Donald Trump varoval Irán, že bude niesť zodpovednosť za útoky húsíov, ktorých Teherán údajne podporuje zbraňami a spravodajskými informáciami. Americký prezident Donald Trump v pondelok varoval Irán, že bude niesť priamu zodpovednosť za akékoľvek ďalšie útoky, ktoré podniknú ním podporovaní jemenskí povstalci. Húsíovia predtým v odvete za americké údery v Jemene zaútočili na viacero amerických a iných lodí v Červenom mori. TASR o tom podľa agentúry AFP.
„Každý výstrel húsíov bude od tohto momentu považovaný za výstrel zo zbraní a vedenia IRÁNU a IRÁN bude niesť zodpovednosť a dôsledky,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Teherán podľa neho „diktuje“ húsíom každý krok, dáva im peniaze a zásobuje ich zbraňami, moderným vojenským vybavením aj spravodajskými informáciami. „Na akýkoľvek ďalší útok alebo odvetu zo strany „húsíov“ budeme reagovať veľkou silou. Nezaručujem, že tam sa táto sila zastaví zastaví,“ dodal.
USA podnikli masívne nálety na Jemen na Trumpov príkaz
Armáda USA cez víkend prvýkrát pod vedením Trumpa a na jeho príkaz podnikla masívne nálety na Jemen, ktorých cieľom bolo ukončiť útoky húsíov na lode v Červenom mori. Pri amerických úderoch zahynulo 53 ľudí a ďalších 98 utrpelo zranenia. Trump tieto útoky zdôvodnil oznámením húsíov o obnovení útokov na plavidlá v Červenom mori.
Jemenskí povstalci v pondelok informovali, že v priebehu uplynulých 24 hodín dvakrát zaútočili s pomocou rakiet a bezpilotných lietadiel na skupinu plavidiel vedených americkou lietadlovou loďou USS Harry S. Truman. Spojené štáty tieto útoky nekomentovali, ich dôsledky takisto nie sú bezprostredne známe. Loď však nezasiahli, keďže pokračuje vo svojich operáciách v regióne.
Podľa agentúry AP nie je jasné, čo Trumpa podnietilo k napísaniu príspevku. Veliteľ zboru iránskych Revolučných gárd generál Hosejn Salámí sa cez víkend snažil oddeliť aktivity húsíov od krokov Teheránu.
„Nie sme národ, ktorý by žil v utajení. Sme platným a legitímnym systémom vo svete. Ak niekde zaútočíme, oznámime to,“ povedal Salámí a súčasne varoval pred „rozhodnou a ničivou“ reakciou na akúkoľvek hrozbu.
Nálety na Jemen sú najväčšou vojenskou operáciou USA na Blízkom východe od návratu Trumpa do Bieleho domu. Nemenovaný americký predstaviteľ agentúre Reuters povedal, že operácia môže pokračovať niekoľko týždňov.
Politická kancelária húsíov označila útoky za „vojnový zločin“ a uviedla, že sily húsíov sú pripravené „čeliť eskalácii eskaláciou“. Rusko vyzvalo USA, aby útoky zastavili.
Po amerických úderoch sa v pondelok konali v častiach Jemenu ovládaných húsíami protesty, ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Zhromaždenia sa konali v mestách Saná, Sáda, Damár, Hudajda či Armán. Demonštrácie na húsíjských územiach zvolal vodca týchto povstalcov Abdul Malik al-Húsí./agentury/
X X X
Srbské bezpečnostné sily čelia obvineniam z použitia zakázanej sonickej zbrane
Srbské úrady popierajú použitie zakázanej sonickej zbrane proti demonštrantom, opozícia žiada nezávislé vyšetrovanie a podáva žaloby.
Množia sa výzvy na nezávislé vyšetrenie údajného nasadenia zakázanej sonickej zbrane srbskými bezpečnostnými silami proti účastníkom sobotňajšej rozsiahlej pokojnej demonštrácie proti korupcii v Belehrade. Tamojšie úrady tieto tvrdenia vehementne popierajú, informuje TASR podľa agentúry AP.
Srbské skupiny na ochranu ľudských práv a predstavitelia opozície tvrdia, že spomínaná zbraň, ktorá je zameraná na dočasné omráčenie ľudí, bola použitá na sobotňajšom proteste napriek tomu, že je v krajine zakázaná. Zoskupenia uviedli, že v tejto súvislosti podajú žalobu na domácich i medzinárodných súdoch.
Vučič poprel použitie tohto zariadenia
Srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok opätovne poprel použitie tohto zariadenia proti demonštrantom v Belehrade. Tieto obvinenia nazval „zlomyseľnou lžou zameranou na zničenie Srbska“, píše AP. Ako dodal, na prešetrenie týchto vyhlásení čoskoro do krajiny pozve predstaviteľov amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Srbskí predstavitelia podľa AP nepriamo priznali, že polícia zhruba pred dvoma rokmi pridala túto zbraň na kontrolu davu do svojho arzenálu, trvajú však na tom, že počas sobotňajšieho zhromaždenia nasadená nebola.
V online petícii, ktorú doposiaľ podpísalo viac než pol milióna ľudí, srbské opozičné hnutie Kreni-Promeni (Pohni sa – Zmeň) žiada Organizáciu Spojených národov (OSN), Radu Európy i Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o nezávislé vyšetrovanie „použitia sonického dela 15. marca proti pokojným demonštrantom v Belehrade“. Petícia tiež požaduje, aby sa vyšetrovanie vzťahovalo aj na „zdravotnícke, právne a technické aspekty dosahu na zdravie a ľudské práva“.
Na videozázname zo zhromaždenia je vidieť ľudí, ktorí ticho stoja počas 15-minútového ticha za obete nešťastia na železničnej stanici v Novom Sade z 1. novembra 2024, keď v jednej chvíli medzi nimi vyvolal paniku a tlačenicu akýsi prenikavý zvuk. Fotograf agentúry AP, ktorý sa na mieste nachádzal, uviedol, že ľudia sa zúfalo snažili dostať do úkrytu a daná ulica v centre mesta zostala takmer prázdna. Ľudia pritom padali jeden cez druhého, píše AP.
Osoby, ktoré sú pôsobeniu takejto zbrane vystavené, trpia podľa bezpečnostných expertov ostrými bolesťami uší, sú dezorientovaní a v panike. Dlhodobé vystavenie môže spôsobiť prasknutie ušného bubienka a nezvratné poškodenie sluchu.
Mnoho ľudí, ktorí sa nachádzali v epicentre údajného útoku v Belehrade, sa neskôr na sociálnych sieťach sťažovali na ostré bolesti hlavy, nevoľnosť a dezorientovanosť./aktuality.sk
X X X
Scény ako z hororu: cesty lemujú mŕtvoly a vraky. Ukrajinci opísali ústup z Kurskej oblasti
Ukrajinskí vojaci prirovnali k hororovému filmu svoje zážitky pri terajšom ústupe zo západoruskej Kurskej oblasti, do ktorej ukrajinská armáda vpadla v rámci ofenzívy v auguste minulého roka. Napísala to dnes BBC s odvolaním sa na vyjadrenie piatich bojovníkov, ktorí so stanicou komunikovali pod podmienkou zachovania anonymity prostredníctvom sociálnych sietí. Ukrajinskí vojaci opisovali nedostatok munície, jedla i vody, útočiace roje dronov, a desiatky kilometrov dlhý peší ústup.
BBC pripomenula, že Ukrajina zakázala novinárom cesty na kurský front, a preto majú médiá len obmedzenú možnosť o dianí v oblasti informovať.
Vojak vystupujúci pod menom Volodymyr informoval o situácii v ruskom mestečku Sudža, z ktorého sa ukrajinské vojská v nedeľu stiahli, ako potvrdili ukrajinské médiá. Front podľa neho 9. marca zachvátila „panika a kolaps“. Kolóny ukrajinských síl na ústupe zasahovali drony. „Cez deň je nemožné odísť,“ poznamenal.
Rusi ukázali časti Sudže, odkiaľ vytlačili Ukrajincov
Pohyb vojakov, vybavenia a logistiky sa sústredil na hlavnú trasu medzi Sudžou a ukrajinskou Sumskou oblasťou. Ešte pred mesiacom bola podľa neho cesta relatívne bezpečná. Do 9. marca sa ale „dostala pod plnú palebnú kontrolu nepriateľa“ a ruské drony vraj lietali neustále.
Enormná sila
Muž vystupujúci pod menom Maksym popísal snahy Rusov túto cestu Ukrajincom odrezať, čomu sa ukrajinské sily snažili zabrániť do 11. marca. „Pred niekoľkými dňami sme dostali rozkaz opustiť obranné línie a začať organizovaný ústup,“ uviedol s tým, že podľa neho Rusko na znovuzískanie Sudže nazhromaždilo značné množstvo vojakov, vrátane severokórejských. Podľa vojenských expertov citovaných BBC ich celkový počet predstavoval 70-tisíc, z toho 12-tisíc Severokórejcov. Rusko tiež na tento front poslalo svoje najlepšie dronové jednotky, ktoré využívalo na udržanie kontroly nad logistickými trasami. Podľa Maksyma tým Rusi účinne zničili desiatky jednotiek ukrajinského vybavenia a spôsobili upchatie zásobovacích trás.
„Anton“ slúžiaci na veliteľstvo kurského frontu situáciu na fronte 11. marca opísal ako katastrofickú. Ruské vojská podľa neho majú okrem dronov výhodu aj v presnejších vzdušných útokoch a vyššom počte vojakov. Rusi ukrajinské zásobovanie do 11. marca úplne odrezali, a to vrátane vody a jedla, uviedol aj Anton. Ten zvládol Sudžu opustiť v noci pešo. „Skoro sme niekoľkokrát umreli. Drony boli na nebi neustále,“ povedal.
Neúspešná operácia
Aj vojak pod pseudonymom Dmytro uviedol, že smrti unikol len o vlások a situáciu na fronte 11. až 12. marca prirovnal k scénam z hororového filmu. „Cesty sú posiate stovkami zničených áut a obrnených vozidiel. Je tam veľa zranených a mŕtvych,“ povedal. Pri ústupe s ostatnými vojakmi čelil útoku dronu. Anton aj Dmytro ofenzívu hodnotili negatívne. Dmytro v správe zo 14. marca tvrdí, že operácia nebola úspešná.
S tým ale nesúhlasí ďalší vojak vystupujúci pod menom Artem, ktorý sa lieči zo zranení po útoku dronu. Artem bojoval ďalej na západe od Sudži, blízko dediny Loknija, kde podľa neho ukrajinské jednotky odolávali „s levou vervou“. Operácia podľa neho dosiahla určitý úspech. „Je dôležité, že ozbrojené sily zatiaľ dokázali vytvoriť túto nárazníkovú zónu, vďaka ktorej Rusom zabránili vstup do Sumskej oblasti,“ povedal.
Aj elitné jednotky
Podľa Západu sa ukrajinskej ofenzívy do západoruskej Kurskej oblasti zúčastnilo okolo 12-tisíc vojakov, mnohí z nich patrili k elitným jednotkám, napísala BBC. Podľa veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrskeho sa ukrajinské jednotky stiahli do výhodnejších pozícií, ale budú v Kursku zostávať tak dlho, ako bude potrebné.
Od vlaňajšieho augusta, kedy Ukrajina spustila ofenzívu Kurskej oblasti, sa ale situácia výrazne premenila, podotýka BBC. Ukrajina podľa vojenských analytikov držala od začiatku útoku zhruba 1000 kilometrov štvorcových ruského územia, z čoho dve tretiny odvtedy stratila. Nádeje na výmenu tohto územia za Rusov okupovanej oblasti Ukrajiny podľa BBC pohasli.
X X X
Ukrajinci bojovali ako levy, ale presile Rusov podľahli. Ustupovali peši. Prečo ich Putinova armáda rýchlo vyhnala z Kurskej oblasti?
Ukrajinské dobrodružstvo na okupovanom ruskom území trvalo viac ako sedem mesiacov. A tak ako rýchlo Ukrajinci v auguste 2024 dosiahli územné zisky v Kurskej oblasti, podobným tempom ich teraz stratili. Znamená to, že ich prezident Volodymyr Zelenskyj prišiel o žetón pri rokovaniach o ukončení vojny. Naopak, šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorému jeho generáli vlani v lete tvrdili, že kurský región oslobodia do dvoch-troch týždňov, sa tam konečne dočkal takmer všade vztýčených ruských vlajok.
Ruskí vojaci medzi ruinami v Sudži, odkiaľ vytlačili ukrajinské ozbrojené sily. (Snímka je zhotovená z videozáznamu ruského ministerstva obrany.)
Na vrchole svojej ofenzívy vojská Zelenského ovládali viac ako 800 štvorcových kilometrov kurského teritória. Pod kontrolou im zostáva už iba približne 50 štvorcových kilometrov v pohraničnej oblasti, pričom sa očakáva, že aj túto plochu čoskoro stratia. Asi ešte tento týždeň. „Blíži sa koniec bitky,“ poznamenal fínsky vojenský analytik Pasi Paroinen pre denník New York Times. „Ruská armáda získala späť za posledný týždeň viac ako 200 štvorcových kilometrov územia,“ upozornil server RBK-Ukrajina.
Ukrajinci museli ustúpiť pod stupňujúcou sa paľbou postupujúcej ruskej armády. Ich generálny štáb ozbrojených síl informoval, že zaujali výhodnejšie obranné pozície v hornatom teréne. „Nie je však jasné, ako dlho dokážu túto oblasť udržať,“ napísal server UNIAN. Vojenskí pozorovatelia sa zhodujú v tom, čo avizuje Paroinen: úplné ovládnutie Kurskej oblasti Rusmi je len otázka niekoľkých dní.
Z vyjadrení ukrajinských vojakov, ktoré získali viaceré médiá, vyplýva, že sa už zmierili s tým, že im vlastne nezostane v kurskom regióne ani kúsok pôdy pod nohami. Zamerať sa chcú na obranu hraníc, aby Rusom znemožnili preniknúť do susediacej ukrajinskej Sumskej oblasti.
Rusom sa dlho nedarilo dosiahnuť obrat vo vývoji bojov v Kurskej oblasti, čo mohlo súvisieť aj tým, že hlavnú pozornosť venovali iným úsekom frontu. Podnikali síce útoky na kurskom fronte, ale k zásadnému prelomeniu ukrajinských pozícií nedošlo. „Vznikol dojem, akoby obetovali Kurskú oblasť, nenasadili tam svoje zálohy, nepresunuli vojenské jednotky z iných smerov a pokračovali v okupácii ukrajinských teritórií,“ podotkol server RBK-Ukrajina o dianí v posledných mesiacoch.
Po pravidelnom ostreľovaní a bombardovaní ukrajinských pozícií sa pred týždňom vrhli na svojho nepriateľa s oveľa väčším nasadením. Zjavne to asi malo spojitosť so snahou rýchlo oslobodiť Kurskú oblasť pred začiatkom predpokladaných mierových rokovaní, do ktorých sa púšťa amerických prezident Donad Trump.
Odhaduje sa, že Zelenskyj nasadil do Kurskej oblasti 10-tisíc až 12-tisíc mužov, ktorí postupne zaznamenali veľa úspechov, no keď sa Putin nedávno rozhodol čo najrýchlejšie vyčistiť od nich toto územie, čelili výraznej presile v podobe živej sily i zbraní s muníciou. „Zoskupenie nepriateľa prevyšuje naše jednotky vo všetkých ukazovateľoch. Výzbrojou, technikou, letectvom, delostrelectvom. Pod paľbou udržiavajú časť ciest, navyše nasadili špeciálne sily severokórejskej armády – najlepších z tých, ktorí prišli do Ruska,“ povedal pre server TSN generálplukovník vo výslužbe Ihor Romanenko, ktorý kedysi pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády.
Stanica BBC naznačila, že prevaha Rusov nad Ukrajincami mohla byť v Kurskej oblasti v ostatnom čase možno až sedemnásobná. Putinova armáda a severokórejskí vojaci, ktorých poskytol diktátor Kim Čong-un, mohli dokopy tvoriť až 70-tisícové vojsko.
Hlavnou korisťou Ukrajincov bolo mesto Sudža (už aj nad ním visí ruská vlajka). Romanenko pomenoval dve podstatné príčiny, pre ktoré ukrajinskí vojaci museli zo Sudže ustúpiť: „Útok severokórejských špeciálnych síl z východu zo vzdialenosti sedem kilometrov a prienik Rusov do nášho tylu.“ Noviny Sunday Times s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského veliteľa na fronte uviedli, že Severokórejčania naozaj postupovali účinne.
Čo sa týka ohrozenia Sumskej oblasti, úrady už preventívne evakuovali približne 550 obyvateľov z ôsmich malých obcí. Romanenko pripúšťa, že Rusi sa pokúsia o prienik na jej teritórium. Poznamenal však, že chcú najprv určite ovládnuť Kurskú oblasť v plnom rozsahu a na ofenzívu do Sumskej oblasti by zjavne potrebovali posily, lebo utrpeli výrazné straty.
Ukrajinský poslanec Roman Kostenko z parlamentného výboru pre obranu, bezpečnosť a rozviedku očakáva od veliteľov, že sa pokúsia udržať v pohraničí nárazníkovú zónu. Podľa možností ešte stále na ruskom území (čo sa však asi nepodarí), aby nepriateľ nezačal vyčíňať v Sumskej oblasti.
Situácia v Kurskej oblasti sa začala zhoršovať z pohľadu Ukrajincov už pred necelým mesiacom. Rusi odvtedy venovali zvýšenú pozornosť tomu, aby zúžili šírku plochy, na ktorej sa nachádzali ukrajinské sily, a podobne to platilo o snahe oslabiť ich zásobovanie. Získali kontrolu nad jednou z kľúčových ciest medzi Sudžou a Junakovkou.
BBC, ktorá získala svedectvá od viacerých ukrajinských vojakov, sumarizovala ich pocit z ústupu ako dej hororového filmu. Veľmi zlá situácia nastala pred necelými desiatimi dňami. „Panika a kolaps frontu,“ informoval 9. marca vojak Volodymyr (BBC uviedla iba ich krstné mená). Hlavná zásobovacia cesta vedúca zo Sumskej oblasti bývala pomerne bezpečná, ale zrazu sa to zmenilo: každú minútu nad ňou útočili niekedy dva-tri drony (aj v počte bezpilotných lietadiel už mali ruskí vojaci jednoznačne prevahu). Rusi fakticky znemožnili dodávky zbraní, munície, potravín a vody pre ukrajinskú armádu, pričom proti nej rýchlo postupovali z troch strán.
Kým v Kyjeve v tých dňoch tvrdili, že situácia v okolí Sudže je dramatická, ale nie beznádejná, naopak, vojaci vo svojich správach pre BBC označili vývoj za katastrofu. „Ústup z frontu sa podobal na scénu z hororu. Cesty boli posiate stovkami zničených obrnených vozidiel, je tam veľa mŕtvych a zranených,“ upozornil vojak Dmytro. Podotkol, že bol jedným tých Ukrajincov, ktorí ustupovali zo Sudže na domovské ukrajinské územie peši 15 až 20 kilometrov. Ukrajinci ubezpečili, že bojovali ako levy, ale zároveň sa priznali, že proti ruskej presile boli teraz bezradní./agentury/
X X X
Český zdravotnícky tím pomáha obetiam požiaru v Severnom Macedónsku
Požiar v nočnom klube počas koncertu hip-hopového dua DNK spôsobil tragédiu. Česko reagovalo ako jedna z prvých krajín v Európe.
V Severnom Macedónsku pomáha po nedeľnom požiari nočného klubu tím českých zdravotníkov z pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice. Na sociálnej sieti X to v pondelok uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová. Požiar si vyžiadal najmenej 59 obetí a vyslanie pomoci schválila v nedeľu česká vláda, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Tím z Ústrednej vojenskej nemocnice zložený z popáleninového chirurga, traumatológa, anestéziológa, dvoch zdravotných sestier a jedného operačného zdravotníckeho dôstojníka dorazil do Severného Macedónska o 2.00 hod ráno a ihneď sa zapojil do pomoci,“ spresnila Černochová.
Podotkla, že Česko na miesto vyslalo zdravotnícku pomoc ako jedna z prvých krajín v Európe. Požiadala o ňu severomacedónska strana po požiari nočného klubu v meste Kočani. Okrem najmenej 59 mŕtvych ďalších 155 utrpelo zranenia.
Podľa miestnych médií požiar vypukol v klube Pulse počas koncertu hip-hopového dua DNK. Koncert sa začínal o polnoci a prišli naň hlavne mladí ľudia. Údajne použili pyrotechniku, ktorá zrejme podpálila strechu klubu a oheň sa vzápätí veľmi rýchlo rozšíril. Polícia už v súvislosti s tragédiou zadržala 15 ľudí, aktuality.sk
X X X
Donald Trump anuloval udelené milosti, tvrdí, že sú nepravé
Trump spochybnil Bidenove milosti podpísané autopenom a tvrdí, že ich platnosť musí potvrdiť súd.
Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že zrušil preventívne milosti udelené jeho predchodcom Joeom Bidenom pre členov Kongresu, ktorí vyšetrovali Trumpov pokus o zvrátenie výsledku volieb v roku 2020. Nie je však jasné, či má prezident právomoc takto konať, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Niektorí republikáni tvrdia, že Bidenov podpis na dokumentoch udeľujúcich milosti je neplatný, pretože nebol vykonaný rukou, ale automatickým systémom známym ako autopen. K tomuto tvrdeniu však nepredložili žiadne dôkazy.
„(Milosti) týmto vyhlasujem za neplatné a neúčinné z dôvodu, že boli podpísané autopenom,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.
Rozhodnutia sú vraj sporné
Biden udelil preventívne milosti niekoľkým zástupcom Kongresu, ktorí vyšetrovali Trumpove pokusy zvrátiť volebný výsledok v roku 2020 a útok na americký Kapitol prívržencami súčasného prezidenta 6. januára 2021. Milosti mali za cieľ chrániť zákonodarcov pred možnými represiami, o ktorých Trump tvrdil, že začnú, ak vyhrá voľby v roku 2024.
Trump podľa agentúry AFP uznal, že je rušenie milostí právne sporné. Pri otázke, či by mali byť anulované všetky Bidenove rozhodnutia podpísané autopenom, Trump v pondelok odpovedal, že „áno, ale rozhodne o tom súd“.
Joe Biden počas svojho mandátu udelil milosť okrem zástupcov Kongresu aj poradcovi pre záležitosti pandémie Covid-19 Anthonymu Faucimu, generálovi Markovi Milleymu alebo svojmu synovi Hunterovi Bidenovi. Trump v januári tohto roka udelil milosť približne 1500 ľuďom zapojených do útoku na Kapitol, aktuality.sk
X X X
Libanonský prezident Džúzíf Awn nariadil armáde, aby odpovedala na streľbu zo Sýrie
Libanonský prezident nariadil armáde reagovať na streľbu zo Sýrie, ktorá si vyžiadala život dieťaťa a zranenia ďalších osôb.
Libanonský prezident Džúzíf Awn v pondelok oznámil, že nariadil armáde, aby reagovala na streľbu zo susednej Sýrie, pri ktorej zahynulo dieťa a ďalšie osoby utrpeli zranenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
V sobotu večer vypukla na sýrsko-libanonskej hranici prestrelka pričom sýrski predstavitelia obvinili libanonské militantné hnutie Hizballáh z únosu a zabitia troch vojakov.
Zdroj z prostredia libanonských bezpečnostných zložiek uviedol, že sýrske sily začali s ostreľovaním smerom do Libanonu po tom, čo boli traja bezpečnostní predstavitelia zabití v libanonskej dedine. Za ich smrť sú podľa zdroja zodpovední miestni ozbrojenci.
Libanonská Národná tlačová agentúra (NNA) informovala, že pohraničné strety sa obnovili v pondelok po novom sýrskom ostreľovaní.
„To, čo sa deje na východnej a severovýchodnej hranici nesmie pokračovať,“ uviedol prezident na sieti X. „Nariadil som libanonskej armáde, aby reagovali na zdroj paľby,“ dodal Awn.
Armáda oznámila, že od nedeľňajšej noci prijala mimoriadne bezpečnostné opatrenia, ktoré viedli k vráteniu tiel troch sýrskych vojakov sýrskym orgánom.
Sýrske sily ostreľovali libanonské pohraničné mestá
Libanonské pohraničné mestá a dediny boli podľa armády ostreľované smerom zo sýrskeho územia a uviedla, že libanonské jednotky reagovali „vhodnými zbraňami, posilnili svoje rozmiestnenie a kontrolovali bezpečnostnú situáciu“.
Armáda dodala, že jej velenie komunikuje so sýrskymi orgánmi s cieľom obnoviť bezpečnosť a zachovať stabilitu pohraničnej oblasti.
Libanonský minister informácií Paul Morcov povedal, že sýrske ostreľovanie si vyžiadalo život jedného dieťaťa a ďalších šesť osôb bolo zranených. Dodal, že mnoho civilistov v pohraničnej oblasti bolo vysídlených.
Sýrski predstavitelia v provincii Homs podľa sýrskej agentúry SANA v pondelok uviedli, že pri hraniach utrpeli zranenia fotograf a novinár pričom obvinili Hizballáh, že na nich „namieril riadenú strelu“.
Libanonský Hizballáh bol jedným z podporovateľom bývalého dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorého v decembri zvrhli islamistami vedení povstalci. Nové sýrske vedenie minulý mesiac oznámilo bezpečnostnú kampaň v pohraničnej provincii Homs, ktorej cieľom je uzavretie trás používaných na pašovanie zbraní a tovaru, píše AFP.
Počas vlády Asada bola Sýria kľúčovým článkom iránskej protiizraelskej „osi odporu“ a slúžila ako kanál pre dodávku zbraní pre Iránom podporovaný Hizballáh.
Noví predstavitelia v Sýrii obvinili Hizballáh z útokov a uviedli, že hnutie podporuje cezhraničné pašerácke gangy. Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šíbání v pondelok v Bruseli na konferencii o Sýrii povedal, že Damask „nebude tolerovať žiadny pokusy o oslabenie sýrskej suverenity“., aktuality.sk
X X X
Trump vracia Európe veľkosť (názor Gideona Rachmana)
Americký prezident poskytol najväčší impulz európskej integrácii od konca studenej vojny.
Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.
Gideon Rachman je hlavný zahraničnopolitický komentátor Financial Times
Donald Trump nikdy nezíska Nobelovu cenu za mier. Mal by však byť silným kandidátom na cenu Karola Veľkého, ktorá sa každoročne udeľuje osobnosti, ktorá najviac prispela k európskej jednote.
Americký prezident sa prihovára Rusku, oslabuje dôveru v alianciu NATO, hrozí EÚ clami a podporuje krajnú pravicu v Európe. To všetko malo na Európsku úniu povzbudzujúci účinok. V súčasnosti sa uskutočňujú zásadné kroky smerom k väčšej európskej jednote, ktoré bola desaťročia na mŕtvom bode.
Treba sledovať tri kľúčové oblasti. Prvou je európska obrana, druhou spoločný európsky dlh a treťou je urovnanie rozkolu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.
Trumpova Amerika je hrozbou
Pod súčasnú situáciu sa podpísali aj dramatické výkyvy vo verejnej mienke. Prieskum z minulého týždňa ukázal, že 78 percent Britov považuje Trumpa za hrozbu pre Spojené kráľovstvo. Približne 74 percent Nemcov a 69 percent Francúzov s nimi súhlasí. V inom prieskume hodnotilo Francúzsko ako „spoľahlivého partnera“ 85 percent Nemcov a Británia dosiahla 78 percent. Spojené štáty klesli na 16 percent.
Mnohí európski lídri súhlasia s tým, že Trumpova Amerika je v súčasnosti hrozbou, hoci z diplomatických dôvodov to len málokto povie nahlas. Zároveň si uvedomujú nepríjemný fakt, že kvôli ôsmim desaťročiam transatlantického spojenectva sú do veľkej miery závislí od americkej vojenskej podpory. Nie je to len otázka peňazí. Skutočne nebezpečná je závislosť od americkej technológie a zbraní.
Európania vidia, do akých problémov sa dostali Ukrajinci po rozhodnutí Trumpovej vlády prerušiť toky spravodajských informácií a zbraní. Preto presadzujú dvojkoľajnú politiku. Potrebujú čo najdlhšie oddialiť prerušenie americkej vojenskej podpory Európe a zároveň sa na tento moment čo najrýchlejšie pripraviť.
To boli dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu umožniť Európskej komisii získať 150 miliárd eur na výdavky na obranný priemysel EÚ. Nové výdavky sa pravdepodobne sústredia na oblasti, v ktorých sú európske krajiny obzvlášť závislé od Ameriky, ako je napríklad protivzdušná obrana.
Nemôžu predať autá, tak budú vyrábať tanky
Emisia spoločného európskeho dlhu nie je len spôsobom, ako získať peniaze na obranu. Ponúka tiež možnosť vytvoriť z eura alternatívu k doláru ako globálnej rezervnej mene. Vrtkavosť Trumpovej vlády znamená, že po alternatíve k americkým štátnym dlhopisom ako bezpečnému aktívu je vo svete značný dopyt.
V tradične šetrnom Nemecku silným tabu. Čiastočne sa ho podarilo prelomiť počas pandémie. Teraz sa ho pravdepodobne úplne zbavia. Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz, sa tiež snaží vyňať štátne výdavky na obranu a infraštruktúru z ústavných obmedzení deficitných výdavkov svojej krajiny.
Fiškálna obozretnosť Nemecka v minulosti znamená, že dnes má oveľa väčší priestor požičiavať si ako silne zadlžené Francúzsko alebo Británia. Istá forma vojenského keynesiánstva by mohla najväčšiu európsku ekonomiku znovu stimulovať. Ako mi povedal jeden z popredných francúzskych podnikateľov s viac než so štipkou dvojzmyselnosti: „Je to úplne jasné. Nemci nemôžu predávať svoje autá. Tak budú vyrábať tanky.“
Európska silná trojka
Poslednou Trumpovou láskavosťou Európe je urýchlenie zbližovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite. Britský líder Sir Keir Starmer a líder Francúzska Emmanuel Macron úzko spolupracovali v otázke Ukrajiny. Spolu s Merzom by mohli vytvoriť silnú trojicu.
Jedným z mechanizmov na zvýšenie vojenských výdavkov by bol nový európsky obranný fond, na ktorom by sa mohla podieľať aj Británia. Jeho výhodou by bolo aj to, že by Spojenému kráľovstvu a EÚ poskytol novú formu spolupráce, ktorá by zabránila opätovnému otvoreniu Pandorinej skrinky brexitu.
Perspektíva nápravy niektorých škôd spôsobených brexitom podčiarkuje, že tento moment nie je pre Európu len ohrozením. Je to aj príležitosť. Európa teraz môže hodnoverne ponúknuť stabilnejšie podnikateľské prostredie ako Trumpova Amerika. To sa už mohlo prejaviť v relatívnej výkonnosti amerických a európskych akciových trhov.
Keďže Trumpova vláda stupňuje útok na americké univerzity, je tu aj šanca prilákať do Európy špičkových výskumníkov. Rozdiel v platoch a v peniazoch na výskum medzi Severnou Amerikou a Európou je veľký. Celkové sumy peňazí sú však v porovnaní so sumami, ktoré sa vyhadzujú na obranu, malé.
Koniec transatlantického spojenectva
Na ceste k väčšej európskej jednote bude veľa nezhôd a prekážok. Francúzsko a Nemecko sa už teraz sporia o to, ako bude nový obranný fond EÚ míňať svoje peniaze. Každý takýto konflikt posilní skepsu tých, ktorí tvrdia, že Európa sa nikdy nedá dokopy.
Podobné pochybnosti a neúspechy sa vyskytli aj na často hrboľatej ceste k vytvoreniu pôvodného európskeho spoločenstva uhlia a ocele v 50. rokoch či jednotnej meny v 90. rokoch. Európski lídri to však nakoniec dokázali, pretože politický imperatív dohodnúť sa všetko prevážil.
Všetky veľké skoky vpred v oblasti európskej jednoty boli spôsobené geopolitickými otrasmi. Najprv koncom druhej svetovej vojny a potom koncom studenej vojny. Teraz sme vďaka Trumpovi svedkami konca transatlantického spojenectva. Európa reagovala na posledné dve veľké výzvy silou a vynaliezavosťou. Dokáže to znova, aktuality.sk
X X X
Čínsky veľvyslanec navštívi Brezno: Kung-fu prinášajú už aj do základných škôl
Čínsky veľvyslanec Cai Ge navštívi Brezno, aby podporil kultúrnu výmenu a spoluprácu v cestovnom ruchu a školstve.
Mesto Brezno navštívi v utorok (18. 3.) čínsky veľvyslanec Cai Ge s cieľom kultúrnej výmeny a rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a školstva. TASR o tom informovala Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Región Horehronie.
Brezno už v roku 2019 nadviazalo spoluprácu s čínskym mestom Teng-feng a slávnym kláštorom Šao-lin s 1500-ročnou históriou. V roku 2023 založili Shaolinské kultúrne centrum Slovensko, v ktorom vyučuje shaolinský mních Shi Yanhe.
Škola v Brezne otvorí jedinečné športové triedy s učením kung-fu
„Na breznianskej Základnej škole Mazorníkovo sa od septembra tohto roka otvoria jedinečné športové triedy, prostredníctvom ktorých sa budú môcť žiaci priučiť tomuto bojovému umeniu. Zároveň aj životnému štýlu kung-fu, ktoré predstavuje nielen druh sebaobrany, ale i duševnú vyrovnanosť a harmóniu medzi telom a mysľou. Žiaci budú môcť následne pokračovať v štúdiu na Súkromnom gymnáziu Železiarní Podbrezová. Dráhu kung-fu bojovníka môžu záujemcovia ešte hlbšie zdokonaliť štúdiom na Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore trénerstvo wushu/kung-fu, ktoré sa taktiež otvára od septembra tohto roka,“ uviedla OOCR.
Spojenectvo Čínskej ľudovej republiky s mestom Brezno a horehronským regiónom bude začiatkom apríla pokračovať. Zástupcovia OOCR spolu s primátorom Tomášom Abelom a delegáciou vycestujú do partnerského mesta Teng-feng, kde sa stretnú s predstaviteľmi cestovných agentúr pre začatie incomingového/príjazdového cestovného ruchu. V máji je opäť v pláne návšteva čínskej delegácie, pre ktorú už teraz pripravujú viacero sprievodných aktivít, ktorými predstavia miestne zvyky, tradície a pohostinnosť mesta i celého regiónu, aktuality.sk
X X X
Českého sudcu podozrivého z podvodu zadržali v Chorvátsku
Sudca Roman Kafka cez víkend volal do viacerých médií a tvrdil, že čelí vydieraniu a vyhrážkam o likvidácii.
Polícia v pondelok na základe európskeho zatykača zadržala v Chorvátsku sudcu Krajského súdu v Brne, ktorého niekoľko dní evidovala v databáze nezvestných. Uviedla to na sociálnej sieti X. Je podozrivý z podvodu. Sudca v nedeľu telefonoval viacerým českým médiám a tvrdil, že nie je podvodník, ale čelil „brutálnemu vydieraniu“ a utekal pred skupinou ľudí, ktorá ho vraj chcela zlikvidovať, informuje spravodajkyňa TASR.
„Dnes bol v Chorvátsku na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný sudca Krajského súdu v Brne, ktorý je podľa kriminalistov Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) podozrivý zo spáchania trestného činu podvodu. Teraz budú prebiehať úkony na odovzdanie osoby do ČR,“ napísala polícia. Hoci neuviedla meno sudcu, podľa českých médií ide o Romana Kafku.
Z domu odišiel začiatkom marca, deň predtým rezignoval na funkciu sudcu. V policajnej databáze nezvestných bol podľa servera iRozhlas od 8. do 14. marca. Jeho meno následne zo zoznamu zmizlo, čo vtedy polícia odmietla komentovať. Server pripomenul, že Kafka od decembra čelí disciplinárnemu konaniu pre „vážne prieťahy pri vyhotovovaní rozhodnutí a ďalšie porušovanie povinností sudcu“.
Volal do rozhlasu
Český rozhlas aj Česká televízia v pondelok uviedli, že im Kafka v nedeľu volal a snažil sa situáciu vysvetliť. Priznal, že si od príbuzných a známych požičal milióny korún. Utiekol do zahraničia, pretože podľa vlastných slov mal strach o život. „Utekám po polovici Európy pred ľuďmi, ktorí ma chcú úplne zlikvidovať. Bol som veľmi brutálne vydieraný skupinou ľudí,“ citoval sudcu server iRozhlas. Dodal, že Kafka nechcel nikoho menovať, ale údajne to súvisí s prípadmi, ktoré v minulosti riešil ako sudca.
Skupina ho podľa jeho slov vydierala niekoľko rokov. Najprv im údajne platil zo svojho, potom si začal požičiavať. „Pred 14 dňami, keď som prestal platiť a prestal som pre nich byť užitočný, sa rozhodli ma zabiť,“ tvrdil médiám. V minulosti sa vraj vydieranie pokúsil nahlásiť, ale údajní vydierači vraj mali na polícii kontakty.
Kafka bol sudcom od roku 2018, predtým bol 12 rokov štátny zástupca (prokurátor) a dozoroval napríklad metanolovú kauzu z roku 2012. V rámci nej navrhol dva doživotné tresty, ktoré obžalovaným súd aj udelil, aktuality.sk
X X X
Dmitrij Peskov uviedol, že Vladimir Putin bude s Donaldom Trumpom hovoriť o aktuálnych otázkach, najmä o Ukrajine
Putin a Trump budú diskutovať o ukrajinskom konflikte, prímerí a územných otázkach. Kremeľ plánuje po telefonáte zverejniť tlačovú správu.
Zoznam pripravených tém na telefonický rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom zahŕňa aktuálne otázky, predovšetkým však urovnanie konfliktu na Ukrajine, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Plán utorňajšieho telefonátu sa podľa neho dohodol v priebehu niekoľkých dní. Všetky témy, o ktorých budú lídri diskutovať, označil Peskov za špeciálne, informuje TASR podľa agentúry TASS.
„Je štandardné pripraviť určité témy, ktoré sú na programe … – ale predovšetkým, samozrejme, otázky ukrajinského urovnania. To je téma, na ktorú Kremeľ pripraví body rokovania pre prezidenta,“ uviedol Peskov na videu, ktoré zverejnil spravodajca ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Pavel Zarubin na sieti Telegram.
Trump novinárom v pondelok povedal, že sa v utorok porozpráva s Putinom. Súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny na Ukrajine budú podľa Trumpa aj územné otázky aj elektrárne, čo sám označil za „rozdelenie určitých aktív“.
„Nikdy sme neboli bližšie k mieru ako v tejto chvíli. Prezident je odhodlaný,“ uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Avizovaný telefonát následne potvrdil aj Kremeľ, no Trumpove vyjadrenia o témach rozhovoru odmietol komentovať. Jeho príprava podľa Peskova trvala len pár dní, tento čas však podľa neho koniec-koncov závisí od rozhodnutí hláv štátov. Hovorca ruského prezidenta prisľúbil, že Kremeľ po rozhovore zverejní tlačovú správu a v prípade potreby zorganizuje aj brífing.
Americký návrh na 30-dňové prímerie potrebuje podporu od Putina
Trump sa podľa agentúry Reuters snaží získať Putinovu podporu pre americký návrh na 30-dňové prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila minulý týždeň po rokovaniach s delegáciou Spojených štátov v Saudskej Arábii.
Šéf Kremľa navrhované prímerie v princípe podporil, podľa neho je ale potrebné riešiť ďalšie „vážne“ otázky, napríklad ako a kto by dozeral na dodržiavanie zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Takisto je podľa neho potrebné zaoberať sa pôvodnými príčinami konfliktu.
Americkí predstavitelia naznačili, že Ukrajina pravdepodobne bude musieť urobiť územné ústupky, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to však kategoricky odmieta.
Peskov sa tiež vyjadril k možnosti osobného stretnutia medzi Putinom a Trumpom. V tejto chvíli podľa neho nie je možné hovoriť o akýchkoľvek termínoch, pretože nedošlo k žiadnym predbežným dohodám. „Ak sa prezidenti rozhodnú (stretnúť sa), rozhovory budú organizované v časovom rámci, ktorý si stanovia,“ dodal, aktuality.sk
X X X
Nemecko prisľúbilo 300 miliónov eur na podporu obyvateľov a utečencov zo Sýrie.
Sýria čelí vážnej humanitárnej kríze, pričom pomoc potrebuje 16,7 milióna ľudí. Návrat na ekonomickú úroveň spred vojny môže trvať desaťročia.
Nemecko v pondelok pred deviatou konferenciou o Sýrii v Bruseli prisľúbilo ďalších 300 miliónov eur na podporu sýrskych obyvateľov a utečencov v zahraničí. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
„Na túto mamutiu úlohu poskytne Nemecko Organizácii Spojených národov (OSN) a vybraným organizáciám ďalších 300 miliónov eur určených na mierový proces a pre ľudí v Sýrii a ľudí v regióne,“ uviedla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.
Finančné prostriedky pôjdu podľa jej ministerstva na zabezpečenie potravín, zdravotníckych potrieb a núdzových prístreškov, ako aj na ochranné opatrenia pre zraniteľné osoby. Ministerka doplnila, že pomoc dostanú aj sýrski utečenci a hostiteľské komunity v Jordánsku, Libanone, Iraku a Turecku.
Európa stojí za Sýriou, dodáva
Baerbocková pred novinármi zopakovala potrebu inkluzívneho politického procesu na zabezpečenie mierovej budúcnosti Sýrie. „Ako Európania stojíme spoločne za sýrskym obyvateľstvom, za slobodnú a mierovú Sýriu,“ zdôraznila.
Vyzvala prechodnú vládu, aby prešetrila zabitie stoviek civilistov v alavitských dedinách a vyvodila zodpovednosť voči zodpovedným.
Európska únia hostí v pondelok v Bruseli deviatu konferenciu o Sýrii, ktorej hlavným cieľom je mobilizovať podporu pre tamojších obyvateľov a utečencov v zahraničí. Ide o prvú konferenciu po decembrovom zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada a mal by sa na nej zúčastniť aj predstaviteľ novej sýrskej vlády – minister zahraničných vecí Asad Šíbání.
Dohodu prerušil útok
Damask pod vedením skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) urobil pozitívne kroky vrátane podpísania ústavnej deklarácie, v ktorej sa stanovuje päťročné prechodné obdobie a práva žien a sloboda prejavu. Situáciu však skomplikovali násilnosti na stredomorskom pobreží Sýrie, pri ktorých podľa vojnového pozorovateľa bezpečnostné sily zabili takmer 1500 civilistov, väčšinou príslušníkov alavitskej menšiny, ku ktorej patrí Asadova rodina. Načasovanie konferencie je preto podľa Politica chúlostivé.
OSN tvrdí, že pri súčasnom tempe rastu by Sýria potrebovala viac ako 50 rokov na návrat na ekonomickú úroveň spred vypuknutia vojny. Krajina stále trpí vážnou humanitárnou situáciou a pomoc potrebuje približne 16,7 milióna ľudí. „Chceme ihneď reagovať na okamžité potreby,“ zdôraznil predstaviteľ EÚ.
V minulom roku sa v rámci darcovskej kampane podarilo získať 7,5 miliardy eur vo forme grantov a pôžičiek. Úsilie o dosiahnutie tejto úrovne by mohlo byť ohrozené rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa znížiť rozpočet Washingtonu na zahraničnú pomoc. Na podujatí v Bruseli sa však podľa predstaviteľov Únie očakáva tiež účasť zástupcu americkej vlády. Konferencia o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu sa organizuje každoročne od roku 2017, aktuality.sk
X X X
Novým veľvyslancom Slovenska v Českej republike má byť Martin Muránsky
Novým veľvyslancom SR v Českej republike má byť Martin Muránsky. Na výbore Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti predstavil svoje priority. Návrh zamerania činnosti Slovenskej republiky v Českej republike, ktorý predložil dezignovaný veľvyslanec, výbor v pondelok zobral na vedomie.
Zámer činnosti zastupiteľského úradu SR v Česku vychádza podľa Muránskeho z medzigeneračnej zažitej skúsenosti. „Česká republika je náš historicky najbližší sused, dlhodobý prirodzený partner a civilizačný súputník počas dobrých, ale aj zlých dní dejinného času,“ podotkol.
Muránsky tvrdí, že Slovensko má dôvod udržiavať a prehlbovať vzťahy s Českou republikou. Krajiny nemajú podľa neho medzi sebou žiadne historické traumy. „Nový impulz pre rozvoj našich bilaterálnych vzťahov môže dať mierové ukončenie vojny na Ukrajine ako otvorenie príležitosti prekonávania ideologicky založenej polarizácie vo vnútri oboch našich krajín,“ povedal designovaný veľvyslanec, aktuality.sk
X X X
Akciové trhy výrazne padajú. Prichádza kríza alebo je to len dobrá príležitosť na lacnejšie nákupy? (panel expertov)
V prvom funkčnom období Donalda Trumpa akciové trhy rástli a prekonávali historické rekordy. Jeho druhé obdobie v Bielom dome má na akcie presne opačný vplyv.
Akciové trhy aktuálne prechádzajú veľmi turbulentným obdobím, čo je pre mnohých investorov veľmi náročné. Americký akciový index S&P 500 si za posledné dni odpísal vyše 10 percent.
Druhé funkčné obdobie Donalda Trumpa tak začína úplne inak. Mnohí jeho podporovatelia na čele s Elonom Muskom (Tesla), Jeffom Bezosom (Amazon) či Markom Zuckerbergom (Facebook) od jeho nástupu tak schudobneli o desiatky miliárd eur.
Aktuality.sk sa preto obrátili na odborníkov, aby zhodnotili, čo sa momentálne deje na akciových trhoch. Experti odpovedali na nasledujúce otázky:, aktuality.sk
X X X
Európska únia prisľúbila Sýrii pomoc vo výške 2,5 miliardy eur na obnovu krajiny
EÚ prisľúbila Sýrii 2,5 miliardy eur na obnovu po zvrhnutí Asada, zameriava sa na humanitárne potreby a podporu utečencov.
Európska únia v pondelok prisľúbila Sýrii pomoc vo výške približne 2,5 miliardy eur v snahe pomôcť pri obnove krajiny po zvrhnutí tamojšieho dlhoročného prezidenta Bašára Asada. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Sýrčania potrebujú väčšiu podporu, či sú stále v zahraničí, alebo sa rozhodnú vrátiť domov. A práve preto dnes Európska únia zvyšuje svoj prísľub pre Sýrčanov v krajine a v regióne na takmer 2,5 miliardy eur na roky 2025 a 2026,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
„Budeme pokračovať v riešení humanitárnych potrieb v Sýrii, ako aj v hostiteľských komunitách naprieč Jordánskom, Libanonom, Irakom a Tureckom,“ napísala Leyenová v príspevku na sieti X a dodala, že EÚ bude podporovať obnovu Sýrie.
EÚ hostí v pondelok v Bruseli deviatu konferenciu o Sýrii, ktorej hlavným cieľom je mobilizovať podporu pre tamojších obyvateľov a utečencov v zahraničí. Ide zároveň o prvú konferenciu po decembrovom zvrhnutí Asada. Na konferencii sa podľa agentúry Reuters zúčastňuje aj dočasná sýrska vláda.
Nemecko prisľúbilo Sýrii ďalších 300 miliónov eur
Nemecko pred konferenciou prisľúbilo Sýrii ďalších 300 miliónov eur na podporu Sýrčanov. Ešte v predvečer konferencie Turecko vyzvalo EÚ, aby bezpodmienečne zrušila sankcie voči Sýrii.
Euroblok nedávno zmiernil sankcie na kľúčové odvetvia hospodárstva krajiny, ale spolu s ďalšími mocnosťami trvá na tom, že sýrske úrady musia splniť sľuby o inkluzívnej transformácii. Damask urobil pozitívne kroky vrátane podpísania ústavnej deklarácie, v ktorej sa stanovuje päťročné prechodné obdobie a práva žien a sloboda prejavu.
Napriek tomu však nedávno došlo na pobreží Sýrie k bojom medzi bezpečnostnými zložkami a ozbrojencami podporujúcimi Asada, ktoré si vyžiadali takmer 1500 mŕtvych. Väčšinou šlo o civilistov z radov alavitskej menšiny, ku ktorej patrí aj Asad.
V Sýrii od roku 2011 zúrila občianska vojna. Potreby krajiny sú preto obrovské – rozsiahle územia sú v troskách a hospodárstvo bolo spustošené rokmi medzinárodnej izolácie.
Organizácia Spojených národov (OSN) tvrdí, že pri súčasnom tempe rastu by Sýria potrebovala viac ako 50 rokov na návrat na ekonomickú úroveň spred vypuknutia vojny. Krajina stále trpí vážnou humanitárnou situáciou a pomoc potrebuje približne 16,7 milióna ľudí, aktuality.sk
X X X
Školy zlučujú aj v Žilinskom kraji, niektoré čakajú na schválenie, spokojní nie sú všetci
Župa je zriaďovateľom 56 stredných škôl, z ktorých 19 má menej než 300 žiakov.
ŽILINA: Optimalizácia stredných škôl v Žilinskom kraji by mala týkať jedenástich zariadení v piatich mestách v regiónoch Liptov, Kysuce a Orava. Viacerí poslanci tento krok kritizujú.
Na februárovom zastupiteľstve už poslanci schválili dva zo siedmich navrhovaných projektov na ich zlučovanie. Od nového školského roka sa zlúčia dve školy v Martine a tri školy v Tvrdošíne. Administratívne sa spoja pod jedno vedenie Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha a Obchodná akadémia v Martine, rovnako aj SPŠ IT Ignáca Gessaya, SOŠ lesnícka a Gymnázium v Tvrdošíne.
Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová spolu s riaditeľkou odboru školstva ŽSK Miroslavou Abrmanovou a predsedníčkou komisie školstva zastupiteľstva ŽSK Ľudmilou Chodelkovou organizovali v jednotlivých mestách diskusie, aktuality.sk