Európa reaguje kritikou. Ak krajiny NATO nebudú dávať dostatok financií na obranu a napadne ich Rusko, Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa im neprídu na pomoc. Trump, ktorý sa uchádza o republikánsku nomináciu na prezidenta, sa tak v sobotu vyjadril počas predvolebnej kampane v meste Conway v Južnej Karolíne.
Povedal dokonca, že by v takom prípade Rusko povzbudil, nech si robí, čo chce. Informuje o tom server televízie CNN, ktorý to označuje za „ohromujúce“ priznanie, že by Trump v prípade svojho zvolenia nedodržal základné ustanovenia Severoatlantickej aliancie o kolektívnej obrane. Biely dom v reakcii slová Trumpa označil za „odporné a šialené“.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedeľu uviedol, že akékoľvek náznaky, že by si členovia NATO vzájomne neprišli na pomoc, podkopávajú bezpečnosť celej aliancie a ohrozujú amerických aj európskych vojakov. „Každý útok na Severoatlantickú alianciu bude čeliť spoločnej a silnej reakcii,“ dodal. Trumpove výroky podľa agentúry Reuters podrobili kritike aj niektorí európski politici.
Trump pred svojimi priaznivcami spomínal na stretnutie s prezidentom istej „veľkej krajiny“, ktorý sa ho vraj opýtal: „Keď nebudeme platiť a napadne nás Rusko, budete nás chrániť?“ Na to podľa svojich slov Trump odvetil: „Nie, neochránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudzoval, nech si robia, čo do čerta chcú,“ povedal za potlesku svojich prívržencov s tým, že štáty musia platiť svoje účty za obranu.
Kedy sa udalosť, na ktorú Trump spomínal, stala, ani o akú krajinu išlo, nespresnil. Eurokomisár Thierry Breton ale v januári spomínal na to, že v roku 2020 Trump na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej povedal, že Európa v prípade vonkajšieho napadnutia nemôže počítať s pomocou Spojených štátov. „Musíte pochopiť, že keby bola Európa napadnutá, nikdy vám neprídeme na pomoc,“ citoval ho Breton.
Biely dom aktuálne slová Trumpa tvrdo odsúdil. „Povzbudzovať vražedné režimy k invázii do krajín našich najbližších spojencov je odporné a šialené – a ohrozuje to americkú národnú bezpečnosť, globálnu stabilitu i našu ekonomiku. „zdôraznil tiež, že prezident Joe Biden, ktorý sa pravdepodobne s Trumpom v novembri znovu stretne vo voľbách hlavy štátu, bude naďalej obhajovať americké bezpečnostné záujmy, namiesto toho, aby „vyzýval na vojny a podporoval pomätený chaos“.
Hod mincou o bezpečnosť
„Nemôžeme si o našu bezpečnosť každé štyri roky hádzať mincov v závislosti na tých či oných voľbách, menovite na prezidentských voľbách v USA,“ povedal eurokomisár Breton v reakcii na sobotné Trumpove slová. Dodal, že vedúci predstavitelia Európskej únie chápu, že EÚ musí rozšíriť svoje vojenské výdavky a kapacity. Podľa predsedu Európskej rady Charlesa Michela potom ľahkovážne vyhlásenia ohľadom bezpečnosti a solidarity v rámci NATO len slúžia záujmom ruského prezidenta Vladimíra Putina.
„Motto aliancie NATO – jeden za všetkých, všetci za jedného – predstavuje konkrétny záväzok. Podkopávať dôveryhodnosť členských krajín aliancie znamená oslabovať celé NATO,“ napísal na sieti X poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. „Žiadna volebná kampaň nie je ospravedlnením na to, aby sa niekto zahrával s bezpečnosťou aliancie,“ dodal.
Šéf hnutia ÁNO Andrej Babiš uviedol, že Trumpovým slovám o odoprení pomoci členom NATO neverí, označil ich za obyčajnú súčasť predvolebnej kampane. Minister zahraničných vecí Ján Lipavský uviedol, že nebude a nemôže komentovať každý výrok z americkej volebnej kampane.
Trump už v rokoch 2017 až 2021, keď bol prezidentom, tvrdo tlačil na to, aby členské krajiny NATO splnili svoj záväzok, že na obranu budú dávať najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP).
Kvôli reálnej možnosti, že sa Trump znovu stane prezidentom, panujú podľa agentúry Reuters v Európe obavy, že by tento miliardár a politik mohol ohroziť záväzky Spojených štátov voči aliancii. Značne odlišný postoj ako Biden dáva Trump tiež najavo, pokiaľ ide o vojnu Ruska proti Ukrajine, kde vyzýva na deeskaláciu a opakovane sa sťažuje na to, koľko peňazí už USA dali na podporu napadnutej východoeurópskej krajiny.
Odvtedy, čo Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu, dosiahla americká pomoc Kyjevu zhruba 75 miliárd dolárov, ostatné krajiny NATO a ďalšie partnerské štáty dali dokopy vyše 100 miliárd dolárov. Medzi členskými štátmi NATO dávajú USA na obranu v absolútnych číslach zďaleka najviac a aj v pomere k HDP patria k premiantom. Za rok 2022 ich výdavky podľa Svetovej banky predstavovali 3,5 percenta HDP./agentury/
X X X
Problém pre Ukrajinu a výhra Ruska? Možný úspech Trumpa vo voľbách už vyhodnocuje eurokomisia
Ohrozená môže byť obrana, zahraničná politika aj ekonomika. Návrat republikánskeho populistu Donalda Trumpa do Bieleho domu by mohol znamenať revolúciu v transatlantických vzťahoch.
Podľa agentúry Bloomberg už Európska komisia (EK) pracuje na formálnom hodnotení toho, ako by mohol vyzerať druhý prezidentský mandát celebritného miliardára z pohľadu Európskej únie. Rieši i to, čo môže EÚ urobiť, ak proti nej po prípadnom opätovnom nástupe do Oválnej pracovne Trump zavedie represívne obchodné opatrenia.
A je vysoko pravdepodobné, že by k nim republikán pristúpil. Trump už počas prvého prezidentského obdobia (2017 – 21) zaviedol clá na oceľ a hliník z Európy. Tie čiastočne pozastavil až demokrat Joe Biden, keď nastúpil do Bieleho domu v januári 2021.
„Ak Trump v novembri vyhrá, EÚ bude nepochybne jedným z jeho hlavných cieľov v oblasti obchodu. Vyplýva to z rozhovorov s niekoľkými Trumpovými poradcami,“ napísal Bloomberg.
„Z mojich nedávnych stretnutí s európskymi diplomatmi môžem s istotou povedať, že každé európske ministerstvo zahraničných vecí práve teraz robí to isté cvičenie podľa scenára Trump 2.0,“ reagoval na sociálnej sieti Twitter (X) na správu o hodnotení EK zahraničnopolitický analytik Erik Brattberg z Atlantickej rady.
Nedá sa však povedať, že by všetky vlády členských krajín EÚ mali problém s možným návratom Trumpa. Maďarský premiér Viktor Orbán nadviazal veľmi dobré vzťahy s najpravicovejším spektrom Republikánskej strany. Predseda vlády tvrdí, že Trump je šanca na mier na Ukrajine, hoci toto je podložené len tým, že americký politik prakticky nikdy nekritizuje šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Aj na Slovensku má Trump fanúšikov. Premiér Robert Fico v roku 2016 naznačoval podporu pre republikána, keď v rozhovore pre denník Financial Times reagoval na otázky o ňom protiotázkou – Prečo vytvárame dojem, že to nebude dobré? Slovenský predseda vlády tiež kritizuje Putina iba výnimočne a zvyčajne len vo všeobecnej rovine.
Podľa posledného prieskumu organizácie YouGov pre magazín Economist by Trumpa v tomto momente volilo 44 percent Američanov, prezidenta Bidena 43 percent.
Je veľmi pravdepodobné, že práve títo politici sa 5. novembra stretnú v súboji o Biely dom. Trump má dobre rozohrané republikánske primárky, v ktorých už jeho jedinou súperkou zostala bývalá guvernérka Južnej Karolíny Nikki Haleyová. Biden bude takmer určite nominantom demokratov. Mohli by ho zastaviť iba zdravotné problémy, prezident má 81 rokov. Trump má 77.
Čo bude s NATO?
Republikána očividne nezaujímajú tradičné spojenectvá. Trump sa rád chváli, že svojím drsným prístupom prinútil európske členské štáty NATO dávať viac peňazí na armády. Do istej miery to platí. Ale pravdou je i to, že nárast obranných investícií na minimálne dve percentá HDP v priebehu dekády si štáty aliancie odsúhlasili už v roku 2014 na summite vo Walese. V tom čase bol americkým prezidentom Barack Obama a rozhodnutie NATO súviselo najmä s tým, že Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny.
Trump tvrdí, že Európa by Spojeným štátom neprišla na pomoc, keby boli v núdzi. No práve pre udalosti v USA NATO jediný raz aktivovalo článok 5 o kolektívnej obrane. Stalo sa to po teroristických útokoch Al-Kajdá z 11. septembra 2001.
Návrat Trumpa do Oválnej pracovne môže tiež spôsobiť, že sa Washington úplne odvráti od Kyjeva, alebo že Ukrajine minimálne výrazne okreše pomoc v jej boji s ruskou agresiou. Časť republikánov otvorene hovorí, že to chce. Krajná pravica v Kongrese blokuje podporu pre Ukrajinu. Tá je spojená so zákonom, ktorý má riešiť problém migrácie a posilnenia bezpečnosti hraníc. Trump sa ani netají tým, že chce docieliť, aby táto legislatíva neprešla. Je očividné, že jeho „politika“ je založená na hesle čím horšie pre Bidena a Ameriku, tým lepšie pre neho.
„Vážení americkí republikánski senátori. Ronald Reagan, ktorý pomohol miliónom z nás znovu získať slobodu a nezávislosť, sa dnes musí v hrobe obracať. Hanbite sa,“ reagoval na Twitteri na dianie v USA poľský premiér Donald Tusk.
„Zničili dohodu o hraniciach, ktorá bola lepšia, ako sa im ešte niekedy podarí dosiahnuť. Je tiež nepravdepodobné, že by bol niekedy schválený životne dôležitý balík dodatočnej pomoci potrebný pre našich spojencov. Vedeli, že toto je potenciálny rozsudok smrti pre Ukrajinu a veľké víťazstvo pre Vladimira Putina,“ napísal na adresu trumpistov pre portál Daily Beast komentátor a zahraničnopolitický analytik David Rothkopf.
Čo v tejto situácii môže spraviť EÚ? „Bude si musieť udržať jednotu vo svojej podpore Ukrajine alebo znášať následky krokov nekontrolovaného a bojovného Ruska na svojich hraniciach. Toto nie je varovanie pred nejakou bezprostrednou inváziou. Je to len odraz skutočnosti. Už pred nevyprovokovanou totálnou inváziou na Ukrajinu sme videli, aké množstvo problémov môže Moskva spôsobiť. Deje sa to už od roku 2014. Predstava, že by sa teraz Rusko zmenilo, ak prestaneme podporovať Ukrajinu, je hlúposť,“ reagoval pre Pravdu Erik Jones, riaditeľ Centra Roberta Schumana na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii.
Podľa experta je možné, že EÚ si vyberie inú cestu. „Bola by to však veľká chyba pre Európu aj pre Spojené štáty. Neschopnosť postaviť sa proti ruskej agresii nebude znamenať len príšernú daň, ktorú zaplatia Ukrajinci. To, čo nás bude stáť nečinnosť, výrazne prevýši akúkoľvek v súčasnosti ponúkanú podporu z Európy a USA. Takto funguje bezpečnosť. Je to samozrejmosť, že mier je lepší ako konflikt. Pokoj sa však dá dosiahnuť iba vtedy, keď sú s týmto cieľom zmierené obe strany. Rusko s Putinom nejaví žiadne známky toho, že by to chcelo. A jeho postoj sa nezmení, keď Kremeľ za túto agresiu odmeníme,“ vysvetlil Jones./agentury/
X X X
Generálny tajomník NATO reagoval na vyhlásenia Donalda Trumpa o financiách Aliancie
Trump naznačil, že USA neprídu na pomoc členom NATO, ktorí neplnia finančné záväzky. Tieto vyhlásenia vzbudili kritiku nielen zo strany Stoltenberga, ale aj ostatných členov Aliancie. Pritom článok 5 Severoatlantickej zmluvy hovorí o vzájomnej obrane členov aliancie.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v nedeľu varoval pred vyhláseniami, ktoré podkopávajú bezpečnosť NATO. Nepriamo tak reagoval na najnovšie vyjadrenia exprezidenta USA Donalda Trumpa o ochrane spojencov v prípade napadnutia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Trump, ktorý sa opätovne uchádza o nomináciu Republikánskej strany do tohtoročných prezidentských volieb, v sobotu na predvolebnom podujatí v americkom štáte Južná Karolína povedal, že ak si členské krajiny NATO nebudú plniť svoje finančné záväzky a napadne ich Rusko, Spojené štáty im v prípade jeho návratu do Bieleho domu neprídu na pomoc. Exprezident dokonca povedal, že by Rusko „povzbudzoval“, aby si robilo, čo len sa mu zachce.
„Akýkoľvek návrh, že sa spojenci nebudú navzájom brániť, podkopáva bezpečnosť nás všetkých vrátane USA,“ povedal Stoltenberg.
Bezohľadné slová Trumpa
Predseda Európskej rady Charles Michel označil slová Trumpa voči spojencom NATO za „bezohľadné“. „Transatlantická aliancia už 75 rokov podporuje bezpečnosť a prosperitu Američanov, Kanaďanov a Európanov,“ napísal na sociálnej sieti X.
„Bezohľadné vyhlásenia o bezpečnosti NATO a solidarite podľa článku 5 (Severoatlantickej zmluvy) slúžia len záujmom (ruského prezidenta Vladimira) Putina a neprinášajú svetu viac bezpečnosti alebo mieru,“ dodal. Podobné vyjadrenia podľa neho „opätovne zdôrazňujú, že EÚ musí urýchlene ďalej rozvíjať svoju strategickú autonómiu a investovať do svojej obrany“.
Exprezidenta USA za jeho najnovšie vyjadrenia o NATO kritizoval aj poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, napísala agentúra Reuters.
Jeden za všetkých. Všetci za jedného
„Myšlienka, ktorou sa riadi NATO – ‚Všetci za jedného. Jeden za všetkých‘ – je pevným záväzkom… Podkopávanie spoľahlivosti spojeneckých krajín oslabuje celú Severoatlantickú alianciu,“ napísal šéf poľského rezortu obrany v príspevku na sociálnej sieti X. Dodal, že predvolebná kampaň nie je ospravedlnením pre „zahrávanie sa s bezpečnosťou Aliancie“.
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy hovorí, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým členským krajinám bude považovaný za útok proti všetkým, aktuality.sk
X X X
Francúzsko, Nemecko a Poľsko spoja sily pri boji proti ruským dezinformáciám
Zástupcovia krajín sa majú v pondelok stretnúť vo francúzskom meste La Celle-Saint-Cloud.
Francúzsko, Nemecko a Poľsko spoja svoje sily v boji proti ruským dezinformáciám, uviedol v sobotu francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné v spoločnom rozhovore pre tri noviny pred rokovaním so svojimi rezortnými partnermi. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.
Séjourné, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski sa v pondelok zídu na stretnutí vo francúzskom meste La Celle-Saint-Cloud.
„Naše tri krajiny sa stali obeťami rovnakej destabilizačnej stratégie. Ohlásime novú spoluprácu proti ruským dezinformáciám,“ povedal Séjourné pre denníky Ouest-France, Frankfurter Allgemeine Zeitung a Gazeta Wyborcza.
Pozornosť treba venovať aj trollom
Ako hrozby, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť na európskej úrovni, Séjourné uviedol „továrne na trollov“, ktoré vo veľkom rozsahu šíria na internete dezinformácie, a webové stránky venované priamo falošným správam.
„Transparentne zverejníme nástroje tejto dezinformačnej činnosti. Odhalíme útoky, ktoré boli spáchané, a to aj s dôkazmi,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí.
Cieľom Moskvy je vyvolať zmätok medzi občanmi, zvýšiť politickú polarizáciu a destabilizovať demokracie, povedal Séjourné a dodal: „Keď to odsúdia tri veľké krajiny Európskej únie súčasne, bude to mať určitú silu.“, aktuality.sk
X X X
Rušenie špeciálnej prokuratúry: Prípad vraždy Jána Kuciaka skončí v Žiline
Generálna prokuratúra sa odvoláva na decembrový status Maroša Žilinku. V ňom prisľúbil, že prokurátori zo špeciálnej prokuratúry si budú môcť rozpojednávané kauzy ponechať a dokončiť ich.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
O pár dní to bude presne šesť rokov, čo strelec Miroslav Marček stlačil spúšť a chladnokrvne zavraždil Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú v ich dome vo Veľkej Mači. Priami aktéri vraždy a ich sprostredkovateľ sú už síce právoplatne odsúdení, ale prípad obžalovaných z objednávky likvidácie novinára nie je uzavretý dodnes.
Špecializovaný trestný súd v máji 2023 uznal Alenu Zsuzsovú za vinnú, no Mariana Kočnera opäť oslobodil. Táto časť kauzy – spojená s prípravou vrážd prokurátorov – je aktuálne na Najvyššom súde. Ten má vyriešiť, či zatiaľ posledný verdikt potvrdí alebo kauzu opäť vráti na nižší súd.
Prípad od roku 2021 dozorujú Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš z Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Obaja by chceli ostať prokurátormi aj po zrušení špeciálnej prokuratúry, ku ktorému sa schyľuje schválením novely trestného zákona v parlamente.
Hoci by mali prokurátori ÚŠP automaticky prejsť pod generálnu prokuratúru, Harkabus s Mikulášom majú odlišný plán: radi by sa vrátili späť do Žiliny, kde už pred rokmi pôsobili. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.
„V prípade, že schválená novela Trestného zákona nadobudne účinnosť, majú obaja dozor vykonávajúci prokurátori záujem pôsobiť na Krajskej prokuratúre Žilina a ak im to bude umožnené, vykonávať dozor prokurátora v predmetnej trestnej veci.”
Verejný aj osobný prísľub
Koalícia naplánovala, že nové pravidlá aj zrušenie ÚŠP by mali platiť od polovice marca, resp. od 20. marca. Od tohto dátumu by sa mal prípad Kuciak formálne presunúť na trnavskú krajskú prokuratúru. K vražde totiž došlo vo Veľkej Mači, ktorá leží v okrese Galanta v Trnavskom kraji. Ak by chceli prokurátori Harkabus a Mikuláš dozorovať prípad naďalej, teda takpovediac vziať si ho so sebou do Žiliny, museli by na to dostať výnimku. Udeľuje ju priamo generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Po otázke, či to šéf prokuratúry umožní, nás hovorkyňa prokuratúry odkázala na status Maroša Žilinku z decembra 2023. Generálny prokurátor vtedy verejne prisľúbil, že rozbehnuté kauzy na súde si v prípade záujmu budú môcť ponechať pôvodní prokurátori.
„…vo veciach, v ktorých ku dňu zrušenia ÚŠP konal ŠTS, až do právoplatného skončenia konania, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody (napr. skončenie služobného pomeru prokurátora), budú zásadne konať súčasní prokurátori ÚŠP, a to bez ohľadu na orgán prokuratúry alebo organizačnú zložku Generálnej prokuratúry SR, na ktorej budú pôsobiť, a to pri zachovaní zastupiteľnosti prokurátorov,” napísal Žilinka na Facebooku.
O téme prerozdeľovania spisov sa už so Žilinkom rozprával aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
„Ja som sa pána generálneho prokurátora na osobnom stretnutí kvôli jednej inej veci pýtal, či ten sľub platí. Že veci, ktoré sú v súdnom konaní alebo kde je podaný návrh na podanie obžaloby, zostanú týmto prokurátorom, nech budú kdekoľvek, či už na generálnej prokuratúre alebo krajskej. A aj v tých profilových kauzách ako je Mýtnik, Očistec, Dobytkár. Povedal, že áno. V tomto okamihu nemám dôvod spochybniť to, čo aj verejne prisľúbil,” povedal pre Aktuality.sk Lipšic.
Viaceré kauzy budú premlčané
Na súdoch však zrejme nebudú ďalej pokračovať všetky procesy v už rozbehnutých veľkých kauzách. Prokurátori ÚŠP už skôr varovali, že niektoré prípady budú musieť skončiť, keďže koalícia zmenila aj premlčacie lehoty. Napríklad pojednávanie v korupčnom prípade obvineného Miroslava Výboha sa už viackrát oddialilo a ďalší termín je nariadený na začiatok marca. Ak by však o pár dní na to nadobudla trestný novela účinnosť, priateľ Roberta Fica bude zo dňa na deň nestíhateľný.
Rovnako tak aj bývalý nominant Smeru a exminister Peter Kažimír, dnes guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý čelí obvineniu z podplácania. A beztrestne by obišiel aj podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas), ktorý je rovnako stíhaný v korupčnom prípade.
Koalícia vo štvrtok schválila masívne zmeny v trestných kódexoch v skrátenom legislatívnom konaní. Na ťahu je prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Tá môže zákon vetovať a poslanci by o ňom museli hlasovať znova. Avšak môže novelu aj podpísať a vzápätí sa obrátiť na Ústavný súd. Ten by mal ešte zhruba mesiac na to, aby prípadne pozastavil jej účinnosť a následne posudzoval jej ústavnosť.
Prípadne môže prezidentka alebo skupina opozičných poslancov napadnúť novelu na Ústavnom súde aj po prelomení veta, ale to by už bolo veĺmi krátko pred nadobudnutím jej účinnosti, aktuality.sk
X X X
Nad vojenskými základňami zaznamenala nemecká armáda prelety nepovolených dronov
Aktivity dronov spozorovala nemecká armáda nad obcami Wildflecken a Grafenwöhr, Idar-Oberstein v Porýnii-Falcku.
Nemecká armáda zaznamenala zvýšený počet nepovolených preletov dronov nad svojimi vojenskými základňami v Nemecku, uviedlo v nedeľu územné veliteľstvo Bundeswehru. Armáda však zatiaľ nenašla spôsob na elimináciu tejto možnej špionážnej aktivity, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
„Počet takýchto incidentov nedávno vzrástol,“ uviedol hovorca územného veliteľstva v reakcii na otázku DPA. Dodal, že nemeckí vojaci sú teraz ostražitejší v súvislosti s možnými špionážnymi snahami.
Výcvik ukrajinských vojakov
Niektoré z týchto možných špionážnych aktivít sa zameriavajú predovšetkým na výcvik ukrajinských vojakov nemeckou armádou, uviedla nemecká vojenská kontrarozviedka (MAD). Existuje tak podozrenie, že za preletmi dronov je Rusko, pretože prelety boli pozorované na začiatku a konci výcviku ukrajinských vojakov, konštatuje DPA.
Podozrivé prelety dronov boli hlásené napríklad z výcvikových zariadené pri obciach Wildflecken a Grafenwöhr v spolkovej krajine Bavorsko, z vojenskej základe pri meste Idar-Oberstein v Porýnii-Falcku či z výcvikového zariadenia v Altengrabow v Sasku-Anhaltsku.
Podľa informácií DPA je možné, že úrady zatiaľ v blízkosti vojenských zariadení nezadržali nijakého pilota dronu pre nezrovnalosti ohľadom právomocí medzi armádou a políciou.
Jurisdikcia príslušníkov nemeckej armády sa vzťahuje na majetok armády, no ak zadržia nejakého podozrivého musia ho odovzdať polícii spolu s akýmkoľvek zhabaným dronom, uvádza územné velenie. Mimo objektov Bundeswehru je však za sledovanie a prípadne zatknutie podozrivých osôb zodpovedná polícia, píše DPA, aktuality.sk
X X X
Šutaj Eštok by privítal prísnejšie tresty. Dokonca by zrušil premlčacie lehoty
Ak prezidentka Zuzana Čaputová bude vetovať novelu Trestného zákona v ustanoveniach, ktoré sa týkajú násilných trestných činov, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) predpokladá, že koalícia neodmietne urobiť zmeny. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
Cítili by ste sa na Slovensku v bezpečí, keby novela Trestného zákona začala platiť?
Novela, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, zruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Prináša aj zmeny pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj skrátenie premlčacích lehôt, pri znásilnení z 20 na 10 rokov. Viac sa majú používať najmä peňažné tresty a tresty domáceho prostredia. Nová legislatíva má tiež zmierniť sankcie pri niektorých druhoch trestných činov. Tiež sa majú spresniť pojmy a podmienky spolupráce polície a prokuratúry so spolupracujúcim obvineným.
„Sám som za to, aby sa za tie najohavnejšie trestné činy sprísnili tresty, nech nie sú v týchto prípadoch ani premlčacie lehoty. Ak sa veto pani prezidentky bude týkať násilných trestných vecí, sme pripravení vyjsť v ústrety jej pripomienkam,“ vyhlásil.
Na ÚS sa obráti aj opozícia
V diskusii o schválení novely Trestného zákona Krúpa ocenil, že sa opozícii podarilo oddialiť schválenie novely. Pripomenul, že koalícia musela urobiť v pôvodnej verzii zmeny, predkladanie i prijímanie legislatívy však označil za obrovský chaos. „Ani samotní koaliční poslanci nevedeli, za čo vlastne hlasujú,“ vyhlásil.
Na jeho kritiku úpravy trestných sadzieb reagoval Šutaj Eštok poukázaním na to, akým spôsobom a trestnými sadzbami sa umožnilo v predchádzajúcom období kajúcnikom vyviaznuť z vážnych káuz s podmienkou. „Prečo ste vtedy nepoukazovali na trestné sadzby, prečo ste vtedy nekričali o deformovaní právneho štátu,“ pýtal sa.
Zopakoval, že novelizácia Trestného zákona zabraňuje tomu, aby sa riešeniu ekonomickej kriminality prikladal väčší význam ako postihovaniu násilných trestných činov. Opätovne upozornil na harmonizáciu trestného práva so stavom v iných európskych krajinách, dôraz na odškodnenie obetí či možnosť individualizácie a ukladania alternatívnych trestov.
Krúpa tiežpredpokladá, že koalícia neotvorí pondelkovú mimoriadnu schôdzu parlamentu k vysloveniu nedôvery ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. „My tam zajtra ráno o deviatej budeme,“ povedal Krúpa v diskusii na margo opozície. Doplnil však, že má „silného tušáka“, že sa schôdza neotvorí.
Šutaj Eštok tiež uviedol, že ministerstvo vnútra vedie v súdnych sporoch s príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry okolo Jána Čurillu v pomere 7:4. „Vyšetrovateľom za pravdu dali iba v prípade pánov Sabotu, Dunčka, Mašína a Kišša. A v prípade pánov Magulu, Čurillu, Ďurku, Svitoka, Sedláka, Koteka dali za pravdu ministerstvu vnútra,“ uviedol minister s tým, že v tomto prípade ide o rozhodnutia súdov ma prvom stupni. V prípade Magulu a Čurillu podľa Šutaja Eštoka dal rezortu za pravdu aj odvolací súd. „Stav je taký, že na prvom stupni 7:4 pre ministerstvo vnútra a definitívne je to 2:0 pre ministerstvo vnútra,“ skonštatoval minister./agentury/
X X X
Saková s Tarabom boli zachraňovať U.S. Steel Košice v Japonsku. Čo sa im podarilo vyjednať?
Budúcnosť košických oceliarní, plány ich nového majiteľa v regióne i otázka dekarbonizácie produkcie ocele boli témami diskusie predstaviteľov vlády SR, Nippon Steel Corporation a U. S. Steel Košice.
Kabinet zastupovali vicepremiéri, ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). TASR o tom informovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
„Diskusia sa venovala budúcnosti oceliarne, ktorá je významným zamestnávateľom na východe Slovenska, rovnako i súčasnému pohľadu Nippon Steel na ich plány v regióne,“ uviedli obe strany v spoločnom vyhlásení.
Zdôraznili zároveň, že je predčasné hovoriť o záveroch diskusie, keďže koncern neočakáva uzatvorenie celej transakcie skôr ako v treťom štvrťroku 2024. „To umožní spoločnosti vyhodnotiť realizovateľnosť svojich plánov. Je však dôležité, že tieto konštruktívne rozhovory sa začali,“ vyhlásili.
Diskutovali aj o dekarbonizácii produkcie ocele v súvislosti s tým, že Slovensko má na tento účel vyčlenené peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR i ďalších fondov.
O ďalších krokoch, ktoré vyplývajú zo záverov rokovaní, budú rezorty informovať v najbližších týždňoch.
X X X
Svedomito liečený HIV pozitívny pacient je neinfekčný. Aj tak musí svoj HIV status v nemocnici oznámiť
V súčasnosti na liečbu HIV existuje moderná antiretrovírusová liečba, ktoré svedomité, pravidelné užívanie vedie k tomu, že pacient je prakticky neinfekčný. Dokonca môže súložiť so svojím partnerom bez prezervatívu. Na druhej strane – pacient dispenzarizovaný (dlhodobo vedený a liečený) v ambulancii pre liečbu HIV podpisuje papier, že svoj HIV status nahlási zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý mu vykonáva invazívny zákrok.
Plne liečený pacient, u ktorého liečba zaberá a je neinfekčný, určite nikoho neohrozuje infekciou. Ale aj taký musí oznámiť svoj HIV-status zdravotníkovi. Podľa našich zákonov áno.
„V Čechách a na Slovensku je to určite povinnosť nahlásiť to,“ súhlasí MUDr. Ricardo Massmann z Ambulancie pre liečbu HIV na Klinike infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch. „V Rakúsku a Nemecku to oznámiť nemusíte . Ale zas vo Francúzsku, oznámiť to nemusíte, ale ak sa na to príde, je to trestné. Anglicko bolo v tomto progresívne s tým, že sa túto oznamovateľskú povinnosť pokúšali zrušiť, ale mám pocit, že sa im to nepodarilo,“ domnieva sa lekár.
Jeden argument je ten, že dobre liečený HIV pozitívny pacient je neinfekčný, ďalší ten, že každý zdravotník sa vždy a za každých okolností musí správať tak, ako keby každý jeho pacient bol HIV pozitívny. To znamená, chrániť sa. Napokon, vírusových infekcií, pred ktorými je potrebné sa chrániť, existuje veľmi veľa. Taká hepatitída C je násobne infekčnejšia ako vírus HIV. Treba však objektívne dodať aj to, že hepatitídu C je dnes možné úplne vyliečiť, zatiaľ kým liečba HIV dokáže potlačiť vírusovú nálož v tele takmer na nulu, ale ak pacient prestane užívať liečbu, vírus sa zas začne množiť. Lekárska veda teda vie HIV liečiť, ale nie vyliečiť. Liečba je doživotná a má aj svoje vedľajšie účinky.
Predstavme si, že sa zdravotnícky pracovník pri invazívnom zákroku poraní pri neopatrnom zaobchádzaní ostrým nástrojom či injekčnou ihlou, ktorá prišla do styku s krvou pacienta. Položili sme MUDr. Masmannovi jednoduchú otázku:
Ako si lekár/chirurg/stomatológ, jednoducho zdravotník, ktorý potrebuje vykonať zákrok na HIV pozitívnom pacientovi, môže overiť, že tento pacient je dobre liečený = neinfekčný?
„Môžu nám zavolať do ambulancie. Ak je ten pacient tri-štyri roky na antiretrovírusovej liečbe a po každom odbere, ktorý mu robíme raz za pol roka, bol suprimovaný (počet kópií vírusu je pod detekovateľnou hranicou), znamená to, že je neinfekčný aj v danej dobe. Niektorí lekári vyžadujú aktuálne, čerstvé odbery pacienta. Takým vyhovieme a takéto odbery urobíme.“
Všetko toto sa zakladá na predpoklade, že pacient svoj HIV status zdravotníckemu pracovníkovi oznámil.
Koľko trvá overenie, že HIV pozitívny pacient je neinfekčný?
„Existujú rôzne typy testov,“ vysvetľuje MUDr. Massmann. „Pri rýchlych testoch, aké má možnosti k dispozícii naše Národné referenčné laboratórium na Limbovej v Bratislave, to trvá deň. Ale ak takéto testy nie sú k dispozícii, potom týždeň.“ Ak je zákrok v nemocnici plánovaný, potom by to nemal byť problém.
Všetky ďalšie aktuálne informácie na tému liečby HIV a jej účinnosti sa možno dozvedieť v tomto staršom rozhovore s MUDr. Ricardom Massmannom, ktorý sme urobili pri príležitosti Svetového dňa boja proti AIDS koncom minulého roka (čiže nie v súčasných súvislostiach):
V Lekárskych listoch v máji 2023 vyšiel rozsiahly článok pre odbornú verejnosť MUDr. Mareka Šuplera, MPH z Katedry zubného lekárstva LF SZU Bratislava. Týkal sa najnovších poznatkov a pravidiel manažmentu HIV pozitívneho pacienta v ambulancii zubného lekára. Podľa neho narastá potreba ošetrenia HIV pozitívnych pacientov (aj) v zubných ambulanciách.
Ak odhliadneme od „zásady rovnakého zaobchádzania“ a „práva na poskytovanie rovnakej zdravotnej starostlivosti každému“, autor cituje Vestník Ministerstva zdravotníctva SR: „V prípade novodiagnostikovaného HIV pozitívneho výsledku je pacient poučený o tom, že nesmie byť darcom krvi ani iného biologického materiálu a má o svojej HIV pozitivite informovať svojich sexuálnych partnerov a poslať ich na vyšetrenie anti-HIV protilátok. Pacient následne podpisuje vyhlásenie, že si je vedomý svojho zdravotného stavu a nesmie vedome ohrozovať iné osoby a šíriť infekciu HIV ďalej. Zodpovednosť za ohrozenie či vedomé šírenie infekcie sa teda v plnej miere prenáša na pacienta, a to nielen vo vzťahu k sexuálnemu partnerovi, ale napr. aj k zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý mu vykonáva invazívny zákrok.“ Iné ustanovenia sa aplikujú na HIV a iné na AIDS (AIDS je rozvinuté ochorenie a mnohí laici nerozpoznávajú tieto dva termíny.)
Samozrejme, plne liečený pacient, u ktorého liečba zaberá a je neinfekčný, určite nikoho neohrozuje infekciou. Ale aj taký musí oznámiť svoj HIV status zdravotníkovi. Podľa našich zákonov áno. Aj keď z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že HIV pozitivita pacientov stigmatizuje viac ako čokoľvek iné, a v situácii, keď aj pre „bežného pacienta“ je nesmierne ťažké nájsť si v našich podmienkach lekára, s „HIV biľagom“ je to ešte násobne ťažšie. HIV pozitívni pacienti si dokonca aj po lieky chodia do veľkých anonymných lekární a miest, pretože v slovenských podmienkach sa nič neutají.
Stanovisko, ktoré vydalo Združenie HIV/AIDS Slovensko k stigmatizácii týchto pacientov, je logické a opodstatnené: „V súčasnosti existuje účinná liečba, napríklad aj pri ochorení HIV, ktorá umožňuje ľuďom s týmto ochorením žiť plnohodnotný a zdravý život a človek žijúci s HIV nepredstavuje pre nikoho žiadne riziko.“ Treba však dodať, že ide o pacienta, ktorý sa svedomito lieči, chodí na opakované kontrolné odbery, a u ktorého táto liečba účinkuje. A to môže objektívne posúdiť jedine zdravotnícky pracovník. Nie laik a nie samotný HIV pozitívny pacient.
„U HIV pozitívnych dispenzarizovaných pacientov so správne nastavenou pravidelnou a dodržiavanou liečbou je vírus HIV prakticky nedetekovateľný,“ píše MUDr. Šupler v Lekárskych listoch. „U týchto pacientov môžeme napríklad pri všetkých zubno-lekárskych ošetreniach postupovať ako pri HIV negatívnych.“ Zubný lekár zdôrazňuje dôsledné odobratie anamnézy, prípravu ambulancie pred ošetrením a okrem klasických protokolov píše o využívaní jednorazových ochranných nalepovacích fólií na všetky povrchy, ktoré prídu do styku s rukami ošetrujúceho personálu počas zákroku. Píše o tom, že v literatúre sa odporúča dvojo rukavíc, ale je v nich problematická manipulácia s jemnými nástrojmi. HIV pozitívnych pacientov objednávajú na koniec pracovnej doby, prípadne na posledný pracovný deň týždňa. „Jediná odlišnosť pri dekontaminácii je v ponorení použitých nástrojov do dezinfekčného roztoku v osobitnej nádobe,“ dodáva v texte.
Inými slovami – pri potenciálne infekčných pacientoch (hoci dobre liečených) sú zásady dezinfekcie a sterilizácie predsa len trošku odlišné, ako pri ošetrovaní bežného pacienta.
Iná vec je, ak sa prezradenie lekárskeho tajomstva zneužije na politický boj. To je už druhá vec a nie je to cieľom tohto článku.
Čo ak sa lekár pri invazívnom výkone poraní?
Predstavme si situáciu, že sa zdravotnícky pracovník pri invazívnom zákroku poraní pri neopatrnom zaobchádzaní ostrým nástrojom či injekčnou ihlou, ktorá prišla do styku s krvou HIV pozitívneho pacienta. Postupuje sa podľa Odborného usmernenia, ktoré bolo vo Vestníku MZ SR uverejnené ešte v roku 2000. Okrem dezinfekcie rany (tečúca voda, mydlo, dezinfekcia 70 % alkoholom po dobu najmenej 5 minút) sa v deň úrazu odoberá krv exponovanému zdravotníkovi pre uplatnenie finančnej kompenzácie v prípade potvrdenej profesionálnej infekcie.
Pacientovi sa odoberá krv tiež a je nutné požiadať napr. Národné referenčné centrum pre HIV/AIDS na SZÚ v Bratislave alebo najbližšiu kliniku infektológie o rýchlu diagnostiku. Ak je vzorka „HIV reaktívna“ (to znamená, že tu je možnosť infekcie), poisťovňa hradí tzv. poexpozičnú profylaxiu (berie sa liečba na HIV v tabletách, ktorá zabráni infikovaniu), treba ju nasadiť do 24 hodín, najneskôr do 72 hodín. V indikovaných prípadoch v potrebnom časovom limite dokáže takáto liečba (tzv. PEP-profylaxia po expozícii, vystaveniu sa vírusu) znížiť riziko prenosu infekcie až 10-násobne.
Ako sa šíri/nešíri HIV vírus
Vírus sa nešíri vzduchom, kvapôčkami, podaním ruky, používaním uterákov, bozkom, poštípaním hmyzom, v bazéne, v saune atď. Nešíri sa vôbec, ak je HIV pozitívny pacient správne liečený (tzv. suprimovaný) a liečbu dodržiava.
Neliečená HIV infekcia sa prenáša/šíri troma spôsobmi: sexuálne, krvou a vertikálne (z matky na dieťa).
Vírus je citlivý na väčšinu bežných dezinfekčných prostriedkov (chlórové preparáty, 70 % etylalkohol atď.), ale je odolný voči ionizujúcemu a ultrafialovému žiareniu./agentury/
X X X
Sám doma po francúzsky. Malý chlapec žil dva roky bez rodičov a nikto si to nevšimol
Živil sa keksami a konzervami, spal pod troma paplónmi, aby mu nebola zima, ale normálne chodil do školy a dobre sa učil. Chlapec vo francúzskej obci Nersac mal deväť rokov, keď ho opustila matka, no nikomu to nepovedal. Celé dva roky si nikto nevšimol, že je v byte sám. O jeho osude sa verejnosť dozvedela až teraz vďaka súdu, ktorý jeho 39-ročnej mame uložil trest 18 mesiacov, z toho 12 podmienečne.
Reportáž francúzskej televízie o prípade opusteného chlapca z Nersacu.
„Nepovedala ti mama, že v byte nemáš tak vystrájať? Celá budova sa trasie!“ pokarhala chlapca jedna suseda, keď ho náhodou stretla na chodbe. Mala toho rámusu už dosť, ale až doteraz sa s ním nebavila. „Nie,“ šokovala ju jeho odpoveď. „Ja bývam sám.“ „Ako je to možné?“ nechápala. „Je to proste tak,“ odvetil stroho jedenásťročný školák.
Susedia potom zalarmovali políciu. Žandári spravili obhliadku a nevychádzali z údivu. Byt bol v žalostnom stave, chladnička prázdna a v detskej izbe čosi ako brloh. Ani stopy po tom, že by tam bývali aj dospelí. Matka Alexandra si už odtiaľ všetky veci odniesla.
Ako vysvitlo, práve v čase koronakrízy, v rokoch 2020 až 2022, tam žil chlapec celkom sám. Obyvatelia domu ani učitelia nič netušili. Ako je vôbec možné, že si nikto nič nevšimol, pýtajú sa teraz novinári. Sú na vine ľahostajní susedia alebo to malý samotár tak dokonale tajil?
Odkázaný sám na seba
Do trojizbového bytu v Nersacu, asi sto kilometrov od mesta Bordeaux, sa Alexandra s dvoma deťmi nasťahovala v roku 2011. Obaja synovia boli pre ňu skôr na príťaž. Každého mala s iným mužom, otec toho mladšieho sa už oňho ani nezaujímal.
V skutočnosti bola lesba a neskôr sa zaľúbila do ženy v susednej obci Sireuil, vzdialenej päť kilometrov od Nersacu. Trávila u nej čoraz viac času a deti nechávala doma. Pred štyrmi rokmi sa napokon zbalila a odišla k priateľke. Bratia chvíľu bývali spolu, ale starší sa potom rozhodol odísť za svojím otcom. Deväťročný chlapec tak v opustenom byte zostal sám.
Hoci ho už nikto nekontroloval ani nenútil, každý deň robil to, na čo bol zvyknutý. Ráno vstal a pešo odišiel do blízkej školy, po vyučovaní sa netúlal, šiel rovno domov, kamarátov si k sebe nevodil. Poctivo si robil úlohy, chodil slušne oblečený, neboli s ním problémy.
„Usmieval sa. Bol to veľmi dobrý žiak, vždy čistý a zdvorilý… Nič nenasvedčovalo tomu, že by bol opustený,“ povedala pre francúzsku televíziu TF1 starostka obce Barbara Couturierová.
„Myslím si, že to bol aj spôsob jeho ochrany, keď všetkým hovoril, že je všetko v poriadku,“ vysvetlila pre rádio France Bleu. Podľa nej preto nebolo možné odhaliť, čo sa deje.
„Kamarátom povedal, že jedáva sám a sám cestuje autobusom. Nechodieval s nami von, celý čas zostával doma,“ zaspomínal si pre TF1 jeho spolužiak.
Vyviazol bez traumy
Spočiatku to chlapec nemal také zlé. Často pozeral televíziu, susedia sa divili, že ju má nahlas až do piatej ráno. Jedol studené konzervy, keksy a koláče. Niekedy aj čosi ukradol.
„Spravil som si malú záhradku na balkóne, z ktorej mi nenápadne zobral paradajky,“ pochválil sa TF1 jeden zo susedov. Raz za čas prišla syna navštíviť mama, priniesla mu nejaké potraviny a zobrala na vypratie špinavé oblečenie. Keď ako 11-ročný musel zmeniť školu a cestovať desať kilometrov, kupovala mu lístky na autobus.
Neskôr sa však situácia zhoršila. Alexandra prestala platiť účty, takže v byte vypli kúrenie aj elektrinu. Chlapec sa v noci zahrieval, ako vedel, umývať sa však mohol iba v studenej vode.
V roku 2022 sa mama obrátila na sociálnu službu obecného úradu s tým, že má finančné ťažkosti. Úrad jej preto poskytol stravné lístky, za ktoré potom nakupovala jedlo. „Brala pizzu, mrazené výrobky a sušienky,“ prezradila pre televíziu BFMTV starostka Nersacu.
Keď sa prípad začal vyšetrovať, matka poprela, že by syna opustila, a tvrdila, že si to celé vymyslel. Údajne s ňou žil v Sireuili, lenže tam ho nikdy nevideli.
V januári tohto roka ju odsúdili za „opustenie maloletej osoby ohrozujúce jej bezpečnosť“. Do väzenia síce nepôjde, no pol roka musí nosiť elektronický náramok na kontrolu pohybu. Navštevovať syna jej zakázali.
Chlapca, ktorý si už mamu neželá vidieť, zverili do náhradnej rodiny. To, čím prešiel, na ňom podľa psychológov nezanechalo nijaké následky. Je vraj mimoriadne zrelý a veľmi odolný./agentury/
X X X
Michelko: V pondelok odvolávanie Šimkovičovej nebude. Vzdá sa Danko v prospech Harabina? Rozhodnú prieskumy
Rokovať o odvolaní ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) sa v pondelok nebude, parlament nebude uznášaniaschopný. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to uviedol predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS), ktorý zároveň naznačil, že na pôde zákonodarného zboru sa návrhom budú zaoberať v inom termíne.
Oznámil, že ministerka sa pondelkového rokovania nebude môcť zúčastniť. „Má dlhodobo plánovanú pracovnú cestu,“ vysvetlil. Zároveň zdôraznil, že Šimkovičová sa chce v parlamente vyjadriť k návrhu na svoje odvolanie a uvádzaným argumentom. Tým, že v pondelok bude ministerka neprítomná, avizuje, že parlament nebude uznášaniaschopný a schôdza sa neotvorí.
Poslankyňa za SaS Mária Kolíková súhlasí s tým, že na takejto schôdzi by mala byť ministerka prítomná a mala by mať možnosť sa vyjadriť.
Michelko v relácii tiež nevylúčil, že šéf Slovenskej národnej strany (SNS) a podpredseda parlamentu Andrej Danko sa vzdá kandidatúry na post prezidenta ešte pred prvým kolom volieb.
„Ja nevylučujem túto možnosť, že skrátka nepôjde do poslednej míle, ale, že v nejaký čas – týždeň, desať dní pred voľbami – sa povie, nebudeme trieštiť tieto sily (národniarske, pozn. SITA) a odporučíme iného kandidáta,“ uviedol Michelko./agentury/
X X X
Evita Twardzik o Dunaji: Od historičiek vieme, že Nemci to mali s nami veľmi jednoduché. Slováci boli v prvých šíkoch proti Židom
Šéfuje tímu scenáristov, ktorý vytvoril seriálový hit a túto nálepku si drží už druhý rok. Slovenský divák si navyše zvykol na novinku – sledovať dobový seriál z ťažkých vojnových rokov.
„Nie sme len vojnový seriál. Cez Dunaj diváci dostávajú informácie o živote v Slovenskom štáte, ale chceme, aby pri ňom intenzívne prežívali aj emócie. Ten správny balans medzi faktami a vzťahmi je pre nás, tvorcov, tou najväčšou výzvou,“ tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk šéfka hranej tvorby televízie Markíza Evita TWARDZIK.
X Dunaj si ide aj v piatej sérii tempom vysokej sledovanosti. Ste pod tlakom?
Ja si ho vytváram sama, čo je asi prirodzené. Ale to vystáva zrejme aj z povahy. Keď sa z každej strany na vás valia slová typu, že Dunaj je fenomén, buď pyšne zaspíte na vavrínoch, alebo si v sebe vyšpičkujete tlak na to, aby to tak aj zostalo. Diváci stále očakávajú niečo novšie, šokujúcejšie a originálnejšie. A my ho nechceme sklamať.
X Aj čísla sledovanosti dávajú za pravdu tvrdeniam, že ide o divácky hit. Vy ste o tom kedy začali byť presvedčená, že je to tak?
Vtedy, keď sa ma ľudia začali pýtať na dej. Keď som niekam prišla a vedeli, že na tom robím, pýtali sa ma rôzne podrobnosti. Boli zažratí to deja a chceli vedieť vlastne všetko. Odovzdávate dieťa do škôlky a matky či učiteľka sa pýtajú, čo bude ďalej. Vtedy som si uvedomila: fúha – tí ľudia to fakt pozerajú a žijú tým.
X Nedávno ste sa zmienili o tom, že si divácke postrehy pýtate aj od manžela. Čo vám hovorí ?
Jeho názor je pre mňa feedbackom od muža, ktorý má rád obdobie druhej svetovej vojny, takže si u neho overujem, či je príbeh, ktorý vymýšľame, atraktívny aj pre chlapov.
X Rozprávate sa s ním často o práci?
Iste, Dunaj je u nás ďalší člen rodiny. Každý deň je iný. Niekedy je všetkého pretlak a nie je chuť sa rozprávať o robote. Niekedy sa bavíme o seriáli pri nedeľnom obede. Nemáme žiadne pravidlá, Dunaj sledujú aj naše deti, aj celá rodina, ťažko sa mu v súkromí vyhnem. Ale mám rada aj víkendy, kedy vypadneme a na robotu zabúdame. Každý to pozná.
X Hoci je Dunaj vsadený do konkrétnej doby, nespomínajú sa v ňom mená ako Jozef Tiso či Vojtech Tuka.
Na to si musíte počkať. Teraz ste trafili do živého. My autori sa musíme spoločne rozhodnúť, do akej miery dáme do seriálu politiku a do akej miery budeme ťažkosť doby hrať na hlavných hrdinoch, ktorých príbehy ukazujeme. Musíme rešpektovať žáner – je to long-running, a rešpektovať aj svojich divákov, aktuality.sk
X X X
Minister Šutaj Eštok prisľúbil, že bude preverovať kroky bývalého policajného prezidenta Hamrana
Poslanec za SaS Juraj Krúpa nepredpokladá, že by sa opozícii podarilo otvoriť parlamentnú schôdzu na odvolávanie ministerky kultúry.
Súčasná koalícia sa ešte bude venovať vládnutiu svojich predchodcov. Ich prešľapy sa budú podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) prešetrovať. Vyhlásil to v diskusnej relácii V politike na TA3.
„My sa ešte vrátime k tomu, čo tu robila predchádzajúca vláda. Keď som našiel na rezorte neefektívne nákupy. Musíme vyviesť nielen politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť. Nemôžeme zabudnúť, že sa tu za 3,5 roka rozvrátil štát,“ povedal Šutaj Eštok.
Šéf rezortu vnútra naznačil, že prešetrovanie sa má okrem iného týkať bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana, za ktorého sa uskutočnili viaceré tendre na nákup vozidiel. Tie súčasný minister považuje za neefektívne.
Nákup áut za Hamrana
„Ak boli neefektívne nakúpené autá za pána Hamrana, tak sa to musí prešetriť a musím na to poukázať. S mojim príchodom skončilo obdobie politickej pomsty. So mnou prišiel na ministerstvo aj zákon, ktorý bude platiť na všetkých bez ohľadu na politické zafarbenie,“ uviedol.
Šutaj Eštok však odmietol, že by sa koalícia chystala na písanie takzvaných čiernych kníh, ktoré sa na Slovensku zvykli písať po voľbách pri výmene politických garnitúr.
Ako ďalej uviedol na margo pôsobenie 100 dní vláda Roberta Fica, tak opozícia ukázala, že im ide dobre opozičná politika, pričom zároveň dokázali, že nevedia riadiť štát.
Dankova havária
Šéf rezortu vnútra zároveň aj vysvetľoval, prečo tak dlho trvá vyšetrovanie havárie jeho koaličného partnera Andreja Danka (SNS), ktorý pred vyše mesiacom nabúral do semafora a prečo verejnosť nemohla ešte vidieť kamerový záznam z tejto nehody.
„Keby to bolo na mne, tak by som nahrávky zverejnil hneď. Dozorový prokurátor nás požiadal, aby sme nič nezverejnili, lebo je to živý spis. Robia sa znalecké posudky ešte, pokiaľ viem,“ vysvetlil.
Zároveň si neodpustil poznámku na šéfa národniarov. „Pán Danko sa k tomu vyjadruje ako vyjadruje, ale Hlas nebude vyvolávať žiadne konflikty a spory. To sme zažívali 3,5 roka,“ dodal.
Manipulovanie s nahrávkami
Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) pripomenul ministrovi vnútra, že v prípade tragickej dopravnej nehody Dušana Dědečka, pri ktorej vyhaslo päť ľudských životov, polícia zverejnila nahrávku krátko po udalosti. V prípade predsedu SNS však ľudia doteraz nemali možnosť vidieť, čo sa vlastne stalo.
Zároveň sa ho opýtal, keďže hovoril o odpolitizovaní, či už na ministerstve vnútra preverovali manipulovanie s nahrávkami policajných vyšetrovateľov. Krúpa takisto vyčítal Šutajovi Eštokovi jeho vyjadrenia v prípade rozhodnutia krajského súdu v súvislosti s čurillovcami.
„Súd nepotvrdil, že či majú byť pozbavení funkcie a či ste postupovali podľa zákona,“ povedal Krúpa. Zároveň sa začudoval, ako súdy začali v tomto prípade zrazu rozhodovať, keď sa šéf rezortu začal vyhrážať sudcom, že môže zasiahnuť aj minister spravodlivosti, aktuality.sk
X X X
Starým vládcom Európy nebol les a človek nestvoril pestrosť krajiny. Tak kto?
Prekvapujúci objav vedcov o podobe Európy pred 116-tisíc rokmi má zásadný význam pre to, ako si nastavíme budúcnosť. Podarilo sa to navyše vo vednom obore, ktorý pred 100 rokmi vznikol v bývalom Československu.
Rekonštrukcia krajiny doby medziľadovej pred 116-tisíc rokmi. Daniele sa preháňajú vo svetlom lese pomedzi liesky. Vpredu sedí červienka.
Súčasnú prírodu formovali najmä doby ľadové, drsné sucho a chlad. Len občas sa otvorili krátke okná tepla a prívetivosti – doby medziľadové. V jednej práve žijeme a do tej predchádzajúcej, spred 116-tisíc až 129-tisíc rokov, nazreli vedci z Aarhuskej univerzity v Dánsku. Pozreli sa na to, ako mohla vyzerať európska krajina mierneho pásma. Podmienky boli podobné ako dnes, ale líšili sa v jednom kľúčovom detaile.
Vtedy tu ešte nebol moderný človek. Európou sa síce už potulovali nejakí neandertálci, ale príslušníci Homo sapiens ešte nie. Súčasné učebnice učia, že pred príchodom moderného človeka museli veľkú časť Európy ovládať husté lesy. Podľa dosiaľ platnej teórie to mal byť až Homo sapiens, kto krajinu zásadne premenil. Rúbaním stromov, vysúšaním bažín, obhospodarovaním vresovísk mal on stvoriť rozmanitú mozaiku lúk, pastvín a vresovísk. Čiže kultúrnu krajinu.
Ak by to bolo skutočne tak, vedci z dánskej univerzity mali pri svojom pohľade 116-tisíc rokov späť do prírodného prostredia bez „človeka-tvorcu“ uvidieť hustý les. No namiesto neho zbadali v Európe niečo úplne iné, fascinujúce.
Otvorený raj
Pozeráme sa na lesopark? Či park? Ilustrátor Brennan Stokkermans neponúka hustým lesom zatienenú, ale otvorenú a slnkom presvietenú krajinu.
Jeho umelecká rekonštrukcia doby medziľadovej je v súlade s najnovšími dátami vedcov. Spolu so štúdiou vyšla vo vedeckom časopise Science Advances. Prelínajú sa ňou druhy súčasníkom dôverne známe, ale i vyhynutí predstavitelia megafauny.
Vzdušným svetlým lesom porasteným lieskovými kríkmi sa preháňajú daniele škvrnité, pozoruje ich červienka obyčajná. Na lúku z vysokého lesa vchádzajú slony, vyhynutý druh s rovnými klami Palaeoloxodon antiquus, v diaľke letia husi sivé. V čistinke v hrabinách odpočívajú čierne pratury s hrubými rohmi, vyhynutí predkovia dnešnej kravy. Na strome čaká ďateľ čierny.
A napokon v širokej, priestrannej krajine sa pod niekoľkými osamotenými dubmi vlnia trávy a ostrice. Pasú sa v nich nosorožce, vyhynutý druh Stephanorhinus kirchbergensis. Tieto obrazy vôbec neladia s tým, čo sa dosiaľ učí. Vzdušnosť, otvorenosť a rozmanitosť mal do krajiny predsa vniesť až moderný človek.
Tak kto ho predbehol? Odpoveď už naznačili maľby.
Veľké zvieratá
Stromy súperia o svetlo. Zvíťazia tie, ktorých koruny dorastú najvyššie a zachytia najviac svetla. Preto v bučinách ani dnes nenájdeme takmer žiadne kríky či menšie stromy. A práve takéto stromy mali podľa doterajších predstáv a poznatkov dominovať Európe pred 116-tisíc rokmi. Buky, smreky, lipy.
Výskumníci však zistili, že, naopak prevažovali tie rastliny, ktoré husté, tmavé lesy neobľubujú. Veľké plochy krajiny museli podľa vedcov zaberať napríklad liesky, ktoré sú na rekonštrukcii zachytené s danielmi. Lieske sa darí práve v otvorenej krajine alebo v rozvoľnenom lese. Nemá rada tieň. Ale – dobre znáša silný tlak bylinožravcov.
Podľa novej štúdie otvorená alebo polootvorená vegetácia pokrývala dokonca 50 až 75 percent vtedajšej krajiny. Boli tu aj husté lesy, no boli súčasťou rozmanitého prostredia plného tráv, bylín, kríkov. „To, že tu nerástol hustý les, bolo pre nás veľmi prekvapením. Ja sám som predtým publikoval článok o tom, že tu musel rásť naozaj hustý les,“ priznáva paleoekológ Petr Kuneš z Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorý sa na výskume podieľal.
Na rozvoľnenosti, otvorenosti krajiny sa podľa vedcov podieľali najmä veľké bylinožravce – zubry, divé kone, slony, nosorožce. Nešlo len o to, že spásali veľkú časť biomasy, ale mnohé, dnes v Európe už neexistujúce druhy, ako napríklad slony, vegetáciu doslova valcovali, vyvracali celé stromy.
„Ide o zásadné zistenie. Do doby, než sa táto štúdia urobila, sa myslelo, že zvieratá neovplyvňovali vegetáciu natoľko významne,“ dodáva paleoekológ. Prečo to tak bolo? „Pretože bolo málo dát.“
Zásadný je však tento poznatok podľa Kuneša najmä pri pohľade na to, ako nastaviť krajinu tak, aby zvládla náročnú skúšku v podobe klimatickej krízy.
Ochrana pred požiarmi
Ak sa štáty dnes snažia obnovovať ekosystémy, a mali by ich obnovovať, ak chcú zvládnuť meniacu sa klímu, mali by počítať so všetkým, čo tieto ekosystémy formuje, posilňuje, čo k nim prirodzene patrí. Za všetky aspoň jeden príklad.
K lesu prirodzene patrí pastva.
Aj tento výskum dokazuje, že mnohé ekosystémy sa nezaobídu bez veľkých bylinožravcov. „A keď už raz niekde vypustíme veľké bylinožravce, potrebujeme predátorov. Jedno bez druhého nefunguje. Aby fungoval les, celý ekosystém, sú potrebné všetky články reťazca. Navzájom udržujú biodiverzitu, zvyšujú odolnosť lesa, zvyšujú funkčnosť celého ekosystému. Práve toto sme zistili, v prirodzenom stave to takto bolo. Zistili sme, že krajina oplývala veľkou druhovou biodiverzitou, ale aj lokality sa navzájom veľmi líšili jedna od druhej. Aj diverzita jednotlivých lokalít je dôležitým parametrom, niečím, čo prebiehalo za prirodzeného stavu. Z toho môžeme odvodiť, že ak chceme, aby naše ekosystémy fungovali čo najviac v prirodzenom stave, musíme sa usilovať o niečo podobné. Určite to povzbudzuje napríklad argumenty pre to, aby došlo aspoň k čiastočnému návratu pastvy do lesov,“ hovorí Kuneš.
S pastvou sa, prirodzene, môže utvárať aj ochrana pred požiarmi. Funguje to aj naopak. S úbytkom veľkých bylinožravcov v dávnej minulosti sa zvýšil výskyt požiarov. Udialo sa to v Austrálii.
Keď sa tam pred 65-tisíc rokmi objavil moderný človek (ide o údaj, ktorý priniesla štúdia vo vedeckom časopise Nature v roku 2017), došlo k obrovskému zvratu vo fungovaní ekosystémov. „Spoločne s úbytkom a vymretím niektorých druhov bylinožravcov vedci pozorovali zvýšenie aktivity požiarov, čo dávajú do súvislosti práve s príchodom človeka. Bylinožravce dovtedy z krajiny odstraňovali biomasu. No len čo sa začala hromadiť, ekosystémy začali viac horieť. Toto máme pekne doložené,“ dodáva paleoekológ.
Ale ako môžu vedci niečo tvrdiť o lesoch a zmenách ekosystémov v takých dávnych obdobiach? Odpoveď je spätá s prvou Československou republikou.
Špičková prvorepubliková veda
Na prelome 19. a 20. storočia v Prahe existovali len dve univerzity, ktoré vznikli rozdelením Karlo-Ferdinandovej univerzity, česká a nemecká. Česká neskôr získala názov Karlova univerzita. Obe dosiahli vysokú vedeckú úroveň, na nemeckej pôsobil okrem iných napríklad Albert Einstein, ale aj botanická kapacita, akou bol paleobotanik Karl Rudolph.
Vyštudoval botaniku, zoológiu, geológiu a geografiu. Začiatkom 20. storočia položil základy peľovej analýzy a paleoekológie, disciplín, ktoré stoja za najnovším výskumom medziľadovej doby.
Rudolph získal svetové uznanie najmä tým, že začal skúmať rašeliniská ako zdroje informácií o vývoji krajiny. Aj keď prvé postupy o peľovej analýze rozpracoval švédsky prírodovedec a geológ Lennart von Post, bol to Rudolph, kto túto vedu uviedol do života. „Spoločne so žiakmi začali študovať rašeliniská, sedimenty v jazerách. Začali z nich extrahovať peľové zrná a robili závery o vegetácii. Toto bol začiatok bádania a my sa k nemu hlásime,“ hovorí Kuneš a z police vytiahne starú knihu.
„Rudolphov žiak Franz Firbas napísal učebnicu o vývoji stredoeurópskej vegetácie, z ktorej sa dodnes čerpá.“ Aj keď nemali vtedy ešte k dispozícii rádiokarbónovú metódu datovania, podľa Kuneša sa „triafali“ celkom presne. Rudolph rozprúdil veľký záujem o novovznikajúci odbor v celej strednej Európe, pritiahol množstvo študentov, jeho idey rozpracúvali na školách vo Švajčiarsku, v Nemecku, vo Francúzsku. No vstúpili do toho okolnosti blížiacej sa druhej svetovej vojny.
Rudolph zomrel pred vojnou. „A už sa nedožil hrôz, ktoré zažívali jeho žiaci. Väčšina skončila niekde na fronte, išli bojovať do Ruska a nevrátili sa. Franz Firbas sa vrátil, ale z Prahy musel ako mnohí ďalší nemecky hovoriaci vedci odísť,“ naznačuje Kuneš. „V každom prípade prvorepubliková československá veda dáva základ celému odboru študovania zmien klímy prostredníctvom zmien ekosystémov.“
Aké historické dôkazy teda ukrýva rašelina?
Supertechnológie rastlín
Príroda vybavila zrnká peľu mimoriadnou odolnosťou. Keďže nesú obzvlášť cenný náklad – genetickú informáciu zakódovanú v DNA, sú vybavené veľmi odolným obalom. Tvorí ho biopolymér sporopolenín, ktorý chráni náklad pred žiarením či rozkladom.
Chráni tak dobre, že obal trvá, zatiaľ čo vnútrajšok sa už dávno rozpustil. V ideálnych podmienkach môže vo fosílnych záznamoch dokonca pretrvať stovky miliónov rokov. Práve tento obal môžu vedci dobre analyzovať a s pomocou rôznych modelov vedia vypočítať, ako veľmi bola daná rastlina v danej dobe rozšírená. Každá drevina totiž produkuje rôzne množstvo peľových zŕn a tie sa navyše šíria rôznymi spôsobmi.
Paleoekológovia analyzujú tiež semená, takisto im stačí už len vonkajší obal. Potom sú to ešte zvyšky rôzneho hmyzu. V štúdii, ktorá sa venovala dobe medziľadovej pred 116-tisíc rokmi, patrili skúmané zvyšky z veľkej časti chrobákom, ktoré žijú v truse, čo tiež podporuje domnienku, že veľkú časť mierneho pásma Európy husto obývali veľké bylinožravce.
To všetko spolu so zvyškami ďalších zvierat a rastlín ukrývajú rašeliniská. Tie zvláštne mäkké miesta, kde človek kráča akoby po nafúknutých vankúšoch, plné machu, mäsožravých rastlín, na Slovensku na nich napríklad rastie zákonom chránená rosička okrúhlolistá. „Ide však o paradox. Rašeliniská sú chránené najmä pre to, čo rastie a žije na ich povrchu. Často ide o rezervácie, akoby ostrovy v krajine, ktoré majú špecifický ekosystém a sú domovom pre chránené druhy. Ale pritom oveľa cennejšie je to, akú informáciu tieto miesta ukladajú v hĺbke pod povrchom,“ mieni Kuneš.
Zrkadlo do minulosti. Je rozbité?
Peľové zrniečka, semená, zvyšky chrobákov, ale aj priviate zrnká piesku zo Sahary sa počas vekov postupne ukladajú vo vrstvách rašeliniska. Mokré, kyslé prostredie bez prístupu vzduchu ich uchová aj na státisíce rokov.
„V rašeliniskách máme ohromné množstvo záznamu, ktoré je veľmi cenné. Ale keď sa rašelinisko vyťaží, táto informácia nenávratne zmizne. Už sa nikdy neobnoví, nikdy sa k nej nedostaneme,“ varuje Kuneš. K výskumu medziľadovej doby prispeli dáta získané zo vzácnych rašelinísk v Nemecku, Poľsku, Holandsku, Belgicku, vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Rusku a pobaltských štátoch. Zo Slovenska, aj keď sa u nás udržalo niekoľko krásnych lokalít, žiadne rašelinisko k výskumu neprispelo. Nie sú až také staré?
„Buď sme ich nenašli, alebo sa tie sedimenty nezachovali, alebo sú uložené veľmi hlboko a geológovia ich nemuseli objaviť,“ odpovedá paleoekológ. A čo ak je dôvodom fakt, že na Slovensku boli zničené už takmer všetky rašeliniská a jednoducho sme o túto cennú príležitosť pozrieť sa doma tak hlboko do minulosti prišli? Mohlo to tak byť? „Mohlo,“ odvetí Kuneš. Aj keď v karpatských podmienkach by bolo podľa neho zložité, aby sa niečo po takú dlhú dobu uchovalo.
V každom prípade, ničenie rašelinísk pokračuje. Vysúšajú sa, zaorávajú, prípadne ťažia. Rašelina z nich sa predáva v záhradkárskych potrebách. Ktovie, možno niektorí ľudia majú na okne pod fialkami kúsok chýbajúcej „knižnice“ z dávnej doby pred človekom.
Je všetko stratené?
Aj keď si človek odmyslí vyhynuté veľké bylinožravce a vybaví sa odvážnou predstavivosťou, asi by bolo naivné očakávať, že niekde v Európe sa mohli po 116-tisíc rokoch zachovať útržky dávneho raja. Kde by ho mohol súčasník aspoň približne vnímať vlastnými zmyslami. A predsa paleoekológ Kuneš pohotovo povie: áno, sú také miesta! Napríklad lužný les pri Dunaji. Dunajský Amazon. U vás na Slovensku!. /agentury/
X X X
Skvelý úspech mladej biatlonistky. Kapustová vybojovala na juniorských ME medailu
Slovenská reprezentantka v biatlone Ema Kapustová vybojovala bronzovú medailu v pretekoch na 9 km s hromadným štartom na juniorských majstrovstvách Európy v poľských Jakuszyciach.
Aj napriek trom chybám na strelnici 21-ročná Slovenka skončila tretia za víťaznou Rakúšankou Annou Andexerovou a striebornou Češkou Svatavou Mikyskovou.
Za víťazkou zaostala o 46 sekúnd. Z ďalších Sloveniek skončila Tamara Molentová na devätnásom a Alžbeta Garguláková na 25. mieste, ďalšie tri slovenské biatlonistky skončili mimo najlepšej tridsiatky.
O lepší výsledok obrali Kapustovú dve chyby na záverečnej položke v stoji, inak mohla byť minimálne strieborná.
„V predchádzajúcich pretekoch som mala pomalšie strelecké položky s chybami, teraz som to chcela urobiť trochu inak a napraviť to. Som trochu sklamaná z poslednej stojky, zariskovala som, aby to bolo rýchle, ale nevyšlo mi to. Tie dve rany neboli veľmi ďaleké, ušli mi prvé dve miesta. Nakoniec som vďačná, že sa to takto skončilo, lebo počasie nám neprialo. Na trati boli miestami kamene a sem-tam aj asfalt, takže som rada, že je z toho tretie miesto. Ďakujem svojmu tímu aj všetkým, ktorí za mnou stoja a podporujú ma,“ uviedla Kapustová v hlasovej správe na webe slovenskybiatlon.sk.
„Od Emy sme videli opäť vysoký štandard. Je to pretekárka s maximálnymi ambíciami, takže ani s tým bronzom nebola stopercentne spokojná. Splnila si ale zatiaľ všetky tohtosezónne ciele. Dokonca až nad mieru,“ napísal web slovenského biatlonu.
Všetky Slovenky sa aktuálne vrátia domov a budú sa pripravovať na MSJaK v Otepää, kam sa letí v stredu 21. februára a súťaže následne začínajú v piatok 23. 2./agentury/