoch.“
Jeho prechod do áčka AIK Štokholm je dobrou správou pre ďalší rast Dalibora Dvorského. Sedemnásťročný juniorský reprezentant je kandidátom na top5 budúcoročného draftu a vo švédskom klube by ho už radi videli v prvom tíme. „Dalibor má u nás zmluvu na dva roky. Verím, že bude ťahať aj áčko po návrate z juniorského šampionátu. Má pred sebou veľa výziev. Je plnohodnotým členom seniorského tímu. Verím, že svoje silné stránky predvedie aj na prebiehajúcom turnaji v Edmontone,“ vravel mladý tréner.
Slovenskí juniori majú v Edmontone zrejme najoslabenejší tím, keď im chýbajú najväčšie esá, čo otvára priestor aj pre Dvorského. „Švédom či Kanaďanom tiež chýbajú hráči, aj keď, samozrejme, že majú úplne inú základňu. Silné individuality sú dôležité, ale netreba sa vyhovárať a snažiť sa pobiť v každom zápase o dobrý výsledok,“ povedal asistent trénera v AIK Štokholm.
SLAFKOVSKÝ S NEMCOM ZVÝŠILI KREDIT
Dendis okomentoval aj Dvorského sebavedomé vyhlásenie, že by chcel v drafte napodobniť Juraja Slafkovského. „Treba mať čo najvyššie ciele a urobiť pre ne maximum. Uvidíme, čo sa mu podarí. Je výborne pripravený, cez leto spravil skvelú robotu na ľade a aj mimo neho s Romanom Švantnerom. Zosilnel, aj keď nechcem hovoriť, že bol fyzicky slabý, ale posúva sa dopredu.“
Za roky vo Švédsku si náš tréner vytvoril sieť kontaktov. Mohol zhodnotiť, ako v krajine vnímali, že Slovensko malo historicky prvýkrát jednotku aj dvojku draftu v podobe Juraja Slafkovského so Šimonom Nemcom. „Urobilo to výbornú odozvu. Zlepšilo sa dobré meno slovenskému hokeju. Stúpol nám kredit. Teraz, keď sa povie hokejista zo Slovenska, sú vo Švédsku menej skeptickí ako v minulosti,“ vysvetlil.
Pred odchodom do Štokholmu mladý kouč znova individuálne pripravoval viacerých hokejistov na čele s Petrom Cehlárikom. „Mal som v Krásne nad Kysucou hokejové kempy, kde sme intenzívne pracovali najmä s Peťom Cehlárikom. Marek Hrivík mal trošku iný program, keďže začína sezónu neskôr, na ľade sme boli len raz, dvakrát. Pracoval som tiež s Daliborom a niekoľkými inými chalanmi,“ dodal Martin Dendis, aktuality.sk
X X X
Heroický výkon Slovana. Olympiakos zatlačil, ale na postup to nestačilo
Futbalisti ŠK Slovan Bratislava prehrali s gréckym Olympiakosom Pireus v jedenástkovom rozostrele po remíze 2:2 v odvetnom zápase 3. predkola Európskej ligy.
Druhopolčasová roztržka medzi hráčmi.
Rozhodujúcu jedenástku premenil Mathieu Valbuena a svoj tím tak poslal do baráže o skupinovú fázu proti cyperskému Apollonu Limassol. Slovan zabojuje o miesto v skupine Európskej konferenčnej ligy proti HŠK Zrinjski Mostar z Bosny a Hercegoviny.
Pre domácich najprv vybojoval predĺženie v nadstavenom čase Ivan Šaponjič a „belasí“ dokázali odpovedať aj na druhý gól svojho súpera. Z bezprostrednej blízkosti sa po priamom kope presadil Andre Green. Navrch mali aj v rozstrele – viedli 2:0, nakoniec sa však rozhodovalo v piatej sérii, keď Adriána Chovana prekonal Valbuena./agentury/