Nenecháme sa zastrašiť, reagujú Európania. Prezident USA Donald Trump oznámil, že od 1. februára zavedie kvôli Grónsku desaťpercentné clo na tovar z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a z Fínska. Clo bude podľa neho v platnosti, kým sa Spojeným štátom nepodarí uzavrieť dohodu o kúpe tohto arktického ostrova. Na Trumpa reagujú aj politici EÚ a Británie. V nedeľu popoludní sa k tejto téme v Bruseli zíde na mimoriadnom zasadnutí 27 veľvyslancov členských štátov bloku, oznámil Cyprus, ktorý od začiatku januára rokovaniam členských krajín predsedá.

Ak dohoda „o úplnom a totálnom odkúpení Grónska“ nebude hotová do 1. júna, zvýši sa clo od tohto dátumu na 25 percent. Trump to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Tieto krajiny sa spojili na podporu Dánska, ktoré dáva najavo, že poloautonómny ostrov nie je na predaj. Tiež demokraticky zvolení predstavitelia samotných Grónčanov opakovane uvádzajú, že nemajú záujem o to, aby sa stali súčasťou Spojených štátov.

Trumpova hrozba mieri tiež na kľúčových európskych spojencov USA a vytvorí ďalší tlak na Severoatlantickú alianciu, píše agentúra Bloomberg.

Podľa agentúry nie je jasné, akú právomoc by Trump použil a ako by sa snažil uplatniť jednotlivé nové clá na členské štáty Európskej únie. V minulosti sa v prípade podobných hrozieb spoliehal na zákon o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (International Emergency Economic Powers Act). 

Trumpovo oznámenie prišlo po tom, ako sa tento týždeň vo Washingtone stretol dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen s najvyššími predstaviteľmi Trumpovej administratívy a s členmi Kongresu. Na stretnutí sa zúčastnila aj grónska ministerka zahraničia Vivian Motzfeldtová. Rasmussen po stretnutí novinárom povedal, že ohľadom Grónska „zásadná nezhoda“ pretrváva. 

Trump opakovane trvá na tom, že USA potrebujú ovládnuť Grónsko, najväčší ostrov na svete, ktorý je poloautonómnym územím a spadá pod Dánsko. Podľa neho je Grónsko pre bezpečnosť USA dôležité kvôli jeho strategickej polohe a nerastným surovinám. Obyvatelia Grónska aj Dánska to opakovane odmietajú. Trump nevylúčil ani použitie sily na získanie ostrova, čím šokoval spojencov v NATO, ktorého je Dánsko tiež členom.

Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je podľa Macrona neprijateľná

Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je neprijateľná. Ak sa zvýšenie potvrdí, Európa zareaguje koordinovaným spôsobom, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Žiadne zastrašovanie ani vyhrážky nás neovplyvnia, ani na Ukrajine, ani v Grónsku, ani nikde inde na svete, keď sa stretneme s takýmito situáciami,“ povedal francúzsky prezident. Colné vyhrážky sú podľa neho neprijateľné a v danom kontexte nemajú miesto. „Európania na ne budú reagovať jednotne a koordinovane, ak sa potvrdia,“ dodal.

„Clá by podkopali transatlantické vzťahy a mohli by vyvolať nebezpečnú špirálu,“ reagovala na Trumpovu hrozbu v spoločnom vyhlásení s predsedom Európskej rady Antóniom Costom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná chrániť svoju suverenitu,“ dodali obaja vysokopostavení činitelia únie.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová večer na sieti X upozornila, že zavedenie ciel znamená riziko ochudobnenia Spojených štátov aj Európy, a teda podrývania spoločnej prosperity. Zo sporov medzi spojencami majú podľa nej prospech len Čína a Rusko. „Ak je ohrozená grónska bezpečnosť, môžeme to riešiť vo vnútri NATO,“ poznamenala.

Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že USA sa „úplne mýlia“, keď hrozia novými clami európskym krajinám kvôli ich nesúhlasu so zámerom prezidenta Trumpa kúpiť Grónsko. „Uplatňovanie ciel na spojencov za účelom zabezpečenia kolektívnej bezpečnosti členov NATO je úplne mylné. Samozrejme, budeme sa tým zaoberať priamo s americkou administratívou,“ uviedol Starmer s tým, že o budúcnosti Grónska by malo podľa Británie rozhodnúť Dánsko a Grónsko.

„Nemecká vláda vzala na vedomie výroky amerického prezidenta,“ uviedol v Berlíne jej hovorca Stefan Kornelius. „Úzko konzultuje so svojimi európskymi partnermi. Spoločne sa včas rozhodneme o vhodných reakciách,“ dodal.

Dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen uviedol, že Dánsko hrozba uvalenia ciel prekvapila.

Nenecháme sa zastrašiť, povedal agentúre AFP švédsky premiér Ulf Kristersson.

Pred dopadmi dodatočných ciel varujú zástupcovia nemeckého automobilového priemyslu. „Náklady na tieto dodatočné clá by boli pre nemecký a európsky priemysel enormné, najmä v tejto už tak náročnej dobe,“ napísala agentúre Reuters prezidentka Zväzu nemeckého automobilového priemyslu VDA Hildegard Müllerová.

Tisíce ľudí v Grónsku a Dánsku protestovali proti želaniu Trumpa získať ostrov

Tisíce ľudí sa dnes zišli v hlavnom meste Grónska, aby tam protestovali proti plánom Donalda Trumpa na pripojenie tohto dánskeho autonómneho územia k Spojeným štátom. Medzi demonštrantmi bol aj miestny premiér Jens-Frederik Nielsen. Z rovnakého dôvodu sa konali demonštrácie aj v rade dánskych miest, vrátane hlavného mesta Kodane, na ktorých sa tiež zúčastnili tisícky ľudí.

Trump o grónskom premiérovi: Neviem, kto to je, ale bude to pre neho veľký problém

V Grónsku za mierneho dažďa demonštranti mávali grónskou vlajkou a skandovali slogany a spievali tradičné inuitské piesne. Niektorí mali na hlavách čiapku so sloganom „Make America Go Away“ (Nech Amerika zmizne), čo bola narážka na Trumpovu kampaň MAGA, teda Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť skvelou).

Na proteste v centre Kodane sa podľa organizátorov zúčastnilo vyše 20.000 ľudí, čo zodpovedá počtu obyvateľov hlavného mesta Grónska. Demonštranti pochodovali k americkej ambasáde a neodradilo ich ani chladné počasie. Mnoho z nich nieslo transparenty s heslami ako „USA majú dosť ľadu“ alebo „Yankee choďte domov“ a „Grónsko nie je na predaj“ či „Ruky preč od Grónska“.

 X X X

Grónsko vždy dalo Amerike, čo chcela. USA tam stratili jadrové bomby

Dáni a Grónčania išli do jamy levovej – teda k Donaldovi Trumpovi. Americký prezident sa chváli, že vraj zastavil osem vojen, no zároveň rozdúchava konflikty so spojencami. Grónsko, ktoré patrí Dánsku, chce ovládnuť po dobrom alebo po zlom. Na stole je vraj možnosť kúpy najväčšieho ostrova na svete, ale Trump opakovane nevylúčil ani použitie sily.

Delegácia z Kodane a z Nuuku (hlavné mesto Grónska) sa usiluje presvedčiť Biely dom, že to nie je dobrý nápad. Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová a jej dánsky kolega Lars Løkke Rasmussen sa dnes stretnú s americkým viceprezidentom JD Vanceom a so šéfom diplomacie USA Marcom Rubiom.

Ako Československo v roku 1938?

„Veľmi ma to znepokojuje, pretože vidíme Trumpove činy – a to je problém,“ reagoval pre Pravdu profesor Robert Huebert, expert na bezpečnosť a stratégiu z Univerzity v Calgary. „Môžeme sa vrátiť do roku 1938 a k histórii Československa. Autoritatívni vodcovia neraz hovoria, čo urobia. Adolf Hitler a Benito Mussolini žiadali Sudety a otvorene rozprávali o tom, že si chcú odtrhnúť časti Československa. Neville Chamberlain a Édouard Daladier si to vypočuli a dopadlo to, ako vieme, na váš región. Podľa mňa, keď Trump hovorí, že chce byť dominantným aktérom na západnej pologuli, myslí to čoraz vážnejšie. Boli sme toho svedkami aj vo Venezuele,“ pripomenul Huebert. 

Podľa odborníka takéto kroky prezidenta oceňujú jeho stúpenci. „Trump koná rozhodne a jeho podporovateľom sa to páči. Podobne ako keď ľudia hovorili o Mussolinim, že zariadil, aby vlaky chodili načas. Teraz teda vidíme, ako sa Trump usiluje zmocniť Venezuely. Pripomeňme si, že Američania takéto veci robili aj v minulosti. Napríklad George Bush starší dal v Paname zadržať Manuela Noriegu a na príkaz Baracka Obamu bol zlikvidovaný Usáma bin Ládin. Čiže na jednej strane nie je takýto prístup USA nič nové. No ak k tomu pridáme Trumpovu snahu kontrolovať západnú hemisféru, vzniká problém pre samotné NATO a, samozrejme, aj pre nás v Kanade,“ vysvetlil Huebert.

Existuje niečo, čo by mohlo Trumpa presvedčiť, aby na Grónsko zabudol? Európske krajiny diskutujú o plánoch na posilnenie vojenskej prítomnosti v regióne. Mal by to byť signál americkému prezidentovi, že bezpečnosť Arktídy berú vážne, keďže šéf Bieleho domu sa sťažuje, že ju Dánsko a ďalší spojenci údajne zanedbávajú.

Huebert tvrdí, že v oblasti posilňovania obrany sa vždy dá urobiť viac, no Američania nemajú veľa dôvodov na sťažnosti. „Vnímam to tak, že Európania sa snažia nejakým spôsobom reagovať na veľmi neracionálne požiadavky zo strany Spojených štátov. A deje sa to preto, lebo Trump ako čoraz autoritatívnejší líder verí, že každý jeho nápad musí byť geniálny. Tak prečo by si nemohol privlastniť Grónsko?“ povedal kanadský odborník.

Podľa Hueberta Dáni a Grónčania naďalej úzko spolupracujú s USA. „Kodaň vymieňa stíhačky F-16 za F-35, čo bolo vedomé rozhodnutie aj vzhľadom na bezpečnosť Grónska. A práve preto sú Trumpove vyjadrenia absurdné. Grónsko vždy dalo Američanom presne to, čo chceli. Na konci studenej vojny USA na ostrove zatvorili niekoľko svojich základní. Ako som povedal, pokiaľ viem, Grónsko nikdy nekládlo odpor plánom Spojených štátov. Američania si tam ponechali leteckú základňu Thule, ktorú roku 2023 premenovali na Pituffik, a pôsobia tam vesmírne sily. Zväčšili pristávaciu dráhu, kapacity hangárov a základňu napojili na svoje sledovacie systémy vrátane detekcie medzikontinentálnych balistických rakiet,“ ozrejmil expert.

Kde chystá Trump operáciu podobnú Venezuele?

To, že Kodaň a Nuuk vždy vychádzali Washingtonu v ústrety, ilustroval Huebert na historickom príklade. „Roku 1968 sme sa dozvedeli, že Američania skladovali v Grónsku jadrové zbrane, pretože jeden z ich bombardérov B-52 havaroval a stratil atómové bomby. V ktorej inej krajine by sa mohlo stať niečo také a reakcia by bola len v duchu, že nehody sa stávajú? Američania oslabia vlastnú bezpečnosť, ak budú pokračovať v agresívnych krokoch proti Grónsku a Dánsku, prípadne aj proti Kanade,“ zdôraznil bezpečnostný analytik.

Rusko a Čína sledujú situáciu

Expert sa dokonca obáva, že Nuuk by sa mohol začať obzerať po iných spojencoch, ak bude vnímať Washington ako nepriateľa. Grónsko trvá na tom, aby jeho bezpečnosť malo na starosti NATO. Čo sa však stane, ak Trumpove kroky povedú k oslabeniu Severoatlantickej aliancie? „Ak by ste sa dnes spýtali Grónčanov, koho považujú za nepriateľa, jednoznačne by to boli Rusi, po ktorých by nasledovali Číňania. Čo by sa však stalo, keby USA použili proti ich krajine silu? Grónsko by si začalo hľadať priateľov inde, čo je ľudská prirodzenosť. Trump svojou rétorikou zvyšuje riziko zničenia Severoatlantickej aliancie aj vzťahov s Dánskom. Keby som bol čínskym alebo ruským lídrom, len by som čakal na svoju príležitosť. Nechal by som Trumpa, nech robí svoje veci, a potom by som sa pustil do akcie,“ varoval Hueber 

Samozrejme, bolo by veľmi paradoxné, keby tlak Bieleho domu na Nuuk a Kodaň viedol k posilneniu pozícií Moskvy a Pekingu. Trump totiž tvrdí, že USA potrebujú Grónsko práve preto, aby sa nedostalo pod vplyv Ruska a Číny.

Toto zopakoval aj včera. „Spojené štáty potrebujú Grónsko pre účely národnej bezpečnosti. Je životne dôležité pre Zlatú kupolu (systém protivzdušnej obrany), ktorú budujeme,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social s tým, že Grónsko v amerických rukách vraj posilní aj NATO.

X X X

Trump tvrdo udrel: Kvôli Grónsku zavádza desaťpercentné clo pre osem krajín. Nenecháme sa zastrašiť, reagujú Európania

Prezident USA Donald Trump oznámil, že od 1. februára zavedie kvôli Grónsku desaťpercentné clo na tovar z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a z Fínska. Clo bude podľa neho v platnosti, kým sa Spojeným štátom nepodarí uzavrieť dohodu o kúpe tohto arktického ostrova. Na Trumpa reagujú aj politici EÚ a Británie. V nedeľu popoludní sa k tejto téme v Bruseli zíde na mimoriadnom zasadnutí 27 veľvyslancov členských štátov bloku, oznámil Cyprus, ktorý od začiatku januára rokovaniam členských krajín predsedá.

Ak dohoda „o úplnom a totálnom odkúpení Grónska“ nebude hotová do 1. júna, zvýši sa clo od tohto dátumu na 25 percent. Trump to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Tieto krajiny sa spojili na podporu Dánska, ktoré dáva najavo, že poloautonómny ostrov nie je na predaj. Tiež demokraticky zvolení predstavitelia samotných Grónčanov opakovane uvádzajú, že nemajú záujem o to, aby sa stali súčasťou Spojených štátov.

Trumpova hrozba mieri tiež na kľúčových európskych spojencov USA a vytvorí ďalší tlak na Severoatlantickú alianciu, píše agentúra Bloomberg.

Podľa agentúry nie je jasné, akú právomoc by Trump použil a ako by sa snažil uplatniť jednotlivé nové clá na členské štáty Európskej únie. V minulosti sa v prípade podobných hrozieb spoliehal na zákon o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (International Emergency Economic Powers Act).

 Trumpovo oznámenie prišlo po tom, ako sa tento týždeň vo Washingtone stretol dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen s najvyššími predstaviteľmi Trumpovej administratívy a s členmi Kongresu. Na stretnutí sa zúčastnila aj grónska ministerka zahraničia Vivian Motzfeldtová. Rasmussen po stretnutí novinárom povedal, že ohľadom Grónska „zásadná nezhoda“ pretrváva. 

Trump opakovane trvá na tom, že USA potrebujú ovládnuť Grónsko, najväčší ostrov na svete, ktorý je poloautonómnym územím a spadá pod Dánsko. Podľa neho je Grónsko pre bezpečnosť USA dôležité kvôli jeho strategickej polohe a nerastným surovinám. Obyvatelia Grónska aj Dánska to opakovane odmietajú. Trump nevylúčil ani použitie sily na získanie ostrova, čím šokoval spojencov v NATO, ktorého je Dánsko tiež členom.

Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je podľa Macrona neprijateľná

Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je neprijateľná. Ak sa zvýšenie potvrdí, Európa zareaguje koordinovaným spôsobom, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Žiadne zastrašovanie ani vyhrážky nás neovplyvnia, ani na Ukrajine, ani v Grónsku, ani nikde inde na svete, keď sa stretneme s takýmito situáciami,“ povedal francúzsky prezident. Colné vyhrážky sú podľa neho neprijateľné a v danom kontexte nemajú miesto. „Európania na ne budú reagovať jednotne a koordinovane, ak sa potvrdia,“ dodal.

„Clá by podkopali transatlantické vzťahy a mohli by vyvolať nebezpečnú špirálu,“ reagovala na Trumpovu hrozbu v spoločnom vyhlásení s predsedom Európskej rady Antóniom Costom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná chrániť svoju suverenitu,“ dodali obaja vysokopostavení činitelia únie.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová večer na sieti X upozornila, že zavedenie ciel znamená riziko ochudobnenia Spojených štátov aj Európy, a teda podrývania spoločnej prosperity. Zo sporov medzi spojencami majú podľa nej prospech len Čína a Rusko. „Ak je ohrozená grónska bezpečnosť, môžeme to riešiť vo vnútri NATO,“ poznamenala.

Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že USA sa „úplne mýlia“, keď hrozia novými clami európskym krajinám kvôli ich nesúhlasu so zámerom prezidenta Trumpa kúpiť Grónsko. „Uplatňovanie ciel na spojencov za účelom zabezpečenia kolektívnej bezpečnosti členov NATO je úplne mylné. Samozrejme, budeme sa tým zaoberať priamo s americkou administratívou,“ uviedol Starmer s tým, že o budúcnosti Grónska by malo podľa Británie rozhodnúť Dánsko a Grónsko.

„Nemecká vláda vzala na vedomie výroky amerického prezidenta,“ uviedol v Berlíne jej hovorca Stefan Kornelius. „Úzko konzultuje so svojimi európskymi partnermi. Spoločne sa včas rozhodneme o vhodných reakciách,“ dodal.

Dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen uviedol, že Dánsko hrozba uvalenia ciel prekvapila.

Nenecháme sa zastrašiť, povedal agentúre AFP švédsky premiér Ulf Kristersson.

Pred dopadmi dodatočných ciel varujú zástupcovia nemeckého automobilového priemyslu. „Náklady na tieto dodatočné clá by boli pre nemecký a európsky priemysel enormné, najmä v tejto už tak náročnej dobe,“ napísala agentúre Reuters prezidentka Zväzu nemeckého automobilového priemyslu VDA Hildegard Müllerová.

Tisíce ľudí v Grónsku a Dánsku protestovali proti želaniu Trumpa získať ostrov

Tisíce ľudí sa dnes zišli v hlavnom meste Grónska, aby tam protestovali proti plánom Donalda Trumpa na pripojenie tohto dánskeho autonómneho územia k Spojeným štátom. Medzi demonštrantmi bol aj miestny premiér Jens-Frederik Nielsen. Z rovnakého dôvodu sa konali demonštrácie aj v rade dánskych miest, vrátane hlavného mesta Kodane, na ktorých sa tiež zúčastnili tisícky ľudí.

V Grónsku za mierneho dažďa demonštranti mávali grónskou vlajkou a skandovali slogany a spievali tradičné inuitské piesne. Niektorí mali na hlavách čiapku so sloganom „Make America Go Away“ (Nech Amerika zmizne), čo bola narážka na Trumpovu kampaň MAGA, teda Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť skvelou).

Anektujú USA Grónsko?

Na proteste v centre Kodane sa podľa organizátorov zúčastnilo vyše 20.000 ľudí, čo zodpovedá počtu obyvateľov hlavného mesta Grónska. Demonštranti pochodovali k americkej ambasáde a neodradilo ich ani chladné počasie. Mnoho z nich nieslo transparenty s heslami ako „USA majú dosť ľadu“ alebo „Yankee choďte domov“ a „Grónsko nie je na predaj“ či „Ruky preč od Grónska“.

 X X X

 V rakúskych Alpách zabíjali lavíny: Zomreli i traja českí skialpinisti

Po páde lavíny v rakúskych Alpách zahynuli traja českí skialpinisti. Nešťastie sa stalo v oblasti Murtal v spolkovej krajine Štajersko. Informuje o tom agentúra APA. Rakúske Alpy v sobotu zasiahla séria tragických nehôd, pri páde lavín v spolkovej krajine Salzbursko zomrelo ďalších päť ľudí. Národnosť mŕtvych zatiaľ nie je známa.

Podľa polície v sobotu popoludní v katastri obce Pusterwald zasiahla lavína skupinu siedmich ľudí. Troch z nich lavína strhla a úplne zasypala a záchranári ich vyslobodili už mŕtvych. Štyroch ďalších ľudí, ktorí lavínou zasiahnutí neboli, dopravili záchranné zložky z náročného horského terénu do bezpečia a poskytli im neodkladnú lekársku pomoc, napísala AP.

Na mieste zasahoval 150 záchranárov. Vynesenie tiel obetí z horského terénu má byť pre nepriaznivé poveternostné podmienky dokončené v nedeľu za asistencie horskej služby a alpskej polície. Presné okolnosti nehody i totožnosť zosnulých skialpinistov sú predmetom vyšetrovania.

Prvá lavína v oblasti salzburského Pongau sa uvoľnila v Bad Hofgasteine krátko popoludní. V otvorenom teréne zasypala lyžiarku pred očami jej manžela. O hodinu a pol neskôr sa v Gasteinskom údolí uvoľnila ďalšia lavína a zabila štyroch skialpinistov.

Podľa salzburskej horskej záchrannej služby zmietla druhá lavína v oblasti Finsterkopf v údolí Grossarl okolo 14.00 h celkovo sedem ľudí. Jeden z nehody vyviazol bez zranení, zatiaľ čo ďalší dvaja z nej vyšli s ťažkými a ľahkými zraneniami.

Horská služba do akcie nasadila štyri záchranné vrtuľníky, psie tímy a šesť členov krízového intervenčného tímu.

„Napriek jasným a opakovaným varovaniam sa dnes opäť objavili početné lavíny – žiaľ s fatálnymi následkami. Táto tragédia bolestivo ukazuje, aká vážna je súčasná lavínová situácia,“ uviedol okresný vedúci horskej záchrannej služby Pongau Gerhard Kremser. 

V utorok zomrel v salzburskom Bad Gasteine 13-ročný český chlapec, ktorého pri lyžovaní vo voľnom teréne tiež zachytila lavína. Nešťastie sa stalo v stredisku Sportgastein vo Vysokých Tauroch, ktoré sú časťou Álp.

 X XX

JAK  SE  VYROVNÁ  BABIŠOVA  VLÁDA  S  PORODNOSTÍ?

JEDNÁ  SE  O  BYTY,  ŠKOLKY,  JESLE,  ŠKOLY,  DOMOVY  DŮCHODCŮ

ZMIZí  Z  ULIC  I  ZÁPADNÍ  ŽIVOT  LIDÍ,  CO  SPÍ  NA  ULICI,  V  KANÁLECH?

Jde o život

Ve stejné době, kdy prudce klesá porodnost, výrazně narůstá podíl finančního sektoru a jeho schopnost odsávat zdroje z reálné ekonomiky. Chtělo by to obrátit.

Nejpodstatnějším trendem, se kterým si musí nová Babišova vláda poradit, je katastrofální pokles porodnosti. Roku 2025 přibyla nových občánků pouhá třetina (okolo 77 tisíc) toho, co bylo na vrcholu populačního cyklu v 70. letech minulého století, kdy se rodilo dvě stě tisíc „Husákových dětí“ ročně. Pokud tento pokles porodnosti nedokážeme zvrátit, a to se ještě propojuje s prodlužováním věku, není pochyb o tom, že bude hodně starých důchodců a málo mladých pracujících.

Jak z toho ven? Obrat dnešní důchodce a nechat je dělat po okraj hrobu, jak vytrvale radí fialová skvadra? A kolik toho ti roztřesení nebožáci podělají? Získat mladé pro intenzívní penzijní spoření? A co si pak za ty peníze v naší ochablé ekonomice koupí?

Ve stejný den, kdy Novinky publikovaly rozhovor s otřeseným demografem, ČT přinesla radostnou zprávu, že hypotéční trh loni přinesl skoro největší objem za posledních 30 let. Nové úvěry stouply o dvě pětiny. Radost z toho mají hlavně hypotéční banky.

Domácnost, která nemá 100 tisíc měsíčně, ať na to zapomene, protože průměrná hypotéka na byt za 5 milionů korun předpokládá měsíční splátku 25 tisíc korun. Sto tisíc má rodina, kde dělají dva nějakou manažerskou nebo tvůrčí práci, nejčastěji někde v bance. Znamená to, že i tam, kde na to mají, žena musí dávat přednost kariéře a děti odkládat.  

Úhrnná plodnost klesla z hodnoty 1,83 dítěte na ženu v roce 2021 na 1,37 v roce 2024, informuje předseda České demografické společnosti Luděk Šídlo. Děsí jak to číslo, tak prudkost poklesu v posledních letech. Najednou jsme zapomněli, že společnost netvoří jen hesla a kšefty, ale taky lidi.

Dostupné bydlení, novomanželské půjčky, vysoké porodné, velkorysé dětské přídavky, mateřské školy zdarma, to všechno byly prvky rodinné politiky, které v 70. letech přinesly své plody. I kdyby to bylo jen jedno z mála světlých míst toho temného období mezi cizími tanky, zabralo a přineslo plody. Tedy děti.

Jenže dneska se počítají spíše zisky. A reakce na horšící se populační čísla je vždycky stejná –  strašení finančním krachem penzijního systému a výzvy ke snižování penzí současných důchodců ve prospěch těch příštích. Živí se tím ti, kdo vidí jediný smysl ekonomiky nikoliv v uspokojování skutečných potřeb lidí, ale v hromadění peněz.

Rostoucí vliv tohoto řemesla je jedním z plodů neoliberální revoluce. Ještě před rokem 1980 byl podíl bankovních a finančních služeb včetně obchodování s realitami celkem přijatelný, potom však začal nehorázně růst a odvádět bohatství z reálné ekonomiky směrem k neproduktivnímu finančnímu sektoru a jeho prostřednictvím ke skupině nejbohatších lidí.

Rok 1980 je rokem nástupu vlády britské premiérky Margarety Thatcherové a amerického prezidenta Ronalda Reagana, kteří se stali patrony neoliberální smršti drancující to, co sloužilo většině. Proto od té doby stagnovaly reálné mzdy a vznikla kategorie „pracující chudoby“, zatímco divoký růst nejvyšších příjmů a nejvyšších bohatství rozevíral nůžky sociálních nerovností. Až do absurdity, kdy pár nejbohatších rodin má víc než chudší polovina světa.

Tady čerpám z „nové zprávy Římskému klubu“, kterou pod názvem A Finer Future vydala skupina autorů vedená Hunter Lovinsovou (Lovins, L. Hunter; Wallis, Stewart; Wijkman, Anders; Fullerton, John. A Finer Future: Creating an Economy in Service to Life . New Society Publishers, 2018).

Lovinsovou známe také z přelomové knihy Přírodní kapitalismus (Natural Capitalism: Creating the Next Industrial Revolution, 2000), kde byla spoluautorkou Paula Hawkena (vyšlo i česky v Mladé frontě, 2003).

Finanční sektor (popisovaný jako FIRE — finance, pojišťovnictví a nemovitosti) tvořil v 50. letech něco pod 3 procenta HDP USA, ale roku 2006 už to bylo více než 8 procent. Divoce rostla i hodnota finančních aktiv, která byla roku 1980 na úrovni pětinásobku HDP, ale roku 2007 už to byl desetinásobek. Šest velkých bank drželo aktiva odpovídající 65 procentům HDP USA.

Přesun bohatství z reálné produkce do spekulativních aktivit byl patrný všude. Ještě roku 1980 vydělávali lidé v bankovním sektoru přibližně stejně jako lidé v jiných odvětvích, ale roku 2006 podle oficiálních statistik už vydělávali o 70 procent více (a má se za to, že tato čísla jsou podhodnocena).

Časem se pokoušela ukousnout z tohoto koláče také řada nefinančních společností. Profesor Gautam Mukunda z Harvardu popisuje, jak finanční jednotky, které vznikaly uvnitř nefinančních společností, nakonec patřily k tomu nejvýnosnějšímu, co matka měla. Na počátku 80. let začal majetek těchto jednotek prudce růst a roku 2000 byl stejně velký nebo větší než hmotná aktiva.

Například automobilka Ford vydělala na počátku 21. století více peněz poskytováním úvěrů než prodejem automobilů. Firemní poskytovatel finančních služeb GE Capital vygeneroval polovinu zisků celého elektrotechnického konglomerátu General Electric.

Vynucenou změnu chování popisuje americký levicový ekonom Michael Hudson:

„Společnosti nemohou investovat do nového fyzického kapitálového vybavení nebo budov, protože jsou povinny použít své provozní příjmy na vyplácení svých bankéřů, držitelů dluhopisů i držitelů junk-bondů. Ekonomika se zfinancializovala. Jejím cílem už není tvorba hmatatelného kapitálu ani zvyšování životní úrovně.

Existuje proto, aby generovala úroky, finanční poplatky z řízení fúzí a akvizic a kapitálové zisky, které připadají především insiderům vedeným vrcholovým managementem a velkými finančními institucemi. Tradiční hospodářský cyklus byl zastíněn nárůstem dluhu.

Místo toho, aby práce více vydělávala, hodinové mzdy v reálných hodnotách klesaly. A další pokles čistého disponibilního příjmu nastal po zaplacení daní a srážce „nucených úspor“ na sociální zabezpečení a zdravotní pojištění, příspěvků do penzijních fondů a — co je nejzávažnější — splácení dluhů na kreditních kartách. Pak tu máte bankovní půjčky, hypotéky, studentské půjčky, půjčky na auto, pojištění nemovitosti, životní pojištění, soukromé zdravotní pojištění a další platby do sektoru FIRE…. To odsává výdaje od zboží a služeb.“

Pokles porodnosti si proto zaslouží reálné, nejen finanční řešení. Nenechat si diktovat od bankovních analytiků. Zaměřit se na takové takové finance, které jdou naproti, jako byla státní podpora bytového družstevnictví a další nástroje pro usnadnění rozšíření rodiny. Těch lepších příkladů je ve světě plno. Ty horší mají mocenskou převahu, ale lze je krotit daní z finančních zisků, progresívním zdaněním nejvyšších příjmů, zdaněním velkých majetků. Jaképak váhání, když jde o život. Zbyněk Fiala, server vasevec.cz

X X X

 Tvrdenie, že by niekto mohol poraziť Rusko, je za hranicou rozprávky, tvrdí Orbán 

Európa podľa Viktora Orbána stavia pomoc Ukrajine na nádeji, že vojnu vyhrá a páky splácania pôžičiek použije voči Rusku, čo označil za iluzórne. Maďarsko, Česko a Slovensko sa odmietajú podieľať na úvere 90 miliárd eur pre Kyjev.

Európa vsádza na víťazstvo Ukrajiny

• Orbán tvrdí, že Európa očakáva víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom.
• Rozprávky o porážke Ruska sú podľa neho nereálne.
• Ukrajina žiada 800 miliárd eur na desať rokov po 2027.
• Maďarsko, Česko a Slovensko odmietajú účasť na pôžičke pre Ukrajinu.
• Orbán zdôraznil, že uvedené peniaze by pokryli dlhé obdobie domácich výdavkov.

Európa vsádza na to, že Ukrajina vojnu s Ruskom vyhrá, a že splatenie európskej pôžičky a rekonštrukcia by sa uhradili z reparácií vyplatených Rusom. V pravidelnom rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to v piatok uviedol maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dodal, že tvrdenie, že by niekto mohol poraziť Rusko, je za hranicou detských rozprávok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kým sa v Európe „nevzbúri ľud“, bude sa v tejto politike pokračovať, dodal Orbán. Pripomenul, že Ukrajina predložila žiadosť o celkom 800 miliárd eur na desať rokov po roku 2027 a k tomu by sa pridali aj vojenské výdavky.

Postoj Maďarska k pôžičke

Premiér zdôraznil, že Maďarsko, Česko a Slovensko sa nebudú podieľať na pôžičke 90 miliárd eur, ktorú si vezmú ostatné členské štáty EÚ a poskytnú ich Ukrajincom.

K 800-miliardovej finančnej pomoci Orbán dodal, že z uvedenej sumy by bolo možné 40 rokov platiť všetky dôchodky a 60 rokov všetky výdavky na podporu maďarských rodín.

X X X

  Stát advokátovi nezaplatil, přišla exekuce. Finančák zmrazil peníze jeho klientů

 Pozdní výplaty odměn advokátům ustanovovaným ex offo mají první konkrétní následky. Česká advokátní komora (ČAK) řeší případ obhájce, který se kvůli neproplacené odměně od soudu dostal do vážných finančních potíží. Odměna mu byla pravomocně přiznána, soud ji ale včas nevyplatil. Advokát proto nestihl odvést daň z přidané hodnoty, která mu mezitím vznikla.

Finanční úřad pro Prahu 5 následně rozhodl o exekuci na majetek advokáta. Při jejím provedení však zmrazil nejen jeho osobní účty, ale také úschovní účty, na nichž byly peníze klientů. Podle České advokátní komory byla advokátní úschova vedena u Raiffeisenbank. „Představenstvo rozhodlo, že se obrátí na příslušnou banku s cílem zajistit transparentní označování úschovních účtů a bude jednat rovněž s Generálním finančním ředitelstvím o zamezení postihu úschovních účtů z titulu dluhů advokáta,“ stojí v zápisu z posledního představenstva ČAK.

Problematiku podle informací České justice řešila i Kontrolní rada. Advokát podle komory okamžitě upozornil finanční úřad i banku, že peníze na úschovním účtu nejsou jeho majetkem. Česká advokátní komora se proto obrátila na finanční úřad s žádostí o vysvětlení. Úřad svůj postup zdůvodnil tím, že měl k dispozici pouze papírové výpisy účtů označených jako „běžný účet“.

Odměna přiznána, peníze nikde

Advokát ve svém vyjádření upozornil, že pravomocným rozhodnutím soudu mu vznikla povinnost odvést DPH, přestože samotnou odměnu za obhajobu dosud neobdržel. Soud mu ji podle jeho slov nevyplatil kvůli nedostatku peněz na svých účtech.

Zároveň uvedl, že opožděné vyplácení pravomocně přiznaných odměn není výjimkou, ale opakujícím se problémem, se kterým se advokáti setkávají poměrně často. Na tuto problematiku dlouhodobě upozorňuje i ČAK. Odměny jsou také často kráceny ze strany soudů. Státní zastupitelství v minulosti v jednom z případů uvedlo, že není povoláno řešit finanční situaci advokátů

Martin Drtina, ceskajustice.cz

 X X X

 Zarobila na charite, no do basy nepôjde: Najslávnejšia talianska influencerka odchádzala zo súdu s úsmevom a dojatím

Talianska influencerka Chiara Ferragni odišla bez trestu v procese, ktorému čelila kvôli klamlivej reklame a podvodu na spotrebiteľoch. Uviedli to ešte vo štvrtok talianske médiá.

Chiara Ferragni na prehliadke Louis Vuitton Jeseň/Zima 2023-2024 v Paríži.

Obžaloba žiadala pre Ferragniovú 20 mesiacov väzenia. Kľúčové v procese napokon bolo, že sa influencerka dohodla so združeniami na ochrane spotrebiteľov. Ferragni čelila obžalobe z podvodu s priťažujúcimi okolnosťami, ktoré nakoniec súd neuznal. Kvôli tomu sa však celou záležitosťou nemohol zaoberať. Po dohode so združeniami spotrebiteľov totiž oklamaní zákazníci stiahli svoje žaloby. Len podvod bez priťažujúcich okolností nemožno podľa talianskeho práva stíhať bez podania poškodených. Ferragniová a ďalší dvaja manažéri tak odišli v stredu od milánskeho súdu bez trestu. 

Influencerka rozhodnutie privítala. „Sme všetci dojatí,“ uviedla Ferragni, ktorá poďakovala svojim fanúšikom a advokátom. Jedna z prvých medzinárodne známych módnych influenceriek čelila procesu kvôli predaju benefičných vianočných báboviek pandoro a veľkonočných čokoládových vajíčok. Výrobky boli v predaji za zvýšenú cenu s tým, že ide o charitatívnu akciu. Podľa úradov tak zákazníci získali dojem, že na dobročinné účely pôjde časť výnosov z tržby. To sa však nestalo, pretože výrobcovia poskytli jednorazový dar, ktorý nebol naviazaný na tržby.

Influencerka Chiara Ferragni a jej mama Marina Di Guardo odchádzajú po verdikte súdu.

Médiá poukázali na to, že veľká časť rozdielu medzi bežnou a zvýšenou cenou výrobkov sa použila na honoráre pre Ferragniovú. Kvôli obom kauzám Ferragni a jej spoločnosti zaplatili na pokutách od Protimonopolného úradu a na urovnanie sporov celkovo 3,6 milióna eur. Obe kauzy sa podľa médií nepriaznivo premietli do verejného obrazu influencerky aj do jej osobného života.

Kto je Chiara Ferragni

Najznámejšia a najvplyvnejšia talianska módna influencerka, podnikateľka a modelka. Dlhé roky bola považovaná za „kráľovnú svetových influencerov“, ktorá ako jedna z prvých ukázala, že písanie o móde na internete sa dá premeniť na miliónové impérium. V roku 2009, keď bol Instagram ešte v plienkach, založila módny blog The Blonde Salad. Vďaka svojmu štýlu a schopnosti kombinovať luxusnú módu s bežnými kúskami sa stala globálnym fenoménom. Bola vôbec prvou módnou blogerkou, ktorá sa objavila na titulke časopisu Vogue. 

Jej vplyv prerástol sociálne siete, založila vlastnú módnu značku s predajom oblečenia, topánok, doplnkov aj kozmetiky. O jej obchodnom modeli sa učilo dokonca aj na Harvardovej univerzite ako o prípadovej štúdii úspešného digitálneho marketingu. Jej život bol dlho sledovaný ako reality šou (dokonca o nej a jej rodine vznikol dokumentárny seriál The Ferragnez na Prime Video). V roku 2018 sa vydala za populárneho talianskeho rappera Fedeza. Majú spolu dve deti (syna Leoneho a dcéru Vittoriu). Začiatkom roka 2024 oznámili rozchod a minulý rok ich súd rozviedol.

Foto: SITA/AP, Antonio Calanni

Chiara Ferragni na archívnej snímke s bývalým manželom Fedezom.

Pre tzv. Pandoro-gate stratila viacerých veľkých sponzorov (napr. Coca-Cola alebo okuliare Safilo) a momentálne sa snaží o „rebranding“ a návrat na výslnie. Jej právne problémy v Taliansku vyústili až do úvah o prísnejšej regulácii influencerov.

X X X

 Hanba pre Slovensko. Atlétka roka sa doma odmieta trápiť, na začiatku roka musela urobiť ťažké rozhodnutie

Katastrofálne podmienky, neustále cestovanie. Neutešený stav domácej atletiky donútil Terezu Čorejovú prehodnotiť svoje priority. Veľká slovenská nádej a kráľovná mládežníckej atletiky za rok 2025 sa odhodlala k ťažkému, ale zrejme nevyhnutnému rozhodnutiu.

Tereza Čorejová patrí medzi najväčšie atletické nádeje Slovenska.

Dôvodom nie je forma či zranenie, ale fakt, že na Slovensku nemá elitná prekážkarka kde trénovať. Telo mladého talentu si vyžiadalo nútenú pauzu a atlétka roka tak predčasne ukončila halovú časť sezóny. Zvažuje štart iba na troch podujatiach.

Najlepšia slovenská mládežníčka podľa ankety Atlét roka 2025 sa rozhodla nepokračovať tesne pred svojou prvou plánovanou súťažnou prekážkovou šesťdesiatkou. „Je to ešte dosť čerstvé, definitívne sme sa rozhodli až vo štvrtok (15.1.) ráno,“ povedala 20-ročná atlétka pre web atletika.sk.

Prekážkarka Našej atletiky Bratislava priznala, že je ťažké plnohodnotne sa pripravovať bez haly s neustálym večerným cestovaním a ešte to skĺbiť aj so štúdiom na vysokej škole.

„V takýchto podmienkach je veľmi ťažké dávať atletike sto percent. Tréningy sme v podstate iba tak lepili. Napriek tomu sme chceli ísť do sezóny naplno.

Zapletalovej príbeh sa mohol kvôli peniazom skončiť úplne inak,priznáva šéf SAZ Korčok

Potom sa však určite aj pod vplyvom tohto zhonu s cestovaním objavili zdravotné problémy, preto sme sa rozhodli, že to nebudeme siliť a radšej sa plnohodnotne pripravíme na vonkajšiu sezónu,“ uviedla Čorejová.

Bronzová na 100 m prekážok z majstrovstiev Európy do 23 rokov v Bergene 2025 sa mala predstaviť v nedeľu 18. januára na Otváracom mítingu v novej viedenskej hale Wien Sport Arena.

Prihlásená bola aj na hladkú šesťdesiatku na kontrolných pretekoch v rámci I. časti majstrovstiev Atletického zväzu Bratislavy v inej hale v rakúskej metropole na Gutheil-Schoder-Gasse 9. Z týchto plánov však teraz nebude nič.

„Nechceme. Zdravotné ťažkosti prepukli do niečoho vážnejšieho, čo by ma potom mohlo stáť celú sezónu. Neznamená to, že prestanem trénovať, preto nevylučujem, že sa na konci halovej sezóny ešte na nejakých pretekoch objavím. 

Len sa nebudeme na nich špeciálne pripravovať. Zatiaľ je skoro na nejaké konkrétnejšie plány, musíme to prediskutovať s trénerom,“ pokračovala zverenka Petra Bottlíka.

Cieľom 20-ročnej Bratislavčanky bolo kvalifikovať sa na marcové halové majstrovstvá sveta v poľskej Toruni a zlepšiť si osobný rekord na 60 m prekážok (8,22 s).

K prekážkam sa napokon nedostala, z halovej sezóny 2026 stihla absolvovať iba otváracie preteky a Sliezsky pohár v Ostrave.

Zúročila ich na nový osobný rekord na 150 m 17,97 sekundy, ktorým sa zaradila na druhú priečku slovenských historických tabuliek za Alexandru Bezekovú (17,69 v Prahe 2016).

Čorejová je v druhom ročníku štúdia manažérskej matematiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Školské povinnosti však neboli hlavným dôvodom predčasného ukončenia halovej sezóny.

„Väčšinou som sa učila po ceste autom, čo nie je ideálne. Tento rok mám predsa len náročnejší rozvrh ako vlani, museli sme sa mu viac prispôsobovať. Navyše sme nemali k dispozícii ani telocvičňu,“ prezradila mladá nádej slovenskej atletiky o chýbajúcej infraštruktúre na Slovensku.

Slovensko je tak prakticky jedinou krajinou v regióne, ktorá pre športovcov nevie zaobstarať dráhu na 200 metrov s naklopenými zákrutami. Slovenská špička tak musí dochádzať do susedných štátov, do Viedne či Ostravy.

Štúdium nedovolí Čorejovej vycestovať ani na jarné sústredenie do lepších klimatických podmienok. Napriek tomu verí, že sa jej podarí splniť hlavný cieľ sezóny – prebojovať sa na ME do Birminghamu.

„Urobím pre to všetko, aby som sa tam dostala,“ dodala piata žena slovenských historických tabuliek na halových 60 m prekážok a tretia na 100 m prekážok.

Na obe spomenuté viedenské podujatia sa chystá Čorejovej klubový kolega Ján Volko. Halový majster Európy 2019 na 60 m vstúpi do ročníka práve najkratším šprintom pod strechou na sobotňajších (17.1.) kontrolných pretekoch.

V nedeľu vo Wien Sport Arene by sa mal 29-ročný zverenec Nadi Bendovej a Róberta Kresťanka predstaviť na 60 m aj na 200 m.

„Zatiaľ si nedávam žiadne ciele, pôjde o prvé preteky, preto chcem zistiť, ako na tom reálne som. Príprava na halovú sezónu dopadla podľa mojich predstáv, takže sa už teším,“ dodal slovenský rekordér pre uvedený web.

 X XX

 Benátske kanály zaplavili roje rýb, niekde sú hustejšie ako „sardinky v konzerve“. Vedci tápajú

Benátky sú mestom, ktoré sa počas stáročí naučilo koexistovať s vodou v jej mnohých podobách. Od ničivých záplav acqua alta až po nezvyčajne nízku hladinu, ktorá odhaľuje bahnisté dno. V januári 2026 však obyvatelia a návštevníci „Serenissimy“ čelia úkazu, ktorý nepôsobí ako dielo prírody, ale skôr ako zázrak z biblického príbehu.

Vnútorné kanály historického centra sa premenili na hustú, tmavú masu. Pod hladinou vody sa v nepredstaviteľných počtoch tiesnia ryby, ktoré v niektorých úsekoch úplne vytláčajú obraz pokojnej vody a nahrádzajú ho nekonečným kobercom pohybujúcich sa tiel.

Hlavným aktérom tohto fascinujúceho divadla je cípal hlavatý, v talianskom prostredí známa ako cefalo. Tieto ryby, ktoré bežne obývajú šíre vody lagúny, sa v tomto období sťahujú do úzkych mestských tepien, akými sú Rio del Gaffaro či oblasť okolo Bacino Orseolo. Hustota rýb je v týchto dňoch taká extrémna, že sa miestami podobá na priemyselný chov v uzavretých nádržiach. Pre turistov ide o atrakciu a vďačný objekt na sociálne siete, no pre miestny ekosystém a vedcov je to komplexná hádanka s príchuťou drsnej reality prežitia.

Luca Mizzan, renomovaný odborník z benátskeho Prírodovedného múzea, potvrdzuje pre Il Gazzettino, že hoci sa tento jav v posledných rokoch opakuje s rastúcou intenzitou, stále ho nemožno považovať za úplne vysvetlený. Jedným z najpravdepodobnejších dôvodov je hľadanie tepelného komfortu. V najchladnejších mesiacoch roka, keď lagúnu bičuje mrazivý vietor bóra, sú vody v hĺbke mestských kanálov o niečo teplejšie. Svoj podiel na tom majú aj mestské splašky a chránená poloha kanálov, ktoré fungujú ako gigantický radiátor pre tisíce podchladených rýb.

Tento rybí exodus do mesta však so sebou prináša aj krutú daň. Úzke kanály, ktoré slúžia ako dopravné tepny pre člny a gondoly, sa menia na pasce. Rotujúce vrtule motorov nevyhnutne zasahujú masy rýb a zraňujú ich. V tej chvíli sa Benátky menia na neľútostné lovisko. Nad hladinou krúžia veľké čajky striebristé, ktoré s chirurgickou presnosťou útočia na oslabené jedince. K hostine sa pridávajú aj kormorány, ktoré sem prenasledujú svoju korisť z Canal Grande, a pod rúškom tmy aj potkany, pre ktoré sú brehy kanálov aktuálne prestretým stolom s nekonečným prísunom potravy.

Sardínia – tajomný kút Talianska: Ružový piesok, záhadné veže, obri aj 100-roční 

Medzi miestnymi rybármi sa vedú vášnivé debaty o tom, čo tento nárast intenzity fenoménu spôsobilo. Mnohí ukazujú prstom na systém MOSE, obrie protipovodňové bariéry, ktoré v posledných rokoch častejšie uzatvárajú lagúnu pred otvoreným morom. Hoci priama súvislosť ešte nebola vedecky potvrdená, je zrejmé, že umelé zásahy do prúdenia vody a zloženia sedimentov menia správanie morskej fauny. Miesto pôvodných druhov preferujúcich bahnisté dno sa v lagúne objavujú druhy viazané na skaly, čo spúšťa dominový efekt v celom potravinovom reťazci.

Záhada preplnených kanálov tak zostáva otvorenou kapitolou v príbehu moderných Benátok. Kým vedci pokračujú v analýzach a zbieraní vzoriek, hlavátky zostávajú v meste až do prvých náznakov jari. Až keď sa voda v lagúne opäť prehreje, táto tmavá masa ticho zmizne rovnako nečakane, ako sa objavila, a prenechá kanály zasa len gondolám a odrazom historických fasád.

X XX

Sú lídri a ich voliči nepoučiteľní? USA opakovane porušujú Chartu OSN a Európania sa nevedia ohradiť

Trumpova administratíva dovršuje rozbitie povojnovej politickej, právnej, bezpečnostnej, ekonomickej a dokonca i kultúrnej architektúry, ktorej zárodky paradoxne vznikali na pôjde USA ešte počas 2. svetovej vojny či krátko po nej:

Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií SR16.01.2026 12:00

Charta OSN bola podpísaná v San Franciscu v júni 1945; ešte v roku 1944 sa uzavrela dohoda o tzv. brettonwoodských inštitúciách (o MMF a Svetovej banke); z iniciatívy USA sa formoval v roku 1948 v Ženeve GATT (predchodca Svetovej obchodnej organizácie); na základe podpisu Severoatlantickej zmluvy podpísanej v roku 1949 vo Washingtone vzniklo NATO a pod.

Dnes je všetko inak. USA opakovane porušujú Chartu OSN (v roku 2003 v Iraku, najnovšie vo Venezuele) a Donald Trump vyhlasuje, že sa nebude riadiť medzinárodným právom. USA ohrozujú existenciu NATO (nielen opakovanou hrozbou o vystúpení z organizácie, ale aj hrozbou anexie Grónska – autonómneho územia členského štátu NATO). Svojou colnou politikou rozvracajú medzinárodný obchodný poriadok, opakovane už po niekoľkýkrát vystupujú z UNESCO.

Odhaduje sa, že USA s venezuelskou ropou budú vlastniť 40–50 % svetových zásob ropy a budú môcť významne ovplyvňovať ceny energií na svetovom trhu. No či to povedie k nižším cenám energií, nie je isté.

Trump 2.0 okrem „neuveriteľnej, brilantnej“ operácie v Caracase otvoril rok 2026 podpísaním dekrétu o vystúpení USA zo 66 medzinárodných organizácií, 31 z nich pod hlavičkou OSN. Je medzi nimi Rada OSN pre ľudské práva, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy atď. s odôvodnením, že „fungujú v rozpore s národnými záujmami USA“.

Ako „národné záujmy“ zabíjajú národné záujmy

Nie je to po prvýkrát, keď „národné záujmy“ zabíjajú národné záujmy. Po krachu newyorskej burzy v roku 1929 nemusela vzniknúť Veľká hospodárska kríza, keby každý z postihnutých štátov neriešil iba svoje „národné záujmy“, použijúc taktiku zvanú „ožobráč svojho suseda“. Katastrofa bola neodvratná a postihla všetkých.

Nedávno Veľká Británia za kratšiu cestu k naplneniu svojich „národných záujmov“ pokladala brexit, hoci jeho kritika európskych politík, ktoré viedli k 10-ročnej recesii, nadmernej migrácii a pod., bola oprávnená. Po brexite britské ministerstvo financií prichádza každoročne o 80 miliárd libier.

„Národné záujmy“ boli príčinou, že reakcia členských štátov EÚ na únos prezidenta Venezuely bola rozpačitejšia, ako by sme v prípade porušenia článku 2(4) Charty OSN čakali. Najtvrdšie odsúdenie odznelo z úst španielskeho premiéra Pedra Sáncheza – až sa mu dostalo obvinenia z podpory chávizmu. A to napriek tomu, že Španielsko poskytlo azyl opozičnému lídrovi Edmundovi Gonzálezovi. Na druhom konci „stupnice“ stojí Viktor Orbán. No medzi Sánchezom a Orbánom sú nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý varoval pred „priskorými právnymi závermi o operácii USA vo Venezuele“, či francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý konštatoval, že Venezuelčania sa z únosu Madura môžu len tešiť, hoci kritizoval metódy, ktoré USA na jeho únos použili.

Aspoň že vyhlásenie EÚ, v ktorom sa hovorí, že princípy medzinárodného práva a Charty OSN sa musia dodržiavať, podporilo 26 z 27 štátov EÚ. Chýbal hlas maďarského premiéra. Naopak, na medzinárodnej tlačovej konferencii Orbán pochválil Trumpovu operáciu vo Venezuele a využil priestor, aby predpovedal rozpad EÚ ako dôsledok „chaosu v jej vedení“. Orbán má, žiaľ, pravdu, že štáty EÚ nemajú na svojom čele ani Charlesa de Gaullea, ani Konrada Adenauera, ba ani Francoisa Mitteranda a Helmutha Kohla, a na čele Európskej komisie nie je ani Jean Monnet, ani Jacques Delors, Romano Prodi či Jean-Claude Juncker. Chýbajú viac, ako si to chceme pripustiť.

Ako dopadnú ceny ropy?

Odhaduje sa, že USA s venezuelskou ropou budú vlastniť 40–50 % svetových zásob ropy a budú môcť významne ovplyvňovať ceny energií na svetovom trhu. No či to povedie k nižším cenám energií, nie je isté. Bude to závisieť od reakcie OPEC, ako aj od ropných spoločností Exxon Mobil, Chevron a ďalších, ktoré sa zdráhajú investovať do venezuelskej ropnej infraštruktúry, pokiaľ Venezuela neposkytne bezpečnostné garancie.

Na otázku, či by EÚ nemala na USA uvaliť sankcie, predseda NR SR pragmaticky odpovedal: „Odkiaľ by sme vozili energetické suroviny?“ Nepriamo odhalil, prečo vyjadrenia európskych štátnikov boli dosť vágne: zo strachu, že im prezident USA môže „zavariť“. Francúzsko nezabudlo na bojkotovanie ich produktov za Trumpa 1.0, keď sa rozhodlo zaviesť digitálnu daň. Aj Robert Fico, ktorý rozvrat medzinárodného práva rezolútne odmietol, neruší cestu do USA. Vláda SR totiž v septembri 2025 schválila jadrovú dohodu s USA a ani „rozvrat medzinárodného práva“ nebude prekážkou, aby americký Westinghouse, ako si to želá premiér, staval nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Za koľko, dokedy a čo to urobí s cenou energií, teraz neriešme.

Orbán nechválil Trumpa iba za operáciu Venezuela, ale za celý rok jeho vládnutia: Trumpova inaugurácia „dala ranu z milosti liberálnemu svetovému poriadku“ a „otvorila novú éru, éru národov“. Inými slovami: otvorila novú éru dominancie „národných záujmov“. Či to dopadne ako za Veľkej hospodárskej krízy alebo „iba“ ako po brexite, bude závisieť od toho, kedy sa lídri EÚ, USA a iných mocností spamätajú. Len aby si ich ignoranciu neodniesli ich vlastní voliči, ale i tí ostatní.

 X XX

 Macron odmítl Trumpovu hrozbu cel kvůli Grónsku, Evropa chystá reakci

Francouzský prezident Emmanuel Macron označil hrozbu zvýšení cel kvůli Grónsku, s níž přišel americký prezident Donald Trump, za nepřijatelnou. Pokud se cla potvrdí, Evropa podle něj odpoví koordinovaně. Na Trumpův plán zvýšit od 1. února dovozní cla osmi evropským zemím reagují i další politici Evropská unie a Británie.

„Cla by podkopala transatlantické vztahy a mohla by vyvolat nebezpečnou spirálu, reagovala na Trumpovu hrozbu ve společném prohlášení s předsedou Evropské rady Antóniem Costou šéfka Evropské komise Ursula von der Leyenová. „Evropa zůstane jednotná, koordinovaná a odhodlána chránit svou suverenitu,“ dodali oba vysoce postavení unijní činitelé.

 Britský premiér Keir Starmer prohlásil, že USA se „zcela mýlí“, když hrozí novými cly evropským zemím kvůli jejich nesouhlasu se záměrem prezidenta Trumpa koupit Grónsko. „Uplatňování cel na spojence za účelem zajištění kolektivní bezpečnosti členů NATO je zcela mylné. Samozřejmě se tím budeme zabývat přímo s americkou administrativou,“ uvedl Starmer s tím, že o budoucnosti Grónska by mělo podle Británie rozhodnout Dánsko a Grónsko.

 „Žádné zastrašování ani výhrůžky nás neovlivní, ani na Ukrajině, ani v Grónsku, ani nikde jinde na světě, když se setkáme s takovými situacemi,“ napsal francouzský prezident. Celní výhrůžky jsou podle něj nepřijatelné a v daném kontextu nemají místo. „Evropané na ně budou reagovat jednotně a koordinovaně, pokud se potvrdí,“ dodal.

Trump odpoledne oznámil, že od 1. února zvyšuje dovozní cla pro osm unijních států a že budou platit, dokud Spojené státy neuzavřou dohodu o koupi Grónska od Dánska.

 Dodatečná desetiprocentní dovozní cla se mají vztahovat na veškeré zboží dovážené do USA z osmi zemí, které se postavily proti Trumpovu přání tento arktický ostrov získat – Dánska, Norska, Švédska, Francie, Německa, Británie, Nizozemska a z Finska.

Aktuálně platí od léta pro většinu exportu z EU do USA 15procentní clo. Trump pohrozil, že pokud dohoda nebude uzavřena do 1. června, zvýší se od tohoto data dodatečná cla pro oněch osm zemí z deseti procent na 25 procent.

 „Můžeme říci, že Evropská unie bude vždy velmi pevně bránit mezinárodní právo, ať už bude kdekoli, což samozřejmě začíná na území členských států EU,“ řekl podle agentury Reuters Costa, který je dnes v Paraguayi, kam přiletěl podepsat obchodní dohodu s jihoamerickým blokem Mercosur. „Prozatím koordinuji společnou reakci členských států Evropské unie na tuto otázku,“ dodal.

V neděli odpoledne se v Bruselu sejde na mimořádném zasedání 27 velvyslanců členských států bloku. Budou jednat o Grónsku a o Trumpových celních hrozbách. Podle agentury Reuters to oznámil Kypr, který od počátku ledna jednání členských zemí předsedá.

 „Německá vláda vzala na vědomí výroky amerického prezidenta,“ uvedl v Berlíně její mluvčí Stefan Kornelius. „Úzce konzultuje se svými evropskými partnery. Společně se včas rozhodneme o vhodných reakcích,“ dodal.

Dánský ministr zahraničí Lars Lökke Rasmussen uvedl, že Dánsko hrozba uvalení cel překvapila.

Nenecháme se zastrašit, řekl agentuře AFP švédský premiér Ulf Kristersson.

Před dopady dodatečných cel varují zástupci německého automobilového průmyslu. „Náklady na tato dodatečná cla by byly pro německý a evropský průmysl enormní, zejména v této již tak náročné době,“ napsala agentuře Reuters prezidentka Svazu německého automobilového průmyslu VDA Hildegard Müllerová.

 Hlavní americký obchodní vyjednavač Jamieson Greer dnes podle agentury Reuters prohlásil, že je na Evropě, aby se rozhodla, zda chce, aby Trump hrozil některým evropským zemím v souvislosti s Grónskem dalšími cly. „Kdybych byl na místě Evropanů, pravděpodobně bych se pokusil tuto záležitost odsunout stranou, pokud by to bylo možné. Pokud z toho chtějí udělat problém v obchodní dohodě, je to opravdu na nich, ne na nás,“ řekl Greer novinářům na autosalonu v Detroitu.

X X X

Senzace pro české krasobruslení. Reshtenko vybojoval na mistrovství Evropy první medaili po 13 letech

Český krasobruslař Georgii Reshtenko senzačně získal bronz na mistrovství Evropy. Skvělou volnou jízdou se na šampionátu v Sheffieldu posunul z osmé příčky po krátkém programu a překvapivým úspěchem po 13 letech navázal na svého kouče Michala Březinu. Vyhrál Gruzínec Nika Egadze, který vedení po krátkém programu potvrdil nejlepší volnou jízdou.

Třiadvacetiletý Reshtenko navázal na povedený krátký program a znovu se na ledě v Sheffieldu předvedl ve famózní skokanské formě. Volnou jízdu na hudbu z filmu „Kingsman: Tajná služba“ zahájil skvělou kombinací čtverného a trojitého toeloopu, v dalším průběhu podobně suverénně skočil i čtverný salchow a druhý čtverný toeloop. Jen s drobnými vadami na kráse zvládl ostatní skoky, a i když znovu ztrácel body v piruetách, zlepšil si osobní rekord z ME 2024 o 5,72 bodu na 159,65 bodu.

 Celkem Reshtenko získal 238,17 bodu a usadil se pevně v čele soutěže. „Byl jsem na konci unavenější, ale udělal jsem všechny kombinace, dotáhl jsem to do konce. První závod, kdy jsem zajel dvě čisté jízdy, a zrovna na mistrovství Evropy,“ pochvaloval si pro Českou televizi. Nakonec se za svůj výkon, který byl po technické stránce druhý nejhodnotnější v dnešním odpoledni, dočkal bronzové odměny.

Většina krasobruslařů vysoko postavených po krátkém programu totiž chybovala. Reshtenka porazili jen suverén šampionátu Egadze, který získal první velkou medaili, a zkušený Ital Matteo Rizzo.

„Já nemám vůbec slov, já tomu možná ještě vůbec nevěřím. Mám v sobě strašně moc emocí, nemůžu to popsat,“ reagoval na zisk bronzu Reshtenko. Objímal se s trenérem Březinou.

„Pro nás to byl strašně velký moment, moc velký. Jsem moc šťastný. Děkuju našemu týmu. Udělali jsme to, z první rozjížďky do top tři na mistrovství Evropy… Nikdy bych tomu nevěřil,“ řekl český reprezentant s připomínkou, že v krátkém programu byl zařazený do papírově nejslabší úvodní rozjížďky.

Loni byl totiž Reshtenko až třiadvacátý na ME a jednatřicátý na MS. Na ZOH do Milána se nedostal ani na podzim z dodatečné kvalifikace. Jako nečekaný evropský medailista se teď ale představí českému publiku na březnovém mistrovství světa v Praze.

V historii samostatného Česka je Reshtenko čtvrtým tuzemským medailistou na krasobruslařském ME. Před ním vedle Březiny uspěli třikrát Tomáš Verner a v roce 1995 sportovní dvojice Radka Kovaříková, René Novotný.

Nechybělo mnoho a Březina se svým svěřencem pocity po nečekaném bronzu přímo v hale prožívat nemohl. „Protože dnes večer ještě odjíždím ze Sheffieldu, málem jsem po jeho rozjížďce odjel na hotel si dobalit věci. Zůstal jsem tu vlastně náhodou. Ale když jsem v průběhu závodu viděl, že by mohl být třeba pátý, byl jsem šťastný. A pak toto… Kdyby mi to někdo řekl před šampionátem, samozřejmě bych si myslel, že se zbláznil,“ líčil Březina v tiskové zprávě svazu.

„Ale zároveň konečně ukázal, kam patří – mezi špičku. Celý týden tu měl skvělé tréninky, předvedl to i v soutěži. Z toho mám největší radost,“ dodal.

 X X X

Evropským filmem roku se stal snímek Citová hodnota režiséra Triera. Ovládl i jiné kategorie

Evropským filmem roku se letos stal snímek Citová hodnota dánsko-norského režiséra Joachima Triera. Uspěl také v kategoriích za nejlepší režii, scénář i herecké výkony. Výsledky byly oznámeny během slavnostního večera v Berlíně. Film tak získal ocenění ve všech pěti svých nominacích.

Nejlepšími herci jsou Stellan Skarsgard a Renate Reinsveová za role ve filmu Citová hodnota. Čtyřiasedmdesátiletý Skarsgaard ve filmu podle filmových kritiků předvádí jeden ze svých nejlepších výkonů. Snímek je nyní možné zhlédnout v české distribuci.

Příběh hořké mezigenerační výpovědi sleduje sestry Noru (Reinsveová) a Agnes (Inga Ibsdotter Lilleaasová), které se znovu setkávají se svým odcizeným otcem Gustavem (Skarsgaard), před lety slavným filmařem. Gustav se pokouší o comeback a nabídne Noře, divadelní herečce, hlavní roli ve svém novém filmu. Když Nora odmítne, otec roli bez váhání svěří mladé hollywoodské hvězdě (Fanningová), což ještě zhorší už tak napjaté rodinné vztahy.

Stellan Skarsgard a Elle Fanning ve snímku Citová hodnota | Zdroj: Aerofilms

Česká stopa, která byla v soutěži nominována na nejlepší film a animovaný celovečerní snímek s Pohádkami po babičce, žádnou cenu neobdržela. Stejně tak Gabriela Poláková nezískala cenu za make-up a Michaela Horáčková Hořejší za kostýmy ve filmu Franz.

Nejlepším dokumentárním filmem se stal Fiume o morte! (Fiume nebo smrt!) chorvatského režiséra Igora Bezinoviće, který vypráví o severochorvatském přístavním městečku Fiume, dnešní Rijece. Cenu za krátký film získal City of Poets (Město básníků) od íránsko-nizozemské režisérky Sary Radžaeové.

Cenu FIPRESCI za objev roku má film Na pokraji od portugalské režisérky Laury Carreiraové, který sleduje každodenní realitu tisíců migrantů pracujících v zemích západní Evropy.

 Španělsko-francouzské drama Sirat režiséra Olivera Laxeho vyhrálo všechny čtyři nominace v kategoriích za nejlepší kameru, střih, scénografii a zvuk. Film se odehrává v marocké poušti, kde otec s malým synem hledají zmizelou dceru.

Dvě nositelky letošních evropských filmových cen, které již byly oznámeny, získaly ocenění za celoživotní dílo. Ceny si odnesly norská herečka Liv Ullmannová (86) a italská režisérka Alice Rohrwacherová (43).

Ullmannová výrazně ovlivnila podobu moderního evropského filmu, zejména díky dlouhodobé spolupráci se švédským režisérem a prvním prezidentem EFA Ingmarem Bergmanem, která redefinovala ženské herectví v kinematografii. Rohrwacherová získala za svou tvorbu řadu mezinárodních ocenění; její krátký film Le Pupille z roku 2022 byl nominován na Oscara za nejlepší krátkometrážní hraný film.

Evropské filmové ceny, které se dříve jmenovaly Felix, jsou považovány za jedny z nejprestižnějších ocenění ve filmové branži. Jejich slavnostní předávání se v posledních letech konalo střídavě v Berlíně a v některé z evropských metropolí. EFA vznikla v roce 1988 z iniciativy čtyřiceti evropských filmařů, včetně Jiřího Menzela. Současnou prezidentkou akademie je francouzská herečka Juliette Binocheová.