Kyjev odkazuje, že sa nechystá uznať okupáciu Krymu, ktorý je medzinárodne uznaným ukrajinským územím. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj svojimi výrokmi o Kryme škodí mierových rokovaniam s Ruskom. Uviedol to na svojej sociálnej sieti Truth Social. Zelenskyj v uplynulých dňoch pripomínal, že Ukrajina sa nechystá uznať okupáciu Krymu, ktorý je medzinárodne uznaným ukrajinským územím, hoci ho od roku 2014 nezákonne kontroluje Rusko.

„Len čo sa začneme baviť o Kryme, o našich suverénnych územiach, vstupujeme do formátu predlžovania vojny – to je presne to, čo Rusko chce. Bojujeme už dvanásty rok. To je odpoveď na otázku, či je možné dohodnúť sa s Ruskom ohľadne území,“ povedal Zelenskyj i počas utorkovej tlačovej konferencie.

 Trump Ukrajine: Krym bol stratený už pred rokmi

„Volodymyr Zelenskyj sa na titulke Wall Street Journal chváli, že ,Ukrajina právne neuzná okupáciu Krymu. Nie je o čom diskutovať.‘ Tento výrok je veľmi škodlivý pre mierové rokovania s Ruskom, keďže Krym bol stratený už pred mnohými rokmi,“ napísal Trump s tým, že Krym ani nie je predmetom rokovaní.

Web Axios však tvrdí čosi iné. Podľa neho Trumpova administratíva minulý týždeň v Paríži ukrajinskej delegácii odprezentovala dokument, ktorý zadefinovala ako „finálny návrh“ zo strany amerického prezidenta na mierové urovnanie. V ňom sa okrem iného uvádza, že USA by mohli de jure uznať ruskú kontrolu nad Krymom.

„Ale ak chce (Zelenskyj, pozn. red) Krym, prečo oň pred jedenástimi rokmi nebojovali, keď ho odovzdali Rusku bez jediného výstrelu?“ pýtal sa vo svojom príspevku ďalej Donald Trump.

Moskva anexiu Krymu rozbehla bezprostredne po dramatických dňoch, ktoré sa vo februári 2014 odohrali na kyjevskom Majdane a ktoré vyústili do viac ako stovky obetí na životoch. Paralelne s obsadením polostrova, na ktorom sa podieľali ruskí neoznačení vojaci, sa rozbiehali hybridné operácie na východe i juhu Ukrajiny.

Bolo to v čase, keď vtedajší prezident Viktor Janukovyč ušiel do Ruska a Ukrajina sa na niekoľko týždňov v zásade ocitla v politickom vákuu.

 Zelenskyj pripomenul USA ich starší postoj

Na Trumpovu kritiku v stredu večer nepriamo zareagoval ukrajinský prezident.

„Ukrajina bude vždy konať v súlade so svojou ústavou a sme si úplne istí, že naši partneri, najmä Spojené štáty americké, budú konať v súlade s ich ráznymi rozhodnutiami,“ napísal Zelenskyj na sieti X, pričom zdieľal vyhlásenie niekdajšieho ministra zahraničných vecí Mikea Pompea – Pompeo bol šéfom americkej diplomacie v prvej Trumpovej administratíve.

V dokumente s názvom Krymská deklarácia Spojené štáty v roku 2018 okrem iného vyzvali Rusko, aby ukončilo okupáciu Krymu, odmietli uznať anexiu a zaviazali sa, že sa tejto politiky budú držať, kým nebude obnovená územná celistvosť Ukrajiny.

Putin chce Krym i stopku vstupu Ukrajiny do NATO

O Kryme sa v uplynulých dňoch intenzívnejšie začalo hovoriť najmä v súvislosti so správami, že sú Spojené štáty údajne pripravené uznať ruskú kontrolu nad ukrajinským polostrovom Krym.

Zdroje prestížneho týždenníka Financial Times napríklad uviedli, že Vladimir Putin by bol potenciálne pripravený prehodnotiť požiadavku úplnej kontroly nad štyrmi ukrajinskými regiónmi, ktoré Rusko čiastočne okupuje na východe Ukrajiny. Pripomíname, že Rusko dnes okupuje takmer celú Luhanskú oblasť, okolo 65 percent Doneckej oblasti a viac ako 70 percent Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Putin zároveň ponúkol americkej strane zastavenie ruskej invázie na rozhraní súčasnej frontovej línie.

Zaznieva, že ako výmenu požaduje geopolitické ústupky, ako je už spomínané uznanie ruskej kontroly nad Krymom či stopka vstupu Ukrajiny do NATO.

FT v tejto súvislosti uvádza, že daný návrh je prvým formálnym náznakom, ktorý šéf Kremľa dal od začiatku vojny, že Rusko by mohlo ustúpiť od svojich maximalistických požiadaviek., aktuality.sk

X X X

 Zelenskyj odmietol nadiktovaný mier, rokovanie ministrov v Londýne nebude. Toto je Trumpových 9 bodov na urovnanie konfliktu

Dnešné rokovanie ministrov zahraničných vecí Spojených štátov, Británie, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny o mieri na Ukrajine bolo odložené, oznámilo dopoludnia britské ministerstvo zahraničia. K rozhovorom sa tak podľa britskej diplomacie stretávajú iba nižší exekutívni činitelia, výsledky ich schôdzky nemajú byť zverejnené. Portál Axios pôvodne informoval, že Spojené štáty v stredu od Kyjeva očakávajú odpoveď na mierový rámec, podľa ktorého by USA uznali Krym za súčasť Ruska a neoficiálne tiež ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými časťami Ukrajiny. Konečná ponuka amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako ju Axios označil, tak vyžaduje, aby Ukrajina prijala ruskú okupáciu.

 Z Ukrajiny do Londýna však pricestovali ministri zahraničia a obrany Andrij Sybiha a Rustom Umerov a šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak, ktorý ich príchod oznámil na sociálnych sieťach.

Americký minister zahraničia Marco Rubio mal podľa niektorých médií na stretnutí pôvodne predložiť návrh, ktorého súčasťou malo byť zmrazenie konfliktu približne na aktuálnej bojovej línii a uznanie Krymu za ruské územie. Moskva Ukrajinský polostrov v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014. USA by mal v Londýne zastupovať vyslanec pre Ukrajinu generál Keith Kellogg.

Trumpov návrh na urovnanie konfliktu

. Spojené štáty de iure uznajú ruskú kontrolu nad Krymom.

De facto bude uznaná ruská okupácia skoro celej Luhanskej oblasti a obsadených častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti viac-menej podľa línie frontu.

Sľub, že sa Ukrajina nestane členskou krajinou NATO, mohla by sa však stať členom Európskej únie.

. Rusko stiahne svoje jednotky z okupovaných častí Charkovskej oblasti.

. Zrušenie sankcií na Rusko zavedených od roku 2014.

Záporožská jadrová elektráreň bude považovaná za ukrajinskú, ale prevádzkovať ju budú Spojené štáty a dodávať elektrinu bude Rusku aj Ukrajine.

Garancia voľnej plavby po Dnepre.

Silné bezpečnostné garancie pre Ukrajinu zo strany európskych a prípadne aj neeurópskych krajín.

Kompenzácia pre Ukrajinu a pomoc s jej obnovou.

Spojené štáty v stredu podľa zdrojov serveru Axios očakávajú od Ukrajiny odpoveď na ich mierových rámec, ktorý počíta s tým, že USA uznajú Krymský polostrov za súčasť Ruska a neoficiálne aj ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými oblasťami Ukrajiny.

 Tento jednostránkový dokument, ktorý USA minulý týždeň predložili ukrajinským predstaviteľom na stretnutí v Paríži, hovorí o „konečnej ponuke“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Biely dom trvá na tom, že je pripravený skončiť so sprostredkovávaním rozhovorov, ak sa strany čoskoro nedohodnú.

Trumpov návrh podľa Axiosu predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014 a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014.

 Naopak, Ukrajina by dostala pevné bezpečnostné záruky od skupiny európskych krajín a prípadne aj iných štátov mimo Európy. V dokumente, ktorý je podľa Axiosu nejasný, pokiaľ ide o fungovanie tejto mierovej operácie, sa neuvádza žiadna účasť USA.

Mierový rámec počíta aj s návratom malej časti Charkovskej oblasti, ktorú obsadilo Rusko, či neobmedzený priechod riekou Dneper, ktorá preteká pozdĺž frontovej línie v niektorých častiach južnej Ukrajiny. Záporožská jadrová elektráreň by sa považovala za územie Ukrajiny, ale prevádzkovali by ju USA. Elektrina z nej by sa dodávala na Ukrajinu aj do Ruska.

Axios uviedol, že tento návrh vznikol po tom, ako Trumpov zvláštny vyslanec Steve Witkoff pred týždňom rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten ponúkol Witkoffovi podľa informácií denníka Financial Times zastavenie ruskej invázie na súčasnej frontovej línii.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v utorok večer uviedol, že Kyjev ruskú zvrchovanosť nad Krymom právne uznať nehodlá. Rubio potom oznámil, že do Londýna nepríde.

Rusko na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vojensky napadlo Ukrajinu pred viac ako tromi rokmi. Spojené štáty sa od januárového nástupu prezidenta Donalda Trumpa snažia dojednať prímerie a následne trvalý mier, rozhovory však zatiaľ úspech nepriniesli.

Jermak dnes uviedol, že ukrajinská ministerská delegácia je v Londýne a je pripravená rokovať o bezpodmienečnom prímerí. Rusko naproti tomu prípadný úplný pokoj zbraní podmieňuje niektorými požiadavkami. /agentury/

X X X

 Trump vyzerá ako Socha slobody, ale má krv na tvári. Ako vyzerá jeho portrét, ktorý mu daroval Putin? A kto ho namaľoval?

Zdvihnutá zaťatá päsť pravej ruky, dole v ľavej ruke červená šiltovka. V pozadí symbol New Yorku a za ním ešte ďalej vyčnievajúce mrakodrapy. Americká vlajka a pred ňou prezident USA s nezlomným výrazom v tvári napriek tomu, že od ucha cez líce mu steká krv. Je to portrét Donalda Trumpa, ktorý mu nedávno daroval Vladimir Putin.

Portrét Donalda Trumpa od ruského maliara Nikasa Safronova.

Obraz priniesol v marci z Moskvy do Washingtonu Trumpov špeciálny vyslanec Steve Witkoff po rokovaní v Kremli, kde s Putinom debatoval o možnostiach ukončiť vojnu proti Ukrajine. Povedal iba, že portrét nadchol šéfa Bieleho domu, ale detaily o tomto diele neprezradil. Neuviedol ani meno autora. Mesiac odvtedy sú konečne známe podrobnosti. Zverejnila ich americká televízna stanica CNN.

Obraz namaľoval 69-ročný ruský umelec Nikas Safronov, ktorý exkluzívne poskytol CNN fotografiu svojho diela. Trumpa zobrazil tak, ako vyzeral v júli minulého roku, keď bol naňho spáchaný atentát na predvolebnom mítingu v Pensylvánii. Guľka mu preletela pri uchu, z ktorého mu tiekla krv. „Bolo pre mňa dôležité ukázať krv, jazvu a jeho statočnosť počas pokusu zavraždiť ho. Nezlomil sa, nezľakol sa, ale zdvihol ruku, aby ukázal, že je s Amerikou a vráti jej to, čo si zaslúži,“ povedal Safronov pre CNN. Trump so zaťatou päsťou vyzerá na obraze ako Socha slobody s fakľou v ruke.

 Maliar tvrdí, že spočiatku nevedel, že má vytvoriť portrét Trumpa na objednávku Putina. Ľudia, ktorí ho oslovili, podľa neho neprezradili, že sú z Kremľa. Podotkol však, že sám vytušil, že obraz pre šéfa Bieleho domu si objednal ruský prezident. „Keď som začal maľovať portrét, pochopil som, že to môže zblížiť naše štáty, rozhodol som sa nezobrať zaň peniaze, lebo som predpokladal, čomu má obraz poslúžiť,“ poznamenal Safronov. Ťažko povedať, či sa naozaj jcítil ako jasnovidec a či si nevypýtal ani jeden rubeľ…

 Ak hovoril pravdu, faktom je, že na peniaze za jeden obraz nie je odkázaný. Safronov totiž patrí medzi najviac vyhľadávaných portrétistov v Rusku. V staršom rozhovore pre noviny Komsomolskaja pravda uviedol, že oligarchovia stoja v rade na jeho obrazy s ich podobizňou. Chváli sa nielen veľkým dopytom v Rusku, ale aj v zahraničí. Povedal, že portréty z jeho umeleckej dielne vlastní napríklad svetoznáma herečka Sophia Lorenová, rovnako to platilo už o zosnulej legende strieborného plátna Jeanovi-Paulovi Belmondovi. Pochválil sa aj tým, že niekoľko obrazov od neho kúpilo petrohradské múzeum Ermitáž.

 Safronov namaľoval aj portrét Putina. Darí sa mu na dražbách umeleckých diel v zahraničí? Iba jeden raz sa mu podarilo predať obraz za šesťcifernú sumu: bolo to v roku 2011, keď známa aukčná sieň Sotheby’s vydražila jeho obraz s názvom Sny o Taliansku za 106-tisíc amerických dolárov (USD). Odvtedy v cudzine na aukcii predal už iba jednen zo svojich štyroch ponúkaných obrazov. Bol to portrét speváka Ringa Starra. V roku 2015 zaňho kupec zaplatil 6850 USD, čiže výrazne menej v porovnaní s cenou za Sen o Taliansku./agentury/

X X X

 Pápež medzi vlkmi? Vo Vatikáne už vypukol mocenský boj o smerovanie cirkvi

Až 1,4 miliardy veriacich, asi 2 800 diecéz, vyše 200 kardinálov, zhruba 5 000 biskupov a 400-tisíc farárov. Katolícka cirkev je osvedčenou, bohatou a veľmi vplyvnou organizáciou s dvetisícročnou tradíciou, no ani v jej radoch nie je núdza o škandály, zákulisnú politiku či intrigy. Poradiť si s nimi nevedel ani zosnulý pápež František. Podľa informácií z Vatikánu sa mocenský boj o to, kto bude jeho nástupcom, začal už pred mesiacom, keď skončil v nemocnici. A zápas pokračuje.

  „Prvý raz po desaťročiach vidíme vo svetovej cirkvi organizované skupiny, ktoré pracovali proti pápežovi,“ povedal pre nemecký portál t-online uznávaný taliansky publicista Marco Politi, ktorý je odborníkom na Vatikán.

Ako dodal, už dlhší čas tam zúri taký tvrdý boj o moc, že to rozdeľuje celý katolícky svet – geograficky, teologicky aj ideologicky. Pápež František sa vraj v takom prostredí musel cítiť ako „medzi vlkmi“. A aj keď zmenil cirkev, nie je isté, či jeho odkaz prežije.

 „Tu nenávidí každý každého,“ prezradil Politimu zdroj z Vatikánu. Ako expert upozornil, na záver svojho pontifikátu chcel František zreformovať cirkev, ktorá ustrnula v stáročných tradíciách a hierarchii, ale svoje dielo – aj pre silný odpor – nestihol dotiahnuť do konca. Po pápežovom skone tak vo Svätej stolici údajne prevláda nedôvera, rezignácia a napäté očakávanie.

Mocenský aparát cirkvi však pracuje ďalej, podľa Politiho sa začal reorganizovať už pred Františkovou smrťou. Boj o budúcnosť katolíckej cirkvi stále prebieha a rozhodnúť ho môže len konkláve, kde si kardináli zvolia nového pápeža.

Veľkou otázkou zostáva, či naberie odvahu a bude pokračovať v cirkevných reformách, alebo sa povezie na konzervatívnej vlne.

Zomknutí odporcovia

František podľa Politiho nebol naivný, a keď ho zvolili za hlavu katolíckej cirkvi, vedel, do čoho ide. Odpor proti nemu sa začal už na synode o rodine v októbri 2014, teda len rok a pol po nástupe do funkcie.

Pontifik vtedy spochybnil starú cirkevnú doktrínu, ktorá rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom zakazovala sväté prijímanie. František im to chcel povoliť, čo vyvolalo ostrú kritiku.

„Keď ultrakonzervatívci postrehli, že by tam František mohol podnietiť zmenu – a potom to aj spravil – zorganizovali sa,“ priblížil odborník.

„Urobili z pápeža nepriateľa, lebo sa vraj odchyľuje od ‚pravej doktríny’,“ vysvetlil Politi, ktorý napísal knihy o viacerých pápežoch vrátane Jána Pavla II. aj Františka.

Protivníci sa potom údajne snažili podryť jeho morálnu autoritu. „A to sa nestalo v nejakých temných kútoch, ale prišlo to z najvyšších kruhov cirkvi,“ opísal expert.

Tí, čo poťahovali za nitky, boli významní cirkevní hodnostári ako Raymond Leo Burke, americký kardinál s výrazným vplyvom na bohatých sponzorov a konzervatívne médiá v USA, Joachim Meisner, dnes už zosnulý kardinál z Kolína nad Rýnom, ktorý sa otvorene postavil proti Františkovi, Walter Brandmüller, nemecký cirkevný historik a zástanca starého poriadku, či Gerhard Ludwig Müller, bývalý šéf Kongregácie pre náuku viery, ktorého pápež nakoniec osobne odvolal.

Ako tvrdí Politi, vo Františkovi videli nebezpečenstvo, že ohrozí stáročia platné dogmy, disciplínu aj mocenskú štruktúru celej cirkvi. Taliansky odborník to prirovnáva k „občianskej vojne“ medzi veriacimi na rôznych svetadieloch.

V Severnej Amerike sú biskupi rozdelení – časť z nich nabrala reformný kurz, iní brojili proti Františkovi, v Afrike boli takmer jednotní, ale proti nemu, a zatiaľ čo v západnej Európe sa ticho a váhavo ozývajú progresívne sily, v jej východnej časti stále prevláda tradičný konzervativizmus.

 Keď však Františkovi odporcovia spojili sily, v rozhodujúcich chvíľach mu dokázali prekaziť jeho pokusy o presadenie niektorých reforiem. Politi uviedol ako príklad amazonskú synodu v októbri 2019.

Pápež tam chcel uvoľniť celibát a umožniť, aby sa mohli ženiť aj kňazi, dokonca sa začalo diskutovať o povolení kňazskej vysviacky pre ženy.

Hlava cirkvi sa zároveň zamýšľala nad ústretovým krokom voči domorodým kmeňom a zvažovala povoliť ich zvyky a tradície v rámci kresťanstva. Pre strážcov dogmatickej náuky to však bolo takmer kacírstvo.

„Konzervatívne sily, medzi nimi aj Benedikt XVI., zasiahli a František musel nakoniec ustúpiť,“ objasnil pre t-online Politi.

 V opozícii proti Františkovi zohral významnú úlohu práve Benedikt XVI. (vlastným menom Joseph Ratzinger), ktorý sa vo februári 2013 dobrovoľne vzdal úradu, no ako emeritný pápež si zachoval vplyv.

Už len to, že dlhší čas popri sebe existovali dvaja pontifikovia (Benedikt XVI. skonal až v decembri 2022), veľmi sťažilo Františkovu pozíciu. Aby si zachoval dobré vzťahy s predchodcom, spočiatku nechal vo funkciách i kardinálov, ktorých vymenoval Benedikt XVI.

Keď Ratzinger odchádzal z pápežského stolca, nástupcovi sľúbil „bezpodmienečnú úctu a poslušnosť“. Podľa Politiho to však nedodržal a ako konzervatívny teológ sa pridal k táboru jeho odporcov. Až po Ratzingerovej smrti bol tak František schopný vrátiť sa k veciam, ktoré chcel zmeniť.

 Vtedy odvolal aj bývalého Benediktovho tajomníka Georga Gänsweina a potrestal kardinála Burkeho. Po skončení jeho funkčného obdobia ako patróna Maltézskeho rádu mu pozastavil plat a musel opustiť služobný byt. Pápež to zdôvodnil tým, že Burke pracoval „proti cirkvi a pápežstvu“.

V decembri 2023 si František trúfol na ďalší odvážny krok. Dikastérium pre náuku viery (centrálna inštitúcia rímskokatolíckej cirkvi na ochranu pred kacírstvom) zverejnilo list, v ktorom povoľovalo požehnanie homosexuálnych párov.

Kým reakcie v Nemecku boli väčšinou pozitívne, z mnohých iných krajín sa ozvala kritika a jednotlivé biskupské konferencie, napríklad v Afrike, dokonca oznámili, že dekrét neuznajú.

Čo bude ďalej? Niektorí odborníci vyjadrujú obavy, že „druhý František“ už nepríde, lebo vnútorne rozpoltená cirkev by sa ďalej trieštila. Predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK) Irme Stetterová-Karpová naproti tomu dúfa, že nový pontifik bude pokračovať v posolstve svojho predchodcu.

Ako pripomenula pre agentúru DPA, cirkev potrebuje vedenie schopné splniť požiadavky 21. storočia. Zvolenie konzervatívneho pápeža by vraj pre nemeckú cirkev bolo výzvou.

 Tamojší predstavitelia totiž podporujú reformy ako zavádzanie laického kázania na omšiach, podávanie eucharistie osobám žijúcim v neregulárnych zväzkoch či požehnávanie párov rovnakého pohlavia.

Kto napokon zo Sixtínskej kaplnky vyjde ako pápež, sa podľa Politiho nedá odhadnúť. František síce sám vymenoval väčšinu súčasných kardinálov, ale to neznamená, že sa stotožňovali s jeho postojmi.

„Môžu sa vytvoriť nečakané koalície,“ varoval Politi. „Kardináli a biskupi na celom svete zápasia o to, akým smerom by sa mala cirkev uberať… Tá je uprostred štrukturálnych zmien, v ktorých sa znova dohadujú mocenské pomery,“ uzavrel odborník./agentury/

X X X

 Rusko povýši afganský zastupiteľský úrad Talibanu na veľvyslanectvo

 Moskva podniká kroky k normalizácii vzťahov s Talibanom, ktorého vidí ako potenciálneho ekonomického partnera.

Rusko v stredu oznámilo, že zastupiteľský úrad afganského vládnuceho hnutia Taliban v Moskve povýši na veľvyslanectvo a Kábulu tak umožní mať v Moskve svojho veľvyslanca. Symbolické gesto prichádza len niekoľko dní po tom, čo ruský najvyšší súd zrušil označenie hnutia ako teroristickej skupiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zástupcov afganskej vlády sme informovali, že v nadväznosti na rozhodnutie ruského najvyššieho súdu o pozastavení zákazu hnutia Taliban sa ruská strana rozhodla povýšiť diplomatickú misiu Afganistanu v Moskve na úroveň veľvyslanectva,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Rozhodnutie o povýšení zastupiteľského úradu údajne prišlo po konzultácii s afganskými ministrami zahraničia a vnútra, ktorý následne za tento krok „vyjadrili hlbokú vďaku“.

Hospodárske záujmy Ruska

Moskva začala podnikať kroky k normalizácii vzťahov s Talibanom po jeho návrate k moci v roku 2021 po stiahnutí amerických vojsk z krajiny. Rusko podľa agentúry AFP vidí v Talibane potenciálneho ekonomického partnera.

Zrušenie označenia teroristickej skupiny a povýšenie zastupiteľského úradu však neznamená formálne uznanie vlády Talibanu. Podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova je však „nové vedenie v Kábule realitou“. „Musíme to vziať do úvahy, aby sme mohli realizovať pragmatickú a nie ideologizovanú politiku,“ uviedol Lavrov v stredu.

Vláda Talibanu nie je oficiálne uznaná žiadnou krajinou sveta a Organizácia Spojených národov (OSN) skupinu označuje ako „de facto úrady v Afganistane“., aktuality.sk

X X X

 Poľsko je zatiaľ bez slintačky a krívačky, prísne opatrenia na hraniciach trvajú naďalej

V Poľsku doteraz nebol zaznamenaný žiadny prípad slintačky a krívačky a úrady neevidujú ani podozrenia na jej výskyt. Opatrenia vrátane hraničných kontrol však trvajú, informoval tím poľského ministerstva poľnohospodárstva, ktorý koordinuje preventívne opatrenia proti zavlečeniu nákazy. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

 V rámci systému sledovania pohybu zvierat a živočíšnych produktov bola v utorok poľským úradom oznámená jedna zásielka zvierat zo Slovenska, ktorá bola určená na porážku. Transport bude prechádzať cez hraničný priechod Chyžné, kde podstúpi dôkladnú kontrolu, aby sa predišlo zavlečeniu slintačky a krívačky.

Situácia v regióne ostáva podľa ministerstva pod kontrolou. Na území Poľska prebiehajú nepretržité preventívne aktivity. Na siedmich vybraných hraničných priechodoch, vrátane Chyžného, sa realizujú nepretržité kontroly vozidiel prepravujúcich párnokopytníky. Špecializované laboratórium v Pulawách vyšetrilo už vyše tritisíc vzoriek, všetky s negatívnym výsledkom.

 Štátne orgány zároveň monitorujú trhy a online platformy, kde sa obchoduje s citlivým tovarom, a robí rozsiahle vzdelávacie kampane pre veterinárov, chovateľov, dopravcov či samosprávy. Od januára sa uskutočnilo vyše 9000 školení a informačných akcií. Ministerstvo distribuovalo státisíce informačných materiálov a vedie kampaň Slintačka a krívačka – spoločná aktivita, spoločná bezpečnosť na sociálnych sieťach, v online priestore a v rozhlase./agentury/

X X X

Šéf OSN António Guterres: Svet smeruje k čistej energii, opozícia proti zmene nemá šancu

António Guterres na klimatickom summite zdôraznil, že globálny prechod na čistú energiu je nezastaviteľný, napriek odporu fosílnych záujmov.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v stredu vyhlásil, že „žiadna skupina ani vláda“ už nedokáže zastaviť globálny prechod na čistú energiu. Narážal na návrat Spojených štátov k fosílnym palivám pod vedením administratívy prezidenta Donalda Trumpa. TASR o to informuje na základe správy agentúry AFP.

„Obnoviteľné zdroje sú hospodárskou príležitosťou storočia. Odporcovia a záujmy firiem z oblasti fosílnych palív môžu byť proti, ale ako sme dnes počuli, svet sa posúva ďalej plnou rýchlosťou vpred. Revolúciu v oblasti čistej energie nemôže zastaviť žiadna skupina ani vláda,“ uviedol Guterres po virtuálnom klimatickom summite organizovanom brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom s cieľom príprav na tohtoročný summit COP30 v Brazílii. Medzi účastníkmi boli čínsky prezident Si Ťin-pching, francúzsky prezidenta Emmanuel Macron, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová alebo turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Jednota medzi lídrami

„Bolo to jedno z najrozmanitejších stretnutí hláv štátov zameraných výlučne na klímu za posledné obdobie. Napriek tomu som si vypočul jednotný odkaz,“ povedal Guterres. „Bez ohľadu na to, ako sa zmení medzinárodná situácia, čínske úsilie v boji proti klimatickým zmenám sa nespomalí,“ vyhlásil na stretnutí čínsky prezident., aktuality.sk

X X X

 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zvažuje kandidatúru na post šéfa OSN

 Rafael Grossi, šéf MAAE, zvažuje kandidatúru na generálneho tajomníka OSN, pozícia sa uvoľní v roku 2027.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v stredu prejavil svoj záujem o funkciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pozícia sa uvoľní v roku 2027, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Veľmi, veľmi seriózne to zvažujem. Na taký typ diskusie ešte príde čas,“ uviedol počas návštevy Washingtonu 64-ročný Argentínčan. Podľa zvyklostí by sa na čelo OSN mal po súčasnom Európanovi Antóniovi Guterresovi postaviť diplomat z Latinskej Ameriky. S jeho kandidatúrou by však museli súhlasiť aj všetky štáty s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN, teda Británia, Francúzsko, Čína, Rusko a Spojené štáty.

Grossi od roku 2019 zastáva funkciu generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Verejnosti je známy napríklad zapojením do pozorovania iránskeho jadrového programu alebo cestou do Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú vo vojne na Ukrajine obsadili v roku 2022 ruské jednotky.

Ďalšou potenciálnou kandidátkou na pozíciu generálneho tajomníka OSN je Michelle Bacheletová, niekdajšia prezidentka Čile a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva. Bacheletová by v prípade úspechu riadila OSN ako prvá žena. V roku 2022 navštívila čínsku autonómnu oblasť Sin-ťiang, čím si vyslúžila kritiku od ľudskoprávnych aktivistov., aktuality.sk

X X X

  Ukrajina je naďalej odhodlaná spolupracovať so Spojenými štátmi na ukončení trojročnej vojny s Ruskom. 

 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha to uviedol v stredu po rozhovoroch s európskymi a americkými predstaviteľmi v Londýne, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Ukrajina si želá, aby sa táto vojna skončila, viac než ktokoľvek iný na svete. Sme oddaní spolupráci na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol Sybiha na sociálnej sieti krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump znovu kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Zdôraznili sme, že sme odhodlaní podporovať mierové úsilie prezidenta USA Donalda Trumpa,“ povedal po rokovaniach v Londýne poradca ukrajinského prezidenta Andrij Kermak. „Sme vďační našim partnerom za ich pevnú podporu a spoločnú túžbu ukončiť túto vojnu čo najskôr.“

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov priblížil, že delegácia Kyjeva mala v britskej metropole produktívne rozhovory s osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Hovorili sme o našom dôsledkom postoji týkajúcom sa prímeria a tiež o bezpečnostných zárukách. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že stretnutie bolo veľmi produktívne a úspešné,“ vyhlásil Umerov.

Rozhovory v Londýne sa mali konať na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po tom, ako americký minister Marco Rubio svoju účasť odvolal, ich zastúpili vy okopostavení diplomati z USA, Francúzska, Británie a Nemecka.

X X X

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta po dnešných rokovaniach v Londýne uviedol, že Ukrajina je oddaná mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa a účastníci stretnutia sa dohodli na ďalších pravidelných konzultáciách s cieľom zabezpečiť spravodlivý mier. Rokovania sa pôvodne mali odohrať na úrovni ministrov zahraničia piatich krajín, ale po ohlásenej absencii šéfa americkej diplomacie, rokovali podľa médií činitelia na nižšej úrovni, hoci Ukrajinu stále zastupovali šéfovia rezortov zahraničia a obrany.

Jadrom dnešných rokovaní v Londýne bol pokus zistiť, čo môže Kyjev akceptovať po tom, ako Američania minulý týždeň predložili návrh na podobnom zasadnutí v Paríži, napísala agentúra Reuters. Traja diplomati podľa nej uviedli, že návrh podľa všetkého požaduje od Ukrajiny viac ústupkov ako od Ruska.

X X X

 Poliaci sa boja ruskej invázie, húfne nakupujú domy v dovolenkovom raji. Podľa nich je práve táto krajina bezpečná

Od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zaznamenala jedna dovolenková destinácia na juhu Európy výrazný nárast záujmu poľských občanov o kúpu nehnuteľností.

 Podľa údajov španielskeho registra nehnuteľností Poliaci v roku 2023 zakúpili 3 118 nehnuteľností, čo predstavuje nárast o 161 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

​Strach ako motivácia

Hlavným dôvodom tohto trendu je obava z možného rozšírenia vojnového konfliktu na územie Poľska.

Mnohí Poliaci vnímajú investíciu do nehnuteľnosti v Španielsku ako bezpečnostnú poistku a možnosť úniku v prípade eskalácie napätia.

Tento fenomén je podporený aj rastúcou životnou úrovňou poľských domácností, čo im umožňuje investovať do zahraničných nehnuteľností.

 Preferované lokality a typy nehnuteľností

Poľskí kupci sa zameriavajú najmä na pobrežné oblasti ako Costa Blanca a Costa del Sol, väčšinou preferujú byty pred rodinnými domami.

Až 65 % transakcií tvorili byty, pričom väčšina nákupov bola realizovaná v hotovosti bez potreby hypotéky.

Tento trend naznačuje, že ide často o investície s cieľom zabezpečiť si druhý domov alebo miesto na dovolenku. ​

 Demografické zmeny medzi kupcami

Zaujímavým aspektom je aj zmena demografického profilu poľských kupcov. Kým v minulosti išlo prevažne o starších ľudí hľadajúcich miesto na dôchodok, v súčasnosti sú medzi kupcami aj mladšie osoby, často pracujúce na diaľku, ktoré hľadajú alternatívu k životu v Poľsku.

Tento posun je čiastočne spôsobený aj zmenami po Brexite, keď sa niektorí Poliaci rozhodli presťahovať z Veľkej Británie do Španielska. ​

Výzvy a upozornenia

Hoci investícia do nehnuteľnosti v Španielsku môže byť atraktívna, odborníci upozorňujú na možné úskalia.

Medzi ne patrí napríklad extrémne horúce letné počasie, ktoré môže sťažovať každodenný život, alebo rozdiely v právnych a daňových predpisoch.

Je preto dôležité dôkladne zvážiť všetky aspekty pred kúpou nehnuteľnosti v zahraničí.

Tento trend poukazuje na rastúcu mobilitu a ekonomickú silu poľských občanov, ktorí hľadajú bezpečné a atraktívne miesta pre život mimo svojej domoviny.​/agentury/