Americký prezident Donald Trump v piatok povedal, že preňho je jednoduchšie rokovať o ukončení vojny s Ruskom ako s Ukrajinou. Dodal, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dôveruje, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.„Verím mu,“ uviedol Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome. „Úprimne povedané, považujem za ťažšie rokovať s Ukrajinou, oni nemajú žiadne karty… S Ruskom to môže byť jednoduchšie,“ dodal.

Trump v ostatnom čase vyvíja na Ukrajinu brániacu sa ruskej agresii čoraz väčší tlak a nariadil pozastavenie poskytovania vojenskej pomoci a spravodajských informácií Ukrajine.

Americký prezident v piatok pohrozil Rusku uvalením ďalších sankcií za nové útoky na celom území Ukrajiny. Teraz však povedal, že chápe, prečo ruské sily spustili toto masívne bombardovanie. „Vlastne si myslím, že robia to, čo by v takejto pozícii teraz robil každý,“ povedal Trump. „S Putinom som mal vždy dobrý vzťah. A viete, on chce ukončiť vojnu… Myslím si, že bude veľkorysejší, než by musel byť, a to je pomerne dobré. To znamená veľa dobrého,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vyzýva Západ na poskytnutie bezpečnostných záruk predtým, než pristúpi na prímerie s Ruskom, podľa Trumpa teraz riskuje, že stratí všetku pomoc zo strany USA. „Neviem, či sa chcú dohodnúť. Ak sa nechcú dohodnúť, stiahneme sa, pretože my chceme, aby sa dohodli. Robím to preto, aby som zastavil umieranie,“ dodal Trump, aktuality.sk

X X X

 Fico: Členské štáty uznali, že zrušenie tranzitu cez Ukrajinu ohrozuje celú EÚ

Členské štáty Európskej únie uznali, že zrušenie tranzitu plynu cez Ukrajinu „je problém, ktorý ohrozuje celú EÚ“, uviedol vo štvrtok na sociálnej sieti Facebook premiér SR Robert Fico po skončení mimoriadneho summitu členských krajín Únie v Bruseli, informuje TASR.

 Fico ešte pred summitom o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany uviedol, že bude požadovať, aby súčasťou štvrtkových záverov summitu bola formulácia, ktorá vyzve na hľadanie riešenia na opätovné obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko; v opačnom prípade závery summitu zablokuje.

„Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska,“ uvádza sa v prijatom texte. Otázke plynu sa Európska rada bude venovať na svojom ďalšom zasadnutí.

„Myslím si, že zmienka o tom, že je potrebné v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a SR hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, je znesiteľná,“ uviedol Fico vo štvrtok dopoludnia na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti ešte pred odletom do Bruselu. „Ak budú závery takúto formuláciu obsahovať, nemáme dôvody ich nepodporiť,“ dodal./agentury/

X X X

 Ruské sily prerazili ukrajinskú obrannú líniu pri meste Sudža v Kursku

Ruské sily prerazili ukrajinskú obrannú líniu južne od mesta Sudža v ruskej Kurskej oblasti. Ukrajinské jednotky sa snažia situáciu stabilizovať. Uviedol to pre spravodajský web Ukrajinská pravda zdroj, ktorý bojuje v Kurskej oblasti, a analytický projekt DeepState.

 Na videozázname, ktorý zverejnil ukrajinský 8. pluk síl pre špeciálne operácie, je vidieť veľkú útočnú skupinu údajne severokórejských vojakov, ktorí prechádzajú cez otvorené pole a les, po čom nasledujú zábery boja zblízka. Archívne video.

„Došlo k narušeniu (ukrajinskej) blokády. Stručne povedané, ide o oblasť, kde sa naše jednotky snažia zadržať nepriateľa, aby zabránili riziku čiastočného alebo úplného obkľúčenia. Nestalo sa to náhle, ale skôr postupne a systematicky. Ešte pred Novým rokom Rusi vstúpili do obce Kurilovka (južne od Sudže), kde sa jedna z našich jednotiek stiahla zo svojich pozícií,“ uviedol zdroj. Dodal, že následne ruská armáda posilnila svoje sily a začala systematické útočné operácie.

 „Momentálne pracujeme na stabilizácii situácie, aby nepriateľ nemohol úplne odrezať naše zásobovacie trasy,“ konštatoval zdroj.

Denník Ukrajinska pravda uviedol, že Rusi sa teraz pokúšajú ovládnuť cestu Kursk-Sumy-Junakivka-Sudža, ktorú sa snažia dostať pod kontrolu od januára 2025.

Analytická skupina DeepState v nedeľu 2. marca oznámila, že sa situácia v Kurskej oblasti pre Ukrajincov zhoršuje. O päť dní neskôr skupina informovala o ruskom postupe v Kurskej oblasti pri spomínanej Kurilovke smerom na sever k mestu Sudža.

 V prípade mesta Sudža ide o významný bod, tečie totiž cez neho ruský plyn smerom do Európy.

Ukrajinská armáda v ruskej Kurskej oblasti operuje od začiatku augusta minulého roka, keď tam vpadla s plánom viazať ruské sily, aby nemohli útočiť na Ukrajine. V čase svojich najväčších úspechov kontrolovala vyše 1 250 kilometrov štvorcových území, Rusi však už podstatnú časť dobyli späť./agentury/

 X X X

 Nevyspytateľný Trump hrozí Rusku tvrdými sankciami a clami? Konflikt sa môže skončiť treťou svetovou, tvrdí?

Americký prezident Donald Trump dnes pohrozil Rusku zavedením rozsiahlych sankcií, vrátane tých týkajúcich sa bankového sektora, a ciel, kým nebude uzavreté prímerie a mierová dohoda, ktorá ukončí vojnu na Ukrajine. Moskve a Kyjevu šéf Bieleho domu zároveň odkázal, aby začali okamžite rokovať.

 „Na základe toho, že Rusko teraz úplne ‚valcuje‘ Ukrajinu na bojisku, silne zvažujem rozsiahle bankové sankcie, sankcie a clá voči Rusku, kým sa nedosiahne prímerie a konečná mierová dohoda,“ napísal Trump v príspevku. „Rusko a Ukrajina, zasadnite k rokovaciemu stolu hneď teraz, kým nebude neskoro. Ďakujem!“ napísala ďalej na Truth Social.

Trumpova hrozba prišla po tom, ako Rusko podniklo rozsiahle útoky bezpilotnými lietadlami a raketami na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. „Prezident Trump je rozhodne presvedčený, že musíme všetkých dostať k rokovaciemu stolu a mohli by sme to urobiť cukrom a môžeme to urobiť bičom, a hovorí s každým,“ povedal novinárom riaditeľ americkej Národnej ekonomickej rady Kevin Hassett.

Médiá s odvolaním sa na zdroje z americkej administratívy začiatkom marca napísali, že Trump nariadil prerušiť americkú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Trump svoje rozhodnutie nevysvetlil, iba uviedol, že sa domnieva, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nechce mier“. Americké kroky nasledovali po nevydarenej schôdzke Trumpa so Zelenským v Bielom dome, ktorá sa po hádke pred kamerami skončila predčasne.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nadväznosti na tieto správy uviedol, že pozastavenie americkej pomoci Kyjevu by mohlo byť najlepším príspevkom k mieru. Tiež povedal, že normalizácia rusko-amerických vzťahov by mala zahŕňať zrušenie sankcií voči Moskve.

Zelenskyj pred pár dňami uviedol, že on aj jeho tím sú pripravení pod „silným vedením prezidenta Trumpa“ usilovať o dosiahnutie trvalého mieru. Ako prvý krok na ceste k mieru vtedy navrhol prepustiť vojnových zajatcov a zaviesť prímerie vo vzduchu i na mori, ktoré by obsahovalo napríklad zákaz používania rakiet, dronov dlhého dosahu alebo bombardovania energetickej a civilnej infraštruktúry.

Túto výzvu dnes Zelenskyj zopakoval, v čom mu vyjadril podporu aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

 Vo štvrtok Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff povedal novinárom, že pripravuje rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii.

V Saudskej Arábii sa už vo februári po prvý raz oficiálne stretli americkí a ruskí ministri zahraničia Marco Rubio a Sergej Lavrov, aby prerokovali cesty k ukončeniu vojny na Ukrajine a budúcnosť americko-ruských vzťahov. Zelenskyj na rokovanie prizvaný nebol, Rubio však po stretnutí ubezpečoval, že s Kyjevom budú Američania tiež rokovať a dojednaný mier musí mať podobu prijateľnú pre všetkých.

Rusko v noci na dnes podniklo rozsiahly útok na Ukrajinu. Podľa predbežných údajov vyslalo 261 vzdušných zbraní, cieľom bola zrejme energetická a plynárenská infraštruktúra napadnutej krajiny.

Môže to skončiť treťou svetovou

Konflikt na Ukrajine by mohol skončiť treťou svetovou vojnou, ak sa nepodarí ho ukončiť, je presvedčený americký prezident Donald Trump. V Oválnej pracovni Bieleho domu dnes novinárom tiež povedal, že mal vždy dobrý vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý podľa neho pri vyjednávaní o ukončení vojny bude veľkorysejší, ako by musel. S Ukrajinou sa vraj Trumpovi rokuje horšie.

K Rusku sa v posledných týždňoch prezident USA vyjadroval výrazne ústretovejšie, ale Moskve tiež pohrozil zavedením ciel a rozsiahlych sankcií, vrátane tých týkajúcich sa bankového sektora, kým nebude uzavreté prímerie a mierová dohoda.

„Nevie, ako ukončiť vojnu, ja to viem,“ poznamenal potom Trump na adresu Európy. Keby nebol prezidentom, bola by podľa neho nulová šanca, že vojna skončí. Rusko, ktoré konflikt pred tromi rokmi vyvolalo, podľa neho vojnu ukončiť chce, a myslí si, že aj Ukrajina, aj keď u nej dal najavo isté pochybnosti./agentury/

X X X

 Donald Trump sa púšťa aj do Ruska: Na stole sú aj sankcie

 Americký prezident hovorí, že po vlne nočných útokov na Ukrajinu zvažuje nové sankcie a clá voči Rusku.

Odkedy je Donald Trump opäť v úrade, vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom, je práve Ukrajina, ktorej americký prezident nič nedaruje a obviňuje ju z toho, že nechce skutočný mier. Dnes však obracia svoju pozornosť aj na Rusko.

„Na základe skutočnosti, že Rusko práve teraz absolútne ‚búši‘ Ukrajinu na bojisku, silne zvažujem rozsiahle bankové sankcie, sankcie a clá na Rusko, kým sa nedosiahne dohoda o prímerí a konečnej dohode mieru,“ cituje amerického prezidenta BBC.

„Choďte k stolu hneď, kým nebude neskoro,“ odkázal Trump Rusku aj Ukrajine.

 Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu pred tromi rokmi USA, Spojené kráľovstvo a EÚ spolu s krajinami vrátane Austrálie, Kanady a Japonska uvalili na Rusko viac ako 21 000 sankcií. Ich hlavným cieľom bol ruský peňažný a ropný priemysel.

Stopka pre zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou

Predtým, ako americký prezident varoval Rusko, že „silne zvažuje“ ďalšie sankcie na Rusko, aby presadil mierovú dohodu, vyvíjal tlak na Ukrajinu. Začiatkom týždňa Biely dom uviedol, že USA pozastavia vojenskú pomoc Ukrajine, kým zhodnotia, či „prispievajú k riešeniu“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio 4. marca uviedol, že prezident pracuje na tom, aby „dostal Rusov k rokovaciemu stolu“. O deň neskôr USA oznámili, že prestanú zdieľať spravodajské informácie s Ukrajinou.

Ako BBC pripomína nie je to prvý raz, čo Donald Trump spomenul vo vzťahu k Rusku sankcie. Ešte v januári, krátko po nástupe do úradu, Trump varoval pred vysokými clami a ďalšími sankciami, ak Putin vojnu neukonč, aktuality, sk

X X X

 Policajná inšpekcia obvinila troch bývalých operatívcov NAKA

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil všetky tri osoby, ktoré vo štvrtok (6. 3.) zadržali. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚIS Andrea Dobiášová.

 Vyšetrovateľ ÚIS obvinil všetky tri zadržané osoby. Jednu osobu z trestného činu vydierania a marenia spravodlivosti, druhú osobu z trestného činu marenia spravodlivosti a tretiu z vydierania,“ priblížila Dobiášová.

 Procesné úkony podľa nej ďalej pokračujú, v súčasnosti preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie.

Zadržanými sú v tomto prípade operatívci Branislav Dunčko a Róbert Magula z tímu okolo Jána Čurillu a tiež operatívec z tímu Očistec Roman Staš. Podľa medializovaných informácii Dunčka a Magulu konkrétne podozrieva policajná inšpekcia z vydierania údajného člena zločineckej skupiny takáčovci Patrika Vidašiča. Staš zase údajne navádzal na výpoveď iného člena takáčovcov, aby vypovedal proti Vidašičovi./agentury/

X X X

 Šutaj Eštok predstavil nový dizajn policajných áut, využíva slovenskú trikolóru. Mikulec ich nazval „pohrebákom“

 Ministerstvo vnútra predstavilo nový dizajn policajných áut. Dizajn využíva slovenskú trikolóru. Autá v piatok prezentoval na tlačovej konferencii minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) s prezidentkou Policajného zboru poverenou výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie Janou Maškarovou.

 „Nový dizajn policajných áut je unikátny svojou rozpoznateľnosťou a svojou farebnosťou. Jasne odkazuje na policajný zbor a štátne symboly našej krajiny – SR. Je originálny, slovenský, s presahom na štandard Európskej únie. Je porovnateľný s riešeniami našich susedov v Rakúsku, Poľsku, Francúzsku či Portugalsku. Koncept, ktorý sme postavili pri redizajne policajných áut, je postavený na troch pilieroch. Je to pilier symboliky, pilier variability a pilier autority,“ povedal o novom dizajne minister.

 Poverená policajná prezidentka Jana Maškarová zmenu polepov na služobných autách zboru víta. Nový dizajn podľa nej zvýrazňuje príslušnosť k Policajnému zboru. „Aby sme nemali vozidlá, ktoré sú naozaj v rýchlych momentoch zameniteľné s inými služobnými motorovými vozidlami zahraničných polícií,“ uviedla.

Podľa ministra budú náklady na jeden polep nižšie, ako to bolo pri žlto-modrom dizajne. Tvrdí, že ten stojí štát 1700 eur. Pri novom dizajne to bude len 1 200 eur. Autá, ktoré aktuálne Policajný zbor používa, prelepovať nebudú. Minister tiež sľubuje skoré vyradenie vozidiel so starším zeleno-bielym dizajnom. Služobné autá, ktoré ministerstvo obstará, budú už s novými polepmi.

Mikulec: Nový dizajn nemá reflexné prvky

Nový dizajn policajných áut neobsahuje reflexné prvky. Autá budú preto na ceste málo viditeľné. Dobrá viditeľnosť áut chráni aj jeho posádku. Na tlačovej konferencii na to v piatok v reakcii na predstavenie nového dizajnu policajných áut ministrom vnútra Šutajom Eštokom upozornil exminister vnútra a poslanec Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

„Policajti potrebujú cítiť, že aj tie polepy na autách, aj tie autá sú bezpečné pre nich. A práve preto sme my robili tie polepy, ako sme ich robili. Boli v súlade so štandardom v Európskej únii,“ uviedol Mikulec.

Dodal, že žlto-modrý dizajn bol oproti prezentovanému viditeľnejší najmä v noci a počas zlého počasia. Poukázal, že na Slovensku budú po cestách jazdiť policajné autá s troma druhmi polepu. Nový dizajn nazval „pohrebákom“.

Minister vnútra a prezidentka Policajného zboru poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie Jana Mašakarová predstavili v piatok nový dizajn policajných áut. Šutaj Eštok tvrdí, že je lacnejší a lepší ako žlto-modrý dizajn, ktorý pred niekoľkými rokmi nahradil zeleno-biely./aktuality/

X X X

 Trumpova vláda odpojila Ukrajinu od amerických satelitných snímok

Americká vláda uviedla, že pozastavila Ukrajincom prístup do programu, ktorý zdieľa satelitné snímky nepodliehajúce utajeniu s americkými činiteľmi a ich medzinárodnými partnermi. Napísala o tom agentúra AP s tým, že tento krok administratívy prezidenta Donalda Trumpa obmedzí Kyjevu prístup k snímkam, ktoré využíval v boji proti ruským inváznym silám.

 Americká Národná agentúra pre geopriestorové spravodajstvo (NGA) agentúre AP oznámila, že rozhodnutie bolo urobené kvôli „nariadeniu administratívy o podpore Ukrajiny“, bez toho, aby uviedla bližšie podrobnosti. Poskytovateľ satelitných snímok Maxar Technologies AP tiež oznámil, že sa americká vláda rozhodla Ukrajine „dočasne pozastaviť“ prístup.

Vývoj prichádza na pozadí roztržky medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, jeho viceprezidentom J.D. Vancom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ku ktorej došlo pred týždňom pred objektívmi svetových médií v Oválnej pracovni a po ktorej Zelenskyj opustil Biely dom predčasne.

Ukrajinský server Militarnyj o zablokovaní prístupu k snímkam podľa AP informoval ako prvý, pričom krok pričítal „zákazu vlády Spojených štátov zdieľať spravodajské dáta s Ukrajinou“.

Predtým tento týždeň denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na troch informovaných činiteľov napísal, že Spojené štáty prerušili zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou. Informáciu následne stanici Fox Business potvrdil šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe. Zároveň ale uviedol, že verí v obnovenie zbrojnej i spravodajskej spolupráce./agentury/

 X X X

 Liberálny moment sa skončil, na rade je menej masla a viac zbraní, vraví expert. Bude mať EÚ vôľu bojovať s Putinom?

Rusko je existenčná výzva. Na tom sa zhodli lídri na summite Európskej únie v Bruseli. EÚ chce investovať do obrany stámiliardy eur, a aby to bolo možné čo najrýchlejšie, plánuje pozmeniť aj niektoré svoje ekonomické pravidlá.

 „Vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ píše sa v záveroch vrcholnej schôdzky únie, ktorá sa konala vo štvrtok. Takéto znenie podporili aj slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský kolega Viktor Orbán.

 Najmä v prípade Budapešti je to trochu prekvapujúce. Len nedávno Maďarsko ako jediná krajina EÚ vo Valnom zhromaždení OSN hlasovalo proti rezolúcii, ktorá odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine. A faktom je, že kým závery k obranným iniciatívam Orbán na summite podporil, k vyhláseniu o pokračujúcej pomoci pre Kyjev sa na rozdiel od Fica nepridal.

„Dosiahnutie mieru prostredníctvom sily si vyžaduje, aby bola Ukrajina v najsilnejšej možnej pozícii, pričom robustné vojenské a obranné kapacity Ukrajiny sú toho neoddeliteľnou súčasťou. Toto platí pred, počas a po rokovaniach o ukončení vojny,“ uvádza sa vo vyhlásení, s ktorým nemalo problém 26 krajín, teda všetci členovia EÚ okrem Maďarska.

 Fico pred summitom viac ráz zopakoval, že odmieta princíp, že mier sa dá dosiahnuť prostredníctvom sily, to znamená ďalšou vojenskou, politickou a finančnou podporou pre Kyjev. Na druhej strane sa do vyhlásenia dostala zmienka o tranzite plynu z Ruska cez Ukrajinu. Slovenský premiér v Bruseli nemal tlačovú konferenciu, tú usporiadal až po návrate na Slovensko, ale na sociálnej sieti Facebook uviedol, že tým členské krajiny EÚ uznali, že prerušenie dodávok je problém. Vo vyhlásení sa v predposlednom, 12. bode píše, že Európska rada vyzýva eurokomisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie realizovateľných riešení otázky tranzitu plynu a pri tom zohľadnili obavy, ktoré vyjadrilo Slovensko.

Orbán zostal v Bruseli bokom a vývoj ukazuje, že drvivá väčšina členských štátov je v tejto chvíli ochotná pohnúť sa v oblasti obrany a podpory Ukrajine vpred bez ohľadu na zopár váhavcov a kritikov. Zároveň sa EÚ usiluje rozšíriť bezpečnostnú spoluprácu s ďalšími krajinami. O záveroch summitu dnes lídri únie informovali vrcholných predstaviteľov Británie, Kanady, Nórska, Islandu a Turecka.

Je to dané pokračujúcou ruskou agresiou proti Ukrajine a neistotou vyplývajúcou z krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten sa v podstate priamo postavil na stranu Moskvy, keď stopol pre Kyjev vojenské dodávky a Američania už nedávajú Ukrajincom ani spravodajské informácie.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok navštívi Saudskú Arábiu. Tu by potom mali Ukrajinci rokovať s predstaviteľmi USA o mierovom procese.

„Akékoľvek prímerie alebo zastavenie boja musí byť súčasť procesu vedúceho ku komplexnej mierovej dohode. Akúkoľvek takúto dohodu musia sprevádzať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré prispejú k odstrašeniu budúcej ruskej agresie. Mier musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ zdôraznilo dvadsaťšesť členských krajín.

 Ak chceš mier…

Európania sa začínajú riadiť pravidlom – ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová ešte pred summitom uviedla, že EÚ je schopná využiť na podporu bezpečnosti až 800 miliárd eur.

Lídri únie uviedli, že vítajú možnosť, že by mohli porušiť niektoré existujúce fiškálne pravidlá, keď budú investovať do obrany. Vyzvali eurokomisiu, aby preskúmala opatrenia, ktoré zohľadnia stanoviská summitu a zároveň zabezpečia udržateľnosť dlhov. EK má tiež navrhnúť ďalšie zdroje financovania obrany na úrovni EÚ a predstavitelia členských krajín zobrali na vedomie návrh eurokomisie na vytvorenie nového nástroja na poskytovanie pôžičiek štátom s podporou rozpočtu EÚ vo výške až 150 miliárd eur.

 „Čo sa týka vojny, Európa ju mala vidieť už dávno. Mala svoj liberálny moment, ale to nebol okamih, trval 30 rokov. No Európa sa mala poučiť z ruskej anexie ukrajinského Krymu, ktorej sme boli svedkami pred viac ako desiatimi rokmi. Mala posilniť svoju bezpečnosť a podľa toho na to pripraviť svoje obyvateľstvo,“ reagoval pre Pravdu Dimitris Tsarouhas, ktorý vyučuje bezpečnostné štúdie na Georgetownskej univerzite. „Nie som si vôbec istý, či väčšina Európanov je dnes ochotná vymeniť viac zbraní za menej masla. Je to zásadná výzva, pretože prišla v čase, keď Washington tlačí na Európu na všetkých frontoch, obchodných, politických a vojenských. Zároveň sa Kyjev ocitol pod obrovským tlakom, aby súhlasil s nejakým druhom prímeria, ktoré umožní Trumpovej vláde tvrdiť, že boje sa skončili. EÚ v reakcii na to teraz zvažuje nové formy koordinácie a spolupráce, ale to si bude vyžadovať bolestivé kompromisy,“ uviedol Tsarouhas, ktorý pôsobí aj ako riaditeľ výskumu v Centre pre Európsku úniu a transatlantické štúdie na Virginia Tech univerzite./agentury/

X X X

Ukrajine tikajú hodiny: Americký denník píše, kedy môže padnúť bez Trumpovej pomoci

 Trumpovo rozhodnutie mení vojnu.

Americká vojenská pomoc Ukrajine, tvorila takmer 50 percent všetkých medzinárodných dodávok. Nedávne rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť podporu nášmu východnému susedovi sa preto čoskoro prejaví aj na bojisku.

Experti predpokladajú, že následky Trumpovho rozhodnutia pocíti Ukrajina najneskôr do pol roka.

Generál vo výslužbe Pavel Macko pred pár dňami uviedol, že roztržka v Trumpovej Oválnej pracovni nebude mať nateraz bezprostredný vplyv na vojnu.

„Ukrajina má nejaké dodávky zbraní, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska to výrazne ovplyvní. Ukrajina bude v nevýhode. Nie všetko dokáže Európa a ďalšie krajiny nahradiť, čo Kyjev dostáva od Spojených štátov. Na druhej strane, bez USA nebude možné dlhodobé a stabilné mierové riešenie,“ vyjadril sa pre Markízu.

Denník New York Times vysvetľuje, prečo európske zdroje nebudú schopné nahradiť americkú pomoc.

Spojené štáty pôvodne sľúbili, že v roku 2025 dodajú Ukrajine vojenské vybavenie v hodnote 11 miliárd dolárov. Mali zahŕňať rakety, systémy protivzdušnej obrany a ďalšie zbrane, ktoré pochádzali čiastočne zo zásob Pentagonu a čiastočne z nových obranných kontraktov, uviedla analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá.

Čo sa týka produkcie munície, Rusko prevyšuje výrobné kapacity USA a Európy dohromady. Vlani vyprodukovali Američania okolo pol milióna kusov munície, Európa zhruba milión, zatiaľ čo Moskva tri milióny.

Tento rok sa očakáva, že Rusko zvýši produkciu na štyri milióny kusov, zatiaľ čo Západ dosiahne necelých dva a pol milióna.

Donald Trump však v utorok ukončil všetku pomoc napadnutej krajine. Jeho rozhodnutie prišlo práve po roztržke so Zelenským.

Podľa New York Times Američania od februára 2022, kedy sa začala ruská invázia, dodali Ukrajine vybavenie v hodnote 67 miliárd dolárov. Európa za rovnaké obdobie Kyjevu poslala zbrane za 65 miliárd dolárov. Ostatné krajiny, vrátane Kanady, dodali vojenskú pomoc za štyri miliardy dolárov.

 Ako dlho vydržia bez pomoci?

Ukrajina produkuje aj vlastné zbrane. Z domácej výroby sú napríklad bezpilotné lietadlá a delostrelecké systémy. Tento rok Kyjev plánuje vydať na obranu 26 percent svojho rozpočtu. Niektorí ukrajinskí predstavitelia však varujú, že bez americkej podpory sa armáda ocitne v ťažkej situácii, aktuality.sk

X X X

 V Británii odhalili bulharskú špionážnu bunku pracujúcu pre Rusko

 Špionážna skupina Bulharov v Británii zhromažďovala informácie pre Rusko. Trojicu Bulharov žijúcich v Británii usvedčili v piatok v Londýne z rozsiahlej špionáže pre Rusko, informuje TASR podľa správ stanice BBC a agentúry Reuters.

Proces s Katrin Ivanovovou (33), Vaňou Gaberovovou (30) a Tichomirom Ivančevom (39) sa konal na londýnskom súde Old Bailey od novembra. Trojica bola obvinená z účasti v bulharskej špionážnej skupine, ktorá zhromažďovala informácie užitočné pre nepriateľa, a to sledovaním istých osôb vo viacerých európskych štátoch v období od augusta 2020 do februára 2023. Obvinenia všetci popreli.

Bulhari mali podľa obžaloby riadne zamestnanie a popri ňom v Británii sledovali novinárov. Dostali tiež poverenie ísť sledovať americkú vojenskú základňu v Nemecku, na ktorej absolvovali výcvik ukrajinskí vojaci. Sledovali aj ďalšie osoby, pričom plánovali ich únosy a dokonca aj zabitie. Súd ich usvedčil zo sprisahania za účelom špionáže a Ivanovovú okrem toho aj z držby falošných dokladov totožnosti.

Skupinu riadil ďalší Bulhar, 47-ročný Orlin Rusev, u ktorého polícia objavila množstvo špionážnych zariadení vrátane kamier. Rusev sa k obvineniam zo špionáže už predtým priznal, rovnako ako aj ďalší členovia tejto bulharskej bunky – 43-ročný Biser Džambazov a 34-ročný Ivan Stojanov.

Pokyny od rakúskeho občana

Rusev dostával pokyny od rakúskeho občana Jana Marsaleka, ktorý v minulosti pracoval vo vysokom manažmente finančnej spoločnosti Wirecard. Nemecká polícia ho hľadá pre podozrenie z rozsiahleho finančného podvodu. Marsalek je na úteku, podľa BBC sa pravdepodobne nachádza v Rusku.

Hlavnými cieľmi ním riadenej bulharskej bunky mali byť investigatívni novinári Christo Grozev a Roman Dobrochotov, ktorí sa podieľali na odhaľovaní úlohy Moskvy pri otrávení medzičasom už zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a tiež bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa.

Viacerí z Bulharov mali medzi sebou partnerské či milenecké vzťahy, Džambazov s Ivanovovou žili spolu ako pár a pracovali v zdravotníctve. Džambazov udržiaval pomer aj s Gaberovovou, ktorá zase v minulosti tvorila pár s Ivančevom, približuje BBC.

Ivanovová aj Gaberovová počas procesu priznali, že sa podieľali na sledovaní. Podľa vlastných slov však nevedeli, že ho vykonávali v prospech Ruska. Ivančev sa takto počas procesu nevyjadril, podobné tvrdenia však vyslovil počas výsluchov po svojom zadržaní, ku ktorému došlo o rok neskôr ako pri zvyšných piatich Bulharoch, aktuality.sk

X X X

 Na farme neďaleko slovenských hraníc potvrdili slintačku a krívačku. Naši veterinári prijímajú opatrenia

Po polstoročí sa v Maďarsku opäť objavila nákaza slintačky a krívačky. Vírus nákazlivého ochorenia identifikoval maďarský Národný úradu pre ochranu potravinového reťazca (NÉBIH) na farme dobytka v Kisbajcsi neďaleko slovenských hraníc. S odvolaním sa na server infostart.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 Hlavný veterinárny lekár Szabolcs Pásztor nariadil okamžité oficiálne opatrenia proti šíreniu choroby, ktorá spôsobuje vážne ekonomické škody. Poznamenal, že vysoko nákazlivé ochorenie sa v Maďarsku opäť objavilo po viac ako 50 rokoch.

Klasické príznaky slintačky a krívačky sa na farme s 1 400 kusmi dobytka zistili začiatkom marca. Pásztor okamžite nariadil zatvorenie farmy a začatie epidemiologického vyšetrovania. Proti šíreniu choroby už začali platiť mimoriadne prísne regulačné opatrenia vrátane zákazu prepravy dotknutých druhov zvierat a produktov z nich.

 Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS SR) bola informovaná o potvrdení výskytu ohniska nákazy v susednom Maďarsku, píše SITA. Ako uviedla ŠVPS SR a príslušné Regionálne veterinárne a potravinové správy (RVPS) v Dunajskej Strede a Komárne, v súvislosti so vzniknutou situáciou aktivovali pohotovostné plány na zabránenie zavlečenia a šírenia tejto nebezpečnej choroby na Slovensku.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR informovalo, že maďarské orgány prijali opatrenia vrátane vytýčenia ochranného pásma, zákazu premiestňovania zvierat a uzatvorenia turistických atrakcií. Na Slovensku boli zavedené zákazy premiestňovania zvierat a organizácie hromadných podujatí v postihnutých oblastiach. „Podľa informácie maďarských veterinárnych autorít, zvieratá z daného chovu boli premiestnené do kontaktnej farmy toho istého majiteľa (výkrmové býky) a zásielky zvierat do Rakúska a Slovinska (cez zberné stredisko). Slovensko medzi prijímateľmi zvierat nefiguruje,“ informoval agrorezort.

 RVPS taktiež doručili veterinárne opatrenia chovateľom a pripravujú kontroly na hraničných priechodoch s Maďarskom. ŠVPS SR preto odporúčajú občanom vyhnúť sa cestovaniu do postihnutých oblastí, podomovému nákupu čerstvého mäsa a mliečnych výrobkov ako aj účasti na hromadných podujatiach ako sú trhy a výstavy. Nákup potravín v obchodnej sieti nepredstavuje riziko.

„Opatrenia v súvislosti s výskytom nebezpečnej choroby sa týkajú nasledujúcich obcí v okresoch Komárno a Dunajská Streda – Číčov, Kližská Nemá, Trávnik, Medveďov, Kľúčovec, Čiližská Radvaň, Baloň a Sap,“ uviedla ŠVPS SR s tým, aby obyvatelia a chovatelia priebežne sledovali aktuálne informácie o vývoji nákazovej situácie a dodržiavajte nariadené opatrenia. Porušenie opatrení môže viesť k sankciám až do výšky 160-tisíc eur alebo trestu odňatia slobody na tri roky.

Polícia bude kontrolovať hranice s Maďarskom

Polícia bude z dôvodu ochorenia zvierat v najbližšie dni kontrolovať hranice s Maďarskom. Kontroly budú vykonávať od piatka do utorka (11. 3.) na vybraných hraničných priechodoch policajti v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji, informovala Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.

Kontroly budú vykonávať aj v súčinnosti so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR. „Súvisia s kontrolami počas prepravy živých zvierat, produktov živočíšneho a rastlinného pôvodu z dôvodu sledovania a overovania dodržiavania potravinového práva, predpisov o zdraví zvierat a o dobrých životných podmienkach zvierat na úrovni ich prepravy,“ poznamenala Hrabovská.

Slintačka a krívačka je vírusové ochorenie hovädzieho dobytka, oviec, kôz, prasiat a iných párnokopytníkov. Vírus sa ľahko prenáša dotykom a vzduchom a dokáže rýchlo napadnúť celé stáda. Ľudia ho môžu ďalej rozširovať poľnohospodárskymi strojmi, obuvou, ošatením a pneumatikami vozidiel, ktoré s vírusom prišli do kontaktu. Úmrtnosť je zvyčajne nízka, nákaza však u zvierat vyvoláva horúčku, stratu chuti do jedla, nadmernú produkciu slín, pľuzgiere a ďalšie príznaky.

V Európe bola posledná epidémia v roku 2011 v Bulharsku. V roku 2001 zasiahla nákaza Veľkú Britániu, kde spôsobila značné ekonomické a sociálne škody. Následne sa rozšírila aj do Francúzska, Írska a Holandska. Ochorenie sa stále vyskytuje v Turecku, na Strednom východe a v Afrike, v mnohých krajinách Ázie a v niektorých častiach Južnej Ameriky. Nelegálne dovážané živočíšne produkty z týchto krajín podľa veterinárov predstavujú neustálu hrozbu pre európske poľnohospodárstvo.

Česko obmedzuje prepravu zvierat z Maďarska a Slovenska

Česká Štátna veterinárna správa (SVS) vydala celoštátne mimoriadne veterinárne opatrenia, ktoré obmedzujú prepravu zvierat z Maďarska a Slovenska a sprísňujú pravidlá biologickej bezpečnosti pri preprave zvierat.

Cieľom opatrenia je, aby Česko zamedzilo zavlečeniu nákazy na svoje územie, informovala SVS. Český minister pôdohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) na sieti X uviedol, že na pondelok popoludní zvolal kvôli výskytu nákazy v Maďarsku Ústrednú nákazovú komisiu, ktorá bude riešiť ďalší postup.

Ide o vysoko infekčné vírusové ochorenie párnokopytníkov, ktoré nie je prenosné zo zvieraťa na človeka, avšak ľudia môžu nákazu preniesť nepriamo medzi chovy zvierat.

Chovatelia majú až do odvolania zákaz premiestňovania zvierat z Maďarska a Slovenska do hospodárstva na území ČR. Opatrenie sa vzťahuje na všetkých chovateľov hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných zvierat vnímavých na chorobu. Zákaz sa nevzťahuje na zvieratá premiestňované zo Slovenska priamo na bitúnok. Zákaz platí aj pre prevádzkovateľov takzvaných zvodov kopytníkov, čo sú miesta, kde sa zbierajú zvieratá z rôznych chovov a následne sa z nich vytvárajú skupiny pre obchodovanie./agentury/

 X X X

 V Rusku sa zosypal predaj automobilov. Mnohé vysvetľuje cena „Buchanky“

 Režim Vladimira Putina podľa prichádzajúcich správ „vyplienil“ už skoro celý fond prosperity.

Predaj automobilov klesol v Rusku vo februrái medziročne o 25 percent. Ukončila sa tak 22 mesiacov trvajúca séria rastu odbytu a pribudol ďalší signál, že ani ruská ekonomika nedokáže vzdorovať brutálnym nákladom na nezmyselnú vojnu do nekonečna. Mnohé vysvetľuje cena takzvaných Buchaniek, aktuality.sk

X X X

 Investície spoločnosti Meta do virtuálnej reality a inteligentných okuliarov by mali prekročiť sto miliárd dolárov.

Technologická firma odhalila, že vlani investovala 19,9 miliardy dolárov do svojej divízie Reality Labs, ktorá vyvíja inteligentné okuliare a náhlavné súpravy.

 Celkové investície spoločnosti Meta do virtuálnej a rozšírenej reality by mali tento rok prekročiť sumu sto miliárd dolárov. Jej šéf Mark Zuckerberg vyhlásil, že rok 2025 bude „rozhodujúcim rokom“ pre jej inteligentné okuliare. Meta vo svojej najnovšej výročnej správe odhalila, že vlani investovala do svojej divízie Reality Labs 19,9 miliardy dolárov, čo je po viac ako desaťročí veľkých strát nové maximum.

Táto divízia vyvíja inteligentné okuliare Ray-Ban Meta, ktoré Zuckerberg minulý týždeň označil za „skutočný hit“, ako aj náhlavné súpravy Quest VR, ktoré sa presadzujú pomalšie. Podľa zdroja oboznámeného so záležitosťou spoločnosť v roku 2024 predala jeden milión súprav okuliarov Ray-Ban.

Pribudne dvadsať miliárd dolárov

Podľa odhadov analytikov a výpočtov Financial Times na základe informácií, ktoré zverejnila Meta, kumulatívne investície spoločnosti so sídlom v Silicon Valley do vývoja a akvizícií produktov virtuálnej reality a rozšírenej reality od začiatku tejto iniciatívy v roku 2014, keď kúpila výrobcu headsetov Oculus, už presiahli 80 miliárd dolárov.

Meta vo výročnej správe uviedla, že v roku 2025 očakáva ďalšie zvýšenie ročných investícií do tejto divízie, čo naznačuje, že v tomto roku k tejto sume pribudne viac ako 20 miliárd dolárov.

 Tieto údaje poukazujú na mimoriadne vysoké náklady Zuckerbergovej dlhodobej snahy o vybudovanie novej počítačovej platformy, ktorá by jedného dňa mohla nahradiť smartfóny a znížiť závislosť Mety od zariadení Apple a Google pri distribúcii jej aplikácií a služieb.

Meta sa v rámci nej snaží vyvinúť sofistikovanejšie okuliare pre rozšírenú realitu, ktoré prekrývajú obsah reálneho sveta, a v septembri predstavila svoj prototyp Orion. Konkurenčné spoločnosti Apple a Google pracujú na podobných produktoch.

„Investície spoločnosti Meta do Reality Labs sú nesmierne vysoké, ale nie je jasné, či sú nerozumné, ak veríte, že dokáže vybudovať biznis, ktorý z toho má byť, a to nahradiť iOS [Apple],“ povedal Matthew Ball, technologický investor a autor knihy The Metaverse. Meta sa odmietla vyjadriť.

Tento rok bude rozhodujúci

Tri roky po tom, ako sa materská spoločnosť Facebooku premenovala na Meta, aby zdôraznila svoju víziu vybudovania „metaverza“ alebo online virtuálneho sveta, priniesla Reality Labs v roku 2024 tržby vo výške 2,1 miliardy dolárov, čo je o 13 percent viac ako v predchádzajúcom roku. Jej prevádzkové straty dosiahli v minulom roku nové maximum 17,7 miliardy dolárov, čo predstavuje nárast o desať percent.

Od roku 2019, keď Meta prvýkrát začala zverejňovať finančné výsledky tejto divízie, dosiahla výnosy vo výške 10,1 miliardy dolárov. Za posledný rok sa Zuckerberg prestal zameriavať na rozprávanie o vytvorení metaverza plného avatarov. Teraz propaguje pokrok vo vývoji inteligentných okuliarov poháňaných rýchlo sa rozvíjajúcou technológiou umelej inteligencie.

 V stredajšom oznámení o výsledkoch spoločnosti Meta bol nadšený perspektívou svojich „okuliarov s umelou inteligenciou“, ktoré sa vyrábajú v spolupráci s materskou spoločnosťou Ray-Ban EssilorLuxottica.

„Tento rok bude rozhodujúci. Určí, či sme na ceste k mnohým stovkám miliónov a nakoniec miliardám okuliarov s umelou inteligenciou a či sú okuliare ďalšou počítačovou platformou, ako o tom už nejaký čas hovoríme, alebo či to bude len nekonečná otrava,“ povedal.

Questu sa nedarí

Ľahké okuliare majú zabudované malé kamery, mikrofóny a reproduktory, vďaka ktorým môže ich nositeľ fotografovať, počúvať hudbu a četovať s AI asistentom. Ako už predtým informovali FT, Meta plánuje ešte tento rok vydať novú verziu, ktorá bude po prvýkrát vybavená malým displejom.

Jej náhlavným súpravám Quest VR, ktoré stoja 300 dolárov a viac za najnovší model, sa stále nedarí získať popularitu, pričom analytici a vývojári hier odhadujú, že doteraz sa predalo približne 30 miliónov kusov. Zuckerberg uviedol, že počet ľudí používajúcich zariadenia Quest a operačný systém Horizon „neustále rastie“.

 Ball povedal, že straty spoločnosti Meta vo výške desiatok miliárd dolárov z virtuálnej reality a rozšírenej reality sa rozsahom nelíšia od iných snáh veľkých technologických spoločností vstúpiť do nových kategórií produktov. Prirovnal ich k Microsoftu s jeho vyhľadávačom Bing, asistentke Alexa a zariadeniam Echo od Amazonu a jednotke cloud computingu od Googlu.

Stále vysoko v zisku

Odhadol, že kumulatívna prevádzková strata Reality Labs k dnešnému dňu predstavuje 75 miliárd dolárov. Amazon stratil na Alexe viac ako 50 miliárd dolárov a Apple na vývoji virtuálnej reality a rozšírenej reality, vrátane náhlavnej súpravy Vision Pro, ktorá je drahším konkurentom Meta Quest, prišla o viac ako 30 miliárd dolárov.

„Zuckerbergovej stávke na Reality Labs sa venuje veľká pozornosť, ale je to čiastočne preto, lebo sa o nej rozhodli informovať samostatne,“ povedal Ball. „Všetci ich konkurenti majú porovnateľné investície, ktoré nezverejňujú.“ Investície Meta Reality Labs sú menšie ako „stovky miliárd dolárov“, ktoré Zuckerberg podľa svojich slov plánuje vynaložiť na infraštruktúru umelej inteligencie „v dlhodobom horizonte“.

 Napriek týmto kapitálovo náročným snahám zostáva Meta vysoko zisková vďaka lukratívnemu podnikaniu v oblasti online reklamy. Čistý príjem vzrástol v minulom roku o 60 percent na 62,4 miliardy dolárov, aktuality.sk