Bez spresnenia podľa agentúry Reuters naznačil, že možno očakávať niečo významné. Trump tiež povedal, že Washington s Moskvou už vedú vážne rozhovory. Opakovane už spomínal, že by rád rokoval o rade problémov vrátane vojny na Ukrajine. Moskva ale uvádza, že nedostala z Washingtonu žiadny signál, kedy a kde by sa takáto schôdzka mohla konať.
Rusko vedie vojnu na Ukrajine už takmer tri roky, od invázie na konci februára 2022. Ukrajina sa bráni s vojenskou aj finančnou pomocou predovšetkým západných krajín, podpora Spojených štátov je pre ukrajinské vojnové úsilie v mnohých ohľadoch kľúčová. Rusko ale aj tak v posledných mesiacoch za cenu výrazných strát na východe Ukrajiny postupuje.
Trump v minulosti kritizoval rozsiahlu americkú pomoc brániacu sa Ukrajine a v predvolebnej kampani sľuboval, že konflikt do 24 hodín od návratu do Bieleho domu ukončí. Krátko pred nedávnou inauguráciou pripustil, že dojednanie mieru môže trvať mesiace.
Generál vo výslužbe Keith Kellogg, ktorého Trump vymenoval za osobitného splnomocnenca pre Ukrajinu, v rozhovore so stanicou Fox News uviedol, že USA majú dobrý plán, ako riešiť situáciu na Ukrajine. Podľa neho Trump bude tlačiť na obe strany konfliktu, ale tiež bude predkladať pozitívne iniciatívy. Podľa Kellogga Trump vie, čo robiť, kde vyvinúť tlak. Je na ňom, či voči Rusku zavedie ďalšie sankcie.
Kellog predpokladá, že nejaké výsledky bude možné vidieť v priebehu krátkeho času, nemalo by sa to ťahať roky.
„Chcel by som povedať, že hovoríme o mesiacoch, nie rokoch. Chcel by som veriť, že môžeme niečo dosiahnuť v krátkodobom horizonte. Čo mám na mysli pod pojmom „krátkodobé“? Už som to povedal v jednom z vašich programov, rád by som za 100 dní určil, kde sa nachádzame: buď (vo fáze) prímeria alebo (vo fáze) trvalého mieru A myslím, že je to všetko o umení dosiahnuť cieľ. Ale nemalo by to byť také, ako sme videli v Afganistane, kde sa proces ťahal štyri roky. Malo by to byť skoré riešenie pre obe strany, ale nielen pre nich. Je to výhodné pre Spojené štáty, je to výhodné pre celý svet,“ citovala jeho slová ruská agentúra TASS.
X x x
Rusko nechce ustúpiť zo svojej dobyvačnej politiky a snahy zničiť Ukrajinu ako celok a ak pripúšťa ruská strana nejaké rokovania, tak o európskej bezpečnosti, a to ideálne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. V rozhovore pre ČTK povedal český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého to pre každého českého občana musí byť absolútne neprijateľná požiadavka. Ukrajina podľa šéfa diplomacie bojuje za svoju nezávislosť, existenciu a v prenesenom slova zmysle za európsku bezpečnosť.
Rusko proti Ukrajine rozsiahlou inváziou začalo vojnu spred takmer troch rokov. „Svet sa za tie tri roky veľa premenil. Myslím si, že všetci vytriezveli z predstavy o globalizovanom svete. Posilňuje sa to, čo by sme mohli rétorikou studenej vojny nazvať ako blokové delenie,“ uviedol Lipavský. O to viac je podľa neho dôležité, kam Česko patrí.
„Zároveň môžeme vidieť, že vojna na Ukrajine stále trvá a žiadny z aktérov nejaví známky toho, že by zatiaľ chcel ustúpiť,“ povedal minister. Za dôležité považuje to, že Česko stojí na strane napadnutej krajiny, podporuje ju humanitárne, vojensky, politicky alebo na diplomatickom poli. „Nám sa tým otvárajú zaujímavé obchodné príležitosti do budúcnosti aj dnes, ale hlavne ide o to najdôležitejšie, a to je naša vlastná bezpečnosť,“ dodal.
Hoci Rusi na fronte každý deň čiastočne postupujú, ak sa udrží západná jednota na strane Ukrajiny a podarí sa nejakým spôsobom na Rusko ešte viac zatlačiť, nemožno povedať, že by vyhrávalo, uviedol Lipavský. „Naopak, skoro si dovolím konštatovať, že Rusko v mnohých ohľadoch stráca,“ povedal.
Americký prezident Trump minulý týždeň pohrozil Rusku vysokými clami, ak nebude čoskoro uzavretá dohoda o ukončení vojny. Podľa Lipavského o veci rozmýšľa hlava štátu správne. „Iba vyšší tlak na Rusko donúti (ruského prezidenta Vladimira) Putina zasadnúť k rokovaciemu stolu. Iba silná Ukrajina donúti zasadnúť Putina k rokovaciemu stolu, „podotkol.
X X X
Ukrajina v noci na sobotu čelila vlne útokov ruskej armády, ktorá do nich nasadila rôzne typy rakiet, kĺzavé bomby i drony. Ukrajinské úrady hlásia najmenej šesť obetí na životoch, desiatky zranených a veľké materiálne škody, informovala agentúra DPA, píše TASR.
Riadená strela, ktorá v noci na sobotu zasiahla bytový dom v stredoukrajinskom meste Poltava, pripravila o život najmenej troch ľudí a ďalších desať ich bolo v dôsledku útoku zranených.
V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny neďaleko hraníc s Ruskom zahynuli pri ruskom útoku dvaja ľudia. Ďalšia osoba prišla o život pri útoku dronu v meste Charkov na východe Ukrajiny.
Vážne škody hlásia po útokoch z juhoukrajinských miest Záporožie a Odesa, kde dostalo zásah viacero objektov v historickom centre tohto prístavného mesta. Úrady odtiaľ hlásia niekoľko ranených.
X x x
V hoteli Bristol v historickom centre juhoukrajinského prístavného mesta Odesa sa v čase ruského útoku na mesto nachádzali aj nórski diplomati. Vyplýva to zo statusu, ktorý na sociálnej sieti zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stanica BBC zo Zelenského statusu citovala, že ruská armáda na Odesu zrejme zaútočila balistickými strelami, ktoré je ťažké zachytiť systémami protivzdušnej obrany.
V statuse preto opäť zdôraznil nevyhnutnosť zlepšenia protivzdušnej obrany. „Útoky priamo na mesto, na bežne civilné budovy. Zas a znovu je vzdušná obrana našou najvyššou prioritou. Spolupracujeme so všetkými našimi partnermi, aby sme zabezpečili väčšiu ochranu našej krajiny,“ povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore.
Uviedol, že išlo o „absolútne premyslený útok ruských teroristov“. S úľavou konštatoval, že nedošlo k žiadnym obetiam. Trom zraneným – dvom ženám a jednému mladému mužovi – bola poskytnutá pomoc.
X x x
V rámci pracovného programu minister absolvoval stretnutie s Václavom Klausom a Milošom Zemanom.
Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár sa v rámci pracovného programu v Prahe stretol s dvomi bývalými českými prezidentmi, Václavom Klausom a Milošom Zemanom. S obomi hovoril o aktuálnom dianí v Európe a vo svete. TASR o tom informuje podľa v sobotu zverejneného vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na sieti Facebook.
„Slovensko-české vzťahy boli, sú a vždy budú blízke, srdečné a založené na našej historickej vzájomnosti. Ďakujem obom pánom prezidentom za úprimnú a otvorenú diskusiu a za podporu vzťahov medzi našimi národmi,“ uviedol Blanár.
Schôdzku so Zemanom, ktorá sa konala v sobotu v jeho dome v českej obci Lány, označil šéf slovenskej diplomacie za podnetnú a zaujímavú. „S jeho povestnou brisknosťou a jasným pohľadom na vec založeným na bohatých skúsenostiach v politike sme spolu prebrali aktuálne dianie,“ poznamenal.
Vzájomné priateľstvo je podľa Zemana dôležité
Zeman v príspevku na Facebooku napísal, že s Blanárom sa viac než hodinu podrobne rozprávali o situácii na Slovensku, medzinárodnom dianí i dodávkach surovín. Podľa exprezidenta sa zhodli na potrebe čo najlepších vzťahov medzi ČR a SR.
„Vždy mi záležalo na česko-slovenskom priateľstve. Je vzácne a viem, že prekoná aj zložitejšie obdobia,“ uviedol Zeman. Slovenský minister mu predal osobný pozdrav premiéra SR Roberta Fica, ktorému Zeman podľa svojich slov obratom vyjadril podporu.
S Václavom Klausom sa Blanár stretol v piatok v jeho pražskom inštitúte. „Vymenili sme si mnohé informácie a názory o súčasnom dianí v Európe aj vo svete a bolo to veľmi príjemné stretnutie,“ dodal šéf diplomacie SR. Klaus označil debatu nielen o Slovensku za mimoriadne zaujímavú, aktuality.sk
X X X
Trump plánuje vesmírne lasery na ničenie jadrových zbraní
Americký prezident nariadil práce na obrannom štíte ešte väčšom, ako bol program Hviezdnych vojen Ronalda Reagana.
Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.
Donald Trump tento týždeň nariadil práce na najambicióznejšom protiraketovom štíte v histórii Spojených štátov, ktorý má zničiť nadzvukové rakety a zabrániť vyhladeniu jadrovými zbraňami. Americký prezident ho nazval „Železná kupola pre Ameriku“, čo je narážka na známy izraelský systém protivzdušnej obrany.
Trumpova vízia systému novej generácie vrátane vesmírnych laserov však má v skutočnosti oveľa bližšie k programu Hviezdnych vojen Ronalda Reagana, ktorý bol spustený v roku 1983 na vrchole studenej vojny.
Vývoj akýchsi Hviezdnych vojen 2.0 by stál stovky miliárd dolárov. Technologické výzvy, ktorým čelí, sú obrovské. Jadroví experti tiež varovali, že táto iniciatíva by mohla vyprovokovať Čínu a Rusko aby prijali protiopatrenia, ktoré by znegovali jej efekt. To je čiastočne dôvod, prečo Bulletin atómových vedcov tento týždeň posunul svoje „hodiny súdneho dňa“ o jednu sekundu bližšie k polnoci.
Aký je Trumpov plán protiraketového štítu?
Exekutívny príkaz amerického prezidenta podpísaný v pondelok dáva ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi 60 dní na vypracovanie plánu na obranu Spojených štátov pred útokom balistickými a nadzvukovými raketami a pokročilými strelami s plochou dráhou letu. Trumpov navrhovaný systém, ktorý je načrtnutý v obežníku, je komplexný, mimoriadne drahý a technicky je na značne vyššej úrovni ako izraelský systém Iron Dome.
Tento systém chráni len malé oblasti pred raketami krátkeho doletu, nízko letiacimi a nejadrovými strelami. Cieľom Trumpovej iniciatívy je zachytiť medzikontinentálne balistické rakety, ktoré letia stokrát ďalej a sedemkrát rýchlejšie. Spojené štáty sú tiež takmer 450-krát väčšie ako Izrael.
Namiesto toho Trumpov príkaz požaduje rozmiestnenie „vesmírnych záchytných zariadení“, siete satelitov, z ktorých niektoré sú vybavené lasermi. Ak lasery zlyhajú, požaduje vývoj ďalšej vrstvy interceptorov v nižších výškach. Okrem toho žiada „kapacity na prekazenie raketových útokov pred vypustením“.
Inak povedané, systém, ktorý zničí lukostrelca, nielen šíp. Analytici tvrdia, že nepriepustný protiraketový štít vo vesmíre je takmer nemožný. „Neexistuje žiadna zázračná bezpečnostná deka,“ povedal Tom Karako, popredný odborník na rakety z think-tanku CSIS vo Washingtone.
Ako by to fungovalo a koľko by to mohlo stáť?
Na odhalenie, zachytenie a zničenie balistických jadrových rakiet počas ich takzvanej nábehovej fázy, teda v období troch až piatich minút pred vstupom na obežnú dráhu, by boli potrebné laserové lúče s dosahom stoviek kilometrov. Takáto technológia v súčasnosti neexistuje.
Čiastočne je to spôsobené „tepelným rozptylom“, pri ktorom energia z lasera zohrieva okolitú atmosféru a znižuje účinnosť lúča. Zatiaľ čo vo vesmíre, kde je takmer vákuum, je tento efekt malý, po dopade lúča do zemskej atmosféry je oveľa väčší.
Napájanie satelitov, ktoré vystreľujú lasery, by si tiež vyžadovalo, aby mali miniatúrne jadrové reaktory alebo možno pokročilý systém solárnych panelov. „Nie je to nemožné, ale… vyžadovalo by si to veľké výskumné a investičné úsilie, ktoré sa nedá dokončiť v krátkom čase,“ povedal Fabian Hoffmann, odborník na rakety z Jadrového projektu v Osle.
Potom sú tu náklady, o ktorých financovaní by Trump musel presvedčiť Kongres. V správe Národnej akadémie vied z roku 2012 sa uvádza, že „dokonca aj úsporný a obmedzený obranný systém“ vo vesmíre by si vyžadoval 650 satelitov za 300 miliárd dolárov.
Upozornila tiež, že by bol ohrozený protisatelitnými zbraňami, ako sú napríklad vesmírne jadrové zbrane, ktoré podľa amerických spravodajských služieb nedávno vyvinulo Rusko.
„Vesmírna protiraketová obrana bola opakovane zamietnutá, pretože je drahá, technicky veľmi náročná a ľahko poraziteľná,“ povedala Laura Grego, riaditeľka výskumu pre program globálnej bezpečnosti v Únii znepokojených vedcov.
Bol by pozemný systém praktickejší?
Efektívne technológie už existujú. Ukrajina úspešne použila systémy dodávané zo Západu, ako sú Patrioty vyrobené v Amerike a IRIS-T nemeckej výroby, na zničenie prichádzajúcich ruských balistických a nadzvukových rakiet.
Problémom sú opäť náklady. Spojené štáty už majú program pozemnej protiraketovej obrany stredného doletu v hodnote 60 miliárd dolárov. Ten pozostáva zo 44 interceptorov rozmiestnených na Aljaške a v Kalifornii, ktoré sú určené na likvidáciu nežiaducich rakiet dlhého doletu od nepriateľov, ako je Severná Kórea.
Keďže každý z nich stojí vyše 50 miliónov dolárov, rozšírenie tohto systému na celé územie Spojených štátov by bolo veľmi nákladné. „Aktívnu obranu nemožno umiestniť všade, kde by bola potrebná na ochranu miest, kritickej infraštruktúry a vojenských objektov,“ povedala Stacie Pettyjohnová z think-tanku Centrum pre novú americkú bezpečnosť.
Okrem toho technická analýza z roku 2000 uvádza, že aj menej rozvinutá krajina, akou je Severná Kórea, by mohla použiť dávno známe protiopatrenia, ako sú klamlivé ciele alebo „chladený plášť“, ktorý zakrýva jadrovú hlavicu, aby zmiatla strely s tepelným vyhľadávaním.
„Súčasné systémy domácej protiraketovej obrany napriek desaťročiam vývoja nemusia spoľahlivo čeliť ani hrozbám zo strany darebáckych štátov,“ uviedol Zhao Tong, vedúci pracovník Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
„Dosiahnutie komplexnej obrany proti výrazne väčším raketovým arzenálom Ruska a Číny by si vyžadovalo astronomické výdavky bez bezprecedentných technologických prelomov,“ dodal.
Ako by mohli reagovať americkí protivníci?
Dokonca aj mierne úspešné Hviezdne vojny 2.0 by zbavili Rusko a Čínu ich odvetných schopností a mohli by ich podnietiť k urýchleným pretekom v zbrojení s cieľom udržať si jadrovú paritu.
„Ak jedna [jadrová mocnosť] dokáže, že sa môže ubrániť a zároveň má schopnosť prvého úderu [pre svoje jadrové zbrane], je to destabilizujúce,“ povedal Manpreet Sethi, vedúci jadrového programu v Centre for Air Power Studies v Naí Dillí.
„Je to útočná hrozba, ktorú hlavní mocenskí rivali nemôžu a nebudú ignorovať,“ povedal, expert na čínske jadrové otázky z MIT Eric Heginbotham. „Náš zámer môže byť obranný… ale bez ohľadu na zámer, ak sú schopnosti reálne, bude sa to považovať za kritickú útočnú hrozbu.“
Protivníci by potom mohli prijať ľahko dostupné protiopatrenia. Napríklad Rusko by mohlo na existujúce balistické rakety naložiť viac jadrových hlavíc alebo sa zamerať na oblasti so slabšou obranou.
„Protivníci by mohli jednoducho presmerovať útoky na množstvo nechránených populačných centier, čím by obrana vybraných miest stratila strategický význam,“ povedal Zhao. Analytici tvrdili, že triezvejší prístup by zahŕňal snahu Spojených štátov obmedziť strategický jadrový arzenál krajín, čo Trump podporil v nedávnom prejave v Davose.
Konvenčné raketové hrozby by sa medzitým mohli riešiť posilnením systémov v nižších výškach, ktoré by boli umiestnené na zemi alebo na lodiach amerického námorníctva. Náklady by boli stále obrovské, ale takýto prístup by bol technicky realizovateľný a potenciálne by zabránil ďalším pretekom v zbrojení.
„Spojené štáty by sa mali zamerať na posilnenie protiraketovej obrany nižších vrstiev a zároveň sa snažiť zachovať súčasnú rovnováhu síl v jadrovej oblasti,“ povedal Hoffmann.
Je projekt lukratívny pre SpaceX Elona Muska?
Vesmírna časť programu by si vyžadovala vypustenie stoviek nosných satelitov. Tomuto trhu v súčasnosti dominuje spoločnosť SpaceX Elona Muska. Hoci americká vláda má iných dodávateľov, ktorí sú schopní vysielať do vesmíru nosné satelity, Muskove rakety majú vyššiu nosnosť, väčší objem nákladu a sú podstatne lacnejšie ako väčšina konkurentov.
Vypúšťajú sa tiež oveľa častejšie. V minulom roku odštartovala jedna raketa v priemere každé tri dni. „Veľa ľudí na tom zarobí,“ povedal Grego z Únie znepokojených vedcov. Boli by tu však aj kompromisy.
SpaceX už má vládne kontrakty v hodnote 20 miliárd dolárov a pravdepodobne by musela obetovať kapacitu vyhradenú na obsadzovanie svojej konštelácie Starlink, ktorá je najväčším zdrojom príjmov spoločnosti. To všetko za predpokladu, že vesmírny program, ktorý Grego označil za „fantáziu“, schváli Kongres a bude pokračova, aktuality.sk
X X X
Šimkovičová je pre zmeny v FPU pod paľbou kritiky. Nefunkčnosť fondu prinesie likvidáciu kultúry, vyčítajú umelci a samosprávy
Fond na podporu umenia (FPU) je čoraz častejšie terčom kritiky. Po viacerých zástupcoch kultúrnej obce sa k nej pridali aj samosprávy a župy. Varujú totiž pred likvidáciou regionálnych kultúrnych inštitúcií, ktoré sú vraj pre nefunkčnosť fondu existenčne ohrozené.
Fond na podporu umenia vznikol pred desiatimi rokmi. Jedným z cieľov zriadenia fondu bolo priniesť viac finančnej podpory pre neštátnu kultúru, vysvetľoval v roku 2015 vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. FPU nahradil grantový systém rezortu, ktorý sa obmedzoval len na podporu prezentácie umeleckých diel. Fond však mal za cieľ podporovať aj samotný vznik umenia.
Maďarič pri zriadení FPU avizoval, že inštitúcia bude pružnejšia, ako bolo ministerstvo, a dokáže poskytovať granty rýchlejšie, nezávislejšie a účelovejšie. Kým rezortu trvalo vybavenie žiadostí aj päť mesiacov, fond by to mal zvládnuť za dva a priniesť zjednodušenie administratívy projektov.
Aktuálne FPU disponuje tridsiatimi miliónmi eur, ktoré majú smerovať na financovanie kultúrnych projektov – divadelných, dramatických, folklórnych, tanečných, ale aj diel vystavovaných v múzeách a galériách. Zároveň by sa z týchto financií mali podporovať rôzne kultúrne podujatia a festivaly, pričom fond zohráva veľmi výraznú úlohu v regiónoch.
V súčasnosti však pôsobenie FPU sprevádza množstvo kontroverzií. Od jari zástupcovia kultúrnej scény vyjadrujú nespokojnosť s fungovaním Rady FPU. Tento týždeň s kritikou prišlo aj vedenie Banskobystrického kraja. Na tlačovej konferencii upozornili, že pre nefunkčnosť fondu už viaceré múzeá a galérie nemôžu nadobúdať ani reštaurovať exponáty, čo môže viesť k ich nenávratnému poškodeniu. Regionálnej kultúre preto hrozí likvidácia, skonštatovali.
Novela a rada
K zmenám v FPU prišlo po tom, ako v októbri 2023 nastúpila do čela rezortu kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Rezort parlamentom pretlačil 21. mája 2024 novelu zákona o FPU, vďaka ktorej ministerstvo získalo nad fondom výraznú kontrolu. Schválenie novely sprevádzali protesty zástupcov kultúrnej scény, za problematickú ju považovali aj niektorí poslanci koaličného Hlasu.
Podľa novely zákona o FPU bol zvýšený počet členov Rady fondu z deväť na trinásť. Rada podľa nového znenia zákona rozhoduje o poskytovaní finančných príspevkov jednotlivým žiadateľom a nemusí sa pritom riadiť ani stanoviskom odbornej komisie, ktorá slúži len na odporúčania. Siedmich členov Rady menuje ministerstvo kultúry. V podstate to znamená, že Šimkovičová si vyberá viac ako polovicu členov Rady FPU sama. Jedného člena menuje na návrh samospráv a zvyšných piatich na návrh profesijných združení aktívnych v oblasti umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu.
Samosprávne kraje však rezortu vyčítajú, že Rada v tomto zložení nefunguje. Ďalším problémom sú aj samotní členovia Rady, ktorých už Šimkovičová vymenovala. Podľa novely zákona by mali spĺňať viacero podmienok. Napríklad nemôžu byť v priamom vzťahu k projektu, ktorý financujú, a mali by mať päťročnú prax v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Tieto podmienky podľa platformy Otvorená kultúra nespĺňa člen Rady Peter Grutka, pričom FPU nedisponuje jeho životopisom a rezort ho odmieta zverejniť. Platforma preto na neho podala podnet na Generálnu prokuratúru.
Nový štatút
Po zmenách v zložení Rady FPU sú na rade ďalšie. Ministerstvo kultúry plánuje zaviesť aj novú verziu štatútu fondu, ktorou by prekopalo celú štruktúru podpory kultúry. Predkladateľom návrhu zmeny štatútu je práve Peter Grutka. Podľa neho totiž štatútu FPU chýba pri udeľovaní financií stratégia, ktorú chce svojim návrhom zaviesť. Práve tento zámer spôsobil veľký rozruch v samosprávach, kultúrnej obci a opozícii. V stredu vyhnal kritikov už na štvrtý protest proti rozhodnutiam Rady FPU.
Účastníčka verejného zhromaždenia Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, Otvorená kultúra! a Výbor kultúrneho štrajku pred budovou Fondu na podporu umenia
„Hlavný problém je, že v tom štatúte sa upravujú oblasti, ktoré by mali byť podporované. Vo fonde nájdeme dokument s názvom Štruktúra podpory. Je to asi 300-stranový dokument, ktorý veľmi podrobne rozpisuje, ktoré všetky podprogramy budú otvárané, aké budú pre ne platiť podmienky a tak ďalej. Po novom Rada v štatúte celú štruktúru podpory navrhuje v nejakých ôsmich odrážkach. Tá je veľmi všeobecná a aj terminologicky zle zadefinovaná,“ vysvetlil pre Pravdu Ľudovít Nápoký, koordinátor združenia Anténa, ktoré spája kultúrne centrá a organizácie pôsobiace v oblasti nezávislého súčasného umenia a kultúry.
O zmene štatútu FPU už nerozhodujú poslanci parlamentu, ale len Rada fondu. Kritici preto varujú, že osud kultúry majú v rukách nominanti ministerky Šimkovičovej, ktorí podľa nich nedosahujú potrebnú odbornosť. Aj v návrhu štatútu novej Rady vidia veľký problém.
„Sú v ňom uvedené termíny takých oblastí, ktoré sa v podstate už ani nepoužívajú, a zároveň štatút vylučuje podoblasti, ktoré by mali byť podporované, lebo sú zadefinované v zákone,“ vysvetľuje Nápoký. Kultúrna obec sa pre štruktúru štatútu obáva, že ak návrh Rada schváli, žiadosťami o podporu sa bude zaoberať nepredvídateľne a netransparentne.
Zjazvená kultúra regiónov
FPU má za úlohu financovať aj nezriaďovanú kultúru, teda takú, ktorú nezriaďuje a nefinancuje štát. Kritici však upozorňujú, že pri prideľovaní financií platia nejasné pravidlá. Množstvo inštitúcií nedostáva na svoje projekty dostatok peňazí už teraz, bez zmeny štatútu.
Nový štatút však zo štruktúry FPU vymazáva konkrétne oblasti, ako sú folklorizmus, múzeá, galérie, knižnice, kultúrne centrá, medziodborové aktivity, vzdelávacie aktivity a podobne, pričom ich ani neuvádza. „Je to pritom hlavná podstata toho, čo by mal FPU financovať,“ vysvetľuje Nápoký. V štatúte sa spomínajú len veľmi všeobecné oblasti, napríklad divadlo, tanečné umenie, hudba a infraštruktúra.
„Pre regióny štatút predstavuje problém napríklad v tom, že z jeho návrhu vypadáva kultúrno-osvetová činnosť či folklorizmus. Väčšina osvetových centier je pritom zriaďovaná mestami a regiónmi a v štatúte sa to vôbec nespomína,“ vysvetlil Nápoký. Hrozí preto, že regionálna kultúra stratí obrovskú časť financií.
Samosprávne kraje podotýkajú, že plánované zmeny môžu obmedziť podporu pre dôležité podprogramy, ako sú nezávislé kultúrne centrá, festivaly či komunitné projekty. Po silnej kritike sa v utorok (28. 1.) funkcie v Rade Fondu na podporu umenia vzdal Slavomír Lopúch, ktorý mal byť nominantom samospráv, no ich najväčšie organizácie – Združenie samosprávnych krajov Slovenska (SK8) a Združenie miest a obcí Slovenska – sa k nemu nehlásili. Tvrdili, že ho ani nepoznajú.
SK8 aktuálne žiada o okamžité sfunkčnenie FPU a zachovanie jeho nezávislosti a transparentnosti. Požaduje relevantné zastúpenie samospráv v jeho Rade a predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič predstavil za združenie aj vlastných nominantov. Sú nimi Jana Knežová, riaditeľka odboru kultúry Košického samosprávneho kraja, a Peter Černek, riaditeľ odboru kultúry Banskobystrického samosprávneho kraja.
Informácie o navrhovanej zmene štatútu FPU z dielne nominantov Šimkovičovej znepokojujú aj Úniu miest Slovenska (ÚMS). Vo svojom stanovisku uvádza, že „podporuje komplexný rozvoj miest, kam kultúra nesporne patrí“ a „aj preto podporujeme iniciatívu Platformy Otvorená kultúra, ktorá bojuje za zachovanie osvedčenej štruktúry podpory z FPU.“
Nápoký ďalej vysvetľuje, že problémov okolo FPU je v skutočnosti veľa. Rada fondu podľa neho ide ešte nad rámec zákona. „Odborné komisie sú pre ňu iba odporúčací orgán a teraz chce ešte nad rámec toho zrušiť náhodný výber členov komisií. Rada by mala všetkých vyberať sama, v podstate podľa toho, kto sa jej pozdáva,“ upozornil koordinátor Antény. V tomto zmysle sa hovorí o politizácii fondu. „Rada si chce skoncentrovať moc do svojich rúk úplne naplno,“ upozorňuje.
„Začínajú sa preto schvaľovať projekty, aj keď ich odborné komisie nenavrhli, lebo nespĺňali nejaké kvalitatívne kritériá. Zrazu však aj tak dostávajú maximálne sumy. A teraz sa ukazuje, že sú to aj projekty nejakým spôsobom prepojené na členov Rady,“ hovorí Nápoký. Ako príklad spomína prípad istej galérie, ktorá z fondu dostala 50-tisíc eur. Tvrdí, že sa podarilo odhaliť úzke prepojenie medzi galériou a jedným z členov Rady FPU. Ostatné galérie pritom dostávali podstatne nižšie príspevky.Mohlo byť horšie
Každý podprogram financovaný z prostriedkov FPU obsahuje výzvu, cez ktorú umelci či kultúrne zariadenia žiadajú o podporu. V každej výzve je stanovená minimálna suma, o ktorú môžu FPU požiadať. Vo štvrtok (30. 1.) boli zverejnené výsledky prvej výzvy. Ministerstvo kultúry tvrdí, že vo fonde všetko funguje a je v poriadku. Voči tvrdeniam o nefunkčnosti FPU sa preto rezort ohradzuje.
„Tvrdenia o vážnom ohrození kultúry a nefunkčnosti FPU považujeme za zavádzajúce a nepravdivé. Ide o opakované pokusy skupiny umelcov a politikov sabotovať riadny chod inštitúcií a zavádzať verejnosť,“ uviedla hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Bačinská.
Nápoký konštatuje, že štvrtková výzva nakoniec nedopadla až tak katastrofálne, ako sa kritici pôvodne obávali. Podľa neho však nie je za tým dobrý úmysel členov Rady, ale ich amaterizmus. „Boli tam niektoré konkrétne projekty, ktoré neboli podporené veľmi cielene, napríklad festival Drama Queer (festival performance dotýkajúcich sa tematiky LGBTI+, pozn. red.). Vieme si určite predstaviť prečo. Ďalej viacerým projektom bola podpora výrazne znížená,“ hovorí.
Dôležité je, že podpora mala vyzerať úplne inak, zdôrazňuje koordinátor Antény. Vysvetlil, že každá výzva má minimálnu sumu príspevkov, a to si Rada zrejme neuvedomila. Odborná komisia Rade FPU navrhla, koľko peňazí by mala jednotlivým projektom prideliť, a členovia Rady následne dostali priestor na pripomienkovanie rozhodnutí komisie.
„Lenže pri veľmi veľkej väčšine projektov navrhli úplne minimálnu podporu, ktorá išla až pod minimum stanovené výzvou. Napríklad pri festivaloch je minimum asi 50-tisíc eur a oni navrhli päťtisíc. Členovia Rady si to neuvedomili, lebo, samozrejme, nepoznajú ani procesy fondu,“ podotkol odborník.
Nápoký spomína, že na samotnom zasadnutí Rady bolo jej členom následne vysvetlené, že takéto pripomienky nie je možné ani len posudzovať, pretože idú proti výzve. A v takomto prípade im nezostáva nič iné, iba stotožniť sa s odporúčaním komisie. „Jedine z tohto dôvodu výzva nedopadla tak katastrofálne, ako mohla. Vďaka ich vlastnej nevedomosti. Môžeme však očakávať, že nabudúce sa to už nestane, lebo to už budú vedieť,“ dodal.
Ministerstvo kultúry na kritiku reagovalo stanoviskom, že dotačné schémy ministerstva nie sú nárokovateľné a žiadatelia, či už samosprávy, alebo iní, nemôžu rátať s tým, že získajú finančné prostriedky len preto, lebo sa tak stalo v minulosti. Tvrdí, že Šimkovičová sa na rozdiel od predchádzajúcich ministrov snaží sfunkčniť a stransparentniť podporu umenia na Slovensku.
„Vedenie rezortu kultúry bude vo svojej snahe o spravodlivú a transparentnú podporu umelcov pokračovať aj napriek politickému nátlaku vyvíjanému opozičnými aktivistami,“ dodala Bačinská./agentury/
X X X
Útočník v poľskom meste Olkuš pobodal štyroch ľudí
Zranenia utrpeli tri ženy a jeden muž. Polícia zisťuje prípadnú súvislosť s pondelkovým útokom na 60-ročného muža.
V nákupnom centre v poľskom meste Olkuš útočník v utorok okolo poludnia pobodal štyroch ľudí. Podľa aktuálnych informácií sú zranené tri ženy a jeden muž. Všetky zranené osoby, z toho dve vážne, previezli do miestnej nemocnice. Na mieste zasahujú záchranné a bezpečnostné zložky. Mesto sa nachádza v Malopoľskom vojvodstve, ktoré susedí so Slovenskom. Informuje o tom spravodajca TASR podľa správy Gazety Krakowskej.
Polícia útočníka zadržala a nákupné centrum uzavrela. Podozrivý má 23 rokov a polícia zisťuje, či spáchal aj pondelkový útok, pri ktorom bol pobodaný 60-ročný muž. Podľa poľského spravodajského webu Interia útočník môže byť synom miestneho policajta.
„Myslím si, že o niekoľko hodín budeme vedieť, či je tento muž páchateľom aj včerajšieho útoku a pokusu o vraždu,“ povedala hovorkyňa malopoľskej polície Katarzyna Wcislová. Muž zranený pri pondelkovom útoku bol hospitalizovaný, je pri vedomí a mimo ohrozenia života.
Po útočníkovi polícia od pondelkového popoludnia intenzívne pátrala. Do akcie bol zapojený vrtuľník, drony vybavené termokamerou, policajné psy a poriadková polícia, aktualitysk
X X X
Donald Trump pohrozil skupine BRICS 100-percentnými clami
Skratka BRICS je odvodená od začiatočných písmen zakladajúcich členských krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Trump ich označil za zdanlivo nepriateľské.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok pohrozil skupine rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS clami vo výške 100 %, ak sa vzdajú amerického dolára ako platobného prostriedku v medzinárodnom obchode. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„S predstavou, že krajiny BRICS sa snažia odkloniť od dolára, zatiaľ čo my stojíme bokom a prizeráme sa, je koniec,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Od týchto zdanlivo nepriateľských krajín budeme požadovať, aby sa zaviazali, že nevytvoria novú menu BRICS ani nepodporia žiadnu inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár, inak budú čeliť 100-percentným clám a budú sa musieť rozlúčiť s možnosťou predávať do úžasnej americkej ekonomiky,“ dodal Trump.
Skratka BRICS je odvodená od začiatočných písmen zakladajúcich členských krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Začiatkom roka 2024 sa skupina rozšírila o Irán, Etiópiu, Egypt a Spojené Arabské Emiráty, zatiaľ čo Indonézia sa pripojila začiatkom januára. Cieľom zoskupenia je pôsobiť ako protiváha skupiny G7, ktorú tvoria popredné západné hospodárske mocnosti.
Ruský prezident Vladimir Putin opakovane kritizoval dominanciu americkej meny a oznámil zámer vytvoriť v rámci aliancie nezávislý platobný a zúčtovací systém. Americký dolár zostáva zďaleka najdôležitejšou menou v globálnych platobných transakciách. Od zavedenia alternatívnej, nezápadnej meny si Moskva sľubuje zníženie účinku sankcií, ktoré na Rusko uvalil Západ pre jeho agresiu voči Ukrajine, aktuality.sk
X X X
Črtá sa nové strategické bojisko medzi Ruskom, Čínou a Západom. Môže za to klíma
Topenie arktického morského ľadu, spôsobené zmenami klímy, prináša nielen environmentálne, ale aj geopolitické dôsledky. Podľa britskej armádnej analýzy sa Arktída v najbližších 30 rokoch môže stať strategickým bojiskom medzi Ruskom, Čínou a Západom. Experti, ktorých oslovila ČTK, sa zhodujú v tom, že kontinent môže byť potenciálnym náleziskom ďalších nerastných surovín. Rozchádza sa však v otázke, či naozaj do budúcnosti na Arktíde hrozia vojenské strety.
Otepľovanie Arktídy pozýva k rozvoju ťažby v nových oblastiach, ale zároveň hrozí globálnou klimatickou a ekonomickou katastrofou.
„Arktída podľa odhadov obsahuje vyše 20 percent doteraz neobjavených fosílnych palív, vrátane ropy, zemného plynu a ďalších vzácnych prvkov potrebných napríklad na výrobu batérií či solárnych panelov. S rastúcou dostupnosťou týchto zdrojov sa zvyšuje konfliktný potenciál medzi Ruskom, Čínou a západnými štátmi,“ uviedol Matej Prášil z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.
Dodal, že Arktída v budúcnosti môže byť jednou z geopoliticky najdôležitejších oblastí sveta. Jej topenie podľa expertov vytvára nové obchodné trasy, ako je Severná morská cesta, a umožňuje kratšie spojenie medzi Európou a Áziou.
Analýza uvádza, že v Arktíde leží 90 miliárd barelov ropy, čo predstavuje 16 percent celosvetového objemu, 30 percent celosvetového objemu zemného plynu a približne 22 percent svetových doteraz neobjavených, avšak vyťažiteľných zdrojov fosílnych palív.
Zmena klímy Arktídu zásadne ovplyvňuje. Ruská časť regiónu sa otepľuje až štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, čo má dopady nielen na infraštruktúru, ale aj na dostupnosť nových zdrojov. Rusko v súčasnosti kontroluje viac ako 53 percent arktického pobrežia.
„Arktída je v Kremli vnímaná ako kľúčový priestor pre projekciu vojenskej sily. Prítomnosť Severnej flotily v Murmansku a budovanie nových či obnovených vojenských zariadení pozdĺž Severnej morskej cesty ukazujú na snahu Ruska upevniť dominanciu v tejto oblasti, ktorá by sa mohla stať ohniskom konfrontácie medzi rusko-čínskym blokom a Západom,“ uviedol Martin Laryš, výskumný pracovník Centra globálnej politickej ekonómie Ústavu medzinárodných vzťahov.
Barbora Halašková z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne vníma situáciu inak. Povedala, že na základe dostupných dát a vývoja bezpečnostnej situácie sa otvorený vojenský konflikt v Arktíde neočakáva. Ani podľa Prášila otvorený konflikt v Arktíde nie je v blízkej budúcnosti pravdepodobný, rastie ale riziko menších incidentov, napríklad v dôsledku neúmyselného narušenia teritoriálnych vôd, vzdušného priestoru či sporov o podmorské zdroje.
Severný polárny kruh sa rozkladá na ploche približne 14,5 milióna kilometrov štvorcových, čo zodpovedá necelým trom percentám zemského povrchu. Stredom Arktídy je geografický severný pól, ktorý je obklopený povodím Severného ľadového oceánu a najsevernejšími časťami ôsmich arktických štátov, medzi ktoré patria Kanada, Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko, Rusko, Švédsko a Spojené štáty americké./agentury/
X X X
Komplex bude väčší ako Pentagón a bude obsahovať bunkre pre veliteľov odolné voči bombám, tvrdia americkí predstavitelia.
Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.
Čínska armáda buduje v západnej časti Pekingu obrovský komplex, ktorý bude podľa súčasných a bývalých predstaviteľov amerických tajných služieb slúžiť ako vojnové veliteľské centrum oveľa väčšie ako Pentagón.
Satelitné snímky, ktoré získal denník Financial Times a ktoré skúmajú americké tajné služby, ukazujú približne 1 500-hektárové stavenisko 30 kilometrov juhozápadne od Pekingu s hlbokými dierami, v ktorých sa podľa odhadov vojenských expertov budú nachádzať veľké, spevnené bunkre na ochranu čínskych vojenských veliteľov počas akéhokoľvek konfliktu, vrátane potenciálnej jadrovej vojny.
Niekoľko súčasných a bývalých amerických predstaviteľov uviedlo, že spravodajské služby pozorne monitorujú toto miesto, ktoré by bolo najväčším vojenským veliteľským centrom na svete. Bolo by najmenej desaťkrát väčšie ako Pentagón.
Pekinské vojenské mesto
Na základe vyhodnotenia satelitných snímok, ktoré získali FT, sa hlavná výstavba začala v polovici roka 2024. Traja ľudia oboznámení so situáciou uviedli, že niektorí spravodajskí analytici nazvali projekt „Pekinské vojenské mesto“.
Výstavba prebieha v čase, keď Ľudová oslobodzovacia armáda vyvíja nové zbrane a projekty pred stým výročím založenia ozbrojených síl v roku 2027. Americké spravodajské služby tvrdia, že prezident Si Ťin-pching tiež nariadil, aby armáda dovtedy dosiahla schopnosť zaútočiť na Taiwan.
Armáda rýchlo rozširuje svoj arzenál jadrových zbraní a pracuje na lepšej integrácii svojich rôznych zložiek. Vojenskí experti sa domnievajú, že práve nedostatočná integrácia patrí medzi jej najväčšie slabiny v porovnaní s ozbrojenými silami Spojených štátov.
„Ak sa to potvrdí, tento nový vyspelý podzemný veliteľský bunker pre vojenské vedenie vrátane prezidenta Si Ťin-pchinga ako predsedu Ústrednej vojenskej komisie signalizuje zámer Pekingu vybudovať nielen konvenčné sily svetovej úrovne, ale aj pokročilé kapacity viesť jadrovú vojnu,“ povedal bývalý vedúci oddelenia analýz Číny pre CIA Dennis Wilder.
Oficiálne zmienky neexistujú
Riaditeľka tajných služieb, ktorá dohliada na spravodajské služby Spojených štátov, sa k projektu nevyjadrila. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone uviedlo, že „nepozná podrobnosti“, ale zdôraznilo, že Čína je „oddaná ceste mierového rozvoja a obrannej politike, ktorá má obranný charakter“.
Renny Babiarz, bývalý obrazový analytik Národnej geopriestorovej spravodajskej agentúry, ktorý analyzoval snímky z tejto oblasti, uviedol, že na ploche päť štvorcových kilometrov pracuje najmenej sto žeriavov, ktoré budujú podzemnú infraštruktúru.
„Analýza snímok naznačuje výstavbu niekoľkých možných podzemných zariadení prepojených možnými podzemnými chodbami, hoci na úplnejšie posúdenie sú potrebné ďalšie údaje a informácie,“ povedal Babiarz, ktorý je v súčasnosti viceprezidentom pre analýzy a operácie v skupine AllSource Analysis, ktorá poskytuje služby v oblasti geopriestorových analýz.
Na začiatku januára bola na stavenisku rušná stavebná činnosť, čo kontrastuje s nedostatočným rozvojom väčšiny veľkých realitných projektov v Číne, ktorú zachvátila kríza v sektore nehnuteľností. Neboli tu žiadne výstavné priestory, ktoré sa zvyčajne spájajú s projektom komerčných nehnuteľností. Na komerčný projekt je nezvyčajné, že na internete nie sú o stavenisku žiadne oficiálne zmienky v čínštine.
Na stavenisku síce nebola viditeľná prítomnosť armády, ale boli tam tabule varujúce pred preletmi dronov alebo fotografovaním. Strážnici pri jednej bráne náhle vyhlásili, že vstup je zakázaný, a odmietli o projekte hovoriť. Jeden z dozorcov, ktorý opúšťal stavenisko, sa k projektu takisto odmietol vyjadriť.
Prístup k zadnej časti projektu bol zablokovaný kontrolným stanoviskom. Strážnik povedal, že verejnosť nemá prístup do obľúbených turistických a výletných oblastí v blízkosti staveniska, ktoré miestny majiteľ obchodu označil za „vojenskú oblasť“.
Bunker súdneho dňa
Jeden z bývalých vysokých predstaviteľov amerických spravodajských služieb uviedol, že hoci je súčasné veliteľstvo čínskej armády v centre Pekingu pomerne nové, nebolo navrhnuté ako bezpečné bojové veliteľské centrum.
„Hlavné bezpečné veliteľské centrum Číny sa nachádza v Západných kopcoch, severovýchodne od nového zariadenia, a bolo vybudované pred desaťročiami na vrchole studenej vojny,“ povedal bývalý úradník. „Veľkosť, rozsah a čiastočne skryté charakteristiky nového zariadenia naznačujú, že nahradí komplex v Západných horách ako hlavné vojnové veliteľské zariadenie.
„Čínski predstavitelia možno usudzujú, že nové zariadenie im zaistí väčšiu bezpečnosť proti americkej munícii typu ‚bunker buster‘, a dokonca aj proti jadrovým zbraniam,“ dodal bývalý spravodajský predstaviteľ. „Môže tiež zahŕňať pokročilejšiu a bezpečnejšiu komunikáciu a mať priestor na rozšírenie kapacít a misií čínskej armády.“
Jeden z čínskych výskumníkov oboznámený s obrázkami uviedol, že lokalita má „všetky znaky citlivého vojenského zariadenia“ vrátane silne vystuženého betónu a hlbokých podzemných tunelov. „Je takmer desaťkrát väčší ako Pentagón, čo zodpovedá ambíciám Si Ťin-pchinga prekonať Spojené štáty,“ povedal výskumník. „Táto pevnosť slúži len na jeden účel: ako bunker súdneho dňa pre čoraz sofistikovanejšiu a schopnejšiu čínsku armádu.“
Oveľa väčší ako bežný tábor
Výstavba tohto miesta prebieha v rámci niekoľkoročnej prestavby západného predmestia Pekingu. Na internete sa však v Číne objavili špekulácie o tom, prečo sa domy v oblasti Čching-lung-chu zrovnali so zemou. V jednom z príspevkov na Baidu Zhidao, ktorý je čínskou obdobou vyhľadávača Quora, jeden používateľ uviedol: „Chystajú sa v Čching-lung-chu postaviť čínsky Pentagón?“
Dvaja ľudia blízki taiwanskému ministerstvu obrany tiež uviedli, že Ľudová oslobodzovacia armáda zrejme buduje nové veliteľské centrum, hoci niektorí odborníci spochybnili, či je táto oblasť vhodná na podzemné bunkre.
„Rozloha pozemku je oveľa väčšia ako bežný vojenský tábor a vojenská škola, takže sa dá len predpokladať, že ide o miesto pre administratívnu organizáciu alebo veľkú výcvikovú základňu,“ povedal Hsu Jen-či, výskumník z think-tanku Council on Strategic and Wargaming Studies v Tchaj-peji, aktuality.sk
X X X
Ľudia v lekárňach stále pýtajú obľúbený liek na žlčník, je ale nedostupný. Dokedy sa očakáva výpadok?
Liek Cholagol patrí medzi unikátne prípravky na podporu správnej funkcie žlčníka a žlčových ciest, od roku 2022 je však nedostupný.
Ukážeme vám laparoskopické odstránenie žlčníka. Zákrok bol komplikovanejší, ako chirurg očakával. Ako dopadla operácia?
„Cholagol je unikátny svojím zložením. Obsahuje silice a výťažky z bylín s protizápalovými, dezinfekčnými a laxatívnymi účinkami. Navyše je prírodný. Bohužiaľ nemá priamu alternatívu. Pacienti sa naň v našej poradni často pýtajú, pretože im dlhodobo pomáhal a nevedia, čím ho nahradiť,“ vysvetľuje Mgr. Pavla Horáková, vedúca online poradne MojaLekáreň.sk.
Cholagol sa odporúča pri cholelitiáze (žlčníkových kameňoch), chronickej cholecystitíde (zápale žlčníka) a pri stavoch po operáciách žlčových ciest spojených s dyspepsiou. Ako možné alternatívy farmaceuti z MojaLekáreň.sk odporúčajú prípravky Febichol a Isochol, ktorých použitie závisí na konkrétnych zdravotných problémoch. „Febichol je odvodený od kurkumy, ktorá je i jednou z hlavných zložiek Cholagolu. Uvoľňuje žlč, podporuje jej tvorbu a zlepšuje toleranciu tučných jedál. Je ideálny napríklad po hepatitíde alebo odstránení žlčníka. Naopak Isochol tlmí kŕče a vedľajším účinkom podporuje vylučovanie žlče,“ dopĺňa Mgr. Horáková.
Cholagol je na slovenskom trhu nedostupný od januára 2022, výpadok sa očakáva až do augusta 2025. Odborníci však zdôrazňujú, že výpadok Cholagolu by nemal predstavovať zásadnú hrozbu pre pacientov. „Cholagol je síce jedinečný, ale jeho indikácie dokážu pokryť i spomínané alternatívy,“ hovorí Pavla Horáková. Zároveň odporúča, aby pacienti svoje ťažkosti konzultovali s lekárom alebo využili odborné poradenstvo lekárnikov, napríklad prostredníctvom online platformy MojaLekáreň.sk./agentury/
X X X
Riaditeľ SHMÚ Vasil Penev končí vo funkcii
Slovenský hydrometeorologický ústav dočasne povedie Ivana Herkel.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) bude mať nové vedenie. Vo funkcii generálneho riaditeľa k piatku končí Vasil Penev. SHMÚ od soboty (1. 2.) dočasne povedie Ivana Herkel. TASR o tom informovali z tlačového oddelenia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Ivana Herkel doteraz pracovala ako riaditeľka úseku ekonomiky SHMÚ. „Pracuje v SHMÚ ako zdatná manažérka a do riadneho vymenovania nového vedenia, ktoré vzíde z výberového konania, budeme spolupracovať najmä na technickej modernizácii SHMÚ, ktorá je veľkou výzvou a zároveň príležitosťou,“ skonštatoval šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS).
Taraba zároveň poďakoval Penevovi za doterajšiu spoluprácu. Ocenil jeho zásluhu na riešení problémov, ktoré podľa slov ministra zanechalo predošlé vedenie najmä v oblasti nezvládnutej implementácie informačných systémov, aktuality.sk