Americký prezident Donald Trump chce Irán odradiť od získania jadrových zbraní, zatiaľ preferuje rokovania, rozhodnutie o prípadnej vojenskej akcii padne v priebehu dvoch týždňov. Americký prezident Donald Trump sa o vojenskom útoku na Irán rozhodne v priebehu najbližších dvoch týždňov, hoci stále preferuje možnosť diplomatického urovnania situácie. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, píše TASR podľa správ agentúr AP, AFP a Reuters a televízie Sky News.
„Na základe skutočnosti, že existuje veľká šanca na rokovania s Iránom, ktoré sa môžu, ale aj nemusia uskutočniť v blízkej budúcnosti, sa v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov rozhodnem, či to spravím alebo nie,“ citovala Leavittová vyhlásenie prezidenta Trumpa.
Pevná pozícia
Podľa hovorkyne Bieleho domu „nemôže nikoho prekvapiť“ Trumpov názor, že by Irán v žiadnom prípade nemal získať jadrové zbrane. „Celý svet je na prezidentovej strane. Takmer celé ľudstvo, okrem samotného iránskeho teroristického režimu, s tým súhlasí,“ odpovedala Leavittová na otázku, aké má očakávania od zajtrajšieho stretnutia európskych ministrov zahraničia s iránskym rezortným partnerom. Hovorkyňa Bieleho domu dodala, že sa Trump „nebojí použiť silu, ak to bude nutné“, ale preferuje radšej diplomaciu.
Biely dom má za to, že by Irán zvládol vyprodukovať jadrovú bombu v priebehu niekoľkých týždňov. „Irán má všetko potrebné na získanie jadrovej zbrane. Potrebuje už len rozhodnutie najvyššieho vodcu. Dokončenie výroby tejto zbrane by trvalo niekoľko týždňov,“ vyhlásila Leavittová.
Napätie medzi Iránom a Izraelom
Teherán izraelské útoky opätuje už siedmy deň, pričom iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí odmietol potenciálne rokovania s Washingtonom a varoval, že ak Spojené štáty zaútočia na Irán, „bezpochyby utrpia nenapraviteľnú ujmu“.
Americký prezident Donald Trump predtým vyhlásil, že s Iránom mu „došla trpezlivosť“, avšak zdôraznil, že nikdy nie je neskoro na rokovania. Izraelského premiéra Bejanmina Netanjahua podľa vlastných slov povzbudil, aby v útokoch pokračoval. Irán označil ako úplne bezbranný a bez prostriedkov protivzdušnej obrany.
Trump zároveň v stredu nepotvrdil, ani nevyvrátil, či sa ozbrojené sily Spojených štátov pridajú k izraelským útokom na ciele v Iráne. „Môžem to urobiť, nemusím to urobiť. Nikto nevie, čo urobím,“ povedal novinárom, aktuality.sk
X X X
Summit Aliancie. NATO chce viac peňazí na obranu, Španielsko sa búri
Akýkoľvek cieľ NATO zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP by bol pre Španielsko „nerozumný“. Vo štvrtok to pred summitom Aliancie uviedol španielsky premiér Pedro Sánchez.
„Pre Španielsko by záväzok k päťpercentnému cieľu (na obranu) bol nielen nerozumný, ale aj kontraproduktívny,“ uviedol Sánchez v liste šéfovi NATO Markovi Ruttemu.
Budúci týždeň sa v Haagu uskutoční summit Aliancie, na ktorom generálny tajomník NATO Mark Rutte chce presvedčiť hlavy členských štátov a vlád, aby sa zaviazali vynakladať v budúcnosti na obranu najmenej 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP dávali na infraštruktúru, ktorá súvisí s obranou.
Tým by sa viac ako zdvojnásobil súčasný záväzok výdavkov vo výške dve percentá HDP. Rutte však zatiaľ nepredostrel nijaký časový plán takéhoto zvyšovania./agentury/
X X X
Európsky parlament zakladá pracovnú skupinu na preverovanie financovania mimovládnych organizácií z fondov EÚ
Pravicové strany presadili nový mechanizmus kontroly financovania mimovládnych organizácii. Skupina sa zameria na zmluvy grantov a ich vplyv na legislatívu zelených zákonov.
Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok rozhodla o zriadení novej pracovnej skupiny. Bude preverovať financovanie mimovládnych organizácií (MVO) a ďalších entít z prostriedkov Európskej únie. Podľa portálu Politico ide o víťazstvo pravicových politických skupín v EP, ktoré dlhodobo volajú po väčšej kontrole nad činnosťou týchto organizácií, informuje TASR.
Za návrhom stoja pravicové frakcie
Návrh predložila najsilnejšia europarlamentná frakcia, Európska ľudová strana (EPP), a podporila ho aj frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a frakcia Patrioti pre Európu (PfE). Proti návrhu sa postavila stredoľavicová skupina Socialistov a demokratov (S&D), liberálna frakcia Obnovme Európu (RE), Zelení a Ľavica, píše portál.
Pravicoví europoslanci podľa portálu Euractiv.com požadujú ďalšie vyšetrovanie, či niektoré skupiny občianskej spoločnosti dostali od Európskej komisie (EK) finančné prostriedky na lobovanie u poslancov EP v prospech zelených zákonov.
Výsledok hlasovania podľa Politica odráža aj posun EPP smerom k pravicovým stranám, pričom sa odkláňa od tradičnej centristickej spolupráce, ktorá dlho dominovala európskej politike.
„Už dlho tvrdíme, že sa nerobí dosť pre zabezpečenie transparentnosti financovania mimovládnych organizácií,“ povedal vo štvrtok Tomáš Zdechovský, europoslanec z Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT) z EPP. Pracovná skupina bude podľa frakcie podrobne skúmať zmluvy o poskytnutí grantov.
Pracovná skupina je orgán zriadený ad hoc v rámci výboru (v tomto prípade to bude CONT, pozn. TASR), ktorý už má na starosti kontrolu nakladania s rozpočtom zo strany EK., aktualitysk
X X X
Rusko: Ak zomrie ruský vojak, rodina zbohatne
V Rusku začal prekvitať „obchod so smrťou“. Straty ruskej armády na ukrajinskom fronte sú také vysoké, že každý mesiac potrebuje naverbovať 30- až 40-tisíc vojakov. Z prieskumov pritom vyplýva, že to rodinám príliš neprekáža – až 40 percent Rusov by podporilo, aby ich príbuzný či blízky priateľ narukoval. Ako je to možné? Šéf Kremľa Vladimir Putin si ich jednoducho kupuje. Rodina, ktorej člen padne vo vojne, dostane neraz vyššie odškodné, ako by dotyčný v živote zarobil.
Za ruského vojaka, ktorý padne na Ukrajine, dostane jeho rodina vysoké odškodnenie.
Presný počet ruských vojakov, ktorí zahynuli na Ukrajine, nie je známy, ale podľa odhadov britskej stanice BBC a nezávislého ruského portálu Mediazona je ich už asi 112-tisíc.
Kremeľ straty potrebuje nahradiť, no zároveň musí postupovať tak, aby sa obyvateľstvo priveľmi nebúrilo. Istú úlohu zohráva, samozrejme, propaganda i hrozba trestu v autokratickom režime, ale osvedčeným prostriedkom, ktorý Putin využíva, sú peniaze.
Ukrajina predvádza chirurgické údery: Padol najnovší ruský radar. Drony neodolali ani systému Grad
Ako pre britský týždenník Economist vysvetlil vojenský analytik Aleksandr Golts zo Štokholmského centra pre východoeurópske štúdie (SCEEUS), väčšina ruských vojakov pochádza z chudobných krajov a odľahlých regiónov, kde je životná úroveň oveľa horšia ako vo veľkomestách.
Teraz sa však i tam začína prejavovať nezvyčajný blahobyt. Na vidieku a v malých mestách – všade tam, kde armáda naberá veľa regrútov – vidno nové alebo zrekonštruované domy, moderné autá alebo tam otvárajú fitnescentrá.
Kde na to ľudia berú? Zo štedrého odškodnenia za svojich mŕtvych, odpovedá Golts. Ruský ekonóm Viačeslav Inozemcev to ironicky pomenoval „deathonomics“ (z anglických slov death – smrť a economics – ekonomika).
Vojnová mašinéria je postavená na tom, aby bola služba v uniforme pre Rusov atraktívna. Ako uviedol Economist, už len za vstup do armády dostávali koncom minulého roka asi 1,19 milióna rubľov (v prepočte vyše 13-tisíc eur).
Ich mesačný žold vychádza na 3 220 až 4 780 eur, čo je tiež nadštandardný príjem, niekedy až päťkrát väčší ako mzda obyčajného Rusa.
Prvý úder svojho druhu: Ukrajinci Putinovi na Sibíri zničili bombardéry za miliardy dolárov
Na porovnanie: priemerný hrubý plat v Rusku dosiahol vlani 87 950 rubľov (971 eur). Aj tento údaj však do značnej miery skresľuje, pretože kým v Moskve alebo v Petrohrade ľudia zarábajú výrazne viac – aj 100-tisíc rubľov (asi 1 100 eur), v zaostalejších regiónoch severnej a východnej Sibíri, na Kaukaze, Čukotke či v Jakutsku sú platy často iba na úrovni 40– až 50-tisíc rubľov (440 až 550 eur), na Kamčatke či v Amurskej oblasti dokonca ešte menej.
Pomerne vysoká je aj kompenzácia za smrť v boji. Ak vojak na ukrajinskom fronte padne, čo však treba spoľahlivo preukázať, jeho pozostalí dostanú odškodné od 11 do 20 miliónov rubľov, teda od 121-tisíc do takmer 221-tisíc eur.
To sú na ruské pomery, kde napríklad základný model auta Lada Granta vyjde na 7 000 až 8 000 eur, veľmi slušné peniaze. Ako preto s nádychom cynizmu hovorí Inozemcev, Rus, ktorý rok bojuje proti Ukrajine a potom ho tam zabijú, pre rodinu „zarobí“ viac, ako keby celý život pracoval.
V minulosti vyvolala rozruch aj istá maklérka, ktorá na sociálnych sieťach mladým Ruskám radila, ako sa najľahšie dostanú k vlastnému bytu.
„Nájdite si muža, ktorý bojuje v špeciálnej vojenskej operácii. Ak zomrie, dostanete osem miliónov,“ napísala. Po kritike ruských úradov status zmazala a za výrok sa ospravedlnila, no jej slová vystihli to, o čom ostatní mlčia – že na smrti vojakov sa dá i zarobiť./agentury/
X X X
Fico chcel cestovať za kancelárom Merzom. Termín nedostal, je v kúte, vraví analytik pôsobiaci v Nemecku
Robert Fico sa pokúšal vybaviť schôdzku s kancelárom Friedrichom Merzom ešte pred najbližšou Európskou radou. V tom však nepochodil, vraví v rozhovore pre Aktuality slovenský výskumník Milan Nič, ktorý pôsobí v Nemecku.
Keď čerstvý nemecký kancelár Friedrich Merz odkázal Maďarsku a Slovensku, že Únia sa nevyhne konfliktu s nimi, v tunajšom mediálnom prostredí to výrazne zarezonovalo. Premiér Fico kancelárovi vtedy odkázal, že Slovensko nie je „malý žiačik“, ktorého treba poučovať.
Portál Aktuality.sk sa preto rozprával s analytikom Milanom NIČOM pôsobiacim v Berlíne, ktorý pracuje v Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (Deutsche Gesellschaft für Auswärtige Politik, DGAP).
„Výrok Merza bol nešťastný a len tak hodený na novinársku otázku. Bola za tým však nervozita z nejasného postoja Bratislavy,“ vraví v Nič v rozhovore pre Aktuality.sk o slovách Friedricha Merza v nemeckej verejnoprávnej televízii, kde povedal, že ak sa súčasné postoje krajín nezmenia, nevyhne sa EÚ konfliktu s Maďarskom a Slovenskom. „Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny. A určite by mohlo dôjsť k jasnejším slovám a možno aj tvrdším konfliktom,“ hovoril nemecký kancelár pred niekoľkými týždňami.
Robert Fico mal pomerne pragmatický vzťah s bývalým nemeckých socialistickým kancelárom Olafom Scholzom. S tým súčasným, konzervatívcom Friedrichom Merzom, sa pomerne rýchlo dostal do verejnej hádky. Merz povedal, že ak sa súčasné postoje krajín nezmenia, EÚ sa nevyhne konfliktu s Maďarskom a Slovenskom. Na to mu premiér Fico odpovedal, že Slovensko nie je malý žiačik, ktorého treba poučovať. Ovplyvnilo to súčasný vzťah slovenskej a nemeckej vlády?
Verejná hádka bola z toho Merzovho vyjadrenia iba na Slovensku. Tu sa to vôbec neriešilo, nemecké médiá z tej televíznej debaty riešili iba výroky o Izraeli. To, čo povedal o Maďarsku, nebolo nič nové. Nóvum bolo, že k tomu pridal aj Slovensko. No bola to pomerne malá nuansa, ktorá sa v nemeckých médiách ďalej nerozoberala. Prestrelka bola z toho len u nás doma.
Ani nemecká vláda nereagovala na odpoveď Roberta Fica kancelárovi Merzovi?
Samozrejme, že nemecká vláda aj diplomati zaregistrovali, čo sa dialo. No bol to škandál len na Slovensku.
No už z tých slov Friedricha Merza vyplýva, že ten vzťah Nemecka k Slovensku a k nášmu premiérovi je iný a vyhranenejší, než bol predtým, za Olafa Scholza.
X X X
ČR uzatvára veľvyslanectvo v Teheráne, dôvodom je narastajúce napätie
Česká republika zastavuje činnosť ambasády v Iránskom Teheráne. Toto dočasné opatrenie súvisí s konfliktom medzi Iránom a Izraelom a bezpečnostnými obavami.
Česká republika dočasne uzavrie svoje veľvyslanectvo v Teheráne z bezpečnostných dôvodov vzhľadom na konflikt medzi Iránom a Izraelom. Oznámilo to vo štvrtok české ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR s odvolaním sa na tlačovú správu rezortu.
Podľa vyjadrenia o dočasnom prerušení prevádzky zastupiteľského úradu ČR v iránskom hlavnom meste rozhodol minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Opatrenie zostane v platnosti do odvolania.
České ministerstvo zároveň odporučilo občanom ČR a ich rodinným príslušníkom, aby sa v prípade potreby konzulárnej pomoci na území Iránu obrátili na núdzovú linku rezortu, aktuality.sk
X X X
Raketa dopadla blízko budovy EÚ v Tel Avive, zamestnanci sú v bezpečí
Diplomacia apeluje na zdržanlivosť a riešenie situácie rozhovormi. Vo štvrtok poobede dopadla raketa v blízkosti budovy delegácie Európskej únie (EÚ) v izraelskom Tel Avive. Pri incidente sa nikto nezranil a všetci jej zamestnanci sú v bezpečí, píše TASR podľa správy portálu Euronews.
Pôvod rakety nebol bezprostredne zrejmý, no predpokladá sa, že bola vypálená z Iránu. Budova delegácie je od miesta dopadu vzdialená približne 400 až 500 metrov. V tejto telavivskej štvrti sa nachádza viacero veľvyslanectiev, napríklad Spojeného kráľovstva, Rakúska, Holandska či Belgicka.
K incidentu došlo len deň pred tým, ako má šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová údajne odcestovať do švajčiarskej Ženevy na rokovania s predstaviteľmi Iránu. Kallasová opakovane vyzvala Izrael a Irán, aby zachovali „maximálnu zdržanlivosť“ a usilovali sa o diplomatické urovnanie konfliktu, aktuality.sk
X X X
Domácnosti môžu výrazne ušetriť na elektrine. ÚRSO odporúča variť a prať v „lacnejších“ hodinách
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) analyzuje možnosti zavedenia dynamických cien elektriny, ktoré by sa odvíjali od vývoja na dennom trhu. Cieľom je motivovať domácnosti, aby presúvali svoju spotrebu do hodín, keď je elektrina lacnejšia, a tým dosiahli úspory.
Úrad tým reaguje na požiadavky Európskej únie, zároveň však zdôrazňuje potrebu zohľadniť slovenské podmienky. „Sme suverénny štát a zároveň plnohodnotný člen EÚ, ktorý k reguláciám pristupuje pragmaticky a zodpovedne,“ uviedol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík. Dodal, že systém založený na spotovej cene už dnes umožňuje spravodlivejšie nastavenie cien pre domácnosti, pričom úrad chce túto filozofiu posunúť ďalej.
Kľúčovým predpokladom pre využitie dynamických cien je zapojenie domácností do systému inteligentného merania (IMS). ÚRSO si chce, aby v budúcnosti prevažná časť spotreby domácností prebiehala v lacnejších hodinách, čo zároveň zníži záťaž siete a celkové náklady. „Momentálne komplexne analyzujeme možnosti trhu. Rozhodujeme s rešpektom k európskym pravidlám, ale predovšetkým v súlade s potrebami slovenských domácností,“ uzavrel Holjenčík.
Ak chcú domácnosti využiť výhody lacnejšej elektriny počas dňa, musia mať zmluvu s dodávateľom na produkt s dynamickým (spotovým) oceňovaním a nainštalovaný inteligentný merač (IMS). Ceny elektriny sa pri tomto type zmluvy menia každú hodinu podľa vývoja na burze a zverejňujú sa deň vopred, napríklad na stránke OKTE.sk. Domácnosti si tak môžu sledovať, kedy je elektrina najlacnejšia, a plánovať spotrebu – napríklad pranie či varenie – do výhodnejších hodín, čím môžu znížiť svoje náklady./agentury/
X X X
Geissenovci prosia o pomoc. Zverejnili desivé zábery z noci, kedy ich prepadli agresívni lupiči
Jedna z najznámejších a najbohatších rodín sveta pred pár dňami prežila chvíle hrôzy a strachu. V ich vlastnom dome ich totiž prepadli a zranili lupiči. Teraz však zverejnili desivé zábery z kamerového systému a žiadajú fanúšikov o pomoc pri hľadaní týchto mužov.
Štyria ozbrojení muži sa v noci z nedele na pondelok vlámali do vily Geissenovcov neďaleko Saint-Tropez. V tom momente boli doma iba rodičia Carmen a Robert, pričom ležali na gauči a pozerali film na Netflixe. Vtedy do obývačky vtrhli štyria ozbrojení muži a došlo k potýčke. Carmen pritom porezali krk a Robertovi zlomili rebro.
„Všetci štyria na nás kričali po francúzsky a strhli nám šperky. Kričali na nás, aby sme im povedali kód od trezoru. Snažil som sa ich presvedčiť, že ho nepoznáme, pretože dom bol len prenajatý,“ opísal Robert nemeckému portálu Bild.
Celé to trvalo asi 45 minút. Jeden z páchateľov držal Carmen a Roberta v zajatí a zvyšní traja sa prechádzali po dome a zberali všetko, čo našli. Potom zmizli a Geissenovcov nechali v dome – zranených a v úplnom šoku. Šesťdesiatničku potom museli ošetriť lekári v nemocnici, čo opísala aj na svojom Instagrame.
„To, čo sa stalo, sa nedá vyjadriť slovami. Bol to šok, zemetrasenie, ktoré otriaslo mojím vnútrom. Teraz sa pre mňa len začína dlhá cesta k spracovaniu tejto situácie. Prosím, pochopte – potrebujem trochu času. Aj keď sa často zdám byť silná, aj keď som sa naučila vyrovnať s mnohými vecami, takéto veci vás nenechajú bez ujmy,“ prihovorila sa fanúšikom, ktorým poďakovala za podporu.
Na videu, ktoré Carmen zverejnila, vidno, ako lekári ošetrujú jej hlbokú reznú ranu pod bradou. Na sociálnej sieti rovnako pred pár hodinami publikovala hrozivé zábery z kamerových záznamov. Vidno na nich, ako to celé prebehlo.
„Tu si môžete pozrieť video, na ktorom štyria ozbrojení muži uprostred noci vtrhnú do našej obývačky. Lúpež, nie film. Brutálna realita. Podarilo sa mi strhnúť im jednu masku – a napriek tomu niektorí v Nemecku tvrdia, že sme to celé zinscenovali. Ako hlboko musíte klesnúť, aby ste niečo také spravili? Bola som zranená, môj manžel má zlomené rebro. Nie, nepotrebujeme ľútosť. Žiadne peniaze. Máme ich dosť. Potrebujeme spravodlivosť. Možno niekto rozpozná týchto zbabelých páchateľov. Možno nám niekto pomôže. Nevzdávame sa. A nebudeme mlčať,“ uviedla blondínka. V ďalšom príspevku tiež ukázala tvár jedného z lupičov./agentury/
X X X
Milan Ondrík vstupuje do klietky: veľkofilm Bojovník z prostredia MMA spojí silný príbeh a autentické zábery
Od tohtoročného marca vzniká v Česku a na Slovensku celovečerný hraný film Bojovník z prostredia MMA. V hlavných úlohách ambicióznej snímky sa predstavia Milan Ondrík, Hana Vagnerová, Eliška Balzerová, Martin Finger, Ján Jackuliak či Pavel Rímský, režisérmi sú Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška. Dráma s výrazným rozpočtom takmer 3 milióny eur sa bude nakrúcať až do konca tohto roka, premiéra v kinách je naplánovaná na august 2026.
Obrovský komparz filmu v počte viac ako 25-tisíc divákov tvorili aj návštevníci sobotného zápasu o titul najväčšej legendy česko-slovenskej bojovej scény, v ktorom proti sebe nastúpili Karlos Vémola a Attila Végh. Práve počas veľkolepého finále na štadióne Eden, plného infarktových momentov, z ktorých napokon vyšiel víťazne český „Terminátor“, vznikli jedinečné filmové zábery. „Takúto kulisu český film ešte nezažil. Najlepšia karta v histórii Oktagonu, desaťtisíce divákov a napätie, ktoré by sa dalo krájať – toto bola filmová scéna, na ktorú sa nezabúda,“ teší sa producent a jeden z režisérov Vojtěch Frič z love.FRAME.
Nič nedáva také údery ako život. Film Bojovník, s príbehom vyslúžilého zápasníka, ktorého okolnosti prinútia vrátiť sa späť, sľubuje drsnú a silnú drámu plnú emócií. Od legendárneho filmu Päste v tme u nás navyše nevznikla žiadna snímka s podobnou tematikou. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre českého diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ hovorí druhý z režisérov Tomáš Dianiška.
Spolu so silným príbehom chcú tvorcovia priniesť na veľké plátna aj maximálnu autentickosť. Koproducentom filmu je preto organizácia Oktagon. „Vstup Oktagonu do hraného filmu je pre nás míľnikom. Veríme, že táto spolupráca môže priniesť niečo výnimočné nielen pre náš šport, ale aj pre športových fanúšikov všeobecne. Ak sa má takýto film nakrútiť, Oktagon pri tom jednoducho nesmie chýbať,“ ozrejmuje Ondřej Novotný, spoluzakladateľ a promotér Oktagonu.
Vďaka spojeniu s jednotkou medzi európskymi MMA organizáciami sa navyše pred kamerou objaví aj množstvo skutočných zápasníkov. „Spojenie so značkou Oktagon zaručuje filmu výnimočnú autentickosť – od scenára až po samotné vizuály. Spolupráca s Oktagonom nám umožňuje prístup k prostrediu, ľuďom, detailom aj atmosfére, ktorú by inak bolo možné len ťažko vierohodne napodobniť. Pre nás ako filmových tvorcov je to obrovská výhoda,“ vysvetľuje Martin Palán, producent Bontonfilm Studios. „Chceme byť však pravdiví v každom momente, samotný príbeh je pre nás rovnako dôležitý, ak nie ešte dôležitejší, než športové sekvencie,“ dodáva Vojtěch Frič. „Aby sme v príbehu mali tie emócie, ktoré potrebujeme, vybrali sme skvelých hercov do hlavných aj vedľajších úloh.“
Predstaviteľ hlavnej úlohy Milan Ondrík sa príprave na rolu venuje už od minulého leta, náročné tréningy a prípravu absolvuje priebežne počas celého ročného nakrúcania. Prvá dáma českého filmu Eliška Balzerová, ktorá hrala aj v spomínanom filme Päste v tme, prekvapila tvorcov detailným prístupom k svojej postave. „Eliška Balzerová vytvorila pre svoju postavu celý životný príbeh, aby ju lepšie pochopila – ponorila sa do jej minulosti a dala jej vrstvy, v ktoré sme ani nedúfali,“ hovorí Tomáš Dianiška z režisérskeho dua a s úsmevom spomína na moment z nakrúcania, ktorý sa týka herca Pavla Rímského.
„Keď naši bojovníci z komparzu prvýkrát začuli na pľaci hlas herca Pavla Rímského, ktorý u nás dabuje Sylvestera Stalloneho alias Rockyho, okamžite stíchli a postavili sa do pozoru. Bolo to ako kúzlo – zrazu tam bol Rocky. To sú tie momenty, ktoré chceme dostať do filmu.“
Film Bojovník vzniká v koprodukcii love.FRAME, Bontonfilm Studios a Oktagon. Distribútorom je Bontonfilm. Premiéra v kinách je naplánovaná na august 2026.
Réžia: Vojtěch Frič, Tomáš Dianiška, Scenár: Tomáš Dušička, Vojtěch Frič, Tomáš Dianiška, Dramaturg: Vít Poláček. aktuality.sk
X X X
Zamestnanci Ecco v Martine štrajkovali za vyššie odstupné, firma ich požiadavky odmieta
MARTIN: Viac ako 600 zamestnancov príde o prácu v martinskej továrni na výrobu obuvi Ecco Slovakia, dnes (17. júna) zamestnanci prerušili výrobu a pridali sa k dvojhodinovému výstražnému štrajku. Reagovali na rozhodnutie spoločnosti ukončiť výrobu počas leta, čo povedie k strate zamestnania pre 643 pracovníkov.
Odborári požadujú od zamestnávateľa vyplatenie mimoriadneho odstupného, no firma tieto požiadavky odmieta.
Alena Janigová a Katarína Slobodníková v závode pracovali 15 rokov. „Zaujímali sme sa o prácu aj v iných firmách, ale finančne to nie je dobré. Problémom je aj pracovný čas. Máme pár rokov do dôchodku a je to pre nás veľký problém. Je to šesťsto ľudí naraz, ktorí prídu o prácu, dozvedeli sme sa to z jedného dňa na druhý,“ povedali. Obe sa zhodujú na tom, že v regióne si pravdepodobne nenájdu zamestnanie s podobnými pracovnými podmienkami a platom.
Prepúšťanie zasiahne celý región
Podporiť svojich kolegov prišla aj bývalá zamestnankyňa Petronela, ktorá v Ecco odpracovala takmer štrnásť rokov. „S manželom sme si našli prácu inde, takže sme využili možnosť odísť s odstupným. Ak by firma nekončila, určite by sme neodchádzali.“ Nájsť si nové miesto nebolo jednoduché. „Životopisov sme rozoslali veľmi veľa a nakoniec sa ozvala iba jedna firma. Momentálne je veľký problém sa zamestnať,“ dodala. Prepúšťanie zasiahne celý región.
Podporiť štrajkujúcich zamestnancov Ecco prišli do Martina aj odborári z trnavského Peugeotu. „Veľká zahraničná firma s obrovským kapitálom končí svoju existenciu a kapitál sa odlieva odtiaľto celé roky preč,“ povedal Martin Tesár, podpredseda odborov OZ Kovo Stellantis., aktuality.sk
X X X
Prezident Pellegrini: So Slovinskom sa zhodujeme v pohľade na obranné výdavky
Peter Pellegrini a Nataša Pircová Musarová zdôraznili dôležitosť duálneho využitia obranných výdavkov a spoločné prepojenie medzi Slovenskom a Slovinskom v logistike a hospodárstve.
So Slovinskom nachádzame prienik aj v zbrojárskom priemysle. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini v spoločnom vyhlásení s prezidentkou Slovinska Natašou Pircovou Musarovou v prístave Koper. Obaja sa zhodli, že obranné výdavky by mali smerovať prednostne do projektov duálneho využitia. Pircová Musarová si myslí, že zvýšené výdavky na obranu by nemali ísť na úkor sociálneho štátu.
„Nie je jednoduché prijať rozhodnutie o skokovom navýšení výdavkov na zbrojenie v čase, keď musíme konsolidovať verejné financie, znižovať dlh a deficit. A preto je dôležité, aby sme si sami zodpovedali na otázku, či naše dve krajiny sú pripravené v prípade nejakej hrozby dostatočne brániť územnú celistvosť našich obyvateľov. Aby sme posilňovali naše ozbrojené sily a hlavne infraštruktúru preto, lebo to potrebujeme my, nie preto, že nám to niekto prikazuje,“ povedal Pellegrini.
Pellegrini: Vlády by sa mali rozhodnúť samostatne
Prezident zároveň vyjadril presvedčenie, že diskusia o výdavkoch na obranyschopnosť sa na Slovensku podarí udržať v pragmatickej rovine, bez zneužívania v politickom boji. Jednotlivé vlády by sa podľa neho mali rozhodnúť samostatne, ako k zvyšovaniu výdavkov pristúpia. „Pre Slovensko je dôležité teraz investovať do nemocníc, nových železníc, nových ciest, jednoducho do infraštruktúry, ktorá v mierových časoch môže slúžiť všetkým obyvateľom Slovenska a až potom pristúpiť k nejakému ďalšiemu navyšovaniu výdavkov na zbrojenie,“ poznamenal.
Prezidentka Pircová Musarová pripomenula, že slovinský parlament sa zaviazal zvýšiť výdavky na obranu do roku 2030 na tri percentá HDP, pričom momentálne krajina investuje približne 1,53 percenta.
Pellegrini aj Musarová zdôrazňujú význam prístavu Koper
Obaja sa vo vyhláseniach zhodli, že prístav Koper má nielen hospodársky, ale aj obranno-strategický význam pre európsky región a NATO. Podporujú jeho ďalšie rozšírenie a lepšie železničné prepojenie, ktoré zvýši kapacitu a logistické možnosti pre Slovensko aj EÚ. Pircová Musarová pripomenula, že obe krajiny majú silný automobilový a technologický priemysel, ktorý sa už prispôsobuje zelenej a digitálnej transformácii. Ako pripomenula, prístav Koper je už teraz pre slovenskú ekonomiku námorným oknom do sveta.
Pellegrirni ocenil investíciu Slovinska do druhej železničnej koľaje pri prístave Koper, ktorá podľa neho zlepší prístup Slovenska k moru a zdvojnásobí kapacitu pre dovoz a vývoz tovaru.
Spoluprácu medzi krajinami je podľa slovinskej prezidentky možné posilniť pomocou nových logistických prepojení, inteligentných riešení a lepšej integrácie dopravných systémov. Pellegrini ozrejmil, že na Slovensku sa dobudováva nová automobilka Volvo, ktorá môže byť príležitosťou pre slovinské firmy zapojiť sa do dodávateľského reťazca. Významnú obojstrannú spoluprácu vidí aj v papierenskom priemysle, najmä prostredníctvom spoločnosti Paloma, kde slovenský investor plánuje ďalšie rozsiahle investície, aktuality.sk
X X X
Lotyši zakázali Rusom a Bierolurom nákup nehnuteľností
Riga rozhodla o obmedzení vlastníctva nehnuteľností pre Rusov a Bielorusov v Lotyšsku. Cieľom je znížiť možnosť hybridného vplyvu na krajinu.
Lotyšský parlament schválil návrh zákona, ktorý zakazuje ruským a bieloruským občanom nákup nehnuteľností v krajine. Zákaz sa vzťahuje aj na právnické osoby so sídlom v dvoch susedných krajinách. TASR o tom píše podľa agentúry DPA.
Vláda toto opatrenie odôvodnila zdôraznením hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti demokratickým nezávislým štátom podporujúcim Ukrajinu. Nadobúdanie nehnuteľností v iných krajinách považuje Riga za nástroj ruského vplyvu a súčasť hybridnej vojny.
Hybridná vojna a vplyv
Rusko tiež využilo prítomnosť ruskojazyčných občanov v zahraničí ako zámienku na vojnu a ospravedlňovalo svoje vojenské akcie ochranou svojich občanov, uvádza sa vo vyhlásení parlamentu.
Lotyšsko má pozemnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom a na jeho území žije veľká ruskojazyčná menšina. Členská krajina EÚ a NATO sa cíti ohrozená Moskvou najmä po ruskej invázii na Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi. V dôsledku invázie vláda v Rige už do značnej miery pozastavila vydávanie víz a povolení na pobyt pre ruských občanov, aktuality.sk
X X X
Razia na Jaroslava Naďa: všetkých 8 zadržaných prepustili, zrejme nikoho neobvinili
Okolo prípadu podozrenia, že pri darovaní munície Ukrajine za bývalej vlády boli zneužité peniaze, je veľké ticho.
Bývalý minister obrany Jaroslav Naď napokon nie je jediný, kto po stredajšej policajnej razii na podozrivých zo zneužitia európskych miliónov pri darovaní munície Ukrajine, zostáva na slobode. Policajti už prepustili aj všetkých osem zadržaných ľudí.
„Zadržané osoby boli ihneď po vykonaní plánovaných vyšetrovacích opatrení prepustené na slobodu,“ potvrdila pre Aktuality.sk hovorkyňa Európskej prokuratúry Paula Telo Alves.
Ako je známe, policajti sa pokúsili aj o zadržanie bývalého šéfa rezortu obrany Naďa, ale ten je mimo Slovenska. Okrem neho však predviedli osem ľudí, z toho štyroch štátnych úradníkov ministerstva obrany. Na výsluch predviedli bývalého šéfa štátnej spoločnosti Konštrukta Defense Alexandra Gurského a neskôr aj Petra Kozáka, bývalého generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva obrany. Ich advokát Peter Kubina ešte v ten istý deň neskoro popoludní informoval, že po výsluchu si ich policajti u seba nenechali. „Pred chvíľou boli obaja prepustení — bez akéhokoľvek obvinenia.“, aktuality.sk
X X X
Človek zo slovenskej tajnej služby pomohol gangstrovi Krejčířovi na úteku
Radovan Krejčíř unikol českým policajtom cez zadné dvere vily. Teraz expolicajt odhalil slovenské spojenie v jeho ďalšom putovaní pred mužmi zákona. Redakcia Aktuality.sk prináša výber investigatívnych článkov za uplynulý týždeň.
Je to presne dvadsať rokov, čo susedným Českom otriasol „najlegendárnejší“ (áno, písané v úvodzovkách) útek zločinca. Gangster Radovan Krejčíř možno zostal zaskočený, keď do jeho luxusného sídla 18. júna 2005 o jednej nadránom napochodovali príslušníci Útvaru rychlého nasazení. Akciu plánovali dlho, spočiatku išla hladko. V dome odpojili všetko, ešte aj vzduchový motorček akvária so žralokom stíchol. Bosa podsvetia zadržali, ale rýchlo sa spamätal.
Počas prehliadky jeho honosnej černošickej vily sa vôbec nesprával skrúšene. Zistil to novinár Jaroslav Kmenta, ktorý teraz detailne rozoberal zábery z domovej prehliadky aj Krejčířovho úteku. Najprv si pre problém s vypnutou počítačovou sieťou, pre ktorú nefungoval ani systém akvária, vypýtal mobil – aby mohol zavolať správcu domu, ktorý ho vedel nahodiť späť. Mobil si ale potom nechal, dokonca si vypýtal aj nabíjačku a veselo s ním telefonoval.
Napokon zasahujúcich policajtov obabral a strápnil. Jeden z nich sa totiž v závere zásahu vypýtal na toaletu, kam ho Krejčíř ochotne zaviedol. Prišla jeho chvíľa. Využil nepozornosť zasahujúcich, prezul si topánky, zrejme zobral kľúče a zmizol cez dvojité dvere, až sa napokon zadnou bránkou vyparil z areálu vily.
Novinár Kmenta si všimol zaujímavý detail.
„Dvaja prokurátori a policajní detektívi vraj pozerali na monitor, kde uvideli, ako Krejčíř vybieha po vonkajších schodoch rozsiahleho komplexu vily a tesne pred zadnou bránkou siahol do prístrešku pre niečo, čo tam mal pripravené,“ uviedol Kmenta vo svojom článku.
Dodnes sa nepodarilo zistiť, čo to presne bolo. Možno len kľúče od zadných dvierok, ktoré tam mohol mať schované. Na záberoch to ale nevyzeralo, že by Krejčíř bránku odomykal. Podľa ďalšej verzie odtiaľ vzal veci potrebné na útek – možno doklady, mobil či peniaze. To by znamenalo, že Krejčíř sa na útek počas prehliadky chystal a niekto ďalší, možno z jeho rodiny, mu tam mohol niečo pripraviť, aktuality.sk
X X X
Poslanca Progresívneho Slovenska si zavolali policajti. Riešia jeho výroky o haciende v Sebechleboch
Trestné oznámenie vníma ako tlak na umlčanie kritiky.
Poslanca z Progresívneho Slovenska (PS) Jána Hargaša predvolali na policajný výsluch. Muži zákona totiž riešia trestné oznámenie, podľa ktorého sa mal poslanec údajne dopustiť ohovárania, keď sa vyjadroval o haciende v Sebechleboch.
„Polícia nevyšetruje podozrivé financovanie a možné zneužitie eurofondov pri tomto projekte, ale mňa,” spresnil poslanec.
Trestné oznámenie súvisí s haciendou v Sebechleboch, na ktorú upozornil Denník N. Nehnuteľnosť mala slúžiť ako ubytovacie zariadenie pre turistov, na ktoré schválila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) v roku 2016 za vlády pod vedením Smeru dotáciu viac ako dva milióny. V skutočnosti sa ale nehnuteľnosť využívala na súkromné účely. Podľa zdroja Aktuality.sk podala trestné oznámenie osoba, ktorá má k nehnuteľnosti vzťah.
„Je zrejmé, že ľudia, ktorí roky benefitovali zo schém na PPA cez kauzy ako je Dobytkár, sú teraz nervózni, lebo pod verejným tlakom sa ukazuje, ako končili európske peniaze a nevedia to obhájiť ani na Slovensku, ani v Bruseli,” tvrdí strana.
Z trestného oznámenia podľa poslanca vyplýva, že niekomu v pozadí haciendy sa nepáčili jeho výroky. „Vypovedať som bol, nemám sa čoho báť. Na rozdiel od oligarchov Smeru, ktorým pri tejto kauze tečie do topánok,” povedal, aktuality.sk
X X X
Sociológ Dominik Želinský: skratky o „zakonšpirovanosti Slovákov” sú neproduktívne
„Slováci sú zmanipulovaný národ. Konšpiráciám a bludom veríme najviac na svete”. To je bežná interpretácia niektorých prieskumov, akú vídame v nadpisoch v médiách. Naozaj sme majstri sveta v konšpirovaní? Alebo je to skôr negativizmus a ďalší impulz pre sebabičovanie, ktoré je u nás tak obľúbené?
Veronika Frankovská v úvode podcastu rozoberá prieskum Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO), podľa ktorého Slováci veria v niektoré konšpiračné naratívy v podobnej miere ako Česi a v menšej miere ako Maďari alebo Bulhari.
V druhej časti hovorí sociológ Dominik Želinský o tom, že „sústrediť sa všeobecne na vieru v konšpiračné teórie je neproduktívne, pretože veľmi záleží na tom, aké konkrétne otázky vyberieme.”
V niektorých prieskumoch vychádza Slovensko v porovnaní s inými krajinami horšie, pri iných prieskumoch a iných otázkach vychádzame priemerne alebo lepšie. Podľa Želinského by sme sa o tom mali rozprávať podrobnejšie a viac rozlišovať jednotlivé otázky a to, v akom čase a kontexte sú skúmané.
Reči o tom, že Slováci majú „poddanskú mentalitu”, alebo že sme rurálny národ slúžia len ako výsmech niektorých elít voči časti spoluobčanov. Nepomáhajú nám pochopiť skutočné problémy, ktoré v spoločnosti máme, aktuality.sk
X X X
Prezident Pellegrini: So Slovinskom sa zhodujeme v pohľade na obranné výdavky
Peter Pellegrini a Nataša Pircová Musarová zdôraznili dôležitosť duálneho využitia obranných výdavkov a spoločné prepojenie medzi Slovenskom a Slovinskom v logistike a hospodárstve.
So Slovinskom nachádzame prienik aj v zbrojárskom priemysle. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini v spoločnom vyhlásení s prezidentkou Slovinska Natašou Pircovou Musarovou v prístave Koper. Obaja sa zhodli, že obranné výdavky by mali smerovať prednostne do projektov duálneho využitia. Pircová Musarová si myslí, že zvýšené výdavky na obranu by nemali ísť na úkor sociálneho štátu.
„Nie je jednoduché prijať rozhodnutie o skokovom navýšení výdavkov na zbrojenie v čase, keď musíme konsolidovať verejné financie, znižovať dlh a deficit. A preto je dôležité, aby sme si sami zodpovedali na otázku, či naše dve krajiny sú pripravené v prípade nejakej hrozby dostatočne brániť územnú celistvosť našich obyvateľov. Aby sme posilňovali naše ozbrojené sily a hlavne infraštruktúru preto, lebo to potrebujeme my, nie preto, že nám to niekto prikazuje,“ povedal Pellegrini.
Pellegrini: Vlády by sa mali rozhodnúť samostatne
Prezident zároveň vyjadril presvedčenie, že diskusia o výdavkoch na obranyschopnosť sa na Slovensku podarí udržať v pragmatickej rovine, bez zneužívania v politickom boji. Jednotlivé vlády by sa podľa neho mali rozhodnúť samostatne, ako k zvyšovaniu výdavkov pristúpia. „Pre Slovensko je dôležité teraz investovať do nemocníc, nových železníc, nových ciest, jednoducho do infraštruktúry, ktorá v mierových časoch môže slúžiť všetkým obyvateľom Slovenska a až potom pristúpiť k nejakému ďalšiemu navyšovaniu výdavkov na zbrojenie,“ poznamenal.
Prezidentka Pircová Musarová pripomenula, že slovinský parlament sa zaviazal zvýšiť výdavky na obranu do roku 2030 na tri percentá HDP, pričom momentálne krajina investuje približne 1,53 percenta.
Pellegrini aj Musarová zdôrazňujú význam prístavu Koper
Obaja sa vo vyhláseniach zhodli, že prístav Koper má nielen hospodársky, ale aj obranno-strategický význam pre európsky región a NATO. Podporujú jeho ďalšie rozšírenie a lepšie železničné prepojenie, ktoré zvýši kapacitu a logistické možnosti pre Slovensko aj EÚ. Pircová Musarová pripomenula, že obe krajiny majú silný automobilový a technologický priemysel, ktorý sa už prispôsobuje zelenej a digitálnej transformácii. Ako pripomenula, prístav Koper je už teraz pre slovenskú ekonomiku námorným oknom do sveta.
Pellegrirni ocenil investíciu Slovinska do druhej železničnej koľaje pri prístave Koper, ktorá podľa neho zlepší prístup Slovenska k moru a zdvojnásobí kapacitu pre dovoz a vývoz tovaru.
Spoluprácu medzi krajinami je podľa slovinskej prezidentky možné posilniť pomocou nových logistických prepojení, inteligentných riešení a lepšej integrácie dopravných systémov. Pellegrini ozrejmil, že na Slovensku sa dobudováva nová automobilka Volvo, ktorá môže byť príležitosťou pre slovinské firmy zapojiť sa do dodávateľského reťazca. Významnú obojstrannú spoluprácu vidí aj v papierenskom priemysle, najmä prostredníctvom spoločnosti Paloma, kde slovenský investor plánuje ďalšie rozsiahle investície, aktulity.sk
X X X
Izrael tvrdí, že zničil polovicu iránskych odpaľovacích zariadení
Benjamin Netanjahu tvrdí, že Izrael zničil polovicu iránskych raketových odpaľovacích zariadení. Vyzýva Spojené štáty na spoluprácu pri útokoch na iránsky jadrový program.
Izrael údajne zničil viac ako polovicu raketových odpaľovacích zariadení Iránu, povedal premiér Benjamin Netanjahu. Uvíta však akúkoľvek pomoc pri ich ničení, oznámil vo štvrtok v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu Kan, takmer týždeň po začatí útokov na ciele v Iráne. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a portálu Times of Israel (TOI).
„Útočíme na odpaľovacie zariadenia. Nezáleží na tom, koľko rakiet majú. Dôležité je, koľko odpaľovacích zariadení majú… Myslím, že sme už prekročili polovicu počtu odpaľovacích zariadení, ktoré majú,“ skonštatoval.
Pomoc od USA
Izraelský premiér zároveň vyhlásil, že jeho krajina je schopná zasiahnuť všetky iránske jadrové zariadenia, avšak uvíta akúkoľvek pomoc pri ich ničení.
Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre TOI povedal, že jeho krajina stále očakáva, že sa Spojené štáty pripoja k úderom proti iránskemu jadrovému programu. Americký prezident Donald Trump „urobí to, čo je dobré pre Spojené štáty, a ja urobím to, čo je dobré pre štát Izrael“, zdôraznil v tejto súvislosti Netanjahu.
Izraelský premiér tiež uviedol, že vojenská operácia prebieha rýchlejšie, než sa pôvodne plánovalo. Pre akciu sa podľa vlastných slov rozhodol po tom, ako Izrael na konci minulého roka oslabil najsilnejšieho zástupcu Iránu – libanonské hnutie Hizballáh. „Povedal som, že meníme tvár Blízkeho východu, a teraz hovorím, že meníme tvár sveta,“ dodal, aktuality.sk