Trump 90-dnovú pauzu od zvyšovania ciel. Čína na 104-percentné clá reaguje radikálnou odvetou. Ficove covidové amnestie parlament schválil, štát preplatí pokuty za rúška. Rusko spustilo novú ofenzívu na severovýchode Ukrajiny. Letný autovlak do Splitu začne jazdiť už koncom apríla

Platí to pre desiatky krajín. Trhy v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta rastú. Pri Číne to je trochu komplikovanejšie. Donald Trump zvýšil clo na dovoz tovarov z Číny na 125 %. Donald Trump oznámil 90-dňové pozastavenie zvyšovania ciel pre desiatky krajín, ale zvýšil preclenie tovarov z Číny na 125 %. Informuje o tom BBC s odvolaním sa na oznam amerického prezidenta na jeho sociálnej sieti Truth Social.

Finančné trhy v reakcii na Trumpovo rozhodnutie prudko vzrástli. Index NASDAQ vzrástol o 9 % a index S&P 500 o 8 %. „Na základe nedostatočného rešpektu, ktorý Čína prejavuje voči svetovým trhom, týmto s okamžitou platnosťou zvyšujem clo, ktoré Spojené štáty americké účtujú Číne, na 125 %,“ oznámil Trump.

Vyjadril nádej, že v blízkej budúcnosti, si Čína uvedomí, že časy okrádania USA a iných krajín už nie sú udržateľné ani prijateľné. „Naopak, a na základe skutočnosti, že viac ako 75 krajín vyzvalo zástupcov Spojených štátov, vrátane ministerstiev… , aby rokovali o riešení diskutovaných tém týkajúcich sa obchodu, obchodných bariér, ciel, manipulácie s menou, a nemenových ciel, a že tieto krajiny na môj dôrazný podnet nepodnikli žiadne odvetné opatrenia voči Spojeným štátom, schválil som 90-dňovú pauzu a podstatne znížené recipročné clo počas tohto obdobia vo výške 10 %, tiež s okamžitou platnosťou,“ oznámil Trump.

Americký minister financií Scott Bessent medzičasom uviedol, že Mexiko a Kanada sú zahrnuté do základných ciel vo výške 10 %, ktoré USA zaviedli po oznámení Donalda Trumpa o pozastavení vyšších ciel na 90 dní.

Zbližovanie „zvyšku sveta“ s USA či Čínou?

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová tvrdila novinárom, že len „nepochopili, čo Trump robí“, ak očakávali, že zvyšok sveta sa po clách amerického prezidenta priblíži k Číne. V skutočnosti sa podľa Leavittovej deje pravý opak.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková a minister financií Ladislav Kamenický to zrejme tak, ako Leavittová tiež nevideli, keďže dnes v čínskom meste Hefei čínskym investorom poskytovali informácie o Slovensku o tunajšom podnikateľskom prostredí a podobne.

Biely dom sa snaží presviedčať, že Trump si rečami o vysokých clách len vytváral pozíciu na ďalšie rokovania.„Toto je jeden z najlepších dní v americkej hospodárskej histórii,“ reagoval kontroverzný poradca prezidenta Trumpa Peter Navarro. Pre Fox News povedal, že „všetci nervózni ľudia“ na Wall Street podkopávajú šéfa Bieleho domu.

Navarro presviedča, že situácia s clami sa „vyvinula presne tak, ako mala“ a teraz sa bude vyvíjať „rýchlo a pozitívne“., aktuality.sk

X X X

Špirála sa točí naplno. Čína na 104-percentné clá reaguje radikálnou odvetou. Protiopatrenia zaviedla aj Európa

Čína od štvrtka zvýši odvetné clo na dovoz zo Spojených štátov z 34 na 84 percent. Oznámilo to dnes čínske ministerstvo financií, informujú tlačové agentúry. Ide o reakciu na krok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po predchádzajúcej odvete Pekingu na čínsky dovoz uvalil ďalšiu prirážku vo výške 50 percent. Celkové clo na dovoz z Číny do USA tak od dnes predstavuje 104 percent. Členské štáty Európskej únie v stredu podporili návrh Európskej komisie na zavedenie odvetných ciel v reakcii na americké clá na oceľ a hliník.

 Ministerstvo obchodu v Pekingu v utorkovom oznámení uviedlo, že Čína bude proti obchodnej vojne bojovať „až do konca“. Vláda už tiež intervenovala na kapitálových trhoch, aby podporila dôveru investorov zvýšením nákupov akcií prostredníctvom štátom podporovaných fondov, uviedol hongkongský server South China Morning Post.

„Čína bude pevne obhajovať svoje záujmy, mnohostranný obchodný systém a medzinárodný hospodársky poriadok,“ uviedlo už skôr vo vyhlásení čínske ministerstvo obchodu.

 Čína v stredu kvôli americkým clám oficiálne začala spor u Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Peking tvrdí, že Spojené štáty postupujú v rozpore s pravidlami voľného obchodu. Čína je tiež presvedčená, že Washington porušuje záväzky, ktoré vyplývajú zo všeobecnej dohody o clách a ďalších dojednaniach.

V prípade Číny je sadzba nového recipročného cla 34 percent. Americký prezident Donald Trump však v reakcii na čínsku odvetu – clo rovnako vo výške 34 percent – dnešným dňom zaviedol ďalšie clo vo výške 50 percent.

 Čínske ministerstvo obchodu už minulý týždeň vyzvalo Washington, aby clá okamžite zrušil a prípadné spory riešil dialógom s obchodnými partnermi. Americká politika podľa Pekingu ohrozuje zložito získanú rovnováhu dosiahnutú za roky mnohostranných obchodných rokovaní.

EÚ tiež zavádza odvetné clá

Členské štáty EÚ podporili návrh Európskej komisie na zavedenie odvetných ciel v reakcii na americké clá na oceľ a hliník. Clá začnú byť vyberané 15. apríla, oznámila úniová exekutíva vo vyhlásení. Komisia dodala, že Európska únia považuje americké clá za neopodstatnené a škodlivé, pretože spôsobujú ekonomickú ujmu obom stranám aj svetovej ekonomike.

Európska komisia výšku ciel ani príslušné produkty vo svojom tlačovom vyhlásení nespomenula, bruselské médiá však už skôr informovali, že blok uvalí 25-percentné clo na širokú škálu vývozov z USA vrátane sójových bôbov, kukurice, ryže, mandlí, pomarančového džúsu, brusníc, tabaku, železa, ocele, hliníka, niektorých lodí a vozidiel, textilu a určitých odevov a rôznych typov make-upu. Na zozname však nie je americký bourbon a whisky, čím Brusel vyhovel požiadavkám najmä Francúzska a Talianska.

 Clá na oceľ a hliník oznámil americký prezident Donald Trump už v polovici marca. Európska únia v prvotnej reakcii uviedla, že chystá protiopatrenia voči americkému tovaru, ktoré by mali byť v hodnote 26 miliárd eur. Následne eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič spresnil, že protiopatrenia nebudú mať takú vysokú hodnotu, pretože „eurokomisári načúvali členským štátom“. Malo by ísť asi o 22,1 miliardy eur.

Reaguje aj Kanada

Kanada dnes začala vyberať 25-percentné clo z dovozu áut a niektorých ich častí z USA, ktoré nespĺňajú podmienky dohody o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMC). Oznámil to kanadský minister financií François-Philippe Champagne, ktorý to označil za odpoveď na americké dovozné poplatky.

Clo Kanada uplatňuje na celé automobily dovážané z USA, pokiaľ sa ich netýka USMC. Dovozný poplatok sa vzťahuje aj na nekanadské a nemexické dielce áut zmontovaných v USA a dovážaných do Kanady z USA, a to aj v prípade, že sú v súlade s USMC.

 Kanady sa síce nedotýkajú terajšie clá, ktoré americký prezident Donald Trump označuje za recipročné, ale doľahli na ňu skoršie dovozné poplatky uvalené Spojenými štátmi. Od 3. apríla vyberajú 25-percentné clo na dovoz automobilov a najneskôr od 3. mája chcú účtovať poplatok aj za dovoz automobilových dielov.

Trump voči Kanade a Mexiku už skôr uvalil clá vo výške 25 percent. Na mesiace ich potom pozastavil na všetok tovar spĺňajúci podmienky USMC. Trump colné opatrenie zdôvodnil tým, že sa do USA stále dostáva droga fentanyl. V marci potom Kanada zaviedla odvetné clá na americké oceliarske produkty v hodnote 12,6 miliardy kanadských dolárov ročne, hliníkové výrobky v ročnom objeme troch miliárd kanadských dolárov a ďalší americký dovoz v hodnote 14,2 miliardy kanadských dolárov ročne./agentury/

X X X

 Ficove covidové amnestie parlament schválil, štát preplatí pokuty za rúška. Pellegrini netají nespokojnosť

Covidové amnestie sú tu. Opozícia a dokonca i prezident Peter Pellegrini ich ostro kritizovali, no svoje nedosiahli. Vládny návrh zákona prešiel parlamentom a osoby, ktoré počas pandémie Covid-19 dostali pokutu za nedodržiavanie opatrení, môžu vďaka nemu požiadať štát o refundáciu. Ide najmä o sankcie za nenosenie rúšok, porušovanie zákazov zhromažďovania sa či vychádzania atď. Srdcovka premiéra Roberta Fica (Smer) mala platiť už od 1. marca, no pre koaličnú krízu sa o nej rozhodlo až v stredu 9. apríla a prešla si aj zmenami. Štát to môže vyjsť na viac ako 3,3 milióna eur.

 Zákon o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami predkladal na vládu jej predseda Fico. V praxi jeho znenie znamená, že ak niekto počas mimoriadnej situácie v rokoch 2020 až 2023 porušoval hygienické opatrenia a autority ho za to pokutovali, peniaze sa mu môžu vrátiť. Stačí o to požiadať a doložiť to dokladom alebo čestným vyhlásením. Zároveň, ak osoba pokutu doteraz nezaplatila, zastavuje sa jej konanie a už tak ani urobiť nemusí.

Ďalej majú podľa zákona všetci ľudia, ktorí museli tráviť čas v štátom určenej karanténe, nárok na vrátenie poplatkov za pobyt. V materiáli schválenom vládou sa píše, že návrh reflektuje nález Ústavného súdu SR, ale aj zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu. S refundáciou karanténových poplatkov v rozprave nemali problém ani opoziční poslanci, odpustky za porušovanie pravidiel však silno kritizovali.

Počas pandémie platili viaceré opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19. Platil zákaz vychádzania a povinná karanténa pre infikovaných koronavírusom, ako aj povinnosť nosiť rúška v interiéri a exteriéri. Polícia spolu s hygienikmi vykonávala pravidelné kontroly dodržiavania týchto opatrení a za ich porušenie ukladala pokuty – v blokovom konaní išlo o postih vo výške tisíc eur, v štandardnom do 1 659 eur. Výšku pokuty nastavila ešte vláda Smeru v roku 2020.

Zvláštna zmena v zákone

Zákon považovaný za Ficovu srdcovku prešiel prvým čítaním ešte vlani a očakávalo sa, že do platnosti by mohol vstúpiť 1. marca. Koncom minulého roka sa však vládny trojlístok ocitol vo veľkej kríze, hrozila mu strata väčšiny v parlamente a tri mesiace sa nekonala riadna schôdza Národnej rady (NR) SR.

 Keďže sa zákon schválil s omeškaním, museli sa v ňom upraviť termíny. Začne teda platiť od 1. mája a, ako sa píše v pozmeňujúcom návrhu Richarda Glücka (Smer), ľudia si môžu nároky na „odškodnenie“ uplatniť do 31. októbra, obce môžu v súvislosti s vyplácaním odpustkov žiadať o dotácie do 31. januára 2026.

Zároveň však Glück predložil k zákonu aj pozmeňujúci návrh, ktorý vôbec s amnestiami nesúvisí. Prílepkom mení výšku odmeny pri Štátnych cenách Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka. Tá v súčasnosti predstavuje 25-násobok priemernej mzdy a poslanec Smeru ju navrhol znížiť na 10-násobok. Súvis s covidovými amnestiami pritom nevysvetlil a predseda parlamentu Richard Raši o tomto bode preto nedal hlasovať.

 Odmena pre rebelantov?

Viacerí opoziční poslanci zo SaS a Slovenska, ktorí v pandemických časoch tvorili koalíciu, sa zhodli na tom, že nie všetky opatrenia boli dobré. Situácia však bola nepredvídateľná a nariadenia mali jasnú úlohu chrániť životy. Dávať amnestiu rebelantom je podľa nich nezodpovedné, diskusiu o preplácaní nákladov za karanténu však neodsúdili.

Martin Šmilňák (KDH) spomínal, ako aj on musel po začiatku pandémie stráviť čas v karanténe. „Základný princíp je, že pravidlá sa majú dodržiavať, aj keď nie sú úplne 100-percentné,“ uviedol. „Keď povieme, že odškodnime tých, ktorí porušovali pravidlá, je to semeno anarchie,“ dodal.

Bývalý minister vnútra Roman Mikulec či ďalší poslanci za hnutie Slovensko pripomenuli, že opatrenia nastavovali odborníci ako hlavný hygienik Ján Mikas, a toho na túto pozíciu vybral ešte bývalý premiér Peter Pellegrini (vtedy Smer). Nenosením rúšok, ako aj nabádaním na ich nenosenie sa podľa poslancov hnutia hazardovalo s ľudskými životmi a viedlo to k ich stratám. Amnestia sa nevyhla kritike ani v súvislosti so snahou vlády konsolidovať verejné financie. Na odpustky totiž môže vynaložiť viac ako 3,3 milióna eur, kritizovali poslanci.

 Signál pre tých, ktorí stratili blízkych

Prezident Peter Pellegrini vládny návrh v marci tohto roku označil za problematický a uviedol, že ide o nepekný odkaz a signál všetkým ľuďom. Ako ďalej povedal po stretnutí s pozostalými obetí, idea amnestie zároveň zakladá vážny problém do budúcnosti. V prípade ďalšej pandémie by totiž boli niektorí ľudia posmelení nedodržiavať pravidlá.

Zákon schválený parlamentom teraz bude čakať na podpis prezidenta. Jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková však pre Pravdu neuviedla, či tak aj hlava štátu urobí. „Pán prezident sa so zákonom po jeho doručení dôkladne oboznámi a následne prijme svoje ústavné rozhodnutie,“ napísala.

Pellegrini zároveň kritizoval vládneho splnomocnenca pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára, že prichádza s „fantazmagóriami“, napríklad o nanočipoch vo vakcínach. „Ja som očakával, že práve splnomocnenec vlády pre COVID nám podá odpovede, na ktoré čakajú aj títo ľudia (pozostalí, pozn. red.). Kde boli chyby, ktoré opatrenie nefungovalo, ktoré naopak fungovalo skvele. Či nejaké rozhodnutie spôsobilo zväčšený počet obetí a či má alebo nemá niesť niekto aj politickú alebo nejakú inú trestnoprávnu zodpovednosť,“ zdôraznil Pellegrini./agentury/

X X X

Čurillovo vyšetrenie u psychológa, kontroverzné tendre aj nový prieskum

 Diskusia okolo policajta Jána Čurillu po včerajších obavách politikov Smeru-SD o jeho psychické zdravie pokračovala aj dnes, zverejnili prieskum naznačujúci potenciálnu vládu, ktorá by mohla vzísť z volieb. Medzi udalosťami dňa nechýba ani kontroverzný nákup techniky na boj proti slintačke a krívačke.

Čurillovo psychologické vyšetrenie

Vo verejnosti rezonuje diskusia o psychickom zdraví policajta Jána Čurillu, ktorého služobný psychológ nezistil žiadne problémy. Čurillovo psychické zdravie spochybňovali smerák Tibor Gašpar a jeho stranícky šéf Robert Fico. Navrhovali zadržať Čurillove zbrane. Premiér Fico neustále kritizuje orgány činné v trestnom konaní a stále ostáva otázne, voči komu chce vyvodiť zodpovednosť.

Prieskum: PS, KDH, SaS a Slovensko by mohli vytvoriť vládnu väčšinu

Podľa aprílového prieskumu by v prípade konania parlamentných volieb začiatkom apríla vyhralo Progresívne Slovensko so 43 mandátmi. V spojení so stranami KDH, SaS a Slovensko by tak mohli dosiahnuť vládnu väčšinu s 80 mandátmi. Súčasná vládna koalícia tento potenciál nemá, pretože jej chýba podpora od SNS.

Kontroverzný nákup techniky na boj proti slintačke a krívačke

Ministerstvo vnútra nakupuje dekontaminačnú techniku v hodnote viac ako pol milióna eur od firmy bývalého poslanca SNS Tibora Jančulu. Výber dodávateľa vyvoláva otázky o transparentnosti a riadnom postupe, keďže firma nemá podnikateľskú históriu a dokumenty neobjasňujú proces výberu.

Premiér Fico a jeho tunel Višňové: Zbytočné predraženia a meškajúca stavba

Komentár Martina Pekára načrtáva dlhoročnú anabázu s tunelom Višňové, ktorého meškanie a predraženia sú súčasťou ambície Roberta Fica ako budovateľa. Problémy s výberom zhotoviteľa a korupčné podozrenia odhaľujú, ako fungujú veľké projekty pod kontrolou Smeru.

Štát mení výplatný termín niektorým dôchodcom

Zmeny vo výplatných termínoch dôchodkov súvisia s veľkonočnými sviatkami, pričom výhodné zmeny bodovej hodnoty pre výpočet úrazových dávok pozitívne ovplyvnia poškodených zamestnancov. Hodnota bodu sa zvýšila na 30,48 eura, čo bude použitý pre nové žiadosti z roku 2025.

Posledná rozlúčka so speváčkou Annou Slováčkovou podľa jej želania

Speváčka Anna Julie Slováčková, ktorá zomrela vo veku 29 rokov, bude mať poslednú rozlúčku v kruhu rodiny. Podľa nej si želala pohreb intímne bez verejnosti a termín teda nebude zverejnený. Anička bojovala s rakovinou pľúc a predtým prekonala rakovinu prsníka.

Tipos sa sťahuje: Prepojenia na známe politické kruhy vzbudzujú pochybnosti

Slovenská národná lotériová spoločnosť Tipos sa presťaľuje do novej budovy, ktorá je spojená s kontroverznými politickými kruhmi. Sťahovanie zahŕňa vysoké náklady na rekonstrukciu a pri výbere novej lokality sa rozhodovalo na základe neúplnej kalkulácie., aktuality.sk

X X X

Vinou transakčnej dane nezamestnáme brigádnikov, možno zavrieme, odkazuje majiteľka kaviarne

Transakčná daň čelí kritike od prvého momentu, keď ju vláda predstavila. Väčšia vlna kritiky sa však začala stupňovať až od začiatku apríla, keď ju podnikatelia skutočne zažili na vlastnej koži. Premiér Robert Robert Fico (Smer) počas predstavovania opatrení v septembri 2024 hovoril najprv o zmenách v DPH a potom pristúpil k transakčnej dani. „Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla na druhej strane zaviesť daň z finančných transakcií,“ povedal vtedy predseda vlády.

 Prvé dni fungovania nového opatrenia ukázali, že z tohto vládneho rozhodnutia medzi ľuďmi radosť rozhodne nezavládla. Na sociálnych sieťach sa šíria fotografie výpisov účtov, na ktorých podnikatelia vidia, koľko im štát po každej transakcii vezme. S trochou nadhľadu sa dá povedať, že toto zdanenie ministerstvo financií vybavilo notifikáciou od banky, ktorá podnikateľom neustále pripomína, že sa im podniká opäť o niečo ťažšie.

Samotné ministerstvo už začalo krízovú komunikáciu a na vlastných sociálnych sieťach upozorňuje, ako si majú podnikatelia výpisy, ktoré vidia, vyhodnocovať. „Odkedy začala platiť daň z finančných transakcií, sociálne siete zaplavili desiatky výpisov z účtov podnikateľov, v ktorých ukazujú, aká suma im bola stiahnutá z účtu ako daň z finančnej transakcie. Ministerstvo financií SR pripomína, že daň z finančných transakcií je vo výške 0,4 percenta z realizovanej platby, teda z odchádzajúcich peňazí z podnikateľského účtu na iný účet, a v maximálnej výške 40 eur,“ upozorňuje rezort financií.

To ale nič nemení na tom, že transakčnú daň podnikatelia skutočne pocítili a výrazné problémy majú dokonca aj malé firmy. „Dopad pocítime určite. Nedávno sme zvyšovali ceny pre zavedenie dane zo sladených nápojov, takže už nechceme zavádzať ďalšie zvyšovanie cien v dôsledku transakčnej dane, pretože zákazníci už negatívne reagovali na toto zvyšovanie cien,“ hovorí pre denník Pravda Renáta Ďordevič Sekeráková, majiteľka kaviarne My Way Café v Rimavskej Sobote. Ide o príklad podnikateľky, ktorá vlastní malú prevádzku v ekonomicky slabšom regióne.

„Transakčná daň sa u nás prejaví tak, že nebudeme mať dostatočné prostriedky na zamestnanie brigádnikov ako výpomoc a pravdepodobne aj tých, čo máme, budeme musieť prepustiť, čo nám je veľmi ľúto, lebo vieme, aké ťažké je nájsť si tu prácu,“ dodáva.

Nová daň ale poznačí aj relatívne väčšie prevádzky. „Základné dôsledky sú také, že daň nám zvýši náklady o zhruba stotisíc eur ročne. Aj z tohto dôvodu budeme musieť primerane zvýšiť ceny,“ hovorí pekár Slavomír Moravčík z Liptovských pekární a cukrární. Ceny by pod vplyvom tejto dane mohli podľa neho stúpnuť o 0,5 až jedno percento.

Pekárne teda novú daň premietnu do cien, malá kaviareň v ekonomicky slabšom regióne bude musieť načrieť do vlastných marží. „V našom regióne je každé zvýšenie cien negatívne prijímané, hlavne zo strany zákazníkov, keďže sme v oblasti, kde väčšina ľudí nemá dostatok peňazí na zvýšenie výdavkov. Preto si to aktuálne nemôžeme dovoliť, ak nechceme prísť o zákazníkov, ktorých máme. Kávu a návštevu kaviarne vnímajú ľudia ako nadštandard, a keď sa im zvyšujú výdavky, škrtajú položky, ktoré nie sú nevyhnutné pre každodenné fungovanie. Čiže musíme to riešiť z vlastných marží a aktuálne na úkor pracovného miesta,“ dodáva Ďordevič Sekeráková, no pripúšťa, že ďalšia nová daň ohrozuje celé podnikanie

 „Ak sa nám to takto nepodarí, budeme to musieť pretaviť do cien a potom sa obávam, že ľudia začnú piť kávu doma a my budeme musieť skončiť,“ dodáva. Transakčná daň totiž nie je jediná, ktorú musia podnikatelia zvládnuť. Ich ceny a dopyt po ich výrobkoch a službách ovplyvňuje aj vyššia DPH a ďalšie zmeny, napríklad vyššie odvody do zdravotnej poisťovne.

Okrem iného čelia firmy vysokej korporátnej dani. „V roku 2024 patrila sadzba dane z príjmov pre firmy medzi najvyššie v regióne – 21 percent, na rovnakej úrovni s Českom a jemne pod Rakúskom (23 percent). Pre zaujímavosť, Poľsko vyberá 19 percent, Maďarsko – ktoré tiež má daň z finančných transakcií – zdaňuje zisk deviatimi percentami. Od tohto roka však daň z príjmov najväčších firiem vzrastie na 24 percent, čím sa stane suverénne najvyššou v regióne. Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor,“ hovoríX X X X X XMatej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne./agentury/

X X X

 Rusko spustilo novú ofenzívu na severovýchode Ukrajiny, tvrdí veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj

 Rusko spustilo novú ofenzívu na severovýchode Ukrajiny, kde zaznamenali zdvojnásobenie útokov. Cieľom je vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž hranice.

Rusko začalo novú ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde už zaznamenali veľký nárast útokov, uviedol hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj v rozhovore zverejnenom v stredu. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, píše TASR.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým upozornil, že Rusko pripravuje ofenzívu v týchto dvoch oblastiach.

„Môžem povedať, že prezident má úplnú pravdu a táto ofenzíva sa už skutočne začala,“ povedal Syrskyj pre spravodajský portál LB. „Už niekoľko dní, takmer týždeň, pozorujeme takmer zdvojnásobenie počtu útokov nepriateľa vo všetkých hlavných smeroch,“ priblížil.

Cieľom Ruska podľa ukrajinského generála zostáva vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž hranice oboch krajín v Charkovskej, Sumskej a Černihivskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin tento zámer už viackrát verejne spomenul, napísala DPA.

Posilňovanie síl na frontoch

Moskva má blízko k úplnému vytlačeniu ukrajinských síl z ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť kontrolujú od vlaňajšieho augusta a ktorá susedí so Sumskou oblasťou. Zelenskyj v pondelok povedal, že ukrajinské jednotky sa nachádzajú aj v susediacej ruskej Belgorodskej oblasti.

Syrskyj tiež potvrdil, že cieľom Ukrajiny je zmobilizovať približne 30 000 vojakov za mesiac. Rusko podľa neho napriek stratám posilňuje svoje sily na frontovej línii každý mesiac 8 000 až 9 000 vojakmi..aktuality.sk

X X X

Jeden z hlavných vyšetrovateľov vlakovej tragédie v Grécku po vyhrážkach odstúpil z funkcie

 Vyšetrovanie vlakovej tragédie v Grécku odhalilo systémové zlyhania. Podpredseda HARSIA odstúpil po vyhrážkach za skúmanie sporného výbuchu.

Jeden z hlavných vyšetrovateľov najtragickejšieho vlakového nešťastia v Grécku z roku 2023 odstúpil v stredu z funkcie „z osobných a rodinných“ dôvodov. Christos Papadimitriu novinárom pred demisiou povedal, že sa mu pre jeho prácu vyhrážali, píše TASR podľa agentúry AFP.

Pri čelnej zrážke osobného s nákladným vlakom 28. februára 2023 neďaleko mesta Tempe zahynulo 46 cestujúcich a 11 zamestnancov vrátane rušňovodičov. Tridsať mŕtvych ešte nemalo 30 rokov, mnohí boli vysokoškoláci vracajúci sa po predĺženom víkende.

Príčiny tragédie

Po zrážke vlakov nastal výbuch a vypukol požiar. Rodiny obetí, ktoré oslovili nezávislých expertov, tvrdia, že asi polovicu obetí zabila „ohnivá guľa“, respektíve mohutný výbuch.

Vyšetrovanie viedol grécky štátny úrad HARSIA, pod ktorý spadajú železničné aj letecké nehody. Papadimitriu bol jeho podpredsedom. Podľa dlho očakávanej správy, ktorá vyšla 27. februára 2025 pred druhým výročím tragédie, zahynulo pri výbuchu len sedem osôb.

HARSIA zrážku pripísal prevažne ľudskému faktoru, zastaranej železničnej infraštruktúre a závažným a pretrvávajúcim systémovým chybám. Nevylúčil, že výbuch mohla spôsobiť prítomnosť „neznámeho paliva“. Zmienenú „ohnivú guľu“ podľa jeho zistení nemohlo spôsobiť nič zo systémov na železnici.

Ako píše grécky denník Kathimerini, na tento fakt poukázal Papadimitriu už pri zverejnení správy. Oznámil vtedy, že HARSIA vypracovala dôkladnú správu s jedinou výnimkou týkajúcou sa vzniku „ohnivej gule“, čo si podľa jeho slov vyžaduje ďalšie vyšetrovanie.

„Vyhrážali sa mi, pretože som to naďalej skúmal,“ povedal Papadimitriu v pondelok pre grécku televíziu Skai. Dodal, že teória o „ohnivej guli“ bola založená na spornej metodike.

 Denník Kathimerini uvádza, že zmienka o „ohnivej guli“ sa zakladala na zisteniach zahraničných expertov z univerzít v Gente a Pise. Oni sami medzičasom spochybnili prezentovanie ich záverov v správe. HARSIA tento týždeň avizovala, že z vyšetrovacej správy túto zmienku odstráni.

Prokurátorka gréckeho Najvyššieho súdu Georgia Adeiliniová v pondelok nariadila preskúmanie okolností vzniku vyšetrovacej správy, či pri tom nedošlo k ovplyvňovaniu. Úrad HARSIA vznikol až koncom roka 2023 a tragédiu začal vyšetrovať v marci 2024, teda vyše rok po nehode. Podľa agentúry Reuters sa tak musel z veľkej časti spoliehať na skôr zozbierané informácie.

Tragédia vyvolala v Grécku masové protesty aj neúspešné pokusy opozície odvolať vládu. V súvislosti s ňou je stíhaných vyše 40 ľudí vrátane prednostu miestnej železničnej stanice zodpovedného za vypravovanie vlakov, začiatok súdneho procesu sa však neočakáva do konca tohto roka, aktuality.sk

X X X

 Letný autovlak do Splitu začne jazdiť už koncom apríla. Pozrite si ceny

Autovlak do Splitu bude jazdiť od konca apríla počas celého leta, svoju sezónu ukončí až v pondelok 13. októbra. Autá ale treba naložiť vo Viedni.

 Vlakom do Splitu možno prepraviť aj auto, motorky a domáce zvieratá.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v spolupráci s rakúskym dopravcom Österreichische Bundesbahnen (ÖBB) bude aj tento rok vypravovať sezónny vlak z Bratislavy do chorvátskeho Splitu. Popularita vlaku svedčí o tom, že čoraz viac ľudí oceňuje cestu na dovolenku bez stresu z jazdy autom a s komfortom vlaku s možnosťou občerstvenia. Len vlani tento vlak prepravil 16 356 cestujúcich, 506 áut a 1 572 motoriek.

Autovlak začne premávať už tento mesiac – od stredy 30. apríla. Cestujúcich bude prevážať počas celého leta, pričom svoju sezónu ukončí v pondelok 13. októbra. Vlak zo Slovenska do Splitu bude odchádzať vždy v stredy, piatky a nedele, v opačnom smere vo štvrtky, soboty a pondelky a bude vedený odklonom z Bratislavy-Nového Mesta so zastavením v stanici Bratislava-Petržalka z dôvodu pokračujúcich prác na elektrifikácii a modernizácii trate Bratislava hl. st. – Marchegg – Wien.

 Vo vlaku budú klimatizované lôžkové a ležadlové vozne s malým občerstvením v cene. K dispozícii bude aj kupé vozeň 2. triedy na sedenie. Cestujúci medzi Viedňou a Splitom si navyše môžu so sebou prepraviť automobil či motocykel. Novinka vo vlaku je, že od 16. júna 2025 si môžu cestujúci pri rezervácii lôžkového vozňa zvoliť výlučne ženský alebo zmiešaný oddiel.

My sme sa pozreli na to, aké ceny ponúka ÖBB pri ceste s autom a motorkou (auto sa totiž dá naložiť až vo Viedni). Tie samozrejme závisia od veľkosti auta a počtu cestujúcich, tak sme skúsili niekoľko modelových príkladov, vo všetkých ide o cenu jednosmerného lístku, upozorňujeme však, že cena je dynamická a s rastúcim záujmom v sezóne sa môže zvyšovať.

Ak pocestujú dvaja dospelí a dve deti a spolu s nimi aj Škoda Octavia kombi, cesta ich vyjde 259,80 eura. Ak pôjdu len s jedným dieťaťom vo veku 8 rokov, bude lístok približne o desať eur lacnejší a ak do Splitu vlakom vyrazí s vyššie uvedenou Octaviou kombi dvojica dospelých, lístok bude stáť 234,70 eura. V prípade ak pôjde jeden dospelý s motorkou, lístok bude stáť 134,80 eura. Cena lístka pre jedného dospelého v rámci špeciálnej zľavy (bez auta alebo motorky) začína už od 35,90 eura. /agentury/

X X X

Ukrajina: Na strane Rusov už bojujú aj Číňania, dvoch sme zajali

Zapojila sa do vojny na Ukrajine už aj Čína? Ako informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, všetko naznačuje, že na ruskej strane bojujú aj čínski vojaci. Dvoch z nich Ukrajinci zajali v Doneckej oblasti a podľa Kyjeva ich je medzi okupantmi oveľa viac. Ukrajinské ministerstvo si preto už predvolalo čínskeho chargé d’affaires, aby situáciu vysvetlil. Peking, ktorý sa ku konfliktu stavia navonok neutrálne, aj keď ruskú agresiu nikdy neodsúdil, obvinenia z účasti svojich vojakov odmietol.

 Ruský vojak s vlajočkou na bajonete. V radoch ruskej armády bojuje aj mnoho cudzincov, ktorí sa tam prihlásili ako žoldnieri.

„Naša armáda zajala dvoch čínskych občanov, ktorí bojovali ako súčasť ruskej armády. Stalo sa to na ukrajinskom území – v Doneckej oblasti. Našli sa u nich doklady totožnosti, bankové karty a osobné údaje,“ napísal Zelenskyj v utorok na sociálnej sieti X.

„Máme informácie, ktoré naznačujú, že v okupačných jednotkách je omnoho viac čínskych občanov ako len títo dvaja. Momentálne preverujeme všetky skutočnosti – pracuje na tom rozviedka, Bezpečnostná služba Ukrajiny a príslušné zložky ozbrojených síl,“ dodal.

 Kyjev žiada reakciu

Ako uviedol portál Ukrainska Pravda, Číňanov zajali neďaleko mesta Kramatorsk, kde Ukrajinci zo 157. samostatnej mechanizovanej brigády narazili na šiestich čínskych vojakov. Došlo k boju, po ktorom dvaja z nepriateľov padli do zajatia.

„Treba poznamenať, že občania Čínskej ľudovej republiky boli na strane nepriateľa – v bojovej zóne so zbraňami v rukách ako súčasť ruských okupačných jednotiek,“ pripomenul server.

Podľa jeho zdrojov mali Ukrajinci už niekoľko týždňov informácie, že v ruskej armáde rozmiestnenej v smere na mesto Siversk slúžia nejakí Číňania, ale potvrdilo sa to až teraz, keď sa dvoch z nich podarilo chytiť.

Zelenskyj na platforme X prezradil, že zajatcov teraz vyšetruje Bezpečnostná služba Ukrajiny. Pridal i krátke video, na ktorom vidieť mladého čínskeho vojaka v maskáčoch s putami na rukách, ako čosi vysvetľuje.

„Ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí som nariadil, aby hneď kontaktoval Peking a objasnil, ako chce na to Čína reagovať,“ napísal k tomu Zelenskyj.

Upozornil, že zapojenie Číny a ďalších krajín do konfliktu – či už priamo alebo nepriamo – je „jasným signálom, že Putin mieni urobiť čokoľvek, len nie ukončiť vojnu“.

Podľa ukrajinskej hlavy štátu, naopak, hľadá spôsoby, ako pokračovať v boji. „To si rozhodne vyžaduje reakciu. Odpoveď Spojených štátov, Európy a všetkých ľudí na celom svete, ktorí chcú mier,“ doplnil prezident.

 Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová označila správy o zadržaní dvoch čínskych občanov, ktorí bojovali na ruskej strane, za znepokojujúce.

„Čína je hlavným sponzorom Ruska vo vojne na Ukrajine. Dodáva takmer 80 percent tovaru dvojakého využitia, ktorý Rusko potrebuje na vedenie vojny,“ vyhlásila v utorok na tlačovej konferencii.

„Tovarom dvojakého využitia“ (dual-use goods) sa nazývajú výrobky, ktoré sa dajú použiť tak na civilné, ako aj na vojenské účely.

Vláda bývalého amerického prezidenta Joea Bidena Peking pritom už vlani obvinila, že ruskému agresorovi poskytuje priamu vojenskú pomoc.

Bruceová pripomenula i slová šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, že ďalšia spolupráca týchto dvoch jadrových mocností (Ruska a Číny) len prehĺbi nestabilitu vo svete a spôsobí, že USA a ďalšie krajiny budú menej bezpečné, menej chránené a budú tiež horšie prosperovať. „Myslím si, že to je ešte mierne vyjadrenie,“ podotkla hovorkyňa.

Čína: Sme neutrálni

Podľa Zelenského je Čína – po Iráne a Severnej Kórei – ďalším štátom, ktorý vojensky podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu.

„Je tu však rozdiel: Severokórejčania proti nám bojovali v Kurskom výbežku (na území Ruskej federácie, pozn. red.), no Číňania bojujú na území Ukrajiny. Myslím si, že to je dôležitá vec, ktorú musíme prediskutovať so svojimi partnermi,“ citovala hlavu štátu Ukrainska Pravda.

Ako na sociálnej sieti X poznamenal ukrajinský šéf diplomacie Andrij Sybiha, odhalenie čínskych občanov v radoch ruských ozbrojených síl spochybňuje deklarovanú snahu Pekingu o dosiahnutie mieru a podkopáva i jeho dôveryhodnosť ako člena Bezpečnostnej rady OSN. Jeho rezort si preto už predvolal čínskeho chargé d’affaires.

 Obvinenie Kyjeva, že „po boku Rusov bojuje veľa čínskych občanov“, Peking v stredu odmietol ako „absolútne neopodstatnené“.

„Postoj čínskej strany v otázke ukrajinskej krízy je jasný a jednoznačný, získal široký súhlas medzinárodného spoločenstva,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Krajanov zároveň vyzval, aby sa vyhýbali konfliktným zónam a účasti vo vojnách. Peking trvá na tom, že je v tejto vojne nestranný a vojensky nepodporuje ani Rusko, ani Ukrajinu.

Ako možné vysvetlenie, prečo v ruskej armáde bojuje i niekoľko Číňanov, prichádza do úvahy aj fakt, že ide o dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili ako žoldnieri. Rusko aj Ukrajina to umožňujú a ľudia, čo sa pre takú službu rozhodnú, to môžu spraviť i bez vedomia úradov vo svojej domovskej krajine./agentury/

X X X

Prečo je ľahšie míňať ako šetriť? Náš mozog sa s nami zahráva

Málo každodenných vecí nám prináša toľko stresu ako peniaze. Paradoxom je, že sú zároveň zdrojom šťastia a spokojnosti so životom. Ako sa hovorí: zabezpečujú pokojný spánok. Tak prečo tak veľa ľudí zlyháva, pokiaľ ide o šetrenie?

Odpoveď nájdeme v psychológii. Môže za to napätie medzi našou túžbou po okamžitom uspokojení a dlhodobými cieľmi. Túžime mať všetko hneď, čo oslabuje našu schopnosť šetriť si na budúce potreby. Počuli ste o známom marshmallow experimente, ktorý na túto tému urobili dvaja psychológovia Mischel a Ebbesen ešte v roku 1970? Škôlkarom v ňom dali na výber medzi jedným marshmallow, ktorý mohli zjesť okamžite, alebo ich najobľúbenejšou maškrtou, ktorú však dostali až vtedy, keď dokázali odolať a nezjesť marshmallow hneď. Potom deti nechali bez dozoru a sledovali ich reakcie. Vedci predpokladali, že existuje spojitosť medzi schopnosťou odolať okamžitému pokušeniu a budúcimi úspechmi v živote. Ich zistenia sú v dnešnej instantnej dobe, keď je všetko k dispozícii rýchlo a online, ešte relevantnejšie.

Šetriť nám nepomáha ani naše nadmerné sebavedomie. Máme totiž tendenciu byť až príliš optimistickí pokiaľ ide o našu budúcu finančnú situáciu. Veríme, že zarobíme viac, alebo vyhráme v lotérii a preto nešetríme. Schopnosť šetriť závisí aj od našej momentálnej nálady. Potvrdila to nedávna štúdia vedená Joeom Gladstoneom z University of Colorado Boulder. Keď sme smutní, nervózni alebo nešťastní, chce sa nám skôr míňať a naopak. Dobrá nálada a optimizmus podporujú šetrenie. Okrem nálady za to môže aj naše okolie a kamaráti. Radi sa porovnávame s ostatnými a ak máme priateľov, ktorí si môžu dovoliť míňať viac, máme tendenciu tak robiť aj my.

Bojíme sa námahy

„Keď sa povie „sporiť“, mnohí si hneď predstavia komplikovaný proces – založenie nového produktu, nastavenie trvalého príkazu a podobne. Už len predstava takejto námahy môže ľudí odradiť,“ vysvetlil expert na spotrebiteľskú psychológiu a CEO a zakladateľ Mindworx, Matej Šucha.

Naša psychika nás teda v šetrení obvykle nepodrží. Našťastie už netreba po pomoc chodiť ďaleko. Stačí si otvoriť mobilnú bankovú aplikáciu George od Slovenskej sporiteľne a aktivovať si novú službu Drobné bokom.

Ako to funguje?

„Už nemusíte každý mesiac počítať, koľko peňazí si dávať bokom či presúvať peniaze na sporiaci účet. So službou Drobné bokom sa každá platba debetnou kartou automaticky zaokrúhli nahor na najbližšie celé euro. Rozdiel putuje automaticky na váš sporiaci účet, kde sa bude zhodnocovať,“ hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Predstavte si to takto: Nakúpite potraviny za 15,40 eura, a systém automaticky prevedie 60 centov na váš sporiaci účet. Že je to málo? V Georgeovi si môžete nastaviť aj navýšenie a ku každej ušetrenej sume pridať napríklad navyše 20 centov, 50 centov alebo euro. Ak si nastavíte napríklad 0,20 eura navyše, tak zo spomínaného nákupu sa vám na váš sporiaci účet automaticky prevedie 0,80 eura (0,60 eura zaokrúhlenie + 0,20 eura extra). Stále málo na sporenie? V závislosti od toho, koľko platíte kartou, dokážete mesačne šetriť aj 20 až 30 eur. „Pri automatickom zaokrúhľovanie platieb šetrenie prebieha bez toho, aby človek musel čokoľvek aktívne robiť. Zároveň je šetrenie menšími sumami psychologicky príjemnejšie. Pri veľkých čiastkach si totiž uvedomujeme, že „prichádzame“ o značnú sumu peňazí,“ dodáva Matej Šucha.

Druhým nepriateľom úspor, okrem strachu z veľkých súm, býva nepravidelnosť. „Keďže po bezplatnej aktivácii služby funguje zaokrúhľovanie, ako aj zasielanie peňazí na sporiaci účet klienta automaticky, ten zrazu šetrí pravidelne bez toho, aby si to všimol.Služba Drobné bokom tak prekonáva najväčšie bariéry na ceste k finančnej disciplíne,“ zdôraznila Marta Cesnaková.

Pre koho je Drobné bokom určené?

Prakticky pre každého. Služba je dostupná na všetkých osobných účtoch SLSP vedených v eurách (okrem SPACE účtu pre deti) a pre všetky debetné karty. Aktivácia služby je úplne jednoduchá – stačí pár kliknutí v mobile alebo na webe cez George. Ak sa rozhodnete funkciu zmeniť alebo vypnúť, môžete tak urobiť kedykoľvek., aktulity.sk

X X X

Maďarskí poslanci hnutia Momentum plánujú blokádu parlamentu na protest proti novej legislatíve

 Poslanci Momentumu plánujú blokádu parlamentu na protest proti obmedzeniu zhromažďovacieho práva a znemožneniu Budapest Pride.

Poslanci maďarskej opozičnej strany Momentum organizujú v pondelok na budúci týždeň blokádu pred budovou Národného zhromaždenia na protest proti už schválenej novele zhromažďovacieho zákona a proti znemožneniu pochodu Budapest Pride. S odvolaním sa na server hirado.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Parlament má v pondelok hlasovať o príslušnej novele ústavy, vtedy chce päť poslancov Momentumu zabrániť definitívnemu prijatiu zákona. „Musíme sa raz konečne postaviť a povedať dosť! Urobme blokádu parlamentu a zabráňme moci, aby nám vzala slobodu zhromažďovania,“ napísali na Facebooku.

Incident v parlamente

Poslanci Momentumu pri schvaľovaní novely zhromažďovacieho zákona na protest zapálili v parlamente dymovnice. Pri incidente prišlo zle poslancovi vládnej strany Fidesz Gáborovi Bányaimu, ktorý potreboval lekársku pomoc, pripomína server.

Predseda parlamentu László Kövér podal trestné oznámenie za výtržnosti v parlamente a ešte predtým vykázal všetkých piatich poslancov Momentumu zo zákonodarného zboru. Udelil im aj pokutu v celkovej výške viac ako 70 miliónov forintov (171 569 eur).

Po schválení novely zákona o zhromažďovaní nezávislý poslanec Ákos Hadházy a strana Momentum zorganizovali v Budapešti štyri demonštrácie, ktoré ochromili dopravu v hlavnom meste.

Podľa stredajšieho vyhlásenia budapeštianskeho policajného riaditeľstva BRFK počas ohláseného utorkového zhromaždenia viacerí z účastníkov na istý čas nelegálne obsadili celú šírku Mosta slobody (Szabadság híd) a Petőfiho most. Polícia legitimovala 22 osôb, dve osoby začala stíhať za zneužitie zhromažďovacieho práva a za priestupok v cestnej premávke, ďalšie tri osoby čelia stíhaniu za priestupok za používanie pyrotechniky a dve osoby za dopravný priestupok, aktuality.sk

X X X

Maďarskí poslanci hnutia Momentum plánujú blokádu parlamentu na protest proti novej legislatíve

 Poslanci Momentumu plánujú blokádu parlamentu na protest proti obmedzeniu zhromažďovacieho práva a znemožneniu Budapest Pride.

Poslanci maďarskej opozičnej strany Momentum organizujú v pondelok na budúci týždeň blokádu pred budovou Národného zhromaždenia na protest proti už schválenej novele zhromažďovacieho zákona a proti znemožneniu pochodu Budapest Pride. S odvolaním sa na server hirado.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Parlament má v pondelok hlasovať o príslušnej novele ústavy, vtedy chce päť poslancov Momentumu zabrániť definitívnemu prijatiu zákona. „Musíme sa raz konečne postaviť a povedať dosť! Urobme blokádu parlamentu a zabráňme moci, aby nám vzala slobodu zhromažďovania,“ napísali na Facebooku.

Incident v parlamente

Poslanci Momentumu pri schvaľovaní novely zhromažďovacieho zákona na protest zapálili v parlamente dymovnice. Pri incidente prišlo zle poslancovi vládnej strany Fidesz Gáborovi Bányaimu, ktorý potreboval lekársku pomoc, pripomína server.

Predseda parlamentu László Kövér podal trestné oznámenie za výtržnosti v parlamente a ešte predtým vykázal všetkých piatich poslancov Momentumu zo zákonodarného zboru. Udelil im aj pokutu v celkovej výške viac ako 70 miliónov forintov (171 569 eur).

Po schválení novely zákona o zhromažďovaní nezávislý poslanec Ákos Hadházy a strana Momentum zorganizovali v Budapešti štyri demonštrácie, ktoré ochromili dopravu v hlavnom meste.

Podľa stredajšieho vyhlásenia budapeštianskeho policajného riaditeľstva BRFK počas ohláseného utorkového zhromaždenia viacerí z účastníkov na istý čas nelegálne obsadili celú šírku Mosta slobody (Szabadság híd) a Petőfiho most. Polícia legitimovala 22 osôb, dve osoby začala stíhať za zneužitie zhromažďovacieho práva a za priestupok v cestnej premávke, ďalšie tri osoby čelia stíhaniu za priestupok za používanie pyrotechniky a dve osoby za dopravný priestupok., aktuality.sk

X X X

Na slintačke a krívačke zarobí firma bývalého poslanca SNS s nulovými tržbami. Minister Šutaj Eštok u neho narýchlo kupuje techniku

Po kontroverzných nákupoch hasičských áut či košieľ z kávových zŕn na ministerstve vnútra opäť nakupovali zvláštnym spôsobom. Tentokrát sa k zákazke za pol milióna eur dostala firma bez tržieb.

Na slintačka a krívačke zarobí firma, ktorej spolumajiteľom je bývalý poslanec koaličnej SNS Tibor Jančula. Ministerstvo vnútra si od nej objednalo špeciálnu dekontaminačnú techniku v hodnote viac ako pol milióna eur. Spoločnosť Truck Servis SK vznikla len v auguste 2023 a ešte vlani nevykazovala žiadne tržby.

Je prinajmenšom zaujímavé, že práve táto spoločnosť sa stala dodávateľom špeciálnej techniky v takej vysokej hodnote. Tibor Jančula vlastní tretinu spoločnosti. Za národniarov naposledy kandidoval do parlamentu vo voľbách v roku 2020 zo 16. miesta, brány Národnej rady však neprekročil.

Spôsob výberu dodávateľa a priebeh súťaže zostávajú nejasné. Na priamu otázku o výberovom procese rezort Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) poskytol len vyhýbavú odpoveď., aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.