Spustí najväčšiu deportáciu v dejinách a premenuje horu. Zvolený americký prezident Donald Trump sa teší na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, na ktorom bude rokovať o riešení konfliktu na Ukrajine. Po nástupe do funkcie tiež rázne zakročí proti nelegálnej migrácii a dá vyvinúť celoamerický systém protiraketovej obrany.
Povedal to v nedeľu vo svojom vystúpení na podujatí AmericaFest organizovanom konzervatívnou neziskovou organizáciou Turning Point, ktoré sa konalo v meste Phoenix, metropole štátu Arizona. Agentúra o tom informuje s odvolaním sa na portál televízie CNN a agentúru DPA.
„Prezident Putin povedal, že sa chce so mnou čo najskôr stretnúť. Takže si na to počkám, musíme ukončiť túto vojnu,“ povedal Trump. Konflikt na Ukrajine označil za hrozný a zopakoval, že keby bol prezidentom USA namiesto Joea Bidena, nedošlo by k nemu.
Koniec migrantom
Trump avizoval, že v prvý deň vo funkcii podpíše sériu exekutívnych príkazov, ktorými uzavrie hranice USA pre nelegálnych migrantov. Tento krok podľa neho zastaví ich inváziu na americké územie.
Zároveň potvrdil svoj zámer začať najväčšiu deportáciu takýchto ľudí v dejinách USA. „Každý člen zahraničného gangu a nelegálny cudzinec, každá zločinecká sieť, ktorá pôsobí na americkej pôde, bude rozložená, deportovaná a zničená,“ sľúbil Trump, ktorý opakovane kritizoval súčasného prezidenta Joea Bidena za nečinnosť v tejto oblasti.
Trump ďalej oznámil, že nariadi armáde, aby začala s vývojom „veľkého protiraketového obranného štítu Iron Dome (Železná kupola)“, ktorý sa bude vyrábať výlučne v Spojených štátoch. Takýto systém chcel mať podľa Trumpa už bývalý americký prezident Ronald Reagan, ale americká armáda v tom čase nedisponovala potrebnými technológiami.
Trump tiež plánuje zrušiť všetky existujúce obmedzenia týkajúce sa výroby energií a vývozu plynu, ktoré zaviedla Bidenova administratíva.
„Aby som zachránil našu ekonomiku, podpíšem v prvý deň (vo funkcii) výkonné nariadenia, ktoré ukončia všetky Bidenove obmedzenia výroby energie, ukončia jeho nezmyselné rozhodnutie v oblasti elektrických áut, ukončia jeho zákaz vývozu zemného plynu,“ povedal Trump. Dodal, že pre situáciu v energetike vyhlási aj v Spojených štátoch núdzový stav.
Chce späť Panamský prieplav aj starý názov hory
Zvolený prezident bude tiež žiadať rýchle vrátenie Panamského prieplavu pod správu USA, a to „v plnom rozsahu“. Ako už predtým na svojej platforme Truth Social i teraz argumentoval, že Panama porušuje morálne aj právne princípy, pretože americkým obchodným a vojenským lodiam účtuje za prechod „premrštené“ poplatky. „Toto okrádanie našej krajiny sa okamžite zastaví,“ vyhlásil Trump.
Okrem toho oznámil, najvyššej hore Severnej Amerike Denali chce vrátiť jej bývalý názov Mount McKinley, odkazujúci na bývalého prezidenta Williama McKinleyho. „Prezident McKinley bol prezidentom, ktorý vedel zaobstarať obrovské množstvo peňazí,“ argumentoval Trump. Zvrátil by tak rozhodnutie administratívy prezidenta Baracka Obamu, ktorý v roku 2015 vrátil hore názov, znamenajúci v jazyku miestnych indiánov „vysoká“.
Trump opäť naznačil, že nepodporí blížiaci sa zákaz aplikácie na zdieľanie krátkych videí TikTok v USA, ktorú vyvinula čínska firma ByteDance. „Budem musieť začať premýšľať o TikToku. Možno by sme si ho mali ešte chvíľu nechať,“ povedal na konferencii.
Spoločnosť ByteDance tvrdí, že TikTok má v USA 170 miliónov používateľov. Existujú však obavy, že čínska vláda by mohla získať prístup k údajom používateľov. TikTok sa na Najvyššom súde USA bráni proti zákonu prijatému v apríli, ktorý vyžaduje jeho predaj do 19. januára, v opačnom prípade hrozí jeho zákaz./agentury/
X X X
Zostrelili azerbajdžanské lietadlo omylom Rusi? A tí, čo prežili, môžu hovoriť o zázraku
Zapríčinila leteckú tragédiu zrážka s kŕdľom vtákov alebo došlo k fatálnej chybe protivzdušnej obrany? Dôvody havárie azerbajdžanského civilného lietadla, ktoré smerovalo z Baku do Grozného, zostávajú nateraz nejasné, ale nedá sa vylúčiť, že ho omylom zostrelili ruskí vojaci.
Nešťastie sa stalo v stredu, keď lietadlo tvrdo pristálo v blízkosti kazašského mesta Aktau. Pri havárii zahynulo 38 ľudí (vrátane obidvoch pilotov), 29 osôb zostalo nažive, pričom utrpeli rôzne zranenia. Lietadlo typu EMBR3 brazílskej výroby, ktoré patrilo azerbajdžanským aerolíniám, havarovalo po tom, čo ho odklonili od ruskej oblasti, ktorá sa stala terčom náletov ukrajinských dronov.
Ruský letecký úrad pôvodne tvrdil, že lietadlo sa stretlo s kŕdľom vtákov, čo pilota prinútilo k pokusu o núdzové pristátie. Pri následnom manévri stroj narazil do zeme. Podľa ruského nezávislého serveru Meduza zábery zaznamenávajúce zrútené lietadlo ukazujú stopy po zásahu strelou zem-vzduch na zadnej časti trupu. Podobné diery bývajú nájdené po zostrelení vojenských i civilných lietadiel. „Preživší hovoria o explóziách po neúspešných pokusoch o pristátie v Groznom,“ upozornil ďalší ruský nezávislý server Mediazona. Lietadlo sa potom otočilo a cez Kaspické more zamierilo do Kazachstanu. Pri pokuse o pristátie sa stroj rozlomil a vznietil.
Nešťastiu sa venuje aj server Defense Express, ktorý sa zaoberá vojenskými témami. Prikláňa sa k názoru, že lietadlo zasiahol ruský systém protivzdušnej obrany Pancir, ktorý fungoval v automatickom režime. „Hneď po tom, ako sa objavili prvé fotografie a videá z miesta pádu, vysvitlo, že verzia o kŕdle vtákov je nezmysel. Na záberoch sú charakteristické stopy protilietadlových rakiet na chvoste lietadla,“ napísal Defense Express.
V stredu ruská protivzdušná obrana odrážala útok ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Grozným. Rusi nasadili proti nim systém protivzdušnej obrany Pancir. Skúsení operátori si na radare nemôžu pomýliť dron a veľké dopravné lietadlo s rozpätím krídel okolo 30 metrov. Podľa Defense Express však k tomu došlo, pretože Pancir neovládali mechanicky, ale previedli ho do automatického režimu. „Napriek tomu, že akékoľvek civilné lietadlo signalizuje, že je civilné, v Ruskej federácii sa to ignoruje. Takéto automatické prevádzkové režimy existujú v jednotlivých systémoch protivzdušnej obrany a sú implementované prostredníctvom jednotných riadiacich systémov, keď jeden systém automaticky riadi niekoľko systémov protivzdušnej obrany naraz, fungujúcich bez zásahu operátora,“ napísal ukrajinský server UNIAN.
Defense Express na základe údajov na radare konkretizoval, ako vyzerali posledné chvíle letu: „Posádke sa podarilo udržať poškodené lietadlo vo vzduchu viac ako 400 kilometrov a dostať sa do Aktobe. Piloti sa snažili pasažierov zachrániť. Skutočnosť, že 32 ľudí zo 67 osôb na palube prežilo, bolo niečo medzi zázrakom a zručnosťou pilotov, ktorí zomreli.“/agentury/
X X X
Britská, monacká alebo nórska? Ani jedna! Vianočnou kráľovskou fotkou roka je záber rodiny, ktorú kedysi vyhnali z krajiny
V kráľovských rodinách sa tiež slávili vianočné sviatky. A poriadny dôvod na oslavu mali aj v jednom z tradičných kráľovských rodov.
Reč je o členoch gréckej kráľovskej rodiny, ktorá však po období politickej nestability, štátnom prevrate v Grécku a následnom páde junty v roku 1974 musela z krajiny odísť. Kráľ Konštantín sa stal posledným gréckym kráľom, následne však aj s celou rodinou musel krajinu opustiť a usadili sa vo Veľkej Británii.
Práve tam vznikol aj záber, ktorý zdieľala v utorok podvečer grécka princezná Marie Chantall, manželka korunného princa Pavlosa, ktorý je najstarším synom zosnulého kráľa Konštantína II. a jeho manželky, kráľovnej Anne-Marie. Ani ona nechýba na zábere, kde s najstarším synom, jeho manželkou a deťmi, ale aj ďalšími členmi rodiny pózujú v rezidencii v Londýne.
„Veselé Vianoce od nás všetkých,“ napísala korunná princezná Marie Chantall, ktorá je matkou piatich detí. A aký je vlastne dôvod na spomenutú oslavu? Členovia bývalej gréckej kráľovskej rodiny získali grécke občianstvo a prisľúbili lojalitu republike.
O občianstvo požiadalo minulý týždeň desať členov rodiny vrátane detí a vnúčat bývalého kráľa Konštantína, ktorý zomrel v roku 2023. Rozhodli sa používať priezvisko De Grece – čo v preklade z francúzštiny znamená „z Grécka“.
Grécky korunný princ Pavlos s manželkou Marie-Chantal, korunnou princeznou a mamou Anne Marie, gréckou kráľovnou. Marie Chantal má na sebe šaty Mary Katrantzou.
„Priezvisko, ktoré si zvolili, dokazuje, že chcú udržiavať mýtus,“ povedal Nikos Andrulakis, líder stredoľavej opozičnej strany PASOK. Aj ďalší lavicoví politici toto rozhodnutie, vrátane udelenia občianstva, kritizovali.
Členovia bývalej kráľovskej rodiny však uviedli, že výber priezviska bol nevyhnutným predpokladom na obnovenie ich štátnej príslušnosti, ktorej strata im „spôsobila značné emocionálne utrpenie“. Rodina, ako povedali, „bola a bude verná Grécku“. „S hlbokými emóciami máme po tridsiatich rokoch opäť grécke občianstvo,“ uviedli.
Konštantína II. ešte v roku 1994 Atény zbavili občianstva a definovali podmienky, za ktorých môže byť on a jeho rodina uznaní za gréckych štátnych príslušníkov. Ľavicové strany uviedli, že migranti pracujúci v Grécku museli čakať desaťročia na získanie občianstva – napriek tomu, že splnili kritériá. Konzervatívnu vládu ľavica obvinila, že sa takto snaží získať hlasy./agentury/
X X X
Štyri zdroje: Lietadlo nad Kazachstanom zostrelilo Rusko. Baku očakáva priznanie Kremľa
Lietadlo azerbajdžanských aerolínií, ktoré sa v stredu zrútilo v Kazachstane, zostrelila ruská protivzdušná obrana, tvrdia podľa agentúry Reuters štyri zdroje z Azerbajdžanu oboznámené s vyšetrovaním nešťastia. Kremeľ aj šéf kazašského senátu ale zatiaľ tvrdia, že príčina zrútenia stroja počas letu z Baku do čečenského Grozného na juhu Ruska je naďalej neznáma a zostáva predmetom vyšetrovania.
Pri zrútení lietadla zahynulo podľa kazašských úradov 38 ľudí, preživších s rôznymi stupňami zranenia je 29. Stroj Embraer EMBR3 SA sa zrútil blízko kazašského mesta Aktau po tom, čo bol odklonený od ruskej oblasti, ktorá sa krátko predtým stala terčom náletov ukrajinských dronov a v ktorej bola v posledných mesiacoch opakovane nasadená protivzdušná obrana.
Podľa zdrojov Reuters z Azerbajdžanu bola práve ruská protivzdušná obrana príčinou nešťastia. „Nikto netvrdí, že to bolo úmyselné. Vzhľadom na zistené fakty však Baku očakáva, že sa ruská strana k zostreleniu azerbajdžanského lietadla prizná,“ uviedol jeden zo zdrojov, podľa ktorého lietadlo pri prílete do Grozného kvôli tu nasadeným systémom elektronického boja nemohlo komunikovať.
Ruské nezávislé médiá uvádzajú ako možnú príčinu zostrelenia ruskou strelou zem-vzduch. Niektoré médiá zároveň poukazujú na to, že Čečensko sa v stredu ráno stalo terčom útoku s pomocou dronov. Podľa ruského nezávislého serveru Meduza zábery zachytávajúce zrútené lietadlo ukazujú stopy po zásahu strelou zeme vzduch na zadnej časti trupu. Podobné diery boli údajne zdokumentované po zostrelení rôznych vojenských i civilných lietadiel.
Vyšetrovanie zrútenia lietadla pokračuje a nie je správne o ňom špekulovať, kým nebudú k dispozícii závery vyšetrovania, zdôraznil dnes naproti tomu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Žiadna z týchto troch krajín – ani Azerbajdžan, ani Rusko, ani Kazachstan – nemá záujem na zatajovaní informácií. Všetky informácie budú dané verejnosti k dispozícii,“ ubezpečil tiež predseda kazašského senátu Maulen Ašimbajev.
Preživší hovoria o explóziách po neúspešných pokusoch o pristátie v Groznom, uvádza ďalší ruský nezávislý server Mediazona. Lietadlo sa potom otočilo a cez Kaspické more zamierilo do Kazachstanu, pričom sa podľa Reuters o stovky kilometrov odklonilo od svojej pôvodnej trasy. Pri pokuse o pristátie na letisku v Aktau sa stroj rozlomil a vznietil.
Ruský letecký úrad pôvodne tvrdil, že lietadlo sa stretlo s kŕdľom vtákov, čo pilota prinútilo k pokusu o núdzové pristátie. Pri manévri vraj lietadlo narazilo do zeme. Úrady už majú podľa azerbajdžanských médií k dispozícii čierne skrinky k lietadlu./agentury/
X X X
Státisíce ľudí budú už čoskoro zarábať výrazne viac. Čaká nás nový výpočet minimálnej mzdy, čo sa zmení?
Rok 2024 sa niesol v znamení dobrých správ pre státisíce ľudí. Konkrétne ide o skupinu zamestnancov, ktorá zarába minimálnu mzdu. Poslanci totiž v závere októbra ústavnou väčšinou schválili nový vzorec výpočtu minimálnej mzdy. Hoci táto zmena neprebiehala hladko a je vystavená aj vlne kritiky, približne 200-tisíc pracovníkov sa už teraz môžu tešiť na to, že si v nasledujúcich rokoch výrazne prilepšia.
Tento rok totiž ešte poslednýkrát platilo, že sa výška minimálnej mzdy na ďalší rok počítala ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov v hospodárstve. Tento vzorec ešte platil aj pre výpočet na rok 2025. Pre lepšiu predstavu – keďže priemerná mzda spred dvoch rokov, teda v roku 2023, bola na úrovni 1 430 eur, od začiatku budúceho roka bude výška minimálnej mzdy 816 eur v hrubom.
Určovanie minimálnej mzdy podľa tohto prepočtu sa tak poslednýkrát udialo v lete tohto roka a vraciame sa tak do stavu, ktorý platil ešte pred rokom 2021, keď výpočet zmenil vtedajší minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (vtedy Sme rodina).
V roku 2025 sa už pôjde podľa vzorca, ktorý určuje, že najnižšie platy sa budú počítať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Je však dôležité poznamenať, že výšku priemernej mzdy za celý rok 2024 ešte nepoznáme. Kvalifikované odhady ministerstva práce a sociálnych vecí však hovoria, že najmenej zarábajúci ľudia by mohli v roku 2026 dostať minimálne 920 eur v hrubom za mesiac. To je presne o 104 viac, ako budú dostávať na budúci rok.
Je potrebné tiež pripomenúť, že hovoríme o mzde, ktorú zarábajú ľudia v najnižšom stupni náročnosti práce. Stupne náročnosti sa určujú podľa tabuliek a v tom najnižšom sa nachádzajú napríklad tí, ktorí vykonávajú pomocné práce – upratovačka, skladník a podobne. Znamená to, že čím vyšší je stupeň náročnosti, v ktorom je vaše povolanie zaradené, tým viac peňazí na výplatnej páske uvidíte. Ak pracujete napríklad ako vodič električky či zdravotná sestra, nachádzate sa v treťom stupni náročnosti a mesačne musíte na budúci rok zarobiť minimálne 1 048 eur.
Okrem toho na výšku základného najnižšieho platu majú vplyv aj vyjednávania medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Napríklad tento rok sa odborári a firmy na ich výške nedohodli, čo znamená, že do hry vstúpil zákonom stanovený automat. Obom stranám sa podarilo nájsť vzájomné dohodu v rokoch 2023 a 2022 a minimálne platy tak boli vyššie, ako určuje zákon.
Hrozí prepúšťanie?
O tom, že takúto zmenu plánujú urobiť, hovorili predstavitelia súčasnej vlády ešte pred svojím nástupom po parlamentných voľbách v roku 2023. Kým sa však koaličným partnerom podarilo na tomto bode dohodnúť, trvalo to rok. Musíme tak počítať s tým, že v roku 2027 sa výška minimálnych platov bude šplhať k tisíc eurám v hrubom za mesiac a ďalšie roky už vyskočia nad túto hranicu.
Kritici však dlhodobo upozorňujú na to, že nejde o dobré riešenie. Napríklad analytici z inštitútu INESS už roky hovoria, že vzhľadom na úroveň slovenských platov patria naše minimálne mzdy medzi najvyššie v Európskej únii (EÚ). V tejto súvislosti varujú pred prepúšťaním. „To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o päť percent počas rokov 2010 až 2018,“ povedal už pred časom analytik INESS Róbert Chovanculiak.
Problém podľa niektorých ekonómov predstavujú najmä najchudobnejšie regióny, kde by výrazné zvýšenie platov mohlo spôsobiť prepúšťanie. Firmy v týchto oblastiach podľa nich nedokážu pokryť zvýšené výdavky, ktoré im vzniknú, a nebudú si môcť dovoliť zamestnávať toľko ľudí ako doposiaľ.
Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas), naopak, hovorí, že na Slovensku sa musí skončiť „éra lacnej pracovnej sily“ a zvýšenie minimálnych platov podľa neho vytvorí tlak na rast miezd ako takých. „Nechcem počúvať žiadne špekulácie o tom, že vyššia minimálna mzda bude znamenať prepúšťanie či zatváranie podnikov a podobne. Nevylučujem však, že niektorým malým podnikom to môže spôsobiť problémy – ide napríklad o oblasť gastra. Tam sme ale napríklad znížili DPH na päť percent,“ prízvukuje šéf rezortu práce.
Do debaty sa však zapojili aj zástupcovia firiem, ktorí upozorňujú, že tento krok zasiahne väčšinu podnikateľov na Slovensku a na podnikateľské prostredie u nás bude mať vplyv vo výške 110 miliónov eur. „Zvýšenie minimálnej mzdy výrazne zasiahne celé podnikateľské prostredie. Najviac postihne sektory ako doprava, stavebníctvo či zdravotníctvo. Napriek tomu vláda odmieta zmierniť nárast nákladov a neplánuje zaviesť žiadne kompenzačné opatrenia ako napríklad v Českej republike, kde zrušili stupne náročnosti práce pre súkromný sektor,“ reagovala ešte v máji tohto roka vo svojom stanovisku Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, ktorá upozornila aj na to, že bude ešte výraznejšie ohrozená konkurencieschopnosť slovenských firiem.
Problematické príplatky
Okrem možného prepúšťania sa kritikom zmien vo vzorci na výpočet minimálnych platov nepozdáva ani to, že zároveň stúpnu aj príplatky za prácu v noci a cez víkendy. „Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je nadviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku,“ hovorí Chovanculiak.
Príplatky za prácu v neštandardnom čase sú totiž od polovice roka 2023 znova nadviazané na výšku minimálnej mzdy. To jednoducho znamená, že spolu s tým, ako rastú najnižšie platy v hospodárstve, rastie aj výška hodinového príplatku v prípade, ak pracujete v sobotu, v nedeľu alebo v noci. Podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi počas práce v sobotu 50 percent aktuálnej minimálnej hodinovej mzdy navyše. Ak pracuje vo firme, kde sa práca počas sobôt vykonáva pravidelne, ide o 45 percent. Hodinová minimálna mzda je na rok 2025 nastavená na sume 4,690 eura a znamená to, že zamestnanec, ktorý pracuje v sobotu, dostane za každú odrobenú hodinu polovicu tejto sumy alebo 45 percent.
Pri práci v nedeľu dostane takýto zamestnanec 100 percent minimálnej hodinovej mzdy a ak sa pracuje vo firme v tento deň pravidelne, patrí mu 90 percent. Za prácu v noci, teda po 22. hodine, má pracovník nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 35 percent minimálnej hodinovej mzdy za každú odpracovanú hodinu. To sa nepáči najmä zamestnávateľom, kde v takýchto časoch ľudia pracujú pravidelne – ide napríklad o priemyselné podniky, ale aj o pekárov. Asociácia priemyselných zväzov preto upozorňuje, že tento krok zasiahne väčšinu podnikateľského prostredia na Slovensku. A keďže budú najnižšie platy v hospodárstve rásť každý rok výraznejšie, náklady na platy pre tieto firmy budú stúpať čoraz viac./agentury/
X X X
Poľský premiér Donald Tusk skritizoval Viktora Orbána za jeho vzťahy s Ruskom
Premiér Orbán vo vianočnom rozhovore označil Putina za čestného partnera Maďarov, spresnil Tusk.
Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok opäť skritizoval maďarského predsedu vlády Viktora Orbána za udržiavanie priateľských vzťahov s Ruskom a za udelenie azylu poľskému politikovi, na ktorého bol vydaný zatykač. TASR informuje podľa agentúry PAP.
V príspevku uverejnenom vo štvrtok ráno na sociálnej sieti X sa Tusk vyjadril k nedávnym úderom Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. „V noci na Štedrý deň Rusko podniklo masívny raketový útok na ukrajinské mestá. V tom čase premiér Orbán vo vianočnom rozhovore označil Putina za čestného partnera Maďarov,“ spresnil Tusk.
Poľský predseda vlády kritizoval tiež Maďarskom udelený azyl bývalému námestníkovi poľského ministra spravodlivosti Marcinovi Romanowskému. Na neho v Poľsku predošlý štvrtok vydali európsky zatykač pre obvinenia z korupcie, aktuality.sk
X X X
Bunkre, tajné tunely, hangáre pre ponorky: Tu sú 3 ostrovy Chorvátska, kde môžete vidieť pozostatky vojenských zariadení
Chorvátsko, obľúbená turistická destinácia známa svojím pobrežím a ostrovmi, skrýva aj pozostatky vojenských zariadení, ktoré odhaľujú stopy minulosti, najmä z obdobia Juhoslávie.
Na ostrovoch ako Vis a Dugi Otok nájdete bunkre, podzemné tunely či tajné prístavy pre ponorky, ktoré ponúkajú unikátny pohľad na históriu studenej vojny.
Ostrov Vis bol pre svoju strategickú polohu v strede Jadranu dlho izolovaný. Počas studenej vojny sa stal vojenskou základňou Juhoslávie.
Dodnes sa tu zachovalo 20 kilometrov podzemných tunelov vrátane ponorkových hangárov či Titovho atómového bunkra, ktorý je jedným zo šiestich v bývalej Juhoslávii.
Je vyhĺbený hlboko do skaly, boli tu aj priestory pre velenie, sklady zbraní a zásoby. Zaujímavé je, že bunkre boli postavené s ohľadom na rýchly presun armád a s možnosťou utajenia.
Tento bunker ukrýval nielen veliteľské miestnosti, ale aj skladisko rakiet P-21 schopných niesť poltonové hlavice.
Atmosféru týchto miest zvýrazňuje ich poloha v horách a prístup cez maskované vchody.
Tunely boli strategicky umiestnené tak, aby umožňovali okamžitý prístup do otvoreného mora. Miesta ako Stupisce pri meste Komiža sú dnes obľúbenými atrakciami pre turistov, ktorí sem prichádzajú obdivovať kombináciu histórie a prírody, poskytujú jedinečný zážitok spojený s výhľadom na modré vody Stredozemného mora.
Na ostrove Dugi Otok, ktorý je známy svojou dĺžkou (60 kilometrov) a úzkosťou (v strede má len 2 kilometre), sa nachádzajú tri ponorkové hangáre vyhĺbené v skalách.
Najznámejší z nich, pri dedine Božava, je hlboko vytesaný do skalného masívu a stále pôsobí monumentálne.
Počas studenej vojny boli tieto garáže vybudované s cieľom umožniť rýchly presun ponoriek a ich maskovanie pred satelitmi.
Dnes sa tieto tunely využívajú ako bezpečné kotviská pre lode a stali sa obľúbenými cieľmi potápačov a dobrodruhov.
Ostrov Lastovo: Strategická základňa v srdci Jadranu
Ostrov Lastovo, patriaci medzi najizolovanejšie a najkrajšie ostrovy chorvátskeho Jadranu, je známy nielen svojou nedotknutou prírodou, ale aj svojou bohatou vojenskou históriou.
Počas obdobia Juhoslávie bol ostrov jedným z najdôležitejších strategických bodov a po dlhé roky bol pre verejnosť uzavretý.
Lastovo slúžilo ako významná námorná a vojenská základňa. Na ostrove boli vybudované početné podzemné tunely, bunkre a muničné sklady, ktoré mali chrániť juhoslovanskú armádu pred potenciálnymi útokmi zo vzduchu aj mora.
Mnohé z týchto zariadení boli navrhnuté tak, aby odolali silným výbuchom a nepriateľským radarom.
Medzi najznámejšie vojenské objekty na Lastove patria radarové stanice na vrcholoch kopcov, ktoré slúžili na sledovanie Jadranského mora, podzemné bunkre, ktoré sú stále dostupné pre dobrodružných turistov a hangáre pre vojenské lode a skladiská munície ukryté v hustých lesoch.
Tieto objekty dnes pripomínajú technickú a strategickú úroveň juhoslovanskej armády počas studenej vojny.
Napriek tomu, že väčšina z nich je opustená, stále si zachovávajú svoj fascinujúci a tajomný charakter.
Po rozpade Juhoslávie a po skončení vojenského využívania sa Lastovo postupne otvorilo svetu. V roku 2006 bol ostrov spolu s okolím vyhlásený za Lastovské súostrovie – prírodný park.
Táto oblasť zahŕňa desiatky menších ostrovov, krištáľovo čisté more a bohatú faunu a flóru. Kombinácia vojenských objektov a divokej prírody ponúka unikátny zážitok. Na ostrove môžete preskúmať turistické chodníky, ktoré vás prevedú okolo vojenských staníc a môžete si vyskúšať i potápanie a objavovanie podmorských jaskýň, z ktorých niektoré boli používané aj armádou.
V posledných rokoch sa vojenské dedičstvo Lastova stáva čoraz obľúbenejším medzi turistami, najmä medzi tými, ktorí hľadajú autentické a málo objavené miesta.
Mnoho sprievodcov na ostrove ponúka organizované prehliadky starých bunkrov a radarových staníc. Tieto miesta nielenže ukazujú históriu, ale aj ponúkajú panoramatické výhľady na Jadranské more.
Lastovo je tak dnes miestom, kde sa spája história, príroda a turizmus. Pre tých, ktorí hľadajú niečo viac než len pláže a more, je ostrov ideálnou destináciou na objavovanie.
V posledných rokoch sa tieto opustené vojenské objekty stali obľúbenými cieľmi turistov. Mnohí sprievodcovia ponúkajú organizované prehliadky, počas ktorých si návštevníci môžu prezrieť podzemné bunkre, torzá radarových staníc či hangáre.
Niektoré miesta, ako Titov bunker na ostrove Vis, sú dnes dokonca čiastočne rekonštruované a slúžia ako historické múzeá.
Turizmus na týchto miestach je dôkazom toho, že aj temná história môže byť pretavená do zaujímavého a poučného zážitku.
Ak sa rozhodnete preskúmať tieto miesta, pripravte sa na kombináciu adrenalínu, dobrodružstva a pohľadov do fascinujúcej minulosti Chorvátska./agentuty/
X X X
Rusom znovu zdražie vodka a budú pykať za darovanú fľašu s alkoholom? Akú pokutu by zaplatili bežní ľudia a funkcionári?
Veľký bojovník proti alkoholizmu z ruského parlamentu prišiel s bizarnými návrhmi. Chce udeľovať pokuty za darovanie fliaš a pre tých, čo chcú popíjať, presadzuje povinnú návštevu u odborníka na závislosti. Medzitým pijanov nepotešila správa, že cena ich najobľúbenejšieho nápoja opäť stúpne.
Vodka je v Rusku tradične najobľúbenejší alkoholický nápoj.
Poslanec Andrej Svincov by bol rád, keby sa Rusi obdarúvali iba užitočnými vecami, ktoré neškodia zdraviu. Na sociálnej sieti Telegram napísal, že štát musí zaviesť tvrdú a nekompromisnú propagandu proti pijanstvu. Zákon o alkoholických nápojoch navrhuje doplniť o ustanovenie, ktoré zakáže darovať fľaše s alkoholom. Považuje to za potrebné aj s prihliadnutím na to, že podľa neho v Rusku za posledné štyri roky výrazne stúpla spotreba alkoholu.
Za vhodné dary Svincov považuje napríklad vstupenky do kina alebo múzea, športovú permanentku, domáce spotrebiče. Kto by zákon porušil, hrozila by mu pokuta. „Občanom 5-tisíc rubľov, funkcionárom od 35-tisíc do 50-tisíc a právnickým osobám 100-tisíc,“ informoval server Gazeta o návrhu Svincova, ktorý je člen Liberálno-demokratickej strany Ruska. V prepočte to vychádza na 48 eur, 336 až 480 eur a 961 eur.
Svincov si posvietil aj na tých, ktorí si kupujú pre seba fľaše s alkoholom. Na nich sa zameral v inom návrhu právnej normy. „Navrhuje novelizovať zákon o štátnej regulácii a výroby a obehu alkoholických nápojov tak, že sa zakazuje predaj osobám, ktoré nemajú potvrdený záznam o absolvovaní preventívneho rozhovoru s odborníkom na závislosti,“ uviedla agentúra TASS. Podľa poslanca by novela mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026. „Návrh predpokladá vyriešenie dvoch problémov: podrobne vysvetliť mladým ľuďom všetky škodlivé následky pitia alkoholu a poskytnúť včasnú lekársku pomoc tým, ktorí už problémy alebo závislosť od alkoholu majú,“ napísal Svincov v dôvodovej správe. Zároveň navrhuje, aby sa alkoholické nápoje predávali len v špecializovaných obchodoch, do ktorých by mali zákaz vstupu osoby mladšie ako 18 rokov.
V júni tohto roku Svincov zaujal iným návrhom. Brutálnym. Pripomínajúcim stredovek. Svincov navrhol telesné tresty pre občanov, ktorí vystupujú proti záujmom štátu: „Tí, ktorí činia pokánie, by sa mali verejne ospravedlniť a verejne dostať 20 rán bičom na Červenom námestí. Musíme vrátiť fyzické tresty.“
Nevedno, ako si Svincov predstavuje vymožiteľnosť práva v prípade darčekov s alkoholickými nápojmi. Pôjde žena udať svojho muža, že jej dal koňak k Medzinárodnému dňu žien? Alebo keď šéf firmy venuje zamestnancovi k narodeninám vodku, ten pobeží na políciu? Predstaviteľné jedine vo filmovej tragikomédii… V Rusku pritom fľaša s alkoholom býva samozrejmosť ako dar. A keď fľaša chýba od firmy pre jej zamestnanca, mnohí to považujú za prejav neplnohodnotného poďakovania za vykonávanú prácu.
Čo sa týka samotnej podstaty boja proti alkoholizmu, je Svincov vystrašený oprávnene? Odpoveď znie, že áno.
V Rusku sa po roku 2000 podarilo dosiahnuť úspechy proti nestriedmemu pitiu. Pred dvomi desaťročiami bola ročná spotreba alkoholu viac ako 20 litrov na jedného obyvateľa. V roku 2019 to vychádzalo dokonca už len necelých 11 litrov na jedného človeka. Pokles spotreby alkoholu nepochybne súvisel aj s tým, že štát zvýšil daň na etylalkohol až o 50 percent.
V ostatných rokoch však Rusko zaznamenáva zvyšujúci sa trend pitia alkoholických nápojov. Platí to o vínach, pivách, koňakoch, likéroch a samozrejme, že o vodke, ktorá je v krajine tradične najobľúbenejšia. Od januára do októbra tohto roku jej Rusi vypili 625 miliónov litrov, čo je výrazne viac v porovnaní s rokom 2017, keď to bolo 542 miliónov litrov. S čím to súvisí? Prevláda názor, že v Rusku sa začalo viac piť od februára 2022, keď Putinova armáda vtrhla na Ukrajinu. Vojna prináša ľuďom stres. Boja sa o svojich blízkych na fronte. Pijú viac, keď sa dozvedia, že bol zabitý ich príbuzný, ktorý vstúpil do armády. Alkoholu holdujú tí, čo sa z frontu vrátili, zvlášť asi takí, ktorí utrpeli zranenia.
Mimochodom, nedá sa vylúčiť, že zdražovanie alkoholických nápojov môže mať spojitosť s financovaním vojny proti Ukrajine. Od 1. januára 2025 sa znovu zvýšia ich ceny, pritom ešte nedávno to vyzeralo tak, že sa s nimi hýbať smerom nahor nebude. Naposledy došlo k zdraženiu s účinnosťou od prvého januára tohto roku. Napríklad najlacnejšia fľaša vodky (0,5 litra) už nestála 281 rubľov, ale po novom 299 rubľov.„Predpokladalo sa pritom, že minimálne ceny zostanú v platnosti do 31. decembra 2025,“ upozornil server RBC. Špekulovalo sa aj o možnosti, že k cenovej regulácii nepríde až do konca roku 2026.
Podozrivú jazdu zachytila kamera druhého auta. Vodič nafúkal takmer šesť promile
Minimálne ceny alkoholických nápojov určuje štát od roku 2009. Pointa spočíva v tom, aby firmy nevyrábali vodku z nekvalitných surovín, čo by im umožňovalo lepšie sa presadiť na trhu v konkurencii proti poctivým producentom. Od prvého januára budúceho roku zákazník zaplatí za pol litra vodky najmenej 349 rubľov (v prepočte zhruba 3,5 eura), fľaša zdražie o 50 rubľov. Minimálna cena koňaku bude 651 rubľov (6,3 eura) atď.
Horšie časy môžu nastať výrobcom nealkoholického piva. Vláda dala za úlohu príslušným ministerstvám, aby do polovice apríla 2025 vypracovali návrh zákazu reklamy na tento nápoj. Medzi poslancami to jednoznačne podporuje napríklad Bijsultan Chamzajev z vládnucej strany Jednotné Rusko: „Som proti akejkoľvek reklame na alkohol, vrátane reklamy na takzvané nealkoholické pivo. Budem sa snažiť, aby sa pod značkou nealkoholického piva nerobila reklama výrobe alkoholu,“ citoval ho server Gazeta.
Zaujímavosťou je, že kým vo väčšine štátov EÚ funguje časovo neobmedzený predaj alkoholických nápojov, čo platí aj o Slovensku, naopak, v Rusku už zasiahli proti nonstop ponuke. Platí to o mnohých ruských samosprávnych regiónoch, ktoré využili právo určovať podmienky predaja na základe federálneho zákona. V praxi to vyzerá tak, že v sedemnástich si zákazník nemôže kúpiť fľašku od 22. hodiny do 10. hodiny a v ôsmich od 22. hodiny do 8. hodiny./agentury/
X X X
Ďalší poškodený kábel na dne Baltu: Fíni zadržali tanker z Putinovej tieňovej flotily
Fínske úrady vo štvrtok prevzali kontrolu nad ruským tankerom plaviacim sa z Ruska. Plavidlo pod vlajkou Cookových ostrovov podozrieva v súvislosti so stredajším poškodením podmorského energetického a internetového kábla EstLink2 medzi Fínskom a Estónskom. Estónska a fínska vláda sa dnes podľa agentúry AP kvôli incidentu stretávajú k mimoriadnym zasadnutiam.
Fínske úrady uviedli, že pohraničná stráž, ktorá velí v Baltskom mori, vstúpila na palubu lode Eagle S a odplávala s ňou do fínskych vôd. „Z našej strany vyšetrujeme závažnú sabotáž,“ povedal šéf fínskeho národného úradu pre vyšetrovanie Robin Lardot. „Podľa našich informácií poškodenie spôsobila kotva plavidla, ktorá je predmetom vyšetrovania,“ dodal Lardot.
Podľa médií je loď považovaná za súčasť ruskej „tieňovej flotily“, čo sú plavidlá, ktoré Rusko využíva len neoficiálne, aby obišlo sankcie a mohlo vyvážať napríklad svoju ropu. „V tejto chvíli predpokladáme, že ide o loď patriacu ku tieňovej flotile,“ povedal podľa denníka Financial Times zástupca fínskeho colného úradu.
Krajiny z baltského regiónu sa obávajú sabotážnych činov po niekoľkých narušeniach podmorských káblov aj produktovodov od roku 2022. Skupina 12 západných krajín 16. decembra tiež oznámila, že sa dohodla na opatreniach, ktoré majú odradiť Rusko od využívania takzvanej tieňovej flotily a zvýšiť pre Moskvu náklady na jej vojnu proti Ukrajine.
„Musíme byť schopní predchádzať rizikám, ktoré predstavujú lode patriace do ruskej tieňovej flotily,“ uviedol dnes na sociálnej sieti X fínsky prezident Alexander Stubb.
Litovský minister zahraničia Kestutis Budrys dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že rastúci počet incidentov v Baltskom mori by mal slúžiť ako jasné a naliehavé varovanie NATO a Európskej únii, aby výrazne posilnili ochranu tunajšej podmorskej infraštruktúry.
Oprava poškodeného kábla zaberie niekoľko mesiacov, uviedla dnes fínska spoločnosť Fingrid. Zásobovanie elektrinou vo Fínsku je podľa nej zatiaľ stabilné.
Švédske ponorky postrážia pre NATO Rusov v Baltskom mori
Fingrid spolupracuje na identifikácii príčiny s estónskym operátorom Elering. Ten uviedol, že dodávky elektriny do Estónska sú zabezpečené a do štvrtka bude Elering využívať rezervné kapacity. Ak sa odstávka predĺži, kapacita kábla Estlink 2 bude nahradená inými zdrojmi. Kábel Estlink 2 bol pre poruchu mimo prevádzky aj od 26. januára do 4. septembra 2024.
Estlink 2 je jeden z dvoch elektrických káblov medzi Estónskom a Fínskom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2014. Má dĺžku 171 kilometrov, z toho 145 kilometrov je uložených na dne mora. Už v januári 2007 začal fungovať kábel Estlink 1, plánuje sa aj položenie kábla Estlink 3.
Hlavným účelom projektu je zabezpečiť dodávky elektriny v oboch regiónoch a integrovať tamojšie trhy s energiou.
Podmorské káble mávajú často technické poruchy a výpadky spôsobené nehodami. V Baltskom mori však došlo v posledných rokoch k viacerým podozrivým poruchám elektrických a telekomunikačných káblov a plynovodov, ktoré boli vyšetrované ako sabotáž.
V dňoch 17. a 18. novembra boli vo švédskych teritoriálnych vodách Baltského mora poškodené dva telekomunikačné káble. Jeden zabezpečuje internetové spojenie medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland, druhý spája fínsku metropolu Helsinki s nemeckým prístavným mestom Rostock. Prípad začali vyšetrovať úrady vo Švédsku, Fínsku, Nemecku a Dánsku./agentury/
X X X
Bývalý elitný cyklista zomrel, v minulosti bol zapletený do dopingového škandálu
Bývalý francúzsky cyklista Pascal Hervé zomrel v utorok vo veku 60 rokov , informoval o tom špecializovaný web archysport.com. Hervé, ktorý patril v 90-tych rokoch k širšej svetovej špičke, sa preslávil najmä svojimi výkonmi na Giro d’Italia, kde v roku 1996 vyhral šiestu etapu a jeden deň nosil ružový dres lídra pretekov.
Pascal Hervé.
V roku 1998 bol však jedným z aktérov dopingovej aféry počas Tour de France, keď celý tím Festina bol vylúčený z pretekov kvôli používaniu zakázaných látok.
Po tejto afére sa Hervého kariéra dostala do ťažkostí, a v roku 2001 neprešiel dopingovou kontrolou na Giro d’Italia, čo viedlo k jeho odchodu z profesionálneho športu.
Ako jeden z mála zainteresovaných o svojom dopingovom prehrešku otvorene hovoril a na súde sa aj priznal.
V septembri 2024 Hervé oznámil, že podstúpil operáciu žalúdka kvôli nádoru. Jeho odchod na večný odpočinok je tak pravdepodobne spojený so zdravotným stavom.
Príčina jeho smrti však nebola zatiaľ oficiálne potvrdená. V správe sa však uvádza, že k úmrtiu došlo v kanadskom meste Quebec, kam sa bývalý profi cyklista po skončení kariéry presťahoval. V Kanade sa venoval oblasti gastronómie a tiež výchove mladých nádejných cyklistov./agentury/
X X X
Budú zdroje z plánu obnovy? Ak nie, na dobiehanie Západu môžeme zabudnúť
S blížiacim sa koncom roka pribúdajú seriózne prognózy aj špekulácie o tom, ako sa bude ekonomike dariť v blízkej budúcnosti. V tomto komentári však nejde čisto o zhodnotenie očakávaných čísel. Skôr o konfrontáciu toho, čo sa očakáva, s prebiehajúcimi tendenciami.
V prognózach pre roky 2015–2016 vystupujú zdroje z plánu obnovy ako jediný významný motor ekonomiky. Tieto zdroje navýšia tvorbu fixného kapitálu, čo je na prvý dojem bezproblémový pozitívny jav. Tvorba fixného kapitálu odráža tempo investovania a hovorí veľa o budúcich možnostiach rastu ekonomiky a dobiehania úrovne najvyspelejších. Pri spätnom pohľade na posledné desaťročie je zjavné, že vysoké tempo rastu tvorby kapitálu sa vyskytuje takmer výlučne v rokoch, keď sa masívne dočerpávajú eurofondy.
Bez európskych peňazí stagnácia
Tak to bolo v rokoch 2015 a 2023. A má sa opakovať pri infúzii z plánu obnovy. V iných obdobiach sú tie čísla nepresvedčivé (ako aj v roku 2024, keď sa predpokladá záporné číslo alebo blízke nule).
A tak dlhodobo klesá miera investovania (podiel tvorby kapitálu na HDP). To je problém: pre dobiehanie vyspelejších ekonomík je potrebné mať vysokú mieru investovania – vyššiu ako v dobiehaných vyspelých ekonomikách. A to sa nedeje. Očakávaný slabý výsledok dynamiky tvorby kapitálu (pokles o 0,3 % podľa IFP) v roku 2024 je ďalším prejavom mimoriadne nestabilného, od „eurofondových“ výkyvov veľmi závislého procesu investovania. V roku 2025 sa to má preklopiť do opačnej polohy: procesy investovania v SR pripomínajú príliš rozkývané kyvadlo podľa toho, či je „eurofondový“ rok, alebo práve nie je.
Konsolidáciou „chladenú“ ekonomiku nedokáže v najbližšej dobe podporiť spotreba domácností, zamestnanosť nemá z čoho rásť a barličkou je zatiaľ iba omieľaný plán obnovy.
Investičná aktivita z vlastných zdrojov je slabá, to sa môže vypomstiť o niekoľko rokov po skončení infúzie z plánu obnovy. Podľa prognóz IFP alebo NBS to vyzerá, že ak by sa v budúcich dvoch rokoch infúzia prostriedkov z plánu obnovy nekonala, asi by ekonomika nerástla. A to sa počíta s plným využitím balíka z plánu obnovy. No plné využitie nie je v súlade s našimi tradíciami…
Dobiehanie špičky sa znovu odkladá
Pri pohľade na prognózovaný plazivý rast našej ekonomiky v horizonte do roku 2028 vyvstáva otázka, ako sa konečne podarí obnoviť doťahovanie sa k úrovni najvyspelejších ekonomík. V tomto sa nám nedarí už viac ako desaťročie. Niekoľko rokov to mohlo byť zľahčované tým, že tento problém mala veľká časť krajín v strednej a vo východnej Európe. Ale tento argument dnes už neprejde: väčšina ostatných podobne postihnutých ekonomík už obnovila dobiehanie. Slovensko nie. A keď porovnáme prognózované tempá rastu EÚ s tými našimi, nepôsobí to ani naďalej ako scenár viditeľného dobiehania špičky.
Európska komisia predpovedá pre EÚ tempá rastu v najbližších rokoch okolo 1,5 až 2 % (čo zodpovedá dlhodobým tendenciám). IFP pre Slovensko predpovedá do roku 2028 hodnoty okolo 1 až 2,4 %. Primalý rozdiel.
Konsolidáciou „chladenú“ ekonomiku nevie v najbližšej dobe podporiť spotreba domácností (zvýšenie DPH skôr podporuje nákupy ešte v tomto roku, o to slabšie budú v ďalšom), zamestnanosť nemá z čoho rásť (vhodnej voľnej pracovnej sily je pramálo) a barličkou je zatiaľ iba omieľaný plán obnovy.
Slabá náplasť: regionálne rozdiely vo výkonnosti sa zmenšili
Trochu paradoxne v slovenskom rastovom marazme vyznieva málo známa informácia, že sa po dlhom čase zmenšili priepastné regionálne rozdiely. Pri úzkom pohľade to vyzerá ako jedna z mála optimistických správ týkajúcich sa zmien ekonomickej úrovne. Regionálne rozdiely v ekonomickej úrovni boli dlhodobo priam dramaticky veľké. Je možné, že štatistika ich zveličuje: nadhodnocuje výkony regiónu hlavného mesta a podhodnocuje aktivitu v regiónoch. Musíme pripustiť, že skutočné diferencie môžu byť aj trochu menšie. Podstatu problému to zásadne nemení.
Prognózované čísla stále hovoria o „prispatej“ ekonomike, ktorej chýba impulz či už zvonka, alebo ešte lepšie, zvnútra.
Zaujímavé je, že v období, keď ekonomika poľavila v dobiehaní špičky, sa zmiernili rozdiely. Náskok Bratislavského kraja pred ostatnými sa zmenšil, pozícia tých slabších krajov (PR, KE, BB) sa oproti tým najsilnejším (BA, TT, ZA) zlepšila, hádam prvýkrát v histórii.
Ale toto nie je tá zmena, akú nám treba. Slabšie kraje sa nedotiahli k silnejším tým, že by sa zlepšila ich pozícia. Rozdiely sa zmenšili preto, lebo sa zhoršila pozícia tých najsilnejších. Ukážka na číslach: Prešovský kraj dosahoval v roku 2011 úroveň 44 % priemeru EÚ v HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily). Posledný údaj z roku 2022 je zase 44 % priemeru EÚ. Ale medzitým sa Bratislavský kraj zosunul z vesmírnych 193 % priemeru únie na 148 %. Preto sa úrovne slabých a silných krajov zblížili. Ale chceme, aby sa zblížili inak: zlepšením pozície slabších.
Prognózované čísla stále hovoria o „prispatej“ ekonomike, ktorej chýba impulz či už zvonka, alebo ešte lepšie, zvnútra. A stále nie je na programe zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by provokovalo k vyššej aktivite. „Chladivá“ konsolidácia bez vtipného provokujúceho momentu pre rozvoj, politické dusno s dosahom na dôveru v spoločnosti, potácanie sa dôležitých partnerov v EÚ – to je mix ideálny pre ďalšie nepresvedčivé výkony./agentury/
X X X
Karel Gott († 80) poberal kráľovský dôchodok: Tučná suma pre vdovu Ivanu!
Slávny spevák si dôchodkovú sumu nikdy neodkladal. Kam putovali peniaze?
Karel Gott († 80) poberal kráľovský dôchodok: Tučná suma pre vdovu Ivanu!
Slávny spevák si dôchodkovú sumu nikdy neodkladal. Kam putovali peniaze?
Český spevák Karel Gott pracoval takmer do konca svojich dní. Od veku 65 rokov poberal riadny dôchodok, z ktorého si však nenechal ani korunu. Ako uvádza portál Aha!, každý mesiac putovali tieto peniaze na charitatívne účely. A nebola to malá suma!
Keď žiadal spevák pred rokmi o dôchodok, hovorilo sa o čiastke 100-tisíc kč, no on to razom vyvrátil. „To je úplný nezmysel. Keď som vo svojich 65 rokoch získal nárok na penziu, bola jej výška okolo 20-tisíc korún,“ povedal pre Blesk. Potom denník Aha! zistil, že sa jeho skutočná výška pohybovala okolo 35-tisíc korún, čo je zhruba 1395 eur.
Po smrti maestra sa špekulovalo, koľko peňazí pripadne vdove Ivane a ich dcéram. Podľa českého denníka má Ivana nárok na cca 18-tisíc kč mesačne a ďalších 15-tisíc kč mesačne na každú z dcér. Celkovo by tak od štátu mohli čerpať okolo 50-tisíc kč mesačne, čo je približne 1993 eur. Nie je jasné, či sa im peniaze aj skutočne dostali do rúk. Vdovské a sirotské dôchodky sa nevyplácajú automaticky, ale po žiadosti., aktuality.sk